Hodnota priateľstva v ľudskom živote - Jezuiti

neúspechy a sklamania vo svojich citových vzťahoch s inými, tí iba postupne premáhajú
nedôveru a váhanie a až potom sa disponujú pre priateľskú metamorfózu svojho života.
Priateľstvo si nevyžaduje dokonalú rovnosť priateľov, čo sa týka kultúry a výchovy,
sociálneho prostredia a intelektuálnej úrovne, pre svoj zrod, ani pre svoj rast a pre napomáhanie
životnej existencie. Približná rovnosť v jednej alebo v druhej z týchto oblastí môže uľahčiť
stretnutia, v ktorých sa môže zapáliť iskierka priateľstva. Môžu byť, a v skutočnosti aj jestvujú,
opravdivé priateľstvá medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi učiteľmi a žiakmi, medzi
mužmi a ženami, medzi bohatými a chudobnými. No priateľstvo nemôže splniť svoju úlohu
podporovateľa existencií bez smerovania k utvoreniu istej vyrovnanosti medzi priateľmi. V tejto
rovnosti, ktorú sme nazvali podielová existencia, sa dialekticky vyrovnávajú všetky diferencie
medzi zamestnávateľom a robotníkom, učiteľom a žiakom, mužom a ženou. Prv než skúsenostne
prežívame iného a seba samého ako bohatého alebo chudobného, muža alebo ženu, učiteľa alebo
žiaka, v priateľstve prežívame seba samého a iného, nakoľko sme ľudia.
Priateľstvo nám umožňuje, aby sme si súčasne uvedomili svoje bohatstvo a chudobu.
Keďže veľkodušnosť je podmienkou a samou podstatou priateľstva, musíme vedieť čo sme
schopní ponúknuť svojmu priateľovi. Nebude nám ťažko presvedčiť sa, že to, čo máme a čo sme,
je ďaleko pod úrovňou toho, čo by sme chceli dať priateľovi. Musíme sa teda ďalej obohacovať a
bude to väčšinou práve šľachetnosť nášho priateľa, čo nás bude podporovať v rozširovaní našich
bohatstiev tak v oblasti „mať“, ako aj v oblasti „byť“.
Priateľstvo sa neuspokojuje iba s podporovaním „vnútorných“ pokladov a krás priateľov.
Aspoň tak isto podporuje aj ich výkonnú činnosť. Existovať znamená konať a tvoriť; človek iba
činnosťou realizuje seba samého, akúkoľvek podobu už nadobudne táto jeho činnosť. Čím viac
koná, tým viac dovoľuje potenciám svojho bytia, aby sa aktualizovali. Aj sama myšlienka sa živí
a stvárňuje v činnosti; ináč by sme mali iba abstraktnú myšlienku bez toho, aby sa nejako
dotýkala skutočnosti. Podobne i naša schopnosť milovať sa skúša a posilňuje v činnosti a
činnosťou. Priateľstvo je tiež schopné značne zväčšiť silu činnosti a tvorivosti ľudí. Priatelia tým,
že konajú jeden s druhým a jeden pre druhého, sa môžu povzniesť do duchovne vyššej oblasti
existencie, na ktorú by sa nikdy neodvážili celkom sami.
Činnosť, o ktorú tu ide a ktorá tvorí akoby kostru priateľstva, nemá nič spoločného s
prázdnou agitáciou, ani so „spontánnou aktivitou“, ktorú nedávno tak veľmi vychvaľoval Gide a
jeho žiaci. Táto činnosť nesmeruje ani k egocentrickej apropriácii istej čiastočky vesmíru, ako to
4