Spravodaj rómskej verejnej politiky 3/2011 - Ústredie práce ...
Spravodaj rómskej verejnej politiky 3/2011 - Ústredie práce ...
Spravodaj rómskej verejnej politiky 3/2011 - Ústredie práce ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
3|<strong>2011</strong><br />
Milé priateľky, milí priatelia, prinášame Vám ďalšie číslo spravodaja Rómska verejná politika, v ktorom sa tentoraz venujeme oblasti<br />
pomáhajúcich profesií pôsobiacich v marginalizovaných rómskych komunitách. O svoje skúsenosti sa s Vami podelili odborníci z oblasti<br />
zdravotnej výchovy, terénnej sociálnej <strong>práce</strong> a vzdelávania, informácie nám poskytli aj niektoré vecne príslušné inštitúcie. Pomáhajúce profesie<br />
v sociálnych službách sú chrbtovou kosťou sociálneho začleňovania osôb, ktoré žijú vo vylúčenom prostredí a dlhodobo sa nachádzajú<br />
v ťažkej životnej situácii. Dôležitosť týchto profesií si na deklaratívnej úrovni uvedomujú aj politickí predstavitelia, otázkou zostáva, či sú tieto<br />
profesie a programy aj systematicky rozvíjané a primerane ohodnocované. Je totiž zrejmé, že aj cez rôznorodosť nastavení jednotlivých<br />
profesií, ich výkon spájajú podobné bariéry. Je to najmä nedostatok systematického prístupu, ktorý vedie k oslabeniu udržateľnosti programov<br />
a neistote zamestnancov, nedostatok koordinácie a podporné supervízie, ale aj slabé spoločenské a finančné ohodnotenie <strong>práce</strong> ľudí, ktorí<br />
v týchto oblastiach pôsobia. Aktuálne číslo spravodaja približuje prácu asistentov a asistentiek učiteľa, terénnych sociálnych pracovníkov<br />
a pracovníčok a komunitných pracovníkov a pracovníčok v oblasti zdravotnej výchovy. Dúfame že tak prispeje k definovaniu prínosu, ktorý<br />
tieto zamestnania prinášajú ako aj k uvedomeniu si prekážok, ktorým čelia. Dúfame tiež, že v čase, keď sa čoraz intenzívnejšie hľadá riešenie<br />
sociálnej vylúčenosti, prispejeme k diskusií nad postavením tých, ktorí na ceste z vylúčenia ostatným pomáhajú.<br />
Pomáhajúce profesie je potrebné<br />
rozvíjať systematicky a financovať<br />
zo štátneho rozpočtu<br />
Ešte pred pár rokmi sa problémy Rómov<br />
z osád riešili len z kancelárií na rôznych<br />
úradoch. V poslednom desaťročí sa postupne<br />
začal presadzovať terénny prístup<br />
k poskytovaniu poradenstva a asistencie<br />
sociálne vylúčeným klientom a postupne<br />
začali vznikať nové profesie, ktoré pôsobia<br />
priamo v prostredí rómskych komunít. Práca<br />
pomáhajúcich profesií sa rýchlo ukázala ako<br />
veľmi efektívna na riešenie každodenných<br />
problémov klientov a po niekoľkých rokoch<br />
začínajú byť viditeľné aj prvé príznaky<br />
sociálnych zmien v osadách, či postupného<br />
zvyšovania kvality života. Aj keď sú výsledky<br />
týchto terénnych programov stále pomerne<br />
nenápadne a ťažko merateľné, zdajú sa byť<br />
v boji s chudobou omnoho účinnejšie ako len<br />
finančná pomoc prostredníctvom sociálnych<br />
dávok.<br />
Realizácia všetkých podobných programov<br />
(terénna sociálna práca, asistenti učiteľa,<br />
zdravotní asistenti) je však dlhodobo značne<br />
nesystematická, opakovane prerušovaná,<br />
projektovo financovaná a podhodnotená.<br />
V posledných dvoch rokoch možno dokonca<br />
sledovať výrazný pokles počtu pracovníkov<br />
v pomáhajúcich profesiách v rómskych<br />
osadách.<br />
V tejto súvislosti sme sa rozhodli osloviť<br />
viacero odborníkov a odborníčok, ktorí majú<br />
bohaté skúsenosti s týmito programami, aby<br />
sa podelili o svoje názory na fungovanie<br />
jednotlivých programov.<br />
Týmto číslom spravodaja Rómska verejná<br />
politika chceme poukázať na dôležitosť<br />
zodpovedného prístupu k manažovaniu a rozvíjaniu<br />
asistenčných programov, potrebu ich<br />
systematizácie a najmä priameho financovania<br />
zo štátneho rozpočtu. Sme totiž presvedčení,<br />
že jedinou šancou ako dosiahnuť zásadnú<br />
zmenu v integrácii obyvateľov sociálne<br />
vylúčených lokalít môže byť iba dlhodobá<br />
prítomnosť celej skupiny odborne zdatných<br />
profesionálov v každej <strong>rómskej</strong> osade.<br />
Tomáš Hrustič: Zhodnotenie bariér<br />
výkonu terénnej sociálnej <strong>práce</strong><br />
v marginalizovaných rómskych<br />
komunitách a návrh odporúčaní<br />
V nasledujúcom článku prinášame zhrnutie<br />
výstupov štúdie z roku 2009 Výkon terénnej<br />
sociálnej <strong>práce</strong> v marginalizovaných rómskych<br />
komunitách. Odporučenia z tohto výskumu<br />
mali slúžiť k zefektívneniu terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong>. Aj napriek tomu, že v súčasnosti<br />
môžme sledovať niektoré pohyby pozitívnym<br />
smerom, ako je napríklad Fondom<br />
sociálneho rozvoja pripravovaný národný<br />
projekt terénnej sociálnej <strong>práce</strong>, sú v roku<br />
2009 identifikované bariéry aj naďalej<br />
v niektorých ohľadoch aktuálne.<br />
Kvalitatívny terénny výskum zameraný na<br />
výkon terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v marginalizovaných<br />
rómskych komunitách publikovaný<br />
pod názvom Výkon terénnej sociálnej <strong>práce</strong><br />
v marginalizovaných rómskych komunitách<br />
ukázal, že terénna sociálna práca so<br />
zameraním na túto cieľovú skupinu je<br />
mimoriadne dôležitá. Okrem iného výskum<br />
zisťoval bariéry výkonu terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong>, tie možno rozdeliť do niekoľkých<br />
kategórií. Výkon terénnej sociálnej <strong>práce</strong> je<br />
v mnohých obciach problematický kvôli<br />
nedostatočnej komunikácii medzi hlavnými<br />
aktérmi, ktorými sú terénni sociálni pracovníci<br />
(TSP), asistenti terénnych sociálnych pracovníkov<br />
(ATSP), obce, klienti a Fond sociálneho<br />
rozvoja (FSR). Mnohí terénni sociálni pracovníci<br />
by dokázali svoju prácu vykonávať<br />
efektívnejšie a s lepšími výsledkami, ak by<br />
mali kvalitnú supervíziu, ktorá v súčasnom<br />
stave neexistuje. Terénni sociálni pracovníci<br />
a ich asistenti nemajú možnosť odborne<br />
napredovať, absentujú školenia a tréningy,<br />
ktoré by taktiež prospeli ku skvalitneniu tejto<br />
<strong>práce</strong>. Terénni sociálni pracovníci často<br />
nezvládajú prílišný tlak zo strany obyvateľov<br />
marginalizovaných rómskych komunít vyplývajúci<br />
z nepochopenia a prehnaných očakávaní<br />
voči TSP a ATSP a kvalifikované tréningy<br />
by im rozhodne po mohli vyrovnať sa s týmito<br />
náročnými podmienkami. Ďalej, mnohí TSP<br />
subjektívne vnímajú prílišné zaťaženie<br />
administratívou a prehnanými byrokratickými<br />
požiadavkami zo strany FSR za jednu<br />
z viacerých prekážok ich kvalitnejšieho<br />
pracovného výkonu. V niektorých prípadoch<br />
mala nepriaznivý dopad na výkon terénnej<br />
sociálnej <strong>práce</strong> paradoxne požiadavka na<br />
vyššiu vzdelanostnú kvalifikáciu nových TSP<br />
a ATSP. Ukázali sa aj niektoré ďalšie bariéry,<br />
ktoré sú však menej zásadného charakteru,<br />
ako nedostatočné materiálno-technické vybavenie<br />
kancelárií, prílišná vzdialenosť kancelárie<br />
od marginalizovanej <strong>rómskej</strong> komunity a<br />
podobne.<br />
Výskum popri viacerých konkrétnych bariérach<br />
a obmedzeniach odhalil aj vysokú mieru<br />
nepochopenia, respektíve nastavení a očakávaní<br />
všetkých aktérov systému terénnej<br />
sociálnej <strong>práce</strong>. Výskumné správy za<br />
jednotlivé obce ukázali, že klienti z marginalizovaných<br />
rómskych komunít majú nereálne<br />
očakávania od terénnych sociálnych pracovníkov.<br />
Rovnako majú mnohí terénni sociálni<br />
pracovníci nereálne očakávania od Fondu<br />
sociálneho rozvoja, ktorý už v súčasnej<br />
situácii nemôže zabezpečiť tie podmienky<br />
fungovania, ktoré boli bežné v minulom období.<br />
Z tejto situácie však nemôžeme viniť<br />
terénnych sociálnych pracovníkov, tí len<br />
formulujú svoje predpoklady na kvalitný výkon<br />
ich <strong>práce</strong>. Pre Fond sociálneho rozvoja by z<br />
toho mala vyplývať jednoznačná snaha o<br />
skvalitnenie komunikácie smerom k terénnym<br />
sociálnym pracovníkom. FSR by sa tiež mohol<br />
snažiť zabezpečiť požiadavky prostredníctvom<br />
iných nástrojov, napríklad tým, že<br />
predstavitelia FSR budú vyvíjať zvýšený tlak<br />
na tvorcov politík, ktorí môžu rozhodovať aj<br />
o systémových zmenách v projekte, prípadne<br />
budú uvažovať o vytvorení ďalších projektových<br />
výziev, či o spolupráci s inými organizáciami.<br />
Pre zefektívnenie terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong> v marginalizovaných rómskych komunitách<br />
teda výskumný tím odporúča Fondu<br />
