DAB_Bulletin_Zlatá lýra

TAJNÉ SPRÁVY
Z FESTIVALU
ALEBO POD KONTROLOU
REŽIMU
„
Nemohol som spievať, kde
som chcel, a už vôbec nie
to, čo som chcel. Všetko sa
muselo schvaľovať. Bola to
ťažká doba a nerád na to
spomínam.
Karel Černoch
„
Vravievala som, že sa
ocitneme v dejepise ako
rojkovia, ktorí mali slobodu
na dosah.
Marta Kubišová
Festival Bratislavská lýra bol prezentovaný
ako výkladná skriňa kultúry socialistického
Československa. Za opulentným
normalizačným vizuálom sa však skrývala
zvrátenosť doby, ktorá často viedla k potláčaniu
osobnej slobody a názorov. Keďže
speváci dostávali vďaka festivalu stále väčší
mediálny priestor a tým pádom mali aj
väčší vplyv na verejnosť, bol festival ostro
sledovaný tajnými službami, aby sa nestal
liahňou pre zvrátenú západnú ideológiu
a vplyvy kapitalizmu a imperializmu. Medzi
divákmi v sále boli nasadení agenti ŠtB, ktorí
z festivalu podávali pravidelné podrobné
hlásenia. Spod kontroly sa nevymkli ani
zahraniční účinkujúci, ktorí mali dokonca
v zmluvách o účinkovaní uvedené, že
nemôžu do svojich vyjadrení a vystúpení
vnášať politické témy. Na zahraničných
interpretov a spolupracovníkov boli preto
nasadení špeciálni agenti, ktorí hlásili, s kým
sa sledované osoby stretávajú, či preberajú
alebo odovzdávajú nejaké informácie,
prehľadávali im a odpočúvali hotelové izby
a podobne.
Špeciálnej kontrole podliehali aj texty súťažných
piesní. Je známych niekoľko príkladov,
keď museli autori zmeniť text piesne, ktorá
Peter Oszlík
podľa súdruhov skrývala odkazy na kritiku
režimu. Schvaľovacia komisia Bratislavskej
lýry rozhodla napríklad, že Kamil Peteraj
musí prepísať pieseň Čierny kvet na Biely
kvet, pretože čierna nie je pre socializmus
vhodná farba! Podobné „ideologické strasti”
mala aj víťazná pieseň Mám rozprávkový
dom, ktorá sa po lýre nesmela vysielať, pretože
rozprávkový dom nesmie byť kdesi pod
nebom, ale tu na zemi v našej socialistickej
vlasti. Veľký problém mala v roku 1969 aj
pieseň Píseň o mé zemi v podaní Karla Černocha,
kde text „Mějme lidskou tvář“ musel
autor textu Pavel Žák upraviť na „Mějme
svoji tvář“. Karel Černoch však napriek tomu
v priamom prenose zaspieval text „Mějme
lidskou tvář“, čo spôsobilo jeho úplné
vyškrtnutie z verejného života. Komisia
musela zasiahnuť aj v roku 1982 pri piesni
Atlantída, kde pôvodný verš „ženú na brehy
kríže vĺn“, musel Kamil Peteraj prepísať na
„ženú na brehy stĺpy vĺn“, keďže kríže sa
v ateistickom socialistickom Československu
nemohli spomínať. Pozornosti komisie
neuniklo ani to, čo mali interpreti oblečené,
aký mali účes, či ako sa na javisku hýbali…
20