RakÃºsko - Ministerstvo zahraniÄnÃ½ch vecÃ SR

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU 

Rakúska republika 

Všeobecné informácie o krajine 

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rakúsku: www.mzv.sk/vieden, emb.vieden@mzv.sk

1./ Základné údaje 

Názov 

Rozloha 

Hlavné mesto 

Štátny jazyk 

Rakúska republika / Republik Österreich 

83.854 km2 

Viedeň / Wien 

nemčina 

Obyvateľstvo 8.430.558 (Viedeň: 1.724.381) 

hustota: 91/km² 

6 oficiálne uznaných národnostných menšín: 30.000 Chorvátov, 

20.000 Slovincov, 20.000 Maďarov, 20.000 Rómov, 10.000 

Slovákov, 8.500 Čechov 

Rakúšanov je 7.473.558, cudzincov 957.000. Najviac cudzincov je z Nemecka (152.000), 

z Turecka (114.000), obyvateľov zo Srbska, Kosova a Čiernej hory je 113.000, z Rumunska 

42.000. Najvyšší počet cudzincov je vo Viedni, najmenší v Burgenlandsku. Z členských štátov 

EÚ má Rakúsko s 11% šiesty najväčší podiel cudzincov. Počet občanov SR žijúcich v Rakúsku 

je okolo 23.000. 

Vierovyznanie: 

Katolíci 5.530.000 66,0 % 

Protestanti 325.314 3,9 % 

Mohamedáni 338.998 4,2 % 

Ortodoxní 179.472 2,2 % 

Židia 8.140 0,1 % 

Iné vyznanie 1,0 % 

Bez vierovyznania 12,6 % 

Priemerná dĺžka života: muži 76,4; ženy 82,1 

Medzinárodná poznávacia značka: A 

Internetová doména: at 

Čas: SEČ 

Vznik štátu Rakúska republika bola vyhlásená 12.11.1918 

Štátny sviatok 26.10. - prijatie Zákona o neutralite v r. 1955 

Medzníky rakúskej histórie: 996 – markgrófstvo vojvodov z Babenbergu , 1282 - nastolenie 

vlády habsburského rodu, 1848 – vo Viedni sa začala buržoáznodemokratická revolúcia, 

Metternichov pád, 1867 - vznik Rakúsko-uhorskej monarchie, 1918 - rozpad 

mnohonárodnostného habsburgského štátu, 03.11.1918 – Založená KSPO, zvrhnutie 

monarchie a vyhlásenie republiky 12.11.1918, 1933/4 – Dollfussova klérofašistická diktatúra, 

12.03.1938 – fašistické Nemecko anektovalo Rakúsko, okt. 1943 deklarácia ZSSR, USA a VB o 

oslobodení Rakúska spod nemeckého fašizmu, 29.03.-12.05.1945 – oslobodenie Rakúska spod 

fašistickej okupácie, 27.04.1945 – podpísanie vyhlásenia o nezávislosti a obnovení 

demokratickej republiky Rakúska, utvorenie dočasnej vlády na čele s pravicovým socialistom 

K. Rennerom, 15.05.1955 – podpísaná Štátna zmluva o obnove nezávislého a demokratického 

Rakúska 26.10.1955 - parlament prijal zákon o neutralite, o desať rokov neskôr vyhlásili tento 

deň za národný sviatok, 14.12.1955 člen OSN 20.11.1959 - podpísaná zmluva o vstupe 

Rakúska do Európskeho združenia voľného obchodu. (EFTA). V referende v roku 1994 sa 66,6% 

zúčastnených občanov vyjadrilo za vstup do EÚ. 

Špecifiká - neutralita: Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, 

bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". Z tohto dôvodu získalo v rámci EÚ 


výnimku, a teda si svoju neutralitu zachováva, a to i vzhľadom k Spoločnej zahraničnej a 

bezpečnostnej politike EÚ. Rakúsko takisto nie je členom NATO. 

Spolková armáda pozostáva z cca 35.000 mužov a 25.000 mužov v milícii. Prezenčná služba 

(povinná) trvá 6 mesiacov. Rozpočet na armádu v roku 2012 bol 0,71% HDP (okolo 2,2 

miliardy Eur). Rozpočet pre rakúske Ministerstvo obrany a športu predpokladá na rok 2013 

celkové výdavky v hodnote 2,15 miliardy Eur (personálne položky tvoria 1,11 miliardy, vecné 

výdavky 800 miliónov Eur). Podiel armádnych výdavkov tvorí 0,63% HDP. Mnohé konkrétne 

štrukturálne výdavky záležia od zrealizovania výsledkov ľudového hlasovania o budúcnosti 

armády (20. januára 2013). 

Ťažiskom nasadenia príslušníkov rakúskej spolkovej armády v zahraničných misiách na rok 

2013 ostáva Balkán a Blízky Východ /najväčší kontingent tvorí rakúsky príspevok v KFOR, kde 

sa zúčastňuje 350 vojakov a v r. 2014 by mal ich počet vzrásť na 450. V zálohe je ďalších 150 

členov operatívnych rezervných síl (ORF-Bataillon) pripravených k posilneniu jednotiek v 

Kosove. V BaH je v nasadení 400 vojakov. Pri oboch misiách je možné krátkodobá posila až 

do 250 vojakov. Veľkú jednotkovú základňu má AT postavenú aj v Libanone (200 vojakov) a 

na Golanských výšinách (387 vojakov). K ďalším oblastiam nasadenia s obmedzeným 

počtom expertov spolkovej armády patrí Afganistan (10), Cyprus (8), Kongo (2), Gruzínsko (5), 

Chorvátsko (2)/. 

2./ Administratívny a politický systém 

Štátne zriadenie 

Územné členenie 

spolková republika 

9 spolkových krajín: Burgenland, Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko, 

Korutánsko, Salzburg, Štajersko, Vorarlberg, Tirolsko a Viedeň 

Krajina: Hlav.mesto: rozloha: počet obyvateľov: 

Burgenland Eisenstadt 3.965 km 2 273,8 tis. 

Kärnten Klagenfurt 9.533 km 2 560,0 tis. 

Niederösterreich St. Pölten 19.174 km 2 1.512,2 tis. 

Oberösterreich Linz 11.980 km 2 1.387,7 tis. 

Salzburg Salzburg 7.154 km 2 505,4 tis. 

Steiermark Graz 16.388 km 2 1.204,9 tis. 

Tirol Innsbruck 12 648 km 2 656,8 tis. 

Vorarlberg Feldkirch 2.601 km 2 331,5 tis. 

Wien Wien 415 km 2 1.724.3 tis. 

Zákonodarný orgán 

Politické strany zastúpené 

v Národnej rade: 

dvojkomorový parlament (Spolkové zhromaždenie) tvorí: 

Národná rada (Nationalrat - 183 poslancov volení v priamom 

ľudovom hlasovaní na päťročné obdobie) a Spolková rada 

(Bundesrat - 62 poslancov, zastupujúcich regióny/celkový počet 

i pomer mandátov medzi spolkové krajiny sa mení podľa 

aktuálneho sčítania obyvateľstva/, volení na šesťročné 

obdobie). Existujú návrhy na zníženie počtu poslancov o 10%. 

(V Národnej rade na 165 a v Spolkovej rade na 56). 

Rakúska sociálno-demokratická strana (SPÖ) - 57 mandátov 

Rakúska ľudová strana (ÖVP) - 51 mandátov 

Rakúska strana slobodných (FPÖ) - 34 mandátov, 

Spolok pre budúcnosť Rakúska (BZÖ) – 21 mandátov 

Strana zelených - 20 mandátov 

(pozn.: od získania piatich poslancov /8.11.2012/ aj „Team 

Stronach für Österreich“) 


Spolkový prezident Dr. Heinz Fischer (od 8.7.2004; druhýkrát zvolený 25.4.2010 

a inaugurovaný 8.7.2010; volebné obdobie 6 rokov) 

Predseda NR Mag. Barbara Prammer (SPÖ, znovuzvolená od 28.10.2008) 

Spolkový kancelár 

Werner Faymann (SPÖ) 

Minister európskych a medzinárodných záležitostí (MZV AT): 

Michael Spindelegger (ÖVP) – od apríla 2011 aj vicekancelár 

Diplomatické styky so SR nadviazané 1.1.1993 

Zloženie vlády: 

Dňa 2. decembra 2008 vymenoval rakúsky spolkový prezident Dr. Heinz Fischer novú spolkovú 

vládu. Odvtedy došlo k niektorým výmenám. Spolková vláda má o štyroch členov kabinetu 

menej ako predošlá vláda. 

Spolkový kancelár: 

Werner Faymann ( SPÖ) 

Vicekancelár a minister zahraničných vecí: 

Michael Spindelegger (ÖVP) 

Ministerka pre dopravu, inovácie a technológie: 

Doris Bures ( SPÖ) 

Minister práce, sociálnych vecí a 

ochrany spotrebiteľa : 

Rudolf Hundstorfer ( SPÖ) 

Minister obrany: 

Norbert Darabos ( SPÖ) 

Ministerka pre vzdelávanie, umenie a kultúru: 

Claudia Schmied ( SPÖ) 

Ministerka pre problematiku žien: 

Gabriele Heinisch-Hosek ( SPÖ) 

Minister zdravotníctva: 

Alois Stöger ( SPÖ) 

Ministerka financií: 

Maria Fekter (ÖVP) 

Ministerka spravodlivosti: Beatrix Karl (ÖVP) 

Minister hospodárstva: 

Reinhold Mitterlehner (ÖVP) 

Minister pre vedu a výskum: 

Karlheinz Töchterle (nezávislý) 

Minister poľnohospodárstva, lesného a 

vodného hospodárstva a životného prostredia 

Nikolaus Berlakovich (ÖVP) 

Ministerka vnútra: 

Johanna Mikl-Leitner 

Štátni tajomníci: 

Ministerstvo financií: 

Andreas Schieder ( SPÖ) 

Úrad spolkového kancelára: Josef Ostermayer ( SPÖ ) 

Ministerstvo vnútra: 

Sebastian Kurz (ÖVP) 

Ministerstvo zahraničných a eur. záležitostí: 

Reinhold Lopatka (ÖVP)* 

*od 11.9.2012 namiesto Wolfganga Waldnera 

(webová stránka: www.austria.gv.at) 

V Rakúsku je podľa ústavného zákona spolková vláda spolu so spolkovým prezidentom 

najvyšším orgánom vedenia štátu. Je tzv. Kolegiálnym orgánom, ktorý rozhoduje uzneseniami. 

Jeho členom je spolkový kancelár, vicekancelár a spolkoví ministri. Štátni tajomníci nie sú 

formálne členmi vlády, ale pracujú ako pomocný orgán ministrov. 


Výsledky volieb do rakúskeho parlamentu z 28.9.2008 (Volebná účasť: 78,81 %) 

STRANA POMER HLASOV (%) 

SPÖ 29,26 

ÖVP 25,98 

FPÖ 17,54 

BZÖ 10,7 

Zelení 10,43 

Parlamentné politické strany: 

Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) – vládna strana: 

Pre stranu je charakteristická umiernená ľavicová orientácia. Strana sa vyslovuje 

predovšetkým za zachovanie sociálnych istôt, spravodlivého prerozdeľovania a za zrušenie 

školného na univerzitách. Je za zachovanie rakúskej neutrality a posilnenia sociálneho 

rozmeru európskej integrácie. SPÖ je tradične organizovaná centralistickým spôsobom, 

hlavným nositeľom politickej zodpovednosti je jej predseda. Tradičnými partnermi SPÖ sú 

zástupcovia odborov reprezentovaní Robotníckou komorou. Na výročnom zjazde SPÖ 13.10. 

2012 v St. Pöltene získal Werner Faymann - ako terajší šéf strany a jediný kandidát na kreslo 

predsedu - od prítomných delegátov 83,4 percent hlasov (pozn.: napriek tomu, že išlo o vyše 

dvojtretinovú väčšinu, mnohí tento výsledok kritizovali, pretože to bol historicky najhorší 

volebný výsledok všetkých predsedov SPÖ). 

Rakúska ľudová strana (ÖVP) – vládna strana: 

Strana sa profiluje ako štandardná kresťanskodemokratická strana s konzervatívnym 

morálno-kultúrnym postojom. Reprezentuje záujmy predstaviteľov priemyslu, obchodu, 

roľníkov a časti inteligencie. Predsedom strany je Michael Spindelegger. Funkcionálna 

štruktúra strany je organizovaná v zväzoch. Teritoriálna organizácia strany ide cez celoštátnu 

rovinu ku krajinskej, okresnej až k miestnym organizáciám. Dá sa povedať, že sila ÖVP je 

pomerne silno zakorenená v krajinskej politike. Veľké slovo pri politických rozhodovaniach 

majú predstavitelia jednotlivých rakúskych krajín a dôležité hospodárske združenia, ako 

Spolková hospodárska komora i Roľnícky zväz. Zatiaľ čo koaliční sociálni demokrati zvyšujú 

tlak na zavedenie nových daní, najmä z majetku a z dedičstva, M. Spindelegger inicioval 

aktivitu hlbokých reforiem v rakúskom hospodárstve, tzv. „podnikanie v Rakúsku 2025“, 

v rámci ktorej skupina 300 ekonomických expertov vyzýva k znižovaniu počtu daní 

a k daňovým úľavám. V záverečnej správe, zverejnenej 8.10.2012, okrem iného žiada nové 

kolo privatizácie štátnych podnikov, pružnejšie pracovné právo a zjednodušenie daňového 

systému. 

Slobodná strana Rakúska (FPÖ): 

FPÖ je pravicovo orientovaná strana. Svojimi postojmi, inklinujúcimi 

k nacionalistickému populizmu, je považovaná za krajnú pravicu Predsedom je Heinz- 

Christian Strache, zároveň aj predseda viedenskej organizácie strany (znovuzvolený 

10.6.2012). Strana získava mnohých mladých voličov populistickou rétorikou k aktuálnym 

témam ako prisťahovalectvo, či protiislamskými vyhláseniami. V súčasnosti pôsobí ako 

parlamentná opozičná strana. V roku 2012 im poškodilo viacero korupčných afér, týkajúcich 

sa ich politikov, napríklad podpredsedu Národnej rady Martina Grafa. 

Združenie za budúcnosť Rakúska (BZÖ): 

Strana vznikla v roku 2005 z iniciatívy krajinského hajtmana J. Haidera odštiepením sa 

od vedenia FPÖ. V súčasnosti pôsobí ako opozičná parlamentná strana. Predsedom strany je 

Josef Bucher. Program BZÖ je podobný programu strany FPÖ a sústreďuje sa na azylovú 

a cudzineckú problematiku. V aktuálnych prieskumoch verejnej mienky je na hranici 


parlamentného kvóra (4%). Hlasy potenciálnych voličov a aj niektorých poslancov jej berie 

najmä novovzniknutá strana Franka Stronacha. 

Strana zelených (Die Grünen): 

Strana zelených je stranou širokého politického spektra reprezentujúca priaznivcov 

ochrany životného prostredia a bezjadrovej energetiky. Predsedníčkou strany je Eva 

Glaschwinig. V súčasnosti pôsobí ako parlamentná opozičná strana. V niektorých témach 

hlasuje spolu s vládnymi stranami (napríklad za schválenie transparenčného balíku). Vo 

Viedni je spolu s SPÖ súčasťou krajinskej vlády. Nevôľu mnohých Viedenčanov (zozbieraných 

100 tisíc podpisov) si Zelený získali presadzovaním reformy platenia parkovania v hl. meste. 

Team Stronach pre Rakúsko (Stronach Team für Österreich): 

Kanadsko-rakúsky podnikateľ a multimilionár Frank Stronach predstavil v septembri 

2012 svoju novo registrovanú stranu (od 25.9.2012), s eurokritickým postojom. Časť priazne 

voličskej základne si získal svojimi podnikateľskými úspechmi, keď jeho koncern Magna 

investoval v Rakúsku 2 miliardy Eur, 18 tamojších fabrík vykazuje zisky a Stronach zamestnáva 

13 tisíc Rakúšanov. Postupne sa mu podarilo získať na svoju stranu niekoľkých poslancov 

rakúskej Národnej rady (najmä z radov BZÖ). Po zložitej diskusii mu nakoniec schválili aj vznik 

nového parlamentného klubu. 

Prieskum verejnej mienky (november 2012) ohľadom preferencií rakúskych politických strán 

(necelý rok pred voľbami) dáva pomerne vyrovnané pozície koaličným stranám SPÖ (na 

prvom mieste s 25-27%) a ÖVP (23-25%), ktoré sa vzdialili od FPÖ (s 17-19%). Strana zelených 

má 12-14%, čo jej dáva malé šance v jej snahe vládnuť po voľbách s SPÖ. Team Stronach má 

8-10%, čím sa stáva stabilným faktorom politickej škály. Na hranici zvolenia do parlamentu je 

BZÖ 4%. 

Koaličná vláda SPÖ a ÖVP bola menovaná v decembri 2008 a jej základom je paritné 

rozdelenie postov vo vláde 7 : 7. 

V súčasnej vláde kancelára V. Faymanna a vicekancelára M. Spindeleggera je 

spolupráca relatívne hladká, preto je možné predpokladať, že súčasná „veľká“ koalícia vydrží 

do riadneho termínu volieb v r. 2013. Nezhody sú napríklad v otázke zavedenie ďalších daní 

(iniciatíva SPÖ), napr. dane z majetku pre bohatšie vrstvy obyvateľstva. ÖVP chce riešiť 

znižovanie rakúskeho dlhu najmä šetrením a reformami penzijného systému (neskorší odchod 

do dôchodku), reformou administratívy, zdravotníctva a sociálnych dávok. Rozpor medzi 

stranami bol aj v riešení budúcnosti rakúskej armády (SPÖ bolo za vznik profesionálnej 

armády, ÖVP za zachovanie povinnej prezenčnej služby). 

Rakúsky parlament schválil 27.6. 2012 na mimoriadnom zasadnutí dlho diskutovaný 

tzv. „transparentný balík“. Koaličné strany SPÖ a ÖVP ním chcú urobiť „hrubú čiaru“ za 

mnohými straníckymi škandálmi a korupčnými aférami v minulom období. Jeho jadrom je 

sprísnenie povinnosti zverejňovania finančných darov politickým stranám a nové 

antikorupčné trestné právo. 

Priaznivý dopad na vývoj rakúskej spoločnosti má už zabehnutý princíp sociálneho 

partnerstva. Intenzívny dialóg a dohody medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi stabilizuje 

spoločenské a politické podmienky krajiny. Tlak jednotlivých odborov na zamestnávateľov sa 

stupňuje vždy na jeseň rokovaním o nových kolektívnych zmluvách a zvýšení platov. Najvyššiu 

hladinu zvýšenia platov dosahujú väčšinou odborové zväzy oceliarov. Rakúsko sa podľa 

údajov Eurostatu (nov. 2012) nachádza na šiestej priečke v podiele výdavkov z HDP na 

sociálnu starostlivosť v rámci ČK EÚ. 


I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE 

___________________________________________________________________________ 

a) Základná charakteristika hospodárstva 

Štruktúra rakúskeho hospodárstva je veľmi moderná a rozmanitá. Charakteristickým pre 

Rakúsko je vysoký podiel štátnych podnikov. Takmer polovica pôdy je poľnohospodársky 

využívaná. Z hľadiska surovín má Rakúsko olovo, hnedé uhlie, železnú rudu, zinok, plyn a ropu. 

Dôležitou surovinou je drevná hmota. Na území Rakúska sa nachádza aj veľké množstvo 

magnezitu. Najvýznamnejšie priemyselné podniky sú v železiarskom, oceliarskom, 

strojárenskom, chemickom a potravinárskom priemysle. Významnú rolu hrá tiež 

elektrotechnický a elektronický sektor. Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie odvetvia 

hospodárstva patrí turizmus. 

Počas finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2009 bol najviac postihnutý 

export a oblasť stavebníctva, došlo k miernemu rastu nezamestnanosti, poklesu priemyselnej 

výroby a investícií. Paradoxne, relatívne stabilná bola súkromná spotreba, ktorá sa stala spolu 

s rastúcim exportom od druhej polovice roku 2009 hybnou silou, brzdiacou hospodársky 

pokles a podporujúcou konjunktúru. Napriek určitému poklesu však vykazuje AT najnižšiu 

mieru nezamestnanosti v EÚ (4,3% v roku 2012), čo súvisí aj s pomerne nákladným sociálnym 

systémom, ktorý prostredníctvom rôznych druhov dôchodkov umelo znižuje počty 

nezamestnaných. SPÖ sa rezolútne stavia proti návrhom koaličnej ÖVP privatizovať časti 

štátnych podnikov, aj napriek tomu, že ÖVP podporuje svoj návrh tým, že by získané peniaze 

išli priamo do podpory výskumu a konjunkturálneho rastu (podľa SPÖ má privatizácia iba 

jednorazový efekt a štát v súčasnosti peniaze získava dlhodobo - formou výnosov. Tie sa dajú 

využiť aj na podporu nových technológií). Aj keď bez eurokrízy by rakúska ekonomika rástla 

rýchlejšie, profituje AT, podobne ako DE, z relatívne silných mimoeurópskych trhov. Súkromná 

spotreba nezaznamenala v sledovanom období žiadny nárast oproti rovnakému obdobiu r. 

2011. Napriek tomu nejde o alarmujúci stav – spotreba nie je síce taká dynamická ako sa 

predpokladalo, ale stále je dostatočne silná. 

• analýza vývoja hospodárstva za posledný rok a porovnanie s predchádzajúcim rokom 

Rakúsky štatistický úrad (Statistik Austria) sumarizoval a revidoval vlastné údaje 

ohľadom hospodárskeho rastu AT v roku 2011 z 3% na 2,7% HDP. Hrubý domáci produkt tak 

dosiahol 301 miliárd Eur, čo je 35.710 Eur na obyvateľa. Prognóza Organizácie pre 

ekonomickú spoluprácu a rozvoj (z 27.11.2012) taktiež reviduje údaje o raste rakúskeho 

hospodárstva smerom nadol. Pre rok 2012 udáva rast 0,6% HDP, pre nadchádzajúci 2013 

0,8% HDP a pre rok 2014 mierny nárast na 1,8%. Ešte v máji 2012 pritom prognostici 

predpovedali Rakúsku 1,6-percentný rast hospodárstva. Celková miera inflácie na r. 2012 sa 

odhaduje na 2,4%. Riziká hospodárstva AT sú vyvážené, konsolidačný smer primeraný. Štátny 

deficit by mal z dnešných 3,1% HDP klesnúť v r. 2013 na 2,7% a v 2014 na 2,1%. Zároveň 

počíta OECD s vyššou nezamestnanosťou ako je v r. 2012 (4,3%) a to v oboch nasledujúcich 

rokoch až 4,7%. 

Podľa expertov by namiesto diskusii o nových odvodoch, ako je napríklad daň z majetku, 

bolo potrebné zabezpečiť konjunkturálne oživenie a pokles daňového zaťaženia. Okrem 

toho musí vláda začať so štrukturálnymi reformami v oblastiach ako je dôchodkový systém či 

zdravotníctvo. Redukcia deficitu má byť jasnou prioritou. Reakciou na klesajúcu prognózu 

rastu hospodárstva bola aj výzva Rakúskej hospodárskej komory navrhnúť nový konjunkturálny 

balík opatrení. Ale na to chýbajú peniaze. Prekonanie finančnej krízy z roku 2008 stálo do 

konca roku 2010 štátnu kasu okolo 35 miliárd Eur. Z toho dve tretiny pripadli na nižšie príjmy 

z daní a zvyšok na stabilizačné opatrenia. Narastajú obavy, či nebudú chýbať peniaze na 

ďalšie konjunkturálne programy. Od rastu hospodárstva je priamo závislá konsolidácia a 

sanácia rozpočtu. Vládne strany SPÖ a ÖVP preto zaviedli v r. 2012 tzv. dlhovú brzdu. 

Rakúsky inštitút pre hospodársky výskum WIFO taktiež predpokladá oslabenie rakúskej 

ekonomiky v dôsledku krízy, a to napriek relatívne robustnej konjunktúre v r. 2011. Ohrozená je 


hlavne produkcia hmotných statkov, ktorá sa spomaľuje. V dôsledku tohto vývoja sa zhoršuje 

situácia na pracovnom trhu, inflácia ostáva naopak nízka. Rakúske hospodárstvo napríklad 

zaznamenalo v 2. kvartáli 2012 rast len o 0,2%, zatiaľ čo v prvom kvartáli to bolo 0,5%. Podľa 

rakúskeho ministra hospodárstva Mitterlehnera chýbajú v súčasnosti Rakúsku financie na 

podporu konjunktúry, chcú však tento problém riešiť skromnejšími opatreniami – napríklad 

cielenou podporou silno rastúceho exportu do zámoria, eko-energetickými investíciami (7 

miliárd Eur do roku 2020), úsilím o tepelné sanovanie budov (47 miliónov Eur) a lacnejšími 

úvermi pre rozbehnutie podnikov (600 miliónov Eur). Zástupcovia priemyslu zároveň požadujú 

pružnejšie pracovné časy a zlepšenie vzdelávania a inovácie. Mitterlehner predpovedá rast 

rakúskeho exportu o 3 až 4 percentá. Pokiaľ ide o stav hospodárstva AT, aj tu, napriek 

súčasnému utlmeniu ekonomiky, Mitterlehner verí v pozitívny vývoj. Rakúske malé a stredné 

podniky, ktoré tvoria chrbticu tamojšieho hospodárstva, pozerajú do budúcnosti taktiež 

optimisticky. Podľa aktuálneho prieskumu Erste Bank očakávajú až dve tretiny SME narastajúci 

obrat a tri štvrtiny chcú investovať do modernizácie. 

• HDP, miera inflácie, miera nezamestnanosti, platobná bilancia, 

finančná pozícia, devízové rezervy, zahraničná zadlženosť, inflácia, očakávaný vývoj 

Zadlženosť 

Rakúsko by bez vyplácania úrokov (7,8 miliardy Eur) malo už dnes vyrovnaný 

rozpočet. To znamená, že keby nemuselo splácať staré dlhy, malo by nulový deficit. 

Pomohol tomu pokles deficitu od roku 2010 do roku 2011 z 4,5% na 2,7%. Predseda Výboru 

pre štátny dlh Bernhard Felderer však varuje pred prílišným optimizmom vlády (znížiť do roku 

2020 rakúsky dlh na 60%). Najmä predvolebné snahy získať si voličov formou populistických 

finančných opatrení by mohli týmto cieľom ublížiť. 

Napriek rastu zadlženosti Rakúska má ministerstvo financií AT deficit pod kontrolou a od 

začiatku októbra 2012 začali dlhy klesať. Verejný dlh AT vzrástol na konci II. Q. 2012 o viac ako 

6 miliárd Eur. Štát bol tak na konci júna 2012 podľa Statistik Austria zadlžený vo výške 228,9 

miliárd Eur, t.j. 75,1% HDP. Na konci roku 2012 však ministerka financií M. Fekter ráta iba so 

zadlženosťou 74,4% HDP. Deficit činil v r. 2011 7,6 miliárd Eur a v roku 2010 12,9 miliárd Eur. 

Do roku 2015 by mala zadĺženosť klesnúť pod 70% a do roku 2020 dosiahnuť Maastrichtom 

zadanú hranicu 60% HDP (pozn.: zadlženosť vzrástla najmä počas finančnej krízy zo 63,8% 

v roku 2008 na 69,6% v roku 2009). 

Na každého Rakúšana pripadá takmer 29.000 Eur dlhu. 

Inflácia 

Celkovú mieru inflácie na rok 2012 odhaduje OECD na 2,4%. Inflácia v AT v júli 2012 klesla na 

2,1%, potom mierne vzrástla. Rakúsky maloobchod už pocítil prvé náznaky konzumnej krízy - 

v prvých deviatich mesiacoch 2012 stagnoval, nad inflačnú hranicu rástol iba nákup potravín 

a oblečenia (plus 0,9%). Na rok 2013 sa predpokladá inflácia 1,9%. 

