DAB_Bulletin_Zlatá lýra

MARIÁN AMSLER
ZLATÁ LÝRA

Ivana Kubáčková

DIVADLO ANDREJA BAGARA V NITRE
uvádza
Marián Amsler
ZLATÁ LÝRA
premiéra
31. marca a 1. apríla 2023
vo Veľkej sále Divadla Andreja Bagara v Nitre

Autor a réžia Marián Amsler
Dramaturgia Slavka Civáňová
Scéna Laura Štorcelová
Kostýmy Marija Havran
Choreografia Stanislava Vlčeková
Hudobné naštudovanie a korepetície Ján Cibula
Hlasová pedagogička Eva Banči
Predstavenie vedie Zuzana Orelová
Text sleduje Kamila Beťková
Manažér výpravy umeleckej tvorby Ján Surovka
Koordinátor umelecko-dekoračných dielní Róbert Zeman
Majster javiska Jozef Palaky
Stavba scénických dekorácií Juraj Uher, Juraj Moravčík, Ivan Berec, Jozef Král, Stanislav Palaky, Karol Jenis,
Adam Cibulka, Jozef Turčan, Mário Zeumer, Ľudo Kmeťo, Vladimír Hučko, Daniel Hlavatý
Javiskové technológie Marek Slamka, Miroslav Szabó, Csaba Bencz, Václav Fačkovec
Scénické svetlo Ladislav Chobot, Peter Sarvaš, Marek Chobot
Scénický zvuk Ľubomír Mičko, Juraj Kóňa, Lukáš Kozár
Audio vizuálna technika, strih videoprojekcií, live cinema Ivan Bíro, Jozef Moravčík
Umelecké masky a parochne Anna Záhorská, Erika Lorincová, Anna Ďuranová
Garderóba Ľudmila Bellová, Zuzana Macková, Jozefína Brňová
Rekvizity Ivan Lachký
Divadelná inscenácia Zlatá lýra sa dotýka skutočných osudov konkrétnych osobností, ale aj vymyslených
a fiktívnych osobností, príbehov a situácií, ktoré voľne prepája.
Dobové fotografie pre potreby inscenácie Zlatá lýra poskytla TASR.
Skeny plagátov z festivalu Bratislavská lýra poskytlo Slovenské múzeum dizajnu.
Dobové a reportážne zábery z festivalu Bratislavská lýra poskytla RTVS.
Upozornenie: Počas predstavenia sa na javisku fajčí.
73. divadelná sezóna 2022/2023
455. premiéra
Riaditeľ Jaroslav Dóczy
Šéf umeleckého súboru Matúš Bachynec
Zriaďovateľom Divadla Andreja Bagara v Nitre je Nitriansky samosprávny kraj.

MODERÁTOR/KA – JARMILA, MILAN, IZABELA, ALENA Ivana Kubáčková
JÁN SIVÁČEK, OSKAR DRECHSLER, KAREL ČERNOCH, MODUS, JOŽO RÁŽ, TYS’80, ROBO GRIGOROV Marián Viskup
PAVOL ZELENAY, DEŽO HOFFMANN, KAREL KRYL, TYS’80, IVAN HOFFMAN Peter Oszlík
KAREL GOTT, KAROL DUCHOŇ, MODUS, VAŠO PATEJDL, TYS’80 Andrej Remeník
MARTA KUBIŠOVÁ, MIRKA BREZOVSKÁ Nikolett Dékány
HELENA VONDRÁČKOVÁ, JÚLIA HEČKOVÁ Anna Dysko, poslucháčka VŠMU
WALDEMAR MATUŠKA, MODUS, TYS’80 Ján Cibula
EVA PILAROVÁ, MARIKA GOMBITOVÁ, MODUS Andrea Sabová
MARTHA ELEFTERIADU, SÚDRUŽKA BALÁŽOVÁ, JANA KOCIANOVÁ Daniela Kuffelová
TENA ELEFTERIADU, EVA MÁZIKOVÁ, JOAN BAEZ Eva Pavlíková
SÚDRUH, MODUS, MIROSLAV ŽBIRKA, TYS’80 Juraj Ďuriš
KAPELA
BICIE Branislav Novotný
BASGITARA Filip Kúdela
GITARA Rastislav Sumega
KLÁVESY David Virág
KLAVÍR Ján Cibula
TROMBÓN Tomislav Koprivčević
SAXOFÓN Ján Slezák
TRÚBKA Karol Sipos
Eva Pavlíková
OSOBY
A OBSADENIE

