DAB_Bulletin_Zlatá lýra

PARK KULTÚRY A ODDYCHU
BRATISLAVA
„
PKO neodmysliteľne
dotváralo niekoľko
desaťročí tvár hlavného
mesta.
VParku kultúry a oddychu sa konalo
spolu 10 ročníkov festivalu Bratislavská
lýra (1966 – 1970, 1973 – 1975, 1978 – 1979)
z celkového počtu 33 festivalových ročníkov.
Práve tento priestor je v spomienkach
pamätníkov spojený s festivalom a jeho
atmosférou najviac. Možno preto, že si ho
diváci spájajú s eufóriou prvých ročníkov
a tiež vďaka jeho polohe pri rieke Dunaj.
PKO bolo totiž symbolicky spojené festivalovou
promenádou popri Dunaji s hotelom
Carlton, kde boli ubytovaní účinkujúci.
Práve na tejto trase sa sústredil aj festivalový
život.
Pôvodne administratívne budovy pre Dunajské
veľtrhy navrhli v rokoch 1943 až 1948
traja významní slovenskí architekti Pavol
Andrik, Ján Štefanec a Kamil Gross, ktorí sa
pričinili o to, že PKO neodmysliteľne dotváralo
niekoľko desaťročí tvár hlavného mesta.
Stavba budov prebiehala približne v rokoch
1951 – 1954, súčasne s vtedajšou prestavbou
nábrežia. V 60. rokoch po vybudovaní
nového výstavného komplexu na pravom
brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru
PKO výstavy vysťahovali a budovy PKO sa začali
„
využívať na kultúrne, zábavné, politické
a športové účely.
Výtvarné a architektonické
prvky budov tvorili
navzájom integrálnu
jednotu.
Budovy sa skladali z troch pavilónov A, B
a C, ktoré mali svoje hlavné vstupy zo strany
Dunaja. V hlavnej budove mala vstupná
hala po obvode balkónové ochodze nesené
stĺporadiami, v krídlach sa nachádzali
chodby a prevádzkové haly pre kultúrne
podujatia. Vo vstupnej hale sa nachádzali
vitráže realizované podľa predlohy akad.
mal. Janka Alexyho, na poschodí – galérii bol
monumentálny závesný obraz Dožinky od
akad. mal. Františka Gajdoša. Obe výtvarné
diela niesli slovenské ľudové motívy. Na
južnom priečelí budovy bola sgrafitová
výzdoba s umeleckou tematikou a tiež dve
monumentálne sochy v národných krojoch
od akad. soch. Tibora Bártfaya. Celková
kompozícia budov svedčí o modernom
slohovom poňatí, ale so snahou vyvážiť prílišnú
strohosť členením, použitím rôznych
materiálov, ako aj s uplatnením výtvarných
diel. Výtvarné a architektonické prvky budov
tvorili navzájom integrálnu jednotu. Budovy
PKO ako celok boli významnou historickou
pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry
a funkcionalistickej architektúry na
našom území, niesli jasný rukopis a historickú
výpoveď doby, ako aj obsahovú a formálnu
čistotu architektonického a umeleckého
vyjadrovania. Súčasťou tohto komplexu bol
aj astronomický úsek, jediný svojho druhu
v Bratislave, kde sa pravidelne konávali
astronomické prednášky a pozorovania
nočnej oblohy.
KONIEC LEGENDY
V roku 2005 poslanci mestského zastupiteľstva
schválili predaj pozemkov v areáli
Parku kultúry a oddychu vrátane pozemkov
pod samotnými budovami PKO spoločnosti
Henbury Development za takmer 281
miliónov korún. 2. júna 2006 spoločnosť
Henbury Development uzatvorila s Hlavným
mestom zmluvu o spolupráci pri búraní PKO
a zaviazala sa na vlastné náklady zabezpečiť
asanačné práce. 29. októbra 2008 občianski
aktivisti požiadali zaradiť bratislavský
PKO do zoznamu pamätihodností hlavného
mesta. Spoločnosť Henbury Development
začala búrať PKO na bratislavskom nábreží
14. apríla 2009. Hlavnú budovu PKO po
dlhoročných sporoch nakoniec demolovali
koncom roka 2015.
Zdroje:https://pko.estranky.sk/clanky/historia-a-geneza-pko.html, https://hnonline.sk/slovensko/457246-ako-sa-vyvijal-predaj-pozemkov-pod-pko,
https://dennikn.sk/331169/bratislavske-pko-uz-buraju-areal-strazia-agresivni-esbeeskari-video/
24