ccv. – ccvi. číslo - home.nextra.sk

CCV. – CCVI. ČÍSLO 2012
Parlamentný
Kuriér
ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CCV. – CCVI. ãíslo 2012
PARLAMENTN¯ KURIÉR
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky
Mesaãník, roãník XX
Vydavateº:
Slovenská národná reklamná
a propagaãná agentúra, s.r.o.
v spolupráci s Národnou radou SR,
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR
Adresa redakcie:
Bôrik
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.
Tel./fax: 02/54 414 544
e-mail: parkur@gtsmail.sk
eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor)
fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)
http://www.parlamentnykurier.sk
Registrované MK SR ã. EV4085/10
ISSN 1335–0307
·éfredaktor:
Zástupca ‰éfredaktora:
Redakcia:
Franti‰ek Nagy
Ernest Weidler
Anna Komová
Robert Kotian
Izabela Nagyová
Peter Zemaník
Redakãn˘ kruh:
Tibor Bastrnák
Helena Mezenská
Bibiána Obrimãáková
Peter Osusk˘
Ivan ·tefanec
Jana ÎitÀanská
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová
jmadarasova@chello.sk
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy
Asistentka riaditeºa:
Magdaléna Horáková
0903 766 995
Inzercia: 0903 715 585
Riaditeº pre obchod a marketing:
Marián Reisel
02/54 414 544, 0905 224 492
Typo & lito:
AppleStudio
Tlaã:
WELTPRINT, Bratislava
Grafická úprava:
J. B. Design
Fotografie:
Rudolf Bihary,
archív redakcie
Karikatúry:
Fedor Vico
Predplatné a objednávky na uverejnenie
reklamy prijíma:
Slovenská národná reklamná a propagaãná
agentúra, s.r.o.
po‰tov˘ prieãinok
814 01 Bratislava 1
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR
âíslo úãtu 2629002985/1100
DIâ SK2020399458
Foto na titulnej strane: Rudolf Bihary:
Pavol Pa‰ka, predseda NR SR
OBSAH
Editoriál
Aby bolo v SR radosÈou ÏiÈ (F. Nagy) 2
Národná rada SR
Národnú radu SR chcem viesÈ v duchu konsenzu, spolupráce 2
a re‰pektu... (Rozhovor s P. Pa‰kom)
Cieº by mal byÈ jasn˘... 40
(Rozhovor s ãlenmi V˘boru pre zdravotníctvo NR SR)
Podpredsedovia NR SR
Podporme vedu, v˘skum a znalostnú ekonomiku (mt) 4
Vláda SR
Slovenské istoty a neistoty (pk) 9
Európska únia
Európska obãianska iniciatíva 20
V˘bory NR SR
Predsedovia v˘borov NR SR (mt) 21
Îivotné prostredie
Dôsledne uplatÀujeme princíp roz‰írenej zodpovednosti v˘robcov 29
Nová vláda má ‰ancu zosúladiÈ odpadovú legislatívu SR s európskou 30
(Rozhovor s P. Valentom, O. âelkom, A. Kováãom, R. Blahom
a ·. StraÀákom)
Roz‰írená zodpovednosÈ v˘robcov – cesta k recyklaãnej spoloãnosti 33
(M. SebíÀ)
Nov˘ zákon o odpadoch (Rozhovor s M. Minaroviãom) 34
Súãasn˘ stav odpadového hospodárstva na Slovensku (P. Krasnec) 35
Európsky parlament
Poslanci EP schválili nové pravidlá narábania s elektronick˘m odpadom 36
Zákon o odpadoch v NR SR
Odpady kontra „zl˘“ lobing 37
(Rozhovor s ãlenmi V˘boru pre pôdohospodárstvo NR SR)
Slovenské zdravotníctvo
Dr. Max chce byÈ pre pacientov lekárÀou prvej voºby! 45
(Rozhovor so S. Niku)
LieãiÈ a vychovávaÈ (Rozhovor so S. Porubskou) 46
Hovorme koneãne o farmácii! (O. Sukeº) 48
Zdravotníctvo musí chytiÈ druh˘ dych (Rozhovor s I. Novákom) 50
eHealth = budúcnosÈ zdravotníctva (Rozhovor s J. KmeÈom) 52
eHealth a bezpeãnosÈ zdravotn˘ch údajov obãana (F. Sovi‰) 54
Ministerstvo financií SR
Elektronizácia administratívnych procesov a nov˘ zákon 56
o eGovernmente (Rozhovor s J. Hochmannom)
Informaãné technológie
Open source (M. Minarovsk˘) 58
Informatizácia samosprávy musí prejsÈ zo slov do ãinov 59
(Rozhovor s M. Mu‰kom)
Slovenské stavebníctvo
V˘zva vláde SR: konsolidácia slovenského stavebníctva 61
Stavebníctvo bojuje o preÏitie (Rozhovor s D. ·amudovsk˘m) 62
Aká „Ïivá voda“ pomôÏe kolabujúcemu slovenskému stavebníctvu? 68
(Rozhovor s A. Barcíkom)
Doprava na Slovensku
VráÈme Ïelezniciam na Slovensku váÏnosÈ a podporme 64
ich európsky rozvoj (Rozhovor so S. Podmanick˘m)
Svetlo na konci tunela (Rozhovor s G. Koczká‰om) 70
Architektúra
Architektúra a projektovanie budov pre Európsku komisiu (P. BeÀu‰ka) 66
Podnikateºské prostredie
Vládne priority podºa podnikateºov (R. Kiãina) 72
Baníctvo na Slovensku
ËaÏba zlata vãera a dnes (P. ÎitÀan) 73
Supermonitor
Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre 74
(A. Weidlerová, E. Weidler)
www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I Á L
Ak ãasopis tak ‰pecificky zameran˘, ako je
Parlamentn˘ kuriér, vychádza uÏ 20 rokov, poãas
ktor˘ch sa v samotnom parlamente vystriedali
desiatky politick˘ch subjektov, je to jav, ktor˘
si zaslúÏi uznanie slovensk˘ch podnikateºov,
kultúrnych ãiniteºov a, pochopiteºne, najmä politikov
– a moÏno aj ‰irokú pozornosÈ verejnosti.
Odkiaº sa berie táto stabilita? Domnievam sa,
Ïe je to v prvom rade odzrkadlením trendu, ktorého
sa od zaãiatku prid⁄Ïame a ktor˘ sme doteraz
ani na chvíºu neopustili, hoci poku‰ení
bolo neúrekom. Redakcii sa podarilo poãas celého
dlhého obdobia vychádzania ãasopisu a v
prostredí, ktoré je priam nasiaknuté straníckymi
záujmami, nepodºahnúÈ Ïiadnemu partajníctvu.
Vo vedení NR SR sa, pochopiteºne, striedali
predstavitelia rôznych politick˘ch strán,
ãasto aj tak˘ch, ktoré jasne dominovali nielen
v zákonodarnom zbore, ale aj v desiatkach in˘ch
dôleÏit˘ch in‰titúcií a ktoré jasne urãovali politické
i spoloãenské smerovanie SR. Ale redakcii
sa dosiaº vÏdy podarilo aj najmocnej‰ích
mocn˘ch mladého ‰tátu presvedãiÈ, Ïe ak je nejaká
in‰titúcia vo svojej podstate nadstranícka
alebo, e‰te presnej‰ie, v‰eobãianska ãi v‰enárodná,
je to práve parlament – a Ïe je teda v záujme
slovenskej spoloãnosti, aby ani jej ãasopis
nebol jednostrann˘. Aby pri jeho ãítaní mali
dobr˘ pocit z objektívnych postrehov a pohºadov
na udalosti v‰etci slovenskí politici, podnikatelia,
finanãníci, kultúrni ãinitelia a ostatní pozornosti
hodní verejní ãinitelia.
Nebolo by zmysluplné skúmaÈ, ak˘ podiel má
na tejto „bezpartajnej“ alebo nezávislej tendencii
redakcia – tá môÏe len deklarovaÈ svoj pocit
tvorivej slobody, ktor˘ jej poskytuje väã‰ina
straníckych elít v NR SR svojím zmyslom pre
autonómnosÈ publicistov, pripravujúcich jednotlivé
materiály do desiatok ãísiel politického
Aby bolo v SR
radosÈou ÏiÈ
ãasopisu. Redakãn˘ tím môÏe maÈ dobr˘ pocit,
Ïe ani jedno vedenie NR SR si nenárokovalo riadiÈ
alebo priamo dirigovaÈ názorové zacielenie
periodika, ktoré musí patriÈ v‰etk˘m obãanom
a ich reprezentantom. Zdá sa, Ïe aj podstatná
väã‰ina straníckych funkcionárov si uvedomila
jednoduch˘ a rozumn˘ princíp: politické strany
sa vo vedení ‰tátu a v parlamente dosÈ ãasto
striedajú a preto je pre kaÏdého veºmi uÏitoãné,
ak je tento Ïurnalistick˘ priestor trvalo a rovnako
otvoren˘ pre kaÏdého, kto ho môÏe potrebovaÈ
a kto si ho zaslúÏi. Preto pre nás bolo úplne
prirodzené, Ïe aj v ãase, keì bol Smer-SD v opozícii,
vcelku pravidelne dostával moÏnosÈ publikovaÈ
svoje názory, pohºady a postoje jeho popredn˘
predstaviteº, podpredseda strany Du‰an
âaploviã. Nie v‰ak preto, Ïe bol z opozície, ale
preto, Ïe mal základn˘ predpoklad pre Ïurnalistickú
tvorbu: skúsenosti, talent a chuÈ. Podobn˘m
spôsobom sme zaraìovali do jednotliv˘ch
ãísiel PK aj autorov, ktorí patrili zasa do in˘ch
poslaneck˘ch klubov. Je mimoriadne dobre, Ïe
tak˘to pluralizmus re‰pektovali v‰etky politické
kruhy v SR.
Keì si do poslaneck˘ch lavíc sadajú teraz novozvolení
zástupcovia ºudu – „starí“, ale aj
úplne „noví“ –, mali by si uvedomiÈ, Ïe azda najväã‰ím
umením dobrého zástupcu ºudu je schopnosÈ
prepojiÈ v sebe zmysel pre stranícku disciplínu
(re‰pektovaÈ základné poÏiadavky programu
svojej strany a presadzovaÈ ich v reálnych
politick˘ch situáciách) so zmyslom pre plnenie
úloh politického ãiniteºa na tom poste, kam ho
obãania zvolili: aby v˘sledkom poãetného poslaneckého
zboru boli také zákony, ktoré v˘razne
zlep‰ia beÏn˘ Ïivot kaÏdého obyvateºa SR,
ba ktoré spríjemnia v‰estranné, komplexné fungovanie
Slovenska, aby bolo radosÈou ÏiÈ v tejto
podtatranskej krajine. Jej obãania storoãia Ïili
v nepriazniv˘ch okolnostiach, boli viac „dolu“
neÏ „hore“, viac museli poslúchaÈ, neÏ rozhodovaÈ.
Dnes je takmer neuveriteºné, Ïe malá a kedysi
zanedbaná Slovenská republika patrí medzi
re‰pektované krajiny – a Ïe celá Európa jej
dáva ‰ancu, aby sa podieºala na dobrom v˘voji
v popredí „starého“ kontinentu.
Aby sa v‰ak príleÏitosÈ a nádej premenili na
trvalú veliãinu, o ktorej nikto – ani doma, ani v
zahraniãí – nepochybuje, ‰tátnici tejto krajiny
musia prekonávaÈ sami seba a musia pre obãanov
vytváraÈ optimálne podmienky (veì si len
uvedomme, koºkí slovenskí politici si získali
priazeÀ najvy‰‰ích ãiniteºov EÚ, NATO, ale aj
OSN a stali sa ich spolupracovníkmi ãi poverencami
na rôznych postoch na celom svete, (teda
nielen v Európe, ale aj v Ázii alebo Afrike). âasopis
Parlamentn˘ kuriér sa nechce tváriÈ, Ïe
môÏe nejako nad‰tandardne toto poslanie
ovplyvniÈ. Ale rozhodne chce k nemu prispieÈ –
a doteraj‰ích 20 roãníkov jeho vychádzania dokumentuje,
Ïe takáto úloha mu je prirodzená a
príjemná.
Franti‰ek Nagy,
‰éfredaktor
Na ústavnoprávnej schôdzi
NR SR získal Pavol PA·KA –
Smer-SD, podporu 130 poslancov.
To znamená Ïe hlasy v tajnej
voºbe získal aj od viacer˘ch
opoziãn˘ch poslancov.
A tak si prácu v kresle predsedu
NR SR zopakuje. O postojoch
a politickom presvedãení sa
rozpráva s redaktorkou
Annou Komovou.
Sme na zaãiatku nového volebného obdobia
spomínate si na va‰e úspechy, ktoré v˘razne
pomohli pri skvalitÀovaní Ïivota
obyvateºom Slovenska?
Ak mám hovoriÈ o úspechoch, nemôÏem
vynechaÈ to, ão si najviac cením, a ão je
esenciou demokracie – dôvera ºudí v spravovanie
vecí verejn˘ch, konkrétne dôvera v
parlament. Ako predseda parlamentu som
sa snaÏil a budem sa snaÏiÈ aj v tomto volebnom
období vystupovaÈ v záujme posilnenia
slovenskej demokracie a zv˘‰enia dôveryhodnosti
slovenského parlamentu. Bude záleÏaÈ
na ºuìoch, ako budú vnímaÈ svoj národn˘
parlament. Parlament to je 150 poslancov
a kaÏd˘ jeden svojím správaním vytvára dôveryhodnosÈ
a atmosféru, ktorá je pre Ïivot
dôleÏitá. Ak sa to podarí, to bude úspech nielen
pre mÀa, ale pre celú slovenskú demokraciu.
Na zv˘‰ení dôveryhodnosti parlamentu
sa pochopiteºne podieºajú aj zákony, aké prijímame.
Mohol by som spomenúÈ viacero sociálnych
zákonov, ktoré prijala na‰a b˘valá
vládna koalícia a na ktor˘ch som sa spolupodieºal.
Mohol by som hovoriÈ o Zákonníku
práce, ktor˘ by mal myslieÈ viac na zamestnancov,
A je toho omnoho viac, ão parlament,
ktor˘ som v minulosti viedol , schválil
a pomohol tak obãanom na Slovensku. A
budem v tom pokraãovaÈ aj v tomto volebnom
období .KeìÏe v‰ak rezonuje vo verejnosti
téma konsolidácie verejn˘ch financií
verím, Ïe zvládneme aj túto nároãnú úlohu.
S prácou v NR SR máte uÏ dostatoãné
skúsenosti, netreba prehliadaÈ ani zámery
do budúcnosti. âo máte pred sebou?
Predov‰etk˘m nároãné obdobie. Treba
dosiahnuÈ vy‰‰iu mieru kooperácie a Slovensko
vrátiÈ k modelu, ktorému sa hovorí
sociálny ‰tát. Myslím, Ïe euro môÏe stále v˘razne
pomôcÈ slovenskej ekonomike a slovensk˘m
obãanom. Ale keì hovoríme o parlamente,
rád by som zdôraznil i to, Ïe by sme
sa mali zameraÈ aj na posilnenie národného
povedomia Slovákov. Dnes sa Európa borí
s obrovsk˘mi problémami, Slovensko nemá
inú moÏnosÈ len byÈ plnoprávnym a akceptovan˘m
ãlenom a nemal by sa zastaviÈ dialóg
na úrovni národn˘ch parlamentov.
Politika, to je aj presadzovanie hodnôt, no
nie v‰etky ciele sa dajú realizovaÈ v krátkom
ãasovom období, dokonca ani poslanecká
imunita...
Som napríklad presvedãen˘ o tom, Ïe poslanci
parlamentu by nemali maÈ poslaneckú
2

N Á R O D N Á R A D A S R
Národnú radu SR
chcem viesÈ v duchu konsenzu,
spolupráce a re‰pektu...
toho. âaro demokracie je práve v tom, Ïe s
t˘mto konfliktom dokáÏe kon‰truktívne pracovaÈ.
V tom, Ïe hoci nesúhlasíme so svojím politick˘m
súperom, dokáÏeme ho re‰pektovaÈ a
hlavne, Ïe dokáÏeme re‰pektovaÈ základné demokratické
hodnoty.
Ako vnímate dnes spoluprácu s opozíciou,
oãakávate väã‰iu ústretovosÈ napríklad aj v
rámci zákona o poslancoch?
Tu by som odpovedal, Ïe ako kedy. Ak ide o
zákon o poslancoch z roku 1989, ktor˘ napríklad
hovorí o odvolávaní poslancov obãanmi,
tak mám ambície ho zmeniÈ. Bolo by dôstojné
takmer po dvadsiatich rokoch existencie samostatného
Slovenska vyrie‰iÈ aj túto oblasÈ nov˘m
zákonom. Ale nemôÏe to byÈ ad hoc mechanizmus.
Bolo by dobré keby sa to stalo súãasÈou
vládnej legislatívy, pretoÏe sú tam odkazy na
mnoÏstvo in˘ch zákonov.
imunitu. Ak sa bavíme o demokracii, nemôÏeme
po‰liapavaÈ jej základn˘ princíp, ktor˘m je
rovnosÈ v‰etk˘ch obãanov pred zákonom. Preto
som sa zasadzoval za zru‰enie poslaneckej imunity.
Aby som v‰ak nebojoval ako don Quijote
proti vetern˘m mlynom, snaÏil som sa aspoÀ o
zúÏenie poslaneckej imunity, keìÏe jej celkové
zru‰enie nemalo podporu napriek politick˘m
spektrom a ako vieme, ide tu o zmenu ústavy. Na
rokovaniach Stálej komisie pre ústavu sme hºadali
rie‰enia, no ako viete, nepodarilo sa rie‰enie
nájsÈ. Zostávam v‰ak optimistom a verím, Ïe
poslanecká imunita, tak ako v ìal‰ích krajinách
EÚ, bude obmedzená a ãasom aj zru‰ená.
Práca politika má, rovnako ako kaÏdá iná,
nielen pozitívne, ale aj negatívne stránky. âo
povaÏujete zo svojho pôsobenia v minulom
období v politike za problém, s ktor˘m ste sa
dlho vyrovnávali?
V tejto súvislosti sa musím vrátiÈ k problému
ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Nielen ºudia na
Slovensku, ale aj v celej Európskej únii veºmi
pozorne sledovali situáciu, ktorá nastala na poãiatku
januárovej schôdze. Preto v kontexte
toho, ão sa udialo okolo Lisabonskej zmluvy, urãite
nebudete prekvapená, keì vám poviem, Ïe
je to pre mÀa nepochopiteºné správanie sa opozície.
Len niekoºko hodín pred zaãiatkom schôdze
opozícia zablokovala ratifikáciu Lisabonskej
zmluvy a podmienila svoje hlasovanie stiahnutím
vládneho návrhu tlaãového zákona. To si
dobre pamätám. Som presvedãen˘ demokrat,
vÏdy som sa ako predseda parlamentu snaÏil
viesÈ túto in‰titúciu tak, aby som plnohodnotne
re‰pektoval práva a povinnosti v‰etk˘ch parlamentn˘ch
strán. Dovoºte mi v‰ak uviesÈ, Ïe tento
krok bol nieãím, ão je v demokracii minimálne
nezvyãajné. A preto to povaÏujem za úder pod
pás, ktor˘ ma mrzí nielen politicky, ale aj osobne.
PretoÏe odkedy som v politike, veºmi úprimne
sa angaÏujem za ìal‰iu európsku integráciu.
Ako predseda parlamentu som sa aktívne zasadzoval
za schválenie Lisabonskej zmluvy doma
aj v zahraniãí. Myslím, Ïe by sme nemali s t˘mto
dokumentom hazardovaÈ. Bol som preto z tohto
postoja opozície veºmi sklaman˘. Bol by som
rád keby sa v tomto volebnom období neopakovali
podobné situácie.
To v‰ak nebola jediná nároãná situácia a iste
vás ãaká rovnako, ak nie viac nároãné obdobie,
pretoÏe vláda väã‰iny je síce na jednej
strane v˘hodou, no na druhej veºkou zodpovednosÈou.
Ste pripraven˘ aj na moÏné konflikty,
ktoré sa dajú oãakávaÈ?
Základná ãrta kaÏdého parlamentu je konflikt.
To je celkom prirodzené a nedá sa s t˘m niã urobiÈ.
Od toho predsa parlament existuje a je to jedno
z jeho kºúãov˘ch poslaní, aby celkom prirodzen˘
ideov˘ konflikt neprebiehal v uliciach, ale
aby prebiehal kultivovane na pôde parlamentu.
Nemali by sme podliehaÈ poku‰eniu kritizovaÈ
niekoho za to, Ïe v parlamente dochádza ku
konfliktn˘m situáciám. To je, akoby sme kritizovali
armádu za to, Ïe pouÏíva zbrane. Parlament
a ideov˘ konflikt k sebe nerozluãne patria
a platí to v kaÏdej demokracii. Podstatné je
aby sa dosiahol dobr˘ v˘sledok a skvalitnil Ïivot
na Slovensku.
Povedali ste, Ïe sa drÏíte biblického „kto do
teba kameÀom, ty doÀho chlebom“. Nezmenili
ste svoj názor?
Nezmenil som názor, ale opakujem, k demokracii
patrí hodnotov˘ konflikt, nebojme sa
Ako sa pozeráte na dokonalosÈ rokovacieho
poriadku, je ão meniÈ?
Ak sa majú udiaÈ zmeny, tak sa tak môÏe staÈ
len na základe dohody v‰etk˘ch parlamentn˘ch
strán. Aj keì na to nepotrebujete ústavnú väã‰inu,
ale bolo by to tak lep‰ie. Treba upraviÈ niektoré
procedúry, ktoré nepoãítali s t˘m, Ïe bude
vláda jednej strany. KaÏdá zmena bola vÏdy v˘sledkom
‰irokej dohody. Tieto zmeny by sa mali
konzultovaÈ na ‰ir‰om fóre. Existujú aj napríklad
rámcové dohody s opozíciou, napríklad uÏ
spomínané zru‰enie poslaneckej imunity a niektoré
následné akty, ktoré sa z pohºadu r˘chlej novely
ukázali neraz ako nedokonale navrhované.
A ão zmeny súvisiace s ústavou?
Tak, toto nikdy nebola moja ambícia Ani v rokoch
2006 – 2010, keì Vladimír Meãiar hovoril
o novej ústave, a nepodporujem ani Pavla
Hru‰ovského ako predstaviteºa KDH, ktoré tieÏ
hovorí o potrebe novej ústavy. Ja nepociÈujem
takú potrebu, ani si to nemyslím, Ïe by sa mala
ústava meniÈ, no pripú‰Èam, Ïe sú oblasti, v ktor˘ch
treba urobiÈ zásah. Myslím, Ïe k dohode
dôjde.
Súhlasím, Ïe opozícia by mala vedieÈ nastaviÈ
koalícii zrkadlo a mala by vedieÈ byÈ kon-
‰truktívna. PretoÏe, ako som hovoril aj v pléne,
demokraciu moÏno prirovnaÈ ku kartovej hre.
Raz má lep‰ie karty jeden, inokedy zasa druh˘
hráã. Ale podstata je v tom, Ïe obaja re‰pektujú
pravidlá hry a neprestanú hraÈ podºa pravidiel
len preto, Ïe sa im nedarí. NemoÏno iba preto,
Ïe sa niekomu nedarí, zaãaÈ napádaÈ samotné
pravidlá hry zvanej demokracia. NemoÏno spochybÀovaÈ
princíp väã‰iny. NemoÏno spochyb-
ÀovaÈ základn˘ konsenzus na slovenskej politickej
scéne o podpore európskej integrácie. Takáto
cesta nie je správna. Hrajme ìalej podºa pravidiel
demokracie.
3

P O D P R E D S E D O V I A N R S R
Podporme vedu, v˘skum
a znalostnú ekonomiku
SR a sústredím sa na jeho realizáciu v legislatívnej
oblasti. Som právniãka, tri volebné obdobia
som pôsobila v ústavnoprávnom v˘bore,
ktor˘ bol gestorom pre Ministerstvo spravodlivosti
SR, Generálnu prokuratúru SR, Ústavn˘
súd SR, Najvy‰‰í súd SR a ìal‰ie úrady. Poznám
dôverne túto vysoko odbornú problematiku.
Som ìalej pripravená zaujaÈ odborné stanoviska
na rie‰enie problémov v justícii, v posune vo
vymoÏiteºnosti práva, v odstraÀovaní prieÈahov
v súdnych konaniach a pod. Nová funkcia podpredsedníãky
NR SR mi tieto moje zámery neberie,
ale dáva mi moÏno väã‰iu príleÏitosÈ na
ich presadzovanie. A ão mi moja nová funkcia
berie, ão s Àou strácam? StotoÏÀujem sa so v‰etk˘mi
úlohami a povinnosÈami podpredsedníãky
NR SR, budem jej venovaÈ v‰etok potrebn˘ ãas
a schopnosti. V tomto kontexte nepociÈujem, Ïe
by som nieão strácala.
Podpredsedníãka NR SR JUDr. Jana La‰‰áková
Narodila sa 22.mája 1952 v Plavnici.
·túdium ukonãila na Právnickej fakulte
Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.
1976 – 1984 zastávala funkcie ako vedúca právneho útvaru,
Slovenské luãobné závody, ‰. p., Hnú‰Èa,
1984 – 1987 vedúca právneho útvaru,
Generálne riaditeºstvo SLOVCEPA, Banská Bystrica,
1987 – 1993 Biotika, ‰. p., Slovenská ªupãa,
1993 – 2002 komerãná právniãka.
Od r. 2002 aÏ dodnes pôsobí ako poslankyÀa
Národnej rady SR za stranu Smer-SD. Po predãasn˘ch
voºbách 2012 bola zvolená za podpredsedníãku NR SR.
Patríte k politikom, ktorí v najbliωích ‰tyroch
rokoch svojimi postojmi a vyjadreniami
budú v˘razne ovplyvÀovaÈ politick˘ Ïivot
na Slovensku. S ak˘mi predsavzatiami a cieºmi
ste prijali nomináciu do funkcie podpredsedu
NR SR ako ná‰ho najvy‰‰ieho zákonodarného
zboru?
VáÏim si, Ïe ma strana Smer-SD navrhla na
post podpredsedníãky Národnej rady Slovenskej
republiky a Ïe mi poslanci hlasovaním vyjadrili
jasnú dôveru. Vnímam to ako veºkú ãesÈ a záväzok,
teda ako veºké ocenenie a zároveÀ aj povzbudenie
pre moje odhodlanie k ìal‰ej zodpovednej
práci.
Tak ako moji kolegovia, aj ja si uvedomujem
obrovskú dôveru, ktorú obãania Slovenskej republiky
prejavili strane Smer-SD v parlamentn˘ch
voºbách a z toho plynúcu mieru zodpovednosti.
Mojím osobn˘m cieºom, ako podpredsedníãky
Národnej rady je prispieÈ k jej profesionálnemu
riadeniu na báze odbornosti a väã‰ej
kultúrnosti a t˘m dosiahnuÈ aj skvalitnenie legislatívneho
procesu. Chcem prispieÈ aj k zv˘-
‰eniu dôvery na‰ich obãanov v Národnú radu
Slovenskej republiky, k zv˘‰eniu ich dôvery k
poslancovi, ktor˘ v tomto orgáne zastupuje ich
poÏiadavky, záujmy a oãakávania. Chcem tieÏ
prispieÈ k dôstojnej reprezentácii NR SR navonok,
veì 1. septembra tohto roku si pripomíname
20. v˘roãie od prijatia zákona zákonov kaÏdého
‰tátu – Ústavy Slovenskej republiky.
Politika sa ãasto vníma ako panské huncútstvo.
Napokon aj v˘sledky niektor˘ch rozhodnutí,
resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdy
posunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, ktor˘m
sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?
Z profesijnej, ale aj politickej práce mám
overené, Ïe získaÈ dôveru ºudí je moÏné len jasne
formulovan˘mi cieºmi a ich efektívnym dosahovaním.
Takto chcem pokraãovaÈ ìalej aj
pri v˘kone svojej funkcie. Aj v tejto pre Slovensko
zloÏitej situácii je dôleÏité hovoriÈ ºudom
jasne a zrozumiteºne, oboznámiÈ ich s návrhmi
potrebn˘ch rie‰ení a efektívnych opatrení, ktoré
budú maÈ pozitívny vplyv na rozvoj Slovenska.
Budem podporovaÈ, aby sa tieto rie‰enia a
opatrenia generovali v korektnej odbornej diskusii.
Zodpovedne môÏem potvrdiÈ, Ïe vláda Slovenskej
republiky a aj poslanci za stranu Smer-
SD chcú predkladaÈ do Národnej rady návrhy zákonov,
ktoré pôjdu v prospech väã‰iny obãanov
Slovenskej republiky. V‰etci vieme, Ïe na Slovensku
Ïijú státisíce ºudí, ktorí sa pohybujú na
hranici, prípadne pod hranicou minima, ktorí by
napr. zv˘‰enie DPH aj o 1% pociÈovali denne
veºmi ÈaÏko. Myslím si, Ïe pomoc právnick˘ch
a fyzick˘ch osôb s nad‰tandardn˘mi príjmami,
teda realizácia praktickej formy posilneného
princípu solidarity, prinesie benefit nielen spoloãnosti,
ale aj t˘mto osobám.
V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnoho
dáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,
zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘ch
vzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ tak zo
strany rôznych lobistick˘ch a záujmov˘ch
skupín, odborníkov na jednej strane a celospoloãensk˘mi
záujmami na druhej strane. V
ktorej oblasti ste pripravená zaujaÈ vlastné
stanoviská?
PoslankyÀou Národnej rady Slovenskej republiky
som uÏ desaÈ rokov a zvykla som si, Ïe ako
verejne ãinná osoba musím strpieÈ zásah do súkromia.
Za tie roky som sa stretla s mnoÏstvom
ºudí a rie‰ili sme rôzne témy. Neobávam sa nijak˘ch
tlakov lobistov ãi záujmov˘ch skupín.
Hlásim sa k programovému vyhláseniu vlády
Ak sa obzriete za doteraj‰ím pôsobením v politike,
ktoré momenty zanechali vo vás najhlb‰iu
stopu v pozitívnom a ktoré v negatívnom
zmysle?
Do strany Smer som vstúpila v roku 1999, dovtedy
som nebola v Ïiadnej politickej strane.
Hlbokú pozitívnu stopu vo mne zanechala voºba
za poslankyÀu NR SR v roku 2002. Na základe
tejto skutoãnosti som bola pri v˘znamn˘ch
udalostiach, ktoré posunuli Slovensko do Európskej
únie – 1. mája 2004, do eurozóny, do Schengenu.
Mojich 10 rokov v parlamente sú aj rokmi rôznych
poznaní. Jedno poznanie vnímam obzvlá‰È
negatívne a priznám sa, toto poznanie ma veºmi
trápi. Veºmi negatívne vnímam, Ïe my Slováci
máme tak˘ zvlá‰tny vzÈah k zvykom, obyãajom,
tradíciám, symbolom, ãi hodnotám, ako keby
sme sa za ne hanbili. NeÈaháme, obrazne povedané,
za jeden povraz a preto mrháme svoje sily,
vykonanú prácu míÀame na zbytoãné, protichodné
ciele. MoÏno aj preto obãania Slovenskej republiky
ani po 19 rokoch od svojej samostatnosti
nemajú takú Ïivotnú úroveÀ, aká je napr. v Nemecku,
Rakúsku. Ako povedal predseda NR SR
na ustanovujúcej schôdzi, dnes máme neuveriteºnú
‰ancu poupratovaÈ a zmodernizovaÈ Slovensko,
aby uÏ koneãne to, ão nás identifikuje,
prestalo byÈ predmetom ideologického sváru.
PovaÏujete politick˘ systém na Slovensku za
stabilizovan˘ alebo nám e‰te stále ch˘bajú in-
‰titúcie, zábezpeky, ktoré by garantovali plynul˘
v˘voj aj pri zmene vlády, zoskupení politick˘ch
subjektov do koalície a opozície?
Myslím si Ïe je ‰Èastím, Ïe na ãele NR SR je
skúsen˘ politik s v˘razn˘m filozofick˘m zm˘-
‰ºaním. Slovensko sa e‰te stále vyvíja a postupne
sa vyvíja aj jeho politick˘ systém. V˘voj a stabilizácia
politického systému musí prejsÈ cez
parlament a preto je dobre, keì je v parlamentu
takáto personálna garancia. Boli sme, a Ïiaº,
e‰te aj teraz sme ãasto v‰etci svedkami doslova
aÏ naivn˘ch návrhov usporiadania moci v ‰táte.
Myslím si, Ïe je dosÈ nízka úroveÀ právneho
vedomia u obãanov a ‰koda Ïe aj u niektor˘ch
politikov o atribútoch demokracie, o usporiadaní
‰tátnych orgánov, ‰tátnej správe a riadení
spoloãnosti. Slovenská republika má zrovnateºnú
ústavu s vyspel˘mi demokraciami, má
v‰etky úrady a in‰titúcie modernej, demokratickej
spoloãnosti. DôleÏité v‰ak je, aby sme sa
v‰etci dôsledne správali v jej duchu a nevyhºadávali
„svoje“ vysvetlenia jej ustanovení.
4

P O D P R E D S E D O V I A N R S R
V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusie
k smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené zostávajú
otázky hospodárskeho v˘voja, konkurencieschopnosti
krajiny v globalizovanom
svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza,
ktorá ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Európy.
Podºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancu
vpl˘vaÈ na v˘voj EÚ ako plnohodnotn˘ ãlen?
Patríte k europesimistom alebo optimistom?
Nemám rada delenie politikov na europesimistov
a optimistov, pretoÏe niã nie je iba ãierne
alebo biele. KaÏd˘ z nás si uvedomuje v˘hody,
ktoré nám plynú z ãlenstva v EÚ a najmä Európskej
menovej únie. Som presvedãená, Ïe bez
tohto ãlenstva by sa nám následky hospodárskej
krízy darilo prekonávaÈ oveºa hor‰ie. Netreba zabúdaÈ
na európske fondy, prostredníctvom ktor˘ch
sa nám darí realizovaÈ mnohé projekty, na
ktoré by sa moÏno v ‰tátnom rozpoãte prostriedky
nena‰li. Mnohí z nás zabúdajú aj na predvstupové
fondy, z ktor˘ch sme ãerpali e‰te pred rokom
2004. Slovensko nie je veºká krajina. V Európskom
parlamente nás zastupuje 13 zo 754 poslancov.
Treba si v‰ak uvedomiÈ moÏnosti spolupráce
v rámci politick˘ch frakcií, alebo regionálnej
spolupráce zoskupení ako sú V4. Myslím
si preto, Ïe Slovensko má ‰ancu pôsobiÈ v Európskej
únii ako plnohodnotn˘ ãlen, ktor˘ neãerpá
len v˘hody, ale takisto si svedomite plní
svoje záväzky a v ãasoch, keì je potrebn˘ jednotn˘
hlas Európy, neobracia sa chrbtom svojim
partnerom.
Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska po
vstupe do EÚ a eurozóny, najmä pod tlakom
prebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozenia
stability eura?
Ako som uÏ spomenula, zaãlenenie Slovenska
do EÚ povaÏujem za jednoznaãné pozitívum,
ktoré nám priná‰a mnoÏstvo v˘hod. Na-
‰ím vstupom do schengenského priestoru a menovej
únie sme sa stali ãlenmi exkluzívneho
klubu. Roz‰írili sa nám príleÏitosti voºného pohybu
ãi obchodovania v európskom priestore,
moÏnosti vplyvu na v˘vin medzinárodn˘ch
vzÈahov, ale tieÏ spoluzodpovednosÈ za medzinárodnú
stabilitu. Napriek turbulenciám Európska
únia zostáva prostredím urãujúcim kaÏdodenné
fungovanie Slovenska a jeho obãanov.
Z hºadiska menovej stability som presvedãená,
Ïe len spoloãn˘m postupom dokáÏeme ãeliÈ nástrahám
hospodárskej a finanãnej krízy. Treba
maÈ vÏdy na pamäti, Ïe euro je aj na‰a mena a
Ïe pád jedného ãlena európskej rodiny negatívnym
spôsobom ovplyvní aj ostatn˘ch ãlenov.
Som presvedãená, Ïe Slovensko má predpoklady
na to, aby posilÀovalo svoje medzinárodné
postavenie a aby sa stalo v˘znamn˘m prispievateºom
k medzinárodnej stabilite.
DokáÏme svetu, Ïe sme
schopní a ‰ikovní
Podpredsedníãka NR SR JUDr. Renáta Zmajkoviãová
Narodila sa 9. mája 1962 v Trnave.
Roku 2007 ukonãila Právnickú fakultu Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jej profesionálne zrenie
utvárali pracovné príleÏitosti a aktivity:
1991 – 1992 v Investiãnej a rozvojovej banke v Senci,
1992 – 1995 Meridien, a. s., Bratislava,
1995 – 2001 ako majiteºka FÉE – WOMAN FASHION,
Trnava a majiteºka a konateºka reklamnej agentúry
ADVANCED ADVERTISING, spol. s r. o., Bratislava.
V rokoch 2001 – 2005 zastávala post riaditeºky
Úradu Trnavského samosprávneho kraja.
Od r. 2002 aÏ dodnes je poslankyÀou NR SR za stranu
Smer-SD, priãom pôsobila vo v˘boroch pre verejnú správu
a regionálny rozvoj, ako ãlenka, neskôr ako predsedníãka
v˘boru pre nezluãiteºnosÈ funkcií ‰tátnych funkcionárov,
ako predsedníãka Mandátového a imunitného v˘boru,
vo v˘bore pre ºudské práva a národnostné men‰iny.
Po predãasn˘ch voºbách bola v r. 2012 zvolená do funkcie
podpredsedníãky NR SR. Jej súãasné postoje sme mapovali
v rozhovore, ktor˘ pripravila Marta Toma‰oviãová.
Patríte k politikom, ktorí v najbliωích ‰tyroch
rokoch svojimi postojmi a vyjadreniami
budú v˘razne ovplyvÀovaÈ politick˘ Ïivot
na Slovensku. S ak˘mi predsavzatiami a cieºmi
ste prijali nomináciu do funkcie podpredsedu
NR SR ako ná‰ho najvy‰‰ieho zákonodarného
zboru?
Jedn˘m z cieºov, k naplneniu ktorého by som
veºmi rada prispela aj ja vo funkcii podpredsedníãky
NR SR, je návrat „kultúrnosti“ na pôdu
parlamentu. To, ãoho sme totiÏ boli svedkami za
minulej vlády ako napríklad nedôstojné a aro-
Z vá‰ho pohºadu, kam má smerovaÈ v˘voj
Slovenska, ktoré priority by mali vo v˘voji
dominovaÈ?
Túto otázku povaÏujem za obzvlá‰È dôleÏitú.
Na Slovensku absentuje dlhodobej‰ia stratégia
ná‰ho v˘voja, stanovenie cieºov, kam sa má v˘voj
na Slovensku uberaÈ. Práve preto si na‰a vláda
dala za cieº, okrem programového vyhlásenia
vlády, prijaÈ dokument, ktor˘ by stanovil takúto
víziu na strednodobé obdobie. Takejto
komplexnej vízii v‰ak musí predchádzaÈ dôsledná
anal˘za a celospoloãenská diskusia. Je
potrebné definovaÈ úlohu ‰tátu a verejného sektora,
nájsÈ spôsob ak˘m posilniÈ demokratické
princípy na Slovensku ãi zefektívniÈ fungovanie
súdnictva. Musíme sa zamyslieÈ nad hospodárskym
smerovaním na‰ej krajiny, nad t˘m, ako
zvy‰ovaÈ konkurencieschopnosÈ na‰ej ekonomiky
pri zachovaní trvalo udrÏateºného rozvoja,
ako prilákaÈ nov˘ch investorov, av‰ak nie na
úkor domácich producentov. To pravdepodobne
nebude moÏné bez posilnenia oblasti vedy a
v˘skumu, podpory znalostnej ekonomiky, ãi
zameraní sa na produkciu s vysokou pridanou
hodnotou. Je to cel˘ komplex opatrení, ktoré treba
na dosiahnutie dan˘ch cieºov prijaÈ. Je potrebné
vychovávaÈ odborníkov, ‰pecialistov v dan˘ch
oblastiach, ale takisto ºudí manuálne zruãn˘ch.
Vysoké ‰koly nemôÏu naìalej produkovaÈ
nezamestnanosÈ, ale ponúkaÈ odbory, ktoré budú
pruÏnej‰ie reagovaÈ na poÏiadavky trhu práce.
Vízia v sebe musí bezpodmieneãne zah⁄ÀaÈ aj
postupné stieranie dnes uÏ priepastn˘ch rozdielov
medzi regiónmi v rámci Slovenska, k
ãomu nám môÏe dopomôcÈ aj efektívne ãerpanie
prostriedkov z európskych fondov. Pripájam
sa k nádeji, ktorú vyslovil predseda NR SR vo
svojom vystúpení, Ïe Slovensko bude krajinou,
kde sa ºuìom oplatí ÏiÈ a Ïe Slovensko bude modern˘m
‰tátom, ktor˘ bude schopn˘ svojim obãanom
zabezpeãiÈ v‰etky sluÏby tak, ako od
neho oãakávajú.
gantné správanie niektor˘ch pánov poslancov
poãas schôdzi NR SR ãi poru‰ovanie rokovacieho
poriadku zo strany vedenia parlamentu by sa
uÏ opakovaÈ nemalo. Rovnako by som bola veºmi
rada, keby Národná rada SR nadobudla v
oãiach obãanov vy‰‰iu dôveryhodnosÈ, ako tomu
bolo za minulej vlády. K jej zníÏeniu totiÏ opäÈ
napomohlo nedôstojné správanie niektor˘ch verejn˘ch
ãiniteºov.
Politika sa ãasto vníma ako panské huncútstvo.
Napokon aj v˘sledky niektor˘ch rozhodnutí,
resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdy
posunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, ktor˘m
sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?
Vo svojom Ïivote sa riadim viacer˘mi heslami,
napríklad „Nerob inému to, ão nechce‰, aby
robil tebe“ alebo „V‰etko v Ïivote sa pre nieão
udeje a je len na nás, ãi si z toho zoberieme to
správne ponauãenie“. Pri v˘kone svojej funkcie
poslankyne ale aj podpredsedníãky NR SR sa
budem vÏdy riadiÈ krédom odbornosti.
V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnoho
dáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,
zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘ch
vzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ zo strany
rôznych lobistick˘ch a záujmov˘ch skupín,
odborníkov na jednej strane a celospoloãensk˘mi
záujmami na druhej strane. V
ktorej oblasti sa cítite pripravená zaujaÈ
vlastné stanoviská?
V minulosti som sa venovala agendám Imunitného
a mandátového v˘boru, V˘boru pre nezluãiteºnosÈ
funkcií, V˘boru pre ºudské práva a národnostné
men‰iny, ako aj V˘boru pre verejnú
správu a regionálny rozvoj. Témy spomínan˘ch
v˘borov sú mi naozaj blízke a rada by som sa im
5

P O D P R E D S E D O V I A N R S R
Politika sa ãasto vníma ako panské huncútstvo.
Napokon aj v˘sledky niektor˘ch rozhodnutí,
resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdy
posunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, ktor˘m
sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?
Moje Ïivotné krédo vypl˘va z môjho presvedãenia.
Toto vychádza z viery mojich predkov a
kultúry slovenského národa, ktorá bola podvenovala
aj naìalej. V budúcnosti sa v‰ak chcem
zameraÈ napríklad aj na oblasÈ sociálnych vecí. A
strata súkromia? S t˘m kaÏd˘ politik musí rátaÈ.
Ak sa obzriete za doteraj‰ím pôsobením v politike,
ktoré momenty zanechali vo vás najhlb‰iu
stopu v pozitívnom a ktoré v negatívnom
zmysle?
Ako krajskú predsedníãku strany Smer-SD v
Trnavskom kraji ma veºmi te‰ia pozitívne ohlasy
obãanov z môjho rodného regiónu, ktorí veºmi
pozitívne hodnotia ‰tvorroãné obdobie prvej
vlády Roberta Fica. Som rada, Ïe obãania vidia,
kto sa snaÏí pracovaÈ a prijímaÈ zákony v ich prospech.
Samozrejme, na mojich stretnutiach sa
nevyhnem ani negatívnym reakciám. Ale i kritika
nás posúva dopredu. Pozitívne je to, Ïe ºudia
sa uÏ na politiku prestávajú pozeraÈ ãiernobielymi
okuliarmi.
PovaÏuje politick˘ systém na Slovensku za
stabilizovan˘ alebo nám e‰te stále ch˘bajú in-
‰titúcie, zábezpeky, ktoré by garantovali plynul˘
v˘voj aj pri zmene vlády, zoskupení politick˘ch
subjektov do koalície a opozície?
Sme v roku dvadsiateho v˘roãia prijatia Ústavy
Slovenskej republiky a z môjho pohºadu by
zrejme bolo vhodné pristúpiÈ k jej novelizácii, pretoÏe
to priniesol politick˘ a spoloãensk˘ Ïivot v
na‰ej krajine. Myslím, Ïe ão sa t˘ka in‰titúcií potrebn˘ch
na zabezpeãenie riadneho chodu ‰tátu
v demokratick˘ch podmienkach, tak Slovenská
republika má podºa mÀa v‰etko, ão potrebuje. Samozrejme,
môÏeme sa rozprávaÈ o efektívnosti
fungovania tej ktorej in‰titúcie a o ich racionalizácii,
ale táto debata tu bude asi vÏdy.
V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusie
k smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené
zostávajú otázky hospodárskeho v˘voja, konkurencieschopnosti
krajiny v globalizovanom
svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza, ktorá
ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Európy. Pod-
ºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancu vpl˘vaÈ
na v˘voj v EÚ ako plnohodnotn˘ ãlen? Patríte
k europesimistom alebo optimistom?
Ja sa povaÏujem za eurooptimistku a som
presvedãená, Ïe Slovensko vstupom do EÚ len
získalo. Nemusím opakovaÈ, Ïe sme veºmi malá
a otvorená ekonomika a preto sa nemôÏeme
izolovaÈ. Rovnako som ale zástancom toho, Ïe
v kaÏdom spoloãenstve platia pravidlá, ktoré sa
musia dodrÏiavaÈ, ak chce spoloãenstvo riadne
a dobre fungovaÈ a napredovaÈ.
Prioritou novej vlády,
musí byt rast zamestnanosti
Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska po
vstupe do EÚ a eurozóny, najmä pod tlakom
prebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozenia
stability eura?
Ako som uÏ spomenula, myslím si, Ïe Slovensko
vstupom do EÚ a eurozóny získalo. Ak
hovoríme o kríze, nemyslím si, Ïe Slovensko ako
izolovan˘ ostrov uprostred EÚ ãi eurozóny by
dokázalo kríze ãeliÈ lep‰ie ako vo zväzku s in˘mi
krajinami.
Z vá‰ho pohºadu, kam má smerovaÈ v˘voj
Slovenska, ktoré priority by mali vo v˘voji
dominovaÈ?
Slovensko by si malo aj v budúcnosti upev-
ÀovaÈ svoje postavenie v medzinárodn˘ch spoloãenstvách
ako EÚ, NATO, eurozóna, OSN ãi
OECD a ìal‰ie. Svetu sme uÏ dokázali, ão vieme
a Ïe máme mnoÏstvo schopn˘ch a ‰ikovn˘ch
hláv a rúk a mali by sme v tom pokraãovaÈ aj naìalej.
Slovensko bez dostatoãne vybudovanej
infra‰truktúry nemá ‰ancu na vyrovnávanie regionálnych
rozdielov. Prioritou musí byÈ oÏivenie
ekonomiky, budovanie infra‰truktúry, previazanosÈ
‰kolstva na hospodársku politiku ‰tátu, ão
ide ruka v ruke s aktívnou politikou trhu práce.
Akademická ãinnosÈ:
1995 – 2000 Trnavská univerzita /
predná‰a o medzinárodn˘ch vzÈahoch
2006 – Doctor honoris causa, Technická univerzita Ko‰ice
2007 – Doctor honoris causa, Univerzita Dimitri Cantemira
v Bukure‰ti
2009 – Doctor honoris causa, Trnavská univerzita Trnava
2010 – Doctor honoris causa, V· sv. AlÏbety v Bratislave
âlenstvo v medzinárodn˘ch mimovládnych organizáciách
ãlen Medzinárodného v˘boru na podporu demokracie na Kube
âlenstvo v mimovládnych organizáciách v SR
ãlen predstavenstva Slovenskej spoloãnosti
pre zahraniãnú politiku
ãestn˘ predseda Centra pre európsku politiku
ãestn˘ predseda Kolpingovho diela na Slovensku
ãlen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu
Po voºbách v roku 2012, keì sa KDH umiestnilo
na druhom mieste spomedzi kandidujúcich strán,
bol zvolen˘ parlamentom za podpredsedu Národnej Rady SR.
Podpredseda NR SR Dr. h. c., Ing. Ján Figeº, PhD.
Narodil sa 20. januára 1960 vo Vranove nad Topºou.
Vysoko‰kolské ‰túdium absolvoval v rokoch 1978 – 1983 na Technickej univerzite v Ko‰iciach,
pokraãoval v nasledujúcom roku univerzitn˘mi semestrálnymi kurzami na Georgetown University, Washington D. C. USA –
medzinárodné vzÈahy a na UFSIA Antwerpy, Belgicko, Európska ekonomická integrácia.
Roku 2007 obhájil titul Philosophiae doctor, na V· sv. AlÏbety v Bratislave.
Prvé zamestnanie v r. 1983 – 1992 mal v Závodoch priemyselnej automatizácie v Pre‰ove ako v˘skumn˘ a v˘vojov˘ pracovník.
Od r. 1992 bol zvolen˘ za poslanca NR SR za KDH.
V r. 1998 – 2002 vykonával funkciu ‰tátneho tajomníka Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR.
ZároveÀ bol v r. 1998 – 2003 hlavn˘m vyjednávaãom SR pri rokovaniach o vstupe SR do EÚ.
V r. 2002 – 2004 bol opätovne zvolen˘ za poslanca NR SR
a od 22. 11. 2004 – 31. 12. 2006 ako eurokomisár komisie bol zodpovedn˘ za vzdelávanie,
odbornú prípravu, kultúru a viacjazyãnosÈ.
Neskôr od v r. 2007 – 2009 bol na tomto poste zodpovedn˘ za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládeÏ.
Od r. 2010 zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR a ministra dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR.
Od r. 1990 je ãlenom KDH, kde zastával posty podpredsedu KDH pre zahraniãnú politiku, ako ãlen Predsedníctva SDK,
v r. 2003 – 2004 ãlen Predsedníctva EPP – ED frakcie v EP a v r. 2009 bol zvolen˘ za predsedu KDH.
Poãas pôsobenia na európskej politickej scéne bol ocenen˘ radom ãestn˘ch titulov a uznaní.
Patríte k politikom, ktorí v najbliωích ‰tyroch
rokoch svojimi postojmi a vyjadreniami
budú v˘razne ovplyvÀovaÈ politick˘ Ïivot
na Slovensku. S ak˘mi predsavzatiami a cieºmi
ste prijali nomináciu do funkcie podpredsedu
NR SR ako ná‰ho najvy‰‰ieho zákonodarného
zboru?
Osobne sa cítim viac ãlovekom exekutívy,
teda v˘konu. Voºby priniesli jednoznaãn˘ v˘sledok,
z ktorého vypl˘va jednofarebná vláda istôt
Smeru. KDH bude pôsobiÈ ako dôsledná a
kon‰truktívna opozícia. Je prirodzené, Ïe najsilnej‰ia
opoziãná strana má ãloveka vo vedení parlamentu.
PovaÏujem to za dôleÏit˘ post pre v˘kon
parlamentnej politiky, pre vplyv na legislatívne
procesy a riadenie NR SR a reprezentáciu
Slovenska. Ako na in˘ch miestach, aj tu vnímam
politiku ako sluÏbu verejnému záujmu.
6

P O D P R E D S E D O V I A N R S R
statne in‰pirovaná kresÈanstvom. „Îi a pomáhaj
ÏiÈ!“ je pozvaním k plnohodnotnému osobnému
Ïivotu a k solidarite s druh˘mi, so slab‰ími.
V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnoho
dáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,
zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘ch
vzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ tak zo
strany rôznych lobistick˘ch a záujmov˘ch
skupín, odborníkov na jednej strane a celospoloãensk˘mi
záujmami na druhej strane. V
ktorej oblasti sa cítite pripraven˘ zaujaÈ
vlastné stanoviská?
V politike pôsobím uÏ dlh‰iu dobu. V minulosti
som sa hlavne venoval zahraniãnej politike,
pôsobil som ako predseda Zahraniãného v˘boru
NR SR, hlavn˘ vyjednávaã pre vstup Slovenska
do EÚ, prv˘ slovensk˘ eurokomisár. Po
návrate z Bruselu, keì som sa stal predsedom
KDH, som sa samozrejme musel zaujímaÈ o
v‰etky oblasti politiky. Pôsobenie poãas poldruha
roka v rezorte dopravy, v˘stavby, regionálneho
rozvoja a cestovného ruchu urãite poznaãili
aj moju odbornú skúsenosÈ v hospodárskej
oblasti. Ako predseda najsilnej‰ej opoziãnej
strany chcem ponúkaÈ alternatívne rie‰enia a
videnie sveta voãi vláde jednej strany – Smeru.
Ak sa obzriete za doteraj‰ím pôsobením v politike,
ktoré momenty zanechali vo vás najhlb‰iu
stopu v pozitívnom a ktoré v negatívnom
zmysle?
Negatívne boli roky tretej vlády V. Meãiara,
ktoré zaãali známou tzv. parlamentnou nocou
dlh˘ch noÏov v novembri 1994. Vtedy do‰lo k
zavleãeniu prezidentovho syna do zahraniãia, k
vraÏde R. Remiá‰a, k zmareniu referenda a narú‰aniu
ústavnosti a demokracie.
Za pozitívne povaÏujem mnohé momenty,
kedy Slovensko ukázalo svoju schopnosÈ napredovaÈ,
nachádzaÈ vnútorn˘ konsenzus a rie‰iÈ
kon‰truktívne svoje problémy alebo medzinárodné
vzÈahy. Osobne som bol pri realizácii vízie
slovenskej hviezdiãky a stoliãky v zjednocujúcej
sa Európe – ako hlavn˘ vyjednávaã pre
vstup do EÚ a následne ako prv˘ slovensk˘ eurokomisár.
Boli to historické roky a procesy, ãas
dozrievania Slovenska pre Európske spoloãenstvo.
PovaÏuje politick˘ systém na Slovensku za
stabilizovan˘ alebo nám e‰te stále ch˘bajú in-
‰titúcie, zábezpeky, ktoré by garantovali plynul˘
v˘voj aj pri zmene vlády, zoskupení politick˘ch
subjektov do koalície a opozície?
Slovensku sa za uplynul˘ch takmer dvadsaÈ
rokov svojej existencie podarilo prekonaÈ moÏno
niekedy strastiplnú, ale úspe‰nú cestu. DeväÈdesiate
roky neboli najºah‰ím obdobím pre
mladú slovenskú demokraciu, ale vìaka na‰im
obãanom a odhodlaniu sa nám ich podarilo
úspe‰ne prekonaÈ a dosiahnuÈ ‰tandardné postavenie
v demokratickom svete, ãi uÏ v Európskej
únii alebo transatlantick˘ch ‰truktúrach. Myslím
si a som o tom presvedãen˘, Ïe Slovensko sa
dnes radí medzi ‰tandardné demokratické krajiny.
V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusie
k smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené zostávajú
otázky hospodárskeho v˘voja, konkurencieschopnosti
krajiny v globalizovanom
svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza,
ktorá ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Európy.
Podºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancu
vpl˘vaÈ na v˘voj v EÚ ako plnohodnotn˘
ãlen? Patríte k europesimistom alebo optimistom?
Nemám rád takéto zjednodu‰ujúce termíny,
ale ak by som to mal vyjadriÈ v rovnakom slovníku,
tak by som sa oznaãil za eurorealistu. Slovensko
sa aktívne podieºa na tvorbe politiky
EÚ ãi eurozóny. VeºkosÈ nie je vÏdy t˘m rozhodujúcim
prvkom, ktorá ovplyvÀuje zásadne postoje
ãi rozhodnutia. V únii nepatríme ani medzi
t˘ch veºk˘ch, ale ani medzi t˘ch mal˘ch. Je
Slovensko – krajina kde sa
oplatí ÏiÈ, pracovaÈ a podnikaÈ
len na nás samotn˘ch, ako sa ujmeme tejto pozície
a ako ju dokáÏeme vyuÏiÈ na prospech
nás, ale i celého spoloãenstva. Viac neÏ pocity
ãi nálepky potrebujeme rozvíjaÈ odhodlanie pre
angaÏované a zodpovedné postoje.
Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska po
vstupe do EÚ a eurozóny , najmä pod tlakom
prebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozenia
stability eura?
Slovensko po vstupe do EÚ v roku 2004 a do
eurozóny v roku 2009 zav⁄‰ilo istú etapu integraãného
úsilia. Podarilo sa nám ako prvej krajine
z postsovietskeho priestoru vstúpiÈ do elitného
klubu eurozóny. Sme ãlenom OECD. Toto
ãlenstvo nám zásadn˘m spôsobom umoÏÀuje
ovplyvÀovaÈ rozhodnutia na najvy‰‰ej úrovni. Je
len na nás, ako sa dokáÏeme zhostiÈ tejto úlohy
a vyuÏiÈ ju na rozvoj ná‰ho potenciálu, ktor˘ ako
krajina máme. Slovensko by si malo daÈ za cieº
v najbliωích rokoch dosiahnuÈ vyrovnané hospodárenie.
Len tak sa nám podarí byÈ konkurencieschopn˘mi
a atraktívnymi nielen pre blízke
okolie, ale aj ìaleké zahraniãie.
Z vá‰ho pohºadu, kam má smerovaÈ v˘voj
Slovenska, ktoré priority by mali vo v˘voji
dominovaÈ?
Základnou prioritou novej vlády musí byÈ
rast zamestnanosti. S t˘m úzko súvisí konsolidácia
verejn˘ch financií, stabilizácia dôchodkového
systému, dostatok financií vo verejnom
sektore. Lebo len pri dostatku pracovn˘ch príleÏitosti
môÏe nastaÈ v˘raznej‰í hospodársky
rast, vy‰‰í príjem ‰tátneho rozpoãtu, ãi rozvoj regiónov.
Bez zamestnanosti sa nám nepodarí
zlep‰iÈ úroveÀ verejn˘ch sluÏieb, skvalitniÈ ‰kolstvo
alebo zdravotnícke sluÏby. Slovensko sa
musí vydaÈ cestou modern˘ch európskych krajín,
podporovaÈ tvoriv˘ rast a udrÏateºn˘ rozvoj.
Ale zostaÈ pritom verné osvedãen˘m hodnotám
a koreÀom, z ktor˘ch vyrastá na‰a kultúra.
Podpredsedníãka NR SR Ing. Erika Jurinová
Narodila sa 31. augusta 1971.
·tudovala na Vysokej ‰kole strojní a textilní v Liberci (âR)
a absolvovala aj doplnkové pedagogické ‰túdium.
Po absolvovaní pracovala ako uãiteºka
odborn˘ch predmetov na Spojenej ‰kole v Námestove,
neskôr bola vedúcou regionálnej redakcie
a obchodnou zástupkyÀou firmy regionPRESS, s. r. o.
Po voºbách v roku 2010 sa stala poslankyÀou NR SR
za Obyãajn˘ch ºudí na kandidátke SaS.
Je spoluzakladateºkou a ãlenkou politického hnutia
OBYâAJNÍ ªUDIA a nezávislé osobnosti,
za ktoré kandidovala v parlamentn˘ch voºbách 2012
na 149. mieste a s poãtom 52 800 hlasov skonãila ako druhá
v poradí. Je vydatá, matka troch dcér,
b˘va v NiÏnej nad Oravou.
Patríte k politikom, ktorí v najbliωích ‰tyroch
rokoch svojimi postojmi a vyjadreniami
budú v˘razne ovplyvÀovaÈ politick˘ Ïivot
na Slovensku. S ak˘mi predsavzatiami a cieºmi
ste prijali nomináciu do funkcie podpredsedu
NR SR ako ná‰ho najvy‰‰ieho zákonodarného
zboru?
Urãite by som chcela napomôcÈ tomu, aby sa
dôvera ºudí voãi Národnej rade, ale aj politikom
vôbec, zv˘‰ila. Chcem, aby ºudia videli, Ïe svoju
prácu berieme váÏne, zaujímame sa o to, ão
trápi ºudí, hºadáme a ponúkame rie‰enia ich
problémov.
Myslím si, Ïe na‰e rokovania, ktoré sa odohrávajú
pred celou verejnosÈou, ale nielen pre-
7

P O D P R E D S E D O V I A N R S R
to, by mali byÈ kultivované, slu‰né a hlavne
pracovné. Nemali by sa niesÈ v duchu kto z
koho, ale skôr ão a pre koho (chceme dosiahnuÈ).
A malo by sa to t˘kaÈ nielen rokovaní, ale na-
‰ich verejn˘ch i neverejn˘ch vystúpení a správania
i konania vôbec. Takto som sa snaÏila vystupovaÈ
ako poslankyÀa – ãi uÏ vo v˘bore pre
sociálne veci alebo v pléne – a rovnako chcem
postupovaÈ aj ako podpredsedníãka parlamentného
zboru.
Politika sa ãasto vníma ako panské huncútstvo.
Napokon aj v˘sledky niektor˘ch rozhodnutí,
resp. ich dopady na ºudí, nie sú vÏdy
posunom k lep‰iemu. Máte krédo a cieº, ktor˘m
sa budete riadiÈ pri v˘kone tejto funkcie?
Politika je taká, akí sú jej aktéri. Ak sa politike
nebudú venovaÈ slu‰ní a zodpovední obãania,
uvoºnia priestor t˘m druh˘m. Aj medzi politikmi
máme pozitívne vzory. Napokon politikom
a dokonca poslancom uhorského snemu bol
ªudovít ·túr. A hoci neposlanec, ale politik par
excellence bol aj Milan Rastislav ·tefánik. A pre
mÀa osobne je vzorom slu‰ného politika Václav
Havel, ktor˘ napriek svojej naozaj svetovej sláve
nikdy nevystupoval nadradene alebo arogantne
ani voãi svojim oãividn˘m neprajníkom
alebo nepriateºom.
Ale ako povedal v rozprave k programovému
vyhláseniu vlády pán poslanec ·kripek, nad
nami je najvy‰‰ia autorita, ktorej sa v‰etci zodpovedáme.
A moje krédo a cieº?
Ponúkam spoloãnosti seba. Som presvedãená,
Ïe aj keì po maliãk˘ch krôãikoch, vÏdy sa
dá napredovaÈ a to ão zaãneme, musíme chcieÈ
dokonãiÈ. V dne‰nej spoloãnosti ch˘bajú morálne
princípy a hodnoty. Myslím si, Ïe nie je moÏné
usporiadaÈ spoloãnosÈ bez usporiadan˘ch rodín.
Pred voºbami som zvykla hovoriÈ: aby sa
Ïeny nebáli rodiÈ deti a aby muÏi dokázali uÏiviÈ
svoje rodiny. Chcem, aby sa na Slovensku
matky cítili bezpeãne a mohli dobre vychovávaÈ
svoje deti, najlep‰ie v tradiãn˘ch rodinách.
Buìme k sebe citliví a pomáhajme si vzájomne,
tradiãné kresÈanské hodnoty majú u nás stále
svoje miesto. Uãiteºom treba vrátiÈ dôstojnosÈ
a postavenie a ich prácou nech je nie len uãenie,
ale i vytváranie charakterov. Je nevyhnutné
uÏ ‰tudentov uãiÈ ekonomickej gramotnosti
– pomôÏe to na‰tartovaÈ drobné sluÏby a remeslá.
KaÏd˘ obãan musí pochopiÈ paralelu medzi
hospodárením rodiny a ‰tátu.
V˘stup na najvy‰‰ie stupne politiky mnoho
dáva, ale aj mnoho berie – strata súkromia,
zásah do rodinn˘ch a ãasto i medziºudsk˘ch
vzÈahov. Tlaky, ktoré budete zná‰aÈ tak zo
strany rôznych lobistick˘ch a záujmov˘ch
skupín, odborníkov na jednej strane a celospoloãensk˘mi
záujmami na druhej strane. V
ktorej oblasti sa cítite pripraven˘ zaujaÈ
vlastné stanoviská?
Verím, Ïe ak ãlovek Ïije podºa mravn˘ch princípov,
je schopn˘ vyrovnaÈ sa so stratou súkromia
a na vzÈahy to nemôÏe maÈ vplyv. Ostatné
dva roky som bola ãlenkou v˘boru, ktor˘ sa venoval
sociálnej agende. Mám isté skúsenosti
so ‰kolstvom ale aj s obchodovaním. V poslednom
ãase som sa viac zaãala zaoberaÈ problematikou
ºudsk˘ch a sociálnych práv osobitne zraniteºn˘ch
skupín, kam patria ºudia so zdravotn˘m
postihnutím, obete násilia a trestn˘ch ãinov,
ºudia v ohrození a tí, ktor˘m sa deje krivda a ktorí
sa z rôznych dôvodov nevedia brániÈ. Chcem,
aby sme pri tvorbe zákonov mysleli na nich
ako na ºudské bytosti, nie ako kategórie, ãi nebodaj
iba ãísla. A okrem prípravy a presadzovania
kvalitn˘ch legislatívnych návrhov zameraÈ
sa aj na vytváranie podmienok ich dôkladnej implementácie.
Z toho vychádzam aj pri tvorbe
svojho pracovného tímu a som otvorená v‰etk˘m
moÏn˘m námetom a spolupráci s existujúcimi
in‰titúciami vrátane mimovládnych, odborníkmi
a aktivistami obãianskych iniciatív. To povaÏujem
za dôleÏité, nezatvoriÈ sa v kancelárii,
ale poãúvaÈ hlasy t˘ch, ktorí problémy poznajú
takpovediac naÏivo a zblízka.
Ak sa obzriete za doteraj‰ím pôsobením v politike,
ktoré momenty zanechali vo vás najhlb‰iu
stopu v pozitívnom a ktoré v negatívnom
zmysle?
âasto ma prekvapia ºudia, ktorí boli v mojich
oãiach autoritami a keì ich stretávam „naÏivo“
som sklamaná ich zameraním na seba a ak˘msi
odtrhnutím od reality a ºudsk˘ch (ãloveãích)
problémov. Na druhej strane tí, ktorí u ãasti verejnosti
bodujú skôr negatívne, sa ukazujú ako
prem˘‰ºajúci, úprimní a ãestní. Ale menovaÈ
nebudem, sú to ºudia, tí dobrí aj ....
PovaÏuje politick˘ systém na Slovensku za
stabilizovan˘ alebo nám e‰te stále ch˘bajú in-
‰titúcie, zábezpeky, ktoré by garantovali plynul˘
v˘voj aj pri zmene vlády, zoskupení politick˘ch
subjektov do koalície a opozície?
Formálne je politick˘ systém na Slovensku obdobn˘
ako v in˘ch demokratick˘ch ‰tátoch. Nie
je ale dostatoãne vykry‰talizovaná politická scéna,
vznikajú rôzne nové a nov‰ie politické strany
a to má ìaleko do stabilizovaného stavu. Viac
ako formálne zábezpeky by sme potrebovali
zmenu atmosféry, správania k sebe navzájom aj
ako ºudia, nielen politici. Znepokojuje ma, keì
médiá (nielen bulvárne) nemajú záujem o konkrétne
rie‰enia problémov, ale skôr o ‰kandály
politikov, zdôrazÀujú a zveliãujú ich pre‰ºapy a
tak vytvárajú vo verejnosti obraz, Ïe to je to
hlavné, ãomu sa venujú, ãím Ïijú. Na druhej
strane rozumiem, preão to robia. PretoÏe verejnosÈ
si to Ïiada a takéto informácie vìaãne kupuje.
To je zaãarovan˘ kruh. Mali by sme sa v‰etci
snaÏiÈ, aby sme ho preÈali. Aj prostredníctvo
ãast˘ch stretnutí s obyãajn˘mi ºuìmi, obãanmi.
V odborn˘ch kruhoch sa ãasto vedú diskusie
k smerovaniu v˘voja spoloãnosti, otvorené zostávajú
otázky hospodárskeho v˘voja, konkurencieschopnosti
krajiny v globalizovanom
svete. Doposiaº nie je zaÏehnaná kríza,
ktorá ovplyvÀuje finanãné trhy krajín Európy.
Podºa vá‰ho názoru má Slovensko ‰ancu
vpl˘vaÈ na v˘voj v EÚ ako plnohodnotn˘
ãlen? Patríte k europesimistom alebo optimistom?
Aj Slovenská republika ako men‰í ‰tát môÏe
ovplyvniÈ v˘voj v Európskej únii. Napokon, aj
Írsko ukázalo, Ïe jeden mal˘ ãlen môÏe zásadne
meniÈ niektoré návrhy. Treba v‰ak maÈ dobré
argumenty, nájsÈ si spojencov a vytrvalo pracovaÈ.
Ja som realistka a to znamená aj eurorealistka.
Cítim potrebu spolupráce v rámci Európy, ale
nie za cenu straty suverenity a kompetencií
ãlensk˘ch ‰tátov. âas ukáÏe, ãi sa s nov˘mi
problémami únia popasuje správne. Sme mal˘
‰tát a som presvedãená, Ïe nemôÏeme ÏiÈ izolovane,
ale práve v integrite.
Ako hodnotíte doteraj‰í v˘voj Slovenska po
vstupe do EÚ a eurozóny , najmä pod tlakom
prebiehajúcej krízy, aj z pohºadu ohrozenia
stability eura?
Spoloãná mena bol dobr˘ projekt. Do eurozóny
sme vstúpili vãas a v prv˘ch rokoch nám
to pomohlo. Ak v‰etci ãlenovia tohto ekonomického
zoskupenia budú robiÈ zodpovednú politiku
a dodrÏiavaÈ pravidlá, projekt môÏe byÈ
úspe‰n˘. Sme v‰ak vo veºmi turbulentnom období,
na ktorú sa Európa nepripravila. Niektoré
kroky v rámci únie sú upriamené na centralizáciu
a toho sa obávam (toho sme si uÏ uÏili).
Z vá‰ho pohºadu, kam má smerovaÈ v˘voj
Slovenska, ktoré priority by mali vo v˘voji
dominovaÈ?
Slovensko by malo byÈ dobr˘m domovom pre
jeho obyvateºov. Slu‰nou krajinou, kde platia demokratické
hodnoty a pravidlá, kde sa oplatí pracovaÈ
a podnikaÈ. Asi nebudeme t˘m ·vajãiarskom,
ako nám kedysi niekto sºuboval, ale priblíÏiÈ
sa ku krajinám ako je napríklad Rakúsko
by sme mohli a mali chcieÈ. Nemyslím t˘m iba
Ïivotnú úroveÀ, ale aj vzájomnú úctu a správanie.
Cesty, ktor˘mi sa tam dostaneme môÏu byÈ
viaceré, ale urãite vedú cez ÈaÏké obdobie, ktoré
práve preÏívame. Sme na zaãiatku vládnutia
jednej strany, ão sme tu uÏ dávno nemali. S
oãakávaním budem sledovaÈ v‰etky kroky a dúfaÈ,
Ïe nezíde z cesty, ktorá je popísaná v úvode
tejto odpovede. Obãania Slovenska si to zaslúÏia.
8

V L Á D A
S R
V ãase, keì vzniká tento text, NR SR e‰te stále neprebrala a neschválila Robertom Ficom navrhnut˘
program novej vlády. Neznamená to v‰ak, Ïe sa nemôÏeme venovaÈ v˘chodiskám a perspektívam vlády,
ktorú ustanovil prezident Ga‰paroviã po marcov˘ch voºbách 2012. KeìÏe ju tvoria len nominanti jednej
strany (Smer-SD), postaãí, ak sa oprieme o jej predvolebn˘ program, uverejnen˘ pod titulkom „ªudia si
zaslúÏia istoty (Volebné posolstvo snemu strany Smer-SD)“. NajdôleÏitej‰ie sú dve idey, ktoré
tvoria v podstate jeden celok: Sociálna demokracia odmieta filozofiu „Trh v‰etko vyrie‰i“, na ktorú
nadväzuje tvrdenie o potrebe posilnenia rozsahu, obsahu a intenzity ãinnosti ‰tátu. Smer-SD nástojãivo
odmieta základnú ideu pravice, ako ju presadzoval poãas 18 mesiacov svojho vládnutia kabinet Ivety
Radiãovej. Podºa Smeru-SD ºuìom sa vrátia istoty len vtedy, keì sa zintenzívni ochranná funkcia ‰tátu.
Slovenské istoty a neistoty
Pochopiteºne, najhor‰ie je, keì sa oba citované
postuláty postavia diametrálne proti
sebe a propagujú sa ako doslova nepriateºské,
teda protipólové náhºady. HºadaÈ medzi nimi
nejak˘ kompromis je zdanlivo nemoÏné, ale
nie je to tak. AÏ v tej chvíli sa ukáÏe, Ïe je
niekto profesionálnym, ba priamo perfektn˘m
manaÏérom, ak dokáÏe skæbiÈ aj pôsobenie
trhu, aj právomoci ‰tátu. Vládna moc nijako
priamo neriadi – prinajmen‰om nemá
priamo riadiÈ – nákup a predaj v˘robkov, ãiÏe
tovaru v súkromnom sektore, ale zákonmi a
rôznymi pravidlami fungovanie trhu chráni a
dáva mu pozitívne impulzy. A v tomto zmysle
obe – aj vláda, aj trh – tvoria úãinn˘ a uÏitoãn˘
celok. Najhor‰ie sa dokáÏe uplatniÈ ten,
kto pôsobí vo svojom prostredí stereotypne.
Tak, ako v ‰porte, aj v spoloãenskom Ïivote
sa ºudia s re‰pektom skláÀajú pred tvoriv˘mi
individualitami.
Nová vláda Roberta Fica má pozitívny cieº:
chce pomáhaÈ Slovensku v ‰irokom slova
zmysle a dávaÈ ºuìom vieru vo vlastné sily a
vieru, Ïe spoloãnosÈ im v kaÏdej kríze pomô-
Ïe: „ªudia si zaslúÏia istoty!“ Aj preto vyvinie
maximálne úsilie, aby nepodliehala úzkoprsému
odporu k tomu ãi onomu politickému
smerovaniu, ale aby podporovala v‰etko, ão
sa v spoloãnosti objaví so súhlasn˘m znamienkom,
bez ohºadu na to, ku ktorej politickej
tendencii sa tento plusov˘ zámer hlási,
teda ku ktorej politickej strane deklaruje svoj
príklon. Samozrejme, svoj sociálnodemokratick˘
charakter si chce Smer zachovaÈ v kaÏdom
prípade, ale súãasne pritom deklaruje
svoju snahu nepodºahnúÈ zaslepenej nenávisti
k in˘m ‰truktúram a ideológiám.
Ak majú maÈ demokratick˘ ‰tát a jeho obãania
pocit istoty, vyÏaduje si to – podºa Smeru
a vlády SR – niekoºko dôleÏit˘ch spoloãensk˘ch
faktorov:
9

V L Á D A
S R
a) stabiln˘ politick˘ systém,
b)vládne ‰truktúry jednoznaãne orientované
na európske hodnoty,
c) ‰tát, ktor˘ zasahuje, reguluje a chráni,
d)ozdravovanie verejn˘ch financií, nové príjmy
a podporu hospodárskeho rastu,
e) skutoãn˘ sociálny dialóg a solidaritu.
Smer-SD má vo svojej koncepcii vládnutia
z ãoho vychádzaÈ, veì bol vedúcou politickou
silou uÏ vo vláde z rokov 2006 – 2010.
Teraz je jeho situácia e‰te priaznivej‰ia, pretoÏe
má skúsenosti zo spomínaného obdobia,
priãom môÏe sám urãovaÈ, ão bude a ako rie-
‰iÈ – bez toho, aby ho vykoºajovali niektoré
nápady koaliãn˘ch partnerov.
STABILN¯ POLITICK¯ SYSTÉM
Bez stability politick˘ch ‰truktúr nie je
moÏné zvládnuÈ ani turbulentné vonkaj‰ie
prostredie, ani odstraÀovaÈ negatívne dôsledky
vládnutia predo‰l˘ch najvy‰‰ích orgánov
deklaruje: „Chceme zachovanie na‰ej spoloãnej
meny – eura. V novej vláde budeme pri
prijímaní váÏnych protikrízov˘ch rozhodnutí
na európskej úrovni vyÏadovaÈ zachovanie
vyváÏeného stavu medzi spoloãn˘mi záujmami
EÚ, jej dominantn˘ch ãlensk˘ch ‰tátov a
obhajobou národn˘ch a ‰tátnych záujmov
SR.“
OZDRAVOVANIE VEREJN¯CH FINANCIÍ
‰tátnej moci. Politická stabilita je elementárnym
predpokladom realizácie vládneho programu.
VLÁDNE ·TRUKTÚRY ORIENTOVANÉ
NA EURÓPSKE HODNOTY
Smer-SD je presvedãen˘, Ïe EÚ a ãlenstvo
v Eurozóne zostávajú základn˘m prostredím
urãujúcim kaÏdodennú realitu SR a jej obãanov.
ByÈ v EÚ znamená pre nás cítiÈ sa bezpeãne
z kaÏdého dôleÏitého aspektu: politického,
ekonomického a sociálneho. ByÈ protieurópsky
ohrozuje samotnú existenciu SR.
Smer-SD upozorÀuje na nebezpeãenstvá, ktoré
so sebou priná‰ajú politickí dobrodruhovia
a avanturisti neváhajúci prijaÈ akékoºvek rozhodnutie
proti záujmom SR a celej EÚ s jedin˘m
cieºom – politicky sa zviditeºniÈ.
Smer-SD je pripraven˘ zúãastniÈ sa na
sprísÀovaní finanãnej disciplíny v‰etk˘ch
ãlensk˘ch ‰tátov EÚ a Eurozóny. Ficov tím
SR potrebuje zv˘‰iÈ príjmy, aby mohla pri
ozdravovaní verejn˘ch financií plniÈ úlohu
efektívneho sociálneho ‰tátu. SR v‰ak nemô-
Ïe ísÈ pri ozdravovaní financií len cestou zdra-
Ïovania, ‰krtov vo verejn˘ch v˘davkoch a
obmedzenia verejn˘ch financií. V˘sledkom by
boli síce dobré ‰tatistické ukazovatele, ale
sprevádzané narastajúcou chudobou, nezamestnanosÈou
a zastaven˘m hospodárskym
rastom. Smer-SD mal preto uÏ pred voºbami
v marci 2012 odvahu vyhlásiÈ, Ïe je pripraven˘
vy‰‰ie zdaniÈ príjmy a zisky bohat˘ch a siln˘ch.
Nemáme záujem získavaÈ príjmy zvy‰ovaním
dane z pridanej hodnoty. Voãi ºuìom s
nízkymi a stredn˘mi príjmami, ktorí v‰etky peniaze
míÀajú na základné Ïivotné potreby a
ktorí predstavujú absolútnu väã‰inu obãanov
SR, by to bolo nespravodlivé.
·tát sa osobitne zameria na finanãn˘ a bankov˘
sektor dosahujúci nemorálne vysoké
zisky aj v krízovom období. Smer-SD plne
podporuje zavedenie dane z finanãn˘ch transakcií
v legislatívne EÚ. Je preÀ neprijateºné
poÏadovaÈ úãasÈ na odstraÀovaní dôsledkov
pravicového vládnutia a krízy len od slab˘ch
– a bohat˘ch chrániÈ. Opätovne budeme hºadaÈ
ústavnú cestu na zákaz zisku zdravotn˘ch
poisÈovní, ktor˘ tvoria z verejn˘ch zdrojov
urãen˘ch na krytie v˘davkov zdravotnej
starostlivosti.
Smer-SD nemieni akceptovaÈ hazard s ãerpaním
zdrojov z fondov EÚ, ktor˘ – ako je
presvedãen˘ – za predo‰l˘ch 18 mesiacov
predvádzala predo‰lá pravicová vláda. Vláda
Smeru-SD je pripravená prijaÈ krízové opatrenia
a krízov˘ reÏim, aby zabránila hroziacemu
nevyãerpaniu miliárd eur z fondov EÚ
na projekty na území SR. Odmieta robiÈ hospodársku,
finanãnú a sociálnu politiku, ktorá
vedie k zastaveniu hospodárskeho rastu s katastrofálnymi
dôsledkami na príjmy ‰tátu.
Bude re‰pektovaÈ existenciu krízov˘ch javov
v európskom priestore, ktoré v˘razne ovplyv-
Àujú slovensk˘ hospodársky priestor. Preto po
skúsenostiach z rokov 2008 – 2010 bude stimulovaÈ
ekonomiku kombináciou verejn˘ch
a privátnych investícií do v˘stavby diaºnic,
atómov˘ch elektrární, ‰irokorozchodnej Ïeleznice
a nájomného b˘vania. Smer-SD nemá záujem,
ako v rokoch 2006 – 2010, privatizovaÈ
cenn˘ ‰tátny majetok. Je pripraven˘ podporovaÈ
projekty veºk˘ch spoloãn˘ch podnikov.
SKUTOâN¯ SOCIÁLNY DIALÓG,
SOLIDARITA A KRÍZOVÉ
ROZHODOVANIE
Stredoºavá alternatíva stabilného v˘voja
SR a istôt pre jej obãanov si vyÏaduje okrem
dôsledného sociálneho dialógu aj komunikáciu
so v‰etk˘mi zloÏkami spoloãnosti. Smer-
SD pripomína formy a obsah krízového riadenia
krajiny v rokoch 2009 – 2010 za úãasti
‰irokého spektra subjektov od zamestnávateºov
cez odbory, územnú samosprávu, profesiové
zdruÏenia, finanãn˘ sektor aÏ po opozíciu.
Krízová rada prijímala rozhodnutia
v‰eobecne akceptovateºné, ão umoÏÀovalo
vláde ich r˘chlu realizáciu. Smer-SD je pripraven˘
aj v novej vláde okamÏite iniciovaÈ
vznik podobnej krízovej ‰truktúry riadenia.
·tandardn˘ sociálny dialóg je pripraven˘ roz-
‰íriÈ o intelektuálne vrstvy a predstaviteºov
najv˘znamnej‰ích cirkví. Komunikácia vlády
na tejto úrovni vytvára predpoklady pre súdrÏnosÈ
spoloãnosti a optimálne rozhodovanie
v zloÏit˘ch krízov˘ch podmienkach. To
v‰etko bude v‰ak moÏné len vtedy, ak sa
ideovou bázou v‰etk˘ch t˘chto aktivít stane
presadzovanie hodnôt spoloãenského záujmu,
solidarity a súdrÏnosti spoloãnosti, ktoré
budú nadradené sebeckému materiálnemu
prospechu jednotlivca alebo úzkych skupín na
úkor v‰etk˘ch ostatn˘ch.
KOMPLETNÁ NOVÁ VLÁDA:
Predseda vlády Robert Fico (47)
Podpredseda vlády pre veºké investiãné
projekty ªubomír VáÏny (54)
Ministerstvo financií Peter KaÏimír (43),
podpredseda vlády
Ministerstvo vnútra Robert KaliÀák (40),
podpredseda vlády
Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí Miroslav
Lajãák (49), podpredseda vlády
Ministerstvo kultúry Marek Maìariã (46)
Ministerstvo ‰kolstva Du‰an âaploviã (65)
Ministerstvo obrany Martin Glváã (44)
Ministerstvo spravodlivosti
TomበBorec (45)
Ministerstvo zdravotníctva
Zuzana Zvolenská (40)
Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho
rozvoja Ján Poãiatek (41)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny Ján Richter (55)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka ªubomír Jahnátek (57)
Ministerstvo Ïivotného prostredia
Peter Îiga (39)
Ministerstvo hospodárstva
TomበMalatinsk˘ (53)
V rodovo nevyrovnanej vláde Roberta Fica
dominujú muÏi v strednom veku.
V ãíslach to znamená, Ïe sú v nej 2/3 ‰tyridsiatnikov
(z pätnástich sú to presne desiati)
– a medzi 14 muÏmi je jedna jediná Ïena
(Zuzana Zvolenská). Najstar‰í je minister
‰kolstva Du‰an âaploviã – má 65 rokov. Sú
príslu‰níkmi strany Smer-SD – alebo sú nestraníci.
10

