2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Dvojtýždenník o nových knihách XXII. ročník 11. 07. <strong>2012</strong> číslo<br />
<strong>14</strong>/<strong>15</strong><br />
knižná<br />
revue<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
Najpredávanejšie knihy<br />
Kníhkupectvo Čas na ticho<br />
Námestie slobody 19, 066 01 Humenné<br />
igor.fejko@post.sk, 0905 391 233<br />
SLOVENSKO<br />
ZAHRANIČIE<br />
Milan Zelinka<br />
Rudenko<br />
Slovenský spisovateľ<br />
Umberto Eco<br />
Pražský cintorín<br />
Vydavateľstvo Slovart<br />
cena<br />
0,90 €<br />
Odraz<br />
zrkadla<br />
v zrkadle<br />
Poviedka 2011<br />
Básne 2011<br />
Levice, KK Bagala<br />
a literarnyklub.sk <strong>2012</strong>, 2011<br />
…Pri najnovšom<br />
zborníku Poviedka 2011<br />
som však dostal nutkavý<br />
pocit, že by bolo načim<br />
vymyslieť nejaký nový<br />
prvok, hodiť skalu do<br />
zborníkovej vody, ktorá<br />
už začína zelenieť od rias<br />
rutiny…<br />
Oba zborníky zhodnotil<br />
Maroš M. Bančej na strane<br />
4<br />
OBSAH PRÍLOHY<br />
(slovenská literatúra 2011)<br />
Ivana Hostová: K dôvodom nesmelej radosti<br />
Katarína Zitová: Zrelosť vyjadrenia<br />
vs. hľadanie vlastnej cesty<br />
Karol Csiba: Fragmenty slovenskej prózy 2011<br />
Peter F. ´Rius Jílek: Osem kritických pohľadov<br />
Miloš Ferko: Dajme si repete!<br />
Timotea Vráblová: Zatiahnime na hlbinu!<br />
Marek Debnár: Dejiny, presahy a konfrontácie<br />
Ivan Szabó: Spomienky, história, osobnosti…<br />
Z OBSAHU<br />
02 Wolkrova Polianka <strong>2012</strong><br />
05 Jana Bodnárová: 13<br />
06 Eva Kmeťová: Grafikon<br />
07 Daniel Pastirčák: V<br />
08 Barbarskí Slovania<br />
10 Michail Bulgakov: Biela garda<br />
12 Denis Diderot: Rameauov synovec<br />
13 S Abrahámom za stolom<br />
18 O vydavateľstve AB ART press<br />
22 My name is Luka (Rozhovor<br />
s poetkou Evou Lukáčovou)<br />
ČÍSELNÍK<br />
vyše 300<br />
kníh našej pôvodnej tvorby s vročením 2011<br />
reflektuje v letnej prílohe na 36 stranách<br />
8 autorov<br />
ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X
AKTUALITY<br />
ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
Letná ČITÁREŇ…<br />
…U červeného raka ponúkla 26. júna aj<br />
tento sympatický obrázok. Večer bol v znamení<br />
poézie a okolo básnika Kamila Peteraja<br />
sa jednoducho museli zjaviť múzy: vľavo<br />
speváčka Kristína a vpravo moderátorka<br />
Zuzana Belková (foto Peter Procházka).<br />
Večer 4. júla sa zas niesol v znamení eseje.<br />
Prekladateľka a spisovateľka Vladimíra<br />
Komorovská (ukážku jej prekladu si môžete<br />
prečítať na strane 12) sa zhostila úlohy<br />
moderátorky a dialógy viedla s Máriou<br />
Bátorovou, Etelou Farkašovou, Ondrejom<br />
Hercom a Viliamom Jablonickým.<br />
-rm-<br />
SCHODY VYHRALI<br />
Divadelný ústav vyhlásil výsledky<br />
tretieho ročníka celoslovenskej súťaže<br />
Dramaticky mladí o najlepší<br />
dramatický text mladých autorov<br />
do 18 rokov. Absolútnym víťazom sa<br />
stal Andrej Samuel Čermák (<strong>15</strong> rokov)<br />
za hru Schody. Slávnostné vyhlásenie<br />
výsledkov sa uskutočnilo<br />
25. júna v Martine.<br />
GORILOVAČKA<br />
Knihu Gustáva Murína Gorily<br />
v podsvetí (Marenčin PT) o histórii<br />
slovenského podsvetia, o kauzách, korupcii<br />
a násilnostiach, odprevadili v kníhkupectve<br />
Gorila v Bratislave, ako inak,<br />
posypaním bankovkami. Lebo práve o ne<br />
Bibliotéka <strong>2012</strong>, ponúka Incheba samostatné<br />
predajné miesto (2x2m) s ďalšou<br />
výbavou (regál, police, pult…). V prípade<br />
ďalších informácií a záujmu o príspevok od<br />
ZVKS kontaktujte: sekretariat@zvks.sk<br />
najneskôr do 25. júla <strong>2012</strong>.<br />
PEŠO V LETE<br />
Hitom tohtoročnej<br />
letnej turistickej<br />
sezóny je titul z vydavateľstva<br />
Dajama<br />
25 turistických<br />
trás po Slovensku,<br />
ktorý vyšiel v novej<br />
edícii Najkrajšie<br />
pešie okruhy. Náročné<br />
i menej náročné<br />
trasy vedú atraktívnymi<br />
oblasťami<br />
Slovenska, sú doplnené fotkami, súťaž<br />
mapami a výškovými údajmi. Odporúčame!<br />
Pošlite kupón vydavateľstva<br />
Dajama zo strany 24 a šikovnú knižku do<br />
batoha vám možno pošleme.<br />
WOLKROVA<br />
POLIANKA <strong>2012</strong><br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE<br />
POÉZIA V PREKLADE<br />
V týchto dňoch prebieha tretia<br />
Medzinárodná dielňa prekladu poézie,<br />
ktorú organizuje Literárne informačné<br />
<strong>centrum</strong> v spolupráci s Literature across<br />
Frontiers a s podporou grantu Európskej<br />
komisie. Začala sa 7. júla príchodom básnikov<br />
z Európy aj Ázie. Pod vedením škótskeho<br />
básnika Toma Powa, ktorý sa zúčastnil<br />
dielne prekladu poézie aj pred dvoma rokmi<br />
v Bratislave, básnici Alina Talybova<br />
z Azerbajdžanu, Tiziana Colusso<br />
z Talianska, Eva Lukáčová zo Slovenska,<br />
Artis Ostups z Lotyšska, Hilari de Cara<br />
z Katalánska, Gabriel Rosenstock z Írska<br />
a Vishnu Khare z Indie spoločne trávia<br />
čas v Smolenickom zámku nad anglickým<br />
prekladom svojich veršov a usilujú sa ich<br />
čo najlepšie a najvýstižnejšie preložiť do<br />
svojho materinského jazyka. Ako sa im<br />
to podarilo, o tom sa asi na ich vystúpení<br />
v Letnej čitárni U červeného raka<br />
v Bratislave v piatok 13. júla o 17.30 všetci<br />
nepresvedčíme, no určite zistíme, ako<br />
sa to podarilo Eve Lukáčovej, lebo tá bude<br />
čítať preklady svojich kolegov vo vlastnom<br />
slovenskom preklade. Príďte sa aj vy pozrieť,<br />
ako to všetkým pôjde!<br />
v nej ide! A asi nielen v nej, Peter Procházka<br />
odfotil prezentáciu v momente, keď sa<br />
sám autor s trochou recesie snaží tiež si<br />
nejaké uchytiť… Ukážky čítal a drahé papieriky<br />
sypal herec Peter Sklár (vpravo).<br />
Knihu a spoločensko-právnu situáciu okolo<br />
jej tém vysvetlila novinárka Táňa Veselá<br />
(v pozadí). V rovnaký deň (27. júna) ešte<br />
spoločnosť Gorila organizovala stretnutie<br />
s vydavateľom K. K. Bagalom v Medickej<br />
záhrade – cyklus má názov Čítanie s Gorilou.<br />
No a do tretice: v najbližších dňoch<br />
vychádza kniha Toma Nicholsona Gorila.<br />
Nuž, leto nám začalo v znamení celkom<br />
hustej gorilovačky…<br />
-rm-<br />
STÁNKY<br />
NA BIBLIOTÉKE<br />
Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR<br />
(ZVKS) ponúka malým vydavateľom príspevok<br />
na podporu samostatných stánkov<br />
na knižnom veľtrhu Bibliotéka <strong>2012</strong>.<br />
Na základe dohody ZVKS so spoločnosťou<br />
Incheba, ktorá organizuje knižný veľtrh<br />
Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska<br />
a Literárny fond v spolupráci<br />
s Mestom Vysoké Tatry vyhlasujú 49. ročník<br />
celoslovenskej literárnej súťaže Wolkrova<br />
Polianka, ktorej cieľom je podporiť<br />
tvorivosť mladých básnikov a vytvárať<br />
priestor pre umeleckú sebarealizáciu talentovaných<br />
autorov.<br />
Súťaže sa môžu zúčastniť autori/autorky<br />
do 35 rokov, ktorí nemajú knižne vydané<br />
dielo umeleckej literatúry. Do súťaže<br />
možno poslať najviac 10 básnických textov<br />
v súhrnnom rozsahu 200 veršov. Súťažné<br />
práce treba zaslať v troch exemplároch<br />
na adresu: Asociácia organizácií<br />
spisovateľov Slovenska, Laurinská 2,<br />
8<strong>15</strong> 08 Bratislava. Potrebné je uviesť<br />
kontaktné údaje (adresa, mailová adresa,<br />
telefónne číslo), dátum narodenia, resp.<br />
rodné číslo. Uzávierka súťaže je 10. septembra<br />
<strong>2012</strong>. Najlepšie práce budú odmenené:<br />
udelené budú 3 prémie po 70 eur<br />
a jedna prémia (85 eur) za príspevok mimoriadnej<br />
kvality (autor/autorka tohto<br />
príspevku získa ocenenie laureát Wolkrovej<br />
Polianky). Porota môže udeliť aj čestné<br />
uznania, ale má právo aj niektorú z prémií<br />
neudeliť. Slávnostné vyhlásenie výsledkov<br />
súťaže sa uskutoční v októbri <strong>2012</strong> vo<br />
Vysokých Tatrách.<br />
revue2 knižná revue<br />
knižná<br />
<strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong><br />
Naši partneri<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk
AKTUALITY / DIÁR<br />
NAHOTA BEZ KNÍH!<br />
Katke Feldekovej, skupine Ka-Fe-Band<br />
a Ľubomírovi Feldekovi patril piatkový<br />
podvečer 29. júna v bratislavskej čitárni<br />
U červeného raka. Básnik a prekladateľ pripomenul<br />
sviatok sv. Cyrila a Metoda a našu<br />
prvú báseň Proglas, ktorú všetci poznáme<br />
v úžasnom preklade Viliama Turčányho<br />
a Eugena Paulinyho. Rýmovaný Feldekov<br />
preklad vyšiel ako bibliofilské vydanie<br />
s ilustráciami Miroslava Cipára v grafickej<br />
úprave Petra Ďuríka. V súťaži Najkrajšie<br />
knihy Slovenska 2011 získal tento Proglas<br />
Cenu ministra kultúry SR. Pozrieť si ho môžete<br />
v bratislavskej Bibiane. Feldek publiku<br />
pár veršov zarecitoval:<br />
Z Proglasu Ľ. Feldeka<br />
… Vy, čo túžite<br />
rásť z lásky ako Božie zbožie – azda<br />
neviete, kde je pravda odveká<br />
Tak ako každé semeno a brázda<br />
potrebuje aj srdce človeka<br />
dážď Božích písmen, aby úroda<br />
Božia v ňom bola ustavične väčšia.<br />
Národy bez kníh! Azda na svete<br />
je málo podobenstiev, ktoré svedčia,<br />
že samy sebe nerozumiete<br />
Vo všetkých rečiach sveta nie je tá<br />
bezmocnosť ešte vyslovená celá!<br />
Nuž podobenstvo na um prichodí<br />
i mne – pár slov, čo povedať chcú veľa:<br />
Nahé sú bez kníh všetky národy!<br />
S tým, že mu práve vyšiel knižne nový<br />
preklad Shakespearovej hry Kráľ Lear,<br />
sa Feldek nepochválil. Robíme tak za<br />
neho a pripomíname, že v edícii vydavateľstva<br />
Ikar už vyšli tieto jeho preklady<br />
Shakespeara: Rómeo a Júlia, Sen svätojánskej<br />
noci, Othello, Ako sa vám páči,<br />
Antonius a Kleopatra, Hamlet, Skrotenie<br />
čertice, Trojkráľový večer, Búrka, Sonety,<br />
Zimná rozprávka a Macbeth.<br />
-bi-<br />
POKOJNÝM TÓNOM<br />
V poradí štvrtú knihu Antona Blahu Rád<br />
vám protirečím (Vydavateľstvo Spolku<br />
slovenských spisovateľov) uviedla medzi<br />
čitateľov vodou z Dunaja, Nitry a Kysuce<br />
autorova manželka 28. júna. Medzi hosťami,<br />
samozrejme, nechýbali Kysučania,<br />
spev v podaní Filipa Tůmu a žičlivé slová.<br />
Dojímavá bola<br />
báseň venovaná<br />
autorovi od<br />
starého priateľa<br />
Karola Kapellera,<br />
odľahčený tón<br />
malo vystúpenie<br />
Juraja Slezáčka<br />
aj moderátorky<br />
Nory Beňačkovej.<br />
Autor literatúry<br />
faktu a básnik<br />
Jozef Leikert o Blahových esejach<br />
povedal, že „napísal zamyslenia<br />
knižná<br />
revue súťaž<br />
nad tým, čo je mnohým z nás často ľahostajné.<br />
Pokojným tónom, bez nadnesených slov,<br />
bez kriku, ale o to nástojčivejšie poukazoval<br />
na neduhy spoločnosti, ale upozorňoval<br />
aj na pekné veci, ktoré stoja za povšimnutie“.<br />
Ak si chcete na knižku utvoriť svoj<br />
názor, pošlite nám do redakcie kupón<br />
Vydavateľstva SSS zo strany 24, aby sme<br />
vás mohli zaradiť do žrebovania o túto<br />
knižnú novinku.<br />
ZA ČO TO SCHYTÁME<br />
,,Vlastne by som sa mal normálne začať<br />
báť. Čo nevidieť to podľa všetkého schytám.<br />
Neviem ešte kedy, neviem ako, ale raz<br />
to príde. Som predsa príslušníkom druhu,<br />
