6 MAJETOK PODNIKU 6.1 Majetok podniku Aby mohol podnik plniť ...

6 MAJETOK PODNIKU
6.1 Majetok podniku
Aby mohol podnik plniť svoje funkcie, potrebuje množstvo prostriedkov, ktoré si
obstaráva, alebo ktoré vytvára a s ktorými účelne hospodári. Súhrne ich označujeme
ako majetok podniku. Majetok podniku je v podstate tvorený elementárnymi
výrobnými faktormi (okrem ľudských zdrojov) a slúži na plnenie podnikových funkcií.
Z hľadiska súvahy (bilancie) tvorí aktíva podniku. Podľa funkcie a účelu obstarania sa
majetok podniku obyčajne člení na:
a) dlhodobý majetok (v skorších publikáciách sa označoval ako investičný majetok) -
ide o podnikové prostriedky relatívne vyššej hodnoty s dlhodobou životnosťou,
ktoré svojou činnosťou (stroje, mechanizmy), resp. prostredníctvom statickej
funkcie (pozemky, budovy) vstupujú do transformačného procesu a v ňom sa
postupne spotrebovávajú, t.j. odovzdávajú svoju hodnotu do hodnoty produktov,
b) krátkodobý (obežný majetok) - označujeme tak spotrebovávané podnikové
výrobné faktory ako napr. suroviny, polotovary, tovar, krátkodobý finančný
majetok a pod., ktoré priamo vstupujú do transformačného procesu a v ňom sa
jednorazovo spotrebovávajú. Tým vstupujú do sféry obehu a premieňajú sa na
finančné prostriedky, ktoré vchádzajú späť do sféry výroby.
Klasifikácia dlhodobého majetku podniku
Dlhodobý majetok podniku môže mať rôznu podobu, preto je účelné triediť ho
podľa viacerých hľadísk. Presné vymedzenie jednotlivých typov dlhodobého majetku
upravujú zákonné normy (napr. zákon o dani z príjmu). Dlhodobý majetok sa
najčastejšie rozdeľuje na:
1. Hmotný majetok (HM)
- pozemky, budovy, stavby
- hnuteľné veci (stroje, zariadenia) s hodnotou a dobou použiteľnosti
stanovenou v platných právnych normách
- lesy, pastviny, lomy, základné stáda
- inventár, drobný investičný majetok.
2. Nehmotný majetok (NM)
- práva, licencie, patenty
- software, goodwill
- zriaďovacie výdavky a ostatný NM.
3. Finančné investície, ktoré sú tvorené finančným majetkom predovšetkým
dlhodobého charakteru:
- dlhodobé vklady, cenné papiere
- úroky z dlhodobých pôžičiek
- ostatné finančné investície napr. nehnuteľnosti, nakúpené za účelom uloženia
voľných peňazí alebo za účelom obchodovania s nimi.
49

Okrem toho môžeme dlhodobý majetok (DM) členiť:
a) podľa charakteru podielu na výrobnom procese na:
- výrobný (zúčastňuje sa na výrobnom procese)
- nevýrobný (využívaný vo sfére obehu a služieb),
b) podľa technologickej funkcie (umožňuje jeho vecnú reprodukciu) na:
- DM odpisovaný
- DM neodpisovaný,
c) podľa využitia na majetok v prevádzke, v rezerve, v oprave, v konzervácii, alebo
nevyužitý z iných príčin,
d) podľa životnosti, napr. na:
- DM do 5 rokov
- DM od 6 do 10 rokov a pod.
(Toto členenie majetku je dôležité z hľadiska riadenia jeho reprodukcie, lebo zahŕňa
mieru opotrebenia v závislosti od doby užívania a tým nepriamo aj technickú
úroveň).