FESTIVAL TANEČNEJ A POPULÁRNEJ PIESNE
BRATISLAVSKÁ LÝRA
„
Nikdy predtým sme taký
veľký festival ba ani
veľký koncert nepripravili.
Pavol Zelenay,
spoluzakladateľ festivalu
Bratislavská lýra
„
Atmosféra bola úžasná.
Prvý ročník Bratislavskej
lýry, to bolo, ako keby vám
dali vycestovaciu doložku
do Ameriky.
Igor Bázlik,
hudobný skladateľ
Smyšlienkou založenia festivalu prišli
hudobník, skladateľ, hudobný redaktor
a publicista Pavol Zelenay a dirigent a skladateľ
Ján Siváček. Inšpirovali ich v tom čase
už známe a populárne hudobné festivaly
v talianskom San Remo (od 1949), v poľskom
Sopote na pobreží Baltského mora
(od 1961) či Grand Prix Eurovision de la
Chanson Européenne (od 1956) a neskôr aj
medzinárodný festival piesní Midem v juhofrancúzskom
Cannes (od 1967).
Od roku 1966 som sa zamiloval do Bratislavy
a to preto, že som tam prišiel na prvý
ročník Bratislavskej lýry a hneď ma okúzlila
atmosféra, ktorá tam panovala… Vravel
som si, že asi takto to vyzerá v talianskom
San Reme, aj keď som tam samozrejme
v tej dobe nikdy nebol. (Jan Schneider, textár
pre dokumentárny seriál Zlatá lýra)
Motivácia pre založenie takéhoto festivalu
spočívala najmä v snahe zvýšiť kvalitu pôvodnej
slovenskej tvorby – v oblasti hudby
aj textov a vo zvýšení propagácie pôvodnej
československej hudby v očiach verejnosti.
Ako miesto konania festivalu mali od začiatku
vyhliadnutú Bratislavu a to najmä kvôli
jej atmosfére na pobreží rieky Dunaj, ktorá
nápadne pripomínala prostredie už spomínaných
prímorských festivalov. Dôležitou
ambíciou bolo tiež priniesť do Bratislavy
významné medzinárodné kultúrne podujatie.
Keďže Bratislava aj v tomto smere trpela
pragocentrizmom. Vznik podujatia takéhoto
rozmeru v hlavnom meste Slovenska mal
byť teda aj istým zadosťučinením slovenskej
kultúre a umelcom.
ZALOŽENIE FESTIVALU
15. októbra 1964 odniesli Pavol Zelenay
a Ján Siváček na sekretariát Zväzu slovenských
skladateľov ideový návrh na organizovanie
Medzinárodného festivalu tanečnej
piesne. „Návrh bol prijatý a my sme
stáli pred úlohou pripraviť festival. Nikdy
predtým sme taký veľký festival ba ani
veľký koncert nepripravili.“ (Pavol Zelenay
pre dokumentárny seriál Zlatá lýra) Preto
oslovili na spoluprácu skúsených organizátorov
z pražského jazzového festivalu, ale aj
všetky vydavateľstvá a hudobné inštitúcie.
Dôležitá bola spolupráca najlepších orchestrov
– Orchestra zaslúžilého umelca Karla
Vlacha, Rozhlasového orchestra a Bratislavských
sláčikov.
PRVÝ ROČNÍK
Do prvého ročníka, ktorý sa konal 23. – 26.
júna 1966 v Parku kultúry a oddychu bolo
prihlásených 797 piesní, z toho približne
600 bolo od českých autorov. Porota vybrala
spolu 24 piesní, pre zachovanie národnostnej
rovnováhy 12 českých a 12 slovenských.
„Atmosféra bola úžasná. Prvý ročník Bratislavskej
lýry, to bolo, ako keby vám dali
vycestovaciu doložku do Ameriky.“ (Igor
Bázlik, hudobný skladateľ pre dokumentárny
seriál Zlatá lýra)
AUTORSKÁ SÚŤAŽ
Dôležité je zdôrazniť, že Festival tanečnej
a populárnej piesne Bratislavská lýra bol od
začiatku autorskou súťažou, kde odborná
porota hodnotila tvorbu pôvodnej hudby
a textu. Vklad interpretov bol síce veľmi
dôležitý a dokázal zásadne ovplyvniť celkové
hodnotenie, ale porota v prvom rade
hodnotila autorstvo textu a hudby.
NEVÍDANÁ PROPAGÁCIA
A POPULARITA
S festivalom bola spojená nevídaná propagácia
a popularita. Už od prvého ročníka
vydávali gramofónové spoločnosti finálové
piesne Bratislavskej lýry na malých singlových
platniach. Porota tak mala skladby
k dispozícii už pred samotnými finálovými
večermi a single boli zároveň v predaji aj pre
verejnosť. Samotná Bratislava bola vyzdobená
festivalovými vlajkami, plagátmi a vývesnými
tabuľami s menami a fotografiami
účinkujúcich, program festivalu a fotografie
interpretov boli umiestnené aj vo výkladoch
obchodov. Nevídanému záujmu sa tešili aj
priame prenosy, davy fanúšikov čakali svoje
idoly nielen pred koncertnými sálami, ale aj
pred hotelom Carlton, kde boli účinkujúci
ubytovaní. Celé rodiny aj susedia sa stretávali
pri jednom televízore, aby sledovali
priame prenosy z Bratislavskej lýry.
6
Nasledujúca strana zľava hore: Eva Pilarová,
Marika Gombitová, Waldemar Matuška, Miroslav Žbirka,
Marta Kubišová, Helena Vondráčková, Karel Černoch,
Peter Hečko, Júlia Hečková, Karol Duchoň, Karel Gott,
Vašo Patejdl, Jožo Ráž, Robo Grigorov, zdroj: TASR

