Územný plán mesta - Mesto Trstená

Prieskumy a rozbory
Územný plán mesta Trstená
- vyhodnotenie krajinného potenciálu riešeného územia (Krajinoekologický plán),,
- zhodnotenie demografického vývoja v meste Trstená,
- zhodnotenie rastu hospodárskej základne v meste Trstená,
- analýza existujúcej štruktúry funkčných plôch v riešenom území,
- zhodnotenie dopravnej a technickej vybavenosti mesta Trstená.
V rámci formovania urbanistickej štruktúry mesta je potrebné:
- zabezpečenie ďalšieho rozvoja mesta pri maximálnej optimalizácii funkčných a prevádzkových vzťahov v meste,
- rešpektovanie a rozvíjanie zachovanú štruktúru historickej časti mesta s charakteristickou pravidelnou osnovou a veľkým
historickým námestím (Námestie M.R.Štefánika),
- zabezpečenie rozvojových plôch určených na hromadnú (Trstená –Západ) a individuálnu bytovú výstavbu(Brehy, Ďurdinova II,
Hrady pod Vápenicou, Bratkov, Lány),
- vytvorenie kompaktnej mestskej štruktúry s kostrou, tvorenou plochami občianskej vybavenosti a nevýrobných služieb v centre
mesta, v centrách obytných súborov a na ich spojniciach s centrom,
- zabezpečenie rozvojových plôch pre rekreáciu a šport (športové areály v meste, prímestská rekreačná zóna Pod Halečkovou a
Košariská, Ústie nad Priehradou – Nové Ústie a Lány, Oravská Priehrada – Prístav a Stará hora),
- zabezpečenie rozvojových plôch určených na areálovú výrobu a výrobné služby (Priemyselný park v juhovýchodnej časti na
Brezovicu),
- zabezpečenie dostatočnej dopravnej ( rýchlostná komunikácia R3, dostatočné parkoviská, pešie trasy, cyklotrasy)a technickej
infraštruktúry(rozšírenie všetkých inžinierskych sietí v rozvojových plochách),
- v rámci požiadaviek na obnovu, prestavbu a asanáciu mesta je potrebné: Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti obytných zón
a rekreačných zón k mestskému centru, podporovať výstavbu občianskej vybavenosti a služieb, verejného dopravného a
technického vybavenia mesta, moderných informačných technológií tak, aby jednotlivé obytné zóny predstavovali
rovnocenné prostredie voči centru mesta a vzhľadom k požiadavkám na moderný spôsob života.
A.2.2. Prieskumy a rozbory prírodných podmienok a funkčného využívania územia
ŠTRUKTÚRA KRAJINY
A.2.2.1. Vybrané prírodné faktory záujmového územia
- Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia.
Katastrálne územie mesta Trstená leží v severovýchodnej časti regiónu Oravy. Je vymedzené zemepisnými súradnicami: 49°19'
až 49°27' s.z.š. a 19°30' až 19°40' v.z.d. Nadmorská výška kolíše od 590 do 990 m n.m. (Ostrý vrch 990 m n.m.), v strede mesta 600 m
n.m. Katastrálne územie má výmeru
8 109 ha (Trstená 5128 ha, Ústie 2981 ha).
V zmysle Regionálneho geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, E., Lukniš, M., 1978) patri katastrálne územia Trstenej do
subprovincie Vonkajších Západných Karpát, do oblasti Stredných Beskýd , do celku Oravská Magura , podcelku Budín - časť, do celku
Oravská vrchovina - časť; a do Podhôľno-magurskej oblasti , do celku Oravská kotlina - časť, a do celku Skorušinské vrchy , do podcelku
Skorušina -časť.
- Geologické a inžiniersko - geologické pomery.
Širšie okolie Oravslej priehrady, tak ako je vyčlenené mapovými podkladmi, je súčasťou Oravsko-novotargskej panvy rozprestierajúcej sa
prevažnou časťou svojej rozlohy (cca 3/4) na území Poľskej republiky. Zo západu a severozápadu a z juhu je obklopená piesčitými a
ílovito-piesčitými sedimentami vonkajšieho flyšového vývoja. V oblasti Trstenej sa pod neogérmu výplň ponárajú sedimenty bradlového
pásma. Neogénna výplň Oravskej panvy je na našom území tvorená pelitickými, piesčitými až štrkovítými sedimentami hlavne
sarmatského veku.
Staršie morské až brakické sedimenty karpatsko-bádenského veku predpokladáme iba na čiastkovej tektonicky obmedzenej poklesnutej
kryhe v oblasti Suchej hory. Nemali by presahovať 250 m hrúbku a podľa údajov z vrtov na poľskom území sú na báze tvorené
hrubozmnými pieskami s hojnými úlomkami paleogénnzch pieskovcov. Nad nimi je peliticko-prachovcový komplex tvorený
žltohnedými ílmi a sivými prachmi. Vo vrchnej časti sa nachádzajú nepravidelne vložky až šošovky uhoľných ílov a miestami i slojky a
šošovky zemitých lignitov.
Sladkovodné sedimenty sarmatu sú rozšírené na celom území Oravskej panvy. Na povrch vystupujú hlavne v západnej časti, v okolí
Námestova a na východných svahoch priehradnej nádrže. Dno panvy sa ukláňa od západu navýchod a sarmatské sedimenty ležia
preto na západnom okraji panvy priamo na paleogénnom flyši.
V centre panvy sa usadil monotónnz panvový vývoj sivých ílov a prachov s , premenlivým obsahom piesčitej prímesi. Na okrajoch
sa vytvorili hruboklastické fácie zložené predovšetkým z drobných štrkov. ktoré svojím zložením kopírujú paleogénne podložie. Smerom do
centra panvy sa vytrácajú a tvoria nepravidelné šošovky (Pulec 1974). Celú strednú časť panvy na našom území tvoria sivé až sivomodré
16