Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

dynamiku vodnej a močiarnej vegetácie zavodnenej terénnej zníţeniny pri
Zvolene sledoval Hrivnák (2005). Distribúciu, abundnanciu, ekológiu i
ekologický status rieky Slatiny v časti medzi Slatinkou a Vígľašom opísali
Hrivnák et al. (2006). Bulánková (2006) pri hodnotení riečnej morfológie Hrona
udáva aj makrofyty. Na rieke Hron študovali vzťah medzi distribúciou vodných
makrofytov a vybranými environmentálnymi charakteristikami Hrivnák et al.
(2007b) a výskytu vydry Urban et al. (2010).
6 – Ipeľ
V Poiplí sa mokraďovej vegetácii začala väčšia pozornosť venovať v
šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy tu prebiehal rozsiahly výskum
lúčnej a močiarnej vegetácie (cf. Svobodová & Řehořek 1972), jedným z
postranných výsledkov sú aj údaje o výskyte vodných makrofytov (Svobodová
& Řehořek 1964, Svobodová 1967). Neskôr pribudlo len niekoľko prác
predovšetkým s floristickými údajmi o výskyte vzácnejších alebo menej
dokumentovaných druhov vodných rastlín (David 1987, Cvachová 1988).
Systematickejší výskum začal prebiehať aţ v druhej polovici deväťdesiatych
rokov a to ako vo floristickej (Hrivnák 1998a, b, 1999, Hrivnák et al. 1997,
2001a), tak aj vo fytocenologickej oblasti (Hrivnák 1997, Oťaheľová et al.
1998, Hrivnák 1999, Hrivnák et al. 2001b). Výskum vodnej vegetácie postupne
vyústil do ich komplexného spracovania (Hrivnák 2002b, c). Odvtedy pribudlo
ešte niekoľko prác venovaných novým údajom o vodných makrofytoch
(Hrivnák et al. 2007c), či ich spoločenstvám (Hrivnák 2009a). Z tohto rámca sa
vymykajú viaceré ekologické štúdie. Makyrofytnú vegetáciu rieky Ipeľ v časti
medzi Zeleným a Pincinou študovali Hrivnák et al. (2003), zmenami vplyvom
letnej záplavy Hrivnák et al. (2008). Sezónnou dynamikou abundancie
makrofytnej vegetácie Tuhárskeho potoka, ako aj malého prítoku Moravy sa
zaoberali Hrivnák et al. (2009c).
7 – Slaná
Z povodia Slanej, podobne ako je tomu i v povodí Ipľa, existuje o
hydrofytoch mnoho floristických údajov roztratených v širšie koncipovaných
prácach pribliţne od polovice 19. storočia; početnejšie údaje boli publikované
aţ v druhej polovici 20. storočia (Řehořek 1966, Cvachová 1984, Magic 1990,
Hrivnák et al. 1997, Hrivnák 1998a, Oťaheľová et al. 1998, Kochjarová et al.
2001, Hrivnák et al. 2007c, Kochjarová 2010). Fytocenologické práce sú
venované zväčša vybraným častiam povodia, pokrývajú ale takmer celé povodie
s výnimkou hornej časti (Kliment et al. 2000, Hrivnák et al. 2004b, 2009e,
Hrivnák 2006, 2009b, Hrivnák & Csiky 2009).
8 – Bodva
V povodí Bodvy sú vybudované Perínsko-Chymské rybníky, ktorých
vodnú vegetáciu študovala Sitášová (1996) a udáva aj výskyt Utricularia
vulgaris (Sitášová 1998a).
13