PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Vzíah pomenovaní štát a štátnosť
(Dokončenie]
KLÁRA BUZÄSSYOVÄ
Pri výklade a opise lexikálneho významu slova štátnost a vysvetľovaní
jeho vzťahu k slovu štát treba brať okrem slovotvornej a onomaziologickej
štruktúry do úvahy ďalšie okolnosti. Je to fakt, že ako
slovo z triedy abstraktných názvov vlastností a názvov dejov pomenovanie
štátnost patrí k výrazom, ktoré v textoch často vystupujú ako
tzv. nominalizačné prostriedky, t. j. také, ktoré sú schopné kondenzovať
text. Podávajú v mennej (substantívnej) a pritom zhustenej
podobe rovnaký alebo veľmi blízky obsah, aký možno vyjadriť v opisnejšej,
dlhšej, explicitnejšej podobe slovesnými, predikatívnymi konštrukciami,
predovšetkým vedľajšími vetami. Hovoríme, že tieto abstraktá
majú svoje vetné korešpondencie. Prejavuje sa na nich súvzťažnosť
slovotvornej a syntaktickej roviny jazyka, ktorú jeden zo zakladateľov
poľských výskumov tohto zamerania W. Doroszewski (1963, s.
283—318) interpretoval tak, že názvy vlastností typu smelosí vykladal
ako tzv. prísudkovú slovotvornú formáciu, t. j. smelosí = to, že niekto
je smelý, bytie smelým. Na rozdiel od W. Doroszewského, ktorý zdôrazňoval
logicko-syntaktické podložie slovotvorných štruktúr a vyjadroval
ich vo vetnočlenských termínoch, v najnovšej poľskej akademickej
gramatike (Gramatyka wspolczesnego jgzyka polskiego. Skladnia.
1984, s. 353 n.) ide o spätosť tvorenia slov so sémantickou syntaxou
založenou na predikátovo-argumentových štruktúrach.
Nazdávame sa, že význam slova štátnosť, a najmä jeho funkcie vo
vete a v texte (a teda aj jeho lexikálnu spájateľnosť s inými slovami)
možno najlepšie pochopiť a vyložiť vtedy, keď určíme hĺbkové, z hľadiska
podstaty výrazu závažné syntaktickosémantické a logické podložie
tohto pomenovania. Pomenovanie štátnost je z hľadiska hĺbkovej