Ks - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Príspevok T. S. Kogotkovovej Sú vždy potrebné slová s predponami? (č. 2,
s. 68—74) bol napísaný na základe listu čitateľa, ktorému sa nepozdávajú slová
besprostoj a bespereprosto], bežne používané v obežníkoch a hláseniach závodu,
v ktorom pracuje. T. S. Kogotkovová vo svojej odpovedi analyzuje ďalšie
slová tvorené pomocou dvoch alebo troch predpôn, typické pre vyjadrovanie
odborníkov. Konštatuje, že najmä v hovorovej ruštine badať tendenciu pomenovať
nový jav čo najúspornejšie, ale slová tvorené pomocou dvoch, príp. troch
predpôn sú z hľadiska ruskej slovotvorby nie vždy prípustné, spájanie niektorých
predpôn odporuje logike (významy predpôn sa často navzájom vylučujúl.
T. S. Kogotkovová poukazuje na to, že i keď slovotvorné a sémantické možnosti
predpony sú veľké, v súčasnej hovorovej ruštine sa predpony pri tvorení nových
slov používajú živelne. Za nebezpečenstvo pre jazykovú kultúru pokladá
autorka to, že hromadné oznamovacie prostriedky preberajú z odborného slangu
nenáležitým spôsobom tvorené slová.
L. A. Lebedevová v príspevku Nový život starých slov (č. 3, s. 58—62) píše
o prenesených významoch starých ruských slov spätých s poľnohospodárskou
výrobou, ako sú niva, žatva a stráda. V súčasnej ruskej beletrii a publicistike
sa tieto slová používajú v nových obrazných spojeniach: golubaja niva, niva
prosveščenija, belaja žatva, muzykaľnaja žatva, vinogradnaja stráda, bojevafa
stráda, ekzamenacíonnaja stráda a pod. Autorka upozorňuje na to, že niektoré
z týchto spojení už stratili svoju obraznosť, stali sa šablónovitými, sféra ich
použitia sa obmedzuje na písaný, resp. rozhlasový rečový prejav, ale v hovorovej
reči sa pociťujú ako cudzorodý prvok.
L. I. Vasilenko (č. 6, s. 37—40) sa v príspevku Modálne slová v dialógu zaoberá
úlohou modálnych slov v rozličných typoch dialógu, ich možnosťami a
významom pri výstavbe dialógu. V príspevku Ako hovoria deti? ['č. 6, s. 41—45;
píše T. A. Mechovič o osobitostiach detského rečového prejavu a o zákonitostiach,
podľa ktorých deti slová tvoria.
Rozborom publicistického štýlu sa v troch príspevkoch zaoberá L. I. Žitenevová.
Zaujímavý je najmä príspevok Orientačné body v novinách (č. 3, s. 70—
76), v ktorom sa autorka zamýšľa nad názvami rubrík, titulkami, medzititulkami
a poznámkami v novinách. Ich cieľom je aktivizovať pozornosť čitateľa a nakrátko
ho informovať o tom, o čom sa v rubrike či článku môže dočítať. L. I.
Zitenevová na materiáli viacerých ruských periodík analyzuje najčastejšie novinárske
chyby a konštatuje, že vo všetkých novinách musia prevládať titulky
informatívne a obsažné, vzájomný pomer titulkov sa musí riešiť s ohľadom
na čitateľa.
V príspevku Frazeologízmy — prostriedok výraznosti novín (č. 5, s. 69—72)
sa L. I. Zitenevová zaoberá významom frazeologizmov v publicistickom štýle.
Úvodom cituje slová V. I. Lenina, že frazeologízmy často vyjadrujú podstatu
zložitých javov mimoriadne presne. Podľa L. I. Zitenevovej sú pre novinársky
štýl najvhodnejšie tie frazeologické prostriedky, ktorými sa dá obsažné vyjadriť
istá myšlienka a súčasne aj hodnotenie daného faktu. Na dostatočne bohatom
jazykovom materiáli autorka ukazuje, že tak pri používaní frazeologizmov,
ako aj ostatných hodnotiacich jazykových prostriedkov je potrebné zachovávať
správnu mieru a pri transformovaní frazeologizmu jeho jadro, hlavnú
myšlienku. Použité frazeologízmy musia štylisticky zodpovedať textu a musia