Nezamestnanosť 

Pokiaľ ide o zamestnanosť, Rakúsko prechádza terajšou krízou v EÚ ako jedna 

z najúspešnejších ČK EÚ. S 4,3% nezamestnanosťou je hlboko pod priemerom EÚ /10,7%/ 

(Eurozóna 11,7%) a je krajinou s najnižšou nezamestnanosťou v rámci EÚ. Od r. 2011 (4,1%) 

v dôsledku stagnujúcej konjunktúry vzrástla nezamestnanosť do konca roka 2012 o ďalších 

17.014 osôb (+6,7%) na 270.436. Až 47% z nich sú pracujúci s vekom nad 45 rokov (pozn.: k 

tomu treba prirátať 74 tisíc ľudí v preškolovacích kurzoch). V nezamestnanosti mladých je 

Rakúsko s 8,5% druhé najúspešnejšie, hneď za DE. Je to dané aj tým, že obe tieto krajiny majú 

duálny vzdelávací systém, čo garantuje priemyslu prísun kvalifikovaných síl z učňoviek 

a priemysloviek. Ďalším dôvodom nízkej nezamestnanosti je flexibilita pracovnej sily, 

legalizácia čiernej práce a práca na skrátený úväzok (od 1.1.2013 zlepšenie podmienok pre 

podnikateľov). Oproti r. 2011 stúpol aj počet zamestnancov o 35 tisíc, na 3,467 milióna 

(najvyššia zamestnanosť od roku 1945). Celkovo bolo v II.Q 2012 v Rakúsku zamestnaných 4,2 

milióna pracujúcich. Minister práce a sociálnych vecí Hundstorfer chce zlepšiť reintegráciu 


starších ľudí na pracovnom trhu. Podľa Rakúskeho servisu pracovného trhu má miera 

nezamestnanosti v Rakúsku v roku 2013 mierne vzrásť. Pri nízkokvalifikovaných kádroch bez 

maturity sa však očakáva dramatickejší nárast nezamestnanosti. 

Podľa najnovšej štúdie Rakúskeho inštitútu pre výskum hospodárstva (WIFO) bude 

Rakúsko do roku 2016 potrebovať vyše 100 tisíc nových pracovných miest – najmä v oblasti 

zdravotníctva a starostlivosti o starých ľudí (40 tisíc) a vzdelávania učňov a imigrantov (15 

tisíc). Väčšia časť týchto nových pracovných miest sa však bude týkať žien, často na 

polovičný úväzok. Rakúsko sa v priemernej cene hodiny práce nachádza s 29,6 Eur na 

ôsmom mieste v rámci EÚ (priemerná cena hodiny práce v EÚ je 22,80 Eur, v eurozóne až 

27,70 Eur). 

Rating Rakúska 

Napriek snahám rakúskej vlády (vyhláseniami o šetrení, ozdravení rozpočtu a o znižovaní 

štátneho dlhu) zamedziť takémuto kroku, napokon jedna z hlavných ratingových agentúr – 

Standard & Poor´s - znížila hodnotenie Rakúska z AAA o jeden stupeň. Dňa 13.1. 2012 znížila 

krajine rating na AA+ (s negatívnym hodnotením výhľadu). Za najvyššie riziko pre dlhodobú 

finančnú stabilitu rakúskeho hospodárstva označila agentúra Standard & Poor´s (popri 

dlhovej kríze a nestabilite Talianska) najmä neistú hospodársku situáciu vo východnej Európe. 

Rakúske banky majú v tomto regióne až 22-percentný (najvyšší) podiel na trhu. Počas 

hospodárskeho rozmachu udeľovali často úvery aj bez toho, aby boli podložené 

dostatočným zabezpečením. Oslabením konjunktúry v týchto krajinách (napríklad 

v Maďarsku, kde majú kapitál za 32 miliárd Eur) sa z mnohých pôžičiek stali nedobytné 

pohľadávky. 

Ratingová agentúra Moody´s v septembri 2012 potvrdila bonitu Rakúska s AAA, opätovne 

s negatívnym výhľadom. Moody´s preverovala rating Rakúska, aby sa presvedčila, či 

stúpajúce riziko gréckeho výstupu z Euro nemá negatívny dopad na AT. Rakúske 

hospodárstvo je však diverzifikované, konkurencieschopné a je tu aj najnižšia nezamestnanosť 

v rámci EÚ. Podobne potvrdila Rakúsku v apríli 2012 rating AAA (so stabilným výhľadom) 

agentúra Fitch. /pozn.: Rakúsko si ročne objednáva hodnotenia (celkovo cca za 700 tisíc Eur) 

od šiestich ratingových agentúr. Okrem „veľkých hráčov“ (S&P, Moody´s, Fitch) sem patria aj 

menej známe inštitúty DBRS, Sustainalytics a Oekom Research/. 

Konkurencieschopnosť 

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť je Rakúsko podľa štúdie Svetového ekonomického fóra 

(november 2012) na 16. mieste, keď si oproti minulému roku polepšilo o tri priečky. Avšak 

v roku 2008 bolo AT už aj na 14. mieste. Pozitívne je hodnotená spolupráca medzi 

zamestnancami a zamestnávateľmi (6.miesto), infraštruktúra ciest a energetického 

zabezpečenia (7.) a bezpečnosť (12.). Negatívne je hodnotená malá flexibilita miezd (142. 

priečka). 

Výška odvodovej kvóty 

Kvóta určuje, či ešte v danej krajine existujú možnosti pre zavedenie nových daní, 

alebo nie. Rakúsko je krajina s takmer 43-percentným podielom daní a sociálnych odvodov 

na výkone hospodárstva, čo je osem percent nad priemerom OECD. Podľa rakúskej ministerky 

financií Marie Fekter už Rakúsko nemá žiaden priestor na manévrovanie: dokonca aj „europroblematické 

štáty“ ako napr. Španielsko majú podľa Fekter väčší manévrovací priestor. 

Chcela by preto znížiť kvótu zo súčasných 43 na 40 percent. AT má v rámci EÚ piatu najvyššiu 

kvótu zdanenia (na 1. mieste je Dánsko s 49%, SR má 29%). Podľa predsedu rakúskeho 

Združenia priemyselníkov – Idustriellenvereinigung (IV) Georga Kapscha sú plány strany SPÖ 

zaviesť ďalšie zdaňovanie (majetková a pozemková daň, daň z dedičstva) škodlivými pre 

celé Rakúsko. Krajina podľa neho potrebuje skôr odbremenenie stredných príjmov od daní. 

Navrhuje zvýšenie DPH z 20 na 22%, čo by malo priniesť štátu 2 mldr. Eur. Výnimkou majú byť 

potraviny, kde má DPH poklesnúť na polovicu./Vládna strana SPÖ viackrát potvrdila, že bude 

usilovať o zavedenie dane z nehnuteľností, Táto daň by sa týkala okolo 80 tis. milionárov. 

Okrem toho bude strana usilovať aj o zavedenie ďalších daní, konkrétne daň z dedičstva 

(nad 1 mil. eur) a daň z darovania (nad 300 tis. eur). V úspornom balíčku (prijatom vládou na 


jar t.r.) zatiaľ časovo (2013-2016) zakotvenú povinnosť solidárneho príspevku pre super 

zarábajúcich v AT (nad 185 920 eur ročne) chce SPÖ zaviesť ako trvalú povinnosť/. 

• Štátny rozpočet, hlavné črty 

Rakúsky parlament schválil rozpočet na rok 2013 dňa 16.11. 2012. Celkovo je o pol miliardy 

menší ako pred rokom a aj platenie úrokov štátu je nižšie – namiesto 7,9 miliárd iba 6,5 miliárd 

Eur. Je to následok historicky veľmi nízkych pôžičiek, keď úročenie 10-ročných štátnych 

dlhopisov pre Rakúsko kleslo v tomto roku z 3,1% na 1,8%. Tým klesli aj pasívne úroky o 204 

miliónov Eur. Ďalších 1,24 miliardy Eur odpadlo z príplatkov, povinných pri navýšení pôžičiek 

kvôli nízkym úrokom. 

Príjmy sú vo výške 68,678 miliardy Eur, výdavky vo výške 75,012 miliárd Eur, čiže nové 

zadlženie je 6,334 miliárd Eur. Deficit spĺňa Maastrichtské kritériá - na rok 2013 sa počíta s 2,3 

percentami. Celkové zadlženie štátu činí 75,4 percent HDP. 

Rakúsky rozpočet 2013 – výdavky na jednotlivé rezorty (s porovnaním za r. 2012): 

2012 2013 

Celkový rozpočet 76.480 75.013 

Justícia a bezpečnosť 

Najvyššie orgány 249 216 

Úrad vlády 344 343 

Vnútro celkovo 2.470 2.505 

Zahraničie 423 403 

Justícia 1.186 1.289 

Vojenské záležitosti, šport 2.232 2.149 

Finančná správa 1.219 1.194 

Sociálne a prac. záležitosti, zdravotníctvo, rodina 

Prac. záležitosti 6.191 6.406 

Sociálne zálež., ochrana spotrebiteľa 3.005 2.901 

Sociálne poistenie 10.024 9.966 

Dôchodky 9.017 8.694 

Zdravotníctva 928 926 

Rodina a mládež 6.406 6.566 

Vzdelanie, výskum, kultúra 

Školstvo, kultúra 8.317 8.503 

Veda, výskum 3.848 4.022 

Technológie, inovácie 482 406 

Hospodárstvo, infraštruktúra, životné prostredie 

Hospodárstvo 446 421 

Doprava, inovácie, technológie 2.971 2.914 

Poľnohosp., lesné a vodné hospodárstvo 2.145 2.094 

Životné prostredie 1.008 658 

Úroky 7.947 6.508 

• prognózy vývoja 

Po útlme by malo Rakúske hospodárstvo v roku 2013 opäť rásť – pomalšie ako sa očakávalo, 

avšak každopádne lepšie, ako celkový priemer v Eurozóne (0,4% v r. 2013). Vo svojej 

prognóze (jeseň 2012) predpovedajú výskumné pracoviská WIFO a IHS 1%, resp. 1,3% rast (v 

júni 2012 sa prognózy pohybovali ešte na úrovni 1,3% resp. 1,7%). Rakúsko trpí najmä recesiou 

niektorých pre AT dôležitých vývozných štátov, ako Taliansko, Maďarsko či Česká republika. 

V roku 2012 rástol export iba o 0,8%, v r. 2013 to ale má byť až 4,2%. Inflácia by mala zo 

súčasných 2,3% klesnúť na 2%. 


Podľa štúdie rakúskeho Inštitútu pre aplikované štúdie by prípadný rozpad eurozóny priniesol 

do roku 2016 rakúskemu hospodárstvu pokles o 11 percent, čo by znamenalo stratu 

pracovných miest až pre 157 tisíc zamestnancov. Národné meny juhoeurópskych štátov by 

výrazne devalvovali, naopak šiling by sa výrazne zhodnotil. Namiesto nákupu rakúskych 

výrobkov by sa obyvatelia orientovali na konzum dovážaného lacnejšieho tovaru, domáci 

export by do roku 2016 klesol o 22,5% a príjmy domácností o 14,2 miliardy Eur. A ak by 

z eurozóny vypadli „iba“ GR, IT, ES, IRL, PT a Cyprus, znížil by sa do roku 2016 rast rakúskeho 

hospodárstva o 7,5% a stálo by to pracovné miesta 80 tisíc Rakúšanov. 

• stimulačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy 

Rakúska vláda v lete 2012 prezentovala tzv. „Hospodársku správu Rakúska“ 

(Wirtschaftsbericht Österreich) s analýzou hospodárstva krajiny, s prognózami, resp. víziami do 

budúcnosti, v ktorej konštatuje, že hospodárstvo je krátkodobo ovplyvnené celkovou 

neistotou v Európe, ale Rakúsko sa rozvíja priaznivejšie ako celý európsky priestor, v priemere 

je tento rast o jedno percento vyšší. Konsolidácia rozpočtu a fiškálny pakt na úrovni EÚ sú 

dôležité kroky pre obnovu hospodársko-politickej spôsobilosti Rakúska. Zároveň však vyzýva 

k väčšej ochote k reformám. V dôsledku stagnujúceho exportu do EÚ napomáha vláda 

posilniť vývoz do zámoria, keďže až 60% hospodárskeho výkonu rakúskej ekonomiky 

prichádza z exportu. Práve pozitívna bilancia exportných výsledkov, ktoré zaznamenali 

v krajinách mimo EÚ v roku 2012, hospodárstvu veľmi pomohla. Už v roku 2011 vzrástol 

mimoeurópsky vývoz o dve percentá, čo znamená 2 miliardy Eur. V súčasnosti sa zámorský 

export podieľa 18 percentami (pozn.: rakúski podnikatelia využívajú súčasný rast 

hospodárstva USA a postupne zvyšujú export, ale aj investície. V roku 2011 Rakúsko 

zaznamenalo rekordný export do USA vo výške 6,4 miliardy dolárov. Rakúska hospodárska 

komora vytýčila tri hlavné exportné toky: výrobky pre IT a obnoviteľné energie do Los 

Angeles, vybavenie pre automobilový priemysel do Chicaga a biotechnologické výrobky, 

lekársku techniku, potravinárske technológie a konzumný tovar do New Yorku). 

Ďalším cieľom je zvýšiť podiel vývozu produkcie z malých a stredných podnikov. Rakúsko musí 

zvládnuť „pendlovanie“ medzi rastovými programami, ozdravovaním rozpočtu a štátnym 

zadlžením a stlačiť zadlženie pod 60% HDP. Aktívna konjunkturálna a rastová politika by mali 

posilniť ekonomickú pozíciu krajiny, obklopenej viacerými štátmi, ktoré majú problémy (pozn.: 

hospodárska správa analyzuje aj straty, ktoré by zasiahlo AT v prípade odchodu Grécka 

z eurozóny. „Grexit“ by vyšiel Rakúsko 10,9 miliárd Eur). 

Podľa rakúskeho ministra hospodárstva Mitterlehnera chýbajú v súčasnosti Rakúsku financie 

na podporu konjunktúry, chcú však tento problém riešiť skromnejšími opatreniami – napríklad 

cielenou podporou silno rastúceho exportu do zámoria, eko-energetickými investíciami (7 

miliárd Eur do roku 2020), úsilím o tepelné sanovanie budov (47 miliónov Eur), lacnejšími 

úvermi pre rozbehnutie podnikov (600 miliónov Eur). Zástupcovia priemyslu zároveň požadujú 

pružnejšie pracovné časy a zlepšenie vzdelávania a inovácie. Opatrenia v roku 2013 majú 

zlepšiť podporu SME a zakladanie nových podnikov, najmä u mladých podnikateľov, 

napríklad znížením základného imania (kapitálu) na 10.000 Eur. 

Rakúska vláda navyše zaviedla už vo februári 2012 program úsporných opatrení, tzv. 

dlhovú brzdu. Vláda chcela pôvodne zakotviť dlhovú brzdu do ústavy, pre neochotu 

opozície ju nakoniec schválila ako bežný zákon. Zákon by mal začať platiť od 1. januára 2013. 

Do roku 2016 by mal tento úsporný balíček ušetriť 26,5 miliárd Eur. Príjmy z nových daní by 

mali priniesť 7,5 miliardy Eur. Najväčšie škrty sa dotknú penzijného systému. Šetriť budú aj 

spolkové krajiny v celkovej výške 5,2 miliardy Eur. Od roku 2017 môže štátny deficit dosiahnuť 

iba 0,35% HDP. Stav dlhu Rakúska by sa tak do roku 2020/2021 mal opäť dostať pod hranicu 

EÚ 60% HDP. Výnimka z dlhovej brzdy bude možná iba vo vymedzených prípadoch, ako sú 

prírodné katastrofy alebo hospodárska kríza. Od roku 2017 musia podieľať na dlhovej brzde aj 

spolkové krajiny a obecné samosprávy. Pokiaľ ide o dosiahnutie dlhu 60% HDP do roku 2020, 

znamená to odbúranie približne 40 miliárd Eur dlžôb. Štrukturálnymi reformami by vláda 

chcela ušetriť cca 2 miliardy Eur ročne. Reformy by sa mali týkať dôchodkov, zdravotného 

systému, samosprávy a subvencií. 


Niektorí politici ÖVP sa prihovárajú za privatizáciu zvyšných štátnych podielov Rakúskej 

pošty, Telekomu Austria a OMV. V súčasnosti vlastní štát 53% pošty, 32% OMV a 28% Telekomu. 

Tento názor naráža však na jasné „nie“ koaličnej SPÖ, ktorá varuje pred vypredávaním 

štátneho majetku. 

• lokálna mena, výmenný kurz, história 

V Rakúsku platí spoločná európska mena Euro. Pred zavedením eura bol od roku 1924 do 

roku 1999 používaný v AT rakúsky šiling (s výnimkou pripojenia k nemeckej ríši, keď bola 

menou ríšska marka). Šiling sa delil na 100 grošov. Pretrval až do zavedenia Eura, keď bol kurz 

šilingu k euru stanovený na 1S=0,07267€. Podľa prieskumu verejnej mienky rakúskej Spoločnosti 

pre európsku politiku (november 2012) sa 76% Rakúšanov vyjadrilo pre Euro, 17% by sa 

opätovne vrátilo k šilingu. Na otázku dlhodobého zotrvania Eura odpovedalo pozitívne 66 

percent, ale až 30% Rakúšanov je v tomto smere skeptických. Za posledné roky dramaticky 

poklesla dôvera v Euro, keď ešte v roku 2010 malo „veľkú až veľmi veľkú dôveru“ v Euro 70% 

Rakúšanov, dnes to je len 38%. Počet euroskeptikov („žiadna“ alebo takmer „žiadna 

dôvera“) sa pritom zdvojnásobil. 

• HDP na obyvateľa, HDP, deficit štátneho rozpočtu 

Hrubý domáci produkt Rakúska: 

Hrubý domáci produkt v r. 2011 dosiahol 301 miliárd Eur, čo je 35.710 Eur na obyvateľa. 

(V roku 2010 bol HDP 286,2 miliardy Eur, na obyvateľa 30.843 Eur). Podiel Rakúska na EÚ-27 je 

cca 2,4%. Hrubý domáci produkt na obyvateľa zaraďuje Rakúsko na tretie miesto v Európskej 

únii (po Luxembursku a Holandsku). 

V porovnaní s Európskou úniou (100%) bol HDP na obyvateľa v Rakúsku v roku 2011 až 128%. 

Pokiaľ ide o rozdelenie HDP podľa tvorby hodnôt a sektorov (r.2010), tak poľnohospodárstvo 

sa podieľa 1,5%, priemysel 22,3%, stavebníctvo 6,9% a služby 69,3% 

Hospodársky rast: 

Prognóza Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (z 27.11.2012) udáva pre rok 2012 

rast 0,6% HDP, pre nadchádzajúci rok 2013 0,8% HDP a pre rok 2014 mierny nárast na 1,8%. 

Deficit štátneho rozpočtu 

Štátny deficit by mal podľa OECD z dnešných 3,1% HDP klesnúť v r. 2013 na 2,7% a v 2014 na 

2,1%. 

• štruktúra zamestnanosti, počet obyvateľov pod hranicou chudoby 

Podľa údajov Rakúskeho štatistického úradu bolo v roku 2009 ohrozených chudobou 993 tis. 

osôb, z čoho reálne chudobných bolo 488 tis., aj keď definícia chudoby v rakúskych 

podmienkach dáva široké možnosti interpretácie. V AT sú chudobou ohrození tí, ktorí majú 

mesačne k dispozícii menej ako 994 EUR. Podiel obyvateľov pod hranicou chudoby je 5,9%. 

Majetky v Rakúsku sú rozdelené veľmi nerovnomerne: podľa aktuálnych údajov Rakúskej 

národnej banky (jeseň 2012)vlastní 10 percent najchudobnejších domácností menej ako 1000 

Eur, naproti tomu najbohatších 10 percent má viac ako 542 000 Eur majetku. V priemere 

vychádza na Rakúšana 265 000 Eur. Avšak v skutočnosti až tri štvrtiny vlastnia oveľa menej. 

Najdôležitejším vlastníctvom je auto, prípadne dom alebo byt, 87% má šporiace konto a iba 

5% akcie. Podľa prieskumov Európskej komisie sa Rakúsko vie najlepšie vysporiadať 

s chudobou detí. 

Rakúska vládna strana SPÖ chce viac do financovania sociálneho systému zapojiť 

bohatých. Zavedenie dedičskej a majetkovej dane by podľa štátneho tajomníka Ministerstva 

financií Andreasa Schiedera mohlo priniesť ročne do štátneho rozpočtu príjmy v hodnote 2,5 

miliardy Eur. Stredná vrstva by však nemala byť týmito opatreniami postihnutá, nakoľko pri 


majetkovej dani ide o majetok nad milión Eur, ktorý podľa Scheidera tak či tak 99% 

Rakúšanov nevlastní a pri dedičskej dani ide taktiež o zdedenie majetku nad 1 milión Eur. 

Rakúsko sa podľa údajov Eurostatu nachádza na šiestej priečke v podiele výdavkov z HDP na 

sociálnu starostlivosť v rámci ČK EÚ. 

Štruktúra zamestnanosti: 

Poľnohospodárstvo: 3% 

Priemysel: 27% 

Služby: 70% 

b) Hlavné odvetvia hospodárstva 

Podľa aktuálnej štúdie Bank Austria (november 2012) až 46% hospodárskeho rastu Rakúska 

v rokoch 2006 až 2011 zabezpečil priemysel. To bola aj príčina rozhodujúceho rozdielu medzi 

krízou zmietanou Európou a relatívne dobrou situáciou v Rakúsku. Predseda rakúskeho 

združenia priemyselníkov Georg Kapsch preto podporuje európsku re-industrializačnú politiku 

(požadovaný cieľ je v EÚ zvýšiť priemyselnú kvótu z terajších 16% na 20%). Rakúske Združenie 

priemyselníkov predpovedá na rok 2013 oveľa výraznejšiu stagnáciu priemyselnej 

konjunktúry AT ako výskumné ústavy WIFO a IHS a hovorí dokonca o možnej recesii 

rakúskeho priemyslu, ktorá bude závislá na vývoji ekonomiky v krajinách eurozóny. 

V rebríčku 100 najsilnejších svetových značiek figuruje za rok 2012 iba jedna rakúska 

firma - Red Bull, ktorá sa s objemom 13,93 miliárd Eur umiestnila na 61. mieste. 

V rebríčku „Top 300“ európskych podnikov agentúry Ernst&Young za rok 2012 sa 

nachádzajú tri rakúske firmy: ropný koncern OMV s obratom 20,4 miliardy Eur (na 42. mieste), 

nasledovaný oceliarskym koncernom Voestalpine s obratom 6,2 miliardy Eur (159. miesto) 

a stavebnou firmou Strabag s obratom 5,7 miliárd Eur (175. miesto). Šéf Rakúskej obchodnej 

komory Christoph Leitl navrhuje stimuly pre rast hospodárstva formou investičných 

vzrastových prémií pre rakúske firmy. Jednopercentné zvýšenie rastu znamená pre rakúske 

hospodárstvo 25 tisíc nových pracovných miest, čo je perspektíva najmä pre mladých ľudí. 

Zároveň podporuje systém učňovských škôl a priemysloviek pre výchovu dostatočného počtu 

technických odborníkov pre priemysel. 

Index nákupných manažérov za 07/2012 spracovaný Bank Austria piaty krát za sebou 

opätovne klesol, tentoraz z 50,1 na 47,4 bodov. Rakúska priemyselná produkcia tak prvý raz 

v r. 2012 zaznamenala pokles. V júni 2012 hlásila ešte väčšina priemyselných prevádzok 

rozširovanie produkcie. Ide o najväčší prepad dynamiky produkcie od zavedenia indikátora 

v r. 1998. Úbytok sa vzťahuje aj na nové objednávky a v dôsledku toho aj na zamestnanosť 

v priemyselných prevádzkach, ktorá zaznamenala tempo redukcie ako v r. 2010. Skrátené 


dodacie lehoty a výrazne klesajúce nákupné objemy rovnako signalizujú hospodársku 

recesiu. Do tejto schémy zapadá aj opätovný mierny pokles predajných cien. 

Medzi najvýznamnejšie priemyselné odvetvia Rakúska z hľadiska výšky obratu sa zaraďuje: 

- ťažký priemysel (spracovanie kovov, výroba kovových výrobkov) 

- automobilový priemysel 

- strojárenstvo 

- potravinársky priemysel (výroba potravín a nápojov) 

- drevársky a nábytkársky priemysel 

- výroba chemikálií a chemických výrobkov 

- spracovanie ropy 

- telekomunikačná technika 

- priemysel elektrotechnický a elektronický 

Rakúsky priemysel možno označiť najmä ako subdodávateľský priemysel hlavne pre 

nemecké firmy. Priemysel sa sústreďuje najmä do Viedne, Linzu, Salzburgu a Innsbrucku. 

Kedysi štátny priemysel bol z veľkej miery privatizovaný (OMV AG, Voestalpine AG, VA 

Technologie AG, Steyr Daimler Puch AG, Austria Metall AG). Napríklad Steyr Daimler Puch bol 

predaný koncernu Magna, VA Tech firme Siemens AG a Jenbacher Werke koncernu General 

Electric. 

Rakúsky oceliarsky priemysel zvýšil svoju produkciu v roku 2011 o 10% na 36,5 miliárd Eur. Aj za 

rok 2012 sa očakával nárast produkcie. 

Stavebný priemysel v Rakúsku pôsobil na začiatku hospodárskej krízy ako určitý stablizačný 

faktor a to najmä vďaka dokončovaniu ešte pred krízou zakontrahovaných zákaziek. Napriek 

určitým pozitívnym signálom o ukončení krízy, možno v Rakúsku pozorovať iba relatívne 

pomalé oživovanie tohto odvetvia. Pozitívny rozvoj stavebníctva sa nepodarilo oživiť ani 

vláde, ktorá v konjunkturálnych balíčkoch podporila výstavbu a rekonštrukcie ciest, 

rekonštrukcie železničných staníc a tratí a termickú sanáciu budov. Jedným z dôvodov je aj 

dlhé plánovanie a projektovanie takýchto investičných akcií. . V dôsledku masívneho šetrenia 

verejnej správy hrozí rakúskym stavebným koncernom výrazný pokles objednávok na 

domácom trhu s čím súvisí úbytok pracovných miest. V strednodobom výhľade sa rakúske 

stavebníctvo pripravuje na cyklické spomalenie. Súkromný sektor nedokáže ani zďaleka 

kompenzovať výpadok štátnych objednávok. Osobitne negatívne sa stavebnej branže 

dotkol v roku 2012 úbytok štátnych zákaziek zo strany Rakúskych spolkových železníc. 

Obavy sú aj z vývoja vo finančnom sektore, keď terajšie nie veľmi dobré výsledky niektorých 

rakúskych bánk môžu zastaviť financovanie veľkých stavieb. 

Automobilový priemysel V Rakúsku pracuje priamo alebo nepriamo pre automobilový 

priemysel až 360 tisíc ľudí. Časť týchto pracovných miest môže byť ohrozených vysokými 

platmi, dohodnutými pre pracovníkov rakúskeho kovospracujúceho priemyslu a hrozí im, že 

výroba môže byť presunutá do krajín východnej Európy s lacnejšou pracovnou silou (napr. 

koncern Magna by mohol o niekoľko rokov stratiť výrobu automobilu “Mini“, ktorý sa úspešne 

vyrába v Grazi od roku 2010). 

Vo vyše 700 firmách priamo pre tento priemysel pracuje cca 150 – 200 tis. pracovníkov. Mnohí 

globálni automobiloví výrobcovia a dodávatelia ako Magna, Miba, Opel Wien, alebo MAN 

produkujú v Rakúsku automobily alebo komponenty a vyvíjajú nové inovácie. Rakúsko je 

medzinárodné žiadané: Napríklad General Motors investoval v rokoch 2008 až 2010 do svojho 

závodu Wien-Aspern 200 miliónov Eur. Automobilový priemysel patrí medzi Top-5 rakúskych 

priemyselných odvetví. Ročný obrat je okolo 21,5 miliárd Eur. Spolu so subdodávateľskou 

sieťou a službami zabezpečuje automobilový priemysel 360.000 miest, čo je každé ôsme 

pracovné miesto. Rakúske firmy ročne vyprodukujú 1,8 milióna motorov a prevodoviek 

a z výrobných pásov vyjde 290.000 vozidiel. Exportná kvóta tvorí 90%. Vyvážajú sa aj 

investície. Napr. rakúsky podnik Voestalpine buduje za 50 miliónov Eur fabriku (pre 220 

zamestnancov) v americkom spolkovom štáte Georgia. Cieľom je nasledovať (ako 


subdodávateľ) výrobcov automobilov aj na trhy v USA a v južnej Amerike. Závod bude 

v meste Cartersville, neďaleko Atlanty, teda v regióne, kde vzniká tzv. „druhý Detroit“. 

Rakúsky trh s osobnými automobilmi bol v r. 2012 na tom v porovnaní s ostatnými členskými 

štátmi EÚ relatívne dobre – oproti roku 2011 klesol predaj iba o 1,2% (priemer EÚ - 8,9%). S 340 

tisíc predanými osobnými automobilmi bol tak dosiahnutý druhý najlepší výsledok v histórii 

predaja áut v Rakúsku. 

Rakúsky drevospracujúci priemysel patrí medzi najmodernejšie a najvýkonnejšie na svete. 

V tomto priemysle pracuje cca 30 tis. zamestnancov a je jedným z najväčších 

zamestnávateľov pri porovnaní s ostatnými 22 priemyselnými odvetviami. Priemysel zahŕňa asi 

1 500 firiem a 1 200 píl. V rakúskom nábytkárskom priemysle pôsobí asi 60 firiem, ktoré 

zamestnávajú cca 7 tis. zamestnancov. Výrobky sú vyvážané hlavne do Nemecka 

a Talianska. 

