05:35, 1 ÑанÑаÑи 1970
05:35, 1 ÑанÑаÑи 1970
05:35, 1 ÑанÑаÑи 1970
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Matematiqki Bilten ISSN 0<strong>35</strong>1–336X<br />
29 (LVI)<br />
2006 (63–70)<br />
Skopje, Makedonija<br />
ZA DIFERENCIJALNATA RAVENKA NA LAME<br />
Boro M. Piperevski<br />
Apstrakt<br />
Vo ovoj trud se razgleduva diferencijalnata ravenka<br />
na Lame. So koristenje na polinomnoto rexenie na Hermite<br />
se dobiva egzistencija i konstrukcija na edno rexenie na<br />
sedum klasi diferencijalni ravenki od tret red so polinomni<br />
koeficienti.<br />
1. Voved<br />
Vo ovoj trud se razgleduva diferencijalnata ravenka na Lame<br />
− d2 y<br />
+ n(n +1)℘(u)y = λy, (1)<br />
du2 kade ℘(u) e specijalna eliptiqka funkcija na Vajerstrase so parametri<br />
e 1 ,e 2 ,e 3 ,kadee 1 +e 2 +e 3 =0, npriroden broj i λ - parametar.<br />
Funkcijata na Vajerstrase e di-periodiqna eliptiqka funkcija<br />
so dva perioda i e rexenie na diferencijalnata ravenka:<br />
℘ ′2 (u) = ( )( )( )<br />
℘(u) − e 1 ℘(u) − e2 ℘(u) − e3<br />
Ravenkata na Lame ima i svoja algebarska forma:<br />
2ϕ(x)y”+ϕ ′ (x)y ′ − 2 [ n(n +1)− λ ] y =0, (1 ′ )<br />
kade ϕ(x) =4(x − e 1 )(x − e 2 )(x − e 3 ). Vrskata meǵu dvata vida e<br />
dadena so ℘(u) =x. Ravenkata na Lame e specijalen sluqaj na<br />
63
64 Boro Piperevski<br />
ravenka na Shredinger so periodiqen potencijal i spektar koj ima<br />
na poluoskata toqno n sloevi. Ovaa ravenka e i specijalen sluqaj<br />
na ravenka na Hil.<br />
Vo teorijata na parcijalni ravenki e poznat klasiqniot rezultat<br />
za rexavanje na vnatrexna zadaqa na Dirihle za konturen<br />
problem za Laplasova parcijalna diferencijalna ravenka vo sfera.<br />
So transformacija vo sferni koordinati i koristenje na Furieov<br />
metod na razdvojuvanje na promenlivite se dobivaat diferencijalniravenki<br />
qii rexenija se klasiqnite ortogonalni Lezandrovi<br />
polinomi koi se i sopstveni funkcii za soodvetna<br />
Xturm-Liuvilova zadaqa. Pri toa rexenijata na Laplasovata<br />
parcijalna diferencijalna ravenka se dobivaat vo vid na homogeni<br />
polinomi od soodveten stepen i se nareqeni sferni harmoniqni<br />
funkcii.<br />
Ovoj priod kon rexavanje na istata zadaqa no za elipsoid go<br />
koristel Lame so voveduvanje na eliptiqki koordinati vo Laplasovata<br />
parcijalna diferencijalna ravenka. So koristenje na<br />
eliptiqki funkcii i so koristenje na Furieoviot metod na razdeluvanje<br />
na promenlivite, dobil diferencijalna ravenka od vid<br />
− d2 y<br />
du 2 + [ a℘(u)+b ] y =0,<br />
kade ℘(u) e specijalna eliptiqka funkcija na Vajerstrase so parametri<br />
e 1 ,e 2 ,e 3 ,kadee 1 + e 2 + e 3 =0,ikadea i b se parametri<br />
koi treba da se opredelat od uslovite na zadaqata.<br />
Od uslovot na Dirihleovata zadaqa za baranje rexenie homogen<br />
