Ks - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

sušených bylín), búrka [nepremokavá plstená halena), čerkeska [kabátec
siahajúci po kolená), čocha [ľudové oblečenie z čierneho súkna),
Curčchela (lahôdka z lieskových orieškov obalených v hroznovom želé),
katcha (drevený pohár na všedný deň), chačapura (syrový koláč z kysnutého
cesta) označujú neživú reáliu a uplatnením významového i formálneho
kritéria im v slovenskom skloňovacom systéme zodpovedá
vzor žena. Slová typu čača (hroznový mušt alebo alkoholický nápoj z
neho) zasa patria do vzoru ulica. Substantíva označujúce živé osoby
mužského pohlavia typu tamada (hlava hostiny) skloňujeme podľa
vzoru hrdina, substantíva typu lavaš (gruzínsky chlieb upečený z tenkých
lístkov cesta) podľa vzoru stroj, slová označujúce neživé veci so
zakončením na -o typ lobio (prívarok z lúpanej fazule) podľa vzoru
mesto. Vokatívne formy zakončené na -o typu batono (pane!), kaco
(človeče!), genacvale (milý! — zakončené na -e) zostávajú bez zmeny.
Nesklonné a stredného rodu sú substantíva zakončené na -i (označujúce
neživé predmety): mčadi (posúch z kukuričnej múky), pelamuši
(puding z hroznovej šťavy a múky), kvevri (veľká hlinená nádoba zakopaná
do zeme slúžiaca na uskladnenie vína), čachochbili (kurča pečené
na oleji a cibuli), čanachi (jedlo z baraniny pripravené na hlinených
panviciach).
Pri prepisovaní všeobecných a vlastných podstatných mien z gruzínčiny
do slovenčiny (a to aj v prípadoch, že ide o tzv. preklad z druhej
ruky, t. j. preklad z iného jazyka, do ktorého bol pôvodný gruzínsky
originál preložený) a pri začleňovaní týchto substantív do skloňovacieho
typu nášho jazyka treba dodržiavať pravidlá rešpektujúce systém
obidvoch jazykov — gruzínčiny aj slovenčiny. Časti prekladateľov sa to
v doterajšej praxi pri prekladoch gruzínskych literárnych diel do slovenčiny
podarilo. V mnohých prípadoch (na ilustráciu uvádzame iba
niektoré) však badať v oblasti prepisovania a skloňovania všeobecných
i vlastných podstatných mien nejednotnosť. Hoci si uvedomujeme, že
preklady z gruzínskej národnej literatúry tvoria iba malú časť našej
súčasnej prekladovej produkcie, sme toho názoru, že treba nastolenej
problematike venovať pozornosť. Dúfame, že tento príspevok pomôže
zjednotiť transliteračné a deklinačné pravidlá gruzínskych apelatív a
proprií na zásadách prijatých medzinárodnou fonetickou asociáciou a
a prispeje k solídnej kultúrnej úrovni našej prekladovej literatúry s gruzínskou
tematikou.
Filozofická fakulta UK
Gondova 2, Bratislava