ktorý sústavne odlesňuje obrovské plochy<br />
a necháva ich napospas erózii, rieky aj<br />
ovzdušie ničí toxickými látkami, produkuje<br />
čoraz viac skleníkových plynov, spôsobil<br />
roztápanie ľadovcov, ťaží viac surovín<br />
a zabíja viac zveri, než je pre jeho prežitie<br />
nevyhnutné, a neštíti sa ani efektnej propagandy,<br />
aby jeho skutky navonok vyzerali<br />
asi tak o štyri stupne sympatickejšie, než<br />
v skutočnosti sú.“ Takto rozvinul myšlienku<br />
Jána Johanidesa Niekedy mám pocit, že<br />
sa za nás ľudí musia hanbiť stromy 17-ročný<br />
Zoltán Varga zo Strednej odbornej<br />
školy hotelových služieb a obchodu v Nových<br />
Zámkoch vo svojej víťaznej eseji.<br />
Spolu s ním sa do druhého ročníka súťaže<br />
Esej Jána Johanidesa, ktorú vypisuje<br />
Literárne informačné <strong>centrum</strong> Bratislava,<br />
Mesto Šaľa a Úrad Nitrianskeho samosprávneho<br />
kraja, prihlásilo 26 žiakov<br />
z 11 stredných škôl 27 prácami. Ďalšie<br />
témy esejí vychádzali z myšlienok Jána<br />
Johanidesa: Telesná láska je iba jedným<br />
oblúkom katedrály a Diktatúra sa vždy začína<br />
nenápadne.<br />
-báb-<br />
DIÁR<br />
<strong>15</strong>. JÚN – <strong>15</strong>. JÚL<br />
Kníhkupectvá Artforum<br />
– akcia Letné čítanie: možnosť<br />
vybrať si knihu s 20% zľavou<br />
18. JÚN – 31. AUGUST<br />
Letná čitáreň v Medickej záhrade<br />
v Bratislave – vždy od 10.00 do 18.00<br />
možnosť prečítať si noviny, časopisy<br />
i knihy – organizuje Staromestská<br />
knižnica<br />
9. JÚL – 31. JÚL<br />
Mestská knižnica v Žiline<br />
– Detské leto v knižnici – každodenný<br />
program pre deti od 13.00 do <strong>15</strong>.00<br />
13. JÚL o 17.30<br />
Letná čitáreň U červeného raka,<br />
Bratislava – Z jazyka do jazyka<br />
– medzinárodná dielňa prekladu poézie<br />
16. JÚL o 10.00<br />
Medická záhrada v Bratislave<br />
– dramatizované čítanie pána<br />
Mrkvičku Mráz po chrbte<br />
– organizujú Staromestské kluby<br />
17. JÚL o 20.00<br />
Univerzitná knižnica v Bratislave<br />
– Lisztova záhrada, Klariská 1<br />
– cyklus ZÁHRADA. Hovory o kultúre<br />
a kriku doby, 19. časť, téma: identiTY;<br />
v programe vystúpi spisovateľ Agda<br />
Bavi Pain<br />
25. JÚL o 17.30<br />
Piešťanské informačné <strong>centrum</strong>,<br />
Pribinova 2 – Neberte si to osobne;<br />
beseda s českou autorkou Denisou<br />
Proškovou<br />
vždy o 17.00<br />
Letná čitáreň U červeného<br />
raka, Bratislava – cyklus Čítajme<br />
slovenskú literatúru:<br />
17. júl – Maroš Krajňak: Carpathia<br />
24. júl – Denisa Fulmeková, Ján<br />
Štrasser<br />
31. júl – predstavenie víťazov Ceny<br />
Jána Johanidesa<br />
7. august – Tomáš Janovic a jeho<br />
aforizmy<br />
vždy o 20.30<br />
Univerzitná knižnica v Bratislave<br />
– Nádvorie Klarisky, Klariská 5<br />
– Letné Literárne Láskanie:<br />
27. júl – Vilhan číta Villona<br />
28. júl – Uhlár číta Bukowského<br />
29. júl – Sadílek číta Puškina<br />
Knižná revue v lete<br />
Ďalšia Knižná revue znovu vychádza<br />
ako dvojčíslo 8. augusta. Bude<br />
obsahovať prílohu Slovenský knižný<br />
rok 2011, kde zrekapitulujeme<br />
významné literárne ceny, uvedieme<br />
bibliografické záznamy vydaných<br />
titulov a aj adresár vydavateľov.<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
<strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 3
RECENZIE<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
ODRAZ ZRKADLA<br />
V ZRKADLE<br />
Poviedka 2011<br />
Básne 2011<br />
Levice, Koloman Kertész Bagala<br />
a literarnyklub.sk <strong>2012</strong>, 2011<br />
Keď nedávno v obrátenej pyramíde Slovenského<br />
rozhlasu urobili spoločne Národné<br />
osvetové <strong>centrum</strong> a Rádio Devín verejnú<br />
nahrávku Letnenie alebo Literárne leto mladých,<br />
bolo cieľom tejto akcie spropagovať<br />
literárne podujatia, na ktorých ide autor,<br />
poväčšine mladý, s kožou na trh. Jedným<br />
z hosťov bol aj básnik, textár a vydavateľ<br />
Daniel Hevier. Ten sa na tému literárnych<br />
súťaží vyjadril nasledovne: „Mladý autor by<br />
mal absolvovať nejaké tie súťaže, kvôli akémusi<br />
porovnaniu a najmä kvôli atmosfére. Potom<br />
nech sa na súťaže vykašle a ide vlastnou<br />
cestou.“ Toľko o súťažiach…<br />
Kali Kertész Bagala si v 90. rokoch svojou<br />
Poviedkou urobil riadne renomé. Niežeby<br />
dovtedy neboli poviedkové súťaže,<br />
už len také Jašíkove Kysuce boli v tých časoch<br />
vo viac než zrelom ročníku. Avšak až<br />
Bagala dokázal poňať literárne zápolenie<br />
viac či menej mladých autorov ako poctivú<br />
šou. Vrátane sponzorov, mediálnej podpory<br />
a najmä zborníka. Kniha je kniha a tú<br />
žiaden diplom a prípadná obálka nenahradí.<br />
Skrátka, literárna súťaž Poviedka<br />
právom získala svoje renomé a veľká časť<br />
autorov súčasnej funkčnej (a umelecky<br />
kvalitnej) prozaickej scény ňou prešla. Pri<br />
najnovšom zborníku Poviedka 2011 som<br />
však dostal nutkavý pocit, že by bolo načim<br />
vymyslieť nejaký nový prvok, hodiť<br />
skalu do zborníkovej vody, ktorá už začína<br />
zelenieť od rias rutiny. Autorov bolo<br />
na slovenské pomery požehnane. Číslom<br />
<strong>14</strong>6 účastníkov sa môže hrdiť máloktorá<br />
relevantná súťaž. Aj pomer autoriek (52%)<br />
a autorov (48%) bol vyrovnaný. Čo však je<br />
horšie, vyrovnaný bol aj celkový štýl a autorské<br />
spracovanie tém. Existenciálna<br />
skepsa, občas ponurosť, pár ráz experiment<br />
pre experiment a zúfalý nedostatok<br />
humoru. Žeby to bol odraz sveta, v ktorom<br />
žijeme „tu a teraz“, v zrkadle autora Odraz<br />
zrkadla v zrkadle V každom prípade<br />
laureátka Soňa Uríková (24) svojou poviedkou<br />
S prvou hviezdou dokázala, že sa<br />
vždy oplatí poctivý rozprávačský postup,<br />
bez siahodlhých pseudofilozofických<br />
digresií či rozpačitého ozvláštňovania<br />
textu mailovou komunikáciou (M. Boleková:<br />
Pachy). Tak isto Juraj Štubner (32),<br />
druhý v poradí, ponúkol čitateľovi príbeh<br />
Veď ma, v ktorom ako keby sa paradoxne<br />
stretla dušekovská a pišťankovská poetika,<br />
no a výsledok je fajn. Celkový pocit zo<br />
zborníka som však mal skôr rozpačitý. Aj<br />
napriek slnečnej nedeli, keď som ho konzumoval<br />
v zátichu Medickej záhrady, som<br />
sa len horko-ťažko zbavoval akejsi pachuti<br />
na jazyku aj v tráviacom trakte mozgu.<br />
Druhý zborník Básne 2011 taktiež vyznel<br />
rozpačito. Kvantitatívne bol na tom<br />
takmer rovnako ako Poviedka 2011<br />
(<strong>14</strong>8 autorov), pričom dámy prevažovali<br />
nad pánmi (63% kontra 37%). Avšak<br />
z 10 adeptov poézie som prinajmenšom<br />
v piatich prípadoch narazil na staré známe<br />
mená, ktoré už nejaký ten rôčik obosielajú<br />
a bodujú svojimi básňami vo všetkých literárnych<br />
súťažiach, ktoré majú na Slovensku<br />
kredit.<br />
Keď už na nič iné, tak tento fakt poukazuje<br />
napríklad na to, že vydávanie pôvodných<br />
básnických zbierok uviazlo u nás na<br />
plytčine. Alebo sa kacírsky spýtame, či sa<br />
tu objavila v posledných rokoch skutočne<br />
silná a originálna básnická osobnosť…<br />
Ako človek permanentne sa pohybujúci<br />
v kuchyniach literárnych súťaží som porote<br />
na čele s Jánom Buzássym vôbec nezávidel.<br />
Napokon laureáti Lýdia Džundová<br />
(30) a Michal Spáda (32) potešili moje už<br />
trocha zjazvené básnické srdce poéziou,<br />
v ktorej autorský vklad, nápad a celkový<br />
„svet“ básne bol nielen po formálnej,<br />
ale najmä po poetickej stránke dokonale<br />
spracovaný. Aj keď (citujem Wallaca Stevensa)<br />
„nebola to trojnohá vrana na púpavovej<br />
strane hory…“<br />
V ostatných prípadoch som sa potkýnal<br />
na samoúčelnostiach, občasných poetických<br />
klišé a najmä, mal som obsedantný pocit<br />
poetického déjà vu, teda už čítaného. Čo<br />
dodať na záver Buď Bagalovi chvála, že podobné<br />
zborníky vychádzajú. Avšak zvyčajná<br />
fráza, ktorú som počul už na desiatkach<br />
literárnych súťaží a ktorá hovorí o tom, že<br />
tá-ktorá súťaž je zrkadlom stavu slovenskej<br />
literatúry, nielen v tomto prípade neplatí.<br />
Súťaž je v prvom rade zrkadlo (vkusu) vyhlasovateľa<br />
a poroty.<br />
Maroš M. Bančej<br />
SILA OSUDU…<br />
Janko Mičko<br />
Ako ustrážiť prítomnosť<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku<br />
slovenských spisovateľov 2011<br />
Podstata života je<br />
v jeho neustálom<br />
pohybe. Jedinečnosť<br />
okamihu je spätá<br />
s pominuteľnosťou<br />
a prchavosťou prežívania.<br />
Avšak iba<br />
zriedkavo vstúpi do<br />
literatúry autor, ktorý<br />
s numizmatickou<br />
zručnosťou vrhá medzi nezastaviteľné mlyny<br />
času (a proti konvenčnému zachyteniu skutočnosti)<br />
kaleidoskopický lúč svetla. Debuto-<br />
vá zbierka poviedok Janka Mička nepochybne<br />
spĺňa všetky kritériá literárne príťažlivého<br />
textu. Osem príbehov kratšieho rozsahu nie<br />
je zaujímavých iba exotickým prostredím (Tel<br />
Aviv či Paríž), ale najmä, a predovšetkým, jedinečnou<br />
optikou. Oscilácia na tradičnej osi<br />
minulosť-prítomnosť-budúcnosť tu získava<br />
novú funkciu. Aspekt, z ktorého autor hodnotí<br />
a špecificky nazerá na „tu a teraz“, v niektorých<br />
prípadoch doslova paralyzuje. Čitateľa<br />
oslovuje kultivovane a civilne: prelínanie sna<br />
a skutočnosti, sveta iracionálneho a racionálneho<br />
pôsobí v Mičkovom podaní priam harmonicky.<br />
Postavy v jeho poviedkach sú však<br />
obyčajné, životom skúšané indivíduá, ktoré<br />
sa dostávajú do (nie celkom) bežných situácií,<br />
z ktorých sú nútené hľadať východisko – ale<br />
individuálna dispozícia niekedy nestačí. Sila<br />
osudu (či náhody) dokáže karty premiešať<br />
a nečudo, že sa dostávajú do neuveriteľných<br />
situácií. A práve akési memento osudovosti<br />
všetkých poviedok rámcuje motivickú „náplň“<br />
týchto príbehov: je niekedy až tragikomické,<br />
v akých represáliách sa zmietajú ich hrdinovia<br />
a v akom extatickom uvoľnení sa nachádzajú<br />
po prekvapivom, osudovom verdikte<br />
– a to je iba jedno z mála východísk, ktoré čitateľa<br />
vytrhnú z každodennej letargie… Hodnota<br />
a význam Mičkových poviedok spočíva<br />
práve v momente prekvapenia a neočakávaných,<br />
avšak príjemných zvratoch, ktoré nepochybne<br />
prebudia fantáziu každého čitateľa.<br />
Ten je pri čítaní týchto príbehov (našťastie)<br />
odkázaný na pokorujúce a úprimné: „…nie je<br />
v mojich silách vydedukovať nasledujúcu udalosť“.<br />
Veľa šťastia!<br />
Miloš Leng<br />
O Mičkovej knihe v kontexte debutov<br />
roku 2011 si môžete prečítať v prílohe<br />
tohto čísla Knižnej revue.<br />
revue4 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
RECENZIE<br />
Vážne<br />
o násťročných<br />
Jana Bodnárová<br />
13<br />
Bratislava, Perfekt <strong>2012</strong><br />
Jana Bodnárová sa<br />
venuje viacerým<br />
druhom umenia,<br />
dramatickej, rozhlasovej<br />
i filmovej<br />
tvorbe, no predovšetkým<br />
píše poéziu,<br />
prózu a knihy<br />
pre deti. V jej individuálnom<br />
stvárnení<br />
sa impulzy daných<br />
tvorivých aktivít<br />
spájajú a nadobúdajú plnší výpovedný rozmer.<br />
Z istého pohľadu je takáto fúzia voči<br />
súčasnej prešpekulovanej mediálnej kultúre<br />
priam nevyhnutnou alternatívou; ak si<br />