V L Á D A
S R
PREDSEDA VLÁDY ROBERT FICO
„Narodil sa 15. 9. 1964. V roku 1986 vy-
‰tudoval právo na UK v Bratislave. V rokoch
1987 – 1988 absolvoval justiãnú prax a justiãné
skú‰ky, odbornú kvalifikáciu pre v˘kon
funkcie sudcu. Profesionálne sa orientoval
hlavne na oblasÈ trestného práva a problematiku
ºudsk˘ch práv. Absolvoval postgraduálne
‰túdium na Ústave ‰tátu a práva SAV a získal
titul CSc. V roku 2002 sa habilitoval na
docenta. Pracoval na Právnickom in‰titúte
ministerstva spravodlivosti a v rokoch 1992
– 1995 ako jeho zástupca. V rokoch 1994 –
2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR
pred Európskym súdom pre ºudské práva a EK
pre ºudské práva. B˘val˘ ãlen KSâ zaãal po
roku 1989 pôsobiÈ v SDª, ktorej bol v rokoch
1996 – 1999 podpredsedom. DÀa 29. 10.
1999 predstavil nov˘ politick˘ subjekt s názvom
Smer. Bol zvolen˘ za jeho predsedu a
túto funkciu zastáva dodnes. V roku 1992 zasadol
do NR SR. Po predãasn˘ch voºbách v
júni 2006 ho prezident vymenoval za predsedu
vlády. V rokoch 2010 – 2012 bol podpredsedom
NR SR. Hovorí po anglicky a po rusky.
Je Ïenat˘, má jedného syna.“ (Denník Pravda)
„Éru zlepenca strieda doba monolitu. A
toto historické obdobie môÏe trvaÈ oveºa
dlh‰ie. V prospech Roberta Fica dnes totiÏ
zdanlivo hrá úplne v‰etko. Ovládne cel˘ ‰tát
a pri v˘kone moci sa bude kontrolovaÈ len
sám. Má proti sebe rozbitú opozíciu. Voºba ministrov
a umiernen˘ tón ukazujú, Ïe ide útoãiÈ
na politick˘ stred, ãiÏe preferencie Smeru
e‰te môÏu rásÈ. Je síce kríza, ale opatrenia,
ktoré navrhujú aj nezávislí odborníci, nie sú
zasa také bolestivé, aby sa na ne do ìal‰ích
volieb nezabudlo. Ficovi sa splnil sen kaÏdého
politika – môÏe veci meniÈ podºa svojich
predstáv. Azda príde s nieãím lep‰ím neÏ naposledy.
Ak nie, tak v tom prípade by krajinu
ãakalo len obdobie postupného zvetrávania.“
(Denník Sme)
Robert Fico a reformy
Premiér Robert Fico: Ja nemám rád slovo
reforma. Pri reforme mám husiu koÏu, lebo reforma
vÏdy bola spájaná so zdraÏovaním a
zniÏovaním Ïivotnej úrovne. Hovorme o modernizácii,
efektivite, o rozhodnutiach, ktoré
sú lep‰ie. Ak v‰ak hovoríme o obsahu, táto vláda
bude robiÈ rozhodnutia, ktoré obsahovo
znamenajú to, ão niekto naz˘val slovom reforma.
PonúkaÈ teraz sºuby, ktoré sú nereálne,
nemá v˘znam. Táto vláda bude veºmi kontrolovaná.
Budem rád, ak na konci roku 2016 –
ak vláda vydrÏí, a ja verím, Ïe vydrÏí, má na
to v‰etky podmienky – budeme môcÈ kon‰tatovaÈ,
Ïe prestala klesaÈ Ïivotná úroveÀ a zaãali
rásÈ reálne mzdy. Staviame si normálne
ciele. Táto druhá vláda je úplne iná, ako bola
prvá, pretoÏe nielenÏe je postavená na jednej
politickej strane, ale za úplne in˘ch okolností.
Druhá okolnosÈ je, Ïe program Smeru, ktor˘
je sociálno-demokratick˘, bude konfrontovan˘
s poÏiadavkami EÚ a EK konsolidovaÈ
verejné financie a stlaãiÈ deficit na 3 % HDP.
Budeme konfrontovaní aj s nemil˘m dediãstvom,
ktoré tu máme, ão je obrovsk˘ deficit,
ako aj nefunkãnosÈ daÀového systému ãi situácia
v zdravotníctve. Poslednou okolnosÈou je,
Ïe je iná doba ako v roku 2006. Akékoºvek zlyhanie
vlády v akomkoºvek rozsahu bude veºmi
tvrdo atakované verejnosÈou, médiami a
opozíciou. KeìÏe sme sami vo vláde, rozhodovanie
bude trochu jednoduch‰ie, ako v prípade
koalícií. Sme pripravení robiÈ rozhodnutia,
na ktoré koalície nikdy nemali vnútornú silu.
Ide napríklad o modernizáciu miestnej ‰tátnej
správy, chceme zru‰iÈ ‰pecializovanú
krajskú správu, zaviesÈ centrálne verejné obstarávanie.
Skôr to budú rozhodnutia väã‰ieho
charakteru a ja nemám chuÈ v mojom veku
a po tom, ão som v politike zaÏil, ísÈ do nejakej
vlády udrÏiavacej. MoÏno bola chyba, Ïe
poãas môjho politického pôsobenia bolo málo
príleÏitostí ukazovaÈ skutoãnú tvár Roberta
Fica. Ja som tak˘, ako ma vidíte teraz. To, Ïe
sme boli tvrdí vo vláde, nuÏ, nám médiá nedali
v roku 2006 ani hodinu. âasto to boli nevyberané
útoky, a tak sme sa bránili. Teraz mí-
ÀaÈ energiu na súboje nemá Ïiaden v˘znam.
Rozhodol som sa podaÈ profesionálny v˘kon
a energiu chcem venovaÈ len veºk˘m veciam
a veciam, ktoré majú v˘znam. Ale uÏ nemá v˘znam
míÀaÈ energiu na spory a ‰arvátky.
Premiér Robert Fico a ZMOS
Na Úrade vlády SR premiér Robert Fico
prijal medzi prv˘mi predstaviteºov ZdruÏenia
miest a obcí Slovenska (ZMOS). Pritom uviedol:
„Bol by som rád, keby sme nadviazali na
kvalitu vzÈahov z rokov 2006 aÏ 2010, preto-
Ïe ZMOS povaÏujeme za jedného z najdôle-
Ïitej‰ích sociálnych partnerov.“
Hlavn˘mi témami jeho rokovania s predstaviteºmi
ZMOS, ktor˘ch viedol predseda zdru-
Ïenia Jozef Dvonã, boli niektoré dôleÏité
body:
– príprava nového zákona o verejnom obstarávaní;
ako povedal premiér, „samotné
mestá a obce pripomínajú, Ïe súãasn˘ legislatívny
stav je skôr brzdou ako pomocou
aj pre spoluprácu ZMOS s vládou, aj pre
fungovanie samotného zdruÏenia miest a
obcí“;
– ãerpanie finanãn˘ch prostriedkov z fondov
Európskej únie; ZMOS predloÏil vlastné
návrhy na zloÏenie jednotliv˘ch operaãn˘ch
programov v rozpoãtovom období
2014 – 2020;
– zástupcovia ZMOS by mali maÈ prístup na
rokovanie vlády a jej poradn˘ch orgánov
(ão by bola iste oceneniahodná novinka);
– vykonanie auditu verejnej správy, o ktorom
NR SR rozhodla v decembri 2011: „Chceme
urobiÈ audit kompetencií miest a obcí a
ich financovania, ãi je alebo nie je v tejto
oblasti rovnováha,“ povedal Robert Fico.
Tieto opatrenia sa budú t˘kaÈ aj kompetencií
a financovania vy‰‰ích územn˘ch celkov.
Premiér pripomenul obrovsk˘ projekt
integrácie miestnej ‰tátnej správy, ktor˘ na
jednej strane prinesie finanãné úspory a na
druhej priblíÏi miestnu ‰tátnu správu obãanom.
„Pôjde o celkovú modernizáciu a zefektívnenie
‰tátnej správy, na ktorej chceme
pracovaÈ v spolupráci so ZMOS.“
NESKOMPLIKOVAË, ALE UR¯CHLIË...
V prvej Ficovej vláde mal ªubomírVáÏny
(54) jeden zo strategicky najdôleÏitej‰ích rezortov
– ministerstvo dopravy –, ão mnohí pozorovatelia
slovenského verejného Ïivota hodnotili
ako viac ãi menej privilegované postavenie
medzi slovensk˘mi politikmi. Ale nebolo
to niã prekvapujúce, pretoÏe VáÏny bol
vlastne jedn˘m z profesionálov vo Ficovom
kabinete, keìÏe absolvoval stavebnú fakultu,
odbor pozemné staviteºstvo.
Po tom, ako v marci 2012 prezident poveril
Roberta Fica zostavením druhého kabinetu,
prekvapení pozorovatelia slovenskej politiky
zrazu zistili, Ïe VáÏny bol bez nejakého
poverenia: medzi ãlenmi novej vlády sa totiÏ
vôbec neuvádzal. AÏ náhle, po krátkom ãase,
ktor˘ v‰ak staãil na to, aby sa rutinovan˘ verejn˘
ãiniteº VáÏny nielen porozhliadol, ale
moÏno aj porozprával s niektor˘mi vplyvn˘mi
osobnosÈami, a nemuseli to byÈ len politici,
ale snáì – ão mohlo byÈ e‰te pravdepodobnej‰ie
a závaÏnej‰ie – s niektor˘mi lobistami,
sa v menoslove novej vlády napokon objavilo
aj jeho meno, a to pri novej a nie veºmi jasnej
funkcii podpredsedu vlády pre veºké
investiãné projekty.
Z tohto postu vypl˘vajú dôleÏité úlohy
krátkodobého a dlhodobého charakteru. Krátkodobé
úlohy sú najmä komplexná pomoc na
ur˘chlené spustenie veºk˘ch projektov, medzi
ktoré patrí ‰irokorozchodná traÈ, ale aj in˘ch
projektov energetického a dopravného charakteru
z eurofondov a verejno-súkromn˘ch
PPP projektov. Z dlhodob˘ch úloh je to najmä
definovanie stratégie a smerovania, ktor˘m
sa má Slovensko uberaÈ v hospodárskej
11

V L Á D A
S R
a ekonomickej oblasti. (ªubomír VáÏny, Pravda)
·peciálneho podpredsedu vlády – pre men-
‰iny – mala od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012
vláda Ivety Radiãovej, a bol ním literárny
vedec a poslanec za Most-Híd Rudolf Chmel.
Robert Fico v‰ak hneì po schválení nominácií
na ãlenov jeho vlády informoval, Ïe nov˘
kabinet nebude maÈ takéhoto podpredsedu.
VáÏny Ficovu informáciu doplnil:„Agenda
men‰ín a ºudsk˘ch práv sa rozdelí medzi niekoºko
ministerstiev.“ ZároveÀ pridal aj definíciu
svojho cieºa a povedal, kam bude na novom
poste smerovaÈ, keìÏe sa r˘chlo rozniesla
správa, Ïe t˘m podpredsedom pre veºké
investiãné projekty bude práve on: „Mojím
cieºom je, aby bola stratégia veºk˘ch projektov
schválená konsenzom naprieã politick˘m
spektrom a spektrom slovensk˘ch odborn˘ch
autorít, a následne aby tak˘to materiál
dostal i zákonnú podporu. Stratégiu so základn˘mi
cieºmi by mal podºa mÀa schváliÈ aj parlament
s ãasov˘mi a vecn˘mi väzbami.“ Pod-
ºa VáÏneho pôjde o projekt verejno-súkromného
partnerstva (PPP), priãom ‰tát sa na
Àom nebude priamo finanãne podieºaÈ: „·tát
má úlohu zabezpeãiÈ len povoºovacie konania
a daÈ k dispozícií pozemky.“ „Nemyslím si, Ïe
je to funkcia pre funkciu. Veºké investiãné
projekty potrebujú koordináciu viacer˘ch rezortov,“
tvrdí VáÏny. Na otázku, ãi vznik novej
funkcie neskomplikuje prípravu t˘chto
projektov, odvetil, Ïe to e‰te treba do‰tylizovaÈ
v kompetenãnom zákone. „Mám nejakú
predstavu, ale treba to dorie‰iÈ. Zmyslom takéhoto
postu nie je skomplikovanie, ale ur˘chlenie.“
BUDE PRE VLÁDU ROBERTA FICA
PRIORITOU ·KOLSTVO?
MoÏno prekvapíme ãitateºov Parlamentného
kuriéra, keì nበinformatívno-analytick˘
riport o vláde SR, ktorá vznikla na základe
marcov˘ch volieb, zaãneme rezortom, ktor˘
sa z akejsi hlúpej a neodôvodnenej tradície
dáva pri analogick˘ch príleÏitostiach skôr do
druhej polovice alebo dokonca aÏ na záver podobn˘ch
zoznamov. Mnohé ukazovatele potvrdzujú,
Ïe aj mnohí doteraj‰í premiéri, ale
i ponovembroví novinári venujú tomuto rezortu
pozornosÈ aÏ na samom konci svojich priorít,
hoci na to nie je nijak˘ dostatoãn˘ dôvod.
V˘chova a vzdelávanie mladej generácie je,
naopak, mimoriadne dôleÏitá spoloãenská ãinorodosÈ,
veì – napokon – z 19. storoãia sa
zachovala vo vedomí slovenského spoloãenstva
na prvom mieste nie nejaká obchodná,
technická alebo objaviteºská plejáda expertov,
ale skupina ·túrovcov. Tá síce nebola dominantne
pedagogická, ale skôr duchovná a literárna,
no práve pedagogick˘ aspekt hral v
jej aktivitách dôleÏitú úlohu. Dá sa povedaÈ,
Ïe boli „uãiteºmi“ slovenského národa. A
vplyv takejto druÏiny by dne‰né Slovensko
potrebovalo ako soº, veì napríklad aj kaÏd˘
boj proti korupcii alebo kaÏdé cieºavedomé
vlastenectvo ãi národovectvo sa zaãína pri
sebakontrole a pri nadobúdaní ‰irokej ‰kály
znalostí.
V podstate v‰etky ponovembrové vlády
samostatnej SR v‰ak starostlivosÈ o ‰kolstvo
odsúvali kamsi do kúta a zanedbávali ho. Je
priam ‰kandalózne, Ïe popri mnoh˘ch frázach
o sluÏbe spoluobãanom si nena‰li priestor a
ãas na vyváÏen˘ a sústreden˘ záujem o povznesenie
ducha a kultúry ‰irokého kolektívu
obãanov, priãom je nemysliteºné, aby táto
zásluÏná ãinnosÈ nemala svoje korene medzi
deÈmi a mládeÏou. KorektnosÈ, taktnosÈ a serióznosÈ
nepadnú z neba samy od seba, potrebujú
dlhodobé impulzy a musia byÈ niek˘m
alebo nieãím nainfikované chuÈou k osobnej
vyspelosti. Predov‰etk˘m v ‰kole, ale aj v cirkevn˘ch
dorastoch a kvalitn˘ch mládeÏníckych
kluboch musí nájsÈ dospievajúci ãlovek
zdroj pre radosÈ zo Ïivota. Uãiteº nemôÏe dozeraÈ
iba na to, koºko sa Ïiak a ‰tudent nauãil,
ale aj na to, aká osobnosÈ z neho vyrastá.
Tvrdí sa, Ïe kedysi zaÏilo viac mlad˘ch ºudí
tak˘to vplyv na sebe, neÏ je to dnes. Niekto
môÏe povedaÈ, Ïe vzhºadom na teraj‰iu situáciu
musia uãitelia veºa svojich síl utratiÈ na to,
aby získali aspoÀ pár tisíc eur na svoj dôstojn˘
Ïivot. MoÏno. Ak v‰ak hovoríme o ‰kolstve,
musíme hlavnú pozornosÈ venovaÈ otázke,
ak˘m Ïriedlom duchovnosti je pre svoj ‰tudentsk˘
kruh jeho pedagóg.
Minister Du‰an âaploviã sa bude musieÈ
rozhodnúÈ medzi humanistom v sebe – ako sa
ãasto prezentoval napríklad vo svojej publicistike
(aj v ãasopise Parlamentn˘ kuriér) – a
medzi ‰kolsk˘mi byrokratmi okolo seba, ktorí
sa pokúsia uzurpovaÈ si ho svojimi veãn˘mi
chladn˘mi predpismi a iste ho obklopili a
ovplyvÀujú od prvého dÀa, ako sa dozvedeli,
Ïe bude ‰éfom tohto veºkého rezortu. Ovocím
takéhoto vplyvu sú napríklad prvé âaploviãove
nahlas proponované poÏiadavky, Ïe
bude pú‰ÈaÈ na gymnáziá len Ïiakov, ktorí nebudú
maÈ hor‰í priemer ako 1,5. Alebo Ïe sa
stanovia limity, koºko nov˘ch ‰tudentov budú
môcÈ prijaÈ právnické, lekárske alebo aj niektoré
spoloãensko-vedné vysoké ‰koly. Pritom
je v‰ak chválitebné, ak minister uznáva,
Ïe o v‰etk˘ch zmenách, nad ktor˘mi uvaÏuje,
treba e‰te diskutovaÈ.
Niektoré âaploviãove v˘roky: Uvedomujem
si, Ïe existujúci vzdelávací systém veºmi
slabo reaguje na potreby hospodárskeho a
spoloãenského v˘voja. Je to daÀ za nedotiahnuté
a zle nastavené reformy, napríklad zle
realizovanú decentralizáciu ‰kolstva na samosprávu
alebo na neúspe‰né experimenty, ktoré
spôsobili viac chaosu a nervozity v uãiteºskej
obci. Zabúda sa, Ïe ‰kolstvo, spoloãne s
vedou, je najdôleÏitej‰ím akcelerátorom ekonomiky.
Teóriu má budúcich odborníkov uãiÈ ‰tát,
prax im majú poskytovaÈ firmy. Chcem teda
intenzívnej‰ie prepojiÈ odborné vzdelávanie s
pracovn˘m trhom. Verím, Ïe ak sa ‰koly prispôsobia
potrebám zamestnávateºov, klesne
vysoká nezamestnanosÈ absolventov, ktorú
nám vyãíta Brusel. Viaceré odborné ‰koly by
sa tak mali zmeniÈ na firemné. ·tát uÏ má
skúsenosti z pilotn˘ch projektov napríklad z
Podbrezovej, kde funguje ‰kola pod patronátom
Îeleziarní Podbrezová, ãi z Ko‰íc – ·ace,
kde stredná odborná ‰kola vychováva odborníkov
pre U. S. Steel Ko‰ice. Tento t˘ÏdeÀ sa
na firemnú ‰kolu zmení aj priemyslovka v
Novom Meste nad Váhom, patronát by nad
Àou mala prevziaÈ firma UMC Nové Mesto
nad Váhom. Pripravuje sa aj nov˘ projekt, uÏ
som sa stretol so zástupcami Volkswagenu s
cieºom vytvoriÈ takúto firemnú ‰kolu v Bratislave.
Hovorí sa o tom, Ïe by mali záujem o
obdobnú ‰kolu aj v Samsungu.
Du‰an âaploviã nepatrí do kategórie ºudí,
ktorí sa ministrami stali bez znalosti rezortu.
Niektoré jeho návrhy si vyslúÏili kritiku, ale
âaploviã by v rámci moÏností mohol byÈ tou
lep‰ou voºbou. Ale len vtedy, keì sa prioritou
nestane jeho obºúbená téma – v˘uãba slovenãiny
v maìarsk˘ch ‰kolách. (Sme)
âaploviã prejavoval záujem o tento post uÏ
dlh‰ie, v problematike sa teda vyzná. Pôvodn˘m
povolaním je historik a archeológ. Bol
ãlenom predsedníctva SAV, externe predná‰al
na FF UK. Je podpredsedom Smeru, v tejto
strane bol dlhé roky aj tieÀov˘m ministrom
‰kolstva. V prvej Ficovej vláde (2006 – 2010)
bol vicepremiérom pre vedomostnú spoloãnosÈ,
európske záleÏitosti, ºudské práva a men-
‰iny. Je ãlenom viacer˘ch medzinárodn˘ch
vedeck˘ch organizácií. (Pravda)
RE·PEKTOVAN¯ NESTRANÍK –
PODNIKATEª
Smeru-SD trvalo hádam najdlh‰ie, k˘m sa
rozhodol, koho vyberie na post vo vláde pomerne
neutrálny – na post ministra hospodárstva.
AÏ k˘m pomyseln˘ Ïreb nepadol
na meno TomበMalatinsk˘ (53). Ten po
‰túdiu na SV·T nastúpil na pozíciu zodpovedného
projektanta do Stavoprojekty, v rokoch
1986 – 1998 pre‰iel rôznymi funkciami v
12

V L Á D A
S R
Elektrovode a od roku 1998 do 1999 ‰éfoval
poboãke firmy ELCON Praha. Prv˘ skok nastal
v marci 2000, keì sa stal generálnym
riaditeºom spoloãnosti Elektrovod Holding.
Ale uÏ o dva mesiace neskôr prevzal funkciu
viceprezidenta Zväzu zamestnávateºov energetiky
a od apríla 2003 je ‰éfom Asociácie zamestnávateºsk˘ch
zväzov a zdruÏení SR. Dá
sa teda povedaÈ, Ïe je plnokrvn˘m kapitalistom
v sociálnodemokratickom Smere.
Malatinsk˘ je jedn˘m z najkladnej‰ích hrdinov,
pretoÏe je re‰pektovan˘m nestraníkom, a
nie je bábkou ovládanou mecená‰mi Smeru.
Jeho úlohy sú síce skôr v energetike ãi regulácii
firiem, ale potvrdenie jeho dobrého mena
bude závisieÈ aj od toho, ako sa zmení Zákonník
práce. V rokovaniach o Àom stál doteraz
na strane zamestnávateºov a zdravého rozumu.
(Sme)
Ak by v podstate v‰etci ãlenovia novej vlády
Zákonník práce menili, prinajmen‰om jeden
nie – práve Malatinsk˘. Ten v‰ak chápe,
Ïe je v sociálnodemokratickej vláde Roberta
Fica, preto ak by pri‰lo na zmeny, zdrÏal by
sa hlasovania. Za svoj postoj si zaslúÏil uznanie
aj od prísediacich zástupcov podnikateºov.
B˘valá vláda Radiãovej urobila v Zákonníku
práce niekoºko zmien, ktoré sa nepozdávajú
ani odborárom. Pôvodne totiÏ prepusten˘
ãlovek dostal aj odstupné, aj v˘povednú lehotu.
Po novom si môÏe vybraÈ iba jeden z t˘chto
zdrojov príjmov. To ‰etrí náklady zamestnávateºom.
Zv˘‰ili sa tieÏ poãty hodín, poãas ktor˘ch
môÏu zamestnanci nadãasovaÈ. Od nadobudnutia
úãinnosti novely ich v‰ak môÏu zastupovaÈ
len také odbory, ktoré zastre‰ujú aspoÀ
30 % zamestnancov podniku. (Marianna
Onuferová a Daniela Krajanová, Sme)
Premiér Robert Fico: „Nestarám sa do
toho, Ïe nov˘ minister hospodárstva Malatinsk˘
dlhodobo prenajíma Jaroslavovi Ha‰ãákovi
z finanãnej skupiny Penta svoj dom v uzavretom
areáli v Záhorskej Bystrici na okraji
Bratislavy. PovaÏujem to za súkromnú vec
Malatinského, pokiaº bude postupovaÈ v súlade
so zákonom. Keì má niekto nehnuteºnosÈ
a prenajíma ju, a prenajal ju uÏ pred siedmimi
rokmi, tak nech ju prenajme aj Fidelovi
Castrovi, to je úplne jedno. Pre mÀa je dôle-
Ïité, Ïe Aliancia Fair-play a Transparency
International povedali, Ïe prenájom je v poriadku.
Malatinsk˘ pri‰iel z podnikateºského
prostredia ako nominant zamestnávateºov a
keìÏe je podnikateº, tak pravdepodobne má aj
nejak˘ majetok, ktor˘ buì prenajíma, alebo
neprenajíma. V prípade ministra ma budú
zaujímaÈ len jeho v˘sledky.
K nominácii Malatinského na post ministra
do‰lo tak, Ïe sme najprv diskutovali so zamestnávateºsk˘mi
zväzmi, priãom vznikol zoznam
3 – 4 kandidátov, na ktor˘ch bola zhoda
– a ja som sa potom pre jedného rozhodol.
V‰etky zamestnávateºské zväzy vyslovili podporu
pánovi Malatinskému, ãi je to Klub 500,
ãi je to RÚZ, ãi je to Aliancia zamestnávateºsk˘ch
zväzov, alebo Slovenská obchodná a
priemyselná komora. Nominovanie nestraníkov
z odborného prostredia, ako je Malatinsk˘
alebo TomበBorec, je experiment. Verím
v‰ak, Ïe bude fungovaÈ. Pán Malatinsk˘ si uvedomuje,
Ïe na jednej strane bude viazan˘
programov˘m vyhlásením vlády, ale na druhej
strane bude akousi odbornou oponentúrou
a garantom, Ïe najmä keì sa budú prijímaÈ
opatrenia na ozdravenie verejn˘ch financií,
nezájde vláda ìaleko. Zákonník práce
musíme vrátiÈ do normálnej európskej podoby,
lebo je tam veºa neoliberálnych prvkov.
(Robert Fico v diskusnej relácii TV Markíza
Na telo.)
NAJROZPRÁVKOVEJ·Í PRÍBEH
NOVEJ VLÁDY
V USA sa kedysi vo fantastick˘ch románoch
stávali z bedárov milionári, v SR sa po
voºbách stal v novej vláde Roberta Fica pred
verejnosÈou utiahnut˘ a v podstate málo známy
predseda Slovenskej advokátskej komory
TomበBorec ministrom spravodlivosti.
„Doteraz som nad politikou nikdy neuva-
Ïoval. Dostal som v‰ak ponuku od pána premiéra
, ktorá ma veºmi prekvapila. Urãit˘ ãas
som bol z toho dosÈ rozru‰en˘. Takéto veci sa
nestávajú beÏne. Povedal, Ïe chce, aby ministerstvo
viedol ãlovek, ktor˘ nemá Ïiadnu politickú
minulosÈ, ani nie je nijako spojen˘ s
t˘mto rezortom. Ak som napokon súhlasil,
zaváÏilo to, Ïe z hºadiska profesionálneho rastu
a naplnenia mojich ambícií je to neopakovateºná
ponuka.“ (TomበBorec, T˘ÏdeÀ 23.
4.)
Ficovo posolstvo adresované k veºmi solídne
pôsobiacemu a uznávanému advokátovi
môÏeme chápaÈ aj ako základné premiérovo
vymedzenie svojich predstáv smerom ku v‰etk˘m
ãlenom svojho len nedávno zriadeného
kabinetu. Borecova hodnovernosÈ je najlep‰ím
vysvetlením, preão svoju predstavu a svoje
poÏiadavky Fico vyslovil práve smerom k
ministrovi spravodlivosti.
Jedno z najväã‰ích prekvapení novej vlády
– Borec, ktor˘ je nestraníkom –, prichádza z
postu ‰éfa Slovenskej advokátskej komory.
Vy‰tudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Neskôr absolvoval ‰tudijné pobyty v Lond˘ne
a Belgicku. V roku 2000 si zaloÏil vlastnú
advokátsku kanceláriu. Pracoval tieÏ ako
vedúci právneho oddelenia v slovenskej poboãke
americkej banky Citybank. Pôsobil aj
v Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory ãi Centre alternatívneho
rie‰enia sporov t˘kajúcich sa názvov
domén.eu, bol aj rozhodca Hospodárskej komory
âR a Agrárnej komory âR. Mediálne sa
zviditeºnil v roku 2007, keì disciplinárna ko-
misia komory, ktorej bol ãlenom, Ïiadala zo
zoznamu advokátov vy‰krtnúÈ Máriu Me‰encovú,
pretoÏe ohlásila polícii korupãné správanie
svojho kolegu. (Pravda)
Podºa premiéra Fica prvoradou úlohou justície
v jeho vláde je upokojiÈ ju a odpolitizovaÈ.
Ministra poÏiadal, aby bol v prípadoch odhalenia
korupcie nekompromisn˘ a prijímal
okamÏité personálne rozhodnutia. Podstatnú
ãasÈ práce by mala urobiÈ Legislatívna rada
vlády, aby sa v pléne NR SR zákony netvorili,
ale aby sa o nich len diskutovalo, a buì
sa prijímali, alebo odmietali. Borec chce vytvoriÈ
kvalitnú legislatívnu radu, a to prizvaním
ºudí z rôznych oblastí, ktorí sú ‰piãkov˘mi
odborníkmi v oblasti práva. „Kvalita právneho
prostredia spoãíva aj v tom, Ïe sa ãasto
nemení. Keì budeme robiÈ zmeny, budeme
dvakrát meraÈ a raz rezaÈ,“ zdôraznil Borec.
„NadviazaÈ by som chcel na niektoré projekty
Lucie ÎitÀanskej, ale súãasne aj posunúÈ ich
ìalej – napríklad elektronizáciu súdnictva.
Pozitívom boli aj jej opatrenia, ktoré zvy‰ujú
transparentnosÈ justície.“
Podºa osnovy svojho Programového vyhlásenia
vláda vypracuje novú koncepciu stabilizácie
a modernizácie súdnictva, ktorá bude
základom pre novú právnu úpravu. ZároveÀ
prehodnotí zásahy do justiãného systému
uskutoãnené v posledn˘ch rokoch tak, aby
v‰etky zákony t˘kajúce sa justície plne kore‰-
pondovali s Ústavou SR a odporúãaniami
medzinárodn˘ch in‰titúcií. Pri tvorbe zásadn˘ch
zmien v súdnictve bude organizovaÈ odborné
diskusie a konzultácie so zainteresovan˘mi
subjektmi, stavovsk˘mi organizáciami
sudcov a so zástupcami vedeckej a akademickej
obce. Vytvorí právne, organizaãné,
personálne a materiálno-technické predpoklady
na
• obnovenie dôvery v súdnictvo a zabezpeãenie
informovania verejnosti o celkovej
ãinnosti súdov,
• zabezpeãenie práva pre kaÏdého na nezávisl˘
a nestrann˘ súd,
• zv˘‰enie vymoÏiteºnosti práva,
• stabilizáciu súdnictva – in‰titucionálnu i
personálnu,
• zabezpeãenie riadnej funkãnosti súdnictva,
• zabezpeãenie plynulosti a dôstojnosti súdneho
konania a na eliminovanie prieÈahov
v súdnych konaniach.
V záujme efektívneho súdnictva vláda
bude prijímaÈ systémové opatrenia na posil-
Àovanie práva obãanov na vãasné súdne rozhodnutia,
a to najmä v podobe podstatnej revízie
Obãianskeho súdneho poriadku.
FINANâNÉ PILIERE
SAMOSTATNÉHO ·TÁTU
Ministerstvo financií SR zabezpeãuje
1. tvorbu a realizáciu finanãnej, colnej a cenovej
politiky vrátane rozpoãtovania súhrnného
schodku verejného rozpoãtu, tvorby
a realizácie ‰tátneho rozpoãtu, správy ‰tátnych
finanãn˘ch aktív a pasív SR, kapitálového
trhu, poisÈovníctva, politiky daní a
poplatkov a finanãno-ekonomick˘ch nástrojov
v oblasti podnikania,
2. v˘kon ‰tátnej správy vo veciach bankovníctva,
stavebného sporenia, doplnkového
dôchodkového poistenia, devízového hos-
13

V L Á D A
S R
podárstva a devízovej kontroly, jednotného
úãtovníctva a úãtovného v˘kazníctva,
lotérií a in˘ch obdobn˘ch hier, vo veciach
správy majetku ‰tátu vo verejnoprospe‰nej
a nepodnikateºskej sfére,
3. v˘kon ‰tátneho dozoru nad zabezpeãovaním
politiky trhu práce, vykonávaním nemocenského
poistenia a dôchodkového zabezpeãenia,
zdravotn˘m poistením, ãinnosÈou
doplnkov˘ch dôchodkov˘ch pois-
Èovní, dodrÏiavaním podmienok poskytovania
‰tátnej prémie v stavebnom sporení,
dodrÏiavaním podmienok poskytovania
‰tátneho príspevku k hypotekárnym úverom
a nad hospodárením Sociálnej poisÈovne.
Minister Peter KaÏimír pracoval na ministerstve
uÏ poãas 1. Ficovej vlády na poste ‰tátneho
tajomníka (2006 – 2010). Od roku 2010
bol poslancom NR SR. Vy‰tudoval Ekonomickú
univerzitu v Bratislave. V rokoch 1993
– 1995 bol asistentom daÀového poradcu v
komerãno-právnej kancelárii Schubert partners,
neskôr bol ãlenom predstavenstva a riaditeºom
spoloãnosti Parta-Gas. Od roku 2001
bol ãlenom správnej rady DDP Credit Suisse
Life Pensions. (Pravda)
Hovorí sa o Àom, Ïe si dá poradiÈ. Dobré
rady bude potrebovaÈ, keìÏe jeho poslaním je
strhnúÈ ºuìom a firmám viac daní. Ak bude poãúvaÈ
aj in˘ch, má ‰ancu vyjsÈ z toho dobre,
pretoÏe o rozumn˘ch moÏnostiach, ako zv˘‰iÈ
dane aj bez zdevastovania daÀového systému,
sa tu uÏ nejak˘ ãas hovorilo dosÈ nahlas a podrobne.
(Sme)
Dofinancovanie zdravotníctva z pohºadu
záväzkov, ktoré máme voãi lekárom a zdravotn˘m
sestrám na základe platn˘ch zákonov,
predstavuje ãíslo medzi 150 – 200 mil. €.
Me‰kalo refinancovanie liekov, me‰kajú zmeny
s ohºadom prerozdelenia financií pre zdravotné
poisÈovne. Niektoré nemocnice sa dostávajú
do katastrofálnych dlhov, priãom ich
mzdové náklady sú vy‰e 100%. (Peter KaÏimír,
O 5 minút 12, STV, 15. 4.)
Ukazuje sa, Ïe problematick˘ zdravotn˘
stav obãanov nebude maÈ ani tak na krku ministerka
zdravotníctva, ako skôr správca ‰tátnej
kasy. A súãasne sa zdá, Ïe napriek v‰etkému
je najpokojnej‰ím politikom i v tejto situácii
exminister a dnes uÏ zasa poslanec
KDH Ivan Uhliarik. Ako by sa ho problémy
zdravotníctva uÏ príli‰ net˘kali.
Nová vláda musí nájsÈ minimálne 1,3 miliardy
eur, aby za necelé dva roky dostala deficit
pod 3 % HDP. âasÈ z tejto sumy chce získaÈ
tak, Ïe zru‰í rovnú 19 % daÀ a viac zdaní
banky. KaÏimír zároveÀ tvrdí, Ïe DPH nezv˘‰ia,
zostanú dve sadzby – 10 a 20 %.
„Rovná daÀ umrela v noci z 10. na 11. marca.
Pred voºbami sme otvorene hovorili, Ïe to
je nበpohºad na svet.“ (Sobotné dialógy,
SRo 14. 4.) Podºa ministra je dôvodom súãasná
morálna povinnosÈ bohat‰ích a silnej‰ích
prispievaÈ viac. „Pri rovnej dani nejde o Ïiadnu
posvätnú kravu, ktorú nemoÏno zarezaÈ,“
vyjadril sa KaÏimír. Rovnú daÀ presadila druhá
Dzurindova vláda. Jej princíp je v tom, Ïe
zamestnanci, Ïivnostníci aj firmy odvádzajú
‰tátu zo svojho daÀového základu daÀ z príjmov
vo v˘‰ke 19 %. „Po prv˘ch 3 mesiacoch
tohto roku bol deficit o 500 mil. € vy‰‰í ako
minul˘ rok. Naplnil sa vlastne celkov˘ plánovan˘
deficit na úroveÀ okolo 30 % a musím s
veºk˘m znepokojením povedaÈ, Ïe naìalej aj v
t˘chto dÀoch sa prehlbuje a blíÏi sa k polovici
plánovaného deficitu.“ (O 5 minút 12,
STV, 15. 4.)
Pripravujú sa aj ìal‰ie zásadné zmeny. ªudia
so zárobkom nad 33-tisíc eur roãne by
mali platiÈ ‰tátu na daniach viac. Strana Smer
pre nich navrhuje sadzbu dane vo v˘‰ke 25 %.
Firmy s daÀov˘m základom nad 30 mil. eur,
ão platí aj pre banky, chce Smer zdaniÈ sadzbou
22 %. Okrem vy‰‰ieho zdanenia ziskov
bánk chce strana zv˘‰iÈ bankovú daÀ ãi zaviesÈ
daÀ z dividend. (SITA)
(Publicistka SoÀa Pacherová, Pravda 19.
4.): Zatiaº nevedno, ãi Peter KaÏimír za mladi
písal básne. Ani ãi jeho jazykov˘ prejav nejako
zásadne ovplyvnil Shakespeare, Hemingway
alebo in˘ svetov˘ literát. UÏ teraz je
v‰ak isté, Ïe „financminister" a‰piruje vo vláde
Roberta Fica na titul majstra bonmotov.
Nov˘ stráÏca ‰tátnej kasy to preukazuje prakticky
v kaÏdej televíznej debate i v nejednom
rozhovore pre noviny. Zúfalstvo nad aktuálnym
stavom verejn˘ch financií napríklad
vzletne prekr˘va povzdychom: „Hm, neÏijeme
v Slneãnom ‰táte.“ âasto si ÈaÏká, Ïe mu
predchodcovia zanechali „zúfalo prázdnu
‰pajzu“. Ak mu politickí partneri z opozície,
naopak, odkazujú, Ïe sa o peniaze daÀovníkov
starali lep‰ie ako ºaviãiari pred nimi, elegantne
ich odbije, Ïe nemieni hraÈ „súÈaÏ o
miss krásy verejn˘ch financií“. A uÏ sa aj
priznal, Ïe si vìaka nim „bol v Bruseli po pár
faciek“. Podºa neho Slovensku vládne „taká
prebujnelá byrokracia, aká tu nebola ani za
c. k. monarchie“.
Podºa politológa Rastislava Tótha majú
bonmoty v politike neoceniteºn˘ v˘znam.
Vìaka nim sú vyjadrenia politika nezriedka
zrozumiteºnej‰ie, dokáÏu pritiahnuÈ pozornosÈ
a autor je ãastej‰ie citovan˘ v médiách.
POLITIKA NIE SÚ LEN EKONOMICKÉ
ÚSPECHY, ALE AJ KULTÚRNOSË
Medzi ponovembrov˘mi ministrami kultúry
SR bolo aj niekoºko individualít, ktoré mô-
Ïeme oznaãiÈ ako úctyhodné fenomény (ªubo
Roman, Milan KÀaÏko, Rudolf Chmel). Je
v‰ak takmer neuveriteºné, Ïe oblasÈ slovenskej
kultúry sa od vzniku SR (1. 1. 1993) dostávala
stále viac do kúta. Ani jednému politikovi
sa nepodarilo zaujaÈ obãanov SR a ani svojich
kolegov-politikov nijakou aktivitou, ktorá
by ich jedineãne vzru‰ila kultúrno-umeleck˘mi
záÏitkami. Je pravda, Ïe moderné Slovensko
veºa v˘nimoãn˘ch umeleck˘ch osobností
nemá, ale nejaké sa rozhodne predsa len
nájdu napríklad vo v˘tvarnej tvorbe, ak do nej
– oprávnene – rátame popri maliarstve a sochárstve
povedzme aj fotografiu. Niektorí fotografovia
strhli pozornosÈ ‰ir‰ej verejnosti
nielen v strednej Európe, ale aj na oboch brehoch
Atlantického oceánu (európskom i americkom).
Slovenskí obãania v‰ak ako by boli
zadriemaní a nenájde sa nikto, kto by ich
otriasol a prebral z hlbokého spánku.
Ak sa nám zdá, Ïe na vedºaj‰iu koºaj je odstavené
slovenské ‰kolstvo, e‰te viac nás musí
znepokojovaÈ stiesnen˘ pocit z nezáujmu o
kultúru. Z ãoho vypl˘va takáto um⁄tvenosÈ?
Veì umelecká kreativita od nepamäti dáva
ºudstvu neopakovateºné impulzy, ãi vo forme
eposov, ãi duchovn˘ch piesní, ãi originálnych
dÏbánov a váz. Komentátor Marián Repa
v Pravde dokonca zhrozene hovorí, Ïe „nejeden
technokrat by rezort kultúry najrad‰ej
úplne zru‰il“. KeìÏe má zrejme pravdu, tak je
to dôkaz o stra‰idelnom úpadku slovenskej
kultivovanosti, ãi priamo civilizovanosti, ale
vlastne aj vzdelanosti. Je to v‰ak pochopiteºné,
keì si v‰imneme, ako mnohí – aÏ príli‰
mnohí – stredo‰kolskí profesori slovenãiny
uãia a skú‰ajú svojich ‰tudentov literatúru.
Vie to aj staronov˘ minister kultúry Marek
Maìariã (46), ktor˘ tvrdí, Ïe „‰tát má voãi
kultúre dlh, ktor˘ treba ão najskôr vyrovnaÈ
a splatiÈ“. MoÏno mnoh˘ch – pozitívne – prekvapí,
Ïe sa k Maìariãovi pridáva aj premiér
Fico, ktor˘ vyhlásil, Ïe napriek kríze podporuje
prípravu zákona o modernom financovaní
kultúry, ãím by sa otvorila cesta pre viac
zdrojov, urãen˘ch kultúre. Chvályhodne povaÏuje
za potrebné, aby jeho vláda nadviazala
na v‰etko pozitívne, ão sa poãas predo‰l˘ch
vlád vymyslelo na podporu kultúry. Za rozhodujúci
krok vlády pre zlep‰ené postavenie
kultúry povaÏuje aj s ìal‰ími politikmi Smeru-SD
zriadenie Rady vlády pre kultúru, ktorá
by mala byÈ stabilnou platformou na pravidelné
rokovania zástupcov kultúrnej obce s
ministrom. A podºa premiéra by bola aj vhodnou
pôdou na prípravu návrhov zákonov. Naposledy
Robert Fico ponúkol verejnosti návrh
na novelizáciu zákona, „podºa ktorého ten, kto
14

V L Á D A
S R
bude stavaÈ, bude maÈ povinnosÈ v rámci rozpoãtu
stavby vyãleniÈ nejakú sumu, povedzme
1 %, na nejaké kultúrne stvárnenie, ktoré by
bolo súãasÈou tejto budovy“, ãím by sa vytvoril
priestor pre slovensk˘ch umelcov, aby svoje
diela mali moÏnosÈ umiestÀovaÈ vo verejn˘ch
budovách. A podºa ministra Maìariãa by
do rokovaní Rady pre kultúru mala patriÈ aj
problematika zriadenia bratislavskej Kunsthalle
(o problémoch pri jej kon‰tituovaní
sme nedávno písali aj v PK). Ak premiérove
a ministrove slová nebudú len propagandou,
ale i prv˘m krokom k realizácii ich návrhov,
bude to nádej, Ïe sa kultúra v SR predsa len
udrÏí.
Marek Maìariã teda patrí medzi ministrov,
ktorí môÏu daÈ druhej vláde Roberta Fica
tvár. Pravda, za prvej Ficovej vlády bol nielen
jedn˘m z lídrov národnobuditeºskej kampane
Smeru, ale zároveÀ stelesÀoval aj vojnu
s médiami. Nová vojna predbeÏne nehrozí.
(Sme ). âo neznamená, Ïe takáto vojna je
dnes úplne vylúãená. Verejní ãinitelia by si
v‰ak mali uvedomiÈ, Ïe slobodn˘ v˘ber ‰éfov
verejnoprávnych médií ich Radami v podstate
nijako nepo‰kodí politické elity, zato, naopak,
môÏe vytvoriÈ v˘borné v˘chodisko pre
úspe‰n˘ kontakt Slovenského rozhlasu a STV
so ‰irokou verejnosÈou, ão je dnes veºmi aktuálne
a potrebné.
Maìariã je absolventom TV dramaturgie a
scenáristiky na filmovej a televíznej fakulte.
Pracoval v STV ako dramaturg v redakcii literárno-dramatického
vysielania, neskôr bol
jej ‰éfredaktorom. Dva roky bol tieÏ podpredsedom
Rady STV. Je autorom viac ako 20 filmov˘ch
ãi televíznych scenárov a rozhlasov˘ch
hier. (Pravda)
Neodôvodnene málo sa písalo o situácii,
ktorú osud zorganizoval uÏ poãas prvej Ficovej
vlády, teda keì bol prv˘ raz ministrom kultúry
aj Marek Maìariã. Pod kanceláriami Maìariãovho
úradu ‰tát prenajal priestory divadlu
Astorka – a takéto prepojenie kancelárií
‰peciálne ministerstva kultúry s divadeln˘m
javiskom i hºadiskom je asi dosÈ unikátne
na celom svete. A tam, rovno pod kreslom
ministra, sa 5. júna 2009 odohrala aj premiéra
hry „Túlavé srdce“, ktorú z literárnej predlohy
v˘nimoãného románopisca Jozefa Cígera
Hronského preniesol do dramatického tvaru
literát a minister Maìariã.
Marek Maìariã: „ReÏisér Nvota dosiahol,
Ïe kaÏd˘ z hercov si v hre na‰iel svoju pravú
polohu a mal ão hraÈ. Mne sa zdali vynikajúci
v‰etci. Samozrejme, Ïe ma to neprekvapilo
u tak˘ch v˘born˘ch hercov, ak˘mi sú Zuzana
Kronerová a Ady Hajdu, ale dostali ma mladí.
Som rád, Ïe nám v Astorke rastie v˘borná
mladá herecká generácia. Inak tento text hry
– dovolím si tvrdiÈ – by som v súãasnom období
uÏ asi nedokázal napísaÈ. To si naozaj vy-
Ïaduje totálne preladenie sa nielen z ministerského
‰t˘lu do umeleckého, ale aj z byrokratickej
du‰e do literárno-dramatickej. Obávam
sa v‰ak, Ïe hektické prostredie slovenskej
politiky nie je najprajnej‰ie pre naplnenie
umeleck˘ch zámerov. Neurazila ma v‰ak ani
malá ‰kodoradosÈ pôvabnej mladej hereãky
Petry Vajdovej, ktorá nezabudla pred v‰etk˘mi
niekoºkokrát pripomenúÈ, ako ma – „pána
ministra“ – videla e‰te aj v deÀ premiéry
znaãne nervózneho. Najkraj‰ia v‰ak bola bodka,
ktorú so smiechom vyslovila úplne na záver:
„A Ïe je minister? âo uÏ s t˘m môÏeme
spraviÈ?“
ZADLÎENÁ MINISTERKA
ZDRAVOTNÍCTVA
V minulosti bola Zuzana Zvolenská (40)
(rodená Pacúchová) riaditeºkou Spoloãnej
zdravotnej poisÈovne, ktorá sa neskôr zlúãila
so V‰eobecnou zdravotnou poisÈovÀou. Na
ãele ‰tátnej poisÈovne stála do roku 2010, keì
ju po nástupe novej vlády vystriedal Marian
Faktor. Po vnútorn˘ch auditoch obvinilo nové
vedenie Zvolenskú, Ïe zanechala najväã‰iu
zdravotnú poisÈovÀu v strate 120 miliónov
eur. (Pravda)
Nech venujeme v slovenskej politike a v
slovenskom verejnom Ïivote pozornosÈ akémukoºvek
problému, takmer nikdy to nevyústi
do oãividného a nespochybniteºného záveru.
VÏdy zostanú visieÈ vo vzduchu nepríjemné
kontradikcie. K predo‰lej kon‰tatácii
ministerka rezolútne poznamenáva: „âo sa
t˘ka dlhu, za minulej vlády bolo politicky potrebné
podporiÈ túto fámu. Trvám na tom, Ïe
nijak˘ 120-miliónov˘ dlh nebol.“
Po odchode zo V‰eobecnej zdravotnej nastúpila
na post riaditeºky úseku zdravotn˘ch
ãinností v súkromnej poisÈovni Dôvera. Mimochodom,
Zvolenská nevy‰tudovala – ako si
väã‰ina obãanov myslí – lekársku vysokú ‰kolu,
ale Právnickú fakultu UK v Bratislave, ktorú
ukonãila s titulom JUDr. K˘m bol donedávna
Smer opoziãnou stranou, vystupovala pred
obãanmi ako tieÀová ministerka práce, sociálnych
vecí a rodiny. (Pravda)
Zvolenská sa dostala do ministerského kresla
– ako sa nahlas ‰u‰ká – vìaka Jurajovi ·irokému,
ktor˘ sa s Pentou delí o vplyv v poisÈovni
Dôvera. A ako sa ‰u‰ká e‰te hlasnej-
‰ie, uÏitoãná mu bude, aj keì sa jej podarí pretlaãiÈ
‰etrenie vo veºk˘ch ‰tátnych nemocniciach,
ão pomôÏe nielen súkromn˘m zdravotn˘m
poisÈovniam, ale aj ‰tátu, ktor˘ kryje
straty sektora. Odborne na to nová ministerka
má. No ak dostane politick˘ príkaz vrátiÈ
do nemocníc vplyv Pavla Pa‰ku alebo ho nahradia
firmy zo skupiny Váhostav, dopadne
rovnako, ako poãas pôsobenia vo V‰eobecnej
zdravotnej. (Sme)
Îiadneho ãlena novej vlády neãakali také
pálãivé, aktuálne a doslova rozpracované – ãi
presnej‰ie rozbabrané – problémy, ako minis-
terku zdravotníctva. Pritom rie‰enie t˘chto
váÏnych pracovn˘ch rébusov nijako nemôÏe
roz‰ifrovaÈ samotná rezortná ministerka, pretoÏe
nevyhnutne potrebuje milióny eur, ak
má umoÏniÈ zdravotníckym zariadeniam splniÈ
ãerstvo prijat˘ zákon o zv˘‰ení platov lekárom
a najmä zdravotn˘m sestrám.
Summa summarum, je vcelku logické, ak
Zvolenská nástojãivo kon‰tatuje: „V zdravotníctve
máme veºké napätie a ja mám politickú
zodpovednosÈ aj osobnú, takÏa musím
maÈ moÏnosÈ osobne zasiahnuÈ.“
V tejto súvislosti sa ukáÏe, akí statoãní sú,
ãi majú byÈ politici v kaÏdej fáze svojho verejného
úãinkovania, teda aj vtedy, keì im samotn˘m
uÏ o niã nejde, pretoÏe zo svojho postu
odchádzajú. Máme na mysli exministra
zdravotníctva Uhliarika a jeho spôsob zabezpeãenia
spomínaného zákona o zvy‰ovaní
platov. Proste nov˘ minister financií musí
zohnaÈ peniaze pre ºudí pracujúcich v mimoriadne
citlivom rezorte, lebo lieãiÈ bez peÀazí,
ktoré sú nevyhnutné pre odborn˘ personál,
na lieky, na ‰peciálne zariadené budovy s exkluzívnymi
prístrojmi, ale aj na zdravotnú
pohotovosÈ alebo na lieãenie v zahraniãí, nemoÏno.
Zatiaº skutoãne po‰kodené zdravotné
sestry sºúbila Zvolenská dotovaÈ aspoÀ do
konca tohto roka z ministerskej rezervy sumou
50 miliónov eur.
Podºa exministra Uhliarika má byÈ jedn˘m
zo zdrojov na zvy‰ovanie platov, odhlasovan˘ch
poslancami NR SR, zníÏenie nákladov
zdravotníckych zariadení pri nákupe potrebn˘ch
liekov. Ale Zvolenská má o tom prehºad
a pre tento zdroj má svoju interpretáciu:
„ÚÏasné úspory na liekoch uÏ nebudú. Musíme
sa baviÈ o sieti, o poskytovateºoch. Ale aj
o pacientoch, teda o tom, ão potrebujú...“
Potom v‰ak s potrebn˘m pochopením pre
zodpovednosÈ túto tému uzatvára: „Urobím
v‰etko pre to, aby v‰etci zamestnávatelia (‰éfovia
nemocníc v celej SR) mali objektívnu
moÏnosÈ neporu‰iÈ zákon.“
Takúto konkrétnu záÈaÏ nemal e‰te asi ani
jeden slovensk˘ minister, keì nastupoval do
niektorej ponovembrovej vlády.
MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA
A ROZVOJA VIDIEKA
Rôzne dodatkové oznaãenia rezortov – ako
v tomto prípade „rozvoj vidieka“ – sa v SR
pouÏívajú dlhé roky. Ale rovnaké dlhé roky sa
v praxi nepremieÀajú na nijaké konkrétne
ãinnosti. Sú len akousi formálnou ozdobou,
ktorá má obãanom skôr naznaãiÈ, ão v‰etko by
sa malo vykonaÈ, neÏ by sa to premenilo na
nejaké skrá‰lenie alebo skvalitnenie alebo
zracionalizovanie prírodného priestoru. Rozvoj
vidieka by bol veºmi u‰ºachtil˘ a potrebn˘,
keby sa oÀ niekto aj cieºavedome staral.
Îe by bol minister ªubomír Jahnátek (57)
prv˘, kto by vniesol viac poriadku do zu‰ºachtenia
a zmodernizovania stároãnej základne
slovenskej existencie, ktorá t˘m „vidiekom“
skutoãne je? StarostlivosÈ o oblasti
mimo veºkomestsk˘ch centier je osoÏná prinajmen‰om
z dvoch aspektov: jeden je estetick˘
a druh˘ úÏitkov˘, potravinársky. TakÏe
pôdohospodárstvo a starostlivosÈ o krajinu
môÏe maÈ niekoºko vynikajúcich a du‰u pote‰ujúcich
dôsledkov.
15

V L Á D A
S R
Jahnátek má pre to niekoºko evidentn˘ch
predpokladov: je vysoko‰kolsk˘ pedagóg
(profesor), má za sebou aj pov‰imnutiahodnú
manaÏérsku prax: úãinkoval od najniÏ-
‰ích po najvy‰‰ie pozície vo V˘skumnom
ústave spracovania a aplikácie plastick˘ch
látok, od roku 1992 do mája 2005 pôsobil na
rôznych postoch vo vedení Plastiky Nitra a
potom ako riaditeº pre stratégiu v spoloãnosti
Duslo ·aºa – aby sme vybrali aspoÀ niekoºko
podnikov. NemoÏno mu uprieÈ potrebn˘
postreh a schopnosÈ vyhodnotiÈ aktuálnu situáciu
povedzme v potravinárstve. Kon‰tatuje:
„Slováci kupujú pridrahé potraviny.“ Má
t˘m na mysli, Ïe najmä niektorí veºkoproducenti
a veºkoobchodníci urãujú predajné ceny
podºa vlastnej ºubovôle a nie v súlade s trhovou
cenou jednotliv˘ch tovarov. Navrhuje
preto oÏiviÈ zru‰enú Cenovú radu, ktorá v
ãase prechodu na euro monitorovala v˘voj
cien v obchodoch a sluÏbách. Chce opäÈ zaviesÈ
aj zru‰en˘ „biã na reÈazce“, teda zákon,
ktor˘ upravoval obchodné vzÈahy s odberateºmi.
„Vzhºadom na priemern˘ zárobok slovenského
obãana sú ceny potravín nadnormálne.
Ceny potravín by v‰ak mali kopírovaÈ
obãanov príjem a nie byÈ na najvy‰‰ej úrovni
v rámci EÚ,“ povedal Jahnátek pre HN (a
podobne aj pre Pravdu).
A keì uÏ Jahnátka citujeme, vráÈme sa do
roku 2007 (obdobie 1. Ficovej vlády). Vtedy
uváÏene povedal: „Slovensko sa v poslednom
období vybralo cestou hlbok˘ch ekonomick˘ch
reforiem. V˘sledkom je, Ïe v rámci
Európskej únie sa stalo ‰tátom s jedn˘m z najvy‰‰ích
ekonomick˘ch rastov.“ (2007)
Tento 5 rokov star˘ v˘rok sa stále ãíta s veºk˘m
pote‰ením. Nevyvoláva v‰ak len optimizmus,
ale aj nástojãivú otázku: Ak aj popredn˘
politik Smeru-SD – hoci pred ist˘m ãasom
– oceÀuje pozitívny rozvoj SR v rámci EÚ, a
o ten rozmach i prosperitu sa nepochybne zaslúÏili
politici z rôznych subjektov a smerovaní
od roku 1993, preão aj on, aj jeho politickí
kolegovia tak razantne a nemilosrdne posudzujú
v‰etk˘ch minul˘ch popredn˘ch ãiniteºov
pravice ako neschopn˘ch deformátorov,
ktorí chcú Slovensku len u‰kodiÈ? Povedzme
Ivan Miklo‰ pri Dzurindovi zrealizoval
niekoºko dôleÏit˘ch reforiem, ktoré uznávajú
aj rozhºadení politici po celej Európe. Preão
neodmietneme a neskritizujeme len to, ão
Miklo‰ urobil nekvalitne a pom˘lene, a preão
nevyzdvihneme to, ão dalo Slovensku
skvelé impulzy a ão zmenilo zaostalú krajinu
na ‰tát s uznaniahodn˘mi trendmi? Pravdou
je, Ïe Jahnátek sa aj v mediálnych politick˘ch
diskusiách dosÈ vyh˘bal slovnému
krvaveniu protivníkov, ale takáto kultivovanosÈ
by sa mala presadiÈ u väã‰iny verejn˘ch
ãiniteºov v ‰irokom spektre vzájomn˘ch v˘men
názorov.
Namiesto posudkov jednotlivcov, ãasto
úzkoprs˘ch a v spoloãenskom zmysle krátkozrak˘ch,
pouÏime e‰te Stanovisko vlády SR
z roku 2007: „Vláda SR oceÀuje doteraj‰iu
prácu Ministerstva hospodárstva SR pod vedením
ministra ªubomíra Jahnátka, a najmä
jeho osobnú odvahu nazvaÈ prav˘mi slovami
skutoãnosti, ktoré sú neraz súãasÈou obchodného
prostredia. Vláda si je plne vedomá, Ïe
úspe‰nosÈ na trhu ‰peciálnej techniky je v˘sledkom
vysokej odbornosti a politickej zrelosti
súãasnej vládnej koalície a doteraj‰ie aktivity
Ministerstva hospodárstva SR sú zrkadlom
kvalitnej riadiacej práce ministra, jeho
politickej zrelosti, odborn˘ch a Ïivotn˘ch skúseností,
ako aj jeho morálnych a charakterov˘ch
kvalít.“
ARMÁDA MUSÍ POMÁHAË SLOVENSKU
AJ V MIEROVOM âASE
Nejeden európsky národ vyslovuje – nahlas
alebo úplne potichuãky – pochybnosti, ãi na
tomto stabilnom kontinente ‰táty e‰te potrebujú
maÈ armády. Ale súãasne sa nenájde ani
jeden popredn˘ politik, ktor˘ by takúto pochybnosÈ
verejne deklaroval. Takmer kaÏd˘
obyvateº Európy má kdesi v sebe za‰ifrovan˘
príkaz: Armádu potrebujeme! âo keì...? A
tak má aj Slovenská republika od prvého dÀa,
ako vznikla po rozdelení spoloãného ‰tátu s
âechmi, svoje Ministerstvo obrany. Pravda,
jeho dne‰né kon‰tituovanie v rámci vlády
Roberta Fica nebolo úplne priamoãiare a ani
Martin Glváã (44) sa nestal ‰éfom rezortu
takpovediac na prv˘ raz, ale aÏ po ist˘ch úvahách
– a ani nie tak v súvislosti s otázkou, ãi
sa Glváã na tento post hodí, ako skôr opaãne
– ãi sa hodí hodiÈ Glváãovi na krk práve rezort,
ktor˘ bol v závere Radiãovej vlády skôr
rozvráten˘, neÏ stabilizovan˘. Pôvodného ministra
Galka (SaS) Radiãová vtedy odvolala
a aby nenastali komplikácie, uÏ nového nemenovali,
takÏe s podporou prezidenta Ivana
Ga‰paroviãa na ãele slovenskej obrany niekoºko
mesiacov fungovala samotná premiérka.
Bratislavsk˘ krajsk˘ predseda Smeru Glváã,
o ktorom sa najprv hovorilo ako o moÏnom ‰éfovi
rezortu spravodlivosti, sa napokon ujal rezortu
obrany, hoci dosiaº sa v tejto problematike
neangaÏoval. Absolvoval právnickú fakultu
a po jej skonãení sa pôvodne uplatnil aj ako
podnikov˘ manaÏér vo Fla‰íkovom Donare ãi
ako generálny riaditeº niekoºk˘ch súkromn˘ch
spoloãností. Podºa medializovan˘ch informácií
podnikal okrem iného aj s Ficovou
manÏelkou Svetlanou, ale tieÏ s b˘val˘m ‰éfom
SIS Vladimírom Mitrom. Je autorom viacer˘ch
monografií a prispieva aj do odborn˘ch
ãasopisov. (Pravda)
Glváã: „Do vojenského rezortu prichádzam
z civilného prostredia s pokorou. Vojakov
ubezpeãujem, Ïe v tomto volebnom období
neprídu o svoje sociálne istoty.“
„Zato vojenské spravodajské sluÏby (rozviedku
VSS a kontrarozviedku VOS) ãaká zrejme
veºmi r˘chle zlúãenie. Urãite to treba vykonaÈ
v krátkom ãase, domnievam sa, Ïe by sa
to dalo stihnúÈ aj k 1. januáru budúceho
roka.“
„Ministri obrany 28 ãlensk˘ch ‰tátov
NATO na svojom rokovaní vysoko ocenili iniciatívu
krajín Vy‰ehradskej ‰tvorky na uωiu
spoluprácu v oblasti obrany a bezpeãnosti.
Nie preto, aby sa vytvárali nové ‰truktúry, ale
naopak, aby niektoré procesy zlacneli a boli
prostriedky na iné veci, napríklad aby sa viac
cviãilo v rámci tejto spolupráce,“ povedal
Glváã. Regionálna spolupráca je teraz téma,
ktorá h˘be Alianciou.
Vzhºadom na mnohé situácie, ktoré sa na
tomto ministerstve za minulé roky udiali, minister
Glváã vyhlásil: „Poãas môjho pôsobenia
vo funkcii garantujem v rezorte obrany absolútnu
transparentnosÈ. V prvom rade zaãneme
‰etriÈ od seba, to znamená na civilnej
zloÏke. Rezervy v‰ak musí nájsÈ aj vojenská
zloÏka. U‰etrené peniaze by sa mali pouÏiÈ aspoÀ
na ãiastoãnú modernizáciu armády.
K˘m si poriadok neurobíme my a nezefektívnime
urãité procesy, tak nemôÏeme maÈ ani
ambíciu uchádzaÈ sa v tejto ekonomickej situácii,
ãi uÏ v Európe, alebo na samotnom Slovensku,
ani o jedno euro navy‰e. Mám tieÏ záujem
o stretnutie so zástupcami Transparency
International a ìal‰ími organizáciami tretieho
sektora. Urãite nie je mojím cieºom zamiesÈ
akékoºvek podozrivé veci pod koberec.
Naopak, je pre mÀa a pre nás cÈou, ak nás dnes
predseda vlády Robert Fico poÏiadal, aby
slovenská armáda naìalej poÏívala takú vysokú
mieru dôveryhodnosti, akú mala v posledn˘ch
rokoch. Vojaci sa zúãastÀujú rôznych
záchrann˘ch prác, zasahujú do rôznych krízov˘ch
situácií a v tej súvislosti ma poÏiadal
pán premiér o pripravenosÈ, ãi uÏ pôjde o
povodne, alebo ãokoºvek iné.“
Premiér Robert Fico potvrdil, Ïe Slovensko
bude aj naìalej pokraãovaÈ v tradícii zahraniãn˘ch
operácií, kde slovenskí vojaci robia
na‰ej krajine dobré meno: „Tieto misie sa
v‰ak musia opieraÈ o medzinárodn˘ mandát.
·éfa rezortu obrany Ïiadam o stabilizáciu armády
v tom zmysle, aby bola vnímaná ako in-
‰titúcia, v ktorej je elementárny poriadok a má
dobré meno v oãiach slovenskej verejnosti.
Nesmieme a nechceme zabudnúÈ, Ïe na zásadnú
modernizáciu ozbrojen˘ch síl momentál-
16

V L Á D A
S R
ne nie sú peniaze. Verím v‰ak, Ïe schopnosti
vojakov sa prejavia aj pri súãasnej technike
a Ïe vojaci budú viac cviãiÈ ako reálne zasahovaÈ.“
POLITIK, KTOR¯ MÁ RÁD UMENIE
Aj keì sa ako pokles hodnotí kaÏd˘ odchod
z postu ministra financií – a tento post, ktor˘
sa vo väã‰ine vlád Európy svojím v˘znamom
posudzuje ako druhá funkcia po premiérovi,
patril v 1. vláde Roberta Fica Jánovi Poãiatkovi
– ministerstvo dopravy svojím záberom
(Ïeleznice, autobusová, letecká, lodná doprava,
po‰ty atì.) nijak˘m úpadkom nie je.
Poãiatek vy‰tudoval Ekonomickú univerzitu
a Slovenskú technickú univerzitu. Britsk˘
mesaãník The Banker ho ocenil titulom „Minister
financií roku 2008“. V minulosti podnikal
spolu s Robertom KaliÀákom. (Pravda)
Podºa premiéra Roberta Fica (16. 4.) práve
rezort dopravy je centrálnou koordinaãnou
jednotkou pre ãerpanie eurofondov. Preto sa
na stretnutí s ministrom dopravy zaoberal
celkovou schopnosÈou SR vyãerpaÈ v‰etky
eurofondy. SR pritom dostala od EÚ na roky
2007 aÏ 2013 spolu pribliÏne 11,5 miliardy eur
formou eurofondov s t˘m, Ïe ich môÏe ãerpaÈ
aÏ do roku 2015. A zvlá‰È dôleÏité je to, o
ãom informoval Fico aj celú vládu: „Bude to
práve ministerstvo dopravy, ktoré definitívne
uvedie objem peÀazí, kde je reálna moÏnosÈ,
Ïe nebudú vyãerpané v tomto rozpoãtovom období
a preto sú vhodné na realokáciu do operaãn˘ch
programov, v rámci ktor˘ch sa budú
realizovaÈ projekty na podporu zamestnávania
mlad˘ch ºudí, ktorí sú dnes nezamestnaní.“
V súãasnosti v‰ak presná ãiastka e‰te
známa nie je. AspoÀ nie v tejto chvíli, keì Fico
uzavrel dôleÏit˘ rozhovor s Poãiatkom. Suma
2,3 miliardy, ktorá sa objavila v médiách, to
v‰ak podºa Poãiatka nebude: „O tak˘ch sumách
sa urãite nebavíme. Stav je Ïalostn˘, ale
nie je to aÏ taká katastrofa, Ïe by sme neboli
schopní doãerpaÈ 2,3 miliardy,“ priblíÏil verejnosti
Poãiatek. Najhorúcej‰ím kandidátom
na presun peÀazí bude podºa Fica pravdepodobne
Operaãn˘ program Informatizácia, kde
patrí ãerpanie eurofondov medzi najslab‰ie.
Konkrétny návrh ìal‰ieho postupu v prípade
presunu eurofondov predloÏí minister dopravy.
(Aktuality.sk)
Aj keì Ján Poãiatek upozornil, Ïe v rezorte
ãistky robiÈ nebude, predsa len odvolal bez
udania dôvodu generálneho riaditeºa Slovenskej
správy ciest Pavla Pavláska. Vedením
‰tátnej rozpoãtovej organizácie, zodpovedajúcej
za cesty prvej triedy, zároveÀ doãasne
poveril Janu Janotovú. „Nie je v mojom záujme
robiÈ ãistky v rámci spoloãností. Je v‰ak
nevyhnutné, aby tieto organizácie plnohodnotne
fungovali a viedli ich odborníci, ão v minulosti
nebolo vÏdy tak. Firmy v rezorte dopravy
musia medzi sebou spolupracovaÈ a
komunikovaÈ s ministerstvom,“ povedal.
(Webnoviny.sk 30. 4.) Podºa informácií agentúry
SITA Pavlásek (nominant KDH) pri‰iel
o post po tom, ão nepri‰iel na prvé stretnutie
nového ministra dopravy s generálnymi riaditeºmi
spoloãností, pôsobiacimi v rámci rezortu.
âitateºov bude moÏno zaujímaÈ, Ïe medzi
politikmi má asi najväã‰iu zbierku umeleck˘ch
diel práve minister Ján Poãiatek. Bez
väã‰ieho zaváhania upresnil, Ïe ich vlastní
vy‰e päÈdesiat. A dodal: „Som veºk˘ milovník
umenia. Aj keì nie som Ïiadny odborník na
umelecké diela. Nezaujíma ma, ãi je nieão
v‰eobecne uznávané alebo glorifikované. ZáleÏí
len na tom, ãi sa to páãi mne,“ povedal
vá‰niv˘ zberateº Poãiatek. (Pluska)
SMERÁK S ªUDSKOU TVÁROU
Medzi najvyspelej‰ích slovensk˘ch politikov
posledn˘ch rokov patrí komunikatívny a
rôznymi smermi rozhºaden˘ verejn˘ ãiniteº
Robert KaliÀák (40), minister vnútra.
Staronov˘ ãlen vlády sa na tento post vracia
po necel˘ch dvoch rokoch. Patrí k zakladajúcim
ãlenom Smeru a v súãasnosti sedí aj
v bratislavskom mestskom zastupiteºstve. Zaãínal
ako asistent v komerãnoprávnej kancelárii,
z ktorej po skonãení ‰túdia práva odi‰iel
a venoval sa ìal‰ej praxi, neskôr aj vo vlastnej
kancelárii Majeríková – KaliÀák – Ko‰-
tial – Turãan. Od roku 2002, keì bol prv˘krát
zvolen˘ do parlamentu, sa zameriava najmä
na oblasÈ bezpeãnosti a obrany, o ãom svedãí
aj jeho práca v príslu‰n˘ch v˘boroch NR
SR. Na svojej alma mater – Právnickej fakulte
UK – má dosiaº pracovn˘ úväzok a predná‰a
tam o pôsobení a kompetenciách bezpeãnostn˘ch
zloÏiek. V minulosti podnikal spolu
so svojím straníckym kolegom Jánom Poãiatkom.
(Pravda).
Ak prijmeme módnu tézu, Ïe silu politika urãujú
krúÏky voliãov na kandidaãn˘ch lístkoch
v priebehu volieb, Robert KaliÀák je nespochybniteºnou
dvojkou Smeru. Na jeho 486-tisíc
prednostn˘ch hlasov sa tretí Pavol Pa‰ka
vôbec nechytá, má o dvestotisíc menej. Nie je
to náhoda. Hlavn˘m KaliÀákov˘m cieºom vÏdy
bolo byÈ za dobrého a v tom bude aj pokraãovaÈ.
Excesy na ministerstve vnútra sú maximálne
nepravdepodobné. ëalej sa bude
‰u‰kaÈ o rôznych k‰eftoch, ale KaliÀák uÏ raz
ukázal, Ïe sa nenechá ºahko nachytaÈ. Naìalej
tak bude stelesÀovaÈ Smer s ºudskou tvárou.
(Sme).
KaliÀák predstavil aj svoju víziu zásadnej
reformy verejnej správy. Zo 745 orgánov
miestnej ‰tátnej správy by do zaãiatku roka
2014 malo vzniknúÈ 79 a z 916 rozpoãtov˘ch
organizácií len 58. UÏ na prv˘ pohºad je jasné,
Ïe to prinesie zlacnenie prevádzky ‰tátu.
Podºa ministra sa plo‰né zniÏovanie v˘davkov
– uskutoãÀované v nedávnej minulosti – neosvedãilo
a takéto rie‰enia nie sú dlhodobo
udrÏateºné. Primárnym cieºom reformy nie je
zníÏiÈ poãet ‰tátnych úradníkov, ale zníÏiÈ poãet
obsluÏn˘ch ãinností na fungovanie ‰tátu.
Mal by vzniknúÈ aj vzorec, ako má vyzeraÈ
slovensk˘ ‰tátny úradník. Nielen ak˘ bude
jeho plat, ale napríklad aj to, aká veºká bude
jeho kancelária a ak˘ objemn˘ a intenzívny
jeho v˘kon. A samotn˘ nábeh úspor by sa mal
zaãaÈ v priebehu roku 2013. ëalej KaliÀák informoval,
Ïe do konca tohto roka zaniknú
druhostupÀové úrady ‰pecializovanej ‰tátnej
správy: Do konca roku 2013 zaniknú aj ostatné
úrady ‰pecializovanej ‰tátnej správy, ktoré
na konci budú fungovaÈ v jednotnom centre
verejnej správy v príslu‰nom okrese. To by
malo ºuìom zjednodu‰iÈ vybavovanie záleÏitostí
spojen˘ch so ‰tátom.
Predseda vlády Robert Fico na tlaãovej
konferencii 12. apríla informoval o hlavn˘ch
prioritách rezortu vnútra: „Toto ministerstvo
musí byÈ ak˘msi lídrom protikorupãn˘ch opatrení“.
Minister má preto za úlohu predloÏiÈ
‰peciálny balíãek opatrení, zákonov a rozhodnutí,
ktoré by mali zintenzívniÈ a zefektívniÈ
boj ‰tátu s korupãn˘mi praktikami, preto-
Ïe tie dlhodobo ‰kodia Slovensku a aj verejnosÈ
ich vníma veºmi negatívne. Minister KaliÀák
potom priblíÏil, Ïe pôjde o nové opatrenia
v oblasti obstarávania, o zákony zaruãujúce
väã‰iu transparentnosÈ pri financovaní
politick˘ch strán a o opatrenia v oblasti prístupu
podnikateºov k verejn˘m obstarávaniam,
resp. zákazkám od ‰tátu.
OblasÈ verejnej správy bola na Slovensku
dlhodobo zanedbávaná, vzÈahy neboli jasne
zadefinované a dostupnosÈ verejnej správy
nebola pre obãana ãasto postaãujúca. „Musíme
urobiÈ elementárny poriadok – pokiaº ide
o orgány ‰tátnej správy na miestnej a ústrednej
úrovni a musíme daÈ jasn˘ obsah a náplÀ
práce pre súãasné obvodné úrady,“ povedal
Robert Fico. Dodal, Ïe nie je vylúãené ani spájanie
ústredn˘ch orgánov ‰tátnej správy z dôvodu
‰tandardnej racionalizácie. „Vnímame to
ako rozhodnutie, ktoré nielen zlep‰í fungovanie
‰tátu, ale zlep‰í aj prístup ºudí k rozhodnutiam
‰tátu a ‰tátnej správy ako takej.“ Projekt
racionalizácie verejnej správy bude obrovsk˘
a viac ako inokedy sa do popredia
dostane civilná ãasÈ ministerstva vnútra.
17

V L Á D A
S R
.Mimovládna organizácia Aliancia Fairplay
túto iniciatívu, ktorú v RTVS rozprúdil
premiér, víta. Podºa jej ‰éfky Zuzany Wienk
vidieÈ rozdiel vo vnímaní korupcie prvou a súãasnou
Ficovou vládou. PovaÏuje to za v˘sledok
kauzy Gorila a toho, ako na Àu spoloãnosÈ
zareagovala. „Minister vnútra nás uÏ tieÏ
oslovil a mali by sme sa stretnúÈ na ‰ir‰iu diskusiu.
Poslali sme komplexn˘ a rozsiahly
zoznam rôznych návrhov, ako napr. sfunkãnenie
verejného obstarávania, aby sa na internete
zverejÀovali nielen podpísané zmluvy,
ale aj prehºad dotácií a finanãn˘ch tokov,“ hovorí
obãianska aktivistka.
Veºa rôznych aktivít, jasne zacielen˘ch na
potreby v‰etk˘ch moÏn˘ch skupín obyvateºstva
a ústretovo kreovan˘ch, potvrdzuje
oprávnenosÈ ná‰ho uznanlivého klasifikovania
KaliÀákov˘ch politick˘ch v˘konov. Len
aj preÀho platí nieão podobné, ão sme vyslovili
pri posudzovaní âaploviãovej ministerskej
misie: obaja majú veºa toho, ão naznaãuje,
Ïe nie sú len zdatn˘mi straníckymi a úradníckymi
dejateºmi, ale aj osobnosÈami verejného
Ïivota, pokiaº sa nedajú príli‰ strhnúÈ partajn˘mi
diskusn˘mi ‰arvátkami.
Smer-SD zatiaº ustúpil od pôvodn˘ch úvah
o zlúãení ministerstiev vnútra a obrany.
„Ostáva to v tejto chvíli v teoretickej rovine.
Zameriame sa na veºkú reformu odspodu a budeme
spolupracovaÈ aj s t˘mi ideami, ktoré
sme navrhli. Tie veºké zluãovania by boli asi
veºmi nar˘chlo,“ povedal minister vnútra Robert
KaliÀák. Rezorty napriek tomu budú hºadaÈ
spoloãné cesty, ktoré by im pomohli efektívnej‰ie
hospodáriÈ. PodmieÀuje to v‰ak t˘m,
aby boli zámery dôsledne pripravené.
V·ETKY PROBLEMATICKÉ
SOCIÁLNE TÉMY PREDEBATOVAË
Miliónov obãanov sa najrukolapnej‰ie a
ãasto rovno na telo dot˘kajú rozhodnutia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny.
Práve preto sú obãania zvlá‰È zvedaví na to,
ão ich rodinám rôznymi dávkami prinesie, ale
aj povinn˘mi odvodmi vezme doteraj‰í prevaÏne
stranícky ãiniteº Ján Richter (55). Vy-
‰tudoval Právnickú fakultu Univerzity Mateja
Bela a absolvoval viacero ‰kolení na zahraniãn˘ch
in‰titútoch. Ako technicko-hospodársky
pracovník pracoval v niekoºk˘ch podnikoch.
Od roku 1993 bol manaÏérom ZdruÏenia
podnikateºov, päÈ rokov nato sa stal ústredn˘m
tajomníkom strany SDª. Pomáhal pri
zlúãení SDª so Smerom a v súãasnosti patrí
do najuωieho vedenia Ficovej strany. Bol
podpredsedom parlamentného v˘boru pre obranu
a bezpeãnosÈ. Po voºbách v roku 2010 sa
stal poslancom Národnej rady za stranu Smer.
Na poste ministra práce vystrieda Jozefa Mihála
(SaS). (Pravda)
Len máloktor˘ súãasn˘ slovensk˘ ºavicov˘
politik, ktor˘ bol v predo‰lom reÏime ãlenom
KSâ, nezaprel svoj nos medzi oãami a
nezasadil seba samého do udalostí prelomového
obdobia, teda toho, ktoré niektorí oznaãujú
ako revolúciu, a iní zasa trochu hanlivo
ako puã. Richter ho v‰ak zo svojho Ïivotopisu
nevynechal: „Ako reformne orientovan˘
komunista som rok 1989 neprijal ako svoju
osobnú poráÏku, ale ako zaãiatok pre budovanie
novej ºavicovej politiky v ºavicovej strane
európskeho typu. Od jej vzniku som pôsobil
v Strane demokratickej ºavice, pre‰iel som
funkciami okresného predsedu a krajského
podpredsedu v Nitre. V roku 1998 som viedol
volebnú kampaÀ SDª a prijal funkciu ústredného
tajomníka. Aktívne som sa zapojil do integrácie
stredo-ºavicov˘ch strán, ktorú uskutoãnila
strana SMER – sociálna demokracia
na konci roka 2004. V rokoch 2005 – 2006
som zastával funkciu politického tajomníka v
SMERe a od roku 2006 som jej generálnym
manaÏérom. Absolvoval som viaceré ‰kolenia
a stáÏe, z ktor˘ch medzi najdôleÏitej‰ie patrili
tie, na ktor˘ch som sa zúãastnil pri ·védskej
sociálnodemokratickej strane a ktoré boli venované
vnútornému Ïivotu sociálnodemokratickej
strany európskeho typu, a pri In‰titúte
Olofa Palmeho s hlavnou témou Voºby a politick˘
systém. ëal‰ie uÏitoãné a aj kvalitné
boli ‰kolenia Republikánskeho in‰titútu USA
v Sofii k systému pôsobenia politick˘ch strán
a volebnej kampane a ‰kolenie v Labour Party
Anglicko k pluralitnej spoloãnosti.“
Ako nedávno vyhlásil nov˘ minister v diskusnej
relácii STV O päÈ minút dvanásÈ, má
ambíciu do konca roka novelizovaÈ zákonník
práce, pretoÏe – podºa neho – ostatná, tzv. Mihálova
novela (Jozef Mihál bol predchádzajúci
minister práce), naklonila misky váh medzi
zamestnávateºmi a zamestnancami v neprospech
zamestnancov. Teraz ich Smer-SD
chce dostaÈ znova do rovnováhy. Pritom povedal
dôleÏité kon‰tatovanie: „Zákonník práce
nemôÏe byÈ víÈazstvo ani poráÏka niekoho,
ale zákonník práce je ochrann˘ kódex v prvom
rade zamestnancov a chceme dosiahnuÈ, aby
plnil túto úlohu.“ Dodal, Ïe nemajú ani záujem
ísÈ absolútne do polohy obsahu zákonníka
práce b˘valej ministerky Viery Tomanovej
(Smer-SD). „Máme záujem jasne pomenovaÈ,
Ïe to, ão sa osvedãilo, chceme ponechaÈ
a chceme hºadaÈ v˘chodiská, ktoré budú vzájomnou
dohodou aj zamestnávateºov, aj zamestnancov.“
So snahou dosiahnuÈ rovnováhu
vzÈahov súhlasí dokonca aj opoziãn˘ poslanec
a niekdaj‰í minister práce ªudovít Kaník
(SDKÚ-DS). „Ale treba si uvedomiÈ, Ïe
ani jeden zamestnanec neexistuje bez svojho
zamestnávateºa. Keì nebudeme maÈ zamestnávateºov,
nebudeme maÈ ani nov˘ch investorov,
ani nové firmy a ani nebudeme maÈ prácu,“
povedal Kaník.
Ani nov˘ minister by nemal obísÈ Kaníkov
poznatok, Ïe ak by sa v zákonníku opäÈ objavili
také zásahy, ktoré by zv˘‰ili náklady na
tvorbu pracovn˘ch miest, tak budeme v ìal-
‰om roku konfrontovaní s nárastom nezamestnanosti.
Trvalé pracovné miesta sa pod-
ºa neho nedajú kúpiÈ, treba pre ne pripraviÈ
podmienky. Richter je natoºko rozhºaden˘
politik, Ïe si aj z protivníkov˘ch názorov a poznatkov
vyberie to, ão bude preÀho uÏitoãné.
Napríklad Kaníkovo upozornenie, aby vláda
svojou snahou splniÈ sºuby smerom k zamestnancom
nepo‰kodila ekonomiku SR. A preto
dáva návrh, aby vláda v zákonníku zmenila
pravidlá zamestnávania na dohodu, ktorému
sa podºa neho otvorili dvere dokorán e‰te za
Tomanovej éry. Dnes na dohodu pracuje 800-
tisíc ºudí: „A tí nemajú Ïiadnu sociálnu ochranu,
nemajú Ïiadne sociálne zabezpeãenie.“
Zdá sa, Ïe si tento problematick˘ bod o moÏnosti
realizovaÈ vzÈah zamestnávateºov a zamestnancov
dohodou uvedomujú aj mnohí
uváÏliví politici Smeru-SD.
Richter e‰te správne pripomenul, Ïe v regiónoch
s najhor‰ou zamestnanosÈou ãaká na
jedno miesto 100, moÏno aÏ 200 ºudí. Preto
podºa ministra existuje riziko, Ïe majiteº firmy
na základe tohto stavu môÏe doslova vydieraÈ
svojho pracovníka v prístupe k mnoh˘m
pracovn˘m záleÏitostiam. Podºa Richtera bude
teda potrebné v súvislosti s novelou zákonníka
prerokovaÈ napríklad otázku pracovného
ãasu. Ako v‰ak uviedol, „ani Tomanovej zákonník
nebol zl˘“. Súãasne potvrdil, Ïe sa o
„dohodároch“ budú baviÈ. Upozornil, Ïe Tomanovej
zákonník práce obsahoval v‰etky
európske ‰tandardy. Polemiku o tom, Ïe bol
zl˘, nepripú‰Èa. „Áno, dohody sú jedn˘m z
problémov, ktor˘m sa musíme venovaÈ. Mnohí
zamestnávatelia nútia svojich zamestnancov,
aby pre‰li z formy klasického pracovnoprávneho
vzÈahu do pozície Ïivnostníka. Tento
proces treba v maximálnej miere eliminovaÈ,“
povedal Richter.
Pri vyjednávaní bude zamestnávanie na
dohodu a vyuÏívanie agentúr pre zamestnávanie
v mnoh˘ch firmách váÏnou témou. Kaník
by povaÏoval za neférové a cynické voãi obãanom,
keby sa vláda chcela „zahojiÈ“ pri
‰etrení a hºadaní peÀazí t˘m, Ïe ich zoberie ºuìom.
Pritom máme zl˘ sociálny systém – rozdávajú
sa peniaze t˘m, ktorí Ïijú na sociálnych
dávkach. „Platíme im za to, Ïe deti rodia
deti.“ povedal poslanec. Podºa neho treba
prejsÈ na systém, ktor˘ by podporil aj konsolidáciu
verejn˘ch peÀazí a aj by odstránil problémy.
Nádejné je to, ãím minister Richter debaty
na tieto témy uzavrel: V‰etky tieto otázky
sa stanú predmetom budúcich rokovaní.
V AKOM PROSTREDÍ ÎIJEME
A CHCEME ÎIË
Ak sme hovorili so zdvihnut˘m prstom o
rezorte kultúry a zdravotníctva z obavy nad
ich spoloãensk˘m pôsobením na základe
dlhoroãn˘ch skúseností, ktoré doºahli na verejnosÈ
od v‰etk˘ch moÏn˘ch vlád v samostatnej
SR, bolo by správne doplniÈ ich na trojicu
aj s rezortom Ïivotného prostredia. Keì-
Ïe sa veºa tzv. beÏn˘ch obãanov – teda nielen
v˘znamn˘ch ãiniteºov – venuje vo svojich
blogoch tejto tematike, dokazuje to, Ïe je to
oblasÈ, ktorá má vo verejnosti svoju príÈaÏlivosÈ,
ale – na druhej strane – sa tisícom ºudí
ÈaÏí priloÏiÈ ruku k dielu a bez toho sa nejaké
18

