DAB_Bulletin_Zlatá lýra
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
FESTIVAL TANEČNEJ A POPULÁRNEJ PIESNE<br />
BRATISLAVSKÁ LÝRA<br />
„<br />
Bratislavská <strong>lýra</strong>, to bol<br />
sviatok hudbymilovných<br />
ľudí v celom<br />
Československu a ulice boli<br />
vyľudnené tak, ako keď sú<br />
dnes majstrovská sveta<br />
v hokeji.<br />
Danica Rumanová, dlhoročná<br />
kameramanka priamych prenosov<br />
ATMOSFÉRA, NOSTALGIA<br />
Festival Bratislavská <strong>lýra</strong> znamená pre mnohých<br />
nostalgické spomienky na časy zlatých<br />
šesťdesiatych, na dobu hippies, beatnikov<br />
a rock’n’rollu. Pamätníci spomínajú na<br />
festival ako na sviatok umenia s nezabudnuteľnou<br />
atmosférou a pocitom spolupatričnosti,<br />
kde vznikali nové kontakty, spolupráce<br />
aj priateľstvá. Spomínajú na dlhé letné<br />
festivalové dni, divoké večery vo V-klube<br />
a záverečné v Kryštál bare… Bratislavská <strong>lýra</strong><br />
priniesla do socialistického Československa<br />
závan slobody, dotyk s kapitalizmom a flirt<br />
so showbiznisom.<br />
Úpadok, stagnácia alebo len zrkadlo doby?<br />
Prvú zmenu v atmosfére festivalu priniesla<br />
normalizácia po roku 1970. Festival nedostával<br />
zrazu taký priestor v dobovej tlači<br />
a v médiách, odmietli prísť viacerí známi<br />
českí speváci, čo však zase otvorilo priestor<br />
pre nových mladých interpretov najmä<br />
zo Slovenska. V druhej polovici 70. rokov<br />
narastala potreba hľadať novú tvár festivalu.<br />
Vzpruha prišla v roku 1976, keď s heslom<br />
„vráťme lýru mladým, vyzlečme lýru zo<br />
smokingov“, preniesol vtedajší dramaturg<br />
festivalu Kamil Peteraj finálové večery do<br />
športovej haly na Pasienkoch. Nový priestor<br />
podporil neformálnu atmosféru a prilákal<br />
mladé publikum. Športová hala mala však<br />
veľmi zlú akustiku, čo spôsobilo, že porota<br />
na základe súťažných večerov nedokázala<br />
ohodnotiť ani kvalitu hudby, ani textov, ktorým<br />
nebolo rozumieť. Druhá polovica<br />
70. rokov priniesla aj ďalší fenomén – hudobné<br />
skupiny, ktoré postupne vytláčali<br />
sólistov a sprevádzajúci orchester. Radikálne<br />
Andrej Remeník, Peter Oszlík, Juraj Ďuriš, Anna Dysko, poslucháčka VŠMU,<br />
Daniela Kuffelová, Eva Pavlíková, Nikolett Dékány, Andrea Sabová<br />
„<br />
Atmosféra tam bola<br />
nádherná, svojím spôsobom<br />
neopakovateľná. Ale je<br />
možné, že si to len<br />
idealizujem, boli sme<br />
mladí…<br />
Eva Pilarová<br />
sa menil aj vizuál koncertov a koncertných<br />
sál. Elegantné róby a smokingy nahradili<br />
džínsy a tričká.<br />
Od 80. rokov sa už otvorene hovorilo o kríze<br />
festivalu, o jeho neschopnosti motivovať<br />
tvorcov, aby prihlásili do súťaže svoje<br />
najlepšie piesne, a tiež o hľadaní novej tváre<br />
tohto kultového podujatia. Zlom nastal<br />
v roku 1981, keď sa festival prvýkrát konal<br />
v Dome ROH. Aj tu sa ozvali viaceré kritické<br />
hlasy, ktoré poukazovali na to, že oficiálnejší<br />
a vážnejší priestor Domu ROH spôsobil, že<br />
Bratislavská <strong>lýra</strong> stratila svoju atmosféru.<br />
8
Change language