PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA ...

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE 

FILOZOFICKÁ FAKULTA 

Inštitút psychológie 

Validita metodiky na zisťovanie ťaţkostí pri voľbe povolania ţiakov stredných škôl 

Autorka: Bc. Anna SENDERÁKOVÁ 

Školiteľ: Doc. PhDr. Štefan VENDEL, CSc. 

Stupeň štúdia: magisterský 

Prešov 2010

ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ ODBORNÁ KONFERENCIA KATEDIER PSYCHOLÓGIE 2010 

ABSTRAKT 

SENDERÁKOVÁ, Anna: Validita metodiky na zisťovanie ťažkostí pri voľbe povolania 

žiakov stredných škôl. Prešovská univerzita v Prešove. Filozofická fakulta; Inštitút 

psychológie. Prešov: FF PU, 2010. 

Hlavným cieľom výskumu bolo overiť validitu Dotazníka ťažkostí v rozhodovaní o voľbe 

povolania. Ďalej boli skúmané rozdiely v celkovom skóre medzi študentmi stredných škôl 

(n=325) v závislosti od rodu a typu školy. Rozdiely v celkovom skóre boli testované aj na 

vzorke rodičov (n=179) v závislosti od typu školy ich dieťaťa. Získané údaje boli podrobené 

faktorovej analýze. Potvrdila sa 7 faktorová štruktúra dotazníka na oboch vzorkách, 

konkrétne: Nedostatok informácií o školách, Všeobecná nerozhodnosť, Nedostatok informácií 

o trhu práce, Nedostatok informácií o sebe, Nedostatok informácií o tom ako urobiť kariérne 

rozhodnutie, Nedostatok motivácie, Vnútorné konflikty. Na oboch vzorkách sa tiež potvrdilo, 

že s pevnosťou rozhodnutia klesá celkové skóre. Zároveň sa potvrdilo, že s rastúcim stupňom 

ťažkostí pri rozhodovaní o voľbe povolania celkové skóre klesá. Rozdiely v celkovom skóre 

z hľadiska rodu neboli na vzorke študentov signifikantné. Významné rozdiely sa však 

preukázali v závislosti od typu školy, tak u študentov ako aj u rodičov - študenti SOŠ aj ich 

rodičia dosahovali vyššie celkové skóre ako študenti gymnázií a ich rodičia. 

Kľúčové slová: voľba povolania, ťažkosti pri voľbe povolania, validita 

1


ABSTRACT 

SENDERÁKOVÁ, Anna: Validation of the method on revelation of difficulties that 

secondary school students experience while making decision on their future job. University of 

Prešov in Prešov. Faculty of Arts; Institute of Psychology. Prešov: FF PU, 2010. 

The main aim of the research was to verify the validity of Difficulties in choosing the 

profession questionnaire. Then we studied the differences in total score among students of 

secondary school (n=325) depending on gender and type of school. These differences were 

tested on sample of parents (n=179) depending on child’s type of school. Obtained data were 

subjected to the factor analysis. They confirmed 7 factor structure of the questionnaire on both 

samples, namely: Lack of information about schools, General indecision, Lack of information 

about labour market, Lack of information about themselves, Lack of information how to make 

career decision, Lack of motivation, Inner conflicts. On both samples was confirmed that with 

the strength of decision decreases total score. With the increasing degree of difficulties by 

choosing the profession the total score decreases. Differences in total score depending on 

gender were not significant on the student sample. Significant differences were in type of 

school, by students as well as by parents – students of SVS and their parents achieved higher 

total score than students of gymnasiums and their parents. 

Key words: Choice of occupation, Difficulty in choosing the profession, Validity 

2


VÝCHODISKÁ EMPIRICKÉHO VÝSKUMU 

Výskumný problém 

Je meranie pomocou Dotazníka ťažkostí v rozhodovaní o voľbe povolania valídne na zvolenej 

vzorke? 

Ciele výskumu 

Cieľ nášho výskumu vyplynul z potreby overenia validity pri použití upravenej verzie 

Dotazníka ťažkostí v rozhodovaní o voľbe povolania. Nadviazali sme na výskum autora 

pôvodnej metodiky Vendela (2007). Zamerali sme sa na získanie dôkazov validity, ktoré 

vyplývajú zo štruktúry testu. 

Chceme potvrdiť existenciu 7 nezávislých faktorov podmieňujúcich vznik ťažkosti pri 

voľbe povolania: nedostatok motivácie, nedostatok informácií o školách, nedostatok 

informácií o trhu práce, nedostatok informácií o sebe a o tom ako urobiť kariérne rozhodnutie, 

celková nerozhodnosť, vnútorné konflikty, vonkajšie konflikty. Zoskupenie položiek do 

týchto faktorov overujeme na vzorke žiakov stredných škôl a na vzorke rodičov. 

Zároveň sme chceli potvrdiť vzťah medzi celkovým skóre získaným v Dotazníku ťažkostí 

v rozhodovaní o voľbe povolania a sebaposúdením jedinca, ktoré sa týka stupňa rozhodnutia 

o voľbe povolania a stupňa pociťovaných ťažkostí pri voľbe povolania. 

Ďalší cieľ nášho výskumu vychádzal zo zistení o rodových rozdieloch, o odlišnosti voľby 

povolania u gymnazistov a žiakov stredných odborných škôl (ďalej SOŠ). Chceli sme 

potvrdiť rozdiely v celkovom skóre v závislosti od týchto premenných. 

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ VÝSKUMU 

1 Klasifikácia ťaţkostí v rozhodovaní o voľbe povolania 

Podrobná klasifikácia ťažkostí je potrebná vzhľadom k cieľu tejto práce - overiť 

validitu merania ťažkostí pri voľbe povolania. Je pre nás nevyhnutné poznať povahu 

a význam meraných premenných. 

Brown a Rector (2008) sa snažili zjednotiť veľké množstvo známych taxonómií 

ťažkostí pri voľbe povolania. Pomocou metaanalýzy výskumov pochádzajúcich od rôznych 

autorov zostavili zoznam 9 možných zdrojov ťažkostí: 

3


1. nedostatok informácií o sebe (nízke sebapoznanie); 

2. nedostatočné informácie o povolaniach; 

3. úzkosť z kariérnej voľby; 

4. nedostatok motivácie; 

5. nedôveryhodné informácie od rôznych ľudí; 

6. kariérne mýty a dysfunkčné myslenie; 

7. vnútorné a vonkajšie bariéry, 

8. konflikt viacerých prijateľných možností; 

9. chronická nerozhodnosť. 

Zhrnuli tu faktory spoločné pre často používané škály ako CDDQ (Gati, Krausz), CDS 

(Osipow), CFI (Cartrand, Robbins), CDP (Jones). 

Ďalšou analýzou zdrojov ťažkostí dospeli k zoznamu 4 základných faktorov, ktoré spôsobujú 

ťažkosti pri voľbe povolania: 

1. chronická nerozhodnosť; 

Definuje ju vysoký stupeň úzkosti (ako osobnostnej črty aj ako stav), nízke 

sebavedomie, odolnosť aj sebadôvera pri riešení problémov, strach z rozhodnutia 

alebo záväzku, tendencia vyhnúť sa riešeniu, alebo spoľahnúť sa na druhých, vysoká 

sebakritickosť, preberanie názorov iných ľudí, vonkajšie miesto kontroly. Tieto črty sa 

prejavujú v situáciách rozhodovania a riešenia problémov. 

