VÃ½roÄnÃ¡ sprÃ¡va o Äinnosti TUZVO za rok 2004.pdf [870 kb] - Ãvod ...

Technická univerzita vo Zvolene 

T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen 

Výročná správa 

o činnosti Technickej univerzity vo Zvolene 

za rok 2004 

marec 2005

Obsah 

1. Úvod .........................................................................................................................................5 

2. Organizačná štruktúra a orgány TUZVO ...............................................................................7 

2.1 Organizačné usporiadanie TUZVO....................................................................................7 

2.2 Orgány akademickej samosprávy TUZVO.........................................................................8 

2.2.1 Akademický senát TUZVO ...................................................................................8 

2.2.2 Vedecká rada TUZVO .........................................................................................10 

2.2.3 Správna rada TUZVO..........................................................................................12 

2.3 Vedenie univerzity...........................................................................................................12 

2.4 Kolégium rektora TU ......................................................................................................16 

2.5 Zmeny vnútorných predpisov TUZVO ............................................................................16 

3. Študenti a štúdium na TUZVO ..............................................................................................18 

3.1 Denné a externé štúdium .................................................................................................18 

3.2 Doktorandské štúdium.....................................................................................................21 

3.3 Ďalšie vzdelávanie ..........................................................................................................23 

3.4 Pedagogická zaťaženosť učiteľov ....................................................................................23 

3.5 Akreditácia nových študijných programov.......................................................................24 

3.6 Plnenie uznesení VVR TU vo Zvolene v oblasti pedagogickej činnosti............................25 

3.7 Plnenie Dlhodobého zámeru............................................................................................25 

4. Vedecká, výskumná a umelecká činnosť ...............................................................................26 

4.1 Vyhodnotenie plnenia opatrení z Vedeckej rady TU.........................................................26 

4.2 Nosné smery výskumu a vývoja.......................................................................................26 

4.3 Výsledky dosiahnuté pri riešení projektov vedy a techniky..............................................27 

4.3.1 Grantové projekty................................................................................................27 

4.3.2 Projekty aplikovaného výskumu ..........................................................................28 

4.3.3 Projekty medzinárodnej vedeckej a vedecko-technickej spolupráce......................28 

4.4 Zdroje financovania vedeckej, technickej a umeleckej činnosti........................................29 

4.5 Výskumná a publikačná činnosť ......................................................................................30 

4.6 Vedecký kvalifikačný rast................................................................................................31 

4.7 Organizačné, personálne a finančné zabezpečenie............................................................32 

4.8 Spolupráca v oblasti vedy a techniky...............................................................................32 

4.9 Modifikácia Dlhodobých zámerov TUZVO.....................................................................34 

5. Ľudské zdroje – pracovníci TUZVO .....................................................................................36 

5.1 Zamestnanosť a kvalifikačná štruktúra zamestnancov......................................................36 

5.2 Rozvoj zamestnancov a ďalšie vzdelávanie......................................................................36 

5.3 Hodnotenie zamestnancov...............................................................................................37 

6. Medzinárodná spolupráca a vonkajšie vzťahy TUZVO ...................................................... 38 

6.1 Medzinárodné dohody o spolupráci.................................................................................38 

6.2 Medzinárodné programy..................................................................................................40 

6.3 Mobility študentov a učiteľov..........................................................................................47 

6.4 Členstvá TUZVO – kolektívne ........................................................................................49 

6.5 Vyhodnotenie plnenia opatrení z Vedeckej rady TU.........................................................50 

6.6 Plnenie Dlhodobého zámeru TUZVO..............................................................................50

4 

7. Hospodárenie TUZVO ..........................................................................................................51 

8. Informačné a komunikačné technológie na TUZVO ............................................................54 

8.1 Informačné systémy na TUZVO......................................................................................54 

8.1.1 Akademický informačný systém..........................................................................54 

8.1.2 Personalistika a mzdy..........................................................................................54 

8.1.3 Ekonomický informačný systém..........................................................................54 

8.1.4 Knižničný informačný systém..............................................................................55 

8.1.5 Ostatné úlohy IS..................................................................................................55 

8.2 Slovenská akademická sieť SANET.................................................................................55 

8.3 Bezpečnosť informačného systému TUZVO....................................................................56 

8.4 Rozvoj informačných a komunikačných technológií na TUZVO......................................56 

8.5 Financovanie informačných a komunikačných technológií na TUZVO ............................57 

8.6 Plnenie Dlhodobého zámeru TUZVO..............................................................................57 

9. Činnosť fakúlt a celouniverzitných pracovísk ......................................................................59 

9.1 Lesnícka fakulta ..............................................................................................................59 

9.2 Drevárska fakulta ............................................................................................................61 

9.3 Fakulta ekológie a environmentalistiky............................................................................62 

9.4 Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky.................................................................63 

9.5 Arborétum Borová hora...................................................................................................65 

9.6 Centrum ďalšieho vzdelávania.........................................................................................67 

9.7 Centrum informačných technológií..................................................................................67 

9.8 Slovenská lesnícka a drevárska knižnica..........................................................................68 

9.9 Študentský domov a jedáleň ............................................................................................70 

9.10 Ústav cudzích jazykov.....................................................................................................71 

9.11 Ústav telesnej výchovy a športu.......................................................................................74 

9.12 Vysokoškolský lesnícky podnik.......................................................................................75 

9.13 Vývojové dielne a laboratóriá..........................................................................................77 

VÝROČNÁ SPRÁVA O ČINNOSTI TECHNICKEJ UNIVERZITY VO ZVOLENE ZA ROK 2004

5 

1. Úvod 

1. mája 2004 Slovensko vstúpilo do Európskej únie a získalo tak všetky výhody, ale aj riziká 

a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú. Každodennou realitou aj pre nás je tvrdá konkurencia v oblasti 

výskumu, v pedagogike i rozvoji a fungovaní univerzity. Zároveň môžeme výraznejšie využívať zdroje 

a mechanizmy spoločenstva. Čím rýchlejšie a kvalitnejšie ich pochopíme, zvládneme a zavedieme do 

života, tým budeme úspešnejší. 

Táto, zrejme najvýznamnejšia udalosť minulého roka akoby poznamenala celý jeho priebeh – 

ako v širších súvislostiach, tak aj dovnútra, na pôde našej univerzity. K tomu musíme pripočítať vrcholiacu 

reformu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Koncepčné zámery vlády a Ministerstva 

školstva vyjadrené v zmene obsahu príslušných právnych noriem sa premietli do zmien vnútorných 

predpisov našej univerzity – najmä do Štatútu, Študijného poriadku, Zásad výberového konania pre 

obsadzovanie funkcií, ale aj Pracovného poriadku, Platového poriadku a ďalších. Zmeny v uvedených 

však podmienili zmeny aj v ďalších predpisoch, a tak sme vlastne doteraz spracovali a spracovávame 

vnútorné predpisy fakúlt, Smernicu pre zabezpečenie doktorandského štúdia, Smernicu pre verejné 

obstarávanie, Registratúrny poriadok, organizačné poriadky pracovísk, atď. 

Reforma ovplyvnila aj viaceré ekonomické aspekty činnosti vysokých škôl – vytváranie fondu 

reprodukcie, odpisovanie majetku, činnosť štátnej pokladnice a pod. Koncentrovaným spôsobom sa tieto 

skutočnosti prejavili v znížení dotácie všetkých vysokých škôl na Slovensku, vrátane našej univerzity 

na minulý kalendárny rok. Požiadavka viaczdrojového financovania, mobilizácie vnútorných rezerv 

a šetrenia energii na nás dopadla s plnou tvrdosťou. Celý život univerzity tak bol poznamenaný plnením 

prijatých opatrení na odstránenie vnútorného dlhu univerzity. 

Pokiaľ ide o štruktúru univerzity, bola ukončená transformácia Lokálneho strediska dištančného 

vzdelávania na Centrum ďalšieho vzdelávania a Referát dištančného vzdelávania Drevárskej fakulty. 

Došlo tiež k zmene názvu Ústavu telesnej výchovy na Ústav telesnej výchovy a športu. 

V nadväznosti na zmenu rektora došlo k zmene vedúcich akademických funkcionárov, vedúcich 

viacerých celouniverzitných pracovísk, poradných orgánov univerzity a rektora a čiastočne aj spôsobu 

ich práce. Predpokladám, že tieto zmeny a úpravy nespôsobili nijaké škody a problémy, ale naopak 

boli a budú prínosom. Určité ťažkosti spôsobuje uplatnenie nových predpisov o verejnom obstarávaní, 

kontrole, prípadne fungovanie štátnej pokladnice v každodennej praxi. 

Z úloh, ktoré sa nám nepodarilo v minulom roku zvládnuť, spomeniem najmä problémy 

s financovaním a dostavbou viacúčelovej haly Lanice a nedokončený proces transformácie niektorých 

pracovísk na Centrum služieb. 

Základným koncepčným materiálom pre našu prácu bude aj naďalej Dlhodobý zámer Technickej 

univerzity vo Zvolene na roky 2003–2010. Dôslednejší však musíme byť pri jeho rozpracovávaní 

do konkrétnych opatrení a zámerov, príprave a realizácií jednotlivých čiastkových úloh. 

V oblasti pedagogickej práce je pre nás imperatívom úspešná akreditácia nových študijných 

programov a možnosť začať výučbu podľa nich v budúcom akademickom roku. Celkove môžeme konštatovať 

vysokú úspešnosť našich fakúlt a univerzity v tejto oblasti. Získanie akreditácie je však len 

prvým, aj keď najdôležitejším krokom v realizácii programov. Okrem prípravy dokumentácie, pomôcok, 

študijných materiálov, personálneho dobudovania, musíme venovať pozornosť aj odstráneniu 

trecích plôch medzi programami na jednotlivých fakultách a medzi pracoviskami. Je tiež potrebné 

zvážiť ďalšiu diverzifikáciu štúdia a podať aj niektoré nové návrhy. 

Medzi rozpracovanými, rozvojovo chápanými úlohami sa v pedagogickej oblasti zameriame na 

ďalšiu analýzu a návrhy vytvorenia virtuálneho prepojenia medzi TU Zvolen, SPU Nitra a Univerzitou 

veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Pokračujeme v činnosti prípravnej komisie pre posúdenie návrhu 

na vytvorenie pracoviska Univerzity OSN na Slovensku, v ktorom by Technická univerzita vo Zvolene 

spolu s Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene mala zohrávať kľúčovú úlohu. 


6 

V oblasti vedeckovýskumnej činnosti sa nám darí v realizácii zámerov zameraných na inovácie 

a komercionalizáciu výskumu. Úspešný bol projekt vytvorenia Inovačného centra v spolupráci s VÚC 

Banská Bystrica a WUSAM Zvolen, pokračujeme s projektom zameraným na rozvoj Slovenskej lesníckej 

a drevárskej knižnice. Na podpísanie je pripravená spoločenská zmluva na založenie spoločnosti 

na Inžiniering drevospracujúcich strojov s Kusingom, s. r. o. Huncovce. 

V oblasti zahraničných vzťahov dôjde v budúcom akademickom roku k ďalšiemu zintenzívneniu 

výmien študentov v rámci programu Socrates/Erazmus. Referát domácich a zahraničných vzťahov 

tiež vytvoril priestor pre zapojenie pracovníkov Technickej univerzity do riešenia troch projektov 6RP 

typu Specific Support Actions. Vrcholia prípravy na zabezpečenie poskytovania dvojitých diplomov 

s ENSAM Cluny. Zaujímavý je zámer Drevárskej fakulty zriadiť detašované pracovisko v Českej republike. 

Aj keď som sa už dotkol problémov vo financovaní činnosti univerzity, budúci rok musí byť 

rozvojový. Vo vedení univerzity sú spracovávané viaceré analýzy, ktoré budú podkladom pre vykonanie 

rozhodnutí týkajúcich sa štruktúry, využívania priestorov, spotreby energie atď. Pri príprave rozpočtu 

tiež dôsledne zvážime náklady všetkých celouniverzitných pracovísk, spolu s prípravou 

a využívaním zdrojov z ich podnikateľskej činnosti, aby sme čo najviac eliminovali problémy s deficitom 

rozpočtu, ktoré poznačia aj budúci rok. 

Možno trochu symbolicky sme vlani na prelome školských rokov privítali na pôde univerzity 

prezidenta Slovenskej republiky, pána Ivana Gašparoviča a ministra pôdohospodárstva pána Zsolta 

Simona. Chcem veriť, že to bol jeden zo základných krokov vedúcich k zintenzívneniu a skvalitneniu 

práce univerzity v oblasti public relation. Aj tu nás čakajú ďalšie vážne úlohy. Skvalitňovať je potrebné 

obsah, grafiku i aktuálnosť univerzitných novín. Úplná prestavba – od technického zázemia cez dizajn 

až po štruktúru a fungovanie aktualizácie čaká našu webovú stránku a do života zakrátko uvedieme 

Dizajn manuál univerzity. 

doc. Ing. Ján Tuček, CSc. 

r e k t o r 


7 

2. Organizačná štruktúra a orgány TUZVO 

2.1 Organizačné usporiadanie TUZVO 

Rektor 

dekan LF prorektor ................. vedúci kvestor kancelár 

pre PP 

ÚCJ 

dekan DF .............. vedúci právnik 

ÚTVaŠ 

dekan FEE vedúci kontrolór 

.............. 

CĎV 

dekan FEVT riaditeľ referent 

.............. 

VšLP 

obrany a CO 

prorektor vedúci vedúci odd. 

pre rozvoj ................. Vydava- riadenia ľud. 

teľstva 

zdrojov 

prorektor 

pre VVČ 

prorektor 

pre VV 

..................... ...................................................................... ...................................................................... 

.............. 

.............. 

.............. 

................. 

.............. 

riaditeľ 

VDL 

riaditeľ 

ŠDaJ 

riaditeľ 

CIT 

riaditeľ 

SLDK 

riaditeľ 

ABH 

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – 

Vysvetlivky: 

priame riadenie – rektor 

............. metodické (odborné) riadenie – prorektor pre pedagogickú prácu (ÚCJ, ÚTVaŠ, CĎV, VšLP) 

– prorektor pre rozvoj (CIT, Vydavateľstvo, VDL, ŠDaJ) 

– prorektor pre VVČ (ABH, SLDK) 

– – – – hospodársko správne riadenie – kvestor 


8 

2.2 Orgány akademickej samosprávy Technickej univerzity vo Zvolene 

2.2.1 Akademický senát Technickej univerzity vo Zvolene 

Do roku 2004 prechádzalo funkčné obdobie členov AS TU, ktorí boli zvolení na volebné 

obdobie február 2003 –január 2007. 

Zamestnanecká časť: 

1. prof. Ing. Igor Čunderlík, CSc. – DF predseda 

2. doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc. – LF podpredseda 

3. Ing. Katarína Kulfanová – Rektorát tajomníčka 

4. prof. Ing. Peter Garaj, CSc. – LF 

5. doc. Ing. Dušan Gömöry, CSc. – LF 

6. doc. Ing. Karol Gubka, CSc. – LF 

7. prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. – LF 

8. doc. Ing. Anton Geffert, CSc. – DF 

9. prof. RNDr. František Kačík, CSc. – DF 

10. doc. Ing. Anna Šatanová, CSc. – DF 

11. doc. Ing. Anna Zaušková, CSc. – DF 

12. prof. RNDr. Alexander Dudich, CSc. – FEE 

13. prof. RNDr. Oľga Kontrišová, CSc. – FEE 

14. Ing. Vladimír Kubovčík – FEE 

15. Ing. Vladimír Kunca, PhD. – FEE 

16. prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc. – FEE 

17. doc. Ing. Milan Banský, CSc. – FEVT 

18. doc. Ing. Ferdinand Bodnár, CSc. – FEVT 

19. Ing. Ľudovít Šípoš, CSc. – FEVT 

20. doc. Ing. Juraj Tuhársky, CSc. – FEVT 

21. prof. Ing. Ján Zelený, CSc. – FEVT 

22. Ing. Tibor Lebocký – VŠLP 

23. PaedDr. Peter Polakovič – ÚTV 

♦ 

♦ 

♦ 

V priebehu roka 2004 došlo k nasledovným zmenám v zamestnaneckej časti AS TU: 

doc. Ing. Anne Zauškovej, CSc. zaniklo členstvo dňom 18. marca 2004 z dôvodu menovania do 

funkcie prodekanky Drevárskej fakulty. V doplňujúcich voľbách dňa 10. mája 2004 bol za Drevársku 

fakultu zvolený za člena AS TU doc. Ing. Juraj Veselovský, CSc. 

prof. RNDr. Oľge Kontrišovej, CSc. zaniklo členstvo dňom 29. februára 2004 z dôvodu menovania 

do funkcie prodekanky Fakulty ekológie a environmentalistiky. V doplňujúcich voľbách dňa 

13. októbra 2004 bol za Fakultu ekológie a environmentalistiky zvolený za člena AS TU Ing. 

Slavomír Stašiov. 

Ing. Tiborovi Lebockému zaniklo členstvo dňom 29. februára 2004 z dôvodu skončenia pracovného 

pomeru s TU vo Zvolene. V doplňujúcich voľbách dňa 29. júna 2004 bol za celouniverzitné 

pracoviská zvolený za člena AS TU Ing. Ľubomír Ivan. 


9 

Študentská časť: 

1. Monika Hluchá – LF 

2. Vladimír Papaj – LF 

3. Štefan Šlenker – LF 

4. Nataša Hrebeňáková – DF 

5. Miroslav Kollár – DF 

6. Miroslava Petríková – DF 

7. Ivana Kozáková – FEE 

8. Judita Fabiánová – FEE 

9. Linda Sýkorová – FEE 

10. Ján Baniari – FEVT 

11. Peter Lilko – FEVT 

12. Tomáš Moravčík – FEVT 

V študentskej časti AS TU prebehli v dňoch 4. 10. –4. 11. 2004 doplňujúce voľby na miesta po 

študentoch, ktorí v akademickom roku 2003/2004 ukončili štúdium na TU vo Zvolene. 

Od 29. novembra 2004 bolo zloženie študentskej časti AS TU nasledovné: 

1. Katarína Belanová – LF 

2. Martin Chren – LF 

3. Ing. Vladimír Papaj – LF 

4. Nataša Hrebeňáková – DF 

5. Miroslav Kollár – DF 

6. Miroslava Petríková – DF 

7. Daniel Danko – FEE 

8. Ing. Marek Svitok – FEE 

9. Michal Trnovec – FEE 

10. Tomáš Čopjan – FEVT 

11. Peter Lilko – FEVT 

12. Júlia Václaviková – FEVT 


10 

2.2.2 Vedecká rada Technickej univerzity vo Zvolene 

Do 30. apríla 2004 pracovala vedecká rada v zložení: 

Interní členovia: 

Externí členovia: 

1. Barcík Štefan, doc. Ing. PhD. – DF 1. Haško Vladimír, Ing. CSc. 

2. Bitušík Peter, doc. RNDr. CSc. – FEE – generálny riaditeľ, SES Tlmače, a. s. 

3. Bublinec Eduard, prof. Ing. CSc. – LF 2. Marčok Milan, prof. RNDr. DrSc. 

4. Garaj Peter, prof. Ing. CSc. – LF – predseda Banskobystrického 

5. Kačík František, prof. RNDr. PhD. – DF samosprávneho kraja, Banská Bystrica 

6. Klement Ivan, doc. Ing. CSc. – DF 3. Maťaš Ján, Ing. – generálny riaditeľ, 

7. Kolenka Ivan, prof. Ing. DrSc. – LF Petrochema, a. s. Dubová 

8. Križová Eva, doc. Ing. PhD. – LF 4. Miklós Ladislav, prof. RNDr. DrSc. 

9. Kurjatko Stanislav, prof. Ing. DrSc. – DF – minister, Ministerstvo životného 

10. Ladomerský Juraj, prof. Mgr. CSc. – FEE prostredia, Bratislava. 

11. Lukáč Tibor, prof. Ing. PhD. – LF 5. Murgaš Milan, doc. Ing. CSc. – rektor, 

12. Mahút Juraj, prof. Ing. CSc. – DF Banská Bystrica 

13. Marko Ján, doc. Ing. CSc. – FEVT 6. Novák Ján, Ing. CSc. – Lesy SR š. p., 

14. Midriak Rudolf, prof. Ing. DrSc. – FEE Banská Bystrica 

15. Mikleš Milan, prof. Ing. DrSc. – FEVT 7. Okenka Imrich, prof. Dr. Ing. CSc. 

16. Paule Ladislav, prof. Ing. PhD. – LF – rektor Slovenská poľnohospodárska 

17. Saniga Milan, prof. Ing. DrSc. – LF univerzita, Nitra 

18. Scheer Ľubomír, doc. Ing. CSc. – LF 8. Palúš Jozef, Ing. – prezident hasičského 

19. Šimko Ján, doc. Ing. CSc. – FEVT a záchranného zboru Ministerstva vnútra 

20. Šupín Mikuláš, prof. Ing. CSc. – DF SR 

21. Šuriansky Jozef, prof. Ing. CSc. – FEVT 9. Podhorský Dušan, doc. RNDr. DrSc. 

22. Tuček Ján, doc. Ing. CSc. – LF – predseda, Úrad pre normalizáciu, 

23. Vološčuk Ivan, prof. Ing. DrSc. – FEE metrológiu a skúšobníctvo, Bratislava 

– do 11. júla 2003 10. Prnová Marta, Ing. – vedúca odboru 

24. Zelený Ján, prof. Ing. CSc. – FEVT rozvoja priemyslu a priemyselnej 

25. Zemiar Ján, doc. Ing. PhD. – DF spolupráce, Ministerstvo hospodárstva SR 

26. Žíhlavník Štefan, prof. Ing. CSc. – LF 11. Procházka Stanislav, prof. Ing. DrSc. 

– rektor, Mendelova zemědělská a lesnická 

univerzita, Brno 

12. Sinay Juraj, prof. Ing. DrSc. Dr. h. c. 

– rektor, TU Košice 

13. Sloboda Branislav, prof. Dr. Dr. h. c. 

– Institut für Forstliche Biometrie 

und Informatik, Göttingen 


V súvislosti so zmenami vo funkciách rektora a prorektorov a s cieľom zosúladiť funkčné obdobie 

členov vedeckej rady s funkčným obdobím rektora bola od 1. mája 2004 na štvorročné funkčné 

obdobie vymenovaná Vedecká rada TU vo Zvolene v zložení: 

Predseda: doc. Ing. Ján Tuček, CSc. 

Interní členovia: 

1. Dr. h. c. prof. RNDr. Marian Babiak, PhD. 

2. doc. Ing. Štefan Barcík, PhD. 

3. doc. RNDr. Peter Bitušík, CSc. 

4. doc. Ing. Josef Drábek, CSc. 

5. prof. Ing. Peter Garaj, CSc. 

6. prof. RNDr. František Kačík, PhD. 

7. doc. Ing. Ivan Klement, CSc. 

8. prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc. 

9. prof. RNDr. Oľga Kontrišová, CSc. 

10. prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc. 

11. prof. Ing. Tibor Lukáč, PhD. 

12. prof. Ing. Juraj Mahút, CSc. 

13. prof. Ing. Ivan Makovíny, CSc. 

14. doc. Ing. Ján Marko, CSc. 

15. prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc. 

16. prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. 

17. prof. Ing. Ladislav Paule, PhD. 

18. prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. 

19. prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc. 

20. doc. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc. 

21. prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc. 

23. doc. Ing. Jozef Viglaský, CSc. 

24. prof. Ing. Ján Zelený, CSc. 

25. doc. Ing. Ján Zemiar, PhD. 

26. prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. 

Externí členovia: 

1. RNDr. Martin Kassa – riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR 

2. prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc. – predseda Banskobystrického samosprávneho kraja 

3. prof. RNDr. Ladislav Miklós, DrSc. – minister životného prostredia SR 

4. doc. Ing. Milan Murgaš, CSc. – rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 

5. doc. Ing. Július Novotný, CSc. – námestník riaditeľa Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene 

6. prof. Dr. Ing. Imrich Okenka, PhD. – rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre 

7. plk. Ing. Jozef Palúš – prezident Hasičského a záchranného zboru Ministerstva vnútra SR 

8. Ing. Juraj Pilát – generálny riaditeľ Železničných opravovní a strojární Zvolen 

9. doc. RNDr.Dušan Podhorský,DrSc.– predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR 

10. Ing. Marta Prnová – koordinátorka štrukturálnych fondov a programov Ministerstva hospodárstva SR 

11. prof. Ing. Stanislav Procházka, DrSc. – rektor Mendelovej zemědělskej a lesnickej univerzity v Brně 

12. Dr. h. c. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc. – rektor Technickej univerzity v Košiciach 

13. Dr. h. c. prof. Dr. Branislav Sloboda – Institut für Forstliche Biometrie und Informatik, Göttingen 

11 


12 

2.2.3 Správna rada Technickej univerzity vo Zvolene 

V zložení Správnej rady (SpR) TU, ktorú v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. minister školstva 

SR vymenoval dňa 11. decembra 2002, došlo v priebehu roka 2004 k dvom zmenám: 

Dňom 5. apríla 2004 odvolal minister školstva SR Ing. Petra Gabču, CSc. z funkcie člena SpR 

TU na jeho vlastnú žiadosť (odchod do dôchodku). Súčasne dňom 5. apríla 2004 minister školstva SR 

vymenoval za členku SpR Ing. Evu Bizoňovú, generálnu riaditeľku sekcie financovania a rozpočtu 

Ministerstva školstva SR. 

V nadväznosti na novelu vysokoškolského zákona č. 528/2003 Z. z. študentská časť Akademického 

senátu TU vo voľbách navrhla svojho zástupcu do SpR a minister školstva dňom 27. apríla 2004 

vymenoval za člena SpR Miroslava Kollára, študenta 3. ročníka Drevárskej fakulty. 

Po týchto zmenách bolo zloženie SpR TU nasledovné: 

1. Ing. Eva Bizoňová – generálna riaditeľka sekcie financovania a rozpočtu Ministerstva školstva 

SR 

2. Ing. Rudolf Gizel – vedúci odboru regionálneho rozvoja, územného plánu a cestovného 

ruchu úradu Banskobystrického samosprávneho kraja 

3. Ing. Štefan Klacko, CSc. – kvestor TU vo Zvolene 

4. RNDr. Jozef Klinda – generálny riaditeľ sekcie environmentálnych koncepcií, práva a organizácie 

Ministerstva životného prostredia SR 

5. Ing. Peter Lispuch – generálny riaditeľ, Bučina a. s., Zvolen 

6. Ing. Vladimír Maňka – primátor mesta Zvolen 

7. Ing. Aleš Mazáč – generálny riaditeľ, Slovenský vodohospodársky podnik 

8. Ing. Blažej Možucha – konateľ INVESTEX spol. s r. o., Zvolen 

9. Ing. Dušan Mráz – generálny riaditeľ, Doprastav a. s., Bratislava 

10. prof. Dr. Ing. Imrich Okenka, CSc. – rektor SPU Nitra 

11. Ing. Marta Prnová – koordinátorka štrukturálnych fondov a programov 

Ministerstva hospodárstva SR 

12. Ing. Vladimír Soták – generálny riaditeľ, Železiarne a. s., Podbrezová 

13. Ing. Gérald Žarnovičan – Pôdohospodárska platobná agentúra, Ministerstvo pôdohospodárstva SR 

14. Miroslav Kollár – študent Drevárskej fakulty TU vo Zvolene 

2.3 Vedenie univerzity 

Dňom 17. februára 2004 skončilo trojročné funkčné obdobie prof. Ing. Mikuláša Šupína, CSc. 

vo funkcii rektora TU vo Zvolene. 

Voľby kandidáta na funkciu rektora prebehli na zasadnutí Akademického senátu TU dňa 3. decembra 

2003. 

Do funkcie rektora TU vo Zvolene prezident SR vymenoval doc. Ing. Jána Tučeka, CSc. 

s účinnosťou od 18. februára 2004 na štvorročné funkčné obdobie. 

Rektor TU po schválení v Akademickom senáte TU dňa 26. 2. 2004 vymenoval nových prorektorov 

s účinnosťou od 1. marca 2004: 

♦ 

♦ 

♦ 

doc. Ing. Josefa Drábeka, CSc. – do funkcie prorektora pre rozvoj univerzity 

Dr.h. c. prof. RNDr. Mariana Babiaka, PhD. – do funkcie prorektora pre vedeckovýskumnú činnosť 

doc. Ing. Jozefa Víglaského, CSc. – do funkcie prorektora pre domáce a zahraničné styky 


Funkciu prorektora pre pedagogickú činnosť vykonával prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc. s účinnosťou 

od 17. februára 2003. Prof. Ing. Ľ. Scheer bol menovaný štatutárnym zástupcom rektora TU vo 

Zvolene s účinnosťou od 17. februára 2004. 

V nadväznosti na uvedené zmeny v obsadení funkcií rektora a prorektorov TU pracovalo od 

1. marca 2004 vedenie TU v zložení: 

1. doc. Ing. Ján Tuček, CSc. 




5. doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. 

6. doc. Ing. Igor Čunderlík, CSc. 

7. Ing. Štefan Klacko, CSc. 

8. Ing. Viera Tallová 

13 


14 

Charakteristika členov Vedenia Technickej univerzity vo Zvolene 

doc. Ing. Ján TUČEK, CSc. 

rektor Technickej univerzity vo Zvolene od 18. februára 2004. 

Roku 1981 ukončil vysokoškolské štúdium na Lesníckej fakulte Vysokej 

školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene • roku 1989 ukončil externú vedeckú 

ašpirantúru na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene • roku 1999 bol 

habilitovaný za docenta Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. 

prof. Ing. Ľubomír SCHEER, CSc. 

prorektor pre pedagogickú prácu od 18. marca 2003. 

V roku 1980 ukončil vysokoškolské štúdium na Lesníckej fakulte Vysokej 

školy zemědělskej v Brně • roku 1986 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu 

na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene • roku 1994 obhájil habilitačnú prácu 

a bol menovaný docentom v odbore Hospodárska úprava lesov na Technickej 

univerzite vo Zvolene • roku 2003 bol inaugurovaný za profesora 

v odbore Hospodárska úprava lesov na Technickej univerzite vo Zvolene. 

Dr.h. c. prof. RNDr. Marian BABIAK, PhD. 

prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť od 1. marca 2004. 

V roku 1971 ukončil vysokoškolské štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte 

Karlovej univerzity v Prahe • roku 1976 obhájil kandidátsku dizertačnú 

prácu na Drevárskej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárske vo Zvolene 

• roku 1991 bol vymenovaný za docenta v odbore Štruktúra a vlastnosti 

dreva na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene • roku 2004 bol inaugurovaný 

za profesora v odbore Štruktúra a vlastnosti dreva na Technickej univerzite 

vo Zvolene • roku 2003 mu Západomaďarská univerzita v Šoproni udelila 

titul Doctor honoris causa. 

doc. Ing. Josef DRÁBEK, CSc. 

prorektor pre rozvoj univerzity od 1. marca 2004. 

