Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

1 – Morava
Floristické práce z prvej polovice minulého storočia, ktorých ťaţiskom sú
susedné územia, informujú o výskyte vodných rastlín aj pozdĺţ východného
brehu rieky Morava (Wolfert 1915, Degen et al. 1923, Ptačovský 1927). Viac
ako 40 rokov bolo územie nivy Moravy z politických dôvodov pre
prírodovedný výskum neprístupné, hoci v tomto období sa tu uskutočnili
pomerne veľké vodohospodárske úpravy, ako napr. výstavba melioračných
kanálov a regulácia koryta Moravy. Z tohto obdobia je príspevok o vodnej
vegetácii medzidunového jazera v Borskej níţine (Oťaheľová & Husák 1985).
V kontexte politických zmien, ale aj z dôvodu všeobecného záujmu o vodnú
vegetáciu od konca 20. stororočia nastala výrazná zmena a postupne vychádzajú
početné publikácie. Viaceré floristické príspevky, či uţ z koryta recentného toku
rieky Moravy (Oťaheľová & Husák 1992a, Rydlo 1992), z vodných biotopov
inundačného územia Moravy (Oťaheľová et al. 1992, 1994a, 1997, 1999,
Oťaheľová & Banásová 1995) a z povodia jej prítokov (cf. Hodálová 1993,
Zlinská et al. 1997, Viceníková et al. 1999, Hegedüšová & Škodová 2006,
Škodová & Hegedüšová 2006) zohľadňujú biodiverzitu a ohrozené druhy flóry
Slovenska. Informáciu o populačnej štruktúre a reprodukčnej stratégii
ohrozeného druhu Stratiotes aloides na poslednej lokalite v nive Moravy
prináša článok Oťaheľovej & Banásovej (1997a). Prehľad fytocenologických
jednotiek vodnej a močiarnej vegetácie z nivy Moravy publikovali Oťaheľová et
al.(1994b) a Oťaheľová (2005). V tomto období vyšlo viacero prác, ktoré sa
venovali mapovaniu vodnej a močiarnej vegetácie v nive Moravy (Oťaheľová et
al. 1995), vegetačným zmenám ktoré nastali po odrezaní meandrov Moravy
(Jarolímek et al. 1999) a po revitalizačných zásahoch na riečnych ramenách
(Jarolímek et al. 2001, Oťaheľová & Banásová 2005). Štruktúrou vodnej
vegetácie vo vzťahu k vybraným ekologickým charakteristikám na jazerách
ktoré vznikli po ťaţbe pieskov a štrku v Borskej níţine sa venovali Oťaheľová
& Oťaheľ (2006). Výsledky štúdia sezónnej dynamiky abundancie makrofytnej
vegetácie v modifikovanom koryte malého prítoku Moravy a Ipľa publikovali
Hrivnák et al. (2009c).
2 – Dunaj
Súborná práca o vodnej a močiarnej vegetácii s lokalizáciou druhov a
autekologickým zameraním vznikla v rámci programu projektu zakladania
ryţových polí (Hejný 1960) v povodí Dunaja a dolného toku Váhu. Následné
príspevky sa venovali predovšetkým ochranársky cenným územiam (Šuchová
1973, Klokner 1981). Od roku 1977 začali prípravné práce k výstavbe vodného
diela na Dunaji, čo bolo motívom k intenzívnejšiemu hydrobotanickému
výskumu Dunaja a priľahlých vodných biotopov (Oťaheľová 1978, Oťaheľová
& Husák 1992b, Suchá 1992, Adamec et al. 1993), pričom sa kládol dôraz na
ekologické podmienky stanovišťa a ohrozené druhy. Publikácia Ohrozená flóra
Bratislavy (Feráková et al. 1994) obsahuje pomerne veľa vodných rastlín.Vo
fytocenologickej štúdii (Oťaheľová 1980) sú analyzované makrofytné
spoločenstvá tried Lemnetea a Potametea prevaţne mŕtvych dunajských ramien
10