Obstarávanie dlhodobého majetku
Podnik si obstaráva majetok lebo pôvodný (počiatočný) majetok mu spravidla
nestačí na zaistenie dlhodobého transformačného procesu. Rozhodovanie o
investíciách je dôležité z viacerých dôvodov, lebo:
a) viaže prostriedky na dlhšiu dobu a ovplyvňuje likviditu podniku,
b) dlhodobo určuje charakter transformačného procesu,
c) dlhodobo ovplyvňuje náklady na opravy, údržbu, úroky, odpisy a pod.
Podnik má niekoľko možností, ako obstarať dlhodobý majetok, a to:
- vytvorením vo vlastnej réžii (za vlastný kapitál)
- nákupom na úver (za cudzí kapitál)
- prenájmom na dohodnutú dobu (lízing)
- predaním pohľadávky (faktoring)
- refinancovaním exportných pohľadávok (forfaiting).
6.2 Oceňovanie dlhodobého majetku
Hodnota dlhodobého majetku sa počas jeho prenosu do produktu mení v
súvislosti s mnohými vplyvmi - napr. spotrebovávaním, opotrebovávaním,
zastarávaním a pod. V rôznych etapách jeho spotreby (využívania) je treba z
viacerých dôvodov tento majetok oceňovať. Podstatou oceňovania dlhodobého
majetku je peňažné vyjadrenie jeho hodnoty.
V praxi poznáme nasledujúce spôsoby oceňovania:
a) obstarávacou cenou - t. zn. skutočnými nákladmi na obstaranie majetku (predajná
cena, dovozná prirážka, clá, doprava, montáž a pod.), táto cena však nemôže byť
50

po uplynutí dlhšej doby základom pre výpočet daní (zmeny hodnoty, zmena cien,
zmena menovej politiky a pod.
b) reprodukčnou cenou (reprodukčnou obstarávacou cenou) - t.j. cenou, za ktorú by
sa DM obstaral v čase, keď túto cenu potrebujeme poznať, ide vlastne o cenu v
nových reprodukčných podmienkach, prepočítanú na súčasné ceny ( a to aj v
prípade darovaného DM),
c) vlastnými nákladmi - v prípade, že ide o DM vytvorený vlastnou činnosťou
(priame náklady + výrobná réžia),
d) zostatkovou cenou - t.j. cenou, ktorá je výsledkom rozdielu medzi vstupnou cenou
a celkovou výškou odpisov. (Obstarávacia a reprodukčná cena a vlastné vstupné
náklady sa označujú tiež ako vstupné ceny).
Opotrebenie a odpisovanie dlhodobého majetku
Dlhodobý majetok podniku sa výrobným procesom opotrebováva, znižuje svoju
hodnotu, ktorá počas využívania prechádza do hodnoty výrobku. Majetok sa tak
vlastne postupne spotrebováva a po určitom čase je ho treba nahradiť. Stroje a
zariadenia sa opotrebovávajú rýchlejšie, iný majetok ako napr. budovy, stavby sa
opotrebovávajú pomalšie. Rozlišujeme dva základné typy opotrebovania fyzické a
morálne.
Fyzické opotrebenie vzniká používaním v procese výroby (produkcie), napr.
stroje sa opotrebovávajú, strácajú výkon, zvyšuje sa poruchovosť, rastú náklady na ich
údržbu a po určitej dobe je potrebné ich nahradiť. Ich pôvodná hodnota prešla do
vyrábaných produktov.
Morálne (ekonomické) opotrebenie je spôsobené jeho zastarávaním, vývojom
modernejších, výkonnejších a produktívnejších zariadení. Vzniká aj vtedy , keď sa
majetok nepoužíva. Typickým príkladom je morálne opotrebenie výpočtovej techniky,
lebo možnosti (parametre) jej nových modelov rastú rýchlejšie ako reálne fyzické
opotrebenie.