2. nedostatok informácií; 

Obsahom tohto faktora sú nedostatočné informácie o povolaniach, o procese 

rozhodovanie, o sebe, neúplné informácie, a prekvapivo tiež konflikt medzi dvoma 

prijateľnými možnosťami. Autori vysvetlili prítomnosť poslednej premennej tak, že 

študenti, ktorí majú dve relatívne rovnako dobré možnosti, sa už nezaujímajú o ďalšie 

alternatívy štúdia, ale zvyšuje sa ich potreba získať viac informácií, pomocou ktorých 

by mohli vyriešiť svoju dilemu. 

3. vonkajšie bariéry resp. interpersonálne konflikty; 

Okrem premenných uvedených v názve faktora tu spadajú aj nespoľahlivé, protirečivé 

informácie a situačné obmedzenia. 

4. difúzia identity. 

Faktor charakterizujú nezrelé kariérne postoje, nestabilné ciele, nedostatok motivácie 

urobiť kariérne rozhodnutie, malá svedomitosť, nedostatočné poznanie svojich 

schopností, nízka pravdepodobnosť utvorenia ego-identity. 

4


Pre kariérne poradenstvo je podstatné zostaviť také kategórie ťažkostí pri voľbe povolania, 

ktoré budú zohľadňovať rozdiely medzi špecifickými skupinami klientov. Nami navrhnutú 

taxonómia ťažkostí pri voľbe povolania popisujeme v časti Metódy. 

2 Špecifiká voľby povolania u študentov SOŠ a gymnázií 

V našej práci sme pojem voľba povolania chápali ako uvažovanie o vhodnom 

zamestnaní alebo o možnosti štúdia na vysokej škole u študentov stredných odborných škôl. 

Typ školy je jednou z premenných, ktoré by mohli ovplyvňovať zvládanie voľby povolania. 

Študenti SOŠ rozhodovali o svojom povolaní už v poslednom ročníku základnej školy, preto 

by ich ďalšie smerovanie malo byť jednoznačnejšie. V súčasnosti to platí iba čiastočne. 

Vendel a Sedlák Vendelová (2009) zozbierali údaje od 3010 študentov 4. ročníka, zastúpené 

boli všetky typy SOŠ zo všetkých krajov Slovenska. Autori uviedli, že 44,8% z nich chce 

pokračovať v štúdiu na vysokej škole (ďalej VŠ), ďalších 17,6 % by chcelo študovať popri 

zamestnaní. 32,4% študentov SOŠ v druhom polroku končiaceho ročníka sa o získanie 

pracovného miesta nezaujíma. Tento trend je zapríčinený jednak zvyšovaním kapacít a počtu 

VŠ. Vplyv na to môže mať aj zlá situácia na trhu práce. Absolventi SOŠ sa snažia oddialiť 

hľadanie práce a zvýšiť svoje šance zamestnať sa absolvovaním VŠ. 

Študenti gymnázií si volia svoje povolanie výberom vysokej školy. Vendel a Sedlák 

Vendelová (2009) vyhodnotili odpovede 1679 študentov 4. ročníka z 59 gymnázií zo všetkých 

krajov Slovenska. Zistili, že 87,3% chce študovať dennou formou štúdia, ďalších 3,5% chce 

študovať externe. Viac ako polovica študentov si vyberá odbor štúdia podľa svojho záujmu, 

12,2% okrem záujmu zohľadňuje aj perspektívu odboru. Voľby študijných odborov sú 

rôznorodejšie ako u študentov SOŠ. 

Na základe uvedených zistení sme predpokladali, že rozdiely medzi študentmi gymnázií 

a SOŠ by sa mali preukázať v celkovom pociťovaní množstva a intenzity ťažkostí, ktoré 

odráža celkové skóre v Dotazníku ťažkostí v rozhodovaní o voľbe povolania. 

3 Vzťah rodu a ťaţkostí pri voľbe povolania 

Rozhodnutie o povolaní sa formuje už v ranom detstve, najtypickejším príkladom sú 

rolové hry, ktoré sú do veľkej miery ovplyvnené rodovými stereotypmi. Ak nie sú prekonané 

alebo zmenené - kým dieťa dosiahne kariérnu zrelosť - ovplyvňujú aj voľbu povolania, a to 

tak, že obmedzia možnosti, ktoré jedinec berie pre seba do úvahy (Albion, Fogarty, 2002). 

5


Lee (2005) zistil, že dievčatá boli menej schopné vyrovnať sa s ťažkosťami spojenými 

s rozhodovaním ako chlapci. Rozdiely sa prejavili v oblastiach subjektívneho kariérneho 

distresu, ktorý dievčatá pociťovali vo vyššej miere, zároveň boli menej aktívne pri riešení 

problémov a dosahovali nižšie kariérne uplatnenie. Vo výskume Pattonovej a Creeda (2001) 

dievčatá dosahovali vyššie skóre v oblasti kariérnych vedomostí, boli hodnotené ako zrelšie, 

ale prejavovala sa u nich aj vyššia miera nerozhodnosti ako u chlapcov. Títo autori zistili, že 

do 17 rokov rastie nerozhodnosť u celej populácie, po 17. roku iba u dievčat. Tento rozdiel 

vysvetlili tým, že chlapci sú vedení k tomu, že si budú budovať kariéru nepretržite na rozdiel 

od dievčat, ktoré riešia aj dilemu medzi kariérou a materstvom. Podľa nášho názoru vo veku 

17 – 18 rokov dilema materstvo vs. kariéra dievčatá ešte neovplyvňuje. Keďže priemerný vek 

prvorodičky na Slovensku bol v roku 2008 28,3 rokov (podľa Štatistického úradu Slovenskej 

republiky). 

V našom výskume sme sa zaoberali rozdielmi v miere ťažkostí pri voľbe povolania u dievčat 

a chlapcov, pretože takéto zistenia by mohli byť užitočné pre kariérne poradenstvo. 

4 Overenie validity merania Dotazníkom ťaţkostí v rozhodovaní o voľbe povolania 

V Štandardech pro pedagogické a psychologické testování (2001) sa uvádza, že 

validita nie je tvorená oddelenými druhmi. Ide skôr o rozličné aspekty tohto konceptu, preto 

sa vymedzujú skôr jednotlivé typy dôkazov validity, ktoré uvádzame v nasledujúcej časti. Pod 

pojmom test sme rozumeli akýkoľvek psychologický merací nástroj vrátane dotazníka. 

a) Dôkazy validity založené na obsahu testu 

Tieto dôkazy sú tvorené zisťovaním, do akej miery obsah testu pokrýva danú oblasť a aká je 

miera relevancie danej oblasti vzhľadom k navrhovanej interpretácii. Môžu sa zakladať na 

odbornom posúdení vzťahu medzi časťami testu a konštruktom. V našom prípade by bolo 

možné využiť názory výchovných poradcov, triednych učiteľov, rodičov aj samotných 

študentov. 

b) Dôkazy založené na postupoch odpovedania na testové položky 

Je potrebné zistiť, či osoby pri odpovedaní na položky testu skutočne zapájali predpokladané 

schopnosti. Odporúča sa pozorovať osoby pri odpovedaní, pričom sa má brať ohľad aj na 

posudzovateľov, ktorí výkony zaznamenávajú. Náš výskum mohla z tohto hľadiska ohroziť 

nedostatočná motivácia študentov odpovedať na položky. 