V L Á D A
S R
viditeºné pozitívne v˘sledky dosiahnuÈ nedajú.
Aj nov˘ ‰éf tohto rezortu Peter Îiga (39)
pôsobí zatiaº dosÈ utiahnuto.
Peter Îiga, minister Ïivotného prostredia,
sa v minulosti skôr venoval ekonomike, preto
jeho nominácia mnoh˘ch zaskoãila. V rokoch
2006 aÏ 2010 bol ‰tátnym tajomníkom
na ministerstve hospodárstva. Podnikal vo
firme Taper s drevom. „A drevári obhajujú iné
záujmy, ako ekológovia. Na to, ako bude Îiga
ministerstvo viesÈ, s napätím ãakajú najmä
ochranári. Hlavne preto, Ïe vláda Roberta
Fica tento rezort pred 2 rokmi uÏ raz zru‰ila.
Îiga je vy‰tudovan˘ ekonóm, dlh‰í ãas pôsobil
aj v zahraniãí. Pracoval aj pre VÚB a Slovenskú
agentúru pre rozvoj investícií a obchodu.
Je predsedom Krajskej rady Smeru-SD v
Ko‰iciach.“ (Pravda)
Prioritami rezortu Ïivotného prostredia
pre budúce obdobie budú: ochrana obyvate-
ºov pred povodÀami, úspe‰né dotiahnutie zonácie
Tatranského národného parku, zákony
vypl˘vajúce z európskej legislatívy a urgentné
rie‰enie problematiky operaãného programu.
„Chcem zachovaÈ Zelenú tripartitu, ale
aj protikorupãnú linku – Enviro‰pión. Chcem,
aby obãan cítil neustálu oporu ‰tátu aj v oblasti
protipovodÀov˘ch opatrení, pri odstra-
Àovaní následkov búrok, ako aj ìal‰ích nepriazniv˘ch
prejavov kaÏdej zmeny klímy. Ako
som uÏ naznaãil, poãas svojho pôsobenia na
ãele rezortu chcem dotiahnuÈ proces zonácie
Tatier. Som pritom otvoren˘ rokovaniam a
pri rozhodovaní budem braÈ do úvahy názory
kaÏdej dotknutej strany.“ (19. 4. 2012)
„Z hºadiska krátkodob˘ch plánov uÏ teraz
avizujem urgentné rie‰enie problematiky zastaven˘ch
financií z Bruselu pre Operaãn˘
program Ïivotné prostredie a moÏné vyuÏitie
finanãn˘ch prostriedkov, ktoré máme k dispozícii
na zabezpeãenie povodÀovej ochrany po
delimitácii vládneho programu revitalizácie
krajiny a integrovaného manaÏmentu povodí
SR pod rezort ÎP.“
Treba ãervenou ceruzkou podãiarknuÈ to,
ão sa objavilo v tvrdeniach viacer˘ch tu citovan˘ch
ãlenov vlády: nechcú sa sebavedomo
a nemeniteºne povzná‰aÈ nad v‰etk˘mi okolo
seba ako jediní múdri, ale chcú s kaÏd˘m
o problémoch diskutovaÈ a aÏ podºa t˘chto diskusií
prijímaÈ závery a rie‰enia.
MÁME ELITN¯CH MINISTROV
ZAHRANIâIA?
Medzi profesionálne najzdatnej‰ích politikov,
ktor˘ch Fico doteraz angaÏoval vo svojich
vládach (ale predt˘m a medzi t˘m aj
Dzurinda a Meãiar ako premiéri), patrili ministri
zahraniãn˘ch vecí (Milan KÀaÏko,
Ján âarnogursk˘, Pavol Deme‰, Eduard Kukan,
Ján Kubi‰, ale aj ìal‰í). Viacer˘ch poverili
nároãn˘mi diplomatick˘mi úlohami najvy‰‰í
ãinitelia OSN a ìal‰ích in‰titúcií. A tak˘
bol a je aj osud teraj‰ieho nominanta Miroslava
Lajãáka (49). Len tak apropo uveìme,
Ïe nie je ãlenom strany Smer-SD. A Ïe jeho
manÏelkou je známa slovenská moderátorka
Jarmila Harga‰ová-Lajãáková, s ktorou má 2
deti.
Lajãák si získal po svojom ministerskom
debute v prvej Ficovej vláde (26. 1. 2009 –
8. 7. 2010), ale aj za jeho predo‰lé aktivity ‰iroké
medzinárodné uznanie a v˘znamné posty.
A nikomu neprekáÏalo ani to, Ïe svoju kariéru
od‰tartoval na zastupiteºskom úrade SR
v Moskve. Neskôr dva roky pôsobil ako vysok˘
predstaviteº medzinárodného spoloãenstva
pre Bosnu a Hercegovinu, za ão mu najväã‰í
bosniansko-srbsk˘ denník Nezavisne
novine udelil ocenenie OsobnosÈ roka. Vysoká
predstaviteºka EÚ pre zahraniãnú politiku
Catherine Ashtonová vyzdvihla Lajãákove
manaÏérske schopnosti a oznaãila ho za brilantného
diplomata. Je absolventom Európskeho
centra pre bezpeãnostné ‰túdie G. Marshalla
v Garmisch-Partenkirchene v Nemecku.
Premiér Robert Fico: „V prípade ministerstva
zahraniãn˘ch vecí sme vsadili na absolútnu
profesionalitu, SR budú reprezentovaÈ
diplomati, ktorí na vnútropolitickej aj medzinárodnej
scéne preukázali veºkú mieru erudovanosti
a pripravenosti. Hlavné trendy zahraniãnej
politiky SR sú jasne stanovené, pretoÏe
sme ãlenskou krajinou EÚ aj NATO. Patríme
v‰ak medzi politikov, ktorí nemajú ideologické
klapky na oãiach a uvedomujeme si,
Ïe okrem európskych a transatlantick˘ch priorít
budeme maÈ záujem na dobr˘ch a priateºsk˘ch
vzÈahoch aj s ìal‰ími krajinami, ktoré
o takéto vzÈahy prejavia záujem a zároveÀ
to budú vzÈahy aj ekonomicky v˘hodné pre SR.
V˘znam ekonomickej dimenzie zahraniãnej
politiky chcem niekoºkokrát podãiarknuÈ.“
Minister Miroslav Lajãák: „Zahraniãná
politika SR bude predvídateºná a SR bude
spoºahliv˘ partner. Svoje povinnosti budeme
robiÈ maximálne zodpovedne a v záujme slovensk˘ch
obãanov. Práca ministerstva sa sústredí
aj na profesionálnu prípravu historicky
prvého predsedníctva SR v EÚ v 2. polroku
2016. Máme záujem o dobré a priateºské
vzÈahy so svojimi susedmi, teda aj s Maìarskom.
SR má v súãasnosti toºko vnútorn˘ch
ekonomick˘ch a sociálnych problémov, Ïe by
bolo veºmi kontraproduktívne vytváraÈ iné
témy, ktoré by odoberali energiu na ich rie-
‰enie.“ Tento postulát s pln˘m dôrazom uzatvára
premiér Robert Fico: „Slovensko chce
pokoj a dobré vzÈahy a na‰ím správaním budeme
k tomu aj prispievaÈ. Sme partneri, susedia
a spojenci. Sú veci, na ktoré máme odli‰né
názory, no o t˘chto veciach budeme diskutovaÈ
vecne, odborne a na základe argumentov,
európskych pravidiel a ‰tandardov.“
13. 4. 2012
Na svojej prvej oficiálnej zahraniãnej ceste
ako premiér súãasnej vlády bol Robert Fico
20. apríla v âeskej republike.
Sny Roberta Fica o slobode:
Jeden veºk˘ sen, získaÈ aspoÀ milión voliãov,
sa mi splnil. ëal‰í sen na zozname je veºmi
jednoduch˘. Spoãíva v tom, Ïe chcem, ak
sa skonãí funkãné obdobie tejto vlády, aby
som mohol ísÈ pokojne do Auparku bez toho,
Ïe tam po mne bude niekto pokrikovaÈ a Ïe mi
bude nadávaÈ. Sen je chodiÈ normálne vonku
bez ochranky, aby som normálne existoval a
Ïil. Hoci v mojom prípade uÏ Ïiadne súkromie
neexistuje, aj tak v rámci t˘chto moÏností
by som privítal, aby som sa aspoÀ trochu cítil
slobodne.
Predseda Konferencie biskupov Slovenska,
bratislavsk˘ arcibiskup Stanislav Zvolensk˘
zaslal novému predsedovi vlády Robertovi
Ficovi blahoprajn˘ list. V Àom okrem iného
uvádza, Ïe SR sa nachádza v neºahkej morálnej,
ekonomickej a kultúrnej situácii.
„V‰etci si veºmi Ïeláme, aby kaÏd˘ krok
novej vlády napomáhal k tomu, ão sociálna
náuka Katolíckej cirkvi v˘stiÏne naz˘va integrálny
ºudsk˘ rozvoj. Jeho súãasÈou je starostlivosÈ
o ãloveka vo v‰etk˘ch jeho rozmeroch,
vrátane toho duchovného. Úctivo Vás prosíme,
aby ste pri starostlivosti o hospodársky
rozvoj a rast pracovn˘ch miest pamätali, Ïe
najväã‰ím pokladom tejto krajiny sú jej obyvatelia.
Budeme vìaãní, ak medzi prioritami
Va‰ej vlády bude starostlivosÈ o rodinu, ktorá
je základn˘m pilierom na‰ej spoloãnosti.“
Arcibiskup Zvolensk˘ vyjadruje presvedãenie,
Ïe starostlivosÈ o rodinu, o ochranu Ïivota
od narodenia po prirodzenú smrÈ, ochrana
nedele ãi ochrana práva na v˘hradu vo svedomí
prinesie z dlhodobého hºadiska osoh
celej spoloãnosti, ktorá sa stane kultúrnej‰ou
a ºudskej‰ou. V závere listu v mene Konferencie
biskupov Slovenska praje novému premiérovi
a vláde SR dostatok síl, múdrosti a odvahy
v celom funkãnom období. Ubezpeãuje
Roberta Fica, Ïe biskupi sú pripravení participovaÈ
na kaÏdom dobrom diele v prospech
v‰etk˘ch ºudí dobrej vôle.
19

E U R Ó P S K A
Ú N I A
Európska obãianska iniciatíva
Nariadenie o Európskej obãianskej iniciatíve (EOI), ktoré vstúpilo do platnosti 1. apríla 2012, je pre
obãanov EÚ nov˘m nástrojom participatívnej demokracie – svetov˘m unikátom na nadnárodnej úrovni.
V˘bor zloÏen˘ z najmenej 7 obãanov z najmenej
7 ãlensk˘ch ‰tátov, ktor˘ zhromaÏdí
viac ako jeden milión podpisov, sa môÏe obrátiÈ
na Európsku komisiu a poÏiadaÈ ju, aby
predloÏila legislatívnu iniciatívu v oblasti,
ktorá spadá do jej pôsobnosti a zároveÀ re‰-
pektuje základné hodnoty Únie.
Georgios Papastamkos, podpredseda Európskeho
parlamentu zodpovedn˘ za obãiansku
iniciatívu, povedal: „Zavedenie Európskej
obãianskej iniciatívy je inovatívnym nástrojom
participatívnej demokracie v EÚ. To
urãite vyvoláva oãakávania európskej verejnosti.
Vplyv obãianskej iniciatívy na formovanie
legislatívy Únie je zatiaº nepredvídateºn˘.
Európska obãianska iniciatíva prispeje k
vytvoreniu „európskej verejnej sféry“, na ktorej
bude moÏné budovaÈ Úniu „zdola nahor“.
V procese prijímania legislatívy sa Európsky
parlament zasadil za to, aby podanie obãianskej
iniciatívy bolo jednoduch‰ie a menej
byrokratické. „Skutoãn˘m víÈazom tohto postupu
je obyãajn˘ obãan, ktorého hlas v súãasnosti
nemôÏe byÈ v Európe vypoãut˘, ako
napríklad úãastník programu Erasmus, ktor˘
zistí, Ïe vzájomné uznávanie diplomov nefunguje,
alebo cezhraniãní pracovníci, ktorí sú
obeÈami dvojitého zdanenia, ãi európski obãania,
ktorí b˘vajú, sobá‰ia sa, pracujú v susedn˘ch
‰tátoch a sú byrokraticky zaÈaÏovaní.
Táto iniciatíva otvára dvere obrovskému
mnoÏstvu my‰lienok,“ povedal Alain Lamassoure
(EPP, FR), spoluautor správy pre obãiansku
iniciatívu.
Zita Gurmai (S&D, HU), spoluautorka
správy pre obãianske iniciatívy, uviedla: "Cie-
ºom Európskej obãianskej iniciatívy je zmen-
‰iÈ zväã‰ujúcu sa priepasÈ medzi in‰titúciami
EÚ a európskymi obãanmi a to prostredníctvom
poskytnutia moÏnosti podieºaÈ sa na legislatívnom
procese a povzbudenia na celoeurópsku
verejnú diskusiu. Tento postup je jedineãnou
príleÏitosÈou pre obyãajn˘ch obãanov,
aby vyjadrili svoje obavy. Na‰ím cieºom
bolo, aby bol tento nástroj ão najdostupnej‰í
a zároveÀ, aby sa venovala dostatoãná pozornosÈ
kaÏdej iniciatíve, ktorá spæÀa náleÏité
podmienky.“
Prostredníctvom Európskej obãianskej iniciatívy
budú maÈ obãania moÏnosÈ formálne
poÏiadaÈ in‰titúcie EÚ o právne predpisy pre
konkrétne témy. MôÏe ísÈ o akúkoºvek zále-
ÏitosÈ, ktorú povaÏujú za dôleÏitú. Podmienkou
je, aby iniciatívu podporil dostatok ºudí
a t˘kala sa témy, v ktorej môÏe Európska
únia právne konaÈ.
POSTUP
Na to, aby sa iniciatíva povaÏovala za platnú
a mohla byÈ preskúmaná Komisiou musí
spæÀaÈ tieto podmienky:
• Jej predmet sa musí t˘kaÈ témy, ku ktorej má
Komisia právo navrhnúÈ legislatívu (napr.
roz‰írenie, Ïivotné prostredie, poºnohospodárstvo,
doprava ãi zdravotníctvo)
• Podpisom ju musí podporiÈ 1 milión obãanov
EÚ vo veku oprávÀujúcom hlasovaÈ z
najmenej 7 ãlensk˘ch ‰tátov.
• Podpisy musia byÈ zhromaÏdené poãas jedného
roka v˘borom zloÏen˘m z najmenej 7
obãanov z najmenej 7 ãlensk˘ch ‰tátov.
• Zber podpisov môÏe byÈ elektronick˘ prostredníctvom
softvéru poskytovaného EÚ.
• Podpisy overia ãlenské ‰táty podºa vlastn˘ch
pravidiel a postupov.
PRÍSPEVOK PARLAMENTU
Európsky parlament sa podºa Lamassoura
snaÏil pôvodn˘ návrh Komisie zjednodu‰iÈ,
aby tak zmiernil prekáÏky pre vytváranie iniciatív.
Zdôraznil, Ïe Európsky parlament zabezpeãil,
Ïe musia byÈ zapojení obãania len
7 a nie aÏ 9 ãlensk˘ch ‰tátov. TaktieÏ kontrola
prípustnosti sa vìaka EP vykoná e‰te pred
t˘m ako sú podpisy zhromaÏìované, takÏe sa
obãania nezapoja do iniciatív, ktoré nemoÏno
akceptovaÈ.
Na popud europoslancov Európska komisia
poskytne slobodn˘ softvér pre elektronick˘
zber podpisov, rovnako ako jednoduchú
a jasnú uÏívateºskú príruãku. „Organizátori
obãianskych iniciatív budú maÈ iniciatívnu
právomoc, ão je nové právo, ale aj nevídaná
moc. Je teda normálne, Ïe je toto právo spojené
aj s niektor˘mi povinnosÈami, teda aby
obãianske iniciatívy boli myslené váÏne a
boli naozaj celoeurópske,“ vysvetlil.
MOST MEDZI OBâANMI A EÚ
Len ão sa akákoºvek iniciatíva prijme a
Komisia ju vyhlási za platnú ãi „prípustnú“,
stretnú sa jej organizátori s Komisiou, aby jej
ju podrobne vysvetlili. Následne ju predstavia
na verejnom vypoãutí v Európskom parlamente.
Komisia musí do troch mesiacov
oficiálne oznámiÈ, ãi a aké kroky podnikne a
vysvetliÈ svoje dôvody.
Podºa Gurmai tento participatívny prvok
pridá nov˘, potrebn˘ rozmer politickému rozhodovaniu.
„Európska iniciatíva obãanov je
vynikajúca a v˘nimoãná moÏnosÈ preklenúÈ
stále sa zväã‰ujúcu priepasÈ medzi európskymi
obãanmi a in‰titúciami,“ zdôraznila. Upozornila
v‰ak, Ïe vstupujeme do neprebádan˘ch
vôd, a preto musíme v blízkej budúcnosti
veºmi pozorne sledovaÈ ako EOI funguje a
v prípade potreby pristúpiÈ k dodatoãn˘m
zmenám pravidiel.
EURÓPSKA INICIATÍVA OBâANOV JE
PODªA PREDSEDU EP „ÚÎASNÁ VEC“
„Je to veºk˘ deÀ pre skutoãnú participatívnu
demokraciu,“ vyhlásil predseda EP Martin
Schulz na tlaãovej konferencii v Európskom
parlamente. Konala sa v súvislosti so
spustením Európskej iniciatívy obãanov od 1.
apríla 2012, za úãasti podpredsedu Komisie
Maro‰a ·efãoviãa a dánskeho ministra pre európske
záleÏitosti Nicolaïa Wammena. Vìaka
iniciatíve bude môcÈ jeden milión obãanov
poÏiadaÈ o právne predpisy EÚ v konkrétnych
oblastiach.
„Poznám prípady, keì podpisy a iniciatívy
zmenili celé politické smerovanie,“ povedal
poãas rozhovoru s novinármi predseda EP
Martin Schulz. „Je to úÏasná vec, obãania
môÏu vloÏiÈ priamo do legislatívneho procesu
body, o ktor˘ch si myslia, Ïe stoja za to.“
Varoval v‰ak tieÏ, Ïe by sa do nej nemali
„vkladaÈ nerealistické nádeje, ktor˘ by sa nafúkli
do nerealistick˘ch rozmerov.“ V reakcii
na otázku t˘kajúcu sa moÏn˘ch lobistick˘ch
zásahov do procesu predseda EP zdôraznil,
Ïe „o tom nemáme Ïiadne ilúzie,“ a „musíme
sa uistiÈ, Ïe sa v‰etko bude diaÈ transparentne.“
Podºa jeho názoru sa v‰ak bude daÈ
celkom jednoducho zistiÈ, ãi sú za iniciatívou
ekonomické záujmy.
20

V ¯ B O R Y N R
S R
V˘bory NR SR sú iniciatívne a kontrolné orgány. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovaÈ návrh
zákona, ktor˘ im národná rada pridelila. O stanoviskách v˘borov k návrhu zákona a o návrhoch na
jeho zmenu a doplnenie, ak bol pridelen˘ viacer˘m v˘borom, informuje plénum NR SR spoloãn˘
spravodajca. V˘bory majú právo zákonodarnej iniciatívy, teda oprávnenie predkladaÈ návrhy zákonov,
aj keì v doteraj‰ej parlamentnej praxi ide skôr o ojedinel˘ poãin, Ïe by bol nejak˘ návrh zákona
predloÏen˘ v˘borom NR SR. Nov˘m predsedom v˘borov sme poloÏili 7 otázok, aby sme vám priblíÏili ich
názory a pohºady na súãasnosÈ i budúcnosÈ. Anketu pripravila Marta Toma‰oviãová.
Predsedovia v˘borov NR SR
1. V tomto volebnom období zastávate v˘znamn˘ post ako predseda v˘boru NR SR.
S ak˘mi predstavami ste prevzali túto funkciu?
2. Ako budú vpl˘vaÈ va‰e doteraj‰ie pracovné a Ïivotné skúsenosti pri zastávaní tohto postu?
3. Ktoré problémy oblasti pokr˘vajúcej ãinnosÈ v˘boru povaÏujete za dominantné?
4. Ako predseda v˘boru pri predkladaní stanovísk potrebujete hºadaÈ kompromisy medzi
postojmi koalície a opozície. PovaÏujete za vyváÏené stranícke a odborné postoje?
5. Podºa vá‰ho názoru, ktoré oblasti spoloãenského v˘voja by mali byÈ prioritne rie‰ené v tomto
volebnom období, nielen z pohºadu akútneho doteraj‰ieho v˘voja, ale najmä z pohºadu perspektívy?
6. V politike nie ste nováãikom, podºa vá‰ho videnia patrí v˘voj na na‰ej politickej scéne k obvykl˘m
alebo podlieha detsk˘m chorobám nevyzretosti a absencie v˘razn˘ch osobností s víziou?
7. PovaÏujete Ïivot obyãajn˘ch ºudí na Slovensku za dôstojn˘, zmyslupln˘ a napæÀajúci ich potreby?
V˘bor NR SR pre nezluãiteºnosÈ funkcií
Predseda doc. Ing. Miroslav Beblav˘, PhD.
sa narodil 6. 1. 1977. Magisterské a doktorandské
‰túdium ekonómie absolvoval na University
of St. Andrews v ·kótsku. Je autorom niekoºk˘ch
desiatok odborn˘ch ãlánkov a kníh,
patrí medzi najcitovanej‰ích slovensk˘ch spoloãensk˘ch
vedcov v zahraniãí. V rokoch 2002
– 2006 bol ‰tátnym tajomníkom na Ministerstve
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky. V rokoch 2006 – 2010 viedol In‰titút
pre dobre spravovanú spoloãnosÈ, pracoval
ako konzultant pre viaceré medzinárodné
organizácie (Európska komisia, OECD, Svetová
banka). Od júla 2010 je poslancom NR SR
za SDKÚ-DS, prioritne sa venuje témam zamestnanosti,
vzdelanosti a transparentnosti.
Ad 1. Funkciu predsedu V˘boru pre nezluãiteºnosÈ
funkcii som prevzal s predsavzatím
pokraãovaÈ v jednej z hlavn˘ch programov˘ch
oblastí, ktor˘m som sa venoval poãas celého
môjho profesionálneho a politického pôsobenia
– presadzovaniu vy‰‰ej transparentnosti v
rôznych sférach verejného sektora. Predsednícku
funkciu vnímam ako ‰ancu vytváraÈ
priestor pre spoluprácu celého politického
spektra, fórum na ‰ir‰iu odbornú diskusiu a samozrejme
príleÏitosÈ dohliadaÈ na kvalitu
plnenia v˘konu verejn˘ch funkcionárov.
Ad 2. Moje skúsenosti z minulého volebného
obdobia mi pomohli získaÈ prehºad o
tom, ão je potrebné zmeniÈ v problematike
konfliktu záujmov a zvy‰ovania kontroly verejn˘ch
funkcionárov. Îivotné skúsenosti by
sa dali zhrnúÈ do jednoduchej, ale v praxi
overenej vety: je potrebné pracovaÈ a v˘sledky
sa dostavia. Práce na ãinnosti v˘boru sa
nám uÏ podarilo rozbehnúÈ. V apríli sme zorganizovali
okrúhly stôl na tému konfliktu záujmov
so zástupcami tretieho sektora. Rie‰ili
sme otázky ako zlep‰iÈ fungovanie ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu a zv˘-
‰iÈ dôveru obãanov v integritu politikov. Aj na
základe t˘chto podnetov zaãneme vo v˘bore
pripravovaÈ návrh, ako ìalej a ão by sa poãas
tohto volebného obdobia malo zmeniÈ.
Ad 3. Kºúãovou vo V˘boru pre nezluãiteºnosÈ
funkcií je problematika konfliktu záujmov
verejn˘ch funkcionárov. Tá je regulovaná
najmä ústavn˘m zákonom o ochrane verejného
záujmu pri v˘kone funkcií verejn˘ch
funkcionárov. Zákon v‰ak obsahuje podºa odborníkov
diery, a tie chcem pomôcÈ zaplátaÈ.
Napríklad niã v Àom nebráni, aby v˘bor
zverejÀoval majetkové priznania poslancov na
internete pri ich mene ãi ich zverejnenie v
plnom znení – dnes sa z nich verejnosÈ môÏe
dozvedieÈ len veºmi v‰eobecné veci a verejná
kontrola je tak v˘razne sÈaÏená. Otázky vyvoláva
tieÏ uÏívanie majetku namiesto jeho
formálneho vlastnenia, nejasn˘ v˘klad osobného
záujmu alebo dary – vyskytnú sa totiÏ
21

V ¯ B O R Y N R
S R
aj situácie v rámci diplomatického protokolu,
keì verejn˘ funkcionár musí dar prijaÈ, zákon
to nerie‰i a v realite sa dar odovzdá do depozitára.
Naopak, ak ãloveku postaví finanãná
skupina dom a tvári sa, Ïe to nesúvisí s
funkciou, tak je to právne v poriadku.
Ad 4. Kompromisy sa tvoria tam, kde je na
to vôºa. Rád by som zdôraznil, Ïe e‰te donedávna
existovalo nepísané pravidlo, podºa
ktorého nemohla koalícia zahlasovaÈ za niã z
dielne opozície, nech by to bolo akokoºvek
prospe‰né. Zmena nastala v minulom volebnom
období, keì za zmysluplné návrhy opoziãn˘ch
poslancov zdvihli ruky aj tí koaliãní.
Verím, Ïe sa v tom bude pokraãovaÈ aj naìalej,
pretoÏe energiu a ãas by parlament mal venovaÈ
problémom obãanov, nie vlastn˘m problémom.
Predseda PhDr. ªubo‰ Blaha, PhD. (naroden˘
roku 1979 v Bratislave) je filozof a politológ,
pôsobil ako vedeck˘ pracovník na
Ústave politick˘ch vied Slovenskej akadémie
vied. Popri vedeckej ãinnosti v minulosti spolupracoval
na odbornej báze s rôznymi ºavicov˘mi
politick˘mi stranami a ‰tátnymi in‰titúciami,
v rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poradca
predsedu NR SR. Absolvoval magisterské
a rigorózne ‰túdium politológie na Univerzite
Mateja Bela v Banskej Bystrici a magisterské
‰túdium filozofie na Univerzite Komenského
v Bratislave. Doktorát z politológie
obhájil na Ústave politick˘ch vied SAV. Venuje
sa v˘skumu politick˘ch teórií, predov‰etk˘m
liberalizmu, komunitarizmu a marxizmu.
V centre jeho pozornosti sú filozofické
koncepcie Johna Rawlsa, Roberta Nozicka a
Michaela Walzera. Je autorom piatich vedeck˘ch
kníh, za knihu SpäÈ k Marxovi? získal
viacero prestíÏnych ocenení, napr. Cenu Literárneho
fondu v roku 2010, ãi Cenu prezidenta
Slovenskej republiky 2011 za prínos k
rozvoju filozofick˘ch vied. Po voºbách v roku
2012 sa stal poslancom NR SR za stranu
Smer SD.
Ad 1. Mojím základn˘m predsavzatím je
podpora európskeho sociálneho modelu, sociálnej
súdrÏnosti a väã‰ej aktivity slovensk˘ch
politikov na európskych fórach smerom
k posilneniu silnej, jednotnej a sociálnej Európy.
Tieto témy by som chcel tlmoãiÈ doma
i v zahraniãí. Rád by som otvoril aj témy, ktoré
sú na Slovensku málo pertraktované, hoci
v Európe sa o nich ãasto hovorí, napríklad participáciu
zamestnancov na riadení a ziskoch
podniku, resp. ekonomickú demokraciu.
Ad 2. Doposiaº som sa profiloval skôr vo
vedeckej oblasti, som autorom viacer˘ch filozofick˘ch
kníh a ‰túdií. Je paradox, Ïe politológom
sa málokedy podarí dostaÈ priamo
do politiky. O to viac si váÏim túto skúsenosÈ.
Moje odborné zázemie mi urãite pomôÏe v
politike, ale platí to aj naopak – reflexia politiky
zvnútra bude pre moju ìal‰iu vedeckú
ãinnosÈ takisto prínosom. Z hºadiska mojej
funkcie vo v˘bore je dôleÏité, Ïe som sa aj doteraz
zúãastÀoval mnoh˘ch európskych fór v
pozícii ºavicového aktivistu a filozofa, ãiÏe
môÏem zuÏitkovaÈ svoje relatívne bohaté skúsenosti.
Ako poradca predsedu parlamentu
Pavla Pa‰ku v rokoch 2006 – 2010 som takisto
spoznal viacer˘ch európskych a svetov˘ch
politikov, takÏe mám na ão nadväzovaÈ.
Ad 3. Sú to predov‰etk˘m oblasti, ktoré definujú
aj na‰e ‰tátne záujmy vo vzÈahu k EÚ,
Ad 5. Tento t˘ÏdeÀ som bol na v˘chodnom
Slovensku a v‰ade som poãul to isté – ºudí najviac
zaujíma zamestnanosÈ a konkrétne opatrenia
na jej zvy‰ovanie, predov‰etk˘m vo
vzÈahu k absolventom a mlad˘m ºuìom. Financie
a opatrenia by mali smerovaÈ práve
t˘mto smerom – do regiónov s vysokou nezamestnanosÈou.
ëal‰ou dlhodobou v˘zvou pred ktorou Slovensko
stojí, je efektivita ‰tátu. Obãan musí
za svoje peniaze dostávaÈ kvalitn˘ produkt,
ktor˘ si zaslúÏi. ·tát by mal obãanom poskytovaÈ
lep‰ie a modernej‰ie produkty ako doteraz.
Efektívne súdnictvo, moderné ‰kolstvo,
profesionalizácia a depolitizácia ‰tátnej
správy sú veºké témy pre súãasné a budúce
Slovensko.
Ad 6. V˘voj na na‰ej politickej scéne povaÏujem
za ‰tandardn˘ v regióne, v ktorom sa
nachádzame. Pravdou je, Ïe nám nástup na
„‰tandard“ trval moÏno trochu dlh‰ie, no na
nevyzretosÈ a detské choroby sa nedá vyhováraÈ
donekoneãna. Aj Slovensko je uÏ v období,
kedy takéto ospravedlnenia nepostaãujú
a musíme si sami na seba klásÈ vy‰‰ie kritériá
– také, ktoré by sme e‰te pred pár rokmi
obi‰li mávnutím rukou.
Ad 7. Slovensko nepatrí v medzinárodnom
meradle medzi chudobné krajiny sveta. Napriek
tomu faktom ostáva, Ïe sa mnoh˘m skupinám
obyvateºstva neÏije tak, ako by si zaslú-
Ïili. Myslím, Ïe aj táto otázka veºmi úzko súvisí
s otázkou efektivity ‰tátu. Dobre fungujúci
‰tát dokáÏe pomôcÈ vytváraÈ v‰etk˘m obãanom
podmienky na dôstojnej‰í Ïivot.
V˘bor NR SR pre európske záleÏitosti
a teda ekonomická stabilita, menová stabilita,
sociálna kohézia a väã‰ia redistribúcia v EÚ
smerom k ‰tátom s niωou Ïivotnou úrovÀou,
medzi ktoré patrí aj Slovensko. Medzi dôle-
Ïité témy patrí urãite aj daÀ z finanãn˘ch transakcií,
ktorú silne podporujem, ale vo v‰eobecnosti
aj otázka hospodárskeho rastu, energetika,
zelená ekonomika, boj proti chudobe,
harmonizácia daní, sociálne podnikanie atì.
Skrátka témy, ktoré definuje aj strategick˘ dokument
Európa 2020, prípadne ìal‰ie v˘znamné
iniciatívy, o ktor˘ch sa dnes hovorí v EÚ.
Ad 4. Na‰Èastie, v˘bor pre európske zále-
Ïitosti patrí k t˘m najkonsenzuálnej‰ím v˘borom,
keìÏe z hºadiska ná‰ho ãlenstva v EÚ
existuje podpora naprieã politick˘m spektrom.
Preto som presvedãen˘, Ïe v práci v˘boru
bude odbornosÈ prevaÏovaÈ nad politikárãením.
Rád by som sa drÏal kréda, ktoré vyhlásil
vo svojom inauguraãnom príhovore aj
predseda parlamentu Pavol Pa‰ka a chcel by
som vo v˘bore podporovaÈ ão najviac kooperácie,
rovnováhy a solidarity. NezáleÏí to len
odo mÀa, ale aj od opozície, ale myslím si, Ïe
ãlenovia v˘boru pre európske záleÏitosti sú
veºmi erudovaní a skúsení politici, ktorí budú
maÈ záujem na korektnej spolupráci.
Ad 5. V˘bor pre európske záleÏitosti má
formálne veºmi silné postavenie, ale dôleÏitej‰ia
neÏ forma je obsah. Mali by sme sa koncentrovaÈ
na niekoºko jasn˘ch politick˘ch
priorít a nerozptyºovaÈ sa stovkami administratívnych
aktov, ktoré z hºadiska záujmov
Slovenskej republiky nemajú kºúãov˘ v˘znam.
Preto by som rád sústredil ãinnosÈ v˘boru
na sociálne a ekonomické iniciatívy,
ktoré napomáhajú väã‰ej solidarite a kohézii
v Európe. Slovensko sa môÏe do budúcnosti
presadiÈ len ako súãasÈ silnej Európy, lenÏe
táto Európa nemôÏe byÈ len o voºnom trhu, ale
musí byÈ aj o regulácii, solidarite a väã‰ej férovosti
v rozdeºovaní bohatstva. To je pre
Slovensko jediná perspektíva, ktorú si doká-
Ïem v tejto súvislosti predstaviÈ.
Ad 6. Slovensko, ako aj celá Európa, je
dnes zmietaná krízou, ktorá do veºkej miery
súvisí s povahou ekonomickej globalizácie a
krízou legitimity. Sociálne kompromisy z minulosti
boli v mnoh˘ch oblastiach vypovedané
a ºudia sa oprávnene obávajú o svoju bu-
22

V ¯ B O R Y N R
S R
dúcnosÈ. Podºa môjho názoru potrebujeme
celkom nové alternatívy, pretoÏe súãasn˘ neoliberálny
v˘voj vedie do slepej uliãky. Práve
v tak˘chto krízov˘ch obdobiach je v‰ak
oveºa väã‰í priestor pre v˘razné osobnosti,
ktoré môÏu pomenovaÈ nové vízie. Jednou z
tak˘chto vízií je napríklad ekonomická demokracia,
o ktorej pí‰em aj vo svojich filozofick˘ch
knihách. Ja osobne som presvedãen˘, Ïe
in˘ svet je moÏn˘.
Ad 7. NemôÏem hodnotiÈ zmysluplnosÈ Ïivota
na‰ich obãanov, to závisí od subjektívneho
preÏívania. Mojou úlohou je hodnotiÈ
materiálnu a sociálnu úroveÀ, v akej sa nachádzajú
a tá je podºa mÀa v mnoh˘ch prípadoch
priam katastrofálna. Príãinou sú aj neoliberálne
experimenty z minulosti, ktoré viedli k demontáÏi
sociálneho ‰tátu na Slovensku. To treba
zmeniÈ. Treba daÈ ºuìom viac sociálnych
práv. T˘ch práv, ktoré definuje aj Charta základn˘ch
práv EÚ. PretoÏe bez sociálneho zabezpeãenia
nemôÏe dlhodobo preÏiÈ ani sloboda
a demokracia. Slovensko potrebuje sociálny,
nie minimálny ‰tát. Ale na to potrebuje
rásÈ. Ak sa bude dariÈ Európe, bude sa dariÈ
aj nám. Aj preto sa domnievam, Ïe v˘bor
pre európske záleÏitosti patrí v národnej rade
momentálne k t˘m najdôleÏitej‰ím.
V˘bor NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ
Predseda Ing. Jaroslav Ba‰ka sa narodil
roku 1975 v PovaÏskej Bystrici. ·tudoval na
Îilinskej univerzite, elektrotechnickej fakulte,
ktorú roku 1998 ukonãil s ãerven˘m diplomom.
Svoju pracovnú kariéru zaãal ako projektov˘
manaÏér pre informatiku, neskôr ako
asistent riaditeºa pre ekonomiku v Matador
a.s. Púchov. V rokoch 2002 – 2006 bol poslancom
NR SR za Smer-SD a starostom obce
DohÀany. Roku 2006 – 2010 pôsobil na Ministerstve
obrany SR najskôr 2 roky na poste
‰tátneho tajomníka a neskôr ako minister obrany.
V r. 2010 – 2012 bol ako poslanec parlamentu
ãlenom v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ.
Ad 1. V rámci Národnej rady je to pre mÀa
doposiaº najvy‰‰ia zastávaná funkcia. Preto sa
k nej aj staviam s urãit˘m re‰pektom. Vo v˘bore
okrem skúsen˘ch „harcovníkov“, ktorí
okrem toho, Ïe sú dlhé roky v politike a boli
zároveÀ v exekutívnych funkciách, máme aj
veºa nov˘ch ãlenov, ktorí sa v takej hæbke
e‰te nestretli s problematikou bezpeãnosti a
obrany ‰tátu. V prvom rade chcem prispieÈ k
tomu, aby tu existovala vynikajúca komunikácia
medzi v˘borom a silov˘mi rezortmi
vnútra a obrany, resp. ‰tátnych hmotn˘ch rezerv
a kontroly odpoãúvania zloÏiek, ktoré na
to zo zákona právo majú. Ak táto komunikácia
viazne, potom nie je dostatoãne moÏné
chápaÈ poÏiadavky a návrhy jednotliv˘ch rezortov,
ão niekedy môÏe viesÈ aj k schvaºovaniu
zl˘ch zákonov. Oãakávam a pevne verím,
Ïe jednotlivé zloÏky ‰tátu spadajúce pod gesciu
v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ vytvoria
dostatoãné podmienky na oboznámenie sa s
ich fungovaním a potrebami, hlavne nov˘m
ãlenom v˘boru.
Ad 2. V politike som uÏ takmer desaÈ rokov,
ãiÏe Ïiaden nováãik. Poãas tejto doby
som mal moÏnosÈ do detailov sa oboznámiÈ s
problematikou obrany a bezpeãnosti krajiny.
Najskôr ako ‰tátny tajomník, neskôr ako minister
obrany. Posledn˘ rok a pol som bol ãlenom
v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ. Presne
viem ako funguje komunikácia medzi vládou
a parlamentom a uvedomujem si dôleÏitosÈ
takejto komunikácie.
Ad 3. Niektoré krajiny majú zvlá‰È v˘bor
pre obranu a zvlá‰È v˘bor pre bezpeãnosÈ. U
nás je to jeden v˘bor, teda problematika je naozaj
rozsiahla. V oblasti bezpeãnosti a vnútorného
poriadku je to zniÏovanie v‰etk˘ch druhov
kriminality, boj proti korupcii a závaÏnej
ekonomickej kriminalite, najmä daÀov˘m
podvodom. Do popredia sa v súãasnosti dostávajú
aj otázky kybernetickej bezpeãnosti. Budeme
oãakávaÈ návrhy ministerstva vnútra,
ktoré napomôÏu pokraãujúcemu trendu zniÏovania
dopravnej nehodovosti na cestách.
Nemenej dôleÏit˘m pre ochranu Ïivota,
zdravia a majetku obãanov zostáva dobudovanie
funkãného Integrovaného záchranného
systému na úroveÀ zodpovedajúcu súãasn˘m
európskym ‰tandardom.
Ministerstvo vnútra bude aj gestorom modernizácie
a zefektívnenia verejnej správy,
preto verím, Ïe aj nበv˘bor bude maÈ do
tohto procesu ão povedaÈ. Veºká diskusia sa
oãakáva aj pri prijímaní jedného spoloãného
volebného zákona.
Pri ozbrojen˘ch silách sa chceme zameraÈ
na plnenie medzinárodn˘ch záväzkov voãi na-
‰im partnerom a spojencom, hlavne na úãasÈ
SR v medzinárodnom krízovom manaÏmente.
Ozbrojené sily v praxi neustále ukazujú a
potvrdzujú ich nezastupiteºnú úlohu pri rôznych
Ïiveln˘ch pohromách. Aj tu budú maÈ
na‰u podporu.
âo asi najviac zaujíma v‰etky uniformované
zloÏky je ich sociálny systém. Tu budeme
podporovaÈ jeho stabilizáciu.
Nesmieme zabudnúÈ ani na fungovanie
spravodajsk˘ch sluÏieb. Po ‰kandáloch s odpoãúvaniami,
ktoré boli minul˘ rok na vojenskom
obrannom spravodajstve budeme oãakávaÈ
také zmeny, ktoré vrátia dôveryhodnosÈ
vojenskému spravodajstvu v oãiach na-
‰ich zahraniãn˘ch partnerov a spojencov. V˘bor
bude poÏadovaÈ väã‰ie kompetencie v
oblasti kontroly a moÏnosti nasadzovania informaãno-technick˘ch
prostriedkov vo v‰etk˘ch
zloÏkách, ktor˘m to je zo zákona umoÏnené.
Ad 4. Nechceme priná‰aÈ na‰e návrhy a
schvaºovaÈ ich direktívne, resp. odmietaÈ opoziãné
len preto, Ïe máme ako strana pohodlnú
väã‰inu aj v tomto v˘bore. Ku kaÏdej
zmene budem uprednostÀovaÈ odborné návrhy
s odbornou diskusiou pred straníckymi postojmi.
Ad 5. Ako predseda v˘boru pre obranu a
bezpeãnosÈ by som mal asi hovoriÈ o prioritách
obrany a bezpeãnosti. Av‰ak ako najväã‰iu
v˘zvu pre túto vládu v súãasnosti vidím to, ako
sa dokáÏe popasovaÈ s hospodárskou krízou,
vysokou nezamestnanosÈou a stlaãením rozpoãtového
deficitu na úroveÀ 3% HDP do
konca roku 2013. Potom bude aj viac peÀazí
na obranu a bezpeãnosÈ tejto krajiny.
Ad 6. Nehovoril by som o detsk˘ch chorobách
na na‰ej politickej scéne, skôr o tom, Ïe
niektorí obãania – voliãi sú nepouãiteºní. V
minulosti vzniklo viac politick˘ch strán len
preto, aby poslúÏili na jedno volebné obdobie
a dosÈ. Obãania by mali viac dôverovaÈ
etablovan˘m politick˘m stranám, ktoré uÏ
nieão pre obãanov a túto krajinu urobili, ako
niektor˘m „novotvarom“ na jedno pouÏitie.
Ad 7. âasto nav‰tevujem rôzne kúty Slovenska
a aj napriek tomu, Ïe sme rozlohou
malá krajina, vidím veºké rozdiely v Ïivotnej
úrovni obãanov. Veºké percento Ïije na hranici
chudoby. Mnoho ºudí pri‰lo o zamestnanie.
Takíto ºudia môÏu len ÈaÏko hovoriÈ o tom,
Ïe vedú dôstojn˘ a zmyslupln˘ Ïivot napæÀajúci
ich potreby. Ako som uÏ spomenul, toto
bude najÈaωia úloha pre novú vládu – podporovaÈ
vytváranie nov˘ch pracovn˘ch miest a
t˘m zabezpeãiÈ obãanom stabiln˘ príjem.
23

V ¯ B O R Y N R
24
S R
V˘bor NR SR pre zdravotníctvo
Predseda MUDr. Richard Ra‰i MPH, poslanec
NR SR za Stranu Smer-SD, b˘val˘ minister
zdravotníctva SR, Smer-SD a v súãasnosti
od r. 2010 aj primátor mesta Ko‰ice sa
narodil 2. apríla 1971 v Ko‰iciach. B˘val˘ riaditeº
Fakultnej nemocnice s poliklinikou v
Bratislave je absolventom Lekárskej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa ·afárika v Ko‰iciach,
kde sa ‰pecializoval v odbore chirurgia. Od
roku 1995 pracoval na klinike úrazovej chirurgie
v ko‰ickej fakultnej nemocnici L. Pasteura.
Ako ‰pecialista na úrazovú chirurgiu tu
pôsobil deväÈ rokov. Neskôr pôsobil tri roky
ako námestník riaditeºa pre lieãebno-preventívnu
starostlivosÈ pre chirurgické odbory. Za
riaditeºa Fakultnej nemocnice s poliklinikou
v Bratislave bol vymenovan˘ v marci 2007, z
funkcie odstúpil po vymenovaní za ministra
zdravotníctva SR. Roku 2000 – 2003 pôsobil
ako lekár Ïenského hokejového reprezentaãného
tímu. V roku 2004 získal titul Master of
Public Health na Slovenskej zdravotníckej
univerzite. Zúãastnil sa na viacer˘ch odborn˘ch
stáÏach vo Francúzsku, ·vajãiarsku, v
Spojen˘ch ‰tátoch americk˘ch a vo ·védsku.
Naìalej externe ‰tuduje biomedicínu a pôsobí
ako ãlen vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej
univerzity.
Ad 1. Mojím cieºom je, aby aj V˘bor NRSR
pre zdravotníctvo slúÏil koneãne zdravotníkom
a pacientom a nie finanãn˘m skupinám.
Medzi zdravotníkmi sa hovorí, Ïe v minulom
volebnom období boli legislatívne opatrenia
robené len v prospech zdravotnej poisÈovne
alebo v prospech jej majiteºov. V tomto období
sa práca v˘boru v˘razne zmení.
Ad 2. Moje doteraj‰ie pracovné a Ïivotné
skúsenosti budú zohrávaÈ v˘raznú úlohu, pretoÏe
zdravotníctvo poznám od piky. Pre‰iel
som cel˘m systémom: od pozície radového le-
kára cez námestníka riaditeºa v Ko‰iciach,
riaditeºa Bratislavskej univerzitnej nemocnice
aÏ po ãlena v˘boru NR SR pre zdravotníctvo
a ministra zdravotníctva.
Ad 3. Ide o veºmi citlivú legislatívu, kde sa
akékoºvek opatrenie dot˘ka priamo pacienta,
preto si myslím, Ïe dominujúcou ãinnosÈou
bude presadzovaÈ vládne návrhy, ktoré zefektívÀujú
systém, priná‰ajú v˘hody nie len
pre poskytovateºov, ale najmä pre pacientov.
Ad 4. Zdravotnícky v˘bor povaÏujem za
ãisto odborn˘ v˘bor. Myslím si, Ïe stranícke
postoje zo strany súãasnej opozície nebudú nijako
negatívne ovplyvÀovaÈ jeho prácu.
Ad 5. Pre vládu bude úplne akútne stabilizovaÈ
systém, ktor˘ bol poãas pôsobenia ministra
Uhliarika úplne finanãne zdeformovan˘.
Vytvoril legislatívne nároky pre zdravotníkov,
ktoré nie sú absolútne finanãne pokryté,
ãiÏe tento rok bude urãite aj z hºadiska
zdravotného v˘boru rokom o preÏití a o stabilizácii
systému a naprávaní deformít z pôsobenia
minulej vlády.
Ad 6. Vystihli ste to veºmi presne. V˘voj v
na‰ej politike stále podlieha detsk˘m chorobám
nevyzretosti, pretoÏe príchodom mnoh˘ch
nov˘ch ºudí do parlamentu prichádza nie
len pozitívna energia a nové my‰lienky, ale v
niektor˘ch prípadoch aj extrémne prejavy sebaprezentácie
a bezhlavé pretláãanie absolútne
nezmyslen˘ch návrhov.
E‰te bude trvaÈ niekoºko rokov, k˘m sa
staneme ‰tandardnou parlamentnou demokraciou
aj so ‰tandardn˘m správaním, ktoré
do vyspelého parlamentu patrí.
Ad 7. Îivot obyãajn˘ch ºudí je to kºúãové,
ão by malo v‰etk˘ch politikov zaujímaÈ.
Z hºadiska napæÀania ich potrieb máme urãite
v‰etci e‰te veºké rezervy a musíme sa sústrediÈ
predov‰etk˘m na sociálne slabé skupiny.
Títo ºudia na‰u pomoc potrebujú najviac.
V˘bor NR SR pre financie a rozpoãet
Predseda Ing. Daniel DuchoÀ sa narodil
29. marca 1970. Roku 1993 ukonãil ‰túdium
na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na
Národohospodárskej fakulte, odbor makroekonomické
regulovanie. V rokoch 1995 –
1998 pôsobil ako depozitár investiãn˘ch fondov
a spoloãností v âSOB, roku 2000 v RM
System Slovakia ako podpredseda predstavenstva
a námestník GR, v r. 2000 – 2002 Direct
21 ako predseda predstavenstva a riaditeº,
v r. 2003 – 2005 zastával post generálneho
riaditeºa AB Kozmetika v Bratislave. V
r. 2006 – 2008 pôsobil v Nemocnici Ministerstva
obrany ako predseda predstavenstva a
generálny riaditeº, v r. 2008 – 2010 bol ‰tátnym
tajomníkom na Ministerstve obrany SR.
Roku 2012 sa stal poslancom NR SR za stranu
Smer-SD.
Ad 1. V prvom rade si uvedomujem, Ïe ide
o nároãnú a zodpovednú funkciu, ktorej vykonávanie
si vyÏaduje rovnako zodpovedn˘
prístup. Verím, Ïe napriek jednoznaãne zlo-

V ¯ B O R Y N R
S R
Ïitej ekonomickej situácii v ktorej sa v súãasnosti
Slovenská republika nachádza bude vo
v˘bore vládnuÈ solídna atmosféra zaloÏená na
re‰pektovaní názorov jednotliv˘ch ãlenov
v˘boru.
Ad 2. Posledn˘ch niekoºko rokov som pôsobil
v topmanaÏmente viacer˘ch spoloãností,
resp. vo vysokej ‰tátnej funkcii. Prakticky
kaÏdodenne som rozhodoval o procesoch a
ãinnostiach, ktoré mali zásadn˘ vplyv na chod
spoloãnosti. V tomto kontexte práve rozhodovanie
o finanãn˘ch aspektoch riadenia spoloãnosti
patrilo medzi moje najdôleÏitej‰ie zodpovednosti.
Ad 3. V‰etky oblasti a ãinnosti v˘boru pre
financie a rozpoãet povaÏujem za rovnako dôleÏité.
âi ide o prerokovanie vládnych návrhov
zákonov, poslaneck˘ch návrhov zákonov,
ale aj prerokovanie rôznych medzinárodn˘ch
zmlúv a informácií zameran˘ch na rozpoãtovú
politiku. Rovnako dôleÏitá je aj kontrolnú
ãinnosÈ zameranú na tvorbu ‰tátneho
rozpoãtu, resp. kontrolu bankového sektora a
finanãného trhu. Práve v súvislosti s kontrolnou
a monitorovacou ãinnosÈou bude najdôleÏitej‰ie
zistiÈ celkové dôsledky a dopady
absolútneho zlyhania pri zavádzaní daÀového
informaãného systému, ktorého sme boli
svedkami uplynulé mesiace.
Ad 4. Z môjho pohºadu je dôleÏité, aby sa
stranícky postoj a politické rozhodnutia utvárali
na základe odborn˘ch názorov a vyjadrení.
Tak˘to postoj budem preferovaÈ, pri re‰-
pektovaní hodnôt a postojov strany Smer-
SD.
Ad 5. Je urãite viacero oblastí a tém, ktoré
moÏno jednoznaãne oznaãiÈ za prioritné. Ak
hovoríme o ekonomickom v˘voji krajiny tento
odráÏa jednak v˘sledok obrovského tempa
zadlÏovania Slovenskej republiky poãas
pôsobenia predchádzajúcej vlády, najmä v
prvom ‰tvrÈroku 2012, ako aj súãasnú zloÏitú
situáciu krajín európskej únie, resp. eurozóny.
Ekonomiky vykazujú minimálne tempo
rastu pri prehlbaujúcom sa zadlÏovaní. Aj
preto je dôleÏité, aby Slovenská republika
zaãala ihneì s úsporn˘mi opatreniami verejn˘ch
v˘davkov. Cieº stlaãiÈ deficit verejn˘ch
financií pod 3 % HDP do konca r. 2013 je jednoznaãn˘.
Na druhej strane je dôleÏitou úlohou
hospodárskej politiky ‰tátu vytváraÈ priaznivé
investiãné a podnikateºské prostredie,
ão v koneãnom dôsledku prinesie zv˘‰ené
príjmy do ‰tátneho rozpoãtu cez daÀové za-
ÈaÏenie. Za rovnako dôleÏité, najmä z pohºadu
perspektívy, pokladám dôraznej‰iu orientáciu
Slovenska do oblastí priemyslu s vy‰‰ou
pridanou hodnotou ako napr. inovatívne technológie,
informatika, ale aj technológie zvy-
‰ujúce kvalitu Ïivotného prostredia.
Ad 6. Osobne sa nepovaÏujem za ãloveka
s veºk˘mi politick˘mi skúsenosÈami. Napriek
tomu si myslím, Ïe politická scéna na Slovensku
sa vyvíja rovnako ako sa vyvíja celá
spoloãnosÈ v krajine. Je dôleÏité, aby do politiky
vstupovali vyzreté osobnosti s vysok˘mi
morálnymi hodnotami, ktor˘ch základn˘
cieº bude v prvom rade zastupovaÈ záujmy obãanov.
Ad 7. Îivot kaÏdého jednotlivca ovplyvÀuje
mnoÏstvo faktorov, materiálne zabezpeãenie
nevynímajúc. Je prirodzené, Ïe ºudia ktorí
musia neustále rie‰iÈ problémy uspokojenia
základn˘ch Ïivotn˘ch potrieb sa môÏu ãasom
dostaÈ do istej frustrácie a Ïivotného pesimizmu.
To ale neznamená, Ïe ºudia Ïijúci v
materiálnom dostatku Ïijú zmyslupln˘ Ïivot.
Je na kaÏdom z nás, aby si urãil, ktoré sú tie
pravé hodnoty v Ïivote a ão dáva Ïivotu skutoãn˘
zmysel.
V˘bor NR SR pre pôdohospodárstvo
a Ïivotné prostredie
Predseda Prof. RNDr. MikulበHuba, CSc.
(1954), civiln˘m povolaním vedeck˘ pracovník
a vysoko‰kolsk˘ pedagóg, obãiansky aktivista,
komentátor a kritik verejného Ïivota,
autor, publicista a editor. PríleÏitostn˘ politik,
alebo skôr verejn˘ ãiniteº. Notorick˘ nestraník.
Îenat˘. Otec troch detí.
Ad 1. Na jednej strane s pokorou, lebo
problematika pôdohospodárstva a Ïivotného
prostredia je nesmierne ‰iroká a nároãná (aj
keì si to väã‰ina ºudí vrátane politikov, neuvedomuje).
Navy‰e, obrovská je aj európska
agenda v tejto oblasti, ão najlep‰ie vedia kolegovia
pôsobiaci vo V˘bore NR SR pre európske
záleÏitosti. Na druhej strane som rád,
Ïe budem môcÈ pôsobiÈ práve v tejto oblasti,
lebo mi je odborne najbliωia, keìÏe problematikou
Ïivotného prostredia a krajiny sa
profesionálne zaoberám 30 rokov a dobrovoºne
e‰te o nejak˘ch pár rokov dlh‰ie. Navy‰e,
parlamentn˘ v˘bor s takmer identickou náplÀou
som viedol v rokoch 1990 – 1992. V
tom istom ãase som bol aj ãlenom Federálneho
v˘boru pre Ïivotné prostredie, v rokoch
1991 – 1993 som bol prv˘m predsedom Rady
·tátneho fondu kultúry Pro Slovakia a v rokoch
1989 – 1993 aj predsedom Slovenského
zväzu ochrancov prírody a krajiny.
Ad 2. âiastoãne na túto otázku odpovedám
uÏ v predchádzajúcej odpovedi. Od r. 1978
som zamestnan˘ na akademickom pracovisku,
kde sa zaoberám problematikou Ïivotného
prostredia a krajiny (vrátane krajiny poºnohospodárskej
a lesnej). Od polovice sedemdesiatych
rokov minulého storoãia pôsobím
v rôznych funkciách vo sfére dobrovoºnej
ochrany prírody, krajiny a Ïivotného prostredia
doma i v medzinárodnom kontexte. Od
r. 1990 sa aktívne zúãastÀujem na kºúãov˘ch
európskych a svetov˘ch summitoch, venovan˘ch
Ïivotnému prostrediu a trvalo udrÏateºnému
rozvoju. Predná‰al som takto zamerané
predmety na na‰ich i zahraniãn˘ch univerzitách
Predpokladám, Ïe sa budem venovaÈ
podobnej odbornej i obãianskej problematike
ako doteraz, len in˘mi prostriedkami, s in˘mi
moÏnosÈami a s inou zodpovednosÈou.
Nemenej, ako na vlastné vzdelanie a skúsenosti,
sa spolieham na okruh poradcov z akademickej,
mimovládnej i praktickej sféry,
ktor˘mi sa plánujem obklopiÈ a s ktor˘mi
plánujem systematicky spolupracovaÈ. A napokon,
ale nie na posednom mieste, budem
maÈ vo v˘bore dvoch kolegov, z toho jedného
vo funkcii podpredsedu.
Ad 3. T˘ch problémov sú desiatky, ale nad
v‰etk˘mi sú hodnoty, ktor˘mi sa riadime a
vzorce ná‰ho správania a rozhodovania, ktoré
od svojich hodnotov˘ch orientácií a preferencií
odvodzujeme.
·írenie t˘chto hodnôt – zhmotnen˘ch napr.
v princípoch udrÏateºného spôsobu Ïivota,
ktoré prijala slovenská vláda i parlament práve
pred 10 rokmi – povaÏujem za svoju prioritnú
úlohu. KeìÏe budeme ãeliÈ stále väã-
‰ej kríze, problémom a v˘zvam, bude stále dôleÏitej‰ie
správaÈ sa v súlade s prírodou, a nie
bojovaÈ proti nej (príkladom za v‰etky sú po-
25

V ¯ B O R Y N R
S R
vodne). Budem sa snaÏiÈ svojich kolegov a kolegyne
v parlamente i vo vláde presvedãiÈ o
tom, Ïe stále rastúcemu zadlÏovaniu ãelíme
nielen vo sfére ekonomickej, sociálnej a kultúrnej,
ale aj environmentálnej a etickej a Ïe
je na‰ou prvoradou povinnosÈou to zadlÏovanie
na úkor budúcich generácií zastaviÈ. Nedá
sa to zo dÀa na deÀ, ale je to treba prijaÈ ako
celospoloãenskú prioritu a urobiÈ v‰etko, ão
je v na‰ich silách, aby sme i‰li správnym, a
nie opaãn˘m smerom. Ale konkrétnej‰ie: musíme
v prvom rade zastaviÈ barbarstvo, ktoré
sa u nás rozmohlo vo vzÈahu k prírode, krajine,
kultúrnemu dediãstvu, verejn˘m priestorom
a ìal‰ím celospoloãensk˘m hodnotám. Je
to nesmierne nebezpeãn˘ a krátkozrak˘ trend,
ktorému sa musíme vzoprieÈ. StotoÏÀujem sa
s v˘rokom Václava Havla, Ïe zachovanie tváre
a du‰e na‰ej krajiny je nበnajvy‰‰í strategick˘
záujem, e‰te dôleÏitej‰í ako na‰e ãlenstvo
v EÚ a NATO. Zákony vo sfére Ïivotného
prostredia nie sú aÏ také zlé, len sa ãasto
beztrestne obchádzajú a devalvujú sa praxou
v˘nimiek a nekompetentn˘ch rozhodnutí v
rozpore s literou, ãi duchom zákona. DôleÏité
posty obsadzujeme na základe straníckeho
a kamarátskeho kºúãa a nemilosrdne sa zbavujeme
zásadov˘ch odborníkov, akoby sme
ich mali nazvy‰. Potom sa ãudujeme, Ïe nemá
kto robiÈ dobré zákony, koncepcie a rozhodnutia.
A e‰te konkrétnej‰ie k t˘m prioritn˘m
problémom (v poradí, ktoré nemusí zodpovedaÈ
ich dôleÏitosti): zanedbávaná environmentálna
v˘chova a vzdelávanie, zmena klímy,
devastácia prírody, redukcia biodiverzity,
bezcitné zaobchádzanie so zeleÀou, fragmentácia
a pustnutie krajiny, povodne, v˘voz
na‰ich lesov do zahraniãia, erózia pôdy, záber
kvalitn˘ch poºnohospodárskych pôd na
v˘stavbu, hromadiace sa odpady v‰etkého
druhu: od komunálnych aÏ po jadrové, environmentálny
dlh z minulosti, povrchová ÈaÏba
surovín nebezpeãn˘mi metódami, malá
energetická efektívnosÈ, absentujúca zelená
ekonomika, zniÏovanie kvality Ïivota v mestách,
kríza poºnohospodárstva a potravinárstva,
problematická dotaãná politika. Medzi
v˘zvy patrí aj medzinárodná spolupráca, nová
·tátna environmentálna politika, Spoloãná
poºnohospodárska politika, dodrÏiavanie medzinárodn˘ch
dohovorov a niekoºko desiatok
ìal‰ích akútnych problémov˘ch okruhov.
Ad 4. Neviem, ãi dobre rozumiem tejto
otázke, ale ako celoÏivotn˘ nestraník ani presne
neviem, ako sa majú presadzovaÈ stranícke
záujmy. To, samozrejme, neznamená, Ïe
nemám svoje presvedãenie, filozofiu, hodnoty
a zásady, ktoré sú niekedy oveºa striktnej-
‰ie, neÏ akékoºvek stranícke príkazy. TakÏe,
neraz budem musieÈ polemizovaÈ a hºadaÈ
kompromisy sám so sebou. Samozrejme, aj
my, nezávislé osobnosti, sme i‰li do volieb so
spoloãn˘m struãn˘m programom. V oblasti,
ktorej sa prioritne venujem a chcem venovaÈ
aj v NR SR, som mal navy‰e aj oveºa podrobnej‰í
individuálny volebn˘ program, ktor˘
oslovil neãakane veºa voliãov. Verím, Ïe ‰tatút
nestraníka mi pomôÏe lep‰ie presadzovaÈ
odborné názory vo veciach, ktoré sa t˘kajú celej
spoloãnosti, a nie len ãlenov a prívrÏencov
niektorej strany – hoci aj víÈaznej.
Ad 5. OpäÈ, uÏ veºa na túto tému odznelo.
Zmena, ktorej ãelíme, má fatálnu, globálnu a
paradigmatickú povahu. Dá sa prijaÈ aj pasívna
rola, Ïe malé Slovensko toho veºa nezmení,
a preto sa bude riadiÈ t˘m, ão povedia v
Bruseli, Moskve, Washingtone ãi Pekingu –
hlavne aby sme sa mali dobre tu a teraz a „po
nás potopa“. Ja to vnímam úplne inak: na‰a
povinnosÈ, ako ãlena elitn˘ch klubov s názvom
EÚ ãi OECD, je prichádzaÈ na medzinárodnú
scénu s pozitívnymi iniciatívami,
správaÈ sa proaktívne a myslieÈ aj na druh˘ch,
ktorí sú na tom oveºa hor‰ie, ako my.
Robia to Dáni, Fíni i Nóri, ktorí sú poãtom
obyvateºov rovnako „malí“, ako my, ale zároveÀ
sú svetoví.
Ad 6. Súhlasím s oboma diagnózami, hoci
podºa vás sa zrejme vzájomne vyluãujú. Zjavné
sú slabiny, ktoré spomínate i niektoré ìal-
‰ie – napríklad pasca, do ktorej sa politici dostávajú
nesplniteºn˘mi sºubmi a voliãi t˘m, Ïe
t˘mto sºubom nielen veria, ale ich od politikov
dokonca vyÏadujú, z ãoho vzniká zaãarovan˘
kruh, gordick˘ uzol, ktor˘ môÏe roz-
ÈaÈ len nová revolúcia – systémová zmena
zdola, alebo líder typu Winstona Churchilla,
ktorého budeme voliÈ práve preto, Ïe nám
sºúbi len pot a slzy. Samozrejme, nie ako cieº,
ale ako cestu z krízy. Skrátka, k˘m sa budú
politici a voliãi toãiÈ v tomto zaãarovanom
kruhu, kríza okolo nás i v nás sa bude neustál
prehlbovaÈ. ALE: je pravda aj to, Ïe to nie
je len slovenské ‰pecifikum.
Ad 7. Nechcem generalizovaÈ. Na‰Èastie
okolo nás Ïije stále dosÈ ºudí, ktorí Ïijú dôstojn˘
a zmyslupln˘ Ïivot. Myslia nielen na seba,
ale aj na druh˘ch. Správajú sa ‰etrne voãi prírode
i blíÏnym. Bez ohºadu na to, Ïe majú neraz
podpriemerné príjmy a nároãné Ïivotné
podmienky. Ale celkov˘ trend je, obávam sa,
skôr opaãn˘: rastie v nás pocit, Ïe Ïijeme nedôstojne,
uponáhºane, zo dÀa na deÀ, stádovito,
bez hlb‰ieho zmyslu, pocitu kontinuity
a viery v nieão, ão nás presahuje. Presne takto
nás formuje väã‰ia médií, reklamy, investorov,
úradníkov i politikov. Akoby t˘m, ktorí
majú v rukách páky moci a masovej manipulácie,
nezáleÏalo na niãom viac, ako na
tom, ako urobiÈ z nás nesvojprávne bytosti,
bezduch˘ch konzumentov, infantiln˘ch voliãov
a rezignovan˘ch, pasívnych „pseudoobãanov“.
SnaÏíme sa tomu ãeliÈ rastúcim individualizmom,
egoizmom a únikom do virtuálneho
sveta, ão je tieÏ cesta do slepej uliãky.
Ak je toto moje videnie ná‰ho sveta správne,
ako z toho von? To keby som vedel, tak
si rovno môÏem ísÈ pre Nobelovu cenu! Ale
z vlastnej skúsenosti viem, Ïe jedna z vecí,
ktorá pôsobí ako ãarovn˘ prútik, je pozitívny,
dôveryhodn˘ kultúrny vzor vo va‰ej blízkosti.
Ak budeme my, politici, tak˘mito vzormi,
potom si svoje platy zaslúÏime.
Ústavnoprávny v˘bor NR SR
Predseda JUDr. Róbert Madej sa narodil
3. januára 1981 vo Zvolene. Po vy‰tudovaní
na Gymnáziu ª. ·túra vo Zvolene bol v roku
1999 prijat˘ na Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Vysoko‰kolské magisterské ‰túdium
ukonãil v roku 2004. V roku 2006 absolvoval
rigoróznu skú‰ku a bol mu udelen˘ titul JUDr.
Od roku 2006 je extern˘m doktorandom na
Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa
·afárika v Ko‰iciach.
Poslancom Národnej rady Slovenskej republiky
je od roku 2002 keì vyhral súÈaÏ strany
Smer-SD o poslanca, ktorú vyhlásila táto politická
strana pre ‰tudentov vysok˘ch ‰kôl. Dostal
sa tak na kandidátku tejto politickej strany
vo voºbách v roku 2002.
V rokoch 2002 – 2006 bol ãlenom Ústavnoprávneho
v˘boru NR SR. V rokoch 2006 –
2010 bol ãlenom V˘boru pre sociálne veci a
b˘vanie, Mandátového a imunitného v˘boru
NR SR a V˘boru na preskúmavanie rozhodnutí
NBÚ. V rokoch 2010 – 2012 bol ãlenom
26

V ¯ B O R Y N R
S R
Ústavnoprávneho v˘boru. V súãasnosti je
predsedom Ústavnoprávneho v˘boru a ãlenom
V˘boru na preskúmavanie rozhodnutí
NBÚ.
Pôsobí aj ako advokát zapísan˘ v zozname
advokátov Slovenskej advokátskej komory
(od 1. januára 2008).
Ad 1. Ústavnoprávny v˘bor má v parlamente
veºmi v˘znamnú úlohu, pretoÏe prerokúva
kaÏd˘ návrh zákona. MoÏno povedaÈ, Ïe
ide o jeden z najdôleÏitej‰ích v˘borov. Preto
to bola pre mÀa veºká v˘zva participovaÈ na
riadení tohto v˘boru. Bol by som rád, keby
Ústavnoprávny v˘bor bol úspe‰n˘ pri skvalitÀovaní
legislatívy na Slovensku.
Ad 2. Bol som ãlenom Ústavnoprávneho
v˘boru NR SR v rokoch 2002 aÏ 2006. Po
men‰ej prestávke, pôsobení vo V˘bore pre sociálne
veci, som bol od roku 2010 opäÈ zaraden˘
do Ústavnoprávneho v˘boru. Pri svojej
práci vyuÏívam aj poznatky z právnej praxe
a z mojej úãasti na mnoh˘ch pojednávaniach
na súdoch. Myslím si, Ïe je dobré poznaÈ justíciu
aj z pohºadu kaÏdodennej rozhodovacej
ãinnosti a to sa mi, verím, podarilo.
Ad 3. Ústavnoprávny v˘bor prerokúva kaÏd˘
návrh zákona v parlamente. Má neodmysliteºnú
funkciu pri preventívnej kontroly
Predseda JUDr. Daniel Lip‰ic sa narodil
8. júla 1973 v Bratislave. Právnickú fakultu
Univerzity Komenského v Bratislave absolvoval
v roku 1996. V roku 1994 sa zúãastnil na
‰tudijn˘ch pobytoch na Georgetown University
Law Center vo Washingtone a na University
of Minnesota Law School v americkom Mineapolise.
V rokoch 1997 a 1998 absolvoval
postgraduálne ‰túdium postupne na Právnickej
fakulte UK v Bratislave, kde sa zdokona-
ºoval v odbore ústavného práva a na Harvard
Law School v Cambridge (USA). V rokoch
1996 – 1997 pracoval v Poradenskom stredisku
pre slovenské podniky a banky. Po základnej
vojenskej sluÏbe pracoval v roku 1998 v advokátskej
kancelárii JUDr. Ernesta Valka v
Bratislave. V rokoch 1998 – 2002 pôsobil vo
funkcii vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti
SR. V r. 2002 – 2006 zastával post
podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti
SR, V r. 2006 – 2010 bol poslancom NR SR, v
r. 2010 – 2012 zastával post ministra vnútra
SR. Po predãasn˘ch voºbách 2012 bol opätovne
zvolen˘ za poslanca NR SR za KDH.
Ad 1. V tomto období bude jednou z kºúãov˘ch
tém otázka reorganizácie, ale aj zv˘-
‰enia kontroly spravodajsk˘ch sluÏieb, uÏ v
minulom období boli pripravené viaceré va-
ústavnosti. Dbá teda o to, aby zákony prerokúvané
v NR SR boli v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky. V˘bor v neposlednom
rade prispieva aj k tomu, aby schválené zákony
boli na vysokej legislatívnej úrovni.
Ad 4. Za doteraj‰ích desaÈ rokov môjho pôsobenia
v Národnej rade Slovenskej republiky
som sa v rámci svojej legislatívnej ãinnosti
snaÏil presadzovaÈ odborné postoje. Pri parlamentnej
demokracii je legitímne zastávaÈ súãasne
aj politické názory, s ktor˘mi sa poslanec
uchádzal o dôveru obãanov vo voºbách.
Myslím si, Ïe vÏdy je moÏné nájsÈ správnu
rovnováhu a prezentovaÈ vyváÏen˘ postoj
re‰pektujúci záväzok svojim voliãom, ktor˘
bude súãasne na vysokej odbornej úrovni.
Vzájomn˘m vzÈahom medzi vládnucim Smerom-SD
a opozíciou, budeme hºadaÈ vÏdy na
základe vzájomného re‰pektu.
Ad 5. Prioritou bude zmierniÈ dopady krízy
na ºudí. Súãasne je potrebné konsolidovaÈ
verejné financie a pre rok 2013 pripraviÈ rozpoãet
tak, aby deficit neprekroãil 3 % HDP.
Potrebujeme zníÏiÈ mimoriadne vysokú nezamestnanosÈ
mlad˘ch ºudí. âo sa t˘ka justície,
je nevyhnutné zv˘‰iÈ vymoÏiteºnosÈ práva, a
to zr˘chlením súdnych konaní, zmenou procesn˘ch
predpisov a zavedením elektronizácie
súdnictva. Sú to nároãné úlohy, ale verím,
Ïe ich nová vláda dokáÏe splniÈ.
Ad 6. Po desiatich rokoch v parlamente mô-
Ïem skutoãne porovnávaÈ. V˘voj v ºavej ãasti
politického spektra viedol k ‰tandardizácii,
zluãovaniu strán, resp. k pristúpeniu men-
‰ích strán k Smeru-SD. Smer-SD sa tak stal
‰tandardn˘m a stabiln˘m politick˘m subjektom,
ako ktorákoºvek re‰pektovaná sociálnodemokratická
strana v Európe. V pravej
ãasti spektra sme svedkami roztrie‰tenosti,
rozdrobenosti a mnoh˘ch vzájomn˘ch svárov.
E‰te dlho potrvá, k˘m budeme maÈ v pravej
ãasti spektra pokojnej‰ie prostredie.
Ad 7. Prajem ºuìom na Slovensku, aby sa
im darilo, aby boli zdraví a aby ich vÏdy napæÀala
práca, ktorú robia. Úlohou politickej reprezentácie
je vytvoriÈ podmienky preto, aby
mohla rásÈ Ïivotná úroveÀ, a aby sa pomohlo
t˘m slab‰ím, ktorí pomoc od ‰tátu prirodzene
oãakávajú. Budeme musieÈ vyviesÈ Slovensko
z krízy, ktorá môÏe trvaÈ e‰te veºmi
dlho. Popri tom v‰ak musíme hºadaÈ v‰etky
spôsoby na to, aby sa ºudom Ïilo lep‰ie, aby
bolo viac práce, aby sa cítili bezpeãnej‰ie a v
neposlednom rade, aby ‰tát rie‰il ich problémy
a spory spravodlivo a r˘chlo.
Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor NR SR
pre kontrolu ãinnosti SIS
rianty, ktoré mali zdôrazniÈ kontrolnú úlohu
parlamentu, vo vzÈahu k spravodajsk˘m sluÏbám.
Mojou predstavou bolo, aby boli urãení
dvaja poslanci, jeden za vládu druh˘ za
opozíciu, ktorí by mali moÏnosÈ reálnej‰ie
kontrolovaÈ spravodajské sluÏby eventuálne
ísÈ aj do väã‰iny Ïiv˘ch spisov, pokiaº by títo
poslanci mali bezpeãnostnú previerku na stupeÀ
prísne tajné alebo by mali povinnosÈ pravidelne
prechádzaÈ polygrafick˘m vy‰etrením
aby nebolo podozrenie z úniku informácií.
TakÏe to bude kºúãová úloha v˘boru, aby
bol vytvoren˘ priestor na diskusiu jednak o
reorganizácii spravodajsk˘ch sluÏieb, ale aj o
zv˘‰enej kontrole parlamentn˘ch kontroln˘ch
v˘borov.
Ad 2. Veºkú ãasÈ svojho profesijného Ïivota
som venoval práve oblasti bezpeãnosti a
spravodlivosti s ãím samozrejme súvisí aj
pôsobenie spravodajsk˘ch sluÏieb, takÏe si
myslím, Ïe moje skúsenosti v exekutíve na
ministerstve spravodlivosti a ministerstve
vnútra môÏu byÈ pre mÀa veºk˘m prínosom aj
pri formulovaní hlavn˘ch v˘ziev, ktoré ãakajú
v˘bor na kontrolu SIS.
Ad 3. Problém, ktor˘ povaÏujem za dominantn˘,
je práve stanoviÈ kºúãové mechanizmy
jednak preto, Ïe riziko vyuÏívania a zneu-
Ïívania spravodajsk˘ch sluÏieb rezonuje na
Slovensku 20 rokov, ale aj preto, aby to rie-
‰enie bolo vyváÏené. Samozrejme, Ïe nie je
prípustné, aby dohºad nad utajovan˘mi skutoãnosÈami,
nad tajnou sluÏbou mal cel˘ parlament,
cel˘ v˘bor, lebo tam je to riziko straty
a úniku informácií, by bolo mimoriadne
veºké. Treba nájsÈ rie‰enie, ktoré bude vybalancované,
ktoré umoÏní, aby spravodajská
27

V ¯ B O R Y N R
S R
ãinnosÈ bez problémov pokraãovala ìalej bez
úniku informácií, ale na druhej strane umoÏní
aj reálnu efektívnu kontrolu, pokiaº bude
podozrenie z moÏného zneuÏitia.
Ad 4. Myslím si, Ïe vo vzÈahu ku kontrolnej
funkcii v˘boru a k moÏnosti jeho iného nastavenia
to nebude vecou koaliãno-opoziãn˘ch
sporov, myslím Ïe to bude skôr platforma
na hºadanie spoloãného rie‰enia, takÏe to
by som nevidel ako problém, ktor˘ by mal vyslovene
nejaké stranícke konotácie.
Ad 5. Je to pomerne ‰iroká otázka, samozrejme,
Ïe dominantnou témou bude otázka
krízy, rie‰enie ekonomick˘ch, sociálnych problémov,
finanãnej stabilizácie celej krajiny, ale
Predseda Ing. Martin Fecko sa narodil
8. októbra 1962. ·túdium na Vysokej ‰kole
poºnohospodárskej v Nitre, Agronomická fakulta
ukonãil ako inÏinier – meliorátor roku
1985. Postgraduálnym ‰túdiom v rokoch 1988
– 1990 pokraãoval na Slovenskej vysokej ‰kole
technickej Bratislava, deta‰ované pracovisko
Banská Bystrica, v odbore Ekologizácia
hospodárenia. V r. 1987 – 1991 pôsobil ako
projektant, Pôdohospodársky projektov˘ ústav
Bratislava, poboãka Pre‰ov, v r. 1991 – 1996
ako vedúci odborn˘ referent – ‰pecialista pre
pozemkové úpravy, Ministerstvo poºnohospodárstva
a v˘Ïivy SR, Pozemkov˘ úrad Pre-
‰ov, do r. 2004 bol na Krajskom úrade Pre-
‰ov. Od r. 2004 pôsobil ako odborn˘ radca na
Krajskom pozemkovom úrade v Pre‰ove. Po
predãasn˘ch voºbách 2012 bol zvolen˘ za poslanca
NR SR za Hnutie OªaNO.
Ad 1. S Osobitn˘m kontroln˘m v˘borom
na kontrolu ãinnosti Národného bezpeãnostného
úradu som doteraz/zatiaº prichádzal do
kontaktu ako poslanec v rámci vykonávania
svojej parlamentnej práce. Predmetná agenda
bola takisto súãasÈou programu schôdzí Národnej
rady. Preto v rámci prípravy na prerokovanie
t˘chto bodov programu som získal
aj toho, ão sa opakuje uÏ niekoºko rokov, Ïe
ºudia na Slovensku majú pocit, Ïe ch˘ba taká
elementárna slu‰nosÈ a spravodlivosÈ, Ïe nie
ºudia, ktorí re‰pektujú zákony, slu‰ne Ïijú a
vychovávajú svoje deti, ale skôr tí, ktorí tie
zákony nere‰pektujú, podvádzajú, kradnú,
klamú, majú navrch, a to je problém nielen
ãisto spravodlivosti vo forme justície, ale aj
v oblasti sociálnej ekonomickej, a to je téma,
ktorá je na Slovensku viditeºná niekoºko rokov
a myslím, Ïe v ãase krízy je vhodná doba
tú tému rie‰iÈ, ale nie slovami ako to doposiaº
mnohí predstierali, ale hlavne skutkami.
Ad 6. Myslím si, Ïe ch˘ba vízia. Svet sa
zmenil od krízy v roku 2008 a myslím si, Ïe
relevantné politické strany nemajú víziu pre
na‰u spoloãnosÈ, pre zmenu situácie vo svete
a v Európe, a to je aj v˘zva pre mÀa a mojich
kolegov, sformulovaÈ takúto víziu, ktorá
bude pre Slovensko a jeho obãanov.
Ad 7. Za najväã‰í problém Slovenska povaÏujem
skutoãnosÈ, Ïe tu ch˘ba elementárna
spravodlivosÈ aj vo vzÈahu k ºuìom, ktorí
vedú beÏn˘ Ïivot a snaÏia sa ho viesÈ dôstojn˘m
spôsobom a ãasto sú predmetom ‰ikany
zo strany ‰tátu, zamestnávateºov ãi monopolov,
a to si myslím, Ïe bude najväã‰ia v˘zva,
ak˘m spôsobom ºuìom zabezpeãiÈ slu‰n˘ Ïivot,
kde budú maÈ navrch oni, a nie polomafiáni,
gauneri a podobné existencie.
Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor NR SR
pre kontrolu ãinnosti NBÚ
urãité/minimálne základné predstavy o problematike
Národného bezpeãnostného úradu.
Pozícia predsedu v˘boru si vyÏaduje roz-
‰íriÈ a doplniÈ tie doteraj‰ie podrobn˘m na‰tudovaním
problematiky.
Ad 2. Tak, ako vo v‰etkom, ão robím, vyuÏijem
ich aj na tomto poste. Budem sa sna-
ÏiÈ, aby som prostredníctvom nich pozitívne
ovplyvnil fungovanie a profesionálnu ãinnosÈ
samotného v˘boru.
Ad 3. Predov‰etk˘m sa potrebujem e‰te
podrobnej‰ie a detailnej‰ie oboznámiÈ s danou
problematikou, agendou v˘boru a jeho doteraj‰ou
ãinnosÈou. Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe
Národn˘ bezpeãnostn˘ úrad bude maÈ nového
riaditeºa, chcem iniciovaÈ pracovné stretnutie
a prerokovaÈ s ním práve aj túto otázku.
K vyprofilovaniu dominantnej problematiky
v parlamentnej práci by mohla prispieÈ aj
vzájomná spolupráca s V˘borom na preskúmavanie
rozhodnutí NBÚ.
Ad 4. Myslím si, Ïe agenda Osobitného
kontrolného v˘boru na kontrolu ãinnosti NBÚ
svojím charakterom bude skôr predmetom
zhody koalície a opozície ako priestorom na
hºadanie kompromisov alebo nebodaj „trecou
plochou“ koaliãn˘ch a opoziãn˘ch poslancov.
Mám záujem o kon‰truktívny prístup na rokovaniach
v˘boru, hºadanie názorovej zhody
obidvoch strán.
Ad 5. V odpovedi na túto otázku by som
vychádzal a stotoÏnil sa s volebn˘m programom
hnutia OBYâAJNÍ ªUDIA a nezávislé
osobnosti. PovaÏujeme za nevyhnuté pokraãovaÈ
v úsilí o zv˘‰enie transparentnosti pri
nakladaní s verejn˘mi prostriedkami, ozdravenie
verejn˘ch financií, zvy‰ovanie efektivity
verejnej správy, vymáhateºnosti práva,
spravodlivosti, bezpeãnosti, v podpore podnikateºského
prostredia, zamestnanosti, boja
proti korupcii.
Budeme podporovaÈ v‰etky kroky smerujúce
k zastaveniu korupcie, k transparentnému
a efektívnemu v˘konu verejnej moci, vymáhateºnosti
práva a zniÏovaniu administratívnej
záÈaÏe, zodpovednému nakladaniu s
verejn˘mi zdrojmi a nezadlÏovaniu budúcich
generácií, budovaniu vzdelanostnej spoloãnosti
a efektívneho ‰kolstva, zlep‰ovaniu podnikateºského
prostredia s cieºom zabezpeãiÈ
hospodársky rast a zníÏenie nezamestnanosti,
efektívnemu a spravodlivému daÀovému a
odvodovému systému, ktor˘ netrestá úspe‰-
n˘ch, ale je zároveÀ solidárny s nízko príjmov˘mi
skupinami obyvateºstva, roz‰irovaniu
priestoru pre súkromné aktivity a iniciatívy
jednotlivcov a organizácií, rozvoju obãianskej
spoloãnosti a tretieho sektora, ochrane tradiãn˘ch
hodnôt, rodiny, kultúrneho a prírodného
dediãstva.
Ad 6. Povedal by som, Ïe z kaÏdého nieão
a vzhºadom na predãasné voºby k obvykl˘m
nie. Urãite by kaÏd˘ privítal stabilnú politickú
scénu sústredenie sa predov‰etk˘m na rie-
‰enie váÏnych celospoloãensk˘ch problémov.
Ad 7. Ako obyãajn˘ ãlovek, za ktorého sa
stále povaÏujem, navy‰e zastupujúci hnutie s
t˘mto slovom vo svojom názve, skôr nie ako
áno. Aj preto som sa rozhodol uÏ po druh˘krát
uchádzaÈ sa o dôveru ºudí a pokúsiÈ sa ako
poslanec pokiaº moÏno ão najviac posunúÈ Ïivot
obyãajn˘ch ºudí na Slovensku k hodnotám,
na ktoré sa p˘tate. Nerád odchádzam od
nedokonãenej roboty, preto verím, Ïe teraz na
to budem maÈ celé volebné obdobie.
28

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Nová vláda má ‰ancu
zosúladiÈ odpadovú
legislatívu SR s európskou
Aj v záujme zlep‰enia ekonomiky Slovenska
Nová vláda ma ‰ancu dokázaÈ to, ão sa nepodarilo predchádzajúcim vládam – nastaviÈ odpadovú
legislatívu tak, aby motivovala v˘robcov aj spotrebiteºov ku korektnému nakladaniu s odpadom.
V˘znamná skupina povinn˘ch osôb z radu v˘robcov, dovozcov a distribútorov elektrozariadení sa uÏ dlhodobo snaÏí
o vytvorenie legislatívy spravodlivej pre v‰etky subjekty odpadového hospodárstva vrátane nich samotn˘ch. Povinné
osoby sú totiÏ subjektmi, ktoré sú v celej EÚ jediné zodpovedné za svoje v˘robky od ich v˘voja, v˘roby cez predaj,
servis aÏ po nakladanie s odpadom z nich. Nov˘ zákon o odpadoch mal byÈ hotov˘ do konca roka 2011 s ambíciou
odstrániÈ v‰etky nedostatky, ktoré nám dosiaº Európska komisia vyt˘kala z dôvodu nedostatoãn˘ch ãi nesprávnych
transpozícií európskej legislatívy. Finálny návrh nie je stále k dispozícii. Termín pre transpozíciu európskej
rámcovej smernice o odpadoch do národnej legislatívy bol pritom uÏ v decembri 2010. Slovensku dnes preto hrozia
od EÚ sankcie. Zástupcov v˘znamn˘ch kolektívnych organizácií zastupujúcich v˘robcov a dovozcov
mnoh˘ch národn˘ch a nadnárodn˘ch znaãiek sme sa preto op˘tali...
âo by mala podºa vás nová vláda v oblasti
odpadového hospodárstva v prvom rade
urobiÈ?
Peter Valent, ENVIDOM: Nová vláda má
moÏnosÈ koneãne zosúladiÈ národnú legislatívu
v oblasti Ïivotného prostredia s platn˘mi
smernicami a základn˘mi princípmi EÚ.
Ako prv˘ sa musí zru‰iÈ zákaz v˘vozu nebezpeãného
odpadu, ktor˘ poru‰uje pravidlo
voºného pohybu odpadu v rámci EÚ a aj Brusel
nám ho uÏ dlh‰í ãas vyt˘ka. PosilÀuje exkluzívne
postavenie slovensk˘ch spracovate-
ºov, ktoré ich nenúti správaÈ sa trhovo v rámci
EÚ, ãím logicky strácajú krok so zahraniãn˘mi
spracovateºmi v rozvoji a zefektívÀovaní
recyklácie. Îiaº, ani nov˘ POH SR nevzniesol
viac nádeje do problematiky a opatrenia,
ktoré by mali pozitívny vplyv na rozvoj
odpadového hospodárstva v oblasti elektroodpadu
sú rozpracované nedostatoãne alebo nejednoznaãne.
OpäÈ sa tak nezdravo a na úkor jedného
odvetvia priemyslu – v˘robcov, posilÀuje postavenie
iného odvetvia priemyslu – spracovateºov.
V˘robcovia v‰ak Ïijú v Európe bez
hraníc. Majú nielen slovenskú konkurenciu,
ale konkurujú im aj v˘robcovia a predajcovia
okolit˘ch krajín. Je nutné si uvedomiÈ, Ïe odvetvie
elektropriemyslu v SR zamestnáva desaÈtisíce
zamestnancov, ktor˘ch práca v konkurenãnom
boji v rámci EÚ môÏe byÈ aj tak˘mito
opatreniami ohrozená.
Ak˘ má podºa vá‰ho názoru uveden˘ paradox
dosah na slovenskú ekonomiku?
Oliver âelko, EKOLAMP SLOVAKIA:
Jednoznaãne negatívny. Ak musia v˘robcovia
na Slovensku spracovávaÈ za vy‰‰ie ceny, musia
to zohºadniÈ vo v˘‰ke recyklaãn˘ch poplatkov
a teda v cene spotrebiãov, ktoré predávajú.
Slováci v‰ak majú veºa moÏností pre nákup
lacnej‰ích elektrospotrebiãov neìaleko
za hranicami v susedn˘ch krajinách. ·tátna
kasa Slovenska tak prichádza o DPH, ako aj
o dane z príjmu slovensk˘ch v˘robcov a predajcov.
Pri tvorbe spravodlivého zákona o odpadoch
by preto mala vláda myslieÈ na to, Ïe v˘robcovia
a dovozcovia elektrozariadení sú jediné
povinné osoby, ktoré nesú celú zodpovednosÈ
za v˘robky aj za odpad z nich len na svojich
pleciach. V rámci svojej ãinnosti musia
dodrÏiavaÈ mnoÏstvo noriem a zákonov t˘kajúcich
sa povinností k ‰tátnemu rozpoãtu (platenie
daní), k Ïivotnému prostrediu (zodpovednosÈ
za zber a zhodnotenie elektroodpadu),
voãi spotrebiteºom (zákony t˘kajúce sa bezpeãnosti
v˘robkov a ochrany spotrebiteºa) a
mnohé ìal‰ie. Musia stanoviÈ takú cenu v˘robkov,
aby ich boli ºudia ochotní kupovaÈ a zároveÀ,
aby im pokryla v‰etky náklady a generovala
zisk. Do nákladov na v˘robky, a teda
aj do ich cien sú samozrejme zahrnuté aj recyklaãné
poplatky. V˘robcovia sa preto sna-
Ïia optimalizovaÈ aj tieto náklady tak, aby si
splnili v‰etky svoje povinnosti a zároveÀ, aby
príli‰ nezv˘‰ili cenu spotrebiãov, za ktorú
budú spotrebitelia tieto v˘robky kupovaÈ. âím
sú totiÏ vy‰‰ie ceny v˘robkov, t˘m Èaωie sa
predávajú. A len prosperujúce firmy môÏu
dávaÈ prácu tisíckam zamestnancov na Slovensku
a platiÈ dane do ‰tátneho rozpoãtu.
Podºa niektor˘ch spracovateºov v SR, je
v‰ak vraj zhodnocovanie elektroodpadu
stratové a v˘robcovia by mali z recyklaãn˘ch
poplatkov, ktoré obãania uhradia v cenách
ich v˘robkov, podporovaÈ aj zhodnotenie...
Alexander Kováã, ETALUX: Vláda by
nemala zabúdaÈ, Ïe spracovatelia sú tieÏ súkromné
firmy, ktoré pracujú na princípe tvorby
zisku. Spracovanie elektroodpadu je vo
v‰etk˘ch krajinách normálna podnikateºská
ãinnosÈ. V˘robcovia dodávajú spracovateºovi
elektroodpad a riadne mu zaplatia za jeho
spracovanie. Spracovateº zhodnotí tento tovar,
získa z neho druhotnú surovinu a tú ìalej predá.
Treba braÈ samozrejme vÏdy do úvahy, o
ak˘ druh elektrozariadenia ide. Niektoré druhy
sú na spracovanie nároãnej‰ie a teda drah-
‰ie, spracovanie in˘ch je naopak v˘nosné. Vo
vyspel˘ch ekonomikách je dokonca normálne,
Ïe za mnohé, nielen veºké domáce spotrebiãe
(práãky, sporáky a pod.), spracovateº platí
v˘robcovi za to, Ïe mu dodal tento „tovar“.
Spracovateº z neho totiÏ získava vysoké mnoÏstvo
kovov, ktoré ìalej predá. Aj spracovateº
musí samozrejme dodrÏiavaÈ mnoÏstvo tech-
30