polinom od stepen n t.e. analitiqka harmoniska funkcija<br />
vo soodvetnata oblast, se dobiva uslov parametarot a da bide od<br />
vid a = −n(n +1), n priroden broj.<br />
Do istiot uslov se doaǵa i od klasiqnata teorija za diferencijalnata<br />
ravenka na Lame vo algebarska forma od klasa na Fuks<br />
so pet regularni singulariteti<br />
ϕ(x)y”+ 1 2 ϕ′ (x)y ′ +(ax + b)y =0,<br />
kako od drug priod, za zadovoluvanje na uslovot ovaa ravenka da<br />
ima opxto rexenie ednoznaqna analitiqka funkcija.<br />
Se pokaжuva deka toj uslov e potreben i dovolen.<br />
So toa ravenkata na Lame go dobiva vidot (1) odnosno (1 ′ ),<br />
pri xto nejzinite rexenija se edinstveno od osum vida so qetiri
ZA DIFERENCIJALNATA RAVENKA NA LAME 65<br />
oblika:<br />
(A) : P,<br />
(B) :<br />
(C) :<br />
(C) :<br />
( ) 1/2P,<br />
℘(u) − ei i =1, 2, 3, )<br />
( ) 1/2 ( ) (2)<br />
1/2P,<br />
℘(u) − ei ℘(u) − ej i =1, 2, 3, j =1, 2, 3, i ≠ j,<br />
( ) 1/2 ( ) 1/2 ( ) 1/2P<br />
℘(u) − e1 ℘(u) − e2 ℘(u) − e3<br />
kade ℘(u) e funkcijata na Vajerxtras, a P e polinom od ℘(u) ,<br />
ivoalgebarskivid:<br />
(A ′ ): P (x),<br />
(B ′ ): (x − e i ) 1/2 P (x), i =1, 2, 3,<br />
(C ′ ): (x − e i ) 1/2 (x − e j ) 1/2 P (x), i =1, 2, 3, j =1, 2, 3, i ≠ j,<br />
(2 ′ )<br />
(D ′ ): (x − e 1 ) 1/2 (x − e 2 ) 1/2 (x − e 3 ) 1/2 P (x)<br />
kade P (x) e polinom od x.<br />
Parametarot b = λ dobiva toqno 2n +1 vrednosti.Za n paren<br />
broj 1 2 (n +2) rexenija se od tipot (A) i 3 n rexenija od tipot (C).<br />
2<br />
Za n neparen broj 3 2 (n +1) rexenija se od tipot (B) i 1 2<br />
(n − 1)<br />
rexenija od tipot (D).<br />
Ovie vrednosti moжat da se nareqat i sopstveni vrednosti,<br />
na koi im odgovaraat soodvetni rexenija na ravenkata na Lame,<br />
nareqeni sopstveni funkcii. Znaqi ovaa zadaqa moжe da se razgleduva<br />
i kako rexavanje na Sturm-Liuvilova zadaqa odnosno<br />
problem za naogjanje sopstveni vrednosti i sopstveni funkcii na<br />
eden specijalen diferencijalen operator<br />
l = − d2<br />
dx 2 + q(x).<br />
Site sopstveni vrednosti se realni broevi. Jasno e deka<br />
sopstveni funkcii kako rexenija na ravenkata na Lame moжat da<br />
bidat polinomi od stepen k samo vo sluqaite n =2k itoatoqno<br />
k +1 na broj koi odgovaraat toqno na k +1 sopstveni vrednosti<br />
na parametarot λ [1], [3].<br />
So dobivanje na site 2n +1 rexenija na ravenkata na Lame<br />
koi soodvectvuvaat na 2n +1 vrednosti na parametarot λ, seovozmoжuva<br />
dobivanjeto na baranoto rexenie na Dirihleovata zadaqa
66 Boro Piperevski<br />
(konturen problem) kako troen proizvod (vo soglasnost so metodot<br />
na Furie), koe e homogen polinom od stepen n vo odnos na Dekartovite<br />
pravoagolni koordinati. Ovie homogeni harmoniski polinomi<br />
kako rexenija na Dirihleovata zadaqa se nareqeni polinomi<br />