V roku 1983 ukončil vysokoškolské štúdium na Drevárskej fakulte Vysokej 

školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene • roku 1990 ukončil vedeckú ašpirantúru 

na Ekonomickej fakulte LTA v Sankt Peterburgu • roku 1995 ukončil 

kurz vysokoškolskej pedagogiky na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici 

• roku 2000 bol vymenovaný za docenta v odbore Manažment a financovanie 

lesných podnikov na Lesníckej fakulte TU vo Zvolene. 


doc. Ing. Jozef VÍGLASKÝ, CSc. 

prorektor pre domáce a zahraničné styky od 1. marca 2004. 

V roku 1972 ukončil vysokoškolské štúdium na Fakulte strojného inžinierstva 

ČVUT v Prahe • roku 1984 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na 

Drevárskej fakulte VŠLD vo Zvolene v odbore Stavba výrobných strojov 

a zariadení • roku 1998 bol vymenovaný za docenta v odbore Technika 

a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby na Mechanizačnej 

fakulte SPU v Nitre. 

15 

doc. Ing. Igor ČUNDERLÍK, CSc. 

predseda Akademického senátu TU od 17. februára 2003. 

Roku 1973 ukončil vysokoškolské štúdium na Drevárskej fakulte VŠLD vo 

Zvolene • 1981–1982 Postgraduálne štúdium – Kurz vysokoškolskej pedagogiky 

• roku 1985 ukončil vedeckú ašpirantúru na Drevárskej fakulte VŠLD 

vo Zvolene • 1986–1988 Postgraduálne štúdium na Lesníckej fakulte VŠLD 

vo Zvolene v špecializácii „Príprava kádrov pre expertíznu činnosť v rozvojových 

krajinách v oblasti lesného hospodárstva a drevárstva“ • roku 1995 

bol habilitovaný za docenta na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo 

Zvolene • v novembri 2004 bol prezidentom republiky vymenovaný za profesora 

v odbore Štruktúra a vlastnosti dreva. 

Ing. Štefan KLACKO, CSc. 

kvestor TU od 15. apríla 2002. 

Roku 1982 ukončil vysokoškolské štúdium na Lesníckej fakulte Vysokej 

školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene • roku 1989 ukončil štúdium základov 

pedagogiky vysokej školy UPJŠ Prešov • roku 1997 ukončil vedeckú 

ašpirantúru na LF VŠLD Zvolen v odbore „Odvetvové a prierezové ekonomiky“. 


16 

2.4 Kolégium rektora TU 

Kolégium rektora TU pracovalo od 1. marca 2004 v zložení: 

1. doc. Ing. Ján Tuček, CSc. 


3. doc. Ing. Štefan Barcík, PhD. 

4. Ing. Mária Čížová 

5. doc. Ing. Igor Čunderlík, CSc. 


7. PhDr. Danica Dvořáková 

8. Ing. Štefan Klacko, CSc. 

9. doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc. 

10. Ing. Tibor Lebocký 

11. doc. Ing. Ivan Lukáčik, CSc. 

12. JUDr. Želmíra Machalová 

13. Ing. Evka Mihálová 

14. prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. 

15. Mgr. Oľga Mikulová 

16. Ing. Peter Pavelka 

17. PaedDr. Ján Prachár – do 30. apríla 2004 


19. Ing. Martin Šiagi 

20. Ing. Viera Tallová 

21. doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. 

22. prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. 

V priebehu roka 2004 – po zmenách v obsadení funkcií vedúcich celouniverzitných pracovísk 

a po zaregistrovaní nového Štatútu TUZVO – bolo kolégium rektora doplnené o nových členov: 

PaedDr. Peter Polakovič – od 1. mája 2004 

Ing. Alena Poláčiková – od 1. mája 2004 

Ing. Miroslav Gecovič, CSc. – od 1. júla 2004 

Ing. Igor Olajec – od 3. augusta 2004 

PhDr. Eva Fekiačová – od 1. novembra 2004 

Mgr. Pavol Vlček – od 15. novembra 2004 

2.5 Zmeny vnútorných predpisov Technickej univerzity vo Zvolene 

Dňom 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 528/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa 

zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nadväznosti na zmeny, ktoré z neho vyplynuli 

boli v priebehu roka 2004 vypracované nové vnútorné predpisy TU vo Zvolene. 


17 

Vnútorné predpisy: 

♦ 

♦ 

♦ 

♦ 

Štatút TU vo Zvolene 

Študijný poriadok TU vo Zvolene 

Zásady výberového konania na obsadenie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných 

pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov na TU vo Zvolene 

boli schválené v Akademickom senáte TU vo Zvolene dňa 10. júna 2004 a zaregistrované Ministerstvom 

školstva SR dňa 16. septembra 2004 pod č. CD-2004-10012/29786-3:16. 

Novelizovaný Štatút Správnej rady TU vo Zvolene, ktorý bol schválený v Akademickom senáte 

TU dňa 20. apríla 2004, schválil minister školstva SR dňa 16. septembra 2004 pod č. CD-2004- 

-10012/29788-4:16. 

Ďalšie novelizované vnútorné predpisy: 

♦ 

♦ 

♦ 

♦ 

Pracovný poriadok TU vo Zvolene a Platový poriadok TU vo Zvolene boli schválené v AS TU 

dňa 10. júna 2004 a v Rade Univerzitnej odborovej organizácie dňa 29. júna 2004 

Štatút Akademického senátu TU vo Zvolene, Rokovací poriadok AS TU, Zásady volieb do AS 

TU boli schválené v AS TU dňa 10. júna 2004 

Štipendijný poriadok TU vo Zvolene – schválený v AS TU dňa 10. júna 2004 a nadobudol účinnosť 

od akademického roka 2004/2005 

Disciplinárny poriadok TU vo Zvolene pre študentov a Rokovací poriadok disciplinárnej komisie 

TU vo Zvolene pre študentov – schválené v AS TU dňa 16. decembra 2004 

Rokovací poriadok vedeckej rady TU vo Zvolene, schválený vedeckou radou dňa 10. decembra 

2002, sa v roku 2004 nemenil. 


18 

3. Študenti a štúdium na TU vo Zvolene 

3.1 Denné a externé štúdium 

V akademickom roku 2003/2004 študovalo na TU vo Zvolene celkovo 3 885 študentov. Prehľad 

podľa jednotlivých fakúlt a odborov štúdia je uvedený v tab. 3.1. Z celkového počtu bolo v dennom 

štúdiu zapísaných 3 036 študentov vrátane 17 zahraničných študentov. V externej forme štúdia študovalo 

celkovo 849 študentov, z toho 374 dištančnou metódou v odbore podnikový manažment na DF TU. 

Tab. 3.1 Počty študentov zapísaných v akademickom roku 2003/2004 

Fakulta 

Odbor štúdia 

Denné štúdium Externé štúdium Spolu 

Lesnícka fakulta 

lesníctvo 530 161 691 

manažment 

a financovanie lesných podnikov 

99 X 99 

ekológia lesa 75 X 75 

aplikovaná zoológia 

a poľovníctvo 

92 X 92 

Spolu 796 161 957 

Drevárska fakulta 

drevárske inžinierstvo 351 94 445 

procesy sprac. dreva 34 X 34 

podnikový manažment 421 374 795 

priem. dizajn nábytku 93 X 93 

požiarna ochrana 172 189 361 

dizajn interiéru 

a poradenstvo 

71 X 71 

Spolu 1 142 657 1 799 

Fakulta ekológie 

a environmentalistiky 

aplikovaná ekológia 380 X 380 

environmentalistika 162 X 162 

Spolu 542 X 542 

Fakulta environment. 

a výrobnej techniky 

inžinierstvo strojov 

a zariadení 

98 X 98 

výrobná technika 259 21 280 

integrovaný manažment 138 10 148 

inžinierstvo riadenia priemyslu 61 X 61 

Spolu 556 31 587 

TU spolu 3 036 849 3 885 


Prehľad vývoja počtu študentov na TU vo Zvolene v dennej a externej forme štúdia v období 

1995/96 –2003/2004 dokumentuje graf 3.1. 

19 

Graf 3.1 Vývoj počtu študentov na TU vo Zvolene 

Počet študentov 

4000 

3500 

3000 

2500 

2000 

1500 

1000 

2031 

2365 

2564 

2825 

3106 3338 3705 3888 3885 

500 

0 

95/96 96/97 97/98 98/99 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 

Akademický rok 

Počet študentov od akademického roka 1995/96 narastal pomerne rýchlo hlavne v dôsledku 

veľkej diverzifikácie štúdia v tomto období, ako aj zvyšovania počtu prijímaných študentov. V ostatných 

troch rokoch je počet študentov ustálený a s ohľadom na súčasný demografický vývoj v SR je možné 

v blízkej budúcnosti očakávať jeho stagnáciu, resp. mierny pokles. V sledovanom období došlo k nárastu 

počtu študentov indexom 1,91. 

Študijné výsledky študentov TU vo Zvolene z hľadiska priemerných známok a indexu opakovania 

je už dlhodobo možné hodnotiť ako priemerné, čo súvisí hlavne s kvalitou uchádzačov o štúdium, 

ako aj celkovým plnením si študijných povinností. 

Graf 3.2 dokumentuje záujem o štúdium na jednotlivých fakultách TU vo Zvolene. Údaje predstavujú 

počty študentov, ktorí sa zúčastnili na prijímacích pohovoroch. Trend záujmu v poslednom 

období je klesajúci, čo je typické pre väčšinu vysokých škôl v SR, hlavne s technickým zameraním. 

Na tomto stave sa tiež podieľa už spomínaný nepriaznivý demografický vývoj, na druhej strane 

predimenzovaná ponuka v oblasti vysokoškolského vzdelávania. 

Graf 3.2 Vývoj záujmu o štúdium na TU vo Zvolene 


1000 

900 

800 

700 

600 

500 

400 

300 

200 

100 

0 

484 

360 

266 

944 878 

689 

284 353 212 

LF DF FEE FEVT 

318 

240 206 

2001/2002 

2002/2003 

2003/2004 

Fakulta 


20 

Pri znižovaní záujmu o štúdium v niektorých atraktívnejších študijných odboroch, záujem ešte 

stále prevyšuje možnosti prijatia. Graf 3.3 udáva počty zúčastnených študentov na prijímacích pohovoroch 

a zapísaných pre akademický rok 2004/2005. Rozdiely medzi zúčastnenými a prijatými študentmi 

sa v posledných troch rokoch neustále zmenšujú, reálny stav sa ukáže v najbližšom akademickom 

roku, keď sa budú študenti hlásiť na nové študijné programy, ktoré boli akreditované v súlade 

s platnou legislatívou. 

Graf 3.3 Záujem o štúdium na TU vo Zvolene pre akademický rok 2004/2005 


900 

800 

700 

600 

500 

400 

300 

200 

100 

0 

897 

387 

289 

248 

275 

200 

158 


190 

Zúčastnení 

Zapísaní 

Fakulta 

V tabuľke 3.2 sú počty absolventov, ktorí ukončili štúdium v akademickom roku 2003/04. 

Z celkového počtu 636 absolventov 96 % prospelo a 4 % absolventov prospelo s vyznamenaním. Tento 

stav je možné považovať za ustálený. Korešponduje s výsledkami predchádzajúcich rokov, svedčí však 

tiež o priemernej až podpriemernej kvalite študentov TU vo Zvolene. 

Tab. 3.2 Počty absolventov TU vo Zvolene v akademickom roku 2003/2004 

Fakulta Počet zúčastnených Prospeli 

Prospeli 

s vyznamenaním 

Lesnícka fakulta 145 139 6 

Drevárska fakulta 225 212 13 

Fakulta ekológie 


81 74 7 

Fakulta environmentálnej a výrobnej 

techniky 

100 100 0 

Denné štúdium spolu 51 525 26 

Lesnícka fakulta 13 13 0 

Drevárska fakulta 72 71 1 

Externé štúdium spolu 85 84 1 

Spolu DŠ + EŠ 636 609 28 


21 

3.2 Doktorandské štúdium 

TU vo Zvolene si vo svojom dlhodobom zámere vytýčila strategický cieľ stať sa výskumnou 

univerzitou. Cieľom je dosahovať vynikajúce výsledky v oblasti vedy, ako aj v doktorandskom štúdiu, 

ktorého výsledky a úroveň bude dôležitým kritériom pri hodnotení celkovej úrovne vysokých škôl, ako 

aj prideľovaní finančných prostriedkov. Tabuľka 3.3 podáva základné informácie o počtoch študentov 

v jednotlivých vedných odboroch, v ktorých prebiehalo doktorandské štúdium v akademickom roku 

2003/2004. 

V tabuľke 3.4 je rozdelenie doktorandov podľa ročníkov a foriem štúdia a tabuľka 3.5 podáva 

prehľad o absolventoch podľa jednotlivých vedných odborov. 

Tab. 3.3 Prehľad o doktorandskom štúdiu v akademickom roku 2003/2004 v obidvoch formách štúdia 

(stav k 31. 10. 2004) 

Fakulta 

LF 


Vedný odbor 

spolu 

novoprijatých 

15-21-9 Ekológia 19 4 

41-07-9 Pestovanie lesa 7 2 

41-08-9 Hospodárska úprava lesov 21 5 

41-10-9 Meliorácie 6 3 

41-15-9 Technika a mechanizácia 

poľnohosp. a lesníckej výroby 

17 5 

41-39-9 Lesnícka fytológia 14 4 

41-97-9 Ochrana rastlín 10 6 

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky 23 3 

Spolu za LF 117 32 

DF 33-01-9 Technológia spracovania dreva 59 12 

33-38-9 Štruktúra a vlastnosti dreva 16 4 

33-39-9 Konštrukcie a procesy výroby 

drevárskych výrobkov 

36 8 

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky 58 18 

Spolu za DF 169 42 

FEE 15-21-9 Ekológia 39 17 

39-15-9 Environmentalistika 31 8 

Spolu za FEE 70 25 

FEVT 23-24-9 Stroje a zariadenia pre spotrebný 

priemysel 

31 5 

41-15-9 Technika a mechanizácia 

poľnohosp. a lesníckej výroby 

10 1 

23-45-9 Bezpečnosť technických systémov 

a bezpečnosť práce 

22 10 

Spolu za FEVT 63 16 

Spolu za TU 419 115 


22 

Tab. 3.4 Počty doktorandov podľa ročníkov a foriem štúdia (stav k 31. 10. 2004) 

Ročník štúdia 

Forma štúdia 

Interní 

Externí 

Spolu Z toho zahraniční 

I. ročník 47 69 116 4 

II. ročník 41 83 124 0 

III. ročník 30 59 89 1 

IV. ročník 0 53 53 0 

V. ročník 0 37 37 0 

Spolu 118 301 419 5 

Tab. 3.5 Absolventi doktorandského štúdia (stav k 31. 10. 2004) 

Fakulta Odbor doktorandského štúdia Počet absolventov 

LF 

15-21-9 Ekológia 1 

41-07-9 Pestovanie lesa 1 

41-39-9 Lesnícka fytológia 2 

41-97-9 Ochrana rastlín 1 

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky 1 

Spolu za LF 6 

DF 

33-01-9 Technológia spracovania dreva 4 

33-38-9 Štruktúra a vlastnosti dreva 0 

33-39-9 Konštrukcie a procesy výroby drevárskych výrobkov 4 

62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky 2 

Spolu za DF 10 

FEVT 23-24-9 Stroje a zariadenia pre spotrebný priemysel 

45-15-9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej 

výroby 

4 

Spolu za FEVT 4 

FEE 15-21-9 Ekológia 3 

39-15-9 Environmentalistika 2 

Spolu za FEE 5 

Spolu za TU 25 

Z dlhodobého hľadiska má vývoj počtu doktorandov na fakultách TU stúpajúci trend. V roku 

2003 v porovnaní s rokom 1999 počet doktorandov narástol indexom 1,72, každoročne tiež narastá 

počet štipendií pre interných doktorandov. Opačný trend má však vývoj počtu absolventov, ktorý má 

na fakultách pozitívne aj negatívne výkyvy. Z dlhodobého hľadiska je možné konštatovať, že len malé 

percento absolventov končí doktorandské štúdium v štandardnej dĺžke 3 resp. 5 rokov. Jedná sa 

o celoslovenský problém, ktorého možným riešením je v súčasnosti aplikovaná finančná motivácia zo 

strany MŠ SR. Na úrovni TU vo Zvolene možno očakávať určité zlepšenie v tejto oblasti po začatí 

uplatňovania vnútorných predpisov pre doktorandské štúdium od akademického roka 2005/2006, ktoré 

budú študentov motivovať a nútiť k priebežnému plneniu si študijných povinnosti na princípe kreditového 

systéme ECTS. 


Ďalšie otvorené otázky súvisia s uplatňovaním nového modelu doktorandského štúdia. Nové 

doktorandské študijné programy v porovnaní so súčasnými študijnými plánmi majú skôr charakter 

štúdia 1. resp. 2. stupňa, hlavne z hľadiska jeho organizácie. Pretrvávajúcim problémom naďalej 

zostáva nejednoznačné postavenie doktorandov v niektorých oblastiach (študent, zamestnanec), experimentálne 

náročné práce (časovo i finančne) na technických témach, časté prerušovanie doktorandského 

štúdia a podobne. Nie dobré ukazovatele dosahujú doktorandi v schopnostiach ovládať cudzie 

jazyky. S preskúmania vedomostí vzorky interných doktorandov na TU vo Zvolene s jazyka anglického 

vyplynuli podpriemerné vedomosti, v priemere doktorandi získali len 42 % z maximálneho počtu 

bodov. Dôležitou otázkou v blízkej budúcnosti bude zamestnanosť absolventov doktorandského štúdia. 

Aj keď počet každoročne prijímaných doktorandov neustále stúpa, počet pracovníkov pracujúcich 

v oblasti vedeckého výskumu klesá. Preto je potrebné hľadať uplatnenie pre absolventov doktorandského 

štúdia nielen v oblasti vedeckého výskumu, školstva, ale vytvárať aj špecifické pozície pre 

doktorandov priemyselných podnikoch a výrobnej sfére. 

23 

3.3 Ďalšie vzdelávanie 

Ďalšie vzdelávanie zamestnancov TU vo Zvolene bolo realizované v súlade s plánom personálneho 

rozvoja zamestnancov na všetkých úrovniach, a to formou kvalifikačného rastu, štúdia popri 

zamestnaní, kurzov, školení, seminárov, sympózií, konferencií a pod. Výdavky TU vo Zvolene v roku 

2004 na tento účel predstavuje viac ako 600 000 Sk. 

TU vo Zvolene ďalej poskytovala ďalšie vzdelávanie pre záujemcov na Univerzite tretieho 

veku, doplňujúcim pedagogickým štúdiom a kurzami s rôznym zameraním. 

V júni 2004 bolo na TU vo Zvolene zriadené Centrum ďalšieho vzdelávania, ktoré nadviazalo 

na aktivity bývalého Lokálneho strediska pre dištančné vzdelávanie. 

V budúcom období je potrebné výrazne zintenzívniť aktivity v tejto oblasti poskytovaním ďalšieho 

vzdelávania pre rôzne cieľové skupiny v spolupráci so všetkými organizačnými súčasťami TU 

vo Zvolene. Pôjde hlavne o krátkodobé kurzy s rôznym zameraním, študijné programy, doplnkové 

pedagogické štúdium a kurz inžinierskej pedagogiky pre doktorandov TU vo Zvolene, aktivity v oblasti 

Univerzity tretieho veku, ako aj činnosť smerujúca ku koordinácii a zabezpečovaniu národných 

a medzinárodných projektov pre oblasť ďalšieho vzdelávania. 

3.4 Pedagogická zaťaženosť učiteľov 

Pedagogické zaťaženie učiteľov TU vo Zvolene je už dlhodobo vysoké, aj keď v nadväznosti 

na nedávno uskutočnenú systemizáciu miest pedagogických pracovníkov došlo k miernemu nárastu 

počtu učiteľov, nie všetky však doteraz boli obsadené. K 30. 12. 2004 pôsobilo na TU vo Zvolene 301 

učiteľov, prepočítaný stav predstavoval 273,6 učiteľa. V tabuľke 3.6 je uvedená výučba interných 

učiteľov fakúlt a ústavov TU vo Zvolene spolu s priemernými úväzkami na prepočítaný stav učiteľov. 


24 

Tab. 3.6 Výučba a priemerné pedagogické úväzky interných učiteľov v akademickom roku 2003/2004 

VÝUČBA 

1. 

priama 

priemer 

na uč. 

2. 

nepriama 

priemer na 

uč. 

3. 

SPOLU 

priemer 

na uč. 

%-tuálny 

podiel na 

výučbe 

LF DF FEE FEVT ÚCJ ÚTV SPOLU 

h prepoč. h prepoč. h prepoč. h prepoč. h prepoč. h prepoč. h prepoč. 

39 990 59 143 65 972 102 649 21 438 32 396 25 270 39 112 9760 14414 2304 3456 164 734 251 170 

610 903 631 982 513 775 564 873 750 1108 576 864 602 918 

16 900 16 900 27 240 27 240 8 839 8 839 10 080 10 080 – – 200 200 63 259 63 259 

258 258 261 261 211 211 225 225 – – 50 50 231 231 

56 890 76 043 93 212 129 889 30 277 41 235 35 350 49 192 9760 14414 2504 3656 227 993 314 429 

868 1 161 892 1 242 724 986 789 1 098 750 1108 626 914 833 1149 

24,9 % 24,2 % 40,8 % 41,3 % 13,3 % 13,1 % 15,5 % 15,6 % 4,3 % 4,6 % 1,2 % 1,2 % 100 % 100 % 

Z rozboru údajov o pedagogickom zaťažení učiteľov možno vyvodiť nasledovné uzávery 

‣ priemerný prepočítaný úväzok na jedného učiteľa predstavuje 1149 h, čo v porovnaní s predchádzajúcim 

akademickým rokom predstavuje nárast o cca. 6%, na jednotlivých pracoviskách sú 

diferencie menšie alebo väčšie s obojstranným kolísaním, 

‣ narastanie priemernej prepočítanej výučby sa v posledných 5-tich rokoch stabilizovalo, keď 

v akademickom roku 1999/2000 bola na úrovni 1087 h, čo je porovnateľné so súčasným stavom, 

‣ určité rozdiely sú medzi jednotlivými pracoviskami, najvyššie úväzky má už tradične DF, najnižšie 

FEE, v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami sa rozdiely viac vyrovnávajú v dôsledku aj 

realizovanej systemizácie funkčných miest učiteľov, ak porovnávame len priamu výučbu situácia 

je vyrovnanejšia, 

‣ podiel externých učiteľov na celkovej výučbe TU vo Zvolene je na úrovni cca 5%, čo predstavuje 

9,5 učiteľa na plný úväzok, najvyšší podiel externých učiteľov je na ÚCJ (8,4 %), na fakultách 

je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím na rovnakej úrovni respektíve k výraznému zníženiu 

došlo na FEE z 11,4 % na 5,5 %. 

3.5 Akreditácia nových študijných programov 

V zmysle §82 ods. 2 a §83 ods. 4 zákona č. 131 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení 

niektorých zákonov bola dňa 20. 10. 2003 predložené Akreditačnej komisii žiadosť o akreditáciu študijných 

programov fakúlt a univerzitných študijných programov. K žiadosti boli predložené všetky 

potrebné podklady v zmysle príloh Nariadenia vlády SR č. 104 o Akreditačnej komisii a Kritérií 

akreditácie študijných programov vysokoškolského vzdelávania. V priebehu roka 2004 prebiehala 

akreditácia študijných programov. K akreditácii boli predložené niektoré ďalšie študijné programy, 

niektoré predchádzajúce boli doplnené v zmysle pripomienok pracovných skupín. Celkovo bolo predložených 

70 študijných programov z toho 24 programov 1. stupňa, 26 programov 2. stupňa a 20 študijných 

programov doktorandského štúdia. K dnešnému dňu je akreditovaných 58 študijných programov 

(83 %), v riešení je 8 (11 %) študijných programov a 4 študijné programy neboli schválené. Pre 

zahraničných, ale aj domácich študentov je zatiaľ ponúkaný jeden študijný program 2. stupňa Wood 

Science and technology. V študijnom odbore Drevárstvo na Drevárskej fakulte. Cieľovou skupinou sú 

absolventi bakalárskeho štúdia v príbuzných študijných odboroch s potrebnou znalosťou anglického 


jazyka. V tejto oblasti je potrebné súčasnú situáciu zlepšiť a pripraviť ďalšie študijné programy pre 

zahraničných záujemcov. Okrem študijných programov fakúlt je akreditovaný univerzitný študijný 

program 1. stupňa Ekonomika a manažment obnoviteľných prírodných zdrojov, v riešení je medziodborový 

študijný program medzi TU vo Zvolene a SPU v Nitre. 

V súčasnom období sa študenti už hlásia na nové akreditované študijné programy na, na ktoré 

budú prijímaní od akademického roka 2005/2006. Súčasný stav prihlásených študentov (k 31. 3. 2005) 

je priaznivý, na študijné programy sa spolu hlási 2500 študentov (2150 na dennú formu, 350 na 

externú formu štúdia), plánovaný počet k prijatiu je cca 1000 na dennú formu štúdia a 300 na externú 

formu. 

25 

3.6 Plnenie uznesení VVR TU vo Zvolene v oblasti pedagogickej činnosti 

Vedecká rada TU vo Zvolene prerokovala správu o pedagogickej činnosti za akademický rok 

2003/2004 na svojom zasadnutí dňa 26. 4. 2005. Svojim uznesením správu prijala s pripomienkami 

a uložila správu doplniť, resp. zaoberať sa znesenými poznámkami. 

Plnenie väčšiny pripomienok má dlhší časový horizont a mnohé súvisia aj s úlohami Dlhodobého 

zámeru TU vo Zvolene. 

Ide predovšetkým o postupné zvyšovanie podielu študijných programov 3. stupňa, ako aj študijných 

programov v cudzom jazyku. Vedecká rada odporučila venovať systematickú pozornosť monitorovaniu 

trhu práce s cieľom sledovať uplatnenie absolventov v praxi, bol tiež zdôraznený význam 

medzinárodnej akreditácie a evaluácie univerzít v súčasnom období globalizácie a internacionalizácie 

vzdelávacieho priestoru. Vhodné by bolo tiež vypracovať kvalifikovaný odhad, ako sa bude vyvíjať 

záujem o štúdium na TU vo Zvolene po jeho spoplatnení. Pretrvávajúcim problémom je otázka jazykovej 

zdatnosti učiteľov a doktorandov v nadväznosti na ponuku študijných programov v cudzom 

jazyku, je potrebné hľadať motiváciu k zlepšeniu súčasného stavu. Medzi dlhodobé úlohy patrí aj 

znižovanie prezenčnej metódy štúdia, hlavne v externej forme je potrebné vo väčšej miere prechádzať 

na kombinovanú prezenčno-dištančnú formu štúdia. 

3.7 Plnenie Dlhodobého zámeru 

Vedecká rada TU vo Zvolene na svojom zasadnutí dňa 7. 12. 2004 prerokovala plnenie Dlhodobého 

zámeru TIZVO na roky 2003–2010 vo všetkých jeho rozvojových programoch. V pedagogickej 

činnosti sa týka rozvojový program č. 1–Výchova odborníkov s univerzitným vzdelaním na TU vo 

Zvolene, ktorý obsahuje 12 konkrétnych úloh. Všetky sú rozpracované na úrovni jednotlivých fakúlt 

a celouniverzitných ústavov s rôznym, vo väčšine prípadov dlhodobým časovým horizontom. Za splnenú 

úlohu môžeme považovať prípravu akreditácie nových študijných programov, potrebné je zlepšiť 

aktivity v internacionalizácii štúdia, zintenzívniť zavádzanie nových didaktických foriem výučby založených 

na informačných a komunikačných technológiách. Monitorovanie trhu práce je úloha, ktorá 

sa zatiaľ systematicky neplní, v najbližšej budúcnosti bude potrebné tiež zlepšiť aktivity v oblasti 

ďalšieho vzdelávania. 


26 

4. Vedecká, výskumná a umelecká činnosť 

Technická univerzita vo Zvolene sa v roku 2004 snažila zabezpečiť si lepšiu pozíciu na dosiahnutie 

strategického cieľa – dosiahnuť status výskumnej univerzity. 

4.1 Vyhodnotenie plnenia opatrení z Vedeckej rady TU 

Vedecká rada TU vo Zvolene na svojom zasadnutí dňa 26. 4. 2005 zhodnotila vedeckovýskumnú 

činnosť TU. Konštatovala, že opatrenia prijaté zasadnutím VR dňa 18. 5. 2004 sa plnia. Kladne bolo 

hodnotené predovšetkým rozšírenie portfólia úspešných projektov o úlohy financované z Agentúry pre 

podporu vedy a techniky ako aj úspešný projekt EFORWOOD. Vyzdvihnutá bola i skutočnosť, že sa 

vytvoril rezervný fond na podporu zakladania úloh. VR TU odporučila venovať zvýšenú pozornosť 

kvalite publikácií najmä v Acta facultatis. Schválila opatrenia vedeckovýskumnej činnosti navrhnuté 

v správe v plnom rozsahu. 

4.2 Nosné smery výskumu a vývoja 

TU vo Zvolene svojimi výskumnými aktivitami pokrýva celý reťazec les –drevo–výrobok 

v celej jeho rozmanitosti vrátane likvidácie výrobkov po dobe ich služby. Súčasne sa venuje ekologickým 

dopadom na ochranu prírody a krajiny, ako aj technickému zabezpečeniu týchto oblastí. Jednotlivé 

fakulty orientujú svoj výskum do nasledujúcich smerov: 

Lesnícka fakulta 

Nosný smer výskumu LF stanovený pre roky 2002–2006 sa venuje trvalo udržateľnému rozvoju 

obhospodarovania lesov Slovenska. 

Strategické ciele LF sú podrobnejšie definované v nasledujúcich oblastiach: 

– pestovanie lesa, hospodárska úprava lesov 

– ťažba a doprava dreva 

– lesnícke stavby a meliorácie 

– lesnícka ekonomika 

– ekológia lesa 

– lesnícka fytológia 

– ochrana lesa a poľovníctva 

Drevárska fakulta 

V rámci koncepcie rozvoja vedy a techniky boli na DF stanovené nasledujúce nosné smery 

výskumu a vývoja: 

– štruktúra a vlastnosti dreva a materiálov na jeho báze 

– modifikácia vlastností dreva 

– interakcia drevo – voda 

– racionalizácia spotreby energie pri spracovaní dreva 

– výrobky z natívneho dreva 

– drevostavby 

– problémy ochrany proti ohňu 


27 

Fakulta ekológie a environmentalistiky 

Zameranie výskumu a vývoja na FEE sa orientuje na nasledujúce oblasti: 

– biota, biodiverzita a ich monitoring 

– ekologické princípy tvorby a ochrany prírody a využívania krajiny 

– monitoring kvality ŽP, ekologizácia procesov a výrob, hospodárenie s odpadmi 

– filozofické a sociálne aspekty vzťahov človek – príroda – spoločnosť 

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky 

Výskum a vývoj na FEVT je orientovaný do nasledujúcich nosných smerov: 

– vývoj strojov pre lesníctvo a spracovanie dreva 

– posudzovanie kvality lesníckych a drevospracujúcich strojov 

– využitie nových zdrojov energie biomasa 

Na formulovaní jednotného výskumného zámeru TU sa v súčasnosti pracuje. 