6


c) Dôkazy založené na vnútornej štruktúre testu 

Vypovedajú o tom, do akej miery vzájomné vzťahy medzi položkami alebo časťami testu 

zodpovedajú teórii, na základe ktorej interpretujeme testové skóre. V našom prípade 

teoretické východiská predpokladali multidimenzionálnu štruktúru konštruktu. Dokazovali 

sme ju pomocou konfirmatívnej verzie faktorovej analýzy na vzorke študentov a na vzorke 

rodičov. Ďalším dôkazom bolo potvrdenie vzťahu medzi sebaposúdením stupňa rozhodnutia, 

sebaposúdením stupňa celkových ťažkostí a celkovým získaným skóre, ktoré predstavujú 

odlišné časti testu. 

d) Dôkazy založené na vzťahu k iným premenným 

Zdrojom potvrdenia validity je aj analýza vzťahu testového skóre k vonkajším premenným 

(kritériám), k testom, ktoré merajú rovnaký alebo podobný konštrukt alebo k takým, ktoré 

merajú odlišné konštrukty. Ide o konvergentné alebo diskriminačné dôkazy. V našom 

výskume sme sa nezaoberali testovaním vzťahov s kritériom, rovnako ani meraním odlišných 

konštruktov. 

e) Dôkazy založené na dôsledkoch testovania 

Messick (1995) zdôraznil, že zamýšľané alebo nezamýšľané dôsledky testovania môžu byť 

pozitívne aj negatívne. O prínose hovoríme, ak testovanie vedie k identifikácií problému, 

a vďaka tomu k skoršej intervencii v záujme mentálneho zdravia. Meranie má negatívne 

dôsledky, ak nesprávna interpretácia skóre vedie k akémukoľvek obmedzeniu klienta. 

Veríme, že meranie ťažkostí pri voľbe povolania prinesie najmä zefektívnenie práce 

kariérneho poradenstva. 

5 Hypotézy 

H1: Predpokladáme, že ťažkosti pri voľbe povolania sú multikauzálne podmienené 7 

navzájom nezávislými faktormi. Predpoklad sa vzťahuje na vzorku: 

a) študentov predposledného ročníka strednej školy, 

b) rodičov študentov predposledného ročníka strednej školy. 

H2: Predpokladáme, že respondentmi označený stupeň rozhodnutia o voľbe povolania má 

vzťah k celkovému skóre. Očakávame, že s rastúcou pevnosťou rozhodnutia bude klesať 

celkové skóre získané v dotazníku: 

a) u študentov, 

b) u rodičov. 

7


H3: Predpokladáme, že stupeň ťažkostí pri voľbe povolania má vzťah k celkovému skóre. 

S rastúcim stupňom ťažkostí pri voľbe povolania sa bude zvyšovať celkové skóre získané 

v dotazníku. 

a) u študentov, 

b) u rodičov. 

H4: Predpokladáme, že: 

a) študenti gymnázia budú dosahovať signifikantne vyššie celkové skóre v dotazníku ako 

žiaci navštevujúci SOŠ, 

b) predpokladáme, že dievčatá budú dosahovať signifikantne vyššie celkové skóre ako 

chlapci nezávisle na type školy, 

H5: Predpokladáme, že celkové skóre rodičov žiakov gymnázií bude signifikantne vyššie 

ako u rodičov žiakov navštevujúcich SOŠ. 

METÓDY 

1 Výskumná vzorka a spôsob jej výberu 

Výskumnú vzorku tvorilo 325 študentov predposledného ročníka strednej školy 

s maturitou (tretieho ročníka a septimy) a 179 rodičov týchto študentov. Vekové rozmedzie 

študentov bolo 16 – 19 rokov s priemerným vekom 17,32 rokov. Výskumu sa zúčastnilo 133 

dievčat a 192 chlapcov. 

Vzorku tvorili študenti 3 gymnázií a 2 odborných 4-ročných škôl v Prešove. 2 gymnázia 

poskytujú 4-ročnú aj 8-ročnú formu štúdia, čo však vo vzorke nezohľadňujeme. 

Tabuľka č. 1: Deskripcia vzorky študentov z hľadiska typu školy 

gymnázium SOŠ 

dievčatá 103 30 

chlapci 75 117 

spolu 178 147 

Druhú vzorku tvorili rodičia študentov 3. ročníka navštevujúcich gymnáziá aj SOŠ. 

Tabuľka č. 2: Deskripcia vzorky rodičov z hľadiska typu školy 

gymnázium SOŠ spolu 

rodič 110 69 179 

Výber respondentov do oboch vzoriek bol príležitostný. Vzorku sme zabezpečili v spolupráci 

s vedeniami gymnázií a SOŠ v Prešove. 

8


2 Výskumný plán 

Ide o korelačný výskum s využitím konfirmatívnej verzie faktorovej analýzy. Ďalšia 

časť výskumu využíva viacvchodovú analýzu variancie a porovnanie priemerov dvoch 

nezávislých výberov. 

3 Opis metodiky 

Nástroj použitý v realizovanom výskume vznikol na základe snahy prispieť 

k zdokonaleniu už existujúcej metodiky Dotazník ťažkostí v rozhodovaní o voľbe povolania, 

ktorý vytvoril a výskumne overil Vendel (2007). Verzia dotazníka použitého v tomto 

výskume obsahuje 43 položiek. Pri jeho vytváraní sme sa opierali o štúdium odbornej 

literatúry a konzultácie s autorom pôvodnej metodiky. 

Táto verzia neobsahuje úvodné položky týkajúce sa miery zapojenia do procesu voľby 

povolania a hodnotenia spokojnosti s rozhodnutím, keďže v našom výskume sa nezaoberáme 

týmito aspektmi voľby povolania. Ostatné položky ako: hodnotenie stupňa rozhodnutia 

v úvode, hodnotenie celkových ťažkostí v závere a 7-bodovú odpoveďovú stupnicu sme 

použili podľa vzoru pôvodnej metodiky. Na konci dotazníka sme umožnili respondentom 

uviesť ďalšie ťažkosti, s ktorými sa stretli a neboli spomenuté v dotazníku. V rámci 

predvýskumu sme dotazník administrovali na vzorke 30 študentov SOŠ s cieľom overiť jeho 

reliabilitu. Hodnota koeficientu vnútornej konzistencie - Cronbachovej alfy bola 0,876. 

Použitý dotazník uvádzame v prílohe č. 1. 

Predpokladali sme takéto zaradenie položiek do jednotlivých faktorov: 

1. nedostatok motivácie (položky č. 1-6); 

2. nedostatok informácií o školách (položky č. 7-12); 

3. nedostatok informácií o trhu práce (položky č. 13-17); 

4. nedostatok informácii o sebe a o tom ako urobiť kariérne rozhodnutie (položky č. 18- 

27); 

5. celková nerozhodnosť (položky č. 28-34); 

6. vnútorné konflikty (položky č. 35-39); 

7. vonkajšie konflikty (položky č. 40-43). 

Reliabilitu dotazníka sme overili pomocou koeficientu vnútornej konzistencie - Cronbachovej 

alfy. Jeho hodnota bola 0,854 na vzorke 325 žiakov. 

9


Pre potvrdenie obsahovej validity sme využili metódu posúdenia odborníkmi. Overenie 

kriteriálnej validity nebolo predmetom realizovaného výskumu. 

Potvrdenie konštruktovej validity vyjadruje hlavný cieľ nášho výskumu. 

Druhá časť výskumu pozostávala zo zhodnotenia ťažkostí žiakov ich rodičmi. Na tento 

účel sme iba pozmenili formuláciu všetkých položiek dotazníka tak, aby sa rodičia mohli 

vyjadrovať o svojich deťoch. Obsah dotazníka bol zachovaný. Túto verziu dotazníka 

uvádzame v prílohe č. 2. 

