1.Ãvod 5 1.1 VÅ¡eobecnÃ¡ charakteristika stavu lesov a lesnÃctva na ...

Obsah 

1.Úvod 5 

1.1 Všeobecná charakteristika stavu lesov a lesníctva na Slovensku 5 

1.2 Medzinárodná lesnícka politika 6 

1.3 Ciele a priority lesníckej politiky na Slovensku 7 

1.4 Rámcové makroekonomické podmienky na Slovensku 8 

1.5 Opatrenia vlády SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR v oblasti lesného 

hospodárstva 10 

2.Stav a vývoj lesov 10 

2.1 Výmera lesov 10 

2.2 Štruktúra lesov – drevinová, veková a priestorová 10 

2.2.1 Drevinová štruktúra lesov 10 

2.2.2 Veková štruktúra lesov 12 

2.2.3 Priestorová štruktúra lesov 13 

2.3 Zásoba dreva v lesoch 14 

2.4 Faktory ovplyvňujúce stav a vývoj lesov 16 

2.4.1 Klimatické podmienky 16 

2.4.2 Znečistenie ovzdušia 16 

2.4.3 Klimatická zmena a lesy 16 

2.5 Zisťovanie údajov o stave a vývoji lesov 16 

2.5.1 Opis lesných porastov 16 

2.5.2 Národná inventarizácia a monitoring lesov 17 

2.5.3 Komplexné zisťovanie stavu lesa 17 

3.Hospodárenie v lesoch 17 

3.1 Využívanie funkcií lesov 17 

3.1.1 Produkčné funkcie lesov 18 

3.1.2 Ekologické funkcie lesov 18 

3.1.3 Sociálne a kultúrne funkcie lesov 18 

3.1.4 Kategorizácia lesov podľa ich prevládajúcich funkcií 19 

3.2 Genofond a reprodukčný materiál 19 

3.2.1 Lesnícka semenárska kontrola 19 

3.2.2 Zdroje lesného reprodukčného materiálu 19 

3.2.3 Lesné semenárstvo 20 

3.2.4 Lesné škôlky 21 

3.3 Pestovanie lesov 21 

3.3.1 Obnova lesných porastov 21 

3.3.2 Starostlivosť o mladé lesné porasty 22 

3.3.3 Prečistky v lesných porastoch 22 

3.3.4 Prebierky v lesných porastoch 23 

3.3.5 Hospodárske spôsoby 23

3.4 Ťažbová činnosť 24 

3.4.1 Ťažba dreva 24 

3.4.2 Porovnanie ťažby dreva s ťažbovými možnosťami 25 

3.4.3 Doprava dreva – sústreďovanie a odvoz 25 

3.4.4 Sprístupňovanie lesov lesnou dopravnou sieťou 26 

3.5 Certifikácia trvalo udržateľného lesného hospodárstva 27 

3.5.1 Certifikácia podľa schémy PEFC 27 

3.5.2 Certifikácia podľa schémy FSC 27 

3.6 Lesnícka technická normalizácia 27 

4.Škodlivé činitele, ochrana a zdravotný stav lesov 28 

4.1 Abiotické škodlivé činitele 28 

4.2 Biotické škodlivé činitele 28 

4.3 Antropogénne škodlivé činitele 30 

4.4 Ochrana lesov 30 

4.4.1 Lesnícka ochranárska služba 31 

4.4.2 Preventívne ochranné opatrenia 31 

4.4.3 Ochrana a obrana proti škodlivým činiteľom 31 

4.4.4 Ozdravné opatrenia v lesoch poškodených imisiami 32 

4.4.5 Protipožiarna ochrana 32 

4.4.6 Vyhodnotenie programu propagačno – výchovnej činnosti, zameranej na 

prevenciu pred vznikom požiarov 33 

4.5 Zdravotný stav lesov 34 

4.6 Vyhodnotenie opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných 

porastov 35 

4.7 Informácia o obnove území postihnutých živelnou pohromou 19. novembra 2004 

39 

5.Obchod s drevom 40 

5.1 Dodávky dreva odberateľom 40 

5.2 Vývoz a dovoz dreva 42 

5.3 Spotreba dreva 43 

5.4 Ceny dreva v tuzemsku a zahraničí 43 

6.Ekonomika lesného hospodárstva 46 

6.1 Tržby a výnosy v lesnom hospodárstve 46 

6.1.1 Tržby za drevo 47 

6.1.2 Ostatné tržby a výnosy 47 

6.1.3 Podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov 48 

6.2 Náklady lesného hospodárstva 49 

6.2.1 Materiálové náklady vrátane odpisov 50 

6.2.2 Osobné náklady 50 

6.2.3 Analýza nákladovosti lesnej výroby 50 

2

6.3 Intenzita využívania výrobných faktorov a hospodársky výsledok 51 

6.3.1 Hodnota výrobných faktorov 52 

6.3.2 Intenzita využívania výrobných faktorov 52 

6.3.3 Ekonomické výsledky lesného hospodárstva 52 

6.3.4 Hospodársky výsledok 54 

6.4 Ekonomické nástroje 56 

6.4.1 Ceny základných výrobných faktorov 56 

6.4.2 Dane 56 

6.4.3 Úvery 56 

6.4.4 Odvody za vyňatie lesných pozemkov 57 

6.4.5 Pokuty a sankcie za nedodržiavanie ustanovení lesníckej legislatívy 57 

6.4.6 Náhrady škody na lesnom majetku 57 

6.4.7 Náhrady za obmedzenie vlastníckych práv 57 

6.5 Investičný rozvoj 58 

6.5.1 Stavebné investície 58 

6.5.2 Investície na stroje a zariadenia 58 

6.6 Súhrnný lesnícky ekonomický účet 59 

6.7 Sociálno – ekonomické informácie a pracovná sila v lesnom hospodárstve 60 

6.7.1 Pracovná sila a motivácia k práci 61 

6.7.2 Práceneschopnosť a pracovná úrazovosť 62 

7.Organizačné a inštitucionálne usporiadanie lesníctva SR 62 

7.1 Štátna správa lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch 63 

7.2 Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov 66 

7.3 Subjekty hospodáriace a podnikajúce v lesoch 67 

7.3.1 Štátne 67 

7.3.2 Neštátne 68 

7.3.3 Podnikateľská sféra 68 

7.4 Odborné organizácie lesného hospodárstva 69 

7.4.1 Národné lesnícke centrum 69 

7.5 Záujmové organizácie a združenia 70 

7.5.1 Slovenská lesnícka komora 70 

7.5.2 Združenia vlastníkov neštátnych lesov 70 

7.5.3 Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva Slovenska 71 

7.5.4 Slovenský poľovnícky zväz 71 

7.5.5 Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva v lesnom hospodárstve SR 72 

7.5.6 Združenie certifikácie lesov Slovenska 72 

7.6 Lesnícky informačný systém a lesnícka štatistika 72 

8.Výskum, vzdelávanie a poradenstvo v lesnom hospodárstve 73 

8.1 Lesnícky výskum 73 

8.2 Vzdelávanie 74 

8.3 Poradenstvo 77 

9.Organizačné a inštitucionálne usporiadanie lesníctva SR Chyba! Záložka nie je 

3

definovaná. 

9.1 Spolupráca so zahraničím 77 

9.2 Práca s verejnosťou 79 

10. Odvetvia a činnosti súvisiace s lesmi a ich funkciami 80 

10.1 Ochrana prírody a krajiny 80 

10.2 Vodné hospodárstvo 83 

10.3 Lesnícko–technické meliorácie a drobné vodné toky 84 

10.4 Drevospracujúci priemysel 84 

10.5 Líniové stavby 85 

10.6 Využitie dreva na energetické účely 86 

10.7 Poľovníctvo 87 

10.8 Rozvoj vidieka 88 

10.9 Rekreačné a zdravotné využívanie lesov 89 

11. Hodnotenie plnenia Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva za roky 2007 – 2013, časť 

lesné hospodárstvo 89 

12. Závery a odporúčania 92 

13. Prílohy 95 

4

1. ÚVOD 

1.1 Všeobecná charakteristika stavu lesov a lesníctva na Slovensku 

Výmera lesných pozemkov sa v porovnaní s rokom 2007 vzrástla o 840 ha, výmera 

porastovej pôdy vzrástla o 649 ha a dosiahla 1 934 tis. ha. Lesnatosť ako podiel výmery 

lesných pozemkov (LP) k celkovej výmere Slovenska je približne 40,9 %. 

Z hľadiska biologickej diverzity dochádza k postupnému znižovaniu zastúpenia 

ihličnatých drevín a zvyšovanie zastúpenia listnatých drevín, čo možno z hľadiska stability 

porastov hodnotiť pozitívne. Zastúpenie ihličnatých drevín je 40,3 %, listnatých 59,7 %. 

Rozpad smrečín vplyvom podkôrneho hmyzu nadobudol rozmery, ktoré už negatívne 

ovplyvňujú produkciu dreva aj mimoprodukčné funkcie lesov. Negatívne sa hodnotí pozvoľný 

ústup jedle, pozitívnym trendom je zvyšovanie podielu buka a čiastočne aj cenných listnáčov 

(javory, jaseň, lipa). 

Zásoba dreva v lesoch SR sa zvyšuje a k 31.12.2008 dosiahla 452 mil. m 3 hrubiny bez 

kôry (hr. b. k). Priemerná zásoba na ha je 234 m 3 . Na zvyšovaní zásob dreva sa podieľa 

nepomer prírastku a ťažby, čo je ovplyvnené najmä nižším než normálnym zastúpením 

rubných porastov a vyšším než normálnym zastúpením 50 až 100 ročných lesných porastov. 

Celkový rozsah obnovy lesa (prirodzená i umelá obnova) vzrástol o 1 704 ha, pričom 

prirodzená obnova vzrástla o 747 ha a jej podiel prevýšil 35 %. Výmera holiny v roku 2008 

vzrástla o 2 846 ha, čo je negatívnym trendom (v roku 2007 bol nárast o 998 ha). 

Ťažba dreva v roku 2008 dosiahla 9 467,1 tis. m 3 , čo je o 1 100 tis. m 3 viac, ako v roku 

2007. Podiel náhodných ťažieb z celkovej ťažby tvoril 64,6 %, z toho pri ihličnatých 

drevinách 87,5 %. Z dôvodu vysokého podielu náhodných ťažieb sa prekročil ročný objem 

celkovej ťažby dreva plánovanej v lesných hospodárskych plánoch (LHP) o 25,9 %. 

Výsek krov a plecie ruby sa vykonali na výmere 10 732 ha, opatrenia proti škodám na 

lesných porastoch spôsobených zverou sa vykonali na ploche 31 532 ha. Proti zveri sa oplotilo 

271 ha kultúr (106 km). Proti burine sa ochránilo 40 214 ha kultúr. Pokračoval nepriaznivý 

trend vo vykonávaní prečistiek, ktoré sa v roku 2008 vykonali na výmere o 3 026 ha menšej, 

ako bola plánovaná. Prebierky sa v roku 2008 vykonali na menšej výmere ako boli 

plánované, a to o 16 765 ha, pričom táto nepriaznivá skutočnosť je kritická najmä 

v neštátnych lesoch, kde sa vykonalo len 55 % plánovaného rozsahu prebierok. Dôvodom je 

odklad úmyselných výchovných ťažieb v dôsledku vysokého objemu náhodných ťažieb. 

Počas roka bolo abiotickými škodlivými činiteľmi poškodených 2,8 mil. m 3 drevnej hmoty, 

spracovaných bolo 89 %, nespracovaných zostalo 333 tis. m 3 . Podkôrny a drevokazný hmyz 

napadol 3,6 mil. m 3 drevnej hmoty, nespracovaných zostalo až 817 tis. m 3 , t.j. takmer 2 krát 

viac ako v roku 2007, čo je alarmujúce z hľadiska prognózy vývoja drevokazného hmyzu pre 

rok 2009. Najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol lykožrút smrekový s viac ako 86 % 

podielom na celkovej napadnutej drevnej hmote. V boji s podkôrnymi druhmi škodcov sa 

inštalovalo a prevádzkovalo 48 tis. feromónových lapačov a 16 tis. klasických lapákov. 

Insekticídmi sa ošetrilo 477 tis. m 3 drevnej hmoty. Fytopatogénne mikroorganizmy poškodili 

291 tis. m 3 drevnej hmoty. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2007 išlo o mierny nárast. 

Spracovalo sa 89 %, nespracované zostalo 31 tis. m 3 . Z toho na podpňovku pripadlo 81 %. 

Škody spôsobené zverou na lesných porastoch po prechodnom poklese po roku 1999 začali 

opätovne narastať, čo korešponduje so zvyšovaním jarných kmeňových stavov jelenej zveri. 

Z vyhodnotenia škôd zverou najviac postihnutých 16 okresov vyplýva, že tieto výrazne 

prekročili úroveň predchádzajúcej sezóny. 

Imisiami bolo poškodených 103 696 m 3 drevnej hmoty. 

5

Tvorba hrubého domáceho produktu (HDP) lesného hospodárstva (LH) bola od 

polovice roka 2008 ovplyvnená svetovou hospodárskou a finančnou krízou. Postupne 

klesajúci dopyt na trhu s drevom a jeho výrobkami, spôsobil nerovnováhu medzi ponukou 

a dopytom čo sa odrazilo v znížení speňaženia dreva a zvýšení objemu predaja 

a nadväzujúcej ťažby dreva. Predaj dreva stúpol medziročne o viac ako 13 %. Priemerné 

speňaženie dreva kleslo o 12 %. Medziročná hodnota HDP LH v bežných cenách sa zvýšila 

o 1,18 %. Jeho podiel na HDP hospodárstva SR sa znížil o 0,04 % na 0,42 %. V roku 2009 

sa očakáva jeho ďalší pokles. 

I napriek zníženému speňaženiu dreva a medziročnom poklese ostatných tržieb a výnosov 

bol v roku 2008 dosiahnutý kladný hospodársky výsledok vo výške 941 mil. Sk vrátane 

podpory na lesnícku činnosť vo verejnom záujme (19 mil. Sk). Medziročne došlo k nárastu 

investícií do lesného majetku a lesnej výroby o 10 %. 

Absolútny počet pracovníkov v LH medziročne vzrástol vzhľadom na realizované objemy 

výkonov lesnej výroby o 10,73 % a ich podiel na hospodárstve SR sa zvýšil na 1,06 %. 

V podnikateľskom sektore ako živnostníci alebo zamestnanci pracovalo v roku 2008 ďalších 

približne 13 tis. osôb. Nominálna mzda v LH medziročne vzrástla o 8,1 %, no reálna iba 

o 3,2 %. Rozdiel priemernej mesačnej mzdy v LH SR sa oproti hospodárstvu SR zvýšil 

z 8,39 % v roku 2007 na 12,6 % v roku 2008. 

1.2 Medzinárodná lesnícka politika 

K rozhodujúcim globálnym lesníckym procesom patrí Fórum OSN o lesoch (UNFF). 

UNFF je podporným orgánom Hospodárskej a sociálnej rady OSN, ktorého hlavným cieľom 

je podpora trvalo udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesov na planéte. 

Výsledkom doterajších intenzívnych vyjednávaní je právne nezáväzný nástroj pre všetky 

typy lesov (Non-Legally Binding Instrument on All types of Forests), ktorý bol prijatý 

rezolúciou č. 62/98 na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN 17. decembra 2007. 

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) koná ako neutrálne fórum na 

vyjednávanie strategických dokumentova diskutovanie o politikách. Pomáha rozvojovým 

a transformujúcim sa krajinám modernizovať a zlepšovať poľnohospodárstvo, lesníctvo 

a rybárstvo. V organizačnej štruktúre FAO sa nachádza oddelenie lesníctva (Forestry 

Department), ktoré má tri divízie pre: lesnícku ekonomiku a politiku, lesné produkty 

a priemysel a obhospodarovanie lesov. 

Najvyšším štatutárnym orgánom FAO, ktorý sa zaoberá problematikou lesov a lesníctva, 

je Lesnícky výbor FAO (COFO). Zasadnutia COFO sa konajú spravidla raz za dva roky a 

ich úlohou je identifikovať vznikajúce lesnícko-politické problémy a odporúčať FAO ďalší 

postup pri ich riešení. Európska lesnícka komisia FAO (EFC) sa zaoberá najaktuálnejším 

vývojom v lesnícko-politických a inštitucionálnych otázkach. Identifikuje politické otázky 

a problémy v európskom geografickom regióne, okrem iného, pre účely zasadnutí COFO. 

Európska hospodárska komisia OSN (UN ECE) je regionálnou komisiou OSN. Jej 

hlavným cieľom je podporovať celoeurópsku hospodársku integráciu. Stálym výborom EHK 

OSN je Drevársky (lesnícky) výbor (Timber Committee), ktorého zasadnutia sa konajú 

každoročne. V súčasnosti pracuje podľa Strategického plánu integrovaného programu 

práce EHK OSN/FAO pre drevo a lesy na roky 2008-2013 (schváleného v roku 2008), 

ktorý zahŕňa ciele, stratégiu, činnosti a programové vývojové trendy, s ohľadom na národné 

priority a potreby. Činnosti sa zameriavajú na týchto päť pracovných oblasti: trhy a štatistika; 

hodnotenie lesných zdrojov; výhľad lesníckeho sektora; sociálne a kultúrne otázky; politika 

a medzisektorové otázky. 

Konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe (MCPFE) formujú strategické ciele 

6

európskeho lesníctva a pripravujú ich implementáciu. Ministri zodpovední za lesy v Európe 

rozhodujú o spoločných otázkach najvyššieho politického významu týkajúcich sa lesov 

a lesníctva. Výstupy konferencií (deklarácie a rezolúcie) nemajú právne záväzný charakter, 

ale sú politickým záväzkom signatárskych krajín. V rámci procesu MCPFE bolo doposiaľ 

prijatých 19 rezolúcií, ktoré sú stále v platnosti. 

Systém primárneho práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorý je tvorený 

zmluvami o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvou o Európskej únii, neustanovuje 

vytvorenie spoločnej politiky v oblasti lesného hospodárstva. V zmysle princípu subsidiarity, 

implementácia primeraných politík a stratégií na zabezpečenie trvalo udržateľného 

obhospodarovania lesov je predovšetkým v kompetencii jednotlivých členských štátov. Na 

druhej strane, realizácia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je významným prvkom 

(cieľom) v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), najmä piliera rozvoja vidieka, 

ako i spoločných politík ostatných sektorov ovplyvňujúcich lesy a lesné hospodárstvo (napr. 

politika životného prostredia, obchodná a colná politika, politiky v oblasti výskumu, 

vnútorného trhu, zdravia a ochrany spotrebiteľa, rozvojovej spolupráce, priemyslu 

a energetiky). Na úrovni Európskej únie existuje súbor aktov (právne záväzného i právne 

nezáväzného charakteru), ktoré sa bezprostredne týkajú odvetvia lesného hospodárstva. 

Základným dokumentom, ktorý určuje strategický rámec Spoločenstva pre odvetvie lesného 

hospodárstva, je lesnícka stratégia Európskej únie. 

V rámci Európskej komisie pôsobí niekoľko špecializovaných výborov a skupín, ktoré 

sa zaoberajú otázkami politiky lesného hospodárstva. Najvýznamnejším výborom (z hľadiska 

vecnej pôsobnosti) je Stály lesnícky výbor, ktorý pôsobí pod Generálnym riaditeľstvom pre 

poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Ďalšími orgánmi, ktoré pôsobia v rámci štruktúr 

Európskej komisie, sú poradná skupina pre lesníctvo a korok a poradný výbor pre 

politiku Spoločenstva v oblasti lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. 

Legislatívny rozhodovací proces si vyžaduje zapojenie Rady Európskej únie 

a Európskeho Parlamentu. V rámci štruktúr Rady Európskej únie sa problematikou lesného 

hospodárstva zaoberá pracovná skupina pre lesníctvo. 

Najvýznamnejším regionálnym podujatím roku 2008 organizovaným pod záštitou FAO, 

EHK OSN, MCPFE, Európskej komisie a v úzkej spolupráci s francúzskym predsedníctvom 

EÚ bol Európsky týždeň lesov 2008. Vyhlásili ho ministri európskych krajín zodpovední za 

lesné hospodárstvo v rámci piatej MCPFE. Uskutočnil sa 20. až 24. októbra 2008 a jeho 

cieľom bolo: 

Prispieť k zviditeľneniu lesníckeho sektora a zvýšiť povedomie o jeho prínose pri 

hospodárskom a sociálnom rozvoji v Európe. 

Zvýšiť povedomie verejnosti o významných prínosoch lesníckeho sektora pri 

zmierňovaní zmeny klímy, produkcii úžitkovej vody a ochrane životného prostredia. 

Zahrnúť ostatné odvetvia a sektory do vzájomného a aktívneho dialógu o otázkach, ktoré 

súvisia s lesmi a lesným hospodárstvom. 

Hlavný slogan podujatia bol: „Európske lesy zlepšujú náš život a chránia našu planétu“. 

Počas Európskeho týždňa lesov sa organizovali rôzne podujatia na dosiahnutie jeho cieľov 

v Bruseli, Ríme a v rámci celej Európy. 

1.3 Ciele a priority lesníckej politiky na Slovensku 

Ciele a priority lesníckej politiky na Slovensku určuje základný lesnícko-politický 

dokument, ktorým je Národný lesnícky program Slovenskej republiky (NLP SR). Schválila 

ho vláda SR uznesením č. 549 z 27. júna 2007. Národná rada SR vzala NLP SR na vedomie 

Uznesením č. 531 z 20. Septembra 2007 a vláde SR odporučila vypracovať Akčný plán 

7

(AP) NLP SR tak, aby obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania 

schválených priorít. AP sa vypracoval v roku 2008 na obdobie rokov 2009-2013 (do konca 

programovacieho obdobia EÚ). Rozpracováva rámcové ciele NLP SR na jednotlivé opatrenia. 

NLP SR Strategické ciele (5) 

AP NLP SR 

Priority (18) 

Rámcové ciele (56) 

Opatrenia 

• Zodpovednosť 

za realizáciu opatrení 

• Termín realizácie opatrení 

• Objem finančných 

prostriedkov potrebných 

na realizáciu opatrení 

• Zdroje financovania (ŠR, 

EÚ, vlastné, iné) 

Obrázok 1.3-1 Prepojenie a obsah NLP SR a AP NLP 

Do prípravy AP sa zahrnuli všetky rezorty, ktoré v určitých oblastiach svojej pôsobnosti 

súvisia s lesníctvom, vlastníci a obhospodarovatelia štátnych a neštátnych lesov, odborné 

lesnícke a záujmové organizácie a združenia. Pri formulovaní opatrení AP sa vychádzalo 

z podrobnej analýzy aktuálneho stavu a vývoja národných politických a spoločenskoekonomických 

ukazovateľov, stavu a vývoja lesov a lesníctva na Slovensku, z analýzy 

európskych princípov a globálnych vplyvov, ktoré budú realizáciu NLP SR a jeho AP 

nepochybne limitovať. 

V zmysle záverov 9. Porady vedenia Ministerstva pôdohospodárstva SR (MP SR) 

Národné lesnícke centrum v roku 2008 vypracovalo Stratégiu rozvoja lesníctva, ktorá 

bola následne schválená v Porade vedenia MP SR. V nadväznosti na 18 priorít NLP SR 

stratégia určuje a odôvodňuje ciele, zámery a smer rozvoja lesníctva, podľa kvantitatívnych 

a kvalitatívnych predpovedí do roku 2025, vyplývajúcich z lesníckej časti Prognózy a vízie 

rozvoja lesníctva na Slovensku. Stratégia podrobne formuluje postupy, nástroje a prostriedky 

na ich dosiahnutie. 

Najdôležitejším aktuálnym finančným nástrojom na zabezpečenie cieľov a priorít 

lesníckej politiky je Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007-2013 (PRV SR), 

v ktorom sa kladie dôraz na ekologizáciu hospodárenia, skvalitnenie života, diverzifikáciu 

hospodárstva a vytváranie nových pracovných príležitostí na vidieku. PRV SR, AP NLP SR 

a Stratégia rozvoja lesníctva sú základnými nástrojmi implementácie NLP SR. 

1.4 Rámcové makroekonomické podmienky na Slovensku 

Dynamika rastu HDP sa oproti roku 2007 zmiernila a klesla na 6,4 % v stálych cenách. 

(tabuľka 1.4-1). Tvorbu HDP ovplyvnil rast produktivity práce a medziročné zvýšenie 

zamestnanosti. Inflácia vzrástla na hodnotu 4,6 %. Zahraničný dopyt, vyjadrený exportom, 

klesol na 3,2 %. Tempo rastu domáceho dopytu bolo rovnaké ako v roku 2007, jeho úroveň 

dosiahla 20,2 %. Saldo zahraničného obchodu kleslo na - 49,4 mld. Sk, čo je 2,4 % HDP. 

Zamestnanosť v hospodárstve SR napriek začatej recesii medziročne stúpla o 3,3 %. 

Miera nezamestnanosti sa znížila na 9,6 %, čo bola najnižšia hodnota úrovne nezamestnanosti 

od roku 1994. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR sa 

medziročne zvýšila o 8,1 %. Vzhľadom na vyššiu mieru inflácie bol rast priemernej reálnej 

mzdy 3,2 %. 

Všetky faktory, ktoré generovali priaznivý vývoj ekonomiky SR do roku 2008 sa 

8

globálnou ekonomickou krízou utlmili, resp. úplne eliminovali. Preto dôležitým pre 

nasledujúce krízové obdobie bude udržanie zamestnanosti a investície do dlhodobého rozvoja. 

Tabuľka 1.4-1 Základné makroekonomické ukazovatele hospodárstva SR a LH SR 

Ukazovateľ 

Meracia 

Rok 

Predpoklad 

jednotka 2005 2006 2007 2008 2009 

HDP v bežných cenách 

1 440 1 636 1 852 2 028 2 015 

mld. Sk 

z toho LH 8,4 8,5 8,5 8,6 7,3 

Prírastok HDP 

v stálych cenách roka 1995 

% 6,1 8,3 10,4 6,4 -0,45 

Investície v bež. cenách 

376 736 432 084 503 565 526 159 450 000 

mil. Sk 

z toho LH 932 1 174 1 161 1 277 384 

Zamestnanci (pracovníci) 

2 216 2 301 2 357 2 434 2 400 

tis. osôb 

z toho LH 13 *) 12 *) 12 *) 12 *) 12 *) 

Priemerná mesačná mzda 

17 274 18 761 20 146 21 782 22 000 

Sk 

z toho LH 15 543 17 232 18 455 19 044 19 900 

Miera inflácie % 2,7 4,5 2,8 4,6 3,0 

Miera nezamestnanosti % 16,2 13,3 11,0 9,6 12,0 

Saldo zahraničného obchodu 

-76,0 -91,6 -8,7 -49,4 -90,0 

mld. Sk 

Saldo štátneho rozpočtu -33,89 -31,7 -23,5 -21,2 -35,0 

Diskontná sadzba % 3,2 3,7 4,25 3,75 3,0 

Úroková miera * %/% 1,62/6,56 2,12/6,2 2,19/7,84 1,9/6,57 2,0/6,5 

Kurz (stred) Sk/USD 31,0 29,7 24,7 21,35 23,0 

Kurz (stred) Sk/EUR 38,6 37,2 33,8 31,29 30,126 

Rast priem. nominálnej mzdy % 9,2 8,0 7,2 8,1 4,5 

Rast priem. reálnej mzdy % 6,5 6,1 4,3 3,3 1,0 

Prameň: NLC – LVÚ Zvolen, Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) – aktuálne spresnenie 

Vysvetlivka: HDP – hrubý domáci produkt, LH – lesné hospodárstvo 

*˘ úroková miera vkladov / ˘ úroková miera úverov 

*) 

Vysvetlivka: Ďalších približne 13 tis. osôb v roku 2008 pracovalo v neštátnych lesníckych subjektoch 

a dodávateľských firmách ako zamestnanci a živnostníci 

1.5 Opatrenia vlády SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR v oblasti LH 

V roku 2008 boli prijaté nasledovné nariadenia, uznesenia, usmernenia a rozhodnutia 

týkajúce sa LH: 

Nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa 

programu rozvoja vidieka. 

Uznesenie vlády SR č. 878 z 3. decembra 2008 k návrhu legislatívnych, inštitucionálnych 

a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity 

v smrečinách na Slovensku. 

Spoločné usmernenie MP SR a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 

(ďalej len MŽP SR) na realizáciu opatrení podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. 

o lesoch v znení neskorších predpisov. 

Usmernenie č. 1837/2008 vo veci riešenia žiadostí o vydanie osvedčenia odborného 

lesného hospodára držiteľmi vysvedčení. 

· Rozhodnutie MP SR č. 4022/2008-710 vo veci uloženia opatrení na ochranu smrečín. 

V súvislosti s klasickým morom ošípaných a kontrolou jeho výskytu a šírenia sekcia 

lesnícka (SL) MP SR rozhodla o: 

Zmene spôsobu schvaľovania plánov chovu a lovu diviačej zveri v roku 2008, 

č. 953/2008-720/14. 

· Výnimke z času lovu diviačej zveri č. 953/2008-720/14. 

9

2. STAV A VÝVOJ LESOV 

2.1 Výmera lesov 

Výmera lesných pozemkov (LP) a porastovej pôdy (PP) sa od roku 1950 zvyšuje. 

Tabuľka 2.1-1 udáva vývoj výmery lesa podľa lesných hospodárskych plánov (LHP). Okrem 

toho sa na Slovensku nachádza časť poľnohospodárskych a ostatných pozemkov porastených 

lesnými drevinami (biele plochy). Podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 

(NIML SR) je výmera týchto plôch takmer 275 tis. ha (± 3,7 %), čo je v porovnaní s doteraz 

uvádzanými odhadmi niekoľkonásobne viac. 

Lesnatosť Slovenska je podľa výsledkov NIML SR 44,3 ± 0,4 %, čo je o 3,4 % viac ako 

lesnatosť určená z výmery LP (40,9 %) a dokonca o 4,9 % ako lesnatosť vyplývajúca 

z evidovanej výmery PP (39,4 %). 

Tabuľka 2.1-1 Vývoj výmery LP a PP 

Rok 

Druh 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2007 2008 

ha / rozsah (ha) a % zvýšenia výmery v porovnaní s rokom 1950 

1 771 166 1 775 644 1 918 571 1 952 656 1 976 538 1 997 961 2 006 601 2 007 441 

LP 

- + 4 478 + 147 405 + 181 490 + 205 372 + 226 795 + 235 435 + 236 275 

- + 0,25 + 8,3 + 10,2 + 11,6 + 12,8 + 13,3 +13,3 

1 763 056 1 769 012 1 826 564 1 861 642 1 921 705 1 921 414 1 932 942 1 933 591 

PP 

- + 5 956 + 63 508 + 98 586 + 158 649 + 158 358 +169 886 +17 0536 

- + 0,33 + 3,6 + 5,6 + 9,0 + 9,0 + 9,6 +9,7 

Prameň: NLC – ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR; Inventarizácia lesov Slovenska 1949-1953; 

Inventarizace lesů 1960 

Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen 

2.2 Štruktúra lesov – drevinová, veková a priestorová 

2.2.1 Drevinová štruktúra lesov 

Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie s najvyšším zastúpením 

buka (31,4 %), smreka (25,7 %) a dubov (13,3 %) (tabuľka 2.2.1-1). 

Tabuľka 2.2.1-1 Percentuálne zastúpenie najvýznamnejších drevín v lesoch Slovenska 

Drevina / % 

SM BO JD SC KS ∑ I BK DB HB CR 

25,7 7,1 4,0 2,4 1,1 40,3 31,4 10,8 5,8 2,5 

JV AG JS BR JL TS TD LP OL ∑ L 

2,1 1,7 1,5 1,4 0,8 0,5 0,4 0,4 0,4 59,7 

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2009 

Vysvetlivky: SM – smrek, BO – borovica, JD – jedľa, SC – smrekovec, KS – kosodrevina, ∑ I – spolu ihličnaté, 

BK – buk, DB – dub, HB – hrab, CR – dub cerový, JV – javor, AG – agát, JS – jaseň, BR – breza, JL – jelša, TS 

– euroamerické topole, TD – domáce topole, LP – lipa, OL – ostatné listnaté, Σ L – listnaté spolu 


10

Tabuľka 2.2.1-2 Vývoj zastúpenia skupín drevín (ihličnaté, listnaté) a hlavných drevín 

Dreviny 

1970 1980 1990 2000 2007 2008 

% 

Ihličnaté 41,3 42,5 42,3 41,9 40,5 40,3 

Listnaté 58,7 57,5 57,7 58,1 59,5 59,7 

Smrek 26,0 26,4 27,3 26,8 25,9 25,7 

Jedľa 6,2 5,8 5,0 4,3 4,0 4,0 

Borovica 6,7 7,5 7,0 7,5 7,1 7,1 

Buk 30,1 29,5 29,8 30,3 31,2 31,4 

Dub+Cer 14,4 14,4 14,2 13,6 13,4 13,3 

Hrab 6,2 5,7 5,6 5,7 5,8 5,8 

Prameň:NLC–ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2009 


Z údajov vidno, že dochádza k postupnému znižovaniu zastúpenia ihličnatých drevín 

a zvyšovaniu zastúpenia listnatých drevín, čo možno z hľadiska stability hodnotiť pozitívne 

(tabuľka 2.2.1-2). Jedná sa hlavne o zvyšovanie podielu buka a čiastočne aj cenných listnáčov 

(javory, jaseň, lipa). Súčasný rozpad smrečín vplyvom podkôrneho hmyzu však nadobudol 

rozmery, ktoré už negatívne ovplyvňujú produkciu dreva aj mimoprodukčné funkcie lesov. 

Negatívne treba hodnotiť aj pozvoľný ústup jedle spôsobený problémami s jej obnovou, ako 

aj šírenie niektorých inváznych drevín (tabuľka 2.2.1-4). 

V lesoch Slovenska sa vyskytuje viacero introdukovaných drevín a ich zastúpenie je viac 

menej stabilné. Najrozšírenejšou inváznou drevinou je agát biely, problémom sa stavajú aj 

javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý. 

Tabuľka 2.2.1-4 Zastúpenie introdukovaných drevín na lesných pozemkoch 

Introdukované dreviny % 

agát biely * 1,66 

euroamerické topole (najmä klony Robusta a I-214) 0,47 

borovica čierna 0,47 

ostatné ihličnaté, najmä: 

0,07 

duglaska tisolistá, jedľa obrovská, borovica vejmutovka 

ostatné listnaté, najmä: 

0,18 

dub červený, orech čierny, pagaštan konský, javorovec jaseňolistý*, pajaseň žliazkatý* 

Prameň: Forestportal 


Vysvetlivky: * invázne druhy 

Určitým ukazovateľom stupňa stability a odolnosti lesov je drevinová pestrosť 

jednotlivých lesných porastov, ktorú vyjadrujú údaje v tabuľkách 2.2.1-5 a 2.2.1-6. Hoci 

skutočných zmiešaných ihličnato-listnatých porastov, v ktorých je zastúpenie oboch skupín 

drevín vyššie ako 25 %, je na Slovensku len 19 %, z porovnania oboch tabuliek vidíme, že 

čistých monokultúr je tu ešte menej (len 17,1 %), z čoho ešte časť tvoria „prirodzené 

monokultúry“, t.j. porasty, ktoré aj prirodzene boli tvorené len jednou drevinou (napr. 

kosodrevina). Väčšinu tvoria zmesi 2 až 4 drevín, ktoré môžu v niektorých prípadoch byť 

všetky len listnaté alebo len ihličnaté. Aj takéto zmesi však zvyšujú stabilitu lesných 

ekosystémov. 

Tabuľka 2.2.1-5 Výmera ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesných porastov 

Porasty so zastúpením Porasty so zastúpením 

Zmiešané Holina 

ihličnatých drevín 

listnatých drevín 

porasty (na zalesnenie) 

+ 91 % 75-90 % + 91 % 75-90 % 

Spolu 

ha / % 

460 497 126 492 823 751 145 485 366 443 10 923 1 933 591 

23,8 6,5 42,6 7,5 19,0 0,6 100 

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2009 Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen 

11

Tabuľka 2.2.1-6 Výmera lesných porastov podľa počtu lesných drevín 

Počet drevín v poraste 

1 2 3 4 5 6 7 8 a viac holina Spolu 

ha / % 

331 468 438 359 491 912 342 676 183 443 83 031 34 489 17 288 10 923 1 933 591 

17,1 22,7 25,4 17,7 9,5 4,3 1,8 0,9 0,6 100 



2.2.2 Veková štruktúra lesov 

Na zabezpečenie trvalosti a vyrovnanosti produkcie dreva, nepretržitého plnenia ich 

ďalších funkcií a stability ekonomického prostredia lesnej výroby, je nevyhnutné čo 

najrovnomernejšie zastúpenie jednotlivých vekových stupňov lesa. Vhodnosť skutočnej 

vekovej štruktúry lesov sa posudzuje porovnaním s tzv. normálnou výmerou vekových 

stupňov. V súčasnom vekovom zložení zastúpenie stredných (6.-10.) a najstarších (15+) 

vekových stupňov je nad úrovňou normálneho. V 15. a starších vekových stupňoch 

prevládajú ochranné lesy s dlhšími rubnými dobami. (tabuľka 2.2.2-1) 

Tabuľka 2.2.2-1 Vekové zloženie lesov skutočné spolu a podľa skupín drevín 

Vekové zloženie 

Vekový stupeň 

lesov – skutočné holina 1 2 3 4 5 6 7 

Spolu 

ha 10 923 138 328 151 649 153 175 139 377 124 336 175 887 202 727 

% 0,5 7,2 7,9 7,9 7,2 6,4 9,1 10,5 

z toho 

ihl. 

ha – 54 113 65 677 68 178 63 149 51 195 60 317 71 722 

% – 2,8 3,4 3,5 3,3 2,6 3,1 3,7 

list. 

ha – 84 215 85 972 84 998 76 228 73 141 115 570 131 005 

% – 4,4 4,5 4,4 3,9 3,8 6,0 6,8 

Vekový stupeň: 8 9 10 11 12 13 14 15+ 

Spolu 

ha 191 464 182 325 164 233 114 535 64 169 38 195 26 735 55 531 

% 9,9 9,4 8,5 5,9 3,3 2,0 1,4 2,9 

z toho 

ihl. 

ha 71 372 71 268 70 302 45 780 25 019 16 199 12 378 28 918 

% 3,7 3,7 3,6 2,4 1,3 0,9 0,6 1,5 

list. 

ha 120 092 111 057 93 931 68 755 39 150 21 997 14 357 26 613 

% 6,2 5,7 4,9 3,5 2,0 1,1 0,8 1,4 



12

Obrázok 2.2.2-1 Vekové zloženie lesov (skutočné a normálne) za kategóriu hospodárskeho 

lesa 

Priemerný vek všetkých hlavných drevín sa zvyšuje (tabuľka 2.2.2-2). Tento trend nebude 

trvalý, je spôsobený len súčasným nerovnomerným zastúpením vekových stupňov a je 

pravdepodobné, že vplyvom vysokého objemu náhodných ťažieb smreka sa pokles 

priemerného veku tejto dreviny prejaví už v nasledujúcom decéniu. 

Tabuľka 2.2.2-2 Vývoj priemerného veku vybraných drevín 

Dreviny 

Rok SM JD BO SC DB BK HB JV JS 

vek v rokoch 

2000 66,2 76,1 60,8 44,9 72,1 70,1 62,5 51,7 51,8 

2001 66,1 76,0 60,8 45,1 72,4 69,8 62,5 51,3 51,4 

2002 66,4 76,0 61,7 45,7 73,3 70,3 63,3 51,6 52,0 

2003 66,6 76,3 62,7 46,3 74,4 70,6 63,7 51,7 52,4 

2004 67,1 76,8 63,4 47,2 74,9 70,8 63,8 51,8 52,4 

2005 67,6 76,8 63,8 47,7 75,4 71,0 64,1 51,8 52,6 

2006 68,1 77,3 64,3 48,1 75,8 71,1 64,2 51,9 52,9 

2007 67,9 77,2 64,5 48,2 76,4 71,3 64,2 51,7 53,2 

2008 68,4 77,7 65,2 49,0 77,1 71,5 64,3 52,0 53,7 



2.2.3 Priestorová štruktúra lesov 

Z hľadiska vekovej a výškovej diferenciácie lesných porastov majú najvyššie zastúpenie 

v lesoch SR jednoetážové porasty (78 %). Veľmi nízke zastúpenie (2,5 %) majú troj a viac 

etážové porasty (tabuľka 2.2.3-1). 

Významným ukazovateľom priestorovej výstavby lesov je zakmenenie, ktoré určuje 

relatívnu mieru hustoty, resp. obsadenia plochy lesného porastu a jeho produkčného priestoru 

stromami. Udržiavanie optimálneho zakmenenia je dôležité pre plnenie produkčných 

i mimoprodukčných funkcií lesov. V mladších lesných porastoch po 8. vekový stupeň 

zakmenenie mierne klesá, v 9. až 11. vekovom stupni je vyrovnané, neskôr opäť klesá. 

Priemerné zakmenenie je 0,8 (tabuľka 2.2.3-2). 

13

Tabuľka 2.2.3-1 Plošný podiel jedno-, dvoj- a viacetážových lesných porastov spolu a podľa 

kategórií lesov 

Výmera PP Troj- a viacetážové 

Jednoetážové porasty Dvojetážové porasty 

Kategória lesov 

porasty 

ha ha % ha % ha % 

Hospodárske 1 333 491 1 055 205 79,1 248 840 18,7 29 445 2,2 

Ochranné 330 350 242 164 73,3 78 163 23,7 10 023 3,0 

Osobitného určenia 269 750 212 557 78,8 49 149 18,2 8 045 3,0 

Spolu 1 933 591 1 509 926 78,0 376 152 19,5 47 513 2,5 



Tabuľka 2.2.3-2 Vývoj zakmenenia podľa vekových stupňov 

Rok 


1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ 

2000 0,88 0,90 0,87 0,83 0,81 0,78 0,77 0,76 0,75 0,76 0,75 0,74 0,71 0,70 0,69 

2001 0,88 0,89 0,87 0,83 0,81 0,79 0,77 0,76 0,76 0,76 0,75 0,74 0,72 0,70 0,69 

2002 0,88 0,89 0,87 0,83 0,81 0,79 0,77 0,76 0,76 0,76 0,76 0,75 0,72 0,70 0,70 

2003 0,89 0,89 0,87 0,83 0,81 0,79 0,77 0,76 0,76 0,76 0,76 0,75 0,72 0,70 0,70 

2004 0,89 0,89 0,86 0,83 0,81 0,79 0,78 0,77 0,76 0,77 0,77 0,76 0,73 0,71 0,70 

2005 0,88 0,89 0,86 0,83 0,81 0,79 0,78 0,77 0,76 0,77 0,77 0,76 0,73 0,71 0,70 

2006 0,88 0,89 0,86 0,83 0,81 0,79 0,78 0,77 0,76 0,77 0,77 0,76 0,73 0,71 0,70 

2007 0,86 0,89 0,86 0,83 0,81 0,79 0,78 0,77 0,77 0,77 0,77 0,76 0,74 0,71 0,70 

2008 0,87 0,89 0,86 0,83 0,81 0,80 0,78 0,77 0,77 0,77 0,77 0,76 0,74 0,71 0,70 



2.3 Zásoba dreva v lesoch a prírastky 

Zásoba dreva v lesoch SR sa zvyšuje a k 31.12.2008 dosiahla 452 089 163 m 3 hr. b. k. 