chce takisto získať príjemcu. Zvlášť to platí<br />
pre oblasť detskej literatúry, pretože dnešné<br />
deti majú vzhľadom na množstvo a intenzitu<br />
podnetov znížený prah citlivosti, a tak sa<br />
ľahko stáva, že literatúru, ktorá si v princípe<br />
pýta aktívne zdieľanie – čítanie, jednoducho<br />
ignorujú. Nuž a prešovská autorka<br />
Jana Bodnárová sa svojou najnovšou knihou<br />
prihovára práve deťom/mládeži zhruba od<br />
vekovej hranice, ktorá je jej názvom.<br />
Robí tak súborom štýlovo vážnych poviedok,<br />
kde sa stretli výrazné súčasné i klasické<br />
témy – problémy, kompozičné majstrov-<br />
stvo, úžasná imaginácia splývajúca s realitou,<br />
cit pre psychologickú drobnokresbu<br />
a ideový dôraz na harmonizujúce vyznenie<br />
textov. Ich intencia k mladému čitateľovi<br />
je badateľná najmä v základnej tematickej,<br />
problémovej vrstve, a prirodzene, vo voľbe<br />
hlavných postáv; imaginatívna a ideová<br />
stránka, myslím, oslovia aj zrelého čitateľa.<br />
Rozdielnosť či súznenie detí a dospelých<br />
dokazuje už prvý príbeh, v ktorom Lea<br />
v záhrade stretáva mimozemskú dvojníčku<br />
Le. Zápletka pramení z toho, že Lea nevie<br />
sprostredkovať Le chuť malín, keďže Le sa<br />
živí čistou energiou – rovnako potom nedokáže<br />
presvedčiť rodičov, že sa tento kontakt<br />
naozaj stal. No záver nie je konfliktný, Lea<br />
súhlasí s otcom, že v budúcnosti možno vo<br />
vesmíre svoju dvojníčku objaví. Stretnutie<br />
sveta detí a dospelých je rámcovým východiskom,<br />
a má preto v knižke viacero variácií.<br />
V druhom príbehu musí byť hlavný hrdina<br />
cez prázdniny pestúnkou dvojročnej<br />
Esterke. Ako inak, môžu za to dospelí! Text<br />
krásne premosťuje úvodný vzdor so záverečným<br />
zmierením: hrdina sebaprekonaním<br />
objavuje aj sám seba, čo je zásadnou<br />
záležitosťou dospievania… Poviedku Psy považujem<br />
za jednu z emotívne najsilnejších.<br />
Klasický námet príchodu do novej školy spojený<br />
so šikanou telesne postihnutého chlapca<br />
vrcholí v jeho dojemnej statočnosti voči<br />
matke a odhodlanosti. Podobne emotívne<br />
pôsobia aj poviedky Kamarátka, ktorá počuje<br />
i pavúkov o duševnom hendikepe, V záhrade<br />
papierového draka so subtílnym rozprávaním<br />
o generačnej výmene rolí: mladá Sára sa<br />
stará o chorú babku a spomína, ako sa ona<br />
v detstve starala o ňu; ale aj Šach mat, kde<br />
outsider triedy Maťo objaví v šachu svoje<br />
šťastie… Využitím kontrastného kompozičného<br />
princípu na základe odlišnosti farieb<br />
(bielo-čierna šachovnica) sa tento príbeh<br />
podobá na poviedku Arabská princezná, kde<br />
však obe farby nadobúdajú rasovú konotáciu.<br />
Bodnárová spracúva aj sociálne motívy,<br />
markantne v poviedke Oči, a v trochu experimentálnom<br />
texte Háj sa venuje aj vzťahu<br />
mládeže k histórii. Osobité postavenie majú<br />
dve posledné poviedky s podtitulom V cudzej<br />
koži, v ktorých trinásťročné dievča v literárnom<br />
krúžku dostane za úlohu napísať poviedku<br />
o tom, ako by sa cítila v cudzej koži.<br />
Prvá opisuje negatívnu skúsenosť sexuálneho<br />
obťažovania. Znovu treba pripomenúť, že<br />
Bodnárová aj tento háklivý moment vyrieši<br />
zmierlivo. Na oboch posledných poviedkach<br />
je pozoruhodná už ich inovatívna koncepcia,<br />
sú vlastne metavýpoveďou. Môžu tak autenticky<br />
ukázať, ako sa cíti sám spisovateľ pri<br />
písaní, či povzbudiť mládež do čítania.<br />
Jana Bodnárová napísala modernú zbierku<br />
próz pre mládež, kde zachytila vážne<br />
životné chvíle hrdinov, chvíle konfrontácie<br />
a rozhodnutí, pričom ich zavŕšila harmóniou<br />
a pozitívnym odkazom. Realitu skombinovala<br />
s imagináciou, teda snami, obraznosťou<br />
a farebnosťou, využila prvky výtvarného<br />
umenia, filmu i drámy, čím vznikla umelecky<br />
zaujímavá a v kontexte súčasnej tvorby<br />
originálna knižka. Svoju hodnotu na celkovom<br />
vyznení majú aj abstraktné fauvistické<br />
ilustrácie Daniely Olejníkovej.<br />
Radoslav Matejov<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
Reflexia<br />
minulosti<br />
Interpretačný rozmer literárnych<br />
textov minulosti (Editori: M. Keruľová,<br />
J. Brunclík, S. Lauková)<br />
Nitra, Filozofická fakulta UKF 2011<br />
Zborník (takmer<br />
400 strán) sa pred<br />
nami rozprestiera<br />
ako mapa, do ktorej<br />
jej autori vpísali<br />
svoje (k)roky: dlhodobou<br />
skúsenosťou<br />
s umeleckou literatúrou<br />
vyformované<br />
uvažovanie o zmysle<br />
a spôsobe recepcie textov. Viaceré štúdie<br />
sa pokúšajú odhaliť kľúč k dielam mi-<br />
nulosti a adekvátne interpretovať spôsob<br />
ich uvažovania o svete. Predošlé generácie<br />
nám tam ukryli svoj pohľad na to, čo<br />
zaujíma aj dnešných ľudí: vzťahy. Marta<br />
Keruľová v tejto súvislosti upozorňuje<br />
na renesančnú baladu Naša pani kňahne,<br />
ktorej unikátnosť sa odvíja už od jej obsahu<br />
– kňažná je nespokojná s manželstvom<br />
a pokúša sa to riešiť. Nie menej pútavým je<br />
výber ďalších textov na interpretáciu. Stačí<br />
si dnes vypočuť riekanku, ktorú pozná<br />
každý škôlkar: Pec nám spadla…, a spýtať<br />
sa, čože nám to vlastne spadlo Darina<br />
Auxová upozorňuje, že frazéma „Pec sa im<br />
pováľala“ sa v Zátureckého zbierke Slovenské<br />
príslovia, porekadlá a úslovia nachádza<br />
v časti sumarizujúcej frazémy vzťahujúce<br />
sa na vek, pohlavie a rodinné väzby človeka.<br />
Odpoveď je preto prekvapujúca: frazéma,<br />
ktorá (v prenesenom kontexte) stojí aj<br />
v pozadí nami citovanej detskej riekanky,<br />
sa vzťahuje na graviditu. Výrazom Pec sa<br />
im pováľala bola mienená žena (udržiavateľka<br />
ohňa, domácnosti), ktorá otehotnela.<br />
Riekanka o starom, ktorý nie je doma,<br />
mladom, ktorý to ešte nevie a ochotnom<br />
kominárovi, nám teda naznačuje, že kód,<br />
ktorým uvažovali naši predkovia, sa musí<br />
aj naďalej odokrývať, a to aj prostredníctvom<br />
obdobne zaujímavých zborníkov.<br />
Žiaľ, nedá sa na obmedzenom priestore<br />
uchopiť inak ako synekdochicky. Čitateľa<br />
v tomto zborníku čakajú mnohé nemenej<br />
prekvapujúce zistenia vyše troch desiatok<br />
jeho spoluautorov. Rozhodne to nebude<br />
stratou času.<br />
Peter Mráz<br />
Prehľad ďalších diel literárnej vedy<br />
s vročením 2011 nájdete v prílohe tohto<br />
čísla Knižnej revue.<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 5
VYCHÁDZA<br />
GRAFIKON<br />
Projekt vydavateľstva Ikar Mám talent je v súčasnosti na našej literárnej scéne najúčinnejším<br />
prostriedkom pre talentovaných tvorcov, ktorí chcú vydať knihu. Do pestrej<br />
autorskej rodiny sa čoskoro zaradí aj Eva Kmeťová (1985) svojím debutovým románom<br />
Grafikon – vychádza 12. júla. Hlavná hrdinka Olívia po smrti svojej dcéry objavuje<br />
schopnosť ovládania mysle, no a tá postupne stavia čitateľa pred závažnú otázku<br />
o autenticite našich životov a ich možnej manipulácii...<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
Kapitola ôsma<br />
Frekvencie<br />
Klaudius na mňa pozeral s otvorenými<br />
ústami.<br />
„Ako si to… “<br />
Bol prekvapený, že disponujem takou<br />
silou. Mocnou vôľou vzdorovať jeho zámerom.<br />
Stláčala som si bod medzi očami a bolesť<br />
hlavy postupne mizla. Netušila som, či mi<br />
niečo nalial do vína, alebo sa mi pokúšal<br />
dostať do hlavy.<br />
„Ako si to dosiahla“<br />
Jeho hlas znel podráždene.<br />
„Nie si až taký šarmantný, ako si o sebe<br />
namýšľaš.“<br />
V skutočnosti som nebola až taká suverénna.<br />
„Doteraz mi nikto neodolal, keď som<br />
ho zhypnotizoval. Tušíš vôbec, akú máš<br />
silu Olívia, spolu by sme dokázali neuveriteľné<br />
veci! Vieš si predstaviť, čo všetko<br />
by sme mohli zmeniť Dostala by si sa<br />
kamkoľvek a prinútila by si ľudí robiť rozhodnutia,<br />
ktoré by boli správne. Nie kvôli<br />
peniazom, ani kvôli moci, ale pre dobro<br />
ľudí. Ľudia sú ako kŕdeľ kačiek. Jeden je<br />
na špici a ťahá ostatných, čo sa len za ním<br />
vezú. Potrebujú niekoho, kto im povie, čo<br />
majú robiť. Vždy niekto rozhoduje za ľudstvo,<br />
ale obaja vieme, že nie vždy to je tá<br />
správna kačica. Ty by si ich presvedčila,<br />
ja by som zabezpečil, aby si sa dostala<br />
k ľuďom, ktorí vedú túto krajinu. A do médií.<br />
Ktovie, či by si mala taký vplyv aj cez<br />
obrazovku… Určite by to však uľahčilo<br />
veľkú časť plánu.“<br />
„To nemyslíš vážne, však“<br />
Bola som znechutená, že hovoril o ľuďoch<br />
ako o neschopnom kŕdli kačiek bez<br />
slobodnej vôle. Nechcela som mať účasť<br />
na ničom, čo tento muž plánoval. Priala<br />
som si, aby toto naše stretnutie bolo posledné.<br />
„Olívia, to, čoho som schopný, mám<br />
z kníh a z tvrdého tréningu. Ty máš božský<br />
talent. Je to v tvojej hlave… “ ukázal prstom<br />
na svoje opálené čelo.<br />
„To, čoho si schopná ty, je nekontrolovateľné<br />
a nedá sa to nijako vystopovať. Myslím,<br />
že ak sa ti neviem dostať do hlavy, tak<br />
musíš mať tisíc ráz silnejšie frekvencie než<br />
nejaký bežný úbožiak.“<br />
„Frekvencie“ strácala som niť.<br />
„Áno. Každá myšlienka má frekvenciu.<br />
Si vlastne taká chodiaca mikrovlnka. Vysielaš<br />
signály, frekvencie, ktoré iný človek<br />
prijíma. Čím silnejšia emócia, tým silnejšia<br />
myšlienka. Tvoje sú dokonca také silné,<br />
že si jeden ani neuvedomí, že to, čo robí,<br />
robí preto, lebo si mu tú myšlienku vnukla.<br />
Jemu to prichodí prirodzené. Stavím sa, že<br />
by si dokázala vymazať pamäť ktorémukoľvek<br />
človeku.“<br />
Spomenula som si na Leu, keď som ju<br />
žiadala, aby zabudla, čo sa stalo medzi<br />
mnou a Dávidom. Má pravdu, dokážem to.<br />
Ale nechcem to robiť. Nechcem brať ľuďom<br />
ich slobodnú vôľu. Akokoľvek sa na to pozerám,<br />
nebolo by to správne.<br />
„Myslím, že spúšťačom je silný emotívny<br />
zážitok. Smrť tvojej dcéry z teba vydolovala<br />
najúžasnejšiu schopnosť, akú si možno<br />
predstaviť. Som veľmi dobrý hypnotizér,<br />
ale ten, koho<br />
hypnotizujem,<br />
mi musí veriť. Je<br />
to komplikácia,<br />
akou sa ty zaoberať<br />
nemusíš. Dostaneš<br />
sa do hlavy<br />
komukoľvek.“<br />
To je ono! Komukoľvek<br />
sa dostanem do hlavy… Teda aj do<br />
tej jeho zvrátenej. Začala som sústreďovať<br />
svoju nenávisť k tomu chlapovi. Nebolo<br />
to ťažké. Po tom, čo vzal do úst Sofiu, by<br />
som mu najradšej odtrhla hlavu. Cítila som<br />
chvenie v prstoch, bar sa sfarbil do červena<br />
a čelo mi šlo prasknúť od bolesti. Mala<br />
som toľko otázok, že som nevedela, čo sa<br />
mám skôr spýtať.<br />
„Bolo naše stretnutie pred rokmi skutočné,<br />
alebo si mi tú ilúziu len vložil do hlavy“<br />
„Vyhľadal som ťa. Po smrti tvojej matky<br />
som sa dostal k záznamom tvojej psychoanalýzy.<br />
Pracoval som ako psychiatrický<br />
stážista v laboratóriu. Musím povedať, že<br />
tvoja psychiatrička nestála za nič. Poslala<br />
ťa domov bez toho, aby ti pomohla. Dusila<br />
si v sebe emócie a hrozilo, že keď vybuchneš,<br />
ublížiš všetkým v okolí. Preto som ťa<br />
musel nájsť a varovať ťa pred tebou samou.“<br />
Nepozeral sa mi do očí. Vedela som, že<br />
mi klame. Nie, tam sme sa určite nestretli.<br />
Nikdy som nechodila k psychiatričke. Ani<br />
po matkinej smrti.<br />
Začal sa prehrabávať v kabáte a vytiahol<br />