Chemický priemysel pokrýva 12-percentný podiel na tvorbe HDP a patrí medzi vedúce 

priemyselné odvetvia AT. Pracuje v ňom približne 280 firiem, ktoré zamestnávajú 41 400 

zamestnancov. Vytvárajú obrat vo výške 12,2 mld. EUR. 2/3 produkcie sa exportuje. 

Významné medzinárodné koncerny BASF, Beiersdorf alebo Henkel majú v AT centrály pre 

východnú Európu. V oblasti chemického priemyslu intenzívne funguje kooperácia medzi 

hospodárstvom a vedou. 

Chemický priemysel AT sa ukazuje ako predvoj konjunkturálneho cyklu. Podľa bilancie 

rakúskeho koncernu OMV, realizované obchody v roku 2012 výrazne predstihujú 

očakávania. Obrat v prvom polroku 2012 vo výške 20,356 mld. EUR znamená nárast o 27% 

v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Po odpočítaní dane z príjmov vykázal 

koncern prebytok 986 miliónov EUR. Zisk z akcie vzrástol z 2,13 na 2,25 EUR. OMV ťaží hlavne z 

vyšších cien ropy a vyšších predajných objemov v Líbyi. Tlmiaci vplyv na zisky má CCS efekt 

(zmena hodnotenia zásob) a neplánované odpisy. Po obnovení ťažby v Líbyi v novembri 

2011 dosiahla výroba medzičasom 90% kapacít predkrízovej úrovne. 

Strojárenstvo a kovospracujúci priemysel 


Strojárenstvo a výroba strojárenských zariadení a celkov patrí medzi najvýznamnejšie 

hospodárske odvetvia AT. Toto odvetvie sa podieľa na celkovom exporte AT 22%, čo 

predstavuje cca 30 mld. EUR. V odvetví je aktívnych 2 020 firiem, ktoré vyrábajú hlavne pre 

svetové trhy. Do výskumu a vývoja smeruje v tomto odvetví ročne 486 mil. EUR. Odvetvie 

zamestnáva 154 tis. pracovníkov. Vo svetovom meradle zaberá rakúsky strojárenský priemysel 

popredné miesto práve vo výrobe špeciálnych zariadení a ponúka high-tech riešenia na 

mieru. Dôležitým je hlavne výroba špeciálnych strojov a kotlov. Mnohé firmy sú združené 

v strojárenských clustroch. 

Napriek slabému hospodárskemu rastu v AT a recesii v eurozóne zaznamenávajú niektoré 

veľké strojárenské rakúske podniky relatívne dobré výsledky. Koncern Voestalpine s nárastom 

kapacít (400 fabrík v 60 krajinách a 46 tisíc zamestnancov) očakáva za rok 2012 zisk 800 

miliónov Eur. 

Životné prostredie 

Okrem riešení pre využívanie vodnej energie produkuje a dodáva AT koncepčné riešenia 

a zariadenia na ochranu životného prostredia. Rakúsko má vytvorené zákonné predpoklady 

pre separáciu odpadu a technologické inovácie v tejto oblasti. AT je vedúcou krajinou 

v odpadovom hospodárstve, čistení vôd, sanácií, v solárnej energii a technológiách na 

čistenie vzduchu. Obrat priemyslu na ochranu životného prostredia predstavuje sumu 10,5 

mld. EUR. Sektor zamestnáva okolo 75 tis. pracovníkov. 

V rozpočte rakúskej vlády na rok 2013 je na životné prostredie určených 658 miliónov Eur, o 

349 miliónov menej ako v roku 2012. Dôvodom je plnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho 

protokolu, na základe ktorých nemusí Rakúsko v roku 2013 nakúpiť žiadne ďalšie certifikáty 

CO2. Strana zelených kritizuje toto zníženie s tým, že zvyšných 295 miliónov Eur mohlo byť 

využitých na tzv. zelené projekty. Každé takéto Euro prinesie štátu nepriamo zisk 5,7 Eur. 

Poľnohospodárstvo Rakúski vinári dosiahli v roku 2012 v dôsledku mrazov a krupobití (ktoré 

postihlo až 13 tisíc ha viníc) slabšiu úrodu hrozna s poklesom výnosu až o 30%. Namiesto úrody 

cca tri milióny hektolitrov sú len dva milióny. Najväčšie výpadky zaznamenalo Dolné Rakúsko 

a sever Burgenlandu. Dozreté víno by ale malo byť vysokej kvality, čo sa prejaví aj na cene a 

na tržbách z exportu. Tie už teraz stúpli o 6%. V roku 2011 sa vyviezlo do zahraničia (najviac do 

DE) 47 miliónov litrov vína za 126 miliónov Eur. 

Služby 

Bankovníctvo 

Rakúske banky majú vysoký podiel účasti najmä v strednej a východnej Európe - v súčasnosti 

je ich podiel na východoeurópskom trhu 22% a na kreditoch poskytli až 198 miliárd Eur. V roku 

2011 a 2012 ich však ohrozovali vysoké kreditné riziká v tomto regióne. Najväčšie potenciálne 

nebezpečenstvo pre rakúske bankové inštitúcie je podľa štúdie ratingovej agentúry 

Standard&Poor´s aj naďalej v ich angažovaní sa v strednej a východnej Európe (pozn.: pokiaľ 

napríklad riziko na domácom rakúskom trhu činí na škále od 1 do 10 dva body, a v ČR a na 

Slovensku 4 body, tak napríklad v RO, BG, BaH, RF, SRB a HU až sedem bodov a na Ukrajine až 

deväť). Ďalšia štátna pomoc pre rakúske banky (konkrétne Hypo-Alpe-Adria) môže podľa 

ratingovej agentúry Standard&Poorś ohroziť celkovú bonitu ratingu Rakúska. 

Tzv. „bankový balíček“ pomoci rakúskej vlády domácim bankovým inštitúciám môže stáť 

rakúskych daňových poplatníkov až 4,8 miliárd Eur. Vyrátal to rakúsky účtovnícky dvor 

(Rechnungshof), pričom sa to týka najmä bánk Hypo Alpe Adria, ÖVAG a KA Finanz. 

Hypobanka stojí tak už doteraz Rakúsko viac ako finančná podpora Grécku, keď už pred 

rokom musela do banky investovať 1,5 miliárd zo štátneho rozpočtu. 

Iba 25% Rakúšanov podporuje štátnu pomoc pre domáce finančné inštitúty (61% je proti). 

Rakúska Strana zelených vyzvala vládu, aby sa zaoberala čo najskorším zavedením nových 

zákonných pravidiel pre bankrotujúce banky, aby ich insolventnosťou netrpel radový daňový 

poplatník. Podľa Zelených je moderné konkurzné právo pre banky - ako poučenie z terajšej 

krízy - neodkladne nutné. V budúcnosti by sa bankrotom mali zaoberať najmä vlastníci banky 

a veľkí veritelia. Takéto pravidlá podľa Zelených neuškodia konkurencieschopnosti bánk 


a mali by byť zavedené aj na európskej úrovni. Rakúsky úrad pre dohľad nad finančným 

trhom (FMA) apeluje na skoré schválenie legislatívy upravujúcej insolvenciu bánk. Cieľom 

reformy je minimalizovať vydierateľnosť a náklady štátu. Za týmto účelom by mal byť FMA 

vybavený včasnými oprávneniami zasiahnuť v prípade hroziaceho kolapsu banky. Zároveň 

by mali byť vytvorené podmienky pre oddelenie systémovo relevantnej časti banky (napr. 

vklady) od nesystémovej časti (investičné bankovníctvo, treasury) tak, aby štát v prípade 

platobnej neschopnosti banky nebol nútený zachraňovať celú banku vrátane toxických 

aktív. V Rakúsku je však problém, že podstatná časť bankového trhu organizovaná formou 

spoločenstiev. Do záchrany systémovo relevantných bánk investoval rakúsky štát doposiaľ 

11,7 mld. eur. 

Podľa šéfa Raiffeisen Bank International (RBI) Herberta Stepica (november 2012) očakávajú 

zlepšenie až v druhej polovici roku 2013, nakoľko až osem krajín strednej a východnej Európy 

bude bojovať s recesiou. Mnoho firiem môže upadnúť do platobnej neschopnosti a banka 

musí vynaložiť prísnejšie prevenčné opatrenia, čo znižuje zisk. V súčasnosti je 10% kreditov 

banky ťažko vymáhateľných. Napriek tomu neuvažuje Stepic o stiahnutí sa RBI z tohto trhu. 

Raiffeisen dokonca rozširuje svoje akvizície v strednej Európe. Kúpou Polbank sa stala jednou 

z kľúčových bankových inštitúcií aj v Poľsku, keď sa dostala na 6. miesto. Podľa šéfa RBI týmto 

krokom „vyplnili poslednú medzeru vo východnej Európe“. 

Lepšie sa už darí aj Erste Bank, ktorá musela priznať straty za rok 2011 vo výške 1,49 miliardy Eur 

práve pre svoju účasť v Maďarsku a Rumunsku. Najväčšia rakúska banka Erste prekonala 

najťažšie finančné obdobie vo svojej takmer 200-ročnej existencii a v 3. Q. 2012 zaznamenala 

čistý zisk 597,3 milióny Eur. Na dobrom výsledku sa podieľali najmä dcérske banky v Rakúsku, 

ČR a na Slovensku. Banka sa snaží rumunskú dcérsku banku reštrukturalizovať (v r. 2012 strata 

141 mil. Eur) a znížiť počet zamestnancov. Otázkou zostáva zotrvanie Erste Group na Ukrajine 

a vstup na poľský trh. Celkovo má banka 49.380 zamestnancov. 

Bank Austria v dcérskych bankách na Ukrajine a v Kazachstane zaznamenala vysoké odpisy 

a hovorí sa o možnom predaji podielov dcérskej kazašskej ATF Bank. Zlúčenie českej a 

slovenskej divízie do jednej cezhraničnej banky (v rámci aktivít materskej Unicredit) 

predstavuje súčasť racionalizácie aktivít na trhoch strednej a východnej Európy. 

Volksbank už v roku 2011 predala svoje východoeurópske dcéry ruskej Sberbank, čím sa 

rozlúčila s východoeurópskym podnikaním. Väčšina rakúskych bánk mieni predávať aj svoje 

účasti na podnikoch v Slovinsku. 

Rakúska národná banka naordinovala už v r. 2011 domácim bankám nové pravidlá pre ich 

obchodovanie vo východnej Európe. Budú musieť vybudovať dodatočný „kapitálový 

nárazník“ a obmedzí sa aj poskytovanie úverov. Po rokoch výhodného obchodovania 

rakúskych bánk v strednej a východnej Európe tak Národná banka (spolu s Dohľadom 

finančného trhu FMA) zatiahla za „záchrannú brzdu“. Do roku 2016 musia rakúske bankové 

inštitúcie navýšiť vlastný kapitál o 3%. 

Pokiaľ ide o poisťovníctvo, rakúska Vienna Insurance Group (VIG) bojovala v druhom 

a treťom kvartály 2012 najmä s vysokými škodami, spôsobenými počasím. Podľa šéfa VIG 

Petera Hagena vynaložili na prírodné katastrofy, najmä v Rakúsku, v roku 2012 o 50 milión Eur 

viac (za prvých deväť mesiacov 2012 celkovo 110 mil. Eur). Celkové výdavky VIG boli za prvé 

3 Q. 2012 boli 5,7 miliárd Eur (o 14,3% viac ako pred rokom). Napriek tomu vyjadril Hagen 

spokojnosť s rastom príjmov o 9% (341 mil. Eur). 

Cestovný ruch 

V žiadnej inej krajine sveta nie sú príjmy z turizmu tak vysoké ako v AT. Ročne predstavuje 

príjem z turistického ruchu na osobu 1.657 EUR, čo je vo svetovom meradle 2. miesto. Rakúsko 

je deviatym najväčším turistickým trhom na svete, v rámci Európy dokonca šiestym. 

Podiel turizmu na celkovej tvorbe HDP je cca 6 % . V dôsledku hospodárskej krízy došlo 

k poklesu ubytovaní iba o 2 %, obraty poklesli o 2-3 %. Situácia sa však zlepšuje. V roku 2011 

navštívilo Rakúsko 34,6 miliónov turistov. Rakúsko profitovalo aj zo svojej geografickej polohy 

a klimatických podmienok, kedy aj zimné strediská zaznamenali nárast obratu. V zimných 

mesiacoch tvoria až 70% turistov návštevníci z troch krajín: Nemecka, Rakúska a Holandska. 

Rastie im však aj konkurencia turistov z Ruska a Ázie. 


Rakúsky cestovný ruch v roku 2012 zaznamenal najlepšiu letnú sezónu od roku 1996, keď od 

mája do augusta registroval 48,7 miliónov prenocovaní, čo je nárast o 2,3%. Podľa predsedu 

Rakúskeho združenia lanoviek a vlekov Franza Hörla investujú v zimnej sezóne 2012/2013 do 

nových lanoviek, snehových diel a vlekov 415,9 miliónov Eur. Až 70% rakúskych zjazdoviek má 

byť zasnežovaných. Od roku 2008 investovali v Rakúsku do umelého zasnežovania 800 

miliónov Eur. Celkovo poskytuje táto branža až 100 tisíc pracovných miest. Podľa ministra 

hospodárstva R. Mitterlehnera by mal byť prekonaný rekord zo zimy 2011/2012 a dokonca aj 

celoročný rekord v počte prenocovaní (126,7 miliónov z roku 2008). 

Rakúska by chcelo do roku 2020 zvýšiť počet prichádzajúcich turistov o jednu pätinu na 40 

miliónov. Polovica týchto nových návštevníkov by mala prísť zo strednej a východnej Európy 

a z tretích krajín. Aby prilákalo na domáce zjazdovky a do rakúskych miest nových hostí, 

vynakladá Rakúsko na reklamu približne 50 miliónov Eur. Tie by mali začať prúdiť aj do nových 

trhov, ako je Slovinsko, Slovensko a Chorvátsko. Pripravuje sa nový projekt brandingu Rakúska, 

ktorý by mal byť prezentovaný v roku 2013. 

Celkový počet prenocovaní domácich a zahraničných turistov v Rakúsku v kalendárnom 

roku 2011 bol 126 miliónov prenocovaní (priemerný počet dní: 3,8 dňa). 

Cestovný ruch: 2008 2009 2010 2011 

počet prihlás. dom. a zahr. turistov (v 32,6 32,3 33,4 34,6 

mil.) 

prenocovanie dom. a zahr. turistov (v 

mil.) 

126,7 124,3 124,8 126 

Zdroj: STATISTIK AUSTRIA 2012 

Viedenské medzinárodné letisko vo Schwechate zaznamenalo v prvom polroku 2012 plus 

7,9%, keď prepravilo 10,5 miliónov pasažierov, väčšinu cez nový terminál „Check in 3“ (35 tisíc 

denne). V rámci finančných výsledkov to znamená nárast obratu o 4,7% na 293,6 miliónov 

Eur. Viedenské letisko stavia svoju stratégiu na vyše 40 destináciách do strednej a východnej 

Európy, čo pomáha podnikom, ktoré si zriadili svoje headquarters vo Viedni. Po roku 2020 

však bude musieť vybudovať tretiu dráhu, aby kapacitne stačilo konkurovať iným európskym 

medzinárodným letiskám (Zürich, Frankfurt, Berlín, Mníchov). 

Rakúska letecká spoločnosť Austrian Airlines zaznamenala prvý raz po piatich rokoch 

v treťom kvartáli 2012 zisk (6 miliónov Eur). Rozsiahle nepopulárne úsporné opatrenia, ako 

bolo znižovanie počtu zamestnancov (na súčasných 6320) a preradenie 324 pilotov kvôli 

kolektívnym zmluvám k dcérskej spoločnosti Tyrolean Air (ktoré prinieslo 65 miliónov Eur) teda 

začínajú pôsobiť. Celkovo však bude AUA na konci roku stále v strate a zlepšenie by malo 

prísť v roku 2013 zavedením nových liniek (napr. do severnej Ameriky) a investíciami do 

nových lietadiel. Rakúska nízkorozpočtová letecká spoločnosť NIKI (Flyniki -dcéra Air Berlin) 

zaznamenala napriek kríze v tomto roku nielen rekord pokiaľ ide o počty prepravených 

pasažierov 5,17 miliónov (+15%), ale aj zisky. Rozšírené budú dovolenkové ciele /napr. do 

Grécka z 8 na 19 destinácií/ a rušené niektoré stratové lety (napr. do Sofie). 

c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch 

Vo Viedni sídli viacero medzinárodných organizácií vrátane sekretariátu Organizácie pre 

bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu 

(MAAE) a Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Viedeň je jedným z troch oficiálnych 

sídiel Organizácie spojených národov (OSN). 

Rakúsko je od 14. decembra 1955 členom OSN, od 20. novembra 1959 členom EFTA. 

Ostatné medzinárodné organizácie: UNIDO, UNCTAD, WHO, ILO, GATT / WTO, IMF, IBRD, IFC, 

OECD, IDA, ADB, IDB, 

Rakúsko je členom Rady Európy a Európskej únie (od 1. januára 1995). 


II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA 

___________________________________________________________________________ 

a) Podnikateľská legislatíva 

Najdôležitejšie legislatívne normy v oblasti zahraničného obchodu v Rakúskej republike: 

Zákon o zahraničnom obchode ( Außenhandelsgesetz 2005) Au3HG 2005 

Zahranično – obchodné nariadenie ( Außenhandelsverordnung 2005) Au3HV 2005 

Zákon o obchodnej štatistike (Handelstatistisches Gesetz 1995) 

Notifikačný zákon (Notifikationsgesetz 1999 ) v zmysle Smernice EP a EK 98/34/EG 

Zákon na podporu boja proti mzdovému a sociálnemu dumpingu (Lohn- und Sozialdumping- 

Bekämpfungsgesetz, LSDB), novelizáciou § 7 AVRAG od 1.5.2011 

Rakúsko podporuje medzinárodný obchod a obchod bez bariér a snaží sa vytvárať priaznivé 

podmienky pre zahraničných investorov. Pod Spolkovým ministerstvom hospodárstva, rodiny 

a mládeže RR bola založená štátna agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií do 

Rakúska – Austrian Business Agency – www.aba.gv.at. 

Zamestnanci ABA nie sú štátnymi úradníkmi, ale sú v zamestnaneckom pomere. Hlavným 

cieľom ABA je podpora zahraničných investorov pri ich etablovaní sa na rakúskom trhu. 

Služby ABA sú bezplatné a poskytované nielen veľkým, ale aj malým a stredným 

spoločnostiam. Vychádza sa z predpokladu, že etablovanie sa na rakúskom trhu, napríklad 

formou odbytovej organizácie, napomôže rozvoju vzájomného obchodu. 

Približne 25 zamestnancov spracováva projekty z Európy, USA, Kanade a Ázie. ABA má 

zastúpenie v New Yorku a v Tokiu a regionálne zastúpenia v jednotlivých spolkových 

krajinách. 

ABA poskytuje potenciálnym zahraničným investorom informácie, podporu a poradenstvo, 

hlavne v týchto oblastiach: 

hľadanie a výber vhodného miesta v Rakúsku pre začatie pôsobenia 

hľadanie vhodného sídla firmy a nehnuteľností, 

poradenstvo pri výbere vhodnej právnej forme spoločnosti 

otázky spojené so zakladaním firmy a právne poradenstvo 

podpora a možnosti financovania 

pracovnoprávne a daňové otázky 

v spolupráci so špecializovanými personálnymi firmami - personálne poradenstvo 

pri výbere konateľa, príp. zamestnancov firmy 

vyhľadávanie rakúskych partnerov – spoločníkov 

Základnými predpokladmi, ktoré sú najdôležitejším zdrojom konkurenčných výhod Rakúska 

v medzinárodnom meradle, sú politická a sociálna stabilita, právna istota a vysoká 

vymožiteľnosť práva, vysoká životná úroveň a vzdelávací systém. 

Medzi tzv. tvrdé faktory, ktoré znamenajú konkurenčné nevýhody patria vysoké pracovné 

náklady vychádzajúce z vysokých vedľajších mzdových nákladov. Podielom vedľajších 

mzdových nákladov na mzde za výkon vo výške 100% sa v porovnaní s Európou dostáva na 

druhé miesto. Napriek tomu sa pracovné náklady v porovnaní s inými regiónmi, v ktorých sú 

umiestnené medzinárodné podniky, nepovažujú až za taký veľký problém. Dôvodom je 

skutočnosť, že práca má vysokú kvalitu. 

Vysoké náklady sú spojené s verejnou správou. Prevádzkové náklady vznikajúce napríklad pri 

plnení administratívnych požiadaviek, ako aj nízka efektivita schvaľovacích konaní pri 

zakladaní priemyselných podnikov, sa s odstupom hodnotia ako najväčší problém rakúskeho 

hospodárstva. Ako druhé najväčšie slabé miesto rakúskeho hospodárskeho priestoru treba 

spomenúť nedostatočnú pružnosť - otvárací čas obchodov, tvorba miezd, vytváranie 


pracovného prostredia a tvorba cien. Treťou skupinou nevýhod regiónu je komplex „inovácia 

a finančný trh“. Disponovanie rizikovým kapitálom, výskumné zariadenia medzinárodného 

formátu, ako aj otvorenosť finančných trhov sa v iných krajinách využívajú lepšie. 

Rakúsko sa snaží pomôcť špeciálnym fondom mladým rakúskym podnikateľom, ktorým je 

možné podiely súkromných investorov, tzv. „Business Angels“ zdvojnásobiť. Na tento účel 

stanovili Ministerstvá financií a hospodárstva k dispozícii 88 miliónov Eur, ktoré pochádzajú 

z dividend štátnych účastín. Tendencie Rakúšanov k podnikateľstvu sú totiž výrazne ťažšie, 

ako v iných krajinách EÚ. Pokiaľ v EÚ má každý desiaty dospelý človek konkrétne plány na 

založenie firmy, v Rakúsku je to iba každý dvadsiaty. Podľa štúdie Svetovej banky je prechod 

od zamestnanca k podnikateľovi v Rakúsku veľmi ťažký. Pre analýzu „Doing Business 2012“ 

skúmala Svetová banka rámcové podmienky pre podnikateľov z celého sveta. V poslednej 

analýze Rakúsko skončilo až na 32 mieste a v porovnaní s rokom 2011 stratilo dokonca ešte 4 

priečky. Lepšie prostredie pre podnikateľov ponúka podľa Svetovej banky až 13 krajín EÚ. 

V aktuálnej štúdii PricewaterhouseCoopers sú v AT problémom aj vysoké dane a odvody a 

v globálnom porovnaní sa Rakúsko umiestnilo na 78 mieste zo 183 skúmaných krajín. 53 

percent zisku odchádza v Rakúsku na dane a odvody, v Luxemburgu sotva 21% v Nemecku 

46,7%. Aj byrokratické vynakladanie času môže byť pre mnohých odstrašujúce. Ak chce 

napríklad niekto v Rakúsku založiť spoločnosť s ručením obmedzeným (GmbH) musí si na to 

naplánovať podľa Svetovej banky 28 dní. 

Výška daňového zaťaženia: 

Daň z príjmu právnických osôb (Körperschaftssteuer) 25 % 

Zdanenie pobočiek zahraničných kapitálových spoločností 34 % (zo zisku) 

Výnosy z kapitálových príjmov (dividendy) 25 % 

Dedičská daň 

2 % až 60% (stupeň príbuznosti) 

Daň z nákupu pozemkov 3,5 % (zvýhodnená 2%) 

Zdanenie fyzických osôb: (Einkommensteuergesetz 1988 , BGBI Nr.400/1998) 

do 3650 EUR ročne 10%, 

ďalších 7500 – 22%, 

ďalších 11200 – 32%, 

ďalších 30 000 – 42%, 

všetky ďalšie výnosy 50% 

Daň z pridanej hodnoty (Mehrwertsteuer – Umsatzsteuergesetz 1994 BGBI Nr. 663/1994) 

20% základné sadzba (16% MwSt v oblasti Jungholz a Mittelberg), 

10% potraviny, poľnohospodárske produkty, vybrané suroviny, knihy a prenájom pozemkov 

za účelom bývania, 

12% verejné stravovanie, predaj vína prostredníctvom poľnohospodárov 

Podmienky podnikania cudzincov v Rakúsku: 

Na podnikanie zahraničných firiem sú v Rakúsku vytvorené liberálne podmienky. Existuje 

možnosť dovážať kapitál na riadenie spoločnosti, na otváranie pobočiek a filiálok, na 

spoločné podnikanie i na nákup rakúskych kapitálových podielov. Sú vytvorené priaznivé 

podmienky pre zahraničných podnikateľov a poskytuje investorom na úrovni štátov i 

jednotlivých krajinám rôzne druhy podpory investovania. Pre činnosť vedúcich pracovníkov 

zahraničných firiem nie je nevyhnutné pracovné povolenie. 

Za určitú netarifnú prekážku v Rakúsku bolo možné považovať do 1.5.2011 čiastočne uzavretý 

trh práce, ktorý obmedzoval podnikanie a zamestnávanie sa slovenských občanov v Rakúsku 

a zároveň aj negatívne vplýval na vzájomnú tovarovú výmenu. Po 1. máji 2011, je vstup na 

pracovný trh plne liberalizovaný. 

Podľa analýzy rakúskeho výskumného ústavu hospodárstva (október 2012) sa ukazuje trend, 

že rakúski podnikatelia navyšujú svoje zamestnanecké stavy pracovníkmi z nových krajín EÚ. 

Experti odhadujú, že v roku 2013 títo získajú až 60% nových miest. Najväčší prílev je z 

Maďarska, s nárastom 31,2% (na 52.246 pracovníkov). Pracujú najmä ako denne 


dochádzajúci v oblasti turizmu. Percentuálne druhý najvyšší rast zaznamenali Slováci – o 

25,5% (na 20.275 osôb). 

Možnosti získania oprávnenia na podnikanie 

Rakúsky živnostenský zákon v zásade neobmedzuje vydávanie živnostenských oprávnení na 

samostatné podnikanie. Uchádzači nemusia preukazovať v podstate mimoriadne 

predpoklady a odborné znalosti na vykonávanie živnosti. Z dôvodu ochrany verejnosti a 

spotrebiteľov sú určité živnosti (pohostinstva, osobná a nákladná preprava, činnosť realitných 

maklérov, remeselnícke činnosti), ktorých vykonávanie je viazané úradným povolením. 

V zásade na získanie živnostenského oprávnenia postačí, ak si uchádzač podá žiadosť na 

príslušný živnostenský úrad obce, kde má byť sídlo firmy. Bližšie informácie možno získať 

z brožúrok vydávaných Rakúskou hospodárskou komorou. 

Doklady k žiadosti o vydanie živnostenského oprávnenia 

Ak je žiadateľom o vydanie živnostenského opatrenia cudzinec, musí predložiť: 

Pas a prihlasovací list na pobyt, potvrdený úradom pre prihlasovanie obyvateľstva 

(Einwohnermeldebehörde) 

Nájomnú zmluvu na priestory, v ktorých by sa mala živnosť prevádzkovať. Jej predloženie však 

nemusí živnostenský úrad vyžadovať. 

V prípadoch týkajúcich sa zriadenia pobočky zahraničného podnikateľa, sa vyžaduje: 

overený rakúsky preklad výpisu z obchodného registra zahraničného podnikateľa. Z výpisu 

musí byť zrejmý názov a sídlo firmy, predmet podnikania, dátum založenia firmy a oprávnený 

zástupca (konateľ) prihlasovanej firmy 

plná moc pre vedúceho zahraničnej pobočky firmy. Plná moc nemusí byť pri prihlasovaní 

pobočky zahraničnej firmy overená, ale musí byť podpísaná oprávnením zástupcom, ktorý je 

uvedený aj vo výpise z obchodného registra. 

pri prihlasovaní živnosti živnostenský úrad zasiela kópiu oprávnenia aj na finančný úrad, takže 

žiadateľ sa musí prihlásiť aj na finančný úrad. Okrem toho je nevyhnutné prihlásiť sa na 

zdravotné a sociálne poistenie, na združenie živnostníkov a na pracovný úrad, ktorý prideľuje 

aj živnostenské číslo (číslo prevádzky) 

Podmienky na zapísanie firmy do obchodného registra 

Na začatie prevádzkovania živnosti nie je podmienkou mať živnosť zapísanú v obchodnom 

registri. Ak však ide o obchodnú činnosť, majú živnostníci možnosť prihlásiť na zápis do 

obchodného registra. Či predmetná činnosť spadá do obchodnej činnosti, sa posudzuje 

podľa druhu podnikania, druhu a rozmanitosti výrobkov, podľa výkonov, výšky obratu, 

základného imania, obežného kapitálu, množstva a funkcií zamestnancov, veľkosti a počtu 

obchodných prevádzok (predajní) pracovných miest a podobne. Zo zákona vyplýva, že 

každá spoločnosť s ručením obmedzením musí byť zapísaná do obchodného registra, a to 

nezávisle od toho, aký rozsah činnosti vykonáva. Prihlásenie do obchodného registra sa 

realizuje prostredníctvom notára, ktorý zakladateľskú listinu zasiela na registrujúci súd. Po 

zápise do registra je názov a činnosť predmetnej firmy zverejnená v spolkovom vestníku a 

v dennej tlači. Založenie firmy v Rakúsku zahraničnými alebo domácimi podnikateľmi nie je 

závislé od žiadneho osobitného súhlasu, odhliadnuc od povolenie na pobyt pre vlastníka 

firmy alebo zodpovedného vedúceho firmy, ktorý je v zamestnaneckom pomere. 