7

FESTIVAL TANEČNEJ A POPULÁRNEJ PIESNE
BRATISLAVSKÁ LÝRA
„
Bratislavská lýra, to bol
sviatok hudbymilovných
ľudí v celom
Československu a ulice boli
vyľudnené tak, ako keď sú
dnes majstrovská sveta
v hokeji.
Danica Rumanová, dlhoročná
kameramanka priamych prenosov
ATMOSFÉRA, NOSTALGIA
Festival Bratislavská lýra znamená pre mnohých
nostalgické spomienky na časy zlatých
šesťdesiatych, na dobu hippies, beatnikov
a rock’n’rollu. Pamätníci spomínajú na
festival ako na sviatok umenia s nezabudnuteľnou
atmosférou a pocitom spolupatričnosti,
kde vznikali nové kontakty, spolupráce
aj priateľstvá. Spomínajú na dlhé letné
festivalové dni, divoké večery vo V-klube
a záverečné v Kryštál bare… Bratislavská lýra
priniesla do socialistického Československa
závan slobody, dotyk s kapitalizmom a flirt
so showbiznisom.
Úpadok, stagnácia alebo len zrkadlo doby?
Prvú zmenu v atmosfére festivalu priniesla
normalizácia po roku 1970. Festival nedostával
zrazu taký priestor v dobovej tlači
a v médiách, odmietli prísť viacerí známi
českí speváci, čo však zase otvorilo priestor
pre nových mladých interpretov najmä
zo Slovenska. V druhej polovici 70. rokov
narastala potreba hľadať novú tvár festivalu.
Vzpruha prišla v roku 1976, keď s heslom
„vráťme lýru mladým, vyzlečme lýru zo
smokingov“, preniesol vtedajší dramaturg
festivalu Kamil Peteraj finálové večery do
športovej haly na Pasienkoch. Nový priestor
podporil neformálnu atmosféru a prilákal
mladé publikum. Športová hala mala však
veľmi zlú akustiku, čo spôsobilo, že porota
na základe súťažných večerov nedokázala
ohodnotiť ani kvalitu hudby, ani textov, ktorým
nebolo rozumieť. Druhá polovica
70. rokov priniesla aj ďalší fenomén – hudobné
skupiny, ktoré postupne vytláčali
sólistov a sprevádzajúci orchester. Radikálne
Andrej Remeník, Peter Oszlík, Juraj Ďuriš, Anna Dysko, poslucháčka VŠMU,
Daniela Kuffelová, Eva Pavlíková, Nikolett Dékány, Andrea Sabová
„
Atmosféra tam bola
nádherná, svojím spôsobom
neopakovateľná. Ale je
možné, že si to len
idealizujem, boli sme
mladí…
Eva Pilarová
sa menil aj vizuál koncertov a koncertných
sál. Elegantné róby a smokingy nahradili
džínsy a tričká.
Od 80. rokov sa už otvorene hovorilo o kríze
festivalu, o jeho neschopnosti motivovať
tvorcov, aby prihlásili do súťaže svoje
najlepšie piesne, a tiež o hľadaní novej tváre
tohto kultového podujatia. Zlom nastal
v roku 1981, keď sa festival prvýkrát konal
v Dome ROH. Aj tu sa ozvali viaceré kritické
hlasy, ktoré poukazovali na to, že oficiálnejší
a vážnejší priestor Domu ROH spôsobil, že
Bratislavská lýra stratila svoju atmosféru.
8

Možno by sme však nemali hovoriť o stagnácii
a úpadku festivalu, ale priznať, že
tvorcovia, interpreti aj festival iba reagovali
na zmenu doby a to, čo mu najviac škodilo,
bolo porovnávanie s minulými ročníkmi.
Po roku 1989 zažila Bratislavská lýra už len
šesť ročníkov, a to v rokoch 1990 – 1992
a potom po niekoľkoročnej odmlke v rokoch
1996 – 1998. Festival v roku 1991 nebol
súťažný, ale konal sa len ako séria koncertov
na viacerých miestach Bratislavy – v Dome
kultúry Dúbravka, v ružinovskom Cultuse,
v Kultúrnom a spoločenskom stredisku na
Vajnorskej ulici, v Dome ROH a v DK Ovsište
v Petržalke. V roku 1993 sa konal namiesto
Bratislavskej lýry hudobný festival Rock Pop
Bratislava, na ktorom sa zúčastnili skupiny
ako Tublatanka, Team, HEX a Robo Grigorov.
Po roku 1989 Bratislavská lýra postupne
strácala opodstatnenie. Tvorbu hudobníkov
viac ovplyvňoval trh, podliehala ekonomickým
tlakom, postupne sa menili formáty
prezentácie, ale aj spôsob samotnej propagácie
hudby. Avizovaný 34. ročník festivalu
Bratislavská lýra sa napokon v roku 1999 už
neuskutočnil.
„
Lýrové pódium by nemalo
byť dostupné takej
významovej a emocionálnej
bezobsažnosti, akú
predstavujú priemerné
a podpriemerné príspevky
v tejto súťaži. Nečudo
potom, že sa v atmosfére
autorskej priemernosti
nerodia ani výrazné
spevácke talenty, neformujú
sa osobnosti… Myslíme si,
že v našej populárnej hudbe
nastala istá stagnácia,
ak nie pokles, smerom
k predpokladanému
priemernému vkusu nášho
publika… Hodné je zamyslieť
sa, koľko dobrých pesničiek
vznikne v priebehu roka
a prečo si na lýru nikdy
nenájdu cestu…
E. Kincelová Na okraj Bratislavskej
lýry ’84, denník Práca
PROGRAMOVÉ LÍNIE FESTIVALU
Festivalová súťaž mala dve časti – domácu
a medzinárodnú, okrem toho boli súčasťou
festivalu aj nesúťažné koncerty hostí
a neskôr aj malá poetická lýra či koncerty
mladých.
FESTIVALOVÉ CENY
V rámci domácej súťaže sa udeľovali tri
hlavné ceny: zlatá, strieborná a bronzová
lýra. V medzinárodnej súťaži bol najvyšším
ocenením Zlatý kľúč, neskôr sa cena v medzinárodnej
súťaži nazývala Bratislavská
lýra. Ocenenia sa udeľovali tiež v kategóriách:
Cena kritiky, Cena novinárov, Cena
diváka a Cena za celoživotné dielo.
9

