PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

na stanovenie platného slovenského názvu je už spomínaná rozšírenosť
pomenovania, tradícia v používaní, jeho domáci pôvod.
V súlade s takto koncipovanou zásadou uplatňovania botanického
názvoslovia by mal byť používateľom slovenčiny známy platný slovenský
botanický ekvivalent latinského názvu tropickej rastliny Ztngiber
čiže ďumbier a jeho synonymný vzťah s pomenovaním zázvor.
Obidva názvy — ďumbier i zázvor — pomenúvajú v slovenčine sušený
podzemok tropickej rastliny, ktorý sa používa ako aromatické korenie
pri príprave niektorých jedál, nápojov a pečiva.
Medzi používateľmi jazyka je viac ako oficiálny botanický názov
rozšírené jeho synonymum — slovo zázvor. Dnes si už málokto uvedomuje
synonymný vzťah medzi pomenovaniami ďumbier a zázvor
a mladšia generácia slovo ďumbier vo význame „korenie" už takmer
nepozná, hoci ide o starý, domáci a na celom území Slovenska používaný
názov na rozdiel od pomenovania zázvor, ktoré sa udomácnilo
v Čechách (pozri o tom M. Majtánová Názvy cudzokrajných drog rastlinného
pôvodu v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. Československý
terminologický časopis, 4, 1965, s. 93—101). Aj nárečové doklady
(materiál kartotéky dialektologického oddelenia Jazykovedného
ústavu Ľ. Štúra SAV) ukazujú, že názov ďumbier bol rozšírený na
celom území Slovenska: ďumbier dávali do polievky v Dolnom Kubíne,
Topoľčanoch, Leviciach, v Liptovskom Mikuláši, na Spiši i v Trebišove.
Pomenovanie zázvor je rozšírené na menšom území západného
Slovenska (pórov. J. Stanislav: Dejiny slovenského jazyka I, Vydavateľstvo
SAV, Bratislava 1956, s. 566). Zázvorníky sa piekli napr.
v Trnave, Ilave, Senici, inde to boli ďumbierniky.
Kladieme si otázku, prečo sa teda v komunikačnej praxi vyskytuje
oprávnene prijatý botanický názov ďumbier tak zriedkavo, resp. prečo
si už používatelia jazyka neuvedomujú synonymiu medzi pomenovaniami
ďumbier a zázvor.
Jednou z príčin sú pravdepodobne mimojazykové vplyvy. K slovenskému
používateľovi sa napríklad toto korenie dostáva v našom obchode
len pod označením zázvor, pretože pochutiny tohto druhu expedujú
pražské baliarne. Vrecúška s korením bývajú, prirodzene, označené
vžitými českými názvami.
Iným zdrojom, v ktorom sa možno stretnúť s týmto názvom, sú
botanické príručky a literatúra z oblasti prípravy jedál, stolovania ap.
S botanickými príručkami však laik neprichádza bežne do styku, a
tak zostáva len príslušná literatúra — receptáre, kuchárske knihy a i.
No aj v nich sa slovo ďumbier objaví skôr ojedinelé ako pravidelne.
Nazreli sme napr. do kníh Nová kuchárka (Bratislava, Osveta 1981),
123 čínskych receptov (Bratislava, Osveta 1989), Slovenská kuchárka
(Bratislava, Osveta 1977) — vo všetkých týchto publikáciách sa uvá-