Priemerná zásoba na ha je 234 m 3 hr. b. k. (tabuľka 2.3-1). 

Tabuľka 2.3-1 Vývoj zásoby dreva 

1970 1980 1990 2000 2007 2008 

Zásoba 

mil. m 3 

Spolu 313,3 324,0 348,5 410,0 445,9 452,1 

Rozsah a % zvýšenia zásob 

v porovnaní s rokom 1970 

m 3 . ha -1 

Zásoba dreva v lesoch 

využiteľných 

na produkciu 

- + 10,7 + 35,2 + 96,7 + 132,6 138,8 

- + 3,4 % + 11,2 % + 30,9 % + 42,3 % 44,3 

z toho 

ihličnatá 225 237 235 249 209 211 

listnatá 140 156 163 190 237 241 

Spolu 176 191 193 215 232 234 

Spolu 413,2 419,3 

ihličnatá 192,2 194,1 

z toho 

listnatá 221,0 225,2 



Na vykazovanom zvyšovaní zásob dreva sa podieľa nepomer prírastku a ťažby, čo je 

ovplyvnené najmä nižším než normálnym zastúpením rubných porastov a vyšším než 

normálnym plošným (kapitola 2.2) i objemovým zastúpením 50 až 100 ročných lesných 

porastov, ktoré sú prevažne predrubné. 

14

Tabuľka 2.3-2 Zásoba dreva podľa vekových stupňov 


Zásoba 

1 2 3 4 5 6 7 8 

tis.m 

Spolu 

3 114 2 327 13 458 21 167 25 101 42 733 56 965 60 214 

% 0,0 0,5 3,0 4,7 5,6 9,4 12,6 13,3 

na 1 ha m 3 1 15 88 152 202 243 281 314 

Vekový stupeň: 9 10 11 12 13 14 15+ Spolu 

tis.m 

Spolu 

3 62 712 61 053 43 872 23 530 13 307 8 664 16 872 452 089 

% 13,9 13,6 9,7 5,2 2,9 1,9 3,7 100,00 

na 1 ha m 3 344 372 383 367 348 324 304 234 



Zásobu dreva, ktorá v lese skutočne prirastie, napr. za jeden rok, nazývame celkový bežný 

prírastok (CBP). Najvyšší je vtedy, keď je vysoké zastúpenie vekových stupňov s vysokým 

prírastkom, a to sú spravidla predrubné vekové stupne (3. až 6.). Objem CBP nemožno 

použiť ako ukazovateľa ťažby dreva, pretože jeho výška závisí od usporiadania vekových 

stupňov. Preto v súčasnosti by sa nemalo ťažiť viac ako 60 % objemu CBP. Vo vývoji CBP, 

celkovo i na hektár, ešte možno pozorovať jeho zvyšovanie, čo súvisí s aktuálnym vekovým 

zložením a vývojom zásob dreva v lesoch SR (tabuľka 2.3-3). S ohľadom na postupný 

presun zásob dreva do vyšších vekových stupňov s nižším prírastkom už okolo roku 2020 

očakávame jeho kulmináciu a postupné znižovanie. 

Tabuľka 2.3-3 Vývoj celkového bežného prírastku 

Ukazovateľ 

Rok 

1980 1993 2000 2003 2007 2008 

CBP tis. m 3 8 842 10 008 11 204 11 452 11 665 11 786 

CBP na 1 ha m 3 4,75 5,19 5,83 6,03 6,14 6,20 

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR 


Tabuľka 2.3-4 Celkový bežný prírastok podľa kategórií lesov, skupín a hlavných drevín 

CBP, tis. m 3 CBP na ha, m 3 

2003 2007 2008 2003 2007 2008 

CBP všetky lesy 11 451 11 665 11 786 6,03 6,14 6,20 

Podľa kategórií lesov 

hospodárske 7 911 8 373 8 567 6,20 6,39 6,46 

osobitného určenia 2 058 1 772 1 686 6,47 6,26 6,30 

ochranné 1 482 1 520 1 533 4,87 4,95 4,97 

Podľa drevín 

ihličnaté 5 530 5 619 5 652 7,15 7,42 7,49 

listnaté 5 921 6 046 6 134 5,26 5,29 6,35 

smrek 3 980 4 031 4 045 7,83 8,11 8,17 

jedľa 531 537 540 6,67 6,91 6,98 

borovica 800 817 824 5,71 5,97 6,05 

buk 3 458 3 584 3 639 5,87 5,97 6,03 

dub 947 950 953 4,50 4,56 4,58 

hrab 617 631 638 5,63 5,69 5,75 



15

2.4 Faktory ovplyvňujúce stav a vývoj lesov 

2.4.1 Klimatické podmienky 

Lesy Slovenska v ostatnom desaťročí viackrát postihli klimatické extrémy (suchá, záplavy, 

veterné smršte). Rok 2008 bol teplotne nadnormálny. Zrážkovo bol tiež nadpriemerný, čo na 

jednej strane stlmilo dopady otepľovania (napr. premnoženie hmyzích škodcov, znížil sa stres 

suchom), na druhej strane sa vyskytli záplavy (najmä v júli). 

2.4.2 Znečistenie ovzdušia 

Rok 2008 bol z hľadiska emisnej situácie priemerný. Emisie rozhodujúcich tuhých 

a plynných látok od začiatku 90-tych rokov poklesli a dnes prevláda mierne klesajúca až 

stabilizovaná tendencia. Ročné limitné hodnoty pre ochranu vegetácie neboli na našich 

regionálnych staniciach prekročené. Redukcia emisií v rámci Európy sa už pozitívne prejavila 

na znížení kyslosti zrážkových vôd na území Slovenska. Priame účinky znečisteného ovzdušia 

na dreviny a lesné porasty sa teda vo všeobecnosti znižujú. 

Určitým rizikom ostáva zvýšenie koncentrácií troposferického ozónu vo vyšších polohách, 

rok 2008 bol však vďaka nadpriemernému počtu oblačných dní z tohto pohľadu priaznivý. 

Súčasný stav pôd je stále poznačený vplyvom imisií z predchádzajúcich desaťročí. 

V značnom rozsahu došlo k zakysleniu pôd najmä vo vyšších polohách a v oblastiach 

s väčšími lokálnymi zdrojmi kyslých emisií. Podľa hodnotenia aktívnej reakcie je 

v súčasnosti na približne 25 % lesných pôd silne kyslá reakcia (pH pod 4,5), na 40 % kyslá 

(pH 4,5 až 5,5), na 17 % mierne kyslá (pH 5,5 až 6,5), na 5 % neutrálna (6,5 až 7,2) a na 

13 % mierne alkalická (7,2 až 8,0). Dlhodobým problémom zostáva taktiež lokálna až 

regionálna kontaminácia pôd ťažkými kovmi a zásaditými imisiami, najmä v blízkosti ich 

emisných zdrojov. 

2.4.3 Klimatická zmena a lesy 

V správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (2007) sa uvádza, že na základe 

súčasných vedeckých poznatkov je globálne otepľovanie nespochybniteľné. Niektoré dopady 

zmeny klímy sú podľa správy nezvrátiteľné. 

Extrémy počasia budú mať za následok častejší výskyt kalamitných situácií v lesoch. 

V nadväznosti na zmeny klímy sa zvýši aj rozsah kalamitných premnožení podkôrneho 

hmyzu, ktoré už dnes sú vážnou hrozbou pre lesy. Očakáva sa aj škodlivé pôsobenie nových 

druhov patogénnych organizmov, ktorých výskyt sa doteraz na Slovensku nezaznamenal. 

Povodne, erózia pôdy a výskyt lavín budú čoraz viac ohrozovať obyvateľstvo 

a infraštruktúru, čo zvyšuje význam ochranných funkcií lesov. 

2.5 Zisťovanie údajov o stave a vývoji lesov 

2.5.1 Opis lesných porastov 

Opis lesných porastov je jednou z metód zisťovania stavu lesa používanou na Slovensku. 

Vykonáva sa v rámci vypracovania LHP a slúži ako zdroj vstupných údajov pre vlastné 

plánovanie hospodárskych opatrení. 

Sumarizáciou údajov opisu porastov sa získavajú Súhrnné informácie o stave lesov SR, 

ktoré dlho predstavovali jediný zdroj údajov o stave lesov, ktorý však pre účel takéhoto 

hodnotenia nebol celkom ideálny. Jeho hlavnými nedostatkami sú neznáma presnosť 

zisťovania a najmä rôzna aktuálnosť sumarizovaných údajov, nakoľko opis porastov sa 

v jednom roku vyhotovuje len pre asi jednu desatinu územia. 

16

V roku 2008 boli vykonané terénne zisťovania opisu porastov na ploche 196,2 tis. ha. 

2.5.2 Národná inventarizácia a monitoring lesov 

NIML SR využíva výberové matematicko-štatistické metódy zisťovania stavu lesov. Údaje 

sa pri nej zisťujú na súbore inventarizačných plôch. 

Ide o zisťovanie, ktoré je, na rozdiel od sumarizácie údajov opisu porastov, veľmi vhodné 

na súhrnné hodnotenie stavu lesov za celú SR. Inventarizácia prebehla počas dvoch 

mapovacích sezón (2005-2006). 

NIML sa zaoberala aj zisťovaním stavu lesa na nelesných pozemkoch, pričom sa zistilo, že 

výmera lesa na nich je 275 tisíc ha ±3,7 %. 

V roku 2008 sa pokračovalo v prekontrolovaní a spracovaní dát prvého cyklu NIML. Bol 

vydaný súhrnný materiál, ktorého obsahom je koncepcia, metodické princípy zberu 

a spracovania údajov a základný výber zo súhrnných informácií. Ďalšie výstupy, ako aj 

zložitejšie analýzy hlavných výstupov sa budú spracúvať priebežne v nasledujúcich rokoch. 

Súčasne sa začína príprava druhého cyklu inventarizácie, ktorý už prinesie možnosť 

porovnania vývoja zisťovaných veličín za časový interval medzi dvoma cyklami zisťovania. 

2.5.3 Komplexné zisťovanie stavu lesa 

Komplexné zisťovanie stavu lesa (KZSL) sa vykonáva štatisticky na súbore pokusných 

plôch. 

Zisťujú sa údaje ekologického charakteru, najmä vlastnosti stanovišťa a zdravotný stav 

lesných porastov. Okrem toho sa vykonáva aktualizácia mapovania stanovištných pomerov 

a kategorizácie lesov (novo zalesnené nelesné pozemky, riešenie požiadaviek vlastníkov 

a obhospodarovateľov pozemkov). KZSL sa vykonáva v desaťročnom cykle, rok pred 

obnovou LHP a to len na lesných pozemkoch. 

V súčasnosti sú hlavnými výstupmi KZSL rámcové plánovanie (tzv. modely 

hospodárenia), aktualizované mapy lesných typov a mapy pôdnych typov, aktualizovaná 

kategorizácia lesov a návrh pásiem ohrozenia. Tieto výstupy sú podkladom pre vyhotovenie 

LHP. 

3. HOSPODÁRENIE V LESOCH 

3.1 Využívanie funkcií lesov 

Zabezpečenie a využívanie funkcií lesov patrí v súčasnosti medzi základné otázky 

a problémy, ktorými sa zaoberajú najvýznamnejšie lesnícke fóra na všetkých úrovniach. Pri 

príprave Akčného plánu EÚ pre lesy Európska komisia a členské štáty vytvorili spoločnú 

víziu pre lesníctvo, ktorá znie: „Lesy pre spoločnosť: dlhodobé polyfunkčné lesníctvo, 

ktoré plní súčasné a budúce spoločenské potreby a podporuje živobytie súvisiace 

s lesníctvom“. 

17

3.1.1 Produkčné funkcie lesov 

Produkcia akostného dreva pri súčasnom zabezpečovaní ďalších 

významnýchekologických a sociálnych funkcií lesov je poslaním hlavne hospodárskych 

lesov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na výmere 1 333,5 tis. ha, čo predstavuje 

68,9 % z celkovej porastovej pôdy (tabuľka 3.1.4-1). Väčšina hospodárskych lesov 

sú lesy polyfunkčné, u ktorých sa popri funkcii produkčnej, primerane zohľadňujú aj 

ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie. Ich podpora sa zabezpečuje špecifickými 

lesníckymi opatreniami v rámci funkčne integrovaného lesného hospodárstva. Iba 6,5 % 

lesov patrí na základe funkčnej 

typizácie do čisto produkčného typu. 

3.1.2 Ekologické funkcie lesov 

Ekologické funkcie plnia všetky lesy. Lesy, v ktorých sú tieto funkcie prvoradé sa 

vyhlasujú za ochranné. Ich funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. Hlavným 

cieľom hospodárenia je zabezpečenie plnenia ekologických funkcií. Ide o lesy s vysokým 

spoločenským významom, ktoré plnia najmä funkcie ochrany pôdy, vody, biodiverzity 

a infraštruktúry. V súčasnosti sa nachádzajú na výmere 330,3 tis. ha, čo predstavuje 17,1 % 

z celkovej výmery porastovej pôdy (tabuľka 3.1.2-1). 

Tabuľka 3.1.2-1 Prehľad funkčných typov a ich výmery v ochranných lesoch 

Funkcia 

Výmera 

(ha) % 

Protierózna 248 006 12,8 

Vodohospodárska 72 621 3,8 

Protilavínová 4 011 0,2 

Brehoochranná 2613 0,1 

Protideflačná 3 098 0,2 

Spolu lesy ochranné 330 349 17,1 

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2009 


Poznámka: percentuálny podiel funkčného typu je vypočítaný z celkovej výmery lesov 

3.1.3 Sociálne a kultúrne funkcie lesov 

Sociálne funkcie sú prvoradé v lesoch, ktoré boli z dôvodu špecifických 

celospoločenských alebo skupinových požiadaviek orgánom štátnej správy LH (ŠSLH) 

vyhlásené za lesy osobitného určenia. Zabezpečovanie niektorých týchto požiadaviek 

významne ovplyvňuje (obmedzuje) spôsob hospodárenia v nich. Uplatňuje sa tu funkčne 

diferencované LH so zámerným posilňovaním jednej alebo viacerých vybraných funkcií: 

vodoochrannej, rekreačnej, prírodno-ochrannej, kúpeľno-liečebnej, výchovno-výskumnej 

a pod. V súčasnosti sa nachádzajú na výmere 269,8 tis. ha, čo predstavuje 14,0 % z celkovej 

výmery porastovej pôdy. 

Tabuľka 3.1.3-1 Prehľad funkčných typov a ich výmery v lesoch osobitného určenia 

Funkcia 

Výmera 

ha % 

Vodoochranná 13 104 0,7 

Rekreačná 28 531 1,5 

Kúpeľno liečebná 2 499 0,1 

Ochrana prírody 33 175 1,7 

Protiimisná * 96 141 5,0 

Poľovná 20 916 1,1 

Výchovno-výskumná 72 193 3,7 

Ochrana gen. zdrojov 3 192 0,2 

18

Spolu lesy osobitného určenia 269 751 14,0 

Spolu porastová pôda 1 933 591 100,0 



Poznámka: percentuálny podiel funkčného typu je vypočítaný z celkovej výmery lesov 

*od r. 2005 sa nepovažuje za funkciu, typ sa pri obnove LHP ruší 

3.1.4 Kategorizácia lesov podľa ich prevládajúcich funkcií 

Podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, lesy z hľadiska ich hlavnej funkcie členíme na 

ochranné, osobitného určenia a hospodárske. Lesy pod vplyvom imisií boli vypustené 

z kategórie lesov osobitného určenia, čím každoročnou obnovou plánov dochádza k zníženiu 

výmery týchto lesov. Podiel hospodárskych lesov je oproti roku 1990 nižší o 2,2 %, ale oproti 

roku 2000 vyšší o 2,6 %; v ostatných rokoch sa zaznamenáva zvyšovanie ich výmery. 

Výmera lesov ochranných nepodlieha výraznejším zmenám. 

Tabuľka 3.1.4-1 Vývoj výmer kategórií lesov a lesov využiteľných na produkciu dreva 

Rok 

Lesy 1980 1990 2000 2007 2008 

tis. ha / % ha / % 

Hospodárske 1 439,1 77,3 1 367,1 71,1 1 273,8 66,3 1 318 094 68,2 1 333 491 68,9 

Ochranné 183,8 9,9 258,5 13,5 306,7 16,0 329 530 17,0 330 349 17,1 

Osobitného 

určenia 

187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 285 318 14,8 269 751 14,0 

Pozemky určené 

na zalesnenie 

51,1 2,7 65,2 3,4 - - - - - - 

Spolu 1 861,6 100 1 921,7 100 1 921,4 100 1 932 942 100 1 933 591 100 



3.2 Genofond a reprodukčný materiál 

3.2.1 Lesnícka semenárska kontrola 

V roku 2008 pracovníci Strediska kontroly lesného reprodukčného materiálu (SKLRM) 

kontrolovali obhospodarovanie semenných zdrojov, dodržiavanie zásad horizontálneho 

a vertikálneho prenosu reprodukčného materiálu (115 subjektov), produkciu reprodukčného 

materiálu lesných drevín (zber a spracovanie semena – 52 subjektov, produkcia sadbového 

materiálu – 159 subjektov), kvalitu osiva (špecializované semenárske laboratórium 

akreditované v ISTA (Medzinárodná asociácia na kontrolu osiva) – stanovenie klíčivosti 264 

oddielov, stanovenie čistoty 144 oddielov, stanovenie životnosti 94 oddielov, stanovenie 

obsahu vody 8 oddielov, stanovenie dĺžky predsejbovej prípravy – 5 oddielov). 

Ďalej SKLRM zabezpečovalo centrálnu evidenciu semenných zdrojov, držiteľov 

osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre prácu s lesným reprodukčným materiálom, 

producentov reprodukčného materiálu a centrálnu registrácia reprodukčného materiálu. 

V roku 2008 sa konal siedmy ročník medzinárodného semináru „Aktuálne problémy 

lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa 2008“ za účasti 107 zástupcov praxe, 

výskumu a štátnej správy. 

3.2.2 Zdroje lesného reprodukčného materiálu 

Zdrojmi lesného reprodukčného materiálu (LRM) sú výberové stromy, klony, semenné 

sady, uznané porasty kategórie A a B a identifikované zdroje. Ich počet a výmera podľa 

drevín k 31. 12. 2008 sa uvádza v tabuľkách 3.2.2-1 a 3.2.2-2. 

19

Tabuľka 3.2.2-1 Počet a výmera výberových stromov, semenných sadov a semenných porastov 

Drevina 

Výberové stromy Semenné sady Semenné porasty 

ks % počet ha % ha % 

Smrek obyčajný 203 4,8 3 4,0 2,6 281,6 36,2 

Jedľa biela 154 3,7 1 2,3 1,5 90,5 11,6 

Borovica lesná 822 19,5 17 37,8 24,4 55,4 7,1 

Smrekovec opadavý 921 21,8 29 87,2 56,3 46,7 6,0 

Borovica čierna 0 0,0 2 7,0 4,5 - - 

Borovica limbová 54 1,3 4 6,3 4,1 - - 

Ostatné ihličnaté 266 6,4 1 0,3 0,2 - - 

Duby 510 12,1 2 3,0 1,9 120,3 15,5 

Buk lesný 38 0,9 - - - 183,6 23,6 

Javor horský 137 3,2 2 1,7 1,1 - - 

Jaseň štíhly 206 4,9 3 1,8 1,2 - - 

Jelša lepkavá 161 3,8 1 1,0 0,6 - - 

Lipa malolistá 102 2,4 1 1,5 1,0 - - 

Brest horský 137 3,2 - - - - - 

Breza bradavičnatá - - 1 0,4 0,3 - - 

Ostatné listnaté 506 12,0 1 0,5 0,3 - - 

Spolu 4 217 100,0 68 154,8 100,0 778,1 100,0 

Prameň: NLC – LVÚ Zvolen, 2009 

Tabuľka 3.2.2-2 Výmera uznaných porastov podľa ich kategórií a druhov drevín v ha 


Výmera kategórie ha 

A 

B 

Spolu 

Smrek obyčajný 2 800 15 585 18 385 

Jedľa biela 380 4 176 4 556 

Borovica sosna 154 3 019 3 173 

Smrekovec opadavý 161 1 139 1 300 

Duby 496 7 590 8 086 

Buk lesný 2 204 23 307 25 511 

Ostatné dreviny 97 1 364 1 461 

Spolu 6 292 56 180 62 472 

Prameň: NLC – LVÚ Zvolen,2009 

Génových základní (GZ) bolo 126 na výmere 35 080 ha. V banke semien lesných drevín 

sa skladovalo 97,56 kg semien zložených z 21 oddielov troch druhov ihličnatých drevín 

(smrek obyčajný – 88 kg, smrekovec opadavý – 4,95 kg, borovica lesná – 4,61 kg). 

3.2.3 Lesné semenárstvo 

Semená lesných drevín spracovávajú a uskladňujú v prevažnej miere Lesy SR, š. p., 

Banská Bystrica, odštepný závod (OZ) Semenoles Liptovský Hrádok. V tabuľke 3.2.3-1 sa 

uvádzajú zásoby osiva hlavných lesných drevín k 31. 12. 2008 a ich porovnanie 

s optimálnym stavom. 

Zásoby osiva smreka, smrekovca opadavého a borovice nie sú dostatočné, nakoľko od 

zberovej sezóny 2003/2004 boli len slabé (miestne stredné) úrody. Zásoby osiva buka sa 

vďaka dobrej úrode v zberovej sezóne 2007/2008 podarilo doplniť. Úroda jedle bielej bola 

stredná, čo rovnako umožnilo doplniť zásoby tejto dreviny. Úroda dubov bola slabá, takže 

nazbierané osivo bude využité len na priame výsevy. 

Tabuľka 3.2.3-1 Zásoby osiva lesných drevín a ich porovnanie s optimálnymi zásobami (kg) 

Ukazovateľ 


SM SC BO JD BK DB 

Zásoby vo vlastníctve OZ Semenoles 359 685 411 2 677 55 904 4 356 

Nájomné skladovanie v OZ Semenoles 489 209 189 123 510 - 

Zásoby u ostatných vlastníkov 181 93 12 2 603 32 616 2 962 

20

Zásoby spolu 1 029 987 612 5 403 89 030 7 318 

Optimálne zásoby 2 037 1 163 1 591 5 580 61 660 neurčené 

Rozdiel voči optimálnej zásobe - 1 008 -179 -979 - 177 +27 370 

Prameň NLC-LVÚ Zvolen, Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, OZ Semenoles Liptovský Hrádok 

Vysvetlivky: SM – smrek obyčajný, SC – smrekovec opadavý, BO – borovica lesná, JD – jedľa biela, BK – buk 

lesný, DB- duby 

3.2.4 Lesné škôlky 

Pokračoval klesajúci trend výmery škôlok aj výmery produkčných plôch v štátnom 

sektore. Pokles plôch čiastočne ovplyvňuje znížená potreba sadbového materiálu súvisiaca so 

zmenami v obhospodarovaní lesa (zvyšujúci sa podiel prirodzenej obnovy) a používaním 

efektívnejších technológií v škôlkarských prevádzkach (obaľovaný sadbový materiál, vyššia 

kvalita spracovania osiva). 

V neštátnom sektore sa od roku 2006 prejavuje postupný nárast výmery produkčných 

plôch, čo súvisí hlavne so stúpajúcou produkciou sadbového materiálu buka lesného z osiva 

ako aj zo škôlkovania semenáčikov z prirodzeného zmladenia. 

Zhoršujúci sa stav smrekových porastov a rozsah kalamít si v blízkej budúcnosti vyžiada 

opätovné zvýšenie produkčných plôch škôlok. 

Tabuľka 3.2.4-1 Vývoj celkovej výmery škôlok, ich produkčnej plochy a produkcie sadeníc 

Ukazovateľ 

Rok 

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 

Celková výmera škôlok (ha) 

Štátny sektor 484 600 521 520 485 453 425 394 

Neštátny sektor 626 198 167 160 138 170 184 177 

Spolu 1 110 798 688 680 623 623 609 571 

Produkčná plocha škôlok (ha) 

Štátny sektor 329 381 360 350 343 315 291 269 

Neštátny sektor 435 151 116 119 100 123 133 140 

Spolu 764 532 476 469 443 438 424 409 

Produkcia sadeníc (tis. ks) 

Štátny sektor 113 802 149 731 120 232 111 582 91 649 85 364 80 618 95 062 

Neštátny sektor 73 895 64 816 50 538 61 027 59 751 67 947 97 392 94 561 

Spolu 187 697 214 547 170 770 172 609 151 400 153 311 178 010 189 623 

Prameň: NLC – LVÚ Zvolen,2009 

3.3 Pestovanie lesov 

3.3.1 Obnova lesných porastov 

Údaje o rozsahu, spôsobe a vývoji obnovy v roku 2008 uvádzajú v tabuľkách 3.3.1-1, 

3.3.1-2 a 3.3.1-3. Celkový rozsah obnovy lesa vzrástol oproti roku 2007 o 1 704 ha, pričom 

prirodzená obnova vzrástla o 747 ha a jej podiel prevýšil 35 %. Stav holiny na začiatku roka 

2008 sa nerovná stavu na konci roka 2007 z dôvodu spresnenia výmery holín pri vyhotovení 

nových LHP. Negatívnym trendom je nárast holiny v roku 2008 o 2 846 ha, (v roku 2007 

bol nárast o 998 ha). 

Tabuľka 3.3.1-1 Rozsah obnovy lesných porastov (ha) 

Obnova vo vykazovanom roku (2008) Štátne organizácie Neštátne Spolu 

subjekty 

Stav holiny na začiatku roka 2008 14 377 8 215 22 592 

V roku 2008 pribudlo spolu 11 090 7 387 18 477 

- z ťažby 8 552 6 386 14 938 

- neúspešnej obnovy 967 779 1 746 

21

- na ploche vzniknutej podľa § 6 ods.7 151 30 181 

- živelnými pohromami 144 72 216 

- prirodzená obnova bez ťažbovej plochy 1 138 85 1 223 

- z iných dôvodov 211 35 172 

V roku 2008 ubudlo spolu 8 783 6 847 15 630 

- umelou obnovou 5 520 4 464 9 984 

- prirodzenou obnovou 3 052 2 366 5 418 

- z iných dôvodov (rozhodnutie OÚ) 211 17 228 

Stav holiny na konci roka 2008 16 684 8 755 25 439 

- z toho povolené výnimky 1 312 625 1 937 

Prameň: NLC-ÚLZI; Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2009 


Tabuľka 3.3.1-2 Spôsob obnovy lesných porastov (ha) 

Úbytok holiny 

Nové úlohy obnovy 

Opakovaná 

sadba podsadba 

obnova 

sejba podsejba 

Spolu 

Umelou obnovou 7 867 137 1 980 9 984 

Prirodzenou cestou 5 338 48 32 5 418 

Spolu 13 205 185 2 012 15 402 

Z iných dôvodov (rozhodnutie OÚ) 194 9 25 228 

Celkom 13 399 194 2 037 15 630 



Tabuľka 3.3.1-3 Vývoj obnovy lesných porastov (ha) 

Druh obnovy 

Rok 

1990 2000 2005 2007 2008 

Umelá obnova 15 500 12 923 8 922 9 027 9 984 

Prirodzená obnova 3 464 2 134 4 582 4 671 5 418 

Spolu 18 964 15 057 13 504 13 698 15 402 

Podiel prirodzenej obnovy ( %) 18,2 14,2 33,9 34,1 35,2 



3.3.2 Starostlivosť o mladé lesné porasty 

Výsek krov a plecie ruby sa v roku 2008 vykonali na výmere 10 731 ha, z toho v lesoch 

obhospodarovaných štátnymi organizáciami LH 7 320 ha a neštátnych subjektov 3 411 ha. 

Opatrenia proti škodám na lesných porastoch spôsobených zverou sa vykonali na ploche 

31 532 ha. Proti zveri sa oplotilo 271 ha kultúr (106 km). Proti burine sa ochránilo 40 213 ha 

kultúr. 

Ďalšie údaje o preventívnych ochranných opatreniach proti šíreniu a premnoženiu 

podkôrneho a drevokazného hmyzu a ďalších následných sekundárnych škodcov sa uvádzajú 

v kapitolách 4.4.2 a 4.4.3. 

3.3.3 Prečistky v lesných porastoch 

Už štvrtý rok pokračoval nepriaznivý trend vo vykonávaní prečistiek, ktoré sa v roku 2008 

vykonali na výmere o 3 026 ha nižšej, ako bola plánovaná. Z hľadiska výchovy lesných 

porastov ide o veľmi nepriaznivý stav, lebo zanedbanie týchto pestovných opatrení alebo ich 

nevhodná realizácia má vo väčšine prípadov veľmi nepriaznivé následky pre ďalší vývoj 

lesných porastov, ktoré sa neskôr nedajú odstrániť. 

Tabuľka 3.3.3-1 Rozsah plánovaných a vykonaných prečistiek v roku 2008 (ha) 

22

Prečistka 

Štátne organizácie 

Neštátne 

subjekty Spolu 

Plánovaná 16 160 12 204 28 364 

Vykonaná 17 441 7 897 25 338 

Percentuálne plnenie 107,9 64,7 89,3 



Tabuľka 3.3.3-2 Vývoj rozsahu plánovaných a vykonaných prečistiek (ha) 

Rok 

Prečistka 

1990 2000 2005 2007 2008 

Plánovaná 33 994 34 668 30 743 29 334 28 364 

Vykonaná 34 143 34 936 29 079 25 595 25 338 

Percentuálne plnenie 100,4 100,8 94,6 87,3 89,3 



3.3.4 Prebierky v lesných porastoch 

Aj v roku 2008 sa prebierky vykonali na menšej výmere ako boli plánované, a to 

o 16 765 ha, pričom táto nepriaznivá skutočnosť je kritická najmä v neštátnych lesoch, kde 

sa vykonalo len 55 % plánovaného rozsahu prebierok (tabuľka 3.3.4-1). Dôvodom je odklad 

úmyselných výchovných ťažieb v dôsledku vysokého objemu náhodných ťažieb 

v predrubných i rubných porastoch. Naproti tomu objem ťažby v predrubných porastoch 

dlhodobo prevyšuje plánované množstvo (tabuľka 3.3.4-2.). 

Tabuľka 3.3.4-1 Rozsah plánovaných a vykonaných prebierok v roku 2008 

Štátne Neštátne subjekty 

Prebierka 

Spolu 

organizácie 

Plánovaná 

31 929 25 586 57 515 

ha 

Vykonaná 26 662 14 088 40 750 

Plnenie % 83,5 55,1 70,9 

Plánovaná 

m 3 771 237 549 306 1 320 543 

Vykonaná 1 160 854 787 175 1 948 029 

Plnenie % 150,5 143,3 147,5 



Tabuľka 3.3.4-2 Vývoj rozsahu plánovaných a vykonaných prebierok 

Rok 

Prebierka 

1990 2000 2005 2007 2008 

Plánovaná 

63 397 61 111 58 318 57 233 57 515 

ha 

Vykonaná 37 143 53 938 46 070 42 513 40 750 

Plnenie % 58,6 88,2 79,0 74,3 70,9 

Plánovaná 

m 3 1 190 418 1 220 469 1 284 554 1 283 701 1 320 543 

Vykonaná 1 896 279 1 926 010 2 163 218 1 932 858 1 948 029 

Plnenie % 159,3 157,8 168,4 150,6 147,5 



3.3.5 Hospodárske spôsoby 

Plánovaný podiel použitia holorubného hospodárskeho spôsobu sa v roku 2008 znížil na 

29,5 % ťažbovej plochy, plánovaný podiel podrastového hospodárskeho spôsobu sa zvýšil 

o 2 % a plánovaný podiel výberkového a účelového hospodárskeho spôsobu vzrástol 

o 0,1 % (tabuľka 3.3.5-1). 

23

Tabuľka 3.3.5-1 Prehľad plánovaných hospodárskych spôsobov a ich foriem 

Hospodársky 

spôsob 

Holorubný 

Podrastový 

Formy 

hospodárske 

ho spôsobu 

Rok 

1990 2000 2007 2008 

ťaž. pl. ∑ por. ťaž. pl. ∑ por. ťaž. pl. ∑ por. ťaž. pl. ∑ por. 

% 

Maloplošná 55,5 52,1 26,9 28 22,2 23,5 20,5 21,8 

Veľkoplošná 9,2 7,9 2,2 2,4 8,0 5,3 7,8 5,0 

Premeny 0,9 1,2 0,7 0,6 0,5 0,4 0,5 0,4 

Prevody 2,3 2,1 0,3 0,4 0,8 0,6 0,7 0,5 

Odrub 16,6 15,6 - - - - - - 

Spolu 

holorubný 84,5 78,9 30,1 31,4 31,5 29,8 29,5 27,7 

Maloplošná 7,1 6,1 49,2 41,3 45,8 41,4 47,9 43,7 

Veľkoplošná 0,8 0,7 8 8,1 10,2 8,8 10,6 9,2 

Dorub 6,2 8,8 10,9 11,9 9,7 11,1 9,0 10,4 

Spolu 

podrastový 14,1 15,6 68,1 61,3 65,7 61,3 67,5 63,3 

Výberkový Stromová 

a účelový a skupinová 1,4 5,5 1,8 7,3 2,8 8,9 3,0 9,0 



Vysvetlivky: ťaž.pl. – ťažbová plocha, Σ por. – počet porastov s predpísaným daným hospodárskym spôsobom 

Uvedený priaznivý trend sa prejavil aj v plánovaných hospodárskych spôsoboch v rámci 

jednotlivých kategórií lesov. 

Tabuľka 3.3.5-2 Prehľad plánovaných hospodárskych spôsobov podľa kategórií lesov v % 


Hospodársky spôsob hospodárske ochranné osobitného určenia 

ťaž. plocha Σ porastov ťaž. plocha Σ porastov ťaž. plocha Σ porastov 

Holorubný 28,9 29,1 15,2 5,6 27,2 26,5 

Podrastový 70,9 70,4 14,0 9,8 65,6 58,9 

Výberkový a účelový 0,2 0,5 70,8 84,6 7,1 14,6 



Vysvetlivky: ťaž.pl. – ťažbová plocha, Σ por. – počet porastov s predpísaným daným hospodárskym spôsobom 

3.4 Ťažbová činnosť 

3.4.1 Ťažba dreva 

Ťažba dreva v roku 2008 dosiahla 9 467,1 tis. m 3 , čo je o 1 100 tis. m 3 viac, ako v roku 

2007. Podiel náhodných ťažieb z celkovej ťažby tvoril 64,6 %, z toho pri ihličnatých 

drevinách 87,5 % (tabuľka 3.4.1-1). 

Tabuľka 3.4.1-1 Vývoj vykonaných ťažieb dreva 

Ťažba dreva 

Rok 

tis. m 3 

1990 2000 2005 2007 2008 

celkom 2 777,0 3 245,0 6 927,4 5 344,2 6 354,5 

Ihličnatá z toho náhodná 1 838,0 2 012,0 6 152,7 4 271,8 5 559,4 

% náhodnej ťažby 66,2 62,0 88,8 79,9 87,5 

celkom 2 499,0 2 973,0 3 263,1 3 022,9 3 112,6 

Listnatá z toho náhodná 766,0 1 010,0 380,3 429,0 555,8 


Spolu 

celkom 5 276,0 6 218,0 10 190,5 8 367,1 9 467,1 

z toho náhodná 2 604,0 3 021,0 6 533,0 4 700,8 6 115,2 

24




V štátnych organizáciách LH sa vyťažilo 5 405 tis. m 3 (57 %) dreva, z toho 63 % 

ihličnatého a 37 % listnatého. V neštátnom sektore sa vyťažilo 4 062 tis. m 3 (43 %) dreva, 

z toho 72 % ihličnatého a 28 % listnatého (tabuľka 3.4.1-2). 

Tabuľka 3.4.1-2 Objem ťažby dreva podľa druhu a obhospodarovania lesov 

Štátnych 

organizácií 

Neštátnych 

subjektov 

Spolu 

Lesy v 

obhospodarovaní 

Ťažba 

Mimoriadna 

Obnovná Výchovná Spolu 

vykonaná vykonaná z toho náhodná vykonaná 

z toho 

náhodná 

vykonaná z toho náhodná 

tis. m 3 hr. b. k. % tis. m 3 hr. b. k. % tis. m 3 hr. b. k. % 

I 9,2 2 787,8 2 534,5 90,9 629,8 475,0 75,4 3 426,8 3 009,5 87,8 

L 8,7 1 438,5 277,6 19,3 531,0 85,7 16,1 1 978,2 363,3 18,4 

∑ 17,9 4 226,3 2 812,1 66,5 1 160,8 560,7 48,3 5 405,0 3 372,8 62,4 

I 9,0 2 414,6 2 114,4 87,6 504,1 435,5 86,4 2 927,7 2 549,9 87,1 

L 9,1 842,2 131,0 15,6 283,1 61,5 21,7 1 134,4 192,5 17,0 

Dreviny 

∑ 18,1 3 256,8 2 245,4 68,9 787,2 497,0 63,1 4 062,1 2 742,5 67,5 

I 18,2 5 202,4 4 648,9 89,4 1 133,9 910,5 80,3 6 354,5 5 559,4 87,5 

L 17,8 2 280,7 408,4 17,9 814,1 147,2 18,1 3 112,6 555,8 17,9 

∑ 36,0 7 483,1 5 057,5 67,6 1 948,0 1 057,7 54,3 9 467,1 6 115,2 64,6 



Vysvetlivky: I – ihličnaté, L – listnaté 

3.4.2 Porovnanie ťažby dreva s ťažbovými možnosťami 

Najmä v dôsledku vysokého objemu náhodných ťažieb došlo v roku 2008 k prekročeniu 

objemu celkovej ťažby plánovanej v platných LHP o 26 %. (tabuľka 3.4.2-1) 

Tabuľka 3.4.2-1 Vývoj únosnej, skutočnej a náhodnej ťažby dreva a celkového bežného 

prírastku 

Ukazovateľ 

1990 1995 2000 2005 2007 2008 

tis. m 3 , % 

Únosná ťažba, etát 5 160 4 930 5 325 6 821 7 228 7 522 

Skutočná ťažba dreva 5 276 5 323 6 184 10 190 8 367 9 467 

Z toho náhodná tis. m 3 2 604 2 986 3 021 6 533 4 701 6 115 

ťažba 

% 49,3 56,1 48,6 64,1 56,2 64,6 

Prekročenie tis. m 3 116 393 859 3 369 1 139 1 945 

únosnej ťažby % 2,2 8,0 16,1 49,4 15,8 25,9 

Celkový bežný prírastok 9 739 * 10 350 * 11 204 11 584 11 665 11 786 

Podiel ťažby dreva z CBP 54,2 51,4 55,5 88,0 71,7 80,3 



Vysvetlivka:* údaje sa určili interpoláciou zo známych hodnôt CBP v rokoch 1980, 1993 a 2000 

3.4.3 Doprava dreva – sústreďovanie a odvoz 

Objem sústreďovaného dreva vzrástol oproti roku 2007 o 977 tis. m 3 , čo je úmerné 

zvýšeniu celkového objemu ťažby dreva. Prevažnú časť sústreďovania vykonali dodávatelia 

prác pre LH (85 %) (tabuľka 3.4.3-1). 

Tabuľka 3.4.3-1 Vývoj sústreďovania dreva v tis. m 3 

Organizácie 1990 2000 2005 2007 2008 

25

v pôsobnosti MP SR 4 728 3 509 5 889 4 377 4 850 

Štátne mimo pôsobnosti MP SR 469 345 397 379 396 

spolu 5 197 3 854 6 286 4 756 5 246 

Neštátne subjekty 0 nezistené 3 019 3 274 3 761 

Spolu 5 197 3 854 9 305 8 030 9 007 

Prameň: Rozborové štandardy; Štatistický výkaz MP SR: Les (MP SR) 5-01 


Odvoz dreva vzrástol oproti roku 2007 o 416 tis. m 3 , čo je úmerné vzrastu celkového 

objemu ťažieb. Dodávatelia prác pre LH vykonali 77 % objemu odvozu. Rozdiel medzi 

objemom sústredeného a odvezeného dreva (1 847 tis. m 3 ) predstavuje zásoby na skladoch 

a drevo predané na odvoznom mieste (tabuľka 3.4.3-2). 

Tabuľka 3.4.3-2 Vývoj odvozu dreva v tis. m 3 

Organizácie 1990 2000 2005 2007 2008 

v pôsobnosti MP SR 4 266 3 167 6 278 3 961 4 321 

Štátne mimo pôsobnosti MP SR 469 345 490 261 273 

spolu 4 735 3 512 6 768 4 222 4 594 

Neštátne subjekty 0 nezistené 2 519 2 522 2 566 

Spolu 4 735 3 512 9 287 6 744 7 160 

Prameň: Rozborové štandardy; Štatistické výkazy MP SR: Les S (MP SR) 5-01 a Les (MP SR) 7-01 


3.4.4 Sprístupňovanie lesov lesnou dopravnou sieťou 

Priemerná hustota lesnej dopravnej siete sa oproti roku 2007 nezmenila. Dĺžka ciest 

kategórie 1L vzrástla o 44 km, ciest kategórie 2 L pribudlo 2 km a dĺžka zemných a trvalých 

približovacích ciest 13 km (tabuľka 3.4.4-1). 

Tabuľka 3.4.4-1 Štruktúra lesnej cestnej siete 

Typy ciest 

Odvozné lesné cesty triedy 1L 

Dĺžka 

(km) 

Rok 2007 Rok 2008 

Hustota Dĺžka 

(m.ha -1 ) (km) 

Hustota 

(m.ha -1 ) 

(s vozovkou) 

6 356 3,2 6 400 3,2 

Vlastné Odvozné lesné cesty triedy 2L 

cesty (pomiestne spevnené) 

14 842 7,4 14 844 7,4 

Zemné cesty triedy 3L + TPC 15 908 8,0 15 921 8,0 

spolu 37 106 18,6 37 165 18,6 

Cudzie cesty – odvozné cesty 1L 3 212 1,6 3 212 1,6 

Spolu (vlastné a cudzie) 40 318 20,2 40 377 20,2 

Prameň: Štatistický výkaz MP SR: Les S (MP SR) 9-01; Osobitné zisťovanie NLC 


Vysvetlivky: 1L – odvozná lesná cesta vybavená vozovkou, umožňujúca celoročné využitie; 2L – odvozná lesná 

cesta bez vozovky s pomiestnym spevnením kamenivom, umožňujúca sezónne využitie; 3L – zemná lesná cesta 

budovaná v parametroch odvoznej lesnej cesty, umožňujúca v priaznivých geologických a klimatických 

podmienkach aj odvoz dreva; TPC–trvalá približovacia cesta zemná s maximálnym pozdĺžnym sklonom do 

20 % 

26

3.5 Certifikácia trvalo udržateľného lesného hospodárstva 

3.5.1 Certifikácia podľa schémy PEFC 

K 31. 12. 2008 je podľa schémy Programu pre vzájomné uznávanie 

lesníckychcertifikačných schém (PEFC) certifikovaných 1 220 577 ha lesov, čo je 64 % 

výmery lesov Slovenska. Lesy SR, š. p., zabezpečujú všetky administratívno-technické 

kroky pre všetkých obhospodarovateľov lesov. Držiteľom certifikátov spotrebiteľského 

reťazca (CoC) je 18 

subjektov. 