Reliabilitu tejto verzie sme testovali využitím koeficientu vnútornej konzistencie - 

Cronbachovej alfy. Na vzorke 179 rodičov dosiahol hodnotu 0,872. 

Pre validitu tohto merania platia dôkazy uvedené pre verziu dotazníka administrovanú 

žiakom. 

Dotazník bol administrovaný učiteľmi. Študenti, rovnako ako rodičia, boli oboznámení 

s vedeckými cieľmi nášho výskumu. Dotazník v oboch prípadoch obsahoval všetky inštrukcie 

potrebné na jeho zodpovedania. Všetci respondenti odpovedali na položky dotazníka 

dobrovoľne, anonymne a bez časového obmedzenia. 

VÝSLEDKY 

Na overenie predpokladov H1a) sme použili faktorovú analýzu, do ktorej sme zaradili 32 

položiek dotazníka. Položky č. 2, 5, 20, 30, 34, 41 sme vylúčili, pretože neboli normálne 

rozložené. Ďalších 5 položiek - č.1, 3, 39, 42, 43 sme vylúčili po analýze reliability položiek 

dotazníka. KMO koeficient nadobudol hodnotu 0,9, ktorú považujeme za dostatočnú. 

Barlettov test sfericity bol štatisticky významný na hladine významnosti p≤ 0,1. Po úprave 

faktorovej matice rotáciou Varimax boli položky zaradené do 7 faktorov, ktoré vysvetlili 64% 

celkovej variancie. V tabuľke č. 3 sme uviedli podiel jednotlivých faktorov na celkovej 

variancii a hodnoty koeficientu vnútornej konzistencie - Cronbachovej alfy. Zoznam položiek 

sýtiacich jednotlivé faktory a ich nábojové hodnoty usporiadané podľa veľkosti sme uviedli 

v prílohe č. 3. Zistené faktory obsahujú tieto položky: 

Faktor 1: č. 9, 8, 7, 10, 11, 12, 

Faktor 2: č. 31, 29, 32, 33, 28, 

Faktor 3: č. 14, 15, 16, 13, 17, 

Faktor 4: č. 19, 18, 21, 22, 

Faktor 5: č. 26, 25, 24, 27, 

Faktor 6: č. 6, 4, 23, 40, 

10


Faktor 7: č. 38, 37, 36, 35, 

Tabuľka č. 3: Percentuálne podiely faktorov na celkovej variancii a koeficienty vnútornej 

konzistencie vo faktoroch 

% podielu na celkovej 

variancii Cronbachova alfa Počet položiek 

faktor 1 13,082 ,905 6 

faktor 2 10,814 ,858 5 

faktor 3 9,954 ,822 5 

faktor 4 9,759 ,843 4 

faktor 5 7,359 ,825 4 

faktor 6 7,069 ,616 4 

faktor 7 6,250 ,636 4 

spolu 64,287 32 

Predpoklad H1b) sme overovali pomocou faktorovej analýzy, ktorej sa podrobilo 40 

položiek dotazníka. Vylúčili sme 3 položky: č. 18 a 42 neboli normálne rozložené, č. 39 bola 

vylúčená po overení reliability položiek dotazníka. Hodnota KMO koeficientu bola 0,889, 

považujeme ju za uspokojivú. Barlettov test sfericity bol štatisticky významný na hladine 

významnosti p≤ 0,1. Faktorová matica bola upravená rotáciu Varimax. Položky boli zaradené 

do 7 faktorov, ktoré vysvetlili 67% celkovej variancie. V tabuľke č. 4 sme uviedli podiel 

týchto faktorov na celkovej variancii a hodnoty koeficientu vnútornej konzistencie vo 

faktoroch - Cronbachovej alfy. 

Tabuľka č. 4: Percentuálne podiely faktorov na celkovej variancii a koeficienty vnútornej 

konzistencie vo faktoroch 

% podielu na celkovej 

variancii Cronbachova alfa Počet položiek 

faktor 1 14,065 ,937 7 

faktor 2 10,780 ,889 8 

faktor 3 9,450 ,872 6 

faktor 4 9,419 ,811 7 

faktor 5 8,536 ,864 4 

faktor 6 7,506 ,786 4 

faktor 7 7,350 ,893 4 

spolu 67,106 40 

Zoznam položiek sýtiacich jednotlivé faktory a ich nábojové hodnoty usporiadané podľa 

veľkosti sme uviedli v prílohe č. 4. Zistené faktory obsahujú tieto položky: 

Faktor 1: č. 8, 9, 10, 11, 12, 7, 13, 

Faktor 2: č. 20, 19, 21, 22, 23, 41, 34, 40, 

Faktor 3: č. 30, 33, 31, 28, 29, 32, 

Faktor 4: č. 1, 5, 4, 3, 2, 43, 6, 

11


Faktor 5: č. 16, 15, 14, 17, 

Faktor 6: č. 36, 37, 38, 35, 

Faktor 7: č. 26, 27, 25, 24, 

Pri testovaní predpokladu H2 sme zisťovali korelačný vzťah medzi premennou stupeň 

rozhodnutia pri voľbe povolania a medzi celkovým skóre získaným v dotazníku u študentov 

aj u ich rodičov. Použili sme Spearmanov korelačný koeficient, pretože premenné neboli 

rovnako škálované. Výslednú hodnotu korelačného koeficientu a signifikanciu pre vzorku 

študentov sme uviedli v tabuľke č. 5. Rovnaký postup sme použili pri výpočte korelácie 

stupňa rozhodnutia a celkového skóre na vzorke rodičov. Tabuľka č. 6 obsahuje výslednú 

hodnotu Spearmanovho korelačného koeficientu a signifikanciu. 

Tabuľka č. 5: Korelácia stupňa rozhodnutia a celkového skóre na vzorke študentov (n=325) 

stupeň rozhodnutia 

celkové skóre korelačný koeficient -,455 ** 

Poznámka: ** znamená, že korelácia je štatisticky významná na hladine významnosti 0,01 

Tabuľka č. 6: Korelácia stupňa rozhodnutia a celkového skóre na vzorke rodičov (n=179) 

stupeň rozhodnutia 

celkové skóre korelačný koeficient -,445 ** 


Pri overovaní predpokladu H3 sme testovali korelačný vzťah medzi premennými 

stupeň ťažkostí pri voľbe povolania a celkové skóre získané v dotazníku. Korelačný vzťah 

sme testovali na vzorke študentov aj na vzorke rodičov. Na oboch vzorkách sa potvrdilo 

normálne rozloženie spomínaných premenných. Zároveň sú obe intervalovo škálované, preto 

sme použili Pearsonov korelačný koeficient. V tabuľke č. 7 sme uviedli výslednú hodnotu 

korelačného koeficientu a signifikanciu získané na vzorke študentov. 

Tabuľka č. 7: Korelácia stupňa rozhodnutia a celkového skóre na vzorke študentov 

stupeň ťažkostí 

celkové skóre korelačný koeficient ,599 ** 


Pri výpočte korelácie medzi stupňom rozhodnutia a celkovým skóre u rodičov sme použili 

Pearsonov korelačný koeficient. Jeho výslednú hodnotu spolu so signifikanciou sme uviedli 

v tabuľke č. 8. 

12


Tabuľka č. 8: Korelácia stupňa rozhodnutia a celkového skóre na vzorke rodičov 

stupeň ťažkostí 

celkové skóre korelačný koeficient ,552 ** 


Predpoklady H4 sa týkali výlučne vzorky študentov. Pri ich overovaní sme použili 

viacfaktorovú analýzu variancie - ANOVA. Ako nezávislé premenné vstupovali rod a typ 

školy, závislou premennou bolo celkové skóre získané v dotazníku. V tabuľke č. 9 uvádzame 

výsledky analýzy. 