Oba typy opotrebenia nastolujú otázku, akým spôsobom vyjadriť mieru
opotrebenia a ako nahradiť opotrebený majetok. Meranie stupňa opotrebovania (O) je
možné vykonať viacerými spôsobmi:
a) pomerom skutočného veku DM k celkovej dobe jeho životnosti:
ts
O =
tn
x100(%)
ts - skutočný vek v rokoch
tn - normovaná životnosť v rokoch
51

) porovnaním obstarávacej a zostatkovej ceny:
O =
po − pz
x100(%)
po
po - obstarávacia cena
pz - zostatková cena
Na zabezpečenie zdrojov na financovanie reprodukcie DM slúži mechanizmus
odpisovania. Odpisy sú ekonomickým vyjadrením miery fyzického a morálneho
opotrebenia dlhodobého majetku za určité obdobie. V podobe účtovnej jednotky
vyjadrujú v peniazoch tú časť dlhodobého majetku podniku, ktorá už prešla do
hodnoty výrobku. To znamená, že odpisujeme ten majetok, ktorý užívaním stráca
svoju hodnotu. Je však treba pripomenúť, že existujú typy majetku, ktoré užívaním
hodnotu nestrácajú, dokonca v závislosti od rôznych faktorov svoju hodnotu môžu
zvyšovať - napr. umelecké predmety, starožitnosti, pozemky, niektoré hudobné
nástroje (husle) a pod.)
Výpočet odpisov môže vychádzať:
a) zo spôsobu oceňovania DM (obstarávacou, reprodukčnou alebo zostatkovou cenou,
prípadne vlastnými nákladmi),
b) zo životnosti DM stanovenej príslušnou normou.
6.3 Metódy odpisovania
Metódy odpisovania DM tvoria celú sústavu, ktorá sa postupne stala jedným z
najúčinnejších nástrojov štátneho regulovania trhovej ekonomiky.
V podnikohospodárskej praxi sa stretávame s niekoľkými druhmi odpisov:
• daňové odpisy - tvoria súčasť nákladov znižujúcich objem zdaneného zisku,
ich výpočet je upravený zákonom, vypočítavajú sa metódou rovnomerného
odpisovania alebo metódou zrýchleného odpisovania,
• účtové odpisy - vychádzajú zo zákona o účtovníctve, ktorý umožňuje použiť aj
iné metódy výpočtu odpisov ako stanovuje zákon o dani z príjmov, pokiaľ
lepšie zohľadňujú konkrétne podmienky využívania majetku,
• kalkulačné odpisy - rešpektujú vplyv rastúcich cien DM a umožňujú podniku
obnoviť DM z odpisov bez nutnosti získať dodatočné zdroje (vychádzajú z
aktuálnej ceny majetku v momente kalkulácie alebo z budúcej predpokladanej
trhovej ceny).
Najčastejšie metódy daňového odpisovania
Rovnomerné (lineárne) odpisovanie je všeobecne založené na tom, že každý rok sa
odpisuje rovnaká hodnota. Koeficienty ročnej odpisovej sadzby sú stanovené pre
52

jednotlivé odpisované skupiny zákonom o dani z príjmu. Podľa neho sa rozdeľuje DM
do piatich skupín s rôznou dĺžkou odpisovania (pozri aktuálny zákon o dani z príjmu).
Tab. 6-1 Ročné odpisové sadzby pri rovnomernom odpisovaní
skupina
dĺžka
odpisovania
odpis.sadzba
v 1. roku
1. 4 roky 1/4
2. 6 rokov 1/6
3. 12 rokov 1/12
4. 20 rokov 1/20
Príklad:
Podnik kúpil nový stroj za 1 200 000.- Sk. Aká bude výška odpisov
v nasledujúcich rokoch za použitia metódy rovnomerného odpisovania?
Pretože stroje patria do 2. skupiny a doba odpisovania je 6 rokov, bude výška
odpisov v jednotlivých rokoch nasledujúca:
1200000
1/6 z pôvodnej ceny, t.j. z 1 200 000,- Sk , = 200 000,- Sk
6
(Podľa vyššie uvedenej tabuľky bude podnik odpisovať 6 rokov, t.j.:
6 x 200 000 = 1 200 000,- Sk
(po 6 rokoch bude celá pôvodná cena stroja odpísaná).