sociálneho rozvoja: 1. vytvoriť stabilný a pravidelný<br />
spôsob komunikácie medzi<br />
projektovými koordinátormi (FSR) →<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
← a terénnymi sociálnymi pracovníkmi; 2.<br />
vytvoriť formálny a systémový spôsob<br />
pravidelnej komunikácie medzi terénnymi<br />
sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami<br />
v regióne; 3. zabezpečiť pravidelnú obsahovú<br />
supervíziu a odborné poradenstvo pre<br />
terénnych sociálnych pracovníkov a ich<br />
asistentov; 4. monitorovať komunikáciu TSP<br />
a ich zriaďovateľských samospráv; 5. vytvárať<br />
tlak na samosprávy, aby rešpektovali a<br />
dodržiavali pracovnú náplň terénnych<br />
sociálnych pracovníkov; 6. pokúsiť sa<br />
zabezpečiť pravidelné odborné školenia,<br />
semináre a tréningy pre pracovníkov TSP; 7.<br />
znížiť administratívnu záťaž terénnych<br />
sociálnych pracovníkov; ustáliť podmienky<br />
refundácie a administratívnych povinností<br />
a nemeniť pravidlá v priebehu implementácie<br />
programu; 9. prehodnotiť kvalifikačné predpoklady<br />
na výkon terénnej sociálnej <strong>práce</strong>,<br />
najmä pre asistentov TSP; 10. pokúsiť sa nájsť<br />
možnosti zlepšenia materiálno – technických<br />
podmienok výkonu <strong>práce</strong>; 11. snažiť sa<br />
zrýchliť a zjednodušiť spôsob spracúvania<br />
platieb pre obce.<br />
Pre množstvo terénnych sociálnych pracovníkov<br />
a ich asistentov a asistentky je veľmi<br />
zložité pracovať a ďalej sa vzdelávať v podmienkach,<br />
keď nevedia, či bude program<br />
v ich obci a celkovo pokračovať, alebo zanikne.<br />
Táto neistota je jednou z bariér výkonu<br />
ich <strong>práce</strong>, keďže nepriamo vplýva na ich<br />
pracovné rozpoloženie a pracovné nasadenie.<br />
Výskumný tím odporúča všetkým zainteresovaným<br />
aktérom tlačiť na zákonodarnú<br />
a výkonnú moc Slovenskej republiky, aby sa<br />
jednoznačne postavila v prospech ďalšieho<br />
fungovania terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v marginalizovaných<br />
rómskych komunitách, pretože<br />
pre stabilný výkon tejto pre spoločnosť<br />
prospešnej činnosti je potrebné zabezpečiť<br />
dlhodobé zdroje a spôsob stabilného financovania.<br />
Sú známe prípady, keď z dôvodu tejto<br />
neistoty tí najkvalitnejší terénni sociálni pracovníci<br />
program opúšťajú.<br />
Pre výkon terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v niektorých<br />
prípadoch je prekážkou aj to, že táto<br />
práca spadá pod administratívne vedenie<br />
obcí a miest. V mnohých prípadoch dochádza<br />
ku konfliktu záujmov, keď terénni sociálni pracovníci<br />
musia hájiť záujmy (často v rozpore<br />
s etikou, smerujúce k prehlbovaniu segregácie)<br />
obcí a miest a vystupujú proti svojim<br />
klientom, ktorým by mali pomáhať. V tomto<br />
prípade je otázkou, či by v mnohých<br />
prípadoch nebolo efektívnejšie, keby terénna<br />
sociálna práca prešla spod kompetencií<br />
obecných samospráv pod nejaké iné subjekty<br />
(v súčasnosti je niekoľko málo prípadov, keď<br />
TSP vykonávajú občianske združenia).<br />
Posilnila by sa tak ich nezávislosť, keďže<br />
samospráva je často súčasťou riešených<br />
prípadov, takže terénni sociálni pracovníci v<br />
nich nevystupujú nestranne a nemôžu<br />
dostatočne efektívne zastupovať záujmy svojich<br />
klientov. Je potrebné, aby terénni sociálni<br />
pracovníci boli nestranní a mohli by byť v pozíciách<br />
nezávislých mediátorov. Výskumný tím<br />
zistil, že terénni sociálni pracovníci majú často<br />
problémy s tým, že ich rôzne oficiálne<br />
inštitúcie nechcú akceptovať, prípadne majú<br />
problémy s poskytovaním informácií. Je otázne,<br />
či by výkonu terénnej sociálnej <strong>práce</strong><br />
nepomohlo právne posilnenie postavenia<br />
terénnych sociálnych pracovníkov (svojím<br />
spôsobom druh postavenia úradnej osoby),<br />
aby sa zabezpečilo, že rôzne oficiálne<br />
inštitúcie budú mať povinnosť zabezpečovať<br />
terénnym sociálnym pracovníkom súčinnosť a<br />
poskytovať informácie. V mnohých obciach<br />
vnímajú terénnych sociálnych pracovníkov iné<br />
organizácie a inštitúcie ako nerovnocenných<br />
partnerov. Mnohí terénni sociálni pracovníci<br />
deklarovali pocit, že ich pracovná pozícia nie<br />
je dostatočne akceptovaná inými organizáciami.<br />
Na základe terénneho výskumu boli identifikované<br />
aj možnosti pre systémové zmeny,<br />
ktoré by mohli prispieť ku kvalitnejšiemu<br />
výkonu terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v marginalizovaných<br />
rómskych komunitách. V prvom<br />
rade je nevyhnutné, aby vláda Slovenskej<br />
republiky rozhodla, či bude terénna sociálna<br />
práca pre túto cieľovú skupinu pokračovať<br />
a ak áno, tak aby zabezpečila pre výkon tejto<br />
<strong>práce</strong> dlhodobé zdroje a spôsob stabilného<br />
financovania. Je zrejmé, že tento konkrétny<br />
druh pomáhajúcej profesie má vysoký<br />
potenciál pre odstraňovanie sociálnej exklúzie<br />
obyvateľov vylúčených rómskych komunít.<br />
Fond sociálneho rozvoja nemôže neustále<br />
zabezpečovať chod tejto činnosti na<br />
projektovej báze, pretože terénna sociálna<br />
práca je čoraz žiadanejšia vo viacerých<br />
obciach a lokalitách. Tento typ <strong>práce</strong> na seba<br />
Terénni sociálni pracovníci a pracovníčky<br />
Službu terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v marginalizovaných rómskych komunitách začali od konca 90.<br />
rokov poskytovať mimovládne organizácie, aby sa postupom času stala súčasťou sociálnych<br />
služieb poskytovaných obcami. Dôležitú rolu v procese inštitucionalizácie terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong> zohral v roku 2002 Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a následne<br />
Ministerstvo <strong>práce</strong>, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Fondu sociálneho rozvoja.<br />
Programy terénnej sociálnej <strong>práce</strong> sú z Fondu sociálneho rozvoja v rámci operačného programu<br />
Zamestnanosť a sociálna inklúzia financované a svojho času boli aj Fondom v širšej miere<br />
odborne vedené. V blízkej dobe by mal Fond sociálneho rozvoja funkciu odbornej podpory,<br />
koordinácie a supervízie opäť posilniť.<br />
Terénni sociálni pracovníci (TSP) a asistenti terénnych sociálnych pracovníkov (ATSP) sú prevažne<br />
zamestnancami obcí, v rámci ktorých svoju prácu vykonávajú. Náplňou <strong>práce</strong> TSP a ATSP sú<br />
rôzne formy poradenstva – v sociálnych, zdravotných či pracovných záležitostiach, mediácia pri<br />
komunikácii ich klientov s úradmi alebo všeobecná pomoc pri zaisťovaní základných životných<br />
potrieb ľudí, ktorí žijú v sťažených socio-ekonomických podmienkach. V marci <strong>2011</strong> bolo<br />
prostredníctvom programov fondu sociálneho rozvoja zamestnaných 188 TSP a 171 ATSP, čiže<br />
menej ako v minulosti (napr. v novembri 2009 to bolo 346 TSP a 397 ATSP).<br />
Dokumenty:<br />
viaže veľa pridružených činností a požiadaviek,<br />
ktoré sú pre výkon terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong> kľúčové (supervízia, pracovné a psychologické<br />
poradenstvo, školenia a tréningy)<br />
a je nevyhnutné aby takto komplexná činnosť<br />
prešla do priame kompetencie príslušného<br />
ministerstva, alebo sa našiel iný systém<br />
garantujúci jej dlhodobú udržateľnosť. Ak<br />
chceme na Slovensku vytvoriť podmienky pre<br />
lepšie možnosti sociálnej inklúzie Rómov,<br />
bude tento krok nevyhnutný.<br />
──────────<br />
Janka Scepaníková zo sociálneho<br />
oddelenia mesta Veľký Šariš popisuje<br />
motiváciu mesta zapojiť sa do<br />
programu terénnej sociálnej <strong>práce</strong>,<br />
približuje prácu miestnych terénnych<br />
sociálnych pracovníkov (TSP), prínosy<br />
a prekážky realizácie terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong>.<br />
Mesto Veľký Šariš od roku 2002 až do roku<br />
2008 vykonávalo sociálnu terénnu prácu. Za<br />
posledné dva roky samospráva financovala<br />
tento projekt z rozpočtu mesta, nakoľko pred<br />
dvoma rokmi nami podaný projekt nebol<br />
podporený. Až od apríla tohto roku<br />
pokračujeme v terénnej sociálnej práci<br />
financovanej Fondom sociálneho rozvoja,<br />
ktorú bude vykonávať jeden sociálny<br />
pracovník a dvaja asistenti.<br />
Za obdobie ôsmych rokov samospráva<br />
pochopila potrebnosť terénnych sociálnych<br />
pracovníkov a nevie si predstaviť fungovanie<br />
sociálneho oddelenia bez nich. Radi by sme<br />
podotkli, že TSP nie sú iba pre rómske<br />
obyvateľstvo, ale pre všetkých, ktorí potrebujú<br />
pomoc, čo je veľké pozitívum. Zákon č.<br />
