PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE FILOZOFICKÁ FAKULTA ...

ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ ODBORNÁ KONFERENCIA KATEDIER PSYCHOLÓGIE 2010
Pre kariérne poradenstvo je podstatné zostaviť také kategórie ťažkostí pri voľbe povolania,
ktoré budú zohľadňovať rozdiely medzi špecifickými skupinami klientov. Nami navrhnutú
taxonómia ťažkostí pri voľbe povolania popisujeme v časti Metódy.
2 Špecifiká voľby povolania u študentov SOŠ a gymnázií
V našej práci sme pojem voľba povolania chápali ako uvažovanie o vhodnom
zamestnaní alebo o možnosti štúdia na vysokej škole u študentov stredných odborných škôl.
Typ školy je jednou z premenných, ktoré by mohli ovplyvňovať zvládanie voľby povolania.
Študenti SOŠ rozhodovali o svojom povolaní už v poslednom ročníku základnej školy, preto
by ich ďalšie smerovanie malo byť jednoznačnejšie. V súčasnosti to platí iba čiastočne.
Vendel a Sedlák Vendelová (2009) zozbierali údaje od 3010 študentov 4. ročníka, zastúpené
boli všetky typy SOŠ zo všetkých krajov Slovenska. Autori uviedli, že 44,8% z nich chce
pokračovať v štúdiu na vysokej škole (ďalej VŠ), ďalších 17,6 % by chcelo študovať popri
zamestnaní. 32,4% študentov SOŠ v druhom polroku končiaceho ročníka sa o získanie
pracovného miesta nezaujíma. Tento trend je zapríčinený jednak zvyšovaním kapacít a počtu
VŠ. Vplyv na to môže mať aj zlá situácia na trhu práce. Absolventi SOŠ sa snažia oddialiť
hľadanie práce a zvýšiť svoje šance zamestnať sa absolvovaním VŠ.
Študenti gymnázií si volia svoje povolanie výberom vysokej školy. Vendel a Sedlák
Vendelová (2009) vyhodnotili odpovede 1679 študentov 4. ročníka z 59 gymnázií zo všetkých
krajov Slovenska. Zistili, že 87,3% chce študovať dennou formou štúdia, ďalších 3,5% chce
študovať externe. Viac ako polovica študentov si vyberá odbor štúdia podľa svojho záujmu,
12,2% okrem záujmu zohľadňuje aj perspektívu odboru. Voľby študijných odborov sú
rôznorodejšie ako u študentov SOŠ.
Na základe uvedených zistení sme predpokladali, že rozdiely medzi študentmi gymnázií
a SOŠ by sa mali preukázať v celkovom pociťovaní množstva a intenzity ťažkostí, ktoré
odráža celkové skóre v Dotazníku ťažkostí v rozhodovaní o voľbe povolania.
3 Vzťah rodu a ťaţkostí pri voľbe povolania
Rozhodnutie o povolaní sa formuje už v ranom detstve, najtypickejším príkladom sú
rolové hry, ktoré sú do veľkej miery ovplyvnené rodovými stereotypmi. Ak nie sú prekonané
alebo zmenené - kým dieťa dosiahne kariérnu zrelosť - ovplyvňujú aj voľbu povolania, a to
tak, že obmedzia možnosti, ktoré jedinec berie pre seba do úvahy (Albion, Fogarty, 2002).
5