Na slovenskom trhu je v súčasnosti k dispozícii približne 4 milióny m 3 

drevapochádzajúceho zo zdrojov certifikovaných podľa schémy PEFC. 

Tabuľka 3.5.1-1 Výmera certifikovaných lesov podľa PEFC 

Rajón 

Výmera lesov (ha) 

Západ 310 646,62 

Sever 213 276,51 

Stred 341 735,10 

Východ 354 918,30 

Spolu 1 220 576,53 

Prameň: Združenie certifikácie lesov Slovenska, 2009 

3.5.2 Certifikácia podľa schémy FSC 

Ku koncu roku 2008 bolo na Slovensku pod schémou Forest Stewardship council (FSC) 

certifikovaných 174 083 ha lesov so siedmimi certifikátmi obhospodarovania lesov (tabuľka 

3.5.2-1) a tridsiatimi tromi certifikátmi CoC. Medzi držiteľov certifikátov patria subjekty 

štátne, obecné, cirkevné a spoločenstevné. 

Tabuľka 3.5.2-1 Výmera certifikovaných lesov podľa FCS 

Držiteľ certifikátu 

Výmera lesov (ha) 

Gemerské regionálne združenie vlastníkov neštátnych lesov 36 501 

Lesy SR, Odštepný závod Považská Bystrica 30 529 

Lesy SR, š.p. B. Bystrica, Odštepný závod Trenčín 41 503 

Lesy SR, š.p. B. Bystrica, Odštepný závod Prešov 39 978 

Únia diecéznych lesov 19 989 

Mestské lesy v Bratislave 3 022 

Obec Ľubica 2 561 

Spolu 174 083 

Prameň: Združenie certifikácie lesov Slovenska, 2009 

3.6 Lesnícka technická normalizácia 

V činnosti technickej normalizačnej komisie TK 6 – Lesníctvo v roku 2008 sa vypracovali 

revízie prevzatých európskych noriem: 

· STN EN 1927 – 1 Kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny. Časť 1: Smreky a jedle; 

· STN EN 1927 – 2 Kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny. Časť 2: Borovice; 

· STN EN 1927 – 3 Kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny. Časť 3: Smrekovce a 

duglasky. 

Pri revíziách uvedených noriem sa zabezpečilo ich pripomienkovanie, jazykové a autorské 

korektúry. Ukončilo sa riešenie novej STN 48 0030 Viacoperačné technológie v LH a 

konečné znenie STN sa odovzdalo SÚTN na realizáciu. Pripravila sa revízia STN 73 6108 

Lesná dopravná sieť - z dôvodu, že na technickú normalizáciu neboli poskytnuté finančné 

prostriedky, revízia normy sa nevykonala. Dňa 21. 11. 2008 sa uskutočnilo zasadanie TK 6, 

ktoré prerokovalo personálne zmeny v zložení komisie, schválilo strategické vyhlásenie TK a 

27

Plán technickej normalizácie na rok 2009. 

4. ŠKODLIVÉ ČINITELE, OCHRANA A ZDRAVOTNÝ STAV LESOV 

4.1 Abiotické škodlivé činitele 

Počas roka bolo abiotickými škodlivými činiteľmi poškodených 2,8 mil. m 3 drevnej 

hmoty, spracovaných bolo 89 %, nespracovaných zostalo 333 tis. m 3 (tabuľka 4.1-1). 

Tabuľka 4.1-1 Štruktúra poškodenia lesných porastov abiotickými škodlivými činiteľmi v roku 

2008 (m 3 ) 

Činiteľ 

Objem kalamitnej hmoty 

Napadnuté Spracované Ostáva spracovať 

Vietor 2 639 197 2 330 586 308 611 

Sneh 24 050 19 557 4 493 

Námraza 6 606 6 606 0 

Skorý mráz 2 342 2 339 3 

Sucho a úpal 141 022 122 380 18 642 

Záplavy 21 21 0 

Komplexné hynutie smreka 10 353 8 919 1 434 

Iné abiotické 7 636 7 636 0 

Spolu 2 831 227 2 498 044 333 183 

Prameň: NLC – LVÚ Zvolen, 2009 (Hlásenie L116) 

4.2 Biotické škodlivé činitele 

Podkôrny a drevokazný hmyz 

Podkôrny a drevokazný hmyz napadol v roku 2008 spolu 3,6 mil. m 3 drevnej hmoty, 

spracovaných bolo 77 %. Nespracovaných zostalo až 817 tis. m 3 (tabuľka 4.2-1). 

Najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol lykožrút smrekový s viac ako 86 % podielom na 

celkovej napadnutej drevnej hmote. V roku 2008 sa spracovalo najviac drevnej hmoty 

poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom od roku 1993. Nespracovalo sa takmer 

dvakrát viac drevnej hmoty ako v roku 2007, čo je alarmujúce z hľadiska prognózy vývoja 

drevokazného hmyzu pre rok 2009 (tab. 4.2-1). 

Tabuľka 4.2-1 Výskyt podkôrneho a drevokazného hmyzu v roku 2008 (m 3 ) 

Činiteľ 


Napadnuté Spracované Ostáva 

Lykožrút smrekový 3 179 090 2 446 323 732 767 

Lykožrút lesklý 211 237 156 310 54 927 

Drevokaz čiarkovaný 620 620 0 

Lykožrúty na jedli 1 799 1 793 6 

Podkôrniky na borovici 4 577 4 525 52 

Lykožrút smrekovcový 4 186 4 106 80 

Podkôrnik dubový 4 036 3 914 122 

Iný podkôrny hmyz 239 391 209 562 29 829 

SPOLU 3 644 936 2 827 153 817 783 


Listožravý a cicavý hmyz 

Listožravý hmyz bol v roku 2008 v štádiu latencie (tabuľka 4.2-2). Gradácia sa očakáva až 

v roku 2013. 

28

Tabuľka 4.2-2 Výskyt listožravého a cicavého hmyzu v roku 2008 (ha) 

Škodlivý činiteľ Slabý výskyt Silný výskyt Spolu 

Mníška veľkohlavá 577 0 577 

Piadivky 10 0 10 

Spolu 587 0 587 


Fytopatogénne organizmy 

Fytopatogénne mikroorganizmy poškodili v roku 2008 spolu 291 tis. m 3 drevnej hmoty. 

Spracovalo sa 89 %, nespracované zostalo 31 tis. m 3 (tabuľka 4.2-3). Najvýznamnejším 

škodlivým činiteľom bola podpňovka, na ktorú pripadlo 81 % zo všetkej drevnej hmoty 

napadnutej fytopatogénnymi organizmami (tabuľka 4.2-3). V porovnaní s predchádzajúcim 

rokom 2007 išlo o mierny nárast napadnutia drevnej hmoty (obrázok 4.2-3). 

Tabuľka 4.2-3 Štruktúra výskytu hubových patogénov a ochorení v roku 2008 

Činiteľ 

Objem kalamitnej hmoty v m 3 


Sypavky 1 490 1 490 0 

Hrdze 24 24 0 

Pleseň buková 7 7 0 

Iné ochorenia asimilačných orgánov 372 372 0 

Rakovina 112 112 0 

Nekróza 11 11 0 

Podpňovka 235 340 204 084 31 256 

Koreňovka vrstevnatá 2 834 2 834 0 

Hniloby 16 157 15 812 345 

Iné drevokazné huby 29 226 29 131 95 

Tracheomykózy 5 494 5 368 126 

Spolu 291 067 259 245 31 822 


Zver 

Trend nárastu škôd spôsobených zverou pokračoval aj v sezóne 2007-2008. 

Z vyhodnotenia škôd zverou najviac postihnutých 16 okresov vyplýva, že tieto výrazne 

prekročili úroveň predchádzajúcej sezóny 2006-2007. Škody spôsobené zverou na lesných 

porastoch po prechodnom poklese po roku 1999 začali opätovne narastať, čo korešponduje 

so zvyšovaním jarných kmeňových stavov jelenej zveri. 

Škody zverou na lesných porastoch sa koncentrujú iba do niektorých regiónov. 

V Prešovskom kraji sa už dlhodobo sústreďujú do okresov Poprad (Štátne lesy TANAP, 

ochranný obvod Podspády) a Kežmarok (Vojenské lesy a majetky (VLM) Kežmarok, 

Pozemkové spoločenstvo (PS) Ľubica). V Košickom kraji boli zvýšené škody v okrese 

Košice vidiek (Lesy Jasov s.r.o a Mestské lesy Košice a.s.). V okrese Liptovský Mikuláš boli 

vysoké škody v Urbárske pozemkové spoločenstvo Hybe. V oblasti Hornej Nitry 

a Strážovských vrchov boli najväčšie škody v okresoch Partizánske, Prievidza a Topoľčany 

(OZ Prievidza, lesná správa (LS) Bojnice, LS Partizánske a PS Cígeľ). V Banskobystrickom 

regióne boli najviac postihnuté okresy Zvolen, Banská Bystrica (OZ Kriváň, LS Vígľaš – 

CHPO Poľana, VLM Pliešovce) a Rimavská Sobota (OZ Rimavská Sobota, LS Rimavská 

Sobota). V nitrianskom kraji boli nahlásené vysoké škody presahujúce 2,6 mil. Sk jedným 

subjektom v okrese Zlaté Moravce (Sipox Rossi a.s.). 

29

4.3 Antropogénne škodlivé činitele 

Objem drevnej hmoty poškodenej antropogénnymi činiteľmi poklesol na takmer polovicu 

objemu roku 2007. Najvýznamnejším škodlivým činiteľom boli imisie (tabuľka 4.3-1). 

Tabuľka 4.3-1 Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi 

v roku2008 (m 3 ) 

Činiteľ 



Imisie 103 696 89 074 14 622 

Požiare 2 137 2 137 0 

Krádež dreva 5 127 5 127 0 

Iné antropogénne činitele 3 478 3 478 0 

Spolu 114 438 99 816 14 622 


Imisie 

Zaťaženie lesných spoločenstiev imisiami je pretrvávajúcim problémom hlavne 

v priemyselných oblastiach na spracovanie rudy, magnezitu alebo chemických 

a energetických závodov. Nepriaznivý vplyv imisií na lesné porasty sa už niekoľko rokov 

eviduje v oblasti Kysuce, Orava, Spišská Nová Ves, Kežmarok a Gelnica. Poškodzované sú 

najmä dreviny smrek, jedľa a buk. 

Na znečistení sa vysokou mierou podieľajú aj cezhraničné zdroje imisií. V súlade 

s európskym trendom aj u nás vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (tuhé látky, SO2, 

NOx, CO) klesá, čo sa odráža aj v poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií. Napriek 

konštatovaniam o znižovaní priamych účinkov znečisteného ovzdušia na dreviny a lesné 

porasty, znečistenie ostane aj v budúcnosti mimoriadne významným determinantom 

zdravotného stavu a stability lesov. 

Lesné požiare 

Požiarnotechnický a expertízny ústav v roku 2008 evidoval 182 lesných požiarov, čo 

oproti roku 2007 (460 požiarov) predstavuje výrazný pokles. Počet požiarov zásadne 

ovplyvňuje priebeh počasia a počet bezzrážkových dní najmä v jarnom a letnom období. 

Celková zhorená plocha za rok 2008 činí 118 ha. Pri lesných požiaroch neboli usmrtené 

žiadne osoby, dve boli zranené. Najrozsiahlejší požiar vznikol v okrese Galanta (Správa 

povodia Váhu, š.p., OZ Piešťany Správa dolného Váhu) a zasiahol 24 ha. Požiar s najvyššou 

škodou 250 tis. Sk vznikol v katastrálnom území Lučivná (Lesy SR, š.p., Banská Bystrica). 

Najviac požiarov bolo evidovaných v okresoch Čadca (36), Poprad (10) a Žilina (8). 

Najčastejšou príčinou vzniku lesných požiarov bolo zakladanie ohňov v prírode (44), 

vypaľovanie trávy (30) a spaľovanie odpadov (20). 

4.4 Ochrana lesov 

30

4.4.1 Lesnícka ochranárska služba 

Plnenie úloh lesníckej ochranárskej služby (LOS) zabezpečovala v roku 2008 skupina 16 

inžinierskych a 5 technických pracovníkov NLC–LVÚ Zvolen, Stredisko LOS 

BanskáŠtiavnica. Medzi významné činnosti LOS patrí poradenstvo, keď v priamom 

kontaktes vlastníkom lesa, resp. odborným lesným hospodárom (OLH), 

umožňuje riadiť a ovplyvňovať odbornú úroveň a kvalitu ochrany lesa. Poradenstvo sa 

zabezpečovalo súbežnes rutinnou inšpektorskou činnosťou v rámci kontroly zdravotného 

stavu porastov, škôlok, 

analýzami a rozbormi vzoriek, diagnostikovaním škodcov. Subjektom sa navrhli 

obrannézásahy a opatrenia na zabránenie škôd a kalamitného premnoženia škodcov. 

Vykonalo sa 191písomne podchytených a evidovaných aktivít LOS. 

4.4.2 Preventívne ochranné opatrenia 

V rámci ochrany mladých lesných porastov sa v roku 2008 vykonali preventívne ochranné 

opatrenia proti burine, zveri a pastve dobytka. Sem možno zaradiť aj plecie ruby a výsek 

krov. Kvantifikácia týchto výkonov sa uvádza v kapitole 3.3 (Pestovanie lesov). 

Významnými preventívnymi opatreniami najmä proti šíreniu podkôrneho a drevokazného 

hmyzu je včasné spracovanie vetrových a snehových polomov. Významné je dodržiavanie 

porastovej hygieny. Situácia je zvlášť nepriaznivá v dôsledku nespracovania či asanácie 

aktívnych chrobačiarov na podkôrny a drevokazný hmyz, čo sa podrobnejšie uvádza už 

v predchádzajúcom texte, a v rámci nasledujúcej kapitoly o ochrane a obrane proti 

škodlivým činiteľom. 

Roku 2008 sa uviedli nové pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov (HÚL). Okrem 

iného sa sem zahrnul aj postup na určovanie pásiem posunu ohrozenia imisiami a stupne 

ohrozenia. Bude to slúžiť ako podklad pre hospodársko-úpravnícke plánovanie z hľadiska ich 

ochrany proti škodlivým činiteľom. 

4.4.3 Ochrana a obrana proti škodlivým činiteľom 

V boji s podkôrnymi druhmi škodcov sa inštalovalo a prevádzkovalo 48 tis. 

feromónových lapačov a 16 tis. klasických lapákov. Insekticídmi sa ošetrilo 477 tis. m 3 

drevnej hmoty. Najviac lapákov a lapačov sa prevádzkovalo proti lykožrútovi smrekovému 

(tabuľka 4.4.3-1). Najintenzívnejšia realizácia bola v Žilinskom regióne. V porovnaní 

s rokom 2007 sa mierne zvýšil počet lapačov aj lapákov. Z dlhodobého hľadiska klesá 

používanie lapákov a rastie využívanie feromónových lapačov. Taktiež sa zaznamenáva 

každoročný nárast spotreby insekticídov. Asanovalo sa však len približne 50 % z ponechanej 

nespracovanej drevnej hmoty napadnutej podkôrnym a drevokazným hmyzom. Chýbalo 

odkôrňovanie napadnutej a atraktívnej drevnej hmoty pre podkôrny hmyz. 

V lesných škôlkach sa ošetrilo insekticídmi 194,3 ha, fungicídmi 195,3 ha a herbicídmi 

429 ha. 

Tabuľka 4.4.3-1 Použité obranné opatrenia proti podkôrnemu a drevokaznému hmyzu v roku 

2008 podľa škodlivých činiteľov 

Činiteľ 

Lapáky Lapače Insekticídy 

slabo stred silno spolu slabo stred silno spolu ha m 3 

Lykožrút smrekový 1 586 4 880 6 350 12 816 5 477 9 528 22 620 37 625 648 455 758 

Lykožrút lesklý 739 884 620 2 243 3 496 3 455 3 152 10 103 0 20 874 

Drevokaz čiarkovaný 0 0 0 0 106 53 65 224 0 1 100 

Podkôrniky na borovici 0 20 20 40 0 0 0 0 0 0 

Lykožrút smrekovcový 0 0 0 0 20 0 0 20 0 0 

Podkôrnik dubový 58 254 825 1 137 0 0 0 0 0 0 

Iný podkôrny hmyz 0 0 0 0 276 153 165 584 0 0 

31

SPOLU 2 383 6 038 7 815 16 236 9 375 13 189 26 002 48 566 648 477 732 


Vysvetlivky: slabo je slabý stupeň odchytu imág, stredne - stredný stupeň odchytu imág a silno - silný stupeň 

odchytu imág v zmysle STN 48 2711 

4.4.4 Ozdravné opatrenia v lesoch poškodených imisiami 

NLC-LVÚ Zvolen v roku 2008 vypracovalo 16 projektov ozdravných opatrení pre Lesy 

SR, š. p. Banská Bystrica a 5 projektov pre neštátne subjekty. Tieto sa spracovali na základe 

chemických analýz vzoriek odobratých začiatkom roka. Taktiež sa využili výsledky analýz 

vzoriek pôd realizovaných v rámci NIML SR, ako aj ďalšie informácie (veľkoplošný 

monitoring lesov, mapové podklady, jednotky lesníckej typológie, pôdne jednotky, vizuálne 

hodnotený stav drevín). 

Návrhy sa zamerali na vápnenie mletým dolomitickým vápencom, presne definovaných 

vlastností v dávkach 2,5 až 4 tony na 1 ha, alebo hnojenie hnojivovým materiálom (zmesou 

hnojív) na zlepšenie výživy horčíkom a vybratými mikroživinami. 

V rámci Lesov SR, š. p. Banská Bystrica sa vypracovali projekty na vápnenie na výmere 

2 469 ha lesov (OZ Žilina, Čadca, Liptovský Hrádok, Košice) s predpokladanými nákladmi 

59 661 tis. Sk. Hnojenie sa navrhlo na 3 500 ha (OZ Námestovo, Beňuš, Čierny Balog, 

Slovenská Ľupča, Rožňava) s predpokladanými nákladmi 9 502 tis. Sk. 

Návrhy projektov sa prerokovali s príslušnými úradmi životného prostredia a orgánmi 

štátnej ochrany prírody. Realizovali sa v treťom štvrťroku 2008. Práce zabezpečovali Lesy 

SR, š. p., Banská Bystrica a príslušné neštátne subjekty. 

Pre neštátny sektor sa vypracovali projekty pre Lesy mesta Spišská Nová Ves, Lesy Jasov, 

Pozemkové spoločenstvo Bobrov, Pozemkové spoločenstvo Vlachovo a iné s celkovou 

navrhovanou výmerou 1 301 ha na vápnenie a 1 865 ha na hnojenie (na časti území bolo 

navrhnuté aj vápnenie a hnojenie, takže celková výmera týchto území bola 2 637 ha 

s predpokladanými nákladmi 92 947 tis. Sk) 

4.4.5 Protipožiarna ochrana 

NLC spolu s Lesmi SR, š. p. a spoločnosťou ICZ Slovakia, s.r.o., pripravili a odskúšali 

stacionárny kamerový protipožiarny systém. Tento sa prevádzkuje v rámci Lesov SR, š. p. 

OZ Kriváň (oblasť Poľany). Pomocou troch kamier sa monitoruje viac ako 60 tis. ha lesov. 

Systém v roku 2008 zaregistroval 139 nahlásených a 39 nenahlásených požiarov. 

Požiarne indexy sa denne aktualizovali na webových stránkach Slovenského 

hydrometeorologického ústavu. Od 24.4. do 20.10.2008 sa vykonával letecký požiarny 

monitoring. Identifikovalo sa 970 kontrolovaných a 50 nekontrolovaných ohnísk, čo sa 

nahlasovalo Hasičskému a záchrannému zboru (HaZZ). 

Pozemnú protipožiarnu ochrannú služby vykonávali vlastníci a užívatelia lesov. Títo 

zistené požiare nahlasovali HaZZ a až do príchodu hasičov organizovali ich hasenie. 

32

4.4.6 Vyhodnotenie programu propagačno – výchovnej činnosti, zameranej na 

prevenciupred vznikom požiarov 

V súlade s uznesením vlády SR č. 663/2007 prijatého k Rozpracovaniu úloh na realizáciu 

cieľov a priorít Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 – 2013, prílohy č. 1, bol 

v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR vypracovaný Program propagačnovýchovnejčinnosti 

zameraný na prevenciu pred vznikom lesných požiarov na roky 

2008 – 2013.Program je zameraný na činnosti zabezpečované MP SR – sekciou lesníckou 

(SL) a činnosti zabezpečované v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR – prezídia 

Hasičského a záchranného zboru (MV SR PHaZZ). Realizáciu jednotlivých opatrení 

zabezpečuje MP SR SL priamo a 

prostredníctvom štátnych organizácií LH, vlastníkov neštátnych lesov a NLC, MV 

SRPHaZZ priamo a prostredníctvom krajských a okresných riaditeľstiev (OR) 

Hasičskéhoa záchranného zboru (HaZZ). 

MP SR SL v roku 2008 v spolupráci s MV SR PHaZZ vypracovalo propagačný 

letáka skladačku zameranú na informovanie verejnosti o základných právnych 

predpisochtýkajúcich sa ochrany pred lesnými požiarmi, o pomoci pri zdolávaní 

lesného požiaru, o základných charakteristikách lesných požiarov a hlavných rizikách 

a príčinách vzniku lesných požiarov a ich dôsledkoch. Letáky a skladačky 

boli vytlačené v NLC a distribuované zainteresovaným organizačným zložkám, 

ktoré ich využívali pri prácis verejnosťou a vystavené na miestach v lesnom prostredí 

navštevovaných turistami. 

V rámci televíznej relácie HALALI – magazín o prírode bol odvysielaný príspevok 

zameraný na riziká vzniku požiarov a dôsledky lesných požiarov. Bola zverejnená informácia 

o nových trendoch pri monitorovaní vzniku lesných požiarov. V rámci časopisu Les 

Slovenské Lesokruhy boli zverejnené články o právnych predpisoch na úseku ochrany lesa 

pred vznikom lesných požiarov, rizikách ich vzniku, prevencii pred požiarmi, následkoch 

lesných požiarov a o problematike lesných požiarov a možnosti stanovenia požiarnych rizík 

samotnými obhospodarovateľmi lesov. 

Štátne organizácie LH, vlastníci neštátnych lesov a NLC v roku 2008 realizovali 

nasledovné aktivity: 

V ŠL TANAP sa Program vykonával prevažne lesnými pedagógmi podniku, ktorí boli 

poverení požiarnym technikom klásť dôraz aj na prevenciu vzniku požiarov. Počas školského 

roka sa organizovali besedy na základných školách a návštevníci TANAP boli oboznamovaní 

s problematikou požiarnej ochrany pomocou letákov, rozmiestnených vo všetkých 

informačných centrách podniku. 

V rámci opatrení Programu Lesy SR, š. p., podľa dohody s OR HaZZ poskytovali 

materiály pre obce na propagáciu v miestnych novinách, resp. rozhlase, hlavne v jarnom 

období. Na informovanie o problematike lesných požiarov a rizikách ich vzniku sa využívala 

aj lesná pedagogika podniku. Problematika informačných spotov je riešená v teréne 

využívaním piktogramovej symboliky pri upozorneniach na zákazy kladenia ohňa 

a používanie otvoreného ohňa v lese a jeho okolí. 

Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. spolupracoval s obecnými úradmi, ktorým 

dodal propagačný materiál o možnom vzniku požiarov. 

Štátnymi organizáciami LH v roku 2008 bolo v regionálnych novinách, regionálnych 

televíziách, obecných novinách, miestnych rozhlasoch a pod. zverejnených 210 relácií 

a článkov s témou ochrany lesa pred požiarmi. Na školách sa uskutočnilo 151 stretnutí, kde 

v rámci lesnej pedagogiky boli prezentované riziká vzniku lesných požiarov a dôsledky 

lesných požiarov na lesné ekosystémy. V spolupráci s OR HaZZ bolo poskytnutých 35 

informačných spotov a materiálov. V rámci náučných chodníkov v teréne bolo 

inštalovaných 262 pútačov, piktogramov s tematikou ochrany lesa pred požiarmi. 

33

NLC v rámci výstavy Lignumexpo prezentovalo zásady prevencie lesných požiarov. 

Vytlačilo informačné plagáty a skladačky, ktoré distribuovali na samosprávy a informačné 

centrá. V rámci lesnícky zameraného environmentálneho vzdelávania sa činnosť lesných 

pedagógov sústredila na implementáciu danej problematiky do tém lesných vychádzok 

a programu zážitkového učenia, formou panelových diskusií. Účastníkom lesných vychádzok 

sa distribuuje propagačný materiál vydaný MP SR. Pri príležitosti Európskeho týždňa lesov 

bola pre žiakov gymnázia z Turčianskych Teplíc pripravená diskusia na tému prevencie pred 

lesnými požiarmi, v rámci odbornej exkurzie v NLC. 

Subjekty neštátnych lesov pri prevencii vzniku požiarov spolupracujú s príslušnými OR 

HaZZ a miestnymi zastupiteľstvami. 

V pôsobnosti MV SR – P HaZZ sa realizovalo deväť opatrení, v rámci ktorých sa 

zabezpečili vzdelávacie programy, súťaže pre deti, relácie a články s témou ochrany lesov 

pred požiarmi. Príslušníci HaZZ uskutočnili 477 besied s mládežou s dôrazom na správanie 

sa v lese v súvislosti s jeho ochranou pred požiarmi a ďalších 320 preventívno výchovných 

aktivít. Najviac aktivít je s deťmi od 6 do 15 rokov. Do výučbového programu prevencie 

kriminality detí a mládeže „Buď múdrejší ako oheň“ sa zapojilo 15 okresných a jedno 

krajské riaditeľstvo (KR) HaZZ s počtom asi 700 detí. Na území Bratislavského kraja sa 

v rámci výučbového programu „HASÍK“ uskutočnilo 32 besied so školskou mládežou. 

Spracovalo a odvysielalo sa 3 078 relácií v rozhlasoch, 128 relácií v televíziách a uverejnilo 

sa 194 článkov v periodikách. Obecným a mestským úradom sa zasielali podklady pre 

informáciu občanov o opatreniach na zabezpečenie ochrany lesa a aj pre zverejňovanie 

v prípade vyhlásenia času so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Uskutočňovali sa 

spoločné akcie s Policajným zborom (Deň polície), Dobrovoľnou požiarnou ochranou (Deň 

otvorených dverí), Obvodnými lesnými úradmi (OLÚ) a aj so záhradkárskym združením, 

v rámci ktorých bola prezentovaná problematika ochrany lesa pred požiarmi. V hromadnej 

mestskej doprave v rámci Dopravného podniku mesta Košice boli zverejnené propagačné 

materiály. Organizovali sa súťaže žiakov základných a stredných škôl v kreslení 

a literárnych prácach na témy súvisiace s ochranou lesov pred požiarmi. OR HaZZ 

usporiadali dni otvorených dverí so sprievodným programom spojené s osvetovou činnosťou. 

Niektoré KR HaZZ na svojej internetovej stránke zverejňovali vyhodnotenie ochrany lesov 

pred požiarmi, za predošlé obdobia, články k predmetnej problematike, niektoré povinnosti 

fyzických a právnických osôb v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi, sankčné postihy za 

porušenie predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, záujmové aktivity a pod. 

4.5 Zdravotný stav lesov 

Základom zisťovania stavu lesov na Slovensku sú monitorovacie siete I. a II. úrovne. 

Obidve úrovne sú súčasťou európskej siete monitorovacích plôch. Na monitoringu lesov 

v súčasnosti participuje 39 krajín Európy. 

Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je hodnotenie stavu korún 

stromov, ktoré zahŕňa niekoľko parametrov, z ktorých najdôležitejší je strata asimilačných 

orgánov (defoliácia), ktorá sa hodnotí okulárnym odhadom v percentách so zaokrúhlením na 

5 %. Na základe straty asimilačných orgánov sa jednotlivé stromy zatrieďujú do piatich 

stupňov (0-4) defoliácie. Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch defoliácie 2 až 4, teda 

s defoliáciou väčšou ako 25 %. Stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé (tabuľka 

4.5-1). 

34

Tabuľka 4.5-1 Percentuálne zastúpenie drevín v stupňoch defoliácie v roku 2008 

Stupeň defoliácie 0 1 2 3 4 

% defoliácie 0-10 % 11-25 % 26-60 % 61-99 % 100 % 

2+3+4 Spolu* 

Buk 21,1 65,0 13,8 0,1 0,0 13,9 1 337 

Dub 0,6 69,6 29,6 0,2 0,0 29,8 520 

Hrab 15,8 62,1 22,1 0,0 0,0 22,1 240 

Ostatné listnaté 11,7 52,6 30,0 5,7 0,0 35,7 283 

Listnaté spolu 15,0 64,2 20,0 0,8 0,0 20,8 2 380 

Smrek 2,7 58,2 37,6 1,5 0,0 39,1 1 052 

Jedľa 3,2 49,8 45,9 1,1 0,0 47,0 185 

Borovica 3,8 52,0 42,7 1,5 0,0 44,2 393 

Smrekovec 2,7 60,3 37,0 0,0 0,0 37,0 73 

Ihličnaté spolu 3,0 55,9 39,7 1,4 0,0 41,1 1 703 

Spolu 10,0 60,7 28,2 1,1 0,0 29,3 4 083 

Prameň: PAVLENDA, P. A KOL., 2009: Monitoring lesov a environmentálnych interakcií (Forest Focus, 

BioSoil, ČMS Lesy). NLC-LVÚ Zvolen 

* počet hodnotených stromov 

Najviac poškodenými drevinami boli dub, smrek, smrekovec a jedľa, najmenej buk a hrab. 

V posledných dvanástich rokoch došlo k zlepšeniu zdravotného stavu a priemerná defoliácia 

všetkých drevín klesla pod 25 %. Ihličnaté dreviny majú od roku 1996 vyrovnané hodnoty 

priemernej defoliácie (26,2-28,3 %), pri listnatých drevinách dochádza medzi jednotlivými 

rokmi k väčším výkyvom. 

4.6 Vyhodnotenie opatrení na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných 

porastov 

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 990 z 21. novembra 2007 schválila Správu 

o zdravotnom stave lesov a v bode B.8 uložila ministrovi pôdohospodárstva SR predložiť na 

rokovanie vlády hodnotiacu správu o zavedení okamžitých opatrení uvedených v časti 2.5.1 

predloženého materiálu s návrhom na riešenie v nasledujúcich rokoch v termíne do 31. 

marca 2009. Ministerstvo pôdohospodárstva SR vypracovalo „Informácia o zavedení 

okamžitých opatrení na riešenie situácie zdravotného stavu lesov“, ktorú 1. apríla 2009 

prerokovala vláda SR. V bode B.3. predmetného uznesenia vlády SR sa uložilo ministrovi 

pôdohospodárstva SR vyhodnotiť v správe o lesnom hospodárstve v SR plnenie opatrení na 

zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov. V ďalšom texte sa preto 

uvádzajú doplňujúce údaje, ktoré neboli v čase predkladania informácie do vlády 

k dispozícii, alebo sú spresnené z výkazov lesnej hospodárskej evidencie (LHE). 

Prioritou pri zabránení zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov, najmä 

s prevládajúcim zastúpením smreka bolo urýchlené spracovanie podkôrnym hmyzom 

napadnutého dreva a asanácia zvyškov po ťažbe. Je potrebné však upozorniť na dve 

skutočnosti a to na dopady hospodárskej krízy na spracovateľov dreva, ktorí redukovali 

záujem o odber najmä smrekovej drevnej hmoty poškodenej podkôrnym hmyzom a vyvíjali 

tlak na zníženie cien dreva a následne obhospodarovatelia lesov nedisponovali dostatočnými 

finančnými zdrojmi potrebnými na včasné spracovanie poškodenej drevnej hmoty, jej 

asanáciu a následnú obnovu lesných porastov a vykonávanie účinných obranných opatrení 

proti premnoženiu podkôrneho hmyzu. Druhým aspektom boli obmedzenia vyplývajúce zo 

zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na 

základe ktorého, nebolo povolené spracovanie podkôrnikmi poškodenej drevnej hmoty 

v územiach s vyšším stupňom ochrany a nebolo možné spracovávať drevnú hmotu aj 

v lokalitách, na ktoré sa obmedzenia z tohto zákona nevzťahujú z dôvodu neumožnenia ich 

sprístupnenia. 

35

Ako je uvedené v kapitole 3. 4. 1 v roku 2008 bolo spracovaných 6 354,5 tis. m 3 ihličnatej 

drevnej hmoty, z čoho bol podiel náhodnej ťažby 87,5 %. Podobný rozsah náhodnej ihličnatej 

ťažby bol v roku 2005, keď sa odstraňovali následky živelnej pohromy z 19. novembra 2004. 

V roku 2007 bol podiel náhodnej ťažby 79,9 %. Z celkového množstva náhodnej ihličnatej 

ťažby spracovanej v roku 2008 (5 559,4 tis. m 3 ) bolo až 46,8 % (2 602,6 tis. m 3 ) dreva 

poškodeného podkôrnym hmyzom. V tejto podskupine škodlivých činiteľov sa potvrdilo, že 

kalamity spôsobená lykožrútom smrekovým v smrečinách SR nie sú na ústupe. Prírastok jeho 

napadnutia (viac ako 2 713 tis. m 3 ) sa oproti roku 2007 (doterajšie dlhodobé maximum) 

zvýšil o 18,5 %. Spolu so zostatkom nespracovaného dreva z roku 2007 bolo nahlásených 

viac ako 3 179 tis. m 3 napadnutého dreva, z čoho sa vyše 2 446 tis. m 3 (77 %) spracovalo 

a takmer 733 tis. m 3 ostalo nespracované, čo je o 57 % viac ako ku koncu roku 2007. 

V nasledujúcom obrázku 4.6-1 je znázornený objem spracovanej drevnej hmoty poškodenej 

podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2008. 

Obrázok 4.6-1 Objem spracovanej drevnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom 

podľa okresov k 31. 12. 2008 

Najväčšie množstvo nespracovanej drevnej hmoty je evidovaný v okresoch Liptovský 

Mikuláš (vyše 218 tis. m 3 ), Poprad (131 tis. m 3 ), Čadca (59 tis. m 3 ), Kežmarok a Brezno. 

V uvedených okresoch je najväčšie potenciálne riziko ďalšieho premnožovania tohto 

najvýznamnejšieho škodcu v roku 2009. 

36

Obrázok 4.6-2 Objem nespracovanej drevnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom 

podľa okresov k 31. 12. 2008 

Ako vyplýva z nasledujúceho obrázku 4.6-3 v roku 2009 sa predpokladá, že bude 

potrebné spracovať 3 500 tis. m 3 drevnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným 

hmyzom na čom bude mať najväčší podiel lykožrút smrekový. 

Obrázok 4.6-3 Vývoj spracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom 

a prognóza vývoja pre rok 2009 

Okrem permanentného spracovávania poškodenej drevnej hmoty sa realizovali obranné 

opatrenia prostredníctvom lapákov a lapačov. V roku 2008 bolo inštalovaných 12 816 ks 

(v roku 207 10 045) lapákov na lykožrúta smrekového, z toho bolo 49,5 % (v roku 2007 41,1 

%) napadnutých silno a 38,1 % (v roku 2007 44,7 %) stredne (silné napadnutie je ak je na 

1 dm 2 zistený 1 závrt lykožrútom). Na uvedeného škodcu bolo inštalovaných 37 625 ks 

lapačov (v roku 2007- 36 091 ks.), na ktorých bolo zaznamenané silný odchyt na 60,1 % (v 

roku 2007 - 59,7 %) a stredný odchyt v 25,3 % (v roku 2007 bol 27,2 %). 

37

Aplikovalo sa aj letecké a pozemné ošetrenie insekticídmi proti podkôrnemu hmyzu. 

V tabuľke 4.6-1 sú uvedené obranné opatrenia použité v roku 2008 podľa krajov. 

Z uvedených údajov a z textu predchádzajúceho odseku je vidieť, že najviac opatrení sa 

realizovalo proti lykožrútovi smrekovému. 

Tabuľka 4.6-1 Použité obranné opatrenia proti podkôrnemu a drevokaznému hmyzu v 

roku 2008 podľa krajov 

Prameň: NLC – LVÚ Zvolen, Stredisko LOS Banská Štiavnica, Účelový Elaborát - Výskyt škodlivých 

činiteľov v lesoch Slovenska za rok 2008 a ich prognóza na rok 2009 

Zdroje lesného reprodukčného materiálu 

V rámci realizácie opatrení na zabránenie zhoršovania stavu lesov boli na ochranu 

genetických zdrojov lesných drevín schválené v roku 2008 uznané porasty kategórie A a B 

pre smrek obyčajný v regióne Centrálne Karpaty na výmere 1 194 ha a v regióne Spiš na 

výmere 93 ha. V regióne Spiš zároveň v roku 2008 z dôvodu hynutia smrečín zaniklo 117 ha 

uznaných porastov. 

Na území TANAP pokračoval výrazný úbytok zdrojov LRM smreka obyčajného, takže 

hrozí nenávratná strata genofondu práve na území vo výškových zónach 7 - 8, ktoré sú v 5. 

stupni územnej ochrany a ako biotop 9410 sú zaradené do európsky významných biotopov. 

Na záchranu oravských ekotypov smreka obyčajného sa založil semenný sad Paráč na 

výmere 1,85 ha s použitím potomstiev 92 rodičovských - výberových stromov. 

Vytvorili sa vhodné podmienky pre doplnenie Banky semien lesných drevín zberom z 20 

uznaných zdrojov reprodukčného materiálu pre smrek obyčajný. Pre neúrodu semena vo 

výškových zónach 5 - 7 sa plánované zbery nevykonali. V rámci Slovenska sa nazbieralo 

16 600 kg šišiek v nižších výškových zónach, čo predstavuje asi 30% plnej úrody tejto 

dreviny. Nízky objem zberu sa zaznamenal pri borovici lesnej - 3 900 kg (16% plnej úrody) 

a smrekovci opadavom - 8 800 kg semennej suroviny (35% plnej úrody). Dobrá úroda 

semena bola pri jedli bielej (65 200 kg - 75% plnej úrody) a pri buku lesnom so zberom 

86 600 kg bukvice (72% plnej úrody). Zber semena dubov - 31 000 kg - dosiahol len 10% 

úrody dosahovanej v priaznivých semenných rokoch. 

Spomalenie a zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov s prevažným 

zastúpením smreka je proces dlhodobý a opatrenia realizované za jeden rok v prípade 

kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu nemohli priniesť výrazné zlepšenie situácie. 

38

4.7 Informácia o obnove území postihnutých živelnou pohromou 19. novembra 2004 

Obnova lesov na území Vysokých Tatier sa realizuje podľa „Projektu revitalizácie lesných 

ekosystémov na území Vysokých Tatier postihnutom veternou kalamitou dňa 19.11.2004“ 

Hlavným cieľom je obnovenie prírode blízkej štruktúry lesov, väzieb a procesov 

v krajine pozmenenej ľudskou činnosťou, resp. vytvoriť stabilné lesné ekosystémy 

schopné plniť požadované funkcie. Rešpektujú sa pritom tieto základné princípy: 

dlhodobosť obnovy, využívanie prírodných procesov, dôsledné dodržiavanie 

stanovištnej vhodnosti drevín s odpovedajúcim genofondom, používanie vhodných 

foriem a technologických postupov obnovy. 

Na tomto území sa zaviedol terestrický monitoring priebehu a výsledkov obnovy 

lesov.Novozaložené porasty z prirodzenej obnovy (nálety a nárasty) majú na území 

TANAPnasledovné drevinové zloženie: smrek 40 %, jarabina 21 %, breza 19 %. 

Nízky podieldosiahli smrekovec a borovica (spolu pod 2 %). Ihličnaté dreviny v obnove 

dosahujú spolu 44%, listnaté dreviny prevládajú až 56 %. Priemerná početnosť 

jedincov z prirodzenej obnovy je viac ako 13 tis. ks na hektár, kým v umelej obnove 

je to priemerne z celého kalamitiska pod 200 ks na hektár. V prežívajúcej umelej obnove 

dominuje smrek s 33 %, smrekovec s 27 % 

a borovica s 20 %, jedľa predstavuje 14 % z vysadených jedincov. Ihličnaté dreviny 

v umelej obnove spolu tvoria až 93 %. 

Obnovu území postihnutých živelnou pohromou sťažujú škodlivé činitele. Na holinách sa 

vyskytuje hustý porast burín, napr. trávy z rodu Calamagrostis a byliny z rodu Epilobium 

(vrbovka). Vysadené dreviny, ktoré nie sú dominantné v oblasti, sú poškodzované zverou 

a to obhryzom a vytĺkaním lyka na paroží. Na zvyškoch pňov sa rozšírili drevokazné huby 

napr. Schizophyllum, Gloeophyllum sepiarium. Na niektorých lokalitách došlo k premnoženiu 

tvrdoňa smrekového (Hylobius abietis), ktorý spôsobuje najväčšie škody na výsadbách najmä 

na drevinách smrek a borovica. 

Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla vo veľkom rozsahu aj územia Nízkych 

Tatier, Oravy, Kysúc, Gemera a Spiša. Obnova lesných spoločenstiev postihnutých 

prírodnými pohromami v týchto lokalitách si vyžadovala výrazne iný prístup, ako je to pri 

bežnej umelej obnove lesa, a to najmä v dôsledku výrazných zmien ekologických podmienok 

obnovovaných plôch. Kalamitné holiny veľkého rozsahu majú svoje špecifiká, pričom zmena 

ekologických podmienok po týchto pohromách je náhla, radikálna. Túto skutočnosť bolo 

potrebné zohľadniť pri voľbe druhu a kvality sadbového materiálu ale aj technologických 

postupoch obnovy lesa. 

Obnova lesov v týchto lokalitách sa realizovala po maximálnom využití prirodzenej 

obnovy. Pri obnove veľkoplošných holín po kalamite sa zameralo na drevinové zloženie 

blízke prirodzenému, najmä zvýšením podielu stabilizujúcich drevín (listnáče, smrekovec) 

a na primerané zastúpenie drevín prípravného lesa (napríklad breza, osika, jarabina). 

V progresívnych technologických postupoch umelej obnovy kalamitných holín sa využilo 

vyššie percento krytokorenného sadbového materiálu, s možnosťou použitia nižšieho počtu 

sadeníc na hektár (asi o 20 %), voľba redšieho nepravidelného sponu s ponechaním priestoru 

prirodzenej obnove. Dôraz sa kládol na nezníženie celkového zastúpenia drevín prirodzenej 

druhovej skladby a umelé nezvyšovanie celkového zastúpenia stanovištne nepôvodných 

drevín. Na obnovu lesných porastov na holinách bolo potrebné zabezpečiť dostatok geneticky 

vhodného reprodukčného materiálu. Pri zalesňovaní sa pre nedostatok kvalitného sadbového 

materiálu využila ojedinele aj sejba semien. 

