Spravodaj rómskej verejnej politiky 3/2011 - Ústredie práce ...

More documents

Recommendations

Info

← a terénnymi sociálnymi pracovníkmi; 2. vytvoriť formálny a systémový spôsob pravidelnej komunikácie medzi terénnymi sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami v regióne; 3. zabezpečiť pravidelnú obsahovú supervíziu a odborné poradenstvo pre terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov; 4. monitorovať komunikáciu TSP a ich zriaďovateľských samospráv; 5. vytvárať tlak na samosprávy, aby rešpektovali a dodržiavali pracovnú náplň terénnych sociálnych pracovníkov; 6. pokúsiť sa zabezpečiť pravidelné odborné školenia, semináre a tréningy pre pracovníkov TSP; 7. znížiť administratívnu záťaž terénnych sociálnych pracovníkov; ustáliť podmienky refundácie a administratívnych povinností a nemeniť pravidlá v priebehu implementácie programu; 9. prehodnotiť kvalifikačné predpoklady na výkon terénnej sociálnej práce, najmä pre asistentov TSP; 10. pokúsiť sa nájsť možnosti zlepšenia materiálno – technických podmienok výkonu práce; 11. snažiť sa zrýchliť a zjednodušiť spôsob spracúvania platieb pre obce. Pre množstvo terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov a asistentky je veľmi zložité pracovať a ďalej sa vzdelávať v podmienkach, keď nevedia, či bude program v ich obci a celkovo pokračovať, alebo zanikne. Táto neistota je jednou z bariér výkonu ich práce, keďže nepriamo vplýva na ich pracovné rozpoloženie a pracovné nasadenie. Výskumný tím odporúča všetkým zainteresovaným aktérom tlačiť na zákonodarnú a výkonnú moc Slovenskej republiky, aby sa jednoznačne postavila v prospech ďalšieho fungovania terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách, pretože pre stabilný výkon tejto pre spoločnosť prospešnej činnosti je potrebné zabezpečiť dlhodobé zdroje a spôsob stabilného financovania. Sú známe prípady, keď z dôvodu tejto neistoty tí najkvalitnejší terénni sociálni pracovníci program opúšťajú. Pre výkon terénnej sociálnej práce v niektorých prípadoch je prekážkou aj to, že táto práca spadá pod administratívne vedenie obcí a miest. V mnohých prípadoch dochádza ku konfliktu záujmov, keď terénni sociálni pracovníci musia hájiť záujmy (často v rozpore s etikou, smerujúce k prehlbovaniu segregácie) obcí a miest a vystupujú proti svojim klientom, ktorým by mali pomáhať. V tomto prípade je otázkou, či by v mnohých prípadoch nebolo efektívnejšie, keby terénna sociálna práca prešla spod kompetencií obecných samospráv pod nejaké iné subjekty (v súčasnosti je niekoľko málo prípadov, keď TSP vykonávajú občianske združenia). Posilnila by sa tak ich nezávislosť, keďže samospráva je často súčasťou riešených prípadov, takže terénni sociálni pracovníci v nich nevystupujú nestranne a nemôžu dostatočne efektívne zastupovať záujmy svojich klientov. Je potrebné, aby terénni sociálni pracovníci boli nestranní a mohli by byť v pozíciách nezávislých mediátorov. Výskumný tím zistil, že terénni sociálni pracovníci majú často problémy s tým, že ich rôzne oficiálne inštitúcie nechcú akceptovať, prípadne majú problémy s poskytovaním informácií. Je otázne, či by výkonu terénnej sociálnej práce nepomohlo právne posilnenie postavenia terénnych sociálnych pracovníkov (svojím spôsobom druh postavenia úradnej osoby), aby sa zabezpečilo, že rôzne oficiálne inštitúcie budú mať povinnosť zabezpečovať terénnym sociálnym pracovníkom súčinnosť a poskytovať informácie. V mnohých obciach vnímajú terénnych sociálnych pracovníkov iné organizácie a inštitúcie ako nerovnocenných partnerov. Mnohí terénni sociálni pracovníci deklarovali pocit, že ich pracovná pozícia nie je dostatočne akceptovaná inými organizáciami. Na základe terénneho výskumu boli identifikované aj možnosti pre systémové zmeny, ktoré by mohli prispieť ku kvalitnejšiemu výkonu terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. V prvom rade je nevyhnutné, aby vláda Slovenskej republiky rozhodla, či bude terénna