Návrhy a pripomienky učiteľov k Správe o stave školstva na Slovensku

Návrhy a pripomienky učiteľov kSpráve o stave školstva naSlovenskuVšeobecné návrhy a pripomienky:1. Verejná diskusia o problémoch školstva a ichnáprave mala predchádzať samotnej správe a nienaopak.2. Rada pre systémové zmeny v školstve vznikla až poštrajku učiteľov a na odporúčanie OECD. Minister malpredložiť svoju víziu a zriadiť radu hneď po nástupedo funkcie.3. O práci Rady pre systémové zmeny v školstveministerstvo nedostatočne informovalo verejnosť. Prijej zriadení zabudlo prizvať učiteľov, zástupcuriaditeľov základných škôl, či gymnázií (na druhejstrane v nej boli zástupcovia študentov strednýcha vysokých škôl).4. Návrhy systémových krokov neobsahujú časový plánzavedenia a realizácie jednotlivých opatrení (okremneurčitého prísľubu zvyšovania financií do školstvaod roku 2014).5. Návrhy systémových krokov neobsahujú presnéstanovenie legislatívnych opatrení potrebných na ichzavedenie, rovnako ani to, kto by niesol zodpovednosťza ich zavedenie.6. Stanovenie niektorých cieľov až na rok 2020presahuje funkčné obdobie súčasného ministra.Minister tak odmieta prevziať konkrétnu zodpovednosť1

za uskutočňovania dôležitých opatrení počas tohtovolebného obdobia.7. Pri jednotlivých systémových krokoch nie je vôbecvyčíslené, koľko finančných prostriedkov si tietoopatrenia budú vyžadovať.8. Hlavný text správy pri systémových krokochnezohľadňuje vývojové tendencie počtu žiakov najednotlivých stupňoch škôl.9. Správa neberie do úvahy vývojové tendencie rastuplatov učiteľov v ostatných štátoch V3, EÚ a OECD,ako ani vývojové tendencie rastu financovia školstvaostatných štátov.10. Správa sa nezaoberá samotným ministerstvom, jehopersonálnym obsadením, hospodárením, návrhmi nazlepšenie činnosti a pod. Rovnako nekonkretizuje, ktonesie zodpovednosť za niektoré negatívne javyv slovenskom školstve.Poznámka: Nakoľko nejde o pripomienkové konanie, aleo verejnú diskusiu, nie všade sa dodržiava presnáškolská terminológia. Napríklad, keď sa hovorío školách, majú sa na mysli školy a školskézariadenia, alebo keď sa hovorí o učiteľoch, majú sana mysli všetci pedagogickí zamestnanci.Návrhy a pripomienky k jednotlivým odsekom hlavnéhotextu správy a k 22 systémovým krokom v regionálnomškolstve:25 – 34 – Správa spomína učebnice a učebné texty,nezaoberá sa však vôbec didaktickými pomôckami ako:mikroskopy, mapy, skúmavky, chemikálie, herbáre,preparáty živočíchov, pomôcky na fyziku a pod. Kedysiich zabezpečovalo pre školy samotné ministerstvoalebo metodické centrá. Dnes si ich školy nakupujú2

samy (ak sú vôbec na trhu) a keďže na ne školy nemajúpeniaze, nepoužívajú ich učitelia vôbec, alebopoužívajú tie zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokovminulého storočia.33 – Treba spresniť, že v čase odovzdania správy doparlamentu nemali učitelia k dispozícii okrem portálueAktovka nijaký iný vzdelávací portál s digitálnymučivom (v súlade so ŠVP). Samotný obsah portálueAktovka nespĺňa potreby učiteľov a žiakov, napr.slovenčinárom tam chýba povinné čítanie, dejepisárompramene, jazykárom učebné texty a pod., učiteliašpeciálnych škôl tam nenájdu takmer nič.- Chýba informácia, koľko finančných prostriedkovbolo doteraz na tvorbu digitálneho obsahu vzdelávaniavynaložených.47 – Treba doplniť vývojové ukazovatele počtu žiakovpodľa prognóz UIPŠ: Od roku 2009 sa na I. stupninachádzame v rastovej fáze, ktorá potrvá do roku2020, keď stúpne počet žiakov približne o 17 percent,potom nastane mierny pokles do roku 2025, keď bude naI. stupni približne o 10 OOO žiakov viac ako v roku2010. Na II. stupni sa pokles žiakov zastaví v roku2015 a začne rast, v roku 2025 bude na druhom stupnipribližne o 23 000 žiakov viac ako v súčasnosti.Prognóza UIPŠ rovnako uvádza potrebu zvyšovať početškôl a učební.- Treba uviesť, prečo dochádza k disproporcii priporovnávaní počtu žiakov na učiteľa a počtu žiakov natriedu s krajinami OECD.119 – Treba spresniť, že štúdia McKinsey&Company Akosa najviac zlepšujúce sa školské systémy na svetestále zlepšujú nás zaradila do kategórie dobrý, nonachádzame sa v spodnej časti tohto spektra, čo by sadalo vyjadriť známkou tri mínus (kategória dobrý je3