FESTIVAL TANEČNEJ A POPULÁRNEJ PIESNE
BRATISLAVSKÁ LÝRA
„
Dámy a páni, som
konferencier dnešného
programu. A konferencier je
ako dámska podprsenka –
nemusí byť, ale keď je,
dokáže celú vec pozdvihnúť.
Milan Lasica
KONFERENCIERI
Dnes už okrídlenou hláškou o koferencieroch
ako dámskych podprsenkách sa prihovoril
divákom v sále PKO konferencier Milan
Lasica na jednom z ročníkov Bratislavskej
lýry. Finálové večery prvého ročníka uvádzali
Jarmila Košťová a Vladimír Dvořák. Na
poste konferencierov sa neskôr vystriedalo
mnoho známych osobností: Darek Vostřel
a Jiří Šašek (herci divadla Rokoko), Jaroslava
Panýrková, Milan Lasica, Blažena Kočtúchová,
Elena Galanová, dvojica z pražského
divadla Semafor Miroslav Šimek a Luděk
Sobota, Izabela Pažítková, Ivan Krajíček,
Ida Rapaičová, Marta Skarlandtová, Jana
Fořtová, Jaroslav Macek, Peter Lipa, Jan Vala,
Jozef Laufer, Alena Heribanová, Jana Paulová
(divadlo Semafor), Stano Král, Iveta Pašková
(dnes Malachovská), Karol Polák a ďalší…
NAJOCEŇOVANEJŠÍ SLOVENSKÍ
AUTORI
HUDBA
Pavol Hammel
(1 x zlatá, 1 x strieborná, 2 x bronzová)
Ján Lehotský
(1 x zlatá, 1 x strieborná, 3 x bronzová,
1 x hlavná)
Pavol Zelenay
(2 x zlatá)
Miroslav Žbirka
(1 x strieborná, 1 x zlatá)
TEXT
Kamil Peteraj
(4 x zlatá, 3 x strieborná, 4 x bronzová,
1 x hlavná)
Boris Filan (3 x strieborná, 1 x bronzová)
Ľuboš Zeman (3 x zlatá, 2 x strieborná,
1 x bronzová)
V SCÉNE LADISLAVA VYCHODILA
Autorom scény pre priame prenosy finálových
verečov viacerých ročníkov Bratislavskej
lýry bol významný slovenský scénograf
Ladislav Vychodil. Aj v scéne Bratislavskej
lýry sme mohli vidieť jeho dôsledné rešpektovanie
funkčnosti scénografie v službe
danému podujatiu, prácu s monumentál-
nosťou v priestore, s vertikálnymi líniami
a s typickým dominantným schodiskom.
ZAHRANIČNÍ ÚČINKUJÚCI
Prínosom lýry boli aj účinkovania zahraničných
hostí, ktoré v tom čase pôsobili
v Československu ako zjavenie. Každoročná
účasť zahraničných hviezd pútala pozornosť
médií, odbornej, ale aj širokej verejnosti.
Medzi inými sa na festivale predstavili aj
také mená ako: Udo Jürgens (1966), Hugues
Aufray (1966), Sandie Shaw (1967), Bill
Ramsey (1967), The Shadows (1968), Julie
Driscol (1968), The Easybeats (1968), Beach
Boys (1969), The Tremeloes (1969), Cliff
Richard (1970), Josephine Baker (1970),
Gilbert Bécaud (1971), Les Humphries Singers
(1974), Boney M (1977), José Feliciano
(1979), Toto Cotugno (1982), Joan Baez
(1989) a mnohí ďalší…
SPREVÁDZAJÚCE ORCHESTRE
Neodmysliteľnou súčasťou prvých ročníkov
festivalu boli orchestre, ktoré sprevádzali
sólistov. Patrili medzi ne známe telesá ako:
Tanečný orchester Československého rozhlasu
v Prahe, obohatený o sláčikovú sekciu
(dirigenti Karel Krautgartner a Jozef Vobruba),
Tanečný orchester Karla Vlacha, Vel’ký
sláčikový orchester čsl. rozhlasu v Brne
s dirigentom Daliborom Brázdom, Festivalový
orchester Big Band Gustava Broma, ktorý
hral v rokoch 1996 až 1998 pod taktovkou
Vlada Valoviča a ďalšie…
RIADITELIA FESTIVALU
Ľudovít Ďuriš, Ján Siváček, Ivan Stanislav,
Marián Kováčik a ďalší…
REŽISÉRI FINÁLOVÝCH VEČEROV
František Brestovanský, Ján Roháč,
Jan Bonavertura, Ivan Krajíček,
Igor Lembovič, Boris Filan, Ladislav Snopko,
Jiří Adamec, Peter Oravec, Juraj Vašt a ďalší…
DRAMATURGOVIA
Zdeněk Marat, Kamil Peteraj, Pavol Hammel,
Aleš Sigmund, Jiří Malásek, Igor Wasserberger,
Ján Štrasser, Július Kinček a ďalší…
10

Anna Dysko, poslucháčka VŠMU, Ján Cibula, Nikolett Dékány
Andrea Sabová, Marián Viskup, Nikolett Dékány, Ivana Kubáčková, Andrej Remeník, Anna Dysko, poslucháčka VŠMU, Juraj Ďuriš, Daniela Kuffelová, Eva Pavlíková
11