Tento spôsob odpisovania využíva podnik vtedy, ak nepotrebuje alebo nemôže v
prvých rokoch odpísať vyššie čiastky.
Zrýchlené (degresívne) odpisovanie spočíva v tom, že v prvých rokoch využívania
majetku viacej znižuje daňový základ, je preto výhodné napr. vtedy, ak podnik nemá
potrebný zisk na využitie pre ďalší rozvoj podniku.
Tab. 6-2 Koeficienty pre zrýchlené odpisovanie.
skupina doba odpisovania koef. pre 1.rok koef. pre ďalšie
roky
1 4 roky 4 5
2 6 rokov 6 7
3 12 rokov 12 13
4 20 rokov 20 21
53

Príklad:
Vypočítajme odpisy ceny toho istého stroja metódou zrýchleného odpisovania:
Cena stroja: 1 200 000.-Sk
Doba odpisovania: 6 rokov
Výšku odpisov vypočítame podľa nasledujúcich vzorcov:
Odpis v 1. roku:
O =
1
P
K
0
1
P 0
K 1
- vstupná cena
- koeficient pre 1. rok
Odpis v ďalších rokoch:
O
n
( P −On
x
=
)
0 1
K −r
n
−
2
K n - koeficient pre ďalšie roky
r - počet rokov odpisovania
P 0 – O n-1 - zostatková cena
V našom prípade budú jednotlivé odpisy nasledujúce:
1.rok:
2.rok:
O 1 = 1 200 000 : 6 = 200 000 (Sk), zostatková cena = 1 000 000 (Sk)
O 2 = [(1 200 000 - 200 000 ) x 2] : (7-1) = 2 0000 000 : 6 = 333 333 (Sk)
zostatková cena = 1 200 000 - ( 200 000 + 333 333 ) = 666 667 (Sk)
Podobne sa postupuje v ďalších rokoch, pričom v 6. roku je zostatková cena nulová,
čo znamená, že stroj už preniesol celú svoju pôvodnú hodnotu do nových produktov.
(V konkrétnom príklade sa hodnoty zaokrúhľujú). Z uvedených príkladov sú zrejmé
rozdiely vo výške prvého odpisu. Použitím rovnomerného odpisovania tvorí
každoročný daňový odpis 200 000 Sk. Použitím zrýchleného odpisovania podnik
odpíše v prvom roku 200 000 Sk, ale v druhom roku sa výška odpisov podstatne zvýši.
Keďže sa odpisy účtujú do nákladov, klesne hrubý zisk. Výhoda spočíva v možnosti
použitia vyššej odpisovanej hodnoty na ďalší rozvoj podniku.
Účtovné odpisovanie umožňuje podniku lepšie zohľadňovať konkrétne podmienky
využívania dlhodobého majetku. Použitím účtovných odpisov je možné dosiahnuť
skrátenie doby odpisovania. O rozdiel medzi daňovým a účtovným odpisom je však
treba upraviť daňový základ dane z príjmu. Za týmto účelom sa musí stanoviť tzv.
nadlimitná zložka (NZ).
Nadlimitná zložka = účtovný odpis - daňový odpis.
Ak je NZ väčšia ako 0, daňový základ sa o túto čiastku zvýši,
ak je NZ menšia ako 0, potom treba daňový základ o túto čiastku znížiť.
54

Kalkulačné odpisovanie vychádza z potreby zachovania hodnoty majetku podniku pri
rastúcich cenách dlhodobého majetku. Pri stále rastúcich cenách by prostá odpísaná
hodnota zďaleka nestačila na obnovu majetku. Napríklad stroj kúpený v r.1995 za
1000000,- Sk odpísala organizácia v roku 2002, ale ceny strojov obdobných kvalít sa
od toho času podstatne zvýšili a odpísaná suma by zďaleka nestačila pokryť náklady
na nový stroj.