448/2008 Z.z. o sociálnych službách →<br />
Úvod do štandardov terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v obci s osobitným zreteľom na prácu s vylúčenými<br />
komunitami (http://www.fsr.gov.sk/ews3/files/1118/brozura_2_vnutro_nahlad.pdf)<br />
Výkon terénnej sociálnej <strong>práce</strong> v marginalizovaných rómskych komunitách. Záverečná výskumná<br />
správa Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied pre Fond sociálneho rozvoja<br />
(http://www.fsr.gov.sk/ews3/files/1293/vykon-tsp-v-mrk_finalna-sprava.pdf)<br />
Terénna sociálna práca v marginalizovaných rómskych komunitách z hľadiska aktivít terénnych<br />
sociálnych pracovníkov a ich asistentov (http://www.fsr.gov.sk/ews3/files/1293/vyskum_tsp_kvantita.pdf)<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
← vzhľadom na prenos kompetencií<br />
samosprávam je veľkou výhodou, nakoľko<br />
sociálny pracovník môže pomôcť vo všetkých<br />
oblastiach týkajúcich sa uvedeného zákona.<br />
Úroveň dnešného vzdelávania budúcich TSP<br />
pripravilo vyškolených a odborne zdatných<br />
ľudí.<br />
V meste Veľký Šariš, ako v jednom z mála<br />
miest, sa podarilo zlikvidovať klasickú<br />
plechovo-drevenú rómsku osadu a všetci<br />
obyvatelia bývajú v nových bytoch nižšieho<br />
štandardu. V blízkosti sa nám podarilo<br />
vybudovať hygienické centrum a práčovňu, čo<br />
zvýšilo úroveň hygieny u rómskeho obyvateľstva.<br />
Momentálne je mesto v štádiu výstavby<br />
ďalších bytov s nižšieho štandardu.<br />
V roku 2003 bol v našom meste zavedený<br />
inštitút osobitného príjemcu a ku dnešnému<br />
dňu je doň zahrnutých 37 rodín, čo je 169<br />
osôb. Inštitút osobitného príjemcu je stanovený<br />
v prípadoch nevyužívania finančných prostriedkov<br />
v súlade s účelom sociálnych dávok<br />
alebo z dôvodu záškoláctva školopovinných<br />
detí. Uvedená skutočnosť nám umožnila znížiť<br />
neplatičstvo za nájom, vodu a elektrinu a<br />
zjednať čiastočnú nápravu v hospodárení s<br />
finančnými prostriedkami. V začiatkoch<br />
zavedenia inštitútu osobitného príjemcu mnohí<br />
klienti nevedeli a nechceli pochopiť jeho<br />
zmysel. Postupom času zistili, že uvedený<br />
inštitút je veľmi výhodný, zvlášť u rodín,<br />
ktorých spôsob využitia finančných prostriedkov<br />
nezodpovedá účelnosti sociálnych dávok.<br />
Dnes TSP v našom meste vie pružne reagovať<br />
na akékoľvek požiadavky klientov v súlade so<br />
zákonom. Spolupracuje s lekármi, zdravotníckymi<br />
zariadeniami a vytvára podporu<br />
klientov k zodpovednému prístupu k svojmu<br />
zdraviu a zdraviu detí.<br />
Hlavnou métou terénnych sociálnych pracovníkov<br />
v našom meste je zmiernenie až eliminácia<br />
sociálno-patologických javov ako sú<br />
kriminalita, záškoláctvo, poruchy správania,<br />
zanedbávanie starostlivosti o deti, domáce<br />
násilie, alkohol, drogová závislosť. Sociálne<br />
intervencie sú zamerané predovšetkým na<br />
prevenciu týchto javov. Okrem toho terénni<br />
sociálni pracovníci pomáhajú pri vybavovaní<br />
dokladov, dávok štátnej sociálnej podpory,<br />
dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nej,<br />
a v neposlednej rade podporujú kvalitu komunikácie<br />
a vzťahov v našom meste.<br />
Je na škodu veci, že projekt nie je financovaný<br />
zo štátneho rozpočtu, ale z Európskeho<br />
sociálneho fondu, čo prináša aj negatívne<br />
stránky. Stratila sa koordinácia v projekte,<br />
chýba dlhodobá udržateľnosť, pretože projekty<br />
sú na 2 roky, z čoho vyplýva aj fluktuácia<br />
pracovníkov. Ideálne by bolo, ak by štát financoval<br />
projekt v systéme sociálnych služieb<br />
podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych<br />
službách zo štátneho rozpočtu, aby sa<br />
zabezpečila dlhodobá stabilita finančná,<br />
personálna a odborná.<br />
Na záver chcem podotknúť, že hovoriť o<br />
konkrétnych výsledkoch je podľa môjho názo-<br />
ru predčasné, pretože v sociálnej oblasti sa<br />
výsledky neprejavujú rýchlo, ani hmatateľne,<br />
je to drobná mravčia práca a z môjho<br />
pohľadu je veľkým úspechom, že situácia<br />
sa nezhoršuje.<br />
──────────<br />
Terénna sociálna pracovníčka<br />
Valéria Džmurová má za sebou<br />
sedemročnú prax v obci Lukov.<br />
V nasledujúcom texte hodnotí dosiahnuté<br />
úspechy svojho pôsobenia<br />
ako aj prekážky, s ktorými sa<br />
musí vyrovnávať.<br />
Obec Lukov má 598 obyvateľov, z toho<br />
224 Rómov. Vďaka terénnej sociálnej práci<br />
sa viditeľne zlepšila životná situácia Rómov<br />
v obci v oblasti bývania, hygieny, zdravotníctva,<br />
školstva.<br />
V roku 2009 bola dokončená výstavba<br />
sociálnych bytov. Rómovia v nich žijú druhý<br />
rok a som príjemne prekvapená, ako si<br />
byty udržujú a zveľaďujú. Požiadali Obecný<br />
úrad o bezúročnú pôžičku na zakúpenie<br />
kuchynských liniek a sporákov. V začiatkoch<br />
sme sa učili aj také veci ako pustenie<br />
sprchy, no noví obyvatelia bytov sa všetky<br />
prístroje rýchlo naučili využívať a kúpeľne v<br />
bytoch tak výrazne zmenili postoj Rómov k<br />
hygiene.<br />
Spolupracujeme s detskou lekárkou. Každú<br />
preventívnu prehliadku a očkovanie máme<br />
podchytené, takže môžem prehlásiť, že<br />
nemáme v osade dieťa, u ktorého by bola<br />
zanedbaná zdravotná starostlivosť. Horšie<br />
je to s dospelými, tam často moje úsilie<br />
zlyháva, pri najčastejších chorobách (respiračné<br />
choroby, vysoký krvný tlak) je ťažko<br />
dostať klienta k lekárovi.<br />
V oblasti vzdelávania sa mi podarilo<br />
dosiahnuť, aby materskú školu navštevovali<br />
deti od troch rokov a deti v MŠ boli na celý<br />
deň a aj tam spali. Máme prvé výsledky u<br />
detí, ktoré navštevovali MŠ od troch rokov –<br />
sú veľmi šikovné, podľa vyjadrenia riaditeľky<br />
sú často šikovnejšie ako nerómske, ani<br />
jedno z nich nemuselo byť vyšetrené psychológom<br />
a neboli zaradené do špeciálnej<br />
triedy. V obci je základná škola od prvého<br />
do piateho ročníka. Podarilo sa mi zapojiť<br />
do <strong>práce</strong> dvoch dobrovoľníkov, ktorí sa<br />
pravidelne už päť rokov venujú deťom a<br />
mládeži.<br />
Čo sa týka zamestnanosti, pred hospodárskou<br />
krízou bolo zamestnaných 23 %<br />
Rómov. Teraz je to horšie, ale niektorí si<br />
zamestnanie udržali. Piati Rómovia si<br />
vybavili živnosť a darí sa im.<br />
Za podmienku kvalitnej terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong> považujem dobrú spoluprácu s rôznymi<br />
inštitúciami, počnúc od Obecného<br />
úradu, cez základnú školu, materskú školu,<br />
policajných špecialistov pre prácu s rómskou<br />
komunitou, ÚPSVaR, okresný súd, lekárov.<br />
Táto spolupráca je nevyhnutná pre<br />
správne fungovanie terénnej sociálnej<br />
<strong>práce</strong>.<br />
Pred niekoľkými rokmi som bola na pracovnej<br />
stáži v mestečku Bílina. Bola som unesená<br />
prácou terénnych sociálnych pracovníkov.<br />
Mnoho nápadov som si priniesla aj do svojej<br />
<strong>práce</strong>. Mali výborne vypracovaný systém, kde<br />
denne odosielali správy o svojej práci, mali<br />
svojho právnika koordinátora.<br />
Taký systém, pri ktorom by bola denne<br />
kontrolovaná činnosť TSP je veľmi efektívny<br />
a bolo by žiaduce zaviesť ho celoplošne.<br />
Terénni sociálni pracovníci by mali byť<br />
koordinovaní a zároveň taký spôsob <strong>práce</strong><br />
umožňuje potrebnú spätnú väzbu. Okrem<br />
neuspokojúcej koordinácie sa mi ako<br />
problematická javí neexistencia supervízie ako<br />
aj nedostačujúce finančné ohodnotenie <strong>práce</strong><br />
TSP. Supervízia by mala byť zapracovaná do<br />
projektov, pretože malé obce nemajú finančné<br />
prostriedky na platenie supervízorov pre<br />
svojich pracovníkov. V neposlednom rade by<br />
som si do svojej <strong>práce</strong> priala viac tolerancie<br />
od nerómov.<br />
─────────<br />
Okrem programov asistentov<br />
učiteľa, terénnych sociálnych<br />
pracovníkov a komunitných pracovníkov<br />
zdravotnej výchovy existujú aj<br />
iné činnosti zamerané na prácu<br />
s ľuďmi zo znevýhodneného prostredia.<br />
Sú to rôzne vzdelávacie aktivity<br />
ako doučovanie alebo neformálne<br />
vzdelávanie, poradenské aktivity<br />
ako pracovné či finančné poradenstvo,<br />
práca policajných špecialistov<br />
pre prácu v rómskych komunitách<br />
či napr. v Českej republike<br />
prebiehajúci program služby sociálneho<br />
asistenta polície. V nasledujúcom<br />
texte zamestnankyňa organizácie<br />
Človek v tísni Slovensko Iva<br />
Grejtáková približuje aktivity programu<br />
podpory vzdelávania a program<br />
kariérneho poradenstva.<br />
Organizácia Člověk v tísni – pobočka<br />