Najčastejšie právne formy firiem v Rakúsku sú: 

fyzická osoba – podnik jednotlivca 

verejné osobné spoločnosti OEG 

verejné obchodné spoločnosti OHG 

komanditné spoločnosti KG 

tiché spoločnosti 

spoločnosť s ručením obmedzeným GmbH 

akciová spoločnosť AG 

korporácia 


Dôležité kontakty: 

Österreichische Nationalbank 

www.oenb.at 

Bundeskammer der Arbeiter und Angestellten 

www.arbeiterkammer.at 

Rechtsanwalskammer Wien 

www.rakwien.at 

Österreichische Notariatskammer 

www.notar.or.at 

Kammer der Wirtschaftstreuhänder 

www.kwt.or.at 

Österreichisches Nationalkomitee der 

Internationalen Handelskammer 

Tel.: +43 1 501 05 -0 

Fax: +43 1 501 05- 3703 

Österreichisches Patentamt 

www.patent.bmwa.gv.at 

Österreichische Patentanwaltskammer 

www.patentanwalt.at 

Austrian Business Agency 

www.aba.gv.at 

Wirtschaftskammer Österreich 

www.wko.at 

Vládne inštitúcie: 

Bundeskanzleramt 

www.bka.gv.at 

Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit 

www.bmwa.gv.at 

Bundesministerium für europäische und internationale Angelegenheiten 

www.bmaa.gv.at 

Bundesministerium für Finanzen 

www.bmf.gv.at 

Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie 

www.bmwit.gv.at 

Slovensko – rakúska obchodná komora 

www.sohk.sk 

Pri plánovanom vstupe slovenskej firmy do Rakúska odporúčame tiež publikáciu ,,Podmienky 

podnikania v Rakúsku“, ktorú vydala v slovenskom jazyku Hospodárska komora Burgenland 

v spolupráci s Bratislavskou obchodnou a priemyselnou komorou www.sopk.sk. 

Obsahuje základné informácie o formách vykonávania hospodárskej činnosti v Rakúsku, 

živnostenské právo, formy zamestnania, dane a daňový systém, sociálne poistenie, odvodový 

systém a praktické rady. 

Odporúčame aj publikáciu, ktorú vydala v apríli 2012 Národná agentúra pre rozvoj malého a 

stredného podnikania (NARMSP) ako súčasť projektu Generálneho riaditeľstva pre 

podnikanie a priemysel venovaného malým a stredným podnikom. Projekt je 

spolufinancovaný Európskou komisiou, v rámci Enterprise Europe Network. Slúži na všeobecnú 

orientáciu slovenských záujemcov o podnikanie na území Rakúska, vrátane cezhraničného 

poskytovania služieb samostatne zárobkovo činnými osobami a vysielania zamestnancov. 

Pre zahraničné firmy pôsobiace v Rakúsku je príslušný daňový úrad: 


Finanzamt Graz-Stadt 

Betriebsveranlagungsteams Ausländerreferate 

Conrad von Hötzendorf-Straße 14 - 18 

A - 8018 Graz 

Telefon 0043/316/881...0 

Fax 0043/1514335938041 oder 0043/1514335938042 

Bankové spojenie: Finanzamt Graz-Stadt 

BIC: OPSKATWW 

IBAN: AT70 6000 0000 0553 4681 

BLZ: 60000 

Konto Nr.: 5534.681 (Österreichische Postsparkasse) 

V súvislosti s ukončením prechodného obdobia, obmedzujúceho voľný pohyb pracovných síl 

v Rakúsku 30. apríla 2011 a umožnením pre občanov ôsmych nových členských krajín EÚ 

(okrem Rumunska a Bulharska) zamestnať sa od 1. 5. 2011 v Rakúsku bez pracovného 

povolenia, bol rakúskou vládou prijatý zákon o sociálnom a mzdovom dumpingu, ktorý začal 

platiť od 1. mája 2011. Jeho cieľom je boj proti mzdovému a sociálnemu dumpingu, prijatie 

opatrení na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, prijatie opatrení 

na kontrolu úhrady predpísaných daní a sociálnych príspevkov. 

Kontrola zo strany Viedenskej oblastnej zdravotnej poisťovne ako kompetentného ústredia 

LSDB, pre oblasť stavebníctva aj zo strany Fondu pre platené dovolenky a vyplácanie 

odstupného pre stavebných robotníkov, výšky základného platu, ktorý podľa zákona, 

nariadenia alebo kolektívnej zmluvy patrí zamestnancom a zamestnankyniam, ktorí boli 

Rakúsku poskytnutí alebo boli do Rakúska vyslaní. 

o Požiadavka mať k dispozícii mzdové podklady v nemeckom jazyku u vyslaných 

zamestnancov a zamestnancov poskytnutých v rámci cezhraničnej spolupráce. 

o Trestné oznámenia podávané príslušnou zdravotnou poisťovňou, pre oblasť 

stavebníctva aj Fondom pre platené dovolenky a vyplácanie odstupného pre 

stavebných robotníkov, v prípade, že základný plat v Rakúsku nebude dosahovať 

pevne stanovenú výšku. 

o Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v prípade, že podnik pri kontrole 

odoprie poskytnúť súčinnosť v požadovanom rozsahu a v prípade, že nemá k 

dispozícii podklady. 

o Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v prípade, že základný plat nebude 

o 

dosahovať pevne stanovenú výšku. 

Opatrenia na zabezpečenie konania o správnom delikte a na zabezpečenie výkonu 

sankcie uloženej správnym orgánom. 

Ak firmy z členských krajín EÚ plánujú v rámci voľného poskytovania služieb vykonávať 

podnikateľskú činnosť v Rakúsku, musia sa ešte pred začatím tejto činnosti informovať, či ide o 

regulovanú profesiu, alebo nie. Pokiaľ ide o regulovanú činnosť, je ešte pred začatím tejto 

činnosti potrebné podať oznámenie o poskytovaní služieb na rakúskom Spolkovom 

ministerstve hospodárstva, rodiny a mládeže. 

Všetky podrobné informácie a tlačivá k prihlasovacej povinnosti sú na: 

http://www.bmwfj.gv.at/Unternehmen/Gewerbe/Seiten/GewerbeausübungdurchUnternehm 

enausanderenEUEWR-Staaten.aspx 

V rámci tohto oznámenia bude preskúmané, či má táto zahraničná firma oprávnenie 

na výkon príslušnej profesie v domovskom štáte, resp. či je zahraničná kvalifikácia 

porovnateľná s kvalifikáciou v Rakúsku. 

Oznámenie o vyslaní v EÚ (oznámenie podľa § 7b-AVRAG ) 

(AVRAG- Arbeitsvertragsrecht- Anpassungsgesetz - zákon, ktorým sa mení a dopĺňa úprava 

v oblasti pracovných zmlúv) 


Podľa § 7b AVRAG mali resp. aj v budúcnosti majú zahraniční zamestnávatelia povinnosť 

prihlásiť zamestnancov, ktorí budú vyslaní, najneskôr 1 týždeň pred začatím činnosti na 

Ústrednom orgáne pre kontrolu nelegálneho zamestnávania cudzincov (ZKO), so sídlom na 

rakúskom spolkovom ministerstve financií. 

informácie: 

https://www.bmf.gv.at/betrugsbekaempfung/steuer/kiab/zentraleverwaltungs_7822/_start.ht 

m?q=AVRAG 

tlačivo (KIAB3): https://www.bmf.gv.at/service/formulare/steuern/detail.htm?FTYP=kia 

Ústredný orgán pre kontrolu nelegálneho zamestnávania cudzincov v minulosti 

bezodkladne posielal oznámenia podľa § 7b-AVRAG a podľa § 18 zákona o zamestnávaní 

cudzincov (Ausländerbeschäftigungsgesetz, AuslBG) príslušnému úradu práce. Úrad práce 

následne v priebehu 2 týždňov vystavil takzvané potvrdenie o vyslaní v EÚ ( EU- 

Entsendebestätigung), resp. v prípade „citlivých odvetví“ rozhodol o povolení na vyslanie 

(EU-Entsendebestätigung). 

b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty 

regionálnej spolupráce 

Hospodárska komora Rakúska (Wirtschaftskammer Österreich - WKO) realizuje program 

podpory exportu – pomoc záujemcom z radov malých a stredných podnikateľov, ktorí sú 

exportne orientovaní a majú záujem podnikať v zahraničí. 

WKO pripravila štrukturálny balík opatrení ktorý zahrňuje nasledovné oblasti : 

1. Prieskum exportnej spôsobilosti 

Analýza trhových šancí (podniku – podnikateľa) v zahraničí v rámci bezplatného 

jednodenného poradenstva exportným profesionálom. 

2. Poradenstvo v exportnej stratégii 

Ak sú výrobky firmy vhodné pre zahraničný trh, vypracuje podnikateľ v spolupráci 

s odborným poradcom v priebehu 4 dní akčný plán. 

3. Získanie trhu 

Premena stanoveného akčného plánu. Prítomnosť /poskytnutie/ marketingového experta 

pre vybrané zahraničné trhy, s ktorým podnikateľ otestuje /posúdi/ trhové šance. 

4. Vstupný rozhovor o designe 

Analýza potrebných akcií s profesionálnym dizajnérom - v rámci 4 hodinového vstupného 

rozhovoru. 

5. Poradenstvo v oblasti designu 

Vypracovanie konceptu designu, ktorý by mal zaistiť (zabezpečiť) výrobku a podniku 

prednosti v hospodárskej súťaži. Tento koncept sa vypracováva s dizajnérom v rámci 5 

dňového (finančne) podporovaného poradenstva. 

6. Medzinárodné odborné podujatia 

Účasť na odborných podujatiach v Európe alebo v zámorí v rámci spoločných rakúskych 

stánkov. 

7. Firemné kooperácie (clustery) 

Účasť na jednej podnikovej kooperácii v branži podniku, s cieľom 

- spoločným vystúpením v zahraničí získať ďalšie zákazky. 

Financovanie vývozov a zahraničných investícií 

Financovanie vývozov cez Rakúsku spoločnosť vývozných fondov s.r.o . 

(Österreichische Exportfonds Gesellschaft m. b H.) 

Vývozný fond financuje na doterajšej báze /napr. Exportná podpora/ rakúske dodávky a 

výkony MaS vývozných podnikov. Zahraničný podiel, až do výška 30 % je vo všeobecnosti 

tolerovaný. Suroviny a polotovary, ktoré nie sú dostupné v domácej krajine, nepovažujú sa za 

(ako) zahraničný podiel. Tovary s veľmi nízkym spracovaním (finalizáciou) nie sú financované. 


Cieľové krajiny : Bez obmedzenia. 

Úverové prostriedky sú k dispozícii vo výška max. 25 % ročného objemu vývozu, resp. 

očakávaného vývozu firmy - alebo vo forme revolvovaných rámcových úverov (u vývozcov, 

ktorí môžu dokázať kontinuálne vývozné aktivity alebo výrobné a fakturačné prekleňovacie 

úvery ) až do výšky 80 % objednanej resp. fakturovanej hodnoty s lehotou splatnosti až do 18 

mesiacov. 

Úroky z úveru sú t. č. 3,75 % p. a. a sú splatné dozadu, po ukončení štvrťroka. 

Vývozné a podielové financovanie cez Rakúsku kontrolnú banku (OeKB) 

OeKB ako splnomocnenec vlády môže na základe Zákona o podpornom financovaní 

vývozov (AFFG) z roku 1981 v zmysle stanoveného znenia poskytnúť cestou refinancovania 

jednotlivej domácej (podnikateľovej) banke prostriedky z 

a) z exportného finančného konania (EFV) alebo z 

b) refinančného rámca kontrolnej banky (KRR) 

pre vývozné obchody resp. zahraničné investície s pozitívnym priamym alebo nepriamym 

vplyvom, dopadom na rakúsku bilanciu výkonov. 

Cieľové krajiny. Obmedzenie možné (závislé od záruky). 

Úver v hotovosti. Refinancovanie komerčnými bankami sa koná len do výšky časti záruky 

poskytovanej rakúskou republikou podľa AFG vo forme záruky alebo zmenkovej záruky 

- cez FGG/Ost-West Fonds GmbH 

- cez Bürges-Förderungs Bank GmbH (Bürges podporná banka) 

- cez niektorú medzinárodnú organizáciu, v ktorej je Rakúska republika členom, alebo, ktorá 

pôsobí v oblasti podpory rozvoja 

- cez niektorého z poisťovateľov úverov pri dodržaní „Arrangemen of Guidelines of Officialy 

Supported Export Credits (OECD konsens – dohoda na úrovni vlád). Podľa tohoto môže byť 

financované max. 80 % z celkovej hodnoty zmluvy, pri maximálnom trvaní zmluvy 10 rokov. 

Podpora odbytových zariadení Hospodárskou komorou Rakúska 

Opatrenia, ktoré slúžia odbytu, údržbe, alebo inštalácii tovarov vyrobených v Rakúsku alebo 

slúžia k podpore odbytu rakúskych služieb. 

Cieľové krajiny : Krajiny OECD a iné priemyselné krajiny. 

Forma : Úrokovo výhodný hotovostný úver. 

Pomocný štartovací úver Hospodárskej komory Rakúska 

Opatrenie , ktorého cieľom je získanie alebo udržanie trhov v rozvojových krajinách, a to 

formou uzatvorenia Joint-ventures a pobočiek (zastúpení), servisných stredísk, opravárskych 

dielní, prezentácia rakúskych výrobkov alebo priemyselné poradenské práce /činnosti/, 

pokým tieto majú podporný vývozný charakter. 

Cieľové krajiny: Za rozvojové krajiny platia krajiny a územia, ktoré sú uznané komisiou pre 

rozvojovú pomoc OECD (DAC) alebo rozvojovým programom OSN (UNDP). 

Forma : Úrokovo výhodný hotovostný úver. 

Spoločnosti rizikového kapitálu 

Získavanie (vkladanie) vlastného kapitálu (Venture – Kapital) pre priame investičné alebo 

podielové projekty v zahraničí. 

Cieľové krajiny : Krajiny s rastúcim trhom. 

Získavanie a spravovanie prostriedkov sa vykonáva obyčajne dvoma samostatnými právnymi 

subjektami: fondom rizikového kapitálu a fondom manažérskej spoločnosti. Fond rizikového 

kapitálu sa skladá prostriedkov súkromných alebo inštitucionálnych vkladateľov. Manažujúca 

spoločnosť preberá manažovanie fondov a navrhuje investičnú stratégiu (v zásade 

technologicky orientované spoločnosti). Fond vstupuje v zásade do dlhodobej minoritnej 

podielovej investície. Počas tejto fázy poskytuje fondový manažment podniku svoj knowhow, 

obyčajne však nevstupuje (nezasahuje) priamo do operatívneho hospodárskeho 

vedenia spoločnosti. Návrat prostriedkov sa uskutočňuje v prvom rade z výsledkov predaja 

(odbytu) a na konci podielnictva predajom samotným podnikateľom, investorom burzám a 

pod. 

Výška : Vlastný kapitál od asi 700 000 EUR 


PROGRAM „GO INTERNATIONAL“ 

Na začiatku roku 2004 naštartovala Rakúska hospodárska komora spolu so Spolkovým 

ministerstvom hospodárstva a práce iniciatívu „go international“ , ktorá sa obracia na 

všetkých podnikateľov, ktorí chcú prvýkrát vybudovať exportnú iniciatívu ale aj na tých, ktorí 

sa chcú uplatniť na nových trhoch. 

Tri piliere tejto iniciatívy sú: 

- export tovarov 

- export služieb 

- priame zahraničné investície 

Iniciačný Quick – Start – Packet v objeme 17 mio. EUR je už aktivizovaný. 

Prostredníctvom „go international“ dostanú rakúske podnikateľské subjekty podporu združenú 

v štyroch oblastiach: 

- prístup na trh a umiestnenie na trhu 

- know how a ľudské zdroje 

- vypracovanie stratégií a obchodných postupov 

- zlepšenie rámcových hospodárskych podmienok 

Základné ciele iniciatívy sú: 

- posilnenie silných stránok rakúskeho exportného hospodárstva a odstránenie jeho slabín 

- zdvojnásobenie počtu domácich exportérov do roku 2007 

- rozšírenie geografického polomeru exportu 

Prínosy Go International 

Účinná podpora prístupu a umiestnenie na trhu 

K tomu patria špeciálne incentives pre exportérov, ktoré budú sprevádzané v trojstupňovom 

procese: podujatia zamerané na odvetvia s informáciami o odvetviach v zemi budú 

doplnené misiami na nadviazanie obchodov v cieľovej krajine. 

Zníženie nákladov prenikania na trh pre všetky podnikateľské subjekty prostredníctvom 

spolufinancovania podnikateľských subjektov, odvetvovo-špecifické štúdie prenikania na 

trh, zabezpečenie eficientného a medzinárodného konkurenčného systému exportného 

financovania 

Odvetvovo-špecifické kompletné balíky pre cieľové trhy s mimoriadnym potenciálom. Tu 

budú obsiahnuté viaceré tzv. Full Service ponuky na mieru: v Quick - Start – Packet je už 

realizovaný projekt - Ťažisková akcia – Infraštruktúra a ekologické technológie pre východnú 

a južnú Európu. Obsahuje odvetvovo-špecifické štúdie prieniku na trh, informačné podujatia 

v tuzemsku a podujatia v cieľových zemiach doplnené o komunikačné stratégie 

Mimoriadne ťažiská budú stanovené v oblastiach exportu služieb a priamych investícií 

Inteligentné stratégie na nadviazanie obchodov 

Úspešná cesta podpory účasti na veľtrhoch bude štrukturovaná novým spôsobom. 

Regionálne špecifické stupňovanie spolufinancovania zabezpečí aby bol tento inštrument 

použitý na spracovanie nových trhových možností. 

Alternatívne stratégie a opatrenia na mieste na nadviazanie obchodov. Bude podporovaná 

účasť rakúskych podnikateľov na vedeckých odborných kongresoch a sympóziách 

a posilnené prepojenie s medzinárodnými výskumnými zariadeniami a multilaterálnymi 

rozvojovými bankami. 

Ťažisko ľudských zdrojov a know-how 

Podpora vnútroprevádzkového ďalšieho vzdelávania s dôrazom na zahraničné 

hospodárstvo, zavedenie externého know-how, individuálne exportné poradenstvo 

v tuzemsku alebo exportcoaching v zahraničí. Tzv. Export angel budú sprevádzať 

podnikateľov pri prvých exportných krokoch. 

Mimoriadne ťažisko je položené na medzinárodné zhodnotenie výsledkov výskumu a inovácii 

produktov. 

Ďalšie zlepšovanie rámcových podmienok 

K tomuto patrí široká paleta opatrení podporujúcich odbyt, image a podpora na mieste 

pôsobenia v zahraničí, ako aj rozsiahle spracovanie a predstavenie všetkých 


mimohospodárskych informácií a profesionálne eficientné sprevádzanie podnikateľských 

subjektov malými marketingovými spoločnosťami na nádejných trhoch a tiež zlepšený prístup 

k zakázkam EU-projektov spojením informácií cez navýšenie podielu národného 

spoufinancovania. 

Prehľad jednotlivých opatrení iniciatívy: 

1. Podujatia o trhových informáciách 

2. Sondážne cesty do trhových oblastí 

3. Sledovanie odvetví na nádejných trhoch 

4. Ťažisko inicitív – budúcnosť 

5. Platforma exportu- inžinierske a poradenské služby 

6. Štúdie realizovateľnosti 

7. Náklady na preniknutie na trh a poradenstvo 

8. Štúdie o preniknutí na trh 

9. Couching exportu 

10. Aktivity a informácie pre všetky stupne vzdelávania 

11. Zahraničné praxe 

12. Programy na ďalšie vzdelávanie v prevádzkach 

13. Štartovacie balíky exportu 

14. Využitie výsledkov výskumu blízkych hospodárstvu 

15. Využitie rakúskej inovácie produktov 

16. Trhové miesto- Veľtrh 

17. Účasť na odborných kongresoch a sympóziách 

18. IFI- projekty 

19. Spolupráca z medzinárodnými výskumnými inštitúciami 

20. Ochrana globálnej klímy-Kjoto 

21. Spolupráca v rozvoji 

22. Turistika, šport, kultúra a tvorivé hospodárstvo 

23. Pomocné programy EU 

24. Internetová platforma zahraničného hospodárstva 

25. Reklamné opatrenia na image a priestor 

26. Analytická spracovanie údajov o zahraničnom hospodárstve 

27. Iniciačné financovanie marketingových spoločností 

• Cezhraničná spolupráca 

Región je výnimočný tým, že zahŕňa v tesnej blízkosti dve hlavné mestá. Má potenciál, aby 

bol jedným z najrýchlejšie ekonomicky rozvíjajúcich sa regiónov v EÚ. Zameriava sa na tri 

hlavné priority – a.) znalostný región a hospodársku konkurencieschopnosť, b.) dostupnosť a 

trvalo udržateľný rozvoj a c.) technickú pomoc. 

Dôležitým prvkom v budovaní cezhraničnej dopravnej infraštruktúry je využívanie prostriedkov 

z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Skupinu úspešných projektov rozšíril v septembri 

2012 cyklomost Slobody medzi Devínskou Novou Vsou a Schlosshofom. 

Pilotným projektom v rámci Programu cezhraničnej spolupráce na roky 2014-2020 bude 

vybudovanie cestného mostu Záhorská Ves - Angern. 

Podpisom Dohody o spolupráci medzi „Twin-City“ mestami Viedňou a Bratislavou bola 

potvrdená vôľa k ďalšej spolupráci v rôznych oblastiach a v záležitostiach spoločného 

záujmu. V novootvorenom mestskom prístave vo Viedni bolo v multifunkčnom centre 

otvorené informačné centrum Bratislavy „Gate to Bratislava“, ktoré slúži propagácii SR nielen 

v Rakúsku, ale aj medzi zahraničnými návštevníkmi, ktorí prichádzajú do Viedne. 

Výsledkom podpísaných dohôd medzi Bratislavským a Trnavským VÚC a mestom 

Bratislava a spolkovou krajinou Dolné Rakúsko je spolupráca zmiešaných pracovných skupín 


v oblasti poľnohospodárstva a vinárstva, zdravotníctva a sociálnej integrácie, ekonomickej 

spolupráce, turizmu, či dopravnej infraštruktúry. Dňa 24.októbra 2011 bolo v hlavnom meste 

spolkovej republiky Burgenland Eisenstadt podpísané Memorandum o partnerstve 

a vzájomnej spolupráci medzi Trnavským samosprávnym krajom a spolkovou krajinou 

Burgenland, ktoré identifikuje podmienky spolupráce obidvoch regiónov v oblasti 

hospodárskej, turistickej, vedeckej, školskej a vzdelávacej, sociálnej a kultúrnej. 

V snahe o lepšie využitie potenciálu spolupráce podunajských regiónov došlo 

k prehodnoteniu členstva SR v Pracovnom spoločenstve podunajských krajín (ARGE 

Donauländer) z národnej úrovne na úroveň VÚC. Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj sa 

stali plnoprávnymi člnmi ARGE, Nitriansky VÚC sa stal pozorovateľom združenia. 

Creating the future – Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007- 

2013 a 2014 – 2020, Kontakt: 

Gemeinsames Technisches Sekretariat Wien 

Tel: +43-(0)1-4000-27091,27092,27093 

Fax: + 43-(0)1-4000-27090 

Email: office@sk-at.eu 

Regionálne pobočky: 

Bratislava: Monika Adameková, 004212 55423138, madamekova@region-bsk.sk 

Trnava: Andrea Koláriková, 0042133 5933 -475,373, kolarikova.andrea@trnava-vuc.sk 

Burgenland: Harald Ladich, +43-(0)5-9010-2424, Harald.Ladich@rmb.co.at 

Niederösterreich: Francois-Edouard Pailleron, +43-(0)2742-9005-14129, Francois- 

Edouard.Pailleron@noel.gv.at 

Wien: Adriana Bachora, +43-(0)1-4000-27062, Adriana.Bachora@wien.gv.at 

RECOM (SK – AT) je kooperačný projekt medzi organizáciami regionálneho rozvoja 

s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti cezhraničnej spolupráce na podporu cezhraničnej 

iniciatívy a projektových nápadov, cezhraničných partnerstiev, spolupráce miest a obcí 

v malých projektoch a lokálnych partnerstvách, a na podporu regionálnych nosných 

projektov. Poskytuje osobné poradenstvo v oboch jazykoch, obsahovú podporu pri rozvíjaní 

projektov, nápadov a konceptov, prispôsobených lokálnym a regionálnym potrebám, 

sprostredkovanie kontaktov medzi vhodnými projektovými partnermi, organizáciu 

a viacjazyčné moderovanie cezhraničných workshopov, seminárov a exkurzií, sieťovanie 

projektov s podobným ťažiskom a stálu výmenu informácií o celoeurópskych trendoch. 

/www.recom-skat.eu/ 

Dunajská stratégia 

Obe krajiny sa aktívne podieľali na príprave Stratégie EÚ pre Dunajský región, ktorá bola 

schválená 24.6.2011. 

– dlhodobo ťažiskovým v rámci regionálnej spolupráce ostáva angažovanie sa rakúskej 

spolkovej vlády v dunajskom priestore. V rámci určenia koordinátov pre 11 prioritných oblastí 

akčného plánu Dunajskej stratégie zo strany Európskej komisie sa Rakúsko profiluje 

v pridelených troch oblastiach: 

- zlepšenie mobility a multimodality na vnútorných vodných cestách (koordinuje 

Rakúske spolkové ministerstvo dopravy) 

- investície do ľudí a zručností (koordinuje Rakúske spolkové ministerstvo práce, 

sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa a Rakúske spolkové ministerstvo pre 

vyučovanie, vedu a kultúru) 

- zlepšenie inštitucionálnej kapacity a spolupráce 

Slovensko považuje spoluprácu s Rakúskom v rámci Dunajskej stratégie za dôležitú súčasť 

cezhraničnej spolupráce s možnosťou zlepšenia ochrany životného prostredia a podpory 

hospodárskeho rozvoja. Spoločné projekty s Rakúskom by mali byť zamerané na rozvoj 

základnej infraštruktúry. Dobrým príkladom úspešnej spolupráce je dohoda s Rakúskom o 

spoločnom monitorovaní kvality vody, ktorá bola podpísaná v roku 2011. 


V dolnorakúskom Sankt Pöltene sa 22.10.2012 konalo neformálne stretnutie ministrov 

zahraničných vecí podunajských krajín na pozvanie rakúskeho vicekancelára a ministra pre 

európske a medzinárodné záležitosti M. Spindeleggera (za slovenskú stranu minister ZV 

Miroslav Lajčák). 

Organizácia IDM – Institut für den Donauraum und Mitteleuropa (Inštitút pre dunajský priestor 

a strednú Európu), ktorej predsedá známy politik, bývalý vicekancelár Erhard Busek vydáva 

množstvo odborných publikácií, venujúcich sa problematike strednej a východnej Európy 

Región Centrope (prihraničné regióny AT, CZ, HU, SR). Zo slovenskej strany sa podieľajú 

Trnavský a Bratislavský samosprávny kraj. 

Asociácia dunajských hospodárskych komôr (DCCA) vznikla v júni roku 2010 ako súčasť 

Dunajskej stratégie - podľa vzoru spolupráce v rámci Baltickej rady. Stratégiou DCCA je stať 

sa cezhraničnou makroregionálnou inštitúciou na podporu malých a stredných podnikov 

s lobbingom smerom k národným koordinátorom a k Európskej komisii. Sídli v Budapešti. 

/www.dcca.eu/ 

c) Verejné obstarávanie 

Vstupom do platnosti zmluvy o Európskom hospodárskom priestore (1.1.1994) je v Rakúsku 

verejné obstarávanie riadené zákonom. 1.1. 1997 príslušný zákon prešiel rozsiahlou 

novelizáciou (BGBI.1996/776). Spolkový zákon o verejnom obstarávaní bol opätovne 

novelizovaný v roku 1999 (BGBI 1999/120). Kompetencie o verejnom obstarávaní sú 

rozdelené medzi spolok a spolkové krajiny, pričom existuje deväť zákonov o verejnom 

obstarávaní jednotlivých spolkových krajín a jeden zákon o verejnom obstarávaní spolku, 

ktoré sú prispôsobené zákonodarstvu Európskej únie. 