na Lame.<br />
Da zabeleжime deka i kaj konturniot problem so sfera isto<br />
taka se dobivaat toqno 2n +1 linearno nezavisni rexenija.<br />
Poznat e rezultatot za formiranje na diferencijalnata ravenka<br />
od tret red<br />
y ′′′ +3fy”+(f ′ +2f 2 +4g)y ′ +(4fg +2g ′ )y =0<br />
qii rexenija se proizvodi od dve rexenija na diferencijalna<br />
ravenka od vtor red<br />
y ′′ + fy ′ + gy =0<br />
So koristenje na ovoj rezultat se dobiva deka ravenkata od tret<br />
redodvid<br />
2ϕy ′′′ +3ϕ ′ y ′′ + { ϕ ′′ − 8 [ n(n +1)x − λ ]} y ′ − 4n(n +1)y =0, (∗)<br />
ima rexenie F (x) koe e polinom od stepen n i e proizvod F = y 1 y 2<br />
od dve rexenija y 1 ,y 2 na ravenkata na Lame(1 ′ ) . Ovaa polinomno<br />
rexenie e polinom za proizvolno λ i e nareqen polinom na Hermit.<br />
Neka e dadena diferencijalna ravenka od vtor red od vid<br />
(x − x 1 )(x − x 2 )(x − x 3 )y ′′ +(b 2 x 2 + b 1 x + b 0 )y ′ +(c 1 x + c 0 )=0, (3)<br />
kade x 1 ≠ x 2 ≠ x 3 .<br />
Vo [2] e pokaжano deka so transformacijata definirana so<br />
y =(x − x 1 ) α (x − x 2 ) β (x − x 3 ) γ z, (3 ′ )<br />
diferencijalnata ravenka (3) se transformira vo najmnogu 7 drugi<br />
diferencijalni ravenki od ist vid. Ako ovaa transformacija<br />
ja primenime konkretno za ravenkata na Lame od vid (1 ′ ) togax se<br />
dobivaat slednite 7diferencijalni ravenki:<br />
2ϕz 1 ”+[ϕ ′ +8(x 2 +e 1 x+e 2 e 3 )]z 1 ′ +{−2[n(n+1)x−λ]+(4x+2e 1)}z 1 =0, (I)<br />
2ϕz 2 ”+[ϕ ′ +8(x 2 +e 2 x+e 1 e 3 )]z ′ 2+{−2[n(n+1)x−λ]+(4x+2e 2 )}z 2 =0, (II)<br />
2ϕz 3 ”+[ϕ ′ +8(x 2 +e 3 x+e 1 e 2 )]z ′ 3+{−2[n(n+1)x−λ]+(4x+2e 3 )}z 3 =0, (III)<br />
2ϕz 4 ”+[ϕ ′ +8(2x 2 −e 3 x+e 2 3]z ′ 4+{−2[n(n+1)x−λ]+(12x−6e 3 )}z 4 =0, (IV)<br />
2ϕz 5 ”+[ϕ ′ +8(2x 2 −e 2 x+e 2 2]z ′ 5+{−2[n(n+1)x−λ]+(12x−6e 2 )}z 5 =0, (V)<br />
2ϕz 6 ”+[ϕ ′ +8(2x 2 −e 1 x+e 2 1 ]z′ 6 +{−2[n(n+1)x−λ]+(12x−6e 1)}z 6 =0, (VI)<br />
2ϕz 7 ”+3ϕ ′ z ′ 7 + {−2[n(n +1)x − λ]+ϕ ′′ }z 7 =0.<br />
(VII)
ZA DIFERENCIJALNATA RAVENKA NA LAME 67<br />
Vo toj sluqaj spored (3 ′ ) vrskite meǵu soodvetnite rexenija se<br />
dadeni so:<br />
y =(x − e 1 ) 1/2 z 1 ,y=(x − e 2 ) 1/2 z 2 ,y=(x − e 3 ) 1/2 z 3 ,<br />
y =(x − e 1 ) 1/2 (x − e 2 ) 1/2 z 4 ,y=(x − e 1 ) 1/2 (x − e 3 ) 1/2 z 5 , (4 ′ )<br />
y =(x − e 2 ) 1/2 (x − e 3 ) 1/2 z 6 ,y=(x − e 1 ) 1/2 (x − e 2 ) 1/2 (x − e 3 ) 1/2 z 7 .<br />
Vo vrska so potrebniot uslov za egzistencija na polinomno rexenie<br />
za ravenkite (1 ′ ), (I), (II), (III), (IV), (V), (VI), (VII), korenite na<br />
soodvetnite karakteristiqni ravenki se<br />
( 1 2 n, − 1 2 − 1 2 n) za ravenkata (1′ );<br />
(− 1 2 + 1 2 n, −1 − 1 2n) za ravenkite (I), (II), (III);<br />
(−1+ 1 2 n, − 3 2 − 1 n) za ravenkite (IV), (V), (VI);<br />
2<br />
(− 3 2 + 1 2 n, −2 − 1 n) za ravenkata (VII).<br />
2<br />
Vo literaturata [3] e poznato deka potreben uslov diferencijalnata<br />