4.3 Výsledky dosiahnuté pri riešení projektov vedy a techniky 

4.3.1 Grantové projekty 

Graf 4.1 Vývoj počtu riešených projektov 

Graf 4.2 Vývoj počtu ukončených projektov 

počet riešených projektov 

40 

30 

20 

10 

0 

2000 2001 2002 2003 2004 

počet ukončených projektov 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

2000 2001 2002 2003 2004 

LF DF rok FEE FEVT 


Grantové projekty VEGA a KEGA tvoria už tradične najväčšiu časť grantových prostriedkov 

univerzity. Ako ukazujú grafy 4.1 a 4.2 je počet riešených grantov v podstate stabilizovaný. Dlhodobým 

cieľom je reštrukturalizovať zloženie projektov tak, aby sa dosiahol vyšší podiel iných 

zdrojov (napr. APVT, štátne programy a podobne). Vývoj v poslednom roku naznačuje, že sa tento 

cieľ darí plniť. 


28 

4.3.2 Projekty aplikovaného výskumu 

Tab. 4.1 Počet riešených projektov aplikovaného výskumu 

(resp. vedecko-technických projektov) za posledných 5 rokov 

Fakulty 

Riešené projekty 

2000 2001 2002 2003 2004 

LF 1 1 3 1 2 

DF 2 2 2 5 6 

FEE 1 1 2 – 1 

FEVT 3 3 6 7 7 

TU 7 7 13 13 16 

Aplikovaný výskum predstavuje dôležitú oblasť výskumu na TU. V rámci tohto výskumu boli 

dosiahnuté významné výsledky ako: tomograf na meranie hustoty dreva, zvýšenie výkonu CO 2 

lasera, 

vibrometer na meranie kmitov rezných nástrojov a pod. V tejto oblasti je žiadúce venovať pozornosť 

úlohám AV už pri úvodných oponentúrach a to najmä z hľadiska práv TU na duševné vlastníctvo 

výsledkov. Problém sa rieši kontrolou každej zmluvy právničkou TU. 

4.3.3 Projekty medzinárodnej vedeckej a vedecko-technickej spolupráce 

V roku 2004 boli na TU vo Zvolene riešené nasledujúce projekty medzinárodnej vedeckej 

a vedecko-technickej spolupráce: 

5RP/EVGICT2001-00044 Manažment vzniku požiarov v mestských a vidieckych oblastiach, 

vedúci projektu: doc. Ing. Ján Holécy, CSc. 

5RP/QLK5-2000-01349 Implementácia stromových rastových modelov ako lesníckeho manažérskeho 

nástroja, vedúci projektu: Ing. Marek Fabrika, PhD., Dr. habil. Ján Ďurský 

5RPEVK2CT-2001-00108 Extension of FRAXIGEN to include partners from the Newly Associated 

States (NAS). Ash for future: defining European ash populations for conservation and regeneration, 

vedúci projektu: prof. Ing. Ladislav Paule, CSc. 

5 RPEVK2-CT2001-00125 CARBOMONT (Effects of land-use changes on sources, sinks and 

fluxes of carbon in European montain areas), vedúci projektu: doc. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc. 

5RPG1RT-CT01-05038/3 NAS PeBBu-Stavanie/projektovanie založené na správaní sa budov 

aich častí, vedúci projektu: doc. Ing. Jozef Štefko, PhD. 

COST E37 Zabezpečovanie vyššej trvanlivosti dreva prostredníctvom nových technológií, vedúci 

projektu: prof. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc. 

6RP/PL510433 Integrovanie asociovaných krajín do 6RP prostredníctvom sietí a zdokonalených 

NCP aktivít, vedúci projektu: Ing. Ingrid Kriššáková 

Napriek pomerne veľkému počtu riešených medzinárodných projektov je nutné konštatovať, že 

ide o projekty menšieho rozsahu. Situáciu by čiastočne pomohol riešiť pripravený projekt EFORWOOD, 

ak by bol úspešný. Projekt je podľa posledných informácií podaný ako projekt 6. rámcového programu 

a čakáme na rozhodnutie o ňom. Veľkú zásluhu na podaní projektu má náš delegát v programovom 

výbore doc. Ing. Rudolf Kropil, PhD. Dá sa očakávať, že jeho aktívna činnosť spolu s činnosťou Ing. 

Kriššákovej, ktorá zastáva funkciu národného kontaktného bodu pre aktivitu „Udržateľný rozvoj, 

globálne zmeny a ekosystémy“ prinesie zlepšenie v tejto oblasti. 

Značné rezervy sú vo využívaní akcií COST, ktoré slúžia na zosieťovanie výskumných pracovísk, 

pričom hlavným dôvodom je pravdepodobne slabá jazyková vybavenosť. Jedným zo stimulujúcich 

riešení by mohlo byť zaradenie účasti v COST-e ako nutnej podmienky pre získanie vyššieho 

osobného hodnotenia. Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje zapájanie TU do 


medzinárodných projektov je celkovo slabšia vybavenosť pracovísk prístrojovou technikou. Pre zahraničných 

partnerov budeme zaujímaví len vtedy, keď budeme mať pracoviská na európskej úrovni. Pri 

súčasných spôsoboch financovania je toto prakticky možné len cez rozvojové projekty MŠ SR, cez 

štrukturálne fondy alebo koncentráciou kapitálových prostriedkov na škole, čo však v praxi nefunguje. 

Cez rozvojové projekty bolo v roku 2004 vybudované Centrum skúmania pralesov a počítačová 

učebňa, dobudované laboratórium kolorimetristiky a iné pracoviská. Z hľadiska komplexného budovania 

laboratórnych zariadení TU bude nutné venovať zvýšenú pozornosť už výberu rozvojových projektov 

na univerzite. 

29 

4.4 Zdroje financovania vedeckej, technickej a umeleckej činnosti 

Tab. 4.2 Prehľad objemu pridelených prostriedkov z MŠ SR podľa jednotlivých fakúlt 

(v tis. Sk) 

Názov LF DF FEE FEVT TU 

VEGA 9 096 4 567 1 965 1 857 17 485 

KEGA 557 286 52 88 983 

AV – VTP 400 3 340 – 2 500 6 240 

MVTS 2 785 320 – – 3 105 

Spolu 12 838 8 513 2 017 4 445 27 813 

Ak porovnávame finančné prostriedky získané jednotlivými fakultami, ukazuje sa najlepšie LF. 

Čiastočne je tento jav spôsobený aj tým, že Lesnícka fakulta má vyšší počet vedeckých pracovníkov 

s hodnosťou CSc. a teda aj vyššiu kvalifikovanú kapacitu na výskum.Drevárska fakulta a FEVT sú 

na tom lepšie z hľadiska riešenia projektov aplikovaného výskumu, čo je dané ich zameraním. V každom 

prípade však platí, že najviac prostriedkov na výskum získava LF, potom DF, FEVT a nakoniec FEE. 

Tab. 4.3 Prehľad objemu pridelených prostriedkov z Európskej komisie, resp. iných zahraničných 

zdrojov podľa jednotlivých fakúlt (v tis. Sk) 

Názov LF DF FEE FEVT TU 

5 RP 1 402 170 – – 1572 

6 RP – – – – 100 

Leonardo 76 – – – 190 

Sokrates – – – 570 570 

Akcia Rakúsko-SK 133 – – – 133 

Pozn. Niektoré projekty nie sú riešené na fakultách, preto súčty za TU nedávajú súčet fakultných prostriedkov. 

Tabuľka 4.3 jasne dokumentuje, že v získavaní zahraničných prostriedkov má škola značné 

rezervy a to najmä v 6. RP. Ako už bolo uvedené, pracujeme na získaní projektov tohto programu. 

Tab. 4.4 Prehľad objemu pridelených prostriedkov z iných štátnych programov a z APVT podľa 

jednotlivých fakúlt (v tis. Sk) 

Názov LF DF FEE FEVT 

VUPC – 250 – 84 

APVT 315 200 – 1 717 


30 

Ak sme vyššie konštatovali, že sa darí diverzifikovať zdroje financovania výskumu, tak to 

platí predovšetkým pre úlohy aplikovaného výskumu. Suma prostriedkov získaných vo výzvach 

APVT je zarážajúco malá. Dôvodom je opäť prílišná rutina v podávaní programov VEGA a KEGA, 

ale možno aj slabá informovanosť o podmienkach, za ktorých APVT financuje projekty. (Mnoho 

riešiteľov si napr. myslí, že spolufinancovanie partnerom z praxe je vždy nutnou podmienkou pre 

získanie projektu APVT). Problém by možno pomohli riešiť semináre informujúce o úspešných 

projektoch, ale ako vieme, návštevnosť takýchto seminárov je veľmi nízka. Už dnes je však možné 

konštatovať, že situácia v získavaní prostriedkov z APVT sa zlepšila získaním projektu v hodnote 

2,45 mil. Sk pre DF. 

4.5 Výskumná a publikačná činnosť 

Tab. 4.5 Prehľad publikačnej, expertíznej a posudzovateľskej činnosti 

Druh publikácie 

Knižné 

publikácie, 

monografie 

Učebné texty, 

skriptá 

Pôvodné vedecké 

práce 

v časopisoch, 

zborníkoch 

(periodikách) 

Referáty na 

konferenciách 

(publikované 

v zborníkoch 

z konferencií) 

Odborné práce 

a články 

Záverečné správy 

DDP, PhD 

Expertízy 

a posudky 

počet 

LF DF FEE FEVT TU 

na 1 

na 1 

na 1 

na 1 

na 1 

počet počet počet počet 

prac. prac. prac. prac. 

prac. 

11,19 0,17 15 0,13 9 0,15 3,00 0,06 38,19 

3,12 0,05 16 0,14 12 0,20 8,50 0,16 39,62 

142,20 2,12 96 0,84 128 2,16 34,25 0,63 400,45 

141,21 2,11 376 3,30 63 1,06 80,45 1,49 660,66 

31,85 0,48 118 1,03 25 0,42 0,00 0,00 174,85 

22,65 0,34 65 0,57 9 0,15 18,00 0,33 114,65 

417,88 6,24 386 3,39 16 0,27 132,70 2,46 952,58 

0,13 

0,11 

0,14 

0,12 

1,44 

1,02 

1,99 

1,76 

0,48 

0.60 

0,35 

0,43 

3,09 

2,81 

Pozn. V poslednom stĺpci tabuľky 4.5 je v menovateli uvedená príslušná hodnota pre rok 2003. 

Porovnanie výsledkov publikačnej činnosti v roku 2003 a 2004 za celú univerzitu dáva dôvod 

k miernemu optimizmu, pretože okrem odborných prác a záverečných prác sa ukázal nárast. Potešujúci 

je najmä nárast pôvodných vedeckých prác v časopisoch a zborníkoch. Na druhej strane si treba 

uvedomiť nutnosť prísnejšieho sledovania kvality týchto publikácií a to najmä v doma vydávaných 

publikáciách (napr. zborníky vedeckých prác fakúlt). Ukazuje sa totiž, že i pri negatívnych recenzných 

posudkoch a vytýkaní konkrétnych chýb články vychádzajú v pôvodnej podobe a kvalita sa znižuje. 

Kvalita publikácií sa stáva osobitným problémom. Nastavenie kritérií na počet publikácií 

vedie pochopiteľne k zvýšeniu ich počtu, ale k zníženej kvalite. Je nevyhnutné stimulovať pracovníkov 

TU k publikovaniu v kvalitných karentovaných časopisoch, ale aj zabrániť publikovaniu 

nekvalitných kompilačných príspevkov v zborníkoch vedeckých prác fakúlt. K zvýšeniu kvality 


publikačnej činnosti by mala prispieť i skutočnosť, že Drevárska fakulta sa stala členom združenia 

vydávajúceho karentovaný časopis Wood Research (Drevársky výskum). Členmi združenia sú aj fakulty, 

či ústavy z Bratislavy, Brna, Göttingenu, Ľubľane, Viedne, Šoprone a Zagrebu. Časopis má 

všetky šance stať sa renomovaným karentovaným európskym časopisom. Veľké šance má v tomto 

smere i časopis Genetika. Zdá sa, že cesta zakladania združení na vydávanie časopisu je schodná, bude 

potrebné to vyskúšať i v iných oblastiach. 

31 

4.6 Vedecký kvalifikačný rast 

V priebehu roka 2004 boli habilitovaní nasledovní pracovníci TU: 

doc. Ing. Ján Sedliačik, PhD. v odbore Technológia spracovania dreva 

doc. Ing. Viera Galajdová, CSc. v odbore Manažment a financovanie lesných podnikov 

doc. Ing. Juraj Dudas, PhD. v odbore Konštrukcie a procesy výroby drevárskych výrobkov 

doc. Ing. Anna Zaušková, PhD. v odbore Odvetvové a prierezové ekonomiky 

doc. Ing. Alena Kusá, PhD. v odbore Odvetvové a prierezové ekonomiky 

doc. Ing. Ľudovít Šipoš, CSc. v odbore Vojenské spojovacie a informačné systémy 

V priebehu roka 2004 bola vo Vedeckej rade TU schválená inaugurácia nasledovných pracovníkov 

TU: 

doc. Ing. Igor Čunderlík, CSc. v odbore Štruktúra a vlastnosti dreva 

doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc. v odbore Inžinierstvo strojov a zariadení 

doc. Ing. Ján Zemiar, PhD. v odbore Konštrukcie a procesy výroby drevárskych výrobkov 

Atestačná komisia na svojom zasadnutí dňa 12. 2. 2004 prerokovala a schválila návrh 

na preradenie do vedecko-kvalifikačného stupňa IIa. Dr. Mgr. Jaroslava Ďurkoviča pracovníka LF. 

V súčasnej dobe prebiehajú prípravy na akreditáciu práv habilitácií a vymenúvania profesorov. 

Formulujú sa kritériá, ktoré by zabezpečili rovnakú úroveň všetkých fakúlt (napr. rovnakým počtom 

bodov) a súčasne umožnili rešpektovať záujmy jednotlivých fakúlt individuálnym stanovením minima 

žánrov a ich počtu každou fakultou samostatne. 

V roku 2004 Vedecká rada TU udelila tri tituly „Doctor honoris causa Technickej univerzity vo 

Zvolene“ (Dr. h. c): 

prof. Ing. Adolf Janeček, DrSc. z České zemědělské univerzity v Prahe 

udelenie titulu je prejavom uznania za významný prínos v oblasti optimalizácie konštrukčných 

a prevádzkových parametrov lesných strojov a za rozvoj vzájomnej spolupráce medzi Technickou 

univerzitou vo Zvolene a Českou zemědělskou univerzitou v Prahe. 

prof. Dr. Andras Winkler zo Sopronskej univerzity 

udelenie titulu je prejavom uznania za významný prínos v oblasti komplexného využitia drevnej 

suroviny a aglomerovaných materiálov na báze dreva a za rozvoj spolupráce medzi Západomaďarskou 

univerzitou v Soproni a Technickou univerzitou vo Zvolene. 

prof. Dr. habil. chem. Jurijs Hrols z Lotyšského štátneho ústavu chémie dreva v Rige 

udelenie titulu je prejavom uznania za významný prínos v oblasti výskumu chémie dreva a náuky 

o dreve a za rozvoj spolupráce medzi Lotyšským štátnym ústavom chémie dreva a Technickou univerzitou 

vo Zvolene v pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti. 


32 

Vedecká rada TU schválila udelenie titulu „Doctor honoris causa poľnohospodársko-lesníckych 

vied“ Dr. Jochenovi Kleinschmitovi za celoživotné dielo v šľachtení lesných drevín v oblasti zachovanie 

genofondu. V súčasnosti o udelení rozhoduje Slovenská komisia pre vedecké hodnosti. 

4.7 Organizačné, personálne a finančné zabezpečenie 

Tab. 4.6 Riešiteľská kapacita pracovísk TU podľa grantových a ostatných vedeckých projektov a podľa 

pracovníkov pedagogických a vedecko-výskumných v r.2004 

Pracovisko 

Pedagog. 

pracovníci 

Spolu 

Riešiteľská kapacita v hodinách 

Vedecké projekty 

Grantové projekty Ostatné projekty 

Vedeckovýskumnvýskumní 

Vedecko- 

Pedagog. 

Pedagog. 

pracovníci 

pracovníci 

pracovníci 

pracovníci 

Vedeckovýskumní 

pracovníci 

Spolu 

pracovníci 

LF 134 740 49 363 4 200 2 939 138 940 52 302 191 242 

DF 86 700 40 400 13 100 5 000 99 800 45 400 145 200 

FEE 54 440 20 000 4 284 1 520 58 724 21 520 80 244 

FEVT 32 200 7 500 1 750 6 550 33 950 14 050 48 000 

308 080 117 263 23 334 16 009 331 414 133 272 

TU spolu 

425 343 39 343 464 686 464 686 

4.8 Spolupráca v oblasti vedy a techniky 

Tabuľky 4.7 a 4.8 dávajú možnosť posúdiť ochotu spolupráce na riešení grantových projektov. 

Posledný riadok tabuľky umožňuje porovnať tieto čísla s hodnotami minulého roka, ktoré sú uvedené 

v menovateli. Na prvý pohľad extenzívne všade narastá počet projektov na ktorých sa zúčastňuje iná 

katedra, fakulta, univerzita, či inštitúcia. Percentuálne vyjadrenie v dolnej časti posledného riadku 

však ukazuje, že všade okrem spolupráce s inou inštitúciou spolupráca poklesla. Nasvedčuje to prinajmenšom 

tomu, že nové granty riešia pracovníci univerzity sami a až po ich úspešnom rozbehnutí 

sa rozhodujú pre spoluprácu. 

Tab. 4.7 Prehľad rozsahu plánovanej spolupráce v rámci schválených vedeckých grantových projektov 

podaných v roku 2004 

Fakulta 

Počet schválených 

grantov 

Spolupráca 

s inou 

katedrou 

Spolupráca 

s inou fakultou 

TU 

Spolupráca 

s inou 

univerzitou 

Spolupráca 

s inou 

inštitúciou 

LF 3 3 2 3 4 

DF 27 15 10 1 1 

FEE 10 4 4 2 5 

FEVT 8 4 2 3 2 

TU 48/21 26/15 18/13 9/8 12/3 

% podiel 54/71 38/62 19/38 25/14 

Vzhľadom na vývoj v tejto oblasti bude nutné venovať pozornosť tvorbe žiadostí o väčšie 

granty, ktoré by komplexne riešili daný problém. Jednou z možností je stanovenie minimálnej hranice 

grantu, pod ktorú by grant nezískal odporučenie fakulty. 


Tab. 4.8 Prehľad riešiteľskej kapacity schválených vedeckých grantových projektov podaných v roku 

2004 

33 

Fakulta 

Počet 

schválených 

grantov 

Počet 

riešiteľov 

Riešitelia 

z materskej 

katedry 

Riešitelia 

z inej 

katedry 

Riešitelia 

z inej fakulty 

TU 

Riešitelia 

z inej 

univerzity 

Riešitelia 

z iných 

inštitúcií 

LF 3 36 19 3 3 3 8 

DF 27 248 161 44 22 17 4 

FEE 10 78 56 12 6 1 3 

FEVT 8 68 41 13 5 5 4 

TU 48/21 430/181 277/112 72/36 36/22 26/8 19/3 

% podiel 9,0/8,6 5,8/5,3 1,5/1,7 0,8/1,1 0,5/0,4 0,4/0,1 

Tabuľka 4.8 dáva možnosť urobiť si predstavu o vývoji počtu pracovníkov riešiacich grant. 

Ukazuje sa, že i v tomto smere je situácia na univerzite ustálená a priemerné čísla počtu pracovníkov 

na grante sa prakticky nemenia. Z pohľadu zapájania sa do väčších projektov je tento vývoj neuspokojivý 

a bude potrebné riešiť problém už na katedrách vytváraním väčších grantov. Jedným z riešení 

je i nahradenie kritéria „počet grantov“ kritériom „počet človekograntov“. 

Pretrvávajúcim problémom je i uzatváranie zmlúv na riešenie problémov praxe. Tieto problémy 

sa riešia väčšinou cez Univerzitnú vedecko-technickú spoločnosť (UVTS), prípadne iné združenia. 

Hlavným dôvodom je „zjednodušená byrokracia“ v porovnaní s bývalým VHČ. V súčasnej dobe je 

vypovedaná zmluva, ktorá bola s UVTS podpísaná a hľadajú sa vzájomne prijateľné riešenia. Druhým 

problémom sú stále platné smernice o odmeňovaní VHČ, ktoré stanovujú príliš nízke sadzby, ktoré 

bude potrebné upraviť. 

Rozdelenie zmlúv na jednotlivé fakulty ukazuje tab. 4.9. Z nej vyplýva, že najviac zmlúv 

uzavrela Drevárska fakulta, pričom priemerná hodnota jednej zmluvy bola 61 400 Sk. Priemerná 

hodnota zmluvy na LF bola 29 900 Sk. FEVT nevykázala ani jednu zmluvu, čo je pravdepodobne 

spôsobené skutočnosťou, že táto fakulta sa vo zvýšenej miere venuje projektom aplikovaného 

výskumu. 

Tab. 4.9 Počet uzatvorených zmlúv na TU Zvolen v roku 2004 

Pracovisko 

Počet uzatvorených 

zmlúv 

Finančný objem 

v Sk 

LF 7 209 100 

DF 12 736 893 

FEE 1 34 650 

FEVT – – 

Ostatné pracoviská 32 3 648 000 

TU 52 4 628 673 

Hospodársky výsledok z podnikateľskej činnosti TU pred zdanením k 31. 12. 2004 je nasledovný: 

Výnosy: 

8 016 068,– Sk 

Náklady: 

5 696 153,– Sk 

–––––––––––––––––––––––––––––––– 

HV pred zdanením 2 319 915,– Sk 


34 

Ak sa pozrieme na časový vývoj hospodárskych zmlúv, môžeme konštatovať, že rastie finančný 

objem uzatvorených zmlúv i priemerný objem na jednu zmluvu. Tento trend je dobrý a je potrebné ho 

udržať. 

Tab. 4.10 Počet a finančný objem uzatvorených HZ od roku 2001 do roku 2004 

Rok 

Počet 

Finančný objem 

Priemerný objem 

uzatvorených HZ uzatvorených zmlúv v Sk na 1 zmluvu (v tis. Sk) 

2001 70 1 920 434 27 

2002 67 3 167 000 47 

2003 49 3 371 117 69 

2004 52 4 628 673 89 

Aktivita TU v oblasti organizovania vedecko-odborných podujatí vykázala v minulom roku 

stúpajúcu tendenciu. Plánovaných bolo 46 podujatí, uskutočnilo sa 58. V menovateli je údaj za rok 

2003. Niektoré podujatia napr. medzinárodné sympózium „Wood Science – Education and Research 

Programmes“ svojou medzinárodnou účasťou vysoko prekročili bežnú úroveň a zodpovedá tomu 

i kvalita vydaných zborníkov. 

Tab. 4.11 Počet vedecko-odborných podujatí organizovaných na TU 

Pracovisko 

2004 

počet podujatí počet zborníkov 

plán 2005 

LF 23/17 13/8 16 

DF 22/18 16/6 10 

FEE 6/9 2/7 5 

FEVT 6/7 4/5 6 

Ostatné pracoviská 1 1 2 

TU 58/51 36/26 39 

ŠVOČ (Študentská vedecká a odborná činnosť) 

Študentská vedecká a odborná činnosť (ŠVOČ) patrí na LF, DF a FEVT už tradične k doplnkovým 

formám výchovno-vzdelávacej činnosti, v rámci ktorej poslucháči prezentujú svoju vedeckú, 

odbornú, či umeleckú prácu. NA LF sa oproti minulému roku zvýšil počet prác zo 61 na 72, na DF 

z 58 na 77 a na FEVT poklesol zo 45 na 40. Celkove na TU bol zaznamenaný nárast počtu prác oproti 

roku 2003 zo 164 na 189. 

4.9 Modifikácia Dlhodobých zámerov TUZVO 

Východiskovými dokumentmi pre modifikáciu Dlhodobého zámeru TUZVO sú: Zákon 

o organizácii štátnej podpory vedy a výskumu, návrh Zákona o inováciách, návrh Stratégie konkurencieschopnosti 

Slovenska do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko) a Akčný plán Slovenskej 

republiky pre oblasť vedy, výskumu a inovácií. 


Pre splnenie hlavného strategického cieľa TUZVO – získať status výskumnej univerzity – je nutné: 

Zvýšiť účasť pracovísk TU v medzinárodných programoch. Zatiaľ je podaný projekt EFORWOOD. 

Jeho prijatie by podstatne zvýšilo zapojenie TU do medzinárodnej spolupráce, podobne ako projekty 

zamerané na genetiku lesných drevín. 

V súvislosti s akreditáciou práva na habilitačné a inauguračné konania boli vypracované kritériá 

pre habilitácie a inaugurácie. Je potrebné doladiť ich, uviesť do činnosti a trvale kontrolovať ich 

dodržiavanie. Krátkodobou úlohou je zabezpečenie akreditácie. 

Nová legislatíva si bude vyžadovať vypracovanie zámerov dobudovania pracovísk na úrovni 

centier excelentnosti v zmysle štátnych programov rozvoja infraštruktúry vedy a výskumu na Slovensku. 

Je potrebné rozpracovať úlohy Akčného plánu Slovenskej republiky pre oblasť vedy, výskumu 

a inovácií. V tejto oblasti je podstatné zlepšiť spoluprácu s vedeckými a výskumnými organizáciami 

v regióne (LVÚ, Ústav ekológie lesa, TASUS apod.). Cieľom je zvýšiť podiel projektov 

financovaných z APVT, štátnych programov a celkovo zvýšiť podiel projektov s väčším objemom 

finančných prostriedkov. 

Z pohľadu regionálneho pôsobenia TU je potrebné intenzívne sa podieľať na činnosti v rámci 

projektu BABY RIS, v spolupráci s VUC vybudovať a dôsledne využívať spoločné laboratórium pre 

kontrolu kvality dreva. 

V zmysle dlhodobého zámeru bol na TU zriadený rezervný fond na pomoc financovania aktivít 

najmä pri zakladaní projektov a preklenutie obdobia, kedy ešte neprišli finančné prostriedky na granty. 

Trvalou úlohou je zveľaďovanie tohto fondu. 

V zmysle novej legislatívy je nutné dôsledne zabezpečiť, aby vo všetkých projektoch boli 

kalkulované náklady na energie, vodu a odpisy. 

Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať kvalite publikácií a to najmä v Acta facultatis. Do 

kritérií pre udeľovanie osobných príplatkov je nutné zahrnúť nielen publikačnú činnosť v svetovom 

jazyku, ale aj prínos jednotlivca získanými peniazmi za granty a ostatné projekty. 

35 


36 

5. Ľudské zdroje – pracovníci TUZVO 

5.1 Zamestnanosť a kvalifikačná štruktúra zamestnancov 

K 31. 12. 2004 pracovalo na TU vo Zvolene 816 fyzických osôb (bez ŠLP), z toho 410 žien 

a 406 mužov. 

Pedagogickí zamestnanci predstavujú počet 307 

Vrátane zahraničných lektorov, z toho: 

profesori – 47 

docenti – 85 

odborní asistenti s vedeckou hodnosťou – 65 

odborní asistenti bez vedeckej hodnosti –110 

Vedeckovýskumní pracovníci celkom 67 

Z toho vedeckovýskumní s VŠ vzdelaním – 48 

výskumní s USO vzdelaním – 19 

Zamestnanci centrálnej administratívy a odborní zamestnanci celkom 246 

Z toho administratívni a odborní zamestnanci s VŠ vzdelaním – 85 

administratívni a odborní zamestnanci s USO –161 

Prevádzkoví zamestnanci celkom 188 

V roku 2004 predstavovala miera fluktuácie 11,4 %. Celkom skončilo pracovný pomer 93 zamestnancov 

TU z toho 32 učiteľov. 

Pracovné miesta učiteľov, vedeckovýskumných a vedúcich zamestnancov sa v súlade so zákonom 

o vysokých školách, zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a Štatútom TU, obsadzovali 

výberovým konaním. Celkové výberovým konaním v roku 2004 bolo takto obsadených 41 pracovných 

miest. 

5.2 Rozvoj zamestnancov a ďalšie vzdelávanie 

Plán rozvoja zamestnancov v oblasti vedecko-kvalifikačného rastu pedagogických a vedeckovýskumných 

pracovníkov je delegovaný na fakulty. Realizuje sa získavaním vedecko-pedagogického 

titulu profesor alebo docent, akademického titulu PhD. A u vedeckovýskumných pracovníkov získaním 

vedecko-kvalifikačného atestačného stupňa. 

Plán rozvoja a ďalšieho vzdelávania zamestnancov Technickej univerzity vo Zvolene sa v roku 

2004 realizoval účasťou zamestnancov na školeniach a preškoleniach, konferenciách, sympóziách, 

seminároch a iných odborných podujatiach. 

Povinné odborné školenie a preškolenie, ktoré absolvovalo 110 zamestnancov, vyplývalo 

z príslušných právnych predpisov ako právny predpoklad pre vykonávanie práce dohodnutej v pracovnej 

zmluve napr. vodiči, elektrikári, obsluhovatelia tlakových nádob, vysokozdvižných vozíkov, kuriči a pod. 

Náklady na povinné školenia a preškolenia zamestnancov v roku 2004 predstavovali hodnotu 

28 216,– Sk. 


Školení, konferencií, seminárov, sympózií a ďalších vzdelávacích aktivít sa v roku 2004 zúčastnilo 

celkom 402 zamestnancov, z toho bolo 283 učiteľov a vedeckovýskumných pracovníkov. 

Z celkového počtu sa 52 zamestnancov zúčastnilo na ďalšom vzdelávaní v zahraničí. 

Náklady na vzdelávacie aktivity predstavovali sumu: 

• 607 650,00 Sk 

• 4 786,00 EUR 

• 41 142,00 CZK 

• 583,00 USD 

• 1 000,00 Rubľov 

• 3 700,00 SEK 

Z celkových výdavkov na ďalšie vzdelávanie bolo len 97 140,– Sk hradených z rozpočtu TU 

a bežného účtu TU. 

Ďalšia časť vzdelávania a rozvoja zamestnancov sa realizovala formou krátkodobých aj dlhodobých 

študijných pobytov v zahraničí. 

V oblasti ďalšieho vzdelávania sa aj naďalej uplatňoval systém samovzdelávania, a to predovšetkým 

v štúdiu cudzích jazykov a štúdiu príslušnej odbornej literatúry. 