Tabuľka č. 9: Výsledky ANOVY pre rod a typ školy ako nezávislé premenné a celkové skóre 

ako závislú premennú 

zdroj variancie suma štvorcov df F Sig. 

rod 2,409 1 3,106 ,079 

typ školy 6,383 1 8,229 ,004 

rod x typ školy ,168 1 ,217 ,642 

chyba 247,430 324 

celkom 4026,845 

V prípade závislej premennej celkové skóre bol pomocou dvojfaktorovej ANOVY zistený 

jeden signifikantný hlavný efekt typu školy (F = 8,229, p = ,004). Hlavný efekt premennej rod 

nebol signifikantný. Interakcia medzi premennými rod a typ školy nebola signifikantná. 

Štatisticky významné rozdiely boli zistené u študentov v závislosti od typu školy. V tabuľke č. 

10 sme uviedli priemerné celkové skóre, ktoré získali v dotazníku študenti gymnázia 

a študenti SOŠ. 

Tabuľka č. 10: Priemerné hodnoty celkového skóre u študentov gymnázií a študentov SOŠ 

priemerné celkové skóre 

študenti gymnázia 141,9 

študenti SOŠ 153,08 

Overenie predpokladu, ktorý obsahovala H5 si vyžadovalo použitie t - testu pre dva 

nezávislé výbery. Zisťovali sme signifikantnosť rozdielov v získanom celkovom skóre medzi 

rodičmi študentov gymnázií a rodičmi študentov SOŠ. Ako závislá premenná vystupuje 

celkové skóre, nezávislú premennú predstavuje typ školy. Premenná celkové skóre bola 

normálne rozložená, preto sme použili postup parametrickej štatistiky. V tabuľke č. 11 sú 

uvedené priemery a smerodajné odchýlky premennej celkové skóre u oboch skupín rodičov 

a výsledná hodnota t - testu. 

13


Tabuľka č. 11: Priemery a smerodajné odchýlky premennej celkové skóre pre obe skupiny 

rodičov, výsledky t - testu pre 2 nezávislé výbery 

priemer 

celkového 

skóre SD t df Sig. 

rozdiel 

priemerov 

rodičia 

gymnazistov 135,1636 41,50948 3,731 173 ,000 -24,19021 

rodičia štud. 

SOŠ 159,3538 41,33833 

DISKUSIA 

Výsledky výskumu potvrdili predpoklad obsiahnutý v H1a). Vzniknuté faktory boli 

pomenované na základe obsahu zaradených položiek: Nedostatok informácií o školách, 

Všeobecná nerozhodnosť, Nedostatok informácií o trhu práce, Nedostatok informácií o sebe, 

Nedostatok informácií o tom ako urobiť kariérne rozhodnutie, Nedostatok motivácie, 

Vnútorné konflikty. Pri konštruovaní dotazníka sme predpokladali konkrétne zaradenie 

položiek do jednotlivých faktorov, ktoré sa úplne potvrdilo vo faktoroch: Nedostatok 

informácií o školách, Všeobecná nerozhodnosť, Nedostatok informácií o trhu práce a 

Vnútorné konflikty. Predpoklad sa nepotvrdil v prípade faktora Nedostatok informácii o sebe 

a o tom ako urobiť kariérne rozhodnutie. Výsledky ukázali existenciu dvoch nezávislých 

faktorov: Nedostatok informácií o sebe a Nedostatok informácií o tom ako urobiť kariérne 

rozhodnutie. Tieto dva faktory obsahujú položky, ktoré sa mali podľa nášho predpokladu 

zaradiť do jedného spoločného faktora. Výnimku tvorí položka č. 23, ktorá sa zaradila do 

faktora Nedostatok motivácie. Podľa nášho predpokladu faktor Nedostatok motivácie malo 

sýtiť 6 položiek, z ktorých 4 neboli do faktorovej analýzy zaradené. Zvyšné dva spolu 

s položkami č. 23 a č. 40 vytvorili napokon faktor, ktorý sme po prehodnotení obsahu 

položiek nazvali Nedostatok motivácie. Predpokladali sme, že položka č. 40 sa zaradí do 

faktora Vonkajšie konflikty. Existenciu tohto faktora výsledky výskumu nepotvrdili. Ďalšie 3 

položky, ktoré ho mali spolu s položkou č. 40 sýtiť, neboli zaradené do faktorovej analýzy 

z vyššie uvedených dôvodov. 

Faktorovou analýzou odpovedí sa potvrdil predpoklad H1b). Obsah vzniknutých 

faktorov ukázal veľkú podobnosť vo vnímaní ťažkostí u detí a rodičov. V oboch prípadoch 

nevznikol faktor Vonkajšie konflikty. Najväčší podiel na vysvetlení variancie odpovedí mal 

u oboch vzoriek faktor Nedostatok informácií o škole. Výraznejší rozdiel nastal iba vo faktore 

Nedostatok informácií o sebe. Na vzorke rodičov obsahoval aj položky vypovedajúce 

o: nesúhlase blízkych osôb s voľbou povolania, nesúlade medzi nárokmi povolania 

14


a charakteristikami jedinca, prenesení zodpovednosti na druhých. Tieto položky by mohla 

spájať nepripravenosť pre voľbu povolania, ktorá úzko súvisí so sebapoznaním a reálnym 

zhodnotením svojich vlastností. Z hľadiska zaradenia jednotlivých položiek do 

predpokladaných faktorov môžeme konštatovať, že väčšia zhoda nastala na vzorke rodičov. Je 

to pochopiteľné aj vzhľadom na počet položiek, ktoré neboli zaradené do faktorovej analýzy. 

Podmienku normálneho rozloženia na vzorke rodičov nesplnili iba 2 položky, na 

vzorke študentov až 6 položiek. Do istej miery by sme to mohli zdôvodniť zodpovednejším 

prístupom rodičov k vypĺňaniu dotazníka. 

Výsledky výskumu potvrdili platnosť predpokladov H2a) aj H2b). Na vzorke 

študentov aj na vzorke rodičov korelačné koeficienty nadobudli štatisticky významnú zápornú 

hodnotu. Znamená to, že s rastúcou pevnosťou rozhodnutia klesalo celkové skóre získane 

v dotazníku. 

Potvrdila sa aj platnosť predpokladov H3a) a H3b). Výsledky ukázali významnú 

koreláciu medzi premennou stupeň ťažkostí a celkovým skóre. Hodnota korelačného 

koeficientu je kladná, to znamená, že s rastúcim stupňom ťažkostí pri voľbe povolania sa 

zvyšovalo celkové skóre získane v dotazníku. 

Výsledky potvrdzujúce predpoklady obsiahnuté v H1, H2 a H3 predstavujú dôkazy 

konštruktovej validity našej verzie meracieho nástroja. 

Predpoklad H4a) sa nepotvrdil. Viacfaktorová analýza variancie ukázala signifikantný 

hlavný efekt typu školy. Interakcia medzi rodom a typom školy nebola signifikantná. Na 

základe hodnôt priemerného celkového skóre u študentov môžeme konštatovať, že študenti 

SOŠ dosahovali v dotazníku vyššie celkové skóre ako gymnazisti. Vplyv rodových rozdielov 

na výšku celkového skóre získaného v dotazníku nebol štatisticky významný. 

Výsledky t - testu pre dva nezávislé výbery ukázali, že predpoklad H5 nebol správny. 

