Rakúsko - Ministerstvo zahraničných vecí SR

hlavne produkcia hmotných statkov, ktorá sa spomaľuje. V dôsledku tohto vývoja sa zhoršuje
situácia na pracovnom trhu, inflácia ostáva naopak nízka. Rakúske hospodárstvo napríklad
zaznamenalo v 2. kvartáli 2012 rast len o 0,2%, zatiaľ čo v prvom kvartáli to bolo 0,5%. Podľa
rakúskeho ministra hospodárstva Mitterlehnera chýbajú v súčasnosti Rakúsku financie na
podporu konjunktúry, chcú však tento problém riešiť skromnejšími opatreniami – napríklad
cielenou podporou silno rastúceho exportu do zámoria, eko-energetickými investíciami (7
miliárd Eur do roku 2020), úsilím o tepelné sanovanie budov (47 miliónov Eur) a lacnejšími
úvermi pre rozbehnutie podnikov (600 miliónov Eur). Zástupcovia priemyslu zároveň požadujú
pružnejšie pracovné časy a zlepšenie vzdelávania a inovácie. Mitterlehner predpovedá rast
rakúskeho exportu o 3 až 4 percentá. Pokiaľ ide o stav hospodárstva AT, aj tu, napriek
súčasnému utlmeniu ekonomiky, Mitterlehner verí v pozitívny vývoj. Rakúske malé a stredné
podniky, ktoré tvoria chrbticu tamojšieho hospodárstva, pozerajú do budúcnosti taktiež
optimisticky. Podľa aktuálneho prieskumu Erste Bank očakávajú až dve tretiny SME narastajúci
obrat a tri štvrtiny chcú investovať do modernizácie.
• HDP, miera inflácie, miera nezamestnanosti, platobná bilancia,
finančná pozícia, devízové rezervy, zahraničná zadlženosť, inflácia, očakávaný vývoj
Zadlženosť
Rakúsko by bez vyplácania úrokov (7,8 miliardy Eur) malo už dnes vyrovnaný
rozpočet. To znamená, že keby nemuselo splácať staré dlhy, malo by nulový deficit.
Pomohol tomu pokles deficitu od roku 2010 do roku 2011 z 4,5% na 2,7%. Predseda Výboru
pre štátny dlh Bernhard Felderer však varuje pred prílišným optimizmom vlády (znížiť do roku
2020 rakúsky dlh na 60%). Najmä predvolebné snahy získať si voličov formou populistických
finančných opatrení by mohli týmto cieľom ublížiť.
Napriek rastu zadlženosti Rakúska má ministerstvo financií AT deficit pod kontrolou a od
začiatku októbra 2012 začali dlhy klesať. Verejný dlh AT vzrástol na konci II. Q. 2012 o viac ako
6 miliárd Eur. Štát bol tak na konci júna 2012 podľa Statistik Austria zadlžený vo výške 228,9
miliárd Eur, t.j. 75,1% HDP. Na konci roku 2012 však ministerka financií M. Fekter ráta iba so
zadlženosťou 74,4% HDP. Deficit činil v r. 2011 7,6 miliárd Eur a v roku 2010 12,9 miliárd Eur.
Do roku 2015 by mala zadĺženosť klesnúť pod 70% a do roku 2020 dosiahnuť Maastrichtom
zadanú hranicu 60% HDP (pozn.: zadlženosť vzrástla najmä počas finančnej krízy zo 63,8%
v roku 2008 na 69,6% v roku 2009).
Na každého Rakúšana pripadá takmer 29.000 Eur dlhu.
Inflácia
Celkovú mieru inflácie na rok 2012 odhaduje OECD na 2,4%. Inflácia v AT v júli 2012 klesla na
2,1%, potom mierne vzrástla. Rakúsky maloobchod už pocítil prvé náznaky konzumnej krízy -
v prvých deviatich mesiacoch 2012 stagnoval, nad inflačnú hranicu rástol iba nákup potravín
a oblečenia (plus 0,9%). Na rok 2013 sa predpokladá inflácia 1,9%.
Nezamestnanosť
Pokiaľ ide o zamestnanosť, Rakúsko prechádza terajšou krízou v EÚ ako jedna
z najúspešnejších ČK EÚ. S 4,3% nezamestnanosťou je hlboko pod priemerom EÚ /10,7%/
(Eurozóna 11,7%) a je krajinou s najnižšou nezamestnanosťou v rámci EÚ. Od r. 2011 (4,1%)
v dôsledku stagnujúcej konjunktúry vzrástla nezamestnanosť do konca roka 2012 o ďalších
17.014 osôb (+6,7%) na 270.436. Až 47% z nich sú pracujúci s vekom nad 45 rokov (pozn.: k
tomu treba prirátať 74 tisíc ľudí v preškolovacích kurzoch). V nezamestnanosti mladých je
Rakúsko s 8,5% druhé najúspešnejšie, hneď za DE. Je to dané aj tým, že obe tieto krajiny majú
duálny vzdelávací systém, čo garantuje priemyslu prísun kvalifikovaných síl z učňoviek
a priemysloviek. Ďalším dôvodom nízkej nezamestnanosti je flexibilita pracovnej sily,
legalizácia čiernej práce a práca na skrátený úväzok (od 1.1.2013 zlepšenie podmienok pre
podnikateľov). Oproti r. 2011 stúpol aj počet zamestnancov o 35 tisíc, na 3,467 milióna
(najvyššia zamestnanosť od roku 1945). Celkovo bolo v II.Q 2012 v Rakúsku zamestnaných 4,2
milióna pracujúcich. Minister práce a sociálnych vecí Hundstorfer chce zlepšiť reintegráciu
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: www.mzv.sk/vieden, emb.vieden@mzv.sk