Verejná správa (spolok, spolkové krajiny, obce) vystupujú ako verejný zadávateľ, pričom si 

plnia úlohy vyplývajúce zo zákona, alebo úlohy národohospodárskeho charakteru 

V rámci verejného obstarávania ide predovšetkým o zákazky v oblasti: 

Výstavba a údržba ciest 

Výstavba verejných objektov (školy, administratívne budovy) 

Výstavba alebo rozširovanie telekomunikačných zariadení 

Dodávky tovarov (napr. príslušenstvo pre školy a administratívne objekty) 

Dodávky techniky do budov (klimatizačná technika, kúrenie, sanitárne príslušenstvo) 

Služby (plánovanie, poradenstvo, finančné služby) 

Rakúsky zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje tri oblasti realizácie verejného obstarávania – 

dodávky tovarov, realizácia služieb a stavebníctvo, pričom vypísanie verejnej súťaže je 

podmienené tzv. hraničnou hodnotou zákazky. Pri stavebných prácach a výstavbe zákon 

stanovuje zverejnenie zákazky v prípade, že rozsah prác presahuje hodnotu 5 mil. Euro, pri 

dodávkach tovarov a služieb je zákonom určená hodnota 200. tis. Euro. 

Krajiny Európskej únie sa môžu uchádzať o verejné zákazky vo všetkých troch oblastiach. 

Ostatné krajiny sa môžu uchádzať len o zákazky vo forme dodávania tovarov, ktoré sú plne 

liberalizované. V oblasti stavebníctva a služieb je možná len forma subdodávok. 

Povinnosť vypisovať tendre platí len pre verejný sektor – na všetkých stupňoch. Zverejňované 

sú v tzv. Úradnom liste – Amtsblatt. V súkromnej sfére sa pri väčších zákazkách praktizuje 

forma nepriameho oslovenia – výzva viacerých firiem, ktoré predložia svoje ponuky u ktorých 

si zadávateľ vyberie najvýhodnejšiu. 

ZVEREJŇOVANIE VEREJNÝCH TENDROV: 

Formou tlače: 


Amtsblatt zur Wiener Zeitung www.wienerzeitung.at 

Amtlicher Lieferanzeiger (vydavateľ: Ministerstvo hospodárstva a práce, BMWA) 

www.lieferanzeiger.at 

Kärtner Landeszeitung, Amtliche Linzer Zeitung atď. (listiny jednotlivých spolkových krajín) 

Elektronickou formou: (prístup je len za poplatok) 

Servis Hospodárskej komory rakúska (WKÖ) http://www.wk.or.at/erat 

poplatok: od 175-261 EUR ročne 

ANKÖ (Auftragnehmerkataster) www.ankoe.at- spoločnosť je vo vlastníctve spolku, 

spolkových krajín, hospodárskej komory a komory pracujúcich. Spoločnosť disponuje 

obsiahlou databázou firiem, ktoré majú záujem zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní 

v rámci EÚ. Spoločnosti, ktoré sú zalistované v databáze musia spĺňať kritéria podľa smerníc 

EÚ (zverejňovanie hospodárskych výsledkov, bezúhonnosť, platenie všetkých odvodov do 

jednotlivých fondov, platenie daní, dodržiavanie pracovného práva atď.). Ročný poplatok za 

zalistovanie je 50 EUR. Spoločnosť disponuje základnými údajmi o všetkých aktuálnych 

verejných súťažiach v rámci krajín EÚ, čím umožňuje firmám informovať sa o možnosti účasti 

na tendroch. Elektronický systém dokáže vybrať, na základe uvedenia kritérií, tie verejné 

súťaže o ktoré má firma konkrétne záujem. (dodávka tovarov, služieb, stavebné práce atď.) 

 

Beschafungsgmbh- www.beschafungsgmbh.at 

Poplatok : 20-80 EUR ročne 

Kontakt: ANKÖ, Handelskai 94-96, A-1201 Wien, Walter Taborsky, konateľ spoločnosti, 

tel.:0043/1/333 6666 11, fax:0043/1/333 6666 19 w.taborsky@ankoe.at 

Rozvojová pomoc: 

Pokiaľ ide o zapájanie sa podnikateľských subjektov do projektov rozvojovej pomoci, 

rakúska strana sa drží základného pravidla, že z dôvodu zaistenia trvalosti politiky rozvojovej 

pomoci, podporujú iba projekty s dlhodobou angažovanosťou navrhovaných podnikov 

a firiem v partnerských krajinách. Podporujú najmä tých podnikateľov, ktorí ponúknu 

konkrétny projekt, od začiatku až po realizáciu. 

Program rakúskej rozvojovej pomoci je otvorený pre podnikateľov počas celého 

rozpočtového roka. Úhrady sa podľa projektových postupov realizujú z pravidla v časovom 

rozmedzí 3 rokov. 

Je vypracovaná smernica, ktorá definuje hlavné kritériá pre rozvojové projekty. V rámci 

tlačiva žiadosti musia navrhovatelia projektu dodržať plnenie týchto kritérií, ako aj vysvetliť, 

ako napĺňajú tieto kritériá. Podporné grémium potom poradí vedeniu podniku ohľadom 

vhodnosti podpory. Zároveň sa zmluvne dohodne projektový rozpočet. Podnikatelia 

predkladajú tento rozpočet polročne na vyúčtovanie Rakúskej agentúre pre rozvojovú 

spoluprácu /ADA/. Dodatočne predkladajú aj písomnú správu. Ročným auditom sa 

zabezpečí odborný rozsah využitia. 

Na účely ODA vyčlenila rakúska vláda v r. 2012 1,4 mld. eur (0,47% HNP) zatiaľ čo v r. 2011 to 

bolo len 769 mil. eur (0,27% HNP). Hlavná časť navýšených prostriedkov, 561 mil. eur, však nie 

je stanovená na výdavky, ale ako odpustenie dlhov pre rozvojové krajiny. Ďalších 50 mil. eur 

je určených na zvýšené príspevky do medzinárodných organizácií. Rozpočet na financovanie 

priamych projektov bude krátený – Rakúska rozvojová agentúra (ADA) má v r. 2012 

k dispozícii 53 mil. eur (v r. 2010 to bolo 83 mil. eur). Pri porovnaní výdavkov na rozvojovú 

pomoc krajín OECD skončilo AT v roku 2011 na 3. mieste od konca. 

Deklarovaný politický záväzok EÚ (dosiahnutie cieľa 0,7% HNP do r. 2015) je jedna vec, 

avšak bilancia úspešnosti jeho implementácie naznačuje v prípade AT inú skutočnosť – 

znížené výdavky na rozvojovú pomoc (0,27% HNP v r. 2011) nezodpovedajú silnému 

politickému angažovaniu sa AT v tejto oblasti. 

d) Zmluvná základňa 

• Vybrané ekonomické a hospodárske zmluvy medzi SR a Rakúskom 


(pozn.: všetky zmluvy sú na webovej stránke: http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/medzinarodne_zmluvyzoznam_zmluv_podla_statov&CSTATE=RAKUSKO) 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

Dohoda medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Spolkovým 

ministerstvom dopravy, inovácií a technológií Rakúskej republiky o výstavbe železničného 

prepojenia Bratislava - Viedeň (11.7.2011) 

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Rakúsko o vedecko-technickej 

spolupráci (18.02.2004) 

Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej 

spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi (25.10.2003) 

Dohoda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Spolkovým 

ministerstvom pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Rakúskej republiky o spolupráci v 

oblasti poľnohospodárstva a lesníctva (25.02.2000) 

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o spolupráci v oblasti 

kultúry, vzdelávania a vedy (13.10.1999) 

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o leteckej doprave 

(15.12.1998) 

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o medzinárodnej 

nákladnej doprave (15.12.1998) 

Pracovná dohoda medzi Spolkovým ministerstvom financií Rakúskej republiky a Ministerstvom 

financií Slovenskej republiky o zintenzívnení spolupráce v oblastiach obojstrannej pôsobnosti 

(26.9.1994) 

Dohoda medzi Rakúskou spolkovou vládou a vládou Slovenskej republiky o hospodárskej, 

priemyselnej, technickej a vedecko-technickej spolupráci (13.01.1993) 

Pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou 

republikou sa nevyskytujú žiadne problémy. Stav bilaterálnej zmluvnej základne po sukcesii 

Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol 

potvrdený 25. novembra 1994 nadobudnutím platnosti Zmluvy medzi SR a Rakúskou 

republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou 

ČSFR (ČSSR, ČSR) a Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót v Bratislave 14. januára 

1994. Z ekonomicko-hospodárskych zmlúv zostali v platnosti tieto zmluvné dokumenty: 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

o 

Dohoda medzi vládou ČSR a Rakúskou spolkovou vládou o úprave dunajskej plavby, (Viedeň 

27. januára 1955) 

Dohoda medzi vládou ČSR a Rakúskou spolkovou vládou o ťažbe spoločných ložísk zemného 

plynu a nafty, (Praha 23. januára 1960) 

Dohoda medzi vládou ČSR a Rakúskou spolkovou vládou o zásadách geologickej spolupráce 

medzi ČSR a Rakúskou republikou, (Praha 23. januára 1960) 

Dohoda o pohraničnej železničnej doprave medzi Československými štátnymi dráhami a 

Rakúskymi spolkovými železnicami, (Praha 22. marca 1963) 

Dohoda medzi Ministerstvom financií ČSSR a Spolkovým ministerstvom financií Rakúskej 

republiky o zdanení medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, (Praha 30. júna 1967) 

Dojednanie medzi Ministerstvom dopravy ČSSR a Spolkovým ministerstvom obchodu, živností a 

priemyslu Rakúskej republiky o vykonávaní medzinárodnej nepravidelnej autobusovej dopravy 

a medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, (Viedeň 19. októbra 1967) 

Zmluva medzi ČSSR a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z 

príjmu a majetku, (Viedeň 7. marca 1978) 

Dohovor o poštových a telekomunikačných službách medzi ČSSR a Rakúskou republikou, 

(Viedeň 19. júla 1982) 

Dohoda medzi vládou ČSSR a vládou Rakúskej republiky o úprave otázok spoločného záujmu 

týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením, (Viedeň 25. októbra 1989, 

oznámenie č. 431/1990 Zb.), S úpravou, že článok 8 ods. 1 písm. b) znie: „za slovenskú stranu 

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky“. 

Dohoda medzi ČSFR a Rakúskou republikou o uľahčení pohraničného odbavovania v 

železničnej, cestnej a vodnej doprave, (Viedeň 17. júna 1991) 

Dohoda podľa článku 2 ods. 4 Dohody zo 17. júna 1991 medzi ČSFR a Rakúskou republikou o 

uľahčení pohraničného odbavovania v železničnej, cestnej a vodnej doprave a o zriadení 

predsunutých odbavovacích hraničných stanovíšť v staniciach Bratislava-Hlavná stanica, 


o 

Marchegg, Wien-Südbahnhof, ako aj o hraničnom odbavení počas jazdy na trase medzi 

stanicami Bratislava-Hlavná stanica a Wien- -Südbahnhof, (Praha 27. mája 1992) 

Bilaterálna dohoda formou výmeny listov medzi ČSFR a Rakúskou republikou o určitých 

dohodách pre poľnohospodárske výrobky (Praha 12. júna 1992) 

III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM 

___________________________________________________________________________ 

INVESTÍCIE 

Rakúsko je jedným z hlavných investorov v strednej a východnej Európe, keď 

napríklad v roku 2011 tvorili priame investície do regiónu CEE až 7,2 miliardy Eur. Investície AT 

do CEE napriek kríze za posledné tri roky narastajú (v r. 2009 cca 2 miliardy, v r. 2010 3,7 

miliárd Eur). 

Investície na Slovensko po roku 2009 (111 mldr.) taktiež vzrástli (v r. 2010 na 288 mldr. 

a v r. 2011 na 272 mldr. Eur). Za prvé dva kvartály roku 2012 prišli z Rakúska na Slovensko 

investície vo výške 154 mldr. Eur. 

Celkovo do roku 2011 investovalo Rakúsko v Slovenskej republike 5.507 miliónov Eur 

(v r. 2009 cca 4,35 mldr. a v r. 2010 cca 5,18 mldr. Eur) a podľa údajov obchodného 

oddelenia rakúskeho veľvyslanectva v SR /AußenwirtschaftsCenter Pressburg/ je celková 

suma zahraničných investícií Rakúska do konca roka 2012 v SR až cca 6 miliárd Eur, čím je 

Rakúsko druhým najväčším investorom v SR (po Nemecku). Podiel Rakúska na zahraničných 

investíciách v SR je asi 14%. 

V súčasnosti je na Slovensku etablovaných približne 2000 rakúskych, prevažne 

malých a stredných firiem (s rôznou mierou kapitálovej účasti). Pretrvávajúci prílev priamych 

zahraničných investícií z Rakúska na Slovensko (v SR podnikajú napr. spoločnosti 

Montanwerke Brixlegg, Frantsach, Neusiedler, Lactoprot, Wopfinger, SFG Lorenz AG, Magna, 

Miba) dáva predpoklad ďalšieho rastu vývozu komodít dcérskych spoločností uvedených 

koncernov do Rakúska. V roku 2012 pokračoval trend zakladania ďalších malých rakúskych 

firiem v SR, často z oblasti IT. 

Medzi najdôležitejšie privatizačné projekty v oblasti bankovníctva možno zaradiť 

predaj nasledujúcich slovenských finančných inštitúcií bankovým spoločnostiam v Rakúsku: 

Slovenská sporiteľňa (Die Erste Bank), Istrobanka (BAWAG), Tatra Banka (Raiffeisen), Banka 

Slovakia (Julius Meinl Bank). 

Rakúsko sa nachádza v objeme investícií do slovenskej bankovej sféry na 1. mieste. 

Erste a Raiffeisen sú spolu s ich dcérami Slovenskou sporiteľňou a Tatra Bankou číslom 1 a 3 na 

slovenskom bankovom trhu; Vienna Insurance Group má zase so svojím 33-percentným 

podielom špičkovú pozíciu v slovenskom poisťovníctve. Napriek súčasnej finančnej kríze, ktorá 

robí vrásky rakúskemu bankovníctvu v strednej a východnej Európe, oceňuje AT , že slovenské 

dcérske banky sú zdravé. 

Stav Investícii SR v Rakúsku boli podľa údajov Rakúskej národnej banky v r. 2011 

celkovo cca 68 miliónov Eur, pričom za prvé dva kvartáli 2012 pritieklo spolu do Rakúska 

investícií za 42 miliónov Eur. 

a) Priame zahraničné investície Rakúska (EÚ a CEE): 

/v miliónoch Eur/ 


2009 2010 2011 Q1 12 Q2 12 

Európa −4.912 −5.226 −15.022 −3.575 −1.892 

EU-27 −2.753 −1.015 −9.901 −1.429 −865 

EU-15 −1.060 −289 −5.246 −188 −310 

Eurozóna 17 −2.254 −1.064 −4.756 −490 −179 

Stredná a vých. Eur. −2.060 −3.748 −7.206 −1.917 −714 

Bulharsko −382 −131 −475 −84 −52 

ČR −379 −828 −375 −331 55 

Maďarsko 742 −263 −1.629 62 141 

Poľsko −389 781 −95 −168 −444 

Rumunsko −607 −511 −1.272 −287 −276 

Slovinsko 26 −128 −516 −251 34 

Slovensko −111 −288 −272 −53 −99 

B&H 164 −97 −104 −340 −35 

Chorvátsko −371 −326 −515 −87 −11 

Č. hora −25 14 −12 0 0 

Macedónsko −6 11 −125 −29 −13 

Srbsko −196 −175 −274 −4 −63 

Ukrajina 11 −438 −646 −108 −56 

Zdroj: Rakúska národná banka 2012 

b.) Zisk z priamych investícií AT podľa krajín (CEE a SR): 

/v mil. Eur / 

2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 

Str, a vých. Eur. 2.389 3.114 4.377 5.781 5.160 3.442 4.333 5.946 

Slovensko 241 261 468 564 529 258 468 577 


c.) Priame investície zahraničia do Rakúska (EÚ a CEE): 

/v mil. Eur/ 2009 2010 2011 1.Q.12 2.Q.12 

Európa 4.433 1.115 8.984 1.706 −1.785 

EU-27 3.134 558 7.111 1.184 −1.747 

EU-15 2.521 1.456 6.598 1.182 −1.766 

Eurozóna 17 4.530 −2.831 13.993 1.166 −2.036 

Stredná a východná Európa 284 193 780 466 −174 

Bulharsko −7 16 52 −13 −5 

ČR −1 48 28 −22 1 

Maďarsko 38 23 −19 −3 −18 

Poľsko 4 −72 77 −57 19 

Rumunsko 0 −2 13 −2 8 

Slovinsko −61 −2 21 13 4 

Slovensko 27 112 −11 20 22 

B & H 0 −1 −8 13 0 

Chorvátsko 5 63 −41 20 −7 

Čierna hora 0 1 1 1 0 

Macedónsko 0 −1 0 0 −7 


Srbsko 7 −191 104 17 −68 

Ukrajina −13 −24 −12 9 −1 

Zdroj: Rakúska národná banka 

d.) Stav aktívnych priamych investícií Rakúska v zahraničí 2004 - 2011(EÚ a CEE): 

/v mil. Eur./ 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 

ČR 4.162 4.729 6.238 7.589 8.637 9.660 10.615 10.885 

Maďarsko 3.962 3.934 5.714 7.429 6.477 6.922 7.621 8.593 

Poľsko 3.365 6.758 3.294 3.487 3.686 3.440 3.910 3.688 

Rumunsko 1.589 2.843 4.772 5.682 6.238 6.311 7.487 8.449 

Slovinsko 827 1.244 1.848 2.071 2.386 2.317 2.344 2.860 

Slovensko 1.828 2.456 3.258 4.325 4.464 4.354 5.175 5.507 

Bosna a Hercegovina 259 451 709 844 1.336 988 994 1.091 

Chorvátsko 1.373 2.844 3.497 6.925 5.500 5.870 6.222 7.038 

Čierna hora x x 19 41 76 83 72 84 

Macedónsko 38 50 170 183 212 288 262 387 

Srbsko 294 525 1.111 1.675 1.845 2.414 2.195 2.514 


e.) Stav priamych zahraničných investícií v Rakúsku (EÚ a CEE) 2004 až 2011: 

/v mil. Eur/ 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 

EU-27 38.137 49.947 61.763 72.266 75.382 76.267 75.678 71.066 

EU-15 37.951 49.689 60.908 70.436 74.529 75.186 74.490 69.638 

Eurozóna 17 33.546 49.052 63.536 78.531 76.954 82.851 70.204 64.643 

Strednáa vých. Európa 774 529 642 3.244 2.350 5.269 5.178 6.059 

Bulharsko x x x x x x x x 

ČR 0 1 −4 0 5 27 10 11 

Maďarsko 20 19 13 23 51 70 95 120 

Poľsko 13 13 13 42 46 24 −9 −29 

Rumunsko 2 2 −22 0 1 −4 5 17 

Slovinsko 44 44 29 39 68 86 84 127 

Slovensko 1 2 7 3 70 79 59 68 

B & H x x x x x x x x 

Chorvátsko x x x x x x x x 

Čierna hora x x x x x x x x 

Macedónsko x x x x x x x x 

Srbsko x x x x x x x x 

Ukrajina 2 6 137 136 126 101 108 151 


b) Energetická politika krajiny 

• Energetický mix a energetická bezpečnosť 


Rakúsko je siedmy najväčší producent obnoviteľných zdrojov v rámci EÚ. Pokiaľ ide o využitie 

vodnej energie patrí Rakúsku tretie miesto (11,6% podiel celkovej produkcie EÚ). Takmer dve 

tretiny elektrickej energie dodanej v AT konečnému odberateľovi bolo v r. 2011 vyrobenej z 

obnoviteľných zdrojov. V dôsledku zlého prietoku vody však tento podiel mierne klesol na 

64,4% (oproti 67,4 v r. 2010). Výpadok bol kompenzovaný energiou z uhoľných elektrární. 

Mierny pokles bol zaznamenaný aj v podiele tzv. šedého prúdu v rozvodovej sieti 

pochádzajúceho z atómových elektrární, ktorý sa mal pohybovať na úrovni 3,7%. 

Do roku 2020 musí Rakúsko redukovať emisie CO2 o 16% na úroveň roku 2005. Podľa experta 

rakúskeho ministerstva ŽP Jürgena Schneidera má AT problém najmä v oblasti dopravy, kde 

až 90% energií pochádza z fosílnych palív. Doterajšie opatrenia pritom nestačia na 

dosiahnutie cieľov. Mierny pozitívny trend očakáva Schneider vo využívaní veternej a solárnej 

energie. Najväčší rakúsky dodávateľ elektrickej energie, koncern Verbund, odkúpil v r. 2012 

od nemeckej firmy Juwi päť veterných parkov v Nemecku s celkovým výkonom 86 

Megawattov. Využitie veternej energie by malo v Rakúsku naberať na intenzite – výkon 

veterných elektrární by mal narásť z 1000 na 4000 megawatov. Aby však nebola preťažená 

sieť, budú potrebné investície vo výške 2,5 miliárd Eur na nové transformačné stanice 

a elektrické vedenia, najmä v oblasti Salzburgu, severne od Viedne a smerom na Nemecko. 

Podľa šéfa rakúskej spoločnosti APG zaoberajúcej sa elektrickými sieťami Heinza Kaupa je už 

teraz v špičke sieť preťažená. Už v zime 2011 došlo takmer k „blackoutu“. 

Rakúsko v súčasnosti spotrebuje 64,4% energie z vodných elektrární, 25,1% z fosílnych zdrojov, 

9,7% z obnoviteľných zdrojov a zvyšok z jadrových elektrární (pozn.: rakúske mimovládne 

organizácie tlačia na politikov, aby urýchlili zavedenie tzv. E-hospodárstva, na ktorom sa 

dohodli už v apríly tohto roku a ktoré má do roku 2015 absolútne zamedziť dovozu elektriny 

z atómovej energie do Rakúska). 

Rakúsko je síce považované za vzorový štát pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, ale 

aktuálne výsledky Eurostatu (september 2012) hovoria o tom, že podiel obnoviteľných zdrojov 

na hrubej domácej spotrebe v posledných rokoch klesá (V r. 2009 - 2010 až o desať percent). 

Rakúsko tak patrí k málo krajinám EÚ s ustupujúcim podielom. Bolo to však spôsobené najmä 

nepriaznivými klimatickými podmienkami pre vodné elektrárne v uvedenom období. Cieľom 

AT do roku 2020 je získavanie 85% prúdu z obnoviteľných zdrojov. Podľa údajov Statistik Austria 

poklesla spotreba energie v Rakúsku v r. 2012 o 3,9%. 

JADROVÁ POLITIKA 

Národný konsenzus v uplatňovaní aktívnej antiatómovej politiky je východiskom rakúskej 

štátnej filozofie a z nej sa odvíjajúcej štruktúry energetickej politiky a vnímania fenoménu 

energetickej bezpečnosti. Rakúšania v roku 1978 v referende odmietli prevádzku už 

dostavanej jadrovej elektrárne Zwentendorf. Atómová energia a výstavba atómových 

elektrární predstavuje pre nich mimoriadne citlivú politickú tému so zásadným presahom do 

európskej agendy. Rakúsko síce priznáva každej krajine právo voľby vlastného energetického 

mixu, využívanie jadrovej energie však principiálne odmieta. Hoci je v rakúskom 

energetickom mixe v súčasnosti stále má istý podiel atómovej energie, ktorá pochádza zo 

zahraničných atómových elektrární, zámerom vlády je do r. 2015 tento import atómovej 

energie zastaviť. Vicekancelár a minister zahraničných vecí M. Spindelegger sa pri príležitosti 

inaugurácie za predsedu strany ÖVP v máji 2011 zaviazal v oblasti životného prostredia, že do 

roku 2050 má Rakúsko fungovať len na základe obnoviteľných zdrojov energie. Rakúski Zelení 

navrhujú schváliť zákon, aby každý odberateľ energie mal možnosť vidieť, z akého zdroja táto 

energia pochádza, aby si mohol vybrať ekologicky najmenej znečisťujúcu energiu. 

Haváriu jadrovej elektrárne v japonskej Fukushime v marci 2011 a medzinárodnú pozornosť, 

ktorú na seba incident upriamil, vyhodnotila vláda ako osobitné memento k odštartovaniu 

aktívnej komunikačnej kampane proti JE na pôde EÚ. Obsahový rámec pre komunikáciu 

národného záujmu v európskom a medzinárodnom formáte predstavuje schválený (22. 3.) 

antiatómový akčný plán „Preč s atómovou energiou“. Vládna iniciatíva obsahuje katalóg 

požiadaviek a opatrení, ktorými chce AT primäť Európu k odklonu od atómovej technológie 


a zadefinovaniu nevyhnutných alternatív, osobitne v kontexte prehodnotenia cieľov a aktivít 

EUROATOM. 

V otázke prevádzkovania jadrových elektrární v susedstve Rakúska, si vláda vyhradzuje 

všetky právne kroky na podanie žalôb v prípadoch, kde to bude možné a právne 

priechodné. Rakúsko bolo aj jedným z hlavných iniciátorov tzv. „stresstestov“, teda 

záťažových testov, ktoré mali preveriť jadrové elektrárne v EÚ. Čerstvo zverejnené výsledky 

strestestov atómových elektrární Európskou komisiou v r. 2012 komentovali nielen médiá, ale 

vyjadril sa k tomu aj rakúsky minister životného prostredia Nikolaus Berlakovich, ktorý vyzýva ku 

jasnému vyvodeniu dôsledkov z týchto záťažových testov, v zmysle „dovybaviť alebo 

zatvoriť“. Vidí okamžitú nutnosť jednať, pričom je podľa neho najvyšší čas na zriadenie 

Európskeho jadrového bezpečnostného systému. Podľa Berlakovicha by prevádzkovatelia 

mali okamžite začať s vypracovaním národných akčných plánov na odstránenie chýb, 

s predložením do konca roka, aby mohli byť nasledujúci rok skontrolované. AT bude tento 

proces aktívne a kriticky sledovať najmä u susedných štátov. 

Slovensko sa vo vzťahu k AT snaží o maximálnu transparentnosť. Na základe Rakúsko – 

slovenskej vládnej dohody o výmene informácií v otázkach spoločného záujmu týkajúcich 

sa jadrovej bezpečnosti a ochrany pred ionizujúcim žiarením sa pravidelne, na úrovni 

vládnych organizácií, stretávajú expertné delegácie oboch krajín, pričom Slovensko 

a Rakúsko sa v organizovaní týchto podujatí striedajú. Posledné stretnutie bolo v dňoch 25. 

a 26. júna 2012 v rakúskom meste Laa an der Thaya. Išlo už o 20. bilaterálne stretnutie 

jadrových expertov oboch krajín. Na rokovaní sa zo slovenskej strany zúčastnili zástupcovia 

Úradu jadrového dozoru, Ministerstva životného prostredia, Slovenských elektrární - ENEL, 

spoločností JAVYS a JESS, Hydrometeorologického ústavu a MZV SR (ZÚ Viedeň). Za rakúsku 

stranu boli prítomní zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného 

hospodárstva a životného prostredia, MZV AT, Ministerstva vnútra, Ministerstva zdravotníctva, 

rakúskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť potravín, federálnej agentúry pre životné 

prostredie, ako aj predstavitelia krajinských vlád Štajerska, Dolného a Horného Rakúska, 

Viedne a Burgenlandu. 

Program rokovania bol zameraný na výmenu informácií v oblasti legislatívy využívania 

jadrovej energie, radiačného monitoringu, havarijnej pripravenosti, manažmentu nakladania 

s rádioaktívnym odpadom. Veľká pozornosť bola venovaná prezentácii jadrového programu 

SR, pričom rakúsku stranu zaujímala najmä dostavba tretieho a štvrtého bloku JE Mochovce, 

stav bezpečnosti slovenských jadrových elektrární, ďalej projekt spoločnosti JESS a.s. ohľadom 

plánov pre vybudovanie novej bohunickej jadrovej elektrárne, proces odstavovania JE A1 

a V1 Jaslovské Bohunice, závery misie MAAE OSART, ako aj pripravenosť pre krízové riadenie 

ťažkých havárií. Diskutovalo sa aj o využití skúseností z fukušimskej havárie. Rokovania mali 

výsostne odborný charakter, pričom na záver obe delegácie vyslovili spokojnosť s úplnou 

a otvorenou výmenou informácií. Na základe stretnutia v Laa an der Thaya, sa 20. novembra 

2012 v priestoroch Úradu jadrového dozoru v Bratislave uskutočnil technický workschop 

k téme „Celistvosť tlakovej nádoby reaktora“ /Reactor Pressure Vessel Integrity/. Zástupcovia 

rakúskej strany na ňom položili slovenským jadrovým expertom desať vopred zaslaných 

otázok, týkajúcich sa výroby, zloženia, prevádzky, kontroly a bezpečnosti tlakových nádob 

reaktorov v budovaných blokoch jadrovej elektrárne Mochovce 3 a 4. Slovenskí experti (z 

Úradu jadrového dozoru, Slovenských elektrární, ENEL-u, VUJE, a.s. Trnava a ŠKODA JS Plzeň) 

postupne v diskusii zodpovedali na všetky položené otázky. 