Rodičia študentov SOŠ dosahovali v dotazníku signifikantne vyššie skóre ako rodičia 

študentov navštevujúcich gymnázium. 

Výsledky faktorovej analýzy sme porovnali s výsledkami autora pôvodnej verzie 

dotazníka - Vendela (2007). Respondenti vo Vendelovom výskume navštevovali končiaci 

ročník gymnázií. V našom výskume navštevovali predposledný ročník gymnázií alebo SOŠ. 

gymnáziá. Rovnako ako Kleiman a kol. (2004) sa domnievame sa, že študenti v poslednom 

ročníku štúdia sú pod tlakom termínov podania prihlášok a záverečných skúšok, a preto môžu 

mať tendenciu potlačiť alebo zľahčovať svoje ťažkosti. Pridanie ďalšieho typu školy malo 

zvýšiť ekologickú validitu merania. 

15


Z hľadiska obsahu môžeme konštatovať vznik 4 takmer zhodných faktorov s výsledkami, ku 

ktorým dospel Vendel (2007), a to: Nedostatok motivácie, Nedostatok informácií o školách, 

Všeobecná nerozhodnosť, Vnútorné konflikty, Nedostatok informácií o procese 

rozhodovania. Výraznejší rozdiel vznikol pri faktoroch Nedostatok informácií o povolaniach a 

Nedostatok informácií o sebe. Položky týchto dvoch faktorov vo Vendelovom (2007) 

výskume sýtili jeden spoločný faktor: Nedostatok informácií o povolaniach a o sebe. Je to 

následok preformulovania niektorých položiek a zaradenia niekoľkých nových. Pri 

konštrukcii dotazníka sme očakávali, že položky vyjadrujúce nedostatok informácií o sebe 

a nedostatok informácií o procese rozhodovania vytvoria spoločný faktor. Rovnako Kelly 

a Lee (2002) dospeli k faktoru, ktorý zahŕňal tak položky týkajúce sa nedostatku informácií 

o sebe ako aj položky o nedostatku informácií o správnom rozhodovaní. Konečný stav však 

hodnotíme pozitívne, keďže takéto zaradenie položiek do faktorov je zrozumiteľné a logické. 

Ďalší podstatný rozdiel sa týka faktora Vonkajšie konflikty. V zozname ťažkostí ho uviedli 

Kelly a Lee (2002), podobne aj Brown a Rector (2008). Vo Vendelovom výskume bol sýtený 

iba dvoma položkami. V našom výskume tento faktor nevznikol. Položky týkajúce sa 

konfliktov s okolím však v našom výskume neboli zaradené do faktorovej analýzy, pretože 

nevykazovali normálne rozloženie. Z predpokladaných položiek bola do faktorovej analýzy 

zaradená iba položka č. 40, ktorá sýtila faktor Nedostatok motivácie. Vonkajšie konflikty sú 

oblasťou ťažkostí, ktorá môže byť pre respondentov nepríjemná. Týka sa tlaku zo strany 

rodičov, nedostatočných finančných možností rodiny, snahy prispôsobiť sa rovesníckej 

skupine na úkor svojich záujmov. Domnievame sa, že v tomto prípade mohli byť výsledky 

skreslené sociálne žiaducimi odpoveďami alebo neochotou odpovedať. 

Rodové rozdiely v celkovom skóre sa nepreukázali. Otázku rodových rozdielov 

v rozhodovaní skúmali Sanz de Acedo Lizarraga a kol. (2007). Zistili, že ženy pri 

rozhodovaní vo všeobecnosti kladú väčší dôraz na faktory času a peňazí, na dôsledky 

rozhodovania, emócie a sociálny tlak. Muži berú viac do úvahy ciele rozhodovania, 

motiváciu, pracovný tlak, množstvo informácií. Na základe týchto zistení môžeme 

predpokladať, že ak by aj bola celková miera ťažkostí pri voľbe povolania u dievčat 

a chlapcov rovnaká, rozdiely by mohli nastať v zastúpení jednotlivých ťažkostí. Preto 

odporúčame v ďalších výskumoch hľadať rozdiely v zastúpení jednotlivých ťažkostí u dievčat 

a chlapcov. 

Zistenie ohľadom vplyvu typu školy na celkové skóre rovnako nepotvrdilo náš 

predpoklad. Vychádzali sme z toho, že študenti gymnázií nie sú nijako špecializovaní, a to im 

môže komplikovať voľbu povolania. Zistili sme ale, že študenti SOŠ dosahovali signifikantne 

16


vyššie celkové skóre ako gymnazisti. Na vzorke rodičov sa tento rozdiel tiež potvrdil. Môže 

to byť spôsobené tým, že študenti SOŠ si môžu vybrať z viacerých alternatív. Môžu sa 

zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali, môžu zvoliť nadstavbový typ ďalšieho štúdia alebo 

štúdium na vysokej škole. To zrejme spôsobuje, že pociťujú vyššiu mieru ťažkostí pri voľbe 

povolania ako študenti gymnázií. Pre ďalší výskum odporúčame preskúmať, ktoré ťažkosti 

prevládajú u študentov gymnázií a u študentov SOŠ. 

Výsledky nášho výskumu nevypovedajú objektívne o celej populácií študentov 

stredných škôl. Sme si vedomí viacerých obmedzení nášho výskumu. V prvom rade ide 

o nedostatky vyplývajúce zo spôsobu výberu vzorky. Išlo o príležitostný výber, ktorý bol 

limitovaný okrem ochoty vedenia školy aj termínmi konania rodičovských združení. Účasť 

rodičov na rodičovských združeniach bola na všetkých školách pomerne nízka. Ďalším 

nedostatkom výskumu mohla byť samotná administrácia, ktorú vykonávali učitelia. Napriek 

týmto obmedzeniam veríme, že sme prispeli k potvrdeniu validity použitej metodiky a naše 

zistenia môžu byť základom pre ďalšie skúmanie tejto oblasti. Pre nasledujúce výskumy 

odporúčame, aby boli dôkazy validity získané aj prostredníctvom ďalších dostupných 

spôsobov. 

17


LITERATÚRA 

1. Albion, M. J., & Fogarty, G. J. (2002). Factors influencing career decision making in 

adolescents and adults. Journal of Career Assessment, 10 (1), 91-126. 

2. Brown, S. D., & Rector, C. C. (2008). Conceptualizing and diagnosing problems in 

vocational decision-making. In Brown, S. D., Lent, R. W. (2008). Handbook of 

Counseling Psychology, 4, 392-407. 

3. Kelly, K. R., & Lee, W. (2002). Mapping the domain of career decision problems. 

Journal of Vocational Behavior, 61, 302-326. 

4. Kleiman, T., Gati, I., Peterson, G., Sampson, J., Reardon, R., & Lenz, J. (2004). 

Dysfunctional thinking and difficulties in career decision making. Journal of Career 

Assessment, 12, 312-331. 

5. Lee, K. H. (2005). Coping with career indecision: differences between four career 

choice types. Journal of Career Development, 31 (4), 279-289. 

6. Messick, S. (1995). Validity of psychological assessment: validation of inferences 

from persons’ responses and performances as scientific inquiry into score meaning. 

American Psychologist, Vol.50(9), 741-749. 

7. Patton, W., & Creed, P. A. (2001). Developmental issues in career maturity and career 

decision status. The Career Development Quarterly, 49, 336-362. 

8. Sanz de Acedo Lizarraga, M. L., Sanz de Acedo Baquedano, M. T., & Cardelle- 

Elawar, M. (2007). Factors that affect decision making: gender and age differences. 

