SLOVENSKÁ REČ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

olo viacej ako apoštolov (v texte sa predtým hovorí o počte 14). - ...a bolo nás
skoro ako apoštolov, jedenásť. Pri tomto prirovnaní vidieť, že ho autor chápe neprenesené,
doslovne, počet sa porovnáva s číslom dvanásť. Na rozdiel od takéhoto
„doslovného" chápania tohto prirovnania frazeologizácia (a s ňou spojená desémantizácia)
prirovnania postúpila na Slovensku ďalej. Ustálené prirovnanie je, bolo ich
ako apoštolov má význam neurčitej číslovky „veľa, mnoho". Prípadov takéhoto
druhu tiež nie je v Jurinovej reči veľa, ale aj ich neveľký počet signalizuje, že v istých
prípadoch už ani sám autor presne neodhadol novšie procesy vo vývine súčasnej
frazeológie na Slovensku. Týmto konštatovaním sa však opäť dostávame k problematike,
ktorú sme naznačili v úvodných častiach tohto príspevku pri charakteristike
niektorých celkom osobitných prípadov variantnosti a s nimi súvisiacim folklórnym
pozadím použitej frazeológie.
Niekedy sa dokonca zdá, akoby pre autora ani nebolo podstatné, či istú frazému
uplatňuje v jej ustálenej podobe, so všetkými jej náležitými vlastnosťami, ale
akoby dôležitejšie bolo práve to kultúrne, zvykové, resp. všeobecnejšie folklórne
pozadie, z ktorého daná jazyková jednotka vychádza. Uvedieme aspoň jeden príklad
takéhoto uplatnenia frazeologického alebo ešte viacej folklórneho výraziva:
Pri Novom roku si poznačíme, že si nám Ircba ruky stisnúť. O Grcgorc nám bude treba pluhy
vytiahnuť. O Filipe Jakube vyženieme stádo a zvuk spiežovcov naplní naše údolia. O Pelrc Pavle nakujeme
kosy a lúky sa nám senom rozvoňajú. Na Annu oko sa nám poteší klasmi.
Pri tomto rade zisťujeme jednak výrazy, ktoré majú viac-menej zreteľnú oporu
v nejakej pranostike (existuje napr. jednotka O Gregore leňoch sedliak, čo neorie -
Jurina hovorí, že okolo Gregora treba xytiahnuť pluh do poľa; alebo iný prípad:
Peter a Pavel pretrhne žitám korene - tu zisťujeme istý posun: na južnom Slovensku
sa žatva zvyčajne začínala okolo Petra a Pavla, Jurina však ako rodák z Kysúc naznačuje,
že v tomto kraji sa na Petra a Pavla začínali kosiť lúky a žatva sa začínala
takmer o mesiac neskôr - na Annu), jednak zasa obrazy, ktoré síce nie sú presne
zachytené v nejakých pranostikách ani iných parémiách, ale korešpondujú s tým, čo
býva príznačné pre obsahovú platnosť aj pre formálnu vybavenosť takýchto jazykových
jednotiek.
Podobné súvislosti možno popri prvkoch autorovho individuálneho prístupu
k frazeológii a k jej využívaniu vidieť aj za často sa vyskytujúcim a v týchto textoch
rozlične obmieňaným výrazom o slepých Spišiakoch, napr.:
ľa Jano. už še nchudzeš zo Špišakoch vyšmivac. že su šlcpi po obedze (tálo rclativi/ácia významu
danej jednotky pomocou spojenia s údajom po obede nie je ustálená ani bežná, je to skôr výsledok
autorského skríženia tejto jednotky s inou zemepisne či etnicky motivovanou frazémou, totiž s jednotkou
hovoriacou, že Rusnáci nemajú po obede rozum). - Musel som byť naozaj slepý Spišiak, keď som
po tom všetkom ešte nevidel, že... - ...a tam sa mi tie spišské zaslepené oči začali naozaj naširoko
otvárať. - Spišské oči mi naozaj skoro oslepli, keď prišiel... - Hovorili, žc som slepý (podtitul). Preto
mi tak hovorili, že som Spišiak (pokračovanie textu po podtitulku). - A vtedy sme všelci trochu oslepli,
nielen Spišiaci.