z vrecka mapu. Na stole sa mi rozprestrelo<br />
južné Slovensko.<br />
„Tu. Vidíš to prázdne miesto medzi<br />
Hnúšťou a Rimavskou Sobotou Miesto<br />
skvele ukryté medzi kopcami a horami To<br />
je miesto, kde môžeme spolu začať tvoriť<br />
lepší svet. Lepších ľudí.“<br />
Nerozumela som, kam mieri. Celkom<br />
som zabudla, čo som sa ho ešte chcela<br />
spýtať.<br />
„Predstav si miesto, kde by sa stretli mimoriadni<br />
ľudia ako ty a Dávid. Miesto, kde<br />
by ste mohli<br />
Mám dvadsaťsedem rokov, prácu,<br />
ktorej obetujem väčšinu času, dve<br />
dcéry, ktorým obetujem väčšinu energie,<br />
a v noci obetujem písaniu to, čo zostalo<br />
vo mne živé po celý deň.<br />
prezrádza o sebe Eva Kmeťová<br />
v pokoji využívať<br />
a rozvíjať<br />
svoj talent.<br />
Miesto, kde by<br />
ste mali k dispozícii<br />
najlepších<br />
a špičkovo<br />
v y b a v e n ý c h<br />
lekárov. Tím, ktorý by nám pomáhal<br />
uskutočniť náš plán. Už žiadne devastovanie<br />
životného prostredia. Rovnomerné<br />
rozdelenie potravy a očkovacích látok.<br />
Somálsko, India, krajiny tretieho sveta by<br />
viac nemuseli čeliť pokusom na ľuďoch.<br />
Farmaceutický priemysel by prestal robiť<br />
z najchudobnejších ľudí sveta pokusné<br />
potkany. Nikto sa nebude napchávať kaviárom<br />
a pečenými bažantmi, zatiaľ čo<br />
revue6 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
VYCHÁDZA<br />
miliardám iných musia stačiť korene<br />
a obilniny. Zanedbanú infraštruktúru<br />
zachránime jedinou tvojou myšlienkou,<br />
Olívia. Začneme Slovenskom. Otvoríme<br />
kohútik a nalejeme peniaze správnym<br />
smerom.“<br />
To, čo hovoril, malo hlavu i pätu.<br />
Bola by som toho schopná. Vedela by<br />
som presvedčiť ľudí. Môžem presvedčiť<br />
každého, kto mi príde do cesty. Odrazu<br />
som mala pocit, že zvládnem všetko na<br />
svete. Klaudius vycítil moje zaváhanie<br />
a usmieval sa na mňa.<br />
„Rozmyslíš si, a keď sa rozhodneš, ja<br />
ťa nájdem. Spolu vykonáme veľké veci,<br />
uvidíš, Olívia. Nezabúdaj, že mrhať darom,<br />
ktorý máš, je bohorúhačská márnotratnosť.“<br />
Postavil sa a odišiel. Pri dverách sa<br />
ešte otočil.<br />
„Nezabudni dopiť víno. Traduje sa, že<br />
pred cestou sa nemá odmietnuť pohár<br />
vína, aby sa hosťovi cestou nestalo nešťastie.“<br />
V ruke mi zostal pohár. Pery mi ovlažovalo<br />
sladké a silné víno. Spolu s chuťou<br />
sýtych čučoriedok mi vhuplo do hlavy,<br />
takže som sa ho vôbec nespýtala na<br />
Dávida. Prevrátila som do seba obsah<br />
pohára, naposledy som sa pozrela na nápis<br />
nad barom a pobrala sa k dverám.<br />
Práve keď som vkročila na chodník<br />
pred barom, spustil sa lejak. Ešte aj počasie<br />
vycítilo moju zradu. Dávida som<br />
nikde nevidela. Vykročila som smerom<br />
k autu. Určite sa v ňom zašil pred dažďom.<br />
„Dostal ťa…“ ozval sa z tmavej uličky<br />
vedľa baru. Dávid tam stál so sklonenou<br />
hlavou, opretý o stenu.<br />
„Nie, nedostal. Odolala som mu. Len<br />
ma začala bolieť hlava, nič viac.“<br />
Nadšene som mu chcela vyrozprávať<br />
všetko, čo sa v bare stalo.<br />
Pozrel sa na mňa a vykročil ku mne<br />
s úsmevom na tvári. Odrazu prudko otočil<br />
hlavu a skríkol:<br />
„Pozor!“<br />
Oslepili ma svetlá bielej dodávky. Akosi<br />
som pozabudla, že ešte stále stojím na<br />
ceste.<br />
Stoj! prikázala som a auto začalo nekontrolovateľne<br />
balansovať z jednej<br />
strany cesty na druhú. Dávid ku mne<br />
pribehol a strhol ma za rukáv. V tej<br />
chvíli dodávka narazila do baru za<br />
nami. Nápis Jaseň, ktorý visel nad vchodom,<br />
zletel a ľudia v panike vybehli na<br />
ulicu.<br />
V<br />
dážď<br />
boh je - vidieť znova zázrak<br />
v obyčajných kvapkách dažďa<br />
boh je - spomenúť si v tom daždi<br />
na to že nie som nič<br />
boh je - radosť vtáčika<br />
ktorý práve<br />
premočený tým dažďom<br />
vletel do mojej modlitby<br />
mantra<br />
podobám sa ti<br />
hoci sa mi nepodobáš<br />
nemáš ruky<br />
a tvoríš<br />
nemáš myseľ<br />
a myslíš<br />
nemáš oči<br />
a vidíš<br />
nie si<br />
a si<br />
neviem či máš ruky<br />
a predsa tvorím<br />
neviem či máš myseľ<br />
a predsa myslím<br />
neviem či máš oči<br />
a predsa vidím<br />
neviem či si<br />
a predsa som<br />
neviem či som<br />
a predsa si<br />
strom<br />
a strom milujem čistou láskou<br />
nič od neho nechcem<br />
on nič nechce odo mňa<br />
letí medzi nami vták<br />
zo šumenia listov<br />
do mlčania mysle<br />
iba si navzájom sme<br />
spojení letom vtáka<br />
šumenie v mlčaní<br />
za súhlasu vetra<br />
oči<br />
jedno oko hľadí zo svojej slepoty<br />
díva sa: niet ho tam<br />
druhé oko hľadí do svojej slepoty<br />
díva sa: tam je<br />
boh v tej slepote tancuje<br />
usmieva sa od oka k oku<br />
Daniel Pastirčák<br />
(1959), básnik, prozaik<br />
a esejista, kazateľ<br />
Cirkvi bratskej<br />
v Bratislave sa po knihe<br />
duchovných úvah<br />
Kázne – Zdravé telo<br />
v kóme (Calder 2010)<br />
znovu vracia k poézii.<br />
V týchto dňoch<br />
vychádza v Artfore<br />
jeho zbierka básní V.<br />
Zvláštnosťou je jej hudobný rozmer –<br />
v knihe nájdete odkaz na webstránku,<br />
kde si môžete vypočuť k básňam improvizácie<br />
autorovho syna Jonatána, umeleckým<br />
menom Pjoni.<br />
spieva<br />
jedným okom sa vidím<br />
a jedným nevidím<br />
idem<br />
idem ticho<br />
aby som sa páčil vánku<br />
idem vzpriamene<br />
aby som sa páčil nebu<br />
idem pomaly<br />
aby som sa páčil cvrčkom<br />
idem bosý<br />
aby som sa páčil tráve<br />
idem číry<br />
aby som sa páčil vode<br />
idem bez predstavy<br />
aby som sa páčil pravde<br />
idem bez túžby<br />
aby som sa páčil tebe<br />
láska<br />
pochovávanie<br />
prečo na nás pršíš<br />
keď ťa nemožno piť<br />
prečo k nám voniaš<br />
keď ťa nemožno vdýchnuť<br />
prečo si sa ukryl v láske<br />
na miesto kam nik živý nemôže<br />
nestačí že umierame<br />
prečo musíme byť aj stratení<br />
zostal si v prázdnote<br />
na neuctievanom oltári<br />
v piesku na pomníku bez mena<br />
v chladnej stope po bozku<br />
v trpkosti na dne pohára<br />
nestačí že nie sme<br />
prečo musíme byť<br />
v tom nebytí<br />
skry ma predo mnou<br />
vo svojej temnote<br />
do srdca svetla<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 7
AKTUALITY<br />
ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE<br />
MÁCHU SOM SCHOVALA DO PRÍBEHU<br />
Českú spisovateľku Ivonu Březinovú (1964) slovenské deti poznajú<br />
nielen z prekladov jej kníh, ale aj z osobných stretnutí. V rámci prezentácie<br />
knižky Začarovaná trieda, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve<br />
Perfekt, sa stretla so svojimi detskými čitateľmi v Košiciach, Piešťanoch<br />
aj v Bratislave. Zastavila sa na pár slov aj v našej redakcii. Prezradila<br />
nám, že slovenské vydanie s ilustráciami Mira Regitku je splnením<br />
jej sna. Žiaľ, vydanie v rómčine snom naďalej zostáva…<br />
Začarovaná trieda mala byť pôvodne veselá<br />
knižka o školských radostiach a starostiach<br />
a o tom, že nemusí mať každý samé jednotky,<br />
ale môže byť výnimočný v niečom inom.<br />
Rasový problém som vkomponovala po osobnom<br />
zážitku z cestovania, keď v preplnenom<br />
vlaku nervózni rodičia nezvládali svoje ratolesti.<br />
Do vypätej situácie vrieskajúcich detí aj<br />
rodičov nastúpila na ďalšej zastávke početná<br />
rómska rodina s neuveriteľne spôsobnými<br />
deťmi a razom zmenila celú atmosféru.<br />
Tému inakosti ste rozvinuli aj v knihe<br />
Chlapec a pes, ktorá vlani vyšla aj<br />
v slovenčine.<br />
Príbehom tretiaka-vozíčkara Jula a jeho<br />
asistenčného psa Cézara som sa usilovala<br />
veselo a prístupne ukázať, že aj s hendikepom<br />
sa dá žiť plnohodnotný život. Obaja hrdinovia<br />
sú školáci, len Cézar má iné učebné<br />
osnovy, učí sa, ako Julovi pomáhať. V Lentilke<br />
pro dědu Edu som malým školáčikom<br />
predstavila zákernosti Alzheimerovej choroby.<br />
Napísaniu okrem štúdia odbornej literatúry<br />
a konzultácií predchádzala stáž v Seniorcentre,<br />
aby som tému dokázala uchopiť<br />
a prístupne spracovať.<br />
Zaujal nás váš projekt literárnych cestopisov<br />
pre mládež…<br />
HISTÓRIA NEMUSÍ BYŤ NUDNÁ<br />
Je to veľmi prácny projekt, osloviť dospievajúcich<br />
nie je jednoduché. Dokonca aj moja dcéra<br />
na to, že sa chystám písať knižku o K. H. Máchovi,<br />
zareagovala odmietavo a poradila mi,<br />
aby som radšej písala o niečom inom, lebo<br />
Máchu majú dosť v škole. A tak som tohto<br />
básnika „schovala“ do príbehu prázdninujúcej<br />
partie kamarátov. Zo šiestich knižiek<br />
série je jedna situovaná aj na Slovensko<br />
a predstavuje prozaičku Margitu Figuli. Momentálne<br />
spracúvam tému Franza Kafku. Je<br />
to drina, ale teší ma to.<br />
Jazyk vašich textov je nápaditý, košatý,<br />
často hýri slovnými hračkami…<br />
Dávam si pozor, aby bol jazyk súčasný, moderný,<br />
ale pritom nie veľmi príznakový, mal<br />
by prirodzene zodpovedať vekovej kategórii.<br />
Zatiaľ sa mi to darí, pri opakovaných vydaniach<br />
bolo treba robiť minimum jazykových<br />
úprav. Hra s jazykom ma nesmierne baví,<br />
kvôli peknému slovnému spojeniu som schopná<br />
vymyslieť aj celú knižku .<br />
Chystáte aj knižku pre dospelých<br />
Hoci mám už dcéry dospelé, písania pre najmenších<br />
sa neplánujem vzdať. Detský svet mi<br />
je blízky a rada sa doň prenesiem a doslova sa<br />
stotožním s malým hrdinom. Dnešné deti menej<br />
čítajú a ja chcem, aby si, rovnako ako ja kedysi,<br />
z mojich knižiek uchovali nejakú myšlienku až<br />
do dospelosti. Toto posolstvo si musia vydolovať<br />
z veselého a hravého príbehu. Kým sa mi to bude<br />
dariť, budem pre deti písať.<br />
Margita Bíziková<br />
Foto Peter Procházka<br />
Veľkomoravský bulvárny<br />
časopis Moravsko-Nitrianske<br />
Zvesti vám prináša<br />
exkluzívny rozhovor<br />
s Konštantínom<br />
a Metodom tesne po<br />
ich príchode na Veľkú<br />
Moravu! Možno<br />
aj takto by to vyzeralo<br />
na titulnej strane<br />
denníka z <strong>15</strong>. lipňa 863, ak by vtedy naozaj vyšiel. Existuje však<br />
len vo fantázii učiteľa dejepisu Róberta Beutelhausera, ktorý vo<br />
svojej knihe Barbarskí Slovania oživuje „suchú“ históriu založenú<br />
na faktoch.<br />
Na jej krste 27. júna v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei<br />
na Poštovej porozprával čo-to aj o jej vzniku. Inšpiráciou mu bola<br />
edícia Hrôzostrašná história z pera britského autora Terryho Dearyho,<br />
ktorú Beutelhauser redigoval. Bavilo ho čítať dejinné príbehy,<br />
podávané odľahčenou formou, a rozhodol sa napísať podobnú<br />
knižku pre svojho tínedžerského syna. Rukopis ponúkol Vydavateľstvu<br />
Slovart a v spolupráci so známou výtvarníčkou Katkou<br />
Slaninkovou vznikla definitívna podoba knihy, ktorá tvorí prvý<br />
zväzok edície Naše hrôzyplné dejiny.<br />
Začína sa sťahovaním národov a príchodom Slovanov na naše<br />
územie, pokračuje Samovou ríšou a najväčšiu časť venuje Veľkej<br />
Morave. Historické fakty sú prepletené s fikciou, ktorá pútavo dokresľuje<br />
každodenný život našich predkov a zároveň pobaví (napríklad<br />
list kupca Sama jeho manželke). Autorovi pomohol aj nedostatok<br />
historických prameňov, a tak si „biele miesta“ doplnil fiktívnymi<br />