podľa skóre v porovnaní PISA od 480 do 520, Slovenskodosiahlo 490)– Treba rovnako spresniť, že v kategórii úrovnefinancovania, v ktorej sme podľa správy ministradruhí najlepší na svete spomedzi 23 krajín, uvádzacitovaná správa McKinsey&Company iba tieto krajiny:Argentína, Botswana, Omán, Irán, Bulharsko, Slovenskoa Chorvátsko.121 – Pre diskusiu by bolo veľmi prínosné, kebyministerstvo zverejnilo správu z predbežného výskumutímu spoločnosti McKinsey. V nasledujúcich odsekoch4

nie je celkom jasné, kedy sa uvádzajú záverya zistenia z hore citovanej správy a kedy z tohtopredbežného výskumu.126 – V ďalších odsekoch správa ministra, bohužiaľ,neuvádza ani jeden systémový krok alebo opatrenia,ktorými by sa dala zvýšiť efektivita samotnéhoministerstva a ním riadených rozpočtových organizáciítak, aby sa zabránilo neefektívnemu hospodáreniua plytvaniu.Úloha RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovaťobjem verejných financií pre školstvo.132a – Doplniť o návrh, akým spôsobom sa majúprerozdeliť verejné zdroje tak, aby školstvodostávalo prioritne viac, tzn., treba presnešpecifikovať, ktorým nadpriemerne financovanýmrezortom treba v rozpočte ubrať a o koľko.Obrázok 3 z prílohy č. 3 Kde dávame z verejnýchvýdavkov relatívne viac (+) a kde menej (-) z celkovýchverejných výdavkov (%, SK 2011, ostatné krajiny 2010)5

132b – Zlepšenie fungovania daňového systému môžepriniesť dostatočné zdroje na dlhodobé financovaniev školstve. Treba podotknúť, že v súčasnosti je podľaštatistík OECD náš daňový systém mimoriadneneefektívny: náklady spojené s výberom daní mámedvakrát vyššie ako priemer OECD a zároveň dosahujemenajvyšší výpadok DPH spomedzi všetkých členskýchkrajín. Treba vyzvať ministra financií, aby čonajskôr realizoval odporúčania OECD a EÚ.133 – Je potrebné si uvedomiť, že cieľ stanovenýv tomto bode, čiže vyrovnanie sa pomerom verejnýchzdrojov pre školstvo štátom V3, EU 21 a OECD do roku2020 navýšením financovania na úroveň 6 percent HDP,sa opiera výlučne o súčasný stav financovaniaostatných štátov. Správa tu neuvádza, a azda anineberie do úvahy, vývojové trendy financovania6