Ďalšie vzdelávanie bolo realizované aj v oblasti BOZP a PO tak, ako si to príslušné právne 

predpisy vyžadujú. 

37 

5.3 Hodnotenie zamestnancov 

Systém hodnotenia zamestnancov bol v minulom roku rozpracovaný a realizoval sa čiastočne 

len na fakultách a to u pedagogických a vedeckovýskumných pracovníkov. 

Pracovné hodnotenie ako súčasť systému výkonového manažmentu sa po dopracovaní stane 

jedným z ťažiskových nástrojov rastu personálneho potenciálu a hodnoty zamestnancov. Hodnotenie 

zamestnancov bude súčasťou hodnotenia aj pre potreby akreditácie vysokej školy a jednotlivých fakúlt 

a pokiaľ ide o meranie prínosnosti hodnotenia, možno sa orientovať k niektorým z prioritných oblastí: 

• Rast výkonnosti zamestnancov (zlepšenie pracovného výkonu) 

• Motivácia a odmeňovanie zamestnancov 

• Zmeny v pracovnom správaní zamestnancov 

• Zmeny v kvalifikačnom (rozvojovom) potenciáli zamestnancov 

• Kariérny rast zamestnancov 

Doterajší systém hodnotenia bol teda len čiastkový, uplatňovaný bol aj systém samohodnotenia. 


38 

6. Medzinárodná spolupráca a vonkajšie vzťahy TUZVO 

1. 5. 2004 sa integračný proces pre SR stal konkrétnou realitou a cieľom všetkých vysokých 

škôl v SR, t. j. i TU vo Zvolene. Úspešné sa stalo aplikovanie bolonského procesu na inštitucionálnej 

úrovni. SRK podporila základnú myšlienku Európskej asociácie univerzít, že spoločnosť založená na 

vedomostiach potrebuje silné univerzity, ktoré poskytujú kvalitné vzdelanie založené na aktuálnych 

poznatkoch výskumu. Bolonský proces sa stal kľúčovou výzvou a najväčšou príležitosťou, ktorú európske 

univerzity majú. 

V r. 2004, TUZVO sa významne zaradila do európskeho integračného procesu, do európskeho 

vysokoškolského i európskeho výskumného priestoru. TUZVO sa zamerala na posilnenie prepojenia 

európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru, európsky transfer kreditov, širšie dimenzie 

prehlbujúcich sa vzťahov s ostatnými európskymi krajinami podporou mobilít študentov i učiteľov, na 

podporu nevyhnutnej európskej dimenzie vo vysokoškolskom vzdelávaní formou integrovaných programov 

štúdia a zabezpečovaním kvality s ohľadom na rozvoj porovnateľných kritérií a metodológií. 

TUZVO spolupracovala s viacerými európskymi univerzitami na báze bilaterálnych zmlúv o vzájomnej 

spolupráci, ďalej gestorovala 6. tematickú prioritu 6. rámcového programu EÚ, zapojila sa do niekoľkých 

európskych projektov a medzinárodných programov, najmä SOCRATES/Erasmus, (s prípravou 

na Erasmus–Mundus), LEONARDO. Pracovníci TUZVO naďalej významne pôsobili v medzinárodných 

mimovládnych organizáciách a európskych asociáciách. 

6.1 Medzinárodné dohody o spolupráci 

Internacionalizácia výučby ako aj ďalšieho vzdelávania a výskumu sa uskutočňovala na TUZVO 

prostredníctvom: 

a) bilaterálnych zmlúv s partnerskými univerzitami, 

b) medzinárodných programov, 

c) štúdia zahraničných študentov na TUZVO, 

d) výučby v cudzom jazyku zahraničnými učiteľmi. 

Spolupráca TUZVO v rámci bilaterálnych zmlúv bola realizovaná v kontexte aktívnej účasti na 

vedeckých konferenciách, na zasadnutiach medzinárodných komisií, výborov a rád, resp. s cieľom 

prípravy, alebo realizácie spoločných projektov. 

Treba zdôrazniť, že zároveň naďalej fungovala neformálna, nezmluvná, ale veľmi kvalitná 

spolupráca jednotlivých fakúlt i katedier s univerzitami a inštitúciami, ktorých prehľad je uvedený 

v jednotlivých fakultných správach. 

K 31. 12. 2004 bolo uzatvorených 36 bilaterálnych zmlúv v 18 štátoch na úrovni TUZVO – 36 

dohôd o spolupráci, z toho v r. 2004 bolo podpísaných 5 nových rámcových bilaterálnych dohôd 

ospolupráci: 

Č. Krajina Partnerska inštitúcia 

1. Česká republika Univerzita J. E. Purkyně, Ústí nad Labem 

2. Poľsko Agricultural University of Augusta Cieszkowskeho in Poznan, 

Technical University of Lodz, 

Politechnika of Lodz 

3. Taliansko University of Torino 


39 

Zmluvy (11) v štádiu rozpracovania a vyjednávania: 


1. Poľsko Krakow – AGH-University of Science and Technology 

Szczecin – Agricultural University 

Olsztyn – University of Warmia and Mazury 

2. Severné Írsko University College of Dublin 

3. SRN TU of Munich / Faculty of Forestry Science and Resource Management Freising, 

University of Applied Sciences of Rosenheim / Fachhochschule Rosenheim 

University of Applied Sciences of Eberswalde / Fachhochschule Eberswalde 

4. Portugalsko Margaride – Felgueiras / Socrates 

5. Španielsko Universidad Politécnica de Madrid 

Escuela Técnica Superior de Ingenieros de Montes / Socrates 

6. Taliansko Politecnico di Milano Polo Regionale di Mantova, Facoltá di Architettura e Societá 

Prehľad súčasných rámcových zmlúv TUZVO (36): 

(aktivity v rámci ich plnenia uvádzajú fakultné správy z vykonávacích protokolov za r. 2004) 


1. Bulharsko University of Forestry of Sofia 

2. Česká republika Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem 

Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně 

Vysoké učení technické v Brně 

Česká zemědělská univerzita v Praze 

3. Fínsko Lappeenranta University of Technology 

4. Francúzsko L´ Université Henri Poincaré, Nancy-1, lÉNSTIB Epinal 

Ecole Nationale Supérieure dÁrts et Métriers, Cluny 

LÉcole Nationale du Génie Rural, des Eaux et des Forêts, Nancy 

5. Chorvátsko Sveučilište u Zagrebu 

6. Maďarsko NYUGAT-MAGYARORSZÁGI EGYETEM 

Západomaďarská univerzita, Šoproň 

Szent István Egyetem 

Univerzita sv. Štefana (Fakulta poľnohospodárstva a životného prostredia, 

Gödölö 

7. Nemecko Georg-August Universität Göttingen 

Technische Universität Dresden 

8. Poľsko Akademia Rolnicza im. Augusta Cieszkowskego w Poznaniu 

Akademia Rolnicza w Krakowie 

Instytut Technologii Drewna w Poznaniu 

The Main School of Fire Service in Warsaw 

Politechnika Opolska; Politechnika Poznaňska 

9. Rakúsko Universität für Bodenkultur Wien 

10. Španielsko Universidad Politécnica Madrid 

11. Portugalsko Universidade de Aveiro 

12. Rusko Uralskij Gosudarstvennyj Lesotechničeskij Universitet, Jekaterinburg 

Rosijskaja Akademija Nauk, Moskva 

Moskovskij gosudarstvennyj universitet lesa 

13. Ukrajina Užgorodskij nacionaľnyj universitet 

Lvovskij lesotechničeskij institut 

14. Lotyšsko Latvijas valsts koksnes kímijas instituts Riga 

15. Taliansko University of Torino 

16. USA The West Virginia University, Morgantown 

Michigan Technological University 

University of Maine 

17. Juhoafrická republika University of Natal 

18. Veľká Británia University of Oxford 


40 

6.2 Medzinárodné programy 

do ktorých sa v roku 2004 TUZVO aktívne zapojila, boli: 

– výchovno-vzdelávacie, 

– výskumné. 

V rámci týchto programov patrili jednotlivé projekty aj v roku 2004 svojim významom medzi 

kľúčové aktivity TUZVO, a to tak z hľadiska priameho materiálneho, ako aj odborného prínosu. 

K výchovno-vzdelávacím programom patrili najmä: 

‣ SOCRATES 

‣ ERASMUS-MUNDUS 

‣ LEONARDO da Vinci 

‣ CEEPUS 

‣ Akcia Rakúsko-Slovensko 

SOCRATES 

• mobility študentov TUZVO na univerzitách v rámci EÚ 

Akademický rok 2003/2004: ERA/TUZ/2003/17, rozpočet SM (študentské mobility), 13530,– EUR; 

ECTS 4800 EUR; 

V rámci bilaterálnych zmlúv vycestovalo 7 študentov na partnerské univerzity: 

– Jana Majerníková, LF, Francúzsko (Nancy) 

– Martin Piovarči, DF,Grécko, (Thessaloniki) 

– Jozef Capuliak, LF, SRN (Göttingen) 

– Daniela Repková, DF,SRN (Drážďany) 

– Martin Korček, DF,Fínsko (Oulu) 

– Mária Durčáková, LF, SRN (Göttingen) 

– Marián Vollmann, DF,Grécko (Atény) 

V akademickom r. 2004/2005 sa aktivity realizujú na základe kontraktu ERA/2004/TUZ/17, 

s rozpočtom: SM: 8 081 EUR; ECTS 2 200 EUR; s koordináciou RVV 

Zrealizované študentské mobility v akademickom r. 2004/2005: 

– Jana Mihalková, DF, Grécko (Univerzita Thessaloniki) 

– Miroslava Petríková, DF, Grécko, (IP Atény) 

– Vladimíra Kopasová, LF, Rakúsko (BOKU Viedeň) 

– Veronika Horváthová, LF, Rakúsko, (BOKU Viedeň) 

– Gabriela Zubková, DF, Francúzsko, (ENSAM Cluny) 

– Matej Repel, LF, SRN (GAU Gottingen) 

– Marta Hrašková, DF, Fínsko (Lappeenranta) 

V rámci ECTS grantu bola vydaná príručka ECTS (Information package), koordinátor: prof. 

Ľ. Scheer, + informačný materiál RVV SOCRATES / Erasmus na TUZVO. 

• Mobility zahraničných študentov z univerzít Európskej únie na TUZVO 

V rámci programu SOCRATES – ERASMUS prijala naša univerzita v kalendárnom roku 2004 

štyroch študentov z partnerských univerzít EÚ (1 Fínsko, 3 Francúzsko). Študenti študovali v rámci 

semestrálneho štúdia na fakultách TUZVO: DF a FEVT. 


41 

• Mobility učiteľov z univerzít EÚ 

V roku 2004 boli prijatí na našu univerzitu v rámci programu SOCRATES ERASMUS – 2učitelia 

z: Univerzita Thessaloniki, Grécko a 2 učitelia z: VŠZ Praha. 

• Mobility našich učiteľov na univerzitách Európskej únie 

Akademický rok 2003-4: ERA/TUZ/2003/17, rozpočet TS (učiteľské mobility), 1472,– EUR; 

V rámci učiteľských mobilít sa zrealizovali 2 mobility: 

– Eva Križová, Francúzsko (Nancy) 

– Alena Ilavská, Grécko (Atény) 

V letnom semestri akademického roka 2004/2005 sa predpokladá, že z učiteľov, ktorí boli akceptovaní 

zahraničnými univerzitami vycestujú 8 učitelia. 

V akademickom r. 2004/2005 sa aktivity realizujú na základe kontraktu ERA/2004/TUZ/17, 

s rozpočtom: TS 3 054 EUR; 

Plánované učiteľské mobility z fakúlt TUZVO, ktoré sa majú zrealizovať do 30. 6. 2005: 

– Alena Ilavská, Grécko (Atény) 

– Ľubomír Javorek, Fínsko (Lappeenranta) 

– Pavol Joščák, Grécko (Thessaloniki) 

– Eva Križová, ČR (Praha) 

– Ivan Klement, ČR (Praha) 

– Juraj Detvaj, ČR (Praha) 

– Alexander Krakovský, ČR (Ostrava) 

– Iveta Marková, ČR (Ostrava) 

• Erasmus – Tematické siete (TS) 

V rámci tretej časti podprogramu ERASMUS (Erasmus 3) – Tematické siete; v r. 2004 TUZVO 

bola partnerom zahraničných univerzít v nasledovných projektoch: 

1. projekt TS č. ISEKI – Food104934-CP-2-2003-1-PT-TN 

Názov: „Integrating Safety and Environmental Knowledge Into Food – Studies towards European 

Sustainable Development“; 

Kontaktná osoba za TUZVO: Mgr. Alena Ilavská, PhD. 

Typ projektu a doba riešenia: TS, riešený v rokoch 2003 až 2004. 

Finančná zabezpečenie z programu TS: 176 921 EUR; 

2. projekt TS – Thematic Network Project 116343-CP-1-2004-1-RO-ERASMUS-TN 

Názov: „EUI – Net Socrates, vytvorenie siete spolupracujúcich univerzít“; 

Kontaktná osoba za TUZVO: Mgr. Alena Ilavská, PhD. 


Finančná zabezpečenie z programu TS: 560 000 EUR; 

3. projekt TS č. IDEP OSF – G/191/03/61300 

Názov: „International Master of Science in Multimedia – Diseminácia s vývojom nových modulov 

k projektu G/373/2000“; pomôcť porozumieť IKT použitým v systéme multimédií, 

spolu so softwarom a rozvíjať zručnosti nevyhnutné pre ich implementáciu, trénovanie 

študentov na ich používanie; 

Kontaktná osoba – riešiteľ za TUZVO: Mgr. Alena Ilavská, PhD. 


Finančné zabezpečenie z programu TS: 150 000 EUR; 


42 

• Erasmus – Intenzívne programy (IP) 

V roku 2004 bola TUZVO partnerom zahraničných univerzít v nasledovných intenzívnych programoch: 

1. projekt IP č. 29571-IC-2-2004-1-FI-ERASMUS-IPUC-2 

Názov: „Innovation and Entrepreneurship, Enhancing Sustainable Forest Sector“; 

Kontaktná osoba za TUZVO (LF): Ing. J. Šálka. 

Koordinátor IP: 

Savonia Polytechnic, Fínsko. 

Typ projektu a doba riešenia: IP, riešenie v rokoch 2004 až 2005. 

Finančná zabezpečenie z programu IP: 7000 EUR; 

2. projekt IP – návrh 

Názov: „Renewable energy sources“; 

Kontaktná osoba za TUZVO (FEVT): doc. J. Víglaský. 


AU Plovdiv, Bulharsko. 

Typ projektu a doba riešenia: IP, predpoklad na riešenie v rokoch 2005 až 2006; 

3. projekt IP – návrh 

Názov: „GIS, Remote Sensing, Summer SchooL; 

Kontaktná osoba za TUZVO (LF): doc. J. Tuček. 


MZLU Brno, Česká republika. 

Typ projektu a doba riešenia: IP, riešenie v rokoch 2004 až 2007; 

4. projekt IP č. 31692-IC-1-2000-1-GR-ERASMUS-IP-1 

Názov: „Organisational aspects in the information Technology Community 

– IC Technologies and Market trends within European Union“; 

Kontaktná osoba za TUZVO (LSDV): Mgr. A. Ilavská, PhD. 


TEIP Pireaus, Grécko. 

Typ projektu a doba riešenia: IP, riešenie v rokoch 2003 až 2005. 

Finančná zabezpečenie z programu IP: 15 300 EUR. 

ERASMUS – MUNDUS 

Je novým programom EÚ, ktorého cieľom je: 

• otvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru pre študentov „tretích krajín“ formou vytvorenia 

spoločných „masters courses“, 

• vytvorenie štruktúrovanejšej spolupráce EÚ s „tretími krajinami“, 

• zviditeľnenie európskeho vysokého školstva. 

Účastníckymi krajinami v tomto programe sú: 25 členských krajín EÚ, 3 EFTA krajiny (Nórsko, 

Island a Lichtenštajnsko), 3 kandidátske krajiny (Bulharsko, Rumunsko a Turecko) a tretie krajiny 

(obyvatelia inej krajiny ako je EÚ, či EFTA alebo kandidátskej krajiny). 

Erasmus – Mundus je otvorenou príležitosťou a výzvou pre všetky fakulty TUZVO preniknúť 

do Európskeho vysokoškolského priestoru. 

LF bola v roku 2004 oslovená zahraničnými partnermi s ponukou zapojenia sa do konzorcia 

pre prípravu masterského študijného programu v rámci rozbiehajúceho sa programu Erasmus – Mundus. 

Úspešná spolupráca v tejto oblasti by mala pomôcť pri vytváraní obrazu fakulty ako atraktívneho 

miesta na štúdium pre záujemcov zo zahraničia a poskytnúť motiváciu a nástroje na etablovanie 

pilotnej, funkčnej schémy pre tvorbu ucelených masterských kurzov v cudzom jazyku. Zmluva uzatvorená 

s Univerzitou v Turíne predpokladá spoločné spracovanie spoločného masterského študijného 

programu v rámci programu Erasmus – Mundus, zameraného na manažment ekologických procesov 

a environmentálnych funkcií lesných ekosystémov pre ekologickú stabilitu krajiny. 


Doposiaľ sa sformovalo konzorcium univerzít za účasti partnerov: Univerzita v Turíne, TU vo 

Zvolene (Lesnícka fakulta), Georg-August-Universität Göttingen, Univerzita v Ľjubľani, Univerzita vCoimbre 

(Portugalsko) a Univerzita v Madride. Práca na zostavení uvedeného kurzu sa začala vnovembri 2004 

abude pokračovať v prvej polovici roka 2005. Koordinátorom za TUZVO je doc. Dr. Ing. V. Pichler. 

43 

LEONARDO DA VINCI 

Aktivity v rámci programu Leonardo da Vinci (LdV), ktoré sa realizovali v roku 2004 na TUZVO 

zahrňujú: 

1. projekt LdV č. SK/02/A/F/EX-203473 

Názov: „Mobilitný projekt pre manažment VŠ“; 

Kontaktná osoba – koordinátor za TUZVO: Mgr. Alena Ilavská, PhD. 

Typ projektu a doba riešenia: mobilitný projekt, riešený v rokoch 2002 až 2004. 

Finančné zabezpečenie z programu LdV: 15 230 EUR; 

2. projekt LdV č. SK/04/F/EX-401578 

Názov: „Využitie e-learningu vo vyučovaní anglického jazyka v rámci odborného vzdelávania“; 

Kontaktné osoby a riešitelia za TUZVO: PhDr. J. Tereňová, Mgr. M. Timková. 

Zahraničný partner v projekte: 

EMFEC, Institution of Specialists in Vocational 

Education and Training, Nottingham, Veľká Británia, 

Typ projektu a doba riešenia: mobilitný projekt, riešený a ukončený v r. 2004. 

Finančná zabezpečenie z programu LdV: 3040 EUR; 

3. projekt LdV č. SK/02/A/S/PL-203274 

Názov: „Slovak University Students in EU Enterprises“; 

Kontaktná osoba – koordinátor za TUZVO: doc. Ing. R. Kropil, CSc. 


Lesnícky ústav v Graupe, SRN (3, 6, a 9 mesiacov), 

Landesforstpräsidium Graupa, SRN. 

Typ projektu a doba riešenia: LdV mobilitný projekt, riešený v r. 2003 až 2004. 

Finančné zabezpečenie z programu LdV: 10 023 EUR; 

Výstup: v rámci programu EÚ z projektu Leonardo da Vinci Slovak Students in EU Enterprises 

absolvovali 3 študenti odbornú stáž na Lesníckom ústave v Graupe, SRN (3, 6, a 9 mesiacov). 

Oficiálne ukončenie projektu v roku 2004, 1 študent sa aktívne zúčastnil Kolokvia v Graupe, SRN 

v novembri 2004; 

4. Projekt LdV č. Q-STAR-MARKET 

Názov: „Systémy kvality v oblasti ďalšieho vzdelávania pre zabezpečenie splnenia požiadaviek 

trhu práce“; 

Kontaktná osoba – riešiteľ za TUZVO: Mgr. Alena Ilavská, PhD. 

Typ projektu a doba riešenia: LdV, riešený a ukončený v roku 2004. 

Finančné zabezpečenie z programu LdV: 16 800 EUR. 

Projekty – podané v r. 2004: 

1. projekt LdV č. Acronym: EnTeCoRa; 

Názov: „Enhancing the Teaching of Collaborative Planning in Rural Areas in Europe“; 

Kontaktná osoba – koordinátor za TUZVO (FEVT): doc. J. Víglaský. 


Arja Maunumaki (Ms) / Co-ordinator of International 

Relations Oulu Polytechnic, School of Renewable 

Natural Resources Metsakouluntie, FIN 90650 

OULU, Finland 

Typ projektu a doba riešenia: mobilitný projekt, riešený v rokoch 2004 až 2006. 


44 

Medzinárodné programy SAIA: 

Akcia Rakúsko – Slovensko 

1. projekt ARS č. Akcia AUT-SK 47s9 

Názov: „Media Naturae – Univerzitný kurz pre vyššie vzdelávanie v oblasti ochrany prírody“; 

Kontaktná osoba – koordinátor za TUZVO: doc. Ing. R. Kropil, CSc. 


Institut für Wildbiologie und Jagdwirtschaft, BOKU, 

Vienn, A. 

Typ projektu a doba riešenia: akademický mobilitný projekt, riešený v r. 2003 až 2005. 

Finančné zabezpečenie z programu ARS: 3 500 EUR. 

Výstup: Institut für Wildbiologie und Jagdwirtschaft, BOKU, Viedeň, A – spolupráca pokračovala 

v rámci projektu „Media Naturae – ein interdisziplinäres wissenschaftliche Netzwerk für 

grenzüberschreitenden Natur – und Kulturlandschaftschutz zwischen den Ländern SK, HU, CZ 

und AUT“); prínosy: v poradí 3. realizácia univerzitného kurzu pre vyššie vzdelávanie, ktorý bol 

uznaný Ministerstvom školstva Rakúska a Kolégiom rektora BOKU a je v študijnom programe 

BOKU. V r. 2005 bude pokračovať. 

DAAD 

DAAD_1. Spoločný projekt DF s TU Drážďany: Änderung von Materialeigenschaften bei der 

Vakuumm-mikrowellentrocknung von Holz; Ing. Igor Balkovský, PhD. a kol. 

DAAD_2. Spoločný projekt TU LF (doc. V. Pichler, PhD.) s GAU Göttingen: 

V roku 2004 bol projekt podaný, v rámci e-learningu boli odovzdané v r. 2004 prvé moduly (Ing. M. 

Fabrika, PhD., doc. V. Pichler, PhD.), v r. 2004 sa začala príprava kurzu interaktívnych učebných 

metód, štud. odbor geoinformatika. 

Medzinárodný program COCOP medzi ENSAM Cluny a TU Zvolen: 

V rámci plánovaných aktivít sa realizovalo nasledovné: 

Spoločný projekt ENSAM Cluny (Francúzsko) a TUZVO. V r. 2004 sa zrealizovali mobility prof. 

J. Mahúta, doc. R. Réha a doc. E. Križovej (účasť na pilotnej komisii štúdia Mastere), študijný pobyt 

Ing. E. Seleckého. Prodekan FEVT doc. Ľ. Javorek vypracoval koncepciu k Double-Diplom systému. 

Súčasťou je pokračujúce doktorandské štúdium Ing. M. Svoradovej pod dvojitým vedením a postgraduálne 

štúdium „Mastere“ Ing. J. Majerníkovej. 

TEMPUS 

Projekty – podané v r. 2004: 

1. projekt T č. Acronym: HASOTEM 

Názov: „Hard- and Software Tools in Energy Management Education Process“; 

Kontaktná osoba a riešiteľ za TUZVO: doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. 


prof. Adam Gula, AGH University of Science and 

Technology Krakow; Poland. 

Typ projektu a doba riešenia: mobilitný projekt, riešený v rokoch 2004-2007; 

2. projekt T č. Acronym: COSELA 

Názov: „Courses on Sustainable Energy for Local Administrators“; 

Kontaktná osoba a riešiteľ za TUZVO: doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. 


prof. Adam Gula, AGH University of Science and 

Technology Krakow, Poland. 

Typ projektu a doba riešenia: mobilitný projekt, riešený v rokoch 2004–2007. 


5. rámcový program EÚ 

5RP.1 Názov projektu: PEBBU: Stavanie/projektovanie založené na správaní sa budov a ich častí; 

číslo: 5RPG1RT-CT01-05038/3; koordinátor za TU: doc. Ing. Jozef Štefko, CSc. 

5RP.2 Názov projektu: FRAXINAS „FRAXINAS“: Extension of FRAXIGEN to include partners 

from the Newly Associated States (NAS). (Ash for the future: defining European ash populations 

for conservation and regeneration: contract no. EVK2-2001-00108); projekt riešený od 1. 11. 2002 do 

31. 12. 2004 bol predĺžený bez nároku na financie do 30. 06. 2005; rozpočet projektu: 88 441 Euro; 

koordinátor za TUZVO: prof. Ing. Ladislav Paule, PhD. 

5RP.3 Projekt EVG1-CT-2001-00044 WARM – Wildland Urban Area Fire Risk Management – 

medzinárodný vedeckovýskumný projekt zameraný na skúmanie rizika výskytu lesných požiarov a ich 

dôsledkov v európskych krajinách. 

5RP.4 Implementing Tree Growth Models as Forest Management Tools (ITM) – Ing. M. Fabrika, Dr. 

habil. J. Ďurský (5. RP); vývoj softwarových produktov stromových rastových modelov SILVA SK 

aSIBYLA, dokončený informačný systém GOLEM. Bola vytvorená web-stránka výsledkov projektu 

a pripravená knižná publikácia pre Springer Verlag. 

5RP.5 CARBOMONT (Effects of land-use changes on sources, sinks and fluxes of carbon in 

European mountain areas) – (subkontraktor UKE SAV Bratislava doc. J. Škvarenina) (5. RP); riešenie 

nasledovných úloh: WP 2: Ecosystem CO 2 

flux components and their interaction with the 

nitrogen cycle. To quantify the nitrogen deposition, year 2004, Poľana Mountains. 

6. rámcový program EÚ 

6RP.1 Názov projektu: Integrating ACC – „Integrating the Associated Candidate Countries into the 

6th Framework Programme through networking activities and improved NCP services“ – typ projektu 

SSA (Specific Support Action), členka konzorcia Ing. I. Kriššáková, riešiteľ projektu doc. Ing. R. 

Kropil, CSc. 

(V rámci projektu v r. 2004 prebehlo na TUZVO reprezentatívne zasadnutie Národného konventu EÚ 

(22. 9. 2004), Celoslovenské pracovné zasadnutie GMES, Global Monitoring Environment Security, 

(15. 10. 2004), prebehli pracovné zasadnutia národného delegáta + expertov pre jednotlivé podpriority 

SUSTDEV, a bol zorganizovaný a prebehol na TUZVO informačný seminár Maria Curie, pre zvýraznenie 

ERA MORE, európskej siete mobilitných centier, informovanie o aktuálnych výzvach Marie 

Curie Actions 6. RP (4. 11. 2004). 

6RP.2 Názov projektu: MOUNTFOR – účastníkom projektu je MP SR, doc. Ing. R. Kropil, CSc. je 

členom steering committee. 

6RP.3 Názov projektu: Euro-limpacs (Integrated Project to Evaluate the Impacts of Global Change 

on Europaean Freshwater Ecosystems (6. rámcový program EU). 

Koordinátor: University College, London; Subkontraktor: doc. RNDr. Peter Bitušík, CSc. 

Kontrahované projekty: 

6RP.4 Názov Projektu: ERA-ENV, (Integration of Associated Candidate Countries and New EU 

Member States in European Research Area by Environmental approaches), projekt typu SSA, členka 

konzorcia Ing. I. Kriššáková, riešiteľ projektu doc. R. Kropil. 

6RP.5 Názov projektu: FET-EEU, Future Energy Technologies for Enlarged European Union, projekt 

typu SSA; členka steering committee Ing. I. Kriššáková, riešitelia projektu doc. Ing. J. Víglaský, prof. 

T. Lukáč, doc. R. Kropil. 

45 


46 

Projekty schválené v 1. st. hodnotenia: 

6RP.6 Názov projektu: EVOLTREE – EVOLution and Management of Diversity of European Forest 

TREEs – koordinátor Antoine Kremer, INRA, Cestas, Francúzsko (prof. Ing. L. Paule, PhD., člen 

koordinačného výboru). 24 partnerských inštitúcií z 14 krajín; návrh projektu postúpil do druhého kola 

a predkladá sa do 8. 3. 2005. 

6RP.7 Názov projektu: EFORWOOD – Tools for Sustainable Forestry–Wood Chain; integrovaný 

projekt – návrh postúpil do druhého kola, 34 partnerských inštitúcií, koordinátor za TU vo Zvolene: 

doc. R. Kropil; zodpovední riešitelia čiastkových úloh: prof. M. Babiak a doc. J. Víglaský, spoluriešitelia 

ďalší pracovníci. 

6RP.8 Názov projektu: Energy: IP – Acronym: „FICUS“; TITLE: „F“lexible fuel „I“ntegration with 

modular „C“ombustion „U“nit„S“; koordinátor za TUZVO: doc. J. Víglaský. 

6RP.9 Názov projektu: LIFE – Environment: IP – Acronym: „Bale up“; Demonstration „Biomass 

CHP for Urban (Vienna) & rural (Leiben) areas“; koordinátor za TUZVO: doc. J. Víglaský. 

6RP.10 Názov projektu: Energy: IP–Acronym: „MIRACLE“; TITLE: „M“odif„I“ed „RA“nkine 

„C“yc„LE“; Cost efficient power production with novel steam-water cycle to increase electric efficiency 

& share of produced power in Combined Heat and Power (CHP) plants; koordinátor za 

TUZVO: doc. J. Víglaský. 

6RP.11 Názov projektu: Sustainable energy Systems: Supporting participants from ECE countries in 

SES priority for Innovative Combustion of Biomass and Fossil Fuels under FP6; Acronym: 

BIO &FOSSILE; koordinátor za TUZVO: doc. J. Víglaský. 

Projekty COST na TUZVO 

C_1. Naďalej pôsobil prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc. v COST TC FFP CROSS-SECT 

ACTION – European commission ako podpredseda, zástupca SR za oblasť drevárstvo; 

C_2. Projekt Action E37: Sustainability through new technologies for enhanced wood durability. 

prof. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.; 

C_2. Aktívnym členom pracovných skupín C E21 a COST E37 je doc. Ing. V. Pichler, oblasť 

lesníctvo, TUZVO je navrhnuté za celoslovenského koordinátora. 

Iné medzinárodné projekty: 

1. Projekt 029 MVTS SR-ČR DF TU vo Zvolene a HF AMU Praha – Metódy merania fyzikálnoakustických 

charakteristík v základných etapách výroby strunových hudobných nástrojov; koordinátor 

na TUZVO: doc. RNDr. Anna Danihelová, PhD. 