Základom pre výpočet kalkulačných odpisov môže byť:
- aktuálna cena dlhodobého majetku v čase kalkulácie, alebo
- predpokladaná budúca trhová cena dlhodobého majetku v momente likvidácie.
(bližšie: Kupkovič, 1996).
6.4 Obežný majetok podniku
Obežný majetok (OM) podniku je tvorený najmä spotrebovávanými výrobnými
faktormi. Je to tá súčasť majetku podniku, ktorá sa po vstupe do transformačného
procesu celá spotrebováva, t.j. celú svoju podstatu odovzdáva do nových produktov. Z
hľadiska bilancie tvorí obežný majetok obežné aktíva.
Štruktúra obežného majetku:
• zásoby (materiál, nedokončená výroba, hotové výrobky)
• tovar na ceste (vyfaktúrované, ale ešte nezaplatené výrobky)
• pohľadávky (právne nároky podniku na platby za tovar a služby)
• finančný obežný majetok (nie finančný kapitál, napr. hotové peniaze, ceniny a
pod.)
Proces premeny jednotlivých prvkov obežného majetku vo výrobnom procese a v
procese obehu nazývame kolobehom obežného majetku (obr.6-1). Proces neustále sa
opakujúceho a súčasne prebiehajúceho kolobehu obežného majetku nazývame
obratom obežného majetku
Hotové výrobky
Nedokončené výrobky
Sféra obehu
Sféra výroby
Finančné prostriedky
Výrobné zásoby
Obr. 6-1 Kolobeh obežného majetku
55

Normovanie obežného majetku (OM)
Normovanie slúži na optimálne rozloženie OM v podniku. Normatív OM je
tvorený priemerným množstvom peňažných prostriedkov, ktoré majú byť viazané v
určitej forme OM.
Normatív výrobných zásob (Nvz) - predstavuje priemerné množstvo peňazí,
viazaných v zásobách. Závisí od časovej norme viazanosti zásob v sklade (Nč) a na
priemernej spotrebe (Sd).
Nvz = Nč x Sd
dodávkový cyklus
pričom Nč = + poistná zásoba + technol.
zásoba
2
a
Sd
( Ns
=
x pj xQ
d
Ns - norma spotreby na výrobok
pj - jednotková cena materiálu
Q - plánované množstvo výrobkov
d - počet dní v sledovanom období
Normatív nedokončenej výroby ( Nnv) - predstavuje množstvo OM viazané v
podobe nákladov na nedokončené výrobky.
Nnv = Nč x Nd
Nd - priemerné denné náklady
Normatív hotovej výroby (Nhv) - vyžaduje množstvo OM viazaného v zásobách
hotových výrobkov.
Nhv = Nč x Dh
Nč - časová norma
Dh - denná hodnota hotovej výroby
Na sledovanie úrovne využitia OM v podniku slúžia ďalšie ukazovatele ( doba
obratu, počet obrátok, koeficient viazanosti), na základe ktorých môžeme sledovať
finančnú závislosť podniku.
Doba obratu - priemerný čas, za ktorý OM prechádza od vloženia do výroby do
zhotovenia výrobku ( trvanie jedného kolobehu v dňoch).
Rýchlosť obratu - vyjadruje počet obrátok, t.j. počet kolobehov OM za určitý čas.
Obrat - ročná hodnota produkcie (hotovej výroby, resp. ročná spotreba, ročné náklady.
Koeficient viazanosti - pomer priemerného stavu OM k realizovanej produkcii, t.j.
koľko OM viaže podnik na 1 Sk realizovanej produkcie.
Pre podnik je výhodné, ak doba obratu je čo najkratšia, t.j. počet obrátok je čo najväčší
a koeficient viazanosti je čo najnižší. Podnik dostáva relatívne rýchlo naspäť vložené
prostriedky pri čom v zásobách je viazaná prijateľná časť nákladov.
56