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
v˘robcu sa zohºadÀuje cel˘ Ïivotn˘ cyklus v˘robku
od jeho návrhu, v˘robu, obsah materiálov
aÏ po recykláciu. Túto nadväznosÈ jednoducho
nie je moÏné bez negatívnych dopadov
oddeliÈ. Zru‰enie zodpovednosti v˘robcu nevyrie‰i
ani problematiku freeriders. Je skôr
nevyhnutné posilniÈ kontrolné orgány ako sú
Slovenská in‰pekcia Ïivotného prostredia, Slovenská
obchodná in‰pekcia ako aj daÀové úrady.
V‰etky tieto in‰titúcie by mali kontrolovaÈ
takéto firmy spoloãne, nakoºko problematika
je komplexná. SIÎP nemôÏe skontrolovaÈ odvod
daní, to môÏe len daÀov˘ úrad. Neodvádzanie
recyklaãn˘ch poplatkov v‰ak môÏe byÈ
spojené aj s vyh˘baním sa plateniu DPH. Preto
je potrebná kompetentná, odborná a komplexná
kontrola s dostatoãnou frekvenciou a r˘chlou
reakciou na oprávnené podnety. Ak firmy
nebudú poriadne kontrolované a sankcionované,
nebudú nútené zákon dodrÏiavaÈ. Ak
sa len vytvorí ak˘koºvek fond na v˘ber poplatkov
a neposilní sa kontrola, predraÏí sa len zber
a recyklácia, ako tomu bolo v minulosti. A bude
sa ìalej vytváraÈ priestor pre ‰pekulantov, ktorí
budú zákony obchádzaÈ, pretoÏe ich aj tak
nikto neskontroluje.
V˘robcovia a dovozcovia aj napriek mnoh˘m
bariéram presvedãili, aby sa budoval súãasn˘
systém, ktor˘ majú pod kontrolou, ãím
ho zároveÀ vedia urobiÈ lacn˘m a efektívnym.
Îiadny fond nedokáÏe efektívnej‰ie nahradiÈ
roz‰írenú zodpovednosÈ v˘robcov, ktorá
je hlavn˘m princípom celej EÚ.
Elektrozariadenia sú zloÏité v˘robky. Pri
kaÏdej kategórií v˘robkov – od Ïiariviek cez
televízory, chladniãky, mobily aÏ po v⁄taãky
– sú ‰pecifiká v predaji, poÏiadavkách spotrebiteºov
ako aj v nároãnosti spracovania rôznych
druhov v˘robkov, ktor˘m treba rozumieÈ.
Napríklad, v súãasnosti postupne rastie podiel
nov‰ieho elektroodpadu na zhodnotenie
a Európska únia v rámci roz‰írenej zodpovednosti
tlaãí firmy do toho, aby investovali do
ekodizajnu svojich v˘robkov. To znamená i to,
Ïe odpad z elektrozariadení od niektor˘ch v˘robcov
bude moÏné spracovaÈ lacnej‰ie a od
in˘ch drah‰ie. Ako bude potom nov˘ „envirofond“
prerozdeºovaÈ tieto prostriedky? âiÏe
ako bude vracaÈ peniaze t˘m, ktorí predávajú
v˘robky vyvinuté tak, aby ich zhodnotenie
bolo vysoko efektívne? A naopak, ako zabezpeãí,
aby tí v˘robcovia, ktorí z pohºadu ekonick˘ch,
ekologick˘ch a in˘ch noriem a zákonov
a platiÈ dane. V ãase súãasného útlmu
ekonomiky síce spracovatelia môÏu pociÈovaÈ
pokles cien na trhu druhotn˘ch surovín, napriek
tomu by to mal byÈ stále v˘nosn˘ biznis.
Svedãí o tom aj fakt, Ïe v zbern˘ch surovinách
konãí aj dnes mnoÏstvo star˘ch práãok
ãi sporákov, ktoré tam speÀaÏia samotní obãania,
aj keì za menej peÀazí ako tomu bolo
pred krízou.
Ronald Blaho, ASEKOL SK: Za normálnych
podmienok by spracovatelia a v˘robcovia
mali byÈ rovnocenní obchodní partneri,
ktorí sa navzájom re‰pektujú. Jedni potrebujú
na svoju existenciu t˘ch druh˘ch. Ak nebudú
v˘robcovia pre vysoké ceny predávaÈ svoje
v˘robky, spracovatelia nebudú maÈ ão spracovávaÈ.
V˘robcovia nemajú prioritn˘ záujem
vyváÏaÈ elektroodpad zo Slovenska. Odstránením
regulácie v˘vozu chcú len dosiahnuÈ,
aby aj slovenskí spracovatelia fungovali v
konkurenãnom prostredí a museli sa správaÈ
trhovo. ASEKOL pôsobí aj v âeskej republike
a aj preto vieme porovnaÈ, Ïe situácia na
Slovensku formou ãasto nelogickej podpory
spracovateºov nie je dlhodobo efektívna a nepriná‰a
takmer niã v skvalitÀovaní a rozvoji
zberu.
O ão viac musia v˘robcovia zbytoãne platiÈ
spracovateºom, o to menej peÀazí majú na
osvetu, podporu zberu a obcí. E‰te raz pripomeniem,
ão uÏ spomenuli moji kolegovia z
in˘ch kolektívnych organizácií – spracovatelia
sú takisto súkromní podnikatelia a ‰tát by
preto nemal vytváraním nespravodlivej legislatívy
podporovaÈ jeden súkromn˘ sektor
spracovateºov na úkor iného, oveºa väã‰ieho
súkromného sektora v˘robcov a dovozcov
elektrozariadení. A nemal by tieÏ túto nespravodlivú
legislatívu odôvodÀovaÈ t˘m, Ïe treba
podporovaÈ slovensk˘ch spracovateºov,
lebo vytvárajú na Slovensku pracovné miesta.
Sektor elektrotechniky v rámci svojich v˘robn˘ch
podnikov, veºkoobchodu, maloobchodu,
servisov a v sluÏbách spojen˘ch s ich
ãinnosÈou (napr. preprava a skladovanie) vytvárajú
na Slovensku desaÈtisíce pracovn˘ch
miest. A z predaja elektrov˘robkov odvádzajú
‰tátu milióny eur DPH.
·tefan StraÀák, ELEKOS: ·tát by mal
preto vytvoriÈ legislatívu, ktorá bude motivovaÈ
serióznych v˘robcov a dovozcov a neserióznych
pokutovaÈ, resp. zabrániÈ ich existen-
cii. Vytvorenie akéhokoºvek (polo)‰tátneho
fondu tento problém neodstráni. Skôr naopak,
príjmy z recyklaãn˘ch poplatkov pôjdu do
vreciek súkromn˘ch podnikateºov z radu spracovateºov,
tak ako to bolo v minulosti, keì v˘robcovia
odvádzali do Recyklaãného fondu a
tento ich následne bez akejkoºvek kontroly
t˘ch, ão do neho platili, prerozdeºoval a vybudoval
za ne ãasto nadbytoãné a teda predraÏené
spracovateºské kapacity.
Kolektívne organizácie v˘robcov uÏ viackrát
upozorÀovali na problém tzv. „freeriders“
firiem, ktoré sa vyh˘bajú povinnostiam
voãi Ïivotnému prostredie. âo by ste za
v˘robcov novej vláde odporúãali urobiÈ v
tejto problematike? Sú to predsa va‰e v˘robky,
ktoré takéto spoloãnosti predávajú.
Oliver âelko, EKOLAMP SLOVAKIA:
Tento problém je t⁄Àom v päte v‰etk˘ch serióznych
dovozcov a v˘robcov na Slovensku ale
aj v ostatn˘ch krajinách EÚ.
Súãasná legislatíva umoÏÀuje niektor˘m
v˘robcom a najmä dovozcom vyh˘baÈ sa svojim
povinnostiam vypl˘vajúcim zo zákona o
odpadoch. Najmä v sektore internetového predaja
je rastúci poãet firiem, ktoré sa nezaregistrujú
do Registra v˘robcov vedeného MÎP
SR, nepodávajú hlásenia o mnoÏstve predaného
tovaru, neplatia recyklaãné poplatky, nevykonávajú
zber. Sú to najmä internetové obchody,
ktoré sídlia v zahraniãí, ale predávajú v˘robky
na slovenskom trhu. Poru‰ujú alebo
obchádzajú zákony, pretoÏe slovenské kontrolné
orgány nemajú moÏnosÈ ich skontrolovaÈ a
pokutovaÈ za neplnenie si povinností. Kontrolné
orgány môÏu totiÏ skontrolovaÈ iba firmy,
ktoré sídlia na území Slovenska. Ak má firma
na Slovensku len nejak˘ P. O. BOX alebo ani
to, kontrola je nemoÏná. Slovensko vlastne nie
je schopné prinútiÈ ich, aby dodrÏiavali zákon
Seriózni v˘robcovia a dovozcovia sú tak diskriminovaní
a plnia na vlastné náklady povinnosti
aj za takéto nezodpovedné subjekty.
Roãná ‰koda na recyklaãn˘ch poplatkoch a neodvedenej
DPH, spôsobená najmä zahraniãn˘mi
internetov˘mi obchodmi, sa odhaduje v
rádovo desiatkach miliónov eur.
Ako zástupcovia v˘robcov uÏ dlh‰ie navrhujeme
o‰etriÈ tento problém in‰titútom
splnomocneného zástupcu, ktor˘ schválila aj
nová európska smernica v januári tohto roka.
Tento zástupca by sídlil na Slovensku a zahraniãn˘
v˘robca by ho písomne poveril a zaviazal
konaÈ v jeho mene pri konkrétnych úlohách
vrátane plnenia povinností voãi Ïivotnému
prostrediu. Bez ustanovenia splnomocneného
zástupcu by mal zahraniãn˘ v˘robca zákaz
uvádzaÈ elektrozariadenia na trh. Ak tento zákaz
poru‰í alebo si zástupca nebude plniÈ povinnosti
zahraniãného v˘robcu, budú ho môcÈ
kontrolné orgány postihovaÈ a pokutovaÈ.
Existuje ‰túdia, podºa ktorej by malo vzniknúÈ
‰tátne tzv. Environmentálne clearingové
centrum (ECC), ktoré by prakticky
prevzalo cel˘ systém zberu a recyklácie aj
elektroodpadu pod kontrolu. Nemyslíte si,
Ïe by to mohlo byÈ rie‰ením tejto problematiky?
Peter Valent, ENVIDOM: V prípade elektrozariadení
je absolútne vylúãené, aby ktokoºvek
in˘, ako samotn˘ v˘robca, zodpovedal za
dané v˘robky. Pri roz‰írenej zodpovednosti
31

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
lógie nemajú také kvalitné v˘robky, platili
viacej?
V Maìarsku sa v‰ak cestou koncentrácie t˘chto
peÀazí pod kontrolu vlády vydali...
Ronald Blaho, ASEKOL SK: Îiaº, áno. Je
to v‰ak vôbec ten najhor‰í príklad, ak˘ v Európe
existuje, ão im vyt˘ka aj EÚ. A podºa
mnoh˘ch nadnárodn˘ch v˘robcov a dovozcov,
ktor˘ch zastupujeme, je situácia v predaji
elektrospotrebiãov v Maìarsku aj preto veºmi
zlá. Náklady zberu a recyklácie pre v˘robcov
a dovozcov v Maìarsku vzrástli aÏ päÈnásobne,
ão sa samozrejme premietlo do cien ich v˘robkov.
Táto „ekodaÀ“ tak na‰im susedom
niã nepriniesla. Práve naopak, na jednej strane
s poklesom predaja sa im zniÏuje v˘ber daní
a klesá zamestnanosÈ vo v˘robnom aj predajnom
reÈazci a súãasne na druhej strane sa tam
elektroodpad len hromadí, nemá ho kto odobraÈ,
a tak sa spracováva len neodborne.
Od roku 2009 je platná legislatíva, podºa
ktorej v˘robcovia zabezpeãujú zber elektroodpadu
nielen do v˘‰ky stanoven˘ch limitov,
ako to bolo predt˘m ale musia zbieraÈ
v‰etko, ão vznikne. Ako to funguje v praxi?
Alexander Kováã, ETALUX: V roku 2009
sa po na‰ej dlhoroãnej snahe ãiastoãne uviedla
do zákona tzv. kvalitatívna koncepcia zberu,
ktorá je spravodlivá pre v‰etky kolektívne
organizácie pôsobiace na trhu a súãasne garantuje
funkãnosÈ a rozvoj systému zberu elektroodpadu
do budúcnosti. V obdobnej podobe
existuje v mnoh˘ch krajinách EÚ a veºmi
úspe‰ne napæÀa roz‰írenú zodpovednosÈ v˘robcov.
V praxi to pre kolektívne organizácie
znamená zbieraÈ a financovaÈ elektroodpad
nielen do v˘‰ky stanoven˘ch limitov zberu
(ako tomu bolo v minulosti), ale v‰etok elektroodpad,
ktor˘ preukázateºne vznikne, a to
podºa v˘‰ky svojich trhov˘ch podielov. Kolektívne
organizácie majú podºa tejto koncepcie
okrem spoloãného cieºa SR – vyzbieraÈ minimálne
4 kg elektroodpadu na jedného obyvateºa
za rok – povinnosÈ zhodnotiÈ v‰etok elektroodpad,
ktor˘ reálne vznikne na území Slovenska.
Z tohto dôvodu sme v roku 2010 vytvorili
tzv. koordinaãné centrum elektroodpadu, ktorého
úlohou je zabezpeãiÈ obciam a mestám
odber v‰etkého elektroodpadu. Koordinaãné
centrum je zaloÏené na dobrovoºnej dohode
subjektov, priãom koordinovan˘ postup spoãíva
iba v troch oblastiach, ktoré nemajú vplyv
na konkurenãné prostredie a svojprávnosÈ kolektívnych
organizácií alebo v˘robcov. Naopak,
na jednej strane v podobe garancie prístupu
k svojmu podielu odpadu umoÏÀuje samostatné
plnenie povinnosti aj individuálnym
v˘robcom alebo mal˘m kolektívnym organizáciám,
na druhej strane garantuje obciam
alebo zberov˘m spoloãnostiam odber v‰etkého
vzniknutého elektroodpadu, ako to diktuje
zákon. Keì sme s koordinaãn˘m centrom
pred tromi rokmi zaãínali, tak nás kontaktovalo
viacero obcí, ktoré nemali dovtedy
vyrie‰en˘ zber elektroodpadu. Po troch rokoch
sa v‰ak zdá, Ïe zrejme uÏ nie je obce, ktorá by
nevedela, ão robiÈ s elektroodpadom. Myslím,
Ïe sme t˘m dokázali, Ïe systém zberu pod dohºadom
povinn˘ch osôb pracuje oveºa efektívnej‰ie
a s niωími poplatkami pre spotrebite-
ºa, ako by to bolo pod garanciou ‰tátu.
Kritici súãasného systému zabezpeãovania
zhodnotenia elektroodpadu tvrdia, Ïe je v
Àom veºa priestoru pre obchodovanie s potvrdenkami,
alebo ich dvojnásobné vykazovanie.
·tefan StraÀák, ELEKOS: Chceme tomu
zabrániÈ a práve preto podávame návrhy k
zákonu o odpadoch. Stále tvrdíme, Ïe tieto riziká
sa odstránia, iba ak sa zabezpeãí dôsledná
kontrola materiálového toku elektroodpadu
– od miesta jeho vzniku aÏ po v˘stupy z
jeho spracovania. To sa dá urobiÈ iba vtedy, ak
kaÏd˘ elektroodpad pôjde priamo k v˘robcovi
a dovozcovi, resp. ku kolektívnej organizácii.
Chceme zamedziÈ, aby elektroodpad konãil
vo v˘kupniach surovín bez jeho presunutia
autorizovan˘m spracovateºom elektroodpadu
a zabezpeãiÈ jeho odborné spracovanie pod
dohºadom v˘robcov.
Ronald Blaho, ASEKOL SK: Práve tomuto
sa v‰ak bránia niektorí slovenskí spracovatelia.
Títo samozrejme nechcú, aby v˘robcovia
mali kontrolu nad elektroodpadom, teda
koºko ho je, v akom je stave, odkiaº pochádza
a ãi sa spracoval v‰etok. V˘robcovia v‰ak musia
kontrolovaÈ tok elektroodpadu, pretoÏe za
jeho spracovanie spracovateºovi riadne platia.
Chcú a musia teda vedieÈ, ãi sa recyklaãné poplatky
vyuÏívajú efektívne. Musia kontrolovaÈ
materiálov˘ tok elektroodpadu, aby sa napríklad
nestávalo, ão nie je v˘nimoãné, Ïe
jednu kopu elektroodpadu vyfakturujú spracovatelia
kolektívnej organizácii – teda v˘robcom
dvakrát.
KeìÏe spracovatelia majú povolen˘ dovoz
elektroodpadu, ako môÏe slovenská kolektívna
organizácia bez kontroly materiálového
toku vedieÈ, ãi elektroodpad, ktor˘ mu spracovateº
fakturuje pochádza naozaj zo Slovenska?
PretoÏe toto je základn˘ princíp financovania
zberu – recyklaãné poplatky za tovary
predané na Slovensku sa majú pouÏiÈ na financovanie
zberu a recyklácie elektroodpadu,
ktor˘ vznikol na Slovensku.
V˘robcovia v rámci kontroly materiálového
toku elektroodpadu tieÏ zisÈujú, ãi pri spracovaní
boli dodrÏané v‰etky environmentálne
a technické normy. PretoÏe len v˘robcovia
sú z podstaty aktuálnej slovenskej legislatívy
zodpovední za mnoÏstvo vyzbieraného elektroodpadu
ako aj za kvalitu jeho spracovania.
A túto zodpovednosÈ im ‰tát nemôÏe zobraÈ,
pretoÏe by to bolo v rozpore aj s európskym
právom.
Na záver skúste zhrnúÈ, ão sú teda najväã-
‰ie priority v˘robcov elektrozariadení v
rámci tvorby zákona o odpadoch?
Peter Valent, ENVIDOM: V prvom rade
dôsledne uplatÀovaÈ princípy roz‰írenej zodpovednosti
v˘robcu. NeexperimentovaÈ s vytváraním
‰tátnych fondov a najmä nie teraz,
keì sú za nami v˘sledky. Spomeniem niektoré
– zaviedli sme spätn˘ odber z predajní, aj
v ãase, keì predajne e‰te neboli zo zákona
spätn˘ odber povinné realizovaÈ, Slovensko
vìaka kolektívnym organizáciám plní ciele
zberu stanovené európskymi smernicami,
zlep‰il sa zber v obciach a mestách a dnes sa
nám uÏ obce nesÈaÏujú, Ïe sa u nich nachádza
elektroodpad, ktor˘ im nikto neprevezme.
Treba vytvoriÈ legislatívu, ktoré budú v˘robcov
a ich kolektívne organizácie motivovaÈ k
ìal‰iemu rozvoju zberu a osvety. Je potrebné
administratívne zjednodu‰iÈ vykonávanie zberu
cez predajne, ako aj zberu vykonávaného
in˘mi prijateºn˘mi spôsobmi.
Ak sú v˘robcovia zodpovední, musia maÈ
aj právomoci. Napríklad uÏ spomínanú právomoc
kontrolovaÈ materiálov˘ tok elektroodpadu,
za ktor˘ sú zodpovední. Treba nastaviÈ férové
pravidlá pre fungovanie kolektívnych
organizácii. Sme za to, aby sa nastavila legislatíva,
ktorá zaruãí ich neziskovosÈ, transparentnosÈ
a garanciu ich dlhodobej stability.
Treba odstrániÈ regulácie na v˘voz elektroodpadu,
posilniÈ kontrolu a stanoviÈ pravidlá,
ktoré eliminujú v˘skyt freeriderov.
Vodidlom pri tvorbe odpadovej legislatívy
v SR by mala byÈ predov‰etk˘m nová európska
smernica o elektroodpade. Nová vláda by
mala pri tvorbe legislatívy spolupracovaÈ s
v˘robcami, pretoÏe sú to jediné zodpovedné
osoby za nakladanie s elektroodpadom a túto
zodpovednosÈ im nikto nemôÏe zobraÈ. Navy-
‰e, stoja za nami medzinárodné skúsenosti a
reprezentujeme v˘znamn˘ sektor hospodárstva
a priemyslu SR. V súãasnosti je zaregistrovan˘ch
v Registri v˘robcov a dovozcov
elektrozariadení SR takmer 1 500 subjektov
– povinn˘ch osôb. Tieto firmy odvádzajú Slovenskej
republike DPH, platia recyklaãné poplatky
a zamestnávajú ºudí. Sektor elektropriemyslu
a subdodávateºov zamestnáva na Slovensku
viac ako 80 000 ºudí. Preto by sa mali
pripomienky v˘robcov z tohto sektora braÈ
váÏne.
32

INZERÁT
NATUR-PACK
33

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR uÏ pribliÏne rok pripravuje nov˘ zákon o odpadoch. Hlavnou motiváciou
bolo vyrie‰iÈ jeden a pol roka trvajúci transpoziãn˘ deficit voãi Smernici Európskeho Parlamentu a Rady
2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zru‰ení urãit˘ch smerníc (ìalej len „Smernica“). Av‰ak veºmi
r˘chlo sa tento zámer zmenil na prípravu nového komplexného zákona o odpadoch aj obaloch, ktor˘ by mal
priniesÈ v˘razné kvalitatívne zmeny do slovenského odpadového hospodárstva. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejto
súvislosti Mariána MINAROVIâA, generálneho sekretára Únie miest Slovenska.
Nov˘ zákon o odpadoch
z hºadiska Únie miest Slovenska
Príprava a schvaºovanie nového zákona o
odpadoch je jedineãnou príleÏitosÈou, ako
reformovaÈ fungovanie odpadového hospodárstva
smerom k podpore separovaného
zberu a energetického zhodnocovania odpadov
pri plnohodnotnom transfere finanãn˘ch
prostriedkov od povinn˘ch osôb na obce a
mestá. Ak˘ je súãasn˘ stav?
Skládkovanie odpadov je na Slovensku najroz‰írenej‰ím
spôsobom nakladania s odpadom.
V roku 2009 skonãilo na skládke viac ako 82%
komunálnych odpadu (Zdroj: ·U SR, POH SR
na roky 2011 – 2015). Skládkovanie v takom
rozsahu nie je dlhodobo udrÏateºné, preto je potrebné,
aby na Slovensku efektívne fungoval
systém separovaného zberu odpadov a ich následného
zhodnocovania, ktor˘ bude vyváÏen˘
a jeho rovnocennou súãasÈou budú v˘robcovia,
zberové spoloãnosti, zhodnocovatelia a nezastupiteºne
obce a mestá. Je potrebné, aby vznikol
systém odpadového hospodárstva udrÏateºn˘
nielen environmentálne, ale aj ekonomicky.
Pre obce a mestá je azda najpálãivej‰ím problémom
súãasnosti financovanie separovaného
zberu odpadov v obciach...
Ideálny, ale reálne dosiahnuteºn˘ stav je tak˘,
keì financovanie separovaného zberu odpadov
bude zabezpeãené cez v˘robcov a dovozcov
v˘robkov a obalov, ktoré sa stávajú odpadom.
V zásade nezáleÏí na tom, ak˘ mechanizmus
bude pokrytie nákladov zabezpeãovaÈ. Podstatné
je, aby financie od v˘robcov a dovozcov pokryli
celé náklady na separovan˘ zber na území
obcí a miest. Návrh zákona o odpadoch sa
uberá t˘mto smerom, preto veríme, Ïe aj po
svojej ceste cez parlament tento smer zostane zachovan˘.
Logickou otázkou je, ako zabrániÈ tomu, aby
v˘robcovia a dovozcovia platili aj zbytoãne
drahé a neefektívne systémy nakladania s
odpadmi...
Na toto bude treba vypracovaÈ modely efektívneho
nakladania s odpadmi pre rôzne veºkostné
skupiny obcí a miest. ZároveÀ v‰ak systém
musí byÈ nastaven˘ tak, aby objednávateº obec
alebo mesto mali motiváciu objednaÈ ão najväã-
‰í rozsah sluÏieb, t. j. aby separovan˘ zber fungoval
efektívne a na primeranej technologickej
úrovni.
Ale bude dostatok financií?
Povinné osoby – v˘robcovia a dovozcovia sa
musia na financovaní separovaného zberu podie-
ºaÈ v takej miere, aby samospráva na reálny separovan˘
zber a dotriedenie nedoplácala. ·tát sa
v‰ak musí postaraÈ i o to, aby sa povinné osoby
nemohli svojej zákonnej povinnosti vyh˘baÈ.
Pravidlá musia byÈ pre v‰etk˘ch rovnaké – potom
bude aj dosÈ potrebn˘ch finanãn˘ch zdrojov.
To je financovanie separovaného zberu odpadov.
Ale ão so zmesov˘m komunálnym odpadom?
Tu je návrh nového zákona o odpadoch jednoznaãn˘
a predpokladá financovanie zmesového
komunálneho odpadu v‰etk˘mi pôvodcami
odpadu formou platenia miestneho poplatku za
komunálne odpady. Financovanie cez miestne
poplatky priná‰a moÏnosÈ pre samosprávy vytváraÈ
systémy poplatkov, v ktor˘ch budú pôvodcovia
platiÈ za mnoÏstvo vyhodeného odpadu;
a tieÏ vytváraÈ také systémy, ktoré budú pôvodcov
odpadov motivovaÈ k zniÏovaniu mnoÏstva
zmesov˘ch odpadov formou predchádzania
vzniku odpadov a realizáciou separovaného
zberu odpadov.
Nov˘ zákon o odpadoch chystá aj zv˘‰enie
skládkovacieho poplatku. Je to potrebn˘
krok?
V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe skládky
odpadov sú veºk˘m environmentálnym problémom
súãasnosti. Preto európska ale aj slovenská
legislatíva vytvára tlak na rie‰enie tohto problému.
Jedn˘m z nástrojov je i zvy‰ovanie
skládkovacieho poplatku. Jeho súãasná v˘‰ka
neodráÏa environmentálnu ‰kodlivosÈ skládok,
preto separovanie niektor˘ch zloÏiek komunálneho
odpadu je drah‰ie ako ich uloÏenie na
skládku odpadov. Je potrebné zv˘hodniÈ separovan˘
zber a zároveÀ zreálniÈ náklady na rie-
‰enie environmentálnej ‰kodlivosti skládok.
âasÈ tohto poplatku by mohla ísÈ napríklad aj na
zavedenie zberu biologick˘ch odpadov v obciach
a mestách.
Spomínate dlhodob˘ problém v slovensk˘ch
obciach a mestách – nakladanie s biologicky
34

Î I V O T N É P R O S T R E D I E
rozloÏiteºn˘m odpadom. Aké sú tu vhodné
rie‰enia?
Biologicky rozloÏiteºn˘ odpad akcentuje aj
Európska únia. Zaväzuje nás k tomu, aby sme
zníÏili mnoÏstvo biologicky rozloÏiteºného komunálneho
odpadu ukladaného na skládky odpadov
do roku 2013 o 50 % a do roku 2017 o
75 % v porovnaní s rokom 1995. Jedno z opatrení,
ktoré bolo na dosiahnutie t˘chto cieºov
zavedené, je zákaz zne‰kodÀovaÈ biologicky
rozloÏiteºn˘ odpad zo zelene od 1. januára 2006.
Musí v‰ak byÈ zavedená povinnosÈ zaviesÈ separovan˘
zber biologick˘ch odpadov na celom
území Slovenska. Z rôznych hºadísk v‰ak má v˘znam
v obciach alebo v ãastiach miest so zástavbou
rodinn˘ch domov podporovaÈ aj domáce
kompostovanie, návrh zákona s t˘m poãíta.
Viete si predstaviÈ aj energetické zhodnocovanie
biologicky rozloÏiteºného odpadu a
zmesového komunálneho odpadu?
Tu je dôleÏité uvedomiÈ si znenie takzvanej odpadovej
hierarchie, teda stanovenie environmentálnych
aj ekonomick˘ch priorít v nakladaní s odpadom.
Podºa uÏ spomínanej Smernice je znenie
nasledovné: a) predchádzanie vzniku; b) príprava
na opätovné pouÏitie; c) recyklácia; d) iné
zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie;
a e) zne‰kodÀovanie. Z hierarchie vypl˘va,
Ïe energetické zhodnocovanie má svoje miesto
medzi rie‰eniami problému odpadov. VÏdy v‰ak
treba zohºadÀovaÈ miestne podmienky. Energetické
zhodnocovanie zmesového odpadu tieÏ nie
je v‰eliek, má aj svoje nev˘hody. Ide napríklad
o trvalú stratu recyklovateºn˘ch surovín.
Európska Smernica o odpade dáva dôraz aj
na prevenciu vzniku a ‰kodlivosti odpadu a
jeho opätovné pouÏívanie. Je toto cesta pre
Slovensko?
Diskusia o t˘chto dvoch stupÀoch odpadovej
hierarchie je na Slovensku e‰te len v plienkach.
Pritom tieto stupne poskytujú efektívne spôsoby
ako zniÏovaÈ náklady na odpadové hospodárenie
v obciach. ZároveÀ Slovensko musí do
roku 2013 pripraviÈ Program prevencie vzniku
odpadu. TakÏe tlak t˘mto smerom sa bude stup-
ÀovaÈ. Súãasne v‰ak treba kon‰tatovaÈ, Ïe ide o
pomerne lacné a efektívne rie‰enia, napríklad
podpora domáceho kompostovania, podpora
bezobalovej distribúcie, podpora opakovane pouÏiteºn˘ch
obalov a podobne.
âoraz viac v spoloãnosti rezonuje aj nelegálne
nakladanie s odpadmi, ãi uÏ tzv. ãierne
skládky odpadov alebo nelegálne spaºovanie
odpadu. Je potrebné tento problém rie-
‰iÈ v novom zákone o odpadoch?
Toto je naozaj váÏny problém. Aj keì uÏ v súãasnom
zákone o odpadoch sú moÏnosti, ako
tento problém rie‰iÈ, máme na Slovensku pribliÏne
20 000 tzv. ãiernych skládok odpadov. Tento
stav vypl˘va hlavne z ºahostajnosti verejnosti,
neãinnosti kompetentn˘ch, ale aj z nedostatoãného
krytia systémov nakladania s odpadmi
v obciach a mestách. Preto nemôÏeme
oãakávaÈ, Ïe tento problém dokáÏe jednoducho
vyrie‰iÈ nov˘ zákon. V‰etci musíme byÈ súãasÈ
rie‰enia, a preto tu treba systematicky pracovaÈ
na zmene myslenia celej spoloãnosti.
MnoÏstvo vyprodukovan˘ch odpadov v
dlhodobom horizonte v Slovenskej republike
narastá, hoci sa v ostatn˘ch rokoch produkcia
napríklad komunálneho odpadu v prepoãte
na obyvateºa zmiernila. Zv˘‰enú tvorbu
odpadov nie je vzhºadom na Ïivotn˘ ‰t˘l
obyvateºov moÏné zastaviÈ, integrovanou politikou
v odpadovom hospodárstve (so zapojením
v‰etk˘ch jej zloÏiek) je v‰ak moÏné dosiahnuÈ
ão najvy‰‰í podiel zhodnotenia odpadov
(materiálového alebo energetického).
Medzi základné normy, ktoré sú v SR pre
odpadové hospodárstvo jedny z najdôleÏitej-
‰ích, zaraìujeme Program odpadového hospodárstva
SR (POH SR) a zákon o odpadoch
s jeho vykonávacími vyhlá‰kami. V poradí
posledn˘ POH SR na roky 2011 – 2015 pripravovalo
Ministerstvo Ïivotného prostredia
SR niekoºko rokov, a aj napriek tomu, Ïe je
OblasÈ odpadového hospodárstva zasahuje do kaÏdodenného Ïivota
jednotlivca, Ïivnostníka, ãi spoloãnosti. Je to asi jedna z najprierezovej‰ích
oblastí, aké kedy existovali. Aj keì odpadové hospodárstvo na Slovensku
pre‰lo od roku 1991, kedy bol schválen˘ prv˘ zákon o odpadoch v˘raznou
zmenou, nie je ho moÏné v mnoh˘ch ukazovateºoch porovnávaÈ s vyspel˘mi
krajinami Európy, ako sú napríklad Rakúsko alebo Nemecko.
Súãasn˘ stav
odpadového hospodárstva na Slovensku
urãen˘ pre roky 2011 – 2015, bol schválen˘
aÏ v roku 2012 so spätnou úãinnosÈou od
roku 2011. Je to urãit˘ paradox, ktor˘ asi
inde v Európe nenájdeme. Aj preto by bolo
vhodné, keby kaÏd˘ dokument, ktor˘ sa
schvaºuje, bol prijat˘ s úãinnosÈou do budúcnosti
a nie „do minulosti“. Preto doporuãujeme,
aby aj posledn˘ POH SR bol znova otvoren˘,
dopracovan˘ a prispôsoben˘ súãasnému
stavu odpadového hospodárstva na Slovensku.
Obdobn˘ stav je aj v príprave nového zákona
o odpadoch, ktor˘ sa rovnako pripravuje
uÏ niekoºko rokov. Súãasn˘ zákon o odpadoch,
ktor˘ bol viac ako 20-krát novelizovan˘,
b˘valé vedenie Ministerstva Ïivotného
prostredia SR uÏ nestihlo pripraviÈ do formy,
ktorá by bola akceptovaná ‰irokou verejnos-
Èou. Oãakávame preto, Ïe súãasné vedenie
MÎP SR nadviaÏe na pozitívne skúsenosti z
minulosti a eliminuje tie negatívne. Pevne
veríme, Ïe v spolupráci s odbornou verejnos-
Èou spoloãne pripraví tak˘ zákon o odpadoch,
ktor˘ bude modern˘, zlep‰í samotné podnikanie
v oblasti odpadového hospodárstva, v˘razne
legislatívne podporí zhodnocovanie odpadov,
postupne legislatívne obmedzí zne‰kod-
Àovanie odpadov na skládkach odpadov a
zabezpeãení podporu environmentálnej v˘chovy
a vzdelávania v tejto oblasti. Ak sa to
podarí, sme presvedãení, Ïe nasmeruje v najbliωích
rokoch odpadové hospodárstvo na tú
cestu, ktorou sa vybrala vyspelá Európa a
zabezpeãí, aby Slovensko pri nakladaní s odpadmi
nebolo na chvoste Európy.
RNDr. Peter KRASNEC, PhD.
prezident APOH
Asociácia podnikateºov v odpadovom hospodárstve (APOH) vznikla v roku 1998 a je prv˘m dobrovoºn˘m profesijn˘m zdruÏením subjektov podnikajúcich
v odpadovom hospodárstve zaloÏen˘m v Slovenskej republike. Jej ãlenmi sú subjekty zaoberajúce sa zberom, zhromaÏìovaním odpadov, ich prepravou, úpravou,
energetick˘m a materiálov˘m vyuÏívaním, recykláciou aÏ po ekologické skládkovanie nevyuÏiteºn˘ch ãastí, ale aj oprávnenú organizáciu a poradenské
spoloãnosti zaoberajúce sa odpadov˘m hospodárstvom. APOH je od roku 1999 ãlenom FEAD – European Federation of Waste Management and Environmental
Services so sídlom v Bruseli.
35

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Objem recyklovan˘ch chladniãiek, mobiln˘ch telefónov a ìal‰ích prístrojov sa uÏ ãoskoro zv˘‰i.
Európsky parlament 18. januára schválil nové ciele zberu a recyklácie elektroniky, na ktor˘ch sa
poslanci vopred dohodli s ãlensk˘mi ‰tátmi. Novelizácia smernice z roku 2003 o odpade
z elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení umoÏní spotrebiteºom vrátiÈ drobn˘ odpad vo viacer˘ch
predajniach a zníÏi mieru byrokracie pre podnikateºov.
Poslanci EP schválili
nové pravidlá narábania
s elektronick˘m odpadom
„Po nároãn˘ch rokovaniach môÏem vyjadriÈ
veºkú spokojnosÈ s t˘m, Ïe sa nám podarilo
dosiahnuÈ dohodu ohºadom ambicióznych
ale dosiahnuteºn˘ch cieºov zberu odpadu
s Radou. Európa tak bude schopná opätovne
získaÈ viac surovín, ão je skvelá správa ako
pre ekonomiku, tak pre Ïivotné prostredie,“
uviedol spravodajca Karl-Heinz Florenz (EPP,
DE) potom, ako bola dohoda s ãlensk˘mi
‰tátmi schválená Európskym parlamentom.
Po formálnom schválení novelizácie smernice
a jej publikovaní v Úradnom vestníku,
budú maÈ ãlenské ‰táty 18 mesiacov na prenos
nov˘ch predpisov do ich vnútro‰tátneho
práva.
ZBER A RECYKLÁCIA
V‰etky ãlenské ‰táty budú musieÈ zv˘‰iÈ
zber svojho elektronického a elektrického
odpadu bez ohºadu na to, ãi v súãasnosti dosahujú
aktuálny cieº ‰tyroch kilogramov na
osobu a rok.
Do roku 2016 musí väã‰ina z nich vyzbieraÈ
45 ton elektronického odpadu na kaÏd˘ch
100 ton elektrick˘ch a elektronick˘ch v˘robkov,
ktoré boli uvedené na dan˘ trh poãas
troch predchádzajúcich rokov. Do roku 2019
tento objem vzrastie na 65 % priemernej
hmotnosti predanej elektroniky alebo na 85 %
v‰etkého elektronického odpadu, ktor˘ vzniká
na ich území. Desiatim krajinám vrátane
Slovenska bude v dôsledku nedostatku potrebnej
infra‰truktúry doãasne umoÏnené zníÏenie
65 % cieºa na 40 % – do roku 2016 – s
moÏnosÈou poÏiadaÈ o predæÏenie lehoty na dosiahnutie
65 % cieºa aÏ do roku 2021.
S cieºom uºahãiÈ zber odpadu sa Parlamentu
podarilo presadiÈ, aby mohli spotrebitelia
vrátiÈ veºmi malé v˘robky (s vonkaj‰ími rozmermi
maximálne 25 cm – napríklad mobilné
telefóny) v kaÏdej aspoÀ väã‰ej predajni
elektrospotrebiãov (minimálne 400 m 2 predajnej
plochy) bez toho, aby si v nej museli zakúpiÈ
nov˘ produkt.
Vìaka lep‰iemu spracovaniu bude moÏné
z odpadu získaÈ na opätovné pouÏitie viac
cenn˘ch surovín a zabrániÈ, aby sa nebezpeãné
látky, ktoré sú jeho súãasÈou, hromadili
na skládkach. Objem recyklovan˘ch spotrebiãov
vzrastie pri urãit˘ch kategóriách v˘robkov
na 80 %. Pri recyklácii by sa mali vyuÏívaÈ
najlep‰ie dostupné techniky spracovania
a v˘robn˘ proces by mal byÈ upraven˘
tak, aby uºahãoval budúcu recykláciu.
EXPORT VYRADENEJ ELEKTRONIKY
Poslancom sa tieÏ podarilo dosiahnuÈ sprísnenie
kontrol v oblasti exportu s cieºom zabrániÈ
nelegálnemu v˘vozu do krajín, v ktor˘ch
prebieha jeho spracovanie v podmienkach
ohrozujúcich zdravie pracovníkov a Ïivotné
prostredie. Bremeno dokazovania sa
presunie z colníkov na exportérov, ktorí budú
musieÈ preukázaÈ, Ïe dané spotrebiãe sa vyváÏajú
za úãelom opravy alebo opätovného
vyuÏitia.
MENEJ BYROKRACIE
Na svoje by si mali prísÈ aj v˘robcovia, ktor˘m
sa uºahãí povinnosÈ vykazovania, zjednodu‰í
sa proces registrácie v˘robku a zavedú
sa opatrenia zabraÀujúce dvojitému v˘beru registraãn˘ch
poplatkov v ãlensk˘ch ‰tátoch.
V˘robcovia budú aj naìalej finanãne podporovaÈ
zber odpadu, zanikne im v‰ak povinnosÈ
zriaìovaÈ oficiálne sídlo v kaÏdej krajine, kde
podnikajú, ãinnosÈ ktorého bude môcÈ nahradiÈ
oficiálny zástupca danej znaãky.
My elektroodpad zbierame a recyklujeme.
Chránime t˘m Ïivotné prostredie, dávame prácu na‰im ºuìom
a ná‰mu hospodárstvu cenné druhotné suroviny!
Podporou na‰ej práce bude nov˘ zákon o odpadoch, ktor˘ vytvorí podmienky na spravodlivé a transparentné uplat-
Àovanie roz‰írenej zodpovednosti nielen pre v˘robcov, ale aj pre zberové spoloãnosti, prepravcov a spracovateºov
elektroodpadu, v súlade so smernicami EÚ. Nová legislatíva musí presne vymedziÈ postavenie vrátane kontroly
kolektívnych organizácií, v˘robcov a dovozcov elektrozariadení tak, aby svoju ãinnosÈ vykonávali prostredníctvom
oprávnen˘ch spoloãností na zber, prepravu a spracovanie, ako je to beÏné vo vyspel˘ch ‰tátoch Európy.
Spoloãne podporme lep‰ie Ïivotné prostredie, vy‰‰iu zamestnanosÈ
a v˘konnej‰í spracovateºsk˘ priemysel na Slovensku!
Asociácia spracovateºov elektroodpadu, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, aseo@aseo.sk, riaditel@aseo.sk, www.aseo.sk
36

Z Á K O N O O D P A D O C H V N R S R
Odpady kontra „zl˘“ lobing
UÏ dlh‰í ãas rezonujú diskusie o novom stvárnení zákona o odpadoch. Odsúva sa v‰ak jeho prijatie
a napriek naliehavosti aj legislatívne rie‰enie otázky ochrany Ïivotného prostredia súvisiace s odpadmi
a odpadov˘m hospodárstvom najprogresívnej‰ími formami. Celá história ãi hystéria jeho prijatia
pripomína Kjótsky protokol, ktor˘ sa rozhodli prijaÈ aÏ takmer pred uplynutím jeho úãinnosti aj
najväã‰í zneãisÈovatelia planéty – USA, âína a India. V súãasnosti v‰ak Slovenskej republike hrozí
správne konanie s EK kvôli netransponovaniu smerníc do legislatívy. Na konci minulého volebného
obdobia sme sa p˘tali vtedaj‰ích ãlenov, ako vidia túto oblasÈ a jej rie‰enie. Priná‰ame vám tieto názory
– vytiahnuté zo „‰uplíka“ ako in‰piráciu a veríme, Ïe ãlenovia V˘boru NR SR pre pôdohospodárstvo
a Ïivotné prostredie nájdu správne rie‰enia, na ktoré sa p˘tala Marta Toma‰oviãová.
Od svojho nového vzniku v minulom volebnom
období ministerstvo Ïivotného prostredia
transponovalo do národnej legislatívy
celkovo 8 európskych smerníc. Podºa
vyjadrení vtedaj‰ieho ministra sa pripravoval
nov˘ zákon o odpadoch, zákon o
ochrane prírody a krajiny, ale aj dlho oãakávaná
zonácia Tatranského národného
parku. Zákon o odpadoch do predãasn˘ch
volieb v‰ak nebude, vyhlásil ‰éf rezortu, ale
SR sa t˘m dostala do ohrozenia správneho
konania s EK. Ako vnímate celkovú atmosféru
a v˘konnosÈ rezortu?
Marián Záhumensk˘ – b˘val˘ podpredseda
v˘boru, v súãasnosti ãlen
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR má
komplikovanú pozíciu, pretoÏe sa snaÏí dobehnúÈ
veci zanedbané v minulosti nielen
preto, Ïe by pracovníci ministerstva nekonali,
ale najmä pre nesmierne silné pôsobenie lobistick˘ch
skupín, ktor˘m koniec koncov nemohlo
vo v‰etkom ustúpiÈ. T˘m sa veci nechávali
„ustáÈ“ v oãakávaní, Ïe sa snáì dosiahne
konsenzus medzi racionálnou potrebou a politick˘mi
cieºmi.
a) To sa v‰ak dodnes nepodarilo a dosvedãuje
to aj diskutovan˘/neschválen˘ zákon o
odpadoch. Je to aj t˘m, Ïe vznikli rôzne
‰pecializované subjekty, ktoré zabezpeãujú
likvidáciu, ãi recykláciu (mnohé boli
vybudované za peniaze „recyklaãného fondu“)
a tie si dosÈ úzkostlivo stráÏia svoje
záujmy (ãasto aj na úkor celospoloãensk˘ch),
o ãom svedãí ãast˘ konflikt s komunálnou
sférou.
b) Problematika „zonácie“ TANAP-u je ìal-
‰ím dôkazom o pretrvávajúcom „lobingu“
záujmov˘ch skupín voãi celospoloãenskému
záujmu udrÏania prírodného bohatstva.
LenÏe za v‰etk˘m sú ako vÏdy peniaze,
ktoré ‰tát nemá ( nevie vyãleniÈ) na
udrÏovanie ochrann˘ch zón. TakÏe aj v
tomto prípade sa rad‰ej (alibisticky) vyãkáva,
kto bude dosÈ siln˘ na to, aby rozhodol,
pretoÏe v‰etk˘m zúãastnen˘m na procese
„zonácie“ nevyhovie Ïiadny minister, ani
Ïiadna vláda. Je to v‰ak otázka priorít, ale
skr˘va sa to za ‰túdie o environmentálnej
ochrane a dokazovaní, kto má „pravdu“.
Magda Ko‰útová – b˘valá ãlenka, v súãasnosti
podpredsedníãka v˘boru
Je na ‰kodu Ïivotného prostredia na Slovensku,
Ïe na ministerstve Ïivotného prostre-
dia dochádza k príli‰ ãastému striedaniu „strá-
Ïí,“ a t˘m aj k zmenám vo funkciách odborníkov,
ktorí za tento úsek zodpovedajú, ão sa
v koneãnom dôsledku odráÏa na v˘kone rezortu.
Peter ·uca – b˘val˘ ãlen v˘boru, v súãasnosti
uÏ vo v˘bore nepôsobí
Príprava nového zákona o odpadoch prebieha
uÏ dlh‰ie obdobie a jeho ur˘chlené prijatie
je podºa môjho názoru prepotrebné. Je na
‰kodu, Ïe vydanie zákona sa odìaºuje. Súvisí
to aj s t˘m, Ïe v súãasnosti sú uÏ neplatné
spracované programy odpadového hospodárstva.
To má súvislosÈ na obmedzené moÏnosti
vykonávaÈ opatrenia v oblasti odpadov.
Teraz platn˘ zákon ã. 223/2001 Z. z., ktor˘
platí od 1. júla 2001, bol uÏ 24-krát novelizovan˘.
Niektoré základné pojmy v odpadovom
hospodárstve, ako aj predpísané spôsoby
nakladania so sledovan˘mi komoditami
treba aktualizovaÈ a prispôsobiÈ európskej legislatíve
o nakladaní s odpadmi. Zákon tvoren˘
v atmosfére plnej oãakávaní je príli‰
rozsiahly. Oãakával by som zjednodu‰enie,
sprehºadnenie a skvalitnenie legislatívy v tejto
oblasti. V˘konnosÈ rezortu je potrebné zlep-
‰iÈ – konsolidáciou medzirezortov a transparentnosÈou
prepojenia zákonov medzi rezortmi
ministerstva. Medzirezortná koordinácia
Magda Ko‰útová – b˘valá ãlenka, v súãasnosti podpredsedníãka v˘boru
je slabá, zjednotenie pojmov a v˘kladu zákona
je medzirezortne nejednotné.
Podºa smernice EÚ o odpadoch finanãná
podpora na prevádzku separovaného zberu
má pochádzaÈ od v˘robcov a dovozcov,
v duchu princípu „zneãisÈovateº platí“. Je
podºa vá‰ho názoru dostatoãne pripraven˘
legislatívny priestor na prenos tejto zodpovednosti
a bude reálne fungovaÈ aj v praxi?
Marián Záhumensk˘
Citovan˘ princíp má háãik v tom, Ïe koncov˘m
zneãisÈovateºom je vlastne spotrebiteº,
ktor˘ si konkrétne produkty zakúpi. PretoÏe
systém masovej spotreby tento fakt nevie povedaÈ
nahlas, aby si neodradil spotrebiteºov,
zastierajú sa náklady spojene s prevádzkou
zberu a následné separácie cez úhrady vymáhané
od v˘robcov s t˘m, Ïe sa v˘robcom ponecháva
voºná ruka v cenotovorbe tovaru (vo
falo‰nej predstave, Ïe ruka TRHU v‰etko ureguluje).
Mal˘m, ale markantn˘m príkladom
sú obaly na cukrovinky – len si overte napr.
rôzne bonboniéry Figaro. Na zabalenie 10
bonbónov pouÏívajú honosné ‰katule z kartónu
s plastovou vloÏkou, aby t˘ch 10 kúskov
„rozloÏili“ po ploche a vylúãili ich zosypanie
do jedného rohu pri manipulácii, potom je tam
kryt, pruÏná vloÏka a nakoniec celofán na
37

Z Á K O N O O D P A D O C H V N R S R
na zefektívnenie systému zberu. ZároveÀ by
mal nútiÈ v˘robcov a dovozcov uprednostniÈ
v˘robu a dovoz v˘robkov z materiálov ‰etriacich
Ïivotné prostredie a materiálov recyklovan˘ch.
Legislatívny proces je nedostatoãne nekoncepãne
pripraven˘, nie je zjednoten˘, nemá
jasnú stratégiu smerom k najväã‰ím zneãis-
Èovateºom. No a samozrejme netreba hlavne
vynechaÈ aj pripravenosÈ ºudí.
Peter ·uca
Nárast produkcie odpadov je zrejm˘ a nepopierateºn˘,
najmä stavebného odpadu, ão
hovoria ãísla. Na jednej strane je to dobré, Ïe
ºudia vozia tento odpad na zbern˘ dvor a nie
do prírody, na druhej strane to zvy‰uje náklazabalenie
‰katule. A za tak˘to obalov˘ „honor“
treba zaplatiÈ a e‰te rie‰iÈ aj „príspevok“
na zber a recykláciu, pretoÏe spotrebiteº ho
krátkou cestou vhodí do kontajnera. To isté je
pri obaloch na elektroniku (viem, Ïe sa elektronika
nedá prená‰aÈ v ta‰ke ako zemiaky),
ale rie‰ením namiesto vyhadzovania veºk˘ch
‰katúº a polystyrénov˘ch tvaroviek by boli
obaly vratné, dokonca zálohované.
Zálohovanie je ‰peciálna kapitola v slovenskej
legislatíve. Mnohí múdri uznali, Ïe je
to najlep‰í v˘chovn˘ prostriedok s priamou
zainteresovanosÈou spotrebiteºa, ale lobistické
skupiny dokázali tento trend natoºko paralyzovaÈ,
Ïe v zákone je síce zálohovanie sklen˘ch
obalov a obalov z PET zakomponované,
ale s NULOVOU sadzbou zálohy; takÏe
zálohovanie sa u nás nekoná. Je to komické,
pretoÏe v‰etky ‰kandinávske krajiny zálohovanie
majú dokonca vratné obaly, ale na tom
nemusíme trvaÈ ak bude zaistená recyklácia
obalov pomocou zálohovania. Prínos na
ochranu Ïivotného prostredia netreba osobitne
zdôvodÀovaÈ a mechanizmus zálohovania
je predsa technicky ºahko vykonateºn˘, keìÏe
aspoÀ niektoré fºa‰e od piva sú zálohované.
Marián Záhumensk˘ – b˘val˘ podpredseda v˘boru, v súãasnosti ãlen
Magda Ko‰útová
Myslím si, Ïe na podporovaní zberu a likvidácie
odpadu by mali participovaÈ v˘robcovia
aj dovozcovia. Mali by byÈ nútení uprednostÀovaÈ
také v˘robky, ktoré sú zhotovované
z materiálov ‰etrn˘ch k Ïivotnému prostrediu
a vhodn˘ch na recykláciu. Neustále sa na
obce a obyvateºov prená‰a príli‰ veºa povinností
bez akéhokoºvek finanãného krytia. Veºk˘
priestor tu vidím hlavne vo v˘chove obãanom
a ich prístupe k separovaniu odpadu.
Je jednoznaãne dokázané, Ïe s touto aktivitou
treba zaãaÈ uÏ u mal˘ch detí, ktoré svojimi mil˘mi
otázkami dokáÏu ovplyvniÈ nielen svojich
rodiãov, ale aj ‰iroké okolie.
Peter ·uca
ZabezpeãiÈ systém zberu komunálneho odpadu
a zberu separovan˘ch zloÏiek z komunálneho
odpadu je v zmysle zákona o odpadoch
povinnosÈou obcí ako drÏiteºov komunálneho
odpadu. Tie na uvedenú ãinnosÈ nemajú
dostatok finanãn˘ch prostriedkov. Preto
podporovanie systému zberu komunálneho
odpadu finanãn˘m príspevkom od v˘robcov
a dovozcov je vhodn˘m prostriedkom
Nárast produkcie odpadov za ostatn˘ch
25 rokov je viac ako 50% a na skládkach
konãí 70 – 90% t˘chto odpadov, ão je alarmujúce.
Treba prijaÈ také opatrenia, ktoré
predchádzajú vzniku odpadu, zaviesÈ
prístup, ktor˘ zohºadní cel˘ Ïivotn˘ cyklus
v˘robkov a materiálov, a nie len odpadovú
fázu, aby sa sústredila pozornosÈ na
zníÏenie vplyvov vzniku odpadu a nakladania
s ním na Ïivotné prostredie, ãím sa zv˘-
‰i hospodárska hodnota odpadu, hovorí
nová smernica EÚ z roku 2008. Okrem
toho by sa malo podporovaÈ zhodnocovanie
odpadu a pouÏívanie zhodnoten˘ch
materiálov s cieºom ‰etriÈ prírodné zdroje.
Zodpovedá podºa vá‰ho názoru nové znenie
návrhu zákona o odpadoch t˘mto kritériám?
Marián Záhumensk˘
Problém skládok odpadov (legálnych, ale
aj t˘ch nelegálnych) je zase ‰pecifick˘m dokladom
slovenskej rozpoltenosti v hospodárskej
i politickej sfére. V˘sledkom je, Ïe nikto
nechce skládky, ale nikto nechce ani spa-
ºovne odpadu (môÏu byÈ spojené s kompostár-
Àami). Tento rozpor musí byÈ prekonan˘ direktívne,
pretoÏe Slovensko nemá more, do
ktorého prímorské ‰táty odpad vyváÏajú.
Uznávam odpor voãi skládkovaniu (okrem
skládok stavebn˘ch odpady, ktoré sú koniec
koncov nerecyklovateºné), ale neuznávam
odpor voãi spaºovniam, najmä ak sú vhodne
kombinované s vyuÏitím tepla na v˘robu obnoviteºnej/
recyklaãnej energie. Objem odpadov,
napriek recyklácii, kaÏdoroãne stúpa a
Slovensko naozaj nemá dosÈ plôch na vytváranie
skládok.
Nov˘ zákon je v tomto smere opäÈ bezzub˘,
pretoÏe zaloÏenie skládky sa (falo‰ne)
javí lacnej‰ie a jednoduch‰ie ako v˘stavba
spaºovne a ‰tát sa od rie‰enia problému trvalo
di‰tancuje.
Magda Ko‰útová
Ako som uÏ povedala, podstatn˘ je prístup
k veci, resp. uhol pohºadu. Keì obãan
vidí v odpade len odpad, je to zlé, ale pohodlné.
Obãanov treba presvedãiÈ, Ïe ide o druhotnú
surovinu vyuÏiteºnú v procese ìal‰ej v˘roby
– recyklácii. Treba zabezpeãiÈ také podmienky,
aby triedenie odpadu bolo nielen pohodlné,
ale aby aj mali z tejto ãinnosti nejaké
pozitíva. âi uÏ v zníÏen˘ch poplatkoch za
v˘voz odpadu v prípade jeho separácie, alebo
iné v˘hody – investície do zelene v bezprostrednej
blízkosti ich obydlia a pod.
Peter ·uca – b˘val˘ ãlen v˘boru, v súãasnosti uÏ vo v˘bore nepôsobí
38

Z Á K O N O O D P A D O C H V N R S R
dy obce na ich likvidáciu, ale aj náklady obãanov,
ktorí ich vyprodukovali. Je badaÈ aj
snahu obchádzaÈ zákon hlavne od podnikate-
ºov, vyh˘baÈ sa poplatku za likvidáciu takéhoto
odpadu. Samotné znenie zákona by malo
rie‰iÈ integrovan˘ systém likvidácie odpadov
od zniÏovania ich produkcie, samotného zberu,
zhromaÏìovania, triedenia, zhodnotenia
druhotn˘ch surovín, aj energetického, po minimalizáciu
uloÏenia na skládku uÏ nespracovateºného
a nevyuÏiteºného odpadu. Ch˘bajú
novospracované programy odpadového
hospodárstva, ktoré sú toho ãasu zastarané a
neaktuálne. Tie by mali vyplynúÈ z nového zákona.
Mali by na novom pohºade rie‰iÈ komplexnú
situáciu nakladania s odpadmi akéhokoºvek
druhu, zaoberaÈ sa – zberom, zhromaÏìovaním,
nakladaním, zhodnocovaním a spracovaním.
Hlavn˘m v˘sledkom by malo byÈ
‰etrenie prírodn˘ch zdrojov a zniÏovanie
umiestnenia na skládkach odpadov – to je v
koneãnom dôsledku ochrana Ïivotného prostredia.
Samotná novelizácia zákona by mala
byÈ zosúladená s podmienkami a právom EÚ
s podporou separovaného zberu. Zmena legislatívy
by mala umoÏniÈ v˘voz vyzbieran˘ch
komodít povinn˘m osobám na zhodnotenie aj
do krajín EÚ, ak je tento v˘voz ekonomick˘
v˘hodnej‰í, ão by mohlo zlep‰iÈ obciam ekonomiku
separovaného zberu. Obmedzenia
povoleného bezplatného v˘vozu stavebného
odpadu na jednu osobu za rok, na obydlie na
ktorom je vykonávaná men‰ia stavebná úprava
resp. rekon‰trukcia. Legislatívu je potrebné
upraviÈ tak, aby bola zabezpeãená kontrola
príslu‰n˘m stavebn˘m úradom kontrolou
dokladu stavebníka ako so stavebn˘m odpadom
nakladal. Vytvorenie podmienok na maximálne
zhodnotenie odpadov vrátane energetického.
Energetické zhodnotenie je obmedzované
a legislatívne sÈaÏené oproti EÚ.
Pri biologicky rozloÏiteºn˘ch odpadoch treba
jasne stanoviÈ nakladanie s nimi a ich finanãnú
podporu pre obce. Pri zavádzaní tohto zákona
do praxe je nutné citlivo pristupovaÈ v
jednotliv˘ch mal˘ch obciach. Novelizácia by
sa mala hlavne zaoberaÈ príãinou vzniku odpadov,
ich zniÏovaniu a produkcii, pretoÏe uÏ
ich samotné rie‰enie je nároãné a nákladné.
Separácia, nakladanie, zhodnocovanie a
vyuÏitie odpadov na Slovensku súvisí aj s
existenciou Recyklaãného fondu, ktor˘ je
síce iba doplnkov˘m financovaním zhodnocovania
odpadov, ale vyvoláva aj rôzne
pnutia, ãi uÏ zo strany v˘robcov, dovozcov
alebo samospráv. Ak˘ je vበpohºad na
funkãnosÈ takto nastaveného systému?
Marián Záhumensk˘
Ako som uÏ v predchádzajúcich komentároch
naznaãil, Recyklaãn˘ fond je prostredníkom
(vôbec nie zdrojom doplnkového financovania),
iba prostriedok na prerozdeºovanie
vyinkasovan˘ch poplatkov. Îiaº, v‰etky
systémy prerozdeºovania sú náchylné uprednostÀovaÈ
vybrané smery ãi vybrané firmy, ale
toto umoÏÀuje fakt, Ïe neexistuje jasná koncepcia
a zodpovednosÈ za jej naplÀovanie.
Magda Ko‰útová
Zriadenie Recyklaãného fondu bolo dobré
rozhodnutie v ãase jeho vzniku. Myslím si
v‰ak, Ïe uÏ nastal ãas, aby sa prehodnotilo
jeho nastavenie.
Peter ·uca
Recyklaãn˘ fond /RF/ bol ustanoven˘ zákonom
ã.223/2001 Z. z. o odpadoch. Pomohol
pri zavádzaní separovaného zberu a jeho
intenzifikácii mnoh˘m mestám a obciam. Bez
finanãnej podpory z príspevkov RF by mnohé
obce v minulosti neboli schopné separovan˘
zber zaviesÈ. Na to akoby sa uÏ pozabudlo.
RF t˘m splnil svoju úlohu danú pri jeho
vzniku a jednoznaãne podporil budovanie recyklaãn˘ch
kapacít na Slovensku vytváraním
zdrojov pre samosprávy. ËaÏko si predstaviÈ
vytvorenie zodpovednej organizácie na
podporu separovaného zberu z v˘robkov resp.
dodávateºov, ich odvody na podporu separovaného
zberu kde, kedy a komu. Tak ãi tak by
to musel maÈ pod kontrolou ‰tát. Kto? Bol
predloÏen˘ nejak˘ návrh nového systému?
Treba povedaÈ aj to, Ïe systém je uÏ skostnaten˘,
zastaran˘, nefunkãn˘ a zdæhav˘. Pri plánovaní
na takto nastaven˘ systém nie je moÏné
sa oprieÈ. Financovanie za vyseparované
komodity by malo byÈ prehºadné a transparentné.
Îiada si previesÈ legislatívne zmeny na
jeho oÏivenie, kvalitu, kontrolu finanãn˘ch ãi
materiálnych tokov.
V súãasnosti, pri zniÏovaní republikov˘ch
daní obciam zo strany ‰tátu, je kaÏdá pomoc
– aj zo strany RF – dobrá.
Podºa posledného hodnotenia OECD Slovensko
stabilizovalo, resp. zníÏilo mnoÏstvo
emisií aj napriek silnému hospodárskemu
rastu, ale mali by sme viac prepojiÈ
politiky zamerané na zmenu klímy, energetiku
a dopravu, ãi posilniÈ podporu environmentálnych
inovácií. Aj toto vypl˘va
z hodnotenia environmentálnej v˘konnosti
Slovenska v oblastiach, kde dochádza k
vzájomnej interakcii a prepojeniu Ïivotného
prostredia s ostatn˘mi sférami, najmä
ekonomickou a sociálnou. Je Slovensko
pripravené prijaÈ odporúãania na úpravu
– reformu daní tak, aby prispievali k napæÀaniu
cieºov v ochrane Ïivotného prostredia
na‰ej krajiny?
Marián Záhumensk˘
Problematika plynn˘ch emisií je téma jednoduchá
a zloÏitá súãasne. Treba povedaÈ, Ïe
nielen v Slovenskej legislatíve, z ãoho vypl˘va
obava, Ïe cesta zdaÀovania bude pre vlády
schodnej‰ia (snáì transparentnej‰ia), ale
pokiaº bude systém sprostredkovateºsk˘ (priame
ãi nepriame prerozdeºovanie inkasovan˘ch
daní) bude trpieÈ rovnak˘mi „bolesÈami“
ako Recyklaãn˘ fond v tuh˘ch odpadoch.
1) Problematika bude jednoduchá ak by i‰lo
o transparentné konanie a záujem rie‰iÈ
emisie skleníkov˘ch plynov v súlade s environmentálnymi
cieºmi za pomoci nesporn˘ch/overiteºn˘ch
materiálov˘ch bilancií,
ktoré vie vyãísliÈ kaÏd˘ zneãisÈovateº
a ktoré (na rozdiel od povoleniek vystaven˘ch
na fiktívne objemy emisií) umoÏnia
transparentn˘ obchod na podnikovej
úrovni.
2) Problematika bude zloÏitá, ak sa do procesu
rie‰enia emisií a ich obchodovania vlo-
Ïia záujmy monopolov a ‰pekulatívnych
entít s cieºom zarábaÈ na vãasnom ãi prednostnom
alebo dokonca vyhradenom
ovládnutí manipulácie s limitmi a povolenkami
na trhu s emisiami, teda ovládnutí
systému úradného sankcionovania za nadprodukovanie
emisií, ale aj bonifikácie,
odmeÀovania za zniÏovanie vlastn˘ch emisií
a zne‰kodÀovanie cudzích emisií.
Obchodovanie s emisiami CO 2 uÏ zaviedli
viaceré nadnárodné konzorciá zamerané
na zniÏovanie emisií vyuÏívaním fotosyntézy,
ktorá v kaÏdom zemepisnom pásme vytvára
fytomasu/biomasu zuÏitkovateºnú na v˘Ïivu,
k⁄menie, alebo na biozloÏky pre motorové
palivá, ale musí byÈ bilanãne evidovaná. Aj
dne‰ná správa z Durbanu hovorí, Ïe durbanská
konferencia o boji proti klimatick˘m zmenám
sa zapí‰e do histórie v pozitívnom zmysle.
Po prv˘ raz v histórii sa dosiahol konsenzus
aj s najväã‰ími zneãisÈovateºmi, ako je
USA, âína a India. Bol schválen˘ aj zelen˘
klimaticky fond vo v˘‰ke 100 miliárd USD
roãne.
Magda Ko‰útová
Návrh rozpoãtu, ktor˘ sme dostali aj na rokovanie
v˘boru, je pre Ïivotné prostredie veºmi
tenká perina na prikrytie. Keì si spomeniem,
s ak˘mi problémami bojuje v prípade
záplav a povodní, ako sa nám po celej krajine
nekontrolovane roz‰irujú karanténne buriny,
choroby a ‰kodcovia, mám z tohto návrhu
veºmi zlé pocity. Pri daÀovej reforme treba
hºadaÈ rezervy napr. pri dani z motorov˘ch
vozidiel – zohºadnenie a dodrÏanie nápravov˘ch
tlakov, emisn˘ch limitov atì. Treba
si v‰ak uvedomiÈ aj to, aby sme pri ochrane
Ïivotného prostredia nerobili obmedzenia,
ktoré by zniÏovali ekonomick˘ rast krajiny.
Peter ·uca
Úprava – reforma daní v tejto oblasti je potrebná
a vyÏaduje osobitn˘ prístup. Îivotné
prostredie je vo veºmi zlej situácii. DôleÏité
je, aby uÏ aj tak vysoké dane nezaÈaÏili samotn˘ch
obãanov, pretoÏe na‰a ekonomika nie je
v súãasnosti v˘konná. To môÏe viesÈ k ìal‰iemu
zhor‰ovaniu Ïivota obãanov. Je potrebné
vytvoriÈ predpoklady na lep‰ie a transparentné
prerozdeºovanie finanãn˘ch prostriedkov
v rámci lokalít, miestnych daní, zmeniÈ ‰truktúru
prerozdeºovania daní a spôsoby ich pouÏitia.
39

N Á R O D N Á R A D A S R
Cieº by mal byÈ jasn˘...
...aby pacienti dostávali najvy‰‰iu kvalitu aká je moÏná, aby nech˘bali moderné diagnostické
prístroje, aby bol dostatok nov˘ch úãinn˘ch liekov, aby nech˘bali nové operaãné sály, ale ani nové
zrekon‰truované oddelenia a budovy zdravotníckych zariadení. Je toho dosÈ a práve preto treba
o moÏn˘ch rie‰eniach diskutovaÈ, písaÈ a publikovaÈ v˘sledky. Vedia to aj poslanci z V˘boru NR
SR pre zdravotníctvo na ãele s predsedom Richardom RA·IM. Niektor˘ch sme poÏiadali
o vyjadrenie svojich názorov aj pre Parlamentn˘ kuriér. Pripravila redaktorka Anna Komová.
ísÈ do prvej lekárne a sp˘taÈ sa prvého ãloveka
s receptom v ruke. Odpoveì bude stále tá
istá.
V predchádzajúcom období ste kritizovali
aj ãasti zákona o zavedení vernostného
systému, nezmenili ste názor?
Vernostné systémy boli zákonom zakázané
poãas prvej vlády Roberta Fica a takto
postupovali aj mnohé iné krajiny EÚ. Minister
Uhliarik sa v‰ak rozhodol isÈ vlastnou cestou
v prospech vlastníkov sietí lekární. Na‰a
legislatíva sa podporou vernostn˘ch systémov
vydala zl˘m smerom, následkom ktorého
hrozí nielen zánik mnoh˘ch mal˘ch lekární,
ale aj neúmerná nadspotreba liekov kvôli
finanãn˘m benefitom za ich vybratie si v lekárni.
MotivovaÈ pacienta na väã‰iu spotrebu
liekov, len na tom fakte, Ïe mu za to nieão
dám, je nemiestne a nemorálne. Najmä, ak ‰tát
razí politiku, Ïe treba zniÏovaÈ spotrebu liekov.
RICHARD RA·I SMER-SD –
PREDSEDA V¯BORU NR SR
PRE ZDRAVOTNÍCTVO
Ako by ste hodnotili kvalitu nového zákona
o liekoch. Proti predpisovaniu úãinnej
látky na recept bola dosÈ ‰iroká vlna v˘hrad,
ako to vnímate dnes?
Zákon o lieku nehovorí iba o generickej
preskripcii, ktorá môÏe maÈ, ak je správne pripravená,
ekonomicky pozitívny dopad na financie
v systéme. Ale keì sa pozrieme na finanãné
benefity, ktoré nám z jej zavedenia sºuboval
exminister Uhliarik, uÏ dnes je jasné, Ïe
úspora pre ‰tát nielen Ïe nebude sºubovan˘ch
46 miliónov, ale úspora moÏno nebude Ïiadna....
A ak pacienti tento rok budú vedieÈ na svojich
doplatkoch u‰etriÈ aspoÀ tretinu toho, ão
nám nasºuboval exminister Uhliarik, bude to
naozaj veºk˘ úspech.
Zákon o lieku je v‰ak oveºa ‰ir‰ia problematika
a je tu veºk˘ nesúlad s praktick˘m Ïivotom,
ktor˘ bude treba rie‰iÈ. Ja verím, Ïe
tentoraz to bude na základe pripomienok odborníkov.
Tí neboli doteraz ani vypoãutí, ani
re‰pektovaní. Dúfam, Ïe sa nám podarí mnohé
deformity, ktoré boli zavedené, odstrániÈ.
Predpokladali sa aj úspory pre pacienta,
podºa zákona, aká je skutoãnosÈ?
BohuÏiaº, jedin˘, kto môÏe teoreticky usporiÈ,
sú zdravotné poisÈovne. Ale ão sa t˘ka doplatkov
pacientov, tie neustále stúpajú. Staãí
Do akej miery sa zákonom o liekoch upravujú
vzÈahy vo farmácii?
VzÈahy vo farmácii sa t˘mto zákonom v˘razne
po‰kodili. A to e‰te nehovorím o likvidácii
klinického skú‰ania liekov na Slovensku,
ãi o ne‰tandardn˘ch a netransparentn˘ch
procesoch pri kategorizácii liekov, ktoré boli
za minulej vlády legislatívne ukotvené.
Dá sa povedaÈ, Ïe niekomu zákon o liekoch
priná‰a v˘hodnej‰ie podmienky?
Nechcem nikoho obviÀovaÈ, ale staãí si
preãítaÈ zopár ãlánkov o biznise s liekmi, ãi
hºadaÈ odpovede na otázky, preão onkologickí
pacienti mali problémy s liekmi, preão najnov‰ie
lieky nemôÏu prísÈ k na‰im pacientom
tak r˘chlo ako doteraz. Alebo sa staãí pozrieÈ
na to, ktoré a koho distribuãné firmy sú od prijatia
tohto zákona skokanmi roka v obrate a
kto ich vlastní.
âo by sa malo prepracovaÈ?
Zákon treba prepracovaÈ ako celok, ale za
úãasti odborníkov a tieÏ s ohºadom na pacienta,
aby dopad na neho nebol tak˘ v˘razn˘ ako
teraz.
IVAN UHLIARIK– KDH
Zavedenie spravodlivého systému financovania
v zdravotníctve narazilo na problém.
Zákon o platoch lekárov a sestier
narobil asi viac starostí v‰etk˘m zúãastnen˘m,
kde nastala chyba?
40

N Á R O D N Á R A D A S R
Zákon o platoch lekárov je nesystémové
rie‰enie, ktoré schválili v decembri minulého
roka poslanci Smeru a strany Most-Híd. Ja
som v memorande s Lekárskym odborov˘m
zdruÏením navrhoval zv˘‰enie platov lekárov
bez zmeny zákona tak, ako sa to dialo vÏdy
doteraz. Lekári si urãite zaslúÏia vy‰‰ie platové
ohodnotenie, ale to musí byÈ primerané
ekonomick˘m moÏnostiam slovenského zdravotníctva.
Napriek tomu sa nám podarilo v súlade
so zákonom zv˘‰iÈ platy lekárov k 1 .januáru
2012 bez dodatoãn˘ch zdrojov len z
úspor v systéme zdravotníctva. V‰ZP zv˘‰ila
platby pre poskytovateºov zdravotnej starostlivosti
v decembri minulého roka aj vo februári
tohto roka a lekári dostali mzdy tak, ako
to vyÏaduje zákon. Vláda a parlament zaviazli
ministra zdravotníctva a ministra práce,
aby vypracovali zákon o platoch sestier na
základe petície 243-tisíc obãanov. Zákon som
predloÏil poslancom, kde som vyãíslil aj potrebu
finanãn˘ch prostriedkov na nav˘‰enie
platov. V ãase, keì poslanci schvaºovali zákon
uÏ platil ‰tátny rozpoãet a nebolo moÏné
ÏiadaÈ dodatoãné nav˘‰enie zdrojov. Poslancov
som preto upozorÀoval, Ïe v prípade ak
zákon schvália, na vy‰‰ie platy sestier sa musia
pouÏiÈ peniaze z úspor v liekovej reforme,
peniaze z lep‰ieho v˘beru poistného a rezervy
v ‰tátnom rozpoãte. Za prvé dva mesiace
tohto roka sa nám tieÏ podarilo dosiahnuÈ
zisk 31,5 milióna eur vo V‰ZP, aj tieto peniaze
je moÏné, po malej zmene legislatívy pouÏiÈ
na platy sestier. PeÀazí je tak v systéme,
v zdravotn˘ch poisÈovniach, aj t˘ch súkromn˘ch
dosÈ. Chce to len dobre manaÏovaÈ ich
vyuÏitie, resp. rozprávaÈ aj so súkromn˘mi poisÈovÀami,
aby ich uvoºnili. Pani ministerka
v jednej z nich pracovala na vysokej pozícii,
urãite bude vedieÈ, ako so súkromn˘mi pois-
ÈovÀami hovoriÈ.
Hovorilo sa o systémov˘ch zmenách a o
kvalite, ktorá sa t˘ka celého zdravotníctva,
ako a z ak˘ch prostriedkov ste plánovali
uspokojiÈ a dofinancovaÈ napr. laborantov,
rentgenologov a ostatn˘ch zdravotníckych
pracovníkov?
Treba si uvedomiÈ, Ïe vláda Ivety Radiãovej
padla po 15 mesiacoch. Ako minister
zdravotníctva som od nástupu do funkcie stál
pred blíÏiacim sa kolapsom V‰ZP. Hoci vláda
Smeru prebrala poisÈovÀu s plusom 9 miliónov
eur v roku 2006, v roku 2010 ju odovzdala
so stratou 120 miliónov eur a hrozila
jej nútená správa. V‰etko úsilie sme tak od zaãiatku
venovali najmä stabilizácii systému.
Nemocnice sme v minulom roku oddlÏili sumou
300 miliónov eur. Do zdravotníctva tak
i‰lo reálne viac peÀazí, ako kedykoºvek v minulosti.
V priebehu stabilizácie sa nám podarilo
pripraviÈ a presadiÈ liekovú reformu, nastavili
sme ceny liekov na 2. najniωie v Európskej
únii, ktorá na roãnej báze prinesie
úsporu niekoºko desiatok miliónov eur. ëal-
‰ie úspory prinesie zavedenie generickej preskripcie,
hoci na základe kompromisu v predpisovaní
liekov s lekárskou obcou nie aÏ toºko,
ako sme predpokladali. Podarilo sa nám
v spolupráci s poisÈovÀami racionalizovaÈ poãet
lôÏok a oddelení, 3000 lôÏok prázdnych
lôÏok zaniklo. V‰ZP v˘znamne zlep‰ila v˘ber
poistného. Mali sme pripravené aj ìal‰ie kroky,
ako napríklad centrálne obstarávanie nemocníc,
spustenie eHealthu, DRG, PCG a
mnohé ìal‰ie, ktoré by zefektívnili cel˘ chod
zdravotníctva. V‰etky tieto úspory sme plánovali
vyuÏiÈ na zlep‰enie kvality zdravotnej
starostlivosti pre pacientov a samozrejme na
platy v‰etk˘ch profesií v zdravotníctve.
V ãom vidíte moÏnú v˘raznej‰iu spoluprácu
so zdravotn˘mi poisÈovÀami?
Zdravotné poisÈovne aktívne spolupracujú
na viacer˘ch projektoch, ktoré zefektívnia
zdravotníctvo. Ide napríklad o projekt DRG,
teda spravodlivej platby za diagnózu. Spolupracovali
sme aj na projekte PCG, teda prerozdeºovaní
peÀazí na základe chorobnosti. Intenzívne
prebiehala aj komunikácia na projekte
eHealth, elektronick˘ch zdravotn˘ch kni-
Ïiek a podobne. Ministerstvo zdravotníctva
pod mojím vedením, tieÏ obmedzilo zisk
zdravotn˘ch poisÈovní a stanovilo percento,
ktoré môÏu vyuÏiÈ na svoju správu. Zdravotné
poisÈovne by mali podºa môjho názoru intenzívnej‰ie
manaÏovaÈ a komunikovaÈ so
svojimi poistencami tak, aby boli ão najr˘chlej‰ie,
najlep‰ie a najefektívnej‰ie vylieãení.
SprísniÈ by tieÏ mali svoju revíznu ãinnosÈ,
aby sa nestávalo, Ïe na meno pacienta si niektoré
zdravotnícke zariadenia úãtujú duplicitné
v˘kony, ãi v˘kony, ktoré sa nikdy neuskutoãnili.
Podºa údajov správy Health systems intransition
2011 (Szalay, PaÏitn˘ a spol.)
pomer nákladov na zdravotnú starostlivosÈ
z verejn˘ch zdrojov na Slovensku je
najmen‰í spomedzi krajín EÚ. Nedalo sa to
rie‰iÈ poãas vá‰ho pôsobenia v kresle ministra
zdravotníctva?
Vláda Ivety Radiãovej sa rozhodla postupovaÈ
systémovo. Najskôr chcela systém zdravotníctva
nastaviÈ tak, aby bol efektívny.
Nemá totiÏ zmysel nalievaÈ peniaze do systému,
ktor˘ nefunguje a postupovaÈ tak, ako sa
to dialo v minulosti. V prvom kroku vláda pristúpila
k oddlÏeniu nemocníc, na ão pouÏila
300 miliónov eur. Cieºom bolo zmeniÈ fungovanie
nemocníc, aby podliehali prísnej‰ím
pravidlám hospodárenia. Popritom sa realizovali
ìal‰ie úsporné opatrenia, najmä v liekovej
politike. Na lieky ide asi tretina peÀazí z
verejného zdravotného poistenia a bol tu veºk˘
priestor na ‰etrenie. Zvy‰ovanie peÀazí z
verejného zdravotného poistenia je urãite potrebn˘
krok, ale musia mu predchádzaÈ systémové
zmeny. Verím, Ïe aj nová vláda bude
k zdravotníctvu pristupovaÈ zodpovedne a
nebude iba nalievaÈ peniaze do systému, bez
ak˘chkoºvek reformn˘ch zmien.
VILIAM NOVOTN¯ – SDKÚ-DS
Boli ste predsedom V˘boru pre zdravotníctvo
a podrobne ste vnímali a vnímate zmeny
v Àom. Pozrime sa na pozitívne v˘sledky,
ktoré sa dosiahli v predchádzajúcom
volebnom období, ão by ste hodnotili ako
najzávaÏnej‰ie, ão sa rie‰ilo?
Vyzdvihol by som päÈ pozitívnych v˘sledkov:
TransparentnosÈ
Povinné zverejÀovanie zmlúv, ktoré sa
vzÈahuje aj na zdravotníctvo, povaÏujem za
najväã‰í prínos vlády Ivety Radiãovej k zv˘-
‰eniu transparentnosti finanãn˘ch tokov v
sektore. Rovnako prispeli k transparentnosti
elektronické aukcie, ktoré umoÏnili u‰etriÈ
na objednan˘ch tovaroch a sluÏbách neraz aj
40 %.
Záchrana V‰ZP
Keì sme po voºbách v roku 2010 preberali
V‰ZP, bola zrelá na bankrot. NielenÏe sa zadlÏovala
tempom 7 miliónov eur mesaãne
(to je 10-tisíc eur za hodinu), ale vìaka benevolentnému
dohºadu zo strany ÚDZS sa v nej
kamuflovalo úãtovníctvo a zdanlivá sekera
bola v skutoãnosti dvojnásobná. Vìaka dobrému
krízovému riadeniu sa podarilo V‰ZP
stabilizovaÈ a ozdraviÈ. V takomto stave ju
odovzdávame novej vládnej garnitúre.
Modern˘ zákon o lieku
Najv˘znamnej‰ia prijatá zdravotnícka legislatíva
uplynulého obdobia sa t˘ka liekovej
politiky. Máme modern˘ zákon o lieku, máme
prísne regulovanú cenotvorbu, umoÏÀujeme
pacientom ãerpaÈ vernostné zºavy v lekár-
Àach, obmedzili sme marketingové aktivity
farmaceutick˘ch firiem.
OddlÏenie a (ne)transformácia
ZadlÏujúce sa nemocnice sa zakaÏd˘m spoliehajú,
Ïe ‰tát ich oddlÏí. AÏ transformácia na
akciovú spoloãnosÈ ich donúti braÈ na zreteº
41