ZOZNAM PIESNÍ
I. ČASŤ
Le rossignol anglais – interpret:
Hugues Aufray, zahraničný hosť Bratislavskej
lýry 1966
Rozprávkový dom – Karel Gott, hudba:
Vieroslav Matušík, text: Eliška Jelínková,
Zlatá lýra 1966
Oh baby, baby – Marta Kubišová a Helena
Vondráčková, hudba: Bohuslav Ondráček,
text: Jan Schneider, Strieborná lýra 1966
Don diri don – Waldemar Matuška, hudba:
Bohuslav Ondráček, text: Jan Schneider,
Strieborná lýra 1967
Rekviem – Eva Pilarová, hudba: Bohuslav
Ondráček, text: Jan Schneider, Zlatá lýra
1967
Cesta – Marta Kubišová, hudba: Jindřich
Brabec, text: Petr Rada, Zlatá lýra 1968
Modlitba pro Martu – Marta Kubišová,
hudba: Jindřich Brabec, text: Petr Rada,
nesúťažná skladba, na Bratislavskej lýre
1969 nakoniec nezaznela
Píseň o mé zemi – Karel Černoch, hudba:
Karel Černoch, text: Pavel Žák, Zlatá lýra
1969
Bratříčku, zavírej vrátka – interpret, hudba
a text: Karel Kryl, nesúťažná pieseň zaznela
v gala programe Bratislavskej lýry 1969
To všetko bolo včera – Martha a Tena
Elefteriadu, hudba: Bohumil Trnečka, text:
Jan Štrasser, Strieborná lýra 1970
II. ČASŤ
Krédo – Eva Máziková, hudba: Miroslav Brož,
text: Tibor Grünner, Zlatá lýra 1972
Zem pamätá – Karol Duchoň, hudba: Pavol
Zelenay, text: Tibor Grünner, Zlatá lýra 1974
Malovaný džbánku – Helena Vondráčková,
hudba: Jindřich Brabec, text: Jiří Aplt, Zlatá
lýra 1974
Pár nôt – Jana Kocianová, hudba: Pavol
Zelenay, text: Ľuboš Zeman, Zlatá lýra 1976
Úsmev – Modus, hudba: Ján Lehotský, text:
Kamil Peteraj, Zlatá lýra 1977
Hrám – Karol Duchoň, hudba: Peter Hanzely,
text: Jan Štrasser, pieseň zaspieval na
Bratislavskej lýre 1978 spevák Miroslav
Ličko, keďže pôvodne plánovaný interpret
Karol Duchoň sa na Bratislavskú lýru
nedostavil
Študentská láska – Marika Gombitová,
hudba: Pavol Hammel, text: Kamil Peteraj,
Zlatá lýra 1978
Kaskadér – Elán, hudba: Vašo Patejdl, text:
Ľuboš Zeman, Strieborná lýra 1980
Prstienky z trávy – interpretka a hudba:
Marika Gombitová, text: Peter Guldan,
nesúťažná pieseň, Bratislavská lýra 1981
Atlantída – interpret a hudba: Miroslav
Žbirka, text: Kamil Peteraj, Strieborná lýra
1982
Najkrajší zo všetkých svetov – TYS’80,
hudba: Pavol Hammel, text: Boris Filan,
Strieborná lýra 1983
Spútaná láskou – Júlia Hečková, hudba:
Peter Hečko, text: Ľuboš Zeman, Zlatá lýra
1984
Od piesne k piesni – Mirka Brezovská
a Mona Lisa, hudba: Ali Brezovský, text:
Daniel Mikletič, Bronzová lýra 1985
Posledný valčík – Robo Grigorov & Midi,
hudba: Robo Grigorov, text: Kamila Peteraj,
Bronzová lýra 1986
Nech mi nehovoria – interpret, hudba, text:
Ivan Hoffman, nesúťažná pieseň, zaznela na
Bratislavskej lýre 1989
12

Daniela Kuffelová, Eva Pavlíková
Andrej Remeník, Marián Viskup, Peter Oszlík, Anna Dysko, poslucháčka VŠMU, Andrea Sabová, Eva Pavlíková
13

Anna Dysko, poslucháčka VŠMU, Daniela Kuffelová, Juraj Ďuriš, Peter Oszlík, Marián Viskup, Andrej Remeník, Nikolett Dékány, Andrea Sabová, Eva Pavlíková
14

15

NA POZADÍ DOBY…
1966 Dňa 15. októbra Pavol Zelenay a Ján Siváček odniesli na sekretariát Zväzu slovenských skladateľov ideový návrh na organizovanie
Medzinárodného festivalu tanečnej piesne.
Prvý ročník festivalu sa konal 23. – 26. júna 1966 v Parku kultúry a oddychu, prihlásených bolo 797 piesní, porota vybrala spolu
24 piesní, z toho 12 českých a 12 slovenských.
Historicky prvým víťazom zlatej lýry sa stal Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom autorskej dvojice Vieroslav Matušík
a Eliška Jelínková.
1967 Karel Gott podpísal zmluvu s nemeckou firmou Polydor, kde mu vyšiel prvý singel so skladbou Weisst du wohin?, ako aj prvý
album Die goldene Stimme aus Prag. V nemecky hovoriacich krajinách so predalo 450 tisíc platní a Gott dostal prívlastok
Zlatý hlas z Prahy.
1968 Alexander Dubček, ktorý sa stal v januári 1968 prvým tajomníkom ÚV KSČ, začal presadzovať politiku „socializmu s ľudskou
tvárou“, začalo sa obdobie nazývané „Pražská jar“.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 sa vstupom vojsk Varšavskej zmluvy začala okupácia Československa.
Marta Kubišová naspievala len niekoľko dní po začiatku okupácie pieseň Modlitba pro Martu, ktorá sa stala symbolom odporu
českého a slovenského národa proti vpádu vojsk.
1969 16. januára sa na Václavskom námestí na protest proti okupácii upáli Ján Palach.
Český spevák Petr Novák v priamom televíznom prenose festivalu Bratislavská lýra požiadal o minútu ticha za Jana Palacha
s dodatkom, že si ho váži viac ako pána Husáka. Vyslúžil si za to niekoľkoročný zákaz verejného vystupovania a nahrávania
nových skladieb.
Karel Kryl nahral na prelome júna a júla v Nórskej televízii recitál Karel Kryl 1969: Píseň skončila, žalář je naším domovem.
17. augusta bol do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený Gustáv Husák, krátko po získaní moci začalo Husákovo vedenie
na jeseň 1969 uskutočňovať čistky.
Eva Pilarová získala cenu za najlepšiu interpretáciu na Festivale populárnych piesní Varadero na Kube.
V septembri Karel Kryl emigroval do Nemecka, kde požiadal o politický azyl.
1970 Bratislavská lýra sa v rokoch 1970 – 1971 konala v budove Reduty.
3. februára dostala Marta Kubišová zákaz verejného vystupovania.
1971 Karel Černoch vykonal od režimu požadovanú sebakritiku, verejne sa dištancoval od Písně o mé zemi a vrátil cenu z Bratislavskej
lýry 1969, ako aj údajne neprimerane vysoký honorár.
1972 Vznikol Festival politickej piesne v Martine, ktorý existoval až do roku 1989.
Slovenská televízia prepustila zo zamestnania moderátorku Jarmilu Košťovú z dôvodu jej účasti na ilegálnom televíznom
a rozhlasovom vysielaní v prvých dňoch okupácie.
V politickom procese odsúdili na 2 roky väzenia za vydanie knihy Tisíc a jeden vtip dramaturga, spisovateľa a pedagóga VŠMU
Jána Kalinu.
1973 Bratislavská lýra sa v rokoch 1973 – 1975 vrátila do priestorov PKO.
1975 Dňa 25. mája bol Gustáv Husák zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky.
Bratislavská lýra získala ako prvý festival zo socialistického bloku ocenenie Medzinárodnej federácie festivalov (FIDOF).
Eva Máziková účinkovala v postave Hanky vo filme Pacho, hybský zbojník.
1976 Bratislavská lýra sa v rokoch 1976 – 1977 konala v športovej hale na Pasienkoch.
1977 1. januára bolo zverejnené Prehlásenie Charty 77, ktoré kritizovalo politickú a štátnu moc v Československu za nedodržiavanie
ľudských a občianskych práv.
16