školstva v ostatných štátoch. 6% z HDP bol priemerštátov OECD v roku 2009, pričom v roku 2000 bol naúrovni 5,4%. Možno očakávať, že v roku 2020 sa budepriemer OECD pohybovať okolo 6,5% HDP.- Stanovený cieľ je málo ambiciózny a znamená, žev roku 2020 sa dostaneme na úroveň, kde sa ostatnéštáty nachádzali v roku 2009. Potom ich môžemedoháňať odznova.- Každý rok zaostávania za ostatnými štátmipredstavuje pre našich žiakov v porovnaní s ichzahraničnými rovesníkmi hendikep v podobenenaplnených možností personálneho a materiálnehozabezpečenia: v zahraničí majú žiaci učiteľov, doktorých sa viac investuje, čo sa odráža na výbere,kvalite a motivácii učiteľa. Rovnako treba investovaťdo didaktických pomôcok, vybavenia učební,odstránenia havarijných stavov, modernizácií rozvodovenergií a zabezpečenia primeraného počtu školskýchpsychológov či asistentov učiteľa.(Úloha RŠ-1-2:Upraviť systém financovania sozameraním na zvýšenie jeho efektívnosti a na podporukvality)134 – 138 – Nie je nikde uvedené, ako sa majúodstrániť nedostatky súčasného systému financovania.Úloha RŠ-1-3:Prijať opatrenia na postupnúoptimalizáciu siete škôl a školských zariadení.139 – K textu „Ako sme už uviedli, existuje napríklad110 základných škôl s počtom žiakov menej ako 13.“doplniť „,čo je asi 5 % všetkých základných škôl.“- K textu „Navyše, viac ako 80 % základných škôl mámenej ako 250 žiakov a niektoré z nich dostávajú, vsúlade s existujúcim systémom financovania, normatívzvýšený o kompenzačný príspevok.“ Chýba vyčíslenie,7

koľko škôl dostáva kompenzačný príspevok a v akompomere k celkovým výdajom na normatívy.140 – Treba pripomenúť, že jedna optimalizácia sieteuž prebehla, keď sa zriaďovateľmi stali obce.V niektorých obciach sa dotkla až 50% škôl.- K: „Spájanie škôl na jazykovo zmiešaných územiachby navyše mohlo priniesť kladné efekty aj v oblastispolužitia občanov.“ Jestvuje obava, že spájanie škôlna jazykovo zmiešaných územiach prinesie hlavnenegatívne efekty v oblasti spolužitia občanov.Spájanie škôl vždy znamená, že jedna škola sa zatvoría rozhodnutie o tom, ktorá to bude, budepravdepodobne vždy považované za krivdus národnostným podtextom.- Treba sa vyvarovať chýb z minulosti, ktoré saprejavili napríklad pri optimalizácii sietematerských škôl, ktorých je dnes akútny nedostatok.Školy a školské zariadenia sa ľahko zatvárajú, no lenťažko opäť otvárajú.141 – Treba si jasne definovať, či chceme zostať pripriemere OECD v počte žiakov na učiteľa, alebo nie.Pretože v súčasnosti sme približne na priemereostatných štátov, pri niektorých typoch škôl dokoncanad priemerom (odseky 47 a 53). Zároveň treba vziaťdo úvahy vývojové ukazovatele počtu žiakovv regionálnom školstve podľa štatistík UIPŠ do roku2025.Úloha RŠ – 1 - 4: Upraviť systém riadenia školstva sozameraním na zvýšenie jeho efektívnosti a kvality.145 – Chýba presná analýza, ako často sa stáva, žeškolu „ovládnu“ zamestnanci školy, chýbajú presnépočty za nejaké sledované obdobie v absolútnychčíslach i percentuálnom vyjadrení. Bez takejto8

podrobnej analýzy nie je možné viesť relevantnúdebatu o zmene fungovania rady školy.146 – Pri pretrvávajúcom stave, keď zriaďovateľmiv regionálnom školstve sú samosprávy a obvodné úrady,na čele ktorých stoja prevažne osoby, ktoré sú spätés nejakou politickou stranou, vzniklo bynebezpečenstvo politizácie školstva a riaditelia bysa mohli meniť po každých voľbách. Okrem toho tujestvuje ešte aj riziko nepotizmu (dosadzovaniapríbuzných) a korupcie. Zmene fungovania školskejrady by mala predchádzať hlbšia analýza jejfungovania. Pokiaľ ide len o ojedinelé prípady, keďškolské rady ovládnu zamestnanci alebo zriaďovateľ,je možné zriadiť odvolací kontrolný a nadriadenýorgán, ktorý by mohol vo výnimočných a zákonomstanovených prípadoch vstupovať do konania voľby čiodvolávania riaditeľa.Úloha RŠ – 1 - 5: Systematicky zlepšovať prístup kinformáciám pre všetkých zainteresovaných.150 – 152 – Chýba presnejší opis stavu, v akom štádiusa Rezortný informačný systém nachádza, koľko sa doňdoteraz investovalo a kedy bude spustený doprevádzky.Úloha RŠ – 1 - 6: Znižovať administratívnu záťaž vregionálnom školstve.153-157 – Administratívne veci by mali vykonávaťhlavne administratívni pracovníci, nie pedagógovia.Vyžadovalo by si to vytvorenie ďalšej pracovnejadministratívnej sily v školách a školskýchzariadeniach (podľa počtu žiakov a učiteľov), čo sapochopiteľne nedá realizovať bez navýšenia objemufinancií smerujúcich do regionálneho školstva.155 – Podľa správy ministra analytici McKinnsey andCompany konštatovali, že v mnohých prípadoch je9