sociálna práca pre túto cieľovú skupinu pokračovať a ak áno, tak aby zabezpečila pre výkon tejto práce dlhodobé zdroje a spôsob stabilného financovania. Je zrejmé, že tento konkrétny druh pomáhajúcej profesie má vysoký potenciál pre odstraňovanie sociálnej exklúzie obyvateľov vylúčených rómskych komunít. Fond sociálneho rozvoja nemôže neustále zabezpečovať chod tejto činnosti na projektovej báze, pretože terénna sociálna práca je čoraz žiadanejšia vo viacerých obciach a lokalitách. Tento typ práce na seba Terénni sociálni pracovníci a pracovníčky Službu terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách začali od konca 90. rokov poskytovať mimovládne organizácie, aby sa postupom času stala súčasťou sociálnych služieb poskytovaných obcami. Dôležitú rolu v procese inštitucionalizácie terénnej sociálnej práce zohral v roku 2002 Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity a následne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Fondu sociálneho rozvoja. Programy terénnej sociálnej práce sú z Fondu sociálneho rozvoja v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia financované a svojho času boli aj Fondom v širšej miere odborne vedené. V blízkej dobe by mal Fond sociálneho rozvoja funkciu odbornej podpory, koordinácie a supervízie opäť posilniť. Terénni sociálni pracovníci (TSP) a asistenti terénnych sociálnych pracovníkov (ATSP) sú prevažne zamestnancami obcí, v rámci ktorých svoju prácu vykonávajú. Náplňou práce TSP a ATSP sú rôzne formy poradenstva – v sociálnych, zdravotných či pracovných záležitostiach, mediácia pri komunikácii ich klientov s úradmi alebo všeobecná pomoc pri zaisťovaní základných životných potrieb ľudí, ktorí žijú v sťažených socio-ekonomických podmienkach. V marci 2011 bolo prostredníctvom programov fondu sociálneho rozvoja zamestnaných 188 TSP a 171 ATSP, čiže menej ako v minulosti (napr. v novembri 2009 to bolo 346 TSP a 397 ATSP). Dokumenty: viaže veľa pridružených činností a požiadaviek, ktoré sú pre výkon terénnej sociálnej práce kľúčové (supervízia, pracovné a psychologické poradenstvo, školenia a tréningy) a je nevyhnutné aby takto komplexná činnosť prešla do priame kompetencie príslušného ministerstva, alebo sa našiel iný systém garantujúci jej dlhodobú udržateľnosť. Ak chceme na Slovensku vytvoriť podmienky pre lepšie možnosti sociálnej inklúzie Rómov, bude tento krok nevyhnutný. ────────── Janka Scepaníková zo sociálneho oddelenia mesta Veľký Šariš popisuje motiváciu mesta zapojiť sa do programu terénnej sociálnej práce, približuje prácu miestnych terénnych sociálnych pracovníkov (TSP), prínosy a prekážky realizácie terénnej sociálnej práce. Mesto Veľký Šariš od roku 2002 až do roku 2008 vykonávalo sociálnu terénnu prácu. Za posledné dva roky samospráva financovala tento projekt z rozpočtu mesta, nakoľko pred dvoma rokmi nami podaný projekt nebol podporený. Až od apríla tohto roku pokračujeme v terénnej sociálnej práci financovanej Fondom sociálneho rozvoja, ktorú bude vykonávať jeden sociálny pracovník a dvaja asistenti. Za obdobie ôsmych rokov samospráva pochopila potrebnosť terénnych sociálnych pracovníkov a nevie si predstaviť fungovanie sociálneho oddelenia bez nich. Radi by sme podotkli, že TSP nie sú iba pre rómske obyvateľstvo, ale pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc, čo je veľké pozitívum. Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách → Úvod do štandardov terénnej sociálnej práce v obci s osobitným zreteľom na prácu s vylúčenými komunitami (http://www.fsr.gov.sk/ews3/files/1118/brozura_2_vnutro_nahlad.pdf) Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách. Záverečná výskumná správa Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied pre Fond sociálneho rozvoja (http://www.fsr.gov.sk/ews3/files/1293/vykon-tsp-v-mrk_finalna-sprava.pdf) Terénna sociálna práca v marginalizovaných rómskych komunitách z hľadiska aktivít terénnych sociálnych pracovníkov a ich asistentov (http://www.fsr.gov.sk/ews3/files/1293/vyskum_tsp_kvantita.pdf) rómska verejná politika spravodaj 3|2011
