Územný plán mesta - Mesto Trstená

Prieskumy a rozbory
Územný plán mesta Trstená
A.2.6.4. Priemyselná výroba a výrobné služby
Ekonomický potenciál mesta a regiónu predstavuje spolupôsobenie v kraji sa nachádzajúceho kapitálu, ľudských zdrojov
a prírodných daností za účelom výroby produkcie a poskytovania služieb.
Je rozhodujúcim faktorom rozvojových možností mesta a determinantom životnej úrovne jeho obyvateľstva. Z hľadiska fungovania
ekonomiky regiónu a mesta určuje jej ponukovú stránku.
Hospodársky rozvoj v kraji je poznačený deformáciou z minulých období, najmä úpadkom priemyselnej výroby. Ovplyvnila ho
strata výrobných trhov, drahé úvery, opotrebovanosť technologických zariadení a privatizácia.
Taktiež i zdedené jednostranné zameranie priemyslu na strojárstvo v okresoch Martin, Kysucké Nové Mesto, hutníctvo bez
surovinovej základne na Orave, prevládajúci monoštrukturálny charakter s 1 až 3 dominantnými výrobnými podnikmi na Orave a
Kysuciach. Všetky tieto faktory, spolu s vybavenosťou v oblasti infraštruktúry spôsobili a spôsobujú, že rozvoj podnikania nie je na
žiadúcej úrovni.
Pre hospodársko-sociálny potenciál územia je charakteristická jeho priemyselno-poľnohospodárska základňa.
Základným ukazovateľom výkonnosti ekonomiky je hrubý domáci produkt. Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia
z hľadiska tvorby HDP patrí k stredne výkonným regiónom SR.
V roku 2001 regionálny hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 108 628 mil. Sk v bežných cenách, v roku 2004 bol 142 185 mil.
Sk v bežných cenách, čo v prepočte na 1 obyvateľa predstavuje 204 952 Sk v bežných cenách. Oproti roku 2000 vzrástol indexom
144,73 %. Objem v kraji vytvoreného HDP predstavuje 10,49 % podiel na vytvorenom HDP v SR.
Tvorba hrubého domáceho produktu v sledovanom období rokov 2000 až 2004 má stúpajúci trend, čo naznačuje progresívny
vývoj regionálnej ekonomiky.
V roku 2004 dosiahol Žilinský kraj 46,17% hrubého domáceho produktu v parite kúpnej sily na obyvateľa z priemeru EÚ.
V roku 2004 bola v Žilinskom kraji vyprodukovaná hrubá pridaná hodnota v objeme 127 016 mil. Sk, čo predstavuje 10,49%
podiel na hrubej pridanej hodnote vyprodukovanej v SR. Vývoj tvorby hrubej pridanej hodnoty v r. 2000 - 2004 a štruktúra jej tvorby
podľa odvetví v Žilinskom kraji sú uvedené nižšie.
Hrubá pridaná hodnota v mil. Sk (bežné ceny)
Kraj 2000 2001 2002 2003 2004
index
kraj/SR –
2004
index
2004/2003
Bratislavský 207 500 226 090 251 467 274 691 307 878 25,43 112,08
Trnavský 89 866 96 468 102 272 116 868 127 542 10,53 109,13
Trenčiansky 89 062 97 559 102 521 112 993 123 815 10,23 109,58
Nitriansky 96 204 103 576 111 737 125 230 138 326 11,43 110,46
Žilinský 87 972 98 100 105 007 112 924 127 016 10,49 112,48
Banskobystrický 85 333 95 553 106 078 115 360 123 281 10,18 106,87
Prešovský 74 176 82 615 91 084 98 044 108 607 8,97 110,77
Košický 106 715 121 723 128 577 139 073 154 209 12,74 110,88
SR spolu 836 828 921 684 998 743 1 095 183 1 210 674 100,00 110,55
Štruktúra tvorby hrubej pridanej hodnoty podľa odvetví – v mil. Sk (b. c.)
Žilinský kraj 2000 2001 2002 2003 2004
A + B 3 650 4 356 4 986 4 757 5 220
C až F 35 197 38 587 41 966 45 892 51 569
G až P 49 125 55 157 58 055 62 275 70 227
Spolu 87 972 98 100 105 007 112 924 127 016
Poznámka:
A+ B - poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo, rybolov a chov rýb
C až F - ťažba nerastných surovín, priemyselná výroba, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, stavebníctvo
G až P - veľkoobchod, maloobchod, hotely, reštaurácie, doprava, pošty, telekomunikácie, peňažníctvo, poisťovníctvo, iné
obchodné služby,
V ŽSK bolo v r. 2005 evidovaných 66 088 ekonomicky aktívnych subjektov. Najväčší podiel z celkového počtu subjektov tvorili
fyzické osoby - podnikatelia (79,8 %), podiel podnikov bol 12,8 % a neziskových inštitúcií 7,4 %.
Z celkového počtu organizačných subjektov bolo 27,3 % v okrese Žilina. Najnižší počet organizačných subjektov bol v ekonomicky
zaostávajúcich okresoch a v okresoch s nedostatočne vybudovanou technickou a sociálnou infraštruktúrou.
48