PLYNOVOD NABUCCO 

Rakúsko si plne uvedomuje význam diverzifikácie zdrojov pre krajiny ako je AT, ale aj 

pre celú Európsku úniu. Podporuje preto spoločný postup EÚ v tejto oblasti. Hlavnú prioritu 

Rakúsko aktuálne vidí v projekte Nabucco. V medzinárodnom konzorciu je zastúpený rakúsky 

OMV (spolu s ním nemecká RWE, maďarský MOL, turecký BOTAS, bulharský Energy Holding 

a rumunský Transgaz). Pôvodne sa rátalo s rozpočtom 8 miliárd Eur. Stavať sa malo začať 

v roku 2012. Komisár EÚ pre energiu Günther Oettinger minulý rok projekt odhadol na 14 

miliárd Eur. Plynovod by mal využiť bohaté zásoby v okolí Kaspického mora, ktorými disponujú 

štáty ako Azerbajdžan, Kazachstan a Turkménsko. Nabucco má však konkurenciu v ďalších 

juhoeurópskych plynovodoch (transadriatický plynovod, ITGI a ruský South Stream). Po zhode 


medzi Azerbajdžanom a Tureckom (podpis dohody , teda krajinami, ktoré chcú do roku 2017 

predĺžiť Transanatólsky ropovod (TANAP) pri transporte plynu z azerbajdžanského náleziska 

„Shah Deniz 2“, pravdepodobne vznikne iba skrátený „light“ variant „Nabucco West“, 

s tranzitom plynu od bulharsko-tureckých hraníc cez Rumunsko a Maďarsko až do 

Baumgartenu s kapacitou desať miliárd kubických metrov ročne namiesto pôvodne 

plánovaných tridsať. 

Na ministerskej schôdzke (8.10. 2012) vo Viedni k projektu plánovaného skráteného 

variantu, ktorý by mal viesť od bulharsko-tureckej hranice do Rakúska, si zúčastnení politici 

vymenili najnovšie informácie o možnosti Nabucca konkurovať projektu Transadriatický 

plynovod TAP (ktorý chce viesť plynovod cez Grécko do Južného Talianska). Podľa rakúskeho 

ministra hospodárstva R. Mitterlehnera možno očakávať rozhodnutie v prvom kvartáli 2013. 

Cez Rakúsko zároveň prechádza až 5 plynovodných sústav. 

PRODUKCIA EMISIÍ 

Pokiaľ ide o produkciu emisií, Rakúsko bolo vzdialené Kjótskym cieľom. Preto muselo 

nakupovať certifikáty od iných krajín. Rakúsko v letných mesiacoch 2012 nakúpilo, najmä od 

ČR a BG, emisné certifikáty v hodnote 160 mil. eur potrebných na naplnenie cieľov Kjótskeho 

protokolu. Podľa rakúskeho ministra životného prostredia AT nakúpilo tieto certifikáty za 

výhodnú cenu (5-6 eur za 1 certifikát povoľujúci emisiu 1 tony CO2). AT totiž v rr. 2008-2012 

vyprodukovalo viac CO2 než plánovalo. 

• Vplyv na energetickú bezpečnosť SR 

Pri spolupráci k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti sú prioritnými najmä projekty 

prepojenia ropovodných a plynovodných sústav. Slávnostné otvorenie reverzného chodu sa 

uskutočnilo 24. októbra 2010 v Baumagarten za účasti ministrov zahraničných vecí 

a hospodárstva SR Mikuláša Dzurindu a Juraja Miškova. Celý projekt si vyžiadal zhruba 4 

milióny eur, pričom polovicu financovala Európska komisia a druhú polovicu rakúska strana 

(OMV). 

Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom 

Za účelom výstavby ropovodu založili podniky Transpetrol a OMV spoločnosť BSP 

Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. V súčasnosti zainteresované strany diskutujú o možných 

trasách ropovodu. Projekt zohľadňuje národohospodársky záujem a význam Slovenska v 

rámci tranzitných energetických systémov. Ak pôjde všetko dobre, v rokoch 2015-2016 by sa 

projekt mohol stať skutočnosťou. Prioritou výstavby ropovodu Bratislava-Schwechat je 

maximálna intenzifikácia 440 kilometrovej trasy ropovodu Družba na Slovensku. 

Prepojením Slovenska s Rakúskom sa však vytvorí aj možnosť reverzného toku ropy v 

prípade výpadku dodávok z Ruska. Rakúska strana vyjadrila silný politický záujem o tento 

ropovod, ktorý by mal byť súčasťou našich spoločných racionálnych snáh o strategické 

zvýšenie bezpečnosti dodávok ropy v strednej Európe a má podobný význam ako reverzný 

tok plynu z rakúskeho Baumgartenu do SR. 

c) Veda, výskum a vývoj, inovácie 

Rakúsko je TOP miestom pre výskum, vývoj a inovácie. Veda a výskum spadá v Rakúsku do 

kompetencie Spolkového ministerstva pre vedu a výskum www.bmwf.gv.at. Centrálnou 

inštitúciou na podporu základného výskumu je Vedecký fond (Wissenschaftsfond FWF), ktorý 

tvorí spolu s Rakúskou spoločnosťou na podporu výskumu (Österreichische 

Forschungsförderungsgeselschaft FFG) orientovanou na aplikovaný výskum a Rakúskou 

spoločnosťou hospodárskeho servisu (Austria Wirtschaftsservice Geselschaft AWS) „triumvirát“ 

na podporu výskumu a vývoja technológií. Táto štruktúra je ešte doplnená spoločnosťami: 

- Ludwig Boltzmanngeselschaft LBG 

- Christian Doppler Forschungsgeselschaft CDG 

- Österreichische Akademie der Wissenschaften ÖAW 


- Austrian Institute of Technology AIT 

- Institute of Science and Technology Austria IST Austria 

- Rakúske univerzity 

V oblasti vedy a výskumu je v Rakúsku zamestnaných cca 50 tisíc pracovníkov. 

Od 90-tych rokov sú v Rakúsku povolené súkromné univerzity. 

Rakúsky minister pre vedu a výskum Karlheinz Töchterle poukázal (okt. 2012) na fakt, že až tri 

ministerstvá v Rakúsku majú vo svojej kompetencii výskum (okrem jeho rezortu ešte aj 

ministerstvo hospodárstva a ministerstvo dopravy, inovácií a technológií). Podľa Töchterleho 

by riešením pre financovanie, synergiu a koordinovaný výskum mohlo byť akési spojené 

superministerstvo pre výskum. 

Podľa odbornej správy Európskej komisie (august 2012) patria rakúske výskumné a vývojové 

programy COMET a Christian Doppler Labors, kofinancované Spolkovým ministerstvom 

hospodárstva, ku vzorovým modelom uplatniteľným v európskej praxi. Oba programy sú 

postavené na úzkom prepojení hospodárstva a vedy, čím stimulujú vývoj kľúčových 

technológií a v nadväznosti na to rast a zamestnanosť. 

V novom rámcovom programe pre výskum "Horizont 2020" kladie EÚ silný dôraz na budúcnosť 

orientované kľúčové technológie ("Key Enabling Technologies"), ako sú mikro a 

nanotechnológie, biotechnológie a fotonika. V tejto súvislosti EK poverila skupinu odborníkov 

identifikovať ukážkové programy prevoditeľné do európskej praxe. Do záverečnej správy 

bolo zahrnutých 29 príkladov osvedčených postupov zo 16 krajín, vrátane dvoch rakúskych 

iniciatív. 

Pre Rakúsko je nový rámcový program Horizont 2020 rozhodujúcim nástrojom pre ešte silnejšie 

medzinárodnú orientáciu výskumu. Národným záujmom je udržať doposiaľ veľmi vysokú kvótu 

návratnosti v objeme 130% resp. jej ďalšie rozšírenie. V reakcii na aktuálne čísla predložené 

EÚ k budúcemu VFR 2014-2012 preto odmieta škrty v oblasti výskumu. Z programov EÚ na 

podporu výskumu profituje nielen AT finančne, ale aj štrukturálne. Za každé euro, ktoré do 

nich vloží sa mu vráti 1,30 eura. Spolková vláda podporuje priority zamerania 8. rámcového 

programu pre výskum a inovácie a jeho 3-pilierovú štruktúru – excelentná veda, vedúce 

postavenie trhu a spoločenské výzvy; rovnako víta zámer plánovať činnosti v celom 

hodnotovom reťazci vedomostí od základného výskumu až po trh. Zároveň podporuje návrh 

ostatných ČK, aby výška pomoci v rámci programu bola zvýšená až na 100% u všetkých 

účastníkov vrátane malých a stredných podnikov (MSP). 

Na bežiacom 7. Rámcovom programe EÚ participuje viac ako 2000 rakúskych 

výskumných pracovníkov na univerzitách, vysokých školách, ďalších výskumných inštitúcií a 

firiem s výškou čerpania do € 140 miliónov EUR ročne. Účasť výskumných pracovníkov a 

výskumných inštitúcií z Rakúska na budúcom 8. rámcovom programe bude podľa ministra 

pre vedu a výskum Karlheinza Töchterleho rozšírená. 

- V rokovaniach k programu Horizon 2020 sa Rakúsko zasadzovalo najmä za 

zjednodušenie podmienok účasti na programe (podpora princípu „viac výskumu, menej 

byrokracie“), posilnenie podpory humanitných a spoločenských vied a lepšie zapojenie 

malých a stredných podnikov. Výsledkom je centrálna úloha, ktorú budú zohrávať humanitné 

a spoločenské vedy hlavne pri výskume vysporadúvania sa s veľkými spoločenskými výzvami. 

MSP môžu aj vďaka angažovaniu sa rakúskej vlády očakávať výrazné odbúranie 

byrokratickej záťaže pri podávaní žiadostí o schválenie projektov a viac podporných 

prostriedkov. S kvótou 22% sa rakúske MSP zúčastňujú v porovnaní s EÚ-27 už v súčasnosti 

nadpriemerne dobre na 7. rámcovom programe. 

Program Comet (Competence Centers for Excellent Technologies), realizovaný pri Rakúskej 

spoločnosti na podporu výskumu (FFG), podporuje vznik kompetenčných centier, ktorých 

podstatou je výskumný program spoločne zadefinovaný ekonomikou a vedou. 46 

kompetenčných centier a projektov sa zameriava na vedecko-výskumnú excelentnosť, ktorá 

sa prejavuje v na trhu uplatniteľných inováciách, patentoch a publikáciách. Najmä K2- 

centrá pracujú na najvyššej úrovni medzinárodnej excelentnosti. 

V Christian Doppler Labors ide o prepojenie základného výskumu s praktickou aplikáciou 

inovácií v podnikoch. Sú zriaďované na vysokých školách alebo iných výskumných 


inštitúciách v spolupráci s partnermi z priemyslu na obdobie 7 rokov. Výskumné priority 60 

laboratórií v Rakúsku závisia od konkrétneho dopytu ekonomiky. 

Rakúsko v rokoch 2007 až 2011 podporilo (s celkovo 171 miliónmi Eur) 542 konkrétnych 

projektov v oblasti energetického výskumu, z toho išlo 29 miliónov do 100 bioenergetických 

projektov. Tieto údaje zazneli na bioenergetickej konferencii Medzinárodnej energetickej 

agentúry IEA´ 2012 vo Viedni. Bioenergetika sa stáva pre Rakúsko významným exportným 

artiklom. 

Rakúski podnikatelia stoja pred otázkou, ako prispieť k dostatku kvalifikovaných pracovníkov 

na pracovnom trhu. Podľa prieskumov Združenia priemyselníkov až 77 percent podnikateľov 

má problém naplniť požadovanú potrebu špecializovaných odborníkov. Rakúsky priemysel už 

dnes prevádzkuje a podporuje inovatívne koncepty a projekty na zvýšenie zhodnotenia 

duálneho vzdelávania na pokrytie budúcich požiadaviek, pričom sa snaží hlavne 

prebudovať školský systém, so zameraním na zlepšenie podmienok a šancí študentov 

stredných a vysokých škôl na uplatnenie. Už teraz potrebuje priemysel viac absolventov 

odborných stredných škôl, ako pred krízou. Podľa Združenia priemyselníkov (IV) „otvorenie 

pracovného trhu EÚ neprinieslo do Rakúska toľko súrne potrebných odborníkov, ako sa 

pôvodne očakávalo“. Dôležité je aj vysokoškolské štúdium orientovať smerom k potrebám 

podnikateľov a priemyslu, pretože podľa IV osem z desiatich absolventov vysokých škôl 

nespĺňa požiadavky praxe. Rakúsko musí vyškoliť viac technicky orientovaných odborníkov 

s dobrým uplatnením vo vysoko konkurenčnom prostredí a zamyslieť sa aj nad otázkou 

otvoreného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu bez obmedzenia a nad opätovným 

vytvorením kvót, zodpovedajúcich skutočným potrebám spoločnosti. 

Rakúska ministerka pre dopravu, inovácie a technológie Doris Bures sa vyjadrila 

k dlhodobému cieľu AT - dosiahnuť príliv peňazí do vedy, vzdelania a výskumu do roku 2020 

až do výšky 3,6% HDP. Je to podľa nej ambiciózny, ťažko splniteľný plán, ale netreba si dávať 

latku príliš nízko. Chcú vytvoriť opatrenia, aby ročne získali 5600 miest pre výskum. Karlheinz 

Töchterle, minister pre vedu a výskum, poukázal aj na to, že malá, aj keď hospodársky 

rozvinutá krajina, akou je Rakúsko, má oveľa menej možností, kapacít a financií pre výskum, 

ako niektoré veľké krajiny. Existuje však veľa iniciatív zo strany ministerstva pre vedu a výskum 

prehĺbiť väzby s podnikateľmi. Vytvorili na to špeciálne inštitúcie, ktoré majú v náplni práce 

prehlbovať spoluprácu s podnikmi. 

Z hľadiska spolupráci SR a AT v oblasti výskumu je dôležité využitie potenciálu a synergie 

hlavných miest Bratislavy a Viedne na podporu spolupráce slovenských a rakúskych 

vedecko-výskumných centier a univerzít v oblasti vedy a inovačných technológií a na 

vytváranie spoločných projektov. Obojstranne výhodné je využiť cezhraničné projekty medzi 

susediacimi územnými celkami aj na spoluprácu vedecko-technologicko-výskumných centier 

a priemyselných parkov. Napríklad región CENTROPE má potenciál nielen pre pracovné sily 

ale aj pre užšiu spoluprácu v oblasti vedy a výskumu. 

Bilaterálny program „Akcia Rakúsko-Slovensko“ – spolupráca vo vede a vzdelávaní má už za 

sebou dvadsaťročné skúsenosti v oblasti vysokého školstva, vedy a výskumu. Je financovaná 

rovnakým dielom zo strany MŠ SR a Spolkového ministerstva pre vedu a výskum AT. Podporil 

už 800 projektov a viac ako 700 štúdijných a výskumných pobytov. 

Dňa 29.11.2012 navštívil Rakúsko minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič. 

Spolu s federálnou ministerkou pre vzdelávanie, umenie a kultúru Rakúska Claudiou Schmied 

podpísali Memoranda o porozumení v oblasti vzdelávania, týkajúce sa spolupráce 

stredoeurópskych krajín „Central European Cooperation in Education and Training“. 

IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY 

___________________________________________________________________________ 

a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax 


- Dovozný a vývozný režim 

Rakúsko je členská krajina Európskej únie, v rámci ktorej platí voľný pohyb tovarov, 

služieb, kapitálu a pracovných síl. Po vstupe Slovenska do Európskej 

únie od 1. mája 2004 sa pre slovenské podnikateľské subjekty zmenil a značne 

zlepšil vývozný a dovozný režim do Rakúska, ktorý sa realizuje v rámci obchodu vo 

vnútri EÚ, čo znamená, že tovar do a z Rakúska už nejde cez colné hranice, zrušilo 

sa colné konanie, preukazovanie pôvodu tovarov, platenie rôznych poplatkov a ciel. 

Vstup do EÚ priniesol slovenským firmám mnohé úľavy, na druhej strane ale aj 

mnoho nových povinností, ktoré súvisia s ich snahami uplatniť sa na trhoch 

jednotlivých štátov EÚ. Slovenskí exportéri sa musia podriadiť štandardom a normám 

EÚ vo všetkých relevantných oblastiach, musia zavádzať ISO CE certifikácie výroby, 

označovať tovary podľa požiadaviek EÚ a dodržiavať najmä v potravinárskom 

priemysle hygienické nariadenia a smernice Európskej komisie. 

Pre obchodný režim Rakúska s tretími krajinami platí spoločný colný a zahraničnoobchodný 

režim EÚ. Dovozy do Rakúska sú vo veľkej miere liberalizované, pre určité 

výrobky platí spoločný colný a zahranično – obchodný režim EÚ. 

Spolkové ministerstvo hospodárstva, rodiny a mládeže AT (BMWFJ) reguluje a vydáva licencie 

na dovozy a vývozy iba priemyselných tovarov, vyžaduje povolenia na tovary, ktoré sú 

uvedené v zákone o zahraničnom obchode (Au3enhandelsagesetz z roku 1995) a jeho 

príslušnom Nariadení (Au3nehandelsgesetzverordnung),v Smerniciach EÚ 

a v medzinárodných dohovoroch. 

Rakúsky vývoz je liberalizovaný až na niektoré deficitné komodity, ktoré podliehajú 

exportnému povoľovaciemu konaniu a vydaniu vývoznej licencie – železný a oceľový 

šrot, odpad neželezných kovov, starý papier, koža, ropa, ropné výrobky. Pre vývoz 

výrobkov zbrojárskeho charakteru platia osobitné predpisy. Od roku 2002 funguje 

v rámci Spolkového ministerstva hospodárstva v EÚ jedinečný 

systém spracovania dovozných licencií a žiadostí o dovozné licencie pod názvom 

PAWA (Papierlose Aušenwirtschaftsadministration- bezpapierová 

zahraničnohospodárska administrácia), ktorá je založená na báze internetového 

portálu www.aussenwirtschaft.info, cez ktorý môže žiadateľ on-line požiadať 

o dovoznú licenciu. Licencie na tovary poľnohospodárskeho charakteru sú 

v kompetencii Spolkového ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, 

životného prostredia a vodného hospodárstva RR,(www.lebensministerium.at), ktoré 

na tento účel zriadilo spoločnosť Agrarmarkt Austria Marketing GmbH www.ama.gv.at. 

- Obchodné zvyklosti v teritóriu 

Obchodné zvyklosti v Rakúsku sú formované postupmi a skúsenosťami bežnými v 

krajinách EÚ. Rakúsky trh je náročný, vo vysokej miere saturovaný v širokej škále 

tovarov, služieb a rôznych výkonov. 

Potenciálnymi partnermi pre slovenské exportné firmy v Rakúsku sú výrobné 

spoločnosti, veľkoobchody, nákupné centrálny a špecializované importné firmy. 

Väčšina firiem v tejto oblasti sú malé a stredné firmy. V Rakúsku sa stretávame aj 

s veľkým množstvom tzv. výhradných dovozcov, ktorí sa špecializujú na jedného 

dodávateľa, prípadne jeden tovar od viacerých dodávateľov. Spolupráca s takou to 

firmou umožňuje prekonať určité „psychologické a konzervatívne“ bariéry, ktoré 

prevládajú u mnohých rakúskych firiem a ktoré radšej nakupujú od domácej rakúskej 

firmy. Napriek tomu, pri záujme o trvalé pôsobenie na rakúskom trhu je vhodné začať 

najprv s rakúskym zástupcom , prípadne predajcom a neskôr sa priamo etablovať na 

trhu. Vhodným pomocníkom a poradcom pre zahraničné firmy, ktoré majú záujem 

o založenie firmy, odbytovej spoločnosti, prípadne odbytového skladu v Rakúsku je 

štátna agentúra Austrian Business Agency – www.aba.gv.at , ktorá patrí pod 

Spolkové ministerstvo hospodárstva a ktorá bezplatne poskytuje služby 

pre potencionálnych zahraničných investorov v Rakúsku. 

Ďalšou organizáciou, ktorá zaberá významné, alebo najvýznamnejšie miesto 

v rakúskom hospodárskom systéme Rakúska hospodárska komora 


(Wirtschaftskammer Österreich), ktorá združuje v dôsledku povinného členstva 

všetky rakúske podnikateľské subjekty. Túto organizáciu možno využiť na 

zverejnenie žiadosti o vyhľadanie kooperačného partnera. WKÖ takúto ponuku 

zverejní vo svojom mesačníku, ktorý je zasielaný členským firmám. 

Pri hľadaní obchodných partnerov- agentov, veľkoobchodníkov, alebo dovozcov 

možno využiť obchodnú sekciu Hospodárskej komory, ktorá združuje spoločnosti, 

prípadne fyzické osoby tohto zamerania. Prostredníctvom tejto sekcie možno 

uverejniť platený inzerát v časopise Handelsagent – e-mail: 

handelsagentv@wirtschaftsverlag.at. Rakúski obchodní agenti sú tiež združení 

v Spolkovom grémiu rakúskych obchodných agentov (Bundesgremium der 

Handelsagenten – Email: Handel5@wko.at, prípadne internetová stránka: 

www.commercial-agent.at ) 

Pri realizácii obchodných vzťahov s rakúskymi partnermi je nevyhnutné doržiavať 

určité zásady, ktoré vyplývajú z vysokého štandardu a tradície pri obchodných 

kontaktoch s rakúskymi firmami: 

- dôsledné dodržiavanie zmluvných podmienok, termínov plnenia, 

kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov 

- uprednostňovanie osobného kontaktu 

- prezentácia ponúkaných výrobkov na vysokej profesionálnej úrovni vo forme 

vzoriek, katalógov, propagačných materiálov 

- akceptujú sa prevažne výrobky vysokej kvality 

- striktné dodržiavanie dohodnutých cenových úrovní 

dôraz na podporu trhu – reklamné, prezentačné a iné podporné aktivity 

Rakúsky trh možno charakterizovať ako trh spotrebiteľa. Tejto skutočnosti sú 

prispôsobené dodávateľské aktivity používajúce agresívne oslovujúce spôsoby 

získavania konzumenta. Predávajúci, alebo subjekt ponúkajúci služby, prichádza za 

kupujúcim. Najefektívnejší je osobný kontakt . Veľmi efektívny spôsob sú aj 

prezentácie, odborné a špecificky zamerané veľtrhy a výstavy, z ktorých značná 

časť umožňuje priamy predaj vystavovaného tovaru. Veľmi významnú úlohu tu 

zohráva efektívna, avšak cenovo veľmi intenzívna, reklama v printových 

a elektronických médiách. 

Tvorba cien pri vývoze tovaru a služieb 

Uplatňujú sa zásady na báze medzinárodných pravidiel: 

Tvorba ceny na báze: FOB, FCO, CIF 

Tvorba jednotných cien zahŕňa náklady za dodanie tovaru 

Zónová tvorba cien 

Zľavy a zrážky: 

Uplatňuje sa možnosť dohôd na všeobecne používaných zásadách zliav: 

Platobné zľavy – podľa platobných nástrojov 

Množstevné rabaty 

Formy distribúcie na rakúskom trhu: 

Intenzívna distribúcia 

Výberová distribúcia 

Výhradná distribúcia (výhradné zastúpenie) 

Výrobca resp. exportér určuje podmienky a zodpovednosť distributérov po vzájomnej 

dohode. Hlavnými prvkami obchodného vzťahu je: cenová politika, podmienky 

predaja, výhradné práva a špecifické služby, ktoré budú poskytované zúčastnenými 

stranami. 

Vstup na rakúsky trh: 

Na rakúsky trh je možné vstúpiť spravidla dvoma zaužívanými spôsobmi. Prevláda 

variant vstupu cez veľkoobchod. 

Druhou možnosťou je vstup prostredníctvom dovozcu. 

Nepriamy vývoz (odporúčame využívať pri začínajúcich vývozoch): 

Domáci vývozný veľkoobchodník 


Domáci vývozný zástupca 

Spolupracujúce organizácie 

Spoločnosti pre riadenie vývozu 

Priamy export (investície a riziko je vyššie, vyšší potenciál návratnosti): 

Domáce exportné oddelenie, alebo divízia 

Zahraničné zastúpenie, alebo pridružené oddelenie 

Cestujúci obchodní zástupcovia pre vývoz 

Zahraničný zástupca, alebo distribútor 

Rakúske obchodné právo ponúka viaceré možnosti – právne formy podnikateľského 

subjektu: 

o Organizačná zložka (Niederlassung) 

o Spoločnosť s ručením obmedzeným (GmbH – Geselschaft mit beschränkter 

Haftung) 

o Akciová spoločnosť (Aktiengeselschaft) 

o Verejná obchodná spoločnosť (Offene Handelsgeselschaft) 

o Komanditná spoločnosť (Kommanditgeselschaft, KG) 

o Tichá spoločnosť (Stille Geselschaft) 

o Registrovaná zárobková spoločnosť (Eingetragene Erwerbsgeselschaft, EEG) 

o Združenie (Geselschaft nach bürgerlichem Recht, GesbR) 

o Družstvo –spoločenstvo (Genossenschaft) 

Pri zakladaní firmy v Rakúsku môžu slovenskí podnikatelia získať informácie u: 

Austrian Business Agency - www.aba.gv.at 

Wirtschaftskammer Österreich – Gründerservice – www.gruenderservice.net 

Pri vysielaní pracovníkov do Rakúska, ako aj pri zakladaní firiem v Rakúsku, môžu slovenskí 

podnikatelia získať informácie v: 

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) 

Stanislava Drušková 

Informačná pracovníčka 

Miletičova 23 

821 09 Bratislava 

Tel.: 02 502 44 515 

Fax: 02 502 44 502 

e-mail: druskova@nadsme.sk 

www.nadsme.sk 

www.enterprise-europe-network.sk 

NADSME/ Enterprise Europe Network 

Od februára 2008 poskytuje nová iniciatíva Európskej komisie Enterprise Europe Network 

podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, 

inovácií a výskumu. Nová sieť stavia na skúsenostiach už existujúcich iniciatív podporných 

služieb od roku 1995 a integruje siete Euro info centier (EIC), Centier na prenos inovácií (IRC) a 

služieb podpory MSP na účasť v 7RP. Enterprise Europe Network združuje vyše 500 organizácií 

so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby takmer v 40 krajinách. 

Získate tu informácie a podporu pre oblasť: 

Podnikanie: fungovanie a príležitosti vnútorného trhu výrobkov a služieb v EÚ, iniciatívy, politiky 

a programy EÚ pre firmy, legislatíva EÚ a jej dopad na firmy, vyjadrenie názoru a zapojenie sa 

do príprav nových politík EÚ, rozvoj cezhraničných a medzinárodných podnikateľských aktivít, 

hľadanie relevantných partnerov z verejného alebo súkromného sektora. 

Inovácie: informácie o politikách, legislatíve a programoch EÚ v oblasti inovácií, rozširovanie 

a komerčné využívanie výsledkov výskumu a vývoja, hľadanie partnerov na transfer 

technológií a know-how, technologická diagnostika firmy, nákup a predaj inovatívnych 

technológií, ochrana práv duševného vlastníctva, riadenie inovácií. 

Výskum: Informácie o možnostiach účasti v 7. rámcovom programe pre výskum, vývoj 

technológií a demonštračných aktivít, príprava návrhov projektov, hľadanie partnerov pre 


projekty, špeciálne poradenstvo pre implementáciu a manažment projektov, financovanie 

projektov, komercionalizácia ich výsledkov a ochrana práv duševného vlastníctva. 