International Journal of Psychology and Psychological Therapy, 7 (3), 381-391. 

9. Štandardy pro pedagogické a psychologické testování. (2001). Praha, Testcentrum. 

10. Vendel, Š. (2007). Grammar school pupils´ career-related decision-making 

difficulties. Czechoslovak Psychology, 51, 119-128. 

11. Vendel, Š., & Sedlák Vendelová, N. (2009). Profesijná orientácia žiakov stredných 

odborných škôl. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 44 (2), 138 - 159. 

12. Vendel, Š., & Sedlák Vendelová, N. (2009). Školská a profesijná orientácia žiakov 

gymnázií. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 44 (1), 39 – 57. 

18

Príloha č. 1 


DOTAZNÍK ŤAŢKOSTÍ V ROZHODOVANÍ O VOĽBE POVOLANIA 

Tento dotazník je určený na zistenie možných ťažkostí a problémov týkajúcich sa rozhodovania o 

ďalšom povolaní 

Pohlavie: dievča / chlapec Vek: ______ Ročník: _______ 

Prosím, vpíš do okienok kód, ktorý bude pozostávať zo začiatočného písmena krstného mena tvojej 

matky, dátumu dňa tvojho narodenia a zo začiatočného písmena krstného mena tvojho otca (napr. 

V22V). 

□□□ 

Označ nakoľko si rozhodnutý, resp. nerozhodnutý o svojom budúcom povolaní: 

Ešte nie som vôbec rozhodnutý – som mierne nerozhodný – som už pevne rozhodnutý 

Posúď nasledujúce tvrdenia týkajúce sa voľby povolania. Zakrúžkuj na škále stupeň, v ktorom každé 

tvrdenie platí pre teba. 

Zakrúžkuj 1, ak ťa tvrdenie vôbec nevystihuje a 7 ak ťa vystihuje úplne. Samozrejme, môžeš 

zakrúžkovať akúkoľvek úroveň medzi tým. Zhodnoť prosím všetky tvrdenia. 

1. 

2. 

3. 

4. 

5. 

6. 

7. 

8. 

9. 

10. 

11. 

Vôbec ma nevystihuje 1 2 3 4 5 6 7 Úplne ma to vystihuje 

Viem, že by som sa mal rozhodnúť čím budem ( na akú školu pôjdem), 

ale zatiaľ sa tým nezaoberám. 

Práca nie je najdôležitejšia vec v živote človeka, a preto ma voľba 

povolania príliš netrápi. 

Voľbou povolania sa nezaoberám, čas (Boh, osud) ma privedie 

k správnemu rozhodnutiu. 

Zatiaľ nemám ani jedno povolanie, ktoré by pre mňa prichádzalo do 

úvahy. 

Doposiaľ ma nezaujalo žiadne povolanie. 

Neočakávam, že budem pracovať v povolaní, ktoré vyštudujem. 

Nemám dosť informácií o odboroch štúdia na vysokých školách. 

Nemám dosť informácií o možnosti prijatia na jednotlivé odbory. 

Nemám dosť informácií o obsahu prijímacích skúšok. 

Nemám dosť informácií o obsahu štúdia. 

Nemám dosť informácií o kvalite vysokých škôl. 

12. Nemám dosť informácií o obsahu prestíži prijímacích vysokých škôl. skúšok. 

13. Nepoznám možnosti uplatnenia v jednotlivých povolania. 

úvahy. 

14. Nemám dosť informácií o povolaniach, ktoré ma zaujímajú. 

15. 

Nemám dosť informácií o tom, ktoré povolania sú žiadané na trhu práce. 

16. Nemám dosť informácií o možnosti zamestnať sa v odbore, ktorý chcem 

študovať. 

17. Neviem, aká bude možnosť uplatniť sa v budúcnosti v povolaní, 

o ktorom uvažujem. 

18. Nemám dosť informácií o svojich schopnostiach. 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

19

19. 

20. 

21. 


Nemám dosť informácií o svojich osobnostných vlastnostiach. 

Nemám dosť informácií o svojich záujmoch. 

Nemám dosť informácií o svojich hodnotách. 

22. Neviem, ako by sa dali využiť moje schopnosti a osobnostné vlastnosti 

v konkrétnom povolaní. 

23. Neviem, čo chcem v živote dosiahnuť. 

24. Neviem, aké kroky by som mal urobiť, aby som sa správne rozhodol 

o voľbe štúdia - povolania. 

25. Neviem, aké faktory mám zobrať do úvahy pri rozhodovaní o voľbe 

Neviem, povolania. čo chcem v živote dosiahnuť. 

26. Neviem porovnať svoje schopnosti a osobnostné vlastnosti s nárokmi 

jednotlivých povolaní. 

27. Neviem, ako si môžem overiť svoje schopnosti a/alebo osobnostné 

vlastnosti. 

28. Obyčajne sa rozhodujem ťažko. 

29. Neviem Keď stojím porovnať pred viacerými svoje schopnosti možnosťami, a osobnostné mám problém vlastnosti rozhodnúť s nárokmi sa. 


30. Väčšinou potrebujem podporu vo svojich rozhodnutiach od niekoho, 

Neviem, ako si môžem overiť svoje schopnosti a/alebo osobnostné 

komu dôverujem. 

vlastnosti. 

31. Často mi v rozhodovaní bráni obava zo zlyhania. 

32. 

Mám z rozhodovania strach. 

33. Väčšinou potrebujem schválenie svojich rozhodnutí od niekoho, komu 

Väčšinou potrebujem podporu vo svojich rozhodnutiach od niekoho, 

dôverujem. 

komu dôverujem. 

34. Bol by som rád, keby sa niekto rozhodol namiesto mňa. 

35. Doposiaľ váham medzi niekoľkými možnosťami, ktoré pre mňa 

prichádzajú do úvahy. 

36. Mám rozmanité záujmy, ktoré je ťažké spojiť. 

37. 

38. 

Často mením svoju voľbu povolania – štúdia. 

Zaujímam sa o odbory, ktoré spolu nesúvisia (napr. lekár a strojár). 

39. Som rovnako dobrý v niekoľkých predmetoch, ktoré spolu nesúvisia 

(napr. matematika a slovenský jazyk). 

40. Moje schopnosti a zručnosti nezodpovedajú tým, ktoré sa vyžadujú 

v povolaní, o ktoré sa zaujímam. 

41. Ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití nesúhlasia s povolaním, ktoré si chcem 

zvoliť. 

42. Finančná situácia mojej rodiny mi neumožňuje študovať to, čo by som 

chcel. 

43. Rozhodnem sa radšej pre školu, kde budú študovať aj moji priatelia. 

Ktoré iné ťažkosti pri voľbe štúdia a povolania pociťuješ? 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

Nakoniec, ako by si vyjadril stupeň svojich ťažkostí pri rozhodovaní o voľbe školy/povolania? 

Malé 1 2 3 4 5 6 7 Veľké 

20



DOTAZNÍK ŤAŢKOSTÍ V ROZHODOVANÍ O VOĽBE POVOLANIA 

Tento dotazník je určený na zistenie možných ťažkostí a problémov týkajúcich sa rozhodovania o 

ďalšom povolaní 

Pohlavie dieťaťa: dievča / chlapec Vek dieťaťa: ______ Ročník: _______ 

Prosím, vpíšte do okienok kód, ktorý bude pozostávať zo začiatočného písmena krstného mena matky 

dieťaťa, dátumu dňa narodenia vášho dieťaťa a zo začiatočného písmena krstného mena otca dieťaťa 

(napr. V22V). 

