Ks - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

niť, či ide o javy typické alebo atypické — pripustila som, že ma v otázke
deminutív prekladateľská intuícia sklamala.
Podobný príklad na výrazové zoslabenie uvádza A. Popovič
vo svojej Teórii umeleckého prekladu (1975, s. 129): „V preklade Puškinovej
Kapitánovej dcéry (prel. J. Ferenčík) veliteľ pevnosti Mironov
oslovuje ženu matuška. Tento výraz opakuje autor v texte pomerne
často, čím zdôrazňuje jeho funkčnosť. Zodpovedá to vzťahu medzi manželmi
Mironovovcami: starosvetske, úctivé, dobrodušné a podriadené
postavenie kapitána Mironova voči vlastnej manželke. Slovenský prekladateľ
zamenil výraz matuška za oslovenie drahá moja, ktoré je výrazovo
neutrálnejšie ako ruské; oslabuje totiž familiárnosť výrazu...
Pre slovenský preklad by vari bolo vhodnejšie familiárne oslovenie
mamička, ktoré je funkčne a semioticky rovnocenné ruskému matuška."
Tu sme sa opäť stretli s kritikou toho, čo podľa mojej prekladateľskej
poetiky aj intuície, zatiaľ však teoreticky nepodloženej a neoverenej,
nebolo výrazovým zoslabením, ale naopak, veľmi tvorivým
a adekvátnym riešením.
A tak všetky tieto popudy ma podnietili pozrieť sa na deminutíva a
hypokoristiká hlbšie a overiť si, či ide o fenomén typický alebo atypický.
O probléme deminutív z hľadiska prekladania sa na Slovensku takmer
nehovorilo ani nepísalo, ale z jazykovedného hľadiska sa im venuje
veľká pozornosť vo všetkých slovenských gramatikách. Podrobne je
rozpracovaná najmä otázka stupňovania expresívnosti zdrobnenín; najobsiahlejšie
v Morfológii slovenského jazyka (1966). Tomuto problému
sa venuje aj M. Hayeková (1971). M. Pisárčiková je zasa autorka pozoruhodných
statí z problematiky slovesných deminutív (1981 a, 1981 b).
Najprv si spresníme sémantickú a systémovú charakteristiku deminutív:
Sú to slová (modifikačné odvodeniny), ktoré oproti základovým
slovám vyjadrujú menšiu kvantitu. Popri tomto základnom význame vyjadrujú
kvalitu, a to kladnú (melioratívnu) i zápornú (ironickú), alebo
celkom stratili deminutívny význam a stali sa neutrálnymi pomenovaniami,
najmä v terminológii, napr.: kladivko, strmienok, nákovka, kohútik
na vodovode) a pod. (pórov. Ondrus, 1980, s. 160; Pauliny, 1981,
s. 46).
Deminutíva patria medzi expresíva a oproti nocionálnym — pojmovým
slovám majú tú štylistickú vlastnosť, že sú „veľmi názorné, konkrétne,
ich účinok je veľmi silný a v texte sú nápadné" (J. Mistrík, 1977).
Okrem kvantitatívnej stránky vyjadrujú aj citový postoj k oznamovanej
veci a slúžia:
1. Na označenie menšej veľkosti, ako je zvyčajná, napr.: ulička,
oblôčik, dievčatko.
2. Na vyjadrenie kladného, nežného citu hovoriaceho subjektu alebo
zjemňujúceho opisu, napr.: Pod Veporskou skalou vyviera pramienok,