← vzhľadom na prenos kompetencií samosprávam je veľkou výhodou, nakoľko sociálny pracovník môže pomôcť vo všetkých oblastiach týkajúcich sa uvedeného zákona. Úroveň dnešného vzdelávania budúcich TSP pripravilo vyškolených a odborne zdatných ľudí. V meste Veľký Šariš, ako v jednom z mála miest, sa podarilo zlikvidovať klasickú plechovo-drevenú rómsku osadu a všetci obyvatelia bývajú v nových bytoch nižšieho štandardu. V blízkosti sa nám podarilo vybudovať hygienické centrum a práčovňu, čo zvýšilo úroveň hygieny u rómskeho obyvateľstva. Momentálne je mesto v štádiu výstavby ďalších bytov s nižšieho štandardu. V roku 2003 bol v našom meste zavedený inštitút osobitného príjemcu a ku dnešnému dňu je doň zahrnutých 37 rodín, čo je 169 osôb. Inštitút osobitného príjemcu je stanovený v prípadoch nevyužívania finančných prostriedkov v súlade s účelom sociálnych dávok alebo z dôvodu záškoláctva školopovinných detí. Uvedená skutočnosť nám umožnila znížiť neplatičstvo za nájom, vodu a elektrinu a zjednať čiastočnú nápravu v hospodárení s finančnými prostriedkami. V začiatkoch zavedenia inštitútu osobitného príjemcu mnohí klienti nevedeli a nechceli pochopiť jeho zmysel. Postupom času zistili, že uvedený inštitút je veľmi výhodný, zvlášť u rodín, ktorých spôsob využitia finančných prostriedkov nezodpovedá účelnosti sociálnych dávok. Dnes TSP v našom meste vie pružne reagovať na akékoľvek požiadavky klientov v súlade so zákonom. Spolupracuje s lekármi, zdravotníckymi zariadeniami a vytvára podporu klientov k zodpovednému prístupu k svojmu zdraviu a zdraviu detí. Hlavnou métou terénnych sociálnych pracovníkov v našom meste je zmiernenie až eliminácia sociálno-patologických javov ako sú kriminalita, záškoláctvo, poruchy správania, zanedbávanie starostlivosti o deti, domáce násilie, alkohol, drogová závislosť. Sociálne intervencie sú zamerané predovšetkým na prevenciu týchto javov. Okrem toho terénni sociálni pracovníci pomáhajú pri vybavovaní dokladov, dávok štátnej sociálnej podpory, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k nej, a v neposlednej rade podporujú kvalitu komunikácie a vzťahov v našom meste. Je na škodu veci, že projekt nie je financovaný zo štátneho rozpočtu, ale z Európskeho sociálneho fondu, čo prináša aj negatívne stránky. Stratila sa koordinácia v projekte, chýba dlhodobá udržateľnosť, pretože projekty sú na 2 roky, z čoho vyplýva aj fluktuácia pracovníkov. Ideálne by bolo, ak by štát financoval projekt v systéme sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zo štátneho rozpočtu, aby sa zabezpečila dlhodobá stabilita finančná, personálna a odborná. Na záver chcem podotknúť, že hovoriť o konkrétnych výsledkoch je podľa môjho názo- ru predčasné, pretože v sociálnej oblasti sa výsledky neprejavujú rýchlo, ani hmatateľne, je to drobná mravčia práca a z môjho pohľadu je veľkým úspechom, že situácia sa nezhoršuje. ────────── Terénna sociálna pracovníčka Valéria Džmurová má za sebou sedemročnú prax v obci Lukov. V nasledujúcom texte hodnotí dosiahnuté úspechy svojho pôsobenia ako aj prekážky, s ktorými sa musí vyrovnávať. Obec Lukov má 598 obyvateľov, z toho 224 Rómov. Vďaka terénnej sociálnej práci sa viditeľne zlepšila životná situácia Rómov v obci v oblasti bývania, hygieny, zdravotníctva, školstva. V roku 2009 bola dokončená výstavba sociálnych bytov. Rómovia v nich žijú druhý rok a som príjemne prekvapená, ako si byty udržujú a zveľaďujú. Požiadali Obecný úrad o bezúročnú pôžičku na zakúpenie kuchynských liniek a sporákov. V začiatkoch sme sa učili aj také veci ako pustenie sprchy, no noví obyvatelia bytov sa všetky prístroje rýchlo naučili využívať a kúpeľne v bytoch tak výrazne zmenili postoj Rómov k hygiene. Spolupracujeme s detskou lekárkou. Každú preventívnu prehliadku a očkovanie máme podchytené, takže môžem prehlásiť, že nemáme v osade dieťa, u ktorého by bola