PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA ...

ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ ODBORNÁ KONFERENCIA KATEDIER PSYCHOLÓGIE 2010
a charakteristikami jedinca, prenesení zodpovednosti na druhých. Tieto položky by mohla
spájať nepripravenosť pre voľbu povolania, ktorá úzko súvisí so sebapoznaním a reálnym
zhodnotením svojich vlastností. Z hľadiska zaradenia jednotlivých položiek do
predpokladaných faktorov môžeme konštatovať, že väčšia zhoda nastala na vzorke rodičov. Je
to pochopiteľné aj vzhľadom na počet položiek, ktoré neboli zaradené do faktorovej analýzy.
Podmienku normálneho rozloženia na vzorke rodičov nesplnili iba 2 položky, na
vzorke študentov až 6 položiek. Do istej miery by sme to mohli zdôvodniť zodpovednejším
prístupom rodičov k vypĺňaniu dotazníka.
Výsledky výskumu potvrdili platnosť predpokladov H2a) aj H2b). Na vzorke
študentov aj na vzorke rodičov korelačné koeficienty nadobudli štatisticky významnú zápornú
hodnotu. Znamená to, že s rastúcou pevnosťou rozhodnutia klesalo celkové skóre získane
v dotazníku.
Potvrdila sa aj platnosť predpokladov H3a) a H3b). Výsledky ukázali významnú
koreláciu medzi premennou stupeň ťažkostí a celkovým skóre. Hodnota korelačného
koeficientu je kladná, to znamená, že s rastúcim stupňom ťažkostí pri voľbe povolania sa
zvyšovalo celkové skóre získane v dotazníku.
Výsledky potvrdzujúce predpoklady obsiahnuté v H1, H2 a H3 predstavujú dôkazy
konštruktovej validity našej verzie meracieho nástroja.
Predpoklad H4a) sa nepotvrdil. Viacfaktorová analýza variancie ukázala signifikantný
hlavný efekt typu školy. Interakcia medzi rodom a typom školy nebola signifikantná. Na
základe hodnôt priemerného celkového skóre u študentov môžeme konštatovať, že študenti
SOŠ dosahovali v dotazníku vyššie celkové skóre ako gymnazisti. Vplyv rodových rozdielov
na výšku celkového skóre získaného v dotazníku nebol štatisticky významný.
Výsledky t - testu pre dva nezávislé výbery ukázali, že predpoklad H5 nebol správny.
Rodičia študentov SOŠ dosahovali v dotazníku signifikantne vyššie skóre ako rodičia
študentov navštevujúcich gymnázium.
Výsledky faktorovej analýzy sme porovnali s výsledkami autora pôvodnej verzie
dotazníka - Vendela (2007). Respondenti vo Vendelovom výskume navštevovali končiaci
ročník gymnázií. V našom výskume navštevovali predposledný ročník gymnázií alebo SOŠ.
gymnáziá. Rovnako ako Kleiman a kol. (2004) sa domnievame sa, že študenti v poslednom
ročníku štúdia sú pod tlakom termínov podania prihlášok a záverečných skúšok, a preto môžu
mať tendenciu potlačiť alebo zľahčovať svoje ťažkosti. Pridanie ďalšieho typu školy malo
zvýšiť ekologickú validitu merania.
15