Stanovenie druhovej skladby porastov bolo jedným zo základných problémov 

„pokalamitnej“ obnovy lesa na území uvedených regiónov. Pre extrémnejšie stanovištia sa 

39

využívalo semeno, sadenice i vegetatívne množený sadbový materiál z prirodzene 

vitálnejších jedincov, tolerantnejších drevín, ktoré sú schopné vydržať ekologické zaťaženie a 

vytvoriť funkčné porasty. 

Zakladaniu lesných porastov umelou obnovou na holinách po kalamite sa venovala 

pozornosť z hľadiska zabezpečenia produkčných i mimoprodukčných funkcií lesa, ktoré 

vyplývajú z revitalizácie lesných spoločenstiev. V spomínaných oblastiach bolo nevyhnutné 

s ohľadom na meniace sa klimatické podmienky zmeniť aj pohľad na význam prihnojovania 

(meliorácie) najmä pri obnove porastov v kalamitných oblastiach, resp. po rozpade smrečín. 

V rámci Lesov SR, š. p. sa v roku 2008 realizovala obnova kalamitou zasiahnutých plôch 

len na OZ Beňuš, kde bolo obnovených 327 ha, z toho výsadbou 258 ha a prirodzenou 

obnovou 68 ha. Na ostatných OZ boli zalesňovacie práce ukončené do konca roku 2007. 

Obnovu území postihnutých živelnou pohromou tak ako v podmienkach Vysokých Tatier 

sťažujú škodlivé činitele. Najviac sa prejavujú škodlivé účinky bylinnej vegetácie, na 

výsadbách škody zverou odhryzom, na kultúrach odhryzom, obhryzom, lúpaním 

a vytĺkaním. Na niektorých lokalitách došlo k premnoženiu tvrdoňa smrekového (Hylobius 

abietis), ktorý spôsobuje najväčšie škody na výsadbách najmä na drevinách smrek a borovica. 

Najväčší rozsah prác pri ošetrovaní a ochrane sa realizoval pri ochrane proti burine a zveri 

a ochrane lesa pred pôsobením hmyzích škodcov. Dočisťovali sa aj plochy po ťažbe, 

prihnojovanie pri zalesňovaní sa realizovalo na 174 ha. 

Napriek tomu, že sa kalamitné holiny po vetrovej pohrome na mnohých miestach 

v smrečinách rozširujú z dôvodu následného poškodenia porastov biotickými činiteľmi 

najmä podkôrnym hmyzom, obnova území postupuje v týchto lokalitách pomerne úspešne. 

5. OBCHOD S DREVOM 

Najvýznamnejší zdroj príjmov na zachovanie funkcií lesov a udržanie zamestnanosti 

v lesníckom sektore je predaj dreva, ktorým sa zabezpečuje okolo 80 % tržieb a výnosov pre 

LH. 

5.1 Dodávky dreva odberateľom 

V roku 2008 dodali subjekty obhospodarujúce lesy na Slovensku na domáci trh 8,8 mil. m 3 

dreva, čo je jedna z najvyšších dodávok dreva v histórii Slovenska a prekročila o 500 tis. m 3 

dodávku dreva z roku 2005 po veľkej vetrovej kalamite. Prejavuje sa v tom zvýšenie zásob 

dreva v lesoch vo vyšších vekových stupňoch a ďalšie náhodné ťažby v dôsledku pôsobenia 

škodlivých činiteľov v rokoch 2006-2008. Pri znížených cenách dreva, sa na dosiahnutie 

rovnakých tržieb za drevo ako v minulom roku muselo dodať viac dreva. 

V roku 2008 sa zhoršila štruktúra dodávaných sortimentov dreva. Podiel ihličnatých 

piliarskych sortimentov klesol na 57,9 % a listnatých piliarskych sortimentov na 41,6 % 

z celkových dodávok. Takmer sa prestali vyrábať najcennejšie sortimenty na výrobu dýh. 

Ihličnaté výrezy I a II triedy klesli na 0,104 % a listnaté výrezy I a II triedy na 0,9 % 

v dôsledku malého záujmu na domácom zahraničnom trhu. 

40

Tabuľka 5.1-1 Sortimentová štruktúra dodávok surového dreva 

Rok 2007 (m 3 ) Rok 2008 (m 3 ) Rok ( %) 

Sortiment 

Tuzemsko 

Vývoz 

Vlastná 

spotreba 

Spolu 

Tuzemsko 

Vývoz 

Vlastná 

spotreba 

Spolu 

2007 

2008 

Ihličnaté drevo 

Výrezy I. triedy 445 77 3 525 90 156 0 246 0,01 0,004 

Výrezy II. triedy 10 416 1 122 15 11 553 6 883 756 0 7 639 0,2 0,1 

Výrezy III.A, B, C 

triedy 3 016 635 34 673 84 290 3 135 597 3 426 402 92 376 84 553 3 603 331 62,4 57,9 

Drevovina, brúsne 

drevo 4 697 - 1 4 698 8 610 0 0 8 610 0,1 0,1 

Banské výrezy 8 284 963 8 691 17 938 17 320 3 083 0 20 403 0,4 0,3 

Žrde 10 007 0 283 10 291 18 011 5 357 18 373 0,2 0,3 

Vlákninové drevo 935 112 184 530 14 275 1 133 918 1 233 942 147 440 20 817 1 402 199 22,6 22,5 

Drevo na energetické 

účely 71 393 - 5 748 77 141 58 962 0 2 978 61 940 1,5 1,0 

Palivové drevo 118 910 84 11 364 130 358 197 590 324 15 185 213 099 2,6 3,4 

Drevo na pni 139 577 - 368 139 946 204 339 0 1 640 205 979 2,8 3,3 

Surové kmene 357 431 1 404 4 340 363 176 635 602 45 544 1 579 682 725 7,2 11,0 

Spolu 4 672 908 222 853 129 379 5 025 140 5 807 751 289 684 127 109 6 224 544 100,0 100,0 

Listnaté drevo 

Výrezy I. triedy 3 576 2 372 - 5 948 1 179 1 192 0 2 371 0,2 0,1 

Výrezy II. triedy 24 998 10 878 - 35 876 17 501 7 748 0 25 249 1,2 0,8 

Výrezy III.A, B, C 

triedy 1 238 746 42 600 11 884 1 293 230 1 111 570 34 003 6 978 1 152 551 41,6 37,9 

Banské výrezy 3 087 - 34 3 121 219 0 77 296 0,1 0,0 

Žrde - - 180 180 11 0 109 120 0,0 0,0 

Vlákninové drevo 1 514 739 4 462 1 523 1 520 724 1 561 187 22 136 6 808 1 590 131 49,0 52,2 

Drevo na energetické 

účely 48 339 - 2 452 50 791 36 174 0 0 36 174 1,6 1,2 

Palivové drevo 123 143 1 515 6 686 131 344 187 241 0 6 959 194 200 4,2 6,4 

Drevo na pni 32 772 - 569 33 341 29 495 0 452 29 947 1,1 1,0 

Surové kmene 30 434 53 1 304 31 791 12 867 0 107 12 974 1,0 0,4 

Spolu 3 019 835 61 880 24 632 3 106 347 2 957 444 65 079 21 490 3 044 013 100,0 100,0 

Ihličnaté + listnaté 

- - 

spolu 7 692 743 284 733 154 011 8 131 487 8 765 195 354 763 148 599 9 268 557 

Rezivo ihličnaté 30 733 1 278 1 813 33 824 39 709 12 231 17 197 69 137 - - 

Rezivo listnaté 4 538 1 841 244 6 623 1 193 815 21 2 029 - - 

Lesné energetické 

štiepky 122 775 15 454 199 138 428 113 032 1 245 0 114 277 

- - 

Prameň: Štvrťročný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04, colná štatistka SR, údaje NLC- 

LVÚ Zvolen 

Poznámka: 

Dodávky na vývoz zahrňujú len drevo priamo dodané vlastníkmi (užívateľmi) lesov. 

Rozdiely medzi dodávkami a predajom dreva spôsobuje prepočet dodávok reziva, čo predaj 

neobsahuje. Rezivo sa prepočítava na sortimenty triedy I. – IV. akosti koeficientmi 0,65 ihličnany a 

0,70 listnáče. Dodávky reziva na domáci trh sa pripočítavajú k sortimentom na domáci trh. 

Dodávky reziva na export sa pripočítavajú k sortimentom na export. V dodávkach je aj drevo, 

z ktorého sa vyrába rezivo na vlastnú spotrebu 

41

5.2 Vývoz a dovoz dreva 

Z údajov v colnej štatistike vyplýva, že v roku 2008 sa vyviezlo 2 289 tis. m 3 

drevav hodnote 3 165 mil. Sk. Vlastníci a užívatelia lesov predali do zahraničia drevo 

v objeme 355 tis. m 3 . Z toho bolo 290 tis. m 3 ihličnatého a 65 tis. m 3 listnatého dreva. Rozdiel 

1 934 tis.m 3 vyviezli rôzne iné subjekty, najmä obchodné spoločnosti. Lesnícke subjekty 

len miernezvýšili vývoz dreva a to predovšetkým neštátne, ktoré vyviezli viac o 70 tis. m 3 

v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Obchodné nelesnícke subjekty zvýšili vývoz o 686 

tis. m 3 . 

Obrázok 5.2-1 Vývoz ihličnatého dreva lesníckymi subjektmi 

Prameň: Štvrťročné výkazy o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR), Údaje MH SR, Štatistický úrad 

SR a NLC-LVÚ Zvolen 

Obrázok 5.2-2 Vývoz listnatého dreva lesníckymi subjektmi 

Prameň: Štvrťročné výkazy o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR), Údaje MH, Štatistický úrad SR 

a NLC-LVU Zvolen 

Tabuľka 5.2-1 Vývoz sortimentov surového dreva do zahraničia v rokoch 2007 a 2008 

Sortiment dreva 

2007 2008 

tis. m 3 % tis. m 3 % 

Ihličnaté výrezy (I. až III. triedy akosti) 544 35,5 1 010 44,1 

Ihličnaté drevo IV. a V. triedy akosti 379 24,7 746 32,6 

Listnaté výrezy (I. až III. triedy akosti) 122 8,0 100 4,4 

Listnaté drevo IV. a V. triedy akosti 412 26,9 337 14,7 

Palivové drevo 76 4,9 97 4,2 

42

Spolu 1 533 100 2 290 100 

Prameň: Colná štatistika SR 

Vývoz dreva zo Slovenska klesal od roku 2000 do roku 2005. Nárast v roku 2005 na 

1 815 tis. m 3 bol v dôsledku urýchlenej potreby spracovania kalamity. Zo Slovenska sa v roku 

2008 vyviezlo 392 tis. m 3 ihličnatého reziva a 50 tis. m 3 listnatého reziva, z čoho lesnícke 

subjekty vyviezli 12 tis. m 3 ihličnatého a 1 tis. m 3 listnatého reziva. Údaje o dovoze 

sortimentov surového dreva zo zahraničia v rokoch 2007 a 2008 sa uvádzajú v tabuľke 5.2- 

2. 

Tabuľka 5.2-2 Dovoz sortimentov surového dreva zo zahraničia 

Sortiment dreva 

2007 2008 

tis. m 3 % tis. m 3 % 

Ihličnaté výrezy (I. až III. triedy akosti) 15 3,6 9 1,1 

Ihličnaté drevo IV. a V. triedy akosti 46 11,2 218 27,0 

Listnaté výrezy (I. až III. triedy akosti) 74 18,0 23 2,8 

Listnaté drevo IV. a V. triedy akosti 265 64,3 500 61,9 

Palivové drevo 12 2,8 58 7,2 

Spolu 413 100 808 100 

Prameň: Colná štatistika SR 

5.3 Spotreba dreva 

V záujme zvýšenia zamestnanosti a príjmov obyvateľstva sa presadzuje spracovanie 

vyprodukovanej suroviny v domácom prostredí a zvyšovanie pridanej hodnoty vo výrobkoch 

z dreva. Realizáciu týchto zámerov potvrdzujú údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke, 

z ktorých vidno postupný nárast produkcie i spotreby základných sortimentov surového 

dreva v m 3 na obyvateľa. 

Tabuľka 5.3-1 Produkcia a spotreba dreva na obyvateľa 

Sortiment 

2000 2006 2007 2008 

m 3 na obyvateľa 

Guľatina - produkcia 1,082 1,463 1,506 1,713 

Guľatina - spotreba 0,805 1,299 1,298 1,439 

Priemyselná guľatina – produkcia 0,943 1,405 1,428 1,610 

Priemyselná guľatina – spotreba 0,751 1,242 1,232 1,344 

Vláknina - produkcia 0,488 0,469 0,521 0,553 

Vláknina - spotreba 0,360 0,344 0,432 0,486 

Prameň: Štvrťročné výkazy o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) , Údaje MH SR, Štatistický úrad SR, 

NLC - LVÚ Zvolen 

5.4 Ceny dreva v tuzemsku a zahraničí 

Objem predaja dreva sa medziročne zvýšil takmer o 14 %, najmä kvôli vyššiemu exportu 

dreva do zahraničia (+27,9 %). Na zvýšení predaja sa podieľalo najmä ihličnaté drevo. 

Priemerné speňaženie dreva v LH SR naproti tomu kleslo až o 12 %. Najmä koncom roka 

2008 sa na speňažení sortimentov dreva a dopyte po nich prejavila finančná a ekonomická 

kríza. Rozdiel priemerného speňaženia v štátnom a neštátnom sektore bol minimálny (0,5 % 

v prospech štátneho sektora). Trend vývoja priemerného speňaženia od roku 2000 je na 

obrázku 5.4–1. 

43

Obrázok 5.4-1 Vývoj priemerného speňaženia dreva v rokoch 2000 – 2008 

44

Tabuľka 5.4-1 Predaj a priemerné speňaženie sortimentov dreva v lesnom hospodárstve SR v roku 2008 

Č. r. Sortiment 

Predaj sortimentov dreva (m 3 ) Priemerná cena sortimentov dreva Sk/ m 3 Tržby spolu Sk 

Tuzemsko Export Spolu Tuzemsko Export Spolu Tuzemsko Export Spolu 


1 Výrezy I. triedy 90 156 246 3 800 4 127 4 007 341 973 643 810 985 783 

2 Výrezy II. triedy 6 883 756 7 639 3 066 3 431 3 102 21 102 817 2 594 146 23 696 963 

3 Výrezy III. A, B triedy 3 451 000 102 201 3 553 201 1 603 1 485 1 599 5 531 464 853 151 785 859 5 683 250 712 

4 Drevovina (brúsne drevo) 8 610 0 8 610 1 368 1 368 11 774 829 0 11 774 829 

5 Banské drevo 17 320 3 083 20 403 1 628 1 069 1 544 28 201 449 3 295 727 31 497 176 

6 Žrde 18 284 5 18 289 815 1 095 815 14 906 064 5 475 14 911 539 

7 Vlákninové drevo 1 240 942 150 317 1 391 259 790 954 807 979 892 916 143 452 683 1 123 345 599 

8 Drevo na energetické účely 61 940 0 61 940 325 325 20 130 500 0 20 130 500 

9 Palivové drevo 195 590 1 282 196 872 472 251 470 92 283 371 321 782 92 605 153 

10 

Vybrané sortimenty spolu 

(r.1 až 9 ) 

5 000 659 257 800 5 258 459 1 340 1 172 1 332 6 700 098 772 302 099 482 7 002 198 254 

11 Drevo ihličnaté na pni 204 339 0 204 339 719 719 146 929 528 0 146 929 528 

12 Surové ihličnaté kmene 636 602 45 892 682 494 1 176 1 564 1 202 748 416 119 71 796 853 820 212 972 

13 Ihličnaté drevo spolu 5 841 600 303 692 6 145 292 1 300 1 231 1 297 7 595 444 419 373 896 335 7 969 340 754 


14 Výrezy I. triedy 1 179 1 192 2 371 10 142 10 622 10 383 11 957 080 12 661 352 24 618 432 

15 Výrezy II. triedy 17 501 7 748 25 249 4 690 6 186 5 149 82 074 868 47 932 719 130 007 587 

16 Výrezy III. A,B,C triedy 1 113 277 35 169 1 148 446 1 809 1 908 1 812 2 013 963 948 67 108 445 2 081 072 393 

17 Banské drevo 219 0 219 1 883 1 883 412 377 0 412 377 

18 Žrde 11 0 11 1 718 1 718 18 898 0 18 898 

19 Vláknin. a netried. drevo 1 561 187 22 136 1 583 323 1 115 1 478 1 120 1 741 156 543 32 722 517 1 773 879 060 

20 Drevo na energetické účely 36 174 0 36 174 567 567 20 510 658 0 20 510 658 

21 Palivové drevo 187 241 0 187 241 935 935 175 161 959 0 175 161 959 

22 

Vybrané sortimenty spolu (r.14 

až 21 ) 

2 916 789 66 245 2 983 034 1 387 2 422 1 410 4 045 256 331 160 425 033 4 205 681 364 

23 Drevo listnaté na pni 29 495 0 29 495 485 485 14 303 085 0 14 303 085 

24 Surové listnaté kmene 12 867 0 12 867 1 184 1 184 15 229 254 0 15 229 254 

25 Listnaté drevo spolu 2 959 151 66 245 3 025 396 1 377 2 422 1 400 4 074 788 670 160 425 033 4 235 213 703 

26 Ihličnaté + listnaté drevo spolu 8 800 751 369 937 9 170 688 1 326 1 444 1 331 11 670 233 089 534 321 368 12 204 554 457 

Prameň: Štátne štatistické zisťovanie Les (MP SR) 2-04 

45

Č. 

r. 

Tabuľka 5.4-2 Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR v rokoch 2007 - 2008 v Sk./m 3 

Sortiment 

Tuzemská cena Exportná cena Tuzemsko + Export 

2007 2008 

2008/ 

2007 

2007 2008 

2008/ 

2007 

2007 2008 

2008/ 

2007 


1 Výrezy I. triedy 3 478 3 800 1.09 3 974 4 127 1.04 3 551 4 007 1.13 

2 Výrezy II. triedy 3 218 3 066 0.95 3 321 3 431 1.03 3 228 3 102 0.96 

3 Výrezy III. A, B,C triedy 1 830 1 603 0.88 1 560 1 485 0.95 1 826 1 599 0.88 

4 Stĺpy 1 443 1 368 0.95 – 0 – 1 443 1 368 0.95 

5 Banské drevo 1 494 1 628 1.09 1 384 1 069 0.77 1 483 1 544 1.04 

6 Žrde 798 815 1.02 – 1 095 – 798 815 1.02 

7 Vlákninové drevo 949 790 0.83 1 102 954 0.87 974 807 0.83 

8 Lesné štiepky 332 325 0.98 – 0 – 1 223 325 0.27 

9 Palivové drevo 451 472 1.05 1 268 251 0.20 452 470 1.04 

10 


(r.1 až 9 ) 

1 567 1 340 0.85 1 190 1 172 0.99 1 548 1 332 0.86 

11 Drevo ihličnaté na pni 701 719 1.03 – 0 – 701 719 1.03 

12 Surové ihličnaté kmene 1 409 1 176 0.83 1 419 1 564 1.10 1 410 1 202 0.85 

13 Ihličnaté drevo spolu 1 530 1 300 0.85 1 191 1 231 1.03 1 514 1 297 0.86 


14 Výrezy I. triedy 10 582 10 142 0.96 10 407 10 622 1.02 10 512 10 383 0.99 

15 Výrezy II. triedy 4 986 4 690 0.94 6 006 6 186 1.03 5 295 5 149 0.97 

16 Výrezy III. A, B,C triedy 1 818 1 809 1.00 2 464 1 908 0.77 1 840 1 812 0.98 

17 Banské drevo 1 610 1 883 1.17 – 0 – 1 610 1 883 1.17 

18 Žrde – 1 718 – – 0 – – 1 718 – 

19 Vláknin. a netried. drevo 1 229 1 115 0.91 1 607 1 478 0.92 1 230 1 120 0.91 

20 Lesné štiepky 514 567 1.10 – 0 – 1 528 567 0.37 

21 Palivové drevo 840 935 1.11 1 716 0 0.00 850 935 1.10 

22 


(r.14 až 21 ) 

1 492 1 387 0.93 3 278 2 422 0.74 1 530 1 410 0.92 

23 Drevo listnaté na pni 381 485 1.27 – 0 – 381 485 1.27 

24 Surové listnaté kmene 1 323 1 184 0.89 1 425 0 – 1 323 1 184 0.89 

25 Listnaté drevo spolu 1 478 1 377 0.93 3 272 2 422 0.74 1 516 1 400 0.92 

26 

Ihličnaté + listnaté drevo 

spolu 

Prameň: Štátne štatistické zisťovanie Les (MP SR) 2-04 

1 510 1 326 0.88 1 655 1 444 0.87 1 515 1 331 0.88 

6. EKONOMIKA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA 

6.1 Tržby a výnosy v lesnom hospodárstve 

Tržby a výnosy LH SR v roku 2008 klesli o 1,9 %. Pokles bol v štátnych organizáciách 

LH, aj v neštátnych subjektoch. 

Tabuľka 6.1-1 Tržby a výnosy v LH SR v bežných cenách (mil. Sk) 

46

Subjekty užívania lesov 1990 1995 2000 2005 2007 2008 

Štátne organizácie LH 4 531 5 118 6 504 9 708 9 895 9 782 

Neštátne subjekty -- 2 376 3 178 4 071 5 514 5 339 

Spolu 4 531 7 494 9 682 13 779 15 409 15 121 

Prameň: PIL 2009, Správy o LH SR, Osobitný zisťovací dotazník MP SR, Rezortný štatistický výkaz Les V (MP 

SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP SR) 2-04, Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 

1-01, Uč POD 2-01; Vypracoval: NLC – LVÚ Zvolen 

6.1.1 Tržby za drevo 

V roku 2008 sa predal jeden z najväčších objemov dreva v histórii lesníctva a aj napriek 

12 % zníženiu speňaženia oproti roku 2007 sa získal v bežných cenách doteraz najvyšší 

objem tržieb za drevo. Zvýšenie ťažby vyplynulo z vysokého podielu náhodnej ťažby 

(64,6 %) dominujúcej podkôrnikovej kalamity a kalamitného odumierania smrečín. Podiel 

vo zvýšenej ťažbe a predaji dreva mala aj zvýšená ponuka dreva a nadväzujúce zníženie 

speňaženia dreva v dôsledku recesie na svetových trhoch. Objem predaja dreva tvoril 96,8 % 

objemu realizovanej ťažby dreva. Tržby za drevo oproti roku 2007 zostali takmer na rovnakej 

úrovni, stúpli iba minimálne o 0,07 %. Prírastok tržieb za drevo bol spôsobený výlučne 

zvýšeným objemom predaja dreva. Pri rovnakom speňažení dreva ako v roku 2007 by tržby 

za drevo vzrástli o takmer 14 %. 

Tabuľka 6.1.1-1 Tržby za drevo v lesnom hospodárstve SR v bežných cenách (mil. Sk) 



Neštátne subjekty – 2 074 2 483 3 720 5 164 5 019 

Spolu 2 604 5 614 7 104 11 355 12 195 12 204 

Prameň: PIL 2009, Správy o LH SR, Osobitný zisťovací dotazník MP SR, Rezortný štatistický výkaz Les V 

(MP SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP SR) 2-04, Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1- 

01, Uč POD 2-01 

Vypracoval: NLC – LVÚ Zvolen 

6.1.2 Ostatné tržby a výnosy 

Ostatné tržby a výnosy LH celkom medziročne klesli o 9,2 %. V sektore štátnych 

organizácií LH klesli o 9,3 % a v neštátnych lesoch o 8,6 % (tabuľka 6.1.2-1). V ostatných 

tržbách a výnosoch sú zahrnuté príjmy a výnosy z predaja produktov ostatnej lesnej 

produkcie, z predaja výrobkov pridruženej výroby, čiastka zhodnotenia guľatiny vo 

vyrobenom rezive pre trhové účely a poľovníckych, turistických a lesníckych služieb, 

strojárskej a ostatnej výroby. Zahrňuje tiež výnosy z prenájmu a predaja lesného majetku, 

výnosy finančného kapitálu a cenných papierov. Časť produkcie ostatných tržieb a výnosov 

v štátnych lesných organizáciách za rok 2008 sa prezentuje v tabuľke 6.1.2-2. 

Tabuľka 6.1.2–1 Ostatné tržby a výnosy v lesnom hospodárstve SR v bežných cenách (mil. Sk) 



Neštátne subjekty – 302 695 351 350 320 

Spolu 1 927 1 880 2 578 2 424 3 214 2 917 

Prameň: Správy o LH SR, Osobitný zisťovací dotazník od vlastníkov a užívateľov lesa; 


Tabuľka 6.1.2–2 Štruktúra časti ostatnej lesnej produkcie a pridruženej výroby v štátnych 

organizáciách LH za rok 2008 

Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 

Produkcia 

Tržby 

(tis. Sk) 

47

Ostatná 

produkcia 

Pridružená 

výroba 

tovarov 

a služieb 

lesná 

Produkcia vianočných stromčekov tis. ks 5,582 784,0 

Produkcia čačiny (konáre ihličnanov) tis. kg 1,347 378,0 

Krmivá - 3 425,0 

Produkcia reziva v pridruženej Ihličnaté 

m 

drevárskej výrobe 

43 940 182 349,0 

Listnaté 2 029 17 819,0 

Služby v turistickom ruchu 

- - 22 692,0 

(napr. chatová rekreácia, agroturistika) 

Strojárska výroba (výroba strojov, zariadení) - - 84 430,0 

Služby v strojárskej výrobe (opravy, údržba) - - 49 839,0 

Spolu - - 361 716,0 

Prameň: Štátne štatistické zisťovanie Les D (MP SR) 2-04, SL MP SR (Osobitné zisťovanie vykonané v štátnych 

organizáciách LH) 


6.1.3 Podpora lesného hospodárstva z verejných zdrojov 

Podpora lesníctva z verejných zdrojov sa rozlišuje na podporu pre LH (štátne organizácie 

tohto odvetvia a neštátny sektor) a ostatné podpory. Ostatné podpory zahŕňajú orgány štátnej 

správy LH (ŠSLH), Národné lesnícke centrum a Múzeum vo Svätom Antone. V roku 2008 

bola do lesníctva zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ poskytnutá čiastka 557,7 mil. Sk, z toho 

do LH čiastka 275,5 mil. Sk. 

Tabuľka 6.1.3-1 Prehľad o poskytnutí verejných zdrojov do lesníctva v mil. Sk 

Zdroj, 

nositeľ 

Bežné výdavky 

Lesné hospodárstvo 

Kapitálové výdavky 

(investície) 

Spolu 

Kapitola rozpočtu MP SR 

08V 01 – Podpora LH zo štrukturálnych 

3,7 67,4 71,1 

fondov (SOP a PRV) 

08V 02 – Obnova a rozvoj LH 

135,8 0,0 135,8 

Iné zdroje 49,6 19,0 68,6 

Spolu LH 189,0 86,4 275,5 

Ostatné (MP SR – ŠR) 

NLC Zvolen 147,7 0,0 147,7 

Krajské lesné úrady a SL MP SR 117,5 1,9 119,4 

Múzeum Svätý Anton 5,1 10,0 15,1 

Spolu ostatné 270,3 11,9 282,2 

Spolu lesníctvo 459,3 98,4 557,7 

Prameň: SL MP SR, PPA MP SR 


V roku 2008 MP SR z kapitoly rozpočtu poskytlo prostriedky v rámci programu 08V – 

Udržateľné lesné hospodárstvo (podprogram 08V01 – Podpora lesného hospodárstva zo 

štrukturálnych fondov, podprogram 08V02 – Obnova a rozvoj lesného hospodárstva 

a podprogram 08V03 – Výskum a odborná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo), 

z programu 090 – Tvorba, regulácia a implementácia politík (podprogram 090-01 Podpora 

programov, podprogram 090-04 Pôdohospodársky informačný systém, podprogram 090-05 

Štatistický informačný systém). 

Podpory z iných zdrojov získali LPM Ulič, VLM Pliešovce, VšLP TU Zvolen, a školské 

lesné podniky. NLC získalo okrem finančných prostriedkov z podprogramu 08V03 – 

Výskum a odborná pomoc pre udržateľné LH, aj finančné prostriedky z SOP 

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Opatrenie 2.4), Programu rozvoja vidieka (Opatrenie 

1.6), Európskeho sociálneho fondu, Programu EQUAL a finančné prostriedky na 

medzinárodné projekty. 

Tabuľka 6.1.1-2 Použitie verejných zdrojov v lesnom hospodárstve v mil. Sk 

48

Použitie Štátny sektor Neštátny sektor Spolu 

Lesnícka činnosť 15,6 3,7 19,3 

Investície 28,0 58,4 86,4 

Iná činnosť 134,3 35,5 169,8 

Spolu 177,9 97,6 275,5 

Prameň: SL MP SR, PPA MP SR 


Obrázok 6.1.3-1 Vývoj štátnej podpory LH na výkony vo verejnom záujme v rokoch 

1990 až 2008 (mil. Sk) 

Na podpore LH SR sa od roku 2004 významnou mierou podieľajú finančné prostriedky zo 

štrukturálnych fondov EÚ (Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 

a Program rozvoja vidieka – PRV). Táto podpora LH je financovaná z Európskeho 

poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu (EAGGF). 

Podpora LH z verejných zdrojov dosiahla v bežných cenách 27,4 % z úrovne v roku 

1990 a v stálych cenách roku 1990 len 4,6 %. Tento stav spôsobuje, že sa neuplatňujú 

v dostatočnej miere najnovšie a ekologické technológie v LH a nie sú v dostatočnej miere 

kompenzované ekologické a sociálne funkcie lesov a zvýšené náklady na ne sa musia 

pokrývať z tržieb za drevnú hmotu. 

6.2 Náklady lesného hospodárstva 

Celkové náklady výrobnej, obchodnej a ostatnej činnosti subjektov LH medziročne klesli 

o 1,2 %, čo bolo zrejme podmienené poklesom ceny energií ale i vplyvom hospodárskej 

krízy. Celkové náklady v pestovnej činnosti vykazujú nepatrný medziročný nárast o 1,2 % 

a v ťažbovej činnosti o 4,8 %. Nárast nákladov pestovnej aj ťažbovej činnosti v štátnych 

organizáciách LH súvisí s prírastkom objemu výkonov týchto činností. V sektore neštátnych 

lesov sa tento trend nepotvrdil. Napriek prírastku objemu takmer všetkých výkonov pestovnej 

a ťažbovej činnosti došlo k poklesu nákladov týchto činností. Zvyšovanie nákladov 

v neštátnom sektore čiastočne brzdí nezaevidovaná cena práce vlastníkov a užívateľov lesa, 

ktorí zabezpečujú obhospodarovanie vo svojej réžii. 

Tabuľka 6.2-1 Vývoj nákladov lesného hospodárstva v bežných cenách (mil. Sk) 

49

Ukazovateľ 1990 1995 2000 2005 2007 2008 

Náklady výroby spolu 4 326 7 419 9 497 13 061 14 348 14 180 

Materiál. nákl. vrátane odpisov 1 976 3 226 3 990 5 139 6 760 7 043 

z toho: odpisy 596 813 834 976 964 

Osobné náklady 2 056 2 304 3 891 4 175 3 900 3 931 

z toho: mzdové náklady 1 490 2 789 2 985 2 834 2 796 

Prameň: PIL 2009, Správy o LH SR, Osobitný zisťovací dotazník od vlastníkov a užívateľov lesa, Rezortný 

štatistický výkaz Les V (MP SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP SR) 2- 

04,Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč POD 2-01, 


6.2.1 Materiálové náklady vrátane odpisov 

Medziročný vývoj materiálových nákladov, vrátane odpisov významne ovplyvnil pokles 

trhovej ceny pohonných hmôt a mazadiel (PHM) a zmrazenie cien prevažnej časti energií. 

Ich hodnota sa medziročne znížila o 4,2 %, zatiaľ čo pri odpisoch došlo medziročne 

k poklesu o 1,2 %, z toho dôvodu čisté materiálové náklady vykazovali medziročný 

nárast iba o 5,1 %. 

6.2.2 Osobné náklady 

Osobné náklady v LH vzrástli medziročne iba minimálne o 0,8 %. V štátnom sektore bol 

nárast o 0,9 % pri raste objemu väčšiny výkonov lesnej výroby. V neštátnom sektore vzrástli 

osobné náklady iba o 0,6 % pri nepatrnom raste počtu zamestnancov o 0,07 %. Hlavným 

faktorom rastu produktivity práce a zvýšenia priemerných nominálnych (8,1 %) a reálnych 

miezd (3,2 %) bol v LH SR rast objemu výkonov. Okrem osobných a mzdových nákladov je 

pre neštátnych vlastníkov lesa významná aj čiastka čistého dôchodku, ktorá je súčasťou čistej 

pridanej hodnoty (ČPH) zo samostatnej činnosti, resp. čistého zisku z podnikania. 

6.2.3 Nákladovosť lesnej výroby 

Ukazovatele prírodného výrobného faktora štátnych organizácií LH a neštátnych 

subjektov (tabuľka 6.2.3-1) aj za rok 2008 potvrdzujú vyrovnanosť kvality lesných 

ekosystémov hospodárskych lesov obhospodarovaných vlastníkmi štátnych a neštátnych 

lesov. Nepatrne priaznivejšie je pre neštátny sektor zastúpenie hospodárskych lesov, 

zastúpenie skupiny ihličnatých drevín, a zásoba spolu na ha lesa. Pre lesy štátnych organizácií 

LH sú priaznivejšie: priemerná bonita skupiny ihličnatých i listnatých drevín a zásoba dreva 

na ha skupiny ihličnatých drevín. 

Tabuľka 6.2.3–1 

Kvalita prírodného výrobného faktora štátnych organizácií lesného 

hospodárstva a neštátnych subjektov v roku 2008 

Ukazovateľ m. j. 


hospodárske (H) 

ochranné (O) 

osobitného určenia (U) 

Zastúpenie skupín drevín v lesoch H 

ihličnaté 

listnaté 

Priemerná bonita skupín drevín v lesoch H 

ihličnaté 

listnaté 

tis. ha / % 

Štátne 

organizácie LH 

716/67 

178/17 

173/16 

% 31,6 

68,7 

Neštátne 

subjekty 

618/71 

152/18 

96/11 

41,0 

59,0 

Spolu 

1 333/69 

330/17 

270/14 

36,0 

64,0 

m 30,6 

25,5 

29,9 

25,2 

30,3 

25,4 

spolu 233 239 236 

50

Prameň: Súhrnné informácie o stave lesov SR, 2009, PIL 2009 

Tabuľka 6.2.3–2 Priemerné celkové náklady vybraných výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti 

v Sk na meraciu jednotku 

Výkon – činnosť 

Meracia Štátne organizácie LH Neštátne subjekty Spolu 

jednotka 2007 2008 2007 2008 2007 2008 

Obnova lesa celkom Sk.ha -1 56 166 37 223 35 085 26 906 46 636 32 762 

Umelá obnova lesa Sk.ha -1 61 553 58 313 51 635 39 756 57 072 50 130 

Prirodzená obnova lesa Sk.ha -1 5 714 1 545 3 437 3 828 4 683 2 509 

Starostlivosť o lesné 

kultúry 

Sk.ha -1 11 073 6 998 6 170 6 493 9 521 6 833 

Ochrana mladých 

lesných porastov 

Sk.ha -1 4 600 4 944 5 107 4 890 4 825 4 920 

Prerezávky Sk.ha -1 5 255 6 007 3 944 6 146 7 807 6050 

Ochrana lesa Sk.ha -1 lesa 149 196 44 84 118 136 

Sk.ha -1 lesa 1 297 852 985 919 1 159 882 

Pestovná činnosť 

Sk.ha -1 obn. 

257 265 107 615 142 036 123 221 205 171 114 370 

plochy 

Sk.m -1 ťažby 284 174 238 207 264 188 

Ťažba dreva Sk.m -3 153 151 255 194 198 169 

Približovanie dreva Sk.m -3 320 341 235 200 283 275 

Manipulácia dreva Sk.m -3 217 120 58 54 149 105 

Odvoz dreva Sk.m -3 201 204 78 92 148 177 

Výstavba a oprava 

zvážnic a údržba 

lesných ciest a lesných 

skladov 

Ťažbová činnosť 

Sk.m -3 ťažby 

148 84 120 36 140 63 

Sk.m 3 1 159 1 018 794 534 989 812 

Sk.ha -1 lesa 4 789 4 963 3 289 2 375 4 125 3 805 

Sk.m -3 ťažby 1 454 1 193 1 110 740 1 267 1 001 

Sk.ha -1 lesa 6 086 5 815 4 274 3 615 5 284 4 687 

Pestovná a ťažbová 

činnosť spolu 

Prameň: PIL 2009, Výkaz L-144, Rezortné štatistické výkazy MP SR Les F (MP SR) 7-01, Les P (MP SR) 1-06, 

Les D (MP SR) 2-04, Les V (MP SR) 5-01, les V (MP SR) 1-04, Uč Pod 1-01, Uč Pod 2-01, Rozborové štandardy 

štátnych lesných podnikov, Správy o LH SR 


Ukazovatele intenzity výkonov lesnej výroby v neštátnom sektore sa aj v roku 2008 

generovali z údajov výberového súboru spravodajských jednotiek. Jednotkové náklady 

výkonov ťažbovej činnosti za celé LH klesli pri všetkých prezentovaných výkonoch okrem 

odvozu dreva. Oddelene za štátny a neštátny sektor klesli jednotkové náklady u väčšiny 

výkonov ťažbovej činnosti, ale s rozdielnou intenzitou (tabuľka 6.2.3-2). V roku 2008 

pokračoval trend približovania jednotkových celkových nákladov u väčšiny výkonov 

pestovnej a ťažbovej činnosti štátnych a neštátnych lesov. Väčšie alebo menšie rozdiely vo 

vývoji nákladovosti jednotlivých výkonov vznikali a budú vznikať z náhodných rozdielov 

prírodno-výrobných podmienok lesnej výroby v danom roku. 

6.3 Intenzita využívania výrobných faktorov a hospodársky výsledok 

51

6.3.1 Hodnota výrobných faktorov 

Hodnota prírodného výrobného faktora (lesných pozemkov a lesných porastov) vyjadrená 

jeho všeobecnou hodnotou (úradnou trhovou cenou) sa zmenila oproti roku 2007 v dôsledku 

presunov časti lesov ich odovzdaním pôvodným vlastníkom, resp. prenájmom 

štátnychorganizáciách LH (tabuľka 6.3.1-1). Hodnota kapitálu v zostatkovej 

hodnote LH SR 

medziročne mierne vzrástla o 5,3 %, v štátnych lesoch o 6 % a neštátnych lesoch o 2,1 %. 

Celková hodnota práce vzrástla medziročne iba o 0,85 %. 

Tabuľka 6.3.1–1 Hodnota prírodného výrobného faktora, kapitálu a práce v roku 2008 

Výrobný faktor a kapitál 

Sektor (v mil. Sk) 

Spolu Priemer v tis. Sk 

Štátne 

Neštátne subjekty mil. Sk na ha lesa 

organizácie LH 

Lesné pozemky 21 801 15 530 37 331 18,60 

Lesné porasty 153 847 119 831 273 678 136,37 

Spolu 175 648 135 361 311 009 154,98 

HIM v zostatkovej hodnote 8 843 1190 10 033 5,93 

z toho: budovy a stavby 7 524 650 8 174 4,07 

stroje a zariadenia 1 319 540 1 859 0,93 

Hodnota práce (osobné náklady) 2 431 1 500 3 931 1,96 

Prameň: Súhrnné informácie o stave lesov SR 2009, PIL 2009, Výsledovka Uč POD 2-01, Les V 


6.3.2 Intenzita využívania výrobných faktorov 

Medziročné porovnanie využívania hlavných výrobných faktorov je zrejmé z indexu 

zmien vybraných intenzitných ukazovateľov (tabuľka 6.3.2-1). Medziročne poklesla intenzita 

využívania prírodného zdroja a faktora práce od 1,1 % do 1,2 % (tržby a výnosy a mzdy) a 

vzrástlo využívanie kapitálu o 4,2 % (materiálové náklady vrátane odpisov). 

Tabuľka 6.3.2–1 Intenzita využívania výrobných faktorov v nominálnej hodnote bežného roka 

(Sk. ha -1 ) 

Ukazovateľ 

Roky 

Index rastu 

2006 2007 2008 2008/2007 

Tržby a výnosy 6 884 7 678 7 534 0,981 

z toho dotácie na lesnícku činnosť 60,82 4,98 9,47 1,902 

Náklady výroby 6 313 7 149 7 065 0,988 

Materiálové náklady vrátane odpisov 2 800 3 368 3 509 1,042 

Odpisy 418 486 480 0,988 

Mzdové náklady 1 321 1 412 1 393 0,987 

Prameň: Rezortný štatistický výkaz Les F (MP SR) 7-01, Výsledovka Úč. POD 2-01, Rozborové štandardy št. 

podnikov LH, Les V (MP SR) 5-01, Osobitný zisťovací dotazník MP SR 


6.3.3 Ekonomické výsledky lesného hospodárstva 

Vývoj tržieb a výnosov v LH SR, v bežných cenách vykazuje rastúci trend s poklesom 

v roku 2008. Podobnú tendenciu má aj vývoj hospodárskych výsledkov, okrem roku 2003, 

keď došlo k jeho prepadu do straty. Celkové výsledky LH SR, vzhľadom na výmeru 

obhospodarovanej plochy, ešte stále významne ovplyvňuje kvalita hospodárenia v štátnych 

lesoch. Podpora z verejných zdrojov v nominálnej hodnote (bez zohľadnenia inflácie) 

vykazuje za LH SR trvalý pokles, s najvýraznejším skokom v roku 2004 (obrázok 6.3.3-1). 

52

Obrázok 6.3.3–1 Vývoj tržieb a výnosov, hospodárskeho výsledku a štátnej podpory v LH SR 

Vývoj tržieb a výnosov štátnych organizácií LH v bežných cenách zaznamenal v roku 

2008 malý pokles, ale hospodársky výsledok v bežných cenách rástol. Kvalitu i efektívnosť 

hospodárenia v štátnych organizáciách LH aj v roku 2008 najviac ovplyvňovali výsledky š. p. 

Lesy SR. Podpora v nominálnej hodnote (bez zohľadnenia inflácie) vykazuje v štátnom 

sektore od roku 2004 stabilizovaný stav (obrázok 6.3.3-2). 

