Patagónia.pdf

1 EXT., ULICA IVANOVEJ DEDINKY, DEŇ
Zakvitnutou ulicou vedľa seba kráčajú IVAN a jeho MATKA,
pozerajú do zeme. Pri miestnej pošte stojí vyzdobený máj.
Blížia sa k autobusovej stanici. IVAN len v tričku, v jeho
3-centimetrových blond vlasoch sa na zátylku črtá tmavomodrý
obrys ruže. MATKA vo fertuche vedľa neho poplakáva,
posmrkáva. IVAN jej podá balíček papierových vreckoviek.
MATKA z vrecka šiat vytiahne bielu vreckovku s vyšitým
vianočným motívom. IVAN sa usmeje.
IVAN:
Naozaj nemám ostať?
MATKA sa naňho vážne a skúmavo pozrie.
MATKA:
Nechcem, aby si tu zostal len kvôli
mne... aby si sa obetoval. Aj on
hovoril, že tu zostal len kvôli mne
a že sa to preto tak skončilo. Ty
si celý po ňom, až sa toho bojím,
ako sa na neho podobáš. A vy sa
neviete obetovať.
Autobus zastavuje na nástupišti. Predtým, ako IVAN nastúpi
do predných dverí, MATKA mu prstom urobí krížik na čelo.
IVAN vezme jej zopäté ruky do svojich a pobozká ich.
IVAN si sadá na zadné sedadlo a cez sklo pozerá na MATKU,
malú zhrbenú, bezmocnú, ako sa stráca z dohľadu.
2 INT., AUTOBUS, DEŇ
IVAN si s výdychom oprie hlavu o sedadlo. Pozerá von
oknom. Autobus obchádza dedinský kostol. IVAN prižmúri oči.
3 EXT., PRED KOSTOLOM, NOC
Je zima, vianočná omša sa práve skončila. Z kostola
vychádzajú vymrznutí ľudia a živo si potriasajú rukami,
želajú si pekné sviatky, dohadujú sa. Rozchádzajú sa do
svojich domovov. Ivanov OTEC vyjde z kostola a pristaví sa
pri najbližšej skupinke postávajúcich mužov, ktorí si
túžobne zapaľujú cigarety. Ivanov OTEC si s nimi tiež
potrasie rukou. IVAN vyjde z kostola chvíľu po OTCOVI.
OTEC:
No čo, chlapi, u koho hráme?
(POKRAČUJE)