listinami, vymyslenými príbehmi či denníkovými záznamami.<br />
Takmer polovicu knihy tvoria vynikajúce ilustrácie Katky Slaninkovej.<br />
Ich spolupráca sa však nekončí len pri tejto knihe (autor aj<br />
ilustrátorka na foto Petra Procházku). Edícia Naše hrôzyplné dejiny<br />
sa už čoskoro dočká ďalších dvoch pokračovaní. Druhý diel s názvom<br />
Od porážky k porážke by mal vyjsť na Vianoce a bude zachytávať<br />
dejinný úsek od zániku Veľkej Moravy po bitku pri Moháči, tretí<br />
priblíži našu históriu po roku <strong>15</strong>26.<br />
Katarína Zitová<br />
knižná<br />
revue súťaž<br />
O našich hrôzyplných dejinách si môžete prečítať, ak sa<br />
zapojíte do súťaže o knihu Barbarskí Slovania.<br />
Kupón Vydavateľstva Slovart<br />
nájdete na strane<br />
24<br />
revue8 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
AKTUALITY<br />
PRÍBEH<br />
V DARČEKOVOM<br />
BALENÍ<br />
Richard Ford je v mnohých recenziách<br />
opisovaný ako autor, ktorý sa väčšmi<br />
sústreďuje na majstrovstvo slova než na<br />
akčnosť príbehu. Ibaže to neznamená, že<br />
by dej v jeho dielach absentoval – je len<br />
zahalený do množstva krásnych slov a čitateľ<br />
ho rozbaľuje ako vkusne zabalený<br />
darček. A čo teda nájdete, ak „rozbalíte“<br />
jeho najnovšiu knihu Canada (Harper<br />
Collins Publishers <strong>2012</strong>) Retrospektívne<br />
rozprávanie Della Parsonsa vzdialene<br />
pripomína Salingerovho Holdena Caulfielda.<br />
O Dellovej rodine sa však dozvedáme<br />
podstatne viac a jeho rodičia sú priamymi<br />
účastníkmi deja, keďže hneď v úvode<br />
knihy Dell spomína bankovú lúpež, ktorú<br />
rodičia spáchali. V diele sú dôležité súvislosti,<br />
ktorých postupné odhaľovanie čitateľa<br />
privedie k cieľu. Možno ním nebude<br />
žiadne veľké prekvapenie, skôr len uvedomenie<br />
si každodennej reality. Canada<br />
je totiž kniha napísaná citlivo, autenticky<br />
a bez okázalosti.<br />
Jaroslava Šaková<br />
SLOVÁ OKRÍDLENÉ<br />
VTÁKMI<br />
Slavistka, prekladateľka z ruštiny a etnologička<br />
Claudia Bitterová (1965) z Viedne<br />
napísala originálnu knižku s názvom<br />
Wortvögel/Blattwörter – Slovovtáky/<br />
Listoslová. Vyšla v edícii Intermediale<br />
Texte vydavateľstva Mitter Verlag a sústreďuje<br />
figurálne koláže a básničky, či skôr<br />
metafory obsahujúce len niekoľko krátkych<br />
veršov. Základ koláží tvoria textové<br />
fragmenty z lexikónu anatómie. Sú vystrihnuté<br />
tak, že pripomínajú postavičky nesúce<br />
vždy inú vtáčiu hlavu. Autorka zavše<br />
dotvorila textové plochy zelenými listami,<br />
ktoré nahrádzajú krídla vtákov. Piktorálne<br />
a verbálne zložky významových útvarov<br />
navzájom dokonale komunikujú, zvyšujúc<br />
tak vlastnú obraznosť a celkový poetický<br />
pôvab knižky. Dodávajú jej dostatok povetria,<br />
v ktorom si čitatelia môžu nalistovať<br />
let vari všetkých papierových vtákov. Hľa,<br />
dôkaz o tom, akú silu má zopár presne vedených<br />
strihov nožnicami a zopár presne<br />
volených slov: „Moje slová nevedia plávať<br />
/ nevedia bežať nevedia lietať / ale lozia po<br />
stromoch / dokonca aj tie staré / a hojdajú sa<br />
v pavúčích sieťach.“<br />
Marián Hatala<br />
NA KÁVE V NAPPALI<br />
Maďarský inštitút v Bratislave (Palisády 54) sa zameriava<br />
na dva hlavné ciele: prehĺbiť maďarsko-slovenské<br />
kultúrne a odborné vzťahy a podporovať spoločenský<br />
život maďarskej komunity žijúcej na Slovensku.<br />
Pripravuje preto množstvo rôznych kultúrnych podujatí.<br />
Najmä o literárnych akciách sme sa v kaviarni<br />
porozprávali s riaditeľom inštitútu Istvánom Kollaiom.<br />
Pri vstupe do inštitútu ma zaujala<br />
útulná kaviareň, ktorá sídli priamo<br />
v budove. Využívate tento priestor na<br />
organizovanie kultúrnych aktivít<br />
Snahou nášho inštitútu nie je usporadúvať<br />
veľkolepé jednorazové podujatia, ale skôr<br />
dlhodobejšie akcie s menším počtom stálych<br />
účastníkov, ktoré by pomohli rozvíjať maďarský<br />
aj slovenský kultúrny život a vytvoriť<br />
priestor na stretávanie. Na to môže poslúžiť<br />
práve kaviareň Nappali (v preklade Obývačka).<br />
Okrem príjemného prostredia poskytuje<br />
aj možnosť prečítať si maďarské noviny alebo<br />
vypočuť maďarskú hudbu. Okrem toho je<br />
aj miestom, kde sa konajú viaceré podujatia.<br />
Aké kultúrne a literárne aktivity pripravujete<br />
Chceme predstaviť vzájomné historické<br />
a kultúrne väzby Slovákov a Maďarov zaujímavou<br />
a prístupnou formou. V spolupráci<br />
v Bratislavským okrášľovacím spolkom organizujeme<br />
v inštitúte raz mesačne projekt<br />
Prešporské večery. Je to cyklus prednášok<br />
a diskusií, na ktorých oboznamujeme prítomných<br />
s lokálnou históriou Bratislavy (bývanie<br />
v 19. a 20. storočí, významné osobnosti, richtári<br />
a podobne).<br />
Maďarskú literatúru zasa reflektujeme<br />
raz za mesiac v cykle rozhovorov „Csevej“ (to<br />
znamená asi „Pokec v Obývačke”). Medzi pozvanými<br />
autormi boli napríklad Lajos Grendel<br />
alebo Kristína Tóth, a na jeseň by mali byť<br />
hosťami András Cserna-Szabó, Béla Fehér,<br />
János Lackfi. Na ďalšom projekte OPUS – Literárne<br />
rozhovory sa podieľa aj Spolok maďarských<br />
spisovateľov na Slovensku. Predmetom<br />
rozhovoru je vždy jedna kniha, o ktorej diskutujú<br />
štyria pozvaní hostia. Autor je prítomný<br />
tiež, ale v publiku medzi divákmi. V inštitúte<br />
sídli aj knižnica, ktorá momentálne obsahuje<br />
okolo 4000 titulov. V nej pravidelne každý<br />
týždeň informujeme o nových knihách, ktoré<br />
v maďarčine vyšli.<br />
Ako je to na Slovensku s vydávaním<br />
a šírením maďarských kníh Dostávajú<br />
sa k slovenským čitateľom aj preklady<br />
maďarských diel<br />
Zo slovenských vydavateľstiev sa maďarskej<br />
literatúre v slovenskom jazyku najviac venujú<br />
Kalligram a Marenčin PT, ale aj iné vydavateľstvá.<br />
Na Slovensku funguje sedem väčších vydavateľstiev,<br />
ktoré vydávajú maďarské knihy<br />
(Kalligram, Madách-Posonium, Méry-Ratio,<br />
NAP, Ab-Art, Lilium Aurum, Medián). Ich vydavateľskú<br />
činnosť sme predstavili v jeseni<br />
minulého roka, keď sa nám podarilo v priestoroch<br />
inštitútu zorganizovať Maďarskú Bibliotéku<br />
na Slovensku. Podujatie bolo úspešné,<br />
preto ho plánujeme aj tento rok, ale radi by<br />
sme ho rozšírili a pozvali aj vydavateľov z Maďarska.<br />
Takisto by sme chceli sprostredkovať<br />
stretnutie slovenských vydavateľstiev so špecializovanou<br />
kanceláriou z Budapešti, ktorá<br />
sa zameriava na prekladanie literatúry z maďarčiny.<br />
Výsledkom spolupráce by mohla byť<br />
väčšia podpora aktivít v rámci vydavateľstiev<br />
a širšie možnosti prekladu maďarských diel,<br />
aby sa dostali aj k slovenským čitateľom.<br />
Akú máte skúsenosť: je slovenská spoločnosť<br />
otvorená voči maďarskej literatúre<br />
Máme veľa pozitívnych skúseností s prijatím<br />
maďarskej literatúry a kultúry na Slovensku.<br />
Napríklad na žilinskom literárnom festivale<br />
nás vždy vítajú s nadšením. Tradične úspešným<br />
podujatím býva každoročne aj prezentácia<br />
maďarskej literatúry v rámci Noci literatúry,<br />
ktorú organizuje České <strong>centrum</strong>. Podieľali<br />
sme sa takisto na hudobnom a divadelnom<br />
programe festivalu pre deti Krajina Haliganda,<br />
ktorý sa konal koncom júna v Košiciach.<br />
Do budúcnosti plánujeme zorganizovať aj niekoľko<br />
podujatí o Sándorovi Máraiovi, keďže<br />
rok 2013 bude rokom Máraiho diel. Dúfame,<br />
že budú rovnako vydarené a že sa nám aj vďaka<br />
spoznávaniu maďarskej literatúry podarí<br />
prispieť k rozvoju slovensko-maďarských<br />
vzťahov.<br />
Katarína Zitová<br />
V najbližších číslach vám predstavíme<br />
aj činnosť ďalších zahraničných<br />
kultúrnych inštitútov, ktoré sídlia na<br />
Slovensku.<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
<strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 9
RECENZIE<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
Z ruskej klasiky<br />
Michail Bulgakov<br />
Biela garda<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Európa <strong>2012</strong><br />
Preklad Ivan Izakovič<br />
Ruský prozaik<br />
a dramatik Michail<br />
Bulgakov<br />
(1891 – 1940) je<br />
slovenskému<br />
čitateľovi známy<br />
najmä ako<br />
autor dnes už<br />
kultového diela<br />
Majster a Margaréta,<br />
okrem<br />
neho však vytvoril desiatky poviedok,<br />
satirických próz a niekoľko divadelných<br />
hier. Bulgakov vo svojich dielach verne<br />
zachytil to, čo dôverne poznal – atmosféru<br />
svojej doby a ruskú spoločnosť<br />
v medzivojnovom období. Súdobú spoločnosť<br />
vykresľuje s dávkou satiry, humoru<br />
a štipkou fantastiky. Román Biela garda<br />
však nemožno priradiť ku grotesknému<br />
a satirickému prúdu jeho tvorby. Je svedectvom<br />
o časoch občianskej vojny po<br />
boľševickej revolúcii. V románe sú na pozadí<br />
obyčajných ľudských životov rodiny<br />
Turbinovcov zobrazené boje medzi červenými<br />
a bielymi, v čase chaosu, plného<br />
krvi a nevinných obetí. Bulgakovov rozprávač<br />
sa nepozerá ani na politické, ani<br />
historické aspekty udalostí, nekomentuje<br />
ich, neodsudzuje, ostáva nestranný.<br />
Cez postavy však ponúka hlbokú sondu<br />
do duší ľudí, ktorých pokojné životy boli<br />
vtiahnuté do víru vojnového besnenia.<br />
Ich nostalgia za tým, čo bolo, ale nikdy<br />
sa už nevráti, je násilne potlačená niečím<br />
novým, zrodeným z vojnového šialenstva.<br />
Vydavateľstvo Európa sa už niekoľko<br />
rokov profiluje ako vydavateľstvo európskej<br />
literárnej klasiky 20. storočia. Jeho<br />
ambíciou je prinášať diela, ktoré oslovia<br />
staršiu generáciu aj mladých čitateľov.<br />
Z ruskej klasiky 20. storočia tu vyšli<br />
diela autorskej dvojice Iľfa a Petrova,<br />
M. Zoš čenka, L. Andrejeva a i. Bulgakovova<br />
Biela garda vychádza ako tridsiaty<br />
zväzok edície Premena a dopĺňa tak<br />
obraz o ruskej prozaickej tvorbe, ktorá<br />
vznikala v prvej tretine 20. storočia.<br />
Dielo ponúka pútavé čítanie a vtiahne<br />
nás do udalostí, ktoré zásadne ovplyvnili<br />
osud Ruska v 20. storočí. V časoch,<br />
keď ľudský život znamenal iba málo, sa<br />
Bulgakov sústredil práve na jednotlivca<br />
a rodinu. Nenápadne obracia čitateľovu<br />
pozornosť na meniace sa ľudské charaktery<br />
v pohnutých časoch, vďaka čomu si<br />
dielo zachováva aktuálnosť aj s odstupom<br />
takmer jedného storočia.<br />
Nové vydanie je reedíciou slovenského<br />
prekladu Ivana Izakoviča, ktorý prvýkrát<br />
vyšiel roku 1987 vo vydavateľstve Tatran.<br />
Lucia Mattová<br />
PROTI SKEPTICIZMU<br />
Jürgen Habermas<br />
K ústave Európy<br />
Bratislava, Kalligram <strong>2012</strong><br />
Preklad Milan Žitný<br />
V Edícii Exempla<br />
Iuris sa vydavateľstvo<br />
Kalligram<br />
venuje právu<br />
z rozličných aspektov,<br />
ako filozofia<br />
práva, štát<br />
a právo či spoločenská<br />
a politická<br />
úloha práva.<br />
V edícii vyšli knihy<br />
Aristoteles:<br />
Aténska ústava, Rudolf von Ihering: Boj za<br />
právo, Robert Alexy: Pojem a platnosť práva,<br />
Ota Weinberger: Inštitucionalizmus,<br />
Jean-Jacques Rousseau: O spoločenskej<br />