Obrázok 6.3.3–2 Vývoj tržieb a výnosov, hospodárskeho výsledku a štátnej podpory 

v štátnych organizáciách lesného hospodárstva 

V sektore neštátnych lesov má vývoj tržieb a výnosov a hospodárskeho výsledku rastúcu 

tendenciu s poklesom v roku 2008. Nízky, ale vyrovnaný priebeh štátnej podpory lesníckej 

činnosti trval do roku 2003, odvtedy mierne klesá. Do hospodárskych výsledkov v sektore 

53

neštátnych lesov sa od roku 2003 zahrňuje aj časť ceny práce vlastníkov a užívateľov lesa 

a ich rodinných príslušníkov (obrázok 6.3.3-3). 

Obrázok 6.3.3–3 Vývoj tržieb a výnosov, hospodárskeho výsledku a štátnej podpory 

v sektore neštátnych lesov 

6.3.4 Hospodársky výsledok 

Ekonomickú stránku konkurencieschopnosti obhospodarovania lesa možno relevantne 

hodnotiť i na základe hospodárskeho výsledku lesnej výroby alebo celej výrobnej činnosti. 

Hospodársky výsledok (HV) lesnej výroby tvorí rozdiel príjmov z predaja dreva, ostatnej 

lesnej produkcie, lesníckych služieb a nákladov pestovnej, ťažbovej činnosti a ostatnej lesnej 

produkcie. HV výrobnej činnosti LH celkom zahrňuje v tržbách aj tovary, produkty a služby 

inej ako lesníckej činnosti, vrátane ich nákladov. HV v roku 2008 dosiahol hodnotu 941 mil. 

Sk. 

Tabuľka 6.3.4-1 Vývoj hospodárskeho výsledku výrobnej činnosti LH (mil. Sk) 

1990 1995 2000 2005 2007 2008 

Hospodársky výsledok 205 75 185 718 1 061 941 

54

6.3.4.1 Hospodársky výsledok štátnych organizácií LH 

HV v štátnych organizáciách LH bol v rokoch 2006-2008 významne ovplyvnený vetrovou 

kalamitou z novembra 2004, následnou podkôrnikovou kalamitou v ihličnatých 

porastochv rokoch 2006 a 2007 a v roku 2008 začínajúcou hospodárskou krízou. Táto 

skutočnosť sa výrazne podpísala na speňažení dreva, tržbách za drevo i nákladoch 

ťažbovej a pestovnej činnosti, ktoré generujú HV lesnej výroby. Došlo k zvýšenému 

objemu ťažby i objemu nadväzujúcich výkonov. HV v štátnych organizácií LH 

ovplyvňuje okrem uvedených skutočností aj zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií 

lesa a celospoločenských potrieb vo vyššej miere, ako to je v neštátnom sektore (napríklad 

správa vodných tokov), povinnosťou je starať sa o viac ako 100 tisíc ha neodovzdaných 

neštátnych lesov a menšie možnosti čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ 

v porovnaní so sektorom neštátnych lesov. HV 

štátnych organizácií LH ovplyvňuje i povinnosť odkladať čiastku zisku na úhradu nájmu 

zozákona a tiež skutočnosť, že ich náklady na pestovnú a ťažbovú činnosť sa 

kryjúz prostriedkov ich obhospodarovania. 

Tabuľka 6.3.4.1-1 Hospodársky výsledok štátnych organizácií LH SR prepočítaný na 

meraciujednotku (Sk) 

Meracia 

Lesná výroba 

Celá výrobná činnosť 

jednotka 2006 2007 2008 2006 2007 2008 

Hospodársky výsledok Sk.ha -1 lesa 644 251 -173 156 123 200 

štátnych organizácií LH Sk.m -3 ťažby 152 60 -36 37 29 41 

Prameň: Rezortný štatistický výkaz Les F(MP SR)7-01, Rezortný štatistický výkaz Les V (MP SR)5-01 


6.3.4.2 Hospodársky výsledok neštátnych subjektov SR 

Hospodárske a ekonomické údaje za neštátny sektor sa získavajú zo základného súboru 

neštátnych subjektov (L 144) a prostredníctvom výberového súboru, tzv. siete spravodajských 

jednotiek (SSJ), v počte okolo 1 200 subjektov. Táto SSJ sa založila podľa objektívnych 

zásad v roku 1997 (Les MP SR 5-01). Treba zdôrazniť, že menšie neštátne lesnícke subjekty 

nerealizujú každoročne celý rozsah výkonov hlavných činností lesnej výroby, preto relevantné 

údaje môže poskytnúť len okolo 600-700 subjektov. Zastúpenie jednotlivých druhov 

vlastníctva neštátnych lesov v SSJ zodpovedá približne ich podielom v základom súbore 

(spoločenstevné lesy 55 %, obecné 37 %, cirkevné a súkromné približne po 4 %). Celková 

výmera subjektov, ktoré každoročne poskytnú údaje tvorí približne 40 % z celkovej výmery 

neštátnych lesov. 

Vetrová kalamita a následná podkôrniková kalamita, kalamitné hynutie smrečín a priebeh 

hospodárskej krízy významne vplývajú aj na hospodárenie a HV subjektov neštátnych lesov. 

Tabuľka 6.3.4.2–1 Hospodársky výsledok neštátnych subjektov LH SR prepočítaný na meraciu 

jednotku (Sk) so započítanou a nezapočítanou cenou práce subjektov 

neštátnych lesov 

Meracia 

Lesná výroba 

Celá výrobná činnosť 

HV neštátne lesy 

jednotka 2006 2007 2008 2006 2007 2008 

Sk.ha 

Započítaná cena práce 

-1 lesa 1095 1542 1667 1105 1035 800 

Sk.m -3 ťažby 269 371 375 272 249 180 

Sk.ha 

Nezapočítaná cena práce 

-1 lesa * 329 463 501 332 311 240 

Sk.m -3 ťažby * 81 111 112 82 75 54 

Prameň: NLC Zvolen, Rezortný štatistický výkaz Les F (MP SR)7-01, Rezortný štat. výkaz Les V MP SR5-01 

Vysvetlivka: * hospodársky výsledok po zahrnutí nezaplatenej vlastnej práce obhospodarovateľov neštátnych 

lesov. 


55

6.4 Ekonomické nástroje 

6.4.1 Cena základných výrobných faktorov 

Pre úradné ohodnotenie lesného majetku, vrátane prírodného výrobného faktora 

a produktov výrobného procesu, v súčasnosti platí metodika regulovaných a trhových cien. 

Metodika regulovaných cien sa uplatňuje podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. 

o stanovení všeobecnej hodnoty lesného majetku a prílohy č. 1 zákona o lesoch č. 326/2005 

Z. z. pre stanovenie hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesa. Regulovaná (úradná 

trhová) hodnota lesného majetku a verejnoprospešných úžitkov lesa sa uplatňuje hlavne vo 

vzťahu k štátu a štátnym orgánom (dane, poplatky, odvody a pod.), a tiež ako orientačná 

úroveň trhovej ceny, akceptujúcej formálne faktory ponuky a dopytu, pre aktérov trhu 

s nehnuteľnosťami alebo stanovení ujmy alebo škody na lesnom majetku. 

6.4.2 Dane 

Najvyšší podiel na odvedených daniach tvorila aj v roku 2008 daň z pridanej hodnoty 

(64 %) a daň z príjmov (22,6 %) (tabuľka 6.4.2-1). Medziročne vzrástli všetky druhy daní 

okrem dane z príjmov. Najvyšší prírastok od roku 2005 vykazuje daň z nehnuteľnosti, čo 

umožňuje novela zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za 

komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v znení neskorších úprav. 

Na celkovej čiastke ročne odvádzaných daní do rozpočtov štátu a obcí sa podieľali štátne 

organizácie LH v roku 2008 čiastkou 66 % a subjekty neštátnych lesov čiastkou 34 %. 

Tabuľka 6.4.2-1 Prehľad daní lesného hospodárstva SR do rozpočtov štátu 

a obcí (mil. Sk) 

Druh dane 

Roky 

1998 2000 2005 2007 2008 

Daň z pridanej hodnoty ŠL 580 551 636 729 802 

(rozdiel odvedenej NL 350 340 360 321 333 

a vrátenej) 

Spolu 930 891 996 1 050 1 135 

Daň z nehnuteľností ŠL 80 73 98 130 152 

NL 30 26 30 43 51 

Spolu 110 99 128 173 203 

Cestná daň ŠL 25 32 28 23 25 

NL 10 8 8 9 10 

Spolu 35 40 36 32 35 

Daň z príjmov * ŠL 133 149 257 204 191 

NL 45 38 171 223 210 

Spolu 178 187 428 427 401 

Spolu ŠL 818 805 1 019 1 086 1 170 

NL 435 412 569 596 604 

Spolu 1 253 1 217 1 588 1 682 1 774 

Prameň: Osobitný zisťovací dotazník MP SR 

Vysvetlivky: * odvodené z vyplatených miezd a hrubého zisku, 

ŠL – štátne organizácie LH, NL – neštátne lesnícke subjekty 


6.4.3 Úvery 

Štátny sektor v roku 2008 čerpal úvery vo výške 845 mil. Sk. Lesy SR, š. p. čerpal v roku 

2008 kontokorentný úver do výšky 700 mil. Sk. 

Neštátny sektor využíval úvery vo vyššej miere ako v minulosti, predovšetkým na nákup 

strojového kapitálu, ale aj výstavbu ciest, na ktoré môžu získať podporu z verejných zdrojov 

56

a fondov EÚ. 

Tabuľka 6.4.3-1 prezentuje výšku poskytnutých úverov štátnemu a neštátnemu sektoru 

podľa jednotlivých rokov. 

Tabuľka 6.4.3-1 Stav využívania úverov v LH SR (mil. Sk) 

Sektor 

Druh úveru Štátne organizácie LH Neštátny sektor * 

Spolu 

2006 2007 2008 2006 2007 2008 2006 2007 2008 

Úver z minulých období 

(ešte nesplatený) 

35 129 162 25 40 50 60 169 212 

Prijaté bankové úvery 

v danom roku 

60 40 683 50 50 45 110 90 728 

Spolu 95 169 845 75 90 95 170 259 940 

Výška majetkovej záruky 28 70 *350 180 200 215 208 270 565 

Úroková miera v % p. a. 6,9 6,0 4,5 6,5 6,2 5,0 6,7 6,0 4,7 

Prameň: Osobitný zisťovací dotazník MP SR 

Vysvetlivka: * odborný odhad 


6.4.4 Odvody za vyňatie lesných pozemkov 

Odvody za stratu mimoprodukčných funkcií lesa sa platia za vyňatie alebo zmenu 

využívania lesných pozemkov podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších 

predpisov. Výšku odvodov určuje v správnom konaní príslušný orgán ŠSLHaP rozhodnutím 

na základe vypracovaného znaleckého posudku oprávnenými znalcami. Odvody za vyňatie 

lesných pozemkov dosiahli v roku 2008 hodnotu 89,8 mil. Sk. Prehľad o odvodoch za vyňatie 

je uvedený v tabuľke 7.1.-1. 

6.4.5 Pokuty a sankcie 

Za nedodržanie ustanovení ukladajú orgány ŠSLHaP pokuty. Výška uložených pokút 

a penále sa týka ročne okolo 400 subjektov sektora štátnych i neštátnych lesov a jej čiastka 

v roku 2008 dosiahla hodnotu okolo 2,7 mil. Sk. Výška uhradených pokút bola okolo 1,6 

mil. Sk, t.j. 57,9 %. Prehľad o pokutách a sankciách je uvedený v tabuľke 7.1-1) 

6.4.6 Náhrady škody na lesnom majetku 

Pre uplatňovanie náhrady škody spôsobenej na lesnom majetku platia všeobecné právne 

predpisy a niektoré ustanovenia zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších 

predpisov. Najvyšší podiel na škodách na lesoch má antropogénna činnosť, najmä imisie 

a v poslednom období aj vplyvy klimatickej zmeny. 

Škodlivý účinok imisií na lesné porasty sa za posledných 10 rokov významne znížil. Imisie 

spôsobujú na lesoch ročne škodu vo výške okolo 500 mil. Sk. Znalecky sa ročne kvantifikuje 

imisná škoda v znaleckých posudkoch pre štátny a neštátny sektor v čiastke okolo 100 mil. 

Sk ročne. Proces vymáhania škôd je však komplikovaný a značne sa oneskoruje. Ročne sa 

reálne vymôže iba okolo 25 % škody stanovenej v znaleckých posudkoch. 

6.4.7 Náhrady za obmedzenie vlastníckych práv 

Náhrada ujmy vyplývajúca zo zákona o ochrane prírody a krajiny po uplatnení 

priemerných hodnôt náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, predstavuje ročne 

čiastku od 620 mil. Sk do 750 mil. Sk. 

V rámci Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 sa realizuje náhrada za 

obmedzenie vlastníckych práv prostredníctvom týchto opatrení: platby v rámci sústavy 

NATURA 2000 (5. stupeň ochrany) a lesnícko-environmentálne platby. Celková alokácia na 

57

tieto opatrenia je vo výške 32,36 mil. eur (975 mil. Sk). V roku 2008 boli zverejnené prvé 

výzvy na podávanie žiadosti na tieto opatrenia. Reálne čerpanie finančných prostriedkov sa 

predpokladá v roku 2009. 

6.5 Investičný rozvoj 

V roku 2008 dosiahol objem investícií v LH SR 1 277 mil. Sk. Stavebné investície 

tvorili 59,0 %, stroje a zariadenia 33,5 % a ostatné investície 7,5 %. V štátnych 

organizáciách LH SR sa zvýšil celkový objem investícií o 11,8 %, v neštátnych 

organizáciách bol približne na úrovni roku 2007 (nárast o 1 %). 

Tabuľka 6.5-1 Objem investícií v rokoch 2007 a 2008 (mil. Sk) 

Z toho 

Druh investície 

LH SR Štátne organizácie Štátne organizácie LH Neštátne subjekty 

MP SR 

2007 2008 2007 2008 2007 2008 2007 2008 

Stavebné práce 495 753 391 597 469 723 26 30 

Stroje a zariadenia 402 428 261 316 316 338 86 90 

Ostatné 264 96 117 3 178 16 86 80 

Spolu 1 161 1 277 769 916 963 1 077 198 200 

Prameň: Štatistický výkaz Les (MP SR) 8-01; osobitné zisťovanie NLC 


6.5.1 Stavebné investície 

Objem prác a dodávok investičnej výstavby dosiahol celkový objem 753 mil. Sk, čo je 

nárast oproti roku 2007 o 52 %, pričom v štátnych organizáciách LH SR vzrástol o 54 % 

a v neštátnych o 15 %. 

Štruktúru stavebných investícií v štátnych organizáciách LH v pôsobnosti MP SR 

dokumentuje tabuľka 6.5.1-1; pri subjektoch neštátnych lesov nie je štruktúra stavebných 

investícií známa. 

Tabuľka 6.5.1-1 Štruktúra stavebných investícií v štátnych organizáciách LH v pôsobnosti MP 

SR 

Sklady 

dreva 

Zahrádzanie 

bystrín 

Stavebné práce (mil. Sk) 

Budovy, 

objekty 

a stavby 

Škôlkárska 

činnosť 

Ostatné 

stavebné 

práce 

Lesné 

cesty 

411 62 28 11 18 67 597 

Prameň: Štatistický výkaz Les (MP SR) 8-01 


Spolu 

6.5.2 Investície na stroje a zariadenia 

Investície na stroje a zariadenia dosiahli v LH v roku 2008 hodnotu 428 mil. Sk, čo je 

oproti roku 2007 nárast o 6 %. V neštátnych lesoch bol nárast o 4,6 %. 

Členenie investícií na stroje a zariadenia v štátnych organizáciách LH v pôsobnosti MP 

SR sa uvádza v tabuľke 6.5.2-1. 

Tabuľka 6.5.2-1 Štruktúra investícií na stroje a zariadenia v štátnych organizáciách LH 

v pôsobnosti MP SR (mil. Sk) 

Stroje a zariadenia na 

Osobná 

a technologická 

doprava 

Výpočtová 

technika 

Počítačové 

programy 

Spolu 

58

ťažbu 

dreva 

približovanie 

dreva 

odvozdreva 

manipuláciu 

dreva 

výrobu 

lesných 

štiepok 

pestovanie 

lesa 

a lesné 

škôlky 

20 12 66 124 3 15 55 15 28 338 

Prameň: Rozbory hospodárskej činnosti štátnych podnikov a organizácií v pôsobnosti MP SR za rok 2009 


6.6 Súhrnný lesnícky ekonomický účet 

Súhrnný lesnícky ekonomický účet (SLEÚ) meria, popisuje a analyzuje tvorbu dôchodku 

LH prostredníctvom účtov produkcie, dôchodkov, podnikateľského zisku a kapitálových 

účtov. SLEÚ poskytuje informácie o vzniku statkov, ich použití a o ekonomických 

procesoch a vzťahoch odvetvia v rámci jednej účtovnej periódy. V roku 2007 sa zaviedol 

systém integrovaných environmentálnych a ekonomických účtov pre LH, ktorý zohľadňuje aj 

ostatné faktory a hlavne poškodenie, resp. zlepšenie prírodného výrobného faktora. V rámci 

týchto integrovaných účtov sa do produkcie LH zahrnula aj hodnota prírastku, ktorý sa 

v danom roku nevyťažil. Po započítaní nevyťaženého prírastku vzrástla hodnota čistého zisku 

z podnikania v roku 2008 z 996 mil. Sk na zhruba 3 mld. Sk. 

Tabuľka 6.6-1 Výsledné ukazovatele súhrnného lesníckeho ekonomického účtu SR za rok 2008 

Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 

59 

Štátny sektor 

Neštátny 

sektor 

Spolu 

Účet produkcie 

1 Použiteľná produkcia (ťažba dreva) 

5 405 4 062 9 467 

2 Konečná produkcia (sortimenty dreva) tis. m 3 5 388 3 783 9 171 

3 Priemerné speňaženie dreva Sk. m -3 1 334 1 327 1 331 

4 Hodnota konečnej produkcie dreva 

7 185 5 020 12 205 

5 Hodnota konečnej ostatnej produkcie 2 436 270 2 706 

6 Hodnota konečnej produkcie spolu 9 621 5 290 14 911 

7 Medzispotreba mil. Sk 

5 221 2 057 7 278 

8 Hrubá pridaná hodnota 4 400 3 233 7 633 

9 Spotreba fixného kapitálu 614 350 964 

10 Čistá pridaná hodnota 3 786 2 883 6 669 

11 Odmeny pracovníkom 

Účet tvorby dôchodkov 

2 431 1 500 3 931 

12 Ostatné dane z produkcie 1 128 579 1 707 

mil. Sk 

13 Ostatné subvencie na produkciu 150 40 190 

14 Čistý dôchodok zo samostatnej činnosti 377 844 1 221 

Účet podnikového zisku 

15 Nájomné prijaté 

88 80 168 

16 Úroky platené 38 40 78 

mil. Sk 

17 Nájomné platené 11 10 21 

18 Čistý zisk z podnikania 262 734 996 

Prameň: Súhrnné informácie o stave lesov SR (SLHP), PIL 2008, Súvaha Uč POD 3-02, Výsledovka POD 2-01, 

Les V 4-01 


Hlavné ukazovatele účtov produkcie, tvorby dôchodkov a podnikového zisku v bežných 

cenách (hodnota konečnej produkcie, hrubej pridanej hodnoty, čistej pridanej hodnoty, čistého

dôchodku a čistého zisku) vykazujú za obdobie od roku 2000 mierny nárast v sledovanom 

období. Pokles čistého zisku z podnikania v roku 2008 je zapríčinený poklesom priemerného 

speňaženia a zvýšením ostatných daní z produkcie, najmä dani z nehnuteľnosti. Nárast 

čistého dôchodku zo samostatnej činností a čistého zisku z podnikania v rokoch 2006-2007 

bol zapríčinený najmä vyšším priemerným speňažením dreva v týchto rokoch. 

Tabuľka 6.6-2 Vývoj ukazovateľov súhrnného lesníckeho účtu SR v bežných cenách (účty 

bežných transakcií) 

Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 

Rok 

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 

Účet produkcie 

Index 

2008/ 

2007 

Použiteľná produkcia 

1 6 218 6 185 6 260 6 652 7 268 10 190 8 357 8 367 9 404 1,124 

(ťažba dreva) 

tis. m 

Konečná produkcia 

3 

2 5 791 5 720 5 607 6 257 7 198 9 287 7 794 8 050 9 171 1,139 

(sortimenty dreva) 

Priemerné speňaženie 

3 Sk. m 

dreva 

-3 1 227 1 341 1 375 1 335 1 315 1 223 1 409 1 515 1 331 0,879 

Hodnota konečnej 

4 7 104 7 567 7 748 8 355 9 468 11 355 10 980 12 195 12 205 1,001 

produkcie dreva 


5 1 996 2 072 2 039 1 878 1 851 2 399 2 453 3 034 2 706 0.892 

ostatnej produkcie 


6 9 100 9 639 9 787 10 233 11 319 13 754 13 433 15 229 14 911 0,979 

produkcie spolu mil. Sk 

7 Medzispotreba 3 989 4 210 4 471 4 747 4 669 6 328 5 921 7 527 7 278 0,967 

8 Hrubá pridaná hodnota 5 111 5 429 5 316 5 486 6 650 7 426 7 512 7 702 7 633 0,991 

Spotreba fixného 

9 813 764 791 842 820 834 839 976 964 0,988 

kapitálu 

10 Čistá pridaná hodnota 4 298 4 665 4 525 4 644 5 830 6 592 6 673 6 726 6 669 0,992 

Účet tvorby dôchodkov 

11 Odmeny pracovníkom 

3 891 4 034 4 078 3 831 3 678 4 175 3 660 3 900 3 931 1,008 

Ostatné dane 

12 

z produkcie 

182 187 182 432 1 589 1 588 1 679 1 480 1 707 1,153 

Ostatné subvencie mil. Sk 

13 

na produkciu 

507 517 440 322 165 153 262 195 190 0,974 

Čistý dôchodok zo 

14 

samostatnej činnosti 

732 961 705 703 728 982 1 596 1 541 1 221 0,792 

Účet podnikového zisku 

15 Nájomné platené 

126 124 120 136 115 191 202 136 168 1,235 

16 Úroky platené 71 29 18 47 14 8 9 16 78 4,875 

mil. Sk 

17 Úroky prijaté 20 14 7 12 13 17 19 10 21 2,100 

18 Čistý zisk z podnikania 555 822 574 532 612 800 1 404 1 399 996 0,712 

Prameň: Súhrnné informácie o stave lesov SR (SLHP), PIL 2008, Súvaha Uč POD 3-02, Výsledovka POD 2-01, 

Les V 4-01 

* Hodnota ostatných daní bola upravená podľa neskôr zistených údajov 


6.7 Sociálno – ekonomické informácie a pracovná sila v lesnom hospodárstve 

60

6.7.1 Pracovná sila a motivácia k práci 

Od 1. januára 2008 platí nová Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE 

Rev. 2), vypracovaná na báze spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností 

v Európskom spoločenstve NACE Revision 2: 

· 02 Odvetvie Lesníctvo a ťažba dreva, 

16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba 

predmetov zo slamy a prúteného materiálu, 

· 17 Výroba papiera a papierových výrobkov 

Podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) uskutočneného v roku 2008 

Štatistickým úradom (ŠÚ) SR bol zistený počet pracujúcich v odvetví Lesníctvo a ťažba 

dreva (SK NACE Rev.2 02) na úrovni približne 25,8 tis. Na tento počet nadväzuje viac ako 

23,3 tisíc ľudí pracujúcich v odvetví drevárskeho priemyslu (SK NACE Rev.2 16) a 9,7 tisíc 

zamestnancov celulózového a papierenského priemyslu (SK NACE Rev.2 17). 

Podľa Registra organizácií ŠÚ SR bolo v roku 2008 z celkom 15 399 subjektov činných 

v NACE 02 zaevidovaných 10 513 aktívnych živnostníkov. 

Pomer zamestnanosti mužov a žien v LH (4:1) sa oproti predošlému roku nezmenil. 

Zmeny v štruktúre pracujúcich podľa VZPS sú z hľadiska veku zamestnancov priaznivé. 

Pomer v kategórii 20-29 ročných vzrástol medziročne o 13,7 percentuálneho bodu (p. b.). 

Vývoj z hľadiska vzdelania zamestnancov uvádza tabuľka 6.7.1-1. 

Tabuľka 6. 7.1-1 Štruktúra zamestnancov LH podľa vzdelania (%) 

Vzdelanie 

2007 2008 

spolu ženy muži spolu ženy muži 

základné 12,9 20,5 9,9 8,5 20,8 5,9 

stredoškolské 79,2 66,7 84,2 72,5 75,0 72,1 

vysokoškolské 7,8 12,8 5,9 19,0 4,2 22,0 

Prameň: ŠÚ SR 

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo v roku 2008 celkovo 4 837 uchádzačov 

o zamestnanie s lesníckym alebo drevárskym vzdelaním. Celkový prehľad o prírastku 

nezamestnaných podľa krajov SR uvádza tabuľka 6.7.1-2. 

Tabuľka 6.7.1-2: Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie v roku 2008 

Lesníctvo a ťažba Priemysel Výroba vlákniny, 

dreva 

drevársky papiera a lepenky 

Spolu 

Bratislavský kraj 13 78 13 104 

Trnavský kraj 36 112 17 165 

Trenčiansky kraj 151 147 12 310 

Nitriansky kraj 62 226 100 388 

Žilinský kraj 367 251 137 755 

Banskobystrický kraj 702 721 30 1 453 

Prešovský kraj 399 596 140 1 135 

Košický kraj 273 170 84 527 

Spolu 2 003 2 301 533 4 837 

Prameň: ŠÚ SR 

V porovnaní s minulým rokom došlo k nárastu priemerného mesačného zárobku, celkom 

o 3,4 %. Priemerná mesačná mzda v LH bola 19 044 Sk, čo predstavuje 87,4 % priemernej 

mzdy v hospodárstve SR. 

61

6.7.2 Práceneschopnosť a pracovná úrazovosť 

LH patrí k odvetviam hospodárstva s vysokou úrazovosťou 

a chorobnosťou. K najrizikovejším skupinám z hľadiska úrazovosti patria 

pracovníci v ťažbe, pri sústreďovaní a odvoze dreva. V roku 2008 Úrad 

verejného zdravotníctva SR evidovalcelkom 1 365 zamestnancov vykonávajúcich rizikové 

práce v rámci LH. 

Tabuľka 6.7.2-1 Prehľad zamestnancov v LH vystavených rizikám poškodenia zdravia v roku 

2008 

Riziko Nadmerné vibrácie Nadmerný hluk Chemické látky 

Dlhodobá nadmerná 

a jednostranná záťaž 

Muži 791 1 316 15 35 

Ženy 5 24 10 0 

Prameň: Úrad verejného zdravotníctva SR 

Tabuľka 6.7.2-2 Evidované pracovné úrazy u zamestnancov v LH 

Rok 

Pracovné 

úrazy spolu 

v tom: 

smrteľné ťažké ostatné 

muži ženy muži ženy muži ženy 

2006 137 8 0 16 0 95 18 

2007 121 4 0 29 2 70 16 

2008 122 2 0 5 0 99 16 

Prameň: Národný inšpektorát práce, Osobitný zisťovací dotazník MP SR, 2009 

V roku 2008 bolo zaznamenaných celkom o jeden úraz viac ako v predchádzajúcom roku. 

Ostatné pracovné úrazy s pracovnou neschopnosťou najmenej 42 dní tvorili 49 %. Príčinou 

ťažkých újm na zdraví s práceneschopnosťou viac ako 42 dní a úrazov sú najmä nedostatky 

osobných predpokladov na riadny pracovný výkon a používanie nebezpečných postupov 

alebo spôsobov. Naďalej stúpa počet novovzniknutých chorôb z povolania u zamestnancov v 

LH. Prevládajú ochorenia v dôsledku vibrácií, hluku a lymeskej boreliózy. 

Tabuľka 6.7.2-3 Prehľad chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce v LH 

Rok Ukazovateľ Spolu 

v tom: 

Porucha 

Choroba 

Lymeská 

Iné 

sluchu 

z vibrácií 

borelióza 

z hluku 

v tom: 

spolu 

28 38 A692 24 26 29 37 47 

2008 

a 31 19 1 7 4 1 - 2 1 - 

b 20 17,4 16 21,7 30 29 - 25 41 - 

Prameň: Národné centrum zdravotníckych informácií 

Vysvetlivky: a - počet prípadov, b - priemerný počet rokov vystavenia sa riziku 

24 - Infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb a 

chorôb prenosných zo zvierat na ľudí 

26 - Choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov 

29 - Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov, 

šliach a nervov končatín 

47 - Iné poškodenie zdravia z práce 

7. ORGANIZAČNÉ A INŠTITUCIONÁLNE USPORIADANIE 

LESNÍCTVA SR 

62

7.1 Štátna správa LH, poľovníctva a štátny dozor v lesoch 

Štátnu správu na úseku LH a poľovníctva (ŠSLHaP) vykonáva Ministerstvo 

pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR), ktoré je ústredným orgánom, 8 krajských 

lesných úradov (KLÚ) a 40 obvodných lesných úradov (OLÚ) a vo vojenských lesoch 

Ministerstvo obrany SR – Vojenský lesný úrad. 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR 

Sekcia lesnícka 

Odbor 

lesného hospodárstva 

Odbor 

štátnej správy 

lesného hospodárstva 

Oddelenie 

poľovníctva 

Krajské lesné úrady 

KLÚ 

(počet 8) 

Obvodné lesné úrady 

OLÚ 

(počet 40) 

Obrázok 7.1-1 Schéma organizácie úradov Štátnej správy lesného hospodárstva 

a poľovníctva v roku 2008 

Výkon ŠSLH a P sa uskutočňuje hlavne na základe ustanovení: 

· zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, 

zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov, 

· zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, 

· zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. 

Podľa organizačného poriadku ministerstva výkon činností ŠSLHaP v roku 2008 

zabezpečovala sekcia lesnícka, odbor lesného hospodárstva, odbor štátnej správy lesného 

hospodárstva a oddelenie poľovníctva. 

Okrem činností súvisiacich s výkonom ŠSLHaP podľa § 58 zákona o lesoch Sekcia 

lesnícka MP SR vykonávala aj iné činnosti, určené pracovnou náplňou podľa organizačného 

poriadku ministerstva napríklad: 

prípravu návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v lesnom hospodárstve 

a poľovníctve, 

vypracovanie prognóz, stratégií a koncepcií rozvoja lesného hospodárstva a poľovníctva, 

· spolupráca s inými útvarmi ministerstva pri plnení a zabezpečovaní úloh, 

podieľala sa na určení nástrojov a mechanizmov na podporu trvalo udržateľného 

obhospodarovania lesov, 

podieľala sa na príprave Správy o stave LH, po jej prijatí rozpracovala úlohy a vykonáva 

odpočty ich plnenia, 

· plnila úlohy pri ochrane lesného majetku vo vlastníctve štátu, 

plnila úlohy, ktoré vyplývajú pre ministerstvo ako zakladateľa štátnych organizácií lesného 

hospodárstva a úlohy zriaďovateľa príspevkových a rozpočtových organizácií, 

zostavila v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky súhrnný lesnícky 

63

ekonomický účet, 

· organizovala poradenstvo pre neštátny sektor, 

podieľala sa na plnení kompetenčne prislúchajúcich úloh obrany a ochrany štátnych 

záujmov, 

zabezpečovala v rámci sekcie lesníckej predbežnú a priebežnú kontrolu podľa zákona 

č. 502/2001 

Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

v znení zákona č. 618/2004 Z. z., 

poskytovala informácie v súlade so zákonom č. 211/ 2000 Z. z. o slobodnom prístupe 

k informáciám v znení neskorších predpisov. 

Výkon ŠSLH a P sa pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo 

povinnostiach fyzických a právnických osôb uskutočňuje konaniami, na ktoré sa vzťahuje 

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) ak 

vo vyššie spomenutých zákonoch nie je uvedené inak. V tabuľkových prehľadoch (tabuľky 

13-11 a 13-13) sú uvedené pod hlavičkou „konania podľa správneho poriadku“ alebo 

„rozhodnutia“. 

V tabuľkových prehľadoch (tabuľky 13 -11 a 13-12) uvádzajú konania, pri ktorých orgány 

ŠSLHaP nerozhodujú, ale konajú na základe všeobecne záväzných právnych predpisov. 

Celkovo sekcia lesnícka MP SR v roku 2008 prijala 6 494 podaní. V rámci konaní 

týkajúcich sa rozhodovania podľa správneho poriadku riešila: 

· v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov 27 podaní, 

v zmysle zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom a o zmene niektorých 

zákonov v znení neskorších predpisov 42 podaní, 

v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších 

predpisov 2 podania, 

v zmysle zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (zákon o poľovníctve) v znení neskorších 

predpisov 1 487 podaní. 

V tabuľkových prehľadoch (tabuľky 13-11 a 13-13) je uvedený rozsah konaní KLÚ 

a OLÚ podľa správneho poriadku pod hlavičkou „konania podľa správneho poriadku“ alebo 

„rozhodnutia“ a v tabuľkových prehľadoch (tabuľky 13 -11 a 13-12) sa uvádzajú konania, pri 

ktorých orgány ŠSLHaP nerozhodujú, ale konajú na základe všeobecne záväzných právnych 

predpisov. 

Na KLÚ sú najpočetnejšou agendou konania týkajúce sa procesného rozhodovania podľa 

správneho poriadku, rozhodovanie o zmene lesného hospodárskeho plánu a konania týkajúce 

sa určenia lesných celkov. Najpočetnejšou agendou pri ostatných konaniach je poradenská 

činnosť na úseku lesného hospodárstva, výkon štátneho dozoru v lesoch a plnenie ďalších 

úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie 

zákona o lesoch. Podrobnejšie informácie týkajúce sa činností KLÚ sú zobrazené v tabuľke 

13-11. 

Na OLÚ tvoria najpočetnejšiu agendu činnosti súvisiace s výkonom poradenskej činnosti 

na úseku lesného hospodárstva, plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných 

právnych predpisov vydaných na vykonávanie zákona o lesoch a výkon štátneho dozoru 

v lesoch. Vo vzťahu k rozhodovaniu sú najpočetnejšie rozhodnutia týkajúce sa 

procesných otázok, rozhodnutia o povoľovaní výnimiek zo zákazov niektorých činností na 

lesných pozemkoch a rozhodnutia o trvalom vyňatí lesných pozemkov. Podrobnejšie 

informácie týkajúce sa činnosti OLÚ sú zobrazené v tabuľke 13-12 a 13-13. Najvyššia 

finančná čiastka sa určila a uhradila rozhodnutiami OLÚ o výške náhrady za stratu 

mimoprodukčných funkcii lesa podľa nasledovnej tabuľky: 

Tabuľka 7.1-1 Výška odvodov, pokút, penálov, podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch 

64

Odvody, pokuty, penále 

Činnosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších rozhodnutím uhradená suma 

predpisov 

určená suma 

Sk 

rozhodovanie o výške náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9) 89 076 374 86 522 934 

určenie penálov (§ 9 ods. 10) 738 468 555 328 

rozhodovanie o priestupkoch na úseku lesného hospodárstva a o uložení 

pokuty (§ 63, § 65) 582 000 345 200 

rozhodovanie o iných správnych deliktoch na úseku lesného hospodárstva a o 

uložení pokuty (§ 64, § 65) 2 111 302 1 215 750 

Spolu 92 508 144 88 639 212 

Prameň: MP SR 

Medzi najproblematickejšiu agendu konaní na úseku výkonu ŠSLH patrí vykonávanie 

štátneho dozoru v lesoch, vrátane ukladania pokút a riešenia postihov za porušenie zákona 

o lesoch a vykonávacích predpisov vydaných na jeho základe a konania o zápise do registra 

pozemkových spoločenstiev. 

Štátna správa poľovníctva 

Výkon činností ŠS poľovníctva v roku 2008, podľa organizačného poriadku MP SR 

zabezpečovala sekcia lesnícka MP SR, oddelenie poľovníctva. Výkon ŠS poľovníctva sa 

uskutočňuje hlavne na základe ustanovení týchto všeobecné záväzných právnych predpisov: 

Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov a vykonávacie 

predpisy k nemu. 

• Zákona č.543/2002 o ochrane prírody a krajiny. 

• Zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. 

Okrem činností súvisiacich s výkonom štátnej správy poľovníctva podľa zákona 

č. 23/1962 Zb. o poľovníctve oddelenie poľovníctva vykonávalo aj iné činnosti, určené 

pracovnou náplňou podľa organizačného poriadku ministerstva pôdohospodárstva SR najmä: 

Pripravilo návrh nového zákona o poľovníctve, ktorý schválila vláda SR na svojom 

zasadnutí 15.10.2008. 

Vykonalo analýzu doterajších 7 vykonávacích predpisov k zákonu o poľovníctve a na jej 

základe pripravilo návrh nového vykonávacieho predpisu k návrhu nového zákona 

o poľovníctve. 

Vykonávalo posudzovanie návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov z rezortu 

pôdohospodárstva SR a z iných rezortov a vypracovanie stanovísk k nim, 

Spolupracovalo s ostatnými útvarmi MP SR, najmä sekciou legislatívy pri plnení 

a zabezpečovaní úloh, súvisiacich so štátnou správou poľovníctva. 

Spolupracovalo na príprave Správy o LH v SR, Poľovníckej štatistickej ročenky SR za rok 

2008 a aplikácii záverov z nich vyplývajúcich v činnostiach a konaniach OLÚ a KLÚ. 

Poskytovalo informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe 

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Zabezpečovalo súčinnosť a spoluúčasť pri vykonávaní kontrol podľa zák. č 10/1996 Zb. 

o kontrole v štátnej správe na KLÚ a OLÚ. 

Výkon ŠS poľovníctva sa pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo 

povinnostiach fyzických a právnických osôb uskutočňuje správnymi konaniami, na ktoré sa 

vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. (viac 

informácií o správnych konaniach KLÚ a OLÚ udávajú tabuľky v prílohách). 

Oddeleniu poľovníctva MP SR bolo v roku 2008 doručených 1 487 podaní, z toho 144 

podaní bolo riešených ako osobitné spisy, z ktorých 21 oddelenie poľovníctva riešilo v rámci 

65

správneho konania podľa zákona o poľovníctve a zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní 

(správny poriadok). Okrem toho oddelenie poľovníctva vykonávalo podľa § 38 zákona 

o poľovníctva prvostupňovú štátnu správu poľovníctva vo vojenských lesoch. 

KLÚ bolo doručených 248 podaní v rámci správneho konania. Najviac podaní (171) sa 

týkalo odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam OLÚ. V porovnaní s rokom 2007 sa 

o 11 zvýšil počet prípadov, keď účastníci konania požiadali o preskúmanie rozhodnutia 

KLÚ krajské súdy ( 40 prípadov). 

Na OLÚ bolo doručených v rámci správneho konania 1 268 podaní, čo je v porovnaní 

s rokom 2007 o 71 podaní viac (pozri prílohu). 

Najväčšiu časť podaní (888) boli návrhy na začatie disciplinárnych konaní podľa 

Jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku, v rámci ktorých sa však koná 

a vydáva rozhodnutie podľa správneho poriadku. Bolo to o 70 podaní viac ako v roku 2007. 

OLÚ ako disciplinárny orgán prvého stupňa vo veciach poľovníctva 26 oznámených prípadov 

odstúpili polícii pre podozrenie z trestného činu pytliactva a v 836 prípadoch začali 

disciplinárne konanie, ktorých 823 ukončili v roku 2008 udelením disciplinárneho opatrenia 

voči držiteľom poľovných lístkov prvostupňovým rozhodnutím. Najviac disciplinárnych 

prípadov, 776 sa týkalo porušenia predpisov o správnosti lovu zveri, nepredloženia 

poľovníckej trofeje na prehliadku či zlej úpravy trofeje. 

Ďalšiu početnú skupinu podaní v rámci správneho konania na OLÚ tvorili žiadosti 

o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva (193), žiadosti o zmenu poľovného 

revíru (89) a odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam správnych orgánov. 

V porovnaní s rokom 2007 sa znížil o 14 počet podaných protestov prokurátora proti 

prvostupňovým rozhodnutiam OLÚ (45). Okrem správneho konania vykonávali OLÚ činnosti 

mimo správneho konania (pozri prílohu) . 

V rámci tejto činnosti riešili 18 578 podaní – žiadostí o vydanie alebo predĺženie platnosti 

poľovného lístku čo je o vyše 800 viac ako v roku 2007, posudzovali a schvaľovali 5094 

plánov poľovníckeho hospodárenia a lovu zveri, (oproti roku 2007 viac o vyše 300), 

posudzovali 289 žiadostí o povolenie mimoriadneho lovu zveri z dôvodu predchádzania 

škodám na lesných alebo poľnohospodárskych kultúrach, posudzovali a schvaľovali 270 

návrhov Stanov Poľovníckych združení a poľovníckych spolkov podľa zákona o poľovníctve 

a vykonali 255 kontrol starostlivosti o zver 

7.2 Vlastníctvo a obhospodarovanie lesov 

Štruktúra vlastníctva a obhospodarovania lesov SR v roku 2008 sa uvádza v tabuľke 7.2- 

1. Vo využívaní štátnych subjektov je 55,1 % z celkovej výmery lesov, zatiaľ čo vo 

vlastníctve štátu ich je 40,2 %. 

Z tabuliek 7.2-1 a 7.2-2 vidno, že vysporiadanie vlastníctva lesov v zmysle reštitučných 

zákonov sa ešte neukončilo. 

Tabuľka 7.2-1 Štruktúra lesov (porastovej pôdy) podľa ich vlastníctva a využívania za rok 

2008 

Kategória 

Vlastníctvo 

Využívanie 

Druh vlastníctva 

Štátne Obecné Súkromné 

Spoločenstevné 

družstvá 

Poľnohosp. 

Cirkevné 

Nezistené 

Porastová pôda, ha / % 

777 107 187818 252192 495051 57818 4 438 159167 

40,2 9,7 13 25,7 3 0,2 8,2 

1 067 124 170264 139080 519361 32530 5232 - 

55,1 8,8 7,2 26,9 1,7 0,3 - 

66



Výmera lesov využívaná štátnymi organizáciami LH sa v porovnaní s rokom 2002 znížila 

o 7,2 % (zo 62,3 % na 55,1 %). Tieto organizácie doposiaľ využívajú 14,9 % lesov 

neodovzdaných, s nezisteným vlastníctvom, resp. na základe nájomného vzťahu s ich 

vlastníkmi. Oproti roku 2003 sa rozsah lesov využívaných súkromnými subjektmi zvýšil 

z 5,9 % na 7,2 %. 

