Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Obrázok č. 21 Domov. Réžia: Matúš Bachynec. Premiéra: 9. 6. <strong>2023</strong>. Zľava: Eva Pavlíková,<br />
Zuzana Moravcová, Otto Culka, Peter Oszlík, Andrea Sabová.<br />
(Snímka: Braňo Konečný). Archív <strong>DAB</strong> v Nitre.<br />
Aj v inscenácii nadobudol domov silnú metaforickú hodnotu. Prenesene predstavoval<br />
vytúžený myšlienkový koncept – predstavu šťastnej budúcnosti mladej rodiny neúspešného<br />
novinára Muchu (Otto Culka) a jeho manželky (Zuzana Moravcová) s malým synčekom, ktorí<br />
s vidinou luxusu, atraktívnosti sa síce presťahovali do menšieho bytu ale v centre hlavného<br />
mesta. Namiesto archetypálneho tepla domova sa tu napokon stretli s celkovo nehostinnými<br />
podmienkami. Ilúzia šťastnej budúcnosti jednej emancipovanej mladej rodiny v snahe posunúť<br />
sa progresívne vpred narazila na kolotoč bizarných situácií. Malá rodina usilujúca sa o nový<br />
reštart uviazla v zastaranej šedivosti, spustnutosti nehostinnosti frustrácie. Túžbu po lepšom<br />
živote však zahatil tieň minulosti a pofidérny spôsob vyrovnávania sa s ňou. Starý (zatuchnutý)<br />
byt, v ktorom mal bývať Mucha s rodinou sa premenil na neprívetivý sivý brloh morálnej<br />
stagnácie. Ustrnutie, zastavenie v čase – to všetko metaforicky znázorňovalo dobu mečiarizmu<br />
(éra kontroverzných 90-tych rokov 20. storočia). Nefunkčný byt, tváriaci sa z pohľadu realitnej<br />
agentúry ako čarovne ideálny, analogicky odrážal samostatné Slovensko hľadajúce si svoju<br />
identitu. Všetci pritom vieme, že to bol bolestivý proces a nedial sa ideálne a ľahko. Sen byť<br />
európsky sa takmer zmaril a ostal pomyselne ustrnutý – podobne ako Muchov strastiplný<br />
príbytok s výhľadom na síce krásne gaštany, ktoré ostali kdesi ďaleko v nedohľadne.<br />
Režisér M. Bachynec vo svojej inscenácii predostrel vtipnú retrospektívu do neslávnej<br />
minulosti, ktorá evokovala drsné i smutno-komické obrazy nie tak nám vzdialenej doby, keď sa<br />
rodiaca identita emancipovala vari najbrutálnejšie.<br />
Otto Culka vo svojej postave nešťastného a zadlženého novinára Muchu miesil smutnosmiešnu<br />
polohu výrazov tragikomického uchopenia. Zuzana Moravcová sa predstavila<br />
civilnejším rozmerom herectva, ktoré sa v tomto prípade priam hodilo do koloritu urbánnej<br />
35
Change language