zmluve, Cesare Beccaria: O zločinoch<br />
a trestoch, Benjamin N. Cardozo: Podstata<br />
súdneho procesu. Najnovšie ponúka esej<br />
najvýznamnejšieho súčasného nemeckého<br />
filozofa a sociológa Jürgena Habermasa<br />
(1929). Slovenskí čitatelia si už mohli prečítať<br />
jeho diela Dobiehajúca revolúcia aj<br />
štúdie Teória jazyka a východiská sociálnych<br />
vied.<br />
Eseji K ústave Európy v knihe predchádza<br />
úvaha Koncept ľudskej dôstojnosti<br />
a realistická utópia ľudských práv a dopĺňajú<br />
ju aj tri texty uverejnené v tlači po<br />
vypuknutí finančnej krízy.<br />
Autor aj pre čitateľa bez právnického<br />
vzdelania pútavo podáva kritický filozofický<br />
pohľad na deficity inštitúcií,<br />
ktoré patria do rámca európskej ústavy.<br />
Osobitný dôraz kladie na spojitosť myšlienky<br />
ľudských práv s myšlienkou ľudskej<br />
dôstojnosti.<br />
Alexander Brőstl, ktorý je spolu<br />
s Pavlom Holländerom editorom celej edície,<br />
v záverečnom texte Poeurópšťovanie<br />
Habermasom píše o svojich stretnutiach<br />
s Habermasom, textových aj osobných,<br />
a v krátkosti zhodnocuje jeho filozofické<br />
náhľady a polemiky o význame Európskej<br />
únie. „Esej predstavuje nový opis smerujúci<br />
proti skepse, jej cieľom je odstrániť z cesty<br />
prekážky v myslení, ktoré ešte vždy existujú<br />
vo vzťahu k transnacionalizácii demokracie.“<br />
Habermas uvažuje o demokratickej<br />
ústavy svetového spoločenstva, o vytvorení<br />
sociálne spravodlivejšieho svetového<br />
poriadku. Pokiaľ ide o pozitíva a negatíva<br />
ústave Európy, hovorí: „Nemáme úderné<br />
argumenty na odôvodnenie morálnych pravidel.<br />
Čo máme robiť Môj návrh je objasňovať<br />
pojmy ako pravda, morálna platnosť<br />
a legitimita so zreteľom na konania, v ktorých<br />
uvádzame dôvody a presviedčame ostatných.“<br />
Dagmar Jordová-Millerová<br />
ČAKANIE NA LÁSKU<br />
Jane Austen<br />
Láska slečny Elliotovej<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011<br />
Preklad Beáta Mihalkovičová<br />
Umelecký odk<br />
a z a n g l i c k ej<br />
spisovateľky<br />
Jane Austenovej<br />
(1775 – 1817) tvorí<br />
šesť románov<br />
a rukopis Lady<br />
Susan, k t o r ý<br />
vyšiel niekoľko<br />
desiatok rokov<br />
po jej smrti.<br />
A u s t e n o v á j e<br />
označovaná za zakladateľku moderného<br />
rodinného románu (domestic novel)<br />
a patrí medzi najčítanejšie svetové autorky.<br />
Jej romány sa zaradili ku klasickým<br />
dielam svetovej literatúry, všetkých<br />
šesť sa dočkalo aj filmovej adaptácie.<br />
Uznanie si zaslúžila pre majstrovské dialógy,<br />
prepracované charaktery postáv<br />
i postrehy z každodenného života stredných<br />
a vyšších vrstiev. Austenovej román<br />
Persuasion (Presviedčanie) vyšiel rok po<br />
jej smrti a v slovenčine ho poznáme pod<br />
názvom Láska Anny Elliotovej, Láska<br />
slečny Elliotovej alebo Anna Elliotová.<br />
Táto próza vyšla opäť vo Vydavateľstve<br />
Slovart, ktoré vydalo všetkých šesť<br />
Austenovej románov v jednotnej grafickej<br />
úprave a v preklade Beáty Mihalkovičovej<br />
(Pýcha a predsudok 2006 a <strong>2012</strong>, Rozum<br />
a cit 2007, Emma 2008, Opátstvo<br />
revue10 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
RECENZIE<br />
Northanger a Sídlo Mansfield 2010, Láska<br />
slečny Elliotovej 2011).<br />
Hlavná hrdinka románu Láska slečny<br />
Elliotovej, tichá, trpezlivá a vzdelaná<br />
Anne, jedna z troch dcér cteného, no ľahkovážneho<br />
sira Waltera Elliota, vzplanula<br />
láskou k pohľadnému dôstojníkovi<br />
Frederickovi Wentworthovi. Mladý muž<br />
bez známostí, bez vstupenky do vyššej<br />
spoločnosti a bez majetku, jej však okrem<br />
seba nemal čo ponúknuť. Anne podľahne<br />
presviedčaniu krstnej mamy, dôvernej rodinnej<br />
priateľky lady Russellovej, a lásky<br />
sa vzdáva. Baronet Walter Elliot svojím nákladným<br />
životom privedie rodinu na mizinu,<br />
a preto je nútený prenajať rodinné sídlo<br />
v Somerset a presťahovať sa do Bathu (toto<br />
prostredie Austenová dôverne poznala,<br />
bolo inšpiráciou pre viacero jej diel). Osud<br />
Anne ale pripravil ďalšiu šancu, po niekoľkých<br />
rokoch sa kapitán Wentworth, už ako<br />
bohatý a vážený muž, vracia a ich cesty<br />
s Anne sa znovu stretnú. Príbeh o čakaní<br />
na lásku a druhej šanci bol sfilmovaný niekoľkokrát<br />
– v roku 1960, 1971, 1995 a v roku<br />
2007. Láskou slečny Elliotovej sa inšpirovali<br />
aj tvorcovia filmu Dom pri jazere z roku<br />
2006 so Sandrou Bullockovou a Keanu<br />
Reevesom v hlavných úlohách.<br />
Ocenila som aj poznámky pod čiarou,<br />
ktoré predošlé slovenské vydania v preklade<br />
Juraja Vojteka (1972, 1998) nemajú,<br />
rovnako ako vydanie pod názvom Anna<br />
Elliotová z Ottovho nakladateľstva, tiež<br />
s vročením 2011, ktoré preložili Eva Ruxová<br />
a Viera Gründlerová.<br />
Slávka Drozdová<br />
KEĎ IDE O ŽIVOT<br />
AJ V SNOCH<br />
Rick Riordan<br />
Červená pyramída<br />
Bratislava, Fragment <strong>2012</strong><br />
Preklad Ján Ďurčo<br />
Rick Riordan,<br />
americký autor<br />
veleúspešnej<br />
série o polobožskom<br />
chlapcovi<br />
Percym<br />
J a c k s o n o v i ,<br />
s a r o z h o d o l<br />
načas opustiť<br />
svet gréckych<br />
bohov. V novej<br />
trilógii, ktorej<br />
prvá časť nedávno vyšla vo vydavateľstve<br />
Fragment, sa Riordan zo starovekého<br />
Grécka presunul na africký kontinent.<br />
Jeho noví hrdinovia, súrodenci Carter<br />
a Sadie Kaneovci, sa po smrti svojho otca,<br />
uznávaného egyptológa, musia rýchlo prispôsobiť<br />
novej situácii a po rokoch odlúčenia<br />
(a neveľkých vzájomných sympatií)<br />
spoločne pustiť do boja na život a na smrť.<br />
Ich protivníci sú mocní, a ako už možno<br />
znalci jeho predošlých kníh tušia, nie sú<br />
tak celkom z nášho sveta. Sadie a Carter,<br />
ktorí k sebe majú čoraz bližšie, sa rýchlosťou<br />
blesku presúvajú medzi kontinentmi<br />
a s pomocou priateľov sa snažia zabrániť<br />
hroziacej katastrofe.<br />
Riordanova Červená pyramída má,<br />
tak trochu v duchu žánru „found footage“,<br />
predstavovať nájdený zvukový záznam,<br />
z ktorého sa čitateľovi striedavo prihovára<br />
raz Carter, inokedy jeho mladšia sestra.<br />
Súrodenecké „doťahovanie sa“, z času na<br />
čas prerušujúce ich rozprávanie, a z neho<br />
vyplývajúce napätie dodávajú ich dobrodružstvám<br />
dojem autentickosti. Nejde<br />
pritom o jediné momenty knihy, keď sa<br />
prejavuje autorov zmysel pre humor. No čitateľ<br />
sa pri čítaní nielen pobaví, ale najmä<br />
poučí. Sadie a Carter sa postupne stretávajú<br />
s rozličnými postavami egyptského panteónu,<br />
nižšími mytologickými bytosťami<br />
a mágmi a my, ani nevieme ako, sa stávame<br />
súčasťou ich sveta, ktorý v nás zostáva<br />
prítomný aj po dočítaní knihy. Postupne<br />
rozpletáme zamotané klbko pomerne komplikovaného<br />
spoločenstva egyptských bohov<br />
a dozvedáme sa, kto boli Bastet, Nút<br />
či Sutech a aké sú vzťahy medzi nimi. Vyše<br />
štyristostranový text pritom nestavia na<br />
striedaní napínavých pasáží a nudného<br />
výkladu, naopak, napätie nepoľavuje ani<br />
na okamih – hlavní hrdinovia sa aj počas<br />
spánku stávajú aktérmi nebezpečných situácií<br />
a nezriedka im ide o život. Práve ich<br />
sny sú často prostriedkom na sugestívne<br />
podanie mytologických príbehov.<br />
Aj keď je kniha primárne určená mladšiemu<br />
čitateľovi, odporúčaná veková hranica<br />
je 11 rokov, určite má čo povedať i dospelému,<br />
najmä ak je Egypt a jeho bájoslovie<br />
jeho srdcovou záležitosťou.<br />
Alexandra Debnárová<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
TIP DO LIETADLA<br />
Jennifer E. Smithová<br />
Štatistická pravdepodobnosť lásky<br />
na prvý pohľad<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong><br />
Preklad Igor Otčenáš<br />
Pri čítaní tejto knihy som pociťovala ten<br />
známy zvláštny pocit, keď sa v žalúdku<br />
preháňajú motýle, v hlave je explózia<br />
citov a srdce skratuje. Celá je totiž o zaľúbení<br />
sa. Hodí sa na čítanie do lietadla,<br />
kde sa odohráva aj príbeh. Ja som ju<br />
prečítala za dve noci, čo je v prepočte jeden<br />
dlhý let z Connecticutu do Londýna.<br />
Nechala som sa vtiahnuť do príbehu<br />
Hadley a jej citov k Angličanovi, ktorého<br />
stretla v lietadle.<br />
Najviac sa mi na knihe páčila<br />
jej reálnosť. Nijaké presladené<br />
momenty, jednoduché<br />
stretnutia dvoch mladých ľudí<br />
naplnené rozhovormi o ich živote<br />
a názoroch. Oceňujem aj<br />
jednoduchý, nenásilný a priamy<br />
štýl autorky. Dokázala zobraziť<br />
postoj sedemnásťročnej Hadley<br />
k otcovi po rozvode s jej mamou<br />
a zmiešané pocity súvisiace<br />
s jeho chystanou svadbou, na<br />
ktorú práve letela, jej očakávania<br />
aj prekonanie predsudkov<br />
voči otcovi a macoche.<br />
Štatistická pravdepodobnosť<br />
lásky na prvý pohľad sa vymyká<br />
z typických romantických príbehov –<br />
stretnú sa, zaľúbia sa, pohádajú sa a nakoniec<br />
sa dajú dokopy. Tak realita nefunguje.<br />
Aj preto sa mi<br />
páči. Kvôli možnosti<br />
rozmýšľať o postojoch<br />
k rodičom, k výchove<br />
a k tínedžerom. Ako si<br />
vysvetľujú nedorozumenia<br />
a zranenia z detstva.<br />
Ako cítia bolesť<br />
a strach z odmietnutia.<br />
Celá kniha je nasiaknutá<br />
citmi mladej<br />
dámy, ktorá má presne<br />
vek, keď má v hlave<br />
zmätok a v srdci bolesť.<br />
Mladého čitateľa motivuje<br />
prehodnotiť svoje<br />
postoje a možno prispeje k jeho dozrievaniu,<br />
ako sa to stalo hlavnej hrdinke.<br />
Viktória Drábová<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 11
VYCHÁDZA<br />
RAMEAUOV SYNOVEC<br />
Francúzsky osvietenecký filozof Denis Diderot (1713 – 1784) písal filozofický<br />
dialóg Rameauov synovec okolo roku 1761, prerábal ho a dopĺňal,<br />
ale zrejme ho neplánoval vydať. Jediné svedectvo o „vynikajúcej satire“<br />
podal Jacques-André Naigeon v Historických a filozofických pamätiach<br />
o živote a diele Denisa Diderota. Jeho autograf objavil u antikvára, ktorý<br />
v roku 1891 vydal autentickú verziu tohto titulu s vlastným úvodom a poznámkami.<br />
Rameauov synovec práve vychádza v preklade Vladimíry<br />
Komorovskej vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
Ja – Stále sa vám vodí dobre<br />
On – Obyčajne áno, no dnes nijako mimoriadne.<br />
Ja – A to už ako Veď máte brucho ako<br />
Silenos a tvár…<br />
On – Tvár, ktorá by sa dala považovať<br />
za úplný protiklad. Podistým preto, že zlá<br />
nálada, čo vysušuje môjho drahého strýka,<br />
očividne vykrmuje jeho drahého synovca.<br />
Ja – Keď už spomínate strýca, vídavate<br />
ho niekedy<br />
On – Áno, prechádzať po ulici.<br />
Ja – Vari nič nerobí vo váš prospech<br />
On – Ak pre niekoho niečo robí, zaiste<br />
to netuší. Je to svojím spôsobom filozof.<br />
Myslí iba na seba, zvyšok sveta mu nestojí<br />
ani za fajku dymu. Jeho manželka s dcérou<br />
môžu pokojne vypustiť dušu, keď sa<br />
im zachce; kým kostolný umieračik, čo im<br />
začne vyzváňať, bude znieť v duodecime<br />
a septdecime, ostane všetko v poriadku.<br />
Je to jeho šťastie, a práve to si nesmierne<br />
cením na geniálnych ľuďoch. Hodia sa len<br />
na jednu vec; na nič iné. Netušia, čo znamená<br />