Slovensko bola založená v Spišskom Podhradí<br />
v roku 2004 ako pobočka humanitárnej<br />
a rozvojovej organizácie Člověk v tísni<br />
v Českej republike. Hlavnou misiou organizácie<br />
je nachádzanie a aplikovanie nových<br />
možností riešenia problémov, ktoré súvisia s<br />
problematikou sociálne vylúčených rómskych<br />
lokalít na území Slovenska. Program podpory<br />
vzdelávania je jedným zo základných<br />
programov organizácie. Aktivity tohto<br />
programu sú komplexne zamerané na<br />
riešenie problémov vo viacerých oblastiach.<br />
Či už je to zvyšovanie šancí detí a mládeže zo<br />
sociálne znevýhodňujúceho prostredia na<br />
úspech vo formálnom vzdelávaní, zvyšovanie<br />
ich integračného potenciálu a posilnenie<br />
záujmu rodičov o vzdelávanie detí alebo<br />
odstraňovanie systémových bariér v prístupe<br />
ku kvalitnému vzdelávaniu na strane škôl a →<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
← podpora profesionálov a dobrovoľníkov<br />
pracujúcich so znevýhodnenými deťmi a mládežou.<br />
Uvedené sa snažíme riešiť v rámci<br />
rôznorodých aktivít ako sú: nízko-prahové<br />
programy pre deti a mládež a nefor-málne<br />
vzdelávanie v komunitných centrách; program<br />
skupinového doučovania; program DoT =<br />
individuálne doučovanie a tútoring; výskumné<br />
a advokačné aktivity; vzdelávanie profesionálov<br />
a dobrovoľníkov pracujúcich so znevýhodnenými<br />
deťmi a mládežou; kariérne<br />
poradenstvo; založenie a koordinácia koalície<br />
mimovládnych organizácií Za rovnosť vo<br />
vzdelávaní, ktorej zámerom je presadzovať<br />
právo rómskych detí a mládeže na vzdelanie,<br />
prostredníctvom rovného prístupu ku kvalitnému<br />
vzdelávaniu pre všetkých.<br />
Kariérne poradenstvo je súčasťou služby<br />
pracovného poradenstva realizovaného<br />
v komunitných centrách v lokalitách Rožkovce<br />
(okres Levoča) a Sveržov (okres Bardejov).<br />
Jedným z hlavných cieľov tejto služby je<br />
podpora motivácie žiakov posledných<br />
ročníkov ZŠ k pokračovaniu v štúdiu na<br />
stredných školách a výber vhodného, perspektívneho<br />
odboru. Druhým je podpora mladých<br />
ľudí, ktorí už školu nenavštevujú a sú<br />
nezamestnaní. Zámerom poskytovanej služby<br />
je prostredníctvom dosiahnutia stredného<br />
vzdelania zvýšiť potenciál pre sociálnu<br />
mobilitu mládeže zo sociálne vylúčených<br />
lokalít, rozšíriť ich možnosti na slobodný<br />
výber životnej cesty a na budúce uplatnenie<br />
sa v spoločnosti. Nepriamo naša služba<br />
pôsobí aj na prevenciu predčasného<br />
rodičovstva, aktivizáciu a podporu participácie<br />
na živote obce, resp. komunity a<br />
podporuje dobrovoľnícke aktivity.<br />
Metodológia a prístup<br />
Individuálne poradenstvo spočíva v individuálnej<br />
práci s konkrétnym žiakom a jeho<br />
rodinou tak, aby sa vedeli rozhodnúť pre<br />
konkrétne štúdium v odbore, ktorý im umožní<br />
uplatniť sa na trhu <strong>práce</strong> a zároveň reflektuje<br />
ich osobné záujmy a smerovanie. Snaží sa<br />
podporiť ich motiváciu a pomáha prekonávať<br />
prvotné prekážky pri spoznávaní nového<br />
prostredia strednej školy (asistencia pri<br />
nástupe do školy, pomoc pri komunikácii so<br />
školou a pod.).<br />
V skupinovom poradenstve ide o prácu so<br />
skupinou mladých ľudí buď v spolupracujúcej<br />
ZŠ alebo priamo v komunitnom centre. Je<br />
realizované metódou tzv. „programu Profi“,<br />
ktorý trvá jeden školský rok a jeho úlohou je<br />
zachytiť čo najväčší počet žiakov a motivovať<br />
ich k nástupu na strednú školu. Rôznymi<br />
aktivitami zážitkového charakteru majú žiaci<br />
možnosť spoznávať svet, ktorý ich len čaká,<br />
zistiť, že život po škole nie je len o poberaní<br />
dávky a slobode, ale o dôležitých rozhodnutiach,<br />
ktoré môžu mladému človeku zmeniť<br />
život.<br />
Príklady realizácie služieb<br />
Komunitné centrum Sveržov<br />
V rámci kariérneho poradenstva spolupracuje<br />
Seminár o naučenej bezmocnosti a o metódach jej prekonávania<br />
V apríli sa v Bratislave uskutočnila prezentácia medzinárodného projektu „Learned helplessness<br />
and the glory of failure“. Súčasťou podujatia bol aj diskusný blok, v ktorom si predovšetkým<br />
sociálni pracovníci a pracovníčky vymenili svoje skúsenosti s metódami <strong>práce</strong> s naučenou<br />
bezmocnosťou svojich klientov. V rámci projektu fungujú aj webové stránky www.help-less.net.<br />
Výskumný projekt Edumigrom sa skončil<br />
Projekt „Edumigrom“ skúmal etnické rozdiely vo vzdelávaní v európskom mestskom prostredí.<br />
Slovenská časť sa zaoberala situáciou rómskych žiakov v dvoch okresoch. Internetové stránky<br />
www.edumigrom.eu obsahujú rôzne výstupové materiály – analýzy, medzinárodne porovnania<br />
ako aj odporúčania pre prístup k vzdelávaniu žiakov pochádzajúcich z etnických menšín.<br />
Témou mesiaca na stránkach www.multikulti.sk bolo v apríli obhliadnutie sa<br />
za dvadsiatimi rokmi uznania Rómov ako národnostnej menšiny<br />
http://multikulti.sk/tema-mesiaca/romovia:_dvadsat_rokov_narodnostnou_mensinou.html<br />
Európsky rámec pre národné stratégie integrácie Rómov má podľa rómskych<br />
a pro-rómskych organizácií viacero nedostatkov<br />
V reakcii na zverejnenie návrhu Európskej komisie Európskeho rámca pre národné stratégie<br />
integrácie Rómov sa v apríli stretla skupina 36 organizácií zo 16 európskych krajín na<br />
konferencii, ktorú organizoval sekretariát Dekády začleňovania <strong>rómskej</strong> populácie. Prítomní<br />
zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili svoju nespokojnosť s postupom Európskej<br />
komisie, ktorá pri tvorbe tejto rámcovej stratégie nedostatočne zohľadňovala názory rómskych<br />
organizácií. Okrem toho v novej stratégii chýba viacero dôležitých bodov a to reflexia<br />
narastajúceho anticigánizmu, inštitucionálnej diskriminácie a negatívnych predsudkov voči<br />
Rómom, ako aj rodová dimenzia. Ciele vo vzdelávaní, ktoré chce stratégia určovať, sú málo<br />
ambiciózne – dokončenie základného vzdelania. V neposlednej rade by mala nová stratégia<br />
jasne hovoriť o tom, aká je úloha vlád členských štátov a aká je rola Európskej únie v aplikovaní<br />
tejto stratégie.<br />
Text tlačovej správy je dostupný na http://www.romadecade.org/eu_shuts_out_roma.<br />
so spádovou základnou školou v Gaboltove,<br />
ktorá poskytuje priestory a spoluprácu na<br />
konzultačnej úrovni pri individuálnej práci so<br />
žiakmi. Spolupráca sa začala v školskom roku<br />
2009/2010 a trvá dodnes. V rámci<br />
programu sa pracovníci centra jeden krát<br />
týždenne stretávajú so skupinou žiakov<br />
(deviataci) a pracujú spolu. Žiaci majú<br />
možnosť spoznať svet stredných škôl v okrese<br />
aj mimo neho. Úspechom služby sú žiaci,<br />
ktorí študujú na internátnych školách<br />
maturitných aj nematuritných odborov mimo<br />
okresu. Sú zatiaľ jediní odvážni, ktorí opustili<br />
istotu svojich komunít. Program Profi prípravy<br />
realizujeme už 2. Školský rok. S niektorými<br />
stále pracujeme v rámci individuálneho<br />
poradenstva (v závislosti na dôvode<br />
nepokračovania v štúdiu).<br />
Komunitné centrum Rožkovce<br />
Kariérne poradenstvo v tejto obci prebiehalo<br />
priamo v komunitnom centre, kde sa počas<br />
školského roku 2009/2010 pracovalo s 15<br />
žiakmi základnej školy, ktorí končili základnú<br />
školskú dochádzku. Z týchto sa 10 prihlásilo<br />
a začalo navštevovať odborné učilište,<br />
zároveň 6 z nich začalo dobrovoľnícku<br />
činnosť v komunitnom centre, kde pomáhajú<br />
v nízkoprahovom centre pre deti a mládež.<br />
Službu kariérneho poradenstva považujeme<br />
v rámci komplexného prístupu za jeden zo<br />
základných nástrojov <strong>práce</strong> s ľuďmi z vylúčených<br />
lokalít, pretože v sebe spája<br />
preventívny a intervenčný charakter sociálnej<br />
služby. Má dosah na konkrétnych ľudí<br />
a sekundárne môže pomôcť celej rodine<br />
alebo komunite.<br />
Aktivity kariérneho poradenstva v rámci<br />
Programu podpory vzdelávania organizácie<br />
Člověk v tísni - pobočka Slovensko prebiehajú<br />
vďaka podpore Nadácie SPP cez Program<br />
podpory partnerstiev.<br />
─────────<br />
Fond sociálneho rozvoja (FSR)<br />
približuje svoje plány v oblasti<br />
systematizácie a rozvoja výkonu<br />
terénnej sociálnej <strong>práce</strong> a v oblasti<br />
komunitnej <strong>práce</strong>.<br />
FSR pripravuje národné projekty (NP)<br />
Podpora výkonu terénnej sociálnej <strong>práce</strong><br />
a Štandardizácie služieb poskytovaných<br />
komunitnými centrami. Základným<br />
predpokladom úspešnosti je zapojenie<br />
a spolupráca s vybranými partnermi.<br />
