SLOVENSKA REČ - SAV

(nedokonavá forma nie je zachytená v SSJ) a napokon doposlať/doposielat
(termín v poštovníctve „poslať, posielať za adresátom").
Obidve vidové formy pri všetkých týchto slovesách sú svedectvom toho,
že predpona do- tu má lexikálny význam a vytvára nové lexikálne jednotky.
V istom počte slovies je predpona do- súčasťou „prerývanej morfémy"
do-... sa (predponovo-príponový spôsob tvorenia slovies). V SSJ sa tento
význam s výkladom „úspešné dokončenie deja" uvádza na piatom mieste.
Patria sem tieto jednovidové dokonavé slovesá: dobrat sa (čoho, k čomu),
dočítať sa (o čom, o kom, so spoj. že, zastar. i čoho), dočkať sa, zried.
i dočakať sa (koho, čoho), dohádať sa (so spoj. že; možná je i väzba čoho),
doklopat sa (bezpredm., ku komu, koho), dokopat sa (čoho, k čomu),
dokričat sa (čoho), domakat sa (čoho), dopátrať sa (čoho i bezpredm.),
dopočuť sa (čo, o čom, o kom, so spoj. že, zastar. i čoho), dopracovať sa
(čoho, k čomu), dorezať sa (čoho, napr. krvi), dovŕtat sa (čoho, k čomu,
kam), dožobrať sa (čoho). Ako ukazujú príklady, pre tento význam je
charakteristická väzba s genitívom. Pri niektorých slovesách sú však
možné aj iné väzby. Význam týchto slovies je totiž blízky cieľovému významu
„preniknutie deja k určitej hranici" (tretí význam predpony
do-), 42
pri ktorom sú okrem väzby s predložkou do možné aj iné väzby.
Pri slovesách dočítať sa a dopočuť sa sú všetky väzby okrem zastaranej
väzby s genitívom analogické podľa väzby základných slovies.
Jednovidovosť uvedených slovies nasvedčuje tomu, že tu ide o vyjadrenie
spôsobu slovesného deja. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že sú to
slovesá odvodené od základných nedokonavých slovies (sloveso počuť je
v slovenčine obojvidové). V tomto prípade možno (rovnako ako pri treťom
význame predpony do-) hovoriť o výsledkovo-cieľovom spôsobe
slovesného deja.
Výsledkovo-cieľový význam majú však aj slovesá domôct sa I domáhať
sa, domyslieť sa I domýšľať sa, doprosit sa I doprosovať sa, dovolať sa I
dovolávať sa, dovtípit sa I dovtipovat sa, dozvedieť sa I dozvedať sa, dožiadať
sa I dožadovať sa, dožiť sa I dožívať sa, ktoré majú obe vidové formy.
Slovesá doprosit sa I doprosovať sa, dožiadať sa I dožadovať sa a pravdepodobne
aj dovolať sa I dovolávať sa treba však vylúčiť spomedzi slovies
s oboma vidovými formami, pretože dokonáva forma tu má iný význam ako
nedokonavá forma (pozri príslušné heslá v SSJ). Dokonavé a nedokonavé
formy uvedených slovies nepatria k sebe, ale predstavujú osobitné lexikálne
jednotky. Pritom dokonavé slovesá doprosit sa (čoho), dožiadať sa
(čoho) a dovolať sa (koho, čoho) možno priradiť k jednovidovým slovesám
Horecký (c. d. 188) oba tieto významy spája.