N Á R O D N Á R A D A S R
ekonomickú realitu a uskutoãniÈ nevyhnutné
re‰trukturalizaãné opatrenia. K˘m (údajne)
posledné oddlÏenie nemocníc sme zvládli,
transformácia sa na poslednú chvíºu zastavila
kvôli protestu odborárov. Problém sa teda
nevyrie‰il. Peniaze z oddlÏenia sú uÏ na úãtoch
veriteºov a dlh nemocníc rastie rovnako
ako predt˘m. Táto vláda asi transformáciu
nebude presadzovaÈ – bude musieÈ nájsÈ in˘
spôsob, ako zaviesÈ poriadok do ‰tátnych nemocníc.
Mzdy lekárov a sestier
Na záver volebného obdobia asi najviac rezonovali
otázky okolo miezd sestier a lekárov.
K˘m sestry trpezlivo o svojich poÏiadavkách
rokovali, lekári situáciu vyhrotili aÏ do rukojemníckej
drámy. Parlament lekárom ustúpil
– a v tej by bolo b˘valo mimoriadne neférové
„potrestaÈ“ sestry za to, Ïe uprednostnili
dialóg pred nátlakom. Minister Uhliarik nás
opakovane ubezpeãoval, Ïe zv˘‰ené mzdové
nároky sa vykryjú z úspor v liekovej politike
a z rezervy v ‰tátnom rozpoãte. Ako sa v‰ak
ukazuje, nemal celkom presné informácie.
Rie‰iÈ tento akútny problém bude absolútnou
prioritou pre novú ministerku zdravotníctva.
Ak˘ spôsob odmeÀovania v zdravotníctve
by bol v˘hodnej‰í na udrÏanie a zlep‰enie
kvality, asi nie ste spokojn˘ so súãasn˘m
stavom protestov v zdravotníctve?
Prv˘m krokom k spravodlivej‰iemu odmeÀovaniu
nemocníc by malo byÈ DRG, teda
platba za diagnózu. Najlep‰í spôsob odmeÀovania
zdravotníkov je odmeÀovanie dosiahnut˘ch
v˘sledkov. MeraÈ kvalitu nie je jednoduché,
ale tu sa môÏeme in‰pirovaÈ skúsenos-
Èami in˘ch krajín. Spomenuté DRG preberáme
z Nemecka.
Pok˘m budeme lekárov odmeÀovaÈ za poãet
vykonan˘ch vy‰etrení, budú sa sústreìovaÈ
na poãet vykázan˘ch bodov, nie na dosiahnut˘
v˘sledok aplikovanej lieãby. Ale pacienta
– a zdravotníctvo financované z verejn˘ch
zdrojov – v prvom rade zaujíma, ãi mu
v‰etka tá poskytnutá starostlivosÈ naozaj pomohla.
OdmeÀovanie za v˘sledok bude motivovaÈ
poskytovateºov hºadaÈ nákladovo efektívne
spôsoby lieãby a aplikovaÈ ‰tandardy, teda
protokoly pre diagnostiku a terapiu. Zdravotná
starostlivosÈ bude poskytovaná efektívnej‰ie
– lacnej‰ie i kvalitnej‰ie („za menej pe-
Àazí viac muziky“). BezpeãnosÈ pacienta by
sa vìaka ‰tandardom mala zv˘‰iÈ.
Podpora kvality a nákladovej efektivity
vytvorí atraktívne prostredie pre inovácie. A
to nehovorím len o inováciách v technológiách
ãi farmaceutickom priemysle, ale aj v
inovatívnych postupoch pri organizácii zdravotnej
starostlivosti, manaÏmente pacienta ãi
manaÏmente chronick˘ch chorôb. PretoÏe
práve v tejto oblasti má slovenské zdravotníctvo
najväã‰ie nedostatky. Hoci máme hustú
sieÈ poskytovateºov vykazujúcich kaÏdoroãne
milióny v˘konov, pacient je v tej spleti dezorientovan˘,
ponechan˘ vlastnému osudu.
Lep‰ia organizácia starostlivosti rozhodne
dokáÏe zníÏiÈ náklady na zbytoãné alebo duplicitné
vy‰etrenia, lep‰í manaÏment chronick˘ch
chorôb dokáÏe predísÈ nákladom z
komplikácií. ZdôrazÀujem, Ïe na to v‰etko netreba
ãakaÈ na eHealth. Treba sa len koneãne
rozhodnúÈ, Ïe zaãíname meraÈ kvalitu a podporovaÈ
odmeÀovanie na základe dosiahnut˘ch
v˘sledkov.
Prejdime na ceny liekov a generiká, sú
únosné pre dôchodcov, ktorí ich vo väã‰ej
miere potrebujú?
Chronicky chorí pacienti v prieskumoch
vyjadrujú názor, Ïe doplatky na lieky sú pre
ich domácnosÈ najväã‰ím nákladom. Pritom
vo väã‰ine in˘ch postkomunistick˘ch krajín
doplácajú pacienti za lieky viac (a oveºa viac).
Vysoké doplatky sú spôsobené neraz t˘m,
Ïe lekári predpisujú drah‰ie originálne lieky
namiesto lacnej‰ích generík. Rozdiel v cene
platí pacient v plnej v˘‰ke, a pritom úplne
zbytoãne. Originál i generikum sú tá istá úãinná
látka, v tom istom mnoÏstve, koncentrácii
a forme. Preto sme od‰tartovali generickú
preskripciu, preto sme obmedzili marketingové
aktivity farmaceutick˘ch firiem a preto
sme zasiahli aj do regulácie cien liekov.
Vláda Ivety Radiãovej presadila ochrann˘
limit spoluúãasti na liekoch pre dôchodcov s
nízkymi dôchodkami a pre zdravotne ÈaÏko
postihnut˘ch. Ak by ich doplatky za najlacnej‰ie
generiká mali prekroãiÈ za ‰tvrÈrok
45 €, ìal‰ie doplatky im preplatí zdravotná
poisÈovÀa. Pre najohrozenej‰iu skupinu níz-
kopríjmov˘ch obãanov sme teda vytvorili
akúsi záchrannú sieÈ.
Od ãoho je závislá dostupnosÈ nov˘ch modern˘ch
liekov na konkrétne diagnózy, ide
len o peniaze?
Na Slovensku je dostupná najmodernej‰ia
lieãba. Lieky, ktoré vstupujú na trh v Európe,
prichádzajú na slovensk˘ trh medzi prv˘mi
krajinami. Nová lieková legislatíva stanovuje
podmienky úhrady pre inovatívnu lieãbu v
prv˘ch rokoch po uvedení na trh. Ak je liek
preukázateºne lep‰í neÏ doteraj‰ie alternatívy
lieãby – teda dosahuje lep‰ie v˘sledky za
niωiu cenu – dostáva sa do úhradového systému
rovnako ako ostatné kategorizované lieky.
Ak teda odpovedám na otázku, ãi ide len
o peniaze – áno, ide o peniaze. O na‰e peniaze,
za ktoré chceme dostaÈ kvalitu – lep‰iu
zdravotnú starostlivosÈ. KeìÏe finanãné zdroje
sú vÏdy a v‰ade obmedzené, peniaze máme
v zdravotníctve musíme investovaÈ najmä
tam, kde priná‰ajú najväã‰í zdravotn˘ benefit.
·TEFAN KUFFA – OªANO
Cieº by mal byÈ jasn˘... a zabezpeãenie
optimálnej organizácie ãinností v zdravotníctve
tieÏ, aká je realita? Aj vlastné nedávne
skúsenosti poslanca ·tefana KUFFU vedú
k ‰ir‰iemu zamysleniu.
·tefan Kuffa OªaNO: Zaãnem moÏno netradiãne.
Práve tou úvodnou vetou pani redaktorky
Anny Komovej. „Cieº by mal byÈ jasn˘...“
Mal. A naozaj aj je? A v ãom? Myslíme
v zdravotníctve? A v ãom spoãíva? V modern˘ch
diagnostick˘ch prístrojoch? (Ktoré
nevieme efektívne vyuÏívaÈ? Napr. CT...) Nov˘ch
úãinn˘ch liekoch? (âím si väã‰ím a dôslednej‰ím
konzumentom, t˘m si lep‰í a zaujímavej‰í
pre farmaceutick˘ priemysel?...)
Nov˘ch operaãn˘ch sálach? (S chladn˘m a
cynick˘m prístupom personálu? Personálom,
ktorému niã, alebo len málo, hovorí ºudská dôstojnosÈ,
a e‰te menej práva pacienta?) Zrekon‰truovan˘ch
oddeleniach? (Myslíme rekon‰trukciu
ºudsk˘ch s⁄dc? Rekon‰trukciu
ºudského myslenia? Rekon‰trukciu ºudského
prístupu? Rekon‰trukciu odmeraného prístupu?
Rekon‰trukciu personálu na oddeleniach?...)
Rekon‰trukcia budov zdravotníckych
zariadení? (Myslíme azda rekon‰trukciu
celej chorej spoloãnosti?)
Áno, to je len niekoºko otáznikov. Aké
zdanlivo jednoduché. Nájdeme na ne odpovede
a problémy sú preã, a to nielen tie v zdravotníctve,
ale aj v spoloãnosti. Naozaj by
tomu tak bolo? E‰te raz sa vrátime k základnej
otázke: Je naozaj jasn˘ cieº v zdravotníctve?
âo je vlastne t˘m cieºom? Naplníme ho
cez odpovede na otázky, ktoré sme poloÏili,
alebo aj ìal‰ie, ktoré by vyvstali?
âasto sme v dosahovaní cieºa veºmi komplikovaní.
Myslíme si, Ïe ho dosiahneme prostredníctvom
techniky, komplikovan˘ch technológii,
materiálno-technickom vybavení a
zabezpeãení, perfektn˘m personálnym obsadením,
perfektn˘m a dômyseln˘m manaÏovaním,
získavaním certifikátov kvality, vykonávaním
auditov, zvy‰ovaním objemu v˘konov,
stále väã‰om objeme financií, elektronizácií...,
a predsa, ãastokrát ten cieº nevieme
42

N Á R O D N Á R A D A S R
a nedokáÏeme dosiahnuÈ. Preão? Veºakrát je
to preto, lebo ho nesprávne definujeme. Nepoznáme
ho, a azda nám najväã‰mi bije do
oãí. Tak teda ão je t˘m cieºom v zdravotníctve,
ktor˘ by mal byÈ tak˘ jasn˘?
Osobne si myslíme, Ïe zdrav˘ pacient,
ãlovek, obãan, a ak je chor˘, tak potom jeho
uzdravenie. Ale ako ho dosiahnuÈ? Najlep‰ia
je urãite prevencia, t.j. udrÏaÈ ãloveka podºa
moÏnosti pri plnom zdraví a sile, ako psychickej,
tak fyzickej. K prevencii patrí aj osveta,
ktorá hovorí, Ïe kaÏd˘ ãlovek sa má sám staraÈ
a dbaÈ o svoje zdravie. Teda zameraÈ sa na
predchádzanie klinick˘ch problémov a nie
rie‰enie uÏ vzniknut˘ch problémov.
Iste, bez financií a dobrého zdravého systému
to nejde. Av‰ak nemôÏeme sa tváriÈ, Ïe
je stále málo financií, a pritom sa podºa odhadov
40 % z celkového objemu financií pre
zdravotníctvo paradoxne dostáva mimo neho.
NemôÏeme klásÈ prehnan˘ dôraz len na kvalitné
zdravotnícke diagnostické zariadenia,
ktoré personál nedokáÏe plnohodnotne pouÏívaÈ.
(Poãuli sme o novom CT prístroji, ktor˘
doposiaº nie je ani len vybalen˘, ale hlavne,
Ïe bol zakúpen˘).
Vy‰‰ia kvalita, respektíve najvy‰‰ia kvalita
nemôÏe byÈ dosahovaná cez vy‰etrenie lekára
prvého kontaktu, potom opätovného vy-
‰etrenia na poliklinike, ìalej regionálnej nemocnici,
a nakoniec konãiaceho vo fakultnej
nemocnici, a v‰etky v˘kony uhradené, a pritom
sa tváriÈ, Ïe zdravotníctvo je zadarmo.
Kvalita a efektivita práce nemôÏe byÈ premietaná
cez prizmu 71 CT prístrojov, ktoré t˘Ïdenne
e‰te v roku 2009 pracovali len 28 – 30
hodín, priãom nám staãí 28 t˘chto prístrojov,
a ich vyuÏiteºnosÈ zv˘‰iÈ na 100 i viac hodín.
(porov. P. Stanek, Konzílium, 6/2009. Spotrebné
‰ialenstvo vydláÏdilo cestu kríze,
s. 7.)
Kvalita, ktorá má byÈ adresovaná pacientovi
nemôÏe sa premietaÈ cez prevoz pacienta,
z jedného zdravotníckeho zariadenia do
druhého, ktorého naloÏíme do sanitky s ìal-
‰ími troma pacientmi, (nie kvôli efektivite, ale
väã‰iemu zisku prepravnej sluÏby), ktor˘ch
preváÏame 120 km spoloãne a e‰te rozváÏame
boãn˘mi cestami ìal‰ích 60 – 80 km, a po
3 hodinách vyãerpávajúceho prevozu od kaÏdého
vyúãtujeme najmenej za 120 km za prevoz.
(Reálne od niektor˘ch i viac.) Rovnak˘
úãet na úhradu sa predloÏí príslu‰nej zdravotnej
poisÈovni, potom sa Ïiada zaplatiÈ od zdravotníckeho
zariadenia, kde bol pacient dopraven˘,
od pacienta, alebo príbuzn˘ch pacienta,
a pritom sa tváriÈ, Ïe v‰etko je realizované
v duchu najvy‰‰ej kvality a komfortu pacienta,
a navy‰e zadarmo.
Najvy‰‰ia kvalita nemôÏe byÈ realizovaná
cez tvrdú realitu, ktorú preÏívame cez vlastnú
skúsenosÈ, keì k akútnemu stavu, krvácajúcemu
pacientovi nepríde lekárom privolaná
RZP, s triviálnym odôvodnením, Ïe nie je
k dispozícii, keì pacient musí odísÈ na vlastn˘ch
nohách a vlastn˘m autom sa dopraviÈ do
20 km vzdialenej nemocnice, napriek tomu,
Ïe o‰etrujúci lekár indikoval zdravotn˘ stav
pacienta, ako Ïivot ohrozujúci. Centrálny príjem,
ktor˘ ho centrálne a systémovo odmietne,
a to len preto, lebo nakoniec nepri‰iel tou
RZP, ale vlastn˘m autom a na vlastn˘ch nohách.
Keì ten systém vás potom dobre popreháÀa
po jednotliv˘ch poschodiach, medzi
ktor˘mi sa zaãnete presúvaÈ po schodoch,
lebo ÈaÏko je sa dostaÈ k jednému zo ‰tyroch
v˘Èahov, a ak máte ‰Èastie povozí vás najprv
po jednotliv˘ch poschodiach, na ktoré ste neplánovali
ísÈ. Po komplikovanom hºadaní v
akútnom stave, koneãne sa stretnete s lekárom,
ktor˘ je kompetentn˘ pozrieÈ ten vበ„papier“,
napí‰e pár viet (moÏno dve) a po‰le vás
späÈ hore na poschodie, z ktorého ste ledva
pred chvíºou pri‰li. Keì si myslíte, Ïe ste dosiahli
cieº, teda poschodie, oddelenie, koneãne
aj izbu, dokonca aj lôÏko, m˘lite sa, lebo
o chvíºu dorazí sestriãka s rozhegan˘m a ÈaÏkopádne
fungujúcim vozíkom, ktor˘m sa musíte,
presunúÈ na JIS, aby sa vám náhodou odrazu
nieão nestalo, hoci je to uÏ len vedºaj‰ia
chodba.
Kovové, asi 40-roãné lôÏko, s cca 8 centimetrovou
hrúbkou holého molitanu, cez
ktor˘ cítite kaÏd˘ zvar poctivej strojárskej
práce robotníka, zakryté mikroténov˘m igelitom,
a prestieradlom – plachtou, ktorá stále
spod vás uteká, a po chvíli je ako plisovaná
sukÀa, ktorá vám má zvy‰ovaÈ komfort a
spoluparticipovaÈ na ozdravnom procese, pod-
ºa moÏnosti najlep‰ie bez pohnutia, aby ste náhodou
pri zmene polohy nespadli na zem,
alebo nenarazili na Ïelezné boãnice. Pocho-
píte veºmi r˘chle, preão s tak hrozn˘mi dekubitmi
odchádzajú pacienti , paradoxne zo
zdravotníckych zariadení, ak majú to ‰Èastie,
domov, ale veºmi ãasto sa toho odchodu nedoÏijú.
(Tento problém sa dot˘ka väã‰inou
star˘ch ºudí, dlhodobo chor˘ch, nevylieãiteºne
chor˘ch, s celou ‰kálou moÏn˘ch diagnóz).
Je to veºmi bolestné, nedôstojné a poniÏujúce.
Cez takéto „obyãajné“ veci, ktoré e‰te
stále nedokáÏeme zabezpeãiÈ, zomierajú pacienti
ãasto na sekundárne príãiny, a to aj so
zraneniami na du‰i. (O zomieraní v podmienkach
na‰ej spoloãnosti a ná‰ho zdravotníctva
inokedy...)
„Komfortne“ vybavená JIS s kapacitou
piatich lôÏok, ktoré sú od seba pooddeºované
horizontálnou bielou plachtou za ktorou
stenajú, alebo vykrikujú pacienti, bez rozdielu
ãi sú to muÏi, alebo Ïeny, nie je ani vhodn˘m
ani dôstojn˘m miestom nielen pre chorého,
ale ani len zdravého ãloveka. Pri napæÀaní
va‰ich základn˘ch biologick˘ch potrieb
vám ochotne asistuje zdravotnícky personál,
a to v‰etko na va‰om biednom lôÏku. Ak
slu‰ne vznesiete námietku, Ïe radi by ste ‰li
na toaletu, hneì dostanete odpoveì, Ïe to nie
je moÏné, je to proti predpisom, a navy‰e
podpísali ste informovan˘ súhlas. Ak sa bránite
a Ïiadate, aby vás pustili, nepustia, lebo
nemôÏu. Îiadate ich tlaãivo, v ktorom podpisom
potvrdíte prevzatie zodpovednosti a rizika
za konanie, povedia vám, Ïe také nemajú.
Ak poÏiadate o misu na toaletu, ochotne
vám ju dajú, ale vy ju nedokáÏete pouÏiÈ vo
„vlastnej“ posteli, poleÏiaãky, v strese, a v prítomnosti
spolupacientov od ktor˘ch vás „intímne“
delí akási plachta.
A to sú sluÏby, ako aj priestory a starostlivosÈ,
ktorá je zdravotn˘mi poisÈovÀami akceptovaná
a financovaná s pridanou hodnotou.
OpísaÈ v‰etko, ão zaÏijete za jeden deÀ takejto
starostlivosti, keì pozeráte von oknom,
ako sa zmráka, aká hlboká je noc, koºko ºudí
sa touto miestnosÈou premelie len za jednu
zmenu, koho ão bolí, aké má problémy, aké
ma potreby, ãoho sa bojí, za ãím smúti a nakoniec,
ako zasa svitá, a vyãerpan˘ na lôÏku
nezaÏmúrite oka, tak ste ten naj‰Èastnej‰í ãlovek,
ak vás odtiaº koneãne dajú preã. (Je to
osobná skúsenosÈ s na‰ím zdravotníctvom z
polovice apríla 2012, av‰ak pre rozsah ani nie
je moÏné o v‰etkom písaÈ, a o niektor˘ch zá-
Ïitkoch by sa aj veºmi ÈaÏko písalo. V kaÏdom
prípade tak˘to pobyt v na‰om zdravotníctve
je veºmi in‰piratívny a podnetn˘ na prácu v
zdravotníckom parlamentnom v˘bore.)
Ak povieme, Ïe dne‰né zdravotníctvo je v
zlom stave, asi rovnako koalícia, aj opozícia
sa na tom zhodne. Len ão si v‰ak poloÏíme
otázku preão, odpovede budú rôzne, a to aj poslancov
z jednej a tej istej politickej strany.
Preão? Lebo kaÏd˘ máme in˘ pohºad, informácie
a inak vnímame problém. Ak budeme
hºadaÈ vinníka, tak v‰etci budú ukazovaÈ prstom
smerom od seba.
Ak v závere máme odpovedaÈ na otázku,
ãi fungujúca elektronizácia optimálne zabezpeãí
organizáciu v zdravotníctve, je potrebné
hºadaÈ odpoveì v texte vy‰‰ie spomínanom.
V‰etko je v ºuìoch, ich charaktere, zodpovednosti,
ochoty pomôcÈ, ochoty podeliÈ sa, ochoty
nieão zo seba obetovaÈ nezi‰tne pre toho
druhého, ochoty slúÏiÈ a nie byÈ len zamestnan˘.
Len samotná elektronizácia nestaãí,
43

N Á R O D N Á R A D A S R
aby sa kvalita zdravotníckych sluÏieb zlep‰ila,
aj keì v‰etk˘m zainteresovan˘m v systéme
môÏe pomôcÈ. DôleÏité je, aby pacient nezostal
len nejakou elektronickou zdravotnou
kniÏkou, alebo národn˘m zdravotn˘m portálom,
softvérom, alebo len ãíslom v nejakej
megadatabáze.
Kde sa uÏ eHealth v rámci zdravotníctva
vyuÏíva, ão bude najväã‰ím prínosom pre
zdravotníctvo, ak sa elektronizácia dokonãí?
Ak sa elektronizácia dokonãí, dúfam, Ïe nebude
slúÏiÈ na obohacovanie sa jednotlivcov,
ãi skryt˘ch obchodn˘ch reklám farmaceutick˘ch
firiem, dílerov, obchodn˘ch skupín, ãi
zneuÏívanie informácií a dát. Doposiaº Slovensko
sprevádzajú Ïiaº práve tieto praktiky.
Bezpodmieneãne je potrebné s t˘m skonãiÈ,
a preventívne nedovoliÈ, aby tieto praktiky tu
boli. NemôÏeme zo spoloãného kradnúÈ, a
zároveÀ oãakávaÈ, kedy sa veci pohnú ìalej.
V reálnej testovacej fáze uvidíme ãi systém
zefektívni prácu, u‰etrí ãas lekárom, sestrám
a pacientom, ako sa oãakáva. âo v prípade
dlh‰ieho v˘padku elektrickej energie, ako to
bolo niekoºkokrát uÏ v tomto roku? Aj obvodní
lekári budú maÈ záloÏne zdroje? ...
Slovensko zaostáva vo vyuÏívaní programu
vo vecnom, finanãnom aj ãasovom rámci,
ak to porovnáme s vyspel˘mi krajinami
Európy, ako vidíte ìal‰ie obdobie ão sa bude
realizovaÈ, aké sú plány?
Preão Slovensko zaostáva vo vyuÏívaní
programu vo vecnom, finanãnom aj ãasovom
rámci treba sa p˘taÈ doteraj‰ích ministrov a
ºudí zodpovedn˘ch za túto problematiku. Ak
ãosi nefunguje, alebo naopak aj dobre funguje,
hºadaj za t˘m ºudsk˘ faktor, ãiÏe ãloveka,
inak, ministrov a jemu podriaden˘ch ºudí, ãi
ºudí zaangaÏovan˘ch do projektu elektronizácie.
Na plány do budúcna je potrebné sa p˘taÈ
na ministerstve zdravotníctva. Na na‰om
v˘bore doposiaº sme nemali moÏnosÈ dotknúÈ
sa t˘chto tém. Nበosobn˘ názor v‰ak je ten,
Ïe veºmi ãasto rie‰ime najprv „B“, a potom
„A“, a navy‰e ako obyãajne zistíme, Ïe potom
na to nemáme. Ak sa na Slovensku stretnem
so zdravotníckym zariadením (‰tátnym, niektoré
ne‰tátne sú na úrovni), kde hneì pri vstupe
sa budem cítiÈ dobre, bude tam ãisto a
bude tam vládnuÈ pokoj a pokojná pracovná
atmosféra, kde ma privíta a zorientuje v systéme
a priestore príjemn˘ zamestnanec tohto
zariadenia, nie poãítaã, kde sa na mÀa neosopí
upratovaãka, zdravotná sestra, ãi dokonca
lekár, Ïe ako to Ïe nemám návleky (veºakrát
e‰te ‰pinav‰ie a dotrhanej‰ie ako sú topánky),
hneì pri vstupe na nohách, kde mô-
Ïem imobilného pacienta posadiÈ na ãist˘ a
hlavne funkãn˘ vozík, o ktor˘ nemusím nikoho
ÏobroniÈ, ktor˘ si môÏem sám zobraÈ hneì
pri vstupe vrátiÈ sa k svojmu autu a posadiÈ
doÀ svojho imobilného otca ãi mamiãku. (V
polovici apríla sme to naozaj zaÏili, bol som
v takejto nemocnici v Marburgu.) Ak lôÏka
budú ‰tandardne polohovateºné na hydrauliku,
ak komfortné matrace nebudú napchaté
len za v˘kladmi na‰ich prepchat˘ch hypermarketov
a domácností, ak chorí budú maÈ aspoÀ
takú posteº, ako majú zdraví (O ão viac
chor˘ ãlovek potrebuje komfortné lôÏko. Zavri
oãi a premietni si aké lôÏko mበdoma, s
ak˘m matracom, koºk˘ raz uÏ vymenen˘, akú
mበbielizeÀ, akú perinu, ak˘ vankú‰, ak˘
komfort, a porovnaj to s ak˘mkoºvek zdravotníckym
zariadením (‰tátnym) na Slovensku,
a potom si uÏívaj zdravotníctva zadarmo. Dostane‰
starú vojenskú deku navleãenú do zodratej,
neraz roztrhanej oblieãky, vankú‰ akoby
napchat˘ purpenou, alebo nejakou neidentifikovateºnou
hmotou...), ak preventívne budeme
starostlivosÈou, ale aj materiálno-technick˘m
vybavením predchádzaÈ na nemocniãn˘ch
lôÏkach dekubitom, namiesto kupovania
a aplikovania drah˘ch sprejov a toaletnej
peny, ak sociálne zariadenia – toalety, budú
aspoÀ také, aké sú okolo diaºnic v Nemecku,
Rakúsku, ·vajãiarsku, ãi Francúzsku. (To porovnanie
je zámerné nie so zdravotníckymi
zariadeniami, ale so sociálnymi zariadeniami
– toaletami slúÏiacimi ‰irokej anonymnej verejnosti
a sú na oveºa komfortnej‰ej, ãistej‰ej
a vy‰‰ej úrovni, ako tie na‰e sociálne zariadenia
– toalety v nemocniciach.) Ak sestriãka
v nemocnici nebude musieÈ zápasiÈ s pacientom,
ktorého ledva dostane do vane, a ‰tyri
kone vrané ho Èahajú z vane, lebo zaplatil
dane, ale má to „zadarmo“, ak pacienti dostanú
ten liek, ktor˘ potrebujú, ak sa poskytne
lieãba tá ktorá im je prospe‰ná, ktorá im zlep-
‰í kvalitu Ïivota, ak nebudú v t˘chto etickofarmaceutick˘ch
otázkach rozhodovaÈ len peniaze,
ak pacientovi nebudeme vnucovaÈ liek,
ktor˘ práve pri‰iel ponúknuÈ díler z farmaceutickej
firmy ako v‰eliek na v‰etko, ak jednoducho
táto spoloãnosÈ bude ochotná podeliÈ sa
o vlastn˘ komfort s chor˘mi a zomierajúcimi
pacientmi, ak Ïivotná úroveÀ tejto spoloãnosti
bude merateºná schopnosÈou postaraÈ
sa o star˘ch, chor˘ch, du‰evne chor˘ch, opusten˘ch,
závisl˘ch, odmietan˘ch, vytláãan˘ch
na perifériu spoloãnosti, zomierajúcich, ale aj
t˘ch, e‰te nenaroden˘ch, ak pacient prevezen˘
z interného, chirurgie, ARA, traumatológie,
neurológie, kardiológie, nefrológie, onkológie
bude preváÏan˘ v na‰om zdravotníckom
systéme na na‰e takzvané „dolieãováky“
LDCH na dolieãenie, kde nakoniec v nedôstojn˘ch
podmienkach zomrie. (O tom neskôr.
Je to na samostatnú tému. Je to veºmi dramatické,
nedôstojné a neúctivé.) Ak na „dolieãováku“
LDCH vás skutoãne budú dolieãovaÈ,
a dolieãen˘ pôjdete z toho oddelenia domov,
nie do márnice, ak na tomto oddelení (a nielen
tam) budú pravdivo, a zároveÀ s citom informovaÈ
pacienta a jeho príbuzn˘ch o zdravotnom
stave pacienta, ak sa pacient nebude
stávaÈ rukojemníkom v rukách zdravotníkov,
lekárov, niekedy aj príbuzn˘ch, ak si na
LDCH nebudú vynucovaÈ dæÏku pobytu pod-
ºa potreby, ako im to pasuje podºa v˘hodného
zaplatenia za pobyt pacienta, ak nebude sa
pacientov a príbuzn˘ch na t˘chto oddeleniach
dezinformovaÈ, Ïe na LDCH musia byÈ
21 dní lebo..., a to bez ohºadu na to, ãi pacient,
alebo príbuzní si Ïelajú iné, hoci aj ne‰tátne
zdravotnícke zariadenie, kde sa o pacienta
postarajú lep‰ie, ak pacienti nebudú napchat˘
v izbách po ‰tyroch piatich, dokonca aj viacer˘ch,
a to len preto lebo zdravotná poisÈov-
Àa im za kaÏdého zaplatí pau‰álnu platbu, ak
toto oddelenie bude maÈ aspoÀ jeden „zvonãek“
signalizáciu, na kaÏdej izbe. (Poznáme
také oddelenie, kde nefunguje na privolanie
pomoci – zdravotníckeho personálu ani jeden
„zvonãek“.) Ak ‰tandardom bude dostupná
signalizácia pre kaÏdého pacienta, (Malo by
to byÈ dnes v‰ade ‰tandardné, ale nie je.) Ak
o 82-roãnú pacientku bude väã‰í záujem, ako
o bezcenn˘ – cenn˘ papier za vedenie ktorého
v stredisku cenn˘ch papierov vám príde
úãet na 10 eur a ‰tát si dá tú námahu, aby toho
obãana na‰iel, tie peniaze dostal..., ak o pacienta
bude väã‰í záujem, ako o bezcenn˘ –
cenn˘ papier, ak pacient bude naozaj na patriãnom
lôÏku podºa indikácie a skutoãne jeho
potrieb, nie podºa toho, ako zapasuje do systému
platieb za pobyt, ak zdravotné poisÈovne
budú platiÈ za skutoãne poskytnutú lieãbu
a zdravotnícku starostlivosÈ a nie za prehadzovanie
pacienta z jedného oddelenia na druhé,
kde v‰ade si nemocnica vytiahne finanãné
prostriedky od poisÈovne, a ak sa v‰etky moÏnosti
platieb vyãerpali, tak keì aj nedolieãeného,
prepustia domov, lebo uÏ nikto nechce
platiÈ, ak úroveÀ pobytu chor˘ch ºudí – pacientov
sa aspoÀ priblíÏi, pobytu úrovni zdrav˘ch
ºudí, rekreujúcich sa v rekreaãn˘ch ãi hotelov˘ch
zariadeniach. (Ktor˘ ãlovek potrebuje
väã‰ie pohodlie a komfort, zdrav˘, alebo chor˘?
E‰te stále sú miesta na Slovensku, kde pacienti
sú v star˘ch zatuchnut˘ch budovách a
izbách, a my máme naivné oãakávania, Ïe sa
v nich vylieãia a uzdravia.) Ak jednoducho na
Slovensku, ãlovek bude stále ãlovekom za
kaÏd˘ch okolností, potom s plnou váÏnosÈou
a zodpovednosÈou, ão najr˘chlej‰ie a najefektívnej‰ie
dorie‰me elektronizáciu v na‰om
zdravotníctve.
ªudsk˘ prístup, alebo elektronick˘ systém
zdravotníctva? Predov‰etk˘m proporcionálne
vyváÏenie oboch, aby t˘m dobrom bol napæÀan˘
predov‰etk˘m pacient – ãlovek. Cel˘
zdravotnícky systém, aj ten elektronick˘ má
byÈ pre pacienta, a nie naopak, aby sa odhadovan˘ch
130 miliónov eur neminulo úãinkom,
av‰ak najprv rie‰me „A“, a potom samozrejme
„B“. Na záver chcem v‰etk˘m obãanom
Slovenska, ale aj zvlá‰È kolegom v parlamente
a ãlenom vlády, zaÏelaÈ aby hodnotu
zdravia dokázali doceniÈ skôr, neÏ ho stratia.
MilovaÈ môÏeme v‰etk˘ch, av‰ak ak svoju
lásku k núdznym a chor˘m budeme napæÀaÈ
skutkami, vtedy zaãne aj skutoãn˘ ozdravn˘
proces spoloãnosti.
Kto rozumie ºudskému srdcu, rozumie aj
ºudskej du‰i.
44

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
SieÈ lekární Dr.Max pôsobí okrem Slovenska aj v âesku a Poºsku.
Dr.Max na Slovensku prevádzkuje skoro 140 lekární a je najväã‰ou sieÈou verejn˘ch lekární.
Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá jej riaditeº pre obchodn˘ rozvoj Sína NIKU.
Dr.Max chce byÈ pre pacientov
lekárÀou prvej voºby!
Ako hodnotíte uplynul˘ rok z pohºadu v˘voja
na slovenskom lekárenskom trhu?
Rok 2011 bol v znamení viacer˘ch zásadn˘ch
legislatívnych zmien, ktor˘ch efekt sa
zaãína prejavovaÈ v tomto roku. KeìÏe tieto
zmeny sú skutoãne rozsiahle, poãnúc zmenou
spôsobu urãovania maximálnej ceny lieku,
cez mesaãnú kategorizáciu aÏ po generickú
preskipciu, budem komentovaÈ len tie, ktoré
sú pre nás najv˘znamnej‰ie. Z pohºadu ãinnosti
lekárne je zásadnou zmenou zavedenie
generickej preskripcie.
âo táto zmena, zavedenie generickej preskripcie,
znamená v praxi?
Generickú substitúciu umoÏÀoval zákon aj
predt˘m, ale jeho súãasná podoba ju mení na
povinnosÈ. Zákon o lieku ã. 362/2011 zaviedol
od 1. decembra 2011 povinnosÈ generickej
preskripcie u 380 úãinn˘ch látok, ão sa
t˘ka pribliÏne 2 700 liekov. V t˘chto prípadoch
je lekár povinn˘ uviesÈ na recept úãinnú
látku a obchodn˘ názov môÏe uviesÈ len
ako odporúãan˘. Lekárnik musí ponúknuÈ
pacientovi liek s najniωím doplatkom alebo
bez doplatku, priãom sa pacient môÏe rozhodnúÈ
inak. Napríklad, Ïe bude poÏadovaÈ lekárom
odporúãan˘ liek. Z pohºadu lekárnika má
táto situácia dva nové rozmery. Po prvé, lekárnik
je t˘m, kto vyberá konkrétny liek a po
druhé, do komunikácie o konkrétnom lieku
vstupuje pacient. Samozrejme zákon pozná aj
prípady, keì lekár môÏe substitúciu obmedziÈ,
alebo úplne vylúãiÈ.
Lekári a lekárnici sú odborníci, u ktor˘ch
sa automaticky predpokladá, Ïe si nové
odborné zmeny r˘chlo osvoja. Ako v‰ak na
tieto zmeny reagujú va‰i pacienti?
Keì mám hovoriÈ za seba a za sieÈ Dr.Max,
nepochyboval som o tom, Ïe na‰i lekárnici
po odbornej stránke generickú preskripciu
zvládnu. Skôr som si nebol ist˘ reakciami pacientov,
ak nedostanú liek, na ktor˘ boli dajme
tomu vizuálne ãi názvom zvyknutí. Keì
to trochu preÏeniem, tak v minulosti bol recept
nieão ako rozkaz, nieão, o ãom sa nediskutuje.
Situácia, Ïe by sa k predpísan˘m liekom
pacient aktívne vyjadroval, bola skôr
raritou.
Prvé skúsenosti nám potvrdzujú, Ïe na‰i
farmaceuti zvládli komunikáciu s pacientmi,
dokázali im profesionálne pomôcÈ a zorientovaÈ
ich v novej situácii.
Nová legislatíva zavádza aj vernostn˘ program
do lekární. Ako vnímate tento prvok,
patria zºavy do lekárne?
Predov‰etk˘m systém zliav, naz˘van˘ aj
ako vernostn˘ program, do lekární nezaviedla
novela zákona o lieku, ale klasick˘ konkurenãn˘
boj o zákazníka. Novela zákona z decembra
2004 zliberalizovala moÏnosti na
vznik nov˘ch lekární a v˘sledkom bol nárast
ich poãtu. Samozrejme, poãet pacientov nekopíroval
tento rast a tak samotné lekárne
zaãali bojovaÈ o priazeÀ klientov rôznymi
zºavami, Ïiaº, aj za hranou vtedy platnej legislatívy.
Súãasná novela zákona o lieku poskytovanie
zliav detailne upravuje a zavádza potrebné
pravidlá.
Ale, aby som odpovedal priamo na va‰u
otázku. V situácii, keì pacient ãoraz ãastej-
‰ie v lekárni okrem zdravotného preukazu
vyÈahuje z vrecka aj peÀaÏenku, zºava, ktorá
mu jeho nákup zlacÀuje, tu má svoje opodstatnenie.
Napriek tomu, Ïe pacient v lekárni platí za
lieky ãasto nemalé ãiastky, existuje názor,
Ïe vernostn˘ systém by sa nemal uplatÀovaÈ
na lieky hradené zo zdravotného poistenia.
Ak˘ je vበnázor?
Súãasná legislatíva upravuje poskytovanie
zliav na lieky tak, Ïe sme povinní poskytnúÈ
zºavu súãasne aj zdravotnej poisÈovni a to vo
v˘‰ke najmenej 50 % zo zºavy poskytnutej pacientovi,
jej poistencovi. V praxi to znamená,
Ïe ak poskytneme pacientovi zºavu jedno
euro, jeho zdravotnej poisÈovni vrátime ìal-
‰ích 50 centov. Je to v˘hodné pre pacienta a
je to v˘hodné aj pre verejné zdroje. Rád by
som poznal racionálny argument, preão by
‰tátu, ako regulátorovi prostredia, mala takáto
úprava prekáÏaÈ. Súãasne, podºa oficiálnych
údajov, spotreba liekov vo finanãnom vyjadrení
medziroãne klesla o 1,5 %. âo potvrdzuje,
Ïe polemiky o vplyve vernostn˘ch systémov
na spotrebu liekov sú ãisto úãelové a zbytoãné.
Argumentom môÏe byÈ, Ïe ak si lekárnici
môÏu dovoliÈ tak˘to systém zliav, potom by
bolo pre ‰tát v˘hodnej‰ie zakázaÈ vernostn˘
systém na lieky a plo‰ne im zníÏiÈ regulované
marÏe...
To by bol argument rovnakej kvality ako
tvrdenie, Ïe zvy‰ovaním daní sa lineárne zv˘-
‰i aj ich v˘ber. Jednak tieto vernostné systémy
sú v rámci zákona rôznorodé a nie kaÏdá
lekáreÀ ich chce uplatniÈ. Dnes nájdete lekárne
v zastrãenej dedinke, ako aj v nákupn˘ch
centrách. V˘sledkom takéhoto plo‰ného zásahu
by bola likvidácia t˘ch lekární, ktoré z objektívnych
príãin nie sú schopné ìal‰ie zníÏenie
marÏí ekonomicky preÏiÈ. Pre pacientov
by to znamenalo hor‰iu dostupnosÈ a Ïiadne
zºavy. V koneãnom ‰tádiu by na tom ‰tát niã
nezískal a pacient v˘znamne stratil. TakÏe
tento argument musím odmietnuÈ.
VyuÏíva sieÈ lekární Dr.Max moÏnosÈ vernostného
systému pre svojich klientov?
Lekárne na‰ej siete sa nenachádzajú v nákupn˘ch
centrách s luxusn˘m tovarom a na-
‰im typick˘m klientom je pacient citliv˘ na
cenu. Preto moÏnosÈ získaÈ zºavu je pre ná‰ho
pacienta v˘znamn˘m benefitom. Vìaka ná‰-
mu systému si môÏe zníÏiÈ doplatok za lieky,
respektíve vyuÏiÈ túto zºavu na nákup voºnopredajného
sortimentu, ktor˘ by inak musel
oÏelieÈ. Preto nበvernostn˘ systém neberie
in˘m lekárÀam ich solventnú klientelu, ale
skôr umoÏÀuje na‰im dôchodcom a nízkopríjmov˘m
obãanom dopriaÈ si nieão viac.
Zdravotníctvo ako také sa v˘znamne mení,
priãom niektoré jeho odvetvia sa menia
veºmi dynamicky. K nim patrí lekárenstvo
a lekárne. Aká bude lekáreÀ v budúcnosti,
nezanikne definitívne jej tradiãná podoba?
Neviem ako bude vyzeraÈ lekáreÀ budúcnosti,
ale to, Ïe sa jej súãasn˘ obraz bude meniÈ
je nezvratné. Mení sa totiÏ jej zákazník.
Vìaka informaãnému pretlaku, ale aj celkovému
rozvoju spoloãnosti, je nበzákazník neporovnateºn˘
so zákazníkom spred desiatich
rokov. O podobe lekárne, ale aj jej smerovaní
v koneãnom dôsledku rozhoduje a bude
rozhodovaÈ jej klient. A v jeho rukách je aj odpoveì
na va‰u otázku.
45

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Sanofi, vedúca svetová farmaceutická spoloãnosÈ, skúma, vyvíja a priná‰a terapeutické rie‰enia
so zameraním na potreby pacientov. SpoloãnosÈ patrí medzi najväã‰ie farmaceutické spoloãnosti
na svete s viac ako 110 000 zamestnancami v pribliÏne 100 krajinách. Parlamentn˘ kuriér oslovil
country manaÏérku Sanofi a generálnu riaditeºku Zentiva na Slovensku SoÀu PORUBSKÚ.
LieãiÈ i vychovávaÈ
SoÀa PORUBSKÁ,
country manaÏérka spoloãnosti Sanofi
a generálna riaditeºka spoloãnosti Zentiva na Slovensku
Má za sebou bohaté skúsenosti v oblasti farmaceutického
priemyslu. Svoju kariéru zaãala v spoloãnosti Shering-Plough
a následne pôsobila v spoloãnosti Ratiopharm na pozícii
generálnej riaditeºky pre Slovensko, Belgicko
a ako area manaÏérka pre v˘chodnú Európu.
Pred nástupom do spoloãnosti Sanofi pôsobila
ako Country manaÏérka a Market Access manaÏérka
pre strednú a v˘chodnú Európu v spoloãnosti Sandoz.
SoÀa Porubská je doktorkou prírodn˘ch vied v odbore
biológia, získala titul PhD. v odbore imunológia.
Zaãiatkom decembra minulého roka ste boli
vymenovaná na pozíciu country manaÏérky
spoloãnosti Sanofi a generálnej riaditeºky
spoloãnosti Zentiva na Slovensku. S ak˘mi
pocitmi ste prijímali túto funkciu?
Spojenie funkcie country manaÏérky Sanofi
a generálnej riaditeºky Zentiva na Slovensku pre
mÀa znamená splnenie poslania, ktoré by spoloãnosÈ
Sanofi mala podºa môjho názoru maÈ:
poskytovaÈ kvalitnú inovatívnu lieãbu, investovaÈ
do v˘skumu nov˘ch liekov, ale maÈ aj sociálnu
zodpovednosÈ za ekonomiku zdravotníctva
priná‰aním kvalitn˘ch generick˘ch liekov, ktoré
umoÏnia lieãbu veºkému mnoÏstvu pacientov.
Mojou víziou je upevniÈ postavenie spoloãnosti
Sanofi/Zentiva na Slovensku, nadviazaÈ na
úspe‰nú históriu Zentivy, ãerpaÈ z nej a ìalej ju
rozvíjaÈ. Chceme vyuÏiÈ v‰etky synergie medzi
Sanofi a Zentivou, ale aj medzi na‰imi ostatn˘mi
spoloãnosÈami, ako je Genzyme a Sanofi
Pasteur tak, aby sme boli kºúãov˘m partnerom
pre slovenské zdravotníctvo.
Ak˘ bol rok 2011 pre spoloãnosÈ Sanofi konkrétne
na Slovensku?
Rok 2011 bol jedn˘m z najÈaωích v histórii
ná‰ho pôsobenia na Slovensku. Situácia v slovenskom
zdravotníctve bola komplikovaná, pripravovala
sa nová legislatíva a priestor na prediskutovanie
odborn˘ch argumentov zo strany
farmaceutického priemyslu bol minimálny. Napriek
tomu som rada, Ïe pacient nepocítil nedostatok
liekov a boli sme schopní aj napriek nízkym
cenám udrÏaÈ v‰etky lieky dostupné.
Aká je súãasná pozícia spoloãnosti na slovenskom
farmaceutickom trhu a jej ìal‰ie ambície?
SpoloãnosÈ Sanofi/Zentiva je lídrom na slovenskom
trhu a je na‰ou povinnosÈou si toto postavenie
udrÏaÈ. Chceme, aby sme boli preferovan˘m
dodávateºom pre lekárov, lekárnikov a
samozrejme pacientov. Chceme, aby kaÏd˘ pacient,
ktor˘ dostane na‰u ‰katuºku bol spokojn˘
a bol si ist˘, Ïe dostal ten najlep‰í liek na svoje
trápenie.
SpoloãnosÈ Sanofi uviedla nedávno na trh
nov˘ liek na lieãbu rakoviny prostaty. Je tento
liek dostupn˘ uÏ aj pre slovensk˘ch pacientov?
V poslednom roku sa vo viacer˘ch krajinách
v EÚ a vo svete stal dostupn˘m nov˘ liek na pokroãilé
‰tádia rakoviny prostaty s úãinnou látkou
kabazitaxel. Pre slovensk˘ch pacientov tento
liek, napriek registrácii v EÚ, stále nie je dostupn˘.
Kritériá na nákladovosÈ novovstupujúcich liekov
sú postavené tak, Ïe prínos a cena nového
lieku sa porovnávajú s prínosom a cenou existujúceho
‰tandardu. Pre ochorenia, pri ktor˘ch sú
uÏ ‰tandardom moderné a drah‰ie lieky, je porovnanie
prijateºné aj pre ìal‰ie nové lieky. Pri ochoreniach,
kde sa porovnáva nová drah‰ia lieãba s
extrémne lacn˘mi liekmi star˘mi 20 – 30 rokov,
je provnanie pre nové lieky nepriaznivé napriek
ich zjavn˘m zdravotn˘m prínosom. V˘sledkom
je, Ïe pri diagnózach, kde viac rokov nedo‰lo k
v˘znamnej‰iemu pokroku, nové a t˘m aj úãinnej‰ie
a drah‰ie lieky nemôÏu vstúpiÈ do systému
– napriek tomu, Ïe pacientom predæÏia Ïivot.
Ak˘ je podºa vás správny pomer na jednej
strane medzi zniÏovaním ceny liekov a na
druhej strane zvy‰ovaním nákladovej efektivity?
Kde je ten bod, keì úsporné opatrenia
uÏ môÏu zniÏovaÈ kvalitu lieãby?
Zvy‰ovanie nákladovej efektivity znamená,
Ïe za urãitú sumu peÀazí získavame pre pacienta
– obrazne povedané – ão moÏno najvy‰-
‰í prírastok zdravia. Nové lieky priná‰ajú kvalitatívne
vy‰‰í lieãebn˘ efekt, ale treba zaÀ zaplatiÈ.
Ak nastavíme hranicu poÏadovanej nákladovej
efektivity tak, Ïe za nov˘ kvalitatívny
prínos v lieãbe nie je vôºa zaplatiÈ, v˘sledkom
je, Ïe pacienti sa k novej lieãbe nedostanú. V urãit˘ch
oblastiach – hlavne pri niektor˘ch druhoch
nádorov˘ch ochorení – bol uÏ tento bod
prekroãen˘. U tak˘chto pacientov sa kvalita
farmakoterapie zvy‰ovaÈ nebude.
Aké pozitívne kroky oãakávate od novej vlády
a nového ministerstva zdravotníctva v oblasti
zdravotnej politiky, konkrétne ão sa
t˘ka trhu s liekmi?
V prvom rade je potrebné stabilizovaÈ situáciu
v zdravotníctve tak, aby uÏ na regulaãné kroky
pacient viac nedoplácal a aby pacienti mohli
dostávaÈ skutoãne kvalitnú starostlivosÈ. V
oblasti trhu s liekmi to znamená rozumné rozdelenie
zdrojov v záujme dostupnosti kvalitn˘ch
liekov. UÏ roky sme v situácii, Ïe na ‰anovanie
rozpoãtov v zdravotníctve sa vyuÏívajú
lieky ako jedin˘ zdroj ‰krtov a úspor. V situácii
s druhou najniωou cenou a jedn˘m z najvy‰-
‰ích podielov pacienta na platbe za lieky v EÚ
– ìal‰ie ‰krty skutoãne znamenajú zniÏovanie
kvality a dostupnosti.
Minul˘ rok oznámila Skupina Sanofi akvizíciu
v˘znamnej biotechnologickej spoloãnosti
Genzyme. MôÏe nám struãne priblíÏiÈ jej
46

portfólio? âím je spoloãnosÈ Genzyme v˘nimoãná?
Veºmi sme sa pote‰ili, keì sme sa dozvedeli,
Ïe na‰a materská spoloãnosÈ sa rozhodla investovaÈ
práve do biotechnologickej spoloãnosti
Genzyme. Ja ju vnímam ako najv˘znamnej‰ieho
hráãa na poli zriedkav˘ch chorôb, v podstate
priekopníka. Odvaha pustiÈ sa do vyvíjania prvého
lieku pre extrémne zriedkavú metabolickú
Gaucherovu chorobu (pozn.: celosvetovo je
diagnostikovan˘ch niekoºko tisíc pacientov) sa
ukázala ako správna cesta. Vìaka tomu dnes
môÏe medicína pomáhaÈ pacientom so zriedkav˘mi
diagnózami, ako napr. Fabryho choroba,
Pompeho choroba atì., ktor˘m sa v minulosti
musela oznámiÈ len smutná diagnóza, bez moÏnosti
lieãby. Pacient je vo vnímaní na‰ich nov˘ch
kolegov na prvom mieste, o tom svedãí
veºké mnoÏstvo charitatívnych programov po
celom svete a spoloãnosÈ dlhodobo lieãi zadarmo
pacientov aj v krajinách, kde sa nepredpokladá
moÏnosÈ úhrady – ãiÏe nezi‰tná charita.
Divízia vakcín Sanofi Pasteur je jednou z
popredn˘ch v˘robcov vakcín na svete. MôÏete
nám priblíÏiÈ, na aké ochorenia máte vakcíny
vo svojom portfóliu a ão nové priná‰ate
pacientom na Slovensku?
Sanofi Pasteur je jedn˘m z najväã‰ích v˘robcov
oãkovacích látok na svete. Tradícia v˘skumu,
v˘voja a v˘roby vakcín Sanofi Pasteur je
viac ako 100-roãná a v súãasnosti na‰a spoloãnosÈ
vyrába viac ako 1 miliardu dávok vakcín
roãne. Portfólio spoloãnosti tvoria vakcíny, ktoré
poskytujú ochranu proti 20 bakteriálnym a vírusov˘m
ochoreniam vo viac ako 60 rôznych
kombináciách. Na‰e vakcíny chránia nielen proti
detsk˘m ochoreniam, ako je diftéria, ãierny ka-
‰eº, hemofilové infekcie, detská obrna, ale sú urãené
i pre ochranu pred ochoreniami dospel˘ch
a star‰ích ºudí: pneumokokové a meningokokové
infekcie, Ïltaãky, ale i t˘fus, Ïltá zimnica a
pod. SpoloãnosÈ Sanofi Pasteur kaÏdodenne investuje
do v˘voja nov˘ch vakcín viac ako 1 milión
eur a v súãasnosti pracuje na v˘skume a v˘voji
vakcín proti 24 ochoreniam ako napríklad
proti AIDS, kolorektálnemu karcinómu, melanómu,
dengue. Sanofi Pasteur je najväã‰ím svetov˘m
v˘robcom vakcín proti chrípke s roãnou
produkciou viac ako 150 miliónov dávok a súãasne
je i lídrom vo v˘voji prepandemickej a
pandemickej vakcíny.
Oãkovacie látky sa v posledn˘ch rokoch stávajú
v˘znamn˘m strategick˘m tovarom. Obmedzen˘
poãet v˘robcov vakcín a limitovan˘ potenciál
v˘roby, vysoko ‰pecifická a nároãná
technológia v˘roby vakcín na jednej strane a rastúca
potreba krajín na strane druhej, kladie obrovskú
zodpovednosÈ nielen na v˘robcov, ale
najmä na kompetentn˘ch organizátorov zdravotnej
starostlivosti vo v‰etk˘ch krajinách na svete.
V najbliωom období plánujeme uviesÈ na trh
vakcínu proti horúãke Dengue, nové kombinované
vakcíny proti detsk˘m ochoreniam, nové
technológie pre podanie oãkovacích látok – intradermálne,
perorálne slizniãne a pod.
Ak˘ je vበnázor na generickú preskripciu a
na generiká v‰eobecne? Naozaj tieto lieky
majú len odli‰né názvy ãi farbu, ale lieãia rovnako
dobre?
ÚãinnosÈ, bezpeãnosÈ a kvalitu aj generick˘ch
liekov posudzujú odborníci liekov˘ch in-
‰titúcií / agentúr. Na Slovensku je to ·tátny
Svoje aktivity zameriavame na oblasÈ vzdelávania a podpory ‰tudentov. 10 najlep‰ích ‰tudentov Strednej zdravotníckej ‰koly
v Trnave získalo od nadácie Zentiva edukaãn˘ grant v hodnote 1 000 eur.
ústav pre kontrolu lieãiv (·ÚKL) a v EÚ Európska
lieková agentúra (EMA). Oni svojím schválením
registrácie potvrdzujú, Ïe liek spæÀa kritériá
úãinnosti, bezpeãnosti a kvality. Urãite sa
nájdu individuálne odch˘lky, ãi uÏ pri jednotliv˘ch
liekoch, alebo u jednotliv˘ch pacientov. Tie
v‰ak musia byÈ v prípustnom rozpätí pre schválenie
registrácie. TakÏe streptokokovú infekciu
by mal v zásade rovnako dobre lieãiÈ registrovan˘
penicilín od ktoréhokoºvek v˘robcu.
Je predpisovanie úãinnej látky jediná správna
cesta ako ‰etriÈ na doplatkoch za lieky?
Podºa v‰eobecného názoru doplatky za generické
lieky sú v˘razne niωie, ão môÏe spôsobovaÈ
tlak na originálne lieky, vìaka ktorému
aj ich ceny klesajú… Je to naozaj tak?
Generické lieky, ktoré vstupujú na trh po
uplynutí patentovej ochrany originálu, vytvárajú
konkurenãn˘ trh svojou niωou cenou, v ktorej
nie je obsiahnut˘ náklad na v˘skum a v˘voj.
Navzájom si konkurujúce generické lieky majú
cenu veºmi podobnú a rozdiely v doplatkoch sú
veºmi malé. Vy‰‰ie doplatky oproti nim v‰ak
majú originálne lieky, ku ktor˘m na trhu neexistujú
generiká. V˘‰ka doplatku je daná rozhodnutím
regulátora – ministerstva zdravotníctva.
Podiel pacientov na nákladoch na lieky cez doplatky
za posledné roky v˘razne stúpol, napriek
v˘znamn˘m poklesom v cenách liekov. Predpisovanie
úãinnej látky na tomto niã nezmení.
Minulá vláda zaviedla druhú najniωiu cenu
liekov v rámci EÚ. Aké sú doteraj‰ie skúsenosti?
Neovplyvnilo to negatívne príchod nov˘ch
liekov na slovensk˘ trh?
Druhá najniωia cena podporila rozvoj paraleln˘ch
exportov liekov. Tieto sú nakúpené od
v˘robcov do distribuãnej siete na Slovensku za
druhú najniωiu cenu v EÚ a následne sú vyvezené
do krajiny s vy‰‰ou cenou. Realizuje sa tak
vy‰‰í a bezprácny zisk reexportéra. Navy‰e sa
tak zhor‰uje dostupnosÈ liekov pre slovensk˘ch
pacientov, vzniká nedostatok v lekárÀach.
V˘robca sa môÏe dostaÈ do situácie, Ïe v snahe
doviesÈ na Slovensko nov˘ liek zaregistruje
jeho cenu na druhej najniωej úrovni v EÚ. Vytvorí
tak predpoklad pre reexport a navy‰e pri
urãení v˘‰ky úhrady bude liek posúden˘ ako príli‰
nákladn˘ a pre slovenského pacienta bude aj
tak nedostupn˘. Ak˘ dôvod bude maÈ v˘robca
uvádzaÈ tak˘to liek na slovensk˘ trh? KaÏd˘ v˘robca
si to bude musieÈ zváÏiÈ.
SpoloãnosÈ Sanofi, to nie je len v˘skum a v˘voj
nov˘ch liekov, ale aj osveta, charitatívne
aktivity a vzdelávanie. MôÏete na záver spomenúÈ
najv˘znamnej‰ie aktivity va‰ej spoloãnosti
v tomto smere?
Zo skúsenosti vieme, Ïe prevencie nikdy nie
je dosÈ. Verejná informovanosÈ o preventívnom
zdravotníctve síce rastie, nie v‰ak dostatoãne
r˘chlo. Nielen laici, ale ãasto aj odborníci nevenujú
prevencii dostatoãnú pozornosÈ, hoci
mnohé epidemiologické a ‰tatistické ukazovatele
poukazujú na nepriazniv˘ zdravotn˘ stav
slovenského obyvateºstva v porovnaní s európskym
priemerom. Práve preto si aj my kladieme
za povinnosÈ venovaÈ pozornosÈ prevencii a
edukácii v oblasti zdravia a apelovaÈ na verejnosÈ
s cieºom prijatia individuálnej zodpovednosti
obãanov za svoje zdravie.
Túto na‰u ambíciu sa snaÏíme naplniÈ prostredníctvom
jednotliv˘ch projektov. Minul˘
rok sme od‰tartovali pilotn˘ projekt primárnej
prevencie pod názvom GO FIT, ktor˘ vychádza
z potreby kontinuálneho vzdelávania a prevencie
civilizaãn˘ch ochorení uÏ od útleho veku. Je
známe, Ïe práve nedostatok pohybu a nezdravá
v˘Ïiva sú najv˘znamnej‰ie rizikové faktory
vzniku chronick˘ch kardiovaskulárnych, onkologick˘ch,
metabolick˘ch a respiraãn˘ch ochorení.
Cieºom projektu je zv˘‰iÈ povedomie o
zdravom Ïivotnom ‰t˘le a motivovaÈ k zdravému
stravovanou a pravidelnej pohybovej aktivite
prostredníctvom zapojenia nielen detí, ale
aj ich rodiãov a pedagógov. V ‰kolskom roku
2012/2013 plánujeme zrealizovaÈ ìal‰í roãník
tohto interaktívneho projektu.
Nielen starostlivosÈ o zdravie, ale aj pomoc
chor˘m, aby sa poãas lieãby cítili lep‰ie, je neoddeliteºnou
súãasÈou na‰ej spoloãenskej zodpovednosti.
Nedávno sme zrealizovali akciu,
poãas ktorej sme z kaÏdej predanej ‰katuºky
Celaskonu venovali finanãn˘ príspevok pre onkologické
centrá na Slovensku aj v âechách. UÏ
dlhé roky máme tú ãesÈ spolupracovaÈ s Detsk˘m
kardiocentrom na bratislavsk˘ch Kramároch
a podieºaÈ sa tak na zlep‰ovaní zdravotnej
starostlivosti na‰ich najmen‰ích pacientov.
Od roku 1997 na Slovensku pôsobí Nadácia
Zentiva, ktorá svoju pomoc smeruje predov‰etk˘m
na oblasÈ vzdelávania a podpory ‰tudentov
ako aj rozvoja ochrany zdravia sociálne slab‰ích.
Zaujímavá bola minul˘ rok spolupráca Nadácie
a Strednej zdravotníckej ‰koly v Trnave, kde
sme pre ‰tudentov pripravili odborno-vzdelávací
seminár. V rámci tohto projektu desaÈ najlep-
‰ích ‰tudentov získalo od Nadácie Zentiva edukaãn˘
grant vo v˘‰ke 1 000 eur.
47

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Tak ako s kaÏdou zmenou vlády prichádzajú nové oãakávania a nové v˘zvy, prichádzajú aj mnohé
otázniky o ìal‰om smerovaní a o dôsledkoch realizovan˘ch zámerov. Predchádzajúce vedenie rezortu
zdravotníctva sa v reálnej legislatíve zásadne odklonilo od zámerov deklarovan˘ch jednak
v programovom vyhlásení vlády, ako aj v poãiatoãn˘ch vyjadreniach ministra. Ignorancia odbornej
verejnosti dosiahla absurdné rozmery, keì v procese prijímania zákona o liekoch minister nepovaÏoval
za potrebné ani raz rokovaÈ s lekárnickou komorou a hlavn˘ odborník pre lekárenstvo videl návrh
zákona aÏ v MPK. Veríme, Ïe nové vedenie bude vo svojich zámeroch a krokoch úprimnej‰ie
a Ïe konkrétne rozhodnutia budú konsenzom v‰etk˘ch zúãastnen˘ch aktérov.
Hovorme koneãne o farmácii!
Filozofia nového, nedávno prijatého zákona
o liekoch sa zásadne odkláÀa od svetov˘ch
trendov modernej farmácie. Ako jeden príklad
za v‰etky moÏno poukázaÈ na definíciu lekárenskej
starostlivosti a teda na reálny praktick˘
obsah ãinnosti farmaceuta. Zákon ã.
362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
definuje lekárenskú starostlivosÈ
ako zabezpeãovanie, uchovávanie, prípravu,
kontrolu a v˘daj liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetick˘ch potravín a doplnkového
sortimentu, poskytovanie odborn˘ch informácií
a rád, dohºad nad liekmi a zdravotníckymi
pomôckami, vykonávanie fyzikálnych
a biochemick˘ch vy‰etrení zameran˘ch na
primárnu prevenciu a sledovanie úãinnosti a
bezpeãnosti farmakoterapie, v˘menu, predaj
a spätn˘ predaj liekov a racionalizáciu skladového
hospodárstva.
Takáto definícia stavia lekárenstvo do úlohy
iba akéhosi logistického nástroja presunu
lieku od v˘robcu k pacientovi, bez nejak˘ch
zásadn˘ch odborn˘ch kompetencií a úloh.
UÏ v roku 2003 pritom kolektív autorov 1
Americkej spoloãnosti klinickej farmácie
(ACCP) publikoval pohºad na úlohu farmaceuta,
ako dôleÏitého úãastníka v procese
spolupráce zdravotníckych profesií v manaÏmente
farmakoterapie. Podºa ACCP má erudovan˘
farmaceut nasledujúce úlohy:
• zabezpeãenie bezpeãného, správneho, racionálneho
a efektívneho uÏívania liekov,
• spolupráca s ìal‰ími zdravotníckymi profesionálmi
s cieºom zlep‰iÈ starostlivosÈ a
ochranu zdrojov
• uistenie pacienta o správnosti lieãby a re‰-
pektovaní jeho záujmov
• integrácia najhlb‰ích vedomostí o liekoch
s pochopením biomedicínskych, klinick˘ch
ale aj sociálnych vied
• v˘znamná pomoc pri dosahovaní terapeutick˘ch
cieºov aplikáciou najnov‰ích poznatkov
a postupov a prispievanie k zlep-
‰eniu kvality Ïivota pacientov
• prevzatie zodpovednosti za manaÏment
farmakoterapie v primárnej sfére
• rutinné hodnotenie terapie a odporúãania
pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov
Plnenie t˘chto úloh vedie v‰ade vo svete k
v˘znamn˘m medicínskym dôsledkom a zároveÀ
k v˘znamnej úspore verejn˘ch zdrojov.
Je preto nepochopiteºné, ak spoloãnosÈ
poskytuje nároãné vzdelanie, vychováva kvalifikovan˘ch
odborníkov a následne ich
schopnosti nevyuÏíva v prospech pacienta.
Ak vezmeme do úvahy publikované práce,
v˘voj vo vyspel˘ch krajinách, ako aj rozhodnutia
súdov okolit˘ch krajín ãi Európskeho
súdneho dvora, musíme kon‰tatovaÈ, Ïe súãasn˘
stav lekárenstva v Slovenskej republike je
zúfal˘ a akákoºvek snaha priblíÏiÈ ho ‰tandardom
modernej farmácie automaticky stroskotáva
na komerãn˘ch záujmoch konkrétnych
subjektov.
Cieºom tzv. liberalizácie zdravotníctva v
roku 2004 bolo prostredníctvom nástrojov
voºného trhu zabezpeãiÈ efektivitu, kvalitu a
dostupnosÈ. Osem rokov aplikácie reformnej
legislatívy oprávÀuje p˘taÈ sa na v˘sledky a
vysloviÈ isté kon‰tatovania. Máme pocit, Ïe je
zdravotníctvo kvalitnej‰ie? Zdravotníci odbornej‰í
a viac odmenení? Máme pocit, Ïe sú
dostupnej‰ie lieky? Îe nás zdravie stojí menej
peÀazí?
V˘sledok je ten, Ïe sa ru‰ia mnohé oddelenia,
Ïe zo dÀa na deÀ na Slovensku ubudla polovica
sestier a ich prácu vykonávajú „administratívne
pracovníãky“, ãi asistenti, Ïe ºudia
doplácajú stále viac a viac na lieky a Ïe dlhy
nemocníc rastú kaÏd˘m dÀom. Pritom máme
na kaÏdej ulici aj dve lekárne, ktoré v záujme
preÏitia odsúvajú odbornosÈ a stavajú na
komercii. Väã‰inu sortimentu t˘chto lekární
dnes tvorí balast v˘Ïivov˘ch doplnkov a kozmetiky.
NepretrÏitá sluÏba lekární dnes neexistuje.
Farmaceuti sú odmeÀovaní na základe
objemu „predaja“, v˘robcovia a distribútori
s manaÏérmi sieti lekární kontrahujú preferenciu
konkrétnych produktov a pacienti sú motivovaní
k ão najväã‰ím „nákupom“. Pacient
sa tak stáva bezv˘znamnou súãasÈou komplexu
obchodn˘ch dohôd smerujúcich k rastu
spotreby liekov.
UpraviÈ súãasn˘ stav nebude jednoduché
a ak˘koºvek pokus normalizovaÈ vzÈahy si vy-
Ïaduje zásadné zmeny v základn˘ch pilieroch
zdravotníctva.
DÔRAZ NA ODBORNOSË
V procese lekárenskej starostlivosti dochádza
v dôsledku prehustenej siete lekární k
potláãaniu prirodzen˘ch úloh verejnej lekárne
a presadzovaniu marketingov˘ch, maloobchodn˘ch
metód. Úloha farmaceuta sa redukuje
na vykonávanie laick˘ch zámerov sledujúcich
stimuláciu spotreby konkrétnych liekov
na základe obchodn˘ch tlakov prevádzkovateºov
lekární. V prostredí informaãnej asymetrie
je úlohou regulátora stimulovaÈ vyuÏitie
metód odbornej konkurencie a v záujme
48

udrÏateºnosti vzácnych zdrojov potláãaÈ retailové
metódy pouÏívajúce jednoduch˘ marketing.
Tak˘to postup, zv˘razÀujúci zdravotnícky
charakter lekárne, má zásadné benefity
pre cel˘ zdravotn˘ systém.
V októbri 2010 bola publikovaná rozsiahla
práca potvrdzujúca v˘znam aktívnej úãasti
farmaceuta v procese lieãby 2 . Bol dokázan˘
priazniv˘ vplyv v konkrétnych terapeutick˘ch
v˘sledkoch, v compliance pacienta a
správnom uÏívaní liekov u pacientov vyuÏívajúcich
priamu starostlivosÈ farmaceuta.
V záujme aktívneho zapojenia farmaceuta
do procesu farmakoterapie je potrebné neustále
zvy‰ovanie a prehlbovanie odbornej kvalifikácie.
Je paradoxné, Ïe napriek rastu objemu
odborn˘ch poznatkov a roz‰irovaniu
terapeutického repertoáru o nové lieãivá dochádza
ku kontinuálnemu zniÏovaniu odborn˘ch
kritérií.
Preto navrhujeme opätovné zavedenie ‰pecializácie
z lekárenstva ako podmienky pre
vedenie lekárne.
OSOBNÁ ZODPOVEDNOSË
Oãakávania spájané s liberalizáciou poskytovania
lekárenskej starostlivosti sa nesplnili;
potvrdzujú to viaceré publikácie 3 . Nedo‰lo
k zníÏeniu cien, zhor‰ila sa dostupnosÈ,
prakticky neexistuje pohotovostná sluÏba, lekárne
v snahe o efektivitu obmedzili neziskové
sluÏby ako sú individuálna príprava liekov,
konzultácie, meranie základn˘ch biochemick˘ch
parametrov, pohotovostné sluÏby. Nov˘
zákon o liekoch nedáva zodpovednému farmaceutovi
Ïiadne kompetencie, správny orgán
nemá moÏnosÈ posúdiÈ v˘menu odborného
zástupcu, neexistuje dohºad nad personálnym
vybavením lekárne, farmaceut nemá kompetencie
zasahovaÈ do cenotvorby a sortimentu
lekárne.
V decembri 2008 vydal Yves Bot, generálny
‰tátny zástupca EÚ koneãné stanovisko v
konaní pred Euróspkym súdnym dvorom vo
veci vnútro‰tátnej právnej úpravy, ktorá bráni
osobám, ktoré nie sú farmaceutmi, vlastniÈ
a prevádzkovaÈ lekárne v Nemecku. Kon‰tatoval,
Ïe konanie lekárnika, ktor˘ vo svojej
ãinnosti zohºadÀuje záujem tretej strany nemôÏe
zaistiÈ primerané zabezpeãenie obãanov
liekmi s potrebnou kvalitou a neutralitou.
Tento názor sa stal súãasÈou rozsudku ESD z
mája 2009 4 , ktor˘ kon‰tatoval, Ïe „na rozdiel
od farmaceutov nemajú osoby, ktoré nie sú
farmaceutmi, uÏ zo samotnej povahy veci
vzdelanie, skúsenosti a zodpovednosÈ, ktoré
by boli rovnocenné vzdelaniu, skúsenostiam
a zodpovednosti farmaceutov. Za t˘chto podmienok
treba kon‰tatovaÈ, Ïe neposkytujú rovnaké
záruky ako farmaceuti.“
Je hlbok˘m omylom myslieÈ si, Ïe legislatívnym
experimentovaním dokáÏeme vyvrátiÈ
názor najvy‰‰ej súdnej autority Európskej
únie. Rovnako ako ESD nevidíme Ïiadny v˘znam
a kvalitatívny prínos v tom, ak ‰tát zveruje
odborné ãinnosti do rúk laikom.
Navrhujeme preto novelou zákona ã.
362/2011 Z. z.:
• zákonné obmedzenie tvorby sietí verejn˘ch
lekární,
• umoÏnenie otvárania nov˘ch lekární iba
farmaceutom (postup väã‰iny ‰tátov EÚ),
• v lekárÀach prevádzkovan˘ch laikmi posilniÈ
zodpovednosÈ odborného zástupcu,
tak aby nebol v postavení závislom od laick˘ch
rozhodnutí.
·TANDARDNÁ CENOVÁ REGULÁCIA
Slovenská lekárnická komora uÏ v procese
prijímania súãasného zákona o liekoch
upozorÀovala na ne‰tandardné a bezprecedentné
zavedenie uplatÀovania zliav a bonusov
pri v˘daji liekov na lekársky predpis.
MnoÏstvo farmakoekonomick˘ch ‰túdií
kon‰tatuje, Ïe vzhºadom k rastúcemu trendu
zniÏovania úhrad z verejn˘ch zdrojov a zv˘-
‰enej spoluúãasti pacienta, sa v budúcnosti
bude vyÏadovaÈ viac seriózneho v˘skumu,
ktor˘ by kvantifikoval spotrebiteºské a zdravotné
dôsledky iniciatív motivujúcich pacienta
k spotrebe e‰te pred ich zavedením. 5 Snáì
najkomplexnej‰í pohºad na túto problematiku
ponúka práca vyhodnocujúca 173 ‰túdií
realizovan˘ch v pätnástich krajinách OECD 6 .
·túdia kon‰tatuje, Ïe niet poch˘b o tom, Ïe finanãná
spoluúãasÈ pacienta redukuje spotrebu
preskripãn˘ch liekov a ako taká podporuje
v systéme zdravotníctva alokaãnú efektívnosÈ.
Cenová regulácia má aj podºa názoru
Vy‰‰ieho zemského súdu v Mníchove v solidárnom
systéme zaruãiÈ v˘daj liekov za jednotné
ceny. Len nedávno rovnako rozhodol
súd v Stuttgarte.
OdhadnúÈ dôsledky finanãnej spoluúãasti v
rámci zdravotnej politiky je pre regulátora
komplikované – a urãite komplikovanej‰ie v
systéme, v ktorom objektívne nedokáÏe predvídaÈ
správanie koncového subjektu (lekáreÀ),
ktor˘ de facto získava kompetenciu negovaÈ
v‰etky predchádzajúce regulaãné rozhodnutia.
Mechanizmus tzv. „vernostného
systému“ priamo ru‰í regulaãné mechanizmy
definované zákonom o rozsahu. Konkrétne
ustanovením „v takomto prípade nemusí zostaÈ
zachovan˘ pomer úhrady zdravotnej poisÈovne
a úhrady poistenca ustanoven˘ osobitn˘m
predpisom
Navrhujeme preto opätovn˘ legislatívny
zákaz bonifikácie v˘daja liekov na lekársky
predpis a povinné dodrÏiavanie jednotn˘ch
cenov˘ch pravidiel novelou zákona ã.
362/2011 Z. z.
ODBORNÁ SAMOSPRÁVA
Zákon ã. 578/2004 Z. z. zavedením in‰titútu
povinnej tzv. registrácie a nepovinného
tzv. ãlenstva v stavovsk˘ch organizáciách vytvára
dve kategórie zdravotníckych pracovníkov
a z hºadiska správneho práva zavádza ne-
‰tandardn˘ stav, keì kompetencie konaÈ a
rozhodovaÈ podºa správneho poriadku dostáva
nejasne definovan˘ orgán.
·tandardom Európskej únie je povinné
ãlenstvo v samosprávnych organizáciách a
rovnaké kompetencie voãi v‰etk˘m osobám
vykonávajúcim dané povolanie. Nález Ústavného
súdu âeskej republiky 7 potvrdzuje, Ïe
povinné ãlenstvo v komore je jeden z charakteristick˘ch
znakov verejnoprávnych korporácií,
ktoré s ohºadom na svoj verejnoprávny
charakter nie je moÏné hodnotiÈ ako úpravu
v rozpore so zmluvou o ochrane základn˘ch
ºudsk˘ch práv a slobôd. Povinné ãlenstvo nemoÏno
povaÏovaÈ za ãlenstvo v zmysle zdru-
Ïovacieho práva, ale za udelenie práva, nie povinnosti,
podieºaÈ sa na odbornej samospráve
8 .
Navrhujeme preto v záujme kvalitného
v˘konu odbornej samosprávy novelizáciu
zákona ã. 578/2004 Z. z. a obnovenie povinného
ãlenstva v stavovsk˘ch organizáciách.
PharmDr. Ondrej SUKEª,
1. viceprezident SLeK
1 Hammond, R. W. et al.: Collaborative drug therapy management
by pharmacists, Pharmacotherapy, 2003, 23(9),
1210 – 1225
2 Chisholm-Burns, M. A.: US Pharmacists' Effect as Team
Members on Patient Care: Systematic Review and Meta-
Analyses, Medical Care, 2010, 48(10), 923 – 933
3 Almarsdóttirr, A. B., Traulsen, J. M.: The argument for
pharmaceutical policy, Pharm. World. Sci., 2005, 27, 7-
12
4 Rozsudok ESD v spojen˘ch veciach C 171/07 a C 172/07
5 Grootendorst, P. V. et al.: On Becoming 65 in Ontario:
Effects of Drug Plan Eligibility on Use of Prescription
Medicines, Medical Care, 1997, 35(4), 386 – 398
6 Gemmill M. C. et al.: What impact do prescription drug
charges have on efficiency and equity? Evidence from
high-income countries, Int. J. Equity. Health, 2008,7, 12
7 Nález Ústavního soudu sp. zn. Pl.ÚS 40/06 k návrhu skupiny
senátorÛ na zru‰ení § 3 odst. 1 zákona ã. 220/1991
Sb, 8 ·efl, V.: Právní a ekonomické aspekty povinného ãlenství
v profesních komorách, Dny práva – 2010 – Days
of Law, 1. ed. Brno : Masaryk University, 2010
49

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
„Zmena vlády, jej nové programové vyhlásenie v oblasti zdravotníctva a denná realita, s ktorou bojujú
zdravotníci, farmaceutické, ãi distribuãné spoloãnosti, ale aj lekárnici. Zdravotníctvo prechádza jedn˘m
z najÈaωích období a vzhºadom na opatrenia prijaté v posledn˘ch mesiacoch sa doslova rozsypáva
v kºúãov˘ch oblastiach. Náprava tohto stavu nebude ani jednoduchá ani r˘chla a nová ministerka
zdravotníctva bude musieÈ maÈ pevné nervy,“ hovorí pre Parlamentn˘ kuriér MUDr. Igor NOVÁK, MPH,
prezident Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL).
ASOCIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH POMÔCOK
ASOCIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH POMÔCOK
Zdravotníctvo musí
chytiÈ druh˘ dych
Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníckych
pomôcok v uplynulom období verejne
kritizovala zmeny v liekovej politike, ale aj reexport
liekov. S ãím konkrétne je ADL najviac
nespokojná?
Ako asociácia sme skutoãne od zaãiatku aktívne
pripomienkovali v‰etky legislatívne zámery
a kroky vtedaj‰ieho vedenia ministerstva
zdravotníctva. S postupom ãasu sa v praxi potvrdzuje,
Ïe na‰a kritika nebola subjektívnym
v˘strelom do tmy. Od zaãiatku nastavenia ceny
liekov na druhú najniωiu cenu v rámci EÚ,
sme upozorÀovali na to, Ïe sa t˘mto spôsobom
otvoria dvere pre biznis subjektov, orientujúcich
sa na reexport liekov. Dnes sa na jednej strane
stal z liekov absolútne nekontrolovateºn˘ atraktívny
v˘vozn˘ artikel, keì nikto nikomu nemusí
hlásiÈ, kde a v akom mnoÏstve lieky vyvá-
Ïa, na strane druhej, ako sa uÏ aj medializovalo,
niektoré lieky v dôsledku reexportu zaãínajú
doma ch˘baÈ a stávajú sa nedostatkov˘m tovarom
pre beÏn˘ch ºudí. Paradoxne, tento stav
je v zákone o‰etren˘ len sankãne. V prípade, ak
nastane situácia, Ïe liek nebude 60 dní na trhu,
MZ ho vyradí zo zoznamu a môÏe udeliÈ v˘robcovi
pokutu. Dochádza tak k situácii, keì v˘robca
má byÈ potrestan˘ za to, Ïe síce dodávku lieku
na slovensk˘ trh zabezpeãí v dostatoãnom
mnoÏstve, ale in˘ subjekt, ktor˘ má povolenie
na distribúciu, tento liek vyvezie a bude ho u nás
nedostatok.
Spomínan˘ proces kategorizácie liekov pre-
‰iel tieÏ ist˘mi zmenami. Ako ich po niekoºk˘ch
mesiacoch v praxi vnímate?
Povedzme si rovno, kto dnes môÏe rozhodovaÈ
o cenách liekov, úhradách a teda o doplatkoch
liekov? Práve doplatok za liek je tá hodnota,
ktorú pacienti vnímajú ako cenu lieku.
Úãastníkmi konania sú uÏ niekoºko mesiacov len
zdravotné poisÈovne a farmaceutické spoloãnosti.
Myslíme si, Ïe je potrebné zamyslieÈ sa
nad t˘m, Ïe tak˘ dôleÏit˘ proces majú v rukách
tí, ktorí nakladajú s povinn˘mi zdravotn˘mi
odvodmi a tí, ktorí ich poctivo platia, nemajú
moÏnosÈ vyjadriÈ sa k t˘mto dôleÏit˘m veciam.
KaÏd˘, kto dnes poctivo uhrádza povinné zdravotné
odvody musí toto „prerozdelenie moci“
vnímaÈ ako diskriminaãné. Nehovoriac o tom,
Ïe ministerstvo zdravotníctva na základe Zákona
o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetick˘ch potravín,
na základe verejného zdravotného poistenia,
v koneãnom dôsledku nemusí braÈ do úvahy
pri rozhodovaní ani odporúãania Kategorizaãnej
komisie, ãím sa moc koncentruje do jedin˘ch
rúk.
Druhá najniωia cena liekov v‰ak mala priniesÈ
v prvom rade úsporu pre pacientov. Vy
tvrdíte, Ïe lieky zaãínajú naopak ch˘baÈ a pacienti
z tohto zníÏenia nemajú také prínosy,
ako bolo deklarované?
Pacientom táto zmena urãite nepomohla. Je
to jednoduché dokázaÈ, ak sa pozrieme na fakty
o reálnych doplatkoch pacientov na lieky.
Áno, ministerstvo poãas úradovania Ivana
Uhliarika síce argumentovalo, Ïe doplatky pre
pacienta sa budú zniÏovaÈ, svojimi opatreniami
v‰ak docielilo prav˘ opak. Podºa údajov z IMS
Health a NCZI za 3 roky (2008 – 2011) klesla
priemerná cena v˘robcu lieku za deÀ terapie o
6 %, napriek tomu celkové doplatky pacientov
za toto 3-roãné obdobie vzrástli o 14 %. Náklady
zdravotn˘ch poisÈovní na lieky sa pritom v
roku 2011 oproti roku 2008 v˘razne nezmenili.
Je to zaráÏajúce najmä ak vezmeme do úvahy,
Ïe slovenské domácnosti hotovostne financujú
zdravotníctvo aÏ vo v˘‰ke 25 %. V ostatn˘ch
krajinách EÚ je to pritom priemerne len
okolo 18 %. Vlani slovenskí pacienti doplácali
na lieky okolo 170 mil. eur, v tomto roku by táto
suma mohla dosiahnuÈ takmer 200 mil. eur. Vyhlá‰ka
MZ platiaca od novembra 2011, ktorá
upravuje spôsob stanovenia úhrady zdravotnej
poisÈovne za konkrétne lieãivo, bude maÈ pod-
ºa odhadov na‰ich expertov, z tejto sumy na
svedomí asi 23 mil. eur. Dopad vyhlá‰ky o podporenej
a doplnkovej lieãbe predstavuje nav˘-
‰enie doplatkov pacientov vo v˘‰ke 12 mil. eur
roãne. Keì si to v‰etko zosumarizujeme je jasné,
Ïe pacient Èahá za krat‰í koniec a zmeny mu
priniesli len to, Ïe si bude musieÈ naãrieÈ hlb‰ie
do peÀaÏenky. Ak sa na to pozrieme globálne,
v rámci Európy platia viac neÏ my uÏ len Portugalci.
50

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
O ak˘ch ìal‰ích citliv˘ch problémoch by ste
radi komunikovali s novou ministerkou zdravotníctva?
Ako problémové vnímame napríklad aj zmeny,
ktoré v uplynul˘ch mesiacoch v˘razne zasiahli
do kontinuálneho vzdelávania zdravotníckych
pracovníkov. Podºa vyhlá‰ky MZ ã.
366/2005 sa musia poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti kontinuálne vzdelávaÈ, a to dokonca
pod hrozbou odobratia registrácie v rámci
komôr. ZároveÀ po novom musia lekári zda-
ÀovaÈ v‰etky náklady, ktoré im v súvislosti so
vzdelávaním vzniknú, ak sa na nich podieºa tretia
strana. Povedzme si úprimne, v súãasnosti,
vzhºadom na aktuálny stav v zdravotníctve v
tomto konkrétnom prípade na seba chtiac-nechtiac
prevzali úlohu ‰tátu farmaceutické spoloãnosti.
âlenovia ADL len v roku 2010 podporili cez
200 tak˘chto podujatí. Spolu so zdravotníkmi
sme v‰ak za plnenia zákona v‰etci trestaní nepochopiteºn˘m
trojit˘m zdanením! Podºa novely,
ktoré b˘valé vedenie ministerstva v‰ak uÏ nestihlo
prijaÈ, by mali byÈ od tohto zdaÀovania
oslobodení lekári, ktorí budú maÈ aktívnu úãasÈ
na vzdelávacích podujatiach. Tento návrh pova-
Ïujeme za diskriminaãn˘, s cieºom daÀovo zv˘hodniÈ
len veºmi úzku a ‰pecifickú skupinu
úãastníkov odborného podujatia. Nehovoriac o
tom, Ïe nevyhnutné kredity získavajú zdravotníci
ãasto na kongresoch a seminároch so stovkami,
ãi tisíckami poãtov úãastníkov. Farmaceutické
spoloãnosti okrem podpory vzdelávania investujú
aj do podpory publikaãnej ãinnosti jednotliv˘ch
odborníkov, ktorá súvisí s ich ìal‰ím
vzdelávaním, napríklad pri získavaní titulov
docent, profesor a pod. Táto vzájomná spolupráca
sa Slovensku v koneãnom dôsledku pozitívne
vracia, a to vo forme zvy‰ovania prestíÏe na
medzinárodnej odbornej pôde.
Existujú e‰te nejaké iné oblasti, kde podºa vás
farmaceutické spoloãnosti, ako ste povedali,
„suplujú“ ‰tát?
Farmaceutické spoloãnosti sú ãasto kritizované
za svoje zisky, veºmi málo sa v‰ak hovorí o
tom, kde znaãná ãasÈ t˘chto ziskov putuje.
Okrem vy‰‰ie uveden˘ch oblastí je to tieÏ oblasÈ
realizácie a financovania klinického v˘skumu.
Od decembra 2011, keì vstúpil do platnosti
nov˘ zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach
je práve oblasÈ klinického v˘skumu na
Slovensku ohrozená. A pritom odhady vo v‰eobecnosti
hovoria o tom, Ïe farmaceutické spoloãnosti
roãne investujú aÏ 20 % svojho roãného
obratu, nie zisku podot˘kam, obratu, do v˘skumu
a v˘voja nov˘ch liekov. Na Slovensku
sú to milióny eur, ktoré ‰tát nemusí vkladaÈ do
systému.
Spomenuli ste novelu Zákona o liekoch. V
akom stave ju zanechalo predchádzajúce vedenie
ministerstva a ste pripravení túto novelu
podporiÈ, ak by sa ju rozhodlo súãasné
vedenie posunúÈ ìalej v rámci legislatívneho
procesu?
Za na‰u Asociáciu môÏem povedaÈ, Ïe budem
rád, ak by sa túto novelu podarilo v diskusii s
ministerstvom zdravotníctva opätovne otvoriÈ.
B˘valé vedenie ministerstva zdravotníctva s
nami o novele rokovalo na oficiálnej pôde len
raz, krátko pred voºbami, kedy uÏ bolo jasné, Ïe
novela nemá ‰ancu prejsÈ kompletn˘m schvaºovacím
konaním. Svojím spôsobom to vnímam
ako ‰Èastie, pretoÏe ak sa nám podarí otvoriÈ korektnú
diskusiu s ministerstvom zdravotníctva,
ìal‰ia novela by uÏ mohla byÈ k spokojnosti v‰etk˘ch
zainteresovan˘ch strán. Je dôleÏité, aby
boli zdravotnícke zákony pripravované po predchádzajúcej
komunikácií so v‰etk˘mi subjektmi,
ktor˘ch sa to t˘ka. Jedine tak budú v praxi
prínosom pre pacienta a zároveÀ nebudú likvidaãné
pre hlavn˘ch aktérov liekovej politiky.
Ako teda vidíte ìalej situáciu v slovenskom
zdravotníctve?
Slovenské zdravotníctvo musí chytiÈ druh˘
dych, inak sa dostane do kolapsu, z ktorého ho
bude veºmi ÈaÏké zresuscitovaÈ. Zdravotnícke zákony
a opatrenia prijaté v minulom roku uÏ priná‰ajú
nepriaznivé následky, ktoré dnes musí
nové vedenie ministerstva sanovaÈ doslova v krízovom
reÏime. Ide nielen o mzdy zdravotníckych
zamestnancov, ale aj „‰etriace“ opatrenia
v rámci liekovej politiky, ktoré sa dnes ukazujú
z pohºadu ich reálneho dopadu na pacienta
ako absolútne neprijateºné, z pohºadu nav˘‰enia
príjmov v zdravotníctve ako absolútne neefektívne
a zároveÀ sú pre mnohé farmaceutické i distribuãné
spoloãnosti aÏ likvidaãné.
Ako vnímate v tejto súvislosti aktuálne programové
vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva?
Myslíte si, Ïe zah⁄Àa zmeny, ktoré je
vzhºadom na vy‰‰ie uvedené problémy potrebné
zaviesÈ do praxe?
Asociácia dodávateºov liekov a zdravotníckych
pomôcok vníma aktuálne Programové
vyhlásenie vlády SR ako dokument, ktor˘ napriek
istej v‰eobecnosti naãrtáva moÏné smerovanie
komunikácie ministerstva zdravotníctva
so zástupcami odbornej verejnosti. V uplynulom
období ADL verejne kritizovala absenciu
systematickej a otvorenej komunikácie.
Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva
hovorí o tom, Ïe by sa táto diskusia
mohla opätovne na‰tartovaÈ k prospechu v‰etk˘ch
zainteresovan˘ch strán. A v tomto prípade,
ak hovorím v‰etk˘ch, tak nehovorím v prospech
niekoºk˘ch úradníkov, ale v‰etk˘ch obãanov
Slovenska, ktor˘ch sa kaÏdé jedno rozhodnutie
v oblasti zdravotníctva bezprostredne
dot˘ka. Uvedomujeme si, Ïe problémy, ktoré
muselo nové vedenie ministerstva zaãaÈ rie‰iÈ
bez obligátnych 100 dní sú doslova existenãn˘mi
problémami slovenského zdravotníctva. V
ãase, keì dodávatelia liekov a zdravotníckych
pomôcok úverujú nemocnice aj 400 dní po
splatnosti faktúr, oceÀujeme deklarovanie snahy
sprísniÈ kontrolu hospodárenia nemocníc a
tieÏ iniciatívu hºadaÈ zdroje dofinancovania v˘padkov
vypl˘vajúcich zo zníÏenia platieb za poistencov
‰tátu.
Za najdôleÏitej‰ie v tejto chvíli povaÏujeme
zmenu pravidiel v kategorizácii liekov a prehodnotenie
systému tzv. clustrovania. Dúfame, Ïe
sa ministerstvu zdravotníctva podarí prijaÈ také
opatrenia, ktoré odvrátia hrozbu vysok˘ch doplatkov
pre pacientov. Samozrejme existuje
mnoÏstvo ìal‰ích oblastí, o ktor˘ch je potrebné
diskutovaÈ a hºadaÈ rie‰enia, ktoré sprehºadnia situáciu
medzi v˘robcami, distribuãn˘mi spoloãnosÈami,
zdravotníckymi pracovníkmi, ale aj
samotn˘m ministerstvom. Z obsahu programového
vyhlásenia vlády vypl˘va, Ïe ministerstvo
zdravotníctva chce diskutovaÈ. ADL je zasa
na druhej strane pripravená okamÏite podporiÈ
a napomôcÈ pri realizácii v‰etk˘ch zmyslupln˘ch
opatrení ministerstva, ktoré prinesú upokojenie
aktuálnej situácie v slovenskom zdravotníctve.
Asociácia dodávateºov liekov
a zdravotníckych pomôcok,
Heydukova 1, 811 02 Bratislava
tel.: 02/52 63 11 87, 89
www.adl.sk
51