Tabuľka 7.2-2 Vývoj vlastníctva a využívania lesov 

Subjekty 

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 

porastová pôda, % 

Štátne 

Vlastníctvo 42,8 42,2 42,1 41,8 41,1 41,4 40,2 

Využívanie 62,3 61,5 59,4 58,5 56,1 55,5 55,1 

Neštátne 

Vlastníctvo 49,9 49,3 52,5 52,3 53,4 53,0 51,5 

Využívanie 37,7 38,5 40,6 41,5 43,9 44,5 44,9 

Obecné 

Vlastníctvo 9,7 9,7 9,9 9,7 9,8 9,8 9,7 

Využívanie 8,7 8,7 8,7 8,7 8,9 8,9 8,8 

Súkromné 

Vlastníctvo 12,9 12,0 14,6 14,2 15,0 14,3 13,0 

Využívanie 6,1 5,9 6,2 6,3 7,2 7,2 7,2 


Vlastníctvo 24,0 24,3 24,4 24,9 25,3 25,5 25,6 

Využívanie 20,6 21,6 23,0 23,8 25,5 26,0 26,9 

Cirkevné 

Vlastníctvo 3,2 3,2 3,4 3,4 3,1 3,2 3,0 

Využívanie 2,1 2,1 2,5 2,5 2,0 2,1 1,7 

Poľnohospodárske Vlastníctvo 0,1 0,1 0,2 0,1 0,2 0,2 0,2 

družstvá 

Využívanie 0,2 0,2 0,2 0,2 0,3 0,3 0,3 

Nezistené vlastníctvo 7,3 8,5 5,4 5,9 5,5 5,6 8,2 



7.3 Subjekty hospodáriace a podnikajúce v lesoch 

7.3.1 Štátne 

Lesy vo vlastníctve štátu obhospodarujú tieto štátne organizácie LH: Lesy SR, š. p. 

Banská Bystrica, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. (LPM), Štátne lesy Tatranského 

národného parku (ŠL TANAP). Tieto organizácie patria do pôsobnosti MP SR. Vojenské lesy 

a majetky (VLM) SR, š. p., Pliešovce patria do kompetencie Ministerstva obrany (MO) SR. 

Štátne organizácie LH obhospodarujú tiež lesy vlastníkov, ktorí si ich z rozličných príčin 

neprebrali, ako aj lesy prenajaté od neštátnych subjektov. Na praktickú výučbu študentov 

Lesy SR š. p. zmluvne prenajali Strednej lesníckej škole (SLŠ) Banská Štiavnica 1 125 ha, 

SLŠ Prešov 1 185 ha a Technickej univerzite (TU) vo Zvolene 9 976 ha lesných pozemkov. 

SLŠ Liptovský Hrádok zabezpečuje praktickú výučbu na základe zmluvy so š. p. Lesy SR. 

Tabuľka 7.3.1-1 Základné údaje o lesoch obhospodarovaných štátnymi organizáciami LH 

Štátna organizácia LH 

Ukazovateľ 

Lesy SR ŠL LPM Ulič VLM SR SLŠ, TU 

Spolu 

Výmera porastovej 

pôdy, ha 928 055 

TANAP 

38 649 20 679 67 720 12 286 1 067 389 

Porastová zásoba, 

tis. m 3 218 661 6 121 4 157 14 854 3 245 247 038 

Výmera rubných 

porastov, ha 170 039 3 613 2 373 14 938 2 853 193 816 

Zásoba rubných 

porastov, tis. m 3 66 746 1 340 891 5 108 1 369 75 454 

67

Celkový bežný 

prírastok, tis. m 3 5 653 137 127 466 79 6 462 

CBP na ha, m 3 6,09 3,53 6,12 6,91 6,59 6,16 



7.3.2 Neštátne 

Neštátny sektor tvoria lesy súkromné, spoločenstevné, cirkevné, poľnohospodárskych 

družstiev a obecné. Právnu a organizačnú formu subjektov v neštátnom sektore tvoria 

pozemkové spoločenstvá s právnou, alebo bez právnej subjektivity, spoločnosti s ručením 

obmedzeným, akciové spoločnosti, fyzické osoby zaregistrované na podnikanie alebo bez 

registrácie, ale aj osobitné útvary (hospodárske, príspevkové) obecného úradu. 

Tabuľka 7.3.2-1 Základné údaje o lesoch vo využívaní subjektov neštátneho sektora 

Druh vlastníctva 

Ukazovateľ 


Obecné 

Spolu 

Súkromné 

Cirkevné PD 

Výmera porastovej 

pôdy, ha 

139 080 519 361 32 530 5232 170 264 866 467 

Porastová zásoba, 

tis. m 3 35 044 118 141 8 065 1 104 42 698 205 052 

Výmera rubných 

porastov, ha 

29 831 92 059 6 036 1 259 33 360 162 545 

Zásoba rubných 

porastov, tis. m 3 11 990 35 470 2 340 409 14 174 64 383 

Celkový bežný 

prírastok, tis. m 3 919 3 052 244 32 1 078 5 325 

CBP na, m 3 6,52 6,05 6,04 6,07 6,27 6,24 

Prameň: NLC-ÚLZI, Súhrnné informácie o stave lesov, 2009 


Vysvetlivka: PD – poľnohospodárske družstvá 

7.3.3 Podnikateľská sféra 

Podiel výkonov realizovaných podnikateľskými subjektmi bol podľa organizácií v roku 

2008 takýto: 

Tabuľka 7.3.3-1 Výkony realizované podnikateľskými subjektmi v organizáciách LH 

Ochrana 

Umelá 

Ťažba Približovanie Odvoz 

lesných Prerezávky 

Organizácia obnova 

dreva dreva dreva 

porastov 

ha % ha % ha % tis. m 3 % tis. m 3 % tis. m 3 % 

Lesy SR, š. p. 4 660 100 35 524 100 14 775 99 1 812 96 1 792 87 2 393 94 

ŠL TANAP 168 51 2520 74 58 87 236 100 167 100 197 82 

LPM Ulič, š. p. 0 0 9 3 516 64 28 49 29 51 1 2 

ŠO v pôsobnosti 

MP SR 4 828 96 38 053 97 15 349 97 2 076 95 1 988 87 2 591 91 

VLM SR, š. p. 425 87 2064 91 1410 90 338 94 283 92 163 86 

SLŠ, TU 22 49 193 44 207 67 193 58 249 63 14 5 

ŠO mimo pôsobnosti 

MP SR 447 84 2 257 83 1 617 86 531 77 532 76 177 38 

ŠO LH SR spolu 5 275 95 40 310 96 16 966 96 2 607 91 2 520 85 2 768 83 

Neštátne subjekty 2634 59 11 890 37 6 555 83 3 696 91 3 498 93 1 771 69 

Spolu 7 909 79 52 200 70 23 521 92 6 303 91 6 018 89 4 539 77 

Prameň: Štatistický výkaz Les (MP SR) 7 – 01, Osobitné zisťovanie od vlastníkov a užívateľov lesa 


68

Tabuľka 7.3.3-2 Vývoj výkonov realizovaných podnikateľskými subjektmi v š. p. Lesy SR 

Ochrana 

lesných 

porastov 

Približovanie 

dreva 

Rok 

Umelá 

Prerezávky Ťažba dreva 

Odvoz 

obnova 

dreva 

ha % ha % ha % tis. m 3 % tis. m 3 % tis. m 3 % 

2000 571 11 706 2 5 978 31 1 381 42 1 454 45 207 6 

2004 3 714 85 28 729 87 15 835 89 3 234 87 3 224 89 742 21 

2005 3 954 57 29 916 93 16 073 96 4 224 95 4 187 97 2 729 69 

2006 4 126 100 31 512 98 15 677 99 3 767 96 3 680 96 2 148 63 

2007 4 262 100 33 140 100 15 492 99 4 073 95 4 042 96 2 217 60 

2008 4 660 100 10035 524 100 14 775 99 1 812 96 1 792 87 2 393 94 

Prameň: Štatistický výkaz Les (MP SR) 7 – 01 


7.4 Odborné organizácie LH 

7.4.1 Národné lesnícke centrum 

NLC v roku 2008 prostredníctvom svojich štyroch ústavov NLC - Lesnícky výskumný 

ústav (LVÚ), NLC - Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania (ÚLPV), NLC-Ústav 

lesných zdrojov a informatiky (ÚLZI) a NLC - Ústav hospodárskej úpravy lesov (ÚHÚL) 

zabezpečovalo nasledujúce hlavné úlohy: 

Riešenie výskumných úloh financovaných rezortom, projekty Agentúry pre podporu 

vedy výskumu (APVV), projekty financované z fondov EÚ a medzinárodné projekty. 

· Vytvorilo sa Centrum excelentnosti biologických metód ochrany lesa. 

Vypracovanie koncepčných a strategických dokumentov pre LH, Zelená správa, 

Stratégia rozvoja lesníctva, Akčný plán NLP SR a pod. 

· Príprava legislatívnych zámerov, zákonov, vyhlášok a noriem pre LH a poľovníctvo. 

Zabezpečovanie poradenstva a ďalšieho vzdelávania pracovníkov LH s osobitným 

zameraním na kontinuálne zvyšovanie odbornej úrovne všetkých kategórií 

pracovníkov LH. 

· Metodická pomoc, odborná a technická podpora OLÚ a KLÚ 

Tvorba, vydávanie a archivácia tématického štátneho mapového diela (TŠMD) 

s obsahom LH. 

Vyhotovovanie podkladov a spolupráca pri vypracovaní projektov pozemkových 

úprav. 

· Rozvoj HÚL, vypracovanie pracovných postupov HÚL. 

· Komplexné zisťovanie stavu lesa pre potreby rámcového plánovania. 

Zabezpečovanie informačného systému LH, zisťovanie a spracovanie požadovaných 

údajov pre štátnu správu LH, tvorba lesníckej informačnej platformy Forestportal. 

Verejné obstarávanie LHP a koordinácia činnosti fyzických a právnických osôb 

vyhotovujúcich LHP. 

Tvorba špecifických elaborátov, doplnkových diel, štúdií a špeciálnych analýz, resp. 

výstupov na základe zmluvných vzťahov pre obhospodarovateľov lesa a iné inštitúcie. 

Tvorba analýz, štúdií a špecifických úloh za oblasť lesníctva a ekológie pre 

zriaďovateľa, iné rezorty, inštitúcie na národnej aj medzinárodnej úrovni. 

Zabezpečovanie medzinárodnej spolupráce – úlohy vyplývajúce z členstva 

v medzinárodných organizáciách (FAO, EHK, MCPFE, EFI), vedecké a odborné 

podujatia s medzinárodnou účasťou (IUFRO, COST). 

Tabuľka 7.4.1-1 Štruktúra zamestnancov NLC 

Kategória zamestnancov Evidenčný stav k 31. 12. 2008 

69

Zamestnanci spolu 315 

A. Výskumníci 77 

B. Technici a ekvivalentný personál 27 

Z C. Pomocný personál 3 

toh Zamestnanci výskumu a vývoja spolu (A+B+C) 107 

o D. THZ – vysokoškolsky vzdelaní 118 

E. THZ – stredoškolsky vzdelaní 61 

F. Robotníci 29 

Prameň: Výročná správa NLC, 2008 

Múzeum vo Svätom Antone 

Základom práce múzea je tvorba stálych expozícií – poľovníckej a umeleckohistorickej 

v kaštieli vo Svätom Antone a vysunutej expozícii o Ferdinandovi Coburgovi v 

poľovníckom zámočku na Prednej Hore. Návštevnosť týchto expozícií bola v roku 2008 

približne 50 000 návštevníkov. 

Okrem týchto expozícií pomáha múzeum svojimi exponátmi pri dekorácii poľovníckeho 

zámočku v Topoľčiankach, kaštieli v Palárikove, v Tatranskej Javorine a pri realizácii 

expozície v rozhľadni na vrchu Sitno. 

V roku 2008 sa uskutočnili tieto výstavy z oblasti lesníctva a poľovníctva: 

Poľovníctvo a oddych – Slovakiatour Bratislava, január – 15 000 návštevníkov, 

Regionálna chovateľská prehliadka trofejí – marec, 264 návštevníkov, Poľovníctvo vo 

fotografii – august - september , 3 000 návštevníkov, Unikátne trofeje Oravy – asi 3 000 

návštevníkov, Pytliacke zbrane a abnormity – Pliešovce, 400 návštevníkov, Špecializované 

akcie – 18 akcií, 13 474 návštevníkov, z toho Dni Sv. Huberta – celoslovenské poľovnícke 

slávnosti konané pod záštitou MP SR – s účasťou približne 9 000 návštevníkov. 

7.5 Záujmové organizácie a združenia 

7.5.1 Slovenská lesnícka komora 

Slovenská lesnícka komora (SLsK) presadzuje a obhajuje oprávnené, profesijné, sociálne 

a hospodárske záujmy svojich členov, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami 

pôsobiacimi v oblasti lesníctva a životného prostredia, so š. p. LH a združeniami vlastníkov 

neštátnych lesov na tvorbe politiky v lesníctve, pri príprave koncepcií rozvoja lesníctva, 

všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení na ich vykonanie. 

V roku 2008 sa podieľala na pripomienkovaní návrhu novely zákona o ochrane prírody 

a krajiny, na tvorbe zákona o poľovníctve, pripomienkovaní návrhu stratégie rozvoja 

lesníctva a Akčného plánu NLP SR a ďalších dokumentov. 

7.5.2 Združenia vlastníkov neštátnych lesov 

Koordináciou postupu vlastníkov neštátnych lesov pri presadzovaní svojich požiadaviek je 

poverené neformálne združenie Rada združení vlastníkov neštátnych lesov (RZVNL), ktoré 

zastrešuje a spája Združenie obecných lesov SR (62 členov, 134 054 ha), Úniu regionálnych 

združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (10 regionálnych združení, 276 200 ha), Úniu 

diecéznych lesov na Slovensku (13 členov, 40 000 ha) a Združenie vlastníkov 

spoločenstevných a súkromných lesov Banskobystrického kraja (534 členov, 134 011 ha). 

V roku 2008 RZVNL pripomienkovala návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, 

zúčastnila sa na tvorbe a pripomienkovaní zákona o poľovníctve. 

70

7.5.3 Združenie zamestnávateľov lesného hospodárstva Slovenska 

Združenie zamestnávateľov LH (ZZLH) má 25 členov. Združenie sa zameriava 

na 

presadzovanie záujmov zamestnávateľov pri pracovnom práve a kolektívnom vyjednávaní. 

7.5.4 Slovenský poľovnícky zväz 

Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) je občianskym združením v zmysle zákona 

č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Svojou širokou členskou základňou (viac ako 50 tis. 

poľovníkov), počtom základných poľovníckych organizácií a výmerou poľovnej plochy, sa 

zaraďuje medzi záujmové organizácie s dominantným zastúpením v rámci SR a ktorý 

zároveň zastupuje majoritnú skupinu poľovníkov na Slovensku. 

Medzi základné priority zaraďuje výchovu a vzdelávanie členov SPZ, ako aj širokej 

nepoľovníckej verejnosti so snahou o zachovanie a upevňovanie morálnych a etických 

princípov poľovníctva a dodržiavanie zvykov a tradícií. SPZ sa taktiež v rámci výchovy 

a vzdelávania zameriava i na prácu s mládežou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou činnosti 

SPZ pri výchove mladej generácie v rámci krúžkov mladých priateľov poľovníctva na 

jednotlivých okresných a regionálnych organizáciách SPZ a aj v tejto práci SPZ popri iných 

činnostiach vidí svoju perspektívu do budúcnosti hlavne pri budovaní pozitívneho prístupu 

mládeže k ochrane a tvorbe životného prostredia a zachovania trvalo udržateľného rozvoja 

krajiny. 

SPZ sa zasadzuje o základné princípy a osvetu a presadzuje princíp, že 

v poľovníctve sú na prvom mieste funkcie ekologické zamerané na zachovanie trvalo 

udržateľného manažmentu zveri a jej genofondu bez narušenia biodiverzity. SPZ sa 

v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou aktívne podieľa na prevencii 

a tlmení chorôb voľne žijúcej zveri a dbá na ochranu chránených živočíchov či už priamo 

alebo ochranou ich biotopov a spolupracuje so štátnou správou na úseku poľovníctva. 

SPZ organizuje rôzne kultúrne akcie a podujatia, najmä k júnu mesiacu poľovníctva, 

chovateľské prehliadky trofejí ulovenej zveri, výstavy, strelecké, kynologické, osvetové 

podujatia, spoločenské podujatia v regionálnom i celoslovenskom rozsahu. 

Najvýznamnejším podujatím sú Dni svätého Huberta – celoslovenské poľovnícke 

slávnosti, ktoré sa každoročne organizujú v kaštieli vo Svätom Antone. Ďalej SPZ organizuje 

každoročne Celoslovenskú súťaž v hre na lesnicu a lesný roh, Celoslovenskú súťaž krúžkov 

mladých priateľov poľovníctva, organizuje vrcholové strelecké podujatia, pričom 

reprezentačné družstvo pravidelne reprezentuje SR na Majstrovstvách Európy v poľovníckom 

viacboji. Medzi významné podujatie patria každoročne organizované vo Sv. Antone 

Majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov, Majstrovstvá Slovenska vo vábení ostatnej zveri, 

ako i Majstrovstvá juniorov vo vábení zveri. Na Počas Dní sv. Huberta sa už na Slovensku 

dvakrát organizovali Majstrovstvá Európy vo vábení jeleňov, na ktorých slovenskí vábiči 

dosahujú popredné miesta a už dlohodobo patria k európskej špičke. 

SPZ je riadnym členom medzinárodných poľovníckych, kynologických, streleckých a 

sokoliarskych organizácií a zastupuje v nich SR na základe poverenia MP SR - CIC 

(Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri), FACE (Federácia poľovníckych 

zväzov Európskej Únie), FCI (Medzinárodná kynologická organizácia), IAF (Medzinárodná 

sokoliarska organizácia) a FITASC (Medzinárodná federácia pre streľbu z poľovníckych 

a športových zbraní) 

71

7.5.5 Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva v lesnom hospodárstve SR 

Rada hospodárskej a sociálnej dohody v LH SR je zložená paritne po troch 

zástupcoch 

z MP SR, ZZLH a Odborového zväzu drevo, lesy, voda. V roku 2008 rokovala 

Radak novele zákona o sociálnom poistení a k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008. 

7.5.6 Združenie certifikácie lesov Slovenska 

Združenie certifikácie lesov Slovenska (ZCLS) utvára a spravuje slovenský systém 

certifikácie lesov, pravidlá na certifikáciu spotrebiteľského reťazca dreva a požiadavky na 

audítorov a certifikačné orgány. Je profesným, združením právnických osôb, má 16 členov, 

ktorí sú rozdelení do troch komôr: komora vlastníkov (užívateľov) lesov – 6 členov, komora 

spracovateľov dreva – 2 členovia a komora ostatných záujmových skupín – 8 členov. 

Združenie je členom medzinárodnej celosvetovej organizácie Rady PEFC (Program pre 

vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém), ktorá podporuje trvalo udržateľné 

obhospodarovanie lesov prostredníctvom ich certifikácie nezávislými orgánmi. 

7.6 Lesnícky informačný systém a lesnícka štatistika 

Na Slovensku v súčasnosti existuje niekoľko systémov zameraných na získavanie 

a spracovanie údajov o lesoch. Tieto systémy majú rôzne ciele, rôzny národný alebo 

medzinárodný kontext a rôzny obsah. Líšia sa tiež metódami, ktorými sa jednotlivé veličiny 

zisťujú. Sú to tieto systémy: 

· Národná inventarizácia a monitoring lesov SR – poskytuje údaje získané výberovou 

matematicko-štatistickou metódou na trvalých monitorovacích plochách. 

· Monitoring stavu lesov – poskytuje údaje o ukazovateľoch zdravotného stavu lesov 

a faktoroch (antropogénnych a prírodných), ktoré stav lesov ovplyvňujú. 

· Podrobné zisťovanie stavu lesa pri opise lesných porastov v rámci vyhotovovania LHP. 

· Komplexné zisťovanie stavu lesa pre rámcové a podrobné plánovanie. 

· Ekonomické informácie o hospodárskej činnosti LH a jeho subjektov. 

Lesnícky informačný systém (LIS) je širokospektrálny informačný systém, ktorý obsahuje 

výrobno-prevádzkové, sociálno-ekonomické, ekologicko-environmentálne a vedeckovýskumné 

podsystémy prevádzkované v lesníctve. Jeho najdôležitejšou súčasťou je 

informačný systém LH (IS LH). 

Informačný systém LH 

IS LH vznikol a buduje sa na zabezpečenie a poskytovanie informačných služieb v 

odvetví LH. Realizuje sa na základe platných právnych predpisov, záväzných informačných 

štandardov a definovaných informačných tokov. Poskytujú ucelený obraz o stave a vývoji 

lesov a hospodárení v nich. Integrálnou súčasťou IS LH je tematické štátne mapové dielo 

s obsahom LH (TŠMD LH), ktoré v prepojení s textovými a číselnými informáciami 

poskytuje možnosti ich lokalizácie a geopriestorových analýz. Správu IS LH a TŠMD LH na 

zabezpečuje NLC -ÚLZI. IS LH tvorí komplex vzájomne prepojených špecializovaných 

podsystémov (stavu a vývoja lesov, lesnej hospodárskej evidencie, vlastníckych a 

užívateľských vzťahov k lesu, rezortnej štatistiky, trhový, geografický systém). Údajové 

základne, nad ktorými operujú jednotlivé podsystémy IS LH sa spracúvajú v rámci 

informačnej banky. Výstupy IS LH sa poskytujú alternatívne v tlačovej podobe, v súborovej 

a sieťovej digitálnej podobe. 

Ostatné IS v rámci LIS 

72

V odvetví LH sa prevádzkujú aj ďalšie IS so špecifickým charakterom a rozsahom 

využívania. Sú to IS: štátnej správy LH, sektoru štátnych lesov, sektoru neštátnych lesov, 

lesníckeho výskumu, genofondu lesných drevín, štátnych organizácií mimo pôsobnosti MP 

SR, krízový IS LH. 

8. VÝSKUM, VZDELÁVANIE A PORADENSTVO V LESNOM 

HOSPODÁRSTVE 

8.1 Lesnícky výskum 

V rámci rezortu MP SR zabezpečujú lesnícky výskum NLC – LVÚ a Výskumná stanica 

a múzeum (VSaM) ŠL TANAP. Mimo rezort sa lesníckemu výskumu venuje najmä Lesnícka 

fakulta (LF) TU vo Zvolene a Ústav ekológie lesa (ÚEL) SAV Zvolen. 

Výsledkom spoločného záujmu vedeckovýskumných pracovníkov lesníckych inštitúcií sú 

podporené návrhy Centier excelentnosti v rámci výzvy operačného programu Veda a Výskum 

2008/2.1/01: 

· Centrum excelentnosti pre biologické metódy ochrany lesa (koordinátor NLC – LVÚ 

Zvolen) 

Centrum excelentnosti pre adaptívne lesné ekosystémy (koordinátor LF TU vo 

Zvolene) 

V rámci spoločných výskumných sietí pracuje aj Spojené národné centrum pre výskum 

pralesov temperátnej zóny zaoberajúce sa integrovaným výskumom prírodných lesov 

a Spoločné laboratórium TU vo Zvolene a NLC-LVÚ Zvolen pre analýzy DNA, kde sa 

vykonáva výskum genetickej štruktúry populácií. 

Realizácia vedecko-výskumnej činnosti a jej finančné zabezpečenie je uskutočnené 

prevažne prostredníctvom výskumných úloh financovaných rezortom pôdohospodárstva SR, 

projektov APVV, projektov Vedeckej a grantovej agentúry (VEGA) MŠ SR a SAV, projektov 

vedeckotechnickej spolupráce, aplikovaného výskumu MŠ SR, a v prepojení na pedagogické 

aktivity aj cez projekty Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry (KEGA) a rozvojových 

projektov MŠ SR. 

V roku 2008 boli výskumné projekty zamerané na riešenie aktuálnych otázok LH najmä 

v súvislosti s odumieraním smrečín, funkciami lesa v krajine, efektívnym využívaním 

potenciálu lesov Slovenska, pokalamitným stavom Tatier a pod. 

Tabuľka 8.1-1 Počet vedeckovýskumných projektov a úloh riešených v roku 2008 

Organizácia VP APVV VEGA KEGA iné 

NLC - LVÚ 2 15 – – 6 

VSaM TANAP – 2 – – – 

LF TU 1 8 26 5 5 

ÚEL SAV – 5 11 – 1 

Prameň: Osobitný zisťovací dotazník MP SR, 2009 

Poznámka: VP – štátne a rezortné výskumné úlohy 

Z hľadiska šírenia získaných vedeckých poznatkov je významná publikačná činnosť 

pracovníkov v domácich aj zahraničných časopisoch a edičná činnosť inštitúcií. V roku 

2008 pokračovalo vydávanie vedeckých periodík Lesnícky časopis – Forestry Journal na 

73

NLC, Folia oecologica na ÚEL SAV a Acta Facultatis Forestralis na LF TU Zvolen. 

Tabuľka 8.1-2 Publikačná činnosť v roku 2008 na jednotlivých výskumných inštitúciách 

Organizácia 

Počet publikovaných prác 

(podľa Kategórií publikačnej činnosti Smernica č. 13/2008-R*) 

Ostatné Publikácie v karentovaných 

knižné vedeckých časopisoch, 

publikácie patenty a objavy 

Knižné publikácie 

charakteru vedeckej 

monografie 

Ostatné 

recenzované 

publikácie 

Ostatné 

publikácie 

NLC - LVÚ 5 20 6 119 174 

VSaM TANAP – – – 10 15 

LF TU 14 39 12 436 72 

ÚEL SAV – 7 13 31 62 


Poznámka: * Smernica Ministerstva školstva SR č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii a 

kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov. 

Zverejňovanie a konfrontácia vedeckých poznatkov sa uskutočňuje prostredníctvom 

konferencií, seminárov a workshopov. V uplynulom roku boli sa konalo viac ako 

40 odborných podujatí, z toho 21 s medzinárodnou účasťou. 

8.2 Vzdelávanie 

V roku 2008 sa výchovou a vzdelávaním novej generácie pre potreby LH zaoberali tri 

stredné odborné školy lesnícke (SOŠL) Banská Štiavnica, Liptovský Hrádok, Prešov a päť 

stredných odborných škôl a učilíšť (SOŠ a SOUL) Banská Štiavnica, Bijacovce, Ivanka pri 

Dunaji, Tvrdošín a Poltár. Lesnícku fakultu TU vo Zvolene (LF TU Zvolen) v akademickom 

roku 2007/2008 úspešne ukončilo 115 bakalárov, 100 lesných inžinierov a 12 absolventov 

doktorandského štúdia. 

Tabuľka 8.2-1 Prehľad o štúdiu na SOŠL a SOŠ a SOUL 

Študijný odbor (forma) 

Počet žiakov /z toho absolventov 

Lesníctvo (ÚSOV) 806/205 

Lesníctvo a lesný manažment (VOV) 14/14 

Vidiecka turistika (VOV) 15/15 

Lesníctvo (SOV) 36/12 

Spolu SOŠL 871/246 

Študijný odbor (forma) 

Počet žiakov /z toho absolventov 

Operátor lesnej techniky 174/0 

Mechanik opravár– lesné stroje a zariadenia 62/19 

Mechanik opravár – cestné motorové vozidlá 12/12 

Mechanizátor lesnej výroby 135/45 

Lesokrajinár 12/5 

Agropodnikateľ – turistika na vidieku 57/17 

Lesná výroba 63/21 

Lesokrajinár 9/0 

Autopravár 17/0 

Dopravná prevádzka – cestná a mestská doprava 12/0 

Praktická žena 69/4 

Mechanizácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (VOV) 34/20 

Lesné hospodárstvo (VOV) 51/22 

Spolu SOŠ a SOUL 707/165 


Vysvetlivky: ÚSOV – úplné stredné odborné vzdelanie, VOV – vyššie odborné vzdelanie, SOV – stredné odborné 

vzdelanie 

Stredné odborné školy lesnícke a odborné školy a učilištia v akademickom roku 

74

2007/2008 úspešne absolvovalo 411 žiakov a študentov. 

75

Tabuľka 8.2-2 Prehľad o štúdiu na LF TU vo Zvolene v akademickom roku 2007/2008 

Forma 

Odbor 

denná 

externá 

Poslucháči / absolventi 

1. stupeň – Bakalárske štúdium 

Lesníctvo 380/68 109/25 

Aplikovaná zoológia 146/20 60/2 

Spolu 526/88 169/27 

2. stupeň – Inžinierske štúdium 

Lesníctvo 137/47 58/16 

Aplikované zoológia a poľovníctvo 29/15 0/0 

Manažment a financovanie lesných podnikov 31/15 0/0 

Ekológia lesa 44/14 0/0 

Spolu 241/91 58/16 

3.stupeň – Doktorandské štúdium 

Hospodárska úprava lesov 7/1 5/0 

Pestovanie lesa 7/0 10/0 

Mechanizácia poľnohosp. a lesníckej výroby 6/2 6/2 

Poľovníctvo 6/0 6/0 

Hydromeliorácie 5/0 3/0 

Ochrana rastlín 0/0 5/1 

Odvetvové a prierezové ekonomiky 0/0 3/0 

Ekológia 1/0 1/3 

Lesnícka fytológia 6/0 8/3 

Spolu 38/3 47/9 

Prameň: Osobitný zisťovací dotazník NLC, 2009 

Ďalšie odborné vzdelávanie pracovníkov LH zabezpečovalo NLC-ÚLPV, formou 

akreditovaných neformálnych a informálnych vzdelávacích aktivít (celkom 151), ktorých sa 

zúčastnilo 2 784 zamestnancov z rôznych lesníckych inštitúcií štátneho a neštátneho sektora. 

Najväčší záujem je o vzdelávanie súvisiace s odbornou prípravou žiadateľov o skúšky 

OLH a skúšky držiteľov osvedčenia na prácu s LRM, kde sa v roku 2008 uskutočnilo 

celkom 21 aktivít. Ostatné vzdelávacie aktivity zabezpečované NLC-ÚLPV Zvolen sú: 

Akreditované kurzy určené technicko-hospodárskym zamestnancom (napr. Podnikanie 

v poľovníctve, vidieckej turistike, škodlivé činitele lesných drevín a ochrana pred nimi, 

tvorba projektov, lesná pedagogika) 

· Odborná jazyková príprava (Odborná lesnícka nemčina, projektová angličtina) 

Špecializované kurzy vyššieho a stredného manažmentu (personálny manažment, rozvoj 

osobnosti manažéra, školenie žiadateľov o environmentálne platby, zavádzanie 

informačných technológií a pod.) 

· Základné kurzy a preškolenia robotníckych profesií. 

Centrum ďalšieho vzdelávania pri TU vo Zvolene pokračovalo v projekte Univerzita 

tretieho veku, kde bolo v roku 2008 zapísaných 196 študentov. V spolupráci s odborníkmi 

z LF TU vo Zvolene organizovalo aj 44 odborných vzdelávacích kurzov zameraných na 

implementáciu nových poznatkov lesníckej vedy a výskumu do praxe. V oblasti 

rekonštrukcie smrekových porastov, pestovania listnatých lesov, výberkových lesov, 

integrovaných ťažbovo – dopravných technológií a ďalších odboroch sa vzdelávalo 625 

účastníkov kurzov. 

76

8.3 Poradenstvo 

V priebehu roka 2008 MP SR venovalo pozornosť najmä otázke zriadenia 

Centrapôdohospodárskeho poradenstva pre poľnohospodárstvo v Agroinštitúte Nitra, š. p. 

a NLC-ÚLVP Zvolen pre LH. 

NLC-ÚLPV Zvolen zabezpečil tvorbu legislatívnych programov pre vzdelávanie 

poradcov, ich certifikáciu a vedenie registra pôdohospodárskych poradcov. V roku 2008 

absolvovalo 35 žiadateľov vzdelávací program poradcov, z toho je 16 certifikovaných pre 

výkon poradenstva pre právnické osoby a 5 ako fyzické osoby. 

V súlade so schválenou koncepciou pôdohospodárskeho poradenského systému bol na 

internete na www.nlcsk.sk/ULPV/ zverejnený Centrálny register poradcov SR v LH 

a aktuálne informácie pre poradcov. 

Priamy výkon poradenských služieb v LH sa v roku 2008 realizoval prostredníctvom 

NLC, ÚEL SAV Zvolen, LF TU Zvolen, orgánov ŠSLHaP, ŠL TANAP Tatranská Lomnica 

a prostredníctvom odborných časopisov Les/Slovenské Lesokruhy a TATRY, informačných 

letákov, posterov a webových stránok. 

NLC v roku 2008 uskutočňovalo poradenstvo najmä v týchto oblastiach: ochrana lesa, 

pestovanie lesa, využitie biomasy, vyhotovovanie LHP. 

Orgány ŠSLHaP, najmä OLÚ priebežne zabezpečovali výkon priameho poradenstva 

prostredníctvom organizovania aktívov a stretnutí s obhospodarovateľmi lesov a s OLH 

v rámci ich územnej pôsobnosti. Priame poradenstvo sa zabezpečovalo aj účasťou 

zamestnancov ŠSLHaP na valných zhromaždeniach pozemkových spoločenstiev. 

Časopis Les/Slovenské Lesokruhy bol v spolupráci s MP SR v roku 2008 vydávaný 

v náklade 3000 kusov na jedno číslo, pričom sa vydalo 6 čísiel. V rámci mimoriadnych 

príloh časopisu boli obhospodarovateľom lesov poskytnuté výtlačky aktuálnych právnych 

noriem na úseku LH - vykonávacie predpisy k zákonu o lesoch. 

9. MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY LESNÉHO HOSPODÁRSTVA 

A PRÁCA 

S VEREJNOSŤOU 

9.1 Spolupráca so zahraničím 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR 

MP SR v spolupráci s NLC kontinuálne zabezpečuje účasť na zasadnutiach komisií 

a orgánov súvisiacich s lesníctvom na európskej aj globálnej úrovni. Koordinácia aktivít 

prebieha na základe spolupráce odboru zahraničnej koordinácie a sekcie lesníckej MP SR. 

Medzi organizácie s priamym vplyvom na problematiku lesníctva, kde má Slovensko svoje 

zastúpenie patria: 

· Pracovná skupina pre lesníctvo pri Rade EÚ, 

· Stály lesnícky výbor Európskej komisie, 

· Fórum OSN o lesoch, 

· Výbor FAO pre lesníctvo, 

· Ministerské konferencie o ochrane lesov v Európe. 

MP SR bolo garantom súboru podujatí prezentujúcich slovenské lesníctvo v rámci 

Európskeho týždňa lesov 2008 v Ríme a v Bruseli. 

Národné lesnícke centrum 

77

V oblasti medzinárodnej spolupráce a zahraničných stykov v roku 2008 NLC realizovalo 

aktivity vyplývajúce z členstva v EFI a jeho projektových centrách (CONFOREST, 

INNOFORCE), pracovných skupinách a tímoch špecialistov IUFRO, FAO, UNFF, EHK 

OSN, MCPFE, Európskej Komisie, EUROSTAT, EPPO a i. Významné je zastúpenie NLC 

v akciách COST (E42, E43, E45, E51, E52, FP 0703). Cieľom aktivít NLC je najmä príprava 

spoločných projektov do 7. rámcového programu EÚ. 

V roku 2008 bolo usporiadaných 10 medzinárodných vedeckých a odborných podujatí 

a z 27 krajín sa ich zúčastnilo 285 zahraničných hostí. 

Vyzdvihnúť možno jubilejnú medzinárodnú konferenciu Lesy a lesníctvo – riziká, výzvy, 

riešenia, konanú pri príležitosti 110. výročia založenia prvej lesníckej výskumnej inštitúcie na 

Slovensku a 30. výročia existencie celoživotného vzdelávania. Zúčastnilo sa na nej 200 

účastníkov z 12 krajín Európy, medzi nimi riaditeľ EFI, výkonný riaditeľ IUFRO vo Viedni, 

predstavitelia Regionálneho úradu FAO pre strednú a východnú Európu a zástupca 

generálneho riaditeľstva EK pre výskum. 

Technická univerzita vo Zvolene 

Východiskom internacionalizácie TU vo Zvolene je aktívna realizácia študentských 

a učiteľských mobilít, ktorá sa vykonáva prostredníctvom programov Socrates, Leonardo 

a CEEPUS. TU vo Zvolene, rovnako ako väčšina univerzít na Slovensku, poskytuje 

vzdelávanie aj zahraničným študentom. V akademickom roku 2007/2008 študovalo na TU 

celkom 127 študentov zo zahraničia, z toho na LF TU jeden študent zo Srbska. 

Významným predpokladom na dosiahnutie medzinárodného uznania je členstvo 

v akademických a profesijných medzinárodných organizáciách (IUFRO, EFI, PRO SILVA, 

IAWS, IAWA, FPS, UNESCO) a projekty riešené v medzinárodnej spolupráci (6. rámcový 

program, COST, ODA). 

V roku 2008 LF TU zorganizovala 6 medzinárodných podujatí s účasťou zahraničných 

hostí najmä z Chorvátska, Litvy, Poľska, Nemecka, Rakúska, Maďarska a Českej republiky. 

Ústav ekológie lesa SAV 

V roku 2008 sa ÚEL SAV významne podieľal na aktivitách vyplývajúcich z členstiev 

v medzinárodných vedeckých organizáciách a úniách (IUFRO, NK MaB/UNESCO, ISA, 

EUROBAT, ISHS a i.), v medzinárodných redakčných radách časopisov v zahraničí (Folia 

zoologica, Sylvia). ÚEL SAV v roku 2008 zorganizoval 2 medzinárodné vedecké konferencie 

pre odborníkov z Českej republiky, Poľska, Nemecka a Rakúska. 

Stredné odborné školy a učilištia 

Účasť stredného lesníckeho školstva v medzinárodných projektoch a iniciatívach otvára 

možnosti pre nastupujúcu generáciu lesníkov oboznámiť sa s aktuálnym dianím v lesnícky 

vyspelých krajinách a prezentovať svoje zručnosti v medzinárodnej konkurencii. V roku 

2008 sa konala tradičná Súťaž zručnosti žiakov SOUL (20 účastníkov z 3 krajín) a výmenné 

pobyty pre získanie nových skúseností v oblasti lesníckeho vzdelávania (napr. Švédsko, 

Fínsko). K ďalším aktivitám patrí organizovanie prázdninových prevádzkových praxí 

študentov predmetu sokoliarstvo na SOŠL v Banskej Štiavnici v Nemecku, Rakúsku 

a Kanade. 

Štátne podniky a organizácie LH (Lesy SR, š.p., Štátne lesy TANAP, VLM Piešovce) 

Intenzívne rozvíjajú spoluprácu s podnikmi štátnych lesov okolitých štátov v oblasti 

praktickej starostlivosti o lesy, úlohách ochrany prírody, spoločného európskeho trhu a práce 

s verejnosťou. Odborná spolupráca s poľskými, českými a maďarskými kolegami prebiehala 

na úrovni spoločných projektov, výmenných pobytov odborných pracovníkov 

78

a organizovania bilaterálnych pracovných stretnutí a súťaží. Zahraničná spolupráca ŠL 

TANAP sa týka aj výskumu – sú členmi ICP Forest (vplyv znečisteného ovzdušia na lesy, 

atmosférická depozícia a stav lesa), ILTER EUROPE (dlhodobý ekologický výskum 

v Európe). 

Tabuľka 9.1-1 Prehľad mobilít v roku 2008 

Počet vyslaných pracovníkov/ študentov Počet prijatých pracovníkov/ študentov zo 

zahraničia 

NLC 231 285 

LF TU 129/4 177/32 

ÚEL SAV 18 10 

ŠL TANAP – 2 

SOŠL /SOUL 58 55 


9.2 Práca s verejnosťou 

Prácu s verejnosťou v lesníctve usmerňovala v roku 2008 pracovná skupina pre 

koordináciu stratégie komunikácie v lesníctve. Štátne i neštátne lesnícke subjekty realizovali 

v uplynulom roku množstvo akcií pre odbornú i laickú verejnosť (tabuľka 9.2-1). 

Tabuľka 9.2-1 Prehľad podujatí pre verejnosť organizovaných lesníckymi organizáciami 

Podujatia pre 

verejnosť 

Lesnícke dni 

Deň stromu 

Európsky týždeň 

lesov 

Čisté hory 

Čisté vody 

Otváranie nových 

náučných chodníkov 

Otváranie 

bezbariérových trás 

Dni Sv. Huberta 

Salamandrový 

sprievod 

Odborné súťaže 

a preteky 

Naj horár 

Drevorubač 

Tatranská kosba 

Majstrovstvá 

zručností 

Venerovského 

memoriál 

Prameň: Osobitný zisťovací dotazník NLC, 2009 

Programy pre deti Účasť na výstavách Činnosť škôl 

Putovná sova 

Poznaj a chráň 

prírodu svojej vlasti 

Príroda pre 

budúcnosť 

Kamzík - zážitkový 

program 

Stromček pod 

stromček 

Lesné vychádzky 

Slovakiatour 

Bratislava 

Holiday World Praha 

Hory – Ľudia – 

Stromy – Lesy 

Agrokomplex 2008 

Lignumexpo – Les 

2008 

Poľovníctvo – 

Lesníctvo 

Poľovníctvo 

a príroda 

Hebký šat tatranskej 

prírody 

Dni otvorených dverí 

Burzy škôl 

a zamestnávateľov 

Súťaže zručností 

Majstrovstvá v hre na 

lesnicu 

Stredoškolské 

odborné činnosti 

Prednášky 

Exkurzie 

Vedomostné súťaže 

Poľovnícke akcie 

Sokoliarske 

vystúpenia 

Návštevy múzeí 

Kľúčovým podujatím v lesníctve pre verejnosť v roku 2008 bol 2. ročník 

celoslovenského programu akcií - Lesnícke dni 2008. Hlavnými organizátormi boli MP SR, 

NLC, Lesy SR, š.p., ŠL TANAP-u, VLM, š.p., SLsK spolu so 65 partnermi. Program 

Lesníckych dní 2008 s viac ako 30 rôznymi podujatiami sa uskutočnil v 27 mestách 

a obciach Slovenska a zúčastnilo sa ich viac ako 100 000 ľudí. Na informovanie verejnosti 

bola vytvorená webová stránka www.lesnickedni.sk. Z celého podujatia bol spracovaný 15 

minútový videozáznam v slovenskej a anglickej jazykovej mutácii. 

Sprievodnými podujatiami Lesníckych dní 2008 boli projekty „Stromy poznania“ 

v spolupráci s MŠ SR a Zelená kvapka krvi v spolupráci s Národnou transfúznou službou 

SR a Slovenským Červeným krížom. 

K podpore lesníctva a lesníckeho sektora prispelo podujatie Európsky týždeň lesov. 

Počas tohto týždňa lesní pedagógovia zorganizovali pre deti lesné vychádzky v zmysle 

posolstva „Európske lesy zlepšujú náš život a chránia našu planétu!“. 

79

Tabuľka 9.2-2 Prehľad vydavateľskej činnosti a mediálnych prezentácií lesníckych subjektov 

Subjekt Edičná činnosť Mediálne výstupy Cieľová skupina 

NLC 275 druhov výstupov 17 tlačových správ, 1 tlačová 

konferencia, 8 odborných seminárov, 

3 diskusné fóra, 2 konferencie, účasť 

v diskusných reláciách, besedách, 

rozhlasových reláciách 

Lesy SR, š. p. 

ŠL TANAP 

VLM SR, š. p. 