V rámci NP Podpora výkonu terénnej<br />
sociálnej <strong>práce</strong> plánujeme vytvorenie 10<br />
miest pre koordinátorov, ktorí budú pôsobiť<br />
priamo v lokalitách. Ich úlohou bude<br />
mapovanie príslušných lokalít, metodická<br />
a odborná podpora TSP, kontrola výkonu<br />
poskytovania služby TSP podľa →<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
← jednotlivých oblastí pôsobenia a to<br />
v oblasti zamestnanosť, kvalita života, bývanie,<br />
vzdelávanie, zdravie, sociálna integrácia,<br />
sociálna oblasť a iné.<br />
Koordinátori by mali podliehať pod centrálne<br />
metodické riadenie metodika, ktorý bude<br />
pôsobiť v Bratislave. Profesionálna sebareflexia<br />
pracovníkov bude zabezpečovaná<br />
prostredníctvom supervízie. Cieľom NP TSP je<br />
zabezpečiť základnú odbornú úroveň<br />
realizácie TSP v jednotlivých obciach (zvýšiť ju<br />
oproti súčasnému stavu).<br />
V NP Štandardizácie služieb poskytovaných<br />
komunitnými centrami počítame so zapojením<br />
20 – 30 obcí. Spôsob výberu obcí je ešte<br />
v štádiu prípravy. Bude braná do úvahy<br />
motivácia obcí angažovať sa pre marginalizované<br />
rómske komunity.<br />
Vo vybraných obciach počítame so zamestnaním<br />
minimálne troch zamestnancov komunitných<br />
centier, ktorí by zabezpečovali<br />
základné aktivity komunitného centra.<br />
Uvažuje sa i o ďalších zamestnancoch, ktorí<br />
budú pravdepodobne pôsobiť vo viacerých<br />
centrách v lokalite (z dôvodu šetrenia<br />
nákladov a efektivite výdavkov).<br />
Zapojené obce budú povinné poskytnúť<br />
priestory pre komunitné centrá a financovať<br />
ich prevádzku. Zámerom tohto opatrenia je,<br />
aby sa využívalo prepojenie aj s ďalšími<br />
operačnými programy (ROP, OPV) a tak sa<br />
využívali synergické efekty komplexnosti tohto<br />
prístupu.<br />
─────────<br />
Pedagogický pracovník Milan Oláh<br />
odpovedal na nasledujúce otázky:<br />
Ako vnímate pozíciu asistenta<br />
učiteľa? Aké sú pozitíva a negatíva<br />
tejto pozície? V čom vidíte možné<br />
zlepšenie tejto pozície v budúcnosti?<br />
Predchádzajúca vládna koalícia na návrh<br />
s ministra školstva J. Mikolaja prijala zákon<br />
o výchove a vzdelávaní, ktorý začal reformu<br />
školstva. V praxi mala za následok znižovanie<br />
počtov asistentov učiteľa. V súčasnosti má<br />
mnoho základných škôl problém<br />
s financovaním asistenta učiteľa pre žiakov zo<br />
sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej<br />
SZP). Práve skutočnosť, že financovanie<br />
asistenta učiteľa pre žiakov zo SZP nie je<br />
legislatívne priamo účelovo stanovené<br />
a normatív na žiaka zo SZP často nepostačuje<br />
na pokrytie jeho mzdy, je pracovná pozícia<br />
asistenta učiteľa pre žiakov zo SZP ohrozená.<br />
K pozitívam profesie asistenta učiteľa patrí to,<br />
že môže zvýšiť školskú úspešnosť žiakov zo<br />
SZP, znížiť počet neprospievajúcich žiakov zo<br />
SZP na základných školách, zabezpečiť stálu<br />
pomoc pri príprave na vyučovanie, priamo vo<br />
vyučovacom procese, ako aj v domácom<br />
prostredí. Ďalej môže aktivizovať členov<br />
rodiny k spolupráci so školou. Pozícia<br />
asistenta učiteľa môže skvalitniť a rozšíriť<br />
voľnočasové aktivity pre žiakov zo SZP ako<br />
prevenciu sociálno-patologických javov<br />
a taktiež zvýšiť mieru tolerancie medzi<br />
majoritou a minoritou.<br />
Medzi negatíva patrí, že sa často menili<br />
názvy profesie (rómsky asistent učiteľa,<br />
asistent učiteľa, asistent učiteľa pre žiakov<br />
zo SZP), podmienky zavedenia profesie,<br />
požiadavky na základné pracovné<br />
povinnosti, platové zaradenie, poskytnutie<br />
finančných prostriedkov, vymedzenie<br />
základných pojmov, postup zriaďovateľa<br />
školy pri predkladaní žiadosti. Po týchto<br />
všetkých zmenách sa profesia stala pre<br />
vedenie škôl, zriaďovateľov, pracovníkov<br />
krajských školských úradov záťažou.<br />
Ďalej je to fakt, že pozícia asistenta učiteľa<br />
nemá dodnes zadefinované jasné<br />
kompetencie vo vzťahu k vzdelávaniu<br />
sociálne znevýhodnených rómskych žiakov<br />
- asistent často neovláda jazyk cieľovej<br />
skupiny žiakov, nemá dostatočné zručnosti<br />
s prácou v príslušnej komunite, z ktorej<br />
žiaci pochádzajú. Rovnako nie je zrovnoprávnená<br />
pozícia asistenta učiteľa s bežnou<br />
učiteľskou (pedagogickou) profesiou, hoci<br />
sa na výkon tejto pozície v škole vyžadujú<br />
stále vyššie vzdelanostné nároky a pod.<br />
Medzi problematické otázky tiež patrí<br />
financovanie pozície asistenta učiteľa.<br />
Súčasná legislatíva hovorí o tom, že<br />
príspevok na skvalitnenie podmienok na<br />
výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne<br />
znevýhodneného prostredia môže<br />
poskytnúť ministerstvo zriaďovateľovi<br />
základnej školy a základnej školy so<br />
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami<br />
podľa 4§ ods. 1 zákona č. 597/<br />
2003 Z.z. o financovaní základných škôl,<br />
stredných škôl a školských zariadení<br />
v znení neskorších predpisov. Príspevok sa<br />
poskytuje podľa počtu žiakov zo SZP. Účel<br />
použitia príspevku stanovuje vyhláška<br />
Ministerstva školstva 649/2008 Z.z.<br />
o účele použitia príspevku na žiakov zo<br />
SZP nasledovne: Zriaďovateľ <strong>verejnej</strong> ZŠ,<br />
v ktorej sa vzdeláva viac ako 100 žiakov<br />
zo SZP, je povinný použiť najmenej 50%<br />
z celkového príspevku na mzdy, platy<br />
a poistné asistentov učiteľa pre žiakov zo<br />
SZP. To znamená, že školy s menším<br />
počtom žiakov zo SZP než 100 nie sú<br />
povinné použiť najmenej 50% z celkového<br />
príspevku na mzdy, platy a poistné<br />
asistentov učiteľa pre žiakov zo SZP. Ďalej<br />
to znamená, že nemusia vôbec zamestnať<br />
asistenta učiteľa pre žiakov zo SZP.<br />
Finančný príspevok teda môžu použiť na<br />
materiálno technické zabezpečenie,<br />
didaktickú techniku, učebné pomôcky.<br />
Školy, ktoré majú viac žiakov v hmotnej<br />
núdzi a majú iba žiakov z menej sociálne<br />
vylúčeného prostredia, si môžu prilepšiť<br />
z finančných prostriedkov na žiakov zo<br />
SZP, na rozdiel od tých škôl, kde je<br />
skutočne potrebný asistent učiteľa.<br />
Na základe svojich osobných skúseností<br />
a skúseností ďalších asistentov →<br />
Asistent/ka učiteľa<br />
Profesia asistenta učiteľa je zavedená<br />
v Metodickom pokyne ministerstva školstva<br />
SR z 26. 8. 2002. Tento pokyn uvádza, že<br />
v triedach základných škôl, špeciálnych<br />
škôl alebo predškolských zariadeniach,<br />
ktoré navštevuje viac ako 5 žiakov zo<br />
sociálne znevýhodneného prostredia, môže<br />
riaditeľ školy ustanoviť profesiu asistenta<br />
učiteľa podieľajúcu sa na vytváraní<br />
podmienok nevyhnutných na prekonávanie<br />
najmä jazykových, zdravotných<br />
a sociálnych bariér dieťaťa pri<br />
zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho<br />
procesu. Náplň <strong>práce</strong> asistenta učiteľa<br />
určuje riaditeľ školy. Vo výchovnovzdelávacom<br />
procese medzi jeho hlavné<br />
činnosti patrí bezprostredná spolupráca<br />
s učiteľom v triede a s pedagogickými<br />
zamestnancami školy, uľahčovanie<br />
adaptácie dieťaťa zo sociálne<br />
znevýhodneného prostredia na nové<br />
učebné prostredie a pomáhanie pri<br />
prekonávaní počiatočných jazykových,<br />
kultúrnych a sociálnych bariér. Tiež je to<br />
organizovanie otvorených vyučovacích<br />
hodín pre rodičov, vykonávanie dozoru<br />
počas prestávok. Asistent učiteľa sa venuje<br />
žiakom aj vo voľnočasových aktivitách<br />
(speváckych, hudobných, tanečných,<br />
výtvarných a iných) s využitým<br />
individuálnych, skupinových alebo hromadných<br />
foriem výchovy. Spolupráca asistenta<br />
učiteľa s rodinou zahŕňa návštevu rodiny<br />
a komunity v obciach s vysokou<br />
koncentráciou obyvateľstva zo sociálne<br />
znevýhodneného prostredia a spoznávanie<br />
rodinného prostredia, sociálnych pomerov<br />
a spolupráca s rodičmi, aby sa cítili<br />
súčasťou procesu vzdelávania.<br />
Po zavedení školskej reformy klesol počet<br />
asistentov učiteľa pre deti zo SZP. Podľa<br />
údajov Úradu splnomocnenca vlády pre<br />
rómske komunity ich v roku 2010 pôsobilo<br />
225.<br />
Dokumenty:<br />
Metodický pokyn k zavedeniu profesie<br />
asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní<br />
detí a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími<br />
potrebami v predškolských<br />
zariadeniach, v základných školách<br />
a v špeciálnych základných školách<br />
(http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/<br />
visit.php?cid=6&lid=30)<br />
