Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

(plesiopotamál). V októbri 1992 bolo vodné dielo uvedené do prevádzky, v
dôsledku čoho vznikli nové vodné biotopy. V nich našli náhradné stanovište
niektoré ohrozené druhy ako napr. Groenlandia densa v priesakovom kanále
(Oťaheľová 1998). Vzdutie hladiny vody pod Bratislavou vytvorilo priaznivé
ekologické podmienky napr. pre Stratiotes aloides (Oťaheľová & Banásová
1997b), Riccia fluitans (Kubalová 2000) a dalších (Jursa 2003). Na druhej
strane sa zaznamenal výskyt nového neofytného druhu Elodea nuttallii
(Oťaheľová 1996, Ohrádková 1998). Prvé informácie o sukcesii makrofytov v
Čuňovskej zdrţi publikovali Oťaheľová a Valachovič (2002). Záujem o vodnú
vegetáciu Dunaja vyústil do spoločného medzinárodného projektu v ktorom sa
pouţívala jednotná Kohlerova metóda mapovania výskytu a početnosti vodných
makrofytných druhov v Dunaji a pririečnych biotopoch. Touto metódou boli
postupne spracované vodné biotopy v okolí Gabčíkova (Oťaheľová &
Valachovič 2003) a Bratislavy (Jursa & Oťaheľová 2005, Oťaheľová &
Valachovič 2006). Vzťah medzi distribúciou makrofytov a vybranými
environmentálnymi faktormi v pririečnom koridore Dunaja na Slovensku
publikovali Oťaheľová et. al (2007a). Dlhodobé zmeny štruktúry vodnej
vegetácie a zmeny vyuţitia krajiny v Číčovskom ramene analyzovali Oťaheľová
et al. (2011). Špeciálna pozornosť sa venovala makrofytom v modifikovaných
tokoch – kanálom v okolí Komárna (Dorotovičová-Juhászová 1992,
Dorotovičová 2005, 2009a, b, Dorotovičová & Oťaheľová 2008).
3 – Váh
Povodie Váhu je na Slovensku najväčším povodím. Hydrobotanický
výskum sa tu robil lokálne. Klasifikáciou a ekologickými charakteristikami
spoločenstiev s druhmi rodu Utricularia z horného povodia Váhu sa zaoberali
Dítě et al. (2006). Zo štrkoviskových jazier Nízkych Tatier publikoval Rydlo
(2008) spoločenstvá tried Charetea, Lemnetea a Potametea. Hrivnák et
al.(2009a, b) študovali makrofytnú vegetáciu vodných nádrţí Nízkych Tatier a
zistili, ţe nádrţe v povodí Váhu (severná časť Nízkych Tatier) sú intenzívnejšie
vyuţívané a vyznačujú sa vyššou rôznorodosťou a častejším výskytom
hydrofytov ako helofytov. Súčasné chorologické a ekologické poznatky o
vodných rastlinách ako napr. Potamgeton alpinus, P. obtusifolius, Callitriche
hamulata na Orave publikovali Kochjarová et al. (2010). Oravskú priehradu a
okolie Párnice povaţujú z tohto hľadiska za veľmi hodnotné územie. Relatívne
dobre je spracovaná vodná vegetácia dielčieho povodia Turca. Vodné rastliny
sú zahrnuté vo floristických článkoch (Škovirová 1993, 1994, Bernátová et al.
2006). Rastlinné spoločenstvá vôd a močiarov Veľkej Fatry a priľahlej časti
Turčianskej kotliny spracovali Hrivnák & Kochjarová (2008). Diverzitu,
distribúciu a abundanciu vodných makrofytov v úseku rieky Turiec mapovali
Hrivnák et al. (2004a). Po siedmych rokoch zopakovali analýzy a porovnali
vegetačné zmeny (Hrivnák et al. 2009d). Vegetáciu vodných makrofýt
Javornikov spracovali Bartošová et al. (2008) a vodárenskej nádrţe Nová
Bystrica na Kysuciach Holobradá et al. (1998).
11