Lesnícke školy 

2 knižné publikácie 

11 čísel časopisu Lesník 

vydanie 5 ks máp pre 

lesnícke informačné 

kancelárie 

6 čísel časopisu TATRY, 

2 čísla slovensko – 

poľského časopisu 

TATRY 

25 druhov výstupov 

12 čísel mesačníka 

zamestnancov VLM SR, š. 

p. 

vydávanie zborníka Acta 

Facultatis Forestralis, 

školských časopisov 

Poddubáčik, Zelená krv, 

Letokruhy 

spolupráca pri vydaní 

knižnej publikácie 

vydanie 3 druhov 

brožovaných publikácií 

Celkovo mediálnych výstupov: 724, 

z toho viac ako 50 tlačových správ, 

v STV 12 x relácia Rozprávanie 

stromov, v Slovenskom rozhlase 20 x 

relácia Putovanie po významných 

lesníckych miestach 

93 tlačových správ, 10 tlačových 

besied, 2 novinárske dni, 5 článkov 

v mesačníku Lesokruhy, 5 článkov 

v týždenníku Farmár, spolupodieľanie 

sa na tvorbe relácie Halali – Lesu zdar, 

spolupráca s celoslovenskými 

i regionálnymi médiami 

Tlačové správy, konferencie, besedy 

Tlačová konferencia, tlačové správy, 

besedy, odborné semináre, brífing, 

prezentácia škôl v STV (Farmárska 

revue), TV Markíza a Patriot 

Ostatné odborné posudky Relácie v televízii a rozhlase, tlačové 

správy 

Vypracoval: NLC-ÚLPV Zvolen 

odborná a laická 

verejnosť 


verejnosť 


verejnosť 


verejnosť 

žiaci, študenti, 

odborná i laická 

verejnosť 


verejnosť 

10. ODVETVIA A ČINNOSTI SÚVISIACE S LESMI A ICH 

FUNKCIAMI 

10.1 Ochrana prírody a krajiny 

Chránené územia (CHÚ) sa z veľkej časti vyhlasujú v človekom menej dotknutej 

a zachovalejšej časti krajiny, ktorou sú práve lesy. Tieto sa udržali prevažne v lokalitách 

menej vhodných pre poľnohospodárstvo. Lesnatosť CHÚ je až 72,6 %. Na obrázku 10.1-1 sú 

znázornené lesy, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 543/2002 Z. z. 

o ochrane prírody a krajiny. 

80

% 

CHVÚ 11,0 

2 29,4 

3 12,5 

4 0,6 

5 3,6 

Spolu 57,1 

Obrázok 10.1-1 Lesy s obmedzeným hospodárením 

Aktivity človeka vo väčšine CHÚ sú obmedzené druhým až piatym stupňom ochrany. 

Výnimkou sú chránené vtáčie územia (CHVÚ), s prvým stupňom ochrany. Prvý stupeň 

ochrany s najmenšími obmedzeniami, platí pre tzv. voľnú krajinu mimo CHÚ. Vo vyšších 

stupňoch ochrany sa rozsah obmedzení zvyšuje. Obhospodarovanie lesa je celkom vylúčené 

až v najprísnejšom (piatom) stupni ochrany. V 2. až 4. stupni je obmedzené najmä používanie 

pesticídov a hnojív, výstavba lesných ciest a ďalších objektov, zber lesných plodov a výkon 

práva poľovníctva. Takto definovaná ochrana nevyhovuje celkom ani inštitúciám ochrany 

prírody, pretože jednotlivé stupne ochrany nemusia zaručovať zachovanie tých prírodných 

hodnôt, kvôli ktorým boli jednotlivé CHÚ vyhlásené. 

Do súčasnej siete CHÚ boli zahrnuté aj zmenené ekosystémy, v ktorých nie je obnova 

pôvodnej biodiverzity reálna (napr. plantáže lesných drevín, porasty agáta a pod.). Navyše, na 

efektívnu ochranu rozsiahlych CHÚ, a najmä na kompenzácie za obmedzené hospodárenie 

pre vlastníkov a užívateľov pozemkov nemá štát dostatok prostriedkov. Ďalším problémom 

sú ochranné pásma CHÚ, najmä ochranné pásma národných parkov. Tieto pásma majú 2. 

stupeň ochrany, ale sú príliš rozsiahle. Z uvedených dôvodov MŽP SR deklarovalo 

potrebu prehodnotiť rozsah národnej sústavy CHÚ (prehodnotenie sa nemá týkať európskej 

sústavy CHÚ Natura 2000). Okrem tohto procesu by mala súčasne prebiehať aj zonácia CHÚ. 

81

Tabuľka 10.1-1 Výmera LP podľa stupňov ochrany a kategórií CHÚ 

Chránené územia 

Stupeň ochrany (ha) 

1 2 3 4 5 

Spolu 

Chránené krajinné oblasti (CHKO) 1 - 354 450 - - - 354 450 

Národné parky (NP) 1 - - 225 286 - - 225 286 

Ochranné pásma NP - 117 885 - - - 117 885 

A - - - - 1 107 1 107 

Zóny CHKO 2 a NP 3 , 

B - - - 3 921 - 3 921 

(výmera v ha po odpočítaní 

C - - 15 826 - - 15 826 

plochy MCHÚ) 

D - 28 667 - - - 28 667 

(Národné) prírodné 

rezervácie ((N)PR) 

- - - 5 427 67 270 72 697 

Maloplošné 

chránené 

územia 

(MCHÚ) 

(Národné) prírodné 

pamiatky ((N)PP) 

- - - 1 022 342 1 364 

Chránené krajinné prvky 

(CHKP) 

- - - 3 - 3 

Chránené areály (CHA) - - 62 1 232 - 1 294 

Ochranné pásma MCHÚ - - 327 1 028 - 1 355 

Územia európskeho významu (ÚEV) – 

mimo národnej siete CHÚ 

- 67 748 - - - 67 748 

Chránené vtáčie územia (CHVÚ) – mimo 

ÚEV a národnej siete CHÚ 

212 044 - - - - 212 044 

Spolu 212 044 568 750 241 501 12 633 68 719 1 103 647 

Prameň: MŽP SR, 2009 


Poznámky: 1 výmera po odrátaní MCHÚ 

2 

zatiaľ je zónovaná len CHKO Horná Orava 

3 

zatiaľ je zónovaný len NP PIENAP 

V roku 2008 pretrvávali konflikty týkajúce sa manažmentu bezzásahových území. Hoci 

snaha o vyhlasovanie nových bezzásahových zón bola ekonomickou krízou utlmená, pretrvali 

spory týkajúce sa opatrení proti premnoženiu hmyzích škodcov v CHÚ. Napriek udeleniu 

viacerých výnimiek na aplikáciu pesticídov v CHÚ, rezervácie v horských lesoch 

s najvyšším stupňom ochrany ostali aj v tomto roku zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu do 

okolitých porastov. Šíreniu škodcov do hospodárskych lesov majú zabrániť opatrenia v 

ochranných pásmach okolo týchto rezervácií zabezpečované ŠOP SR, vzhľadom na 

nedostatočné kapacity a nejasné vymedzenie týchto pásiem sa však tieto opatrenia ukázali 

ako nedostatočné. 

Natura 2000 – Územia európskeho významu 

Schválením Národného zoznamu navrhovaných Území európskeho významu (ÚEV) 

uznesením vlády SR č. 239/2004 zo dňa 17.3.2004 a jeho následným vydaním Výnosom MŽP 

SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 začala na území SR vznikať nová sieť CHÚ – súvislá 

európska sieť osobitne chránených území Natura 2000. Zoznam obsahuje 382 navrhnutých 

ÚEV o celkovej výmere 573 690 ha. Tieto územia sa z 88 % prekrývajú s už existujúcou 

sústavou národných CHÚ a ich stupeň ochrany sa zatiaľ nemenil. Zvyšných 12 %, v 

doposiaľ nechránených územiach, sa dostalo pod predbežnú ochranu s druhým stupňom 

ochrany. 

Prax ukazuje, že slovenská koncepcia stupňov ochrany nie je kompatibilná s európskou 

legislatívou, ktorá niekedy vyžaduje obmedzovanie hospodárenia vysoko nad rámec druhého 

stupňa ochrany. Celkovo možno konštatovať, že implementáciou Natura 2000 došlo 

k ďalšiemu obmedzeniu hospodárenia v lesoch, a to nie len na jej nových CHÚ, ale aj vo 

väčšine už predtým CHÚ so stupňami ochrany 2 až 4. Viac-menej bezo zmeny ostal len 

pôvodný piaty stupeň ochrany, aj v ňom sa však skomplikovalo prípadné udeľovanie súhlasov 

82

a výnimiek. 

Natura 2000 – Chránené vtáčie územia 

Ďalšou kategóriou CHÚ sústavy Natura 2000 sú chránené vtáčie územia. Národný zoznam 

navrhovaných CHVÚ schválila vláda SR uznesením č. 636/2003 dňa 9.7.2003 a nachádza sa 

v ňom 38 území. V rokoch 2005 a 2006 vláda SR schválila päť CHVÚ. V priebehu roka 

2007 boli na MŽP SR prerokované vyhlášky zostávajúcich území, vrátane medzirezortných 

pripomienkových a rozporových konaní s mimovládnymi organizáciami alebo vlastníkmi 

a obhospodarovateľmi lesa, kde sa prerokúvali pripomienky k jednotlivým vyhláškam 

CHVÚ. K 1. februáru 2008 nadobudlo účinnosť ďalších 14 vyhlášok MŽP SR a k 15. 

novembru 2008 ďalšie 2 vyhlášky (Dunajské luhy a Úľanská mokraď). Celková výmera 

navrhovaných i vyhlásených CHVÚ je 1 154 111 ha, z čoho sa 51,6 % prekrýva s už 

existujúcou sústavou CHÚ. Výmera zatiaľ vyhlásených CHVÚ je 392 352 ha. 

Svetové prírodné dedičstvo UNESCO 

Ďalším lesným územím s osobitným štatútom sú Karpatské bukové pralesy zaradené do 

svetového prírodného dedičstva UNESCO o výmere 29 279 ha, s ochranným pásmom 

o výmere 48 693 ha. Toto územie sa prekrýva s národnou aj európskou sieťou chránených 

území. 

10.2 Vodné hospodárstvo 

Les má významný vplyv na kolobeh vody v krajine a na kvalitu vodných zdrojov. Je to 

dané najmä jeho schopnosťou minimalizovať povrchový odtok a brániť erózii pôdy, čím sa 

zlepšuje vsakovanie zrážok do podzemných pôd a do istej miery, znižuje riziko povodní, ako 

aj obsah splavenín v povrchových vodách. K dočasnému zníženiu ich priaznivého pôsobenia 

môže dôjsť v prvých rokoch po obnove lesných porastov, alebo v prípade nevhodne 

navrhnutej lesnej cestnej siete. Z uvedeného dôvodu má veľký význam plánovité 

obhospodarovanie lesov s dobre rozvrhnutým rozložením obnovy lesa v krajine. Zahraničné 

výskumy v oblastiach postihnutých rozsiahlymi kalamitami podkôrneho hmyzu preukázali, 

že plochy stojacich odumretých porastov neplnia hydrické funkcie dostatočne, čo je pri 

súčasnom vývoji v TANAP a v ďalších CHÚ alarmujúce. Hoci všetky lesy do istej miery 

plnia funkcie súvisiace s vodou, ich význam je najväčší na strmých svahoch, vo vyšších 

polohách (pramenné oblasti vodných tokov) a v okolí zdrojov pitnej vody. Do týchto oblastí 

sa sústreďujú požiadavky vodohospodárov na vyhlásenie lesov osobitného určenia 

s vodoochrannou funkciou (lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov). 

Podiel lesov osobitného určenia s vodoochrannou funkciou v posledných rokoch stagnuje, 

prípadne mierne klesá, navzdory skutočnosti, že význam hydrických funkcií lesa pre 

spoločnosť sa zvyšuje. Výmera lesov s prvoradou vodohospodárskou funkciou je 72 621 ha, 

čo je 3,8 % výmery lesov SR. 

Vzťahom medzi lesmi a vodou sa zaoberala aj Piata ministerská konferencia o ochrane 

lesov v Európe, ktorá sa konala vo Varšave, 5.-7. 11. 2007. Varšavská rezolúcia 2 vyzýva 

k udržaniu a zveľadeniu hydrických funkcií lesa pomocou zalesňovania nelesných pôd, 

rekonštrukciou degradovaných lesov v inundačných územiach riek a pramenných oblastiach, 

zlepšovaním politických nástrojov na podporu týchto funkcií a zvyšovaním povedomia 

verejnosti o nich. Rezolúcia taktiež upozorňuje na dopady klimatickej zmeny na vzťahy 

medzi lesom a vodou. Preto bude treba v najbližšej budúcnosti prehodnotiť a zefektívniť 

naše nástroje na podporu hydrických funkcií lesa. Osobitná pozornosť sa venuje tejto 

problematike v NLP SR, konkrétne v priorite 7 (Zachovávať a zlepšovať ochranné funkcie 

lesov) v rámci strategického cieľa 3 (Zlepšovanie kvality života). 

83

10.3 Lesnícko – technické meliorácie a drobné vodné toky 

Lesníckotechnické meliorácie (LTM) a zahrádzanie bystrín (ZB) vykonávajú organizácie 

LH SR v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane 

pred povodňami. V súčasnosti je táto činnosť utlmená a diela vybudované v minulosti 

chátrajú. V roku 2008 š. p. Lesy SR investovali na LTM a ZB 27 998 tis. Sk a ŠL TANAP 

78 tis. Sk. Na opravy a údržbu objektov ZB a LTM vynaložil š. p. Lesy SR 42 820 tis. Sk. 

V správe štátnych organizácií LH v pôsobnosti MP SR je 17 855 km drobných vodných 

tokov (DVT). V správe lesných štátnych organizácií MO SR a odborných škôl je 651 km 

DVT a na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., boli oddelimitované 4 km. 

Výšku povodňových škôd od roku 2000 uvádza tabuľka 10.3-1. 

Tabuľka 10.3-1 Škody na vodných tokoch v správe štátnych organizácií LH v tis. Sk 

Ukazovateľ 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 

Škody 30 850 5 165 55 448 0 11 006 9 760 31 265 4 250 33 082 

Uhradené 8 247 385 26 420 0 3 889 0 0 2 375 0 

Rozdiel -22 603 -4 780 -29 028 0 -7 117 -9 760 -31 265 -1 875 - 33 082 

Prameň: Osobitné zisťovanie NLC, 2008 


10.4 Drevospracujúci priemysel 

Vývoj a súčasný stav drevospracujúceho priemyslu (DSP) podľa vybraných ukazovateľov 

sa uvádza v nasledujúcich tabuľkách. 

Tabuľka 10.4-1 Spracovanie dreva v odvetviach drevospracujúceho priemyslu v tis. m 3 

Odvetvie 

Skutočnosť v roku 

1990 2005 2007 2008 

Drevársky priemysel 2 300 5 069 4 285 4 491 

Celulózovo-papierenský priemysel 1 880 2 302 2 333 2 577 

Drevospracujúci priemysel - spolu 4 180 7 371 6 618 7 068 

Prameň: MH SR 

Poznámka: za rok 2000 sú údaje nedostupné 

Vysvetlivka: Údaje za roky sú bez spotreby palivového dreva 

Tabuľka 10.4-3 Produkcia a spotreba výrobkov z dreva v m 3 a v tonách na obyvateľa 

Sortiment 1990 2005 2007 2008 

Rezivo - produkcia 0,269 0,487 0,515 0,525 

Rezivo - spotreba 0,260 0,336 0,334 0,470 

Drevotrieskové dosky - produkcia 0,057 0,058 0,124 0,145 

Drevotrieskové dosky - spotreba 0,057 0,061 0,124 0,118 

Drevovláknité dosky - produkcia 0,012 0,050 0,027 0,028 

Drevovláknité dosky - spotreba 0,090 0,061 0,027 0,053 

Celulóza - produkcia (v tonách) 0,085 0,113 0,117 0,128 

Celulóza - spotreba (v tonách) 0,076 0,114 0,117 0,133 

Papier a kartón - produkcia (v tonách) 0,082 0,159 0,166 0,170 

Papier a kartón - spotreba (v tonách) 0,061 0,094 0,098 0,142 

Prameň: MH SR, Štatistický úrad SR, NLC- LVÚ Zvolen 

84

Tabuľka 10.4-2 Vybrané ukazovatele drevospracujúceho priemyslu v mil. Sk 

Ukazovateľ 

Výnosy 

Náklady 

Hospodársky výsledok 

pred zdanením 

Počet pracovných miest 

Odvetvie 


1990 2005 2006 2008 

DP 9 138 19 940 22 200 20 503 

NP 10 088 33 000 32 650 28 793 

CPP 29 564 45 343 46 500 49 597 

DSP 48 790 98 283 101 350 98 893 

DP 9 455 19 166 21 800 20 227 

NP 10 282 31 439 30 800 27 268 

CPP 28 225 43 635 44 100 46 190 

DSP 47 961 94 240 96 700 93 685 

DP -316 774 400 276 

NP -194 1 561 1 850 1 525 

CPP 1 339 1 708 2 400 3 407 

DSP 829 4 043 4 650 5 208 

DP - 9 924 9 778 8 617 

NP - 11 830 12 144 13 242 

CPP - 7 458 7 371 7 409 

DSP - 29 212 29 293 29 268 

Prameň: Ministerstvo hospodárstva SR 

Vysvetlivky: DP - drevársky priemysel, NP – nábytkársky priemysel, CPP - celulózovo-papierenský priemysel, 

DSP – drevospracujúci priemysel 

Poznámka: za rok 2000 a 2007 sú údaje nedostupné 

10.5 Líniové stavby 

Už niekoľko desaťročí sú súčasťou našej krajiny líniové stavby, najmä podzemné a 

nadzemné vedenia rozvodu elektriny - elektrovody a ropovody, plynovody a vodovody - 

produktovody. Jej súčasťou budú ešte dlhú dobu, kým sa nenájde iný spôsob prenosu energie. 

Pre každodenný život človeka prinášajú pozitíva, avšak pre lesy sú problémom, s ktorým sa 

musia lesníci, vlastníci a obhospodarovatelia lesov dlhodobo vysporiadávať. Líniové stavby, 

najmä elektrovody sa intenzívne budovali v prvej polovici 50 rokov 20. storočia. Ich 

výstavbou vznikla rozsiahla plocha bezlesia (tabuľka 10.5-1), ktorá si od LH, na rozdiel od 

poľnohospodárstva, vyžaduje výrazné zmeny v spôsobe hospodárenia. 

Tabuľka 10.5-1 Výmera líniových stavieb na LP š. p. Lesy SR (plynovodov a elektrovodov) (ha) 

BB PO BA ZA TN TT KE NT Spolu 

Plynovody 178,3 9,9 52,9 49,2 18,4 83,6 105,6 20,0 517,9 

Elektrovody 1 460,5 856,5 313,0 1 046,2 806,7 276,3 932,1 254,8 5 946,1 

Spolu 1 638,8 866,4 365,9 1 095,4 825,1 359,9 1 037,7 274,8 6 464,0 

Prameň: NLC-ÚLZI Zvolen 


Využitie bezlesia pod, alebo nad produktovodmi je z lesníckeho hľadiska dlhodobý 

a ťažko riešiteľný problém. Identifikovali sa tieto negatívne vplyvy líniových stavieb na les: 

· Narušujú kompaktnosť lesných porastov a sú umelým krajinným prvkom. 

Ich výstavba nerešpektuje vnútornú priestorovú štruktúru lesa, ale len smer prenosu 

energií. 

· Pre stabilitu porastov vytvárajú riziká, najmä prenikaním vetra do porastov. 

Na okraji porastu sa viac usadzuje inovať a námraza; niektoré stromy po náhlom 

uvoľnení trpia úpalom kôry, či zmenou hydrologických pomerov, čo môže viesť k ich 

odumretiu. 

· Ihličnaté stromy (smrek) sa na odkrytých miestach stávajú útočiskom kôrovcov. 

85

Dochádza k podstatne väčšiemu obhryzu a odhryzu zverou na okrajoch porastov; zvyšujú 

sa náklady na ochranu proti zveri. 

· Po náhlom odlesnení veľkých plôch môže dôjsť k vzniku rozsiahlej erózie pôdy. 

Drevoprodukčná funkcia lesa sa na miestach dotknutých výstavbou a prevádzkovaním 

líniových stavieb stáva druhoradou; prvoradá je ich bezpečná prevádzka. 

Líniové stavby obmedzujú vlastníkov a obhospodarovateľov lesa v ich právach. 

Príslušné všeobecne záväzné právne predpisy ustanovujú neplnohodnotné možnosti 

hospodárenia v lesoch, v dôsledku čoho dochádza k znižovaniu produkcie, pri zvýšenej 

prácnosti a nákladoch, čo v konečnom dôsledku znižuje hospodársky výsledok. 

Líniové stavby – elektrovody prinášaju tieto možnosti: 

· Produkcia biomasy pre energetické účely. 

· Produkcia vianočných stromčekov. 

· Vytváranie políčok pre lesnú zver. 

Vytváranie trvalých trávnatých porastov v lokalitách s nedostatkom lúk a pastvín 

uprostred veľkých lesných komplexov. 

· Využitie v rámci lesnej cestnej siete. 

· Využitie ako protipožiarnych bezpečnostných pásov v prípade vzniku lesných požiarov. 

Pestovania poľnohospodárskych energetických plodín; prenájom včelárom; vytvorenie 

ovocných sadov a pod. 

Najaktuálnejším problémom je doriešenie majetkovej ujmy vlastníkov 

a obhospodarovateľov lesa, a to z dôvodu zníženia produkcie v dôsledku zmeny 

hospodárenia v ochrannom pásme líniových stavieb a obmedzenia ďalších vlastníckych 

práv. 

10.6 Využitie dreva na energetické účely 

Slovensko sa pri predvstupových rokovaniach zaviazalo zvýšiť podiel obnoviteľných 

zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov (PEZ) do roku 

2012 na 10 % a pri výrobe elektriny na 19 %. Súčasný podiel OZE na celkovej PEZ je 5 % 

z toho drevnej biomasy približne 2 %. Slovensko výrazne zaostáva za priemerom 27 

členských štátov EÚ, ktorý je v súčasnosti väčší ako 13 %, z toho biomasa pokrýva 7,5 % 

celkovej spotreby PEZ. 

Drevná biomasa je v podmienkach Slovenska minimálne v strednodobom výhľade 

najvýznamnejším potenciálnym OZE s možnosťou krytia až 9 % spotreby PEZ. 

Napriek schváleným dokumentom v roku 2008 (Akčný plán využívania biomasy) sa 

nepodarilo výraznejšie zvýšiť produkciu a domácu spotrebu palivovej dendromasy. 

Dôvodom boli zmiernenie rastu cien fosílnych palív, nekoordinovanosť politík 

zainteresovaných rezortov a tiež obtiažnosť využívania finančnej podpory zo štrukturálnych 

fondov. Nebol vybudovaný žiadny významný energetický zdroj, využívajúci drevnú biomasu. 

Š. p. Lesy SR vyrobil 140 tis. ton štiepok, zvyšok vyprodukovali ostatní výrobcovia. 

Export štiepok zostal na rovnakej úrovni ako v roku 2007. 

Tabuľka 10.6-1 Ročné množstvo dendromasy na energetické využitie produkované v LH 

Rok Lesné štiepky Palivové drevo a iné 1 Spolu 

tis.t 2 TJ tis. t TJ tis. t TJ 

1990 2 19 368 3 496 370 3 515 

2000 5 48 471 4 475 476 4 523 

2005 120 140 640 6 080 760 6 220 

2006 150 1 425 660 6 270 810 7 695 

2007 175 1 663 670 6 365 845 8 028 

2008* 190 1 805 690 6 555 880 8 360 

86

Prameň: NLC – LVÚ, 2009 

Vysvetlivky: * predpoklad, 1 palivové drevo a drevo použité na energiu z odpadu, poťažbových zvyškov 

a suchárov, 2 lesné štiepky a drevná hmota určená na výrobu lesných štiepok. 

10.7 Poľovníctvo 

V roku 2008 bolo na Slovensku 1 837 poľovných revírov. Z toho bolo 33 samostatných 

zverníc a 13 bažantníc. Okrem toho bolo v rámci poľovných revírov 18 uznaných zverníc 

a 28 bažantníc. Priemerná výmera poľovných revírov v roku 2008 bola 2 465 ha, čo je o 23 

ha viac ako v predchádzajúcom roku (tabuľka 10.7-1). 

Tabuľka 10.7-1 Štruktúra poľovných revírov v roku 2008 

Lesy SR, Ostatné Neštátne Poľovné Iné subjekty Spolu 

š. p. štátne org. subjekty združenia 

Počet revírov 104 25 69 1 350 289 1 837 

Výmera celková, ha 409 048 171 187 191 656 3 109 041 648 570 4 529 502 

Výmera priemerná, ha 3 933 6 847 2 778 2 303 2 244 2 466 

Hlavné druhy poľovnej zveri 

Jarné kmeňové stavy (JKS) raticovej zveri k 31. 3. 2008 boli vyššie ako 

v predchádzajúcom roku. Toto zvyšovanie počtov jednotlivých druhov raticovej zveri nie je 

žiaduce, pretože znovu začínajú narastať škody spôsobené na lesných porastoch 

a poľnohospodárskych kultúrach. Odstrel raticovej zveri bol v roku 2008 vyšší ako 

v predchádzajúcom, plán lovu sa však nesplnil. Mierne sa zvýšili JKS bažanta, zajaca, 

jarabice a morky divej, naproti tomu poklesol JKS králika. Odstrel bažanta, zajaca, králika, 

divej kačice a morky bol v porovnaní s rokom 2007 nižší. 

Tabuľka 10.7-2 Početnosť raticovej a malej zveri na Slovensku 

Počet jedincov 

Druh zveri 

Spolu 

JKS Plán lovu Odstrel Odchyt Úhyn 

úbytok 

Zazverovanie 

Jeleň 44 316 19 225 15 589 36 1 264 16 889 47 

Daniel 9 068 4 093 2 965 51 194 3 210 102 

Muflón 10 867 4 622 3 162 245 214 3 621 138 

Srnec 92 680 28 016 20 141 23 4 540 24 704 56 

Diviak 29 290 28 782 28 992 129 579 29 700 96 

Bažant 190 279 163 816 127 856 1 7 475 135 332 116 683 

Zajac 203 123 35 646 21 905 7 097 5 468 34 470 521 

Králik 1 192 25 34 0 216 250 51 

Jarabica 13 453 40 175 0 287 462 4 677 

Divá kačica 0 0 12 843 55 314 13 212 4 677 

Morka divá 290 68 84 0 12 96 163 


Početnosť veľkých šeliem sa podľa štatistiky zvýšila a je veľmi vysoká. Pri ostatných 

vzácnych druhov zveri, sa ich početnosť, okrem svišťa, zvýšila. Lov vzácnych druhov zveri sa 

prísne reguluje. Povolený odstrel medveďov bol 42 jedincov, strelilo sa 34. Ďalej sa ulovilo 

121 vlkov, 9 kamzíkov alpského pôvodu a jeden zubor. 

Tabuľka 10.7-3 Vzácne druhy zveri na Slovensku 

Druh zveri 

Počet jedincov 

87

JKS Povolený lov Skutočný lov Úhyn 

Kamzík 661 10 9 3 

Medveď 1 939 42 34 9 

Vlk 1 563 0 121 1 

Rys 1 447 0 0 4 

Mačka divá 2 375 0 0 7 

Vydra 680 0 0 12 

Hlucháň 1 474 0 0 0 

Tetrov 1 234 0 0 0 

Jariabok 7 660 0 6 14 

Svišť 1 001 0 0 0 

Zubor 35 0 1 0 

Bobor 727 0 0 2 


Ekonomika poľovníctva 

Príjmy v poľovníctve v roku 2008 boli 247 559 tis. Sk a výdavky 277 915 tis. Sk, čo 

predstavuje mínusový hospodársky výsledok 30 356 tis. Sk. Plusový hospodársky výsledok 

sa zaznamenal v režijných revíroch Lesov SR, š. p., 7 021 tis. Sk. Ostatné skupiny poľovných 

revírov vykázali mínusový hospodársky výsledok. 

10.8 Rozvoj vidieka 

PRV SR 2007-2013 je jeden z najvýznamnejších zdrojov finančných prostriedkov pre 

lesníctvo SR. V roku 2008 sa začal proces reálneho uchádzania sa o finančné prostriedky 

z PRV SR. Podpora lesníctva prostredníctvom projektových podpôr bola sústredená do dvoch 

najdôležitejších lesníckych opatrení: 

· Opatrenie 1.4: Zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov (Os 1) 

· Opatrenie 2.1: Obnova potenciálu LH a zavedenie preventívnych opatrení (Os 2) 

Prehľad podaných žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP) a požadovaná 

výška oprávnených výdavkov je uvedená v tabuľke 10.8 -1. 

Tabuľka 10.8–1 Prehľad o výške požadovaných verejných výdavkov za vybrané lesnícke 

opatrenia (I. výzva) 

Opatrenie 

termín výzvy 

Opatrenie 1.4 

od 15. 04. 2008 

do 31. 07. 2008 

Opatrenie 2.1 

od 01. 02. 2008 

Počet 

212 

314 

Prijaté ŽoNFP 

Oprávnené výdavky 

1 246,5 mil. Sk 

(41,4 mil. €) 

2 995 mil. Sk 

(99,4 mil. €) 

Žiadaný príspevok 

88 

623,3 mil. Sk 

(20,7 mil. €) 

2 889,1 mil. Sk 

(95,9 mil. €) 

Limity ( EU + SR) 

= verejné výdavky 

celkom 2007 - 

2013 

1 236, 4 mil. Sk 

(41 mil. €) 

3 361, 9 mil. Sk 

(111,6 mil. €) 

% žiadaných 

príspevkov z 

limitov celkom 

2007 - 2013 

do 30. 06. 2008 

Prameň: Sumárny prehľad za projektové opatrenia PRV SR 2007 – 2013 os 1, 2, 3, Pôdohospodárska platobná 

agentúra, http://www.apa.sk/ 

V rámci podpory lesníctva z PRV prostredníctvom priamych platieb bol stav v podaní 

žiadostí o tento druh podpory v roku 2008 nasledovný: 

v rámci Opatrenia: Platby v rámci sústavy Natura 2000 – lesná pôda bolo podaných 64 

žiadostí o platbu na lesné pozemky v územiach európskeho významu o celkovej výmere 

predmetných lesných pozemkov 14 148 ha, pričom celková výška požadovaných 

finančných prostriedkov bola cca.1 133 538 EUR (34 148 959 Sk), 

v rámci Opatrenia: Lesnícko-environmentálne platby podali oprávnení žiadatelia celkovo 

54 žiadostí o zaradenie do tohto opatrenia o celkovej výmere predmetných lesníckych 

50 % 

86 %

pozemkov cca. 20 643 ha z čoho bolo následne podaných 52 žiadostí o platbu na 

opatrenie lesnícko-environmetálne platby vo výške požadovaných finančných 

prostriedkov 2 294 681 EUR (69 129 573 Sk). 

10.9 Rekreačné a zdravotné využívanie lesov 

Prírodná alebo vidiecka krajina s dominujúcimi lesnými spoločenstvami slúži aj na 

oddych, šport, rekreáciu, liečenie a kultúrne vyžitie. Lesné porasty v tejto krajine sa 

využívajú na turistiku a rekreáciu, na zber plodov, húb, poľovníctvo a pod. Lesné cesty 

možno využívať na rôzne športové aktivity, ako sú cykloturistika, jazda na koňoch, alebo na 

bežecké lyžovanie. 

Na základe dotazníkového prieskumu o rekreačnom využívaní lesov Slovenska, až 95,2 % 

respondentov v roku 2006, resp. 93,3 % v roku 2007 aspoň jedenkrát za uplynulých 12 

mesiacov navštívilo les. Priemerný počet návštev lesa za účelom rekreácie dosiahol v roku 

2007 hodnotu 30,3 návštev. 

Lesy sú až na výnimky (vojenské objekty, zvernice, významné lokality z hľadiska ochrany 

prírody) pre rekreáciu voľne sprístupnené, bez ohľadu na vlastnícke práva. Lesy „otvorené“ 

pre verejnosť predstavujú 94 % z ich celkovej výmery, hoci časť tejto výmery je, z dôvodu 

ochrany prírody, prístupná len po vyznačených chodníkoch a časť je neprístupná z dôvodu 

nepriechodného terénu (napr. kosodrevina). 

Tabuľka 10.9-1 Výmera porastovej pôdy vo vzťahu k rekreácii 

Kategória lesa 

Spolu 

Prímestské rekreačné lesy a ďalšie lesy s 

významnou zdravotnou, kultúrnou alebo 

lesy osobitného určenia 

28 531 ha 

rekreačnou funkciou 

Lesy vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného 

miesta 

lesy osobitného určenia 

2 499 ha 

Lesy „otvorené „ pre verejnosť všetky kategórie cca 1 800 000 ha 

Spolu cca 1 830 000 ha 



Uznávanie len dvoch funkcií pre jeden lesný porast sa ukázalo z pohľadu oceňovania 

funkcií lesa ako nevhodné, mnohé porasty často rovnocenne a kvalitne plnia viacero funkcií, 

čo by sa malo zohľadniť pri plánovaní, obhospodarovaní aj platbách za environmentálne 

služby. 

11. HODNOTENIE PLNENIA KONCEPCIE ROZVOJA 

PÔDOHOSPODÁRSTVA ZA ROKY 2007 – 2013, ČASŤ LESNÉ 

HOSPODÁRSTVO 

CIELE A PRIORITY KONCEPCIE 

V koncepcii rozvoja pôdohospodárstva za roky 2007-2013, časti LH sa stanovil tento 

základný dlhodobý cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov 

založeného na primeranom využívaní ich ekonomických, ekologických a sociálnych 

funkcií pre rozvoj spoločnosti a najmä vidieckych oblastí. 

Za hlavné ciele politiky LH na roky 2007-2013 sa stanovili: 

Zvyšovanie ekonomickej životaschopnosti multifunkčného lesníctva a trvalo 

udržateľného využívania lesných produktov, tovarov a služieb (ekonomické ciele) 

89

Udržanie a zlepšovanie zdravotného stavu, vitality a odolnosti lesných ekosystémov 

a zvyšovanie biologickej rozmanitosti (ekologické ciele) 

Prispievanie lesov a lesníctva do zvyšovania kvality života zachovaním a zlepšovaním 

ich sociálnych a kultúrnych aspektov (sociálne ciele) 

1. Priority v rámci ekonomických cieľov 

1.1 Zvyšovanie konkurencieschopnosti lesníctva (Podpora podnikania a inovácií v LH; 

Stabilizácia prírodnej a kapitálovej časti lesného majetku a jeho využívania; Zvyšovanie 

efektívnosti hospodárskej činnosti a primeranej miery zamestnanosti; Zlepšovanie 

podmienok realizácie hlavných a vedľajších lesníckych činností; Podpora rozvoja 

ekologických technológií; Podpora výskumu a technického rozvoja – v súlade so 

7. rámcovým programom ES) 

Zlepšovanie informácií o stave a vývoji lesných zdrojov, tovaroch a službách 

poskytovaných lesníctvom spoločnosti 

1.3 Podpora využitia dreva na energetické účely 

2. Priority v rámci ekologických cieľov 

2.1 Podpora ekologického obhospodarovania lesov (Zlepšovanie ochrany lesných genetických 

zdrojov, udržiavanie, ochrana, obnova a zvyšovanie biologickej rozmanitosti; Využívanie 

environmentálne priaznivých technológií) 

2.2 Zlepšovanie ochranných funkcií lesov – ochrana pôdy a vodných zdrojov 

2.3 Udržanie a zlepšovanie zdravotného stavu lesov 

2.4 Zmierňovanie dosahu klimatickej zmeny na LH 

3. Priority v rámci sociálnych cieľov 

Zvyšovanie príspevku lesov, lesníctva a súvisiacich tovarov a služieb k rozvoju 

ekonomiky vidieka (Podpora diverzifikácie lesníckej a nelesníckej činnosti na báze 

lesných produktov; Zlepšovanie podmienok na využívanie sociálnych funkcií lesov: 

zdravotnej rekreačnej, estetickej; podpora lesníctva a poľovníctva v rámci cestovného 

ruchu na vidieku; Podpora poradenstva a vzdelávania) 

3.2 Zabezpečenie záujmov a potrieb vlastníkov lesov a miestneho obyvateľstva 

Zabezpečenie mimoprodukčných funkcií lesov – ochrana sídelných útvarov, ciest, polí a 

ďalšej infraštruktúry pred pôsobením nepriaznivých činiteľov (lavíny, povodne, zosuvy, 

hluk) 

3.4 Zabezpečovanie protipožiarnej ochrany v lesoch 

HODNOTENIE PLNENIA KONCEPCIE 

Hodnotenie priorít v rámci ekonomických cieľov 

Opatrenia na podporu podnikania a inovácií sa plnia na úrovni výskumu a prípravy 

informačných a vzdelávacích aktivít. Investície do modernizácie a informatizácie lesníckych 

podnikov sa zabezpečujú zo zdrojov v rámci PRV. Z týchto zdrojov sa zabezpečuje aj 

skvalitňovanie stavebného a strojového kapitálu, avšak stále sa nedosahujú požadované 

parametre. Pripravujú a postupne sa realizujú projekty rekonštrukcie, asanácie 

a ozdravovania lesov poškodzovaných veternými a následnými podkôrnikovými kalamitami 

a vplyvmi globálnej klimatickej zmeny. 

Prebiehajúca certifikácia lesov prispieva k vyššiemu uplatňovaniu ekologických 

technológií. Opatrenia smerujúce k znižovaniu spotreby práce, súvisia aj so súčasnou 

hospodárskou krízou, preto ich účinok s ohľadom na dlhodobú efektívnosť a racionalizáciu 

90

výroby nemožno posúdiť bez príslušných analýz. 

Podpora domácich podnikateľských subjektov na zabezpečovanie komplexných služieb pre 

obhospodarovateľov lesa sa realizuje prostredníctvom PRV SR. V roku 2008 sa vykonala: 

konsolidácia údajových základní v zmysle vypracovaných a prijatých informačných 

štandardov, technická implementácia a optimalizácia údajových modelov a ich naplnenie. 

Podiel výdavkov na výskum a vývoj v SR, ktorý by mal podľa Lisabonskej stratégie 

postupne dosiahnuť 3 %, klesol v roku 2008 na 0,46 % HDP. Podarilo sa stabilizovať počty 

vedecko-výskumných zamestnancov, avšak nefungujú napr. štátne programy, ani 

inštitucionálne financovanie rezortnej vedecko výskumnej základne. 

Uskutočnil sa prvý cyklus NIML, ktorý slúžil aj pri zlepšovaní informácií o stave 

a vývoji lesných zdrojov. V súčasnosti sa tvorí variantný výberový systém zisťovania stavu 

pre menšie lesné celky. Informácie o komerčne realizovaných produktoch a službách 

lesníctva sa priebežne zverejňujú vo výročných správach hospodárenia a v Zelenej správe. 

Problematika kvantifikácie, hodnotenia a možného marketingu lesníckych tovarov a služieb 

je predmetom intenzívneho výskumu na domácej a medzinárodnej úrovni. Výsledky by sa 

mali postupne implementovať a do roku 2013 prejaviť aj v informatike. 

Doposiaľ sa nerealizovala nijaká priama podpora produkcie drevnej biomasy v LH 

a ostatných výrobných odvetviach. Nedostatočne sa využíva opatrenie na podporu nákupu 

strojov a zariadení na výrobu palivovej drevnej biomasy zo zdrojov PRV SR. Doteraz sa 

nevytvoril potrebný právny rámec pre zakladanie energetických porastov na dotovanej 

poľnohospodárskej pôde, ani sa nevyriešila otázka efektívneho obhospodarovania jestvujúcich 

porastov drevín na poľnohospodárskych pozemkoch (biele plochy). 

Hodnotenie priorít v rámci ekologických cieľov 

V oblasti smrekových lesov dochádza k rozpadu ochranných porastov vplyvom 

premnoženia podkôrneho hmyzu, ktorý má negatívne dopady skôr na funkcie lesa. Problémy 

spôsobujú kalamitami vyvolané náhodné ťažby v ochranných lesoch, pri ktorých dochádza 

(kvôli náročným terénom) k určitému poškodeniu pôdy, a tým aj k zvýšeniu obsahu 

splavenín vo vodných tokoch. Nový systém identifikácie, kvantifikácie a oceňovania 

ekologických funkcií lesa sa v súčasnosti rieši výskumne a vo výstupoch úlohy sa navrhnú aj 

možné spôsoby financovania ochranných funkcií lesa. Vytvorenie dostatočných finančných 

zdrojov však presahuje možnosti rezortu. Výskumne sa rieši tiež problematika 

zdokonaľovania diferencovaných zásad starostlivosti o lesy s prevládajúcimi ekologickými – 

ochrannými funkciami 

Základným zdrojom financovania projektov ochrany lesa a ozdravných opatrení sa stal 

PRV SR. Zintenzívnil sa výskum v oblasti biologických metód proti kalamitnému 

premnoženiu podkôrneho hmyzu. Začala sa budovať monitorovacia sieť jeho početnosti na 

celom Slovensku. Vypracovali sa rámcové projekty ochrany lesa pre šesť hlavných regiónov 

s výskytom smrečín. V roku 2008 sa na NLC začalo budovať Centrum excelentnosti 

biologických metód ochrany lesa, čím sa získali prostriedky okrem iného aj na dobudovanie 

laboratórií pre skúmanie nových metód ochrany lesa. Vláda SR prijala uznesenia č. 990/2007 

k správe o zdravotnom stave lesov a č. 878/2008 k návrhu legislatívnych, inštitucionálnych 

a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity 

v smrečinách na Slovensku. 

Pri zmierňovaní dosahu klimatickej zmeny na LH sa začínajú uplatňovať výsledky riešenia 

výskumnej úlohy Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska, ktorá sa ukončila 

v roku 2007. Jedná sa najmä o modely hospodárenia, kde sa navrhla štruktúra, ktorá 

umožňuje reagovať na klimatickú zmenu. Vypracovanie kompletnej databázy základných 

modelov hospodárenia by sa malo realizovať v rámci NLC. 

Hodnotenie priorít v rámci sociálnych cieľov 

91

V rámci priority Podpora diverzifikácie lesníckej a nelesníckej činnosti na báze lesných 

produktov sa uskutočňujú akcie zamerané na prácu s verejnosťou, výskum a vzdelávanie, 

ktoré smerujú k zvyšovaniu informovanosti o vhodných možnostiach diverzifikácie činností, 

marketingových metódach a spôsoboch ich uvádzania na trh. V oblasti OZE PRV SR 

podporuje nákup strojov a zariadení na obhospodarovanie porastov drevnej biomasy a jej 

prípravu na energetické využitie. Taktiež sa uskutočňujú akcie zamerané na zvýšenie 

informovanosti o využívaní OZE. 

Pri podpore poradenstva a vzdelávania sa vytvorili informačné webové portály 

www.forestportal.sk, www.lesnickedni.sk, www.lesnapedagogika.sk. Poradenstvo v LH sa 

zabezpečovalo v oblastiach trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a všeobecne 

záväzných právnych predpisov súvisiacich s lesníctvom na národnej úrovni i v rámci EÚ. 