1977 28. januára boli do pražského Národného divadla pozvaní umelci a osobnosti kultúrneho života, aby vyjadrili lojalitu komunistickému
režimu. „Provolání československých výborů uměleckých svazů“ pod názvom „Za nové tvůrčí činy ve jménu socialismu
a míru“ prečítala herečka Jiřina Švorcová.
Podobné zhromaždenie bolo usporiadané 4. februára v Divadle hudby, kde za hudobných tvorcov prečítala vyhlásenie
Eva Pilarová, ktorá sa ako jedna z mála za tento čin neskôr ospravedlnila.
Hovorkyňou Charty 77 sa po smrti filozofa a signatára Jána Patočku stala speváčka Marta Kubišová.
Helena Vondráčková vyhrala GRAND PRIX na festivale v poľskom Sopote s piesňou Malovaný ďzbánku.
Po niekoľkoročnom zákaze vystupovania na televíznych obrazovkách sa Milan Lasica a Július Satinský objavili v dnes už legendárnom
televíznom silvestrovskom programe 1977, kde si spoločne s Janou Kocianovou zaspievali pieseň C’est si bon.
1978 Karol Duchoň sa nedostavil na festival Bratislavská lýra 1978, kde mal súťažne uviesť pieseň Hrám, namiesto neho pieseň narýchlo
odspieval spevák Miroslav Ličko.
1980 Bratislavská lýra sa konala na Zimnom štadióne v Ružinove.
30. novembra pri návrate z posledného koncertu kapely Modus havarovala na diaľnici speváčka Marika Gombitová, po tragickej
autonehode ostala trvalo pripútaná na invalidný vozík.
1981 Bratislavská lýra sa od roku 1981 až do svojho konca konala v Dome ROH, neskôr Dom odborov Istropolis.
1982 Miroslav Žbirka sa stal prvým slovenským víťazom prestížnej československej ankety Zlatý slávik a zosadil tak po 14 rokoch
z trónu Karla Gotta.
Helena Vondráčková si prevzala titul zaslúžilej umelkyne.
1985 Karel Gott získal titul národný umelec.
5. novembra zomrel Karol Duchoň.
1986 29. marca zomrel v Londýne známy slovenský fotograf Beatles a spolupracovník festivalu Bratislavská lýra Dezider Hoffmann.
26. apríla sa v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu) stala najhoršia jadrová havária
v histórii jadrovej energetiky.
2. septembra odvysielalo rádio Slobodná Európa informáciu, že Waldemar Matuška s manželkou Olgou sa nevrátili z dovolenky
na Floride a požiadali o azyl v USA.
Kapela Elán vydala svoj piaty album Detektívka, ktorý sa stal najpredávanejším albumom v histórii česko-slovenskej pop-music
s počtom viac než 660 tisíc predaných nosičov.
1987 V Bratislave 16. decembra zomrel spoluzakladateľ a riaditeľ medzinárodného hudobného festivalu Bratislavská lýra
Ján Siváček.
1988 25. marca 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave uskutočnila Sviečková demonštrácia občanov za náboženské
a občianske práva a slobody v socialistickom Česko-Slovensku.
Robo Grigorov emigroval do Belgicka.
1989 Joan Baez venovala počas svojho koncertu na Bratislavskej lýre jednu z piesní Charte 77, zároveň v sále privítala priateľov
z Charty vrátane Václava Havla a na pódium pozvala speváka Ivana Hoffmana, aby zaspieval pieseň Nech mi nehovoria, ktorému
počas vystúpenia organizátori vypli ozvučenie.
9. novembra padol Berlínsky múr.
17. novembra začala demonštráciou študentov na Národnej triede v Prahe Nežná revolúcia.
Na balkóne Melantrichu na Václavskom námestí vystúpili počas novembrových demonštrácií okrem Václava Havla aj Karel
Gott, Karel Kryl, Marta Kubišová a Ivan Hoffman.
17