2. EÚ Projekt: the EurEnDel project „European Energy Delphi – EurEnDel“); Doba riešenia: 

2003–2004, doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. člen tímu expertov spolupracujúcich na návrhu Prognózy 

rozvoja a využívania obnoviteľných foriem energie do roku 2030 v EÚ. 

3. Comité Européen de Normalisation, spolupracujúcich na návrhu CEN/TC 264/WG 24 „Quantification 

of green house gases, especially CO 2 

“. Vedúci pracovnej skupiny: Mr. Hencks, Ferdinand, 

EUROFER Luxemborg, koordinátor – Mr. Wolf, John, KRdL/VDI&DIN, Germany. Doba 

riešenia: 2003–2007, doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. člen tímu expertov CEN. 

4. Redukcia emisií tvoriacich skleníkový efekt využívaním energie z biomasy na severozápadnom 

Slovensku („Reducing Greenhouse Emission Through the Use of Biomass Energy in the 

Northwest Slovakia“), Program UNDP: GEF č. SLO/01/G35; doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. člen 

tímu expertov spolupracujúcich na návrhu: Redukcia emisií tvoriacich skleníkový efekt využívaním 

energie z biomasy na severozápadnom Slovensku. 

5. Program EÚ: Life-Environment, Slovakia LIFE03 ENV/SK/000577; riešiteľ – RNDr. L. Židek, 

Združenie BIOMASA, Žilina; doc. Ing. Jozef Víglaský člen tímu expertov spolupracujúcich na 


návrhu: Integrovaná logistika pre využívanie energie z biomasy (Integrated Logistics for Use of 

Biomass Energy). 

6. Study: Annotated compendium including a comparative analysis of the Community consumer 

acguis, Part I. (Contract No. 17.020100/04/389299), European Commision, EÚ, koordinátor 

pre Slovenskú republiku: Dr. Christian Twigg-Flesner, Law School, University of Hull, UK; korešpondent 

a spoluriešiteľ za SR: Mgr. Lenka Nosáľová. 

7. Uskutočnilo sa stretnutie s 1. tajomníkom veľvyslanectva ČĽR pánom Cai-Ge o perspektíve účasti 

LF vo vzdelávaní čínskych odborníkov pre zalesňovacie projekty. Aktivita v tomto smere pokračuje 

cez veľvyslanectvo SR v Pekingu. 

47 

6.3 Mobility študentov a učiteľov 

Mobility študentov – v r. 2004 sa zintenzívnila priama spolupráca so študentmi realizujúcimi 

mobility v rámci SOCRATES/Erasmus, DAAD, Nemecko, Akcia Rakúsko-Slovensko, Work and Travel 

USA, ROTARY CLUB. RVV i študenti, absolventi mobilít informovali potenciálnych záujemcov 

o mobility o svojich skúsenostiach, informačné stretnutia, ktoré zorganizoval RVV sa stretli s mimoriadne 

pozitívnym ohlasom, evidentne sa zdokonalila v r. 2004 spolupráca so SAIA a SAAIC. 

Prehľad vyslaných pracovníkov TUZVO v r. 2004: 

Štát 

Krátkodobé Dlhodobé pobyty, Kongresy, sympóziá, 

pobyty 

štipendiá 

konferencie 

Spolu 

Argentína 1 1 

Belgicko 13 4 17 

Bulharsko 1 1 

Česko 141 2 105 248 

Chorvátsko 1 2 22 25 

Fínsko 1 1 1 3 

Francúzsko 12 4 1 17 

Grécko 1 1 

Irán 1 1 

Írsko 1 4 5 

Island 1 1 

Japonsko 1 1 2 

Kanada 2 2 

Kórea 1 1 

Luxembursko 1 1 

Lotyšsko 1 1 

Maďarsko 2 7 9 

Poľsko 9 36 45 

Portugalsko 4 4 

Rakúsko 14 2 11 27 

Rumunsko 6 6 

Slovinsko 2 2 

SRN 13 2 4 19 

Španielsko 3 3 

Švajčiarsko 1 1 

Švédsko 1 1 

Taliansko 3 3 

Ukrajina 1 1 

USA 2 2 4 

Veľká Británia 6 6 

Súčet 2004 214 20 224 458 

Súčet 2003 210 20 130 357 


48 

Prehľad prijatých pracovníkov na TUZVO v r. 2004: 

Štát 

Krátkodobé 

pobyty 

Konferencie, 

sympóziá, kongresy 

Dlhodobé 

pobyty 

Austrália 4 4 

Belgicko 2 2 

Bulharsko 3 3 

ČR 48 198 4 250 

Dánsko 1 1 2 

Estónsko 1 1 

Fínsko 3 12 15 

Francúzsko 143 1 144 

Grécko 5 3 8 

Holandsko 1 1 

Chorvátsko 14 19 33 

Japonsko 1 1 

Kanada 5 5 

Lotyšsko 4 4 

Maďarsko 10 14 24 

Mexiko 1 1 

Nórsko 3 3 

Nový zéland 1 1 

Poľsko 29 52 5 86 

Portugalsko 1 1 

Rakúsko 16 7 23 

Rusko 4 3 7 

SRN 30 30 1 61 

Slovinsko 1 1 

Španielsko 3 1 4 

Švajčiarsko 1 1 

Švédsko 4 4 

Taiwan 1 1 

Taliansko 5 1 6 

Turecko 2 2 

Ukrajina 2 2 

USA 4 4 

Spolu 2004 314 380 11 705 

Spolu 2003 86 475 17 583 

Spolu 

Prehľad akcií podľa zamerania v r. 2004: 

Druh cesty 

Počet akcií Počet akcií 

vyslanie 

prijatie 

Priama spolupráca 62 34 

Konferencie, sympóziá, semináre 113 75 

Študijné pobyty 13 7 

Prednáškové pobyty 7 11 

Jazykové kurzy a iné kurzy 1 6 

Súťaže, výstavy, exkurzie 13 1 

Mobility v rámci EÚ (SOCRATES-ERASMUS, 

35 9 

LEONARDO, Iné (VR, prac. porady, 5RP, IUFRO) školenia) 52 39 

Spolu 2004 296 182 

Spolu 2003 244 280 


Z uvedených prehľadov je zrejmé, že v r. 2004 nastal nárast v porovnaní s r. 2003, rapídne 

vzrástol najmä počet prijatých hostí na krátkodobé pobyty (z 86 na 314), celkovo počet prijatých hostí 

v r. 2004 (705) bol neporovnateľne vyšší ako počet vyslaní (458). 

49 

6.4 Členstvá TUZVO – kolektívne 

TUZVO je kolektívnym členom nasledovných mimovládnych organizácii, individuálne členstvá 

sú podrobne uvedené vo fakultných správach. 

Názov: Skratka: www stránka: Člen. poplatok 

Intermational Union of Forest 

Research Organizations 

– prof. L. Paule 

Intermational Academy of 

Wood Science 

– prof. M. Babiak 

Society of Wood Science 

and Technology 

– prof. M. Babiak 

International Association 

of Wood Anatomists 

– doc. I. Čunderlík 

European Union of Foresters 

– prof. M. Saniga 

European Forest Institute 

– doc. R. Kropil 

Association européenne pour la 

Biomasse; 

European Biomass Association 

– doc. J. Víglaský 

Alliance of Universities 

for Democracy 

Conseil International 

des Organisations de Festivals de 

Foklore et dÁrts Traditionnels, 

doc. A. Šatanová 

Slovak academic association 

of international cooperation 

Združenie certifikácie lesov 

Slovenska, 

– prof. Ing. T. Lukáč, PhD. 

Asociácia učiteľov cudzích jazykov 

na VŠ 

IUFRO www.iufro.org 900 EUR 

IAWS www.ucfpl.ucop.edu/poiaws.htm 100 USD 

SWST www.swst.org 100 USD 

IAWA www.iawa-web.org 50 EUR 

PRO SILVA 

th@barritskov.com 160 EUR 

EFI www.efi.fi 1250 EUR 

AEBIOM www.ecop.ucl.ac.be/aebiom – 

ALLIANCE www.aubg.bg/audem – 

CIOFF www.cioff.ch – 

SAAIC 

ZCLS 

CASAJC- 

CercleS 

www.saaic.sk 

www.pefc.sk 

www.uniba.sk/websites/casajc 

3000 Sk 

5000 Sk 

3250 Sk 

V r. 2004, výrazne efektívne boli aktivity súvisiace s členstvom v: 

1. IUFRO – prof. Paule, člen výboru; 

2. AEBIOM – doc. J. Víglaský, člen výboru a podpredseda asociácie; 

3. European Forest Institute (EFI), predovšetkým priamy kontakt na riaditeľa EFI prof. Dr. Paivinena 

prostredníctvom osobnej účasti na zasadnutiach (v r. 2004 to bola 11-ta výročná konferencia – 


50 

účasť doc. J. Tuček, doc. R. Kropil); priama spolupráca s členmi výboru a vedeckého poradného 

výboru EFI, vyústila do významného zapojenia TUZVO v integrovanom projekte 6. RP, čím sa 

otvára priestor pre spoluprácu aj v pripravovanom 7. RP. 

6.5 Vyhodnotenie plnenia opatrení z Vedeckej rady TU 

Vedecká rada TU vo Zvolene na svojom zasadnutí dňa 26. 4. 2005 zhodnotila medzinárodnú 

spoluprácu a vonkajšie vzťahy TUZVO za rok 2004. VR konštatovala, že vstup do EÚ významne 

ovplyvnil rozvoj medzinárodných vzťahov TU a TUZVO sa významne zaradila do európskeho integračného 

procesu, do európskeho vysokoškolského i európskeho výskumného priestoru. TUZVO úspešne 

participovala v medzinárodných mimovládnych organizáciach, v medzinárodných programoch 

SOCRATES/Erasmus, LEONARDO, Akcia Rakúsko-Slovensko, DAAD, zvýšil sa počet prijatých 

zahraničných študentov a učiteľov, napĺňal sa proces európskeho transferu kreditov. Úspešne pokračovalo 

riešenie projektov 5RP a 6RP, COST, MVTS SR –ČR, rozpracovali sa projekty TEMPUS, 

Erasmus Mundus a nové projekty 6RP. Vedecká rada konštatovala, že prepojenie štyroch unikátnych 

fakúlt TU je vhodným priestorom pre vytvorenie nového výskumného programu v rámci 7RP. Medzinárodná 

akreditácia študijných programov by zároveň zvýšila medzinárodnú konkurencieschopnosť 

a zvýšila možnosti uplatnenia absolventov vo svete. Vedecká rada odporučila zosúladiť obdobie doktorandského 

štúdia s obdobím riešenia projektov a zdôraznila, že je potrebné prezentovať ojedinelosť 

našej univerzity. 

6.6 Plnenie Dlhodobého zámeru TUZVO 

Dokument Dlhodobý zámer na roky 2003–2010 a jeho plnenie bolo podrobne prehodnotené na 

zasadnutí KR TU dňa 22. 11. 2004 a VR TUZVO dňa 7. 12. 2004; 

viď. Materiál z rokovania: Plnenie Dlhodobého zámeru TUZVO na roky 2003–2010. 


51 

7. Hospodárenie Technickej univerzity vo Zvolene 

Výsledky hospodárenia TU vo Zvolene za rok 2004 sú rozpracované vo „Výročnej správe 

o hospodárení TUZVO za rok 2004“. Táto podrobne hodnotí celý uplynulý rok. Jej obsahom je ročná 

účtovná závierka, analýza nákladov a výnosov v členení na hlavnú a podnikateľskú činnosť, vývoj 

fondov, rekapitulácia zúčtovania so štátnym rozpočtom, hodnotenie majetku a opatrenia na minimalizáciu 

resp. odstránenie dosiahnutej straty. 

Hlavným zdrojom financovania TUZVO je dotácia zo ŠR poskytnutá prostredníctvom MŠ SR. 

Dotačná zmluva bola uzavretá dňa 21. 05. 2004 a následne v dňoch 17. 09. a 30. 10. 2004 upravená 

dodatkami, ktoré znamenali navýšenie takmer vo všetkých programoch. Výška dotácie TUZVO 

v programovej štruktúre je uvedená v tab. č. 7.1. 

Z tabuľky č. 7.1 je zrejmé, že TUZVO využívala pre financovanie svojej činnosti v roku 2004 

dotáciu na bežné výdavky v celkovom objeme 279 022 tis. Sk a 24 656 tis. Sk na kapitálové výdavky. 

Dodatočnými zdrojmi financovania sú tržby za vlastné výrobky v hlavnej činnosti v objeme 

67 427 tis. Sk, tržby z predaja služieb v hlavnej činnosti 21 405 tis. Sk a v podnikateľskej činnosti 

7448 tis. Sk. Uvedené tržby zohľadňujú výsledky hospodárenia Vysokoškolského lesníckeho podniku. 

Menované úpravy dotácie pre rok 2004 boli účelového charakteru a ich použitie na prevádzku TUZVO 

bolo možné len v obmedzenom rozsahu. 

Rozpočet TUZVO pre rok 2004 vychádzajúci z pridelenej dotácie vykazoval pri zohľadnení 

požiadaviek pracovísk r. 2003 deficit cca 17 000 tis. Sk. K hľadaniu riešení vzniknutej situácie zasadali 

orgány akademickej samosprávy a poradné orgány rektora TUZVO. Boli prijaté „Opatrenia na 

zníženie nákladovosti všetkých činností TUZVO ....“ ďalej len opatrenia, ktorých realizácia v rámci 

organizačných súčastí mala priniesť úsporu v nákladoch vo výške 17 000 tis. Sk. Táto čiastka bola 

upravená o dodatočné zdroje poskytnuté MŠ SR na energie, pre TUZVO v objeme cca 5 810 tis. Sk. 

Deficit bol znížený na 11 000 tis. Sk. 

Realizácia opatrení prijatých na zasadnutiach kolégia rektora a rozpracovaných vo všetkých 

organizačných súčastiach TUZVO umožnila plynulý chod univerzity a ďalšie zníženie straty. 

Hospodárskym výsledkom TUZVO za rok 2004 je strata 4081 tis. Sk pričom strata z hlavnej 

činnosti TUZVO bola vykázaná vo výške –6 159 tis. Sk. Zisk z podnikateľskej činnosti dosiahol 

2048 tis. Sk. Oproti roku 2003 bola strata znížená o 1 696 tis. Sk. Jej príčinu je možné vidieť v dvoch 

rovinách, vysoké odpisy dlhodobého majetku a nízke výnosy potrebné na ich krytie. 

Samostatnou kapitolou je hodnotenie investičného rozvoja. Štruktúra použitých investícií TU vo 

Zvolene bola v roku 2004 nasledovná: 

1) Stavebné investície 16 110 tis. Sk, z toho: Viacúčelová športová hala Lanice (MŠ SR 10 000 

tis. Sk, TUZVO 4 543 tis. Sk), Rekonštrukcia vykurovania objektov TU 228 tis. Sk, Sociálne 

zariadenia Arboréta Borová hora 907 tis. Sk, Databázové centrum SLDK 432 tis. Sk 

2) Strojné investície 14 527 tis. Sk 

3) Software 909 tis. Sk 

Výročná správa o hospodárení za rok 2003 obsahovala opatrenia na odstránenie dosiahnutej 

straty v nasledovnom znení: 

1. Znížiť náklady na teplo rekonštrukciou vykurovacieho systému. Zodpovedný kvestor, termín 31. 12. 

2004. 

Výberové konanie na dodávateľa rekonštrukčných prác bolo zo strany uchádzačov dva krát 

prerušené žiadosťou o nápravu a jedenkrát námietkou na Úrade pre verejné obstarávanie. Úrad pre 

verejné obstarávanie žiadosti a námietku zamietol čím potvrdil správnosť a transparentnosť postupov 

TUZVO vo verejnom obstarávaní. Z uvedených dôvodov bola rekonštrukcia vykurovacieho systému 


52 

započatá až 11. 02. 2005 podpísaním zmluvy s firmou TERS Systém s. r. o. zo Žiaru nad Hronom. 

Objem rekonštrukčných prác predstavuje vo finančnom vyjadrení cca 12,010 mil. Sk s termínom 

dokončenia september 2005. Aj napriek uvedenej skutočnosti došlo k zníženiu nákladov na energie. 

2. Výnosmi z predaja prebytočného majetku pokryť stratu za rok 2003. Zodpovedný kvestor, termín 

31. 12. 2004. 

Po schválení prevodu dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (DMaNM) v AS TUZVO 

a v SpR TUZVO sme realizovali predaj nepotrebného majetku v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. 

o vysokých školách v znení neskorších predpisov a zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom 

verejných inštitúcií .... K 30. septembru 2004 sme realizovali odpredaj dlhodobého hmotného majetku 

v celkovom objeme cca 8 mil. Sk. Jednalo sa hlavne o majetok VšLP TUZVO. Po tomto termíne bol 

predaj pozastavený z dôvodov prijatia novely zákona o dani z prevodu nehnuteľností a novely vyhlášky 

o oceňovaní nehnuteľností. Daň z prevodu nehnuteľností bola k 01. 01. 2005 zrušená, odvod za rok 

2004 činil cca 1,2 mil. Sk. 

Dôležitou skutočnosťou pre hospodárenie TUZVO je, že výsledky uvedené vo výročnej správe 

o hospodárení musia byť v zmysle ods. 3 §19 zákona č. 131/2002 Z. z. o VŠ overené najmenej raz za 

tri roky audítorom. TUZVO požiadala o audit výsledkov hospodárenia za rok 2004. Vybraná audítorská 

spoločnosť INTERAUDIT Zvolen spol. s r.o. posúdila predložené výsledky a postupy účtovania. Na 

základe jej odporúčaní a konzultácií boli niektoré ukazovatele upravené v zmysle platných noviel zákona 

o účtovníctve, rozpočtových pravidiel, ale aj ďalších právnych predpisov. 

Výsledkom auditu je výrok zodpovedného audítora, že „účtovná závierka vyjadruje verne vo 

všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu Technickej univerzity vo Zvolene k 31. decembru 

2004 a výsledky jej hospodárenia za rok, ktorý sa skončil k uvedenému dátumu, sú v súlade so 

slovenským zákonom o účtovníctve“. 

Poznámka: 

Podrobnú analýzu hospodárenia TUZVO za rok 2004 spracovanú podľa metodiky MŠ SR obsahuje 

citovaná správa „Výročná správa o hospodárení TUZVO“. 


53 

Tab. 7.1 

Dotácia /programová štruktúra 

Dotácia na uskutočňovanie 

akreditovaných študijných programov 

z toho: 

– Podprogram 077 01 – Poskytovanie 

vysokoškolského vzdelávania a 

zabezpečenie prevádzky vysokých škôl 

Dotácia 

na bežné 

výdavky 

(v tis. Sk) 

na začiatku roka 

Dotácia 

na bežné 

výdavky 

(v tis. Sk) 

na konci 

roka 

Dotácia 

na kapitálové 

výdavky 

(v tis. Sk) 

Spolu 

(v tis. Sk) 

196 091 208 748 13 000 221 748 

196 091 208 748 13 000 221 748 

Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo 

34 680 44 366 5 109 49 475 

umeleckú činnosť 

z toho: 

– Podprogram 07702 – Vysokoškolská 

34 680 42 560 5 109 47 669 

veda a technika 

Prvok 077 02 01 – Prevádzka a rozvoj 

19 761 20 095 1 365 21 460 

infraštruktúry pre výskum a vývoj 

Prvok 077 02 02 – Úlohy základného 

14 432 14 432 3 053 17 485 

výskumu na vysokých školách iniciované 

riešiteľmi 

(grantová agentúra VEGA) 

Prvok 077 02 03 – Aplikovaný výskum na 

0 6 630 290 6 920 

vysokých školách pre potreby praxe 

Prvok 077 02 04 – Medzinárodná vedecká 

0 747 0 747 

a vedecko-technická spolupráca vysokých 

škôl 

Prvok 077 02 05 – Úlohy výskumu 

487 656 401 1 057 

a vývoja na vysokých školách pre rozvoj 

školstva 

(grantová agentúra KEGA) 

– Podprogram 06K01 – Úlohy výskumu 

0 1 717 

0 1 717 

a vývoja podporujúce spoluprácu SAV 

a priemyselného výskumu 

0 

89 

0 89 

– Podprogram 06K02 –Rozvoj 

medzinárodnej vedecko-technickej 

spolupráce 

Dotácia na rozvoj vysokej školy 0 1 219 6 547 7 766 

z toho: 

– Podprogram 077 03 – Rozvoj vysokého 

0 1 219 6 547 7 766 

školstva 

Dotácia na sociálnu podporu študentov 14 874 24 689 0 24 689 

z toho: 

– Podprogram 077 06 – Sociálne štipendiá 

3 556 7 002 0 7 135 

a študentské pôžičky 

– Podprogram 077 07 – Podpora 

stravovania, ubytovania, športových 

a kultúrnych aktivít študentov 

11 318 17 687 0 17 829 

SPOLU 245 645 279 022 24 656 303 678 


54 

8. Informačné a komunikačné technológie na TUZVO 

8.1 Informačné systémy na TUZVO 

8.1.1 Akademický informačný systém 

Podporu hlavnej činnosti školy zabezpečujú úlohy informačného systému (IS), ktorých správu 

vykonávajú pracovníci Centra informačných technológií (CIT). Na všetkých fakultách TUZVO sa 

prevádzkujú nasledujúce úlohy: 

Prijímacie konanie 

Evidencia študentov, študijných predmetov, študijných odborov a zameraní, študijných plánov a výsledkov 

zápočtov a skúšok 

Register študentov univerzity 

Multifunkčné preukazy študentov a zamestnancov TUZVO 

Rozvrhy 

Centrálna evidencia učební 

Ubytovanie študentov 

Od akademického roka 2005/2006 začína štúdium podľa nového zákona o vysokých školách 

auchádzači budú prijímaní na bakalárske štúdium v akreditovaných študijných programoch. Úlohy 

doteraz prevádzkované na TUZVO nezohľadňujú nový prístup vo vysokoškolskom vzdelávaní a nie 

sú už aktuálne ani z pohľadu súčasných možností informačných technológií. Predpokladá sa, že sa 

vblízkej budúcnosti v spolupráci s STU a ďalšími univerzitami podarí implementovať nový akademický 

informačný systém. 

8.1.2 Personalistika a mzdy 

Pre evidenciu zamestnancov a spracovanie miezd sa využíva systém autora zo Žilinskej univerzity 

s vlastnou nadstavbou nad databázou systému na spracovanie špeciálnych požiadaviek TUZVO. 

Exportom súborov údajov je zabezpečovaný styk so Štátnou pokladnicou, poisťovňami, bankami 

adaňovým úradom. 

8.1.3 Ekonomický informačný systém 

V správe pracovníkov CIT sú nasledujúce úlohy, ktoré zabezpečujú spracovanie ekonomických 

informácií na TUZVO: 

SPIN – integrovaný ekonomický systém firmy Datalock, a. s. s databázou v Oracle 9i je na 

TUZVO prevádzkovaný na spracovanie objednávok, došlých aj vyšlých faktúr, skladového hospodárstva, 

účtovníctva, evidenciu investičného majetku aj operatívnu evidenciu majetku, daní, styku s bankou. 

Systém je dávkovo prepojený so Štátnou pokladnicou. 

Systém Štátna pokladnica bol na TUZVO zavedený do prevádzky v roku 2004. 

Ekonomické informácie pre riešiteľov úloh a pracoviská sú zverejnené v intranete univerzity po 

výbere údajov z databázy SPIN a úprave adresných výstupov. Riešiteľom úloh sú informácie o čerpaní 

finančných prostriedkov zasielané aj e-mailom. 

TUZVO prejavila záujem o pripojenie sa k využívaniu centrálneho finančného informačného 

systému, ktorého obstaranie a zavedenie pilotných projektov do prevádzky na dvoch univerzitách v SR 

organizuje MŠ SR. 


55 

8.1.4 Knižničný informačný systém 

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) od roku 1998 budovala a prevádzkovala integrovaný 

automatizovaný knižnično-informačný systém Rapid Library, pričom v prevádzke boli moduly, 

ktoré komplexne automatizovali procesy nadobúdania, spracovania, sprístupňovania a uchovávania 

informačných zdrojov a informácií. Vo výpožičnom procese sa používala jednoznačná identifikácia 

dokumentov a používateľov prostredníctvom čiarových kódov. 

Z hľadiska racionálnosti, efektívnosti, jednoduchosti a používateľskej prístupnosti sa implementácia 

nových informačných a komunikačných technológií v rámci súčasnej verzie systému stávala 

limitujúcim faktorom rozvoja knižnice a poskytovaných knižnično-informačných služieb. Nutnosť 

prechodu na vyššiu verziu systému Advanced Rapid Library (@RL) bola tiež podmienkou zapojenia 

sa SLDK do národnej a medzinárodnej spolupráce na tvorbe súborných katalógov, báz dát a vzájomne 

výhodnej výmeny relevantných dát. 

Na základe týchto skutočností SLDK v marci 2004 podala projekt na MŠ SR pod názvom 

Prechod knižnice z integrovaného knižnično-informačného systému Rapid Library na novú verziu 

elektronického knižničného systému Advanced Rapid Library – @RL. 

Základným cieľom projektu bolo vytvoriť optimálne podmienky pre prechod SLDK z integrovaného 

knižnično-informačného systému Rapid Library na novú verziu elektronického knižničného 

systému Advanced Rapid Library – @RL postaveného na báze informačných a komunikačných technológií 

na základe hostingu a outsoursingu. 

Samozrejmosťou je možnosť prepojenia systému @RL s inými IS na TU, napríklad personálneho, 

ekonomického oddelenia a pod. 

8.1.5 Ostatné úlohy IS 

KREDIT6 – je systém pre objednávanie a výdaj stravy v Študentskej jedálni (ŠJ) s využitím 

čipových kariet typu PROXIMITY a možnosťou objednávania jedla aj v intranete univerzity. Vsúvislosti 

s vydávaním univerzitných preukazov študentom a zamestnancom s kartami typu MIFARE bol vykonaný 

v roku 2004 upgrade špeciálneho hardvéru (snímačov kariet) tak, aby mohli byť používané karty 

oboch typov. K systému bola zakúpená aj automatická pokladňa tzv. tankomat. Zo systému je mesačne 

exportovaný súbor pre zrážky zo mzdy do Personalistiky a miezd a na začiatku akademického roka 

vykonávaný import novoprijatých študentov. 

Pre evidenciu žetónov na vydávanie príborov v ŠJ bol vyvinutý vlastný programový systém. 

Pre normovanie jedál a skladové hospodárstvo je v ŠJ v sieti prevádzkovaný programový 

systém vo FoxPro. 

Zavedením systému SPIN sa v úlohe Evidencia zákaziek, ktorá je prevádzkovaná vo VDL, 

porušili automatizované väzby zo skladového hospodárstva. 

Informačný systém TUZVO nie je integrovaný v zmysle využívania jednotných databázových 

a programových vývojových prostriedkov a ani v zmysle on line prepojiteľnosti databáz. Prepojenie 

je riešené dávkovým exportom a importom súborov údajov, čo je náročné na údržbu a obsluhu 

systémov. 

8.2 Slovenská akademická sieť SANET 

Uzol SANETu je na Technickej univerzite vo Zvolene v prevádzke od roku 1991 a okrem 

poskytovania vysokorýchlostného pripojenia do Internetu pre študentov a zamestnancov univerzity 

postupne rozširuje poskytovanie tejto služby aj pre ďalšie subjekty vo Zvolene (Gymnázium Ľudovíta 

Štúra, Ústav ekológie lesa SAV, Mestský úrad Zvolen). 


56 

Medzi najvýznamnejšie aktivity SANETu v roku 2004 patrili: 

• vybudovanie nového vnútroštátneho prepojenia Nitra-Prievidza-Zvolen, čím sa uzol TUZVO stal 

po STU druhým najdôležitejším uzlom v sieti SANET, nakoľko prepája štyri vnútroštatne linky, 

• vybudovanie nového medzinárodného prepojenia do Poľska cez Českú republiku, čím sa výrazne 

zlepšila dostupnosť akademických organizacií v Poľsku, 

• zorganizovanie konferencie SANET v Európe, na ktorej sa zúčastnil minister školstva Martin 

Fronc, 

• pripojenie Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen do uzla siete SANET na TU vo Zvolene a príprava 

pripojenia ďalších organizácií (Krajská knižnica vo Zvolene, Lesnícke a drevárske múzeum), 

• intenzívna spolupráca s mestom Zvolen, hlavne v oblasti budovania metropolitnej siete ZOMES, 

ktorá bude spájať všetky škôlky, základné a stredné školy, múzeá, knižnice, domovy dôchodcov, 

domovy sociálnej starostlivosti a ostatné nekomerčne inštitúcie, pričom sieť ZOMES bude pripojená 

do SANETU prostredníctvom uzla na Technickej univerzite vo Zvolene. 

8.3 Bezpečnosť informačného systému TUZVO 

Najvýznamnejším krokom súvisiacim s bezpečnosťou informačného systému univerzity v roku 

2004 bolo spracovanie bezpečnostného projektu v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných 

údajov. Ako základný cieľ projektu bolo stanovené zvýšiť úroveň bezpečnosti používaných 

informačných technológií ako aj zabezpečiť súlad s platnou legislatívou Slovenskej republiky. 

V rámci projektu bol na základe zhromaždených faktov posúdený súlad existujúceho stavu so 

zákonom o ochrane osobných údajov, bola vykonaná analýza rizík informačného systému, ohodnotenie 

informačných aktív a hrozieb, bol spracovaný návrh bezpečnostných opatrení ako aj pripravené 

návrhy bezpečnostných politík a smerníc. 

8.4 Rozvoj informačných a komunikačných technológií na TUZVO 

V rámci dlhodobého zámeru univerzity bol uskutočnený v oblasti rozvoja informačných 

a komunikačných technológií zásadný krok – Kolégium rektora na rokovaní 22. 11. 2004 rozhodlo 

o vypracovaní návrhu nového Rozvojového programu č. 6 Informatika a informatizácia na TUZVO 

a túto úlohu uložilo riaditeľovi Centra informačných technológií. Nový rozvojový program vychádza 

z poznania súčasného stavu ako aj z aktuálnych požiadaviek a je zameraný na niekoľko kľúčových 

oblastí, predovšetkým: 

• budovanie komplexnej sieťovej infraštruktúry a zabezpečenie užívateľov potrebným technickým 

a programovým vybavením, 

• zabezpečenie podpory užívateľov a rozširovania úrovne ich znalostí pri využívaní informačných 

a komunikačných technológií, 

• budovanie komplexného integrovaného informačného systému a sprístupňovanie informácií pre 

užívateľov, 

• rozvoj informatiky ako súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu, vedecko-výskumnej činnosti 

a zahraničnej spolupráce, 

• rozvoj informatiky a informatizácie ako prostriedku racionalizácie riadiacich a správnych činností 

univerzity, 

• využitie informačných a komunikačných technológií pre podporu komerčných aktivít a podnikateľskej 

činnosti univerzity. 

V každej oblasti sú uvedené čiastkové kroky vedúce k naplneniu stanoveného cieľa. 


