Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

Zo stredného a dolného povodia Váhu bolo publikovaných niekoľko
príspevkov, ktoré sa týkajú prevaţne nálezov vzácnych a ohrozených druhov.
Tak napr. Groenlandia densa z Dechtíc – úpätie Malých Karpát (David &
Halada 2003) a Klátovského ramena (Szabóová & Bankó 2004), Wolffia arrhiza
z Nových Zámkov (Benková 1957, Oťaheľová & Husák 1982a), Chara hispida
z okolia Hlohovca (Malovcová-Staníková 2003, 2004). Prvý výskyt
adventívneho druhu Lemna minuta udávajú z nádrţí odpadových vôd pri
Svätom Jure Feráková & Onderíková (1998), druh Azolla filiculoides bol
nájdený okrem termálnych vôd v okolí Piešťan (Futák 1966) aj vo vodnej nádrţi
Králová na Váhu (Hrivnák et al. 2007c). Floristiku, včítane vodných druhov na
viacerých prírodných rezerváciách v povodí dolného toku Váhu publikovali
Magic a Szabóová (1999). Porovnanie distribúcie a abundancie makrofytov v
rokoch 1999 a 2005 pouţitím Kohlerovej metódy v Klátovskom ramene
obsahuje článok Oťaheľovej et al. (2007b). Viaceré nové lokality hydrofytov
boli nájdené aj v rámci Floristického kurzu v Pruskom (Mertanová &
Smatanová 2006). Paleofloristickú a paleofaunistickú štúdiu ramenného
systému Dudváhu publikovali Pišút et al. (2010).
4 – Nitra
V povodí Nitry v Hornonitrianskej kotline v dôsledku poklesu terénu po
ťaţbe lignitu v bani Nováky postupne od r. 1985 vznikol systém jazier a
mokradí, ktoré postupne zarastajú. Dúbravková et al. (2010) opisujú vodné a
močiarne rastlinné spoločenstvá týchto antropogénnych biotopov, pričom
udávajú aj základné charakteristiky vody (teplotu, pH, vodivosť a salinitu). V
termálnych vodách, ktoré odtekajú z kúpelov Bojnice sa našli viaceré exotické
druhy, najčastejší výskyt má Hydrilla verticillata (Májsky 2008), Najas
guadalupensis bol okrem Bojníc potvrdený aj z Bratislavy (Kaplan 2010). Z
dolného úseku povodia, zo Starej Nitry bol udávaný výskyt Wolffia arrhiza
(Husák & Oťaheľová 1982).
5 – Hron
Floristický výskum vodných rastlín v povodí rieky Hron je i napriek
atraktívnosti územia z hľadiska tejto skupiny rastlín relatívne slabý. Floristické
práce publikovali mnohí autori, s početnejšími údajmi o hydrofytoch napr.
David (1990, 2001, 2008), Hrivnák (1998a), Uherčíková & Kubalová (2001),
Kubalová (2003, 2006), Hrivnák et al. (2009a). Vodná vegetácia bola
predmetom výskumu v alúviu dolného Hrona (Muránsky, Oťaheľová 1995,
Kubalová 2009), vo Zvolenskej kotline (Hrivnák 2002a), na Muránskej planine
(Hrivnák et al. 2004b), v Nízkych Tatrách (Hrivnák et al. 2009b), v
Štiavnických vrchoch (Oťaheľová et al. 2011), v strednej časti povodia
(Kochjarová 2011). Ďalšie informácie o výskyte a ekológii spoločenstiev
makroskopických rias triedy Charetea fragilis (vrátane lokalít na hornom
Hrone) uverejnili Hrivnák et al. (2005a). Kubalová & Štefková (2007) študovali
halofilné rozsievky a makrofyty v alúviu Hrona. V poslednom období bolo z
povodia Hrona publikovaných aj niekoľko ekologických štúdií. Medziročnú
12