slabým článkom v riadení školstva na Slovenskuriaditeľ školy alebo školského zariadenia. Opäť chýbauvedenie zdroja informácie. V správe analytikovMcKinsey and Company How the world´s most improvedschool systems keep getting better sa totiž tátoinformácia nenachádza. Slovensko sa v tejto správespomína len na dvoch miestach, raz je uvedenév grafe, raz v poznámke pod čiarou. Osobitne saspráva Slovenskom nezaoberá.Úloha RŠ - 2 - 1: Zabezpečiť kvalitný výber aprípravu na učiteľské povolanie na stredných avysokých školách.161– Aby sa najlepší absolventi stredných škôlrozhodli pre pedagogické štúdium, musí byť učiteľsképovolanie skutočne atraktívne. Slovník cudzích slovvysvetľuje pojem atraktívny slovami príťažlivý,lákavý, pútavý. Tento odsek však okrem národnéhoštipendia počas vysokoškolského štúdia (za podmienkyzotrvania v školstve) a možnosti osvojovania sipríkladov najlepšej praxe nijaké príťažlivé a lákavéatribúty takejto voľby neponúka, navyše je tentozámer v rozpore s odsekom 165d.Úloha RŠ - 2 - 2: Prijať opatrenia na zvýšenie atrvalú udržateľnosť atraktívnosti učiteľskéhopovolania163 - Treba uskutočniť prieskum, na ktorom mieste saskutočne učiteľské povolanie nachádza spomedzivšetkých povolaní vyžadujúcich si vysokoškolskévzdelanie. Takýto prieskum by, pochopiteľne, nemuselaurobiť renomovaná firma, ale napr. študentisociológie.165d - Podľa správy by mali začínajúci učitelia maťv roku 2020 nástupný plat rovnaký ako sú platy inýchabsolventov vysokých škôl. Podľa tohto odseku však10

udú postupne platovo klesať na úroveň 75% ostatnýchpovolaní s rovnakým stupňom vzdelania. V praxi by toznamenalo, že najlepší absolventi stredných škôl sazmieria so skutočnosťou, že ak si vyberú učiteľsképovolanie, budú po dvadsiatich rokoch praxe zarábaťasi tri štvrtiny toho, čo budú zarábať ich menejúspešní spolužiaci, ktorí sa hlásia na iné vysokéškoly a volia si iné povolania.- Priemerný učiteľský plat v krajinách OECD je 85%platu iných povolaní vyžadujúcich vysokoškolskévzdelanie. Všeobecným trendom v OECD je každoročnýnárast učiteľských platov, ktorý pokračoval aj počasnajhlbšej krízy (s výnimkou štyroch štátov). Mnohéštáty naštartovali reformy systému už dávnejšiea systematicky zvyšujú platy učiteľov. Platysystematicky zvyšujú aj v tých štátoch, kde presahujúpriemerný plat vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.- Na Slovensku je podľa štatistík OECD rozdiel medzinástupným platom a platovým stropom (bez kariérnehorastu – minimal training) 24% po 32 rokoch. Priemerkrajín OECD je 64% po 24 rokoch praxe (bez kariérnehorastu – minimal training).- Okrem dosiahnutého vzdelania v rámci kontinuálnehovzdelávania treba odmeňovať aj samotný výkon učiteľavo výchovno-vzdelávacom procese.- Okrem rekondičných pobytov treba poskytnúť ďalšiebenefity na zatraktívnenie učiteľského povolania,napr. možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, zníženieúväzku po určitom veku, vytvorenie časového priestoruna kariérny rast, zvýšenie počtu kariérnych stupňov,zvýšenie zliav do knižníc, múzeí a na kultúrnepodujatia, zľavy na hromadnú a diaľkovú dopravu,zabezpečenie umiestnenia dieťaťa učiteľa v štátnejškôlke od tretieho roku dieťaťa a pod.11