Priamy výkon poradenských služieb sa realizoval prostredníctvom NLC, ÚEL SAV Zvolen, 

LF TU Zvolen, orgánov ŠSLHaP, ŠL TANAP, ďalej prostredníctvom odborného časopisu 

Les/Slovenské lesokruhy, TATRY, informačných letákov, posterov a www stránok. 

Vzdelávacie programy sa zamerali najmä na podporu podnikania a zvyšovanie ekonomických 

aktivít na vidieku (diverzifikácia výroby, podpora malého a stredného podnikania, rozvoj 

cestového ruchu v lesníctve, ochrana a zlepšenie životného prostredia a pod.). 

Pri zabezpečovaní záujmov a potrieb vlastníkov lesov a miestneho obyvateľstva umožnili 

doterajšie výsledky výskumu identifikovať znevýhodnené oblasti lesov až na úroveň JPRL. 

Väčší dôraz by sa mal klásť na využívanie environmentálnych platieb a úhrady ujmy za 

obmedzovanie vlastníckych práv (úloha sa rieši výskumne). SL MP SR v spolupráci s MV 

SR prezídiom HaZZ SR zabezpečuje propagačno-výchovnú činnosť zameranú na prevenciu 

pred vznikom lesných požiarov. 

12. ZÁVERY A ODPORÚČANIA 

Z predkladaného materiálu vyplývajú najmä tieto zistenia, a na ich základe prijaté závery 

a odporúčania: 

Zdravotný stav lesov, najmä smrečín, je nepriaznivý a zhoršuje sa 

Znižujúca sa vitalita/životnosť a následné hromadné odumieranie smreka je 

najzávažnejším problémom súčasnosti. V minulosti sa zhoršovanie zdravotného stavu, 

vitality a hromadné odumieranie lesov dávalo do súvisu najmä s imisiami. Dnes sa tento 

problém chápe v širších súvislostiach, pričom sa zvýšený význam pripisuje pôsobeniu 

klimatickej zmene. V dôsledku nej dochádza k zvyšovaniu agresivity škodlivých činiteľov, 

inváziám, nežiaducim zmenám biodiverzity, znižovaniu celkovej stability lesných 

ekosystémov a k ich rozpadu. Okrem toho tu pôsobí tiež zvyšovanie priemerného veku lesov 

Slovenska vrátane smreka, nepriaznivá priestorová štruktúra časti smrekových porastov a ich 

nepôvodný výskyt v niektorých oblastiach. 

Predpokladá sa, že škody vetrom sa budú zvyšovať, podobne ako napadnutie stromov 

lykožrútom smrekovým a inými druhmi podkôrneho hmyzu. Na odumieraní smrečín sa budú 

podieľať aj hubové patogénny. Očakáva sa skracovanie periód medzi jednotlivými gradáciami 

a expanzia mníšky veľkohlavej do nových lokalít dubových porastov na juhu Slovenska. 

Dôsledkom pôsobenia škodlivých činiteľov sú náhodné ťažby dreva, ktoré majú na Slovensku 

stúpajúcu tendenciu. Presadzovaním pasívnej ochrany (bezzásahového režimu) sa hynutie lesa 

zdynamizuje. Podiel náhodnej ťažby v roku 2008 bol vyše 64 % a objem únosnej ťažby sa 

prekročil až o takmer 26 %. Uvedené údaje sú alarmujúce v histórii lesníctva na Slovensku. 

Sú porovnateľné len s rokom 2005, keď sa spracovávalo drevo z kalamity v novembri 2004. 

Opatrenia: 

Zabezpečovať aktívnu diferencovanú ochranu proti biotickým škodlivým činiteľom 

92

s cieľom znižovania rozsahu kalamít, objemu náhodných ťažieb a zlepšenia zdravotného 

stavu predovšetkým smrekových lesov 

Zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky z verejných zdrojov najmä na zvyšovanie 

ekologickej a statickej stability ohrozených lesných spoločenstiev, zastavenie ich rozpadu 

a zabezpečenie revitalizácie (konverzie, rekonštrukcie) lesov v postihnutých územiach. 

Podiel ostatných tovarov a služieb poskytovaných LH na jeho celkových tržbách 

a výnosoch je nedostatočný 

Ostatné tržby a výnosy v roku 2008 predstavovali 19,3 % z celkových tržieb a výnosov 

v LH SR. Na ich získavaní sa podieľala najmä produkcia vianočných stromčekov, čačiny 

a krmív (ostatná lesná produkcia), produkcia reziva, služby v turistickom ruchu, výroba 

strojov, zariadení a ich opravy a údržba (pridružená výroba tovarov a služieb). Zvyšovanie 

ich podielu je dôležité na zlepšovanie ekonomickej životaschopnosti lesníctva, ako 

základného piliera trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Patrí to tiež medzi priority 

súčasného Národného lesníckeho programu SR. Na zvyšovanie podielu ostatných lesníckych 

tovarov a služieb treba najmä: 

Vytvárať, zdokonaľovať a uplatňovať nástroje na kompenzáciu a trhovú realizáciu 

doposiaľ neobchodovaných tovarov a služieb poskytovaných lesným hospodárstvom; 

v tomto zmysle ukončiť riešenie výskumu funkcií lesov v NLC-LVÚ Zvolen v roku 

2009. 

Posilniť spoluprácu, koordinácia aktivít a komunikácia so súvisiacimi odvetviami 

a rezortmi 

Medzisektorový prístup je dôležitý aj s ohľadom na to, že niektoré problémy LH majú 

pôvod mimo tohto odvetvia, napr. poškodzovanie lesov, využívanie lesov verejnosťou, 

vykonávanie činností v lesoch podľa osobitných predpisov. 

Posilňovanie medzisektorovej spolupráce je preto jedným z najdôležitejších predpokladov 

na zlepšenie základných podmienok a predpokladov pre trvalo udržateľné obhospodarovanie 

lesov, ako aj na zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva. 

Lesníctvo a ochrana prírody a krajiny 

Treba zosúladiť ambície ochrany prírody a krajiny s reálnymi ekonomickými možnosťami 

Slovenska a v nadväznosti na to vytvárať právne, technické a ekonomické predpoklady na 

aktívnu diferencovanú starostlivosť o lesné ekosystémy v CHÚ. Toto zabezpečovať 

v závislosti od ich prirodzenosti a zachovalosti, v záujme ochrany, udržania a zlepšenia 

stavu vzácnych biotopov, druhov a procesov, ktoré v nich prebiehajú. 

V záujme uvedeného treba najmä prehodnotiť rozsah chránených území, navrhovaných 

území európskeho významu, riešiť vzťahy medzi LH a ochranou prírody a krajiny, zosúladiť 

všeobecne záväzné právne predpisy a zabezpečiť financovanie osobitného režimu 

hospodárenia v CHÚ, náhradu majetkovej ujmy vlastníkov a obhospodarovateľov lesov 

a pod. 

Treba dosiahnuť celospoločensky konsenzus pri formovaní systému ekonomického 

zabezpečenia spoločenskej objednávky na prírodno-ochranné a ďalšie ekologické a sociálne 

funkcie lesov a služby poskytované LH (Výskum funkcií lesov ukončiť v roku 2009). 

Lesníctvo a prevádzkovatelia líniových stavieb 

V rámci SR, i s ohľadom na skutočnosť, že sa nachádzame v geopolitickom priestore 

EÚ, nájsť politickú vôľu a zhodu v riešení odškodnenia vlastníkov lesa obmedzených 

prevádzkou líniových stavieb ich majiteľmi. 

V záujme riešenie stavu problémov obmedzenia hospodárenia v súvislosti s líniovými 

93

stavbami sa navrhujú nasledovné opatrenia: 

Vypracovať podrobnú ekonomickú analýzu dopadov výstavby a prevádzkovania 

líniových stavieb na LH, z toho vyplývajúcu majetkovú ujmu, vrátane vypracovania 

metodiky určenia majetkovej ujmy v konkrétnych podmienkach. 

94

13. PRÍLOHY 

Tabuľka 13-1 Základné finančné ukazovatele lesného hospodárstva Slovenskej republiky 

Č.r. 

1 Tržby a výnosy 

Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 


1990 2006 2007 2008 

Predpoklad 

v roku 2009 

Výhľad 

na rok 2010 

4 531 13 816 15 409 15 121 11 851 11 822 

2 Tržby za drevo 2 604 10 980 12 195 12 204 9 531 9 534 

3 Ostatné tržby a výnosy 920 2 714 3 214 2 917 2 335 2 271 

4 Priame nákl. pestovnej činnosti 565 1 661 1 869 1 780 1 117 1 258 

5 Priame nákl. ťažbovej činnosti 916 5 393 6 441 6 220 5 118 5 142 

6 Celkové náklady pestovnej činnosti 1 094 2 210 2 465 2 495 1 539 1 688 

7 Celkové náklady ťažbovej činnosti 1 584 7 079 8 021 8 402 6 836 6 625 

8 Náklady výroby spolu 4 326 12 664 14 348 14 180 11 759 11 808 

9 Materiál. nákl. vrátane odpisov 1 976 5 616 6 760 7 043 5 461 5 577 

10 Odpisy mil. Sk 596 839 976 964 918 974 

11 Osobné náklady* 2 056 3 660 3 900 3 931 3 462 3 521 

12 z toho: mzdové náklady 1 490 2 649 2 834 2 796 2 440 2 475 

13 Hosp. výsledok (zisk, strata) 205 1 152 1 061 941 92 14 

14 Štátna podpora spolu 1 222 346 357 276 267 320 

15 z toho: štátna podpora na lesn. činnosť 1 007 122 10 19 16 22 

16 štátna podpora na investície 108 84 162 86 62 73 

17 štátna podpora na inú činnosť 107 140 185 170 189 225 

18 Pohľadávky po lehote splatnosti 105 680 632 750 615 604 

19 Záväzky po lehote splatnosti k 31. 12. 10 71 94 135 50 60 

Prameň: PIL 2009, Správy o LH SR, Osobitný zisťovací dotazník MP SR, Rozborové štandardy štátnych lesných 

podnikov, Rezortný štatistický výkaz Les V (MP SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP 

SR) 2-04, Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč POD 2-01, 

*/ zahrnutá je aj cena práce subjektov poskytujúcich služby 

95

Tabuľka 13-2 Hlavné hospodárske ukazovatele lesného hospodárstva Slovenskej republiky 

Č.r. 

Ukazovateľ 

Meracia Skutočnosť v roku Predpoklad Výhľad 

jednotka 1990 2006 2007 2008 v roku 2009 na rok 2010 

1 Obnova lesa spolu 

18 964 15 561 13 698 15 402 13 415 14 363 

2 z toho: umelá obnova lesa 15 500 9 256 9 027 9 984 8 539 8 896 

ha 

3 Ošetrov. mladých les.porastov 16 968 11 348 10 789 10 731 1 868 3 679 

4 Ochrana mladých les. porastov 141 920 68 357 65 055 71 745 43 199 48 511 

5 Ochrana lesa (priame náklady) tis. Sk 95 000 190 257 205 077 272 580 106 760 155 387 

6 Prečistky 

34 143 28 383 25 595 25 338 6 975 18 338 

ha 

7 Prebierky 37 143 46 566 42 513 40 750 45 050 44 831 

8 Ťažba dreva spolu 

5 276 8 357 8 367 9 467 8 460 8 212 

18 z toho: ihličnatého tis. m 3 2 723 4 764 4 959 6 145 5 204 4 829 

9 z toho: ihličnatého dreva 2 777 5 150 5 344 6 355 5 311 5 079 

10 listnatého dreva 2 499 3 207 3 023 3 112 3 149 3 133 

11 Náhod. ťaž. dreva spolu (z r. 8) 2 611 4 266 4 701 6 115 4 801 4 557 

12 z toho: ihličnatého 1 726 3 831 4 272 5 559 4 480 4 336 

13 listnatého 885 435 429 555 321 221 

14 Výkup dreva spolu 49 162 306 178 157 166 

15 z toho: ihličnatého 30 75 81 91 81 91 


17 Predaj dreva spolu 5 070 7 794 8 050 9 171 8 090 7 835 

19 listnatého 2 347 3 030 3 091 3 026 2 886 3 006 

20 Z r. 17 predaj dreva na pni 60 418 173 233 443 371 



23 Predaj dreva pre tuzem. spolu 4 720 7 409 7 761 8 800 7 615 7 300 



26 Z r. 17 vývoz dreva */ 350 385 289 370 475 535 



29 Investície spolu 

553 1 174 1 161 1 277 384 445 

30 z toho: stavebné práce 279 520 495 753 210 250 

mil. Sk 

31 stroje a zariadenia 274 577 402 428 143 164 

32 ostatné **/ – 77 264 96 31 31 

33 Dĺžka lesných ciest k 31.12. 

27 796 21 196 21 198 21 244 21 2581 21 263 

34 Dĺžka zvážnic k 31. 12. km 14 937 15 894 15 908 15 921 15 923 15 933 

35 Dĺžka vodných tokov vo vlastnej správe 23 640 18 559 18 510 18 506 18 503 18 502 

36 Výmera obhosp. lesných poz. tis.ha 1 977 2 007 2 007 2 007 2 007 2 007 

37 Zamestnanci hospodárskej sféry ***/ 

36 316 12 463 11 924 12 152 11 469 10 870 

osoby 

38 z toho: robotníci 25 536 7 435 7 195 7 118 6 212 6 244 

39 Priemerný mesačný zárobok Sk 3 419 17 232 18 455 19 044 17 952 19 043 



SR) 2-04, Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč POD 2-01 

Poznámka: */ vývoz pod vlastným menom vlastníka (užívateľa) lesov 

**/ napr. vyhotovenie LHP, ostatný nehmotný majetok 

***/ide o zamestnancov v subjektoch obhospodarujúcich lesy; ďalšími disponujú podnikateľské 

subjekty poskytujúce služby vlastníkom a užívateľom lesov a vlastníci obhospodarujúci svoj 

majetok sami 

96

Tabuľka 13-3 Základné finančné ukazovatele lesných štátnych organizácií spolu 

Č.r. 


Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 


1990 2006 2007 2008 

Predpoklad 

v roku 2009 

Výhľad 


4 531 8 889 9 895 9 782 7 251 6 972 

2 Tržby za drevo 2 604 6 502 7 031 7 185 5 231 5 034 


4 Priame nákl. pestovnej činnosti 565 941 1 129 1 100 527 658 


6 Celkové náklady pestovnej činnosti 776 1 220 1 415 1 525 689 818 

7 Celkové náklady ťažbovej činnosti 970 4 559 5 284 5 852 4 536 4 175 



10 Odpisy mil. Sk 596 489 606 614 618 624 

11 Osobné náklady*/ 2 056 2 280 2 409 2 431 2 062 2 071 


13 Hosp. výsledok (zisk, strata) 205 175 137 222 -358 -586 


15 z toho: štátna podpora na lesn. činnosť 1 007 13 10 15 11 12 






podnikov, Rezortný štatistický výkaz Les V (MP SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, D (MP SR) 

2-04, Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč POD 2-01 


97

Tabuľka 13-4 Hlavné hospodárske ukazovatele lesných štátnych organizácií spolu 

Č.r. 

Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 


1990 2006 2007 2008 

Predpoklad 

v roku 2009 

Výhľad 

na rok 

2010 

1 Obnova lesa spolu ha 18 964 9 419 7 504 8 572 7 615 8 113 


3 Ošetrov. mladých les.porastov 16 968 8 151 7 373 7 320 668 1 179 



6 Prečistky ha 34 143 19 634 16 844 17 441 4 475 12 738 

7 Prebierky 37 143 28 993 25 959 26 662 28 550 27 831 

8 Ťažba dreva spolu tis. m 3 5 276 4 767 4 661 5 405 4 860 4 512 


















26 Z r. 17 vývoz dreva */ 350 208 85 145 275 325 



29 Investície spolu mil. Sk 553 1 024 963 1 077 304 355 



32 ostatné **/ 0 57 178 16 1 1 

33 Dĺžka lesných ciest k 31.12. km 20 547 9 947 9 843 9 879 9 892 9 897 

34 Dĺžka zvážnic k 31. 12. 14 937 7 684 7 697 7 693 7 695 7 705 

35 Dĺžka vodných tokov vo vlastnej 

správe 23 640 18 559 18 510 18 506 18 503 18 502 


37 Zamestnanci hospodárskej 

sféry***/ osoby 36 316 5 913 5 384 5 607 5 119 4 620 










majetok sami 

98

Tabuľka 13-5 Základné finančné ukazovatele neštátnych lesov Slovenskej republiky 

Č.r. 


Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 


1993 2006 2007 2008 

Predpoklad 

v roku 2009 

Výhľad 


1 288 4 927 5 514 5 339 4 600 4 850 

2 Tržby za drevo 990 4 478 5 164 5 019 4 300 4 500 

3 Ostatné tržby a výnosy 187 340 350 320 300 350 

4 Priame nákl. pestovnej činnosti 245 720 740 680 590 600 


6 Celkové náklady pestovnej činnosti 318 990 1 050 970 850 870 



9 Materiál. nákl. vrátane odpisov 353 1 450 1 510 1 480 1 350 1 400 

10 Odpisy mil. Sk 109 350 370 350 300 350 

11 Osobné náklady*/ 546 1 380 1 491 1 500 1 400 1 450 

12 z toho: mzdové náklady 396 1 018 1 100 1 110 1 040 1 075 

13 Hosp. výsledok (zisk, strata) 30 977 924 719 450 600 

14 Štátna podpora spolu 111 221 183 98 95 120 

15 z toho: štátna podpora na lesn. činnosť 111 109 0 4 5 10 

16 štátna podpora na investície – 75 150 58 50 60 

17 štátna podpora na inú činnosť – 37 33 36 40 50 




SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP SR) 2-04, Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč 

POD 2-01 


99

Tabuľka 13-6 Hlavné hospodárske ukazovatele neštátnych lesov Slovenskej republiky 

966 3 590 3 706 4 062 3 600 3 700 

Č.r. 

Ukazovateľ 




1 924 6 142 6 194 6 830 5 800 6 250 


ha 




6 Prečistky 

5 480 8 749 8 751 7 897 2 500 5 600 

ha 

7 Prebierky 7 145 17 573 16 553 14 088 16 500 17 000 


18 z toho: ihličnatého tis. m 3 484 2 222 2 309 2 712 2 480 2 500 

9 z toho: ihličnatého dreva 491 2 376 2 518 2 928 2 500 2 600 

10 listnatého dreva 475 1 214 1 188 1 134 1 100 1 100 

11 Náhod. ťaž. dreva spolu (z r. 8) 409 1 904 2 200 2 742 2 300 2 200 

12 z toho: ihličnatého 358 1 736 2 015 2 550 2 100 2 000 





17 Predaj dreva spolu 929 3 283 3 447 3 783 3 450 3 550 

19 listnatého 445 1 061 1 138 1 071 970 1 050 




23 Predaj dreva pre tuzem. spolu 802 3 106 3 243 3 557 3 250 3 340 

24 z toho: ihličnatého 394 2 070 2 126 2 516 2 300 2 320 

25 listnatého 408 1 036 1 117 1 041 950 1 020 

26 Z r. 17 vývoz dreva */ 127 177 204 225 200 210 




71 150 198 200 80 90 


mil. Sk 


32 ostatné **/ – 20 86 80 30 30 


7 249 11 249 11 355 11 365 11 366 11 366 

34 Dĺžka zvážnic k 31. 12. km 3 108 8 210 8 211 8 228 8 228 8 228 

35 Dĺžka vodných tokov vo vlastnej správe 0 0 0 0 0 0 

36 Výmera obhosp. lesných poz. tis.ha 430 884 893 899 903 906 

37 Zamestnanci hospodárskej sféry***/ 

5 900 6 550 6 540 6 545 6 350 6 250 

osoby 




SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP SR) 2-04,Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč 

POD 2-01 





majetok sami 

100

Tabuľka 13-7 Základné finančné ukazovatele lesných štátnych organizácií v pôsobnosti MP SR 

Č.r. 


Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 


1990 2006 2007 2008 

Predpoklad 

v roku 2009 

Výhľad 


4 179 7 914 9 067 8 985 6 603 6 258 

2 Tržby za drevo 2 301 5 972 6 462 6 650 4 818 4 567 


4 Priame nákl. pestovnej činnosti 511 880 1 068 1 038 469 591 


6 Celkové náklady pestovnej činnosti 776 1 154 1 349 1 457 626 746 




10 Odpisy mil. Sk 557 405 523 518 529 525 

11 Osobné náklady*/ 1 928 2 079 2 201 2 233 1 890 1 877 


13 Hosp. výsledok (zisk, strata) 163 87 90 216 -361 -589 



16 štátna podpora na investície 0 5 9 0 0 








101

Tabuľka 13-8 Hlavné hospodárske ukazovatele lesných štátnych organizácií v pôsobnosti 

MP SR 

Č.r. 

Ukazovateľ 




17 497 8 597 6 695 7 891 6 966 7 460 


ha 




6 Prečistky 

30 775 17 672 14 946 15 565 2 947 11 200 

ha 

7 Prebierky 35 384 26 488 23 618 24 433 26 026 25 386 


4 800 4 386 4 258 4 983 4 500 4 152 

18 z toho: ihličnatého tis. m 3 2 490 2 331 2 438 3 164 2 543 2 147 

















26 Z r. 17 vývoz dreva */ 334 190 67 126 205 255 




541 803 769 916 191 241 


mil. Sk 


32 ostatné **/ 4 117 3 1 1 


18 672 8 997 8 998 9 029 9 037 9 037 

34 Dĺžka zvážnic k 31. 12. 13 474 6 979 6 990 6 976 6 968 6 974 

km 

Dĺžka vodných tokov vo vlastnej 

35 správe 22 958 17 867 17 855 17 855 17 853 17 852 


37 

Zamestnanci hospodárskej 

sféry***/ osoby 33 693 5 344 4 929 5 145 4 684 4 215 






Poznámka:*/ vývoz pod vlastným menom vlastníka (užívateľa) lesov 




majetok sami 

102

Tabuľka 13-9 Základné finančné ukazovatele lesných štátnych organizácií za MO SR a odborné 

školy**/ 

Č.r. 


Ukazovateľ 

Meracia 

jednotka 

Skutočnosť 

1990 2006 2007 2008 

Predpoklad 

v roku 2009 

Výhľad 


352 975 828 797 648 714 

2 Tržby za drevo 303 530 569 535 413 467 

3 Ostatné tržby a výnosy 36 432 259 262 233 245 

4 Priame nákl. pestovnej činnosti 54 61 61 62 58 67 

5 Priame nákl. ťažbovej činnosti 309 201 208 206 222 238 

6 Celkové náklady pestovnej činnosti 66 66 68 63 72 

7 Celkové náklady ťažbovej činnosti 226 226 227 241 253 

8 Náklady výroby spolu 310 887 781 791 645 711 

9 Materiál. nákl. vrátane odpisov 123 162 156 163 144 161 

10 Odpisy mil. Sk 39 84 83 96 89 99 

11 Osobné náklady*/ 128 201 208 198 172 194 

12 z toho: mzdové náklady 93 140 142 136 119 136 

13 Hosp. výsledok (zisk, strata) 42 88 47 6 3 3 

14 Štátna podpora spolu 14 69 65 65 77 83 



17 štátna podpora na inú činnosť 47 48 37 54 58 







**/ do roku 2004 uvádzané ako Základné finančné ukazovatele lesných štátnych organizácií v pôsobnosti 

rezortov okrem MP SR 

103

Tabuľka 13-10 Hlavné hospodárske ukazovatele lesných štátnych organizácií za MO SR a 

odborné školy****/ 

Č.r. 

Ukazovateľ 

Meracia Skutočnosť Predpoklad Výhľad 



1 467 822 809 681 649 653 

2 z toho: umelá obnova lesa 1 192 632 630 519 514 516 

ha 

3 Ošetrov. mladých les.porastov 2 884 514 104 142 168 179 



6 Prečistky 

3 368 1 962 1 898 1 876 1 528 1 538 

ha 

7 Prebierky 1 759 2 505 2 341 2 229 2 524 2 445 


476 381 403 422 360 360 

18 z toho: ihličnatého tis. m 3 233 211 212 269 181 182 

9 z toho: ihličnatého dreva 276 209 228 275 181 182 

10 listnatého dreva 200 172 175 147 179 178 

11 Náhod. ťaž. dreva spolu (z r. 8) 196 138 153 223 167 167 






17 Predaj dreva spolu 338 382 374 418 358 358 





23 Predaj dreva pre tuzem. spolu 322 364 356 399 288 288 



26 Z r. 17 vývoz dreva */ 16 18 18 19 70 70 




12 221 194 161 113 114 


mil. Sk 


32 ostatné **/ 53 61 13 0 0 


1 875 950 845 850 855 860 

34 Dĺžka zvážnic k 31. 12. km 1 463 705 707 717 727 737 

35 Dĺžka vodných tokov vo vlastnej správe 682 692 655 651 650 650 

36 Výmera obhosp. lesných poz. tis. ha 147 84 83 82 80 79 

37 Zamestnanci hospodárskej sféry***/ 

2 623 569 455 462 435 405 

osoby 

38 z toho: robotníci 1 836 296 221 204 196 182 







***/ ide o zamestnancov v subjektoch obhospodarujúcich lesy; ďalšími disponujú podnikateľské 


majetok sami 

****/ do roku 2004 uvádzané ako Hlavné hospodárske ukazovatele lesných štátnych organizácií v 

pôsobnosti rezortov okrem MP SR 

104

Tabuľka 13-11 Výkon ŠSLH za rok 2008 za KLÚ, konania podľa správneho poriadku a ostatné 

konania 

konania podľa 

správneho 

Činnosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov 

poriadku 

počet 

vyhlásenie ochranných lesov (§ 16) 61 

vyhlásenie lesov osobitného určenia (§ 16) 57 

konanie o schválení postupu rekonštrukcie lesa (§ 19 ods. 3) 1 

uloženie opatrení na ochranu lesa [§ 28 ods. 1 písm. i) a § 28 ods. 4], ak tie presahujú územnú 

pôsobnosť obvodného lesného úradu, 1 

vydanie a odvolenia zákazu a obmedzenia využívania lesov verejnosťou a iného využívania 

lesov (§ 30 ods. 4), ak tie presahujú územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu 0 

konanie o schválení projektu starostlivosti o lesný pozemok (§ 37) 5 

určenie lesných celkov (§ 39 ods. 3) 75 

schvaľuje návrh plánu (§ 41 ods. 13) 68 

rozhodovanie o zmene plánu (§ 43 ods. 2) 90 

vydávanie súhlasu na vykonanie naliehavej ťažby nad objem predpísaný plánom pre lesný 

celok alebo vlastnícky celok (§ 23 ods. 9) 34 

vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára, vedenie registra hospodárov (podľa 

správneho poriadku); vydávanie rozhodnutí o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti 

hospodára a o vyčiarknutí z registra hospodárov (podľa správneho poriadku) (§ 47) 53 47 

výkon štátnej správy lesného hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti (počet porád 

s OLU) 46 

súhlas k návrhu územného plánu regiónu (§ 6 ods. 2) 2 

súhlas k návrhu na určenie chráneného ložiskového územia a k návrhu na určenie a rozšírenie 

dobývacích priestorov (§ 6 ods. 2) 10 

záväzné stanovisko k územnému rozhodnutiu, ktoré sa má dotknúť lesných pozemkov (§ 6 ods. 

3), ak tie presahujú územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu 4 

prejednanie správy a vyhotovenie protokolu (§ 41 ods. 9) 79 

výkon štátneho dozoru v lesoch (§ 62) 476 

poradenská činnosť na úseku lesného hospodárstva 515 

plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na 

vykonanie zákona o lesoch v znení .neskorších predpisov. * 238 

Činnosti vyplývajúce z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov 

konania podľa 

správneho 

poriadku 

ostatné 


ostatné 


počet 

konania o odvolaní proti rozhodnutiam vydaných OLÚ (z. č. 71/1967 Zb. správny poriadok) 75 

vydávanie procesných rozhodnutí (z. č. 71/1967 Zb. správny poriadok) 142 

konania o proteste alebo upozornení prokurátora (z. č. 153/2001 Z. z. zákon o prokuratúre) 4 4 

rozhodovanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch (z. č. 71/1967 Zb. správny poriadok) 8 3 

agenda a vydávanie rozhodnutí o informáciách (z. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k 

informáciám) 11 40 

plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov (počet 

stanovísk vydaných KLÚ ako dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov - z. č. 50/1976 

Zb. stavebný zákon) 18 

plnenie ďalších úlohy vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov (počet 

stanovísk vydaných KLÚ ako dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov - z. č. 586/2003 

Z. z. o advokácii...) 29 

plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov (počet 

stanovísk vydaných KLÚ ako dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov (z. č. 543/2002 

Z. z. zákon o ochrane prírody a krajiny) 37 

kontroly vykonané orgánmi kontroly na KLÚ (z. č. 10/1996 Z. z. zákon o kontrole v ŠS) 16 

konania skúmané súdom (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) 16 

účasť na súdych pojednávaniach (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) 15 

agenda súvisiaca s riešením sťažností (z. č. 152/1998 Z. z. zákon o sťažnostiach) 139 

SPOLU 685 1 734 


105

Tabuľka 13-12 Výkon ŠSLH za rok 2008 za OLÚ, ostatné konania 

ostatné 

Činnosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z. O lesoch v znení neskorších predpisov 


počet 

vedenie evidencie lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov a OLH (§ 4 ods. 1) (počet zápisov do 

evidencie) 1 515 

vydávanie súhlasu k návrhu územného plánu obce, k návrhu územného plánu zóny (§ 6 ods. 2) 439 

vydávanie záväzného stanoviska k územnému rozhodnutiu, ktoré sa má dotknúť lesných pozemkov (§ 6 

ods. 3) 356 

vydávanie záväzného stanoviska k návrhu na umiestnenie stavby a na využitie územia v ochrannom 

pásme lesa v (§ 10 ods. 2) 463 

vedenie registra ciach alebo iných povolených spôsobov označovania dreva (§ 23 ods. 4) (počet zápisov 

do evidencie) 284 

vydávanie a odvolávanie zákazov a obmedzení využívania lesov verejnosťou a iného využívania lesov 

(§ 30 ods. 4) 3 

obmedzovanie alebo iná úprava výkonu činností (§ 32 ods. 3) 5 

vedenie evidencie o odbornej správe lesov (§ 49 ods. 7) 62 

ustanovenie a odvolanie členov lesnej stráže (§ 52) 270 

preskúšanie odbornej spôsobilosti lesnej stráže a vedenie zoznamu členov lesnej stráže (§ 52) 214 

vykonáva poradenskú činnosť na úseku lesného hospodárstva 6 031 

spolupracuje s príslušnými orgánmi pri poskytovaní a kontrole prostriedkov z verejných zdrojov 950 

výkon štátneho dozoru v lesoch (§ 62) 1 724 

konania štátneho dozoru v lesoch mimo lesných pozemkov (napr. kontroly prepravy dreva) 288 

plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na 

vykonanie tohto zákona * 2 543 

ostatné 



počet 

vydávanie stanoviska z hľadiska ochrany pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy 

environmentálnych škôd na lesných pozemkoch - z. č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave 

enviromentálnych škôd 100 

plnenie ďalších úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov (počet stanovísk 

vydaných KLÚ ako dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov - z. č. z. č. 50/1976 Zb. stavebný 

zákon) 56 


vydaných OLÚ ako dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov - z. č. 586/2003 Z. z. o advokácii...) 

119 


vydaných KLÚ ako dotknutého orgánu podľa osobitných predpisov - z. č. 543/2002 Z. z. o ochrane 

prírody a krajiny) 12 

konania o proteste alebo upozornení prokurátora (z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre) 7 

kontroly vykonané orgánmi kontroly na OLÚ (z. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v ŠS) 15 

konania skúmané súdom (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) 7 

účasť na súdnych pojednávaniach (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) 8 

vedenie evidencie zdrojov lesného reprodukčného materiálu podľa vo svojej územnej pôsobnosti - z. č. 

217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli 613 

agenda súvisiaca s riešením sťažností (z. č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach) 8 

účasť v komisiách k projektom o pozemkových úpravách (z. č. 330/1991 Z. z. zákon o pozemkových 

úpravách) 132 

vydávanie stanovísk k projektom o pozemkových úpravách (z. č. 330/1991 Z. z. zákon o pozemkových 

úpravách) 80 

účasť na konaniach pri reprivatizačnom procese (z. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k 

pôde a inému poľnohospodárskemu majetku) 147 

vyhotovenie výpisu alebo informácie z registra pozemkových spoločenstiev (z. č. 71/1967 správny 

poriadok) 570 

SPOLU 17 021 


106

Tabuľka 13-13 Výkon ŠSLH za rok 2008 za OLÚ, konania podľa správneho poriadku 

Činnosti podľa zákona č. 326/2005 Z. z. O lesoch v znení neskorších predpisov 

rozhodnutia 

počet 

vyhlásenie pozemku za lesný pozemok (§ 3 ods. 3) 73 

rozhodovanie v pochybnostiach o tom, či pozemok je, alebo nie je lesným pozemkom (§ 3 ods. 2) 240 

trvalé vyňatie lesných pozemkov (§ 5) - trvalá zmena využitia lesného pozemku 55 

trvalé vyňatie lesných pozemkov (§ 5) - trvalá zmena druhu pozemku 379 

dočasné vyňatie lesných pozemkov (§ 5) 192 

obmedzenie využívania lesných pozemkov (§ 5) 81 

rozhodovanie o výške náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9) 277 

určenie penálov (§ 9 ods. 10) 25 

rozhodovanie o vrátení odvodu (§ 9 ods. 11) 2 

rozhodovanie o drobení lesného pozemku, pri ktorom by vznikol lesný pozemok s výmerou 

menšou ako 10 000 m 2 (§ 11) 4 

povoľovanie predĺženia lehoty na obnovu lesa na holine (§ 20 ods. 4) 75 

povoľovanie predĺženia lehoty na zabezpečenie lesného porastu (§ 20 ods. 6) 59 

schvaľovanie harmonogramu vykonania náhodnej ťažby (§ 23 ods. 6) 45 

rozhodovanie o používaní cudzích pozemkov (§ 24 ods. 3) 1 

rozhodovanie o využívaní lesnej cesty (§ 25 ods. 4) 0 

uloženie opatrení lesníckotechnických meliorácií a spôsobe a úhrade nákladov (§ 26) 2 

uloženie opatrení na ochranu lesa [§ 28 ods. 1 písm. i) a ods. 4] 43 

povoľovanie výnimiek zo zákazov niektorých činností na lesných pozemkoch podľa § 31 ods. 6 604 

uloženie ďalších opatrení na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku podľa § 33 ods. 2 18 

uloženie opatrení podľa § 34 ods. 3 1 

vydávanie súhlasu na činnosť hospodára na výmere väčšej ako 2000 ha (§ 47 ods. 6 písm. b) 13 

určenie/zrušenie odbornej správy lesov (§ 49 ods. 1) 8 

zriadenie/zrušenie záložného práva (§ 49 ods. 5) 0 

zákaz alebo obmedzenie vykonávania určitej činnosti (§ 62 ods. 2 písm. c) 5 

uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov zo štátneho dozoru v lesoch (§ 62 ods. 2 

písm. d) 139 

rozhodovanie o priestupkoch na úseku lesného hospodárstva a o uložení pokuty (§ 63, § 65) 271 

rozhodovanie o iných správnych deliktoch na úseku lesného hospodárstva a o uložení pokuty (§ 

64, § 65) 116 

uloženie opatrení na nápravu následkov protiprávneho konania (§ 65 ods. 3) 16 


rozhodnutia 

počet 

zriadenie alebo zrušenie zdroja reprodukčného materiálu - § 7 ods. 7 z. č. 217/2004 Z. z. o lesnom 

reprodukčnom materiáli 191 

určuje ochrannú lehotu na ťažbu v uznaných zdrojoch - z. č. 217/2004 Z. z. o lesnom 

reprodukčnom materiáli 3 

uloženie osobitných opatrení - § 30 ods. 2 a § 31 z. č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom 

materiáli 11 

zápis spoločenstva do registra pozemkových spoločenstiev podľa § 27 ods. 1 z. č. 181/1995 Z. z. o 

pozemkových spoločenstvách 75 

zápis zmien do registra pozemkových spoločenstiev podľa § 27. ods. 1 z. č. 181/1995 Z. z. o 

pozemkových spoločenstvách 336 

rozhodovanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch - z. č. 71/1967 Zb. správne konanie 3 

rozhodovanie o procesných otázkach (všetky procesné rozhodnutia)- z. č. 71/1967 Zb. správne 

konanie 687 

poskytovaní informácií - z. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám 316 

SPOLU 4 366 


107

ROZBOROVÉ ŠTANDARDY - VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY POĽOVNÍCTVA 

A. Krajské lesné úrady -správne konania spolu 

za rok 2008 

P.Č. 

DRUH KONANIA 

Zák. č. 71/67 

Zb. o 

správnom 

konaní 

POČET 

VYDANÉ ROZHODNUTIA 

PODANÍ VYHOVENÉ ZAMIETNUTÉ PRERU-ŠENÉ 

KONANIA 

ZASTAV. 

KONANIA 

NEUKON- 

ČENÉ 

INÉ 

(napr. vzatie 

späť) 

a b c 1 2 3 4 5 6 7 

1. Odvolanie proti rozhodnutiu OLÚ p.č. 1. až 12. tab. A. rozb. 

§ 58 171 46 103 3 2 11 4 

štand. OLÚ 

2. Mimo odvolacie konanie na preskúmanie rozhodnutia OÚ 

p.č. 1. až 12. tab. A. rozb. štand. OLÚ 

§ 65 18 0 3 0 2 3 10 

3. Obnova konania - nariadená 

4 0 2 0 1 0 0 

§ 62 

- povolená 5 1 2 0 1 1 0 

4. Protest prokurátora - odstúpený z OLÚ 

8 3 3 0 0 0 0 

§ 69 

- voči rozhodnutiu KLÚ 2 0 2 0 0 0 0 

5. Preskúmanie rozhodnutia súdom § 70 40 8 10 0 4 13 0 

6 spolu: 248 58 125 3 10 28 14 

I. B. Činnosť KLU mimo správneho konania 

P. 

Č. 

ČINNOSŤ Právna norma Počet 

a b c 1 

1. Riešenie sťažností - opodstatnené / neopodstatnené Zákon o sťažnostiach č. 152/98 Z.z. 10/17 

2. Vyššie poľovné skúšky - prihlásení / zúčastnení / uspeli Skúšobný poriadok 32/26/24 

II. 

108

ROZBOROVÉ ŠTANDARDY - VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY POĽOVNÍCTVA 

za rok 2008 

A. Správne konania Obvodných lesných úradov - 

sumár 

P.Č. 

DRUH KONANIA 

Zák. č. 23/62 Zb. o 

poľovníctve v znení 

neskor. predp. a Zák. č. 

71/67 Zb. o správnom 

konaní 

POČET 

PODANÍ VYHOVENÉ ZAMIETNUTÉ 

VYDANÉ ROZHODNUTIA 

PRERUŠENÉ 

KONANIA 

ZASTAV. 

KONANIA 

INÉ 

(napr. 

vzatie späť) 

a b c 1 2 3 4 5 6 

1. Uznávanie poľovných revírov, zverníkov, 

alebo samostatných bažantníc 

§ 5,6,7,8,13 89 44 14 17 13 4 

2. Schválenie nájomnej zmluvy rozhodnutím § 16 ods. 1 193 169 7 26 10 1 

3. Zánik nájomnej zmluvy § 16 ods. 4 pís.e) 1 0 1 0 0 0 

4. Zánik nájomnej zmluvy § 16 ods. 4 pís.d) 46 43 1 0 1 1 

5. Povolenie obmedzenia stavu zveri na nepoľovných 

pozemkoch 

§ 29 ods.5 27 27 0 0 0 0 

6. Ukladanie disciplinárnych opatrení podľa vý-nosu MP SR 

§ 19 ods.1 JPDP 

č. 46/1994 - 100 zo dňa 29. 3. 1994, ktorým sa vydáva 

888 888 1 6 26 16 

Jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok 

7. Priestupky podľa zák. č. 372/1990 Zb. - 3 2 0 0 1 0 

8. Podané odvolania k bodu 1.až 7. - celkom §§ 53, 56, 57 138 26 61 

z toho - a) riešené vo vlastnej právomoci správ.por. 1 0 0 

- b) postúpené vyššiemu orgánu (KLÚ) §§ 57, 58 sp. por. 39 

- c) riešené v mimoodvolacom konaní §§ 65, 66 sp. por. 5 3 1 

- d) obnova konania - nariadená 

0 0 0 

§ 62 správ. por. 

- povolená na návrh účastníka konania 15 2 2 

- e) protest prokurátora § 69 správ. por. 45 4+ 3 

B. Činnosť OLU mimo správneho 

konania –sumár 

strana č. 2 

109

Ust. Zák. č. 23/62 Zb. o 

CELKOVÝ 

260 

poľovníctve v znení POČET 

Z TOHO : 

neskor. predp. 

PODANÍ VYHOVENÉ ZAMIETNUTÉ NEUKONČENÉ 

b c 1 2 3 4 

Schvaľovanie stanov PZ (PS) § 4 ods.2 270 266 3 1 

Schvaľovanie nájomnej zmluvy § 16 ods.1 114 89 17 0 

Schvaľovanie plánu poľovníckeho hospodárenia 

a lovu zveri 

§ 24 ods.2 5094 5082 12 0 

Povolenie mimoriadnej poľovačky § 29 ods.4 289 286 3 0 

Vydávanie (predlžovanie) poľovných lístkov § 31 ods.3 18578 18556 9 13 

Podané sťažnosti ––––- 8 0 8 0 

C. Kontrolná činnosť 

Druh kontroly 

Počet kontrol / 

počet revírov 

Kontroly vykonaná pracovníkmi OLÚ Kontroly vykonaná aktivistami OLÚ 

b 1 2 3 

Kontroly starostlivosti o zver 280/260 255 25 

D. Konania a činnosti OLU na úseku poľovníckej disciplíny strana č. 3 

I. Zaťaženosť CELKOVÝ POČET 

110

Všetky oznámené disciplinárne previnenia počas roku 2008 876 

z toho odstúpené polícií 26 

Započaté disciplinárne konania počas roku 2008 836 

Disciplinárne konania ukončené prvostupňovým rozhodnutím OLÚ 823 

Neukončené disciplinárne konania prvostupňovým rozhodnutím OLÚ k 1.1.2009 21 

II. Prehľad o druhu disciplinárnych previnení oznámených k 31.12.2008 OLÚ 

CELKOVÝ POČET 

b 1 

Porušenie predpisov o selekcii zveri (nesprávny lov, nepredlož. trofeje, zlá úprava) 776 

Ostatné 91 

111

1.Ãvod 5 1.1 VÅ¡eobecnÃ¡ charakteristika stavu lesov a lesnÃ­ctva na ...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

1.Ãvod 5 1.1 VÅ¡eobecnÃ¡ charakteristika stavu lesov a lesnÃctva na ...