DAB_Bulletin_Zlatá lýra
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
FESTIVAL TANEČNEJ A POPULÁRNEJ PIESNE<br />
BRATISLAVSKÁ LÝRA<br />
„<br />
Nikdy predtým sme taký<br />
veľký festival ba ani<br />
veľký koncert nepripravili.<br />
Pavol Zelenay,<br />
spoluzakladateľ festivalu<br />
Bratislavská <strong>lýra</strong><br />
„<br />
Atmosféra bola úžasná.<br />
Prvý ročník Bratislavskej<br />
lýry, to bolo, ako keby vám<br />
dali vycestovaciu doložku<br />
do Ameriky.<br />
Igor Bázlik,<br />
hudobný skladateľ<br />
Smyšlienkou založenia festivalu prišli<br />
hudobník, skladateľ, hudobný redaktor<br />
a publicista Pavol Zelenay a dirigent a skladateľ<br />
Ján Siváček. Inšpirovali ich v tom čase<br />
už známe a populárne hudobné festivaly<br />
v talianskom San Remo (od 1949), v poľskom<br />
Sopote na pobreží Baltského mora<br />
(od 1961) či Grand Prix Eurovision de la<br />
Chanson Européenne (od 1956) a neskôr aj<br />
medzinárodný festival piesní Midem v juhofrancúzskom<br />
Cannes (od 1967).<br />
Od roku 1966 som sa zamiloval do Bratislavy<br />
a to preto, že som tam prišiel na prvý<br />
ročník Bratislavskej lýry a hneď ma okúzlila<br />
atmosféra, ktorá tam panovala… Vravel<br />
som si, že asi takto to vyzerá v talianskom<br />
San Reme, aj keď som tam samozrejme<br />
v tej dobe nikdy nebol. (Jan Schneider, textár<br />
pre dokumentárny seriál <strong>Zlatá</strong> <strong>lýra</strong>)<br />
Motivácia pre založenie takéhoto festivalu<br />
spočívala najmä v snahe zvýšiť kvalitu pôvodnej<br />
slovenskej tvorby – v oblasti hudby<br />
aj textov a vo zvýšení propagácie pôvodnej<br />
československej hudby v očiach verejnosti.<br />
Ako miesto konania festivalu mali od začiatku<br />
vyhliadnutú Bratislavu a to najmä kvôli<br />
jej atmosfére na pobreží rieky Dunaj, ktorá<br />
nápadne pripomínala prostredie už spomínaných<br />
prímorských festivalov. Dôležitou<br />
ambíciou bolo tiež priniesť do Bratislavy<br />
významné medzinárodné kultúrne podujatie.<br />
Keďže Bratislava aj v tomto smere trpela<br />
pragocentrizmom. Vznik podujatia takéhoto<br />
rozmeru v hlavnom meste Slovenska mal<br />
byť teda aj istým zadosťučinením slovenskej<br />
kultúre a umelcom.<br />
ZALOŽENIE FESTIVALU<br />
15. októbra 1964 odniesli Pavol Zelenay<br />
a Ján Siváček na sekretariát Zväzu slovenských<br />
skladateľov ideový návrh na organizovanie<br />
Medzinárodného festivalu tanečnej<br />
piesne. „Návrh bol prijatý a my sme<br />
stáli pred úlohou pripraviť festival. Nikdy<br />
predtým sme taký veľký festival ba ani<br />
veľký koncert nepripravili.“ (Pavol Zelenay<br />
pre dokumentárny seriál <strong>Zlatá</strong> <strong>lýra</strong>) Preto<br />
oslovili na spoluprácu skúsených organizátorov<br />
z pražského jazzového festivalu, ale aj<br />
všetky vydavateľstvá a hudobné inštitúcie.<br />
Dôležitá bola spolupráca najlepších orchestrov<br />
– Orchestra zaslúžilého umelca Karla<br />
Vlacha, Rozhlasového orchestra a Bratislavských<br />
sláčikov.<br />
PRVÝ ROČNÍK<br />
Do prvého ročníka, ktorý sa konal 23. – 26.<br />
júna 1966 v Parku kultúry a oddychu bolo<br />
prihlásených 797 piesní, z toho približne<br />
600 bolo od českých autorov. Porota vybrala<br />
spolu 24 piesní, pre zachovanie národnostnej<br />
rovnováhy 12 českých a 12 slovenských.<br />
„Atmosféra bola úžasná. Prvý ročník Bratislavskej<br />
lýry, to bolo, ako keby vám dali<br />
vycestovaciu doložku do Ameriky.“ (Igor<br />
Bázlik, hudobný skladateľ pre dokumentárny<br />
seriál <strong>Zlatá</strong> <strong>lýra</strong>)<br />
AUTORSKÁ SÚŤAŽ<br />
Dôležité je zdôrazniť, že Festival tanečnej<br />
a populárnej piesne Bratislavská <strong>lýra</strong> bol od<br />
začiatku autorskou súťažou, kde odborná<br />
porota hodnotila tvorbu pôvodnej hudby<br />
a textu. Vklad interpretov bol síce veľmi<br />
dôležitý a dokázal zásadne ovplyvniť celkové<br />
hodnotenie, ale porota v prvom rade<br />
hodnotila autorstvo textu a hudby.<br />
NEVÍDANÁ PROPAGÁCIA<br />
A POPULARITA<br />
S festivalom bola spojená nevídaná propagácia<br />
a popularita. Už od prvého ročníka<br />
vydávali gramofónové spoločnosti finálové<br />
piesne Bratislavskej lýry na malých singlových<br />
platniach. Porota tak mala skladby<br />
k dispozícii už pred samotnými finálovými<br />
večermi a single boli zároveň v predaji aj pre<br />
verejnosť. Samotná Bratislava bola vyzdobená<br />
festivalovými vlajkami, plagátmi a vývesnými<br />
tabuľami s menami a fotografiami<br />
účinkujúcich, program festivalu a fotografie<br />
interpretov boli umiestnené aj vo výkladoch<br />
obchodov. Nevídanému záujmu sa tešili aj<br />
priame prenosy, davy fanúšikov čakali svoje<br />
idoly nielen pred koncertnými sálami, ale aj<br />
pred hotelom Carlton, kde boli účinkujúci<br />
ubytovaní. Celé rodiny aj susedia sa stretávali<br />
pri jednom televízore, aby sledovali<br />
priame prenosy z Bratislavskej lýry.<br />
6<br />
Nasledujúca strana zľava hore: Eva Pilarová,<br />
Marika Gombitová, Waldemar Matuška, Miroslav Žbirka,<br />
Marta Kubišová, Helena Vondráčková, Karel Černoch,<br />
Peter Hečko, Júlia Hečková, Karol Duchoň, Karel Gott,<br />
Vašo Patejdl, Jožo Ráž, Robo Grigorov, zdroj: TASR
Change language