byť občanom, otcom, bratom, príbuzným,<br />
priateľom. Medzi nami, človek<br />
by sa mal na nich v každom smere podobať<br />
a zároveň si neželať, aby sa toto plemeno<br />
rozplienilo. Ľudí síce potrebujeme,<br />
ale nie geniálnych. Práve géniovia menia<br />
tvár sveta, ale v najnepatrnejších veciach<br />
sa vo všeobecnosti tak očividne prejavuje<br />
hlúposť, že sa nedá napraviť bez haravary.<br />
Časť reforiem, čo vymysleli, sa ujíma,<br />
druhá ostáva bezo zmien; stade pramenia<br />
dve evanjeliá a jeden harlekýnsky kostým.<br />
Múdrosť Rabelaisovho mnícha predstavuje<br />
pravú učenosť v jeho prospech a na osoh<br />
ostatným; ako-tak konať svoju povinnosť<br />
a ponechať svet napospas jeho rozmarom.<br />
Keby som poznal dejiny, ukázal by som<br />
vám, že zlo vždy priviedol na tento svet<br />
nejaký geniálny človek. Ale nepoznám dejiny,<br />
lebo neviem nič. Nech ma čert vezme,<br />
ak som sa niekedy niečo naučil a ak sa cítim<br />
menejcennejší, že som si ani zbla nezapamätal.<br />
Jedného dňa som sedel pri stole<br />
s ministrom francúzskeho kráľa, ktorý má<br />
dôvtip za štyroch, nuž nám jasne dokázal,<br />
že jeden a jeden je dva, že nič národom neprospieva<br />
väčšmi než lož, nič im neškodí<br />
viacej než pravda. Nespomínam si presne<br />
na jeho dôkazy, ale zreteľne z nich vyplývalo,<br />
že geniálni ľudia vzbudzujú odpor,<br />
a ak má novorodenec na čele typický znak<br />
tohto nebezpečného daru od prírody, treba<br />
ho zahrdúsiť alebo uvrhnúť do brlohu povaľačov.<br />
Ja – A pritom tí muži, čo tak nenávidia<br />
génia, do jedného tvrdia, že sú ním obdarení.<br />
On – Verím, že si to v duchu myslia, ale<br />
neverím, že by sa to odvážili priznať.<br />
Ja – Akiste zo skromnosti. Vy teda pociťujete<br />
príšernú nenávisť ku genialite…<br />
On – Úplne nezvratnú.<br />
Ja – Pamätám si však na časy, keď ste<br />
si zúfali, že ste len obyčajným človekom.<br />
Nikdy nezakúsite šťastie, ak vás budú<br />
v rovnakej miere trápiť kladné aj záporné<br />
dôvody. Treba zaujať jednoznačné stanovisko<br />
a trvať na ňom za každých okolností.<br />
Aj keby som s vami súhlasil, že geniálni<br />
jedinci zvyčajne bývajú prapodivní, alebo<br />
vám pripomenul príslovie, že niet veľduchov<br />
bez štipky šialenstva, nič sa na veci<br />
nezmení. Budete naďalej pohŕdať stáročiami,<br />
ktoré géniov nesplodili, i keď sa stávajú<br />
pýchou národov, z ktorých sa zrodia;<br />
skôr či neskôr im postavia sochy a začnú<br />
ich vnímať ako dobrodincov ľudského pokolenia.<br />
Nech mi prepáči vznešený minister,<br />
ktorého ste spomenuli, nazdávam sa<br />
však, že lož v konečnom dôsledku nevyhnutne<br />
uškodí, ak aj na istý čas poslúži,<br />
a naopak, pravda je v každom prípade dôležitá,<br />
hoci môže byť v určitom okamihu na<br />
ťarchu. V tejto súvislosti sa mi žiada podčiarknuť,<br />
že geniálny človek, ktorý haní<br />
nejaký kardinálny omyl alebo potvrdzuje<br />
správnosť voľajakej podstatnej pravdy, je<br />
vždy hoden našej úcty. Môže sa pritrafiť,<br />
že taká osobnosť sa stane obeťou predsudkov<br />
a zákonov; sú však dva druhy zákonov,<br />
jedny naskrze spravodlivé, absolútne<br />
všeobecné; iné pochybné, ktoré vďačia za<br />
platnosť čírej zaslepenosti alebo zhode<br />
okolností. A tie uvrhujú na previnilca, čo<br />
ich prestupuje, len prechodnú hanbu; čas<br />
prenáša nehanebnosť na sudcov a národy,<br />
kde zotrváva naveky. Komu dnes upierajú<br />
právo na česť, Sokratovi alebo vykonávateľovi<br />
spravodlivosti, čo ho prinútil vypiť<br />
čašu bolehlavu<br />
On – Pokrok mu veru nijako nepomohol!<br />
Vari ho aj tak neodsúdili Azda ho aj tak<br />
neposlali na onen svet Nesprával sa ako<br />
rozvratník Nepodnecoval tupcov, aby pohŕdali<br />
dobrými zákonmi len preto, že sám<br />
opovrhoval zlým Nesprával sa ako trúfalé<br />
a prapodivné indivíduum Pred chvíľou ste<br />
sa takmer priznali, že nezmýšľate žičlivo<br />
o geniálnych ľuďoch.<br />
Ja – Niečo vám poviem, milý priateľu.<br />
Spoločnosť by nemala uplatňovať zlé zákony;<br />
keby v nej platili len dobré zákony,<br />
nikdy by sa neocitla v ošemetnej situácii<br />
a neprenasledovala geniálneho človeka.<br />
Netvrdil som vám, že génius musí nevyhnutne<br />
trpieť zlomyseľnosťou, že zloba je<br />
neoddeliteľnou súčasťou geniality. Pre hlupáka<br />
býva zloprajnosť príznačnejšia než<br />
pre bystrého človeka. Ale aj keby geniálneho<br />
človeka všeobecne charakterizovala<br />
drsnosť, neprispôsobivosť, nedotklivosť či<br />
namosúrenosť, aj keby šlo rovno o zloducha,<br />
čo by ste z jeho správania usúdili<br />
On – Že by ho mali utopiť.<br />
Ja – Nie tak zhurta, priateľu.<br />
revue12 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
VYCHÁDZA<br />
Po zemi máme kráčať s očami schopnými žasnúť, s pohľadom plným všetkého dobra, ktoré ponúka, aby<br />
sme nestratili nič z nesmierneho bohatstva, ktoré poskytuje. Žasnúť! Rozpovedať o tom všetkým naokolo<br />
a zároveň ďakovať. Aj za problémy a ťažkosti, ktoré naša odlišnosť vždy prináša ľudskému spoločenstvu.<br />
Nasýtenosť je dar, ktorý musíme spoznať a chrániť.<br />
S ABRAHÁMOM ZA STOLOM<br />
Andrea Ciucci a Paolo Sartor sú kňazmi v Milánskej diecéze. Veľmi radi<br />
varia pre seba a pre priateľov (najmä prvý z nich) a tiež radi jedia (najmä<br />
druhý z nich). V knihe S Abrahámom za stolom sa postarali o znovuobjavenie<br />
originálnych receptov obsiahnutých v Biblii. Čitateľom ich predkladajú<br />
v novej forme, sprevádzané množstvom zaujímavostí o posvätnom<br />
a informáciami o vtedajšej židovskej kultúre. Kniha v preklade Ľubomíra<br />
Rebeka v peknej grafickej úprave s farebnými fotografiami vychádza vo<br />
vydavateľstve Lúč. Našim čitateľom ju predstavuje Helena Sališová.<br />
Slová na opísanie tajomstva dejín sa učíme<br />
pri kuchynskom stole. Pozorujeme jednoduché<br />
mnohokrát opakované každodenné<br />
gestá otca a matky, v ktorých každé ľudské<br />
mláďa objaví tajomstvo vecí a logiku sveta.<br />
Cieľom knihy je predstaviť kultúrne<br />
prostredie a okolnosti zrodu našich dejín.<br />
Príprava jedál, výber surovín, spôsob ich<br />
servírovania, to všetko sú gestá bratské,<br />
a teda aj náboženské. „Niekedy sa príťaž<br />
chorého na tele alebo na duši zdá neznesiteľná.<br />
Je jednoduchšie opustiť ho, zanechať<br />
v púšti samoty a nezáujmu. Alebo sa môžeme<br />
rozhodnúť zaťažiť sa jeho potrebami, obdarovať<br />
ho pokrmom i pozornosťou. A tak objaviť,<br />
čím všetkým môže obohatiť celé spoločenstvo.<br />
Stačí nemať strach a otvoriť chlebník.“<br />
Deliť sa však môžeme pri stole nielen<br />
o pokrm, ale aj o pokoj: „Ak má byť pokoj pokojom,<br />
musí patriť všetkým a všetkým zabezpečiť<br />
istoty. Pretože pokoj iba pre niekoľkých<br />
vyvolených je iba iným menom nespravodlivosti<br />
pre mnohých. Skutočná múdrosť hodná<br />
obdivu a napodobňovania spočíva v hľadaní<br />
spoločného dobra, ktoré robí šťastným každého<br />
človeka. Je to možné! Nie je to len sen.“<br />
Predstavované chutné a zdravé jedlá<br />
skutočne varili naši predkovia pred tisícmi<br />
rokov. Pridanou hodnotou sú citáty z Biblie<br />
o odporúčaných pokrmoch. Obohatí vás aj<br />
predstavenie biblických osôb, vysvetlenie<br />
pojmov, vykreslenie situácií a zvykov z čias<br />
vzniku a prípravy jedál. Dnešné gazdinky<br />
sa potešia, lebo recepty sú nenáročné<br />
a z dostupných surovín. Ak sa rozhodnete<br />
podávať svojim najbližším alebo priateľom<br />
pokrm pripravený podľa niektorého z receptov,<br />
určite ich milo prekvapí a azda aj<br />
povzbudí, keď si nájdu pri svojom tanieri<br />
„svoj“ citát zo Svätého písma. Veď nielen<br />
z chleba je živý človek, ale z každého slova,<br />
ktoré vychádza z Božích úst!<br />
Sprievodný text zdôrazňuje rozmer spoločenstva:<br />
„Musíme hovoriť o spoločenstve.<br />
Pretože kvantita nakoniec nie je ani taká<br />
dôležitá, ani rozhodujúca, ako spôsob a úmysel,<br />
s ktorým používame veci. O to, s čím sa<br />
rozdelíme, nikdy neprídeme. Iba to, čo si privlastníme,<br />
schovávame a chránime, skôr či<br />
neskôr stratíme. Tak je to aj so životom: keď<br />
ho darujeme, opäť ho získame, ak si ho však<br />
úzkostlivo strážime, navždy ho stratíme.“<br />
Znovuobjavenie tradičných výrobkov<br />
– regionálnych alebo z presne vymedzených<br />
území, pestovaných s rešpektom<br />
voči životnému prostrediu a s použitím<br />
tradičných techník – je moderné. Niekedy<br />
môže ísť iba o výstrelok, keďže v dnešnej<br />
kultúre je<br />
p o t r e b n é<br />
odlíšiť sa.<br />
I n o k e d y<br />
však ide<br />
o skutočnú<br />
potrebu zachrániť<br />
autentickosť<br />
toho, čo robíme,<br />
a najmä<br />
korektnosť našich vzťahov. Aj o tom sú<br />
recepty z tejto kuchárky.<br />
„Dnes niektoré diéty odporúčajú vyhýbať sa<br />
kysnutým pokrmom. Potravinové intolerancie<br />
sú v súčasnosti naozaj časté. Už biblická<br />
kuchyňa obsahovala tieto usmernenia: dva<br />
hlavné židovské príkazy spojené so slávením<br />
Paschy sú tie, ktoré sa týkajú požívania nekvaseného<br />
chleba a vyhýbania sa akýmkoľvek<br />
potravinám, v ktorých prebehol proces<br />
kvasenia, a to v priebehu celého obdobia tohto<br />
sviatku (<strong>14</strong> dní). Pred začiatkom samotného<br />
slávenia Židia odstránia zo svojich príbytkov<br />
akúkoľvek stopu kvásku a všetky potraviny,<br />
ktoré ho obsahujú. Počas tohto obdobia<br />
nepožívajú kvasený pokrm a chlieb, pečivo<br />
i múčniky nahrádzajú nekvasenými chlebami<br />
a podobnými, pre túto slávnosť typickými pokrmami.<br />
Požívanie nekvasených chlebov býva<br />
odôvodnené viacerými vysvetleniami. Jedno<br />
z nich hovorí o tom, že nekvasené chleby sú<br />
spomienkou na chlieb, ktorým sa Izraeliti<br />
živili počas Exodu, čiže úteku z Egypta, keď<br />
chlieb nemal dostatok času vykysnúť. Iné vysvetlenie<br />
sa odvoláva na to, že kvások predsa<br />
spôsobuje kysnutie. Bez neho by teda pokrm<br />
mal byť cennejší, čistejší, bezchybný. Nie náhodou<br />
Ježiš vyzýva učeníkov chrániť sa „kvasu<br />
farizejov“ (Mt 16, 6).“<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
UPEČTE SI NEKVASENÝ CHLIEB<br />
Z múky a vody vymieste hladké a pružné cesto. Odtrhnite malé kúsky cesta<br />
a roztľapkajte ich najskôr rukami a potom vyvaľkajte tak natenko, ako sa len<br />
dá. Chlebíky popichajte vidličkou a pečte v rúre pri teplote 220°C približne<br />
6 až 8 minút. Pred konzumovaním ich nechajte vychladnúť. Pozor, aby cesto<br />
nevykyslo! Od zamiesenia cesta až po upečenie chlebov nesmie uplynúť viac<br />
než 18 minút.<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 13
KNIHY V PREDAJI<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
KNIHY V PREDAJI<br />
2 NÁBOŽENSTVO.<br />
DUCHOVNOSŤ<br />
20 Kresťanské náboženstvá<br />
Akatist k sv. Cyrilovi a Metodovi<br />
Michalovce, Misionár <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
36 s. Brož.<br />
Materiál k duchovnej príprave na<br />
jubileum 1<strong>15</strong>0. výročia príchodu<br />
sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.<br />
ISBN 978-80-88724-58-2<br />
BERMEJO, José Carlos<br />
Ďalšie príbehy na uzdravenie<br />
duše. Zo špan. orig. prel.<br />
K. Thurzová<br />
Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 117 s. Brož.<br />