Najvýznamnejšie rakúske firmy: 

Baumax www.baumax.com 

Praktiker www.praktiker.at 

Quester www.quester.at 

Bauhaus www.bauhaus.at , 

Obi www.obi.at , 

Hornbach www.hornbach.at, 

Bauwelt www.bauwelt.at, 

ÖBAU www.oebau.at 

Nábytok a bytové doplnky: 

Lutz www.lutz.at 

Kika www.kika.at 

Leiner www.leiner.at www.moebelix.at 

Ludwig www.ludwig.at 

Spotrebná elektronika: 

Saturn www.saturn.at 

Mediamarkt www.mediamarkt.at 

Niedermayer www.niedermayer.at 

Hartlauer www.hartlauer.at 

Športové potreby: 

Intersport www.intersport.at 

Hervis www.hervis.at 

Gigasport www.gigasport.com 

Eybl Sport www.eybl.at 

Obuv: 

Reno www.reno.at 

Humanic www.humanic.at 

Kozmetika a drogéria: 

Bipa www.bipa.at 

Douglas www.douglas.de 

Drogerie Markt www.dm-drogeriemarkt.at 

Potraviny: 

Metro www.metro.at 

BILLA www.billa.at 

Hofer www.hofer.at 

Merkur www.merkur.at 

Spar www.spar.at (Spar, Interspar, Eurospar), 

Zielpunkt www.zielpunkt.at 

Lidl www.lidl.at 

Textil: 

C&A www.c-and-a.com/at 

H&M www.hennesmauritz.at 

Tlapa www.tlapa.at 

b) Základná štatistika zahraničného obchodu Rakúska 


Rakúsko je výrazne proexportnou krajinou, pričom vývoz do krajín EÚ je hlavným exportným 

priestorom rakúskych firiem. V roku 2011 tvoril vývoz do EÚ 69,7% celkového exportu Rakúska. Ak 

hodnotíme celú Európu, je to až 81,4% exportu Rakúska. 

Rakúsky zahraničný obchod za rok 2011 vykazoval tak pri dovoze, ako aj pri vývoze nárast. 

Dovoz narástol o 15,3% na 131 miliárd Eur, vývoz o 11,3% na 122 miliárd Eur. Zahraničný obchod 

zaznamenal v roku 2011 teda pasívne saldo vo výške 9,23 miliárd Eur, dvojnásobné v porovnaní 

s rokom 2010, keď bolo saldo 4,28 miliárd Eur. 

Tento vývoj sa týkal aj členských krajín EÚ (nárast dovozu z ČK EÚ o 13,6% na 93,55 mldr. € 

a vývozu o 10% na 84,84 mldr. €), ako aj do tretích štátov (import +19,6% na 37,46 mldr. € 

a export + 14,6% na 36,94 mldr. €). 

ZAHRANIČNÝ OBCHOD RAKÚSKA /DOVOZ-VÝVOZ VŠEOBECNE/: 

DOVOZ (v mldr. Eur): 2009 2010 2011 

Spolu 97,6 113,7 131,0 

EÚ 27 71,3 82,3 93,5 

ostatné krajiny 26,3 31,3 37,5 

VÝVOZ (v mldr. Eur): 2009 2010 2011 

Spolu 93,7 109,4 121,8 

EÚ 27 66,5 77,1 84,8 

ostatné krajiny 27,2 32,2 36,9 

BILANCIA OBCHOD. OBRATU: 2009 2010 2011 

Spolu -3,8 -4,3 -4,0 

EÚ 27 -4,8 -5,2 -3,6 

ostatné krajiny 0,9 0,9 - 5,0 

Zdroj: STATISIK AUSTRIA 2012 

b) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz 

Najväčší podiel vývozu Rakúska v roku 2011 tvorili stroje a prepravné zariadenia, trhové 

výrobky, chemikálie, priemyselné výrobky, potraviny a minerálne palivá. V dovoze dominovali 

stroje a prepravné zariadenia, trhové výrobky, minerálne palivá a priemyselné výrobky. 

Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Rakúska podľa tovarových skupín SITC -4 

Dovoz, vývoz a percentuálna bilancia podľa SITC- klasifikácie rev.4 

Za rok 2011 

v miliardách € 

SITC 4 TOVAR: 

spolu Bilancia EÚ - 27 Bilancia 

Dovoz Vývoz v % Dovoz Vývoz v % 

0 POTRAVINY 7,4 6,4 -1,1 6,2 5,2 -1,0 

1 NÁPOJE A TABAK 0,9 1,8 0,9 0,8 0,9 0,1 

2 SUROVINY /bez palív 6,7 4,0 -2,7 4,4 3,1 -1,3 

3 MINERÁLNE PALIVÁ 15,7 4,1 -11,5 8,3 3,9 -4,4 

4 ŽIVOČÍŠNE A RASTLINNÉ OLEJE 0,5 0,2 -0,3 0,4 0,2 -0,2 

5 CHEMIKÁLIE 16,2 15,6 -0,5 11,7 9,6 -2,1 

6 TRHOVÉ VÝROBKY 21,5 28,5 7,0 17,8 20,9 3,1 

7 STROJE A PREPRAV. ZARIAD. 41,7 46,1 4,4 31,9 29,9 -1,9 

8 RÔZNE PRIEMYS. VÝROBKY 18,1 14,0 -4,1 11,9 10,2 -1,7 

9 NEZARADENÉ KOMODITY 2,4 1,1 -1,2 0,2 1,0 0,8 

Spolu: 131,0 121,8 -9,2 93,6 84,8 -8,7 

Zdroj: STATISTIK AUSTRIA; k 20.08.2012 

d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Rakúska dovoz/vývoz 


Dovoz a vývoz podľa skupín krajín – 2011: 

Pôvod podľa skupín krajín Dovoz Vývoz 

V tisíc Eur 

V tisíc Eur 

Spolu 131.007.551 121.773.599 

EÚ 27 93.551.993 84.835.842 

Eurozóna 77.040.775 64.490.799 

Európa 108.136.637 99.143.497 

Afrika 2.165.953 1.455.113 

Amerika 5.497.173 9.227.402 

Ázia 15.048.741 11.099.380 

Austrália/Oceánia 159.047 773.984 

Zdroj: STATISIK AUSTRIA 2012 

Okrem výraznej dominancie obchodu Rakúska s Európou je rozvinutý najmä obchod Rakúska 

s Áziou (v roku 2011 vývoz 9,1% a dovoz 11,5%). 

Z dovozných krajín je najvýznamnejšie Nemecko (38,2%), Taliansko (6,5%), Švajčiarsko (5,4%). 

ČR je na piatom mieste, Čína je štvrtá a Slovenská republika je v dovoze na desiatom mieste. 

Z hľadiska exportu Nemecko (31,2%), nasledované Talianskom a USA. Slovensko je na 

dvanástom mieste (podiel 2,0%). 

Najvýznamnejší obchodní partneri Rakúska v roku 2011: 


Krajina Podiel dovozu Krajina Podiel vývozu 

v % v % 

Nemecko (1) 38,2 Nemecko (1) 31,2 

Taliansko (2) 6,5 Taliansko (2) 7,7 

Švajčiarsko (3) 5,4 USA (4) 5,3 

Čína (4) 4,9 Švajčiarsko (3) 4,9 

ČR (5) 3,7 Francúzsko (5) 4,1 

USA (6) 2,9 ČR (6) 3,9 

Francúzsko (7) 2,9 Maďarsko (7) 3,1 

Holandsko (8) 2,8 Veľká Británia (8) 2,9 

Maďarsko (9) 2,8 Poľsko (10) 2,8 

Ruská federácia (11) 2,5 Ruská federácia (11) 2,4 

Slovensko (10) 2,5 Čína(9) 2,4 

Poľsko (12) 1,9 Slovensko (12) 2,0 

Zdroj: STATISTIK AUSTRIA, Zahraničný obchod, 20.08.2012. 

e.) Rakúsky vývoz na Slovensko podľa komodít: 

Názov komodity v SITC2 Dec_2011 Aug 2012 

Total 1 330 158 898 706 

1 330 158 898 706 

Ropa, ropné výrobky a príbuzné materiály 250 268 172 099 

Cestné vozidlá 119 916 99 373 

Železo a oce 92 126 66 234 

Elektrické zariadenie, prístroje a spotrebiče, i.n. 99 943 59 861 

Stroje a zariadenia všeobecne používané v priemysle, i.n. 43 744 47 585 

Papier, lepenka a výrobky z nich 59 164 35 411 

Strojné zariadenia pre určité odvetvia priemyslu 43 143 33 014 

Kovové výrobky, i.n. 69 195 31 625 

Plasty v prvotnej forme 39 569 24 595 

Rôzne výrobky, i.n. 39 015 20 308 

Neželezné kovy 29 337 17 773 

Výrobky z korku a dreva (okrem nábytku) 25 824 17 244 

Farbivá, triesloviny a pigmenty 25 014 16 711 

Liečivá a farmaceutické výrobky 31 762 15 649 

Plastické hmoty v neprvotných formách 23 807 13 917 

Kovová ruda a kovový odpad 6 405 12 396 

Hnojivá umelé 12 455 12 077 

Chemické prostriedky a výrobky, i.n. 18 458 11 597 


Stroje a zariadenia na výrobu energie 10 076 11 008 

Nábytok a jeho diely 17 827 10 844 

Výrobky z nekovových nerastov i.n. 19 116 10 370 

Silica a vonné látky; leštiace a čistiace prípravky 13 343 9 029 

Obilniny a obilné výrobky 11 222 8 862 

Zelenina a ovocie 12 945 8 456 

Ostatné dopravné a prepravné prostriedky 11 452 7 528 

Výrobky z gumy, i.n. 20 652 7 347 

Mäso a mäsové výrobky 11 873 7 127 

Vykurovací plyn, zemný i priemyselne vyrábaný 6 023 6 956 

Koža, kožené výrobky, i.n. a vyrobené kožky 8 662 6 852 

Anorganické chemikálie 10 694 6 506 

Káva, čaj, kakao, korenie a výrobky z nich 12 906 6 019 

Rôzne jedlé výrobky a prípravky 9 015 5 921 

Surové hnojivá a surové nerasty (okrem uhlia, ropy) 7 525 5 774 

Textilná priadza, tkaniny, trhové výrobky z nich, i.n. 9 495 5 564 

Odborné, vedecké a riadiace prístroje a zariadenia, i.n. 9 919 5 563 

Krmivo pre zvieratá (okrem nemletých obilnín) 7 462 5 232 

Prefabrikované budovy; výrobky zdravotnícke, inštal. 5 797 4 850 

Kovoobrábacie stroje 7 361 4 839 

Textilné vlákna a ich odpad 7 331 4 674 

Organické chemikálie 9 050 3 921 

Usne, koža a kožušiny, surové 4 392 3 368 

Korok a drevo 4 801 3 296 

Zariadenie na telekomunikáciu a záznam a reprod.zvuku 4 634 2 781 

Vlákniny a zberový papier 9 255 2 676 

Kancelárske stroje a zar.na automat.spracovanie údajov 4 557 2 470 

Nápoje 4 701 2 454 

Tuky a oleje zušľachtené, vosky 1 188 2 370 

Živočíšne oleje a tuky 2 660 2 282 

Mliečne výrobky a vajcia 6 078 2 261 

Zlato, bez mincového (okrem rúd a koncentrátov zlata) 656 2 142 

Odevné výrobky a doplnky 2 876 2 121 

Suroviny živočíšneho a rastlinného pôvodu, i.n. 3 398 1 959 

Cukor, výrobky z cukru a medu 7 108 1 819 

Živé zvieratá iné než uvedené v oddiele 03 291 1 607 

Obuv 2 122 1 506 

Olejnaté semená a olejnaté plody 1 211 1 353 

Mince (okrem zlatých), mimo zákonných platidiel 0 592 

Uhlie, koks a brikety 267 241 

Fotografické prístroje, optické výrobky, i.n., hodiny 397 189 

Ryby, kôrovce a mäkkýše 328 181 

Cestovná galantéria, kabelky apod. výrobky 216 125 

Netuhnúce rastlinné tuky a oleje, surové,rafinované 96 123 

Surový kaučuk (vrátane syntetického a regenerovaného) 38 75 


f.) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz) 

Rakúsko, ako susedná členská krajina EÚ, patrí medzi prioritné relácie zahraničnopolitických 

aktivít SR. Dosiahnutá vysoká úroveň slovensko-rakúskych vzťahov vytvárala priaznivé 

podmienky pre uplatňovanie aktívnej a konštruktívnej zahraničnej politiky. Intenzívny 

bilaterálny politický a odborný dialóg pokračuje na všetkých úrovniach. Platí to samozrejme 

aj pre obchod. Po poklese objemu vzájomného obchodu v roku 2009 o cca 20% 

zaznamenávame pozitívny obrat: 

- Objem obchodu medzi Rakúskom a SR je relatívne vysoký a v posledných troch 

rokoch (od 2009) ďalej rastie. Objem obchodnej výmeny v roku 2011 bol 5,2 miliardy 

Eur. 

- Rakúsko je pre SR pokiaľ ide o vývoz na piatom mieste. Vývoz do Rakúska v roku 2011 

bol 3,96 miliardy Eur (pozn.: nárast oproti 2010 = 121%) 

Saldo výmeny (+ 2,71 miliardy Eur) hovorí jasne v prospech Slovenska. 

Dovoz z Rakúska do SR v roku 2011 bol 1,25 miliardy Eur. Medzi najdôležitejšie exportné 

položky Rakúska do SR patria komponenty pre automobilový sektor, strojársky priemysel, 

liečivá, produkty rafinérie Schwechat, železo a oceľ, ako aj výrobky z nich. Nárast v roku 2011 

sa dotýkal všetkých týchto oblastí, hlavne však automobilového priemyslu, ktorý profitoval 

z boomu v tejto branži. Rakúske podniky môžu aj v budúcich rokoch profitovať v oblastiach, 

ako je infraštruktúra, automobilový priemysel, drevospracujúci priemysel pre stavebníctvo, 

služby podnikateľom a manažovanie pracovnej sily. Veľký význam pre rakúske firmy bude 

mať aj podnikanie v oblasti infraštruktúry cestovného ruchu. 

Obchod medzi Rakúskom a Slovenskom rástol aj v roku 2012. Za porovnateľné obdobie 

august 2011 - august 2012 vzrástol export do AT o 5,7% (z 2.632.114 tisíc Eur na 2.784.686 tisíc 

Eur) a import o 2,47% (z 876.980 tisíc Eur na 898.706 tisíc Eur), čiže obchodný obrat v tomto 

období medzi oboma krajinami vzrástol o cca 5,26%. 

Vývoj obchodu medzi SR a Rakúskom v rokoch za 2006-2011 a jan. až aug. 2012 

mil. EUR 2006 2007 2008 2009 2010 2011 1.-8. 2012 

Vývoz 2 470 2 721 2 790 2 350 3 252 3 956 2 785 

Dovoz 1 490 1 491 1 362 1 006 1 181 1 246 899 

Obrat 3 960 4 212 4 152 3 356 4 433 5 202 3 684 

Saldo + 980 + 1 230 + 1 428 + 1 344 + 2 071 + 2 710 + 1 886 

Slovensko je 11. najdôležitejším obchodným partnerom Rakúska a Rakúsko dokonca 7. 

najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska. Pomáha tomu aj blízkosť Rakúska a oboch 

hlavných miest (a koncentrácia značnej časti vnútroštátnej produkcie v oboch týchto 

mestách), nízka cena práce v SR, stabilita pracovného trhu a technologická zručnosť 

pracovných síl. 

Rakúske firmy nepatria (okrem bánk, ktoré sú na 1. a 3. mieste v SR) medzi tie najväčšie, sú to 

skôr stredné a malé podniky (s rôznou mierou kapitálovej účasti), ktorých je však na Slovensku 

už takmer 2000 a využívajú svoj náskok v oblasti know-how. Zastúpené sú hlavne stavebné, 

stavebno-dodavateľské, strojárske a kovospracujúce firmy a firmy z oblasti IT. Je pritom možné 

pozorovať dynamiku v raste ich počtu. Mnohé rakúske podniky majú výrobné miesta na 

Slovensku, čo hrá dôležitú úlohu pri vývoze rakúskych výrobkov (jedným z dôvodov 

negatívneho salda AT v obchode so Slovenskom je práve fakt, že tieto rakúske podniky majú 

výrobu v SR, pričom je opätovne vyvážaná do Rakúska na ďalšie spracovanie, resp. na 

finalizáciu) 

Objemom najväčšími slovenskými exportérmi smerom na rakúsky trh sú veľké svetové 

korporácie, ktoré majú na Slovensku výraznú výrobnú základňu. Medzi ne patria US Steel Košice, 

Porr, a.s, Kia Slovensko, VW Slovakia, Peugeut Slovakia, Samsung Slovakia, Sony Slovakia ale napr. 


aj ABC Klima, Plastika Nitra ai. Okrem nich na rakúsky trh exportujú stovky menších slovenských 

firiem obchodujúce s hotovými výrobkami spotrebiteľského charakteru resp. subdodávatelia 

k finálnej výrobe v Rakúsku. Zakladanie slovenských podnikov v Rakúsku (taktiež hlavne malé 

a stredné podniky) ide pomalším tempom, jedná sa o niekoľko desiatok firiem ročne. 

Podobne ako v roku 2011, tak aj v r. 2012, urobilo obchodné oddelenie Rakúskeho 

veľvyslanectva v Bratislave (AußmenwirtschaftsCenter Pressburg) anketu medzi zahraničnými 

podnikateľmi ohľadom podnikateľského prostredia v SR, očakávania vývoja v budúcnosti 

a podmienkami služieb. Výsledok medzi 212 podnikateľmi, ktorí sa na prieskume zúčastnili, 

hovorí o pozitívnom výsledku. 88% odpovedalo kladne na otázku, či by znovu na Slovensku 

investovali a 70% očakáva rovnakú, alebo zlepšenú hospodársku situáciu v SR v ich branži. 

Na strane druhej však treba zdôrazniť, že stále existujú sťažnosti a nespokojnosť s právnou 

istotou, korupciou, nedostatkom transparentnosti a platobnou nedisciplinovanosťou 

niektorých obchodných partnerov. 

Medzi najvýznamnejšie položky vývozu zo SR do Rakúska patria ropné oleje, automobily, 

hotové výrobky, minerálne palivá a minerálne oleje, stroje, hliník a výrobky z hliníka, prístroje, 

elektrické stroje, elektrotechnické výrobky, koľajové vozidlá, železo, oceľ a výrobky z nich, 

topánky, drevo a drevené výrobky, nábytok. 

Slovenský vývoz do Rakúska za rok 2011 

v tis. EUR 

2710 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov 959 183 

7402 Nerafinovaná meď; medené anódy na elektrolytickú rafináciu 298 362 

8517 Elektrické prístroje na drôtovú telefóniu alebo telefóniu alebo telegrafiu 252 561 

8703 Osobné automobily 185 275 

8528 Televízne prijímače 163 604 

8708 

Časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel položiek 8701 až 

8705: 73 964,14 

8504 Elektrické transformátory, statické meniče 68 007,91 

7208 Ploché valcované výrobky zo železa alebo nelegovanej ocele 64 322,95 

8525 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu 60 341,53 

8606 Nákladné vagóny na železničnú alebo inú koľajovú dopravu 52 364,13 

7308 Konštrukcie a časti konštrukcií (napríklad mosty, časti mostov) 46 930,14 

0901 Káva, tiež pražená alebo dekofeínovaná; kávové plevy a šupky 46 884,88 

8471 Stroje na automatické spracovanie údajov a ich jednotky 43 420,78 

4403 Surové drevo, tiež odkôrnené, zbavené drevnej beli, miazgy 43 014,87 

8544 Drôty, káble (vrátane koaxiálnych káblov) izolované 40 044,14 

7326 Ostatné výrobky zo železa alebo z ocele: 35 018,81 

6402 

Ostatná obuv s vonkajšou podrážkou a zvrškom z kaučuku alebo 

plastov: 34 491,10 

8486 

Stroje a prístroje druhu používaného na výrobu polovodičových 

kryštálov 32 079,14 

7601 Surový (nespracovaný) hliník: 30 666,52 

4011 Nové pneumatiky z gumy: 29 972,20 

6403 Obuv s vonkajšou podrážkou z kaučuku, plastov, usne 28 122,30 

• perspektívy rozvoja vzájomnej obchodnej spolupráce 

Perspektívne obchodné možnosti sa javia: 

- elektrotechnický priemysel 

- automobilový priemysel 


- strojársky priemysel 

- potravinárske výrobky 

- zdravotnícka technika 

- káble 

- nástroje a náradia 

- drevársky a papierenský priemysel 

- výrobky oceliarskeho priemyslu 

- enviromentálne výrobky (obnoviteľné zdroje energie) 

- trh s pracovnými silami 

- 

Liberalizácia pracovného trhu AT od 1.5.2011 

Z hľadiska otvorenia rakúskeho pracovného trhu v rámci členských krajín EÚ od 1.5.2011 sú veľmi 

dôležité najmä údaje o nízkom počte prílevu pracovníkov z nových členských krajín EÚ, ktoré 

absolútne vyvrátili predchádzajúce obavy Rakúšanov z obrovského nárastu lacnej pracovnej sily 

zo susedných štátov. Za rok (do 1.5.2011 do 30.4.2012) prišlo z východnej Európy okolo 35 tisíc 

nových pracovných síl (vzrast o 47%). Už pred otvorením v AT pracovalo cca 70 tisíc pracovníkov 

z nových ČK EÚ z východnej a strednej Európy. Podľa odhadov expertov by každý rok malo 

pribudnúť 20 až 25 tisíc nových pracovníkov. Zatiaľ ich domáci pracovný trh dokáže vstrebať. 

Nadpriemerný prílev zahraničnej pracovnej sily za spomínané obdobie vykázali hlavne 

východné spolkové krajiny – Viedeň (+10 108 osôb), Dolné Rakúsko (+6 844 osôb) a Burgenland 

(+2 935 osôb). 

Slovákov bolo za sledované obdobie 17.481 (+6.278), čo je podiel 19,6%, Na rakúskom 

pracovnom trhu ale chýbajú odborné kvalifikované sily. 

V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA 

___________________________________________________________________________ 

Treba vychádzať zo skutočnosti, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej 

únie dňa 1.5.2004, sa stalo aj Slovensko súčasťou jednotného európskeho trhu, čo 

umožňuje slovenským exportérom a firmám ľahší prístup na trhy ostatných členských 

krajín a Rakúska. 

Pri marketingovej stratégii smerom na Rakúsko treba vychádzať zo skutočnosti, že 

rakúsky trh je veľmi vyspelý, rozmanitý. Na rakúskom trhu pôsobia mnohé firmy 

svetoznámych značiek a významní výrobcovia tu majú svoje pobočky, dcérske firmy 

alebo zastúpenia. 

Voľba správnej marketingovej stratégii v Rakúsku je dôležitým predpokladom 

presadenia sa na trhu a na dosiahnutie požadovaného cieľa a úspechu. Treba však 

rátať s relatívne vysokými nákladmi na tieto aktivity. 

Rakúske podnikateľské prostredie je stabilizované pravidlami i legislatívou. Vo 

vzťahu k zákazníkovi - odberateľovi sa správa aktívne prostredníctvom širokej škály 

informačných a akvizičných kanálov, ktoré vytvárajú mimoriadne rozsiahlu štruktúru 

možností. Viac ako 85 % rakúskych podnikateľských subjektov je prítomných 

na internete, preto je absolútnou podmienkou, aby mala firma vlastnú internetovú 

stránku a to okrem slovenského jazyka minimálne aj v anglickom a najlepšie aj 

v nemeckom. Internet poskytuje množstvo informácií, ktoré umožňujú široký výber 

najvhodnejšieho obchodného partnera . Dôležitou súčasťou internetovej prezentácie 

je aj uvedenie referenčných informácií o vlastnej firme. Bez prezentácie 

podnikateľských aktivít v takýchto informačných kanáloch je pôsobenie 

v podnikateľskom prostredí veľmi sťažené. Tieto formy prezencie významne uľahčujú 

aj účasť v procese verejného obstarávania v štátnom i súkromnom sektore. 

Pri začiatočných marketingových je relatívne najlacnejšou a najefektívnejšou formou 

účasť na prezentačných akciách ako veľtrhy, trhy, výstavy, workshopy, odborné 

konferencie, sympóziá a podobne. 

Špecifickú možnosťou prítomnosti v rakúskom podnikateľskom prostredí 


s možnosťou prienikov aktivít do ďalších krajín ponúka v Rakúsku prezencia tzv. 

Headquarters, (hlavné sídla), čo sú zastúpenia veľkých medzinárodných obchodných 

i priemyselných korporácií (v súčasnosti vyše 1000), Tieto sú aktívne nielen v AT, 

ale svojou činnosťou pokrývajú rozsiahlejšie záujmové teritóriá. Spojenia s týmito 

teritoriálnymi centrálami vytvárajú tiež efektívny kanál k podnikateľským možnostiam 

najrôznejšieho druhu. Geografickou blízkosťou a tým i nižšími logistickými nákladmi 

poskytuje Rakúsko výhodnú bázu pre styk s ďalšími krajinami nielen v rámci EÚ, ale 

i celého sveta. Túto skutočnosť dopĺňa fakt, že až 20 % rakúskeho vývozu pripadá 

na reexporty. 

Obvyklou formou vývozu tovaru do Rakúska je vývoz prostredníctvom veľkodistribútorov, 

obyčajne úzko spojenými s obchodnými reťazcami, Obvyklé je 

využívanie služieb obchodných agentov, ktorí zastupujú zahraničné firmy. 

V Rakúskej republike je aktívnych množstvo nezávislých obchodných agentov 

a konzultantov ponúkajúcich rozsiahlu paletu marketingových, distribučných či 

reklamných služieb. 

Rakúske hospodárstvo patrí nesporne k najrozvinutejším v hospodárskom priestore 

EU. Táto pozícia sa priamo odráža v životnej úrovni rakúskeho obchodníka i občana, 

ktorý si je vedomý tohto postavenia. Vychádza z pozície, že Rakúsko patrí k politicky 

stabilným krajinám s vysokou úrovňou organizácie a fungovania hospodárstva, trhu, 

právnej a bezpečnostnej situácie, pracovnej kultúry, zamestnaneckých vzťahov, 

sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Táto pozícia formuje jeho postoje k 

zahraničným partnerom hlavne z nových členských krajín EU. Veľká časť rakúskeho 

podnikateľského prostredia rýchlo pochopila zmenenú situáciu nielen po zmene 

hospodárskych režimov v príprave a v samotnom vstupe nových krajín, hlavne 

susedov do EU. 

V hospodárskom a obchodnom styku je rakúsky podnikateľ zvyknutý na určité 

štandardy, ktoré vyžaduje aj od svojich partnerov. V tomto zmysle je smerom 

k novým potenciálnym partnerom zo strednej a východnej Európy stále zaťažený 

určitou sumou predsudkov k reálnym možnostiam a k dôveryhodnosti . Popri 

obchodníckom pragmatizme výhodnosti styku s Východom je stále prítomná určitá 

rezerva v dôvere. Presnosť, dôkladnosť a hodnovernosť informácií považuje za 

samozrejmosť a dodržiavanie týchto štandardov v pracovnom či obchodnom styku 

výrazne uľahčuje vytváranie produktívneho obchodného vzťahu. Stratégia 

prekonávania tejto rezervy spočíva práve v maximálnom priblíženiu sa k očakávaným 

štandardom, teda v precíznej príprave obchodných prípadov, spôsobov jednania, 

dodržiavania dohovorov či osobných alebo zmluvných, presnosti plnenia zmluvných 

záväzkov atď. 

Nezanedbateľnou položkou je tu aj znalosť nemeckého jazyka, ktorú veľmi oceňuje 

a prirodzene dodržiavanie spoločenských konvencií – kultivované prostredie, osobné 

vystupovanie, imidž. 

Efektívnou, ale veľmi ťažkou formou uplatnenia sa na rakúskom trhu je účasť vo 

verejných súťažiach a tendroch. V Rakúsku sa, v zmysle Smerníc EK, vyhlasujú 

a realizujú tendre pre štátne projekty na spolkovej i regionálnej úrovni. Veľmi časté 

a bohato zastúpené sú aj verejné súťaže vypisované v súkromnej sfére, kde sa javia 

určité možnosti participovania slovenských subjektov. Tu sa stretáva silná 

konkurencia z celého sveta, predovšetkým z EÚ. Najreálnejším spôsobom na 

dosiahnutie úspechu v tendry je spojenie sa slovenskej firmy so zahraničnými firmami 

do spoločných podnikov, čím sa podstatne zvýši možnosť obstáť v tendroch a 

participovať na projektoch. Závažnou prekážkou v tomto smere je všeobecné 

obmedzenie vstupu na rakúsky pracovný trh pre záujemcov z nových členských 

krajín EU, ktoré Rakúsko predlžilo do roku 2009. 

Zverejňovanie verejných tendrov v Rakúsku je stanovené zákonom o verejnom 

obstarávaní. Zo zákona vyplýva, že vypísanie verejnej súťaže je podmienené tzv. 

hraničnou hodnotou zákazky. Pri stavebných prácach a výstavbe zákon stanovuje 

zverejnenie zákazky v prípade, že rozsah prác presahuje hodnotu 5 mil. EUR, pri 

dodávkach tovarov a služieb je zákonom určená hodnota 200. tis. Euro. (Vo väčšine 


prípadov sú vypísané aj verejné tendre pod stanovenú hodnotu) 

Povinnosť vypisovať tendre platí len pre verejný sektor – na všetkých stupňoch. 