57 

8.5 Financovanie informačných a komunikačných technológií 

na TUZVO 

Financovanie informačných a komunikačných technológií (IKT) na TUZVO je viaczdrojové, 

pričom jednotlivé zdroje financovania, v závislosti od nadobúdaného zariadenia a príslušenstva, sa 

členia na bežné (do 30 tis. Sk) alebo kapitálové (nad 30 tis. Sk). Najvýznamnejšími zdrojmi financovania 

IKT sú celouniverzitné zdroje slúžiace na pokrytie aktivít celouniverzitného rozsahu (napr. 

kostra štruktúrovanej kabeláže, centrálne servery, súčasti univerzitného IS a pod.). Prostriedky jednotlivých 

pracovísk a prostriedky získané prostredníctvom domácich alebo zahraničných grantov sa spravidla 

používajú pri pokrytí potrieb a požiadaviek týchto pracovísk. 

Dôležitou položkou nepriameho financovania IKT je zabezpečenie bezplatného prístupu univerzity 

do siete SANET umožňujúcej pripojenie do Internetu. 

8.6 Plnenie Dlhodobého zámeru TUZVO 

Do roku 2004 bol rozvoj informačných a komunikačných technológií v rámci dlhodobého zámeru 

univerzity zabezpečovaný v rámci existujúcich piatich rozvojových programov. Ako je uvedené 

v časti 8.4., bolo rozhodnuté o doplnení dlhodobého zámeru o 6. rozvojový program zameraný na 

informatiku a informatizáciu na univerzite. 

V priebehu roka 2004 došlo k viacerým zmenám súvisiacim s organizáciou riadenia informačných 

a komunikačných technológií na univerzite. V prvom polroku 2004 bolo vypísané výberové 

konanie na riaditeľa Ústavu výpočtovej techniky, ktorým sa od 1. 7. 2004 stal Ing. Miroslav Gecovič, 

CSc. Od 1. 11. 2004 došlo k zmene názvu pracoviska na Centrum informačných technológií (CIT). 

Vnútorná organizačná štruktúra CIT – členenie na Útvar riaditeľa, Úsek výskumu a vývoja software 

a Úsek informačných technológií – ostala aj po zmene názvu pracoviska zachovaná. 

Aj pri zachovaní existujúcej organizačnej štruktúry sa však uskutočnilo viacero krokov smerujúcich 

k postupnej vnútornej reštrukturalizácii CIT. 

Medzi nové úlohy, ktorými bolo Centrum informačných technológií v roku 2004 poverené, sa 

zaradilo vydávanie multifunkčných preukazov pre študentov a zamestnancov univerzity v zmysle zákona 

o vysokých školách a príslušného usmernenia MŠ SR. Za týmto účelom bolo na CIT vytvorené 

osobitné pracovisko, ktoré bolo vybavené špeciálnym technickým a programovým vybavením potrebným 

pre celý proces vydávania preukazov – prípravu podkladov, fotografovanie, spracovanie údajov, 

tlač požadovaných výstupov a samotné zhotovenie preukazov, ktoré majú formu čipových kariet 

s potlačou v závislosti od postavenia držiteľa (ISIC pre študentov, ITIC pre pedagógov, vlastný design 

pre ostatných zamestnancov). Boli uskutočnené prípravné kroky na využitie preukazov na ďalšie účely 

– v stravovacom systéme Kredit, doprave a ďalších aplikáciách. Prevádzka novovytvoreného pracoviska 

začala v novembri 2004. 

Významným krokom smerujúcim k rozvoju podnikateľských aktivít CIT bolo zahájenie prác na 

vybudovaní počítačovej učebne v miestnosti L8 v budove SLDK. S využitím viaczdrojového financovania 

bola v miestnosti L8 vybudovaná štruktúrovaná kabeláž s podlahovými rozvodmi, s 15 prípojnými 

miestami a s bezbariérovým vstupom. Časť predpokladaného technického a programového vybavenia 

bola nadobudnutá ešte v roku 2004. Súčasne s týmto krokom prebiehali prípravné práce na 

akreditácii pracoviska pre vystavovanie Európskych „počítačových vodičských preukazov“ (European 

Computer Driving Licence, ECDL). Do procesu sú zapojené aj ďalšie pracoviská univerzity (predovšetkým 

Centrum ďalšieho vzdelávania) ako aj jednotliví zamestnanci, ktorí majú resp. získajú požadované 

certifikáty a oprávnenia. Gestorskou organizáciou procesu ECDL na Slovensku je Slovenská 

informatická spoločnosť. 


58 

Uskutočnili sa prípravné kroky smerujúce k vytvoreniu nových internetových stránok univerzity. 

Predovšetkým išlo o vypracovanie novej štruktúry pripravovaného webového portálu a nový prístup 

pri príprave ich obsahu – prostredníctvom redakčného systému (content management system, 

CMS) bude umožnený distribuovaný prístup, ktorý nahradí doterajšiu nedostatočne pružnú centralizovanú 

správu obsahu univerzitného webu. Zároveň bolo nadobudnuté príslušné technické a systémové 

programové vybavenie (server s operačným systémom) vytvárajúce základné podmienky pre umiestnenie 

a prevádzku webu. 

Okrem vyššie uvedených nových úloh plnilo Centrum informačných technológií všetky funkcie 

vyplývajúce z jeho doterajšieho zamerania: 

• prevádzkovanie jednotlivých úloh informačného systému (IS) univerzity a zabezpečovanie ich 

prepojenia so zámerom postupnej integrácie, vrátane konzultácií a poradenstva užívateľom pri 

prevádzkovaní úloh IS, 

• zabezpečovanie funkčnosti, prevádzky a administrácie aktívnych a pasívnych prvkov sieťovej infraštruktúry 

univerzity (serverov, smerovačov, prepínačov, kabeláže), ich ďalšie budovanie a rozvoj, 

• nepretržitá prevádzka uzla Slovenskej akademickej dátovej siete (SANET) a príprava spolupráce 

pri gestorovaní rozvoja metropolitnej (mestskej) siete vo Zvolene, 

• inštalácia, prevádzka a servis osobných počítačov a ostatných zariadení výpočtovej techniky užívateľov 

na univerzite, vrátane poradenstva pri ich prevádzke, antivírovej ochrany, diaľkovej podpory 

a pod., 

• spolupráca so združením EUNIS pri koordinácii aktivít v oblasti univerzitných informačných 

systémov; v priebehu roka 2004 došlo aj k zmene zástupcov TUZVO v združení EUNIS, 

• ďalšie aktivity súvisiace so zameraním CIT (napr. účasť v programe Microsoft Development 

Network – MSDN, účasť v projekte Virtual Rooms Videoconferencing System – VRVS). 


59 

9. Činnosť fakúlt a celouniverzitných pracovísk 

9.1 Lesnícka fakulta 

prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. 

Činnosť Lesníckej fakulty v roku 2004 sa riadila „Dlhodobým zámerom 

LF TU vo Zvolene na roky 2003–2010“. V zmysle tohto dokumentu 

hlavným poslaním LF je poskytovať vysokoškolské vzdelanie občanom SR 

a iných štátov v študijných odboroch z oblasti lesníctva a poľovníctva a tvorivo 

v týchto oblastiach vedecky bádať. Vedecko-vzdelávacie zameranie fakulty 

sa odvíja od trendov vývoja vedy vo svete v oblasti lesníctva a poľovníctva 

a od požiadaviek na profil absolventa Lesníckej fakulty. 

Strategickým zámerom LF TU vo Zvolene je naplnenie prv uvedeného 

poslania a tým prispieť k strategickému zámeru TU vo Zvolene – byť výskumnou 

univerzitou, t. j. rozvíjať tvorivé vedecké bádanie a na jeho základe 

poskytovať vysokoškolské vzdelanie. 

V priebehu roka 2004 prebehla akreditácia študijných programov pre 

všetky tri stupne vysokoškolského štúdia. Z predložených študijných programov boli schválené 

v odboroch lesníctvo a poľovníctvo dva študijné programy lesníctvo a aplikovaná zoológia a poľovníctvo 

pre bakalársky stupeň štúdia a tri študijné programy lesníctvo, ekológia lesa a aplikovaná zoológia 

a poľovníctvo pre inžiniersky stupeň štúdia. V obidvoch stupňoch štúdia boli študijné programy schválené 

pre dennú a externú formu štúdia. Pre doktorandský stupeň štúdia boli schválené študijné programy: 

hospodárska úprava lesov, lesnícka fytológia, pestovanie a ochrana lesa, technika a technológie 

lesníckej výroby, aplikovaná zoológia a poľovníctvo a lesnícke meliorácie. Zatiaľ v schvaľovacom 

pokračovaní sú ďalšie študijné programy: manažment a financovanie lesných zdrojov (v 2. a 3. stupni 

štúdia) a ekológia lesa a krajiny (v 3. stupni štúdia). Spolu s Fakultou agrobiológie a potravinových 

zdrojov SPU v Nitre bol v roku 2004 na akreditáciu predložený študijný program agrolesníctvo ako 

medziodborový študijný program v odboroch všeobecné poľnohospodárstvo a lesníctvo pre 1. a 2. 

stupeň štúdia v dennej forme. Zatiaľ je v schvaľovacom pokračovaní. 

Výučba v inžinierskom štúdiu v roku 2004 sa konala v štyroch študijných odboroch (lesníctvo, 

manažment a financovanie lesných podnikov, ekológia lesa a aplikovaná zoológia a poľovníctvo) 

v dennej forme a v odbore lesníctvo aj v externej forme štúdia. V roku 2004 na fakulte študovalo 

1014 študentov, z toho v dennej forme štúdia 840 študentov a v externej forme štúdia 174 študentov, 

Štúdium absolvovalo celkom 158 študentov (z toho v odbore lesníctvo 102, manažment a financovanie 

lesných podnikov 20, ekológia lesa 19 a aplikovaná zoológia a poľovníctvo 17), z nich 6 ukončilo 

štúdium s vyznamenaním. Treba poznamenať, že pre akademický rok 2004/2005 bolo poslednýkrát 

prijímacie konanie podľa prv uvedených študijných odborov. Do 1. ročníka bolo zapísaných 200 

študentov, z toho 173 v dennej a 27 v externej forme štúdia. 

V doktorandskom štúdiu študovalo celkom 107 študentov v ôsmich odboroch (ekológia, pestovanie 

lesa, hospodárska úprava lesov, meliorácie, technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej 

výroby, lesnícka fytológia, ochrana rastlín a odvetvové a prierezové ekonomiky), z toho 30 študentov 

v dennej forme a 77 študentov v externej forme štúdia. 

Významnou doplnkovou formou vedecko-vzdelávacích aktivít je aj študentská vedecká a odborná 

činnosť. V roku 2004 bolo na fakultnej konferencii prednesených 69 prác v piatich odborných sekciách. 

Konferencia mala vysokú odbornú úroveň, k čomu prispelo aj vytvorenie novej doktorandskej 

sekcie, v rámci ktorej boli prezentované aj dve práce zahraničných doktorandov (MZLU Brno). 

Na fakulte v roku 2004 pracovalo celkove 127 pracovníkov, z toho 69 učiteľov, 27 pracovníkov 

pre výskum a 31 ostatných pracovníkov. V roku 2004 mala fakulta 16 profesorov, 22 docentov a 31 


60 

odborných asistentov, z ktorých 19 má vedeckú hodnosť (CSc., PhD., Dr.) a ostatní sú zapojení do 

externej formy doktorandského štúdia. 

V oblasti vedeckovýskumnej činnosti fakulta pokračovala na riešení čiastkových úloh v rámci 

nosného smeru výskumu fakulty „Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Slovenska“. Realizácia 

tejto činnosti bola uskutočňovaná prostredníctvom 28 projektov VEGA MŠ SR a SAV, jedného samostatného 

inštitucionálneho projektu fakulty, 2 projektov aplikovaného výskumu MŠ SR, 4 medzinárodných 

projektov EÚ v rámci 5RP, jedného medzinárodného projektu EÚ v rámci 6RP, v 2 rozvojových 

projektoch, v 2 projektoch KEGA a v jednom rozvojovom projekte MŠ SR. Aktivitu v tejto oblasti 

možno charakterizovať vedecko-odbornými podujatiami a publikačnou činnosťou. V roku 2004 sa na 

fakulte organizovalo 22 rôznych podujatí (konferencie, semináre, sympóziá, ap.), z toho na siedmich 

bolo viac ako 10 zahraničných účastníkov. Výsledky výskumu publikovali pracovníci fakulty v 11 

knižných publikáciách a monografiách, v 3 učebných textoch, v 142 pôvodných vedeckých prácach, 

v 141 referátoch na odborných podujatiach, v 31 odborných publikáciách, v 23 záverečných správach 

výskumu a prácach pri zvyšovaní kvalifikácie. Pracovníci fakulty v roku 2004 urobili 418 rôznych 

expertíz a posudkov. 

V rámci spolupráce so zahraničím sa 148 pracovníkov fakulty zúčastnilo na 110 rôznych aktivitách 

(konferencie, semináre, študijné a prednáškové pobyty, výstavy, exkurzie, mobility v rámci 

projektov EÚ, ap.) v 19 štátoch. V rámci zahraničných stykov bolo v roku 2004 prijatých na rôzne 

aktivity 372 pracovníkov (z toho na vedecko-odborných podujatiach bolo 85 a v rámci exkurzií 171) 

z 29 štátov. V rámci medzinárodných programov EÚ absolvovali piati študenti fakulty študijné pobyty 

na zahraničných univerzitách. 

Jedným z prípravných nástrojov pre ďalšie kroky v oblasti medzinárodnej spolupráce sú zmluvy 

so zahraničnými partnermi. V minulom roku bola vykonaná inventarizácia zmlúv, bolo podpísaných 

päť nových zmlúv a v štádiu prípravy sú ďalšie dve. Za účelom propagácie fakulty aj v zahraničí bola 

v roku 2004 pripravená do tlače dvojjazyčná publikácia „Lesnícka fakulta TU vo Zvolene v európskom 

vzdelávacom a vedeckom priestore“. 

Z hľadiska rozvoja fakulty možno v roku 2004 označiť za pozitívum podpísanie zmluvy o spolupráci 

so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky. Zmluva predpokladá aktívnu spoluprácu v oblasti 

vzdelávania (prevádzkové a prediplomové praxe študentov fakulty, vytvorenie motivačných predpokladov 

pre uplatnenie vynikajúcich absolventov, ďalšie vzdelávanie odborníkov) v oblasti vedy a výskumu, 

v oblasti poradenstva a informačných aktivít. 

Fakulta sa aktívne zúčastňovala aj tvorby Národného lesníckeho programu, konkrétne časti 

o vede, výskume, vzdelávaní a inováciách v lesnom hospodárstve. V novembri 2004 fakulta uskutočnila 

tlačovú konferenciu k vetrovej kalamite vo Vysokých Tatrách, ktorá sa stretla so záujmom médií. 

Pokračovalo úsilie o formálne zakotvenie účasti fakulty na projektoch riešenia kalamity a súvisiaceho 

vedeckého výskumu. Mnohé doterajšie výstupy riešenia, prezentované inými inštitúciami rezortu pôdohospodárstva 

boli saturované až do 50 % stanoviskami pracovníkov a pracovísk fakulty. Z pohľadu 

profilácie a posilňovania vplyvu fakulty treba považovať tieto kroky za mimoriadne naliehavé. 

Na základe analýzy východiskového stavu bol vedením fakulty spracovaný a podaný celofakultný 

projekt výzvy MŠ SR na budovanie unikátnych pracovísk a bolo vytvorené Spojené národné 

centrum výskumu pralesov temperátnej zóny pri Lesníckej fakulte TU vo Zvolene. V priebehu roka 

2005 bude ustanovený medzinárodný vedecký výbor a publikovaná výzva na medzinárodnú spoluprácu 

(s perspektívou rozšírenia o karpatské pralesy Ukrajiny na základe realizovanej spoločnej nominácie 

pralesov Karpát na zápis do svetového prírodného dedičstva UNESCO). Vznikne tak jedinečný 

etalón prírodných lesov temperátnej zóny ako prírodné laboratórium výskumu všetkých aspektov 

prenosu poznatkov výskumu do prírode blízkeho lesného hospodárstva, trvalo udržateľného manažmentu 

krajiny a ďalších vedných odborov v podmienkach globálnych zmien. 


61 

9.2 Drevárska fakulta 

doc. Ing. Štefan Barcík, PhD. 

Vo výchovno-vzdelávacej oblasti na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene 

možno rok 2004 charakterizovať ako rok prípravy významných 

a rozhodujúcich zmien vo vývoji vzdelávania fakulty (akreditácia nových 

študijných programov). 

Prioritnou úlohou bola akreditácia nových študijných programov pre 

trojstupňový systém vysokoškolského štúdia v študijných odboroch 5.2.42 

Drevárstvo, 3.3.16 Ekonomika a manažment podniku, 2.2.6 Design, 8.3.1 

Ochrana osôb a majetku. 

Vedenie fakulty predložilo na akreditáciu a akreditáciu získalo 11 

bakalárskych, 10 inžinierskych a 4 doktorandské študijné programy, v ktorých 

sa výučba začne v akademickom roku 2005/2006. 

V roku 2004 prebiehala výučba v 6 študijných odboroch Drevárske 

inžinierstvo, Procesy spracovania dreva, Priemyselný dizajn nábytku, Podnikový manažment, Požiarna 

ochrana, Dizajn interiéru a poradenstvo, kde študovalo 1144 denných študentov a 602 externých 

študentov. Štúdium na DF ukončilo 284 študentov, z toho 14 s vyznamenaním. 

V doktorandskom štúdiu bolo v roku 2004 55 denných a 114 externých študentov v týchto vedných 

odboroch: Technológia spracovania dreva, Štruktúra a vlastnosti dreva, Konštrukcie a procesy 

výroby drevených výrobkov a Odvetvové a prierezové ekonomiky. V uvedenom roku absolvovalo 

dizertačnú skúšku 17 doktorandov a štúdium úspešne ukončilo 10 doktorandov. 

4. 5. 2004 sa konalo 45. FK ŠVOČ, ktorej sa zúčastnili nielen študenti zo slovenských vysokých 

škôl (TU Košice, StF STU Bratislava, MTF STU Trnava, SPU Nitra, UMB Banská Bystrica a EU 

Bratislava) ale aj zahraniční študenti z WTD –AR Poznaň, SGWW Warszawa, Šumarski fakultet 

Zagreb, Technická univerzita v Rige, MZLU Brno, TU Ostrava, Transilvánska univerzita Brašov, 

USFEU Ekaterinburg. Konferencia prebiehala v 6 sekciách: Technická, Technologická, Ochrana pred 

požiarmi a haváriami, Podnikové hospodárstvo, Marketing a obchod a Umelecko-dizajnérska. Na 

študentskej konferencii sa zúčastnilo 91 študentov so 72 prácami. 

Na fakulte v roku 2004 pracovalo celkove 164,7 (podielovo), z toho 16,95 profesorov, 29,87 

docentov, 56,35 odborných asistentov, 23,6 výskumných pracovníkov a 38 THP. 

V roku 2004 bolo riešených spolu v komisiách VEGA 26 grantových projektov, v komisiách 

KEGA 7 projektov, 6 projektov aplikovaného výskumu, 2 projekty štátneho programu vedy a výskumu, 

2 rozvojové projekty a 5 inštitucionálnych projektov. Z toho 6 VEGA projektov bolo ukončených, na 

13 projektoch sa v tomto roku riešenie začalo. 

Výsledky všetkých vedecko-výskumných projektov sú priebežne publikované. Z publikácií vydaných 

v roku 2004 na DF uvedieme knižné publikácie: 13 monografií, 1 vysokoškolská učebnica, 15 

skrípt a 3 príručky. Celková publikačná činnosť sa mierne zvýšila a podrobná analýza publikačných 

výstupov má priaznivú tendenciu vo vybraných publikačných žánroch. Napr. vo vedeckých karentovaných 

a nekarentovaných časopisoch sa počet prác zdvojnásobil. Zvýšený bol aj počet príspevkov na 

všetkých druhoch konferencií, sympózií a seminárov, kde počet prác na jedného tvorivého pracovníka 

vzrástol z 1,98 v roku 2003 na 3,3 v roku 2004. Mierne sa zvýšila naša technicko-aplikačná činnosť 

(2003 – 2,34 na jedného pracovníka, 2004 – 3,43 na jedného pracovníka). 

Objem prostriedkov, ktoré DF v roku 2004 z VHČ získala bol 0,72 mil. Sk, čo je približne 

rovnaký objem ako v roku 2003, ale výrazný pokles oproti predchádzajúcim rokom (posledných 5 

rokov bol objem HZ na 1 mil. SK). Pokles VHČ je spôsobený aj tým, že pracovníci DF projekčnú 

činnosť vykonávajú ako súkromné osoby alebo cez VTS. Z toho jednoznačne vyplýva prehodnotenie 

systému delenia finačných prostriedkov medzi riešiteľmi VHČ a ostatnými zložkami školy. 

V uvedenom roku pracovníci DF usporiadali 12 medzinárodných vedeckých konferencií, 4 domáce 

odborné semináre, cyklus prednášok z oblasti technológie spracovania dreva pre pracovníkov 


62 

DSP na Cypre (v anglickom jazyku), 3 samostatné výstavy prác študentov dizajnu (Biodesign, 

Novohradské múzeum a galéria Lučenec, Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen), internetové diskusné 

fórum mladých odborníkov PO, konferenciu mladých doktorandov a súťaž mladých hasičov 

– Železný hasič. 

V roku 2004 z Drevárskej fakulty TU v rámci zahraničných stykov vycestovalo celkom 166 

pracovníkov, z toho 62 na krátkodobé cesty, 12 pracovníkov, v prevažnej miere doktorandov na dlhodobý 

pobyt a 92 pracovníkov na kongresy, sympóziá a konferencie. Pracovníci boli vyslaní do 18 

krajín sveta. Prijatých bolo celkove 253 osôb z 18 štátov. Z celkového počtu prijatých osôb to bolo 

41 krátkodobých pobytov a 212 na konferenciách či seminároch. 

Vysoká aktivita bola zaznamenaná v rámci zmluvnej spolupráce. Fakulta spolupracovala s pracoviskami 

14 zahraničných vysokých škôl. Na fakulte pôsobilo 5 zahraničných učiteľov z toho 4profesori 

a jeden docent. V roku 2004 študovali na fakulte piati študenti v rámci programu SOKRATES/ 

ERASMUS (4 Francúzsko, 1 SRN a 1 doktorand Fínsko). 

Pracovníci fakulty sa podieľali na riešení 7 medzinárodných projektov. Pracovníci DF aktívne 

pracujú vo všetkých významných medzinárodných organizáciách s tematickým zameraním na drevárske 

vedy, sú členmi redakčných rád, profesijných organizácií atď. 

9.3 Fakulta ekológie a environmentalistiky 

doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc. 

Výchovno-vzdelávacia činnosť 

FEE mala pri zápise na začiatku akademického roku 2003/2004 517 

študentov denného štúdia, z toho v študijnom odbore Aplikovaná ekológia 

bolo zapísaných 384 poslucháčov a v študijnom odbore Environmentalistika 

133 poslucháčov. Vážená priemerná známka študenta za akademický rok 

2003/2004 bola 1,86. Prevádzkové praxe absolvovalo 102 študentov. Študenti 

štvrtého ročníka absolvovali povinnú preddiplomovú prax, ktorá bola zameraná 

na získanie potrebných literárnych údajov, biologického materiálu 

a vykonanie experimentov potrebných pre vypracovanie diplomových prác. 

Štátne skúšky sa konali v dňoch 15.–17. júna 2004. Zúčastnilo sa ich 81 

študentov denného štúdia v oboch študijných odboroch. Študenti obhajovali 

diplomové práce a prezentovali svoje vedomosti pred tromi komisiami podľa 

jednotlivých špecializácií. Štátne skúšky s vyznamenaním absolvovalo 7 študentov denného štúdia, 

pričom jeden z nich získal Cenu rektora TU. Na fakulte pôsobilo 41,6 pedagógov, z čoho je 3,95 

profesorov, 12,1 docentov, 25,5 odborných asistentov. Priemerný počet odučených hodín na interného 

učiteľa (s použitím koeficientov) dosiahol v ak. roku 2003/2004 v nepriamej a priamej výučbe 

756,7. V porovnaní s akademickým rokom 2002/2003 sa zaťaženie interných učiteľov zvýšilo o 6,7 %. 

Prijímacie skúšky na denné štúdium sa uskutočnili v dňoch 7.–9. júna 2004. O štúdium na fakulte 

prejavilo záujem 316 uchádzačov čo je o 118 menej ako v roku 2003. Najviac uchádzačov o štúdium 

bolo z gymnázií (57 %). Prijímacie pohovory absolvovalo 248. Na základe vyhodnotenie výsledkov 

prijímacích skúšok bolo na denné štúdium v ak. roku 2004/2005 prijatých 192 uchádzačov. Celkový 

počet študentov zapísaných v akademickom roku 2004/2005 bol 556. 

Vedecko-výskumná činnosť 

Vedecko-výskumná činnosť FEE vychádzala z nového smeru VVČ „Trvalo udržateľný rozvoj 

krajiny so zreteľom na ochranu diverzity bioty a životného prostredia“. Počet tvorivých pracovníkov, 

ako aj technického personálu FEE zapojeného do vedeckovýskumnej činnosti bol v porovnaní s rokom 

2003 stabilizovaný 


V roku 2004 riešili pracovníci FEE 14 projektov VEGA (v spolupráci s DF TU Zvolen 1, s LF 1, 

a PríF UK Bratislava 1), 1 projekt KEGA, 12 inštitucionálnych projektov, 3 rozvojové projekty (ztoho 

všetky s inými organizáciami). Ukončené boli 3 projekty VEGA (z toho 1 v spolupráci s DF TU Zvolen). 

Celkovo bolo publikovaných 9 monografií, 12 učebných textov, 128 pôvodných vedeckých prác 

v periodikách, 65 referátov z konferencií, 25 odborných prác, odovzdaných bolo 9 záverečných správ 

a dizertačných prác a 16 expertíz a posudkov. 

Za rok 2004 doložili pracovníci fakulty 305 citácií, cca 57 % z nich je vo vedeckých časopisoch. 

V roku 2004 organizovala FEE celkovo 6 podujatí. 

MŠ SR udelilo FEE rozhodnutím zo dňa 10. 11. 1997 právo organizovať doktorandské štúdium, 

dizertačné skúšky a udeľovať vedecko-akademickú hodnosť PhD. vo vedeckých oboroch 15-21-9 

Ekológia a 39-15-9 Environmentalistika. 

31. 8. 2004 sa uskutočnilo prijímacie konanie doktorandského štúdia v obidvoch vedných odboroch. 

Z celkovo prihlásených uchádzačov bolo prijatých 25 doktorandov, z toho v odbore Ekológia 

17, v odbore Environmentalistika 8. V dennej forme 6, v externej 17. 

V doktorandskom štúdiu na FEE bolo k 31. 12. 2004 69 doktorandov, z toho v odbore Ekológia 

38 a v odbore Environmentalistika 31. Podiel doktorandov na celkovom počte študentov FEE bol 

12,8 % a podiel úspešnosti ukončenia doktorandského štúdia v tomto roku bol 53,8 % (podiel úspešne 

obhájených DP/počet doktorandov, ktorí ukončili štúdium). 

Študentská vedecká a odborná činnosť 

Študentská vedecká a odborná činnosť patrí na FEE k doplnkovým formám výchovno-vzdelávacej 

činnosti. Pre študentov znamená možnosť zapojiť sa na katedrách fakulty do vedeckovýskumnej 

činnosti. Študentská vedecká a odborná činnosť umožňuje študentom štart do vedeckej práce a získané 

poznatky prezentovať na Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). 

Dňa 27. 5. 2004 sa konala na Fakulte ekológie a environmentalistiky celoštátna Študentská 

vedecká konferencia, na ktorej sa zúčastnilo 45 účastníkov. Študenti mali možnosť prezentovať svoje 

výsledky v troch sekciách: Krajinné inžinierstvo a tvorba krajiny 

Environmentalistika a manažment ŽP 

a troch kategóriách: seminárne práce 

diplomové práce 

doktorandské práce 

V roku 2004 bolo celkovo vykonaných 17 služobných ciest do zahraničia, na ktorých sa zúčastnilo 

37 pracovníkov fakulty. Navštívené krajiny Česká republika, Poľsko, Maďarsko. 

63 

9.4 Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky 

prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. 

Rok 2004 bol pre Fakultu environmentálnej a výrobnej techniky ôsmym 

rokom existencie na Technickej univerzite vo Zvolene. Za uvedené 

obdobie sa fakulta dostala do povedomia vysokoškolského štúdia na Slovensku. 

Predstava ďalšieho rozvoja Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky 

(FEVT) je vyjadrená v dlhodobom zámere rozvoja fakulty, kde za hlavné 

body strategického programu vo výchovno-vzdelávacej činnosti boli stanovené 

najmä: reštrukturalizácia študijných odborov vo väzbe na nové študijné 

programy, inovácia predmetov z hľadiska potrieb praxe, akreditácie, medzinárodnej 

štandardizácie, kvality vzdelávania a tiež racionalizácie nákladov 

na vzdelanie. Rozvoj novokoncipovaného štúdia je spojený s významnou 


64 

inováciou osnov jednotlivých predmetov, implementáciou najnovších poznatkov vedy a techniky, ale 

i požiadaviek praxe na znalosti absolventov. 

V akademickom roku 2003/2004 sa na FEVT TU vo Zvolene druhý rok uplatnilo trojstupňové 

štúdium podľa novokoncipovaných študijných plánov. Všetci študenti prvého ročníka sa zapísali na 

prvý, bakalársky stupeň vysokoškolského štúdia a po jeho absolvovaní (3 roky) sa môžu prihlásiť na 

druhý, inžiniersky stupeň (2 roky). Tretí stupeň je doktorandské štúdium, ktoré pripravuje mladých 

ľudí predovšetkým na vedeckú prácu. Tento model štúdia predpisuje nový Zákon č. 131/2002 Z. z. 

o vysokých školách, ktorý nadobudol účinnosť 1. 4. 2002. Vychádza z európskych trendov rozvoja 

vzdelávacieho procesu a jeho cieľom je okrem iného rozšíriť možnosti absolvovať časť štúdia v zahraničí 

a zabezpečiť absolventom plné uznanie ich vzdelania na európskom trhu práce. 

V roku 2004 sú na FEVT novo akreditované nasledovné študijné programy: 

Bakalárske štúdium: 

• Dopravná a manipulačná technika 

• Výrobná technika 

• Integrovaný manažment 

• Ekotechnika 

Inžinierske štúdium: 

• Mechatronika 

• Lesnícka a mobilná technika 


• Priemyselné inžinierstvo 

Doktorandské štúdium: 

• Lesnícka a mobilná technika 


• Bezpečnosť technických systémov 

V akademickom roku 2003/2004 bolo prijatých do I. ročníka 206 študentov, zapísaných bolo 

145, celkove študovalo na FEVT 551 študentov, štúdium absolvovalo 100 študentov, z nich 0 ukončili 

štúdium s vyznamenaním. 