Príspevok na žiakov zo sociálne<br />
znevýhodneného prostredia<br />
(http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootI<br />
d=7928)<br />
Odpovede na otázky (de)segregácie<br />
rómskych žiakov vo vzdelávacom systéme<br />
na Slovensku<br />
(http://www.osf.sk/Documents/Publikacie/deseg<br />
regacia_romskych_ziakov.pdf)<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
← odporúčam: zvýšiť ročný normatív na<br />
žiaka zo SZP; účelovo viazať financie<br />
z normatívu na žiaka zo SZP na mzdu<br />
asistenta učiteľa; doplniť žiakov do<br />
zoznamov, ktoré boli distribuované ZŠ<br />
príslušnými UPSVaR (zoznam žiakov zo<br />
SZP).<br />
Navrhujem, aby pracovníci UPSVaR<br />
v spolupráci s terénnymi sociálnymi pracovníkmi<br />
zmonitorovali situáciu v terénu<br />
a v úzkej spolupráci so školským zariadením<br />
posúdili rodinnú situáciu a životné<br />
podmienky tých žiakov, ktorí v skutočnosti<br />
žijú v sociálne znevýhodnenom prostredí<br />
a nielen na základe posudzovania hmotnej<br />
núdze.<br />
Ďalej navrhujem efektívne využívať<br />
asistenta učiteľa pre žiakov zo SZP<br />
v školských zariadeniach a to na: zlepšenie<br />
dochádzky žiakov zo SZP do školy;<br />
zabezpečenie pre žiakov zo SZP individuálnych<br />
podmienok na výchovu a vzdelávanie;<br />
monitorovanie a vyhod-nocovnie<br />
výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov zo<br />
SZP; zavádzanie opatrení na zlepšenie<br />
výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov zo<br />
SZP; zapájanie žiakov zo SZP do<br />
mimoškolských aktivít; organizovanie<br />
mimoškolských aktivít, projektov, do ktorých<br />
sa žiaci zo SZP zapoja; vyhodnocovanie<br />
ich úspešnosti v súťažiach, v realizácii<br />
ďalších projektov.<br />
─────────<br />
Jana Hažírová sa dlhé roky venuje<br />
programom podpory zdravia marginalizovaných<br />
rómskych komunít.<br />
V súčasnosti je riaditeľkou Spoločnosti<br />
komunitných centier. V nasledujúcom<br />
texte odpovedá na otázku<br />
potrebnosti špeciálnych zdravotníckych<br />
programov zameraných<br />
na marginalizované rómske<br />
komunity a na otázku o tom, ako<br />
by také programy mali fungovať.<br />
V oblasti zdravia, hygieny, čistoty obydlí<br />
i osád vedia Rómovia v osadách hlavne to,<br />
čo prevzali a odpozorovali od svojich<br />
rodičov a ostatných ľudí z komunity.<br />
Žiadne ďalšie informácie, ktoré by nielen<br />
dostali, ale podľa nich aj menili svoje<br />
postoje k sebe samým a svojmu zdraviu,<br />
nemajú. A pretože sme už dávno zistili, že<br />
oni sami, bez pomoci nás ostatných, sa<br />
k nim ani nedostanú, sme presvedčení<br />
o nutnosti takýchto programov.<br />
Rodičia detí, ktoré aj v zime pobehujú po<br />
osade nahé, obhajujú svoju „starostlivosť“<br />
o ne tým, že keď boli deťmi oni, tiež behali<br />
nahé, a že im nikdy nič nebolo. To, že<br />
veľmi veľa ľudí z osád trpí napr. chorobami<br />
obličiek, nedávajú do súvislosti s ich<br />
fungovaním v detstve. Je teda nutné<br />
v osadách zvyšovať informovanosť o zdraví<br />
a chorobách.<br />
O nutnosti zlepšenia hygieny a starostlivosti<br />
o vlastné zdravie sa s obyvateľmi osád treba<br />
rozprávať – a nie ich stále kritizovať,<br />
odsudzovať, či ignorovať.<br />
Nielen rómska mládež, ale prevažná väčšina<br />
obyvateľov komunít chce vyzerať čisto, slušne,<br />
chcú byť pekne oblečení, mladí ľudia chcú<br />
vyzerať „sexi“ a chcú byť zdraví. Problémy<br />
napr. s vodou (pranie, umývanie riadov,<br />
osobná hygiena) spôsobuje pre mnohé<br />
rómske ženy z nášho pohľadu<br />
nepredstaviteľné ťažkosti a nepríjemnosti.<br />
Napriek všetkému sa rómske matky snaží<br />
prekážky prekonať a zabezpečiť vo svojom<br />
dome aspoň minimálnu mieru poriadku. Aj<br />
toto sú témy, o ktorých je nutné s nimi hovoriť,<br />
dať im vzor správania, učiť ich a pomôcť im<br />
v nachádzaní možností riešenia (napr. ako<br />
udržiavať spoločné studne v čistote, ako<br />
prevádzkovať Centrá osobnej hygieny – ak sú<br />
v obci vybudované, a pod.).<br />
Doterajšie skúsenosti s neformálnym vzdelávaním<br />
v oblasti zdravia a hygieny v rómskych<br />
komunitách jednoznačne ukazujú, že zdravotný<br />
program pre rómske komunity má<br />
najväčší úspech a najlepšie výsledky u detí<br />
a mládeže. Veľmi dobrou cieľovou skupinou<br />
sú tiež mladé rómske matky. Najmenej<br />
viditeľné pozitívne zmeny sa dosahujú v práci<br />
s dospelými, hlavne s mužmi.<br />
Ak chceme dosiahnuť skutočnú zmenu je<br />
potrebné zdravotný program realizovať viac<br />
ako niekoľko mesiacov či jeden rok. Je nutné<br />
pracovať dlhodobo s celou generáciou<br />
obyvateľov komunity.<br />
V minulých rokoch sa rozbehlo niekoľko<br />
„zdravotných programov“, ktoré boli finančne<br />
i časovo limitované (napr. 9 - 15 mesiacov).<br />
V ich priebehu sa naozaj zlepšilo v osadách<br />
niekoľko vecí: napr. pravidelný odvoz<br />
odpadu, fungovanie komunitných centier,<br />
zvýšenie zaočkovanosti detí, čistota osád.<br />
Obyvatelia si na tieto nové aktivity najprv<br />
museli zvyknúť, potom sa (samozrejme nie<br />
všetci) do nich zapojili a veci sa pohli<br />
dobrým smerom. Nakoniec sa všetko<br />
skončilo a domáci obyvatelia veľmi skoro<br />
zabudli, že nejaký zdravotný program<br />
v osade bol. Všetko sa vrátilo do<br />
pôvodných koľají.<br />
Tam, kde v <strong>rómskej</strong> komunite pracujú<br />
komunitní pracovníci zdravotnej výchovy,<br />
tam sa – bez výnimky – zlepšila<br />
komunikácia s lekármi a zdravotným<br />
personálom obvodných zdravotných<br />
stredísk, zlepšila sa vakcinácia detí, často<br />
krát i prevencia niektorých zdravotných<br />
problémov, závislosť detí na drogách.<br />
Komunitní pracovníci zdravotnej výchovy<br />
začali aj s prípravou potenciálnych<br />
pacientov na hospitalizáciu (napr.<br />
prvorodičky), čo dlhodobo uľahčí prácu<br />
zdravotných sestier v nemocniciach i atmosféru<br />
na oddeleniach, kde sú Rómovia<br />
najčastejšie hospitalizovaní (gynekologickopôrodnícke<br />
oddelenia). Zatiaľ sme dosiahli<br />
prvé, ale presvedčivé pozitívne výsledky.<br />
Jasným výsledkom dobre realizovaného<br />
programu zdravotnej výchovy v rómskych<br />
komunitách je zlepšenie spolunažívania<br />
s ostatnými obyvateľmi obcí a miest.<br />
Výsledkom zdravotno-osvetovej <strong>práce</strong><br />
komunitných pracovníkov zdravotnej<br />
výchovy môže byť zlepšená atmosféra<br />
v čakárňach zdravotných stredísk. Komunitní<br />
pracovníci vysvetľujú svojim klientom<br />
spôsob fungovania zdravotníckych zariadení<br />
a obyčaje, ktoré sa v tomto →<br />
Komunitní pracovníci a pracovníčky v oblasti zdravotnej výchovy<br />
Komunitní pracovníci v oblasti zdravotnej výchovy sú ďalší z tých, ktorí pôsobia v marginalizovaných<br />
rómskych komunitách. Náplňou ich <strong>práce</strong> je zdravotné a hygienické vzdelávanie, mediácia<br />
pri návštevách u lekára, šírenie informácií o prevencii, zdravotnej starostlivosti, zdravotnom<br />
poistení a o právach pacienta, podpora prístupu obyvateľov vylúčených rómskych komunit<br />
k zdravotnej starostlivosti. Vo veľkej miere sa v tejto oblasti angažujú neziskové organizácie<br />
(predovšetkým Spoločnosť komunitných centier, Nadácia otvorenej spoločnosti, Asociácia pre<br />
kultúru, vzdelávanie a komunikáciu). Od roku 2007 prebieha aj „Program podpory zdravia<br />
znevýhodnených komunít“ realizovaný Ministerstvom zdravotníctva, respektíve Úradom verejného<br />
zdravotníctva. V tomto programe pracuje 30 terénnych zdravotných pracovníkov zamestnávaných<br />
formou príkazných zmlúv dvanástimi regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva (v prvej<br />
etape v rokoch 2007-2008 desiatimi úradmi).<br />
Dokumenty:<br />
Program podpory zdravia znevýhodnenej <strong>rómskej</strong> komunity na roky 2007 – 2008<br />
(http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=4095)<br />
Hodnotiaca správa o výsledkoch 1. etapy Programu podpory zdravia znevýhodnenej <strong>rómskej</strong><br />
komunity za roky 2007 - 2008 (http://www.uvzsr.sk/docs/info/podpora/romovia/romovia_1_etapa.pdf)<br />
Program podpory zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku na roky 2009 – 2015<br />
(http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=6836)<br />
Informatívna správa o efektívnosti výsledkov získaných plnením 2. etapy Programu podpory<br />
zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku na roky 2009 – 2015<br />
(http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19439)<br />
Terénni zdravotní asistenti v rómskych komunitách. Obhajoba ich pracovnej pozície<br />
(http://www.spolocnostkc.sk/download/Obhajoba_TZA_%20november_10.doc)<br />