Zverejňované sú v tzv. Úradnom liste – Amtsblatt. 

SPÔSOBY ZVEREJŇOVANIA VEREJNÝCH SÚŤAŽÍ V RAKÚSKU 

TLAČ 

Amtsblatt zur Wiener Zeitung www.wienerzeitung.at 

Amtlicher Lieferanzeiger (vydavateľ: Ministerstvo hospodárstva a práce, BMWA) 

www.lieferanzeiger.at 

Kärtner Landeszeitung, Amtliche Linzer Zeitung atď. (listiny jednotlivých spolkových 

krajín) 

12 

INTERNET 

prístup len za poplatok 

- Servis Hospodárskej komory rakúska (WKÖ) 

poplatok: od 175-261 EUR ročne http://www.wk.or.at/erat 

ANKÖ (Auftragnehmerkataster) www.ankoe.at- spoločnosť je vo vlastníctve spolku, 

spolkových krajín, hospodárskej komory a komory pracujúcich. Spoločnosti 

registrované v rozsiahlej databáze musia spĺňať kritéria podľa smerníc EÚ 

(zverejňovanie hospodárskych výsledkov, bezúhonnosť, platenie všetkých odvodov, 

platenie daní, dodržiavanie pracovného práva atď.). 

Ročný poplatok za registráciu je 50 EUR. 

Kontakt: ANKÖ, Handelskai 94-96, A-1201 Wien, Walter Taborsky, konateľ 

spoločnosti, tel.:0043 1 333666611, fax:0043 1 333 6666 19 

w.taborsky@ankoe.at 

- BeschafungsGMBH - www.beschafungsgmbh.at 

- Internetové stránky jednotlivých krajinských vlád 

b) Vyhodnotenie odbytových možností SR 

Pri posudzovaní odbytových možností slovenských výrobkov na rakúskom trhu je treba 

vychádzať z podmienok na rakúskom trhu, z výrobného potenciálu a kvality domácej 

produkcie. Rakúsky priemysel je do veľkej miery odkázaný na dovoz základných surovín, tak 

v oceliarskom ako aj chemickom priemysle, ako aj na dovoz energie. Takisto domáca 

poľnohospodárska výroba nezabezpečuje v plnej miere potreby potravinárskeho priemyslu. 

Preto sú rakúske dovozy rozmanité. Ich spektrum zahŕňa vo veľkej miere základné suroviny 

a to hlavne železné rudy, oceľ a ropu, polotovary a komponenty, ale aj hotové výrobky, 

stroje a prepravné zariadenia, široký sortiment spotrebných tovarov a potravín. 

• analýza vývozu SR do teritória 

a.) Export do Rakúska podľa komodít: 


Názov komodity v SITC2 Dec_2011 Aug 2012 

Total /Rakúsko export/ 3 994 032 2 784 686 

Ropa, ropné výrobky a príbuzné materiály 965 113 643 099 

Zariadenie na telekomunikáciu a záznam a reprod.zvuku 496 851 446 695 

Cestné vozidlá 284 711 220 222 

Neželezné kovy 353 753 210 001 

Železo a oce 167 186 112 199 

Kovové výrobky, i.n. 169 261 110 094 

Elektrické zariadenie, prístroje a spotrebiče, i.n. 171 347 100 410 

Rôzne výrobky, i.n. 99 157 69 753 

Korok a drevo 75 127 58 958 

Strojné zariadenia pre určité odvetvia priemyslu 78 614 56 532 

Obuv 84 830 55 206 

Stroje a zariadenia všeobecne používané v priemysle, i.n. 76 572 54 754 

Obilniny a obilné výrobky 57 664 50 165 

Káva, čaj, kakao, korenie a výrobky z nich 57 185 38 555 

Ostatné dopravné a prepravné prostriedky 66 296 37 942 

Odevné výrobky a doplnky 61 034 36 464 

Kancelárske stroje a zar.na automat.spracovanie údajov 67 815 35 862 

Výrobky z korku a dreva (okrem nábytku) 39 556 31 966 

Výrobky z nekovových nerastov i.n. 49 125 31 269 

Papier, lepenka a výrobky z nich 38 239 27 136 

Vykurovací plyn, zemný i priemyselne vyrábaný 25 861 26 921 

Nábytok a jeho diely 36 806 25 461 

Prefabrikované budovy; výrobky zdravotnícke, inštal. 23 087 20 815 

Textilná priadza, tkaniny, trhové výrobky z nich, i.n. 30 489 20 814 

Výrobky z gumy, i.n. 33 264 19 776 

Vlákniny a zberový papier 28 810 19 545 

Plasty v prvotnej forme 37 471 17 778 

Koža, kožené výrobky, i.n. a vyrobené kožky 5 204 17 394 

Živé zvieratá iné než uvedené v oddiele 03 17 519 15 818 

Hnojivá umelé 27 135 13 582 

Plastické hmoty v neprvotných formách 19 237 12 717 

Stroje a zariadenia na výrobu energie 15 661 12 353 

Zelenina a ovocie 8 948 11 876 

Kovová ruda a kovový odpad 23 874 11 841 

Olejnaté semená a olejnaté plody 37 602 10 675 

Kovoobrábacie stroje 18 476 10 622 

Cukor, výrobky z cukru a medu 9 724 8 434 

Netuhnúce rastlinné tuky a oleje, surové,rafinované 4 141 8 068 

Fotografické prístroje, optické výrobky, i.n., hodiny 14 366 7 902 

Surové hnojivá a surové nerasty (okrem uhlia, ropy) 10 126 7 206 

Chemické prostriedky a výrobky, i.n. 9 573 6 298 

Anorganické chemikálie 21 897 6 125 

Odborné, vedecké a riadiace prístroje a zariadenia, i.n. 3 062 5 980 


Mäso a mäsové výrobky 14 350 5 819 

Liečivá a farmaceutické výrobky 4 934 4 614 

Nápoje 8 077 4 390 

Cestovná galantéria, kabelky apod. výrobky 4 888 3 513 

Zlato, bez mincového (okrem rúd a koncentrátov zlata) 2 594 3 248 

Organické chemikálie 7 774 3 132 

Krmivo pre zvieratá (okrem nemletých obilnín) 3 909 3 012 

Silica a vonné látky; leštiace a čistiace prípravky 4 998 2 293 

Rôzne jedlé výrobky a prípravky 5 453 2 264 

Mliečne výrobky a vajcia 2 935 1 831 

Zvláštné predmety obchodu 1 799 1 410 

Farbivá, triesloviny a pigmenty 875 946 

Surový kaučuk (vrátane syntetického a regenerovaného) 122 799 

Suroviny živočíšneho a rastlinného pôvodu, i.n. 1 301 528 

Uhlie, koks a brikety 724 373 

Textilné vlákna a ich odpad 1 723 367 

Tuky a oleje zušľachtené, vosky 1 770 219 

Mince (okrem zlatých), mimo zákonných platidiel 105 183 

Tabak a tabakové výrobky 102 180 

Usne, koža a kožušiny, surové 158 168 

Živočíšne oleje a tuky 0 59 

Ryby, kôrovce a mäkkýše 37 58 

• analýza odbytových možností, definícia možnosti spolupráce v oblasti exportu SR 

Vychádzajúc zo zhodnotenia komoditnej štruktúry doterajších vývozov zo Slovenska do 

Rakúska, ale aj komoditnej štruktúry celého zahraničného obchodu Rakúska, existujú 

potenciálne možnosti ďalšieho rozvoja slovensko-rakúskeho obchodu najmä v týchto 

skupinách výrobkov: 

strojárenské výrobky, stavebné stroje 

presné plastové odliatky 

elektrické stroje, reprodukčné zariadenia 

diely pre motorové vozidlá 

výrobky chemického priemyslu, plastové suroviny, výrobky z plastov 

nábytok 

ložiská 

potraviny 

výroba koľajových vozidiel a ich častí 

výrobky z kovov, kovové konštrukcie, stavebné kovové konštrukcie 

textilné, odevné, kožiarske výrobky 

výrobky papierenského priemyslu, obalové materiály 

výrobky z dreva, polotovary, drevná štiepka, biomasa 

výrobky zo skla, obalové sklo 

výkovky, zápustkové výkovky 

Slovensko svojím výrobným potenciálom, viacerými nevyužitými kapacitami najmä 

v strojárenstve, obrábaní, tvarovaní, povrchovej úprave a spracovávaní kovov, ale tiež vo 

viacerých odboroch ľahkého priemyslu ( odevný, textilný, drevospracujúci, obuvnícky, 

polygrafický a i.), vo výrobe komponentov pre automobilový priemysel a v ďalších odboroch, 

ponúka široké možnosti pre kooperácie s rakúskymi podnikateľmi. 


Potravinárske výrobky a nápoje 

Možnosti zvyšovania vývozu na rakúsky trh sú obmedzené, nakoľko obchod s uvedenými 

produktmi je v Rakúsku veľmi citlivo sledovaný zo strany rakúskych oficiálnych inštitúcií. 

Potravinárske výrobku musia plniť podmienky kvality podľa Codex Alimentarius. Dôležitým 

faktorom uplatnenia sa na rakúskom potravinovom trhu, ktorý je saturovaný v celej rozmanitej 

sortimentnej štruktúre na veľmi vysokej úrovni, sa javí nabehnutie slovenskej domácej výroby 

na vysoké kvalitatívne nároky, požadované EÚ. 

Oceliarske výrobky 

Dovoz týchto komodít do Rakúska predstavujú predovšetkým kovové plechy, oceľové drôty, 

za studena valcované plechy a zvitky ako aj povrchovo upravované kovové výrobky. Na 

rakúskom trhu je nepriaznivá situácia v oblasti betonárskej ocele, čo je spôsobené 

lukratívnejšími ponukami zo zahraničia. Konjunkturálny pohyb posledného obdobia 

v stavebnej výrobe však vytvára predpoklady že rakúsky trh s oceľou a oceliarskymi 

výrobkami bude aj v nasledujúcich rokoch veľmi zaujímavý pre slovenské vývozy, či už 

ušľachtilej alebo bežnej ocele, plochých a valcovaných produktov a pod. Vzhľadom na 

technologický pokrok v automobilovom priemysle sa očakáva orientácia na vysokokvalitné 

a stále plechy (pozinkované plechy). 

Strojárenské výrobky 

V tejto tradične silnej oblasti domácej výroby ale i spotreby, existuje v Rakúsku veľká 

konkurencia, pričom rozhodujúce postavenie na trhu majú nemeckí, západoeurópski a 

japonskí producenti. Pre slovenských exportérov sa vytvárajú možnosti dodávať na rakúsky trh 

obrábacie stroje, poľnohospodárske stroje, textilné stroje, jednoduchú mechaniku a malú 

mechanizáciu, zdravotnícku techniku, prepravné zariadenia a ich časti, koľajové vozidlá, 

osobné automobily, návesy, stavebné zámočnícke výrobky a pod. Stále významnejšie sú 

možnosti kooperačných dodávok technologických častí i rôznych k polotovarov náročných 

na prácu. 

Elektrické stroje a prístroje 

Významnou skupinou vývozu sú elektrické stroje, prístroje ako aj rozvodné zariadenia , 

elektrické prístroje pre domácnosť. 

Sklárske a keramické výrobky 

Vývoz slovenských sklárskych a keramických výrobkov do Rakúska má už svoju tradíciu, 

pričom je značný záujem aj o rôzne sklárske produkty. Možnosti odbytu sú predovšetkým u 

krištáľového skla, úžitkového skla, reštauračného a servírovacieho skla, technického skla, 

úžitkovej i ozdobnej keramiky. Predaj krištáľového skla je však v poslednej dobe viac spájaný 

s propagačnými a reklamnými predmetmi, ako s predmetmi dekoračnými, ktoré majú určitú 

umeleckú hodnotu. Z tohto dôvodu nádej na odbyt majú predovšetkým jednoduché 

výrobky. Výrobky sklárskeho a keramického priemyslu sú pre rakúskych importérov zaujímavé 

hlavne z cenového hľadiska, nakoľko mnohé výrobky domácej produkcie sú značne drahé. 

Vysoká pridaná hodnota výrobkov v podobe šperkov z brúseného skla s puncom luxusu má 

v RR dlhoročnú tradíciu hlavne vďaka svetoznámej rakúskej firme Swarowski. 

Drevo a drevárske výrobky 

Tradične silnú pozíciu vo vývoze do AT zaujíma Slovensko vo vývoze dreva a drevárských 

výrobkov a to v stále rozširujúcom sa sortimente. V Rakúsku je v drevospracujúcom priemysle 

aktívnych viac než 400 firiem. Rakúsko bude aj v budúcnosti veľmi perspektívny partner pre 

obchod s drevárskymi produktmi. Pre slovenský vývoz dreva a drevárskych výrobkov je 

nevyhnutné dosahovať maximálne možnú finalizáciu produktov. Možnosti rozšírenia vývozu 

sú, popri tradičných piliarskych produktoch, aj v ďalších komoditách ako napr. drevené 

montované domy, nenáročný nábytok, stavebné a tesárske výrobky, drevárske polotovary 

pre výrobné účely, tradičný vidiecky nábytok a výrobky z dreva na zákazku a pod. Veľká časť 

vývozu slovenského dreva sa stáva predmetom reexportu do ďalších krajín EU, hlavne do 

Talianska. V poslednom období výrazne vzrástol záujem rakúskych prevádzkovateľov 


energetických jednotiek o drevnú štiepku či iný drevný odpad ako vysoko efektívne 

alternatívne palivo 

Chemické výrobky a plasty 

Chemické výrobky a plasty tvoria významnú skupinu v slovenskom vývoze do Rakúska. Jadro 

vývozu tvoria hnojivá, petrochemické produkty, organické chemikálie, palivá, plasty a pod. 

Možnosti ďalšieho zvyšovania slovenského vývozu chemických výrobkov do Rakúska sú 

podmienené vývojom ponuky na svetových trhoch, kapacitou rakúskeho trhu i cenovými 

pohybmi, pretože konkurencia z krajín EÚ i ostatných východoeurópskych krajín je značná. 

Príležitosť je predovšetkým v presných plastových odliatkoch. 

Textilné a odevné výrobky 

Situácia v tejto oblasti je charakterizovaná najmä tým, že v súčasnom období viacero 

slovenských firiem kooperuje s rakúskymi textilnými i odevnými firmami, pričom slovenské firmy 

vyrábajú produkty priamo na zákazku Táto forma prístupu na rakúsky trh je v súčasnosti 

jednou z najrozšírenejších, je však potrebné zintenzívniť i priamu účasť na trhu s textilnými a 

odevnými produktmi. V súčasnosti je na rakúskom trhu záujem napr. o pracovné odevy 

a doplnky. Perspektíva účasti na rakúskom trhu textilu a odevov – ako aj v celej EÚ – je 

výrazne ovplyvnená rozhodnutím EÚ o liberalizácii čínskych dovozov. Expertné odhady sú 

značne nepriaznivé a hovoria o vážnom ohrození európskej textilnej výroby. 

Obuvnícke a kožiarske výrobky 

Vývoz obuvníckych a kožiarskych výrobkov na rakúsky trh v uplynulých rokoch zaznamenal 

zvýšený obrat. Rakúsky trh s obuvou a koženými výrobkami je spotrebiteľsky veľmi náročný. 

Priaznivejšia situácia je pre slovenský vývoz pracovnej špeciálnej obuvi, pracovných rukavíc a 

doplnkov z kože. Stále viac sa rozširujú možnosti výrobných kooperácií s rakúskymi firmami. 

/Obuvnícky priemysel v Rakúskej republike trpí vysokými výrobnými nákladmi, ktoré 

zapríčiňuje predovšetkým vysoká úroveň miezd/. 

Papierenské výrobky 

Rakúsky trh papierenských výrobkov je spotrebiteľsky veľmi náročný. Silná domáca výroba je 

kontrolovaná medzinárodnými spoločnosťami s vysokým štandardom kvality. Značný podiel 

na trhu zaujímajú i ďalšie západoeurópske krajiny. Slovenským firmám sa tiež podarilo zaujať 

trvalé miesto na rakúskom trhu, prevažne v segmentoch obalovej kartonáže, reprodukčného 

papiera, hygienických papierových výrobkov, grafických papierov a pod. 

c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória 

Distribučné systémy v Rakúsku sa vyvíjajú na základe potrieb a moderných trendov. Výrazným 

trendom v súčasnosti je vertikálny marketingový systém, zahrňujúci výrobcu, 

veľkoobchodníka, maloobchodníka čím sa vytvára zjednotený systém. Tento disponuje 

vlastnými obchodnými (nákupnými) oddeleniami, čím sa do veľkej miery vylúčili obchodní 

sprostredkovatelia. Možnosť umiestnenia slovenských tovarov v obchodných reťazcoch je 

určená predovšetkým výhodnou cenovou úrovňou, servisom, kvalitou poskytovaním resp. 

participovaním na marketingových (reklamných) kampaniach. Predaj v obchodných 

reťazcoch je spojený s vysokými prvotnými nákladmi tzv. listingom ponuky. 

Odporúčania exportérom a výrobcom ohľadom webu: 

o dbať na tvorbu a aktualizáciu vlastných webových stránok a to min. 

v bilingválnej verzii (SK-DE, resp. SK-EN). 

o zamerať obsah webovej stránky na prezentáciu výrobného programu 

spoločnosti s vizuálnou ukážkou niektorých produktov, prezentáciu spoločnosti 

s aktualizovanými ekonomickými ukazovateľmi - obrat za príslušný rok, 


o 

o 

medziročná zmena, zisk/strata, export/import, počet zamestnancov, referencie 

spoločnosti, cenník, kontakt 

aktualizovať kontaktné údaje na zodpovedné osoby, ktoré sú schopné 

komunikovať v cudzom jazyku. 

Internetová webová stránka je vzhľadom k všeobecne vysokej vybavenosti 

rakúskeho podnikateľa najjednoduchším a veľmi efektívnym informačným 

kanálom medzi spoločnosťou a potenciálnym zákazníkom. 

d.) Praktické informácie pre exportéra a importéra 

Vízové formality, režim vstupu a pobytu: 

SR má s Rakúskom bezvízový styk, na vstup do Rakúska stačí platný občiansky preukaz. 

Doprava a odporúčané dopravné spojenia: 

Rakúsko je hraničná krajina so SR, ktorú spájajú viaceré cestné, železničné a vodné spojenia. 

Medzi Viedňou a Bratislavou premávajú v hodinových intervaloch vlaky, autobusy a v letných 

mesiacoch funguje aj lodné spojenie (Twin City Liner). Podiel autobusovej dopravy je 9%, 

železničnej 9% a automobilová doprava tvorí až 70%. Rakúsko má 2.185 km diaľníc 

a rýchlostných ciest (r. 2010). Osobné autá musia mať na diaľniciach diaľničnú nálepku 

(Vignette). Maximálna rýchlosť v obciach je 50km/hod, na cestách mimo obec 100 km/hod. 

na diaľniciach 130 km/hod. Pri nedodržaní predpísaných rýchlostí, prípadne iných 

dopravných priestupkoch vyžaduje rakúska polícia okamžitú úhradu. 

Dôležitým uzlom aj pre slovenských podnikateľov je Viedenské medzinárodné letisko (VIE - 

Vienna International Airport) vo Schwechate. Vzrástol aj počet pasažierov. Dobudovanie 

terminálu Check-in-3 v roku 2012 prinieslo cestujúcim ešte viac komfortu. Už dnes je táto 

lokalita s okolo 18 tisíc zamestnancami v 230 podnikoch jedným z najväčších 

zamestnávateľov a dôležitý ekonomický motor oblasti Dolného Rakúska. K ďalšiemu rozvoju 

však potrebuje letisko Schwechat tretiu dráhu. Terajšie dve v súčasnosti dovoľujú maximálne 

68 vzletov za hodinu. Nová dráha by umožnila v špičkových časoch až 100 pristátí a vzletov 

za hodinu. Prevádzkovatelia varujú, že bez tejto dráhy (s odborným označením 11R/26L), 

nemá Viedeň šancu ostať doterajším dopravným uzlom. 

Ďalšími dôležitými letiskami sú Graz-Thalerhof (GRZ), Linz-Hörsching (LNZ), Klagenfurt (KLU), 

Salzburg, Airport W.A. Mozart (SZG) a Innsbruck (INN). 

Kvalita bývania a podnikateľského prostredia: 

Podľa štúdie OSN „State of the World Cities 2012/2013“ pri ktorej boli v 70 veľkomestách 

skúmané faktory produktivity, kvality života, stálosti infraštruktúry, obsadilo rakúske hlavné 

mesto Viedeň popredné miesto vo všetkých týchto oblastiach a zabezpečilo si tým najlepšiu 

známku. Štúdia vyzdvihuje investície mesta do mestskej hromadnej dopravy, zníženie 

celoročného predplatného, komunálnej výstavby, solárnej energie, zdravotníctva, spolužitia 

rozličných národnostných a náboženských spoločenstiev a diaľkového spojenia Viedne. 

Mesto Viedeň sa umiestňuje v rebríčkoch agentúry Mercer z hľadiska kvality života na prvom 

mieste – v roku 2012 už štvrtý rok po sebe (Mercer oslovuje top manažérov v 221 mestách, 

aby zhodnotili 39 určených kritérií, ktoré ovplyvňujú kvalitu bývania, kancelárií a podnikania). 

Rakúsko je konkurencieschopné aj pokiaľ ide o vytvorenie podnikateľského prostredia 

vhodného na prilákanie ústredných riaditeľstiev medzinárodných firiem (headquarters). V 

Rakúsku je etablovaných vyše 300 headquarters (v okolitých krajinách ČR, Maďarsku, 

Slovensku a Poľsku je celkovo spolu iba 84 headquarters). Percentuálne je z rakúskych 

headquarters 50% centrál pre východnú a južnú Európu, pre Blízky východ 10%, pre Rakúsko 

10%, pre zvyšok Európy 15% a pre ostatné oblasti 15%. 

S kapitálom 84 miliárd Eur sa viac ako 70 percent v Rakúsku investovaného 

zahraničného kapitálu koncentruje vo Viedni. Viedeň zaznamenala v prvom polroku 2012 so 

49 novozriadenými pobočkami zahraničných firiem vzrast o 37% (Rakúsko celkovo o 18%). 

Viedeň je so svojou dobrou polohou smerom k východoeurópskym trhom najatraktívnejšie 


v AT pre headquarters. Ich počet k 1.9.2012 bol 184. Práve vo Viedni sa 4. - 5. 10. 2012 

uskutočnil 1. Európsky kongres headquarters. 

Región Viedne s 163% priemeru HDP EÚ dosahuje desiate miesto v poradí regiónov EÚ. 

Ubytovanie: 

Rakúsko je krajina silne orientovaná na cestovný ruch, preto je tu možné nájsť ubytovacie 

kapacity všetkých kvalitatívnych a cenových úrovní. 

Mobilný operátori a prevádzkovatelia internetu: 

V Rakúsku medzi najdôležitejších patria: A1 Telekom Austria, Drei, Orange, T-Mobile Austria, 

UPC Austria, Tele 2. 

Zdravotné zabezpečenie: 

Slovenskí občania, ktorí vycestujú do Rakúskej republiky, by mali mať európsky preukaz 

zdravotného poistenia, ktorí potvrdzuje ich poistenie u príslušnej slovenskej zdravotnej 

poisťovni. Najmä pri športových, lyžiarskych pobytoch sa dôrazne odporúča pripoistenie 

u komerčnej poisťovni, s cieľom eliminovať prípadné náklady, spojené s úrazom na horách 

a asistencii horskej služby. 

Sviatky a voľné dni, nevhodné na pracovné rokovania: 

Spoločnými sviatkami sú: Nový rok - Neujahr (1. január), Traja králi – Heilige Drei Könige (6. 

január), Veľkonočný pondelok – Ostermontag, Štátny sviatok – Staatsfeiertag (1. máj), 

Nanebovstúpenie Pána – Christi Himmelfahrt, Svätodušný pondelok - Pfingsmontag, Sviatok 

božieho tela – Fronleichnam, Nanebovstúpenie Panny Márie – Mariä Himmelfahrt (15. 

august), Národný sviatok – Nationalfeiertag (26. októbra – výročie dňa rozhodnutia o stálej 

neutralite Rakúska v roku 1955), Sviatok všetkých svätých – Allerheiligen (1. november), 

Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie – Mariä Empfängnis (8. december), Štedrý deň 

– Christtag (25. december) a Sviatok Sv. Štefana – Stefanitag (26. decembra). 

Počet špecifických sviatkov vrátane spoločných je v spolkových krajinách dohromady 17, iba 

Korutánsko ich má 18. 

Mena: 

V Rakúsku platí spoločná európska mena eur. Väčšina obchodov, reštaurácií, čerpacích 

staníc, hotelov, cestovných a leteckých spoločností akceptuje medzinárodne rozšírené 

kreditné karty VISA, Mastercard-Eurcard, American Express, Diners Club, atď. V niektorých 

obchodoch a na čerpacích staniciach nie je možné platiť s euro bankovkami s nominálnou 

hodnotou 500 eur. V Rakúsku je rozšírená sieť bankomatov, kde si možno aj mimo otváracie 

bankové hodiny vybrať finančnú hotovosť. 

Časový rozdiel: 

V Rakúsku čas o hodinu predstihuje GMT (Greenwich Mean Time) čo znamená, že je v tom 

istom časovom pásme ako Slovensko. V Rakúsku sa používa podobne ako v SR úprava 

letného a zimného času. 

Zvláštnosti krajiny: 

Pracovná doba je väčšinou od 9,00 do 18,00, väčšina obchodov je v Rakúsku, s výnimkou 

obchodov so suvenírmi, prípadne predajní chleba a pečiva, v nedeľu zatvorená. 

Hotely a reštaurácie poskytujú široké možnosti stravovania a ceny účtov vo väčšine prípadov 

zahrňujú už aj poplatok za služby. Ako prejav uznania dobrých služieb sa zvykne dávať 

sprepitné vo výške cca 5% účtovanej čiastky. 

Tel. čísla (prvá pomoc, polícia, dopravná záchranná služba, požiarnici a iné): 

Požiarnici (Feuerwehr) - 122 

Polícia (Polizei) - 133 

Záchranka (Rettug) - 144 

Lekárska služba (Ärtztennotdienst) - 141 


Pomoc pri poruchách auta (ÖAMTC) - 120 

Zubárska služba (Zahnärtzte) - 512 29 78 

Lekárne (Apothekendienst) - 15 50 

Červený kríž (Rotes Kreuz) - 52 144 

Zelený kríž (Grünes Kreuz) - 767 88 99 

Ochrana zvierat (Tierschutz-Hotline) - 4000/80 60 

Informácie o meste (Stadtinformation) - 52 550 

Informácie o letoch (Flugauskunft) - 7007-0 

Kľučiarska služba (Aufsperrdienst) - 715 24 58 

Honorárne konzuláty: 

HK Salzburg – HK Gerald Hubner 

HK Horné Rakúsko – HK Harald Papesch 

HK Štajersko a Korutánsko – HK Volker Pichler 

HK Tirolsko – HK Jürgen Bodenser 

HK Burgenland – HK Alfred Tombor 

Honorárne konzuláty SR v Rakúsku sú postupne zapájané do projektov, procesov a iniciatív 

slovenského veľvyslanectva vo Viedni so zohľadnením ich profesijného a záujmového 

portfólia. ZÚ Viedeň podporuje proaktívny prístup a vlastné iniciatívy honorárnych konzulov SR 

v AT pri plánovaní aktivít v oblasti rozvoja hospodárskych, obchodných a turistických vzťahov 

Slovenskej republiky s jednotlivými regiónmi rakúskych spolkových krajín, ako aj pri 

zintenzívnení kontaktov podnikateľských subjektov, vrátane prezentačných a kultúrnych 

podujatí. 

Web-stránky veľtrhov a výstav: 

Reed Messe Viedeň: www.messe.at 

Reed Messe Salzburg www.reedexpo.at 

Intertool www.intertool.at 

Bývanie a interiér www.wohnen-interieur.at 

Korutánske veľtrhy www.kaerntnermessen.at 

Welsské trhy www.welser-messe.at 

Veľtrhy v Grazi www.messe-graz.at 

Tullnské veľtrhy www.tulln.at/messe 

Dornbirnské veľtrhy www.dornbirnermesse.at 

Wieselburgské veľtrhy www.messewieselburg.at 

Riedské veľtrhy www.riedermesse.at 

Insbrucké veľtrhy www.insbrucker-messen.at 

Burgenlandské veľtrhy www.burgenland-messe.at 

Vypracoval: Igor Skoček, ZÚ Viedeň, 30.11.2012

RakÃºsko - Ministerstvo zahraniÄnÃ½ch vecÃ­ SR

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

RakÃºsko - Ministerstvo zahraniÄnÃ½ch vecÃ SR