V doktorandskom štúdiu študovalo celkove 79 študentov, novoprijatých v roku 2004 bolo 16 

študentov, 5 študenti ukončili štúdium. 

Na FEVT v roku 2004 pracovalo celkove 73 pracovníkov z toho 44 učiteľov, 6 výskumných 

pracovníkov s VŠ vzdelaním, 1 výskumný pracovník so stredoškolským vzdelaním a 22 ostatných 

pracovníkov. V roku 2004 mala fakulta 6 profesorov (1 s vedeckou hodnosťou DrSc.), 16 docentov 

a 22 odborných asistentov. 

V oblasti vedeckovýskumnej činnosti na fakulte v roku 2004 bolo riešených 11 grantových 

projektov, z ktorých boli ukončené 2 projekty a 9 grantových projektov pokračuje v roku 2005. 

V roku 2004 bolo na FEVT riešených 10 vedecko-technických projektov, z toho 2 vedeckotechnické 

projekty boli ukončené. 

Aktivitu v oblasti vedy a výskumu možno charakterizovať vedecko-odbornými podujatiami a publikačnou 

činnosťou pracovníkov fakulty. V roku 2004 sa na fakulte organizovalo 6 odborných podujatí 

(konferencie, semináre, kolokviá). Celkovo bolo publikované 3 knižné publikácie a monografie, 8,5 

učebných textov, 34,25 pôvodných vedeckých prác, 80,45 referátov na odborných podujatiach, 18 

záverečných správ výskumu a prác a 132,7 expertíz a posudkov. 

V rámci spolupráce so zahraničím bolo uskutočnených 66 pracovných ciest v piatich štátoch. 

V rámci zahraničných stykov bolo v roku 2004 prijatých 28 pracovníkov zo 6 štátov. 

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky TU vo Zvolene musí reagovať na vývojové 

trendy v Európe spojené s harmonizáciou európskeho vzdelávacieho systému, vytvárať podmienky 

umožňujúce našim študentom absolvovať časť štúdia na zahraničných vysokých školách a otvoriť 

našu fakultu zahraničným študentom. 


Cieľom všetkých pracovníkov Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky je vybudovať 

z fakulty špičkové pedagogicko-vedecké pracovisko uznávané doma a v zahraničí. 

65 

9.5 Arborétum Borová hora 

1. Všeobecné údaje 

Arborétum Borová hora je celouniverzitným pracoviskom Technickej univerzity vo Zvolene. 

Buduje sa od roku 1965 a má rozlohu takmer 50 ha. V celoslovenskom, ale aj v celoeurópskom 

meradle je výnimočné tým, že sa na jeho ploche sústreďujú najmä pôvodné druhy drevín v ich 

morfologickej (vnútrodruhovej) a geografickej premenlivosti. 

Arborétum Borová hora v roku 2004 plnilo úlohy vyplývajúce z Rámcového plánu práce na rok 

2004, z odporúčaní Poradného zboru rektora TU pre Arborétum Borová hora TU a z dlhodobej 

koncepcie budovania, doplňovania, vyhodnocovania a udržiavania zbierok. Okrem týchto úloh pracovníci 

arboréta plnili ďalšie aktuálne úlohy vyplývajúce z potrieb pracoviska a univerzity. 

2. Pedagogická, vedeckovýskumná a kultúrno-osvetová práca 

Arborétum Borová hora je využívané pre pedagogickú, vedecko-výskumnú a kultúrno-výchovnú 

prácu najmä v oblasti lesníckej a parkovníckej dendrológie. Študentom Technickej univerzity vo Zvolene, 

ale aj iných univerzít, stredných odborných (lesnícke, záhradnícke, poľnohospodárske) a základných 

škôl poskytuje možnosť praktického spoznávania druhov, foriem a kultivarov drevín. Prehľad o využívaní 

zbierok v roku 2004 pre praktickú výučbu poslucháčov slovenských univerzít poskytuje nasledujúce 

tabuľka 9.1. 

Tab. 9.1 Prehľad praktickej výučby jednotlivých predmetov podľa univerzít a fakúlt a katedier 

Univerzita 

Technická 

univerzita 

vo Zvolene 

Univerzita 

Mateja Bela 

Banská Bystrica 

Slov. poľnohospodárska 

univerzita 

Nitra 

Fakulta 

lesnícka 

drevárska 

Katedra 

Predmet 

Gestor 

predmetu 

Počet 

štud./hod. 

Katedra pestovania lesa 

Lesnícka dendrológia doc. Lukáčik 185/18 

Sadovnícka dendrológia 

prof. Šmelková 

doc. Lukáčik 16/16 

a výroba sadbového materiálu 

Pestovanie účelových lesov doc. Gubka 14/8 

Katedra náuky o dreve 

Štruktúra drevín a morfológia doc. Čunderlík 70/4 

Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva 

Svetové lesníctvo a drevárstvo prof. Šupín 21/4 

Katedra plánovania a tvorby krajiny 

Dendrológia 110/8 

ekológie 


doc. Benčať 

Krajinárska dendrológia 

50/6 

prírodných Katedra biológie 

vied Systém a fylogenéza vyšších rastlín 31/6 

pedagogická 

Katedra vlastivedy a prírodovedy 

Základy prírodovedy 91/4 

Katedra botaniky 

agronomická 

Dendrológia 32/8 

Botanické záhrady a arboréta doc. Baranec 32/8 

Tropická botanika 

40/8 


66 

V rámci vedeckovýskumnej práce pracovníci arboréta riešili úlohy súvisiace s vedeckým projektom 

č. 1/0631/03 „Zachovanie a výskum genofondu autochtónnych drevín Slovenska v Arboréte 

Borová hora TU vo Zvolene“, vedúcim ktorého je riaditeľ arboréta, doc. Ing. Ivan Lukáčik, CSc, 

Odbornými pracovníkmi boli publikované viaceré vedecké a odborné články. Riaditeľ arboréta je 

zapojený do riešenia ďalších dvoch vedeckých projektov – č. 1/0632/03 „Premenlivosť lesných drevín 

a optimalizácia ich reprodukcie“ a č. 1/0629/03 „Dynamika a klasifikácia dubových lesov Západných 

Karpát vo vzťahu k meniacim sa ekologickým podmienkam a antropickým vplyvom“. 

Zbierky a zariadenia arboréta boli využívané aj pracovníkmi Katedry pestovania lesov a Katedry 

fytológie Lesníckej fakulty TU pri riešení ďalších 4 vedeckých projektov, ktorých vedúcimi sú prof. 

Ing. Ľubica Šmelková, CSc., prof. Ing. Ladislav Paule, PhD. (2) a doc. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD. 

V rámci kultúrno-osvetovej práce arborétum navštívilo takmer 4500 domácich a zahraničných 

návštevníkov. Z ďalších aktivít, organizovaných pre širokú verejnosť, sa Arborétum Borová hora zúčastnilo 

na viacerých výstavách: Kvetena – jarná záhrada v Dome kultúry v Banskej Bystrici (15.–18. 

apríla), GARDENIA na výstavisku AGROKOMPLEX v Nitre (22.–25. apríla), v Centre voľného času 

v Detve ku Dňu zeme (22. apríl), výstavy ruží v priestoroch TU vo Zvolene (1 a v Arboréte Mlyňany 

(4.–6. júna), výstavy kaktusov, sukulentov a bonsai v Sliači pri príležitosti 750. výročia založenia obce 

(18.–20. júna). V rámci sprievodných akcií IX. medzinárodného festivalu filmov, televíznych programov 

a videoprogramov s tematikou tvorby a ochrany životného prostredia ENVIROFILM 2004, bolo 

arborétum sprístupnené širokej verejnosti bezplatne v predĺžených návštevných hodinách (4.–7. mája), 

zorganizovali sme I. ročník Dni rododendrónov (17.–23. mája) a X. ročník Dni ruží (7.–13. júna). 

3. Personálne zabezpečenie 

Prevádzku arboréta v priebehu roka 2004 zabezpečovalo v prepočte 19 zamestnancov, čo je 

o1,5 zamestnanca menej ako v roku 2003, z toho 13,9 bolo zamestnancami TU a 5,1 boli manuálni 

sezónni pracovníci platení z iných zdrojov. Zo zamestnancov TU bolo 3,5 odborných pracovníkov 

s vysokoškolským vzdelaním, 4,6 technických pracovníkov so stredoškolským vzdelaním a 5,8 

manuálnych pracovníkov (2 pracovníci na údržbu a obsluhu mechanizmov, 3 v zaradení kurič/sezónny 

robotník a 1 upratovačka). 

4. Hospodárenie 

Na činnosť Arboréta Borová hora bolo v roku 2004 vynaložených 3759 tis. Sk, z toho 3108 

tis. Sk z prostriedkov TU (82 %) a 651 tis. Sk (18 %) z mimorozpočtových zdrojov (účelová činnosť, 

podnikateľská činnosť, odvody do príjmu školy). Prehľad celkových náklad9.2. 

Tab. 9.2 Prehľad nákladov vynaložených na prevádzku arboréta v roku 2004 

KATEGÓRIE 

mzdové odvody tovary, služby, 

prostriedky do poisťovní energie ai. 

spolu % 

ZDROJE 

v tis. Sk 

Technická univerzita 1 711 641 756 3108 82 

mimorozpočtové zdroje 382 126 143 651 18 

SPOLU 2 093 767 899 3 759 100 

Z podnikateľskej činnosti arborétum na prevádzku objektu použilo 107 tis. Sk a do príjmu školy 

odviedlo 182 tis. Sk. 


67 

9.6 Centrum ďalšieho vzdelávania 

Centrum ďalšieho vzdelávania Technickej univerzity vo Zvolene ako organizačná súčasť TU 

vzniklo 18. júna 2004 na základe zriaďovacej listiny rektora TU vo Zvolene (čl. 6. ods. 1 písm. b/ 

Štatútu TU) ako pracovisko s celouniverzitnou pôsobnosťou (ustanovenie §10 ods. 5 zákona č. 131/ 

2002 Z. z. o vysokých školách). Má ambíciu pokračovať v už začatej práci ohľadom krátkodobých aj 

dlhodobých kurzov na bývalom Lokálnom stredisku pre dištančné vzdelávanie (LSDV). 

Od zriadenia CĎV TU do polovice novembra 2004 boli z bývalého LSDV do neho organizačne 

začlenení dvaja zamestnanci (ekonómka a manažér). Zároveň sa počas tohoto obdobia rozdeľoval 

majetok, priestory, organizačne dobiehali niektoré aktivity a zrealizovalo sa výberové konanie na 

vedúceho CĎV TU. K 31. 12. 2004 malo CĎV TU troch zamestnancov a bolo umiestnené v troch 

miestnostiach FEVT na Študentskej ul. Disponovalo základným kancelárskym vybavením, tromi PC, 

tlačiarňou, kopírovacím zariadením. 

V polovici novembra 2004 nastúpil nový vedúci CĎV TU. Do konca roku 2004 sa začalo 

pracovať na celkovej koncepcii pracoviska, pričom boli oslovené všetky štyri fakulty s požiadavkou 

o poskytnutie názorov, námetov a pripomienok, s cieľom vyprofilovať novozriadené pracovisko ako 

vzdelávacie, servisné, poradenské a manažérske centrum, vytvárajúce priaznivé podmienky pre napĺňanie 

nových požiadaviek na celoživotné učenie sa. 

Hodnotenie činnosti CĎV TU za rok 2004 možno však označiť len ako činnosť prípravnú, 

tvoriacu novú koncepciu. Táto musí byť aj plne v súlade s koncepciou budovania európskeho 

priestoru celoživotného vzdelávania, to znamená, že okrem tradičných kurzov by CĎV TU malo 

postupne ponúkať aj rôzne programy a kurzy podľa analýzy dlhodobých potrieb spoločnosti. 

Možno povedať, že tvorba novej koncepcie CĎV TU je v súlade s „Dlhodobým zámerom 

TUZVO na roky 2003–2010“, pretože reaguje na aktuálne potreby praxe (príprava ECDL, overovanie 

jazykových kompetencií – Pitmanov certifikát, práca na europrojektoch v oblasti vzdelávania,...), 

počíta s ďalšou prípravou kvalifikačných a rekvalifikačných kurzov regionálneho i národného charakteru 

(z oblasti bezpečnosti a ochrany práce, liečivej výživy, nových metód ochrany lesa pred škodlivými 

činiteľmi, praktická mykológia,...). CĎV TU vytvára novú koncepciu s ústredným zámerom 

využívať celoživotné vzdelávanie ako nástroj zvyšovania vzdelanosti a zdroj získavania medzirozpočtových 

príjmov. Túto úlohu je potrebné postaviť medzi priority s najintenzívnejšou sledovanosťou 

všetkých vedúcich zamestnancov TU počas celého obdobia realizácie Dlhodobého zámeru TUZVO na 

roky 2003–2010. 

9.7 Centrum informačných technológií 

V priebehu roka 2004 došlo k viacerým zmenám súvisiacim s organizáciou riadenia informačných 

a komunikačných technológií na univerzite. V prvom polroku 2004 bolo vypísané výberové 

konanie na riaditeľa Ústavu výpočtovej techniky, ktorým sa od 1. 7. 2004 stal Ing. Miroslav Gecovič, 

CSc. Od 1. 11. 2004 došlo k zmene názvu pracoviska na Centrum informačných technológií (CIT). 

Vnútorná organizačná štruktúra CIT – členenie na Útvar riaditeľa, Úsek výskumu a vývoja software 

a Úsek informačných technológií – ostala aj po zmene názvu pracoviska zachovaná. 

Aj pri zachovaní existujúcej organizačnej štruktúry sa však uskutočnilo viacero krokov smerujúcich 

k postupnej vnútornej reštrukturalizácii CIT. 

Medzi nové úlohy, ktorými bolo Centrum informačných technológií v roku 2004 poverené, sa 

zaradilo vydávanie multifunkčných preukazov pre študentov a zamestnancov univerzity v zmysle zákona 

o vysokých školách a príslušného usmernenia MŠ SR. Za týmto účelom bolo na CIT vytvorené 

osobitné pracovisko, ktoré bolo vybavené špeciálnym technickým a programovým vybavením potrebným 

pre celý proces vydávania preukazov – prípravu podkladov, fotografovanie, spracovanie údajov, 


68 

tlač požadovaných výstupov a samotné zhotovenie preukazov, ktoré majú formu čipových kariet 

s potlačov v závislosti od postavenia držiteľa (ISIC pre študentov, ITIC pre pedagógov, vlastný design 

pre ostatných zamestnancov). Boli uskutočnené prípravné kroky na využitie preukazov na ďalšie účely 

– v stravovacom systéme Kredit, doprave a ďalších aplikáciách. Prevádzka novovytvoreného pracoviska 

začala v novembri 2004. 

Významným krokom smerujúcim k rozvoju podnikateľských aktivít CIT bolo zahájenie prác na 

vybudovaní počítačovej učebne v miestnosti L8 v budove SLDK. S využitím viaczdrojového financovania 

bola v miestnosti L8 vybudovaná štruktúrovaná kabeláž s podlahovými rozvodmi, s 15 prípojnými 

miestami a s bezbariérovým vstupom. Časť predpokladaného technického a programového vybavenia 

bola nadobudnutá ešte v roku 2004. Súčasne s týmto krokom prebiehali prípravné práce na 

akreditácii pracoviska pre vystavovanie Európskych „počítačových vodičských preukazov“ (European 

Computer Driving Licence, ECDL). Do procesu sú zapojené aj ďalšie pracoviská univerzity (predovšetkým 

Centrum ďalšieho vzdelávania) ako aj jednotliví zamestnanci, ktorí majú resp. získajú požadované 

certifikáty a oprávnenia. Gestorskou organizáciou procesu ECDL na Slovensku je Slovenská 

informatická spoločnosť. 

Uskutočnili sa prípravné kroky smerujúce k vytvoreniu nových internetových stránok univerzity. 

Predovšetkým išlo o vypracovanie novej štruktúry pripravovaného webového portálu a nový prístup 

pri príprave ich obsahu – prostredníctvom redakčného systému (content management system, 

CMS) bude umožnený distribuovaný prístup, ktorý nahradí doterajšiu nedostatočne pružnú centralizovanú 

správu obsahu univerzitného webu. Zároveň bolo nadobudnuté príslušné technické a systémové 

programové vybavenie (server s operačným systémom) vytvárajúce základné podmienky pre umiestnenie 

a prevádzku webu. 

Okrem vyššie uvedených nových úloh plnilo Centrum informačných technológií všetky funkcie 

vyplývajúce z jeho doterajšieho zamerania: 

• prevádzkovanie jednotlivých úloh informačného systému (IS) univerzity a zabezpečovanie ich 

prepojenia so zámerom postupnej integrácie, vrátane konzultácií a poradenstva užívateľom pri 

prevádzkovaní úloh IS, 

• zabezpečovanie funkčnosti, prevádzky a administrácie aktívnych a pasívnych prvkov sieťovej 

infraštruktúry univerzity (serverov, smerovačov, prepínačov, kabeláže), ich ďalšie budovanie a rozvoj, 

• nepretržitá prevádzka uzla Slovenskej akademickej dátovej siete (SANET) a príprava spolupráce 

pri gestorovaní rozvoja metropolitnej (mestskej) siete vo Zvolene, 

• inštalácia, prevádzka a servis osobných počítačov a ostatných zariadení výpočtovej techniky užívateľov 

na univerzite, vrátane poradenstva pri ich prevádzke, antivírovej ochrany, diaľkovej podpory 

a pod., 

• spolupráca so združením EUNIS pri koordinácii aktivít v oblasti univerzitných informačných 

systémov; v priebehu roka 2004 došlo aj k zmene zástupcov TUZVO v združení EUNIS, 

• ďalšie aktivity súvisiace so zameraním CIT (napr. účasť v programe Microsoft Development 

Network – MSDN, účasť v projekte Virtual Rooms Videoconferencing System – VRVS). 

9.8 Slovenská lesnícka a drevárska knižnica 

Činnosť SLDK v roku 2004 sa riadila „Dlhodobým zámerom TUZVO vo Zvolene na roky 

2003–2010“. Aktivity knižnice boli zamerané na podporu vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti 

Technickej univerzity a plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie akademickej knižnice, ktorá v zmysle 

zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach plní aj funkciu špecializovanej vedeckej knižnice pre prácu 

slesníckou a drevárskou literatúrou v Slovenskej republike. 


69 

1. Podpora vzdelávacej činnosti 

Doplňovanie knižničných fondov – Akvizícia odbornej literatúry bola v súlade so zameraním 

a špecializáciou knižnice a vychádzala z požiadaviek a potrieb pracovníkov a študentov TU s orientáciou 

na jednotlivé študijné odbory. Zoznamy odporučenej literatúry podľa študijných odborov a zamerania 

boli priebežne aktualizované na homepage SLDK. 

V roku 2004 bolo zakúpených 464 slovenských a zahraničných publikácií v celkovej hodnote 

191 073 Sk, ktoré zostali vo fonde SLDK. Knižnica zabezpečovala aj nákup kníh, ktoré si objednávali 

riešitelia grantových úloh z grantových prostriedkov TU v celkovej hodnote 157 744 Sk, ktoré sú 

dislokované v čiastkových knižniciach jednotlivých katedier. 

Akvizícia časopisov – z pridelených finančných prostriedkov 1 mil. Sk z rozpočtu TU bolo na 

nákup odborných periodík, normalizačnej literatúry a elektronických informačných zdrojov, vyčlenených 

808 505 Sk. SLDK zabezpečovala aj nákup legislatívnej literatúry pre potreby Rektorátu, FEE, 

FEVT v celkovej hodnote 144 696 Sk. 

2. Podpora vedecko-výskumnej činnosti 

Elektronické informačné zdroje (EIZ), prístup k plnotextovým databázam. Jedným z kritérií 

posudzovania kvality knižnice je možnosť prístupu k elektronickým informačným zdrojom, najmä 

kplnotextovým databázam. Okrem databáz EBSCO a Web of Knowledge (databázy Web of Science), 

ktoré sú hradené v rámci projektov na národnej úrovni, TU na základe zmluvy v rámci centrálneho 

projektu akademických knižníc MŠ SR, mala v priebehu roka možnosť prístupu aj do databázy 

Current Contents Connect. SLDK zabezpečovala on-line prístup do služby LINK vydavateľstva 

SPRINGER VERLAG s možnosťou prístupu do časopisov v elektronickej forme. V priebehu roka boli 

ponúkané aj možnosti využitia dočasných bezplatných vstupov (do databáz Kluwer, ProQuest Information, 

Journal Citations Reports a i). Predplatné na vstup do on-line databázy TREECD na 

r.2005 bolo uhradené s finančnou podporou riešiteľov grantov TU. Prístup do vyššie uvedených 

databáz je možný aj prostredníctvom www stránky SLDK www.sldk.sk cez rubriku E-zdroje. 

V r. 2004 riešitelia grantov finančne prispeli na nákup literatúry sumou 114 312 Sk, Mesto 

Zvolen prispelo sumou v hodnote 78 000 Sk. 

SLDK v rámci medzinárodnej spolupráce realizovala medzinárodnú výmenu publikácií s viac 

ako 100 výmennými partnermi z 30 krajín, bolo získaných 70 titulov periodík a 141 odborných knižných 

publikácií a CD-ROM-ov. 

3. Publikačná činnosť 

SLDK eviduje vedeckú a odbornú publikačnú činnosť pracovníkov TU a priebežne zostavuje 

Bibliografie publikačnej činnosti pracovníkov TU a tvorí databázu EPCA. V priebehu roka bola 

zostavená a vytlačená celková Bibliografia PČ za rok 2003. Vzhľadom na úsporné opatrenia tlač 

čiastkových bibliografií podľa jednotlivých fakúlt bola zrušená, je sprístupnená v elektronickej forme 

na www.sldk.sk 

4. Služby pre pedagogických, vedeckovýskumných pracovníkov, študentov, doktorandov 

Výpožičné služby – absenčné a prezenčné boli poskytované pracovníkom a študentom TU 

v Knižničnom centre a v špecializovaných študovniach Informačného centra, v Študovni Vedeckotechnických 

a ekonomických informácií a internetu a v Multimediálnej študovni, vybudovanej 

z prostriedkov rozvojových projektov MŠ SR, ktorú využívali jednotlivci, ale aj skupiny najmä na 

výučbu cudzích jazykov. Ďalšou službou bolo sprístupňovanie odborných báz dát so zameraním na 

problematiku lesníctva, drevárstva, ekológie, environmentálnej a výrobnej techniky a ďalších príbuzných 

odborov. Odborné informácie o Rade Európy boli poskytované v Informačnom mieste o Rade Európy. 


70 

5. Ostatné činnosti knižnice 

Informačná výchova používateľov – študentov, doktorandov v oblasti využívania elektronických 

informačných zdrojov, sa uskutočňovala priebežne formou prednášok na začiatku akademického 

roka pre jednotlivé fakulty a počas hlavných cvičení. 

Marketingová činnosť a Public relations – SLDK sa snaží o neustále zviditeľňovanie knižnice, 

skvalitňovanie knižnično-informačných služieb a jej propagáciu najmä prostredníctvom www 

stránky, ktorá bola komplexne prepracovaná – štrukturálne i obsahovo a priebežne aktualizovaná. 

V priebehu letných mesiacov bola vykonaná revízia a ochrana knižničného fondu – v počte 15 000 

knižničných jednotiek, priebežné čiastkové revízie v študovniach a revízia knižničného fondu viazaných 

periodík v sklade kníh SLDK. 

Projektová činnosť – snahou pracovníkov SLDK bolo získavať finančné prostriedky na nákup 

technického vybavenia knižnice a skvalitnenie služieb aj z mimorozpočtových zdrojov. 

V r. 2004 knižnica získala v rámci rozvojových projektov MŠ SR prostriedky vo výške 550 tis. 

Sk pod názvom „Prechod knižnice z integrovaného knižnično-informačného systému Rapid Library 

na novú verziu elektronického knižničného systému Advanced Rapid Library“ – @RL. 

Spoluúčasť TU činila 134 470 Sk, ktoré boli uhradené z príjmov SLDK. 

SLDK pokračovala v implementácia projektu z r. 2003 „Kooperácia knižníc používajúcich IS 

Rapid Library so Súborným katalógom knižníc SR“. Bola zapojená do dvoch centrálnych projektov 

MŠ SR: „Prepojenie akademických knižníc a kooperatívneho prístupu knižníc k informačným 

zdrojom“, získala prístupové práva na on-line vstup do databázy Current Contents Connect 

a projektu „Budovanie digitálnych akademických knižníc SR – zber a sprístupnenie úplných 

textov publikácií slovenských univerzít“, ktorého cieľom je zlepšenie dostupnosti záverečných prác 

študentov slovenských univerzít a skvalitnenie vysokoškolskej výučby, vytvorenie digitalizačných 

pracovísk v knižniciach. 

Príprava projektového zámeru pre čerpanie prostriedkov zo Štrukturálnych fondov EÚ – „Projekt 

na vytvorenie národnej informačnej infraštruktúry a jej celoslovenské používanie podnikovou 

sférou“, v rámci Opatrenia 1.2 Sektorového operačného programu Priemysel a služby Ministerstva 

hospodárstva SR, cieľom ktorého je prepojenie vedeckých, akademických a verejných knižníc pre 

potreby podnikateľskej praxe. 

Automatizácia knižnično-informačných činností, správa siete a výpočtovej techniky. Základným 

cieľom úseku bolo vytvoriť optimálne podmienky pre prechod SLDK z integrovaného knižnično-informačného 

systému Rapid Library na novú verziu elektronického knižničného systému 

Advanced Rapid Library (podrobnejšie kapitola 8.1.4). 

6. Vzdelávanie pracovníkov 

V roku 2004 pokračovala v doktorandskom štúdiu na DF TU vo Zvolene Ing. Jarmila Klementová. 

V súvislosti s prechodom na novú verziu elektronického knižničného systému sa v roku 2004 

uskutočnili školenia všetkých pracovníkov SLDK podľa jednotlivých modulov systému a školenie 

správcu systému. 

9.9 Študentský domov a jedáleň 

Hlavným cieľom študentského domova a jedálne bolo aj v roku 2004 zabezpečovať a poskytovať 

ubytovanie a stravovanie čo najväčšiemu počtu záujemcov o tieto služby z radov študentov, doktorandov, 

hostí a v oblasti stravovania aj zamestnancov TU. 


71 

I. Študentský domov 

Všetky činnosti zamestnancov študentského domova boli podriadené splneniu prvoradého cieľa 

– ubytovaniu študentov a doktorandov, ktoré bolo zabezpečené lôžkovou kapacitou 1 520 lôžok vtroch 

študentských domovoch patriacich TU vo Zvolene a lôžkovou kapacitou 315 lôžok v dvoch prenajatých 

stredoškolských študentských domovoch v Banskej Štiavnici pre študentov a doktorandov dislokovanej 

Fakulty ekológie a environmentalistiky. 

Pre nedostatočnú vlastnú ubytovaciu kapacitu vo Zvolene bolo zabezpečených 60 lôžok na 

stredoškolských internátoch, čím boli pokryté všetky požiadavky na ubytovanie zo strany študentov. 

Využitie vlastnej lôžkovej kapacity prerátané na 10 mesiacov školského roka bolo vo Zvolene 

na 95 % a v Banskej Štiavnici na 94 %. 

Ubytovanie hostí TU bolo realizované na vyčlenenej 36-lôžkovej kapacite v ŠD Bariny a ročné 

využitie tejto lôžkovej kapacity bolo na 60 %. 

Uvedené činnosti ŠD boli zabezpečené priemerným počtom 56,84 zamestnancov. 

II. Študentská jedáleň 

Hlavnou činnosťou študentskej jedálne bolo poskytovanie služieb v oblasti stravovania študentov, 

doktorandov, zamestnancov, hostí univerzity a cudzích záujemcov. Prevádzka študentskej jedálne, 

týkajúca sa vydávania jedál od 7.00 do 20.00 hod. (v piatok do 17.00 hod.), umožňovala stravovanie 

klientov počas pracovných dní vo forme raňajok (bez štátneho príspevku), obedov a večerí z 8 až 15 

druhov jedál pripravovaných denne, čo využívali predovšetkým študenti. 

Študentská jedáleň podala v r. 2004 226 808 porcií, z toho 130 944 porcií študentom a 95 864 

porcií zamestnancom. V rámci podnikateľskej činnosti bolo podaných 10 634 porcií hosťom TU 

a ostatným záujemcom. 

Uvedené činnosti ŠJ boli zabezpečené priemerným počtom 20,5 zamestnancov. 

9.10 Ústav cudzích jazykov 

Ústav cudzích jazykov ako celouniverzitné pracovisko zabezpečoval v roku 2004 v zmysle 

štatútu TU predovšetkým úlohy v oblasti vzdelávacej a vedecko-výskumnej. 

1. Vzdelávacia činnosť na ÚCJ 

1.1 Denné a externé štúdium 

V roku 2004 sa v rámci graduálneho štúdia vyučovali jazyky: anglický, nemecký, francúzsky, 

ruský a švédsky v kurzoch konverzačného a odborného jazyka na všetkých fakultách TU. Predmet 

„Odborné texty“ sa vyučoval v súlade s odborným zameraním jednotlivých fakúlt a študijných odborov. 

Študenti boli zaradení do jednotlivých kurzov na základe výsledkov testov z prijímacích pohovorov 

(PM a MFLP) a vstupných testov (ostatné odbory LF, DF, FEVT, FEE). Na základe výsledkov 

týchto testov treba konštatovať, že úroveň vstupných znalostí CJ študentov prijatých na TU v roku 

2004 klesla vo všetkých odboroch. 

Priemerný pedagogický úväzok pracovníkov ÚCJ bol 1116 hod/týždeň (tj. 20–24 vyučovacích 

jednotiek týždenne). 

1.2 Doktorandské štúdium 

V doktorandskom štúdiu vyučovali pracovníci ÚCJ cudzie jazyky (JA, JN, JF a JR) vo forme 

špeciálnych seminárov podľa odborného zamerania 114 doktorandov. Výučba v týchto seminároch 

bola orientovaná hlavne na ústnu a písomnú odbornú komunikáciu. 