Andrea Sabová
18 Marián Viskup, Andrea Sabová, Peter Oszlík

Juraj Ďuriš, Marián Viskup
Anna Dysko, poslucháčka VŠMU, Andrej Remeník 19

TAJNÉ SPRÁVY
Z FESTIVALU
ALEBO POD KONTROLOU
REŽIMU
„
Nemohol som spievať, kde
som chcel, a už vôbec nie
to, čo som chcel. Všetko sa
muselo schvaľovať. Bola to
ťažká doba a nerád na to
spomínam.
Karel Černoch
„
Vravievala som, že sa
ocitneme v dejepise ako
rojkovia, ktorí mali slobodu
na dosah.
Marta Kubišová
Festival Bratislavská lýra bol prezentovaný
ako výkladná skriňa kultúry socialistického
Československa. Za opulentným
normalizačným vizuálom sa však skrývala
zvrátenosť doby, ktorá často viedla k potláčaniu
osobnej slobody a názorov. Keďže
speváci dostávali vďaka festivalu stále väčší
mediálny priestor a tým pádom mali aj
väčší vplyv na verejnosť, bol festival ostro
sledovaný tajnými službami, aby sa nestal
liahňou pre zvrátenú západnú ideológiu
a vplyvy kapitalizmu a imperializmu. Medzi
divákmi v sále boli nasadení agenti ŠtB, ktorí
z festivalu podávali pravidelné podrobné
hlásenia. Spod kontroly sa nevymkli ani
zahraniční účinkujúci, ktorí mali dokonca
v zmluvách o účinkovaní uvedené, že
nemôžu do svojich vyjadrení a vystúpení
vnášať politické témy. Na zahraničných
interpretov a spolupracovníkov boli preto
nasadení špeciálni agenti, ktorí hlásili, s kým
sa sledované osoby stretávajú, či preberajú
alebo odovzdávajú nejaké informácie,
prehľadávali im a odpočúvali hotelové izby
a podobne.
Špeciálnej kontrole podliehali aj texty súťažných
piesní. Je známych niekoľko príkladov,
keď museli autori zmeniť text piesne, ktorá
Peter Oszlík
podľa súdruhov skrývala odkazy na kritiku
režimu. Schvaľovacia komisia Bratislavskej
lýry rozhodla napríklad, že Kamil Peteraj
musí prepísať pieseň Čierny kvet na Biely
kvet, pretože čierna nie je pre socializmus
vhodná farba! Podobné „ideologické strasti”
mala aj víťazná pieseň Mám rozprávkový
dom, ktorá sa po lýre nesmela vysielať, pretože
rozprávkový dom nesmie byť kdesi pod
nebom, ale tu na zemi v našej socialistickej
vlasti. Veľký problém mala v roku 1969 aj
pieseň Píseň o mé zemi v podaní Karla Černocha,
kde text „Mějme lidskou tvář“ musel
autor textu Pavel Žák upraviť na „Mějme
svoji tvář“. Karel Černoch však napriek tomu
v priamom prenose zaspieval text „Mějme
lidskou tvář“, čo spôsobilo jeho úplné
vyškrtnutie z verejného života. Komisia
musela zasiahnuť aj v roku 1982 pri piesni
Atlantída, kde pôvodný verš „ženú na brehy
kríže vĺn“, musel Kamil Peteraj prepísať na
„ženú na brehy stĺpy vĺn“, keďže kríže sa
v ateistickom socialistickom Československu
nemohli spomínať. Pozornosti komisie
neuniklo ani to, čo mali interpreti oblečené,
aký mali účes, či ako sa na javisku hýbali…
20

Nikolett Dékány, Marián Viskup
Ján Cibula 21

„
Hlavnou postavou
inscenácie je samotný
festival Bratislavská lýra,
sledujeme jeho vývoj, to,
čo naň vplývalo a ako sa
rozvíjal.
Marián Amsler
MARIÁN AMSLER O INSCENÁCII
ZLATÁ LÝRA
Inscenácia je vo výsledku z veľkej časti
koncertná, máme tam živú kapelu a hercov,
ktorí spievajú naživo spolu viac ako
20 piesní. Ale zameriavame sa aj na isté
dokumentárne momenty, ktoré súvisia
s jednotlivými piesňami a s ich uvedením na
Bratislavskej lýre. Nejde úplne o životopisné
údaje interpretov, skôr nás zaujímalo
podhubie, prečo daná pieseň vznikla alebo
aký bol jej osud, ako vyznela… Často to
napríklad bolo tak, že pieseň vznikla a až
spätne sa stala protest songom. Inscenácia
je z veľkej časti dokumentárne verná,
herci predstavujú jednotlivých interpretov
či moderátorov, ktorí sa predstavili na
Bratislavskej lýre, máme tam konkrétne
osobnosti, ktoré boli súčasťou lýry a ktoré
si ľudia pamätajú z priamych prenosov. Ale
s dobovým materiálom narábame voľnejšie.
Inscenácia je vo výsledku skôr kabaretom,
nevytvárame psychologické postavy
a situácie. Hlavnou postavou je samotný
festival Bratislavská lýra, sledujeme jeho
vývoj, to, čo naň vplývalo a ako sa rozvíjal.
Pracujeme s konceptom priameho prenosu,
zároveň však ukazujeme aj to, čo sa deje za
kamerou – rozhovory v zákulisí, telefonáty,
zásahy z réžie…, na čo využívame princíp
live cinema.
Z rozhovoru Mariána Amslera pre reláciu
Hosť naladený na Devín
MARIÁN AMSLER
Je absolventom divadelnej dramaturgie a postgraduálneho štúdia v odbore činoherná
réžia na VŠMU v Bratislave. Ako režisér sa špecializuje na uvádzanie súčasných svetových,
ale aj českých a slovenských hier. Ako hosť režíroval v mnohých českých a slovenských
divadlách. Za inscenácie Čechovových hier Platonov a Ivanov dvakrát získal prestížnu
slovenskú cenu Dosky v kategórii Objav sezóny. Inscenácia hry Ingmara Bergmana Fanny
a Alexander, ktorú režíroval v Činohre SND, získala v roku 2016 cenu Dosky v kategórii
Najlepšia inscenácia sezóny. Od roku 2008 pôsobil ako interný režisér v HaDivadle v Brne
a v rokoch 2010 – 2014 bol aj jeho umeleckým šéfom. Ako režisér a umelecký šéf pôsobil
tiež v Divadle ASTORKA Korzo ’90. V súčasnosti pôsobí aj ako docent na VŠMU v Bratislave
na Katedre réžie a dramaturgie. Je tiež autorom viacerých pôvodných autorských textov:
Lesk a bieda kurtizán (Divadlo Aréna, 2015), Strachopudi (DPM, 2018), (bez)mocní (DPM,
2019) a adaptácií: Jane Eyrová (SND, 2014), Fanny a Alexander (SND, 2016),
Portrét Doriana G. (SKD Martin, 2017). V DAB v Nitre vytvoril úspešné a oceňované
inscenácie: Matka (2007), Ľudia, miesta a veci (2018) a Dom (2020). V tvorbe Mariána
Amslera môžeme sledovať veľký záujem o súčasnosť. V jeho výbere inscenačných titulov
sa objavuje najmä súčasná dráma, doposiaľ neinscenované texty, adaptácie románov, ale aj
diela slovenskej či svetovej klasiky, ktorým na javisku dodáva punc súčasnosti a aktuálnosti
(theatre.sk).
22