□□□ 

Označte nakoľko je rozhodnutý, resp. nerozhodnutý o svojom budúcom povolaní: 

Ešte nie je vôbec rozhodnutý – je mierne nerozhodný – je už pevne rozhodnutý 

Posúďte nasledujúce tvrdenia týkajúce sa voľby povolania. Zakrúžkujte na škále stupeň, podľa toho, 

ako presne dané tvrdenie vystihuje vaše dieťa. 

Zakrúžkujte 1, ak ho tvrdenie vôbec nevystihuje a 7 ak ho vystihuje úplne. Samozrejme, môžete 

zakrúžkovať akúkoľvek úroveň medzi tým. Zhodnoťte prosím všetky tvrdenia. 

1. 

2. 

3. 

4. 

5. 

6. 

7. 

8. 

9. 

10. 

11. 

12. 

13. 

14. 

15. 

16. 

Vôbec ho nevystihuje 1 2 3 4 5 6 7 Úplne ho vystihuje 

Vie, že by sa mal rozhodnúť čím bude ( na akú školu pôjde), ale 

zatiaľ sa tým nezaoberá. 

Myslí si, že práca nie je najdôležitejšia vec v živote človeka, a preto 

ho voľba povolania príliš netrápi. 

Voľbou povolania sa nezaoberá, myslí si, že čas (Boh, osud) ho 

privedie k správnemu rozhodnutiu. 

Zatiaľ nemá ani jedno povolanie, ktoré by pre neho prichádzalo do 

úvahy. 

Doposiaľ ho nezaujalo žiadne povolanie. 

Neočakáva, že bude pracovať v povolaní, ktoré vyštuduje. 

Nemá dosť informácií o odboroch štúdia na vysokých školách. 

Nemá dosť informácií o možnosti prijatia na jednotlivé odbory. 

Nemá dosť informácií o obsahu prijímacích skúšok. 

Nemá dosť informácií o obsahu štúdia. 

Nemá dosť informácií o kvalite vysokých škôl. 

Nemá dosť informácií o prestíži vysokých škôl. 

Nepozná možnosti uplatnenia v jednotlivých povolaniach. 

Nemá dosť informácií o povolaniach, ktoré ho zaujímajú. 

Nemá dosť informácií o tom, ktoré povolania sú žiadané na trhu 

práce. 

Nemá dosť informácií o možnosti zamestnať sa v odbore, ktorý chce 

študovať. 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

21


Nevie, aká bude možnosť uplatniť sa v budúcnosti v povolaní, 

17. 

o ktorom uvažuje. 

18. Nemá dosť informácií o svojich schopnostiach. 

19. Nemá dosť informácií o svojich osobnostných vlastnostiach. 

20. Nemá dosť informácií o svojich záujmoch. 

21. Nemá dosť informácií o svojich hodnotách. 

Nevie, ako by sa dali využiť jeho schopnosti a osobnostné vlastnosti 

22. 

v konkrétnom povolaní. 

23. Nevie, čo chce v živote dosiahnuť. 

Nevie, aké kroky by malo urobiť, aby sa správne rozhodlo o voľbe 

24. 

štúdia - povolania. 

Nevie, aké faktory má zobrať do úvahy pri rozhodovaní o voľbe 

25. 

povolania. 

Nevie porovnať svoje schopnosti a osobnostné vlastnosti s nárokmi 

26. 


Nevie, ako si môže overiť svoje schopnosti a/alebo osobnostné 

27. 

vlastnosti. 

28. Obyčajne sa rozhoduje ťažko. 

29. Keď stojí pred viacerými možnosťami, má problém rozhodnúť sa. 

Väčšinou potrebuje podporu vo svojich rozhodnutiach od niekoho, 

30. 

komu dôveruje. 

31. Často mu v rozhodovaní bráni obava zo zlyhania. 

32. Má z rozhodovania strach. 

Väčšinou potrebuje schválenie svojich rozhodnutí od niekoho, komu 

33. 

dôveruje. 

34. Bolo by rado, keby sa niekto rozhodol namiesto neho. 

Doposiaľ váha medzi niekoľkými možnosťami, ktoré pre neho 

35. 

prichádzajú do úvahy. 

36. Má rozmanité záujmy, ktoré je ťažké spojiť. 

37. Často mení svoju voľbu povolania – štúdia. 

38. Zaujíma sa o odbory, ktoré spolu nesúvisia (napr. lekár a strojár). 

Je rovnako dobré v niekoľkých predmetoch, ktoré spolu nesúvisia 

39. 

(napr. matematika a slovenský jazyk). 

Jeho schopnosti a zručnosti nezodpovedajú tým, ktoré sa vyžadujú 

40. 

v povolaní, o ktoré sa zaujíma. 

Ľudia, ktorí sú pre neho dôležití nesúhlasia s povolaním, ktoré si chce 

41. 

zvoliť. 

Finančná situácia jeho rodiny mu umožňuje študovať to, čo by som 

42. 

chcelo. 

43. Rozhodne sa radšej pre školu, kde budú študovať aj jeho priatelia. 

Ktoré iné ťažkosti pri voľbe štúdia a povolania pociťuje? 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

1 2 3 4 5 6 7 

Nakoniec, ako by ste vyjadrili stupeň ťažkostí, ktoré má vaše dieťa pri rozhodovaní o voľbe 

školy/povolania? 

Malé 1 2 3 4 5 6 7 Veľké 

22



Tabuľka: Faktorové záťaže po Varimax rotácii 

položka č. faktor 1 faktor 2 faktor 3 faktor 4 faktor 5 faktor 6 faktor 7 

9 ,855 

8 ,848 

7 ,806 

10 ,784 

11 ,658 ,390 

12 ,560 ,395 ,333 

31 ,781 

29 ,770 

32 ,767 

33 ,761 

28 ,671 ,318 

14 ,753 

15 ,710 

16 ,326 ,678 

13 ,310 ,577 ,303 

17 ,526 

19 ,853 

18 ,804 

21 ,803 

22 ,495 ,360 ,322 

26 ,315 ,360 ,614 

25 ,613 

24 ,310 ,590 ,356 

27 ,313 ,491 ,497 

6 ,668 

4 ,603 

23 ,569 

40 ,536 

38 ,750 

37 ,660 

36 ,650 

35 ,383 ,484 

Poznámka: uvedené sú len náboje ,30. 

23



Tabuľka: Faktorové záťaže po Varimax rotácii 

položka 

č. faktor 1 faktor 2 faktor 3 faktor 4 faktor 5 faktor 6 faktor 7 

8 ,857 

9 ,852 

10 ,846 

11 ,844 

12 ,815 

7 ,723 

13 ,581 ,483 

20 ,805 

19 ,767 

21 ,748 ,335 

22 ,596 ,335 ,343 

23 ,548 ,374 

41 ,526 ,482 

34 ,463 ,316 ,353 ,326 

40 ,458 ,336 ,324 

30 ,838 

33 ,776 

31 ,334 ,714 

28 ,668 ,348 

29 ,658 

32 ,467 ,635 

1 ,738 

5 ,674 ,316 

4 ,658 ,354 

3 ,633 

2 ,310 ,625 

43 ,477 

6 ,301 ,457 ,341 

16 ,398 ,743 

15 ,307 ,712 

14 ,686 

17 ,684 

36 ,751 

37 ,746 

38 ,715 

35 ,562 

26 ,700 

27 ,658 

25 ,326 ,323 ,643 

24 ,381 ,317 ,612 

Poznámka: uvedené sú len náboje ,30. 

24

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA ...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?