PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Popri svojej základnej orientácii nezabúda I. Masár ani na ďalšie oblasti.
Zaujíma sa o jazyk publicistiky, v poslednom čase aj o jazyk reklamy. Zdá sa;
že jeho osobnou láskou je hudba: vidieť to aj na mnohých recenziách publikácií
z tejto oblasti. Nemožno ani dostatočne oceniť jeho verejne neviditeľnú,
ale pre vývin a normovanie slovenskej terminológie podstatnú prácu v
rozličných komisiách, pri ustalovaní termínov, ale aj pri redigovaní ich súpisov,
resp. osobitných terminologických slovníkov. Stopy jeho klasického vzdelania
(študoval v Bratislave slovenčinu a latinčinu) sa ohlasujú v štúdii o
prepisovaní gréckych a latinských mien vo viacerých publikáciách. Hold
svojmu rodnému kraju (narodil sa v Horných Lefantovciach, ale vyrástol
v Nedanovciach) i svojim rodičom vzdal v štúdii o kolárskej terminológii:
Svedomitú prácu vykonáva aj ako tajomník Medzinárodnej komisie pre lingvistickú
terminológiu pri Medzinárodnom komitéte slavistov.
Do ďalšieho života v terminológii, ako aj vôbec v teórii a praxi jazykovej
kultúry želáme s Jánom Hollým:
Včil teda koľko klasov novozámský pestuje úhor,
koľko v luhoch kvíťá, na ohlajtoch koľko je hroznov,
koľko dubov Bílých hor a koľko je písku na Bóroch:
tolko preúprimných buď ode mňa ti povzdano dékov.
Ján Horecký
Hviezdoslavov Kubín jubiloval
V dňoch 27.—30. septembra 1989 sa v Dolnom Kubíne konal v poradí už
35. ročník Hviezdoslavovho Kubína. Hoci táto vrcholná súťaž v prednese
poézie a prózy a prehliadka divadiel poézie oslávila už 35 rokov svojej existencie,
jej história je oveľa staršia. Len nemnohí sa pamätajú na to, že
predchodcom Hviezdoslavových Kubínov bola skromná súťaž v prednese najprv
medzi triedami dolnokubínskeho gymnázia, neskôr medzi najlepšími recitátormi
gymnázií v Dolnom Kubíne a v Ružomberku a až neskôr vzniklo podujatie
celoslovenského významu, ako ho poznáme dnes.
Prvé Hviezdoslavove Kubíny sa konali v skromných podmienkach. Ale napriek
tomu a či práve preto sa tu zrodili mnohé osobnosti, ktoré doteraz nestratili
kontakt s umeleckým slovom, napr. Dana Fedelešová, Soňa Mullerová,
Jaroslava Čajková, Peter Zemaník, Eva Jombíková či tí skôr narodení, dnes
známi z dolnokubínskych porôt: Peter Vilhan, Ján Kamenistý, Ernest Weidler.
Až neskôr sa táto súťaž preniesla do nových, moderných priestorov Mestského
kultúrneho strediska, kde sa už začína hlásiť o slovo nová recitátorská
generácia. Tú dnešnú zastupuje Jana Skofepová z Bratislavy (Dušan Dušek:
Závoj), ktorá získala prvenstvo v prednese prózy v IV. kategórii (stredoškoláci).
Prednes Miriam Pavelkovej z Bratislavy (Gabriel García Márquez: Najkrajší
utopenec na svete) patril medzi najkultivovanejšie — 2. miesto v tej
istej kategórii. Kamila Vondrová (Ernest Hemingway: Druhá báseň pre Mary)
a Martin Matejka z Trenčína (Miroslav Válek: Robinson) sa rozdelili o prvé
miesto v prednese poézie. V V. kategórii (vysokoškoláci a dospelí) zaujal