4. SILY A PROSTRIEDKY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

4. Sily a prostriedky krízového manažmentu
systémoch vzťahujú osobitné legislatívne normy. Ich pôsobnosť aj základné úlohy sú
stanovené zákonmi, ktoré nie sú navzájom dostatočne previazané a pri spoločnom nasadení na
riešenie krízových javov môžu spôsobiť rad problémov (kompetencie pri nasadení a riadení
činnosti). Uvedený problém bolo potrebné riešiť novou právnou normou, prostredníctvom
ktorej by mohla byť činnosť záchranných zložiek koordinovaná. Takouto právnou normou je
zákon o integrovanom záchrannom systéme.
4.1 INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM, JEHO VÝZNAM A ÚLOHY
Krízové javy môžu vzniknúť na ktoromkoľvek mieste, v ľubovoľnej dobe a ich
negatívne dôsledky môžu byť nepodstatné, no aj katastrofické. Môžu spôsobiť narušenie
spoločenských procesov a vyvolať paniku a chaos, prerušenie dopravných tepien, či
výrobných procesov, znemožniť komunikáciu a funkčnosť informačných systémov, prerušiť
dodávku pitnej vody, energií a narušiť funkčnosť služieb, ako aj rad ďalších negatívnych
javov. Vyspelé krajiny majú v súčasnosti dostatok odborne pripravených ľudí aj moderných
technických prostriedkov, aby mohli účinne čeliť krízovým javom. I na území SR majú
záchranné organizácie a jednotky profesionálnu úroveň. Sú schopné kvalitne plniť svoje
úlohy napriek tomu, že nie sú finančne dostatočne zabezpečené, a preto ich technické
vybavenie nie je na požadovanej úrovni. Aktuálnym problémom zostáva tiež efektívne
nasadenie vyčlenených síl a prostriedkov na riešenie krízových javov a účelná koordinácia ich
činnosti.
Slovenská republika je krajinou s pomerne vysokou koncentráciou obyvateľstva a
priemerne rozvinutou priemyselnou výrobou. Časť výrobných podnikov je vybavená
zastaralou technickou základňou a na ňu nadviazanými výrobnými technológiami, ktoré sú
v chemickom a ťažkom priemysle značne rizikové. Okrem toho prebiehajúci proces
transformácie ekonomiky a jej postupná privatizácia prinášajú so sebou rad rizík. V priemysle
aj v poľnohospodárstve sa vo veľkom množstve používajú horľavé, výbušné, toxické aj
rádioaktívne látky, prípadne látky, ktoré uvoľňujú toxické produkty počas horenia, ale aj
ďalšie nebezpečné látky, ktoré môžu byť zdrojom krízových javov. Potencionálnym zdrojom
možných havárií je aj jadrová energetika, ktorú chce SR naďalej účinne využívať.
Ďalšou rizikovou oblasťou je doprava. V cestnej doprave je zdrojom rizík stále
rastúci rozsah kamiónovej dopravy na našom území s vysokým objemom prepravy
nebezpečných nákladov. Pretrvávajúce problémy sú v rekonštrukcii a
modernizácii železničnej dopravy a potenciálnym nebezpečenstvom je tiež stúpajúci počet
preletov nášho územia v medzinárodných leteckých koridoroch. Významným zdrojom
krízových javov u nás je tiež potrubná doprava, hlavne preprava ropy a zemného plynu pre
našu potrebu, ale aj ich tranzit na západ.
Ani našej krajine sa nevyhýbajú živelné pohromy, z ktorých najzávažnejšími sú
záplavy. Aj keď máme na našom území vybudovaný rad ochranných stavieb a priehrad,
spôsobuje veľká voda značné materiálne škody, ale aj straty na ľudských životoch.
Konkrétnym príkladom boli záplavy v lete 1997 a 1998. Ďalším potencionálnym zdrojom
krízových javov, ktorý obmedzuje hlavne plynulosť dopravy, sú snehové kalamity a rozsiahla
námraza.
125