ravenka od vid (1 ′ ) da ima polinomno rexenie e soodvetnata<br />
karakteristiqna ravenka da ima koren priroden broj.<br />
Spored toa za n =2k (paren broj) moжni polinomni rexenija od<br />
stepen k i k − 1 moжe da se baraat kaj diferencijalnite ravenki<br />
(1 ′ ), (IV), (V), (VI), azan =2k − 1 (neparen broj) moжni polinomni<br />
rexenija od stepen k − 1 i k − 2 moжe da se baraat kaj diferencijalnite<br />
ravenki (I), (II), (III), (IV).<br />
Lema: Site funkcii na Lame od vidovite (2 ′ ) se dobivaat so<br />
pomox na polinomni rexenija samo na diferencijalnite ravenki<br />
(1 ′ ), (I), (II), (III), (IV), (V), (VI), (VII).<br />
Da zabeleжime deka za diferencijalnata ravenka od tret red<br />
(∗) soodvetnata karakteristiqna ravenka za koreni gi ima broevite<br />
n, −(n +1), − 1 xto znaqi deka e zadovolen potrebniot i dovolen<br />
uslov za egzistencija na edinstveno polinomno rexenie poli-<br />
2<br />
nomot na Hermit. So koristenje na rezultatot za dobivanje na<br />
diferencijalna ravenka od tret red koja ima rexenija proizvod<br />
od dve rexenija na diferencijalna ravenka od vtor red, od diferencijalnite<br />
ravenki (I), (II), (III), (IV), (V), (VI), (VII) se dobivaat<br />
soodvetno slednite sedum diferencijalni ravenki od tret red:<br />
2ϕ 2 Z ′′′<br />
1 +3ϕ[ϕ′ +8(x 2 + e 1 x + e 2 e 3 )]Z ′′<br />
1 + {ϕ′′ ϕ + 16(2x + e 1 )ϕ+<br />
+8(x 2 + e 1 x + e 2 e 3 )ϕ ′ + 64(x 2 + e 1 x + e 2 e 3 ) 2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z ′ 1+<br />
+ {8ϕ − 32[n(n +1)− λ](x 2 + e 1 x + e 2 e 3 )+<br />
+ 32(2x + e 1 )(x 2 + e 1 x + e 2 e 3 ) − 4n(n +1)ϕ}Z 1 =0, (I 1 )
68 Boro Piperevski<br />
2ϕ 2 Z ′′′<br />
2 +3ϕ[ϕ′ +8(x 2 + e 2 x + e 1 e 3 )]Z ′′<br />
2 + {ϕ′′ ϕ + 16(2x + e 2 )ϕ+<br />
+8(x 2 + e 2 x + e 1 e 3 )ϕ ′ + 64(x 2 + e 2 x + e 1 e 3 ) 2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z ′ 2+<br />
+ {8ϕ − 32[n(n +1)− λ](x 2 + e 2 x + e 1 e 3 )+<br />
+ 32(2x + e 2 )(x 2 + e 2 x + e 1 e 3 ) − 4n(n +1)ϕ}Z 2 =0, (II 1 )<br />
2ϕ 2 Z ′′′<br />
3 +3ϕ[ϕ ′ +8(x 2 + e 3 x + e 1 e 2 )]Z ′′<br />
3 + {ϕ ′′ ϕ + 16(2x + e 3 )ϕ+<br />
+8(x 2 + e 3 x + e 1 e 2 )ϕ ′ + 64(x 2 + e 3 x + e 1 e 2 ) 2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z ′ 3+<br />
+ {8ϕ − 32[n(n +1)− λ](x 2 + e 3 x + e 1 e 2 )+<br />
+ 32(2x + e 3 )(x 2 + e 3 x + e 1 e 2 ) − 4n(n +1)ϕ}Z 3 =0, (III 1 )<br />
2ϕ 2 Z ′′′<br />
4 +3ϕ[ϕ ′ +8(2x 2 − e 3 x − e 2 3)]Z ′′<br />
4 + {ϕ ′′ ϕ + 16(5x − 2e 3 )ϕ+<br />
+8(2x 2 − e 3 x − e 2 3 )ϕ′ + 64(2x 2 − e 3 x − e 2 3 )2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z ′ 4 +<br />
+ {24ϕ − 32[n(n +1)− λ](2x 2 − e 3 x − e 2 3)+<br />
+ 32(6x +3e 3 )(2x 2 − e 3 x − e 2 3) − 4n(n +1)ϕ}Z 4 =0, (IV 1 )<br />
2ϕ 2 Z ′′′<br />
5 +3ϕ[ϕ ′ +8(2x 2 − e 2 x − e 2 2)]Z ′′<br />
5 + {ϕ ′′ ϕ + 16(5x − 2e 2 )ϕ+<br />