166 – Nedostatky kariérneho systému:- učitelia sa zúčastňujú školení v prevažnej mierelen kvôli kreditom, nie pre zaujímavosť, potrebnosťalebo využiteľnosť akreditovaného programu,- v nedostatočnej miere oceňuje samovzdelávanieučiteľov,- nízke rozpätie možného platového posunu,- mnohé školenia absolvujú učitelia mimo pracovnejdoby, častokrát cez víkendy alebo počas dovolenky,- mnohé školenia si musia učitelia zaplatiť,- ponuka školení často neodráža potreby učiteľov,- obmedzená platnosť kreditov.168 – Treba sprísniť nielen požiadavky na odbornéhogaranta akreditovaného programu, ale aj na všetkýchškoliteľov tak, aby dosahovali minimálne kariérnystupeň školených učiteľov. Zároveň by všetciškolitelia mali mať primeranú priamu pedagogickú praxa skúsenosť, aby pre školených učiteľov bolidostatočnou autoritou.Úloha RŠ-3-1: Uskutočniť zmeny v systéme a obsahuvzdelávania tak, aby školstvo pripravovalo žiakov naživot v podmienkach rýchlo sa meniaceho sveta.174 – Za veľkú časť problémov v súčasnom(reformovanom) systéme a obsahu vzdelávania nesiespoluzodpovednosť aj súčasný minister školstva, keďžev čase prípravy a spúšťania reformy zastával postpodpredsedu vlády pre vzdelanostnú spoločnosť a bolpriamym nadriadeným vtedajšieho ministra školstva.176 – Zmenu obsahu vzdelávania uskutočniť tak, aby sapredišlo všetkým chybám pri zavádzaní reformy v roku2008 a:12

- čo najmenej zaťažila učiteľov,- aby pred jej zavedením do praxe predchádzala širšiadiskusia a širší konsenzus všetkých zainteresovanýchsubjektov,- aby boli pred zavedením vychytané chybya nedostatky,- aby nebolo potrebné vymeniť všetky učebnice za nové(predstavuje to obrovské finančné náklady, z ktorýchmajú najväčší profit polygrafické firmy),- ak bude predsa treba niektoré učebnice vymeniť, abyznamenali kvalitatívny posun vpred a nie krok späť,- aby školenia učiteľov prebiehali pred zavedenímkonkrétnej zmeny a nie až po ňom,- aby učiteľom v rámci prípravy na zmenu niekto novévyučovacie metódy a postupy názorne predviedol.176m – Cieľom opatrenia je stav, keď budú minimálnerozdiely medzi úrovňou kvality rovnakých typov škôl.Avšak realizácia zavedením povinných spádovýchštátnych škôl by viedla k strate pozitívnejsúťaživosti, budovania mena a prestíže školy. Prejednoduchšiu orientáciu by asi v budúcnosti dostaličíslo. Počet žiakov na škole by závisel len a len odpočtu detí v danom spádovom okrsku. A rodič, ktorý bychcel, aby jeho dieťa chodilo do inej ako štátnejspádovej školy, by musel zaplatiť súkromnej škole,alebo prihlásiť dieťa na školu cirkevnú, hoci jemožno iného svetonázoru.Úloha RŠ-3-2: Zabezpečiť interné aj externémonitorovanie a hodnotenie kvality výchovya vzdelávania.13