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Dynamika v˘voja, ktorej sme svedkami, priná‰a neustále zmeny. E‰te pred dvadsiatimi rokmi mali
mobilné telefóny kufríkové rozmery, dnes moÏno smartfónom riadiÈ korporáciu ãi komplexne
sledovaÈ dianie vo svete. Sú v‰ak zloÏky verejnej správy, ktoré na nové technické moÏnosti reagujú
oneskorene, respektíve vôbec. V zdravotníctve v‰ak predsa len svitá na lep‰ie ãasy. eHealth, ãiÏe
elektronické zdravotníctvo, je cel˘ systém opatrení smerujúci k modernizácii zdravotníctva.
O novinkách v tejto oblasti sa zhovárame s Ing. Jaroslavom KMEËOM,
riaditeºom spoloãnosti Computer Sciences Corporation na Slovensku.
Pre nich bude zrejme zaujímavou tzv. telemedicína.
O ão vlastne ide?
Na prv˘ pohºad je to jednoduchá vec podobná
komunikácii cez Skype s kamerou – ide
o interview medzi pacientom a lekárom, alebo
lekárom a odborn˘m lekárskym tímom,
ktor˘ dokáÏe lep‰ie posúdiÈ indikácie. Systém
uÏ nie je Ïiadnou novinkou, veì vy‰etrenie a
konzultácie cez internetové pripojenie úspe‰-
ne vyuÏívajú pacienti v ‰kandinávskych krajinách,
Holandsku a Veºkej Británii. Systém
umoÏÀuje pacientom sledovaÈ svoj zdravotn˘
stav priamo z domu a poskytuje bezpeãnej‰iu
a nákladovo efektívnej‰iu podporu
lieãby dlhodob˘ch ochorení. Integrácia záznamov
dát v reálnom ãase a vzdialeného monitorovania
umoÏÀuje zdravotníkom vyhodnoeHealth
=
budúcnosÈ zdravotníctva
priamo neangaÏovala, pozícia svetového lídra
pre oblasÈ eHealth nás zaväzuje, aby sme
sa so svojimi skúsenosÈami uchádzali aj o
dôveru slovenskej odbornej verejnosti a obãanov.
Ponúkame svoje kapacity a odbornú
spôsobilosÈ v rôznych oblastiach, keìÏe portfólio
sluÏieb máme pomerne ‰iroké – od
rie‰ení pre elektronickú preskripciu, cez telemedicínu,
elektronické objednávanie, zdravotnícky
portál aÏ po elektronickú zdravotnú
kniÏku. Viac moÏno nájsÈ na webovej stránke
www.csc.com/health_services
Jaroslav KMEË
je v˘konn˘m riaditeºom CSC na Slovensku.
Poãas svojej profesionálnej kariéry zastával mnoho
manaÏérskych pozícii v rôznych odvetviach vrátane
telekomunikácii, finanãn˘ch sluÏieb, informaãn˘ch technológií.
Pred svojím nástupom do CSC pracoval 5 rokov
v spoloãnosti Hewlet Packard ako regionálny manaÏér
pre verejn˘ sektor a zdravotníctvo kde pokr˘val alianãn˘
business v regióne strednej a v˘chodnej Európy.
Jaroslav KmeÈ je absolventom Slovenskej poºnohospodárskej
univerzity v Nitre. Hovorí plynulo po anglicky a po rusky.
SpoloãnosÈ CSC je jedn˘m z najväã‰ích a
najuznávanej‰ích svetov˘ch poskytovateºov
sluÏieb v oblasti informaãn˘ch technológií.
Má sídlo vo Falls Church v ‰táte Virgínia v
USA.
SpoloãnosÈ CSC má pribliÏne 95 000 zamestnancov
na celom svete a zastúpenie vo
viac ako 80 krajinách.
Aké má va‰a nadnárodná spoloãnosÈ reálne
skúsenosti so zdravotníctvom?
Obdobie ekonomickej a finanãnej krízy
núti vlády a obãanov zameriavaÈ pozornosÈ na
podstatné veci. Na tie, ktoré sa ich priamo dot˘kajú
nielen dnes, ale budú pre nich dôleÏité
aj v budúcnosti. Samozrejme, jednou z
nich je zdravie. SpoloãnosÈ CSC sa v zdravotníctve
koncentruje najmä na oblasti, na ktor˘ch
skutoãne obãanom záleÏí. SnaÏí sa o to
tak˘m spôsobom, aby kaÏdé investované euro
alebo dolár mali ão najväã‰í prínos. Spomeniem
v tejto súvislosti aktivity CSC len v
krajinách Európskej únie – vo Veºkej Británii
implementujeme a manaÏujeme najväã‰í
e-Health projekt na svete, v Holandsku sme
implementovali elektronickú zdravotnú kniÏku,
v Belgicku Národn˘ zdravotn˘ portál, v
‰kandinávskych krajinách nemocniãné systémy,
v Rakúsku sme tento rok úspe‰ne ukonãili
projekt Základn˘ register pacientov a podobne.
âo by ste chceli ponúknuÈ slovenskému
zdravotníctvu?
Aj keì sa doteraz na‰a spoloãnosÈ v národnom
projekte na zavedenie elektronick˘ch
sluÏieb zdravotníctva (eSO1), financovaného
zo ‰trukturálnych fondov Európskej únie,
SpoloãnosÈ CSC Slovensko je súãasÈou
regiónu CSC V˘chodná Európa, ktor˘ sa
môÏe pochváliÈ viac ako 15-roãnou úspe‰nou
históriou.
SpoloãnosÈ CSC na Slovensku konzistentne
a úspe‰ne poskytuje obchodné a technologické
rie‰enia prispôsobené ‰irokej ‰kále
odvetví. Zákazníci profitujú najmä z know
Kde je pre CSC priestor na trhu popri firmách,
s ktor˘mi uÏ ministerstvo zdravotníctva
na eHealthe spolupracuje?
NezáleÏí od veºkosti poskytnutého priestoru,
dôleÏit˘ bude v˘sledok. T˘m je najmä
vy‰‰ia kvalita zdravotnej starostlivosti – zv˘-
‰ená efektivita systému, u‰etrené finanãné
zdroje, ktoré bude moÏné spätne investovaÈ
tam, kde sú najviac potrebné a vy‰‰ia kvalita
poskytovateºov venujúcich viac ãasu pacientom.
Na konci reÈazca musia byÈ spokojní
obãania.
how, kultúry spolupráce a schopnosti zvládaÈ
vysoko komplexné projekty s vedúcimi
poskytovateºmi rie‰ení na celom svete. Cie-
ºom spoloãnosti CSC na Slovensku je ão
najefektívnej‰ie dodávanie integrovan˘ch
„end-to-end“ obchodn˘ch rie‰ení z hºadiska
nákladov. Viac informácií nájdete na www.
csc.com/eastern_europe.
52

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
tiÈ postup lieãby alebo stav pacienta a následne
r˘chlej‰ie a efektívnej‰ie poskytnúÈ
primeranú starostlivosÈ. Navy‰e sa vytvára
interaktívny vzÈah medzi pacientom a lekárom
formou videokonzultácie, ão je lep‰í a pohodlnej‰í
nástroj na komunikáciu neÏ beÏn˘ telefonick˘
rozhovor.
Zdravotníctvo spotrebuje veºké percento
verejn˘ch zdrojov. Existujú aj ekonomické
v˘hody zavedenia telemedicíny?
Samozrejme, najvypuklej‰ie je to pri lieãbe
dlhodob˘ch ochorení (DO). Ich lieãba je
stále rastúcim problémom, ktorému musia ãeliÈ
v‰etky zdravotnícke organizácie. Ako sa
mení demografické zloÏenie pacientov, prudko
rastú v˘davky na zdravotníctvo a súãasne
sa zvy‰ujú oãakávania pacientov. Podºa
správy britského ministerstva zdravotníctva
za rok 2008 DO sú dôvodom viac neÏ 50 %
náv‰tev praktick˘ch lekárov, 65 % ambulantn˘ch
o‰etrení a viac neÏ 70 % dní stráven˘ch
v nemocnici. To je naozaj obrovsk˘
priestor na úspory pomocou vy‰etrenia na
diaºku. Efektívne riadenie DO znamená zavedenie
takej formy starostlivosti, poãas ktorej
sú pacienti lieãení v domácom prostredí
a nevyÈaÏujú tak lôÏka nemocniciam. Pacienti
v‰ak majú k dispozícii najvhodnej‰ích
zdravotníckych odborníkov, pretoÏe napríklad
pacienta zo Sniny môÏe vy‰etriÈ odborník
z Banskej Bystrice. Pacienti si svoj zdravotn˘
stav sami sledujú s pouÏitím zdravotníckych
prístrojov, ktoré zaznamenávajú napríklad
pulz, teplotu, krvn˘ tlak alebo hladinu
cukru – to v‰etko s „asistenciou“ na diaºku.
Hodnoty hlásené pacientom z lekárskych
prístrojov umoÏÀujú jeho stav vzdialene sledovaÈ.
Bráni zavedeniu tohto systému v na‰ich
podmienkach kompatibilita?
Urãite nie. Systém vyvinut˘ firmou CSC
eMEDlink podporuje veºké mnoÏstvo rôznych
zdravotníckych prístrojov a umoÏÀuje
tak pacientom komfortnej‰ie zvládnuÈ ochorenie.
Zozbierané dáta moÏno zaznamenaÈ v
systémoch pre Elektronickú zdravotnú dokumentáciu
alebo ich zdravotníkom poskytovaÈ
rôznymi spôsobmi – dokonca aj prostredníctvom
mobiln˘ch zariadení, ako je napríklad
iPad, iPhone alebo smartphone Black-
Berry®, ãím získavajú okamÏit˘ prístup k
údajom o svojich pacientoch. Skôr si myslím,
Ïe cel˘ systém od‰tartuje legislatíva a
ochota zdravotn˘ch poisÈovní preplácaÈ lekárom
tak˘to úkon.
KME≈OV¯ REGISTER PACIENTOV
V RAKÚSKU
SpoloãnosÈ CSC úspe‰ne vybudovala kme-
Àov˘ register pacientov (Master Patient Index
– MPI), ktor˘ je neoddeliteºnou súãasÈou rakúskych
elektronick˘ch zdravotn˘ch registrov
(Electronic Health Record – EHR). Register
MPI umoÏní pracovníkom rakúskeho zdravotníctva
celonárodne vyhºadávaÈ informácie o
pacientoch. Staãí na to len ãíslo sociálneho poistenia,
alebo elektronická karta eCard. Systém
zaãne byÈ produktívne vyuÏívan˘ po
schválení zákona o elektronick˘ch registroch
a po tom, ão bude plne integrovan˘ so strategick˘m
programom ELGA (Elektronische
Gesundheitsakte).
Systém je navrhnut˘ tak, aby vyhºadával
elektronické záznamy, ktoré sú v súãasnosti
zadávané a ukladané na lokálnej úrovni. Rakúske
registre EHR ich sprístupnia príslu‰n˘m
zdravotníckym zamestnancom z rôznych oddelení
a nemocníc v celej krajine. Záznamy
budú dostupné zamestnancom zdravotníctva
vo forme detailn˘ch informácií uchovávan˘ch
v centrálnom úloÏisku a tak bude zaisten˘
prístup pracovníka k najaktuálnej‰ím informáciám
o o‰etrovanom pacientovi.
Zodpovedné za súhrnn˘ program ELGA,
zameran˘ na elektronické zdravotnícke záznamy,
je rakúske spolkové ministerstvo
zdravotníctva (kontrakt so spoloãnosÈou CSC
na vybudovanie registra MPI a jeho následnej
integrácie do programu ELGA podpísalo
ministerstvo v januári 2010). Len ão bude
elektronick˘ zdravotn˘ register kompletn˘,
klinickí lekári budú maÈ k dispozícii v‰etky
relevantné dáta. Doteraz boli známe len lokálne,
no v prípade náhlej hospitalizácie,
kvôli úrazom, nehodám ãi in˘m dôvodom
bolo nutné vykonávaÈ opakované testy. Informácie
budú dostupné odkiaºkoºvek a procesy
starostlivosti o pacienta sa tak zefektívnia
a zr˘chlia.
V ãase dokonãenia projektu budú v systéme
uloÏené demografické dáta v‰etk˘ch 8
miliónov obyvateºov Rakúska. Projekt bude
obsahovaÈ dáta z existujúcej národnej aplikácie
Central Partner Management (ZPV), ktorú
rovnako vyvinula spoloãnosÈ CSC. Register
MPI predstavuje jeden z mnoh˘ch komponentov,
ktoré budu spoloãne pokr˘vaÈ kompletné
zdravotné záznamy o pacientoch. Medzi
ìal‰ie komponenty patrí register poskytovateºov
zdravotn˘ch sluÏieb, register dokumentov,
autorizaãn˘ koncept, systém uÏívateºsk˘ch
prístupov a zdravotnícky portál. Tieto
komponenty umoÏnia zamestnancom v
zdravotníctve prístup k informáciám v kºúãov˘ch
aplikáciách, vrátane prepú‰Èacích správ
a dokumentácie, laboratórnych v˘sledkov,
röntgenov˘ch vy‰etrení a telemedicíny.
Pomocou systému, ktor˘ bude prezentovaÈ
detailné informácie o pacientovi automaticky
na mieste o‰etrenia, sa budú lekári venovaÈ
viac uzdravovaniu svojich pacientov a poskytovaniu
tej najlep‰ej a najbezpeãnej‰ej moÏnej
starostlivosti.
VIRTUÁLNY DOMÁCI LEKÁR
Viete si predstaviÈ, Ïe nemusíte sedieÈ v ãakárni
u lekára? Preão by uÏ dnes lekár nemohol
virtuálne nav‰tíviÈ svojho pacienta? Veì
dne‰ná technológia umoÏÀuje sprostredkovanie
informácií v takej miere, akú lekár a pacient
potrebujú. âo teda tomu bráni? Pocit lekára,
Ïe nemá v‰etky informácie? Neistota poisÈovne,
Ïe lekár neodvádza v˘kon v súlade s
poÏiadavkami na kvalitu, za ktorú dostáva
kompenzácie?
Virtuálna náv‰teva je pritom lacnej‰ia neÏ
klasická náv‰teva, kontinuita opatery je vy‰-
‰ia, evidencia je presnej‰ia a lekár sa vÏdy
môÏe rozhodnúÈ pre klasickú náv‰tevu. Komu
môÏe virtuálna starostlivosÈ byÈ na úÏitok? Sú
to najmä pacienti s chronick˘m ochorením,
ktor˘mi trpí stále väã‰ia ãasÈ populácie alebo
pacienti, kde lieãebn˘ proces vyÏaduje dohºad,
ale pacient môÏe tráviÈ lieãebn˘ ãas doma v
kruhu svojej rodiny.
Zrejme najjednoduch‰ou formou sú telefonické
konzultácie. Vy‰‰ou formou je vyuÏitie
komunikaãn˘ch technológií a sprostredkovanie
nielen zvukovej, ale aj obrazovej informácie.
Napríklad CSC eMEDlink umoÏÀuje
pacientom byÈ v domácom o‰etrení prostredníctvom
audio-video konzultácií tak, ako by
boli v nemocnici alebo na náv‰teve v ordinácii
svojho praktického lekára. E‰te vy‰‰ou
formou je vyuÏitie informaãn˘ch technológií
poskytujúcich lekárovi potrebné údaje o stave
pacienta bez toho, aby bola nutná interakcia.
Pacient môÏe vyuÏiÈ prepojenie ‰pecializovan˘ch
monitorovacích nástrojov – napríklad
so sondou na meranie tlaku, teplomerom,
meraãom hladiny krvného cukru, EKG sondou
a podobne – s osobn˘m poãítaãom a internetom.
Tento systém uÏ funguje napríklad v
Dánsku, kde zdravotné poisÈovne stanovili
cenník pre lekárov za takéto sluÏby. Príjemn˘m
prekvapením bol pritom aj fakt, ako si
star‰í ºudia r˘chlo zvykli na v˘hody tejto „virtuálnej
ordinácie“. âasom môÏu byÈ na telemedicíne
postavené ìal‰ie úkony – napríklad
automatické pouÏitie záchranky v prípade dramatickej
zmeny meran˘ch údajov u pacienta.
Telemedicína sa stane beÏnou praxou, otázne
uÏ len zostáva v akom ãasovom horizonte.
U nás jej zatiaº vo v˘voji bráni aj skostnatenosÈ
ná‰ho zdravotníckeho systému a samozrejme
neochota preplácania takého v˘konu
lekárovi zo strany poisÈovní. Pritom je to lacnej‰ie
neÏ klasická náv‰teva lekára a tento systém
moÏno nasadiÈ do najrôznej‰ích prostredí
medicíny vrátane oblasti chronick˘ch ochorení,
ktor˘mi trpí stále väã‰ia ãasÈ starnúcej
populácie. Veríme preto, Ïe telemedicína sa
stane beÏnou praxou aj u nás.
53

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Zdravotné údaje obãanov patria k najcitlivej‰ím osobn˘m údajom a vyÏadujú si vysokú mieru
bezpeãnosti. Pri ich ochrane v‰ak treba zohºadniÈ nielen záujem obãana/pacienta, ochranu jeho Ïivota
a zdravia, ale aj potreby zdravotníckeho pracovníka poskytujúceho pacientovi zdravotnícku
starostlivosÈ. To niekedy kladie na ochranu zdravotn˘ch údajov protichodné poÏiadavky, ktoré sa pritom
môÏu dynamicky meniÈ. Navy‰e, kvôli zv˘‰enej mobilite obãanov bezpeãnosÈ zdravotn˘ch údajov uÏ
nestaãí rie‰iÈ len na lokálnej úrovni, ale aj na celonárodnej a vzhºadom na „otvorenie sa svetu“
i na medzinárodnej úrovni. Podºa ‰tatistick˘ch údajov sú obdobia, keì aÏ 10 % na‰ich spoluobãanov je
za hranicami Slovenska a môÏu v zahraniãí potrebovaÈ rôznu zdravotnícku starostlivosÈ. A jej kvalita
môÏe veºmi závisieÈ od niektor˘ch r˘chlo a bezpeãne poskytnut˘ch zdravotn˘ch údajov.
Zdravotnícky profesionál (lekár, sestra, laborant,
farmaceut a pod.) poskytuje pacientovi
zdravotnú starostlivosÈ a má prístup k
jeho zdravotn˘m údajom. Z právneho a bezpeãnostného
hºadiska je nevyhnutné, aby bolo
moÏné zdravotníckeho profesionála zodpovedného
za nejak˘ úkon alebo rozhodnutie
jednoznaãne urãiÈ. Spôsob identifikácie (a
autentizácie) zdravotníckeho profesionála na
Slovensku je v‰ak neuspokojiv˘: pacient identifikuje
zdravotníckeho pracovníka len na základe
visaãky alebo vizitky na dverách ambulancie.
Do zdravotníckych informaãn˘ch systémov
sa zdravotnícky pracovník zvyãajne
prihlasuje menom a autentifikuje heslom, ão
z hºadiska bezpeãnosti nepostaãuje a aj dôveryhodnosÈ
záznamov elektronickej dokumentácie
je ºahko spochybniteºná.
Jednotnú a jednoznaãnú elektronickú ideneHealth
a bezpeãnosÈ
zdravotn˘ch údajov obãana
Dnes je moÏné dostupnosÈ zdravotnej dokumentácie
efektívne rie‰iÈ pomocou informaãno-komunikaãn˘ch
technológií (IKT).
Vláda SR v roku 2008 schválila dokument
„Strategické ciele eHealth – kºúãov˘ nástroj
informatizácie verejnej správy v oblasti zdravotníctva
na Slovensku“ a o rok neskôr prijala
„Program implementácie elektronizácie
zdravotníctva“ (PieH) s cieºom prispieÈ ku
skvalitneniu zdravotnej starostlivosti o obãana
pomocou modern˘ch IKT. Aby v projekte
eHealth bolo moÏné vyhºadaÈ správne údaje
a zaistiÈ ich ochranu, treba jednoznaãne
identifikovaÈ pacienta i zdravotníckeho pracovníka.
Pre bezpeãnosÈ zdravotníckych údajov
je to základ.
IDENTIFIKÁCIA PACIENTA
Doteraz sa to u nás robí na základe papierového
preukazu zdravotného poistenia vydávaného
jednotliv˘mi zdravotn˘mi poisÈov-
Àami. Preukaz obsahuje len administratívne
údaje, ktoré treba manuálne prepisovaÈ (moÏná
chybovosÈ) a aj jeho bezpeãnostné prvky
sú slabé.
V roku 2003 európske zdravotné poisÈovne
inicializovali projekt NETC@RDS, ktor˘
viedol k zavedeniu jednotného Európskeho
preukazu zdravotného poistenia – tzv. EHIC
karty (European Health Insurance Card) s
jednotn˘m a jedineãn˘m poisteneck˘m celoeurópskym
identifikátorom. Preukaz EHIC
slúÏi na základnú identifikáciu pacienta a tieÏ
na overenie poistného vzÈahu (t. j. ãi zdravotnú
starostlivosÈ pacientovi hradí poisÈovÀa,
alebo si ju platí sám). Dnes je v Európe vydan˘ch
uÏ vy‰e 200 miliónov t˘chto preukazov
a v niektor˘ch ‰tátoch má EHIC kaÏd˘
obyvateº (Rakúsko, Slovinsko, Nemecko,
Francúzsko). Aj na Slovensku vydávajú EHIC
preukazy jednotlivé zdravotné poisÈovne, paradoxne
v‰ak slovensk˘ EHIC je platn˘ v‰ade
v Európe – okrem Slovenska.
V rámci národného projektu PieH sa uva-
Ïuje o kombinovanom variante preukazovania
identity pacienta: deti do 15 rokov pomocou
eEHIC (elektronická ãipová verzia EHIC)
a obãania nad 15 rokov sa pravdepodobne
budú identifikovaÈ pomocou „elektronického“
ãipového obãianskeho preukazu (eID).
PROJEKT HPRO CARD
A IDENTIFIKÁCIA ZDRAVOTNÍCKEHO
PRACOVNÍKA
54

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
tifikáciu a autentizáciu zdravotníckych profesionálov
v celoeurópskom zdravotníckom
priestore rie‰i európsky projekt HPRO Card
(Health PROfessional Card = karta zdravotníckeho
profesionála). HPRO karta je ãipová
kontaktná karta, ktorá okrem identifikaãn˘ch
údajov zdravotníckeho profesionála obsahuje
aj údaje umoÏÀujúce jej drÏiteºovi vytváranie
elektronick˘ch podpisov (zaistenie autentickosti
a celistvosti) a ‰ifrovanie (zaistenie
dôvernosti) elektronick˘ch dokumentov.
HPRO kartu by mal maÈ v blízkej budúcnosti
kaÏd˘ z pribliÏne 7 miliónov európskych
zdravotníckych profesionálov (vrátane asi
90-tisíc slovensk˘ch).
ELEKTRONICKÁ ZDRAVOTNÁ KNIÎKA
Zdravotné údaje pacienta tvoria jeho zdravotnú
dokumentáciu (ZD). Jej vlastníkom je
samotn˘ obãan/pacient. Správcom ZD pacienta
je v‰eobecn˘ lekár (obvodn˘, rodinn˘,
kapitujúci), ktor˘ je zároveÀ aj jej autorom
alebo spoluautorom spolu s ìal‰ími zdravotníckymi
profesionálmi, ktorí danému pacientovi
poskytujú zdravotnícke sluÏby a robia o
tom záznamy v jeho ZD. Pacient nemôÏe
tvoriÈ alebo meniÈ svoju ZD, ale dáva súhlas
na jej tvorbu, spracovanie, príp. na sprístupnenie
inému HPRO. Dodnes sa ZD vedie
prevaÏne v tradiãnej papierovej podobe. Ak
je aj pacientova ZD vedená v elektronickej podobe
a posiela sa elektronicky inému profesionálovi,
tak o zaistení potrebn˘ch bezpeãnostn˘ch
poÏiadaviek na jej ochranu sa dá
váÏne pochybovaÈ a pacient o tom ani nemusí
vedieÈ.
Podºa projektu PieH bude maÈ ZD podobu
tzv. Elektronickej Zdravotnej KniÏky (EZK),
ão bude „poãítaãová“ verzia dne‰nej papierovej
ZD. Táto bude obsahovaÈ identifikaãné
údaje pacienta vrátane jeho súhlasov, klinické
dáta o pacientovi (tzv. pacientsk˘ sumár),
dataset o predpísan˘ch a uÏívan˘ch liekoch
(tzv. preskripcia/medikácia) a nakoniec vlastnú
elektronickú ZD. Tieto ãasti EZK budú z
bezpeãnostn˘ch dôvodov uchovávané v oddelen˘ch
databázach a prepojiÈ ich bude moÏné
len pri presne definovan˘ch bezpeãnostn˘ch
podmienkach, iba na základe súhlasu pacienta
a len pre urãit˘ch zdravotníckych profesionálov.
Ako vlastník EZK, pacient musí maÈ moÏnosÈ
rozhodnúÈ o prístupe k svojim zdravotn˘m
údajom e‰te pred t˘m, ako nejak˘ zdravotník
o ne poÏiada. Jeho rozhodnutie má
formu Súhlasu pacienta. Pri poÏiadavke o
prístup k pacientov˘m údajom (z cudziny,
ale aj z domovskej krajiny, napr. z inej nemocnice)
prv˘m krokom je overenie tohto súhlasu.
V prípade, ak pacient neudelil súhlas (teda
ide o nesúhlas), prístup k jeho údajom je zablokovan˘.
Register súhlasov pacienta vedie
primárne pacientov v‰eobecn˘ lekár a bude
ich môcÈ modifikovaÈ len za prítomnosti pacienta
(za pouÏitia jeho identifikaãnej karty).
Rie‰i sa aj moÏnosÈ modifikovaÈ predchádzajúci
Súhlas/Nesúhlas pacienta z ambulancie
alebo nemocnice (aj v cudzej krajine EÚ) v
prípade urgentného zásahu, napr. poãas dovolenky.
PROJEKT EPSOS
Zdravotnícki experti odhadujú, Ïe len v
Európe roãne zomrie zbytoãne asi 200 000
ºudí pre neexistenciu, nedostupnosÈ alebo neúplnosÈ
základn˘ch zdravotn˘ch informácií v
prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Ak by mal záchranársky personál veºmi
r˘chlo (do 10 sekúnd) k dispozícii relevantné
a spoºahlivé zdravotné informácie o osobe
potrebujúcej neodkladnú zdravotnícku starostlivosÈ
(napr. pri nehode alebo inom ohrození
Ïivota), bolo by moÏné zachrániÈ oveºa
viac ºudí. Takisto môÏe nastaÈ pre pacienta
váÏny problém pri potrebe zadováÏiÈ si v zahraniãí
liek ‰tandardne doma uÏívan˘. Bez
kvalifikovanej informácie o tzv. eMedikácii
pacienta ho zahraniãn˘ lekár nepredpí‰e a
ani zahraniãná lekáreÀ ho nevydá (navy‰e
ten ist˘ liek má v rôznych krajinách in˘ obchodn˘
názov).
Toto boli aj hlavné motívy spustenia asi najambicióznej‰ieho
a najrozsiahlej‰ieho zdravotníckeho
projektu financovaného Európskou
komisiou – Projektu epSOS (Smart Open
Services for European Pacients) v roku 2008.
V prvej fáze sa rie‰enia projektu zúãastnilo
300 expertov z 12 ãlensk˘ch krajín EÚ – vrátane
Slovenska, ktoré z poverenia ministerstva
zdravotníctva zastupuje Národné centrum
zdravotníckych informácií (NCZI). V druhej
fáze sa na rie‰ení zúãastÀuje uÏ 700 odborníkov
z 23 ãlensk˘ch krajín a o spoluúãasÈ prejavili
záujem aj mimoeurópske krajiny.
Primárnym cieºom projektu epSOS je zlep-
‰iÈ zdravotnú starostlivosÈ o pacienta mimo
domovskej krajiny t˘m, Ïe o‰etrujúci lekár
získa v elektronickej podobe základné medicínske
údaje o pacientovi v podobe spomínaného
Pacientskeho sumáru alebo eMedikácie.
Projekt musel rie‰iÈ mnoÏstvo zloÏit˘ch otázok
ako je zjednotenie legislatívy, terminológie
(v EÚ je 23 jazykov), zaistenie interoperability,
súlad bezpeãnostn˘ch politík, spoºahlivú
identifikáciu a autentizáciu pacienta i
zdravotníckeho profesionála, súhlasu pacienta,
auditného záznamu, procesov predpisovania
liekov atì. Z celkového poãtu 23 podprojektov
boli dva zamerané len na rie‰enie bezpeãnosti
zdravotn˘ch údajov pacienta.
UPLATNENIE EPSOS A PIEH
Informaãné systémy poskytovateºov zdravotnej
starostlivosti v danom ‰táte (národná
zdravotnícka informaãná infra‰truktúra) sú
pre zahraniãné zdravotnícke IS prístupné prostredníctvom
tzv. Národného kontaktného
bodu (National Contact Point alebo tieÏ NCP).
Zdravotnícke IS národnej infra‰truktúry musia
spæÀaÈ stanovené funkcionálne a bezpeãnostné
poÏiadavky, aby mohli byÈ pripojené
do systému epSOS. NCP jednotliv˘ch ‰tátov
sú prepojené spoºahlivou komunikaãnou sie-
Èou, cez ktorú si navzájom odovzdávajú po-
Ïiadavky na poskytnutie zdravotn˘ch údajov
a zabezpeãujú ich bezpeãn˘ prenos medzi
ãlensk˘mi krajinami. BezpeãnosÈ vyhºadávania
poÏadovan˘ch informácií, ich transformáciu
do poÏadovanej podoby (aj jazykovej),
komunikáciu s tretími stranami v národnej
infra‰truktúre a pod. si jednotlivé NCP navzájom
prísne kontrolujú a pravidelne preverujú
podºa spoloãne dohodnut˘ch ‰tandardov.
V rámci Slovenska úlohu NCP plní
NCZI.
KONKRÉTNE POSTUPY
Pacient udeºuje súhlas pre konkrétneho
zdravotníckeho profesionála na prístup k urãit˘m
svojim zdravotn˘m údajom aj zasunutím
svojej ãipovej karty do dvoj‰trbinovej ãítaãky
na mieste poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Napr. v ambulancii pri vypisovaní
eReceptu danému pacientovi (jeho karta je
v ãítaãke) lekár zasunie svoju HPRO kartu do
druhej ‰trbiny ãítaãky a pomocou nej eRecept
podpí‰e elektronick˘m podpisom; eRecept
sa potom automaticky prenesie do centrálnej
databázy predpísan˘ch liekov (ePreskripcia).
Bez toho, aby mal papierov˘ recept, pacient
si môÏe predpísan˘ liek vybraÈ v ktorejkoºvek
lekárni – aj v inom ‰táte. Pacient vloÏením
svojej karty do ‰trbiny ãítaãky udelí súhlas na
prístup k svojim súborom ePreskripcie lekárnikovi,
ktorého HPRO karta je v druhej ‰trbine
ãítaãky). Na monitore sa zobrazia v‰etky
lieky predpísané danému pacientovi. V‰etky
vydané lieky lekárnik oznaãí a elektronicky
podpí‰e pomocou certifikátu na svojej HPRO
karte. Vydané lieky sa zapí‰u do pacientovej
ãasti databázy vyzdvihnut˘ch liekov eMedikácia
(ão je dôleÏité pre lekárov predpisujúcich
lieky následne – aby sa zamedzilo predpisu/pouÏitiu
nevhodn˘ch liekov) a táto informácia
sa súãasne posiela príslu‰nej zdravotnej
poisÈovni kvôli úhrade. Po vytiahnutí pacientovej
karty z ãítaãky lekárnik automaticky
vystúpi z databázy ePreskripcie daného pacienta
a je pripraven˘ obslúÏiÈ ìal‰ieho pacienta.
Na zv˘‰enie ochrany zdravotn˘ch údajov
(a zv˘‰enia dôveryhodnosti celého systému)
sa pouÏíva auditn˘ záznam prístupu. KaÏdá
poÏiadavka o prístup k pacientskym údajom
(oprávnená alebo neoprávnená) automaticky
o tejto skutoãnosti vytvára auditn˘ záznam, a
to na strane Ïiadateºa aj príjemcu. Obojstranné
zaznamenávanie udalostí je nevyhnutné
nielen kvôli ochrane pacienta a zainteresovaného
lekára, ale aj z právneho hºadiska a kvôli
rie‰eniu eventuálnych bezpeãnostn˘ch incidentov.
Pacienti na poÏiadanie budú maÈ
moÏnosÈ zistiÈ, kto a kedy mal záujem pristupovaÈ
k ich zdravotn˘m údajom, resp. ak˘ zásah
do ich dokumentácie vykonal.
V medzinárodnom projekte epSOS i v národnom
PieH je informaãnej bezpeãnosti venovaná
mimoriadna pozornosÈ. Ide o rozsiahlu
problematiku, tu sme sa dotkli len identifikácie,
autentizácie, dôvernosti, ãiastoãne
autorizácie a dosledovateºnosti. Existuje rad
ìal‰ích bezpeãnostn˘ch problémov, ktoré je
e‰te potrebné dorie‰iÈ. Ministerstvo zdravotníctva
SR dlhodobo a dôsledne dozoruje túto
oblasÈ a dbá na jej zakomponovanie do nov˘ch
‰tandardov, legislatívnych noriem a na
prípravu vzdelávania obãanov i odbornej komunity
v danej problematike.
Ing. Franti‰ek SOVI·, CSc.
Národné centrum zdravotníckych informácií
55

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R
âinnosÈ riaditeºa Odboru legislatívy ‰tandardov a bezpeãnosti informaãn˘ch systémov
na Ministerstve financií Slovenskej republiky Jána HOCHMANNA je spojená s informatikou
uÏ viac rokov. Stále sa venuje vytváraniu podmienok na zabezpeãenie informaãn˘ch systémov
verejnej správy, ako aj poÏiadavkám, ktoré vypl˘vajú z povinn˘ch ustanovení pre ostatné
informaãné a komunikaãné technológie. Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komová.
Elektronizácia
administratívnych procesov
a nov˘ zákon o eGovernmente
‰enie tohto spoloãenského problému nestaãia.
Spojovacím ãlánkom medzi Àou a praktickou
realizáciou je vzdelávanie príslu‰n˘ch odborníkov
na ‰kolách a v sústave mimo‰kolského
vzdelávania a zvy‰ovanie celkového povedomia
v oblasti IKT. Jedn˘m z dokumentov, ktor˘
popisuje a navrhuje postup rie‰enia je „Návrh
systému vzdelávania v oblasti IB v SR“ schválen˘
uznesením vlády ã. 391/2009, ktor˘ sa
zameriava na identifikáciu skupín pouÏívateºov
digitálneho priestoru od laikov aÏ po ‰pecialistov,
na odhad ich kvalifikaãn˘ch potrieb v rozsahu
SR a na návrh obsahu vzdelávania v IB pre
jednotlivé kategórie. Ako vidieÈ, táto ãasÈ spoloãenského
problému by rie‰iteºná bola, keby sa
tu nevyskytol sekundárny problém, ktor˘m je
neimplementovanie postupov navrhnut˘ch v
citovanom dokumente. Ponúka sa tu otázka, sú
navrhnuté postupy nerealizovateºné, alebo povaÏujeme
za nepotrebné zúãastnené subjekty
vzdelávaÈ?
Rie‰enie druhej ãasti spoloãenského problému
je podstatne zloÏitej‰ie. MoÏno sa budú
mnohí ãitatelia ãudovaÈ, ale tento problém ani
zìaleka nespoãíva v progresivite rozvoja IKT,
ani v nedostatku finanãn˘ch prostriedkov, ãi nedostatoãnej
legislatíve, ako sa to ãasto deklaruje,
ale v „nezvládnutí procesov a samotnej koordinácie“.
Toto je podmienené, ako som uÏ
spomenul, odbornosÈou, v‰eobecn˘m povedomím,
ale aj úrovÀou morálnych hodnôt v‰etk˘ch
zúãastnen˘ch aktérov. âi sa nám to páãi, ãi
nie, súãasÈou procesu sú aj rôzne záujmové
skupiny presadzujúce si svoje obchodné záujmy,
ne/úmyselné vytváranie vzájomne neprepojiteºn˘ch
systémov, brzdenie procesov 1 , resp.
úmyselné znefunkãÀovanie uÏ jestvujúcich systémov.
Dôsledkom toho je skutoãnosÈ, Ïe na IKT sa
vynakladajú nemalé finanãné prostriedky, priãom
plánované ciele nie sú adekvátne plnené.
Na neefektivitu poukázal aj materiál: „Stratégia
informatizácie verejnej správy SR“, Zdroj:
MF SR, február 2008, str. 9, („V˘davky slovensk˘ch
vlád na informatizáciu ‰tátnej správy“,
Graf ã. 1).
Graf ã. 1 – V˘davky Slovenska do IKT
v období 2004 – 2006 2
V ãom je z vá‰ho pohºadu informatizácia
spoloãnosti zloÏitá?
ZloÏitosÈ informatizácie spoloãnosti vychádza
z jej podstaty. Je to vlastne spoloãensk˘ informaãn˘
proces orientovan˘ na vytváranie,
prenos, spracúvanie, uchovávanie a vyuÏívanie
odborn˘ch informácií v celej spoloãnosti chápanej
v medzinárodnom kontexte. Tento proces
zabezpeãuje optimálnu organizáciu informaãnej
ãinnosti, priãom za odborné informácie sa
povaÏujú tie, ktoré sa vytvárajú ãinnosÈou ºudí
v procese rozvoja spoloãnosti, a vyjadrujú a oznamujú
sa prostredníctvom IKT systémov. Zlo-
ÏitosÈ tohto spoloãenského procesu vychádza z
teoretickej, aplikovanej a praktickej roviny prístupu
rie‰enia problému, priãom v‰etky tri ãasti
musia byÈ vyváÏené.
Z uvedeného je zrejmé, Ïe vytváranie a zavádzanie
IKT systémov si vyÏaduje bezpodmieneãnú
prípravu nielen pouÏívateºov, ale aj tvorcov,
ktorí sa musia s nov˘mi spôsobmi a princípmi
oboznámiÈ a na nov˘ prísun informácií
si privyknúÈ. Vo v‰eobecnosti nie sú pouÏívatelia
zatiaº dostatoãne na tieto nové spôsoby pripravení,
z ãoho vypl˘va aj urãitá nedôvera k nov˘m
postupom.
V tomto zloÏitom procese zohráva v˘znamnú
úlohu veda, priãom len jej nástroje na vyrie-
mil. Sk
10 000
9 000
8 000
7 000
6 000
5 000
4 000
3 000
2 000
1 000
0
3 493
7 362
2004 2005 2006
Zaujímavé by bolo zdokumentovaÈ aj to, na
aké úlohy/projekty boli tieto prostriedky pouÏité,
kto ich rie‰il a ak˘ poãet sluÏieb eGovernmentu
sme za to ako ‰tát/obãania dostali. Ak si
poniektorí myslia, Ïe nás spasia finanãné podpory
zo zahraniãia a ospravedlní ãasto deklarovaná
nedostatoãná legislatíva, ktorá vo veºa
prípadoch nie je dôsledne uplatÀovaná, tak sa
hlboko m˘lia. Pokiaº sa nad t˘mito problémami
váÏne nezamyslíme a nebudeme ich triezvo
a úãinne rie‰iÈ, informatizácia spoloãnosti, ako
spoloãensk˘ informaãn˘ proces/problém zostane
u nás „zloÏit˘“ aj naìalej.
Konkrétnym krokom k vytvoreniu priestoru
pre zabezpeãeniu plnenia vyt˘ãen˘ch cie-
ºov je príprava zákona o „Elektronizácii administratívnych
procesov“ (tzv. zákon o eGo-
8 759
56

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R
vernmente). Návrh zákona si zrejme vyÏadoval
viac odborn˘ch diskusií. Kto sa zúãast-
Àoval na jeho príprave?
Na príprave návrhu zákona sa vzhºadom na
jeho vecn˘ rozsah zúãastÀovalo viacero subjektov.
Na zaãiatku to bol predov‰etk˘m akademick˘
sektor, v úzkej spolupráci s MS SR bola formulovaná
ãasÈ elektronického doruãovania,
ktoré obsahuje urãité ‰pecifiká oproti beÏnému
doruãovaniu zásielok. Ide predov‰etk˘m o podanie
a doruãovanie súdnych zásielok pre úãely
súdnych konaní, rozhodnutia, rozsudky a
pod. SamozrejmosÈou boli pracovné stretnutia
so zástupcami ministerstiev a ostatn˘ch orgánov
‰tátnej správy v rámci predbeÏného pripomienkového
konania a medzirezortného pripomienkového
konania.
Prebehli aj poãetné odborné diskusie s viacer˘mi
zástupcami komerãného sektora, ktor˘
v urãit˘ch ãastiach návrhu prezentoval svoju názorovú
nejednotnosÈ. ZosúladiÈ rôznorodosÈ po-
Ïiadaviek z celého priestoru je preto veºmi zlo-
Ïit˘ proces, a to najmä keì pohºady a poÏiadavky
sú dosÈ ãasto protichodné. Problematické sa
javí aj presadzovanie záujmov niektor˘ch záujmov˘ch
skupín, ktoré tu vidia svoje potenciálne
komerãné príleÏitosti, samozrejme niekedy
na úkor obãanov. Úlohou ‰tátu v‰ak je chrániÈ
v prvom rade záujmy obãanov a eliminovaÈ
tieto snahy, pri zachovaní rozumnej miery pre
vytváranie podmienok podnikateºského priestoru.
Návrh zákona rie‰i jednoznaãnú identifikáciu
subjektov v elektronickom priestore SR
prostredníctvom ‰pecifick˘ch identifikátorov.
Od ãoho bude závisieÈ ich mnoÏstvo a
rozsah?
Zákon uvaÏuje s trojvrstvovou ‰truktúrou
identifikátorov z dôvodu presnej‰ej identifikácie
subjektu v priestore pri zaistení vysokej
miery bezpeãnosti IS a ochrany jeho osobn˘ch
a citliv˘ch údajov v tomto priestore. V podstate
sa jedná o zdrojov˘ bezv˘znamov˘ identifikátor
tvoriaci prvú úroveÀ, sektorov˘ identifikátor
tvoriaci druhú úroveÀ a ‰pecifické sektorové
identifikátory in‰titúcií tretej úrovne. Sektorov˘
identifikátor druhej úrovne je v podstate
identifikátor sektora, priãom tento je jednosmerne
odvoden˘ zo zdrojového identifikátora
tak, aby z jeho obsahu nebolo moÏné spätne
odvodiÈ zdrojov˘ identifikátor. Uveden˘
model vytvára lep‰ie podmienky pre ochranu
osobn˘ch a citliv˘ch údajov subjektov/obãanov
pred zneuÏitím tretími stranami a je úspe‰ne pouÏit˘
vo viacer˘ch krajinách umiestnen˘ch na
vrchole pyramídy elektronizácie (napr. Rakúsko,
Nemecko a ìal‰ích). Model ãlenenia priestoru
na sektory je plne kompatibiln˘ so zákonom
ã. 45/2011 Z. z. o kritickej infra‰truktúre,
priãom sektory kritickej infra‰truktúry by mali
logicky tvoriÈ podmnoÏinu v‰etk˘ch sektorov v
‰táte. Tak˘mto spôsobom je potom moÏné zabezpeãiÈ
aj interoperabilitu pri prepájaní sektorov
v rámci krajín EÚ. Z toho logicky vypl˘va,
Ïe poãet sektorov˘ch identifikátorov bude
priamo úmern˘ poãtu sektorov v ‰táte. Pokiaº
ide o ‰pecifické sektorové identifikátory tretej
úrovne, ich rozsah bude závisl˘ od aplikaãn˘ch
potrieb príslu‰n˘ch in‰titúcií. Aj tu sa
stretávame s rozporuplnosÈou niektor˘ch aktérov
napriek tomu, Ïe e‰te pred nedávnom túto
trojvrstvovú ‰truktúru prezentovali.
Ako je zabezpeãená informovanosÈ nielen
pre odbornú verejnosÈ?
Základn˘m komunikaãn˘m prostriedkom je
webové sídlo ministerstva financií na adrese
www.informatizácia.sk s aktuálnymi informáciami
a priama e-mailová komunikácia standard@mfsr.sk
. Webové sídlo poskytuje aktuálne
informácie krátkodobého aj dlhodobého
charakteru. K dispozícii sú tieÏ alternatívne
komunikaãné kanály, a to telefonick˘ a faxov˘
kontakt. MF SR v˘znamn˘m spôsobom roz‰írilo
komunikaãné kanály o „verejné diskusie“
poriadané buì priamo na MF SR, alebo v prípade
väã‰ieho záujmu úãastníkov v extern˘ch
zariadeniach. T˘mto spôsobom sme sa snaÏili
vytvoriÈ priestor pre informovanosÈ aj ‰ir‰ej
verejnosti.
Kto rozhodne o koneãnom rie‰ení?
Suãasn˘ návrh zákona vypracovan˘ MF SR
je poznaãen˘ nestabilitou na politickej scéne a
nesie v sebe niekoºko otáznikov spôsoben˘ch
zmenou v riadiacich ‰truktúrach zúãastnûn˘ch
aktérov v pomerne krátk˘ch ãasov˘ch intervaloch.
Ide o dôleÏit˘ legislatívny dokument, ktorého
dokonãenie si vyÏaduje zadanie presn˘ch
parametrov a podmienok. Na ilustráciu uvediem
matematick˘ príklad: „Pri zmene vstupn˘ch
parametrov rie‰enej rovnice sú v˘sledeky vÏdy
rôzne“. T˘m chcem naznaãiÈ, Ïe poÏiadavky na
vstupy sa poãas tvorby návrhu zákona niekoºko
krát zmenili, nakoºko nedo‰lo k vzájomnému
konsenzu zúãastnen˘ch strán. V tomto smere
je moÏné oãakávaÈ zlep‰enie a o koneãnom
návrhu rozhodne súãasná vláda, ktorá po vysporiadaní
pripomienok a rozporov na úrovni rezortov
schvaºuje návrh zákona a ho predkladá
do Národnej rady. Vo v˘nimoãnom prípade
môÏe byÈ návrh zákona predloÏen˘ do vlády aj
s rozporom. V koneãnom ‰tádiu legislatívneho
procesu v‰ak rozhoduje parlament, ako zákonodarn˘
orgán, v ktorom môÏe byÈ návrh zákona
dosÈ podstatne upraven˘.
âo moÏno oãakávaÈ od zjednodu‰enia administratívy
napríklad medzi úradmi, alebo
vo vzÈahu úrad a obãan?
Zrejme nepoviem niã nové, keì uvediem,
Ïe o deklarovan˘ch prínosoch elektronizácie administratívnych
postupov existuje viacero zdrojov,
ktor˘mi sú najmä: Informaãné správy ·Ú
SR, viaceré dokumenty MDPT SR (teraj‰ie
MDVRR SR) a MF SR a pod.. Ide o pomerne
rozsiahle dokumenty, ktoré majú v podstate
spoloãn˘ neustále opakujúci sa obsah, ktor˘ je
známy prakticky uÏ niekoºko rokov. Predov‰etk˘m
ide o zníÏenie administratívnej záÈaÏe,
Graf ã. 2 – V˘sledky krajín – Plná dostupnosÈ sluÏieb on-line 4
100
75
50
25
0
Austria
Estonia
Malta
Sweden
Norway
United Kingdom
Oct 2004
France
Slovenia
Denmark
Finland
Portugal
Italy
ktoré prinesie ãasovú úsporu pri vybavovaní s
následnou úsporou finanãn˘ch nákladov, resp.
aj úsporu spotrebného materiálu. Vyãíslenie
úspor, konkrétne ãísla, ktoré sú v niektor˘ch dokumentoch
uvádzané, sú viac menej v rovine vízií.
SkutoãnosÈou v‰ak je, Ïe naplnením deklarovan˘ch
cieºov by mali byÈ obãania odbremenení
pri komunikácii s in‰titúciami verejnej
správy. Malo by sa naplniÈ oãakávanie vy‰‰ej
kvality sluÏieb, ich trasparentnosÈ a dostupnosÈ.
S identifikáciou osôb v priestore je potrebné
zaistiÈ aj ich bezpeãnosÈ, resp. ochranu ich
osobn˘ch a citliv˘ch informácií pred zneuÏitím.
Tu je vhodné poznamenaÈ aj to, Ïe z hºadiska ãasového,
poãnúc rokom 2006, bolo dosiahnutie
vyt˘ãen˘ch cieºov podºa niektor˘ch oficiálnych
zdrojov publikovamn˘ch v minulosti aÏ
príli‰ optimistické. Nedá sa pritom povedaÈ, Ïe
by sme niektoré z definovan˘ch rizík 3 nepoznali.
Podºa mojho názoru sme v súãasnosti
mohli figurovaÈ na popredn˘ch miestach lídrov
EÚ.
Nebude komplikované prevzatie zaslanej
po‰ty?
Elektronické doruãovanie a preberanie po‰ty
bude rie‰ené prostredníctvom elektronick˘ch
osobn˘ch schránok, priãom orgány verejnej
správy budú povinne komunikovaÈ s fyzick˘mi
a právnick˘mi osobami prostredníctvom
nej, ak fyzická osoba túto schránku má zriadenú.
Pre právnickú osobu v‰ak bude zriadenie tejto
schránky povinné. Preberanie po‰ty má dve
roviny a to technickú a právnu. Pokiaº ide o
právnu rovinu preberania elektronickej po‰ty,
ide o proces vyzdvihnutia z elektronickej
schránky na základe oznámenia prostredníctvom
‰tandardnej správy „SMS“ a potvrdenia
jej prevzatia. V podstate ide o kópiu procesu
klasického doruãovania s úpravami na podmienky
elektronického procesu. Z hºadiska
technickej roviny môÏe vzniknúÈ komplikácia
spôsobená poruchou technick˘ch zariadení z
rôznych príãin. Návrh zákona v‰ak v odôvodnen˘ch
prípadoch o‰etruje moÏné komplikácie
pri preberaní po‰ty v prípadoch nedostupnosti,
pobytu subjektu v zdravotníckom zariadení a
pod.
1 „Správa o plnení úloh Akãného plánu na roky 2009 aÏ
2013 k dokumentu Národná stratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ
v SR“, âíslo materiálu: UV-11564/2012.
2 Zdroj: MF SR
3 Návrh Akãného plánu na roky 2009 aÏ 2013 k dokumentu
Národná stratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v Slovenskej
republike, (zoznam potencionálnych rizík), uznesenie
vlády SR ã. 46/2010.
4 Online Availability of Public Services: How Is Europe
Progressing? – Capgemini for European Commission,
2006, 1 Zdroj: MF SR.
Spain
Netherlands
Ireland
Hungary
Iceland
Germany
Belgium
Lithuania
Cyprus
Greece
Czech Republic
Luxemburg
Poland
Slovakia
Switzerland
Apr 2006 EU (18) EU (28) EU (10)
Latvia
57

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E
V hospodársky rozvinut˘ch krajinách sa vo v‰eobecnosti in‰titúcie z verejnej správy, ako aj zo súkromného
sektora snaÏia u‰etriÈ finanãné prostriedky v oblastiach, v ktor˘ch je to moÏné, a prípadne ich efektívne vyuÏiÈ
v in˘ch odvetviach. Informaãné technológie ponúkajú viacero moÏností ako u‰etriÈ. Jednou z alternatív
je úspora na softvérovom vybavení prechodom z existujúcich rie‰ení na open source.
Open source
Rie‰enie ako zníÏiÈ ‰tátne v˘davky na softvér
Islandská verejná správa spustila migraãn˘
program prechodu v‰etk˘ch jej zloÏiek na
open source softvér v priebehu jedného roka.
Ako prvé sa naÀ nastavia tri najväã‰ie in‰titúcie
verejnej správy: v‰etky ministerstvá,
‰tátna nemocnica a mesto Rejkjavík. Islandská
vláda odsúhlasila politiku, podºa ktorej sa
pri rozhodovaní o kúpe nov˘ch softvérov
musia rovnocenne zohºadÀovaÈ ponuky proprietárnych
predajcov, open source a slobodného
softvéru.
âO JE OPEN SOURCE?
Open source je poãítaãov˘ softvér, ktor˘ má
„sprístupnen˘ zdrojov˘ kód“. To znamená, Ïe
je dostupn˘ pre v‰etk˘ch a nie je vlastníctvom
nejakej znaãky alebo konkrétnej firmy. Na
jeho vylep‰ovaní sa teda nepodieºajú iba zamestnanci
v˘vojového oddelenia konkrétnej
IT spoloãnosti, ale kaÏd˘, kto má prístup ku
zdrojovému kódu (ten sa vydáva na základe
urãitej licencie), si môÏe zdrojov˘ kód upravovaÈ
podºa svojich konkrétnych potrieb. V˘hodou
open source je, Ïe ak niekto vytvorí urãitú
modifikáciu zdrojového kódu, ktorá by sa
zi‰la aj in˘m uÏívateºom, v rámci danej komunity
sa takto modifikovan˘ kód môÏe ‰íriÈ
a teda netreba stále zaãínaÈ od zaãiatku. Licencie
zdrojov˘ch kódov sú zadarmo a uÏívatelia
platia iba za podporu.
Open source je teda plnohodnotn˘m softvérom,
ktor˘ spæÀa najvy‰‰ie nároky na bezpeãnosÈ
a v niãom nezaostáva za proprietárnymi,
komerãn˘mi rie‰eniam. Je moÏné ho
úspe‰ne pouÏívaÈ v informaãn˘ch systémoch
v ‰tátnej správe a samospráve, ‰kolstve ãi v
sektore malého a stredného podnikania. Na
pozitíva rie‰ení open source poukazujú mnohí
odborníci a viaceré organizácie, ktoré sa pre
pouÏívanie open source rozhodli.
IN·TITÚCIE, KTORÉ SA NEBÁLI
Analytická agentúra Gartner umiestnila v
rámci svojej krivky vyspelosti technológií
pouÏívan˘ch vo vládnom sektore aplikácie kategórie
open source medzi vysoko prínosné a
priná‰ajúce úspory v nákladoch. Medzi veºké
in‰titúcie vyuÏívajúce open source patria
napríklad: Belgické ministerstvo spravodlivosti,
ktoré s pomocou spoloãnosti Novell
úspe‰ne premigrovalo viac ako 10 000 desktopov˘ch
staníc, Nemecká spolková pracovná
agentúra (Bundesagentur für Arbeit) uÏ niekoºko
rokov prevádzkuje svojich 13-tisíc informaãn˘ch
terminálov na linuxovom operaãnom
systéme (SUSE Linux); francúzske ministerstvo
‰kolstva previedlo celú svoju serverovú
infra‰truktúru na linuxové operaãné
systémy; podobn˘ krok uÏ pred rokmi realizovala
celá ‰vajãiarska vláda (opäÈ Novell
SUSE Linux); nemecké hlavné mesto Berlín
prevádzkuje zhruba 60-tisíc osobn˘ch poãítaãov
svojich úradníkov na Linuxe; rovnak˘m
smerom sa vydala aj mestská samospráva v
Mníchove; na zdrojovo otvorené softvérové
systémy previedla svoju v˘poãtovú infra-
‰truktúru i ‰védska polícia. Projekt trval bez
pilotnej fázy dva roky a úspory na licenãn˘ch
poplatkoch dosiahli 50 % predchádzajúceho
stavu.
Prv˘mi lastoviãkami v pouÏívaní open
source na Slovensku sú napríklad mestá Skalica
a Banská Bystrica.
AKO U·ETRIË MILIÓNY EUR
Verejná správa na Slovensku je organizovaná
na troch úrovniach ‰tát – kraj – obec a
jej orgány sú zodpovedné aj za poskytovanie
sluÏieb obyvateºstvu. Ak majú sluÏby verejnej
správy fungovaÈ bez problémov, musí byÈ
zabezpeãená správna funkãnosÈ IT prostredia
pre v‰etk˘ch jeho uÏívateºov na v‰etk˘ch
úrovniach. To je najlep‰ie moÏné dosiahnuÈ
tak, Ïe v‰etky tieto zloÏky budú pracovaÈ v IT
prostrediach, ktoré sú navzájom kompatibilné
a zároveÀ finanãne dostupné pre v‰etky tri
úrovne verejnej správy.
Pod správnou funkãnosÈou sa rozumie aj
vytvorenie a publikovanie súborov v súlade
s prijat˘mi pravidlami pre v˘menu súborov
pri kontakte s úradmi verejnej správy, ktoré
sú spomínané v zákone ã.275/2006 Z.z. DôleÏit˘m
bodom je v‰ak snaha o zníÏenie nadobúdacích
a prevádzkov˘ch nákladov v prostredí
verejnej správy a zabezpeãenie mana-
Ïovania ich pracovn˘ch staníc v open source
prostredí. ·tát by si mal spraviÈ dôkladn˘ audit,
ão a ako v rámci svojej IT infra‰truktúry
vlastní a vyuÏíva, a následne svoj systém
zoptimalizovaÈ.
V prípade prechodu na open source by prípadné
‰kolenia mohli realizovaÈ ºudia zo slovensk˘ch
‰koliacich firiem a ãasÈ peÀazí investovan˘ch
do migrácie by sa teda mohla v
podobe daní vrátiÈ naspäÈ do ‰tátneho rozpoãtu.
Nehovoriac o tom, Ïe pri prechode na
open source by na‰li uplatnenie ìal‰í odborníci
z oblasti IT, ão zase vytvára predpoklad
pracovn˘ch miest pre absolventov vysok˘ch
‰kôl a v koneãnom dôsledku pomáha rie‰iÈ súãasn˘
problém nezamestnanosti mlad˘ch ºudí.
Pri masovej‰om nasadení rie‰ení open source
by vznikli také markantné úspory s tak˘mi
dôleÏit˘mi pozitívnymi sekundárnymi dôsledkami
pre celú spoloãnosÈ, Ïe jeho pouÏitie
by v takomto meradle v˘razn˘m spôsobom
ur˘chlilo celkov˘ proces informatizácie spoloãnosti.
S rie‰ením na báze open source Novell a
SUSE je moÏné nielen udrÏaÈ náklady na
softvérové vybavenie pod kontrolou, ale ich
dokonca zníÏiÈ na polovicu.
Mario MINAROVSK¯
v˘konn˘ riaditeº
V˘nos Ministerstva financií Slovenskej
republiky ã. 312 z 9. júna 2010 definuje
‰tandardy pre informaãné systémy verejnej
správy. Ide o ‰tandardizované textové, grafické,
audio- a videosúbory, ako aj súbory
pre audio- a videostreaming, ãi súbory obsahujúce
tabuºky a formáty pre kompresiu
súborov. Tento v˘nos je vykonávacím predpisom
k Zákonu ã. 275/2006 Z.z. o informaãn˘ch
systémoch verejnej správy. V rámci
tohto zákona je potrebné dodrÏiavaÈ zabezpeãenie
platformovej nezávislosti verejnej
správy deklarovanej v §6 uvedeného
Zákona pouÏitím ‰tandardn˘ch (otvoren˘ch
a technologicky neutrálnych) formátov pri
dokumentoch, ktoré sú generované v prostredí
verejnej správy.
58

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E
Informatizácia samosprávy
musí prejsÈ zo slov do ãinov
„Uplynulé dvojroãné obdobie nemôÏem nazvaÈ inak ako obdobím premárnen˘ch príleÏitostí. Aj napriek
tomu, Ïe sme napríklad projekt Datacentra obcí a miest – DCOM obhájili, stále je iba na papieri.
Museli sme revidovaÈ ‰túdiu realizovateºnosti pre tento projekt a dostali sme sa aÏ k tomu, Ïe bola
vyhlásená v˘zva na podanie národného projektu pre zdruÏenie DEUS (Datacentrum elektronizácie
územnej samosprávy Slovenska), ktoré sme medzit˘m vytvorili spoloãne ZMOS a Ministerstvo
financií SR. Bola pripravená ÏiadosÈ o poskytnutie nenávratného finanãného príspevku, s jej podaním
sme v‰ak uÏ rad‰ej poãkali na novú vládu,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Milan MU·KA,
v˘konn˘ podpredseda ZdruÏenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Informatizácia samosprávy… O nej sa uÏ
napísalo stra‰ne veºa. Nezostala väã‰ina z
toho iba na papieri? Veì aj do jej procesu
nepochybne zasiahla finanãná a hospodárska
kríza. A jej konca zatiaº nedovidieÈ…
Ako sa voãi nej brániÈ na úrovni obcí a
miest? Existujú aj na lokálnej báze e‰te
reálne zdroje financovania?
Finanãná a hospodárska kríza je najmä krízou
verejn˘ch financií tak v Európe, ako aj na
Slovensku a pretoÏe samosprávy sú súãasÈou
verejného okruhu financií, kríza sa dot˘ka
bezprostredne aj ich. Samosprávy pritom nemôÏu
iba ‰etriÈ, pretoÏe niektoré kompetencie
jednoducho nemoÏno prestaÈ vykonávaÈ.
Na zabezpeãovanie ìal‰ích úloh je potom financií
samozrejme málo. Ak k tomu prirátame
potrebu zdrojov, ktoré musia samosprávy
alokovaÈ vo svojich rozpoãtoch na spolufinancovanie
projektov miest a obcí z eurofondov,
voºn˘ch zdrojov niet. Negatívne sa tak
úsporné opatrenia dotkli mnoh˘ch ìal‰ích
aktivít v oblasti ‰portu, kultúry, materiálneho
vybavenia samospráv a logicky aj informatizácie.
Reálnych zdrojov je naozaj málo a sú limitované
aj zákonmi a niektor˘mi európskymi
záväzkami Slovenskej republiky. Zákonom o
rozpoãtov˘ch pravidlách sú pre mestá a obce
stanovené hranice pre ãerpanie úverov, predaj
majetku sa nie vÏdy vypláca a navy‰e z predaja
je potrebné odviesÈ daÀ ‰tátu, a je potrebné
dodrÏaÈ aj nበpodiel na bilancii verejn˘ch
financií tak, aby sme negatívne neovplyvnili
celkov˘ schodok ‰tátneho rozpoãtu.
„Vlajkovou loìou“ ZMOS v oblasti informatizácie
samosprávy je projekt DCOM –
Datacentrum obcí a miest. MôÏete nám povedaÈ
o Àom nieão viac?
Zámerom projektu Datacentra obcí a miest
(DCOM) je zlep‰iÈ súãasn˘ stav poskytovania
elektronick˘ch sluÏieb samospráv na úroveÀ
v˘razne zniÏujúcu administratívnu záÈaÏ obãana,
podnikateºa a samospráv vrátane pracovníkov
vykonávajúcich jednotlivé úkony. Tento
zámer vyÏaduje okrem optimalizácie súãasn˘ch
procesov poskytovania sluÏieb nevyhnutne
aj prepojenie a zosúladenie súãasn˘ch
informaãn˘ch systémov (IS) samospráv
s ostatn˘mi informaãn˘mi systémami verejnej
správy (ISVS) v ‰tátnej správe.
Hlavn˘m poslaním Datacentra obcí a miest
je vytvorenie predpokladov pre poskytovanie
elektronick˘ch sluÏieb samospráv obãanom. V
rámci projektu budú pre to vytvorené potrebné
aplikácie a infra‰truktúra, tak aby zodpovedali
zámerom Národnej koncepcie informatizácie
verejnej správy (NKIVS), re‰pektovali
nové prístupy predstavené v Revízii budovania
eGovernmentu a novú architektúru predstavenú
v novej Stratégii implementácie projektov
eGovernmentu.
Datacentrum bude poskytovaÈ mestsk˘m a
obecn˘m úradom poÏadované aplikácie pre
spracovanie vnútornej agendy (Informaãn˘
systém obce – ISO) ako sluÏbu (Software, a.
s. a Service – SaaS). Bude vytvorené otvorené
rozhranie medzi elektronick˘mi sluÏbami
samosprávy a ISO. Infra‰truktúra Datacentra
bude tieÏ slúÏiÈ ako centrálne rozhranie k základn˘m
národn˘m registrom aj pre väã‰ie
mestá a ìal‰ích uÏívateºov z verejného sektora.
Realizáciou projektu DCOM sa teda vytvorí
IT platforma pre samosprávu, kde sa aj malé
a stredné obce a v‰etky mestá môÏu jednoducho
a efektívne pripájaÈ do eGovernmentu, priãom
sa zachová aj priestor voºnej súÈaÏe pre existujúcich
dodávateºov SW. Bude zabezpeãená
dostupnosÈ rie‰enia pre poskytovanie elektronick˘ch
sluÏieb pre verejnosÈ aj pre obce, ktoré
na vybudovanie tak rozsiahlych aplikácií
nemajú dostatoãné zdroje. Súãasne DCOM
podchytí rozvoj v tejto oblasti a usmerní ho tak,
aby v˘voj rie‰ení prispel k zjednodu‰ovaniu komunikácie
a k zniÏovaniu nákladov. DCOM pomôÏe
zníÏiÈ aj zaostávanie v elektronizácii slu-
Ïieb samosprávy voãi ‰tátnej správe.
Pripravuje ZMOS aj nejaké legislatívne
návrhy, ktoré by pomohli zlep‰iÈ hospodárenie
obcí a miest a finanãnú stabilitu samosprávy?
ZMOS permanentne monitoruje stav legislatívy
najmä z pohºadu jej vykonateºnosti v praxi
a schopnosti samospráv finanãne zabezpeãiÈ
zákonom zverené kompetencie. V minulosti
bolo pomerne ãast˘m javom presúvanie zodpovednosti
za realizáciu kompetencií na samo-
59

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E
jom jeho rozvoja, a t˘m aj nástrojom na podporu
miestneho rozvoja. Je v‰ak potrebné vypracovaÈ
a realizovaÈ mechanizmus podpory
domáceho cestovného ruchu, zv˘‰enia jeho
kvality a konkurencieschopnosti a zabezpeãiÈ
tak lep‰ie vyuÏitie turistického potenciálu Slovenska
s dôrazom na podporu domáceho cestovného
ruchu.
Toto sú len najdôleÏitej‰ie z na‰ich návrhov,
ktor˘ch je e‰te oveºa viac.
správy aj bez náleÏitého finanãného krytia.
T˘m do‰lo k znaãnej deformácii princípov
subsidiarity hlavne z pohºadu dostatoãnosti
financovania samosprávy a ovplyvnilo to aj finanãnú
stabilitu miest a obcí. Na základe návrhov
ZMOS sa touto problematikou zaoberala
vláda SR v apríli 2011 a svojím uznesením
zaviazala príslu‰né rezorty podniknúÈ kroky
smerujúce k zosúladeniu rozsahu vykonávan˘ch
kompetencií a ich financovania. KeìÏe sa
v tomto smere dlh‰iu dobu niã neudialo, nasledovala
poslanecká iniciatíva V˘boru NR SR
pre verejnú správu a neskôr v decembri 2011
aj prijatie uznesenia parlamentu, ktor˘m schválil
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky Roberta Fica a Vladimíra Faiãa na
prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
k finanãn˘m vzÈahom ‰tátu k rozpoãtom
územnej samosprávy. V dôvodovej správe
pritom predkladatelia citovali Európsku
chartu miestnej samosprávy. Podºa ãlánku 9
Európskej charty miestnej samosprávy totiÏ:
• miestne orgány majú v rámci hospodárskej
politiky ‰tátu právo na primerané vlastné finanãné
zdroje, s ktor˘mi môÏu voºne disponovaÈ
v rámci svojich právomocí,
• finanãné zdroje miestnych orgánov sú úmerné
kompetenciám, ktoré im ukladá ústava
alebo zákon,
• ochrana finanãne slab‰ích miestnych orgánov
vyÏaduje zavedenie postupov finanãného
vyrovnávania alebo zodpovedajúcich
opatrení zameran˘ch na korekciu dôsledkov
nerovnomerného rozdelenia potenciálnych
finanãn˘ch zdrojov a finanãn˘ch záväzkov,
ktoré musia hradiÈ,
• spôsob prideºovania prerozdelen˘ch zdrojov
sa vhodn˘m spôsobom prekonzultuje s
miestnymi orgánmi.
Okrem toho predkladatelia podloÏili svoj návrh
aj argumentom, Ïe v˘kon urãen˘ch úloh
miestnej ‰tátnej správy síce moÏno podºa ãlánku
71 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky
zákonom preniesÈ na obec a vy‰‰í územn˘ celok,
ale náklady takto preneseného v˘konu
‰tátnej správy uhrádza ‰tát. ZároveÀ zdôraznili,
Ïe: „Dotácie na prenesen˘ v˘kon ‰tátnej
správy dôsledne nevyjadrujú reálne náklady samosprávy.
Záväzné limity dotácií samospráve
sú poddimenzované predov‰etk˘m v sociálnej
Rokovanie predsedníctva ZMOS s parlamentn˘mi politick˘mi stranami.
oblasti. T˘m sa nenapæÀa citovaná ústavná povinnosÈ
‰tátu nahrádzaÈ obciam a vy‰‰ím územn˘m
celkom náklady preneseného v˘konu
‰tátnej správy.“
Na decembrovom zasadnutí NR SR bol navy‰e
prijat˘ aj ústavn˘ zákon o rozpoãtovej
zodpovednosti, ktor˘ v tejto oblasti opätovne
podporuje práva samospráv na primerané financovanie
preneseného v˘konu ‰tátnej správy
aj originálnych samosprávnych kompetencií.
Otázka kompetencií a ich financovania, aj
s t˘m súvisiaca legislatíva, boli potom nosnou
témou 17. a 18. januára 2012 na stretnutí Predsedníctva
ZMOS s predstaviteºmi vtedaj‰ích
parlamentn˘ch politick˘ch strán. Závery a poznatky
z t˘chto rokovaní vyústili do prípravy
návrhu téz do programového vyhlásenia novej
vlády. Ich nosnou ãasÈou sú legislatívne a finanãné
opatrenia smerujúce k podpore finanãnej
stability miest a obcí. Za najdôleÏitej‰ie povaÏujeme
najmä vykonaÈ komplexn˘ audit v˘konu
kompetencií podºa jednotliv˘ch úrovní
verejnej správy a zosúladiÈ ich financovanie s
rozsahom vykonávan˘ch pôsobností mestami
a obcami. Na základe toho je potrebné vypracovaÈ
návrh zákona o v˘kone a financovaní
preneseného v˘konu ‰tátnej správy. Navrhujeme
aj zabezpeãiÈ roz‰írenie predmetu dane z
nehnuteºností, posilniÈ postavenie miestnych
daní v daÀovom systéme SR. PrehodnotiÈ poslednú
novelu zákona o miestnych daniach a
zru‰iÈ zdaÀovanie predaja majetku miest a
obcí. Ak chceme udrÏaÈ fungujúci systém sociálnych
sluÏieb, je nevyhnutné prijaÈ komplexnú
a systémovú novelu zákona o sociálnych
sluÏbách s dôrazom na tak˘ spôsob rozdelenia
v˘konu kompetencií, ktor˘ je v podmienkach
miest a obcí finanãne vykonateºn˘. Rie‰iÈ treba
problematiku sociálne odkázan˘ch v oblastiach
minimálneho zabezpeãenia, proaktívnych
politík a vymoÏiteºnosti práva.
PoÏadujeme aj posilniÈ postavenie zriaìovateºov
v ‰kolsk˘ch zákonoch, pri súãasnej objektivizácii
v˘‰ky normatívu na Ïiaka, zabezpeãiÈ
vecné a transparentné financovanie záujmového
vzdelávania, kapitálov˘ch v˘davkov
‰kôl, telov˘chovn˘ch a ‰portov˘ch aktivít.
Domnievame sa, Ïe aj nov˘ zákon o podpore
cestovného ruchu môÏe byÈ dobr˘m nástro-
VráÈme sa e‰te k informatizácii samosprávy.
V rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér v
novembri 2009 ste povedali, Ïe povaÏujete
OPIS „za jeden z hlavn˘ch nástrojov na financovanie
zásadnej zmeny, ktorú musíme
dosiahnuÈ, ak má samospráva odstrániÈ zaostávanie
z minulosti“. Nástroj v‰ak musí
fungovaÈ, musí byÈ v ãinnosti… Aká je situácia
dnes?
OPIS aj naìalej povaÏujem za v˘znamn˘ nástroj
zásadnej technologickej zmeny, ktorú samospráva
nevyhnutne potrebuje. Nová vláda
síce projekt Datacentra miest a obcí nespochybnila,
naopak, podporila ho, ale do jeho podania
e‰te ubehne urãit˘ ãas. Potom nasleduje
hodnotiaca fáza a schválenie projektu. OPIS,
to nie je iba projekt Datacentra. Opatrenie 1.2
v prvej prioritnej osi tohto operaãného programu
podºa môjho názoru je potrebné vyuÏiÈ aj
na dopytovo orientované projekty pre mestá a
obce, ktoré by mali inovatívny charakter. Opätovne
je potrebné spustiÈ projekty pre krajské
a väã‰ie mestá, pre ktoré bola vypracovaná aj
‰túdia realizovateºnosti, v˘zva v‰ak bola predchádzajúcim
vedením ROP zru‰ená.
Boli podºa vás pôvodné princípy finanãn˘ch
mechanizmov nastavené správne? Alebo
je potrebné ich prehodnotiÈ, aby samospráva
opäÈ neÈahala za krat‰í koniec?
Urãite treba mnohé prehodnotiÈ, ale nielen
to. V˘sledky hodnotenia treba ão najskôr uviesÈ
do praxe v podobe potrebn˘ch a moÏn˘ch
zmien. Aj pre túto oblasÈ sme pripravili vlastn˘
dokument, so strategick˘m zameraním aj na
prípravu nového programového obdobia 2014
– 2020. Vychádza z na‰ich poznatkov, ale aj z
námetov ‰ir‰ieho spektra odborníkov na eurofondy.
Aká je podºa vás najbliωia budúcnosÈ –
prídu svetlé zajtraj‰ky, alebo sa zaãína e‰te
viac potemnievaÈ? A hlavne: ão je potrebné
konkrétne urobiÈ na úrovni novej vlády ãi
parlamentu, aby informatizácia samosprávy
naozaj pre‰la zo slov do ãinov?
Na‰e návrhy smerujú k tomu ako predov‰etk˘m
zníÏiÈ administratívnu nároãnosÈ v
procese implementácie eurofondov, vyhodnotiÈ
aktuálny stav a dofinancovaÈ v‰etky záväzky
voãi Ïiadateºom o NFP. ZabezpeãiÈ dofinancovanie
DPH pre samosprávu vo v‰etk˘ch
operaãn˘ch programoch vrátane Programu
rozvoja vidieka. V novom programovom období
2014 – 2020 v nastavení operaãn˘ch programov
odporúãame zohºadniÈ praktické potreby
a implementaãné skúsenosti miestnej samosprávy
vrátane potreby zniÏovania regionálnych
rozdielov. Bude potrebné, ba nevyhnutné
vykonaÈ aj audit v‰etk˘ch záväzkov SR k
EÚ vo vzÈahu k obciam, kvantifikovaÈ zdroje
ich krytia a spôsob ich financovania zo ‰tátneho
rozpoãtu alebo z eurofondov.
60

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
V˘zva vláde SR: konsolidácia
slovenského stavebníctva
Napriek ‰íriacim sa správam, Ïe finanãná a hospodárska kríza je vo v‰eobecnosti
údajne na ústupe, pokiaº ide o stavebníctvo je situácia Ïiaº iná. Na rozdiel od
niektor˘ch in˘ch odvetví krízov˘ v˘voj v slovenskom stavebníctve naìalej prebieha,
a to so v‰etk˘mi negatívnymi dopadmi na zamestnanosÈ. Napriek tomu, alebo práve
preto si stavebníctvo zaslúÏi osobitnú pozornosÈ vlády najmä v oblasti:
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE A ZMLUVNÉ
PODMIENKY
ÚãasÈ vo verejnom obstarávaní
Novelou Zákona o verejnom obstarávaní ã.
550/2011 Z. z. bola s úãinnosÈou od 1. februára
2012 síce formalizovaná prostredníctvom
písomnej zmluvy moÏnosÈ vyuÏitia na preukazovanie
finanãného a ekonomického postavenia
príp. technickej alebo odbornej spôsobilosti
prostredníctvom zdrojov inej (tretej)
osoby, ale pretrvávajú problémy pri praktickej
aplikácii tohto ustanovenia (100 % preukazovan˘ch
zdrojov môÏe byÈ od inej osoby, nejasná
je potom kontrola v priebehu realizácie,
nepouÏitie Ïiadnych vlastn˘ch kapacít a pod.).
Kritériá na vyhodnotenie ponúk, neobvykle
nízka cena
V procese zadávania veºk˘ch infra‰truktúrnych
projektov je uplatÀované jediné kritérium
„najniωej ceny“, ktoré bude sprevádzané
nutne zníÏením kvality práce, estetickej
úrovne stavieb, zastavením inovácií a podporov
‰pekulatívnych prístupov. Neobvykle nízke
ponuky (ceny), ktoré sú pre súãasnosÈ charakteristické,
deformujú trhové prostredie,
narú‰ajú konkurencieschopnosÈ a môÏu spôsobiÈ
zánik firiem. Obstarávatelia musia zabezpeãiÈ
kontrolu neobvykle nízkych cien a
v prípade oprávnen˘ch zistení príslu‰nú ponuku
vylúãiÈ.
ZSPS vÏdy navrhoval a aj naìalej navrhuje
vyhodnocovaÈ ponuky na základe ekonomicky
najv˘hodnej‰ej ponuky s pouÏitím viacer˘ch
kritérií tak, aby bola vyhodnotená ponuka
s primerane nízkou cenou plne kvalifikovaného
uchádzaãa.
NevyváÏené zmluvné podmienky, pevné
ceny
Súãasné zmluvné podmienky obstarávate-
ºov predov‰etk˘m infra‰truktúrnych projektov
sú charakterizované nerovnomern˘m rozdelením
rizík medzi objednávateºom a zhotoviteºom.
Treba nastaviÈ zmluvné podmienky
tak, aby zhotoviteº preberal len tie riziká, ktoré
vie rozumne oceniÈ.
Ako príklad uvádzame problematiku pevn˘ch
cien – bolo síce zru‰ené uznesenie Vlády
SR o povinnom pouÏívaní pevn˘ch jednotkov˘ch
sadzieb a cien na stavbách diaºnic, r˘chlostn˘ch
komunikácií a ciest 1. triedy, ale
nov˘ Metodick˘ pokyn MDSRR SR o úpravách
cien nezohºadÀuje podºa ZSPS ekonomickú
realitu a naìalej prená‰a podstatnú ãasÈ
rizika v dôsledku úpravy cien vstupov v priebehu
realizácie stavby na zhotoviteºa. ZSPS
preto vyjadril svoj nesúhlas najmä s ustanovením
o povinnom pouÏívaní pokynu len pre
stavby s dlh‰ou lehotou ako 3 roky a navrhol
zmenu na 18 mesiacov.
BYTOVÁ V¯STAVBA A V¯STAVBA
NÁJOMN¯CH BYTOV
VerejnosÈ sa sÈaÏuje, Ïe na Slovensku ch˘bajú
cenovo dostupné – najmä nájomné –
byty. Je to t˘m, Ïe súãasn˘ systém financovania
nájomn˘ch bytov je nestabiln˘. Konkrétny
príklad – zistili sme, Ïe v návrhu rozpoãtu
verejnej správy na roky 2012, ktorú
predloÏilo MF SR na rokovanie Hospodárskej
a sociálnej rady SR 5. septembra 2011 sa vôbec
neuvaÏovalo s realizáciou programu V˘stavba
a obnova bytového fondu. Pritom, e‰te
v roku 2010 bolo na tento úãel vyãlenen˘ch
cca 50 mil. a v roku 2011 cca 33 mil. eur). AÏ
po intervencii na príslu‰n˘ch rezortoch sa
predstaviteºom ZSPS podarilo dosiahnu È zv˘-
‰enie z nuly na 25 mil. eur na rok 2012.
Budeme sa usilovaÈ o to, aby legislatívne
znenie nového zákona o ·tátnom fonde rozvoja
b˘vania umoÏnilo nové formy financovania
nájomného b˘vania – napríklad stopercentné
prefinancovanie z prostriedkov
·FRB bez dotácie – s moÏnosÈou odkúpiÈ byt
do osobného vlastníctva (napr. po 30 rokoch).
V súvislosti s bytovou v˘stavbou chceme
zdôrazniÈ potrebu zniÏovania energetickej nároãnosti
budov, a t˘m aj potrebu obnovy a zatepºovania.
T˘mito investíciami verejné rozpoãty,
ale aj rozpoãty domácností majú ‰ancu
na zmiernenie ich napätého stavu.
MOÎNOSTI VYUÎITIA
·TRUKTURÁLNYCH FONDOV
Na‰ou snahou bude v budúcom programovom
období navrhovaÈ na financovanie zo
‰trukturálnych fondov programy zaãleÀujúce
b˘vanie – jednak formou rekon‰trukcie budov,
rekon‰trukcie okolia sídliskov˘ch celkov
vrátane rie‰enia problémov parkovania nov˘mi
formami, ale tieÏ na dobudovanie obãianskej
vybavenosti, najmä ‰portovísk a zariadení
pre deti a mládeÏ.
Podºa vzoru âR treba vytváraÈ a financovaÈ
koncepãné Integrované plány rozvoja
miest – aby financovanie nebolo nákupn˘m
zoznamom toho, ão obce a mestá momentálne
potrebujú, ale súborom systémov˘ch opatrení
zameran˘ch na reálne zlep‰enie kvalita
Ïivota miest, ako aj na‰tartovaním vlastn˘ch
investiãn˘ch programov.
VyuÏiÈ treba ‰trukturálne fondy v oblasti záväzkov
Slovenskej republiky oblasÈ Ïivotného
prostredia (vodohospodárskych opatrení)
a dopravn˘ch stavieb v súlade s národnou
stratégiou.
POÎIADAVKY NA NOV¯ STAVEBN¯
ZÁKON
1. RacionalizovaÈ proces obstarávania
územnoplánovacej dokumentácie tak,
aby poskytoval jasné a kvalitné v˘stupy pre
následné územné rozhodovanie a povoºovanie
stavieb. T˘m zr˘chliÈ a súãasne odborne
podmieniÈ a skvalitniÈ územné rozhodovanie,
resp. stavebné povoºovanie.
2. ZaviesÈ kategorizáciu stavieb a pomocou
nej podstatn˘m spôsobom zjednodu‰iÈ a
skrátiÈ administratívnu a ãasovú nároãnosÈ
povoºovania stavieb. Zjednodu‰enie
administratívnej nároãnosti povoºovania
stavieb je základnou podmienkou zefektívnenia
ãinnosti stavebn˘ch úradov.
3. UstanoviÈ optimálne (nevyhnutne krátke)
lehoty stanovísk a vyjadrení dotknut˘ch
orgánov ‰tátnej správy a úkonov
stavebn˘ch úradov v územnom a stavebnom
konaní. ZamedziÈ tak svojvoºnému
predlÏovaniu rozhodnutí stavebn˘ch
úradov a ‰ikanovaniu stavebníkov.
4. NavrátiÈ uskutoãÀovanie stavieb do zoznamu
viazan˘ch Ïivností podºa Ïivnostenského
zákona a ich v˘kon podmieniÈ
dosiahnutím príslu‰ného vzdelania a
praxou. BezpeãnosÈ stavby poãas celej Ïivotnosti
je vo verejnom záujme, je tieÏ prvoradou
právnou a spoloãenskou poÏiadavkou
na stavbu. MôÏu ju spoºahlivo
uskutoãniÈ len oprávnené, príslu‰ne vzdelané
a skúsené fyzické alebo právnické
osoby práve tak, ako je ich nemôÏe naprojektovaÈ
ktokoºvek, ale len osoby podºa
osobitného predpisu.
V‰etko ão chceme, je uvoºniÈ prirodzen˘
potenciál stavebníctva, jeho schopnosÈ pruÏne
reagovaÈ na vyvíjajúce sa podmienky v
dopyte po stavebn˘ch prácach, novej v˘stavbe,
rekon‰trukciách, modernizácii a opravách.
Pravda je totiÏ taká, Ïe ekonomike krajiny
sa investície do v˘stavby v˘hodne vracajú
v podobe zv˘‰enia hospodárskych aktivít,
zamestnanosti a spätne pozitívne ovplyvÀujú
aj bilanciu verejn˘ch rozpoãtov.
61