Monitoring zdravia 2006 – 2010 (http://www.spolocnostkc.sk/download/Monitoring_zdravia_2006-2010.doc)<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
← prostredí dodržiavajú. Tým predchádzajú<br />
prípadným nedorozumeným a znižujú<br />
nedôveru ostatných pacientov. Vďaka<br />
tomu sa aj ostatní pacienti cítia v prostredí<br />
zdravotných stredísk lepšie. Program tak<br />
pomôže všetkým.<br />
Tam, kde v <strong>rómskej</strong> komunite funguje<br />
zdravotný program, majú obecné úrady<br />
podstatne menej problémov v oblasti<br />
čistenia osád a organizovania odvozu<br />
odpadu. Komunitní pracovníci vedia<br />
zorganizovať brigády, vedia pripraviť<br />
Rómov aj na sťahovanie do nových obydlí<br />
tak, aby ich nedevastovali, práve naopak,<br />
dlhodobo uchovali v čistote a poriadku.<br />
Programy zdravotnej výchovy pre rómske<br />
komunity nie sú z celospoločenského hľadiska<br />
drahé. Podstatne drahšia je ich<br />
absencia. Charakter programu je<br />
zdravotno-osvetový, stojí a padá na<br />
komunikácii s Rómami, ale aj s verejnosťou.<br />
Na čom najviac záleží, je kvalita<br />
a pripravenosť ľudí, ktorí túto prácu robia.<br />
Európske centrum pre práva Rómov<br />
vydalo štúdiu o problematike<br />
beztrestnosti v súvislosti s protirómsky<br />
rómsky<br />
motivovaným násilím<br />
Výberový monitoring prípadov protirómskych<br />
zločinov z nenávisti uskutočnilo<br />
ERRC v Českej republike, Maďarsku a Slovensku.<br />
V rámci tejto správy ERRC hodnotilo<br />
prístup štátnych orgánov k protirómsky<br />
motivovaným trestným činom a na záver<br />
vypracovalo odporúčania pre vlády, ako<br />
s protirómskymi zločinmi z nenávisti bojovať.<br />
Publikácia je uverejnená na adrese<br />
www.errc.org/cms/upload/file/czech-<br />
hungary-slovakia-imperfect-justice-06-<br />
march-<strong>2011</strong>.pdf.<br />
Na konci mája prebehlo stretnutie na<br />
najvyššej na tému prínos Štrukturálnych<br />
fondov k začleneniu rómskych komunít<br />
na Slovensku<br />
Cieľom tohto stretnutia malo byť<br />
zintenzívnenie využívanie fondov Európskej<br />
únie zameraných na zlepšenie sociálneho<br />
začlenenia marginalizovaných rómskych<br />
komunít na Slovensku. V tejto súvislosti<br />
Nadácia Milana Šimečku vydala špeciálne<br />
číslo spravodaja <strong>rómskej</strong> <strong>verejnej</strong> <strong>politiky</strong>,<br />
ktoré môžte nájsť na internetovej stránke<br />
http://nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin<br />
/user_upload/dokumenty/RVP/spravodaj_<br />
RVP_maj_<strong>2011</strong>_final.pdf. Priebeh stretnutia<br />
a „inšpekčnej“ návštevy zástupcov<br />
Európskej komisie však obavy vyjadrené v<br />
spravodaji nerozptýlil.<br />
Áno, komunitných pracovníkov zdravotnej<br />
výchovy je treba zaplatiť a rovnako je<br />
potrebné zabezpečiť ich ďalšie vzdelávanie.<br />
Je potrebné mať financie aj na zabezpečenie<br />
podmienok pre jej vykonávanie (cestovné,<br />
základný hygienický materiál, materiály na<br />
ďalšie vzdelávanie rómskych detí i dospelých).<br />
Ale hlavne, tieto peniaze musia byť stabilné,<br />
program musí fungovať bez prestávok,<br />
komunitní pracovníci zdravotnej výchovy musia<br />
byť pracovne stabilizovaní. Inak program<br />
nemá perspektívu.<br />
Optimálna verzia fungovania programov<br />
komunitnej zdravotnej výchovy je podľa mňa<br />
nasledujúca: Komunitní pracovníci zdravotnej<br />
výchovy by mali byť zamestnancami<br />
Regionálnych úradov verejného zdravotníctva<br />
a mali by pokrývať potrebu cca 450 rómskych<br />
komunít. Počet komunitných pracovníkov<br />
zdravia v rómskych komunitách v SR by mal<br />
teda byť cca 150. Komunitní pracovníci<br />
zdravotnej výchovy by mali byť platení<br />
z rozpočtu RÚVZ, pričom finančné prostriedky<br />
na program zdravotnej výchovy by boli<br />
každoročne alokované zo štátneho rozpočtu<br />
(navyšenie súčasného rozpočtu jednotlivých<br />
Regionálnych úradov verejného zdravotníctva)<br />
a boli by programovo viazané bez možnosti<br />
ich použitia na iný účel. Komunitní pracovníci<br />
zdravotnej výchovy by mali približne rovnaké<br />
pracovné podmienky vo všetkých regiónoch:<br />
pracovnú náplň, povinnosti, predpoklady na<br />
vykonávanie <strong>práce</strong> v pomáhajúcej oblasti,<br />
finančné hodnotenie i povinnosti voči<br />
zamestnávateľovi.<br />
S vedomím náročnosti dosiahnutia optimálneho<br />
stavu existujú aj možnosti zlepšenia<br />
situácie programu komunitnej <strong>práce</strong> zdravotnej<br />
výchovy zohľadňujúci aktuálne možnosti.<br />
Dobre fungujúci systém zamestnávania 30<br />
komunitných pracovníkov zdravotnej výchovy<br />
prostredníctvom Regionálnych úradov verejného<br />
zdravotníctva s tým, že na program by<br />
bolo zo štátneho rozpočtu každoročne<br />
vyčlenených cca 150 000 eur na mzdy<br />
a odvody pre KPZV a cca 50 000 eur na<br />
ďalšie vzdelávanie, prípravu KPZV, materiál<br />
a cestovné. Súčasťou by malo byť efektívne<br />
manažovanie programu, kontrola, supervízia,<br />
vzájomná komunikácia manažmentu s KPZV<br />
a s ďalšími zainteresovanými subjektmi.<br />
Ďalším krokom k zlepšovaniu <strong>práce</strong> KPZV je<br />
vytvorenie efektívneho systému podpory<br />
vzniku a fungovania komunitných centier, pod<br />
strechou ktorých by pracovali na čiastočné<br />
úväzky aj komunitní pracovníci zdravia.<br />
Zároveň je žiaduce každoročné otvorenie<br />
grantových schém zainteresovaných ministerstiev<br />
a iných donorov, v ktorých by sa mohli<br />
komunitné centrá a ďalšie neziskové organizácie<br />
uchádzať o finančnú podporu zdravotných<br />
programov pre rómske komunity (v<br />
komunitách, kde nepracujú komunitní pracovníci<br />
zdravotnej výchovy podporovaní štátom).<br />
Aj za predpokladu existencie takých podmienok<br />
je však nevyhnutné každoročné<br />
rozširovanie počtu komunitných pracovníkov<br />
zdravotnej výchovy podporovaných<br />
štátom o minimálne 15 (t.j. 45 ďalších<br />
rómskych komunitách).<br />
─────────<br />
V nasledujúcom príspevku<br />
informuje Jana Kollárová<br />
z košického regionálneho úradu<br />
verejného zdravotníctva<br />
o realizácii Programu podpory<br />
zdravia znevýhodnených komunít.<br />
Program podpory zdravia znevýhodnených<br />
komunít (ďalej len Program) sa<br />
v Regionálnom úrade verejného<br />
zdravotníctva so sídlom v Košiciach, pod<br />
gestorstvom odboru podpory zdravia,<br />
realizuje v súlade s Metodickým plánom<br />
Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej<br />
republiky od marca roku 2007.<br />
Program sa v súčasnosti realizuje prostredníctvom<br />
troch komunitných pracovníkov<br />
zdravotnej výchovy, ktorí v období<br />
december 2005 – február 2006 absolvovali<br />
špeciálne školenie zamerané na<br />
základné oblasti prevencie ochorení,<br />
podporu a ochranu zdravia, hygienu,<br />
životné prostredie, s cieľom mobilizácie<br />
a posilňovania marginalizovaných rómskych<br />
komunít. Komunitní pracovníci<br />
pôsobia pod odborným a metodickým<br />
vedením zamestnancov odboru podpory<br />
zdravia Regionálneho úradu verejného<br />
zdravotníctva so sídlom v Košiciach štyri<br />
dni v týždni priamo v určených komunitách,<br />
piaty deň, tzv. „administratívny“ sú priamo<br />
v úrade, referujú o priebehu realizovaných<br />
aktivít, spoločne s pracovníkmi odboru<br />
podpory zdravia sa pripravujú aktivity na<br />
nasledujúci týždeň, prebiehajú nevyhnutné<br />
administratívne činnosti súvisiace s Programom.<br />
Komunitní pracovníci zdravotnej výchovy<br />
pôsobia predovšetkým v piatich obciach<br />
kecerovsko – olšavského mikroregiónu<br />
(Kecerovce, Bidovce, Boliarov, Vtáčkovce<br />
a Rankovce) spolu v 11 segregovaných<br />
rómskych osadách. Dôvodom pôsobenia<br />
komunitných pracovníkov práve v týchto<br />
obciach je skutočnosť, že sami z týchto obcí<br />
(resp. osád) pochádzajú, resp. v nich<br />
v súčasnosti bývajú.<br />
Samotná činnosť komunitných pracovníkov<br />
je veľmi široká, zameraná predovšetkým na<br />
prácu s rodinami priamo v osadách, ale aj<br />
na špecifické aktivity s určitými cieľovými<br />
skupinami, predovšetkým deťmi a mládežou,<br />
mladými dospelými a ženami, ktorá sa<br />
realizuje buď v školách alebo komunitných<br />
centrách. Pre zabezpečenie celej škály<br />
aktivít je nevyhnutná úzka spolupráca<br />
s materskými a základnými školami v obciach,<br />
kde komunitní pracovníci pôsobia,<br />
starostami týchto obcí, terénnymi sociálnymi<br />
pracovníkmi, asistentmi učiteľa,<br />
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti →<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>