Ivana Kubáčková 23

PARK KULTÚRY A ODDYCHU
BRATISLAVA
„
PKO neodmysliteľne
dotváralo niekoľko
desaťročí tvár hlavného
mesta.
VParku kultúry a oddychu sa konalo
spolu 10 ročníkov festivalu Bratislavská
lýra (1966 – 1970, 1973 – 1975, 1978 – 1979)
z celkového počtu 33 festivalových ročníkov.
Práve tento priestor je v spomienkach
pamätníkov spojený s festivalom a jeho
atmosférou najviac. Možno preto, že si ho
diváci spájajú s eufóriou prvých ročníkov
a tiež vďaka jeho polohe pri rieke Dunaj.
PKO bolo totiž symbolicky spojené festivalovou
promenádou popri Dunaji s hotelom
Carlton, kde boli ubytovaní účinkujúci.
Práve na tejto trase sa sústredil aj festivalový
život.
Pôvodne administratívne budovy pre Dunajské
veľtrhy navrhli v rokoch 1943 až 1948
traja významní slovenskí architekti Pavol
Andrik, Ján Štefanec a Kamil Gross, ktorí sa
pričinili o to, že PKO neodmysliteľne dotváralo
niekoľko desaťročí tvár hlavného mesta.
Stavba budov prebiehala približne v rokoch
1951 – 1954, súčasne s vtedajšou prestavbou
nábrežia. V 60. rokoch po vybudovaní
nového výstavného komplexu na pravom
brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru
PKO výstavy vysťahovali a budovy PKO sa začali
„
využívať na kultúrne, zábavné, politické
a športové účely.
Výtvarné a architektonické
prvky budov tvorili
navzájom integrálnu
jednotu.
Budovy sa skladali z troch pavilónov A, B
a C, ktoré mali svoje hlavné vstupy zo strany
Dunaja. V hlavnej budove mala vstupná
hala po obvode balkónové ochodze nesené
stĺporadiami, v krídlach sa nachádzali
chodby a prevádzkové haly pre kultúrne
podujatia. Vo vstupnej hale sa nachádzali
vitráže realizované podľa predlohy akad.
mal. Janka Alexyho, na poschodí – galérii bol
monumentálny závesný obraz Dožinky od
akad. mal. Františka Gajdoša. Obe výtvarné
diela niesli slovenské ľudové motívy. Na
južnom priečelí budovy bola sgrafitová
výzdoba s umeleckou tematikou a tiež dve
monumentálne sochy v národných krojoch
od akad. soch. Tibora Bártfaya. Celková
kompozícia budov svedčí o modernom
slohovom poňatí, ale so snahou vyvážiť prílišnú
strohosť členením, použitím rôznych
materiálov, ako aj s uplatnením výtvarných
diel. Výtvarné a architektonické prvky budov
tvorili navzájom integrálnu jednotu. Budovy
PKO ako celok boli významnou historickou
pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry
a funkcionalistickej architektúry na
našom území, niesli jasný rukopis a historickú
výpoveď doby, ako aj obsahovú a formálnu
čistotu architektonického a umeleckého
vyjadrovania. Súčasťou tohto komplexu bol
aj astronomický úsek, jediný svojho druhu
v Bratislave, kde sa pravidelne konávali
astronomické prednášky a pozorovania
nočnej oblohy.
KONIEC LEGENDY
V roku 2005 poslanci mestského zastupiteľstva
schválili predaj pozemkov v areáli
Parku kultúry a oddychu vrátane pozemkov
pod samotnými budovami PKO spoločnosti
Henbury Development za takmer 281
miliónov korún. 2. júna 2006 spoločnosť
Henbury Development uzatvorila s Hlavným
mestom zmluvu o spolupráci pri búraní PKO
a zaviazala sa na vlastné náklady zabezpečiť
asanačné práce. 29. októbra 2008 občianski
aktivisti požiadali zaradiť bratislavský
PKO do zoznamu pamätihodností hlavného
mesta. Spoločnosť Henbury Development
začala búrať PKO na bratislavskom nábreží
14. apríla 2009. Hlavnú budovu PKO po
dlhoročných sporoch nakoniec demolovali
koncom roka 2015.
Zdroje:https://pko.estranky.sk/clanky/historia-a-geneza-pko.html, https://hnonline.sk/slovensko/457246-ako-sa-vyvijal-predaj-pozemkov-pod-pko,
https://dennikn.sk/331169/bratislavske-pko-uz-buraju-areal-strazia-agresivni-esbeeskari-video/
24

ĎAKUJEME ZA PODPORU
ZRIAĎOVATEĽ DAB V NITRE
INSCENÁCIA JE REALIZOVANÁ
S FINANČNOU PODPOROU
GENERÁLNI PARTNERI INSCENÁCIE ZLATÁ LÝRA
HLAVNÝ MEDIÁLNY PARTNER INSCENÁCIE ZLATÁ LÝRA
HLAVNÍ PARTNERI SEZÓNY 22/23
HLAVNÝ PRODUKTOVÝ PARTNER SEZÓNY 22/23
PRODUKTOVÍ PARTNERI SEZÓNY 22/23
PARTNERI SEZÓNY 22/23
MEDIÁLNI PARTNERI SEZÓNY 22/23
25

Zdroj, ktorému môžete
dôverovať
Zdroj, ktorému môžete
dôverovať
www.tasr.sk

Program Divadla Andreja Bagara v Nitre
k inscenácii Zlatá lýra
Zodpovedný redaktor Jaroslav Dóczy
Zostavila Slavka Civáňová
Fotografie Bara Podola
Dobové fotografie z Bratislavskej lýry TASR
Fotografia na titulke Jakub Gulyás
Grafický návrh a úprava Barbora Šajgalíková
Tlač DEVIN Printing House
2023
www.dab.sk
Daniela Kuffelová