Ks - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Na základe tohto nášho prehľadu môžeme konštatovať, že výklady o
interpunkcii sa v jednotlivých základných príručkách nepodávajú jednotne
alebo na jednom mieste. O interpunkčných znamienkach sa hovorí
v rámci výkladov o pravopise, niekedy v rámci výkladov o syntaxi
a v niektorých príručkách sa s výkladmi .o interpunkcii stretávame v
pravopise a čiastočne aj v syntaxi. Tento rozdiel v spracúvaní výkladov
o interpunkcii vyplýva celkom prirodzene z povahy interpunkčných
znamienok. Ide o isté grafické znaky, ktoré sa používajú v písaných,
resp. tlačených jazykových prejavoch. Pravopis je pritom súhrn všeobecne
platných a záväzných pravidiel o správnom používaní grafických
znakov na zapísanie jazykového prejavu (Slovník slovenského jazyka,
3, 1963, s. 428), a preto aj pravidlá o správnom používaní jednotlivých
interpunkčných znamienok patria celkom prirodzene do pravopisu
a či do výkladov o pravopise. Podľa toho súčasťou pravopisných
príručiek by vždy mali byť aj výklady o používaní interpunkčných znamienok.
Interpunkcia je však veľmi úzko zviazaná so syntaxou, resp.
syntagmatikou. (Vyplýva zo syntaktických a syntagmatických vzťahov
ako ich formálny dôsledok.) Pri mnohých syntaktických výkladoch,
napr. výkladoch o viacnásobnom a rozvinutom prívlastku alebo voľnom
a tesnom prívlastku, nie je možné nevšímať si interpunkciu, lebo tá
tesne súvisí s chápaním istého spojenia slov. Preto je nevyhnutné, aby
v osobitných prácach, ktoré sú venované iba skladbe, boli aj výklady
o interpunkcii. Možno pritom postupovať vlastne dvojako. O interpunkcii
alebo o používaní istého interpunkčného znamienka možno hovoriť
pri istom syntaktickom jave, napr. pri výklade o voľnom a tesnom prívlastku,
pri výklade o polovetných konštrukciách a pod., alebo možno
podávať súhrnný pohľad v osobitnej kapitole o interpunkcii, prípadne
vhodným spôsobom kombinovať obidva postupy. Čo sa týka spracovania
interpunkcie v súhrnných prácach o spisovnej slovenčine (kompendiách),
tu sa nám vidí ako najvhodnejší taký postup, aký sa uplatňuje
v Slovenskej gramatike E. Paulinyho, J. Ružičku a J. Stolca, že sa totiž
podáva celkový pohľad na interpunkciu v rámci kapitoly alebo časti
o pravopise a okrem toho sú aj zmienky o používaní jednotlivých interpunkčných
znamienok pri výklade príslušných syntaktických javov.
Z našich výkladov vychodí, že pri spracúvaní interpunkcie v jednotlivých
jazykových príručkách alebo v istých jazykovedných prácach
treba postupovať diferencovane podľa druhu práce (publikácie).
Ak ide o striktne pravopisnú publikáciu (príručku), je potrebné podávať
v nej výklady o interpunkcii v osobitnej časti po výkladoch o ostatných
pravopisných pravidlách alebo javoch. Ak ide o striktne syntaktickú
príručku, je možné uplatniť vyššie naznačený dvojaký postup;
spracovanie výkladov o interpunkcii v osobitnej časti (podobne ako v
pravopisných príručkách) dáva však príležitosť na podrobnejšie a pre-