→ (lekári prvého kontaktu pre deti aj pre<br />
dospelých, Univerzitná nemocnica L. Pasteura<br />
v Košiciach) a mimovládnymi organizáciami<br />
pôsobiacimi na lokálnej úrovni.<br />
Od roku 2009 je práca komunitných pracovníkov<br />
zameraná predovšetkým na budovanie<br />
vnútorného potenciálu rómskych<br />
komunít cez lokálnych lídrov, čo je účinný<br />
spôsob mobilizácie uzavretých marginalizovaných<br />
komunít a nevyhnutný predpoklad<br />
ich rozvoja. Základnou metódou na<br />
dosiahnutie tohto cieľa je uplatňovanie tzv.<br />
peer prístupu, ktorý je založený na myšlienke,<br />
že jedinec s určitým sociálnym statusom,<br />
životnou rolou, prípadne etnickou<br />
príslušnosťou, jednoduchšie prijíma podnety<br />
od „rovesníka“. Úlohou peer aktivít je<br />
vytvorenie skupiny dobrovoľníkov z cieľovej<br />
skupiny, ktorí následne aktívne pracujú<br />
s komunitou predovšetkým v oblasti ochrany<br />
a podpory zdravia a prevencie<br />
ochorení.<br />
Nesporným prínosom Programu je rozvoj<br />
samotnej komunitnej <strong>práce</strong> zameranej na<br />
Úrad verejného zdravotníctva<br />
odpovedal na nasledujúce otázky:<br />
Aké je postavenie komunitných pracovníkov<br />
zdravotnej výchovy v rámci regionálnych<br />
úradov verejného zdravotníctva?<br />
Pracovný vzťah medzi komunitnými<br />
pracovníkmi zdravotnej výchovy (ďalej len<br />
„KPZV“) a príslušným regionálnym úradom<br />
verejného zdravotníctva na Slovensku (ďalej<br />
len „RÚVZ“) je uzavretý formou Príkaznej<br />
zmluvy uzavretej podľa §724 a nasl.<br />
Občianského zákonníka.<br />
Aké programy podpory, supervízie a ďalšieho<br />
profesionálneho rozvoja komunitných<br />
pracovníkov zdravotnej výchovy prebiehajú<br />
na úrovni úradu verejného zdravotníctva?<br />
Komunitní pracovníci v oblasti zdravotnej<br />
výchovy sú na svoju prácu pripravovaní<br />
v rámci trojdňového až týždenného<br />
adaptačného programu v príslušnom RÚVZ.<br />
Ide o adaptáciu na podmienky činnosti RÚVZ<br />
a výkonu <strong>práce</strong>. KPZV pracujú pod odborným<br />
vedením pracovníkov RÚVZ, ktorí ich prácu<br />
usmerňujú a kontrolujú. Úrad verejného<br />
zdravotníctva Slovenskej republiky aj RÚVZ<br />
podporujú ďalšie vzdelávanie KPZV, súvisiace<br />
s výkonom ich činnosti v teréne.<br />
Aké sú ďalšie plány UVZ na rozširovanie<br />
a rozvoj programu terénnej zdravotnej <strong>práce</strong><br />
zamerané na rómske komunity? Pokiaľ je to<br />
možné, špecifikujte konkrétne kroky a časový<br />
rámec.<br />
V rámci realizácie Programu podpory zdravia<br />
znevýhodnených komunít na Slovensku na<br />
roky 2009 – 2015 sa plánuje počet KPZV aj<br />
počet osídlení a lokalít, v ktorých sa program<br />
realizuje rozširovať. Uvedené závisí od výšky<br />
finančných prostriedkov, ktoré budú na<br />
realizáciu programu vyčlenené.<br />
ochranu a podporu zdravia a prevenciu<br />
ochorení. Komunitní pracovníci zdravotnej<br />
výchovy v mnohých prípadoch pochádzajú<br />
priamo z komunít, v ktorých pôsobia, sú<br />
akceptovanými prirodzenými lídrami,<br />
vzormi predovšetkým pre mladých ľudí,<br />
s ktorými pracujú, a ktorých motivujú<br />
k snahe ďalej sa vzdelávať a v budúcnosti<br />
sa na svoje vzory „podobať“. Komunitní<br />
pracovníci zdravotnej výchovy pôsobia<br />
nielen ako „spojovacie články“ smerom od<br />
majoritnej k minoritnej spoločnosti, ale<br />
umožňujú spoznať a získavať informácie<br />
o skutočných potrebách marginalizovaných<br />
komunít, o tom, ktoré prístupy,<br />
aktivity a opatrenia fungujú, a ktoré sú len<br />
stratou času, aj keď primárny úmysel môže<br />
byť nepochybne dobrý.<br />
Prínos Programu pre samotných členov<br />
marginalizovaných komunít spočíva<br />
predovšetkým vo zvyšovaní ich zdravotnej<br />
uvedomelosti, dôvery voči inštitúciám<br />
a vzdelávacím programom, zvýšení úrovne<br />
zaočkovanosti a počtu preventívnych<br />
prehliadok, v budovaní podporných skupín,<br />
podpore osobnostného rozvoja a neformálneho<br />
vzdelávania aj v zmysluplnom<br />
využitiu voľného času. Pri tak nízkom počte<br />
komunitných pracovníkov zdravotnej<br />
výchovy (spolu 30 pre celé Slovensko,<br />
z toho 3 pre mesto Košice a Košice –<br />
okolie) je nereálne očakávať dramatické<br />
zmeny v indikátoroch zdravotného stavu<br />
marginalizovaných komunít. Výsledky sa<br />
v krátkodobom horizonte prejavujú skôr<br />
v zmenách postojov, prístupu k vlastnému<br />
zdraviu, sú viditeľné skôr na úrovni<br />
empirickej, ako štatistickej. Dôležitým<br />
pozitívnym prínosom Programu je taktiež<br />
rozvoj neformálnej, proaktívnej a veľmi<br />
efektívnej spolu<strong>práce</strong> medzi všetkými<br />
zainteresovanými inštitúciami na lokálnej<br />
úrovni, ktoré spája jednak identifikovaný<br />
problém, ale predovšetkým snaha riešiť ho.<br />
Problémy, ktorým musíme pri realizácii<br />
Programu čeliť, sú jednak vnútorné, jednak<br />
spojené s nastavením Programu. Vnútorné<br />
problémy sú také, ktoré vyplývajú zo<br />
špecifík kultúry a tradícií rómskych<br />
osadovych spoločenstiev, kde prevláda<br />
kolektívne rozhodovanie, spoločné<br />
vlastníctvo, sústredenie sa na prítomnosť a<br />
uzavretosť komunity, a taktiež špecifík<br />
komunít žijúcich v generačnej chudobe,<br />
ktorá je živnou pôdou aj pre také negatívne<br />
javy, akými je napr. úžera. Problémy<br />
súvisiace so samotným zabezpečením<br />
realizácie Programu tvorí druhú veľkú<br />
skupinu problémov. Nedostatočný počet<br />
komunitných pracovníkov zdravotnej<br />
výchovy vo vzťahu k počtu Rómov žijúcich<br />
v separovaných a segregovaných osadách,<br />
nedostatok vhodných priestorov pre<br />
komunitnú prácu (komunitné centrá, kluby),<br />
a predovšetkým každoročné prerušovanie<br />
Programu na pár mesiacov z dôvodu<br />
nedostatku finančných prostriedkov, do<br />
značnej miery limitujú jeho intenzívnu<br />
a efektívnu realizáciu.<br />
──────────<br />
Františka Ondrašíková, komunitná<br />
pracovníčka zdravotnej výchovy<br />
odpovedala na nasledujúce otázky:<br />
S čím sa najčastejšie stretávate počas<br />
vašej dennej agendy? Čo považujete<br />
za najväčší prínos <strong>práce</strong> terénnych<br />
zdravotných pracovníkov ? Aké<br />
najväčšie prekážky vnímate vo svojej<br />
práci?<br />
Práca komunitného pracovníka zdravotnej<br />
výchovy pozostáva z dvoch hlavných aktivít<br />
(činností): 1. terénna práca v rómskych<br />
osadách, 2. výchovno-vzdelávacia činnnosť<br />
na školách a v komunitných centrách. Kým pri<br />
prvej sa viac zameriavame na individuálne<br />
poradenstvo klientom pri návštevnej činnosti<br />
v domácnostiach, v druhej ide skôr<br />
o poskytovanie skupinového poradenstva<br />
v oblasti zdravia. Popri tom intenzívne<br />
komunikujeme s lokálnymi lekármi, starostami<br />
obcí a terénnymi sociálnymi pracovníkmi.<br />
K činnosti KPZV patrí aj sprievod klientov<br />
do zdravotníckych zariadení, organizácia<br />
besied, tréningov a rôznych motivačných<br />
aktivít, ktorých cieľom je zlepšenie prístupu<br />
k zdraviu v rómskych osadách.<br />
Za viditeľný a merateľný prínos považujem<br />
zlepšenie zaočkovanosti a účasti na preventívnych<br />
vyšetreniach obyvateľov osád. To čo je<br />
menej viditeľné, ale o to dôležitejšie, je, že<br />
osady, v ktorých pôsobíme sa stále viac<br />
„prebúdzajú“ a otvárajú komunikácií s vonkajšou<br />
spoločnosťou. Jednotlivci začínajú<br />
preberať zodpovednosť za ďalší vývoj<br />
komunít, zvyšuje sa zaangažovanosť Rómov<br />
na veciach verejných, zlepšuje sa prístup<br />
k vzdelávaniu, buduje sa dôvera k verejným<br />
inštitúciám.<br />
Najväčším problémom je nestabilita programu<br />
ako takého. Program podpory zdravia<br />
znevýhodnených komunít má výbornú<br />
koncepciu, ale nedostatočné zabezpečenie.<br />
Nie je kontinuálny, každý rok je prerušovaný<br />
na 2-3 mesiace. Je nedostatočne financovaný,<br />
KPZV pracujú cez veľmi nevýhodné príkazné<br />
zmluvy. Program vlastne nemá riadne<br />
zamestnaného a plateného pracovníka a tí sú<br />
základom tohto programu. Počet komunitných<br />
pracovníkov je nedostatočný (30) v porovnaní<br />
s potrebami terénu (cca 600 osád na<br />
Slovensku).<br />
rómska verejná politika spravodaj 3|<strong>2011</strong>. Vydáva Nadácia Milana Šimečku s podporou Trust for Civil Society<br />
in Central and Eastern Europe. Redakcia: Ester Lomová, Laco Oravec, Denisa Samková. Adresa: Nadácia Milana<br />
Šimečku, Panenská 4, 81103 Bratislava, tel./fax: +421 2 54433552. Budeme radi za akékoľvek reakcie, návrhy,<br />
pripomienky. Kontaktovať nás môžete na e-mailových adresách ester@nadaciams.sk a laco@nadaciams.sk.
Change language