16.03.2014 Views

SLOVENSKA REČ - SAV

SLOVENSKA REČ - SAV

SLOVENSKA REČ - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Príklady: jelení, soví, supí, bobrí, orlí, kuvičí; obrí, trpasličí, žobráci, clovečí,<br />

umrlčí, boží, stridží, babí...<br />

Tieto prídavné mená sa odvodzujú od pomenovaní zvierat a ľudí rodu<br />

mužského a ženského. Sú to prídavné mená, ktoré majú rovnaký význam<br />

ako prídavné mená odvodené z tých istých alebo podobných základov<br />

príponami -ký, -ský, -ový, ako napr. žobrácky, babský, bravčový...<br />

Formantom v uvedenom modeli je sústava pádových prípon, ale tieto<br />

prípony nepodliehajú tým morfonologickým pravidlám, ktoré platia<br />

v okruhu základných prídavných mien ako aj v okruhu odvodených prídavných<br />

mien spomenutých pri rozbore typu dvojnohý, bezruký. V tvaroch<br />

prídavných mien typu páví, -ia, -ie niet variácie ani čo do tvrdosti —<br />

mäkkosti, ani čo do kvantity. Preto v príponách týchto prídavných mien<br />

máme takýto systém samohlások:<br />

í<br />

e o + .<br />

ie<br />

iu<br />

ia<br />

Osobitne treba vyzdvihnúť, že na konci odvodzovacieho základu sú<br />

mäkké alebo obojaké spoluhlásky. Vidíme to na príkladoch: medvedí, hadí,<br />

krtí, labutí, jelení, havraní, sokolí, včelí, vrabčí, človečí, stridží, dodží, vší,<br />

blší, pstruží, boží, hovädzí; sobí, supí, lamí, soví, tchorí, osí, lososí, kozí...<br />

Práve to, že po obojakých spoluhláskach sú vždy mäkké prípony, ukazuje<br />

na osobitné postavenie adjektív typu páví popri vzore cudzí. Pritom nejde<br />

tu o akúsi výnimku, ako ju máme v rámci podstatných mien pri slovách<br />

typu večera alebo v rámci slovies pri slovách typu merat. Mäkké prípony<br />

po obojakých spoluhláskach sú charakteristické pre všetky adjektíva typu<br />

páví. Táto skutočnosť sa ukazuje najlepšie na tvaroch, ktoré majú diftongickú<br />

príponu: pávia, pávie, páviu; sobia, sobiu, sobie, sobieho ...<br />

Ďalej treba vyzdvihnúť, že všetky prídavné mená typu páví, -ia, -ie majú<br />

vždy neskrátené pádové prípony. Teda neplatí skracovanie dlhej slabiky<br />

po dlhej slabike. Z toho však neslobodno uzatvárať, že v tomto type musí<br />

byť pred pádovou príponou dlhá slabika. Máme prípady ako páví, pávia,<br />

pávie, ale aj prípony ako sobí, sobia, sobie. Z toho vychodí, že v adjektívach<br />

typu páví je kvantita prípon nemenná. To nie je nijaká výnimka v rámci<br />

slovenskej morfológie, lebo aj isté podstatné mená vykazujú podobnú<br />

vlastnosť. Napr. hromadné podstatné mená typu skálie (iné príklady:<br />

prútie, vŕbie, čučoriedie, borievčie ...) majú vždy dlhé pádové prípony.<br />

Je nesporné, že nedodržiavanie rytmického pravidla o skracovaní druhej<br />

dĺžky má v obidvoch slovotvorných typoch podobnú príčinu.<br />

V rámci tvorenia odvodených slov sú známe prípady, že sa dlhá odvodzovacia<br />

prípona vymyká rytmickému kráteniu. Najznámejším prípadom<br />

je vari prípona -árl-iar, ktorá sa neskracuje ani po dlhej predchá-

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!