zanedbaná zdravotná starostlivosť. Horšie je to s dospelými, tam často moje úsilie zlyháva, pri najčastejších chorobách (respiračné choroby, vysoký krvný tlak) je ťažko dostať klienta k lekárovi. V oblasti vzdelávania sa mi podarilo dosiahnuť, aby materskú školu navštevovali deti od troch rokov a deti v MŠ boli na celý deň a aj tam spali. Máme prvé výsledky u detí, ktoré navštevovali MŠ od troch rokov – sú veľmi šikovné, podľa vyjadrenia riaditeľky sú často šikovnejšie ako nerómske, ani jedno z nich nemuselo byť vyšetrené psychológom a neboli zaradené do špeciálnej triedy. V obci je základná škola od prvého do piateho ročníka. Podarilo sa mi zapojiť do práce dvoch dobrovoľníkov, ktorí sa pravidelne už päť rokov venujú deťom a mládeži. Čo sa týka zamestnanosti, pred hospodárskou krízou bolo zamestnaných 23 % Rómov. Teraz je to horšie, ale niektorí si zamestnanie udržali. Piati Rómovia si vybavili živnosť a darí sa im. Za podmienku kvalitnej terénnej sociálnej práce považujem dobrú spoluprácu s rôznymi inštitúciami, počnúc od Obecného úradu, cez základnú školu, materskú školu, policajných špecialistov pre prácu s rómskou komunitou, ÚPSVaR, okresný súd, lekárov. Táto spolupráca je nevyhnutná pre správne fungovanie terénnej sociálnej práce. Pred niekoľkými rokmi som bola na pracovnej stáži v mestečku Bílina. Bola som unesená prácou terénnych sociálnych pracovníkov. Mnoho nápadov som si priniesla aj do svojej práce. Mali výborne vypracovaný systém, kde denne odosielali správy o svojej práci, mali svojho právnika koordinátora. Taký systém, pri ktorom by bola denne kontrolovaná činnosť TSP je veľmi efektívny a bolo by žiaduce zaviesť ho celoplošne. Terénni sociálni pracovníci by mali byť koordinovaní a zároveň taký spôsob práce umožňuje potrebnú spätnú väzbu. Okrem neuspokojúcej koordinácie sa mi ako problematická javí neexistencia supervízie ako aj nedostačujúce finančné ohodnotenie práce TSP. Supervízia by mala byť zapracovaná do projektov, pretože malé obce nemajú finančné prostriedky na platenie supervízorov pre svojich pracovníkov. V neposlednom rade by som si do svojej práce priala viac tolerancie od nerómov. ───────── Okrem programov asistentov učiteľa, terénnych sociálnych pracovníkov a komunitných pracovníkov zdravotnej výchovy existujú aj iné činnosti zamerané na prácu s ľuďmi zo znevýhodneného prostredia. Sú to rôzne vzdelávacie aktivity ako doučovanie alebo neformálne vzdelávanie, poradenské aktivity ako pracovné či finančné poradenstvo, práca policajných špecialistov pre prácu v rómskych komunitách či napr. v Českej republike prebiehajúci program služby sociálneho asistenta polície. V nasledujúcom texte zamestnankyňa organizácie Človek v tísni Slovensko Iva Grejtáková približuje aktivity programu podpory vzdelávania a program kariérneho poradenstva. Organizácia Člověk v tísni – pobočka Slovensko bola založená v Spišskom Podhradí v roku 2004 ako pobočka humanitárnej a rozvojovej organizácie Člověk v tísni v Českej republike. Hlavnou misiou organizácie je nachádzanie a aplikovanie nových možností riešenia problémov, ktoré súvisia s problematikou sociálne vylúčených rómskych lokalít na území Slovenska. Program podpory vzdelávania je jedným zo základných programov organizácie. Aktivity tohto programu sú komplexne zamerané na riešenie problémov vo viacerých oblastiach. Či už je to zvyšovanie šancí detí a mládeže zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia na úspech vo formálnom vzdelávaní, zvyšovanie ich integračného potenciálu a posilnenie záujmu rodičov o vzdelávanie detí alebo odstraňovanie systémových bariér v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu na strane škôl a → rómska verejná politika spravodaj 3|2011
Page 1: 3|2011 Milé priateľky, milí pria
Page 5 and 6: ← jednotlivých oblastí pôsoben
Page 7 and 8: ← prostredí dodržiavajú. Tým

Spravodaj rómskej verejnej politiky 3/2011 - Ústredie práce ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?