186 - Treba sa v prvom rade zamyslieť, prečo náplňtýchto úloh (body a – h) doteraz ešte niktonevypracoval, nevytvoril, nezaviedol, neuskutočňoval,nevenoval im trvalú pozornosť a nezabezpečil ichplnenie (pozri správu odsek 186 body a-h).Úloha RŠ-3-3: Zlepšiť podmienky v prístupek vzdelávaciemu obsahu.188 – Pre učiteľov je potrebné zabezpečiť nielenprístup k najnovším poznatkom zo svojho odborua pedagogiky, ale predovšetkým poskytnúť učiteľomčas, aby si tieto poznatky mohli osvojiť.V súčasnosti, keď veľké množstvo učiteľov vykonávapopri učení nejakú inú zárobkovú činnosť, nemôžuvenovať dostatok času zvyšovaniu svojich vedomostí.- Treba vziať do úvahy, že pre veľkú časť učiteľovpredstavuje ich predmet zároveň celoživotný koníček.Dostatočným ohodnotením učiteľov sa dá docieliť, abymali na svoj koníček čas a mohli tak žiakom odovzdaťčo najviac zaujímavých a pútavých vedomostía zručností.Úloha RŠ-3-4: Skvalitniť systém predškolskej výchovya vzdelávania.Úloha RŠ-3-5: Vytvoriť podmienky na preberanienajlepších postupov (best practices), a to takv národnom, ako aj medzinárodnom kontexte.203 – 205 – Treba identifikovať najlepších učiteľovjednotlivých predmetov v každom obvode alebo okresea vytvoriť pre nich podmienky, aby svoje skúsenostimohli odovzdávať ďalej – napr. znížiť im úväzok naminimálnu mieru, aby zostali spätí s praxou, alemohli zároveň hospitovať na iných školách. Títošpecialisti by mali osobne poznať všetkých učiteľovdaného predmetu vo svojom obvode/okrese, mali bypredvádzať otvorené a ukážkové hodiny, a tak názorne14

pomáhať pri zavádzaní nových alebo osvedčenýchpostupov.- Treba zvážiť možnosť vytvorenia „ukážkových“ škôl,napr. „fakultných“, čiže škôl zriadených pripedagogických fakultách. Na týchto školách by maliučiť najlepší odborníci z praxe. Ostatní učitelia byaj tu mohli na vlastné oči vidieť, ako sa reálne dajúuplatňovať požiadavky vyplývajúce z vedomostnýcha výkonových štandardov. Tieto školy by zároveň mohlislúžiť na prax pre študentov pedagogických fakúlt.Úloha RŠ-4-1: Zvýšiť kvalitu odborného vzdelávaniaa prípravy tak, aby jeho absolventi boli schopníbezprostredne po skončení štúdia priamo vstúpiť dopracovného procesu.- Je známou skutočnosťou, že „praktické vyučovanie jenajúčinnejšie, keď sa vykonáva priamo vo firmách“a že „základnou podmienkou efektívnosti segmentuodborného vzdelávania a prípravy je jeho schopnosťreagovať na meniace sa potreby trhu práce“.- Netreba zdôrazňovať „pravidelné analýzy údajovo vývoji trhu práce“, ktoré budú opäť len odčerpávaťz financií pre školy s otáznym efektom.- Zjavne nereálna je požiadavka, aby „príslušnéstavovské a profesijné organizácie zadefinovalipožiadavky na odborné zručnosti a praktickéskúsenosti potrebné na vykonávanie pracovnýchčinností na pracovných miestach na trhu práce apodieľali sa na tvorbe profilov absolventovodborného vzdelávania a prípravy a požadovanýchvedomostí, zručností, schopností a pracovnýchnávykov“. Stavovské a profesijné organizácie nemajúu nás tradíciu a nevznikali z potrieb trhu, ale naobjednávku zvonka. Dodnes majú napr. problém vyslať15