S T A V E B N Í C T V O N A
S L O V E N S K U
„Stavebn˘ priemysel u nás zamestnáva viac neÏ 170 000 ºudí, priãom jeho vplyvové pole je e‰te väã‰ie.
Preto je aÏ na poãudovanie, ako málo a slabo je poãuÈ hlas jeho reprezentácie. A e‰te hor‰ie je to
s v˘sledkami. Za ostatné roky stavebné firmy prepustili viac ako 15 000 ºudí. Ak˘ to malo ohlas
na politickej scéne alebo v médiách? Takmer Ïiadny. Ale nedajboÏe, ak jeden montáÏny závod pohrozí
prepustením niekoºk˘ch stovák zamestnancov, ide tam rokovaÈ vláda,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér
Ing. Du‰an ·AMUDOVSK¯, CSc., generálny riaditeº Doprastavu, a. s.
Stavebníctvo bojuje o preÏitie
Zaãnime pohºadom na súãasnú situáciu v
oblasti stavebného trhu. Situácia je zlá,
stále hor‰ia, alebo uÏ najhor‰ia?
Situácia v stavebníctve môÏe byÈ onedlho
veºkou témou ekonomiky nielen na Slovensku,
ale aj v EÚ. Slovenské stavebníctvo priamo
zamestnáva asi 170 tis. ºudí a v rámci EÚ
27 je to pribliÏne 14 miliónov. Nehovoriac o
nadväzujúcich odvetviach. Objem slovenskej
stavebnej v˘roby na mape jednotného trhu EÚ
27 je zanedbateºná veliãina. Pri celkovom
objeme produkcie EÚ 27 v r. 2010 1186 mld.
eur, tvorila slovenská produkcia len 0,42 %.
Medzi rokmi 2008 a 2010 sa celková stavebná
produkcia v EÚ 27 prepadla o cca 16 % a
dodnes sa jej nedarí pozviechaÈ. Pre predstavu
ide o v˘padok, ktor˘ je cca 2,5-násobkom
stavebnej produkcie v‰etk˘ch krajín Vy-
‰ehradskej ‰tvorky.
Situácia na slovenskom stavebnom trhu je
obdobná, lebo je len ãasÈou obrazu celého
európskeho stavebníctva, aj keì so sebe vlastn˘mi
osobitosÈami, ktoré sú dané jedineãn˘mi
dotaãn˘mi zdrojmi z fondov EÚ. Bez
t˘chto zdrojov by situácia bola neporovnateºne
hor‰ia. V rámci nevyhnutnosti konsolidovaÈ
verejné zdroje naprieã cel˘m kontinentom
je jasné, Ïe stavebníctvo bude pod trval˘m tlakom.
Stavebníctvo ako celok, i jednotlivé spoloãnosti
zvlá‰È sa budú bolestivo prispôsobovaÈ
poÏiadavkám na nastolenie novej rovnováhy
medzi trvalo zníÏen˘m dopytom a predimenzovanou
ponukou kapacít. Tento stav
uÏ nastal a jeho v˘sledkom je dramatické
zv˘‰enie konkurencie a súãasn˘ boj o preÏitie.
Zlep‰enie situácie v globále nemôÏe nastaÈ
bez prispôsobenia sa kapacít stavebníc-
tva niωiemu dopytu. A t˘ka sa to aj Slovenska.
Ak˘ ìal‰í v˘voj na slovenskom stavebnom
trhu oãakávate? Budú kapacity slovensk˘ch
firiem teda menej vyuÏívané, alebo
naopak?
Je isté, Ïe fyzické vyuÏitie v˘robn˘ch kapacít
na Slovensku bude uÏ v tomto roku rásÈ.
To v‰ak neznamená, Ïe proporcionálne bude
rásÈ aj produkcia vyjadrená v peniazoch. Dôvodom
sú ceny, za ktoré sa od r. 2010 stavebné
práce kontrahujú. V ostatn˘ch dvoch rokoch
ÈaÏko nájsÈ v˘znamnej‰í „víÈazn˘ projekt“,
kde by mal zhotoviteº pokryté v‰etky
náklady, nehovoriac o rizikách, vrátane inflácie
na niekoºko rokov. Preto hlavná otázka
znie inak, a to: „Budú kapacity firiem vyuÏívané
aspoÀ na úrovni prostej reprodukcie“?
Myslím si, Ïe v rámci celého v˘robného re-
Èazenia urãite nie.
V ãlánku, ktor˘ ste publikovali minul˘ rok
v na‰om ãasopise, ste sa dotkli aj chúlostivej
otázky otvorenosti slovenského stavebného
trhu pre zahraniãné firmy, ktoré expandujú
tam, kde cítia „vôÀu eurofondov“.
Ako túto otázku rie‰iÈ? Veì nemoÏno pouÏívaÈ
dvojak˘ meter – na‰i – cudzí ...
Súhlasím. V otázke je obsiahnutá uÏ aj odpoveì.
V prvom rade si treba zvykaÈ na to, Ïe
v rámci EÚ 27 sa zmen‰uje v˘znam delenia
na domáce a zahraniãné firmy. Menej to platí
pre „staré ãlenské krajiny“, ktoré si uÏ skôr
vybudovali mäkk˘, ale úãinn˘ systém ochrany
trhu, a viac pre niektoré niã netu‰iace
„nové ãlenské krajiny“, od ktor˘ch, ako adresátov
finanãnej pomoci, sa oãakáva vzorné
správanie z hºadiska rovnakého zaobchádzania,
nediskriminácie a transparentnosti.
Ak si uvedomíme mieru poklesu stavebn˘ch
v˘konov v Európe, máme vysvetlenie,
preão európska konkurencia expanduje aj na
nበtrh. A pritom je to stále len zlomok konkurencie,
ak˘ vidíme napr. na susednom poºskom,
rádovo väã‰om trhu. Preto akékoºvek
úvahy o privieraní dvier zahraniãn˘m firmám
z EÚ sú detinské. Veì ak˘ je dnes problém
pre hocikoho si na Slovensku zaloÏiÈ firmu?
Nová vláda prichádza opäÈ s ideou PPP
projektov. Ako vnímate túto zmenu orientácie?
Bude maÈ poÏadovan˘ efekt?
Participácia súkromného sektoru na financovaní
a poskytovaní verejn˘ch sluÏieb –
lebo o tom je skratka PPP projekt – je zásluhou
politikov a médií na Slovensku príli‰
sprofanovaná téma. A pretoÏe z popola ju
opäÈ s veºkou ºahkosÈou dvíhajú politici a médiá,
som veºmi zdrÏanliv˘. Vo svojom vnútornom
obsahu ide o veºmi komplikovanú schému
a ako taká sa do nepripraveného a prepolitizovaného
vonkaj‰ieho prostredia ÈaÏko komunikuje.
Preto, ale aj pre mnohé iné aktuálne
okolnosti si nemyslím, Ïe by sme sa
mohli v krátkom ãase „doÏiÈ“ tohto typu projektu
vo väã‰om rozsahu.
Zo strany osvieten˘ch manaÏérov veºk˘ch
stavebn˘ch firiem sa neustále zdôrazÀuje,
Ïe podnikaÈ v prostredí, kde sa neustále
„prehadzujú v˘hybky“ je ãoraz Èaωie. âo
s t˘m?
Veºk˘ stavebn˘ priemysel je aj nie je ako
iné veºké priemyselné odvetvia. Je v tom, Ïe
vyÏaduje dlhodobé investície do vybudovania,
obnovy a modernizácie svojej v˘robnej
základne. Nie je, lebo svoje produkty nevytvára
podºa vlastnej produktovej stratégie, ale
individuálne na Ïelanie zákazníka. Zákazník
urãuje v‰etky podmienky zmlúv, technické a
v˘robné parametre diela, termíny realizácie,
spôsob a podmienky financovania, záruãné lehoty,
spôsoby dozorovania a preberania stavby
a v‰etky podstatné náleÏitosti do najmen-
‰ích podrobností. Ide teda vÏdy o individuálne
dielo ‰ité na mieru poÏiadaviek zákazníka
a vÏdy na inom mieste.
Ak v tomto kontexte verejn˘ sektor, ako
najv˘znamnej‰í zákazník pre mnohé veºké
stavebné firmy, ãasto mení nielen programy
a priority v˘stavby, ale úãelovo aj typy zmlúv
a kvalifikaãné poÏiadavky v súÈaÏiach, tak nevyhnutne
vytvára, najmä na takom malom
trhu ako je slovensk˘, fatálne diskontinuity
pre v˘robné programy firiem. To spôsobuje
nevyuÏívanie vytvoren˘ch v˘robn˘ch kapacít
firiem, a s t˘m súvisiace straty. Väã‰ina v˘robn˘ch
kapacít stavebn˘ch firiem je totiÏ
beznádejne viazaná na danú lokalitu a nemoÏno
ich hocikedy vyviezÈ na in˘ trh.
Pomohol by dialóg v˘konnej exekutívy s
odborníkmi a profesionálmi?
Teoreticky áno. Prakticky je to zloÏitej‰ie.
VÏdy je poruke mnoÏstvo odborníkov s rôznymi
predstavami, odvoden˘mi od veºmi rozdielnych
znalostí a skúseností, a hlavne poplatn˘ch
rôznym záujmom. A navy‰e kaÏdá
politická moc rad‰ej naãúva t˘m, ktorí sú nositeºmi
konformn˘ch názorov. Sme príli‰ malá
krajina, kde sa v‰etci „odborníci“ aÏ pridobre
poznajú, a takmer v‰etci sa navzájom potrebujú,
alebo môÏu potrebovaÈ. Odborn˘ dialóg
teda áno, ale bez partikulárnych záujmov.
A hlavne za úãasti t˘ch, ktorí o téme vedia
viac neÏ to, ão sa ráno doãítali v Novom ãase.
62

INZERÁT
ZIPP
63

D O P R A V A N A S L O V E N S K U
Európsky parlament a Rada na základe predchádzajúcich európskych dohôd o medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch
magistrálach (AGC) a o najdôleÏitej‰ích trasách kombinovanej dopravy (AGTC) rozhodli o programe budovania
a modernizácie európskej dopravnej infra‰truktúry, v ktorom bola jasne definovaná sieÈ európskych
multimodálnych koridorov a ich technicko-prevádzkové parametre. Na realizáciu tohto cieºa boli vyãlenené zdroje
v rámci európskych fondov, alebo zdroje európskych bánk. V tomto období na Slovensku v oblasti Ïelezniãnej
dopravnej infra‰truktúry ch˘bala odborná platforma, kde by prebiehala odborná diskusia,
kde by sa tvorili nové koncepcie a stratégie modernizácie Ïelezniãnej infra‰truktúry na Slovensku.
Parlamentn˘ kuriér oslovil zakladateºa Spoloãnosti PSKD Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO.
VráÈme Ïelezniciam
na Slovensku váÏnosÈ
a podporme ich európsky rozvoj
SpoloãnosÈ PSKD – prevádzka a stavby koºajovej dopravy
Prevádzka a stavby kolajovej dopravy
Ak˘ bol dôvod zaloÏiÈ SpoloãnosÈ PSKD a ão
predstavuje táto in‰titúcia?
Na Slovensku v oblasti Ïelezniãnej dopravnej
infra‰truktúry aÏ do r. 2000 ch˘bala kvalitná
komunikácia a spolupráca na rie‰enie technick˘ch,
technologick˘ch, prevádzkov˘ch, legislatívnych
i ekonomick˘ch problémov rozvoja
Îelezníc Slovenskej republiky. Absentovali
kvalitné anal˘zy a ‰túdie, a ak nejaké boli, tak
boli viac iba formálne. Väã‰ina z nich bola neaktuálna
a nepouÏiteºná (napr. ‰túdia vysokor˘chlostn˘ch
tratí, kombinovanej dopravy, ale i
modernizácie koridorov na Slovensku).
TakÏe z t˘chto dôvodov bola v septembri
2001 vytvorená nová odborná platforma, bola
zaloÏená SpoloãnosÈ PSKD – prevádzka a stavby
koºajovej dopravy, ktorej zakladajúcimi ãlenmi
boli Îeleznice Slovenskej republiky Bratislava
(vtedy e‰te ako jeden spoloãn˘ podnik), Îilinská
univerzita v Îiline, Slovenská technická
univerzita v Bratislave a jej Stavebná fakulta a
Fakulta architektúry, Technická univerzita
Braunschweig a hlavn˘ iniciátor – projektová a
konzultaãná firma REMING Consult, a. s., Bratislava.
SpoloãnosÈ PSKD sa riadi svojím ‰tatútom,
je nezisková, bez právnej subjektivity, má
klubovú formu a dobrovoºné ãlenstvo. V˘konn˘m
orgánom je osemãlenn˘ Sekretariát.
Aká je momentálne ãlenská základÀa spoloãnosti?
Po desiatich úspe‰n˘ch rokoch má spoloãnosÈ
14 ãlenov. Okrem uÏ spomenut˘ch organizácií
sú to novovzniknuté Ïelezniãné spoloãností
ZSSK a ZS Cargo Dopravn˘ podnik Bratislava,
a. s. a Dopravn˘ podnik mesta Ko‰ice, a. s., organizácie
integrovanej dopravy v t˘chto mestách
Bratislavská integrovaná doprava, a. s. a ORID,
s. r. o., Ko‰ice. âlenom je ìalej Stavebná fakulta
Technickej univerzity v Ko‰iciach a V˘skumn˘
ústav dopravn˘, a. s., Îilina.
Predmetom záujmu PSKD je aj mestská a regionálna
doprava?
UÏ z ãlenskej základne je zrejm˘ nበzáujem
aj o mestskú koºajovú dopravu a prímestskú a
regionálnu Ïelezniãnú dopravu a jej vãlenenie
do urbanistického rie‰enia miest a obcí SR . My-
‰lienka vyuÏiÈ Ïelezniãnú dopravu v Bratislave
ako nosn˘ systém mestskej hromadnej dopravy,
dnes známu ako stavba „Prepojenie koridorov
na území Bratislavy TEN-T“ je vlastne z dielne
Spoloãnosti PSKD.
Aké sú ciele Spoloãnosti PSKD a ak˘mi formami
pracuje?
Medzi základné ciele a ambície Spoloãnosti
PSKD patria predov‰etk˘m :
• byÈ kvalitnou platformou na prepojenie teórie
s praxou,
• podporovaÈ v˘skum a v˘voj v oblasti koºajovej
dopravy a dopravy vôbec a jeho aplikáciu
do praxe,
• byÈ kvalitn˘m a mienkotvorn˘m poradcom pri
tvorbe stratégie dopravy na Slovensku a pri
jej integrácii,
• zúãastÀovaÈ sa na rozvoji a skvalitÀovaní univerzitného
‰kolstva formou spolupráce s vybran˘mi
univerzitami,
• vytváraÈ pozitívnu osvetu Ïelezniãnej a mestskej
koºajovej doprave, ktorá je na Slovensku
stále nedocenená.
Najobºúbenej‰ou a najefektívnej‰ou formou
ãinnosti Spoloãnosti PSKD sú diskusné kluby.
ëal‰ou formou sú workshopy, exkurzie, ‰tudentské
súÈaÏe a publikaãná ãinnosÈ. KaÏdoroãn˘m
vyvrcholením ãinnosti spoloãnosti je
64

D O P R A V A N A S L O V E N S K U
medzinárodná konferencia Fórum koºajovej dopravy,
ktoré sa koná pravidelne v polovici marca
a ktoré sa v posledn˘ch rokoch stáva mienkotvornou
platformou pre oblasÈ Ïelezniãnej a
mestskej koºajovej dopravy na Slovensku. Dobré
meno a silnú podporu má uÏ aj v zahraniãí.
Na poslednom 8. roãníku FKD odzneli mimo
odborn˘ch príspevkov aj v˘znamné informácie
o zmenách a o novej stratégii EÚ, o koncepcii
rie‰enia verejnej osobnej dopravy a nosného
systému v Bratislave a pod.
MôÏete spomenúÈ niektoré úspechy Spoloãnosti
PSKD?
Medzi tie v˘znamnej‰ie patrí napríklad spolupôsobenie
a podpora strategického rozhodnutia
Îelezníc Slovenskej republiky zjednotiÈ systém
trakãného vedenia v celej sieti na 25 kV, 50
Hz. To znaãí, Ïe v rámci modernizácie Ïelezniãného
koridoru ãíslo: Va z Bratislavy do âiernej
nad Tisou sa v úseku Púchov – Îilina – Ko‰ice
– âierna n/T nahrádza teraj‰í trakãn˘ systém s
jednosmern˘m napätím 3 kV za nov˘ systém 25
kV 50 Hz. V˘razné zníÏenie investiãn˘ch nákladov
(o viac ako 30 %), ale aj prevádzkov˘ch nákladov,
zníÏenie ekologickej záÈaÏe a r˘chla
ekonomická návratnosÈ v‰ak musí byÈ zvládnutá
koncepãne. A to je opäÈ úloha pre PSKD, pripraviÈ
anal˘zu a rie‰enie tak, aby u‰etrené financie
‰tát postupne a múdro investoval do nákupu
nov˘ch dvojsystémov˘ch hnacích vozidiel a
súprav, keìÏe drvivá väã‰ina jestvujúcich jednosmern˘ch
vozidiel je uÏ dávno po plánovanej
Ïivotnosti a nevyhovuje aktuálnym poÏiadavkám
na interoperabilitu.
Z veºkého mnoÏstva aktivít a úspechov spomeniem
snáì e‰te spoluprácu pri tvorbe novely
Zákona o dráhach, Zákona o doprave na dráhach
a s t˘m súvisiacich vykonávacích predpisov,
ìalej podiel na integrácii verejnej osobnej
dopravy v Bratislave, iniciatíva revitalizácie a
modernizácie v˘chodoslovenského prekládkového
priestoru âierna n/T, zavádzanie nov˘ch
technick˘ch kon‰trukcií do modernizovanej infra‰truktúry,
akou je napríklad pevná jazdná dráha
atì.
Tou vari najv˘znamnej‰ou zásluÏnou ãinnos-
Èou Spoloãnosti PSKD v prospech Ïelezniãnej
a mestskej koºajovej dopravy, je osveta pred
odbornou i laickou verejnosÈou, zdôrazÀovanie
jej v˘nimoãn˘ch kapacitn˘ch moÏností, r˘chlosti,
bezpeãnosti, ekonomiky a v neposlednom
rade ekologickosti.
Predpokladám, Ïe va‰u odbornú platformu
vyuÏívajú pre svoje rozhodnutia ‰tátne orgány
a organizácie?
Urãite o nás a o na‰ej ãinnosti vedia. Zúãast-
Àujú sa viacer˘ch na‰ich aktivít, samozrejme
medzinárodnej konferencie Fórum koºajovej
dopravy, workshopov a diskúznych klubov a
veºa na‰ich názorov, odporuãení a technicko-prevádzkov˘ch
rie‰ení sa uÏ vyuÏilo. Av‰ak oficiálne
spoloãnosÈ PSKD nebola doposiaº oslovená,
a ani nebola zatiaº poÏiadaná o odborné stanovisko,
anal˘zu, alebo o spoluprácu.
Zastávka PovaÏany.
Keby sa vás teda sp˘tali, aké sú podºa vás priority
v rozvoji koºajovej dopravy na Slovensku,
keìÏe nová stratégia EÚ v podpore dopravnej
infra‰truktúry preferuje najmä Ïeleznice,
ão by ste odpovedali?
ModernizovaÈ v celej dæÏke naprieã Slovenskom
na r˘chlosÈ 160 aÏ 200 km/hod. Ïelezniãn˘
koridor ã. V.a z Bratislavy cez Îilinu a Ko-
‰ice aÏ do âiernej n/T a koridor ã. VI Îilina –
âadca – ‰t.hranica s âeskom a Poºskom.
Ako druh˘ modernizovaÈ Ïelezniãn˘ koridor
ã. IV ‰t.hranica s âeskom – Kúty – Bratislava
– ·túrovo – ‰t.hranica s Maìarskom a lobovaÈ
v Európskych in‰titúciách za túto jeho pôvodnú
trasu, nie odklon z Bratislavy na Hegyeshalom.
Rie‰iÈ integráciu verejnej osobnej dopravy v
Bratislave a v Ko‰iciach s vyuÏitím koºajovej dopravy
ako nosného systému.
BudovaÈ a modernizovaÈ v˘chodoslovensk˘
prekládkov˘ priestor âierna n/T, na‰e zlaté vajce
pri tranzitnej nákladnej doprave v˘chod – západ,
resp. Ázia – Európa.
Na základe anal˘z a technick˘ch ‰túdií aktualizovaÈ
projekt kombinovanej dopravy na Slovensku,
vrátane tranzitnej dopravy a súbeÏne k
nemu upraviÈ legislatívu (podobne aká je vo
·vajãiarsku).
NeprehliadaÈ v˘znamné európske projekty
(napríklad SETA a pod.) a silne sa v nich anga-
ÏovaÈ, ão Slovensku zabezpeãí integritu v rámci
dopravnej infra‰truktúry EÚ a ekonomické
profity.
Na záver: ak˘ je vበnázor na predæÏenie ‰irokorozchodnej
trate od na‰ich hraníc s
Ukrajinou ìalej naprieã Slovenskom?
PredæÏenie ‰irokorozchodnej trate naprieã
Slovenskom na západ je nadãasov˘ projekt,
ktor˘ v‰ak dodnes nemá reálne ekonomické
zdôvodnenie, a teda ani zdroje financovania.
Technicky, prevádzkovo, územne a po stránke
ekológie zatiaº nebol seriózne skúman˘. Doteraj‰ie
‰túdie nepresvedãili, moÏno aj preto, Ïe
sa robili mimo Slovenska a bez prispenia a
úãasti na‰ich expertov.
Je to v‰ak impozantn˘ projekt a pokiaº sa vytvoria
podmienky pre jeho ekonomickú priechodnosÈ,
Slovensko by jeho realizáciou urãite získalo.
Av‰ak hlavne vtedy, ak by ·RT konãila
na slovenskom území a nie vo Viedni. O tomto
bode by sa mali viesÈ zásadné diskusie a koncov˘
terminál – prekladisko by nám nemalo utiecÈ
do Rakúska. Pre Slovensko by potom tento projekt
stratil zmysel.
Je Ïeleznica drah‰ia ako cesta? Ak˘ osud
ãaká veºké Ïelezniãné projekty na Slovensku?
Stane sa systém mestskej koºajovej dopravy
reálnou alternatívou k individuálnej
automobilovej doprave v meste? Na tieto a
na mnoÏstvo ìal‰ích zaujímav˘ch a aktuálnych
otázok sa pokúsili odpovedaÈ úãastníci
8. roãníka Fóra koºajovej dopravy, konaného
v kongresov˘ch priestoroch Hotela
Double Tree by Hilton v Bratislave v dÀoch
13. aÏ 14. marca 2012.
Viac ako dve stovky ‰piãkov˘ch odborníkov
zo súkromného aj verejného sektora dva
dni diskutovali o stratégii a rozvoji Ïelezniãnej
a mestskej koºajovej dopravy na Slovensku
a ich mieste a úlohe v rámci priestoru
Európskej únie a ìal‰ích okolit˘ch krajín.
Konferenciu otvorili úvodné príspevky t˘ch
najpovolanej‰ích. Vystúpil primátor Hl. mesta
SR Bratislavy, riadiaci pracovníci európskych
in‰titúcií DG MOVE, JASPERS, Ministerstva
dopravy, v˘stavby a regionálneho
rozvoja SR, najvy‰‰í predstavitelia technick˘ch
univerzít na Slovensku a zástupcovia
Ïelezniãn˘ch spoloãností.
Celé Fórum sa nieslo v atmosfére pretrvávajúcej
ekonomickej krízy v eurozóne, ktorá
v˘razne ovplyvÀuje rozvoj koºajovej dopravy,
ale zároveÀ bolo z väã‰iny príspevkov cítiÈ
nádej, Ïe pokiaº sa kompetentní odborníci
k tejto situácii postavia ako k príleÏitosti na
zefektívnenie systému, konkurencieschopnosÈ
a ekonomická v˘hodnosÈ tohto druhu dopravy,
ktorá je preferovaná najmä z pohºadu
ekológie a komfortu, porastie veºmi r˘chlo.
V rámci spoloãenského veãera 8. Fóra
koºajovej dopravy bol vyhodnoten˘ uÏ druh˘
roãník prestíÏneho ocenenia „OsobnosÈ
Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy
na Slovensku pre rok 2012“. Laureátom
tohtoroãného ocenenia sa stal Ing. Igor Reiprich,
CSc. dlhoroãn˘ pracovník Dopravného
podniku mesta Ko‰ice a predseda Zdru-
Ïenia prevádzkovateºov hromadnej dopravy
osôb v mestsk˘ch aglomeráciách SR.
Hlavn˘ organizátor konferencie SpoloãnosÈ
PSKD – Prevádzka a stavby koºajovej
dopravy, ako aj jej odborní garanti veria,
Ïe 9. roãník, ktor˘ sa uskutoãní 19. aÏ 20.
marca 2013 nadviaÏe na doteraj‰iu vysokú
úroveÀ a spolu s nov˘mi témami ju posunie
e‰te o nieão vy‰‰ie.
65

A R C H I T E K T Ú R A
Rád by som vyuÏil ponúknutú príleÏitosÈ podeliÈ sa s ãitateºmi ãasopisu Parlamentn˘ kuriér
o svoje skúsenosti „euroúradníka“, ktor˘ pracuje v ‰truktúrach Európskej komisie (EK)
vo veºmi ‰pecifickej a konkrétnej oblasti – v projektovej príprave a v dohºade
nad realizáciou administratívnych budov pre zamestnancov EK.
Architektúra a projektovanie
budov pre Európsku komisiu
Ing. arch. Peter BE≈U·KA,
od novembra 2008 vedúci oddelenia projektov nehnuteºností
Európskej komisie v Bruseli, absolvent Fakulty architektúry
Slovenskej vysokej ‰koly technickej v Bratislave:
– po ‰túdiách pracoval v bratislavskom URBIONe,
– autor viacer˘ch obytn˘ch zón (celkom pre 200-tisíc
obyvateºov), ako aj územn˘ch plánov miest,
– v rokoch 1977 – 1980 a 1983 – 1987 práca v zahraniãí –
vedenie tímu európskych expertov, ktorí spolu s miestnymi
odborníkmi spracovali územn˘ plán rozvoja
hlavného mesta AlÏír,
– v rokoch 1990 – 1994 ho Bratislavãania poznajú
najmä ako hlavného architekta Bratislavy
a viceprimátora hlavného mesta SR,
– neskôr sa venoval nielen architektúre, ale aj európskym
témam v rámci Európskeho demokratického fóra
v ·trasburgu, ãi ako predseda Domu Európy Bratislava,
– v spoloãnom ateliéri s architektom Petrom Topinkom
spracovali od roku 2003 mnoÏstvo projektov a ‰túdií,
podºa ktor˘ch boli postavené, napríklad, obytn˘ súbor
Senec Gardens, kondomínium v Bojniciach,
sídlo firmy Technoklíma v bratislavskej Karlovej Vsi
ãi obytn˘ dom na nároÏí ulíc Cintorínska
a Lazaretská v Bratislave,
– bol aj viceprezidentom Spolku architektov Slovenska,
podpredsedom Slovenskej komory architektov
a ãlenom v˘konného v˘boru Architektonickej Rady Európy,
– doplnené vzdelania postgraduálnymi ‰koleniami v USA
na Graduate School of Design Harvardskej univerzity (1993)
a na Harvard Business School (2012).
Projektové oddelenie, ktoré vediem, je súãasÈou
„Office for Infrastructure and Logistics
– Brussels“ (OIB). Pravdupovediac, pred
pár rokmi som netu‰il, ão v‰etko môÏe znamenaÈ
skratka „OIB“ a ani to, Ïe v rámci EK
bol v Bruseli v roku 2003 vytvoren˘ samostatn˘
Úrad pre infra‰truktúru a logistiku. OIB
vytvára a zabezpeãuje pracovné prostredie
pre v‰etky riaditeºstvá a agentúry zriadené EK
vo svojom sídle. Je to temer 25-tisíc pracovn˘ch
miest rozmiestnen˘ch vo vy‰e 70 budovách
najmä v „európskej ‰tvrti“ v˘chodne
od historického centra Bruselu. Celková podlaÏná
plocha vrátane priestorov technického
vybavenia budov predstavuje zhruba jeden
milión metrov ‰tvorcov˘ch.
Okrem tohto základného poslania, na ktorom
sa vo veºkej miere podieºa na‰e oddelenie
projektov nehnuteºností, OIB zabezpeãuje
aj správu a údrÏbu budov, dopravu a po‰tové
sluÏby, stravovacie sluÏby, starostlivosÈ o
deti zamestnancov a tlaã niektor˘ch publikácií
EK.
Práca v európskych in‰titúciách je charakterizovaná
multikultúrnym prostredím so v‰etk˘mi
nuansami ão tento pojem predstavuje.
ViesÈ projektov˘ tím zloÏen˘ z architektov, in-
Ïinierov, kresliãov a z odborníkov na verejné
obstarávanie neznamená len pouÏívaÈ spoloãné
legislatívne predpisy, technické normy
a pracovn˘ jazyk (v prípade ná‰ho riaditeºstva
ide viac o francúz‰tinu neÏ o angliãtinu), ale
znamená to aj nájsÈ spoloãné pracovné postupy
a spôsoby komunikácie.
Kolegovia v mojom oddelení majú rozdielne
kultúrne zázemie, zvyky, spoloãenské
normy ãi reã tela. Nበtím je zloÏen˘ z deviatich
národností, ale napriek rozdielom (alebo
práve vìaka nim?) sa nám podarilo vytvoriÈ
dobrú pracovnú atmosféru prispievajúcu k
plneniu aj naozaj nároãn˘ch, niekedy na prv˘
pohºad temer neuskutoãniteºn˘ch zadaní a
poÏiadaviek. Ako príklad môÏem uviesÈ stavebné
úpravy a interiéry administratívnych
priestorov novej budovy Európskej sluÏby
pre vonkaj‰iu ãinnosÈ („ministerstvo zahraniãn˘ch
vecí EÚ“). Projekt predstavuje asi 45-
tisíc metrov ‰tvorcov˘ch, ktoré boli realizované
v rekordnom ãase poãas uplynul˘ch mesiacov,
a to naãas a v poÏadovanej kvalite.
RadosÈ som mal aj z vydarenej realizácie
úsporne a pekne rie‰enej novostavby – centra
pre deti zamestnancov in‰titúcií EÚ (jasle,
‰kôlka, druÏina plus administratíva). Niektoré
ãasti komplexu s celkovou plochou nadzemn˘ch
podlaÏí vy‰e dvanásÈtisíc metrov
‰tvorcov˘ch sú modern˘mi kon‰trukciami
vstavan˘mi do typickej historickej stavby z
obdobia secesie. Toto historické obdobie známe
aj pod názvom „art nouveau“ prinieslo
Bruselu niekoºko architektonick˘ch skvostov,
najznámej‰ie sú z dielne architekta Viktora
Hortu. Vysokú kvalitu jeho konceptov i
vypracovan˘ch stavebn˘ch detailov sa, Ïiaº,
nepodarilo udrÏaÈ pri realizáciách poãas celého
dvadsiateho storoãia, v ktorom mesto
Brusel podºahlo nedostatoãne regulovanému
rozvoju a svojvôli developerov. Teda okrem
historického jadra a krásnych rozsiahlych
krajinn˘ch parkov z konca 19. a zo zaãiatku
20. storoãia.
Som rád, Ïe sme zaãiatkom tohto roka
ukonãili a vydali normatívny manuál – interné
technické predpisy platné pre nové administratívne
budovy EK v Bruseli. Oproti predo‰lej
verzii sme kládli väã‰í dôraz na ekologické
aspekty, prísnej‰ie energetické parametre
stavieb, ako aj na rie‰enie prístupnosti
budov pre zdravotne postihnut˘ch obãanov.
Nové interné predpisy aplikujeme nielen pre
nehnuteºnosti v Bruseli, ale v primeranej miere
ich pouÏívame aj v in˘ch mestách EÚ.
Obãas totiÏ poskytujeme poradenské sluÏby
Interiér budovy BERL, kde sídlia ãlenovia EK – priehºad
do komunikaãného priestoru – vnútornej „ulice“.
Autor foto: Ing. arch. Peter BeÀu‰ka
66

Zrkadlenie okolit˘ch budov vo fasáde budovy EK „Madou“.
Autor foto: Ing. arch. Peter BeÀu‰ka
pri v˘stavbe sídla niektorej z nov˘ch agentúr
EK, ãi pri v˘bere a stavebn˘ch úpravách existujúcej
stavby. Architektonické, stavebnotechnické
a realitno-právne konzultácie ohºadne
budov rôznych agentúr EK sme poskytli v
mnoh˘ch lokalitách, od Tallinnu na severe aÏ
po Valettu na juhu Európy.
Te‰il som sa, keì nám vedenie EK v septembri
2009 schválilo text Sprievodcu k architektonickej
politike stanovujúci princípy
pre vypisovanie povinn˘ch architektonick˘ch
súÈaÏí na nové budovy Európskej komisie
(pozri http://ec.europa.eu/oib/doc/architectural-policy-guide_en.pdf).
Tento dokument je prejavom politickej vôle
EK podporovaÈ kvalitu architektúry vlastn˘ch
budov pri zohºadnení desiatich prvkov,
ako sú integrácia do prostredia, energetická
úspornosÈ, environmentálna a stavebná kvalita,
funkãnosÈ a krása, stavebné a prevádzkové
náklady, flexibilita a inovácia. Prostriedkom
na dosiahnutie t˘chto kvalít je zodpovedné
stanovenie lokalitného programu a pre
väã‰ie projekty vypísanie architektonickej
súÈaÏe. Tieto zásady a povinnosÈ EK vypisovaÈ
ideové ãi iné architektonické súÈaÏe na
nové budovy môÏu byÈ príkladom mnoh˘m
národn˘m vládam a ìal‰ím zloÏkám verejnej
správy na regionálnej ãi miestnej úrovni. Napokon
aj u nás na Slovensku.
Nenaplnené v‰ak zostávajú moje pôvodné
predstavy o veºk˘ch projektoch. Ekonomická
kríza sa plne prejavila aj v tejto oblasti. Región
Brusel v spolupráci s EK vypísal e‰te v
roku 2008 veºkú medzinárodnú súÈaÏ na urbanistické
rie‰enie novej zástavby na mieste,
kde sú lokalizované dne‰né budovy európskej
administratívy. Cieºom bola vy‰‰ia intenzita
vyuÏitia územia pozdæÏ ulice „Loi“, vytvorenie
mestského bulváru a európskej ‰tvrte so
zmie‰an˘mi funkciami. Teda takej, kde by
boli nielen úrady, ale aj b˘vanie, zeleÀ, obchody
a ìal‰ia obãianska vybavenosÈ. VíÈazn˘
projekt pod vedením paríÏskeho ateliéru Portzamparc
bol síce spracovan˘ do formy urbanistick˘ch
regulatívov, tie v‰ak dodnes ãakajú
na schválenie poslaneck˘m zborom regiónu
Brusel. V‰etky podklady, ktoré sme
pripravili pre vypísanie v˘znamnej architektonickej
súÈaÏe na jednotlivé stavebné objekty,
zatiaº ãakajú uloÏené hlboko v regáloch
OIB. Komplikovaná ekonomická situáciu
EÚ, bohuÏiaº, tieÏ posúva realizáciu tohto
veºkého projektu do ìalekej budúcnosti (predbeÏne
do roku 2025).
Medzit˘m realizujeme prestavby a modernizácie
technického vybavenia existujúcich
budov, ako aj men‰ie nové projekty podºa
aktuálnych potrieb EK. Pri niektor˘ch projektoch
spolupracujeme s belgick˘mi in‰titúciami
a stavebn˘mi organizáciami. Typick˘m
príkladom je v˘stavba nového koºajového
prepojenia popod hlavné sídlo EK, budovu
Berlaymont. Stavbu realizuje belgická strana.
Úlohou môjho oddelenia je pripomienkovanie
vykonávacích projektov tak, aby boli zohºadnené
aj záujmy EK. Stavebno-technická
zloÏitosÈ v˘stavby podzemného multimodálneho
dopravného uzla „Schuman“ (stanica
metra a Ïeleznice realizovaná v existujúcej zá-
Pohºad na budovu EK „Charlemagne“.
Autor foto: Ing. arch. Peter BeÀu‰ka
stavbe) si vyÏaduje dôslednú a systematickú
koordináciu v‰etk˘ch zúãastnen˘ch.
Cením si prístup belgickej strany, ktorá na
rie‰enie nadzemnej ãasti – úprava budúceho
námestia „Schuman“ – vypísala v spolupráci
s Medzinárodnou úniou architektov UIA architektonickú
súÈaÏ. VíÈazn˘ návrh by mal
byÈ realizovan˘ do roku 2015. S v˘sledkami
súÈaÏe som ako ãlen medzinárodnej poroty, v
ktorej som reprezentoval Európsku komisiu,
veºmi spokojn˘. Uprostred okrúhleho námestia
bude umiestnená stavba v tvare amfiteátra.
Pod jeho tribúnami sú plánované vstupy
do podzemnej haly stanice „Schuman“. Stavba
by sa mala vyuÏívaÈ na organizovanie rozmanit˘ch
akcií pre verejnosÈ od koncertov
aÏ po ‰tarty tradiãného bruselského 20 km
behu, na manifestácie a na verejné debaty
demokratického fóra obãanov EÚ.
Ing. arch. Peter BE≈U·KA
vedúci oddelenia projektov nehnuteºností
Európskej komisie, Brusel
67

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
Ku konkrétnym otázkam Parlamentného kuriéra, a to k stavebnej problematike „na telo“, ako je kritérium
najniωej ceny stavebn˘ch diel, neplatenie vykonan˘ch prác, zv˘hodÀovanie zahraniãn˘ch podnikateºov
a efektívnosti v˘stavby cementovo-betónov˘ch vozoviek, sa vyjadril Ing. Anton BARCÍK, dlhoroãn˘ generálny
riaditeº a predseda predstavenstva PovaÏskej cementárne, a. s., Ladce. Jeho názory na deformácie stavebného
trhu sú uÏ v‰eobecne známe, a preto by nemali byÈ, v záujme nás v‰etk˘ch, kompetentn˘mi ignorované.
Aká „Ïivá voda“ pomôÏe
kolabujúcemu
slovenskému stavebníctvu?
Aká je podºa vás situácia v slovenskom
stavebníctve v tejto chvíli a detailnej‰ie v
oblasti stavebn˘ch hmôt? Kde ich producentov
najviac „tlaãí topánka“?
V slovenskom stavebníctve sa logicky odráÏa
globálna hospodárska kríza, ktorá zrejme
najtvrd‰ie dopadá práve na tento sektor.
Slovenskí stavbári sú v‰ak obeÈou absurdného
nezmyslu, ktor˘m sa stalo stotoÏnenie pojmov,
Ïe najlacnej‰í je najefektívnej‰í a najv˘hodnej‰í.
Iste nemoÏno namietaÈ voãi úlohe stavaÈ ão
najekonomickej‰ie. Pri dominancii kritéria
najniωej ceny stavebn˘ch diel, ktoré staviame
pre generácie, t. j. bez adekvátneho prihliadnutia
na kvalitu, spoºahlivosÈ, garancie ãi
estetiku, v‰ak nie je moÏné vyprofilovaÈ také
ceny, ktoré sú objektívne a reálne.
V˘sledkom tejto situácie v sektore v˘roby
stavebn˘ch materiálov je, Ïe na Slovensku neexistuje
slobodn˘ trh, na ktorom by boli spokojní
jeho obaja úãastníci a to tak v˘robca ako
aj odberateº. Nízke vyuÏívanie in‰talovan˘ch
v˘robn˘ch kapacít, ktoré boli vzhºadom na si-
tuáciu na trhu vybudované finanãne nároãn˘mi
investíciami, ktor˘ch ÏivotnosÈ je 30 aj viac
rokov, núti v˘robcov pri predaji produkcie prijaÈ
viac-menej akékoºvek podmienky ão sa
t˘ka ceny a platobn˘ch podmienok. Pri poklese
spotreby stavebn˘ch materiálov sa vysoké
fixné náklady na men‰iu v˘robu nedajú efektívne
rozloÏiÈ. Pri stavebn˘ch materiáloch
akoby prestalo dokonca fungovaÈ v‰eobecne
uznávané pravidlo „Kvalita si zákazníka vÏdy
nájde“.
Pri nepriehºadnosti a skresºujúcich trhov˘ch
vzÈahoch sa nemôÏeme ubrániÈ dojmu,
ako by nás o v˘sledky na‰ej práce niekto
okrádal.
Aké to má dôsledky?
Stratégia dominancie najniωej ceny vytvára
Ïivnú pôdu pre firmy (povedzme schránkové
ãi nasadené), ktoré prichádzajú pre investora
s vysnen˘mi nízkymi cenov˘mi ponukami.
Vysok˘ rozptyl cenov˘ch ponúk potvrdzuje,
Ïe niekde je zrada. Na kritériu najniωej
ceny paradoxne profitujú ãasto iba tí,
ktorí ju ponúkli. Skutoãní realizátori diela
pri nedostatku práce na neslobodnom trhu sú
nútení prijaÈ akékoºvek podmienky, len aby
prácu dostali. TakÏe tí, ão investovali vlastné
prostriedky do poÏadovanej techniky a
majú zvládnuté technológie, teda tí, ktorí zamestnávajú
ºudí, tí, ktorí ãestne platia ‰tátu
dane a odvody, sú nútení prijaÈ hlavné riziko,
aby pri úãasti na stavbách „nestratili vlastnú
strechu nad hlavou“. K tomuto dochádza nielen
pre nereálne nízke ceny, pri ktor˘ch im nezostáva
ãasto ani na montérky (na rozvoj firiem
musia zabudnúÈ), ale aj preto, Ïe prvé
platby za v˘kony dostanú aÏ za niekoºko mesiacov,
alebo za vykonanú prácu nedostanú
vôbec zaplatené. Pre viaceré men‰ie a stredné
stavebné spoloãnosti je za tejto situácie kolaps
uÏ neodvratn˘. „Îivou vodou“ na ich
vzkriesenie by bola iba zásadná zmena v prístupe,
v ktorom by nemala víÈaziÈ najniωia
cena, ale najvy‰‰ia efektívnosÈ a ãestnosÈ v
podnikaní.
Nepomohlo by, keby vláda nie Ïe zv˘hod-
Àovala, ale predsa len trochu viac podporovala
domáce slovenské firmy, a to najmä
– paradoxne – na slovenskom trhu...?
Ja by som va‰u otázku spresnil: staãilo by,
keby ‰tát neznev˘hodÀoval slovenské podnikateºské
subjekty. To je to, ão by sme si Ïelali.
O ochrane domácich podnikateºov, tak
ako sme toho svedkami napr. aj v susedn˘ch
‰tátoch a to ãasto veºmi skryt˘mi opatreniami,
nemôÏeme na Slovensku ani snívaÈ.
Malo by v‰ak platiÈ, Ïe slovensk˘ podnikateº,
ktor˘ zainvestoval do potrebnej techniky
a technológie, ktor˘ zamestnáva ºudí, ktor˘
riadne platí dane a odvody a preberá v‰etky
podnikateºské riziká, nemôÏe byÈ zlou reguláciou
‰tátu znev˘hodÀovan˘ oproti zahraniãnej
konkurencii.
Rôzne formy ‰tátnej intervencie v prospech
zahraniãn˘ch firiem sú napæÀaním likvidaãnej
funkcie ‰tátu voãi domácim podnikateºom.
Viacerí domáci podnikatelia sa tak stávajú
obeÈou m˘tu zv˘hodÀovania zahraniãn˘ch
firiem, ktor˘ preÏíva napriek celému radu argumentov
o jeho nezmyselnosti. ·tát by mal
urobiÈ v‰etko, aby nechránil iba zahraniãn˘ch
podnikateºov a nenaru‰oval úlohu trhu,
ale aby prijal spravodlivé a prehºadné pravidlá
pre v‰etky podnikateºské subjekty.
Rozbehnutie v˘stavby diaºnic, navrátenie
PPP „do hry“, to sa zdá byÈ v oãiach mno-
68

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
h˘ch takmer vyslobodením. Naozaj staãí
takéto „‰vihnutie ãarovného prútika“, aby
sa slovenské stavebníctvo postavilo na
nohy?
Takmer skolabovanému stavebníctvu pomôÏe
kaÏd˘ väã‰í projekt dopravnej infra-
‰truktúry, ktor˘ umoÏní vyuÏitie in‰talovan˘ch
v˘robn˘ch kapacít a zabezpeãí nárast zamestnanosti
na‰ich ºudí.
V súvislosti s uvádzan˘mi infra‰trukturálnymi
projektmi, konkrétne v˘stavbou diaºnic
by som sa pristavil pri tom, Ïe pre takéto vysoko
frekventované a zaÈaÏované cestné komunikácie
sú najlep‰ím rie‰ením cementovobetónové
povrchy. Îiaº, zatiaº nie na Slovensku.
Naìalej sa u nás preferuje pouÏívanie
asfaltov˘ch povrchov, a to napriek tomu,
Ïe pri cestovaní po zahraniãn˘ch vozovkách
sme v‰etci svedkami toho, Ïe tam uÏ dávno
pristúpili k ekonomicky, environmentálne a
celospoloãensky v˘hodnej‰ej alternatíve cementovo-betónov˘ch
povrchov. Myslím si, Ïe
staãí vymenovaÈ aspoÀ Nemecko, Rakúsko,
Francúzsko Belgicko atì., dokonca aj susednú
âeskú republiku a Slovinsko.
A preão nie Slovensko? Veì pre realizáciu
v SR hovoria aj reálne príklady prepoãtov
ekonomickej v˘hodnosti, keì náklady na
v˘stavbu, opravy a údrÏbu vozoviek s cementovo-betónov˘m
povrchom sú v súãasnosti
niωie ako pri porovnateºn˘ch cestách
s asfaltov˘m povrchom…
Na jednej strane sa prezentujeme ako hrdí
ãlenovia EÚ, to je absolútne v poriadku. Ale
potom adekvátne by sme mali reagovaÈ aj v
na‰ich domácich podmienkach, teda nemali
by sme ignorovaÈ technológiu v˘stavby diaºnic,
ktorá má v EÚ absolútnu dominanciu. Pre
ich realizáciu na Slovensku nehovorí iba pohºad
dlhodobej hospodárnosti, vplyvu na Ïivotné
prostredie, bezpeãnosti a pohodlia pre
uÏívateºov, ale aj to, Ïe ropa – asfalt z dovozu
sú drahé a domáce suroviny lacné. Faktor
moÏnosti vyuÏitia vlastn˘ch surovín by nemal
byÈ prehliadan˘ hlavne preto, Ïe umoÏÀuje
dramaticky a ihneì zv˘‰iÈ zamestnanosÈ na-
‰ich ºudí.
V tejto chvíli si v‰ak neviem predstaviÈ
silu, ktorá by rozhodla o takejto zmysluplnej
a vysoko efektívnej zmene modernej technológie
v˘stavby cementovo-betónov˘ch vozoviek
v SR. Obãania Slovenska by sa toho
urãite radi doÏili uÏ v aktuálnom programe v˘stavby
diaºnic súãasnej vlády.
69

D O P R A V A N A S L O V E N S K U
SpoloãnosÈ DOPRAVOPROJEKT je najväã‰ou projektovou spoloãnosÈou na Slovensku s bohat˘mi skúsenosÈami
a kvalifikovan˘m, vysoko odborn˘m potenciálom zamestnancov. Projektovej, inÏinierskej a konzultaãnej ãinnosti
sa venuje viac ako 60 rokov. Zameriava sa predov‰etk˘m na dopravnú infra‰truktúru, pozemné, ekologické
a vodohospodárske stavby. O ãinnosti, úspechoch a plánoch sa zhovárame s predsedom predstavenstva
a generálnym riaditeºom spoloãnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Ing. arch. Gabrielom KOCZKÁ·OM.
Svetlo na konci tunela
Útlm v stavebníctve, nedostatok financií v
sektore, domáca a zahraniãná konkurencia
a brzdiace pravidlá verejného obstarávania
nepriaznivo ovplyvÀujú stavebn˘ trh
na Slovensku niekoºko posledn˘ch rokov.
Ako sa vám darí preÏiÈ a dokonca vytváraÈ
zisk?
ZískaÈ finanãne zaujímavé zákazky, dosiahnuÈ
pozitívny hospodársky v˘sledok a
nemusieÈ pristúpiÈ k nepopulárnym represívnym
opatreniam, napríklad zniÏovaním poãtu
zamestnancov, miezd, ‰krty v benefitnom
systéme a pod., je naozaj stále nároãnej‰ie. To,
Ïe aj v minulom roku sme vytvorili zisk pripisujem
vysokému pracovnému nasadeniu
zamestnancov, kvalitnému know-how na‰ej
firmy, dobr˘m odborn˘m referenciám, ale
tieÏ roz‰íreniu na‰ich ãinností o oblasÈ koºajovej
dopravy a vykonávanie komplexn˘ch
inÏiniersko-konzultaãn˘ch ãinností vrátane
majetkového vyrovnania, územn˘ch rozhodnutí,
stavebn˘ch povolení ãi v˘konu stavebného
dozoru.
Ktoré projekty roku 2011 povaÏujete za
najv˘znamnej‰ie?
V prvom rade je to vypracovanie projektovej
dokumentácie a autorsk˘ a technick˘ dozor
na stavbe dvoch dnes uÏ dokonãen˘ch
úsekov r˘chlostnej cesty R1 Nitra, západ – Selenec
a Selenec – Beladice a na stavbe severného
obchvatu Banskej Bystrice, ktorá bude
dokonãená v lete tohto roka. V‰etky tri ãasti
stavby obsahujú viac ako 30 km r˘chlostn˘ch
ciest, 36 mostn˘ch objektov a 8 mimoúrovÀov˘ch
kriÏovatiek. Celospoloãensky
v˘znamn˘ projekt bol realizovan˘ v rámci
verejno-súkromného partnerstva (PPP) a
okrem úspory ãasu znamená pre cestujúcich
vy‰‰í komfort a plynulosÈ premávky. Je nesporn˘m
dôkazom toho, Ïe projekt PPP môÏe
byÈ úspe‰n˘.
V posledn˘ch t˘ÏdÀoch bol viackrát v médiách
spomínan˘ projekt TEN-T v súvislosti
s jeho ìal‰ím v˘vojom. MôÏu obyvatelia
Bratislavy oãakávaÈ tento rok zaãiatok v˘stavby
a t˘m rie‰enie dlhodobého problému
s neúnosnou individuálnou automobilovou
dopravou v hlavnom meste?
Îelezniãn˘ projekt TEN-T (Trans Europeans
Network for Transport, pozn. red.) je v
súãasnosti najväã‰ím pripravovan˘m projektom
dopravnej infra‰truktúry v hlavnom meste,
na ktorom DOPRAVOPROJEKT pracuje
od roku 2006. Jeho v˘stavbou sa Bratislava
stane súãasÈou medzinárodnej Ïelezniãnej
magistrály ParíÏ – ·trasburg – ·tutgart – ViedeÀ
– Bratislava. Okrem toho má nepopierateºn˘
v˘znam pre samotnú Bratislavu z hºadiska
dobudovania mestskej dopravnej infra-
‰truktúry, ktorá bude v budúcnosti zabezpeãovaÈ
hromadnú prepravu osôb v severojuÏnej
mestskej osi. Stavby projektu budú zároveÀ
súãasÈou integrovaného dopravného systému
Bratislavy, a t˘m sa podãiarkne jeho siln˘
regionálny v˘znam. Projektová a inÏinierska
príprava tohto v˘znamného projektu
pokraãovala v roku 2011 optimalizáciou projektov˘ch
rie‰ení, konzultáciami a vypracovávaním
podporn˘ch dokumentácií pri posudzovaní
projektu pred jeho definitívnym
schválením na úrovni Európskej komisie. Dopracovaná
bola dokumentácia pre v˘ber zhotoviteºa
stavby v zmysle schvaºovacieho rozhodnutia
k dokumentácii na stavebné povolenie
a inÏinierske ãinnosti súvisiace s majetkovoprávnym
usporiadaním a zabezpeãovaním
stavebn˘ch povolení pre prvú ãasovú
etapu projektu od Ïelezniãnej stanice Bratislava
- predmestie po budúcu Ïelezniãnú stanicu
Bratislava-filiálka ako aj pre ìal‰ie stavby
projektu. V roku 2011 boli obnovené práce aj
na dokumentácii pre územné rozhodnutie 3.
stavby projektu – elektrifikácie trate v úseku
Devínska Nová Ves – Marchegg. Veríme, Ïe
1. etapa stavby zaãne podºa pôvodného predpokladu
v lete tohto roka a bude pokraãovaÈ
v rozsahu a termínoch podºa projektu schváleného
Európskou komisiou. Obrazne povedané,
realizácia projektu TEN-T znamená pre
Bratislavu v oblasti rie‰enia dopravnej situácie
svetlo na konci tunela.
Oãakávate nástupom novej vlády prebude-
70

D O P R A V A N A S L O V E N S K U
nie stavebného trhu a zlep‰enie podmienok
pre podnikanie?
Pevne v to verím. Hospodársky rozvoj kaÏdej
krajiny je spät˘ s kvalitnou infra‰truktúrou
a v tejto oblasti máme na Slovensku ão doháÀaÈ.
Vláda deklaruje vyuÏitie finanãn˘ch
prostriedkov z európskych fondov, ale aj z verejno-súkromn˘ch
partnerstiev, takÏe, ak sa
podarí lep‰ie nastaviÈ pravidlá verejného obstarávania,
mohol by sa stavebn˘ trh postupne
odlepiÈ odo dna.
Ako si chcete udrÏaÈ vedúce postavenie v
oblasti projektov˘ch prác, keìÏe domáca aj
zahraniãná konkurencia stále rastie?
V prvom rade kvalitou na‰ej práce, samozrejme,
za primeranú cenu. Zákazník je stále
nároãnej‰í a jeho poÏiadavky sa neustále
zvy‰ujú. Aby sme na trhu obstáli, musíme byÈ
nie len schopní odovzdaÈ prácu vãas, ale klásÈ
dôraz na vysokú odbornosÈ na‰ich projektantov
a dôsledne kontrolovaÈ proces projektovania
na kaÏdej úrovni. KaÏd˘ nበzamestnanec
je povinn˘ sa riadiÈ normami Integrovaného
manaÏérskeho systému v oblasti kvality,
environmentu a bezpeãnosti a naplÀovaÈ víziu
a poslanie spoloãnosti. Dnes investori povaÏujú
za rozhodujúce predov‰etk˘m kvalitu
projektovej prípravy, ale Ïiaº o v‰etkom sa
rozhoduje vo verejnej súÈaÏi, kde je jedin˘m
kritériom najniωia cena. A teda neostáva nám
niã iné ako súperiÈ s garáÏov˘mi firmami i napriek
tomu, Ïe na‰a ‰truktúra zamestnancov
poskytuje neporovnateºne vy‰‰iu profesionálnu
úroveÀ projektov.
Situácia Ïelezniãného projektu TEN-T v Bratislave.
71

P O D N I K A T E ª S K É P R O S T R E D I E
Vládne priority
podºa podnikateºov
Zlep‰enie vymoÏiteºnosti práva, zníÏenie administratívneho zaÈaÏenia a stabilizácia legislatívy
sú tri najdôleÏitej‰ie priority, ktor˘m by sa mala nová vláda podºa podnikateºov venovaÈ
v nasledujúcom období. Vypl˘va to z aktuálneho prieskumu Podnikateºskej aliancie Slovenska.
Nasleduje boj proti nekalému podnikaniu
a podvodom, ráznej‰ie potláãanie korupcie
na úradoch a zabezpeãenie férovosti vo
verejnom obstarávaní. Naopak, podnikatelia
vôbec nepodporujú veºké verejné investície,
ktoré by ‰tát financoval na úrok
vy‰‰ieho dlhu. Minimálnu podporu majú
poskytovanie investiãn˘ch stimulov pre investorov
ãi prípadné zv˘hodÀovanie vybran˘ch
tovarov a sluÏieb vo forme niωej
dane z pridanej hodnoty. V rebríãku 12
priorít sa poÏiadavka na zníÏenie odvodov˘ch
sadzieb prekvapivo umiestnila aÏ na
ôsmej prieãke, ão môÏe byÈ dôsledkom
Tab.: NajdôleÏitej‰ie priority pre novú vládu podºa podnikateºov
Opatrenie
Zlepšenie vymáhateľnosti práva
Zníženie administratívnej náročnosti podnikania
Stabilizácia zákonov ovplyvňujúcich podnikanie
Boj proti nekalému podnikaniu a podvodom
Ráznejšie potláčanie korupcie na úradoch
Zabezpečenie férovosti vo verejnom obstarávaní
Sústredenie eurofondov na dostavbu infraštruktúry
Zníženie odvodových sadzieb
Príspevky na novovytvorené pracovné miesta
Zavedenie nižšej DPH na vybrané tovary a služby
Poskytovanie investičných stimulov pre investorov
Veľké verejné investície financované pôžičkami
Poãet bodov*
Zlep‰enie vymáhateºnosti práva 114
ZníÏenie administratívnej nároãnosti podnikania 108
Stabilizácia zákonov ovplyvÀujúcich podnikanie 86
Boj proti nekalému podnikaniu a podvodom 64
Ráznej‰ie potláãanie korupcie na úradoch 46
Zabezpeãenie férovosti vo verejnom obstarávaní 44
Sústredenie eurofondov na dostavbu infra‰truktúry 33
ZníÏenie odvodov˘ch sadzieb 31
Príspevky na novovytvorené pracovné miesta 22
Zavedenie niωej DPH na vybrané tovary a sluÏby 14
Poskytovanie investiãn˘ch stimulov pre investorov 1
Veºké verejné investície financované pôÏiãkami 0
0 20 40 60 80 100 120
* pozn. k metodológii:
Z uvedeného zoznamu opatrení mali podnikatelia vybraÈ tri najdôleÏitej‰ie, ktor˘m by sa mala vláda prioritne venovaÈ.
Opatrenie, ktoré respondent oznaãil ako najdôleÏitej‰ie, získalo do celkového hodnotenia 3 body; opatrenie oznaãené ako druhé
najdôleÏitej‰ie získalo 2 body a opatrenie oznaãené ako tretie najdôleÏitej‰ie získalo 1 bod. V tabuºke uvádzame celkov˘ poãet
bodov, ktoré jednotlivé opatrenia dosiahli v prieskume. Do prieskumu za zapojilo 97 podnikateºov.
rozporuplne vnímanej odvodovej reformy,
ktorú pripravovala predchádzajúca vláda.
Komentáre podnikateºov sa t˘kali predov‰etk˘m
‰tyroch priorít s najvy‰‰ím poãtom
bodov. Podnikatelia sa sÈaÏovali na rastúci
problém neplatiãstva a mimoriadne zle
fungujúci systém vymáhania nezaplaten˘ch
pohºadávok, z ktor˘ch – napriek neuhradeniu
– musia veritelia odviesÈ DPH a
zaplatiÈ daÀ z príjmu. Niektorí repondenti
podporujú radikálnej‰ie rie‰enie v podobe
preklasifikovania neplatiãstva za tovar alebo
sluÏbu na trestn˘ ãin krádeÏe. Podnikatelia
ìalej oãakávajú kvalitnej‰iu legislatívu
s riadne vypracovan˘mi dopadov˘mi
anal˘zami a stabilizáciu legislatívy tak,
aby sa urãité zákony nemenili vÏdy po nástupe
novej vlády. Uvítali by zákaz nepriamych
novelizácií zákonov cez nesúvisiace
predpisy. V oblasti boja proti nadmernej byrokracii
majú zo strany podnikateºov podporu
opatrenia, definované v projekte Singapur.
Viacerí respondenti zdôraznili potrebu
zachovania rovnej dane a flexibilného
zákonníku práce ako základn˘ch predpokladov
na intenzívnej‰í rozvoj podnikania
a zamestnanosti.
PODNIKATEªSKÉ PROSTREDIE
MUSÍ BYË PRIORITOU
Podnikateºská aliancia Slovenska (PAS)
víta v programovom vyhlásení záväzok
vlády SR zlep‰ovaÈ podnikateºské prostredie,
no zároveÀ vyjadruje obavu, Ïe viaceré
zámery, ako napr. progresívne zdaÀovanie,
sprísnenie pracovného práva, opätovné
roz‰irovanie kolektívnych zmlúv vy‰‰ieho
stupÀa, ãi roz‰irovanie rôznych dotaãn˘ch
mechanizmov a schém, môÏu podnikateºské
prostredie po‰kodiÈ.
PAS preto vyz˘va vládu, aby pri vykonávaní
hospodárskej politiky vychádzala
predov‰etk˘m zo svojho záväzku vytváraÈ
„priaznivé a stabilné podnikateºské prostredie,
ktoré vytvára podmienky pre hospodársky
rast“ a aby pri príprave zákonov
komunikovala so zainteresovan˘mi skupinami
a zohºadÀovala kon‰truktívne pripomienky
podnikateºského sektora.
PAS zdruÏuje predstaviteºov podnikateºskej
sféry na Slovensku, ktorí uprednostÀujú
celoplo‰né skvalitÀovanie podnikateºského
prostredia pred subjektívnymi individuálnymi
a rezortn˘mi záujmami. Podnikateºské
subjekty zdruÏené v PAS sa snaÏia
presadzovaÈ princípy zákonnosti, etickosti,
solidárnosti a transparentnosti v podnikaní.
Podniky zdruÏené v PAS dosahujú
roãné trÏby na úrovni 16,93 mld. eur (510
mld. Sk) a zamestnávajú pribliÏne 64-tisíc
pracovníkov.
Róbert KIâINA,
v˘konn˘ riaditeº PAS
72

B A N Í C T V O N A
S L O V E N S K U
ËaÏba zlata
vãera a dnes
ËaÏba nerastn˘ch surovín je jedn˘m zo základn˘ch
priemyseln˘ch odvetví zabezpeãujúcich
suroviny pre rozvoj a naplnenie potrieb
ºudstva. Ako kaÏdé priemyselné odvetvie, aj
ÈaÏba prechádzala v˘vojom, ktor˘ odzrkadºoval
pokrok vo v˘voji nov˘ch ÈaÏobn˘ch a
úpravárensk˘ch technológií. V posledn˘ch
rokoch celosvetová potreba nerastn˘ch surovín
prudko vzrástla, hlavne kvôli rastúcemu
dopytu z ázijsk˘ch krajín, ão sa odzrkadlilo
aj v ich cenách. Tradiãné zdroje nestaãia pokr˘vaÈ
rastúci dopyt a bansk˘ priemysel je ãím
ìalej t˘m viac núten˘ vyuÏívaÈ zdroje nachádzajúce
sa aj v husto ob˘van˘ch oblastiach.
Bansk˘ priemysel bol v minulosti svojou
povahou na jednej strane de‰truktívnym priemyslom
najmä vo vzÈahu k Ïivotnému prostrediu,
na druhej strane zabezpeãoval Ïivotne dôleÏité
suroviny pre strojársky, hutnícky, chemick˘
a stavebn˘ priemysel alebo energetiku.
DôleÏitosÈ nerastn˘ch surovín a potrebu
surovinovej nezávislosti si ‰tát v minulosti
uvedomoval natoºko, Ïe ÈaÏba nerastn˘ch surovín
b˘vala spravidla dotovaná zo ‰tátneho
rozpoãtu. Z dôvodu dotovanej ÈaÏby sa problematika
Ïivotného prostredia zanedbávala
a v‰etko úsilie smerovalo najmä do v˘roby.
Dnes je situácia podstatne iná. Pri dne‰n˘ch
cenách nerastn˘ch surovín dotácie nie sú potrebné
a spoloãenská a environmentálna zodpovednosÈ
bansk˘ch firiem sa v˘razne zmenila.
Aj v dôsledku silnejúcich tlakov mimovládnych
organizácií boli prijaté mnohé legislatívne
opatrenia a bansk˘ priemysel v˘razne
zlep‰il prístup k Ïivotnému prostrediu a
trvalo udrÏateºnému rozvoju. Bol prijat˘ zákon
o posudzovaní vplyvov na Ïivotné prostredie
(ã. 24/2006 Z.z.), zákon o nakladaní
s odpadom z ÈaÏobného priemyslu (ã.
514/2008 Z.z.), niekoºkokrát sa novelizoval
zákon o ochrane a vyuÏití nerastného bohatstva
tzv. bansk˘ zákon (ã. 44/1998 Z.z.), ão
vytvára legislatívny rámec na zodpovedné
vyuÏívanie nerastn˘ch surovín s ohºadom na
trvalo udrÏateºn˘ rozvoj.
Dnes je beÏnou praxou vykonávanie progresívnej
rekultivácie uÏ poãas ÈaÏby, redukcia
emisií, eliminácia pra‰nosti zavlaÏovaním
transportn˘ch ciest a ìal‰ích potenciálnych
zdrojov pra‰nosti. Zmenila sa technika
odstrelov a pouÏitím ãasovan˘ch rozbu‰iek sa
minimalizujú otrasy a iné negatívne efekty
rozpojovania horniny. Finanãné prostriedky
na rekultiváciu musia byÈ uÏ poãas ÈaÏby úãelovo
viazané tak, aby v prípade platobnej neschopnosti
ÈaÏiara bolo za ne moÏné rekultiváciu
vykonaÈ in˘mi subjektmi a nevznikali
environmentálne záÈaÏe sanované z peÀazí
daÀov˘ch poplatníkov.
Zavedenie kyanidu do procesu úpravy zlat˘ch
rúd, ktor˘ vystriedal extrémne toxickú
ortuÈ, v˘razne zv˘‰ilo v˘ÈaÏnosÈ zlata z rudy
(z 50 – 60 % na 90 %) a najmä bezpeãnosÈ
prevádzky pre zamestnancov, obyvateºov ãi
Ïivotné prostredie. Kyanidy sú jednoduché organické
zlúãeniny, ktoré sú ºahko manaÏovateºné
a r˘chlo sa rozkladajú, takÏe nevytvárajú
dlhodobé environmentálne záÈaÏe. V súãasnosti
sa pribliÏne 90 % zlata získava pomocou
kyanidu a v Európskej únii má kyanizácia
status najlep‰ej dostupnej technológie
(BAT) na spracovanie rúd zlata a intenzívne
sa vyuÏíva vo Fínsku, ·védsku a ·panielsku.
Jeho v˘hodou oproti ostatn˘m chemick˘m
látkam, ktoré by mohli byÈ vyuÏívané na extrakciu
zlata, je jeho r˘chla rozloÏiteºnosÈ na
ne‰kodné látky. Koncentrácie kyanidov v
roztokoch, ktoré sa pri extrakcii zlata pouÏívajú,
nemajú Ïiadny dopad na zdravie pracovníkov
a obyvateºov v okolí bane. Dnes je
beÏn˘m javom, Ïe bane na zlato sú situované
v blízkosti miest alebo priamo v mestách
(napr. Waihi, Nov˘ Zéland; Kalgoorlie, Austrália).
Havária v Baia Mare v roku 2000 podnietila
bansk˘ priemysel na vytvorenie tzv. Medzinárodného
kódexu zaobchádzania s kyanidmi,
ktor˘ urãuje prísne pravidlá ãasto nad
rámec legislatívnych poÏiadaviek pre v˘robcov,
prepravcov a prevádzky pouÏívajúce
kyanidy v súvislosti s ÈaÏbou zlata. Kódex bol
prijat˘ v roku 2003 a doposiaº sa jeho signatárom
stalo 77 bansk˘ch prevádzok z 20 krajín
sveta. Od jeho prijatia nebola zaznamenaná
v certifikovan˘ch prevádzkach Ïiadna nehoda
v súvislosti s pouÏívaním kyanidov. Aj
na Slovensku máme zodpovedné firmy, ktoré
sa hlásia k tomuto kódexu, napr. EMED
Slovakia sa dobrovoºne stala signatárom kyanidového
kódexu v januári 2011, ãím na seba
dobrovoºne prevzala záväzok dodrÏiavaÈ najprísnej‰ie
moderné pravidlá zaobchádzania s
kyanidmi pri ÈaÏbe zlata.
Spoloãenská zodpovednosÈ ÈaÏiarskych firiem
tieÏ v poslednom období nadobudla ìaleko
väã‰í v˘znam. Banská prevádzka poskytuje
zamestnanosÈ a prílev investícií do regiónu
poãas ÈaÏby, av‰ak modernou v˘zvou
pre bansk˘ priemysel je zabezpeãiÈ trvalo
udrÏateºn˘ rozvoj regiónu a diverzifikáciu
priemyseln˘ch aktivít tak, aby pri uzatvorení
banskej prevádzky boli minimalizované
sociálne dopady na región.
Slovensko má historicky overen˘ potenciál
na ÈaÏbu nerastn˘ch surovín. Podporou banského
priemyslu a vytvorením vhodn˘ch legislatívnych
podmienok by iba známe a ne-
ÈaÏené loÏiská zlata mohli priniesÈ ‰tátu a regiónom
príjmy rádovo v stovkách miliónov
eur a to najmä vo forme daní, odvodov a investiãn˘ch
a operaãn˘ch nákladov a vytvorili
by tisíce pracovn˘ch miest ãi uÏ priamo pri
ÈaÏbe alebo v dodávateºskom sektore.
Mgr. Peter ÎitÀan
EMED Slovakia
73

S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
29. februára – 30. apríla 2012
Slovensko je dÏungºa, v ktorej vedia ÏiÈ gorily,
ale nie slu‰ní ºudia.
Komentátor Matú‰ Kostoln˘.
Sme 29. 2.
(A sú dnes na Slovensku okrem goríl e‰te
aj slu‰ní ºudia?)
***
V Senáte sme prijali osobitn˘ zákon na
poãesÈ zosnulého Václava Havla. Má len jedinú
vetu, ktorá v‰ak úplne staãí: „Václav
Havel sa zaslúÏil o slobodu a demokraciu.“
Podpredseda Senátu âR Petr Pithart.
iDNES.cz. 29. 2.
(Akú jedinú vetu by sme v SR napísali k
menu Vladimír Meãiar, Ján âarnogursk˘,
MikulበDzurinda alebo Robert Fico? A
komu z nich na nejakej vete od národa záleÏí?)
***
Îensk˘ akt je téma, ktorá priÈahovala maliarov
odjakÏiva. Umenie by v‰ak ani dnes nemalo
slúÏiÈ len ako budíãek ãi posol siln˘ch
morálnych správ, ale malo by vná‰aÈ do sveta
krásno.
V˘tvarníãka Xénia Bergerová.
Pravda 1. 3.
(Umenie by skutoãne malo vná‰aÈ do sveta
najmä krásno. Veì napokon práve krása
bola prapôvodnou my‰lienkou umenia
a nie iluzórna nemravnosÈ Ïenského tela.)
***
Nemohol som si nev‰imnúÈ klerikalizmus
a p˘chu ãlenov vatikánskej kúrie. Klerici pol
dÀa venovali spytovaniu svedomia, ale pritom
nemali ãas a chuÈ budovaÈ medziºudské vzÈahy.
Schválen˘ spôsob preÏívania viery znamenal
chlad a smrÈ tvorivosti.
Teológ Hans Küng.
Sme 2. 3.
(Tak vraví jeden z najotvorenej‰ích katolíckych
bohoslovcov, ktorého jedni povaÏujú
za rozbíjaãa cirkevnej jednoty a druhí
za zriedkavého predstaviteºa nádeje na kritické
myslenie v 21, storoãí.)
***
Naão by som sa chodil pozeraÈ na kolegov
do divadla, keì mojou úlohou je, aby som to
divadlo hral?! ReÏisér Milo‰ Pietor na podobnú
otázku povedal: „Predstavte si, Ïe by sa v˘pravca
vlakov chodil vo voºnom ãase dívaÈ na
stanicu, ako vypravuje vlaky jeho kolega!“
Herec Milan Lasica.
Tele plus 3. 3.
(Je pozoruhodné, Ïe najinteligentnej‰ími
slovensk˘mi umelcami dne‰ka sú komici.)
***
Za komunizmu som musela zaãínaÈ ako
lesná robotníãka, pretoÏe moji rodiãia boli vylúãení
zo strany a nemohla som ísÈ ‰tudovaÈ.
AÏ po rokoch sa mi otvorili dvere na lesníckej
fakulte. NeumoÏnili mi v‰ak spraviÈ si
kandidatúru, napriek tomu, Ïe som mala veºmi
dobré v˘sledky. MuÏskí kolegovia boli
radi, keì mali medzi sebou Ïenu, len sa im nepáãilo,
Ïe som im robila ‰éfku. Hoci som
mala najlep‰í projekt, vzali mi ho. Dali ho mu-
Ïovi s niωou kvalifikáciou.
Docentka na poºnohospodárskej
univerzite v Nitre Viera Petrá‰ová.
Îena.sme.sk 3. 3.
(Ak povieme, Ïe tak˘to postoj je predsudok,
tak je to len fráza, ktorou chceme zakryÈ
e‰te nieão o‰klivej‰ie: Ïe chceme Ïenu
pripraviÈ o peniaze. TakÏe je to obyãajná
krádeÏ.)
***
Slovensko veºmi potrebuje liberálnu stranu,
ktorá stojí nad jednotliv˘mi etnikami.
Bugárov Most-Híd v‰ak len predstiera, Ïe takou
stranou je. Îije skoro v˘luãne z popularity
svojho predsedu Bélu Bugára, sympatického
Maìara prijateºného aj pre Slovákov.
Komentátor Peter Morvay.
Sme 3. 3.
(KieÏ by bolo ão najviac Maìarov príjemn˘ch
pre Slovákov a Slovákov príjemn˘ch
pre Maìarov.)
***
KDH je stále programovo a hodnotovo priúzke
pre voliãov odchádzajúcich od SDKÚ.
Politológ Michal Horsk˘.
Pravda 3. 3.
(Ak má ãlovek rád voºnosÈ, neznamená to,
Ïe odmieta principiálnosÈ, a ak má niekto
rád zásadovosÈ, neznaãí to, Ïe mu ide na nervy
sloboda.)
***
Obdivujem Rúfusovu poéziu. Bol jedn˘m
z najväã‰ích hlasov 20. storoãia, a ak by ºudia
naãúvali jemu namiesto skorumpovan˘ch
politikov, svet by bol lep‰ím miestom pre Ïivot.
Iránsky básnik Mohsen Emadi.
Sme 3. 3.
(Hoci Rúfus zomrel celkom nedávno, uÏ
sme pomaly naÀho zabudli. Sme krajinou,
ktorá si pokorne kºaká pred skorumpovan˘mi
politikmi, ale unikátne ºudské hlasy
ignoruje. Rúfus bol mesiá‰. Nie div, Ïe ho
Slováci zo svojich du‰í vygumovali.)
***
Ak budeme vo vláde, nebudeme zvy‰ovaÈ
DPH, pretoÏe to by znamenalo zdraÏovanie.
Viem, Ïe ‰tát peniaze potrebuje, ale chceme
ich získaÈ tak, Ïe zv˘‰ime dane pre bohat˘ch.
Predseda Smeru-SD Robert Fico.
Sobotné dialógy (SRo) 3. 3.
(Darmo by niekto Fica vinil z populizmu –
toto je ºudová politika par excellence.)
***
Úsek cesty II/593 DraÏovce – Solãany (28
km) je rukolapn˘m príklad toho, ão dokáÏe
spôsobiÈ nadmern˘ tranzit vozidiel nad 12
ton po cestách 2. a 3. triedy. Úmysel zabrániÈ
kamiónom vchádzaÈ na cesty, ktoré pre ne
nie sú stavané, je oprávnen˘.
Îupan Nitrianskeho kraja
Milan Belica. Sme 3. 3.
(ªudia na prelome 2. a 3. tisícroãia naliehavo
potrebujú aj sluÏby ÈaÏk˘ch nákladn˘ch
vozidiel, ale aj ochranu pred ich zhubn˘mi
dôsledkami, aby sa im nerozpadávali
domy pri preÈaÏen˘ch cestách, aby sa
im neniãilo Ïivotné prostredie a pokojná
existencia. Je v‰ak moÏné dosiahnuÈ v tomto
rozumné kompromisy?)
***
Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 3. 3.
(V‰eliãoho zbojníckeho máme viac, neÏ
poãestného.)
***
Spotrebitelia si neuvedomujú, Ïe ich osobné
údaje sa na sociálnej sieti pouÏívajú spôsobom,
ktor˘ oni sami povaÏujú za neprijateºn˘.
Jednotlivci sa stávajú stále otvorenej-
‰ími a poz˘vajú in˘ch ºudí na akcie, kam by
ich pred érou sociálnych sietí nepozvali. UÏ
74

S U P E R M O N I T O R
dnes zdieºajú na sociálnych sieÈach ohromné
mnoÏstvo informácií o svojej osobe.
Profesor Joseph Turow
z Annenbergovej univerzity. Pravda 5. 3.
(Ak sa sprvu zdalo, Ïe sociálne siete uzavrú
ºudí viac do seba a zabránia im, aby hovorili
ostatn˘m o sebe to, ão by predt˘m nikomu
nepovedali, dnes sa ukazuje, Ïe sú
otvorenej‰í a neboja sa alebo nehanbia sa
prezrádzaÈ o sebe i rôzne intímnosti.)
***
K˘m z dlhov sa môÏeme vyhrabaÈ omnoho
skôr ako Taliani ãi Íri, v oblasti zmien v
‰kolstve a budovaní poznatkovej ekonomiky
nás ãaká omnoho viac práce.
Ekonóm Vladimír BaláÏ
(Prognostick˘ ústav SAV). Sme 5. 3.
(Koneãne by si mal nielen prognostik, ale
aj nejak˘ ‰tátotvorn˘ politik v‰imnúÈ to, ão
váÏne brzdí trval˘ rozmach SR: slovenské
‰kolstvo veºmi zaostáva za potrebami na-
‰ej verejnosti – a to na kaÏdom stupni.
Uãitelia chcú ‰trajkovaÈ – moÏno oprávnene.
Ale v prvom rade by mali ‰trajkovaÈ
Ïiaci a rodiãia proti v˘konom niektor˘ch
uãiteºov.
***
Na nበanimovan˘ film „Alois Nebel“ sme
dostali od Ministerstva kultúry SR podporu 80-
tisíc eur, ão bol jedin˘ vklad zo Slovenska; od
âR pri‰iel grant 15 miliónov ãesk˘ch korún.
Jedin˘ Slovák, ktor˘ získal ocenenie
âesk˘ lev – animátor Noro DrÏiak.
HN 5. 3.
(Slovenskí úradníci nad podporou tvorivosti
nielen Ïe driemu, ale doslova hlboko
spia.)
***
KDH chce vo svojej mystickej príruãke o
ceste „posilÀovaÈ pramene kultúry a vzdelanosti
na základoch dediãstva sv. Cyrila a Metoda".
Programov˘ jazyk KDH je v‰ak príkladom
toho, ako sa steriln˘ politick˘ katolicizmus
mení na moralizujúce kli‰é.
Geológ Michal Havran.
Pravda 6. 3.
(Slovenskej politike ch˘ba to najkraj‰ie:
ºudskosÈ, emotívny ãloveãensk˘ jazyk.)
***
Dne‰né Ïeny nad 50 rokov veria, Ïe sú
príli‰ mladé na to, aby boli staré. My sa tieÏ
snaÏíme prístup k starnutiu zmeniÈ – od negatívneho
pocitu a strachu k pozitívnemu a
slávnostnému.
Marketingov˘ riaditeº Unilever Slovensko
Jifií Neãásek, HN 6. 3.
(Nejde v‰ak v prvom rade o kozmetické a
skrቺujúce zmeny. Ide o oÏivenie vnútornej
rovnováhy, priãom sa nesmieme tváriÈ
pov˘‰enecky, hoci ide len o pouÏívanie krémov.)
***
Sloboda médií, sloboda slova a nezávislého
orgánu na dohºad nad médiami je základom
európskej demokracie. Demokracia nie
je samozrejmá, musíme ju v Európe brániÈ.
Eurokomisárka pre digitálnu agendu
Neelie Kroesová. Sme 8. 3.
(ªudstvo má komunizmus a fa‰izmus vryté
hlboko pod koÏou. VzdaÈ sa despotického
vládnutia nie je ºahké.)
***
Z kandidaãnej listiny do volieb sme stiahli
exministra ‰kolstva Jána Mikolaja. Predsedníctvo
SNS sa tak rozhodlo preto, Ïe ºudia,
ktorí pracovali v ‰kolstve, sa na predvolebn˘ch
mítingoch sÈaÏovali na jeho pôsobenie
v rezorte a na jeho reformy.
Predseda SNS Ján Slota.
Pravda 8. 3.
(Mikolaj len preto, aby sa blysol „reformami“,
ignoroval skutoãné potreby ‰kolstva
a váÏne po‰kodil mlad˘ch ºudí. Nov˘ minister
by si mal dobre v‰imnúÈ jeho osud.)
***
Dne‰ní svetoví top v˘tvarníci, ako je Damien
Hirst ãi Richard Serra, sú multimilionári
s veºk˘m tímom ºudí, stoja za nimi obrovské
firmy a ich tvorba je veºmi kvalitná a originálna.
KeìÏe trh nemáme skoro Ïiadny, mali
by umeniu pomôcÈ silní sponzori a médiá.
Svetoznámy slovensk˘ maliar
Jaro ·ulek. HN 9. 3.
(Nejde ani tak o zarobené milióny za obrazy
a sochy, ako skôr o to, Ïe v˘tvarná tvorba
stále v˘raznej‰ie dáva novú podobu
fungovaniu vyspelej modernej spoloãnosti.)
***
UrobiÈ presné merania atómov antihmoty
je hlavn˘m cieºom projektu ALPHA. Vedci
dúfajú, Ïe práve to pomôÏe zistiÈ, preão vesmír
z podstatnej ãasti tvorí hmota a nie jej
identick˘ náprotivok antihmota. DokáÏeme
skúmaÈ vnútornú ‰truktúru antivodíka a sme
z toho nad‰ení. PretoÏe práve skúmanie antihmoty
môÏe prispieÈ k pochopeniu podstaty
celého vesmíru.
Predstaviteº projektu ALPHA
Jeffrey Hangst. Nature 9. 3.
(Ak sa ãlovek prepracuje aÏ k podstate
vesmíru, nebude uÏ ìaleko ani od Boha.)
***
Reãi budúcich lídrov tejto krajiny o boji s
korupciou sú rovnako vyprázdnené a neúprimné,
ako heslá na bilbordoch. Zásadné
rie‰enie si vyÏaduje, aby poslanci opravili
dne‰n˘ systém tak, aby vzniklo aspoÀ 8 volebn˘ch
obvodov. Vìaka tomu by volení poslanci
mali legitimitu z t˘chto obvodov a nielen
z politick˘ch centrál, ktoré dnes vyberú
anonymnú masu ºudí.
·éfredaktor Kritiky & Kontextu
Samuel Abrahám. Sme 9. 3.
(Ak strany obãanom vnútia na kandidátkach
svoje typy, ºudia môÏu vybraÈ len
t˘ch, ktor˘ch im lídri strán vnútili. Volia
síce demokraticky, ale zo zúÏenej a stranícky
limitovanej skupiny kandidátov, z ktor˘ch
voliãom nemusí vyhovovaÈ ani jeden.)
***
Veºa Ïien má komplexy z toho, keì vidí
modelky ãi hereãky perfektne obleãené, upravené
a nalíãené. Väã‰inou je to v‰ak len správne
osvetlenie a photoshop. Ani tá najdokonalej‰ia
modelka nie je taká dokonalá, ako vyzerá
na fotkách. Niekedy je deÀ, keì v‰etko
vyzerá dobre, a niekedy zas v‰etko vyzerá zle.
Keì je tak˘ zl˘ deÀ, treba iba mávnuÈ rukou.
Modelka Daniela Pe‰tová,
manÏelka Paºa Haberu.
Plus 7 dní 9. 3.
(A navy‰e: harmónia fyzickej krásy s du-
‰ou jedno i druhé znásobuje.)
***
To, Ïe Smer porazil svojich politick˘ch
súperov, neznamená, Ïe porazil ich voliãov.
S touto novinkou oproti spupn˘m rokom
vládnutia 2006 aÏ 2010 sa budú musieÈ nauãiÈ
ÏiÈ v‰etci ãlenovia Ficovej vlády. Ak sa to nenauãia,
nezadrÏateºne sa zaãne ich zostup do
pekiel.
Analytik Peter JavÛrek.
Pravda 12. 3.
(NajÈaωou úlohou pre funkcionárov dne‰-
ného Smeru je váÏiÈ si obãanov.)
***
Vladimír Meãiar padal z v˘‰ky 37 volebn˘ch
percent pod úroveÀ Nory Mojsejovej
dlh˘ch dvadsaÈ rokov. Aj Robert Fico bude z
v˘‰ky 1 134 280 hlasov padaÈ dlho a aj mäkko,
ak sa v druhom politickom tábore neobjaví
sila, ktorú v roku 2012 voliãi hºadali, ale
nena‰li.
Komentátor Marián Le‰ko.
Sme 12. 3.
(·tát naliehavo potrebuje, aby sa medzi
jeho obãanmi na‰la a uplatnila skutoãná individualita,
teda v˘razná osobnosÈ.)
***
V novom parlamente nebude opozícia. Politické
Ïivnosti Dzurindu, Bugára a Figeºa sú
na kolenách. A mimo hry. V novom parlamente
bude len bezmocn˘ opoziãn˘ komparz.
Hlavn˘m rizikom volebn˘ch v˘sledkov je
to, Ïe Fico ostal v najvy‰‰ej politike sám.
Opozícia bude maÈ prv˘krát od roku 1989 takmer
nulovú autoritu. A nulov˘ vplyv.
Komentátor Dag Dani‰.
HN 12. 3.
(Pohodlní Dzurinda, Bugár a Figeº si neuvedomili
dôsledky svojej ºahtikárskej politiky.
Vyspelí obãania si len ÈaÏko zvyknú
na návrat SR k vláde jednej strany.)
***
Debatu o nepríjemnej otázke – o téme smrti
– sme odstrãili a prestali sme ju vnímaÈ ako
prirodzenú súãasÈ Ïivota. KaÏd˘ v‰ak aj tak
raz bude konfrontovan˘ s t˘m, Ïe Ïivot je koneãn˘
a Ïe koneãn˘ je aj Ïivot na‰ich blízkych.
Ak niekomu zomrie blízky ãlovek, s
ktor˘m si nestihol vyãistiÈ vzÈahy, budú sa s
ním v˘ãitky ÈahaÈ do konca Ïivota.
âesk˘ reÏisér Bohdan Sláma
(„·tyri slnká“). Sme 13. 3.
75

