Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

níţiny v oblasti Bratislavy a z dolného Pohronia (Uherčíková & Kubalová
2001). V poslednom období sú vo viacerých prácach venujúcich sa vodným
makrofytom spolu s cievnatými rastlinami prezentované aj machorasty. Hrivnák
et al. (2004b) udávajú, ţe v rastlinných spoločenstvách brehov tečúcich vôd na
území Muránskej planiny sa hojne vyskytujú machorasty, napr. Aneura pinguis,
Brachythecium rutabulum, Bryum sp., Cratoneuron decipiens a Plagiomnium
elatum. Hrivnák et al. (2006) pri výskume druhovej diverzity rieky Slatina našli
dva druhy machov – Fontinalis antypiretica, Platyhypnidium riparioides a
jednu pečeňovku – Jungermannia leiantha. Hrivnák et al. (2007b) na 19
úsekoch lokalizovaných pozdĺţ toku Hrona zisťovali vplyv vybraných faktorov
prostredia na distribúciou makrofytov, z celkového počtu 11 vodných
makrofytov boli dva machorasty – Fontinalis antipyretica a Platyhypnidium
riparioides. Pri výskume vegetácie vôd a močiarov Veľkej Fatry a priľahlej
časti Turčianskej kotliny Hrivnák & Kochjarová (2008) zistili 29 rastlinných
spoločenstiev, v ktorých identifikovali 10 druhov machorastov – Brachythecium
rivulare, B. rutabulum, Bryum pseudotriquetrum, Calliergonella cuspidata,
Cratoneuron filicinum, Drepanocladus aduncus, Palustriella commutata,
Philonotis fontana, Plagiomnium elatum, P. undulatum. Hrivnák et al. (2009d)
poukazujú okrem iného na mierny pokles RPM (relatívna rastlinná masa) druhu
Fontinalis antypiretica v skúmanom úseku rieky Turiec medzi rokmi 2000 a
2007. Súčasne uvádzajú pomerne vyrovnané zastúpenie machov (odd.
Bryophyta), reprezentované hlavne druhom Platyhypnidium riparioides. Baláţi
& Mišíková (2011) poukazujú na druhovú diverzitu machorastov v
spoločenstve makrofytov na lokalitách, vybraných v rámci programu
monitorovania stavu vôd pre obdobie 2008 – 2010. Celkove uvádzajú na 131
lokalitách viac ako 25 taxónov machorastov. Determinované taxóny sú uvedené
v tejto publikáci.
Najmä po roku 2005 začali vychádzať aj práce hydrobiológov z VÚVH v
Bratislave, venujúce sa prieskumu vodných makrofytov v súvislosti s
hodnotením ekologického stavu resp. potenciálu útvarov povrchových vôd
Slovenska. Medzi dané práce patria (napr. Baláţi & Tóthová 2006, 2009, 2010,
2011, Tóthová & Baláţi 2006, 2007, 2009, Tóthová 2008, Baláţi & Mišíková
2011). Koncom roka 2010 bola dopracovaná aktualizácia metodiky hodnotenia
ekologického stavu resp. ekologického potenciálu útvarov povrchových vôd
kategórie riek Slovenskej republiky, podľa vodných makrofytov, uvedené v
Makovinská et al. (2010).
V nasledovnej časti sme sa pokúsili v chorologickom členení zhrnúť
doposiaľ publikované lokálne informácie o výskume flóry a vegetácie vodných
makrofytov na území Slovenska. Zamerali sme sa výlučne na práce venované
výskumu vodných makrofytov z rôzneho uhľa pohľadu a najmä od druhej
polovice minulého storočia. Takých, kde sú uvedené len ojedinelé informácie o
vodných makrofytoch sme sa venovali len okrajovo. Pri členení územia
Slovenska sme sa pridŕţali delenia podľa povodí v nasledovnej schéme: 1 –
Morava, 2 – Dunaj, 3 – Váh, 4 – Nitra, 5 – Hron, 6 – Ipeľ, 7 – Slaná, 8 – Bodva,
9 – Hornád, 10 – Bodrog, 11 – Poprad (cf. Majerčáková 2002).
9