svojich zástupcov do skúšobných komisií na záverečnéskúšky.- Nestačí „zaviesť prvky duálneho systému doodborného vzdelávania a prípravy v Slovenskejrepublike, pri ktorom sa praktická časť odbornejvýchovy a vzdelávania bude uskutočňovať priamo vofirmách“. „Úzka spolupráca (škôl) so zamestnávateľmi“by sa mala jednoducho, čiže účinne a efektívnerealizovať úplným vypustením praktického vyučovaniazo škôl. Praktické vyučovanie by mali uskutočňovaťpriamo firmy prostredníctvom svojich zamestnancov –inštruktorov (mohli by nimi byť aj dnešní majstriOV). Štát môže nájsť spôsoby, ako v tomto smere firmymotivovať.- Stredné odborné školy by mali realizovať lenteoretické vyučovanie – všeobecnovzdelávaciea odborné. Zbavili by sa tak materiálne náročnýchdielní, ktoré aj tak nedokážu mať vybavené na úrovnisúčasnej praxe, a vyriešil by sa aj problém majstrovOV, ktorí po dlhodobom pôsobení v škole strácajúkontakt s aktuálnou výrobnou praxou.- Nebolo šťastné „zrovnoprávnenie“ bývalých strednýchodborných učilíšť (s učebnými odbormi) so strednýmiodbornými školami (so študijnými odbormi), ktoré saformálne demonštruje aj zjednotením názvu. Nezvýšiloúroveň „učňoviek“ a degradovalo stredné odbornéškoly. (Podobne nepomohlo praktické zrušenie dvochúrovní maturitnej skúšky – nezvýšilo úroveň SOŠ, aleznížilo úroveň maturít na gymnáziách.)Úloha RŠ-4-2: Posilniť úlohu zamestnávateľovv oblasti odborného vzdelávania a prípravy.Úloha RŠ-4-3: Prijať opatrenia podporujúce záujemžiakov o odborné vzdelávanie v súlade s potrebamitrhu práce.16

Úloha RŠ-5-1: Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchovea vzdelávaniu pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva.- Pri rešpektovaní bodov 231, 232, 234, 236 – 238,239 h), k) – p) by sa stále mali akceptovať ajšpeciálne školy (špeciálne základné školy a odbornéučilištia) pre žiakov so znevýhodnením, napr. smentálnym postihnutím. Pri preferovaní individuálnejintegrácie by sa mala zvažovať nielen personálnapripravenosť základných a stredných škôl na prijatiezdravotne znevýhodnených žiakov, ale aj celková mieratolerancie intaktnej populácie, ktorá je nižšia akovo vyspelých krajinách a len veľmi pomaly sa zvyšuje.Mnohí zdravotne znevýhodnení žiaci, najmä s mentálnympostihnutím, majú zo základnej školy, kde boliintegrovaní, traumatizujúce spomienky, stretávali sas ponižovaním a posmechom alebo s prehliadaníma nezáujmom, pre mnohých s takouto skúsenosťou ješpeciálna škola na prechodné obdobie alebo aj počascelej doby vzdelávania, resp. prípravy na povolanielepším riešením.- Každopádne treba umožniť reálnu priestupnosť medzibežnými a špeciálnymi školami, a to obojsmernú a zajasných podmienok.234, 238 a 239 n)- Hranica medzi ISCED 2 a 3 bynemala byť taká striktná. Nie je veľký rozdiel medzižiakmi, ktorí nemajú diagnostikované mentálnepostihnutie (sú napr. v hraničnom pásme), aleneukončili ZŠ a pokračujú v štúdiu v SOŠ (bývalých„učilištiach“), a žiakmi s ľahkým mentálnympostihnutím, ktorí sa pripravujú na povolaniev odborných učilištiach.- Umožniť „opačnú integráciu“ a v príprave napovolanie umožniť odborným učilištiam po kladnomstanovisku školského zariadenia výchovnéhoporadenstva a prevencie prijímať v odôvodnených17

prípadoch aj žiakov bez mentálneho postihnutia, napr.žiakov v hraničnom pásme, žiakov, ktorí nezískalinižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou239 o) - Alternatívne k známkovaniu „používať slovnéhodnotenie prospechu a správania žiakov s mentálnympostihnutím formou slovného komentára“, nie výlučne.Úloha RŠ-5-2: Podporovať vytváranie kapacít tam, kdesa prejavuje ich nedostatok.Úloha RŠ-6-1: Posilniť výchovu detí a žiakov kzdravému životnému štýlu.Úloha RŠ-6-2: Skvalitniť školské stravovanie.Úloha RŠ-6-3: Zvýšiť bezpečnosť v školách a školskýchzariadeniach.- Finančné dotácie zo štátu na zavedenie kamerovéhosystému v priestoroch školy (chodby, areál,jedáleň...), tiež na elektronickú evidenciu (čipy)dochádzky žiakov do školy.18