S U P E R M O N I T O R
(âo v koneãnom dôsledku znamená pre
ãloveka smrÈ? Je to len prirodzená súãasÈ
Ïivota, alebo je to hraniãn˘ predel, za ktor˘m
je nieão, ão nevieme rozlú‰tiÈ?)
***
KeìÏe je pravica k. o., Smeru budú musieÈ
robiÈ opozíciu najmä médiá, mimovládne organizácie
a obãania. Nemajú síce imunitu
ani peniaze na asistentov, no ukázali, Ïe im
ide o to, aby sme Ïili v ‰táte, kde je korupcia
nie iba zloãinom, ale aj verejnou hanbou.
Pravicov˘ voliã je talentovan˘, tvoriv˘, a
volí vÏdy tak, aby myslel na v‰etky budúce
generácie.
Teológ Michal Havran.
Pravda 13. 3.
(Nepríjemné je, Ïe práve najsolídnej‰í obãania
si najÈaωie hºadajú politickú stranu,
ktorá by ich dôstojne reprezentovala.
SDKÚ a KDH to nerobia ani spolovice.)
***
ªudia si vo voºbách vyÏiadali vládu, ktorá
nebude zaÈaÏovaÈ ºudí svojimi vnútorn˘mi
problémami, ale bude konaÈ, vládu, ktorá upokojí
a stabilizuje situáciu v krajine, a najmä,
ktorá ozdravenie slovenskej ekonomiky a financií
nebude uÏ ìalej prená‰aÈ najmä na plecia
ºudí s nízkymi a stredn˘mi príjmami, ale,
naopak, bude ich v ÈaÏk˘ch ãasoch chrániÈ.
Nov˘ premiér SR Robert Fico.
HN 13. 3.
(Fico presne de‰ifroval predstavy ºudí. Ako
to, Ïe si ich takmer vôbec nev‰imli intelektuálni
lídri pravice a liberálov? Ako to, Ïe
do obãanov vniesli len hlúpy nepokoj?)
***
Nesmierne by som chcel ísÈ voliÈ, ale nemôÏem.
Pozriem sa na zoznamy kandidátov
a uÏ to málo, ão o nich viem, mi staãí. Nemô-
Ïem daÈ hlas nikomu, kto pácha finanãné a iné
zloãiny.
Spevák Richard Müller.
HN 13. 3.
(Spevák zov‰eobecnil pocity mnoh˘ch obãanov:
NemoÏno len tak spraviÈ zo zi‰tného
ãloveka politika, ktor˘ dostane právo
spolurozhodovaÈ o osude ‰tátu a tisícov
rodín.)
***
Súdruh Lenin mal aspoÀ v ãomsi pravdu:
novú spoloãnosÈ nemôÏeme budovaÈ s ideálnymi
ºuìmi, ktor˘ch si vymyslíme, ale len s
podfukármi a chmatákmi, ktor˘ch máme k
dispozícii.
Literát Kornel Földvári.
Sme 14. 3.
(Dajú sa v‰ak podfukári a chmatáci aspoÀ
trochu obmedziÈ?)
***
M⁄tvy parlament môÏe vyzeraÈ ako slu‰n˘
parlament, ale je to obmedzenie demokracie.
Politológ Michal Horsk˘.
Pravda 14. 3.
(A v praxi to znamená, Ïe práva obãanov
klesajú na nulu.)
***
Za roky pôsobenia v brandÏi som sa nauãila
váÏiÈ si telo. Chcem, aby fungovalo, aj keì
budem maÈ 70 alebo 80, aby som bola schopná
a zdravá. A uÏila si starobu.
âeská modelka Daniela Pe‰tová.
Pravda magazín 14. 3.
(Celá spoloãnosÈ naliehavo potrebuje, aby
v nej prevládal pocit mladistvosti.)
***
Na Slovensku sa v noci ãasto a rád pozerám
na hviezdnu oblohu a vravím si: Táto krajina,
kde teraz Ïijem, vyzerá celkom inak, ako
moja rodná, Ïeny sú iné, architektúra úplne
iná. Ale ão máme spoloãné, to sú hviezdy na
oblohe. Sú rovnaké na Slovensku aj v Japonsku.
Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki.
TV oko 15. 3.
(Úzkoprsí národovci sú príli‰ obmedzení
na to, aby pochopili, aké emócie môÏe vyvolaÈ
v ãloveku pohºad ão len na kúsok
vesmíru. Hviezdy pozdvihujú ºudstvo k
Nekoneãnu.)
***
Podmienky, v ktor˘ch vyrastajú deti, sú
alarmujúce. Vzhºadom na nedostatok prostriedkov
na kvalitnú verejnoprávnu televíziu
deti vo väã‰ine krajín sledujú kanály platené
z reklamy vrátane reklamy zadávanej potravinárskym
priemyslom a podporujúcej obezitu.
Profesor ekonómie na Harvardovej
univerzite Kenneth Rogoff. HN 16. 3.
(Skutoãne si len zriedkavo uvedomujeme,
Ïe televízia prispieva k tuãnote detí nielen
t˘m, Ïe hodiny vysedávajú pred obrazovkou,
ale aj t˘m, ãím ich ohlupuje.)
***
Bol to ‰ok. Na ten pohºad sa nedá zvyknúÈ
ani po niekoºk˘ch dÀoch. OheÀ na starodávnom
krásnom hrade s jedineãn˘mi historick˘mi
pamiatkami vyvolal ‰ok. Bude ÈaÏké odpustiÈ
nezodpovednosÈ rodiãom mal˘ch nespratníkov,
ktorí zaloÏili oheÀ.
Obãianka spod Krásnej Hôrky
AlÏbeta Szakó. HN 16. 3.
(V‰etk˘ch – aj Evu Bernáthovú, ktorá na
hrade pracovala 26 rokov – zalievali slzy:
„Hrad má v sebe nieão v˘nimoãné a na ºuìoch,
ktorí sem chodili, to bolo vidno. Ktovie,
ãi sa ho podarí opraviÈ.“ Zvlá‰È nepríjemné
je to na Slovensku, veì táto krajina,
okrem hradov, nemá veºa in˘ch zázraãn˘ch
veci, ktoré by oblaÏovali du‰u domácich
i hostí.)
***
Ukázalo sa, Ïe história je plná zloãinov a
konaní, ktoré z pozadia riadila vá‰eÀ – a racio
ju len odkleplo. A tu je i dôvod, preão muÏ
dokáÏe zahnúÈ svojej milovanej, príjemnej
manÏelke, zradiÈ rodinu a opustiÈ v‰etko, ão
roky budoval – kvôli jedinej Ïene s prsiami
ako bohyÀa. A kvôli nej si vraví, Ïe teplo rodinného
krbu nikdy nie je také horúce, ako
láska z inej postele.
Psychológ Loran Nordgren.
OÎene.sk 17. 3.
(Zdalo by sa, Ïe pre ãloveka má mimoriadnu
dôleÏitosÈ to, ão nemá Ïiaden in˘
Ïiv˘ tvor – teda jeho boÏsk˘ rozum. Ale
práve ten hravo premôÏe zvieracia náru-
ÏivosÈ.)
***
„Naposledy sa mi snívalo, Ïe sa mi v‰etko
mení na peniaze. A tie, predstavte si, v‰etky
idú na vedu a v˘skum!“ „To je stra‰n˘ sen!
Azda z nich v tom sne ne‰lo nieão do ‰kolstva
alebo na umenie?!“ „Nie, nie!“ upokojil
ma. „Zase aÏ také zlé sny nik u nás nemá!“
Filozof Oliver Bako‰.
Pravda 17. 3.
(UÏ roky takmer v‰etky rozumné a osoÏné
nápady prichádzajú k nám len ako sny.)
***
Nostalgia za ãasmi, keì sme spolu „robili
dejiny“, dostala veºa faciek. Ukázalo sa, Ïe
prozápadn˘ kurz skúsen˘ch reformátorov sa
spojil s banálnou chamtivosÈou a degeneráciou
protestantskej pravicovej etiky do rúk finanãn˘ch
skupín v˘chodného strihu.
âesk˘ sociológ Ivan Gabal.
Sme 17. 3.
(Z v˘rokov mnoh˘ch ãesk˘ch intelektuálov
cítiÈ Ïiãlivú závisÈ Slovákom, ale aj
úprimné poh⁄danie na‰ou nízkosÈou, ktorou
znehodnocujeme na‰e skvelé kroky
dopredu.)
***
Hoci potrebu zdvihnúÈ najniωie dôchodky
chápem, valorizáciu „kaÏdému rovnako" v‰ak
odmietam. Ak by takéto zvy‰ovanie penzií
malo byÈ na úkor seniorov s vy‰‰ími dôchodkami,
tak t˘ch by potom ‰tát vlastne okradol.
A tí by ho mohli za to aj zaÏalovaÈ. Rad‰ej odporúãam
zru‰iÈ vianoãn˘ príspevok a u‰etrené
peniaze proporãne rozdeliÈ do nízkych dôchodkov.
Analytik Pavol Kárász.
Pravda 21. 3.
(Aj dôchodcovia s vy‰‰ími dôchodkami sú
v pomere k rakúskym penzistom Ïobrákmi.
Ak ‰tátni ãinitelia nie sú schopní vymyslieÈ
pozitívny systém pri narábaní so
‰tátnymi peniazmi, nech idú rad‰ej zberaÈ
smeti, ale nech neukracujú ºudí s nízkymi
príjmami.)
***
Ak si chcú Spojené ‰táty udrÏaÈ svoju v˘nimoãnú
svetovú rolu aj v 21. storoãí, musia
vyrie‰iÈ váÏne domáce ÈaÏkosti. V opaãnom
prípade svet vstúpi do éry neistoty, pretoÏe vedúcu
úlohu USA by nebola Ïiadna iná krajina
schopná zodpovedne prevziaÈ.
Politológ Zbigniew Brzezinski.
Ihned.cz 21. 3.
(USA v priebehu desaÈroãí získali postavenie,
ktoré nepripú‰Èa nijaké pochybnosti o
76

S U P E R M O N I T O R
sile a príÈaÏlivosti tohto ‰tátu. Vidno, Ïe ho
formovali bezkonkurenãní ‰tátnici.)
***
Presun z politického suterénu, do ktorého
nás v 90. rokoch doviedol Meãiar, uÏ síce
máme za sebou, ale ìalej ako na prízemie sme
to zatiaº nedotiahli. Preto kaÏd˘ návrh, ktor˘
SR posúva smerom k zaveden˘m európskym
‰tandardom, treba len privítaÈ. A ak
chce nov˘ kabinet získaÈ pozitívne body,
musí ich hºadaÈ napríklad v politickej kultúre.
Komentátor Marián Repa.
Pravda 21. 3.
(A Robert Fico skutoãne v posledn˘ch
t˘ÏdÀoch zaskoãil tisíce svojich priaznivcov
a desaÈtisíce odporcov. Otvoril priestor
pre novú, v SR nevídanú politickú kultúru.)
***
VyuÏívam krízu vo svoj prospech. Mám siln˘
pocit, Ïe najlep‰í ãas, kedy s nieãím zaãaÈ,
je vo chvíli, keì je trh najslab‰í. Lebo keì sa
v‰etk˘m darí, je ÈaÏké nájsÈ spolupracovníkov
ãi investovaÈ – v‰etko je vtedy drahé. Preto
zaãínam rad‰ej teraz.
Úspe‰n˘ americk˘ investor
Paul Jozefak, rodák zo Slovenska.
HN 22. 3.
(Jozefak je jeden z najväã‰ích odborníkov
na rizikov˘ kapitál. Keì mal 5 rokov, jeho
otec u‰iel zo Slovenska do Ameriky, lebo –
ako vraví – „nechcel stráviÈ Ïivot pod komunistickou
nadvládou“. Dnes Ïije v SR
veºa Slovákov, ktorí ani netu‰ia, ak˘ Ïalostn˘
Ïivot ãakal t˘ch, ktorí neu‰li na Západ
a zostali „pod Husákom“.)
***
âasto si neuvedomujeme, Ïe sme jednou z
opern˘ch veºmocí. Slovensko dalo svetu Petra
Dvorského, Luciu Poppovú, Editu Grúberovú,
manÏelov Jenisovcov, Pavla Br‰líka.
Viete si predstaviÈ väã‰iu konkurenciu? MoÏno
to len nevieme dobre predaÈ. Ale to patrí
k na‰ej náture: bijeme sa do p⁄s, keì netreba,
a aj skromní sme, keì netreba. Pán Dvorsk˘
mal nedávno Ïivotné jubileum. âakala
som, Ïe sa bude usmievaÈ z obálok v‰etk˘ch
ãasopisov…
Mladá sopranistka Linda Ballová.
TV oko 22. 3.
(Je priam neuveriteºné, ako ka‰leme na
svoje osobnosti, ktoré dokáÏu nieão nev‰edné.)
***
Bolesti hlavy u detí b˘vajú ãasto v˘sledkom
emocionálnych problémov – najmä ako
dôsledok rôznych stresov. Najãastej‰ie ich
vyvolávajú problémy v ‰kole. Ale nadmerné
napätie zapríãiÀuje aj rozchod rodiãov. Proste,
ak má Ïivot in˘ priebeh, neÏ je zvykom,
zanecháva to viditeºné stopy na du‰i dieÈaÈa,
ktorá potrebuje stabilitu oveºa viac, neÏ si dospelí
pripú‰Èajú.
Lond˘nska lekárka
Anne MacGregorová. OÏene.sk 22. 3.
(Ak chcú rodiãia prekryÈ svoje zlé svedomie,
vyhlasujú, Ïe dieÈa je v poriadku a Ïe
odlúãenie otca od matky zná‰a pokojne a
Ïe si vcelku ºahko na my‰lienku rozvodu
zvyklo – a dokonca, ak otec alebo mama si
na‰li nov˘ch partnerov, Ïe sa im títo noví
otcovia alebo mamy uÏ celkom páãia. Nie
vÏdy je to v‰ak pravda. Naopak.)
***
Keì som nakrúcala film Horiaci ker, v ktorom
sa koneãne nejak˘ umelec – poºská re-
Ïisérka Agnieszka Holland – vrátil k úctyhodnej
postave z ãias zaãínajúcej sa normalizácie
u nás, k ‰tudentovi histórie Janovi Palachovi,
ktor˘ sa 16. januára 1969 na protest
proti sovietskej okupácii u nás verejne upálil
v Prahe na Václavskom námestí, s hrôzou
som si uvedomila, Ïe moja generácia vôbec
nevie, aké hrdinstvo musela a vedela prejaviÈ
predo‰lá generácia.
Hereãka Tatiana Pauhofová.
Pravda 23. 3.
(Koºkí mladí ºudia by sa dnes dokázali na
Slovensku ãi v âesku obetovaÈ – a len preto,
aby zburcovali spoluobãanov, ktorí pasívne
prijímajú kaÏdé svinstvo okolo seba.)
***
VÏdy ma aÏ zmrazí, keì vidím fotku dievãaÈa,
ktoré zahubil v˘buch na letisku Domodedovo.
To, Ïe mÀa granát v Moskve nezabil,
vyvoláva vo mne pocit viny. Ak nie ste veriaci,
musíte si vymyslieÈ pre seba nejak˘ oãistn˘
rituál. NedokáÏem veriÈ tomu, Ïe by Boh
toto chcel.
Hereãka Zuzana Fialová.
Sme 23. 3.
(Boh ãloveku neustále komplikuje vieru v
Neho. Niã sa nedeje ako z uãebnice, kde je
v‰etko jasne napísané. BoÏie cesty – ak nejaké
sú – sú neobyãajne kºukaté.)
***
Keì Google zistí, Ïe pouÏívateº je na hudobnom
koncerte, ponúkne mu moÏnosÈ zakúpenia
nahrávok z jeho repertoáru. V mraze
navrhne moÏnosÈ posedenia v re‰taurácii
s otvoren˘m ohniskom. V horúãavách zobrazí
reklamy na klimatizácie, pri silnom
ochladení kabáty.
Publicista Milan Gigel.
Server The Telegraph 23. 3.
(UÏ v blízkej budúcnosti zrejme hravo priteãie
k vlastníkovi mobilu prúd uÏitoãn˘ch
informácií. A ten sa v priebehu minúty dozvie
v‰etko, ão potrebuje. Aj viac.)
***
Îena, ktorá dostane dôveru, aby sa stala
profesionálnou vojaãkou, príde aÏ v nebezpeãn˘ch
situáciách ìaleko od domova na to,
ão je pre Àu naozaj dôleÏité. Je mi vÏdy ºúto,
i keì idem na cviãenie len na dva t˘Ïdne, a
po návrate vidím, Ïe moji synovia sú uÏ iní.
Aj teraj‰í odchod do Afganistanu sme preÏívali
dosÈ citlivo. Zrazu mi povedali: Mami,
choì! Je to tvoja práca, uznávame to, podporujeme
Èa. Matke dodá neuveriteºnú silu, keì
jej dieÈa povie nieão také.
·tábna nadrotmajsterka mechanizovaného
práporu ªubica Vojtová (39).
Sme 24. 3.
(Hoci vykonáva „muÏskú“ sluÏbu, muÏi
sa sotva dokáÏu vÏiÈ do jej du‰e.)
***
·vajãiarska banka Credit Suisse zníÏila
plat svojho v˘konného riaditeºa Bradyho Dougana
za rok 2011 o 55 %. Dôvodom sú slabé
v˘sledky banky za minul˘ rok, keì jej
ãist˘ zisk klesol oproti roku 2010 o 62 % a
prepadla sa aj hodnota akcií. Napriek tomu
Dougan nezarobil málo, jeho plat dosiahol
5,82 milióna ‰vajãiarskych frankov (4,83 milióna
eur).
Agentúra Bloomberg.
Server BBC 24. 3.
(Medzi nároky, ktoré sa v slu‰nom svete nesmú
spochybniÈ, patrí právo ‰ikovn˘ch
manaÏérov a in˘ch riadiacich pracovníkov
na ºubovoºne vysoké zárobky. A tak v
ãase, keì obrovské mnoÏstvo ºudí aj vo vyspel˘ch
krajinách zarába horko-ÈaÏko na
Ïivobytie pre svoje rodiny, pár jednotlivcov
berie kaÏd˘ mesiac milióny eur. Je to v‰ak
naozaj spravodlivé rie‰enie ºudskej existencie?
Nie je to pom˘len˘ a nehumánny princíp?)
***
Ak chcú byÈ pravicové strany alternatívou
k vláde jednej strany, musia sa pouãiÈ z v˘sledku
volieb a prejsÈ sebareflexiou. Predvolebn˘mi
spormi sa v‰ak podpísali pod víÈazstvo
Smeru.
Podpredsedníãka SDKÚ Lucia ÎitÀanská,
exministerka spravodlivosti.
Na telo 25. 3.
(ÎitÀanská, Figeº, Sulík a ìal‰í pravicoví
lídri si musia koneãne uvedomiÈ to, na ão
roky zabúdajú. V˘sledky volieb nie sú totiÏ
len zaslúÏen˘m trestom pre nich osobne
za ich neúspe‰nú, naniãhodnú kampaÀ,
ale aj neoprávnenou sankciou pre ich voliãov
za dobromyseºnosÈ, s ktorou Sulíka,
Figeºa a ìal‰ích volili.)
***
MikulበDzurinda bol roky vykresºovan˘
ako v˘born˘ stratég, ktor˘ dokázal zmierovaÈ
protichodné záujmy a konal pritom v prospech
krajiny. Osud Ivety Radiãovej, osud
SDKÚ, ale tieÏ osud potrebn˘ch zmien po
roku 2010 v‰ak ukázal, Ïe ‰éf SDKÚ nebol
Ïiadny skvel˘ stratég, ale len nereálne uvaÏujúci
intrigán.
Komentátor ·tefan Hríb.
T˘ÏdeÀ 26. 3.
(Takmer na kaÏdom kroku si overujeme,
Ïe niã nie je jednoznaãne pozitívne alebo
negatívne, a ani Ïe nikto nie je len ideálny
ãlovek alebo primitívny zloduch. To sa
t˘ka aj Dzurindu. A na Hríba sa vzÈahuje
otázka, ãi neposudzuje ºudí príli‰ jednostranne.)
***
„Silu prítomného okamihu“ som nepísal s
úmyslom nadchnúÈ davy, ale podeliÈ sa s ºuì-
77

S U P E R M O N I T O R
mi o svoje poznanie. NezáleÏí mi na tom, ãi
je to svetov˘ bestseller, ale ãi bude maÈ moc
radikálne zmeniÈ Ïivot ãitateºa k lep‰iemu, ak
prijme môj jednoduch˘ a cieºavedom˘ odkaz:
Najpriamej‰ia cesta ku ‰Èastiu a spokojnosti
je schopnosÈ naplno ÏiÈ v prítomnosti.
Spisovateº Eckhart Tolle.
Pravda 27. 3.
(Slovenskí spisovatelia ãasto priam demon-
‰trujú opaãn˘ zámer: nepísaÈ tak, aby povedali
ºuìom nieão múdre a ctiÏiadostivé,
ale skôr banálne.)
***
Nápad na zníÏenie poãtu poslancov NR na
rovn˘ch sto, o ktorom chce Smer rokovaÈ s
opoziãn˘mi stranami, si nepochybne získa
veºa priaznivcov. Pravda, ilúzia, Ïe by po novom
zasadla v NR nejaká fantastická stovka,
z ktorej by kaÏd˘ mal senzaãné schopnosti, neplatí.
Skôr sa môÏe staÈ, Ïe e‰te aj t˘ch niekoºko
v˘nimoãn˘ch poslancov nahradí priemer.
Publicista TomበGális.
Sme 27. 3.
(âakaÈ od slovenského parlamentu nejaké
viditeºné zlep‰enie kvality je smie‰ne. Kruto
by sa dalo povedaÈ: v NR SR môÏe byÈ
ktokoºvek, ak má potrebné politické krytie.)
***
Ak Brusel a ãlenské ‰táty EÚ vrátane SR
nechcú riskovaÈ radikalizáciu v stredoeurópskom
priestore a prípadné vystúpenie Maìarska
z únie, musia oveºa váÏnej‰ie a systematickej‰ie
sledovaÈ, ão sa v tejto krajine deje a
zároveÀ hºadaÈ nové formy dialógu s Budape‰Èou.
Zahraniãnopolitick˘ analytik
Pavol Deme‰. Pravda 27. 3.
(Nedá sa presne vysvetliÈ dlhodobé postavenie
Maìarska v Európe vôbec a strednej
zvlá‰È. Maìari nie sú na tom ekonomicky
dobre, a predsa sa stále drÏia nad vodou.)
***
ZniÏovanie úväzkov sestier na tretinu v
Ïiarskej nemocnici a dohoda siedmich nemocníc
z banskobystrickej Ïupy, Ïe neprijmú
prepustené sestry, je novodobé otrokárstvo, a
preto sa chceme obrátiÈ na súd. Zrejme to budeme
rie‰iÈ hromadnou Ïalobou, priãom budeme
ÏiadaÈ o zru‰enie tak˘chto pracovn˘ch
zmlúv.
Prezidentka komory sestier
Mária Lévyová. Sme 28. 3.
(Je to nepochopiteºná necitlivosÈ ãasti poslancov
NR, ak odhlasujú zákon, ktor˘
prikáÏe zv˘‰iÈ zdravotn˘m sestrám platy,
keì pritom niãím nezabezpeãia, aby zdravotné
poisÈovne nav˘‰ili mesaãné platby
pre príslu‰né zdravotné zariadenia. Nakoniec
na túto nehoráznosÈ doplatia, samozrejme,
tí najslab‰í, a to aj tak, Ïe nemocnice
neposlu‰né sestry trápne z práce vyhodia.
A Ïiaden kompetentn˘ politik sa ani
neozve.)
***
âo je pre Slovenku v˘hodnej‰ie: byÈ krásna
a hlúpa, alebo maÈ rad‰ej sexi mozog? ZáleÏí
na tom, ãi chcete, aby o vás písal bulvár,
alebo aby si vás ºudia váÏili pre to, ão robíte.
Neverím, Ïe by Slovenky uvaÏovali o v˘mene
IQ za krásu, väã‰inou rie‰ia úplne iné problémy
– rodinné, pracovné, ale, bohuÏiaº,
ãasto aj existenãné. Aj keì kaÏdá Ïena túÏi byÈ
pekná, krása je v˘sledkom harmónie vonkaj-
‰ích a vnútorn˘ch ã⁄t a táto harmónia sa nedá
dosiahnuÈ plastikou. Intelekt sa nedá naka‰írovaÈ
tak, ako tvár mejkapom ãi plastikami.
Virologiãka Silvia Pastoreková.
OÎene.sk 28. 3.
(Vyspelé ºudské komunity rozhodne neposudzujú
hodnotu a krásu ãloveka jednostranne
a jednosmerne. V ich úvahách a
túÏbach dominuje pestrosÈ a rôznorodosÈ.)
***
Z vlastnej skúsenosti by som âaploviãovi
poradil, aby si uÏ teraz zmapoval otvorené
problémy v ‰kolstve a stanovil ãasovo prioritné
otázky. Za kºúã k úspechu povaÏujem aj
správny v˘ber kvalitn˘ch odborníkov do svojho
tímu.
Minister ‰kolstva Radiãovej vlády
Eugen Jurzyca novému ministrovi.
Sme 28. 3.
(Ak máme veriÈ, Ïe Jurzycovo odporúãanie
je úprimné a kvalifikované, nevieme si
vysvetliÈ, ako ho mohol vysloviÈ politik,
ktor˘ na celej ãiare zlyhal svojimi vlastn˘mi
postupmi pri riadení citlivého odboru
‰kolstva. UÏ len otázka, ãi si sám vybral
kvalitn˘ch odborníkov, je právom zádrapãivá.)
***
Pre Opel som síce navrhol veºmi tvrd˘
plán, ale neodporuãil som, aby zavreli ão len
jeden závod. Pravdepodobne zv˘‰ime v˘robnú
kapacitu v regiónoch s niωími nákladmi
a zatvoríme závod v Bochume a v meste Ellesmere
Port vo Veºkej Británii.
·éf firmy Opel Karl-Friedrich Stracke.
Handelsblatt 29. 3.
(Moderní manaÏéri nelikvidujú bezhlavo
ani ohrozené podniky, hoci tie môÏu spôsobiÈ
firme aj straty. Vyh˘bajú sa v‰etkému,
ão spôsobuje sociálnu neistotu, lebo vedia,
Ïe nezamestnanosÈ a nedostatok peÀazí
v rodinách ochromuje Ïivot v celom ‰táte.)
***
âesi sú ãasto neznabohovia a veria na peniaze
tak, Ïe vlastne zabúdajú na Boha. A verte
mi, Ïe mnohí tak milujú peniaze, Ïe zabúdajú
aj na smrÈ. Preto sa za peniazmi tak naháÀajú.
Akoby im niekedy ch˘balo pokorné
vedomie smrti, pretoÏe práve vedomie smrti
vás ãasto v Ïivote mierni. Îe tie peniaze vlastne
aÏ toºko nepotrebujete, pretoÏe raz príde
aj tak koniec. A veºa vecí je predsa dobré si
e‰te uÏiÈ.
Moderátor Jan Kraus.
Pravda 29. 3.
(Pritom je unikátne, Ïe práve tento negatívny
a ãasto krut˘ jav ºudského Ïivota –
smrÈ – oslobodzuje ãloveka a dáva mu slobodu
a rozko‰ z ºudskej existencie.)
***
Odmietame petíciu ‰tudentov s tvrdeniami
o nespravodlivej maturite a s obvineniami rezortu,
Ïe ich skú‰ajú z uãiva, ktoré v ‰kole nepreberajú.
·tudenti to povaÏujú za ‰ikanu a
chcú od nás, aby sme to zmenili. A je uÏ
úplnou demagógiou, ak Ïiadajú, aby maturitné
otázky zostavovali len pedagógovia z praxe
a nie úradníci od stola. Nesúhlasíme s tak˘mito
obvineniami, lebo nezodpovedajú
pravde.
Kompetentní ãinitelia
Ministerstva ‰kolstva SR. Sme 29. 3.
(Ak majú niektorí ãinitelia M· tak˘to postoj,
vidno, Ïe ani len oko nehodili po tom,
ako na mnoh˘ch stredn˘ch ‰kolách pripravujú
‰tudentov na maturitu niektorí slovenãinári.)
***
Pri hºadaní zamestnania nepomôÏe vysoké
IQ, zamestnávatelia totiÏ potrebujú hlavne
ºudí, ktorí ich budú poslúchaÈ a nie nad nieãím
uvaÏovaÈ. Nie v‰etci vysoko inteligentní
majú v ‰kole dobré v˘sledky, najmä na základnej
a strednej. MôÏe za t˘m byÈ netvorivé
aÏ nudné vyuãovanie, zaloÏené na memorovaní
bez logiky. NajdôleÏitej‰í je prístup
uãiteºa k Ïiakovi.
Publicistka Katarína Sedláková.
OÎene.sk 29. 3.
(Najjednoduch‰ím príkladom, ako ‰kola
ãasto pôsobí odpudivo na Ïiakov, ako sme
pred chvíºou naznaãili, je vyuãovanie slovenãiny,
najmä literatúry. NutnosÈ uãiÈ sa
frázy zabíja v‰etko elegantné a v˘nimoãné,
ão najlep‰í spisovatelia ºuìom storoãia
ponúkajú, a preto Ïiaci zásluhou deformovania
v‰etkého pekného vyuãovanie literatúry
nenávidia.)
***
Zóna Ïivota, kde je teplota vhodná na existenciu
tekutej vody na povrchu planéty, sa u
ãerveného trpaslíka nachádza oveºa bliωie
hviezdy, ako v prípade Zeme a Slnka. âervené
trpaslíky sú v‰ak známe svojimi hviezdnymi
erupciami, ktoré môÏu planétu oÏarovaÈ
röntgenov˘m Ïiarením, ão môÏe zníÏiÈ
pravdepodobnosÈ existencie miestneho Ïivota.
âlen skúmateºského tímu
Stéphane Udry. Pravda 30. 3.
(Ak uvaÏujeme o existencii hviezdnych telies,
kde by mohol byÈ Ïivot podobn˘ ºudskému,
stále skúmame pár kon‰tant – ako
povedzme prítomnosÈ vody. Zriedka si
v‰ak uvedomujeme, Ïe vesmír je nekoneãne
komplikovan˘ a Ïe zabrániÈ tomu, aby
kdesi v hlbokom vesmíre mohli len tak ÏiÈ
bytosti podobné ºuìom, môÏe milión prekáÏok.)
***
Na veºkosÈ ºudskej populácie by sme mali
myslieÈ nielen ão sa t˘ka poãtu, ale aj hmoty.
Ak si váÏime blahobyt a tieÏ Ïivotné prostredie
na planéte, tak je na‰a hmotnosÈ vecou
v‰etk˘ch.
Profesor bioetiky
78

S U P E R M O N I T O R
na Princetonskej univerzite Peter Singer.
Sme 31. 3.
(Náklady na let lietadla, ktor˘m cestuje 70
cestujúcich, sú oveºa rôznorodej‰ie, neÏ si
ºudia uvedomujú. Ak sa vezú z Afriky väã-
‰inou chudí pasaÏieri, tak sú v˘davky leteckej
spoloãnosti podstatne niωie, neÏ
keì na linke v USA vezú v prvom rade svojich
dobre Ïiven˘ch obãanov, ktorí v˘raznej‰ie
zaÈaÏia lietadlo svojimi obéznymi
telami.)
***
Víno je jeden z najcivilizovanej‰ích produktov
ºudstva. Vypestujete hrozno a urobíte
víno, ktoré si pokojne niekto môÏe vychutnaÈ
aj o 25 rokov. Je v tom kus mágie.
·piãkov˘ novozélandsk˘ kameraman
Michael Seresin. Pravda 31.3.
(Pivo je niekedy dosÈ vulgárny, hoci úãinn˘
nápoj na uhasenie smädu, ale víno môÏe
byÈ dokonca symbolom u‰ºachtilosti – a
kto ho pije, môÏe maÈ priam boÏsk˘ pocit.)
***
Moje oãarenie z roztopa‰ného dievãaÈa sa
konãí rokom 1949. Nasleduje príbeh podobn˘
mnoh˘m ìal‰ím. Odviezli ma na ·pitálsku
ulicu k „dvom levom“... Obvinili ma, Ïe
som Rajkova ‰piónka... Pocit opustenosti v
samotke bol stra‰n˘. Na samotu treba dozrieÈ.
Pre 22-roãné Ïivé dievãa bola neznesiteºná.
Historiãka umenia
ªudmila Peterajová. Sme 31. 3.
(Keì Peterajová v 60. rokoch písala svoje
eseje o v˘tvarnom umení, málokto tu‰il,
preão je taká socialisticky angaÏovaná. Ale
falo‰nosti boº‰evická propagandistická ma-
‰inéria vnucovala ºuìom aj hnus: kaÏd˘ sa
musel poníÏiÈ aÏ na svoje dno, keì chcel,
aby mu socialistickí ideológovia dovolili
aspoÀ trochu vyslovovaÈ svoje názory.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus marec
2012.
(Sulík si teraz tak r˘chlo po moc do Ïiadnych
volieb nepôjde.)
***
Terézia Vansová je síce v‰eobecne známa
ako autorka dievãensk˘ch románov, ale jej
texty závaÏnej‰ie v povedomí nie sú. Hoci jej
meno v‰etci dôverne poznáme zo ‰kolsk˘ch
lavíc, ãíta sa najmä najkonvenãnej‰ia ãasÈ jej
tvorby.
Literátka-feministka Jana Cviková.
OÎene.sk 31. 3.
(Nik tak neznechucuje ‰tudentom slovenskú
literatúru, ako dogmatickí literárni teoretici
a uãitelia. Vansová patrí medzi povinné
autorky, ale Ïiaci ju nenávidia, lebo musia
ãítaÈ a „uãiÈ sa“ jej najnudnej‰ie prózy.)
***
Nakrúcanie filmu „V tme“ bolo nároãné,
bola ‰ialená zima, aÏ 20 % scén sme nakrúcali
v skutoãn˘ch kanáloch, mali sme málo
peÀazí a nemeckí koproducenti mali iné predstavy
o v‰etkom. Ale keì nakrúcam, neplaãem,
nepreÏívam to a nemyslím si, boÏemôj,
aké je to stra‰né. Myslím len na to, ãi je záber
v poriadku. Áno, na záver som bola psychicky
vyãerpaná, ale dostala som za to satisfakciu:
ºudia mali z filmu hlbok˘ záÏitok.
Poºská reÏisérka Agnieszka Holland.
Sme 2. 4.
(Väã‰ina slovensk˘ch reÏisérov narieka
nad podmienkami, v ktor˘ch musia tvoriÈ,
zato väã‰ina reÏisérskych osobností z in˘ch
krajín nakrúca pozoruhodné filmy.)
***
Zistili sme, Ïe uÏívatelia internetu, ktorí
museli preÏiÈ jeden deÀ bez poãítaãov a mobiln˘ch
telefónov, trpia podobn˘mi abstinenãn˘mi
príznakmi ako narkomani. Cítili
nervozitu a neustále siahali po mobiloch, aj
keì vedeli, Ïe ich pri sebe nemajú. Pre nás
bolo fascinujúce, akí sú ºudia závislí od technológií.
KeìÏe si v‰ak vyvinuli obranné mechanizmy,
‰li nav‰tíviÈ priateºov alebo sa poprechádzaÈ
namiesto sedenia pred poãítaãom.
Analytik z Marylandskej
univerzityRoman Gerodimios.
OÎene.sk 2. 4.
(Aj nepríjemné patálie môÏu maÈ niekedy
dobré následky.)
***
Budovanie socializmu vyvolalo dopyt po
takej miere centrálneho plánovania a sociálneho
inÏinierstva, ktorá napokon viedla k
ekonomickému zaostávaniu a k strate medzinárodnej
konkurencieschopnosti. LenÏe
zatiaº ão socializmus sme preÏili a ako tak rozchodili,
ìal‰í pokus o vybudovanie novej utópie,
tentoraz environmentálnej, uÏ rozchodiÈ
nemusíme.
Prezident ZdruÏenia podnikateºov
Slovenska Ján Oravec. HN 5. 4.
(Keì sú v ‰táte pri moci ºudia alebo celé zoskupenia,
ktoré pod krásnymi reãami skr˘vajú
osobnú ziskuchtivosÈ – ako to bolo za
komunizmu a ako sa o to pokú‰ajú aj dnes
pekne uãesaní populisti –, obãanom a krajine
hrozí absolútny úpadok.)
***
Vône naozaj intenzívne pôsobia na ºudsk˘
organizmus. OvplyvÀujú náladu, evokujú
emócie, pôsobia proti stresu a sú schopné
spú‰ÈaÈ aj urãité lieãebné procesy v tele.
OvplyvÀujú v˘razne to, ako sa celkovo cítime.
Modern˘ ãlovek hojne vyuÏíva tú funkciu
ãuchu, ktorú si zväã‰a ani neuvedomujeme
– máme na mysli aspekt estetick˘: jeho zásluhou
sme schopní získaÈ viacrozmerné pote‰enie.
PhDr. Daniela Mináãová.
OÎene.sk 5. 4.
(Aj moderní a vyspelí ºudia sa ãoraz viac
zriekajú mnoh˘ch priazniv˘ch podnetov,
ktoré im príroda a ich vlastné telo poskytuje
a ktoré im pomáhajú obnoviÈ radosÈ
zo Ïivota.)
***
Nav‰tívil som uÏ viaceré slovenské hrady.
NedokáÏem posúdiÈ ich historickú alebo architektonickú
hodnotu, ale Oravsk˘ a Trenãiansky
hrad ma fascinovali najviac. Hrad
musí byÈ spojen˘ s nejakou záhadou, musí
maÈ príbeh, ktor˘ naháÀa strach pri predstave,
Ïe by ste v Àom boli zatvorení v noci.
Japonsk˘ publicista Masahiko Shiraki.
TV oko 5. 4.
(Hrady skutoãne patria k najväã‰ím bohatstvám
Slovenska. Nezískali by sme prekvapujúco
veºa – aj finanãne, aj v cestovnom
ruchu –, keby sme im venovali väã‰iu
pozornosÈ a keby sme inteligentne spracovali
udalosti, ktoré sa s nimi spájajú?)
***
Zdravotné sestry majú od apríla zákonn˘
nárok na vy‰‰ie platy. Nemocnice v‰ak na to
nemajú peniaze. My budeme pri zvy‰ovaní
platov re‰pektovaÈ literu zákona, ale ak nepríde
k dohode so zdravotn˘mi poisÈovÀami,
nemocnica sa bude zadlÏovaÈ. Jedinou cestou
bude potom redukcia rozsahu poskytovanej
zdravotnej starostlivosti.
Riaditeº nitrianskej nemocnice
Kamil Koleják. Sme 7. 4.
(Zdravotníctvo sa v SR vracia o 100 alebo
200 rokov späÈ do ‰kandalóznych pomerov.
ZodpovednosÈ za deprimujúcu situáciu
nesú v prvom rade poslanci NR a potom
zdravotné poisÈovne, ktorí proti rozhodnutiu
parlamentu, nepodloÏenému dostatkom
verejn˘ch financií, neprotestovali dosÈ
dôrazne.)
***
Európa si zvykla na Rusko, aké je: korupãné,
autoritárske, nespoºahlivé a neustále sklamávajúce.
Jeho stelesnením je Vladimir Putin
a súãasÈou jeho znovuzvolenia za prezidenta
bolo aj to, Ïe oficiálne médiá opakovali Stalinovu
loÏ, v ktorej sa tvrdilo, Ïe dvadsaÈtisíc
poºsk˘ch dôstojníkov zabili Nemci a nie Rusi.
Britsk˘ novinár Edward Lucas.
Sme 7. 4.
(Vyzerá to tak, Ïe demokratická Európa
vytrvalo znevaÏuje Rusko e‰te od ãias, keì
tam dominoval boº‰evick˘ reÏim. Zdá sa
v‰ak, Ïe Rusi robia v‰etko pre to, aby sa ani
jeden vyspel˘ politik nemohol ão len pokúsiÈ
vnímaÈ túto veºkokrajinu ako sídlo pokroku.)
79

S U P E R M O N I T O R
***
Odvolávka na budúcnosÈ a perspektíva veãnosti
sa stali obºúbenou v˘hovorkou na to, aby
sme sa nemuseli zaoberaÈ na‰ou prítomnos-
Èou.
Teológ Michal Havran.
Pravda 11. 4.
(Moment, ktor˘ práve Ïijeme, je skutoãne
najo‰emetnej‰ím ãasov˘m úsekom ná‰ho
Ïivota. Ak je nám zvlá‰È ÈaÏko – aj z toho,
Ïe nevieme, ako máme ÏiÈ, aj z toho, Ïe nás
prenasledujú nemilé okamihy, ale aj z toho,
Ïe nevieme, ako sa vytrhnúÈ z hnusn˘ch zá-
Ïitkov –, preklíname sa a unikáme pred
dne‰kom do nejasného zajtraj‰ka.)
***
Na hre „Bod nula“ od Agathy Christie sa
mi páãi, Ïe nie je len detektívkou, ale aj hrou
o problematickom ºudskom spolunaÏívaní. Z
trojuholníka ºudsk˘ch vzÈahov, z napätia medzi
ºuìmi vzniká podhubie pre zloãin. Pre
mÀa bolo zaujímavé, ãi divák tu‰í, kto vraÏdil,
a ãi sa to tu‰enie prená‰a z jedného moÏného
vraha na druhého, pretoÏe v takej spoloãnosti,
o akej pí‰e Christie, potenciálnym
vrahom mohol byÈ vlastne kaÏd˘.
Jedineãná osobnosÈ slovenského divadla,
reÏisér Roman Polák. HN 11. 4.
(BohuÏiaº, Ïijeme v takom ºudskom kruhu,
kde môÏe byÈ kaÏd˘ zlosynom. MoÏno nie
vrahom, ale ãlovekom, ktor˘ vo vzÈahu k
in˘m ºuìom nijakú humánnosÈ nepotrebuje.
Nie je to nieão, ão sa dá naz˘vaÈ veºk˘m
umením, ale nie je to ani niã vyslovene
komerãné. KaÏd˘ herec si vytvára svoj
vlastn˘ imidÏ. A preto by mal kaÏd˘ so
svojou tvárou zaobchádzaÈ tak flexibilne,
ako len je schopn˘. Mám pocit, Ïe mnohí
na to nemyslia a potom je problematické
do ich tvárí vsunúÈ zloÏitej‰ie psychické
problémy)
***
Len zmena Ïivotosprávy a Ïivotného ‰t˘lu
priná‰a dlhodob˘ efekt a v˘hradne pozitívne
vedºaj‰ie úãinky. Je veºmi dôleÏité zostaviÈ
jedálny lístok vhodn˘ z kalorického aj
nutriãného pohºadu. Na zozname „neÏiaducich"
potravín sa urãite ocitnú vypráÏané jedlá
(rezeÀ, karfiol, syr, hranolãeky), konzervy,
biely cukor a údeniny (najmä salámy, párky
a klobásy).
Nutriãná poradkyÀa Monika Divi‰ová.
OÎene.sk 11. 4.
(Rady aj najlep‰ích expertov majú ãasto jedinú
chybu: nemáme k dispozícii dostatok
potrebn˘ch materiálov alebo financií, aby
sme ich mohli zrealizovaÈ.)
***
Istá zatrpknutosÈ je znakom staroby. Nehovorím,
Ïe sa to t˘ka v‰etk˘ch star˘ch ºudí.
Niektorí sú aktívni, nevzdávajú to, ale obávam
sa, Ïe zahorknut˘ch a znechuten˘ch je väã‰ina.
Humorista Milan Lasica.
Sme 11.4.
(ªuìom kaÏd˘ deÀ pribúdajú nepríjemné
skúsenosti. Nevedia sa z niãoho te‰iÈ, niã v
ich du‰i nepriná‰a bezstarostnosÈ a v‰etko
sa im zdá zbytoãné a hlúpe. ËaÏko nájsÈ ãokoºvek,
ão by ich povzbudilo a ão by nahradilo
zúfalstvo zmyslupln˘mi aktivitami.)
***
PieseÀ Klid, mír a pokora je o nieãom viac,
ako len o láske. Je jedna z najkraj‰ích, aké
spievam... Preto má pre mÀa v˘nimoãn˘ v˘znam.
âeská speváãka Tereza Kerndlová pricestovala
na nakrúcanie z Prahy. Na‰a spoloãná
skladba je veºmi emotívna. Jej text aj melódia
sú podºa mÀa dokonalé. Je to videoklip,
ktor˘ ma nadchol.
Spevák Richard Müller.
Pravda 11. 4.
(Na prv˘ pohºad spevák a jeho partnerka
naãisto podºahli o‰iaºu a úplne sa oddali nepatriãnej
samochvále. Ale niekedy môÏe
byÈ oprávnen˘ dôvod vyzdvihnúÈ tvoriv˘
v˘kon, z ktorého majú radosÈ i poslucháãi,
i autori a interpreti. I te‰iÈ sa treba vedieÈ.)
***
Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 11. 4.
(âo môÏe byÈ rozko‰nej‰ie, ako keì sa na
detské problémy pouÏije dospeláãtina.)
***
Medzi poslancami NR okrem viacer˘ch
primátorov nájdeme i podÏupana z Trnavy
Augustína Hambálka ãi priamo ‰éfa krajskej
samosprávy v Îiline Juraja Blanára. A Ján
Podmanick˘? Tento starosta v takmer trojtisícovej
Starej Bystrici je súãasne krajsk˘m
poslancom a predsedom dôleÏitého v˘boru
NR pre sociálne veci. Keby vo v‰etk˘ch funkciách
(zväã‰a majú aj stranícke v Smere) pracovali
na pln˘ plyn, tak ãlovek mávne rukou:
nech sa poriadne najedia, len nech nemºaskajú.
Pravda, to by musel maÈ deÀ aspoÀ 48 hodín.
Komentátor Martin Krno.
Pravda 12. 4.
(PretoÏe deÀ nemá viac ako 24 hodín, je
veºmi podozrivé, ão vlastne v‰etci tí poslanci
v NR robia, a najmä, preão za tretinov˘
ãi ‰tvrtinov˘ úväzok berú tak˘ mastn˘
plat.)
***
NajoblaÏujúcej‰ie je komunikovaÈ s pekn˘mi
vecami. Aj preto je stretnutie s tvorbou sochára,
maliara a spisovateºa Vladimíra Havrillu
príjemné a in‰piratívne. V Bratislave mal
v˘stavu naposledy v roku 2007 a volala sa
Medzi sci-fi, slasÈou a zenom. Rozko‰n˘ je
jeho príbeh Ïenského aktu, ktor˘ ujde z papiera
a bol pôvodne drobn˘m emailov˘m pozdravom,
ktor˘ posielal priateºom.
Kurátorka Katarína Müllerová.
Pravda 12. 4.
(Budhizmus hºadá blaÏenosÈ ãloveka po
jeho smrti. Umelci hºadajú nirvánu – teda
blaÏenosÈ vypl˘vajúcu z krásy – v kaÏdom
okamihu ºudského Ïivota.)
***
Ministerka zdravotníctva Zvolenská len
bezradne krãí plecami: iste, sestry by podºa
nového zákona mali dostávaÈ vy‰‰iu mzdu, ale
zamestnávatelia na Àu nemajú peniaze. Radiãovej
vláda im prosto priznala zákonn˘ nárok
na nieão, ão im Ficova vláda nedokáÏe daÈ.
Komentátor Arpád Soltész.
HN 12. 4.
(Exminister Uhliarik úplne deformoval pomery
v zdravotníctve a tento dôleÏit˘ rezort
takmer poloÏil na lopatky. Veì bez
zdravotn˘ch sestier nemôÏe fungovaÈ a ão
sa s t˘mi – aj zásluhou niektor˘ch riadite-
ºov nemocníc – deje, je neuveriteºné, Ïe sa
to odohráva vo vyspelom sociálnom ‰táte.
Kto dá túto oblasÈ do náleÏitého stavu, aby
aj pacienti boli v plnej miere zabezpeãení,
aj lekári, ale i rodiny samotn˘ch sestier?)
***
K˘m lekára ãi liek môÏe nespokojn˘ pacient
relatívne ºahko vymeniÈ, ísÈ do inej zdravotnej
poisÈovne sa dá len raz za rok. Ministerke
Zvolenskej sa preto ponúka jednoduch˘
nápad, ako takmer bez nákladov ukázaÈ, Ïe
stojí aj na strane pacientov. Staãí, ak presadí
zákon, aby poistenci, ktorí prejavia vôºu vymeniÈ
poisÈovÀu, tak mohli urobiÈ prakticky
okamÏite.
Komentátor Kon‰tantín âikovsk˘.
Sme 12. 4.
(Je obdivuhodné, ako slovenskí politici a
verejní ãinitelia nekoneãne dlho váhajú,
k˘m vykonajú nejak˘ ‰tátnick˘ ãin, ktor˘
obãanom veºmi r˘chlo pomôÏe.)
***
Rómovia prichádzajú do ·vajãiarska na
lúpeÏné v˘pravy. Prídu, kradnú a idú ìalej. Sú
tieÏ za narastajúcou pouliãnou prostitúciou vo
·vajãiarsku. Pravda, presné ãísla v súvislosti
s rómskou kriminalitou neexistujú, preto-
Ïe polícia rozli‰uje len ‰tátnu a nie etnickú príslu‰nosÈ.
·vajãiarsky magazín
Die Weltwoche. 12. 4.
(Pritom dlhé roky sa musela slovenská tlaã
úzkostlivo vyh˘baÈ ãomukoºvek, ão by
mohlo Rómov nejako uraziÈ. Ako je moÏné,
Ïe dnes sa zrazu tento trend prudko
mení?)
***
Odborníci, ktorí majú blízko k súãasnej
vládnej garnitúre, by sa mali pozrieÈ na tzv.
rómsky problém aj z bliωieho pohºadu. Hádam
by pochopili, Ïe za chudobu ºudí nemoÏno
trestaÈ. Beztak sú dosÈ potrestaní.
Romista Rastislav PivoÀ,
Pravda 12. 4.
80

S U P E R M O N I T O R
(Otázka, na ktorú asi sotvakto bude vedieÈ
odpovedaÈ: Viac sú potrestaní Rómovia,
ktorí Ïijú medzi Nerómami – alebo domáci
Slováci, ktorí Ïijú v susedstve Rómov?)
***
Kresba: Danglár. Pravda 12. 4.
(Na‰a najsilnej‰ia skupina nepracujúcich:
Nie sú na Úrade práce, ale v NR SR)
***
Niekedy sa zdá, akoby vrahovia nemali
vôbec Ïiadnu zámienku, ako napríklad v prípade
Erika a Dylana, ktorí na strednej ‰kole
v Columbine v roku 1999 zastrelili 12 spolu-
Ïiakov. V takom prípade zvaºujú vinu na sadistické
videohry a filmy, ktoré vrahovia sledovali.
Väã‰ina nad‰en˘ch konzumentov takej
zábavy v‰ak v skutoãnosti nezdvihne ruku
a nejde zabíjaÈ ºudí. Dôvody, preão vraÏdili,
leÏia v ich vnútri a nie je moÏné ich prisudzovaÈ
ich zábave.
Profesor demokracie na Bard College
v New Yorku Ian Buruma.
Sme 12. 4.
(Pokrok ºudstva veºmi obmedzuje to, Ïe civilizácia
nedokáÏe potlaãiÈ mnohé obludnosti,
ktoré zdanlivo bezdôvodne znehodnocujú
kultivované spoluÏitie ºudí.)
***
Európa moÏno nikdy nebude optimálnou
menovou oblasÈou. Ale bez ìal‰ej hlbokej
politickej a ekonomickej integrácie euro nemusí
vydrÏaÈ ani do konca súãasnej dekády.
Profesor ekonómie na Harvardovej
univerzite Kenneth Rogoff. HN 13. 4.
(K˘m väã‰ina slovensk˘ch médií venuje
pozornosÈ smie‰ne zanedbateºn˘m problémom,
ktoré sa len chvíºami tvária, Ïe sú
problémami celého kontinentu, v Európe
prebiehajú procesy, ktoré stále viac zaÈaÏujú
jej obãanov bez toho, aby tí o tom ão len
tu‰ili.)
***
Problematickú situáciu, ktorú spôsobilo
nedomyslené zvy‰ovanie platov zdravotn˘ch
sestier, by som rie‰il tak – keby bol stredovek
–, Ïe by som pána Uhliarika hodil zdravotn˘m
sestrám. Ony by uÏ vedeli, ão by si pán b˘val˘
minister zaslúÏil.)
Premiér Robert Fico.
Sme 13. 4.
(A vieme to aj my, ale nemôÏeme urobiÈ niã
z toho, ão by si b˘val˘ minister zaslúÏil.)
***
Seriály sú dobrá práca, ale vyÏadujú si od
tvorcov ist˘ stereotyp. Tí nemôÏu úplne ignorovaÈ
poÏiadavky televízie. Filmy sa predsa
len dajú tvoriÈ oveºa voºnej‰ie. VÏdy som
chcel robiÈ film, ale od roku 1993 filmov˘
priemysel u nás zakapal a aÏ teraz sa postupne
pokú‰a dostaÈ kamsi na vrchol. Vo veºkej
miere aj vìaka komerãn˘m televíziám. Dokonca
ich zásluhou znova zaãíname maÈ radi
slovensk˘ch hercov.
ReÏisér Peter Bebjak.
HN 13. 4.
(Kedysi v 60. rokoch 20. storoãia sme boli
na svojich hercov py‰ní – a vysoko si ich vá-
Ïili aj âesi. Teraz uÏ dlh˘ ãas záujem o
nich aj pri Dunaji, aj pri Vltave v˘razne
upadol. Inscenaãná úroveÀ ‰tátu veºmi závisí
od celého prostredia divadelno-televízno-filmového,
ale aj rozhlasového. Pred
pár desiatkami rokov to bolo prostredie obdivuhodné,
hoci sme si to ani neuvedomovali.
âo keby sme sa k nemu vrátili?)
***
Prísne úsporné opatrenia v Európe namiesto
podpory rastu sú zlou politikou, ktorú diktuje
Nemecko. Dusí totiÏ ekonomick˘ rast
najmä na oslabenom juhu kontinentu. Tomu
by skôr pomohli investície do reforiem a rastu..
The New York Times 13. 4.
(Americk˘ liberálny denník kladie na Merkelovej
hlavu v˘ãitky, ktoré znamenajú,
Ïe Nemecko nie je momentálne schopné
vnímaÈ potreby Európy komplexne a so
schopnosÈou perspektívne posúdiÈ dlhodob˘
úãinok opatrení, ktoré sa zdajú byÈ jedin˘m
moÏn˘m v˘chodiskom.)
***
Nejeden poslanec dokáÏe naraz vykonávaÈ
aÏ 4 funkcie: je starostom obce, zástupcom Ïupana,
poslancom samosprávneho kraja a poslancom
parlamentu. V slovenskom politickom
Ïivote je to dnes ãlovek, ktor˘ je buì
schopn˘ v‰etkého, alebo ãohokoºvek.
Filozof Oliver Bako‰.
Pravda 14. 4.
(NemoÏno prejsÈ nev‰ímavo okolo tohto
spoloãenského javu. Je totiÏ nezmyseln˘. A
my nevieme, ãi ho máme obdivovaÈ alebo
vymazaÈ z povrchu zemského.)
***
Keì sa niekto zaãne v⁄taÈ v tragédii Titanicu,
zakrátko zistí, Ïe proti py‰nej lodi bolo namierené
v‰etko, ão je medzi nebom a zemou.
Podºa najnov‰ích tvrdení sa totiÏ aj Slnko s
Mesiacom spolãili a boli to práve ony, ão
presne pred sto rokmi postavili Titanicu do
cesty mohutn˘ ºadovec. Zem sa spolu s Mesiacom
a Slnkom dostali v osudn˘ deÀ na
jednu os a boli k sebe veºmi blízko. Mesiac
bol k Zemi najbliωie za posledn˘ch 1 400 rokov
a Zem sa nachádzala v perihéliu – vo fáze,
keì je tieÏ k Slnku najbliωie.
Astronóm Donald Olson.
âasopis Sky and Telescope 14. 4.
(Silná gravitácia spôsobila v moriach nezvyãajne
vysok˘ príliv, vìaka ãomu sa ºadovce
z Grónska pohli tak ìaleko. Doplávali
aÏ za cíp Newfoundlandu, do vôd, ktoré
kriÏovali zaoceánske parníky. Normálny
príliv ºadov˘mi horami nepohne a tie sa
stihnú roztopiÈ e‰te pri Labradore. Táto
teória je moÏno trochu divoká, ale nemô-
Ïeme vylúãiÈ ani ju.)
***
SDKÚ nemá dostatoãn˘ vnútorn˘ tmel,
aby bola perspektívnou stranou. Spájala ich
8 rokov reálna vidina úãasti na moci, na vláde.
Dzurindovi sa stalo to, ão sa dalo predpokladaÈ.
Musel som sa v duchu sarkasticky
zasmiaÈ, Ïe to bolo na Gorile. To, ako sa dali
nachytaÈ politici SDKÚ, bolo také primitívne.
Do cudzieho bytu predsa nepôjdem a nebudem
hovoriÈ o veciach, ktoré povaÏujem za
tajné – a oni to urobili. Vnútornú slabosÈ
SDKÚ som videl od zaãiatku, pretoÏe to bol
podnik zaloÏen˘ na úspech. Ale v politike
úspech nikdy nie je trval˘.
Prv˘ predseda KDH Ján âarnogursk˘.
Sme 14. 4.
(âarnogursk˘ je jeden z nemnoh˘ch slovensk˘ch
politikov, ktor˘ netára len samé
frázy, ale s rozmyslom analyzuje aj najzlo-
Ïitej‰ie situácie spoloãenského Ïivota.)
***
BudúcnosÈ politiky sa rozhodne v Ázii. Záväzky
voãi Ázii nie sú v‰ak na úkor Európy.
Americká ministerka zahraniãia
Hillary Clinton. Foreign Policy 14. 4.
(Ako v‰ak poznamenáva komentátor denníka
Financial Times Gideon Rachman,
nemoÏno nevidieÈ, Ïe USA sú stále viac
úsluÏné ku krajinám najväã‰ieho dielu sveta.)
***
Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 14. 4.
(A nemal by Ústavn˘ súd SR potrestaÈ t˘ch
riaditeºov nemocníc, ktorí poru‰ujú ústavu,
keìÏe nevenujú povinnú zdravotnú starostlivosÈ
pacientom, keì ich nedávajú o‰etrovaÈ
patriãne vzdelan˘mi sestrami, ale –
podºa nov˘ch pracovn˘ch zmlúv – ak˘misi
úradníãkami?)
***
Podnikatelia majú radi stabilné podnikateºské
prostredie. Ak im niekto mení podmienky
za pochodu, snaÏia sa svoje investície a zisky
81

S U P E R M O N I T O R
ochrániÈ aj na súdoch. Ak vyhrajú, odskáãeme
si to v‰etci. Z na‰ich daní. A na hºadanie
takmer 100 miliónov eur pre elektrárne bude
potrebná uÏ poriadne veºká baterka.
Ivan Szabó.
HN 16. 4.
(Absolútne nie sme schopní vytvoriÈ pomery,
ktoré by nielen biznismenom, ale v‰etk˘m
obãanom zabezpeãili pokojnú atmosféru
a ústretovú situáciu pre v˘robu i beÏn˘
Ïivot.)
***
Vበ‰éf nemá oblasÈ, ktorej by skutoãne
dobre rozumel, a vy máte trpieÈ jeho amaterizmus,
plodiaci nezmyselné poÏiadavky na
zamestnanca? Skúste s t˘m zabojovaÈ a preskoãiÈ
ho. Potrebujete k tomu nepriestrelnú argumentáciu,
odvahu a odhodlanie dotiahnuÈ
svoj boj do konca. R˘chlokvasní manaÏéri
majú medzery práve v tomto – narobia rozruch
a chaos, a niã nevedia bez tímu odborníkov
na‰tartovaÈ, zrealizovaÈ a vypustiÈ do
sveta ako hodnotné dielo.
Publicistka Monika Schönová.
OÏene.sk 16. 4.
(Má vôbec zamestnanec moÏnosÈ sa nejako
vzoprieÈ tuposti, ktorá ho ubíja a ãasto
doslova poniÏuje? Pri reálnom pohºade na
situáciu nijaké v˘chodisko vlastne nemá,
len sa bezmocne podriadiÈ. Ale kto má v˘raznú
odolnosÈ, nájde si predsa len spôsob,
ako zostaÈ sám sebou a nedaÈ sa zhodiÈ na
kolená. VyÏaduje si to naozaj psychologické
majstrovstvo a aj keì nie kaÏd˘, nejeden
‰ikovn˘ ãlovek sa ho nauãí.)
***
Vysoké Tatry sú na‰ím pokladom. Sú v‰ak
v dosÈ úbohom stave i z hºadiska ochrany
prírody, i z hºadiska vyuÏitia ich potenciálu na
rozvoj cestovného ruchu. Napríklad rekreaãn˘ch
skialpinistov v Európe a na svete pribúda
veºmi r˘chlo a Vysoké Tatry sú na tento
‰port omnoho vhodnej‰ím pohorím ako Alpy.
Museli by sa v‰ak zru‰iÈ nezmyselné zákazy:
napr. od 15. 4. sú skialpinistické túry zakázané,
pritom podmienky sú vtedy zvyãajne najlep‰ie
Poslanec Ivan Miklo‰.
HN 16. 4.
(Miklo‰ uÏ nie je ministrom. Za jeho reformami
bude mnoh˘m oprávnene ºúto. Preão
sa ich v‰ak hlúpou politikou vzdal, keì
dlh˘ ãas patril k najlep‰ím európskym ãiniteºom?)
***
âím sme star‰í, t˘m sme morálnej‰í. Morálka
ºudí stúpa po tridsiatke, ºudia sú morálne
na vrchole v 60 rokoch. Najmä Ïeny konajú
na základe toho, ak˘ majú vplyv na druh˘ch.
Britsk˘ profesor filozofie
Roger Steare. Daily Mail 16. 4.
(Z toho vypl˘va, Ïe Ïenská ãasÈ populácie
sa viac riadi morálkou, neÏ muÏská.)
***
KaÏdá ìal‰ia vláda u nás, vedená t˘m ist˘m
premiérom, bola doteraz hor‰ia, ako predchádzajúca.
T˘ka sa to tak vlád Vladimíra Meãiara,
ako aj Mikulá‰a Dzurindu a naozaj nevedno,
preão by sa to nemalo t˘kaÈ aj druhej
vlády Roberta Fica.
Publicista Juraj Hrabko.
Sme 16. 4.
(MoÏno je to len povrchn˘ pohºad na slovenskú
politiku. MoÏno druhé vlády Meãiarove
a Dzurindove neboli hor‰ie, ako
predo‰lé, ale moÏno sme si len vsugerovali,
Ïe politici sú stále hor‰í, hoci skôr ãakáme,
Ïe sa automaticky zlep‰í aj to, ão je nepolep‰iteºné.)
***
Moje útoky z minulého júla, pri ktor˘ch
som zabil 77 ºudí, boli premyslené a spáchal
by som ich znova. Hovorím ako veliteº hnutia
odporu a protiislamskej skupiny „Templárski
rytieri".
Nórsky masov˘ vrah
Anders Behring Breivik na súdnom procese.
HN 17. 4.
(Ako sa asi cítili príbuzní a blízki t˘ch zavraÏden˘ch,
keì poãúvali tieto cynické slová?
Kde sa vôbec naberú medzi civilizovan˘mi
Európanmi bezcitní zabijaci?)
***
SledovaÈ súd s Breivikom je pre mÀa nároãné.
Atentátnik môÏe voºne na súde vyjadriÈ
svoje názory. Na‰a dcéra v‰ak takúto moÏnosÈ
nemá. Je totiÏ m⁄tva. Breivik ju zabil.
Vanessa Svebakková, matka 14-roãnej
Sharidyn, najmlad‰ej obete.
Pravda 17. 4.
(Tragédiu, ktorú spôsobil Breivik, nemoÏno
z du‰e vymazaÈ. Je tam naveky zapísaná.
Sú to vraÏdy bez idey, ºahkováÏne, ktoré
prezentujú len ºudskú úbohosÈ a prázdnotu.)
***
Som Kalamár a preto viem, ak˘ je atrament
vzácny, veì je to moja krv. Aforizmy sú ako
molekuly vzduchu, staãí ich len správne d˘chaÈ.
Sú to vlastne akési f⁄kance my‰lienok,
ktoré môÏu niekedy pokropiÈ viac ako rieky
písmen. A tak f⁄kam a dúfam, Ïe vás pokropím.
Aforista Ondrej Kalamár.
HN 18. 4.
(AspoÀ trochu ‰tylistickej rozko‰e preÏívajú
tí, ktorí denne nepreÏúvajú len hlu‰inu
pozliepanú z tisícov nudn˘ch stereotypn˘ch
slov, ale dokáÏu si nájsÈ aj vety, ktoré
rozptyºujú ºudskú du‰u pestrou zmesou
vtipn˘ch a originálnych textov.)
***
Prv, neÏ si strelím pi‰toºou do hlavy, lebo
nedokáÏem prehltnúÈ, Ïe moja rodinná firma
sa topí v dlhoch a poãas Vianoc som musel
hromadne prepú‰ÈaÈ, musím vám e‰te napísaÈ
pár slov o sebe a o svojej samovraÏde: Cítim
zodpovednosÈ za to, Ïe som nedokázal firmu,
ktorá úspe‰ne existovala dve generácie,
zdarne riadiÈ. Prepáãte, ale nemôÏem to
uniesÈ.
Podnikateº Giovanni Schiavon.
The New York Times 18. 4.
(Aj popredné kapitalistické noviny predkladajú
svojim milionárskym ãitateºom
tragické udalosti, ak˘mi sú „samovraÏdy
pre hospodársku krízu“, a to i na trhu,
kde roky nebolo problémom nájsÈ si prácu,
a dnes zahltili Ïivot i v tak˘ch krajinách,
ako je Taliansko.)
***
Prieãili sa mi vyh˘bavé slová i akákoºvek
neprávosÈ. Ak nám vedenie sºúbilo odmeny a
slovo nedodrÏalo, ozval som sa. Nie za seba
– za muÏstvo. Z du‰e som nemal rád, keì sa
chcel na nበúkor niekto obohacovaÈ. Ale stávalo
sa. Keby som si bol niekedy rad‰ej zahryzol
do jazyka, mohol som sa vyhnúÈ problémom,
ktoré som si otvorenosÈou spôsobil.
A urãite by som mal aj viac ‰tartov v reprezentácii
i medailí. Musel som byÈ aspoÀ o
20 % lep‰í ako hráãi, ktorí boli v strane a cestu
do reprezentácie mali ºah‰iu
Skvel˘ obranca hokejistov
bratislavského Slovana Milan KuÏela.
Pravda 18. 4.
(Dnes uÏ málokto uverí, Ïe pred 30 – 40
rokmi by sa niekto bol stal hokejov˘m reprezentantom
predov‰etk˘m alebo aÏ vtedy,
keì bol ãlenom komunistickej strany.)
***
Internet uÏ nie je t˘m slobodn˘m priestorom
bez hraníc, ktor˘m bol doteraz. Komunikácia
na Àom a prístupy k nemu zaãínajú byÈ
ãím ìalej, t˘m viac kontrolované. Základné
princípy otvorenosti a slobodného prístupu,
ktoré sprevádzali internet od jeho vzniku, sú
dnes ohrozené viac ako kedykoºvek v minulosti.
Spoluzakladateº vyhºadávacieho gigantu
Google Sergey Brin. HN 18. 4.
(A tak sa môÏeme len pridaÈ k Brinovmu
zhrnutiu situácie s desivou hrozbou, v ktorej
sa kombinujú snahy vlád ãím ìalej,
t˘m viac kontrolovaÈ prístup a komunikáciu
obãanov s pokusmi zábavného priemyslu
bojovaÈ proti pirátskemu ‰íreniu
materiálov a rozmachu uzavret˘ch enkláv
ako Facebook alebo Apple.)
***
Cítim priam rozko‰, keì si môÏem zahraÈ
potvoru. Práve to, ão my herci nechceme ÏiÈ
ako ºudia, radi stvárÀujeme na javisku. Ak má
postava rôzne Ïivotné peripetie a komplikované
vzÈahy, ak je rozporuplná, tak je ão hraÈ,
a to je to najlep‰ie, ão nám osud môÏe doÏiãiÈ.
Hereãka Zuzana Kronerová.
Pravda 18. 4.
(Herec si nemôÏe „ºahnúÈ“ na text, ale musí
s ním nieão jedineãné robiÈ, musí ho umelecky
formovaÈ, aby pôsobil jedineãne.)
***
Sme jedin˘ lieãebn˘ ústav u nás, ktor˘ lieãi
atopick˘ ekzém u mal˘ch detí. Sme stratoví
a najnov‰ie potrebujeme peniaze na zákonné
zvy‰ovanie platov sestier vy‰e 52 000 eur
82

S U P E R M O N I T O R
roãne. Od zdravotn˘ch poisÈovní máme na to
len 10 000 eur. Ch˘ba nám 6 000 eur. A matka,
ktorá dieÈa sprevádza, potrebuje najmenej
sto eur. Jej náklady by sa tak zv˘‰ili na 530
eur. Ako to vyzerá, nám opísala jedna matka:
Jej dieÈa má tento ekzém od druhého dÀa Ïivota.
Stále v noci plakalo. Musela mu drÏaÈ
ruky, aby mohlo zaspaÈ, inak by sa ‰kriabalo
aÏ do krvi.
Riaditeº polikliniky Du‰an Foltín.
Sme 18. 4.
(MoÏno s ãist˘m svedomím zostaÈ na poste
ministerky zdravotníctva, ak sa ukáÏe, Ïe
nie je moÏné získaÈ pár tisíc eur pre zdravotnícke
zariadenie, ktoré je pre stovku
nepríjemne chor˘ch detí jedinou záchranou?
Netreba protestovaÈ aspoÀ odchodom?)
***
Môj kamarát na Slovensku je proti trestu
smrti. Podºa neho ãlovek nemôÏe rozhodnúÈ
o smrti iného ãloveka. Mám pocit, Ïe sa u vás
berie ohºad na ºudské práva zloãincov, ale uÏ
menej na pocity smútiacich rodín, ktoré krut˘m
spôsobom stratili svojich blízkych.
Japonsk˘ novinár Masahiko Shiraki.
TV oko 19. 4.
(Naozaj: Kto si v dramatick˘ch situáciách
zaslúÏi viac ohºaduplnosti? Vrah – alebo
príbuzní jeho obetí?)
***
Väã‰inou sa o obmedzovanie va‰ej slobody
usiluje práve obmedzenec, tup˘ od prírody.
Nech je to aj vzdelan˘ ãlovek, ale ak má
tendencie ovládaÈ vás, strkaÈ nos. kam nemá,
v‰etka jeho "dokonalosÈ" je zatienená a takúto
brzdu treba obísÈ alebo ukázaÈ, kde sú jej
hranice a kde va‰e moÏnosti. Inak sa vám
môÏe staÈ, Ïe premrháte svoje ‰ance, svoj Ïivot.
Publicistka Monika Schönová.
OÎene.sk 19. 4.
(ByÈ slobodn˘ je asi to najÈaωie v ºudskom
Ïivote. T˘m viac, Ïe o slobodu vás chcú
pripraviÈ aj rôzni super‰éfovia, ale aj ºudia,
ktorí sú vám zdanlivo veºmi blízki.)
***
Dobrého lezca nerobí jeho v˘‰ka. Urãite je
podstatnej‰ie, ãi má ohybné telo, silné prsty
a ãi vie byÈ v dokonalom súlade s vlastn˘m
telom. Lezectvo je totiÏ akási hra s gravitáciou.
Legendárna americká lezkyÀa
Lynn Hill. TV oko 19. 4.
(Denne musíme skladaÈ úctu pred t˘m, ão
dokáÏe vykonaÈ ãlovek so svojím telom.)
***
Hovorí sa, Ïe dobrá filmová hudba je taká,
ktorej prítomnosÈ si poãas filmu vôbec neuvedomujeme.
Umocní dojem z filmu, pracuje s
na‰imi emóciami, stra‰í nás, rozosmieva a
potom odletí do vetra spolu so závereãn˘mi
titulkami.
Moderátor Roman Bombo‰.
HN 19. 4.
(A predsa i toto tvrdenie patrí medzi ‰ablónovité
v˘povede. Niekedy sa nadlho uchová
vo vedomí diváka práve sugestívna hudba
a aj roky sa oz˘va na rôznych miestach.)
***
Kresba: Danglár. Pravda 19. 4.
(Na Slovensku je to dnes tak: To, ãi si v˘znamn˘
politik, dokazuje najmä to, ak „tí
druhí“ nasadzujú na teba odpoãúvaciu
plo‰ticu.)
***
Euro nám ãiastoãne pomohlo dobehnúÈ zaostávanie
za âechmi, keìÏe sme sa ukázali
ako krajina, ktorá dokázala splniÈ nároãné
Maastrichtské kritériá a má silnú motiváciu
pokraãovaÈ v európskej integrácii. Ale, bohu-
Ïiaº, to nestaãí, aby sme sa zrazu stali jednotkou
regiónu.
Riaditeº odboru v˘skumu NBS
Martin ·uster. Plus 7 dní 20, 4.
(UÏ to je úctyhodné – oproti ná‰mu postaveniu
pred desiatkami rokov –, Ïe sme v situácii,
ktorá nás zaraìuje medzi kandidátov
na európsku jednotku.)
***
Práve pred 80 rokmi dokonãili v Bratislave
modern˘ obytn˘ dom Palác Avion. Stal sa
hneì orientaãn˘m bodom a symbolom mesta.
Ocitol sa na pohºadniciach rovnako ako
Manderlák. Obe tieto stavby dlho dávali mestu
‰mrnc. Dnes Manderlák doslova zhasol,
okná kaviarne na prvom poschodí potemneli
a Palác Avion sa zasa doãkal inej potupy -
rovnako nazvali obchodné centrum na okraji
mesta. Je to absurdné, ak uváÏime, Ïe pôvodn˘
Palác Avion je slovenskou kultúrnou
pamiatkou funkcionalistickej architektúry a
Stavbou 20. storoãia.
Július Matis, autor kniÏky Avionãan.
OÎene.sk 21. 4.
(„Avion bol pre Bratislavu mocn˘m závanom
novej doby,” kon‰tatuje Matis. Ale
nám je dnes úplne jedno, Ïe vtedy vznikli
v Bratislave prvé funkcionalistické stavby,
ktoré mali vyslovene priekopnícky charakter.
Z nich Manderlák – prv˘ „mrakodrap"
v âSR a Avion, bytov˘ a obchodn˘
blok – sa v˘razne zapísali do tváre modernej
Bratislavy. )
***
Pre nás je dnes banálna Marivauxova hra
lásky a náhody hrou o prezliekaní kabátov. O
tom, Ïe ambíciou dne‰n˘ch mlad˘ch ºudí,
ktorí chcú byÈ úspe‰ní, sú predov‰etk˘m peniaze,
moc, majetky. Nie veºmi sa zaujímajú
o city a du‰evné rozpoloÏenie svoje aj svojich
blízkych. Honba za majetkov˘m ãi finanãn˘m
úspechom je pre nich dôleÏitej‰ia ako v‰etko
ostatné.
Dramaturgiãka Sa‰a Sarva‰ová.
Pravda 21. 4.
(V slovenskom divadelníctve je dnes takmer
kaÏdá inscenácia zháÀaãkou za slávou
a peniazmi. A nie za dramatick˘mi konfliktami
a jedineãnou atmosférou.)
***
Väã‰ina svetov˘ch politikov stále povaÏuje
eurozónu za najväã‰ie riziko pre budúcnosÈ.
Analytik TRIM Broker Ronald IÏip.
HN 23. 4.
(Väã‰ina svetov˘ch politikov a svetobeÏníkov
vie o eurozóne takmer v‰etko. Najmenej
o nej vedia, ako sa zdá, tí, ktorí v nej
Ïijú – teda my.)
***
Toto sú veºmi intímne veci, ktoré nemal
nikto vidieÈ. Koloman Sokol, zakladateº slovenskej
modernej grafiky, schovával v zásuvke
akty, ktoré nikdy neplánoval vystavovaÈ.
Nedávno, ani nie 10 rokov po jeho smrti,
sa v‰ak objavili aj mnohé z nich.
Publicistka Zuzana Uliãianska.
Sme 23. 4.
(Nám Slovákom sa ãasto stáva, Ïe vnímame
aj dôleÏité a zaujímavé veci veºmi povrchne.
A musíme maÈ ‰Èastie, aby sme jedného
dÀa objavili ich pravú podstatu a
teda aj hodnotu. Svojho génia Sokola mnohí
Slováci desaÈroãia hodnotia ako ãiernobieleho,
a trochu i nudného v˘tvarníka.
AÏ zrazu sa dostaneme do jeho zásuviek a
zistíme, Ïe sa tam skr˘vajú divy, pred ktor˘mi
padneme na zadok nielen my, ale aj
cel˘ svet.)
***
Kvalita dobr˘ch univerzít ide dole, ich pracovníci
nemajú ãas robiÈ vedu. Mladí ºudia,
ktorí sa chcú vedou ÏiviÈ, odchádzajú ‰tudovaÈ
do zahraniãia a uÏ sa viac nevracajú. Nezabudnime,
Ïe títo ºudia predstavujú budúcnosÈ
ná‰ho národa. Zaãína preto ch˘baÈ vedeck˘
dorast.
Karol Miãieta, rektor UK,
Jozef Masarik, dekan,
Ivan Hubaã, akademik.
Pravda 23. 4.
(Koneãne by si mali vyspelí ºudia – politici,
umelci, vedci – s plnou zodpovednosÈou
v‰imnúÈ, ako kvalita slovenskej spoloãnosti
– a najmä jej vzdelancov – chradne, ako
sa múdri ºudia utápajú v duchovnej prázdnote
a ako sa nerysuje nijaká perspektíva.)
***
Po voºbách som prestal ãítaÈ noviny, hlavne
preto, Ïe uÏ nechcem niã vedieÈ o politike,
lebo som z nej unaven˘. Som zvedav˘, ão
urobí Fico s moÏnosÈami, ktoré sa ponúkli novej
vláde. Sú jedinou stranou a majú v rukách
obrovskú moc. Uvidíme, ako ju vyuÏijú alebo
zneuÏijú.
Scenárista Maro‰ Heãko.
HN 23. 4.
83

S U P E R M O N I T O R
(Politici v‰ak kaÏdú chvíºu nútia obãanov,
aby vedeli, Ïe ich politika drÏí v hrsti. VÏdy
vymyslia nejak˘ zákon alebo predpis, ktor˘m
donútia ºudí nejako reagovaÈ.)
***
Literát Pavel Hrúz si nikdy nevym˘‰ºal,
zdalo sa mu to úbohé oproti tomu, ão videl
a poãul. Je to, ako keì niekto vyzerá sochy
v dreve stromov a nachádza ich. Aj básnik
Oleg Pastier sa len p˘ta a zaznamenáva. A ãitateºa
preskakujú smrtky: ak˘ je ten Ïivot
krátky!
âesk˘ spisovateº Ludvík Vaculík.
Pravda 23. 4.
(Áno, práve básnici ukr˘vajú vo svojej
du‰i najsmutnej‰ie tajomstvá.)
***
Cervantesov Don Quijote je prv˘m modern˘m
románom v‰etk˘ch ãias. UÏ ‰tyristo
rokov sa nenáhlivo uberá na svojej vychudnutej
kobyle na‰imi dejinami. Bez neho si nevieme
predstaviÈ kultúru tohto ºudstva. Pre
jedn˘ch je vy‰inut˘m rojkom, pre in˘ch obe-
Èou doby.
Básnik Daniel Hevier.
HN 24. 4.
(Nespoãítateºné ºudské masy si uÏ storoãia
vychutnávajú alebo pretrpievajú svoj beÏn˘
Ïivot – a tak plynú dejiny. A je len pár
desiatok ãloveãensk˘ch bytostí, ktoré sa
uberajú na vychudnut˘ch kobylách kamsi
k neznámemu cieºu, aby doniesli do budúcnosti
správu o rojkoch, ktorí sa doká-
Ïu vy‰inúÈ z tohto únavného a nudného
prúdu.)
***
ªudová architektúra na Slovensku je pred
úplnou likvidáciou. Pamiatkari nie sú úspe‰-
ní a majitelia o pamiatkové objekty, ktoré sú
chránené, väã‰inou nemajú záujem. Súvisí
to aj s v˘vojom hodnôt u nás. ªudové staviteºstvo
sa na vidieku niãilo uÏ za socializmu,
po roku 1989 uÏ naãisto nastúpil konzum. Teraz
k chátraniu niekdaj‰ích roºníckych a remeselníckych
domov prispieva fakt, Ïe na vidieku
Ïijú sociálne slabé vrstvy. Pritom by práve
zachovaná ºudová architektúra mohla pomôcÈ
i v rozvoji cestovného ruchu.
Etnológ Juraj Podoba (SAV).
Pravda 25. 4.
(Mnohé smutné informácie nás pripravujú
o nádej, Ïe SR rozumne vyuÏije hodnoty,
ktoré tu zanechala bohatá minulosÈ.
Vieme, Ïe sme malá krajina, ale niã nerobíme
proti tomu, aby nás tento fakt nezniãil,
leÏ naopak, aby sme naplno vyuÏili situáciu
neveºkého ‰tátika, ako ·vajãiarsko.
Sme zav⁄taní do svojej malosti, ako by sme
boli na Àu py‰ní.)
***
Základom je samotné fotenie. Obãas fotím
pol dÀa a jednu fotku potom upravujem cel˘
veãer. Sú to hodiny sedenia. VyváÏiÈ farby je
r˘chlovka, ale aby bola fotka dobrá, to je na
dlh‰ie. Málokto má predstavu o tom, koºko
práce sa skr˘va za finálnou fotkou.
Fotograf Igor Frimmel.
OÎene.sk 25. 4.
(V nijakej umeleckej tvorbe nie je ºahké posúdiÈ,
ktorá ãasÈ tvorivého procesu si od autora
vyÏaduje najviac námahy, ale najmä
fantázie. A nie je ºahké povedaÈ, v ãom je
autor najviac kreatívnou bytosÈou.)
***
Predstavte si planétu, z ktorej zo dÀa na deÀ
zmiznú Ïivoãíchy aj ãlovek. PreÏijú rastliny?
Myslím, Ïe väã‰ina áno. Je zaujímavé, Ïe
naopak to nefunguje. Civilizácia aj Ïivoãíchy
bez rastlín vyhynú. Bez nás sa teda rastliny zaobídu,
k˘m my bez nich nie.
Biológ Franti‰ek Balu‰ka.
TV oko 26. 4.
(Rastliny sme podcenili. A tie sú pritom veºmi
aktívne a vnímavé, ba v mnohom schopnej‰ie
aj odolnej‰ie, ako ãlovek. Mnohí
vedci sú proti my‰lienke, Ïe rastlina môÏe
cítiÈ bolesÈ alebo maÈ vedomie. VerejnosÈ s
t˘m v‰ak nemá problém – v Nemecku asi
polovica ºudí verí, Ïe rastliny cítia bolesÈ a
vnímajú.)
***
Keì sa zrútil meãiarizmus, museli sme ‰etriÈ,
pretoÏe po Meãiarovi a spol. zostala prázdna
kasa. Keì skonãil v roku 2010 prv˘krát Robert
Fico, museli sme ‰etriÈ, pretoÏe sme boli
zadlÏení. A keì sa teraz Fico vracia druh˘krát,
údajne budeme musieÈ ‰etriÈ zase...
·éfredaktor Peter Vavro.
HN lifestyle magazín 26. 4.
(Neustála povinnosÈ ‰etriÈ je zaujímav˘ jav
slovenského verejného Ïivota. Ale to, Ïe
desaÈroãia musíme ÏiÈ v nieãom, ão sa nám
vÏdy zrúti, je úplne trápny úkaz nielen na-
‰ej politiky a ekonomiky, ale aj morálnej
bázy ná‰ho národného organizmu.)
***
Japonskí Ïiaci neoãakávajú v ‰kole obsluhu,
o veci okolo seba sa starajú sami. Skupina,
na ktorú pripadne upratovanie triedy, zodvihne
po vyuãovaní v‰etky stoliãky a poutiera
dláÏku v triede. Poum˘va tabuºu a vyprázdni
odpadkové ko‰e. Deti obedujú aj so
svojím uãiteºom v triede. Îiaci, ktorí majú v
príslu‰n˘ t˘ÏdeÀ túto sluÏbu, si v ãase obeda
obleãú biele zástery, nasadia ãapice, na tvár
rú‰ka a z pojazdného vozíka servírujú stravu
ostatn˘m spoluÏiakom.
Japonsk˘ publicista Ïijúci v SR
Masahiko Shiraki. TV oko 26. 4.
(Shiraki, ktor˘ sa oÏenil v SR a tu i Ïije, sa
snaÏí korektne a objektívne posúdiÈ situáciu
vo svojej ìalekej domovine a tu, v SR.
Ale nemôÏe skryÈ svoje sklamanie z toho,
ako málo sa slovenské deti starajú o svoju
‰kolu a o celé svoje okolie.)
***
âím menej sme schopní byÈ sami, t˘m je
pravdepodobnej‰ie, Ïe budeme osamelí. Ak
nebudeme uãiÈ na‰e deti, ako byÈ samy, budú
poznaÈ len to, ako byÈ osamel˘mi. Som za rozhovory.
Tie v‰ak potrebujú miesto. Doma by
sme si mali vytváraÈ posvätné miesta. Napríklad
kuchyÀa, jedáleÀ ãi auto sa môÏu staÈ
miestami, kde nebudeme pouÏívaÈ elektronické
prístroje. T˘m môÏeme na‰im deÈom
ukázaÈ hodnotu priamej konverzácie.
Americká psychologiãka Sherry Turkle.
The New York Times 27. 4.
(Samozrejme, experti vulgarizujú realitu.
A preto je také ÈaÏké vystihnúÈ 3-4 slovami
pravdu v jej komplexnosti. Ak totiÏ zavoláme
mobilom niekoho blízkeho, môÏe sa
staÈ oboje: keì ho zaãujeme, nadobudneme
pocit, Ïe je nám naporúdzi a Ïe mu
môÏeme povedaÈ nieão, ão by sme inému
nepovedali. Ale súãasne zaregistrujeme
akúsi moÏno doteraz nepoznanú prekáÏku,
ktorá nám bráni s telefonujúcim sa skontaktovaÈ.)
***
Stále mi volajú nejakí hviezdni muzikanti
alebo speváci, ãi by som s nimi nieão nenahral.
Ja v‰ak nemôÏem, mám váÏne prekáÏky:
uÏ nemám toºko ãasu, ako kedysi, mám
stále viac vlastn˘ch projektov – a najmä mám
rodinu.
Multiin‰trumentalista Marcus Miller.
Sme 27. 4.
(NahraÈ niekoºko albumov dÏezu a podobnej
muziky je poriadna záÈaÏ. Ale dnes uÏ
mnohí aj veºmi slávni hudobníci majú prekáÏku
e‰te váÏnej‰iu, ale príjemnú: uÏ nepodliehajú
o‰iaºu z desiatok svojich skladieb.
Ich voºn˘ ãas obsadzuje rodina.)
***
Je vám nonstop v pätách a zaobaºuje to do
veºkej lásky a pozornosti voãi vám. Dokázal
vás presvedãiÈ, Ïe je ten najlep‰í na svete a Ïe
‰peciálne pre vás nie je nik vhodnej‰í, neÏ on.
Robí to aj pre to, aby si vynútil va‰u oddanosÈ
a mal doÏivotnú istotu, Ïe ste navÏdy jeho a
budete poslúchaÈ. Nechce vás stratiÈ a byÈ odhalen˘.
Vyhliadne si vás ako obeÈ a prisaje sa
na vás.
Publicistka Monika Schönová.
OÏene.sk 27. 4.
(Îena musí rozváÏne posudzovaÈ svoj vzÈah
s partnerom a jeho v˘voj, aby nestratila
ºahkomyseºne peknú budúcnosÈ.)
***
Odchod Vladimíra Meãiara z ãela HZDS je
správne rozhodnutie, aj keì trochu neskoré.
Vzhºadom na úlohu, ktorú zohral na politickej
scéne, by som privítal dôstojnej‰í odchod.
B˘val˘ premiér Ján âarnogursk˘.
Sme 28. 4.
(V podstate jedin˘m fenoménom na úrovni,
ktor˘ sa dnes na verejnosti pohybuje, je
âarnogursk˘. Ostatní vyjadrujú pov˘‰enectvo
alebo ºahostajnosÈ, ktorá sa hodí
do krãmy, ale nie je dôstojná medzi ºuìmi
vo verejnom Ïivote.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
84