+8(2x 2 − e 2 x − e 2 2)ϕ ′ + 64(2x 2 − e 2 x − e 2 2) 2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z ′ 5+<br />
+ {24ϕ − 32[n(n +1)− λ](2x 2 − e 2 x − e 2 2)+<br />
+ 32(6x +3e 2 )(2x 2 − e 2 x − e 2 2) − 4n(n +1)ϕ}Z 5 =0, (V 1 )<br />
2ϕ 2 Z ′′′<br />
6 +3ϕ[ϕ′ +8(2x 2 − e 1 x − e 2 1 )]Z′′ 6 + {ϕ′′ ϕ + 16(5x − 2e 1 )ϕ+<br />
+8(2x 2 − e 1 x − e 2 1)ϕ ′ + 64(2x 2 − e 1 x − e 2 1) 2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z ′ 6+<br />
+ {24ϕ − 32[n(n +1)− λ](2x 2 − e 1 x − e 2 1 )+<br />
+ 32(6x +3e 1 )(2x 2 − e 1 x − e 2 1) − 4n(n +1)ϕ}Z 6 =0, (VI 1 )
ZA DIFERENCIJALNATA RAVENKA NA LAME 69<br />
2ϕ 2 Z 7 ′′′ +9ϕϕ ′ Z 7 ′′ + {7ϕ ′′ ϕ +6ϕ ′2 − 8[n(n +1)x − λ]ϕ}Z 7+<br />
′<br />
+ {2ϕ ′′′ ϕ +4ϕ ′′ ϕ ′ − 8[n(n +1)− λ]ϕ ′ − 4n(n +1)ϕ}Z 7 =0, (VII 1 )<br />
So koristenje na vrskite (4 ′ ) se dobivaat partikularni rexenija<br />
na diferencijalni ravenki od tret red od vid (I 1 ), (II 1 ), (III 1 ), (IV 1 ),<br />
(V 1 ), (VI 1 ), (VII 1 ), izrazeni so polinomnoto rexenie F na diferencijalnata<br />
ravenka (∗).<br />
Teorema: Diferencijalnite ravenki od tret red od vid (I 1 ),<br />
(II 1 ), (III 1 ), (IV 1 ), (V 1 ), (VI 1 ), (VII 1 ) imaat edno rexenie izrazeno so<br />
polinomot na Hermit F kako polinomno rexenie na diferencijalnata<br />
ravenka od tret red (∗). Pri toa formulata na soodvetnoto<br />
rexenie e dadeno so:<br />
Z 1 =(x − e 1 ) −1 F, Z 2 =(x − e 2 ) −1 F, yZ 3 =(x − e 3 ) −1 ,<br />
Z 4 =(x − e 1 ) −1 (x − e 2 ) −1 F, Z 5 =(x − e 1 ) −1 (x − e 3 ) −1 F,<br />
(5)<br />
Z 6 =(x − e 2 ) −1 (x − e 3 ) −1 F, Z 7 =(x − e 1 ) −1 (x − e 2 ) −1 (x − e 3 ) −1 F.<br />
Literatura<br />
[1]E.Heine: Uber lineare Differentialgleichungen zweiter Ordnung, so<br />
wie uber die Existenz und Anzahl der Lame’shen Funktionen erster<br />
Art Monatsberichte der Kon Preuss. Akademie Wissenschaften, Berlin<br />
1864 (1865), 13-22.<br />
[2] Boro Piperevski: One transformation of a class of linear differential<br />
equations of the second order, Proceedings, Department of Electrical<br />
Engineering, tome 6-7, (27-34), 1990, Skopje.<br />
[3] Sheffer, I.M.: On the properties of polynomials satisfying a linear differential<br />
equations: Part I; Transactions of the American Mathematical<br />
Society, <strong>35</strong>(1933), 184-214, Menasha – New York.
70 Boro Piperevski<br />
ON A LAME DIFFERENTIAL EQUATION<br />
Boro M. Piperevski<br />
Summary<br />
In this work we consider Lame’s differential equation. With the Hermite<br />
polynomial we be obtained formula for one particular solution of a<br />
seven class linear homogenous differential equations of the third order with<br />
polynomial coefficients.<br />
”Ss Cyril and Methodius” University<br />
Faculty of Electrical Engineering<br />
P.O.Box 574, 1000 Skopje<br />
Republic of Macedonia<br />
e-mail:<br />
borom@etf.ukim.edu.mk