72 

1.3 Ďalšia vzdelávacia činnosť 

Okrem výučby obligatórneho predmetu CJ, podľa študijných plánov jednotlivých odborov, zabezpečujú 

pracovníci ÚCJ aj ďalšie pedagogické aktivity: 

– prípravné kurzy JA a JN pre študentov I. ročníka DF, LF a FEVT (LS 4 hod/týždeň) 

– fakultatívna výučba CJ vo forme kurzov pre študentov III.–V. ročníkov TU 

– kurz JN pre pracovníkov a doktorandov TU 

– kurz JF a francúzskej kultúry v spolupráci s Aliance Francais 

– výučba jazykov v dištančnej forme štúdia 

– prijímacie pohovory z predmetu CJ na denné štúdium v odbor PM a MFLP (cca 700) 

– prijímacie pohovory z predmetu CJ na doktorandské štúdium (cca 145) 

– individuálna výučba študentov s IŠP nad rámec pedagogického úväzku 

– individuálne konzultácie pre študentov, doktorandov a pracovníkov TU 

1.4 Plnenie dlhodobého zámeru TUZVO 

V súlade s ustanoveniami dlhodobého zámeru TU sa ÚCJ v roku 2004 zamerala na skvalitňovanie 

jazykovej prípravy študentov v rámci povinnej výučby, rozšírenie ponuky voliteľných predmetov, 

rozšírenie ponuky jazykových kurzov pre doktorandov a skvalitňovanie jazykových znalostí pracovníkov 

TU (ponuka kurzov CJ v septembri 2004). 

Vzhľadom na už spomínanú klesajúci úroveň vstupných znalostí CJ (bod 1.1) a nezáujem 

pracovníkov TU o kurzy CJ sa nie všetky ciele podarilo naplniť. 

2. Vedecko-výskumná činnosť 

2.1 Výskumné úlohy 

V roku 2004 dokončili pracovníci ÚCJ spracovanie cudzojazyčnej terminológie v rámci výskumnej 

úlohy DI-61026100 „Terminologická lexika z oblasti nábytkárskej výroby – I. časť“. Knižná 

podoba slovníka vyjde po ukončení III. etapy výskumnej úlohy. 

V roku 2004 začal riešiteľský kolektív riešiť II. časť tejto úlohy so zameraním na nábytkové 

spoje a kovania. 

Druhá časť pracovníkov ÚCJ sa venovala riešeniu metodickej výskumnej úlohy zameranej na 

prípravu metód výučby odborného CJ a testovanie znalostí CJ ako predpoklad pre udeľovanie certifikátov 

o znalosti odborného CJ študentom TU. 

V rámci spolupráce s inými pracoviskami TU sa pracovníci ÚCJ podieľali na riešení ďalších 

grantových a inštitucionálnych úloh. 

2.2 Preklady a tlmočenie 

V roku 2004 vyhotovovali pracovníci ÚCJ preklady pre potreby TU, fakúlt, katedier i jednotlivých 

pracovníkov TU. Rovnako zabezpečovali tlmočenie podľa požiadaviek R TU a dekanátov fakúlt. Do 

tejto činnosti treba zahrnúť aj korektúry oficiálnych dokumentov TU v jazyku slovenskom a korektúry 

prekladov vyhotovených pracovníkmi TU. 

2.3 Publikačná činnosť 

Samostatne alebo v spoluautorstve publikovali pracovníci ÚCJ odborné články a príspevky na 

konferencie (7), autorizované preklady článkov (8), autorizované preklady resumé (4), reedícia skrípt 

(1), glosár k učebnici (1). 


73 

3. Pracovníci ÚCJ 

V roku 2004 pracovalo na ÚCJ: 

– 14 interných OA (od septembra – 13 OA) 

– 2 externí pracovníci (2x 0,35 úväzok) (od septembra – 3 externí pracovníci) 

– 1 zahraničná lektorka 

– 1 administratívna pracovníčka 

z toho: 1 pracovníčka PhDr., CSc., 6 pracovníčok PhDr., 7 pracovníčok Mgr. 

Dve pracovníčky ÚCJ boli prijaté na externé doktorandské štúdium (PedF UK a FiF UK Bratislava). 

Jedna pracovníčka je od septembra v rámci doktorandského štúdia na štipendijnom pobyte vo 

Viedni. 

Zapojenie ďalších pracovníkov ÚCJ do doktorandského štúdia narážalo aj v roku 2004 na 

nedostatok školiteľov v príslušných odboroch na univerzitách v Slovenskej republike. 

4. Medzinárodná spolupráca a zahraničné styky 

4.1 Medzinárodná spolupráca 

Pracovníci ÚCJ úzko spolupracovali s medzinárodnými organizáciami: Goethe-Institut 

v Bratislave, Nadácia R. Bosch-Stiftung v Stuttgarte, British Council (GB), Aliance Francais a GRAF 

(F), CASAJC/CERCLES, kde bola PhDr. J. Tereňová zvolená za členku výboru. 

ÚCJ aktívne spolupracoval s katedrami a ústavmi cudzích jazykov ostatných univerzít a ostatných 

VŠ na Slovensku. V roku 2004 sa pracovníci ÚCJ zúčastnili 12 konferencií a seminárov súvisiacich 

predovšetkým s problematikou výučby odborných CJ. Významným podujatím bola medzinárodná 

konferencia CERCLES v Bratislave. 

Pracovníci ÚCJ sa podieľali na organizácii medzinárodných podujatí iných pracovísk TU (KPO, 

KNDV a iné). 

V rámci projektu Leonardo navštívili 2 pracovníčky ÚCJ viaceré univerzity vo Veľkej Británii 

za účelom nadviazania kontaktov a získania poznatkov o výučbe prostredníctvom e-learningu. 

Vyučujúce JF sa aktívne podieľali na príprave projektu zameraného na získanie „dvojitého 

inžinierskeho titulu“ s univerzitou ENSAM v Cluny. 

Vyučujúce JN spolu s lektorkou nadácie R. Bosch Stiftung zabezpečili účasť študentov PM na 

medzinárodnej študentskej konferencii v Plzni. 

4.2 Ďalšie aktivity 

V rámci zahraničných stykov realizovali pracovníci ÚCJ aj nasledovné činnosti: 

– vydávanie potvrdení o znalosti CJ pre študentov a doktorandov uchádzajúcich sa o študijný alebo 

pracovný pobyt v zahraničí 

– vypracovanie referencií, odporúčacích listov pre doktorandov a študentov TU 

– spolupráca pri vyplňovaní podkladov pre zahraničné stáže pracovníkov a doktorandov TU 

– korektúra resumé k diplomových prácam študentov a dizertačným prácam doktorandov 

– oprava a vyhodnotenie písomnej časti v cudzom jazyku u všetkých pohovorov pri výberových 

konaniach na rôzne pracoviská TU 

– spolupráca v rôznych komisiách TU 


74 

9.11 Ústav telesnej výchovy a športu 

1. Priama vyučovacia povinnosť pedagógov – v ZS 2003/2004 vyučovací proces zabezpečovali – 4 

učitelia (P. Polakovič, M. Kružliak, J. Prachár, I. Galád) na celý pracovný úväzok, v LS – 3 učitelia 

na celý pracovný úväzok (P. Polakovič, J. Prachár, M. Kružliak) a 3 učitelia na skrátený pracovný 

úväzok (I. Galád – 0,2 B. Čiampor – 0,3 J. Družbacký – 0,4). Učitelia zabezpečovali vyučovací proces 

v 12-tich športoch, okrem toho prebiehal v ZS i LS základný a zdokonaľovací výcvik v plávaní. 

2. Nepriama vyučovacia povinnosť – organizovanie kurzov – UTVŠ zorganizoval pre študentov TU 

3 zimné lyžiarske kurzy z toho 1 – pre študentov študijného odboru Požiarna ochrana. Obsah kurzov 

bol zameraný na metodiku výcviku zjazdového a bežeckého lyžovania, odbornú inštruktáž voskovania 

lyží, prednášku o nebezpečenstve na horách v zimnom období, základné zásady poskytovania prvej 

pomoci pri úrazoch na horách. V mesiaci máj 2004 UTVŠ zorganizoval 1 splav po rieke Hron. 

3. Vedeckovýskumná činnosť 

• Riešenie grantových úloh KEGA, VEGA MŠ SR – (KEGA č. 9019 doba riešenia 2003–2004, 

12. 1. 2005 ukončená a obhájená pred záverečnou oponentskou radou – P. Polakovič + členovia 

riešiteľského kolektívu z DF KPO), (VEGA č. 2028 – doba riešenia 2004–2006 – P. Polakovič, A. 

Krakovský + riešitelia z DF KPO). 

• 2 pedagógovia (M. Kružliak, J. Prachár) vykonali zisťovanie údajov o vykonávaných športových 

aktivitách u vybranej skupiny študentov TU formou dotazníka / ako čiastkový výstup pre grantovú 

úlohu prof. PhDr. L. Helebranta, CSc. z FTVŠ Bratislava. 

• ÚTVŠ zorganizoval 12. 5. 2004 v spolupráci s Prezídiom Hasičského a záchranného zboru 

a Katedrou požiarnej ochrany medzinárodný odborný seminár na tému „Telesná príprava – nevyhnutná 

súčasť odbornej prípravy hasičov záchranárov“. Garantmi uvedeného podujatia boli A. 

Osvald, P. Polakovič. 

• ÚTVŠ sa zapojil do ŠVOČ na DF TU v sekcii „Ochrana pred požiarmi“ – práca získala 3. miesto 

(študent M. Smažák – vedúci práce P. Polakovič). 

• UTVŠ aktívne vystupoval na domácich a zahraničných konferenciách (Telesná príprava hasičov 

TU Zvolen – P. Polakovič, Manažment ľudského potenciálu TU Zvolen – P. Polakovič, Bezpečnost 

a zdraví při práci TU Ostrava – P. Polakovič, Požární ochrana TU Ostrava – P. Polakovič, Optimalizácia 

zaťaženia a rozvoj pohybových schopností UKF Nitra – P. Polakovič). Odpočet publikačnej 

činnosti zo všetkých podujatí bol odovzdaný na referát pre pedagogickú prácu. 

• 1 pedagóg (J. Prachár) vypracoval posudok na diplomovú prácu z FTVŠ Bratislava 

• 1 pedagóg (P. Polakovič) bol vedúci dvoch diplomových prác z problematikou hasičského športu 

na DF KPO. 

4. Ostatná činnosť ÚTVŠ 

• Organizácia Akademických majstrovstiev SR VŠ v stolnom tenise, biatlone. 

• Organizácia univerzitnej ligy (vo volejbale, basketbale). 

• Organizácia koncentrovaných dní športu (súťaže k 17. novembru). 

• Príprava študentov TU na zimnú a letnú univerziádu VŠ SR (v stolnom tenise, tenise, bedmintone, 

biatlone). 

• Organizovanie športových súťaží pre zamestnancov (stolný tenis, bedminton, tenis). 

5. Zvyšovanie kvalifikačnej úrovne pedagógov ÚTVŠ 

1 pedagóg (P. Polakovič) – v externej forme doktorandského štúdia v odbore „Športová edukológia“ 

č. 74-03-09 v spoločnej odborovej komisii FTVŠ UK Bratislava – UMB FHV B. Bystrica – 


PUPrešov. Začiatok štúdia 1. 10. 2003. V roku 2004 /(16. 12. 2004) bola vykonaná obhajoba projektu 

dizertačnej práce. 

75 

9.12 Vysokoškolský lesnícky podnik 

Súčasný stav, právna forma a zjednodušene vymedzený cieľ celouniverzitného pracoviska Technickej 

univerzity vo Zvolene Vysokoškolského lesníckeho podniku je daný zákonom o vysokých školách 

a štatútom Technickej univerzity vo Zvolene. Postavenie Vysokoškolského lesníckeho podniku je 

v rámci subjektov obhospodarujúcich lesy účelové a špecifické. Prvoradou úlohou je praktická výučba 

študentov a vedecko-výskumná činnosť zamestnancov Technickej univerzity vo Zvolene ako aj ďalších 

vysokých škôl a výskumných ústavov. Praktická výučba študentov sa uskutočňuje hlavne v oblasti 

lesníctva ako aj ostatných študijných odborov Technickej univerzity vo Zvolene. V koncentrovanej 

forme sa demonštruje hospodárska úprava lesov, semenárstvo, škôlkárstvo, pestovanie lesa, ťažbovovýrobný 

proces, lesnícke stavby a meliorácie, marketing a odbyt surového dreva. Drevárska výroba je 

reprezentovaná komplexom činností od piliarskeho spracovania vlastnej produkcie surového dreva, 

cez alternatívne sušenie piliarskej produkcie až po možnosť finálneho spracovania reziva na výrobky 

v stolárskej dielni. Optimalizáciu odpadového hospodárstva na stredisku služieb prezentujeme kotolňou 

na spaľovanie biomasy KARA 500. 

Hospodárenie Vysokoškolského lesníckeho podniku na lesnej pôde vychádza zo stratégie 

a koncepcie lesníctva a štátnej lesníckej politiky s väzbou na výsledky výskumu a vedeckých poznatkov 

získaných na trvalých výskumných plochách, poloprevádzkových plochách a demonštračných 

objektoch. 

Trvale sa udržiava 67 trvalých výskumných plôch, 18 poloprevádzkových plôch a 103 demonštračných 

objektov. Finančné prostriedky na demonštračné objekty boli čerpané vo výške 1532 tis. Sk, 

z toho priame náklady predstavovali 882 tis. Sk. Prirodzenou súčasťou praktickej výučby, prípadne 

odborných seminárov je udržiavaná sieť tematických exkurzných trás a náučných chodníkov. Organizačne 

sa zabezpečilo 15 exkurzií, na ktorých sa zúčastnilo 275 účastníkov z rôznych krajín Európy. 

Vysokoškolský lesnícky podnik organizoval v roku 2004 svoju činnosť podľa schváleného plánu 

účelovej činnosti v štandardnom lesníckom prostredí v súlade s lesnými hospodárskymi plánmi na 

výmere 10 089,13 ha, z toho lesné pozemky štátne prestavujú 9090,32 ha čo je 90,10 %. Orgány 

štátnej správy vykonávajú systematické kontroly na obhospodarovanom lesnom majetku a v priebehu 

roku neboli zaznamenané nedostatky v realizovaní účelovej činnosti, alebo v zabezpečovaní výrobných 

úloh podľa platných plánov. 

V rámci pedagogickej činnosti sa organizovali cvičenia študentov, výrobné, prevádzkové 

a preddiplomové praxe. V roku 2004 počet hodín praktickej výučby predstavoval 2 620 hodín. Zamestnanci 

Vysokoškolského lesníckeho podniku sa zúčastnili na 2 448 hodinách praktickej výučby. 

Náklady na praktickú výučbu dosiahli 1667 tis. Sk, z toho priame náklady predstavujú 844,5 tis. Sk. 

Tab. 9.3 Ekonomické vyhodnotenie účelovej činnosti za rok 2004 v priamych nákladoch 

Úsek 

účelovej činnosti 

Plán 

tis. Sk 

Skutočnosť 

tis. Sk 

Diferencia +/– 

tis. Sk 

% 

plnenia 

A. Praktická výučba 661 844,5 + 183,5 127,8 

B. Demonštračné objekty 903 882,1 – 20,9 97,7 

C. Rozvoj lesného fondu 486 421,2 – 65,9 86,4 

S p o l u 2 050 2 147,8 + 96,7 104,7 


76 

Tab. 9.2 Prehľad o pláne a čerpaní finančných prostriedkov účelovej činnosti v priamych nákladoch 

podľa pracovísk TU 

Fakulty Katedry Počet úloh Plán v tis. Sk Skutočnosť v tis. Sk 

LF Dekanát 2 290 399,9 

KPL 6 196 192,6 

KF 2 40 26,9 

KPP 2 59 41,5 

KLŤM 4 201 194,9 

KHÚLG 7 132 79,7 

KOLP 11 304 286,9 

KLSM 3 65 78,2 

KERLH 3 70 54,5 

FEVT KET 1 50 46,3 

KDVT 1 13 13,9 

DF KND 2 18 11,5 

KOD 1 16 16,0 

KNDV 1 22 23,0 

Arborétum Borová hora 1 380 476,0 

VšLP 3 194 206,0 

SPOLU 50 2 050 2 147,8 

Na Vysokoškolskom lesníckom podniku sa uplatňujú formy a metódy prírode blízkeho obhospodarovania 

lesov, zásady trvale udržateľného lesného hospodárstva s osobitným dôrazom na stabilizáciu 

odolnostného potenciálu lesných ekosystémov a uplatňovanie ekologicky vhodných foriem technizácie. 

V rámci výučby poľovníckeho manažmentu je budovaná diviačia zvernica Bieň ako príklad 

intenzívneho chovu zveri. V roku 2004 boli dobudované a zrekonštruované plánované poľovnícke 

zariadenia (prikrmovacie linky, odchytové a triediace zariadenia, náučný chodník). V rámci výučby sa 

prezentuje aj chladiaci box na prechodné uskladnenie diviny ktorý získal limitované kompetencie na 

export diviny do štátov Európskej únie. 

Prostriedkami hromadnej dopravy bola zabezpečovaná doprava študentov na cvičenia a praxe 

na pracoviská Vysokoškolského lesnického podniku, pričom bolo odjazdené 10 410 km. 

V roku 2004 bol dokončený pilotný projekt riadený Národným centrom certifikácie lesov, kde 

bola zahrnutá aj Technická univerzita vo Zvolene –Vysokoškolský lesnícky podnik. Na základe vykonaného 

auditu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov bolo pre toto pracovisko vydané osvedčenie, 

ktoré oprávňuje v obchodnom styku s komoditami surového dreva deklarovať, že surovina je 

certifikovaná podľa Slovenského systému certifikácie lesov. Uvedený systém bol realizovaný na základe 

certifikačnej schémy PEFC – Paneurópsky certifikačný systém. 

Turbulentné prostredie v procese organizácie a riadenia lesných podnikov na Slovensku vyústilo 

aj na Technickej univerzite vo Zvolene – Vysokoškolskom lesníckom podniku do organizačnej zmeny 

zavedenej od 1. 1. 2004. Zámerom bolo priblížiť organizačnú štruktúru š. p. Lesy SR Banská Bystrica, 

ktorý je hlavným producentom drevnej hmoty na Slovensku obhospodarujúcim 60 % lesov SR a kde 

sa uplatňuje najviac kvalifikovaného lesníckeho personálu. 

Celkové náklady na činnosť v roku 2003 prestavovali 84 099 tis. Sk. Najväčšie položky boli 

spotreba materiálu 11 617 tis. Sk, opravy a udržiavanie 837 tis. Sk, ostatné služby 12 589 tis. Sk, 

mzdové náklady 24471 tis.Sk, zákonné sociálne poistenie 8283 tis. Sk, odpisy 13 992 tis. Sk. Vlastné 

výnosy za rok 2004 dosiahli vo výške 87 376 tis. Sk. Najväčšie položky bol tržby za vlastné výrobky 

– hlavne z predaja surového dreva vo výške 56 926 tis.Sk., tržby z predaja služieb 3 486 tis. Sk. 

Hospodársky výsledok pred zdanením sme dosiahli vo výške 3277 tis.Sk., po zdanení 2 002 tis.Sk. 


Dodávky dreva celkom v roku 2004 sa realizovali v množstve 44 101 m 3 . Nárast oproti roku 

2003 bol 1 083 m 3 , čo predstavuje 2,46 % z dodávok dreva celkom. Dodávky ihličnatého dreva boli 

realizované v množstve 8 459 m 3 . Dodávky listnatého dreva boli realizované v množstve 35 642 m 3 . 

V roku 2005 zvýšeným dôrazom v oblasti marketingu, obchodu a manažmentu podniku sa plánuje 

podporiť ekonomický potenciál podniku pri súčasnom zachovaní pozitívnych trendov v zabezpečovaní 

účelového poslania podniku. 

77 

9.13 Vývojové dielne a laboratóriá 

1. Úvod 

Vývojové dielne a laboratóriá (ďalej len VDL) v roku 2004 plnili úlohy vyplývajúce z Plánu 

plnenia praktických cvičení študentov a plnenia výkonov pri výskumno-vývojových úlohách TU, Plánu 

výkonov finančného krytia podnikateľskej činnosti VDL na rok 2004 a z odporúčaní Poradného 

zboru rektora TU pre VDL. 

S účinnosťou od 1. 4. 2004, rektor TUZVO zriadil nový Poradný zbor rektora pre VDL TU 

vo Zvolene v zložení: predseda – doc. Ing. Ivan Klement, CSc., podpredseda – doc. Ing. Vladimír 

Štollmann, CSc. PhD., členovia – doc. Ing. Milan Banský, CSc., doc. Ing. Josef Drábek, CSc., Ing. 

Jozef Gáborík, CSc., Ing. Štefan Klacko, CSc., Ing. Rastislav Rajnoha, PhD., doc. Ing. Mikuláš 

Siklienka, PhD. 

2. Plnenie plánu výkonov VDL, Plánu finančného krytia podnikateľskej činnosti VDL a plánu 

plnenia odporúčaní Poradného zboru rektora pre VDL 

Plnenie plánu výkonov VDL 

Plán počtu hodín praktickej výučby študentov a povinnej praxe vychádzal z objednávok jednotlivých 

katedier TU. 

Finančné krytie podnikateľskej činnosti vyplýva zo súvahy k 31. 12. 2004 

Finančné zdroje RC VDL sú uvedené podľa účtovnej uzávierky strediska k 31. 12. 2004, na 

základe podkladov z učtárne TUZVO kde tvorili náklady 2 225 877,57 Sk a výnosy 2 245 008,27 Sk, 

kde rozdiel 19 130,70 Sk, tvorí zisk pracoviska RC VDL. 

Zároveň pracovisko RC VDL odviedlo pre TUZVO z celkových výnosov strediska sumu 

352 115,– Sk za spotrebované energie. Zároveň sa z celkových výnosov odviedla čiastka na odpisy 

NIM a HIM za rok 2004 v hodnote 17 606,– Sk. 

Jediné pracovisko, v ktorom je stála strata v podnikateľskej činnosti je Laserové pracovisko. 

Z týchto dôvodov bolo toto pracovisko dočasne uzavreté a so zamestnancom bol rozviazaný pracovný 

pomer so 4 mesačným odstupným, čo tiež zvýšilo náklady RC VDL o 30 310,– Sk. 

Odporúčania Poradného zboru rektora pre VDL 

Uznesenia Poradného zboru rektora pre VDL, z rokovaní konaných v dňoch: 24. 6. 2004, 

16. 8. 2004, 17. 9. 2004, 13. 10. 2004, 30. 11. 2004: 

1. Odpredaj prebytočného majetku VDL sa realizoval počas roka 2004. Na jednotlivých rokovaniach 

Poradného zboru rektora pre VDL sa prerokovávali postupy a podmienky odpredaja. Samotný 

odpredaj sa uskutočnil dňa 8. 10. 2004, formou ponukového konania. 

2. Prehodnotenie súčasného využitia priestorov vo VDL a návrhy na využitie priestorov v spolupráci 

s dekanmi fakúlt, boli prerokované na zasadnutí Poradného zboru rektora pre VDL dňa 17. 9. 2004. 


78 

3. Analýza pracovných miest zamestnancov VDL bola akceptovaná Poradným zborom rektora, tak 

ako ju predložil riaditeľ VDL, dňa 17. 9. 2004. 

4. Návrh na vhodné technologické zariadenie bolo prerokované s dekanmi a odbornými zamestnancami 

fakúlt. Návrh bol predložený a prerokovaný dňa 29. 11. 2004. Riaditeľ VDL mal za úlohu 

vybrať 6–7 kontaktných adries na dodávateľov a predložiť spolu s návrhom na zakúpenie horizontálnej 

pásovej píly prorektorovi pre rozvoj do 6. 12. 2004. Návrh bol v termíne predložený a siedmi 

dodávatelia boli oslovený písomnou formou. Ponuky dodávateľov obdržané do 15. 1. 2005 sú 

v súčasnosti na porovnávaní u členov Poradného zboru rektora pre VDL. 

5. Riaditeľ rokoval s dekanom a odbornými zamestnancami DF o možnostiach zriadenia centra výskumu 

a vývoja. Úloha je v riešení. 

3. Rozpočtové výdavky a príjmy 

Stav zamestnancov VDL v roku 2004 sa v druhom polroku znížil o zamestnanca drevárskej 

výroby. Pracovisko do konca roku 2004 nebolo obsadené novým zamestnancom. 

V druhom polroku 2004 bol zamestnancovi elektroúdržby krátený pracovný úväzok na 0,7 

a traja zamestnanci strojárskej dielne boli dočasne preradení na RC VDL na 0,2 pracovného úväzku. 

Stav zamestnancov VDL za rok 2004 bol 10,11 zamestnanca oproti plánovanému stavu 11 zamestnancov. 

Ostatní zamestnanci sú zamestnanci Realizačného centra VDL. 

Limit na finančné prostriedky na pokrytie nárokov v mzdovej oblasti pracovísk VDL bol na 

rok 2004 stanovený po valorizácii 1 381 040,– Sk. Celkové náklady na hrubé mzdy zamestnancov 

VDL v roku 2004 boli 1 273 580,– Sk. Úspora na mzdových prostriedkoch za rok 2004 predstavuje 

107 460,– Sk. 

Bežné výdavky 

V rámci nákupu spotrebného materiálu je najvyššou položkou pre potreby VDL, spotreba 

všeobecného materiálu, v ktorej sú zahrnuté položky: nákup plynov, hygienické, čistiace potreby, 

žiarovky, náhradné diely a iný drobný materiál. 

Celkové čerpanie bežných prostriedkov na rok 2004 bol prekročený o 9 000,– Sk oproti plánovanému 

čerpaniu 105 000,– Sk. 

Podnikateľská činnosť 

Realizačné centrum VDL v roku 2004 vyprodukovalo tržby v hodnote 2 241 628,60 Sk. K 31. 12. 

2004 materiál na sklade predstavoval hodnotu 177 813,– Sk, nedokončená výroba hodnotu 1 628,30 Sk 

a v hotových výrobkoch bola hodnota 2 311,– Sk. Materiálové a ostatné náklady RC VDL boli 

561 927,57 Sk. Osobné náklady zamestnancov Realizačného centra VDL v roku 2004 predstavovali 

hodnotu 1646 344,– Sk. 

Rekapitulácia výdavkov 

Jednotlivé náklady na prevádzku VDL v roku 2004, tvorili mzdy 1273 580,– Sk, odvody 

471 224,60 Sk a materiálové a ostatné náklady 113 993,47 Sk. 

Z prostriedkov VTP 1004/2003 a AV 1014/2003 sa pre potreby VDL zakúpili nasledujúce položky 

v celkovej hodnote 31 855,50 Sk. 

Materiálové náklady – toner, oprava tlačiarne, nástroje, elektródy a i. 

Ostatné náklady – telekomunikačné poplatky, energie TUZVO. 

4. Inventár 

Inventár VDL je vedený v miestnych zoznamoch a súpise dodanom z centrálnej evidencie Rektorátu 

TU vo Zvolene. 


Ku dňu 31. 10. 2004 bola vykonaná riadna periodická inventarizácia majetku VDL TU Zvolen. 

Inventarizačný rozdiel nebol zistený. 

Ku dňu 31. 12. 2004 bola vykonaná inventarizácia majetku na skladoch Realizačného centra VDL 

TU. Skutočný stav k danému dňu bola hodnota 177 813,– Sk. Inventarizačný rozdiel nebol zistený. 

5. Pedagogická činnosť 

Praktické cvičenia 

Praktické cvičenia študentov TU v priestoroch VDL boli v roku 2004 vykonávané podľa jednotlivých 

objednávok z katedier TU v plnom rozsahu požiadaviek. Požadované množstvo hodín bolo na 

celkové množstvo praktických cvičení vykonávaných v priestoroch VDL, s potrebou zamestnancov 

VDL a bez asistencie zamestnancov VDL TU. Počet požadovaných hodín na pedagogickú činnosť na 

rok 2004 bol 3 479 h. Počet uskutočnených hodín v priestoroch VDL v roku 2004 bol 2 070 h, kde 

je nárast oproti roku 2003 a 2002 o 200 hodín. Z toho praktické ukážky boli realizované v množstve 

477 h, výroba skušobných vzoriek 482 h, výroba učebných pomôcok 522 h a ostatné práce v pedagogickom 

procese 618,4 h. Ostatné hodiny boli odpracované THZ VDL a technikmi katedier TU 

v priestoroch VDL TU. 

Vedeckovýskumná činnosť 

Požiadavky katedier TU na spoluprácu pri vedeckovýskumnej činnosti vo VDL na rok 2004 

boli na 1 380 h. Hodiny odpracované zamestnancami VDL boli 867,3 h. Ostatné pracovné hodiny boli 

odpracované technikmi katedier TU v priestoroch VDL TU. 

Počet hodín odpracovaných pracovníkmi VDL na vedeckovýskumných úlohách v roku 2004 je 

vyšší oproti roku 2003 o 354,3 h. 

Ostatné práce 

Na ostatné práce, ako údržba opravy a i. v roku 2004 si dali požiadavku fakulty TU: LF, DF 

a FEVT, kde bolo realizovaných 195 h. Ostatným pracoviskám TU (rektorát, OIP, všetky CUP a i.) sa 

ostatné prace realizovali v počte hodín 3 965,5. 

6. Iné aktivity 

Zamestnanci VDL v roku 2004 v spolupráci s projekčnými kanceláriami IDOS Projekt Zvolen, 

KWD Zvolen a IQM Zvolen pokračovali na prácach na dvoch VTP projektoch. 

AV 1014/2003 je projekt „Výskum a vývoj strojno-technologických systémov pre lúčne a lesnícke 

technológie k systémovému nosiču MT8-322“. Samotná realizácia štyroch kusov adaptérov bude 

aktualizovaná v roku 2005 v priestoroch VDL TU Zvolen. 

VTP 1004/2003 je projekt „Výskum a vývoj rozšírenia laserového obrábacieho zariadenia 

LFCS 400-1 o frézovačku na apretačné drážkovacie a gravírovacie technológie“. Prvé etapy realizácie 

projektu boli vykonané v roku 2004 v priestoroch VDL a samotný prototyp bude inštalovaný na 

laserovom pracovisku VDL TU vo Zvolene v roku 2005. 

Prostredníctvom riaditeľa majú VDL zastúpenie v Kolégiu rektora TU ako člena a v oponentských 

radách pre FEVT a DF ako člena oponentskej rady a oponenta. 

7. Spolupráca s pracoviskami TU 

Spolupráca s ostatnými pracoviskami TU sa odvíja od požiadaviek jednotlivých pracovísk na VDL. 

Denná spolupráca pri plnení požiadaviek katedier v roku 2004 bola najmä so zamestnancami 

DF a FEVT a LF TUZVO, pri pedagogickej činnosti, vedecko-výskumných úlohách, grantových projektoch 

a VTP projektoch. 

79 


80 

Pri riešení problematiky údržby a rôznych opráv budov a zariadení TU spolupracovalo VDL so 

zamestnancami OIP TU a Vydavateľstvom TUZVO. 

Z vonkajších pracovísk TU, VŠLP zabezpečuje pravidelný odvoz pilín a spolupracuje s VDL 

v rôznych pracovných objednávkach. 

Ostatné pracoviská TU sa kontaktujú so zamestnancami VDL sporadicky, podľa ich potrieb.

VÃ½roÄnÃ¡ sprÃ¡va o Äinnosti TUZVO za rok 2004.pdf [870 kb] - Ãvod ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

VÃ½roÄnÃ¡ sprÃ¡va o Äinnosti TUZVO za rok 2004.pdf [870 kb] - Ãvod ...