Zbierka poviedok s pointou pre<br />
duchovný život, ktoré obsahujú námety<br />
na zamyslenie.<br />
ISBN 978-80-89231-89-8<br />
JUDÁK, Viliam<br />
Aj ja som Ho ukrižoval…<br />
Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 117 s. Brož.<br />
Príbehy postáv, ktoré sa objavujú<br />
v blízkosti trpiaceho a ukrižovaného<br />
Ježiša.<br />
ISBN 978-80-8135-0<strong>14</strong>-6<br />
KODET, Vojtěch<br />
Novéna k Panne Márii. Z čes.<br />
orig. prel. K. Šestíková<br />
Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 61 s. Brož.<br />
Modlitby.<br />
ISBN 978-80-8135-001-6<br />
MANDZÁK, Daniel A.<br />
Bližšie ku Kristovi<br />
Michalovce, Misionár <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
77 s. Brož.<br />
Úcta k svätým a blahoslaveným na<br />
príklade mučeníka Dominika Metoda<br />
Trčku.<br />
ISBN 978-80-88724-59-9<br />
MARTIN, Eduard<br />
Anjelské sekundy. Z čes. orig.<br />
prel. E. Kvantíková<br />
Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 132 s. Brož.<br />
Príbehy o anjelských dotykoch<br />
v ľudskom živote.<br />
ISBN 978-80-8135-010-8<br />
MIŠUTH, Viktor<br />
Z dejín farnosti<br />
Suchá nad Parnou<br />
Suchá nad Parnou, LOGOS ART<br />
KLUB <strong>2012</strong>. 1. vyd. 284 s. Brož.<br />
Dejiny obce a farnosti.<br />
ISBN 978-80-971029-0-6<br />
MOLČÁNYI, Ivan<br />
Čo je láska<br />
Michalovce, Misionár <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
51 s. Brož.<br />
Skúsenosti gréckokatolíckeho kňaza<br />
z príprav snúbencov na manželstvo.<br />
ISBN 978-80-88724-60-5<br />
O Evanjelium pal o Jan<br />
Levice, Ježiš pre každého <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 58 s. Brož.<br />
Prvá publikácia Evanjelia podľa<br />
Jána vo východoslovenskej rómčine.<br />
ISBN nemá<br />
PASTIRČÁK, Daniel<br />
- SÝKORA, Josef<br />
Malá kniha o srdci<br />
Levice, Ježiš pre každého <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 60 s. Brož.<br />
Meditácie.<br />
ISBN 978-80-970868-0-0<br />
WALVOORD, John F.<br />
- HITCHCOCK, Mark<br />
Armagedon, ropa a teror. Co<br />
říká Bible o budoucnosti. Z angl.<br />
orig. prel. do češtiny M. Sovadinová<br />
Banská Bystrica, COM SK <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 221 s. Brož.<br />
Biblické proroctvá - čo hovorí Biblia<br />
o budúcnosti Ameriky, Blízkeho východu<br />
a konci západnej civilizácie.<br />
ISBN 978-80-89599-01-1<br />
24 Teológia<br />
O’CALLAGHAN, Sean<br />
Sprievodca svetovými náboženstvami.<br />
Z angl. orig. prel.<br />
Anna Rácová<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 192 s.<br />
Brož.<br />
Sprievodca informuje o dejinách<br />
a vývoji, zakladateľoch, posvätných<br />
písmach, základných vierach,<br />
sviatkoch, ale aj súčasných<br />
problémoch týchto 12 najväčších<br />
svetových náboženstiev: kresťanstvo,<br />
judaizmus, islam, zoroastrizmus,<br />
baháizmus, hinduizmus, džinizmus,<br />
sikhizmus, buddhizmus,<br />
konfucianizmus, taoizmus a šintoizmus.<br />
Publikácia je ilustrovaná<br />
fotografiami a umeleckými reprodukciami,<br />
obsahuje aj odporúčanú<br />
literatúru a register.<br />
ISBN 978-80-551-3013-2<br />
3 SPOLOČENSKÉ VEDY<br />
30 Sociológia. Súčasná<br />
spoločnosť. Demografia<br />
GALLOVÁ-KRIGLEROVÁ, Elena<br />
- KADLEČÍKOVÁ, Jana<br />
Verejná mienka v oblasti pravicového<br />
extrémizmu<br />
Bratislava, Nadácia otvorenej spoločnosti<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 86 s. Brož.<br />
Výskumná správa.<br />
ISBN 978-80-89571-03-1<br />
33 Ekonomika<br />
BERGER, Wolfgang - VARGAN, Milan<br />
- ORDA-ORAVCOVÁ, Alica<br />
Daň z pridanej hodnoty v príkladoch<br />
podľa smernice EÚ<br />
o DPH k 1. 1. <strong>2012</strong><br />
Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
207 s. Brož.<br />
Príručka.<br />
ISBN 978-80-8078-466-9<br />
Finančný slovník výkladový<br />
Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
502 s. Viaz.<br />
Prehľadný výklad pojmov obsahuje<br />
okolo 3 tisíc hesiel s anglickým ekvivalentom.<br />
ISBN 978-80-8078-469-0<br />
Výberové zisťovanie výsledkov<br />
hospodárenia v Informačnej<br />
sieti poľnohospodárskeho<br />
účtovníctva SR - FADN SR za<br />
rok 2010<br />
Bratislava, Výskumný ústav ekonomiky<br />
poľnohospodárstva a potravinárstva<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 64 s.<br />
Brož.<br />
Prehľad výsledkov.<br />
ISBN 978-80-8058-572-3<br />
Zborník príspevkov z vedeckých<br />
seminárov katedier v akademickom<br />
roku 2011/<strong>2012</strong>.<br />
Zost. V. Vargová, E. Dobríková, M.<br />
Košková<br />
Banská Bystrica, Bankovní institut<br />
vysoká škola <strong>2012</strong>. 1. vyd. 385 s.<br />
Brož.<br />
Zborník príspevkov.<br />
ISBN 978-80-970422-3-3<br />
34 Právo. Legislatíva<br />
ĎURICA, Milan<br />
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii<br />
Bratislava, C. H. Beck <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
1132 s. Viaz.<br />
Komentár v znení účinnom od 1. januára<br />
<strong>2012</strong>.<br />
ISBN 978-80-89603-00-8<br />
FRIDRICH, Branislav<br />
- PAĽKO, Daniel<br />
E-justice. Ústavnoprávny pohľad<br />
Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
223 s. Brož.<br />
Monografia venovaná elektronizácii<br />
súdnictva v podmienkach<br />
SR s dôrazom na ústavnoprávne<br />
aspekty je určená študentom právnických<br />
fakúlt, odborníkom aj širokej<br />
verejnosti.<br />
ISBN 978-80-8078-477-5<br />
LAZÍKOVÁ, Jarmila<br />
Základy práva duševného<br />
vlastníctva<br />
Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
302 s. Brož.<br />
Právna monografia.<br />
ISBN 978-80-8078-476-8<br />
35 Verejná správa<br />
MUŠINKA, Alexander<br />
Podarilo sa<br />
Prešov, Prešovská univerzita <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 198 s. Brož.<br />
Úspešné aktivity na úrovni samospráv.<br />
ISBN 978-80-555-0531-2<br />
37 Pedagogika. Školstvo. Veda<br />
ŠTEFANČÍK, Radoslav<br />
Uvažovanie o politike (nielen)<br />
v nemecky hovoriacom prostredí<br />
Trnava, Slovenská spoločnosť pre<br />
regionálnu politiku <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
3<strong>15</strong> s. Brož.<br />
Učebnica.<br />
ISBN 978-80-969043-4-1<br />
39 Etnológia. Mravy a zvyky.<br />
Folklór<br />
KOCÁK, Štefan<br />
Dvadsaťročná Šaffova ostroha<br />
Vranov n. Topľou, Hornozemplínske<br />
osvetové stredisko <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 188 s. Viaz.<br />
Spomienka na vynikajúceho tanečníka<br />
Juraja Šaffu a prierez<br />
dvadsiatich ročníkov celoslovenskej<br />
súťaže sólistov ľudového<br />
tanca Šaffova ostroha.<br />
ISBN 978-80-970865-2-7<br />
„Ja bi veľku radojsc mal,<br />
kebi i druhi muj taňec znal.<br />
Bo pomali šicko stare,<br />
šumne śe traci<br />
a ňikda śe už vecej ňevraci.<br />
A budu chlapci banovac,<br />
že śe muj taňec<br />
ňenaučiľi tancovac,<br />
bo budze jim barz chibovac…”<br />
… tieto slová sa v roku 1993 stali<br />
inšpiráciou a základom pre vtedajšie<br />
Regionálne osvetové<br />
stredisko vo Vranove nad Topľou<br />
zorganizovať súťaž sólistov<br />
tanečníkov v ľudovom tanci –<br />
Šaffova ostroha.<br />
Štefan Kocák<br />
Dvadsaťročná Šaffova ostroha<br />
Hornozemplínske<br />
osvetové stredisko <strong>2012</strong><br />
revue<strong>14</strong> knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
KNIHY V PREDAJI<br />
4 JAZYK. JAZYKOVEDA<br />
40 Lingvistika. Filológia<br />
DORUĽA, Ján<br />
Čarovný svet a skutočný život<br />
v slovenskej rozprávke<br />
Bratislava, Goralinga <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
123 s. Brož.<br />
Lingvistická analýza slovenských<br />
ľudových rozprávok a ich modernizácií<br />
od slovenského jazykovedca<br />
nar. 1933.<br />
ISBN 978-80-89601-00-4<br />
41 Cudzie jazyky<br />
BILLÍKOVÁ, Andrea<br />
- KONDELOVÁ, Soňa<br />
Angličtina - maturita základná<br />
úroveň (B1)<br />
Nitra, Enigma <strong>2012</strong>. 1. vyd. 405 s.<br />
Brož.<br />
Cvičebnica.<br />
ISBN 978-80-89132-61-4<br />
42 Slovníky<br />
Anglicko-slovenský a slovensko-anglický<br />
školský slovník<br />
Košice, Taktik <strong>2012</strong>. 2. vyd. 128 s.<br />
Brož.<br />
Povinná slovná zásoba úrovne<br />
A1 a A2.<br />
ISBN 978-80-89530-16-8<br />
5 EXAKTNÉ VEDY<br />
53 Fyzika. Nukleárna fyzika<br />
TAYLOR, Edwin F.<br />
- WHEELER, John A.<br />
Fyzika priestoročasu. Z angl.<br />
orig. prel. S. Tuleja, J. Hanč, J. Rusz,<br />
M. Repašan<br />
Nitra, Enigma <strong>2012</strong>. 1. vyd. 331 s.<br />
Viaz.<br />
Úvod do špeciálnej teórie relativity.<br />
ISBN 978-80-89132-66-9<br />
54 Chémia. Biochémia<br />
Interaktívna Konferencia Mladých<br />
Vedcov<br />
Banská Bystrica, Občianske združenie<br />
PREVEDA <strong>2012</strong>. 1. vyd. 94 s.<br />
Brož.<br />
Zborník abstraktov z konferencie<br />
zameranej na vybrané odbory chemických<br />
a prírodných vied.<br />
ISBN 978-80-970712-02-06<br />
59 Učebnice<br />
JURENÍKOVÁ, Adela<br />
Päťminútovky z matematiky<br />
pre 1. ročník ZŠ<br />
Bratislava, Príroda <strong>2012</strong>. 2. aktual.<br />
vyd. 48 s. Brož.<br />
Učebnica.<br />
ISBN 978-80-07-0248-1<br />
JURENÍKOVÁ, Adela<br />
Päťminútovky z matematiky<br />
pre 2. ročník ZŠ<br />
Bratislava, Príroda <strong>2012</strong>. 2. aktual.<br />
vyd. 48 s. Brož.<br />
Učebnica.<br />
ISBN 978-80-07-02050-4<br />
ŠIMČÍKOVÁ, Edita<br />
- TOMKOVÁ, Blanka<br />
Matematika v predškolskej<br />
edukácii<br />
Prešov, Prešovská univerzita <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 175 s. Brož.<br />
Učebnica.<br />
ISBN 978-80-555-0530-5<br />
6 APLIKOVANÉ VEDY<br />
61 Medicína<br />
Kompendium súdnolekárskej<br />
toxikológie<br />
Martin, Vydavateľstvo Osveta <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 179 s. Viaz.<br />
Jedovaté látky a ich účinky na živý<br />
organizmus.<br />
ISBN 978-80-8063-378-3<br />
Opatrovateľstvo. Z angl. orig.<br />
prel. Miriam Ghaniová<br />
Bratislava, Príroda <strong>2012</strong>. 2. aktual.<br />
vyd. 192 s. Brož.<br />
Príručka starostlivosti o seniorov,<br />
zdravotne postihnutých, chorých<br />
a odkázaných poskytuje všetky<br />
dôležité informácie o opatrovaní<br />
pacientov v domácom prostredí.<br />
Publikácia vyšla s odporúčaním<br />
Slovenského Červeného kríža.<br />
ISBN 978-80-07-01991-1<br />
62 Psychológia. Psychiatria.<br />
Psychoanalýza. Sexualita<br />
BRADYOVÁ, Teresa<br />
Prebuďte svoj šiesty zmysel.<br />
Z angl. orig. prel. Štefan Kočiš<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 207 s.<br />
Viaz.<br />
V prvej časti sa americká autorka<br />
venuje nadzmyslovému vnímaniu,<br />
v druhej konkrétne opisuje a vysvetľuje<br />
26 nástrojov na rozvíjanie<br />
intuície, ako dýchanie, farby, hudba,<br />
otvorenosť mysle, kamene atď.<br />
ISBN 978-80-551-2941-9<br />
ČEREŠNÍK, Michal<br />
Ecce homo v centre súčasnej<br />
psychodiagnostiky<br />
Nitra, Enigma <strong>2012</strong>. 1. vyd. 178 s.<br />
Brož.<br />
Psychodiagnostika – texty, klinické<br />
metódy.<br />
ISBN 978-80-8133-010-0<br />
FURNHAM, Adrian<br />
Psychológia. 50 myšlienok,<br />
ktoré by ste mali poznať. Z angl.<br />
orig. prel. Anna Pončáková<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 208 s. Viaz.<br />
50 hlavných tém psychológie<br />
stručne vysvetľuje profesor psychológie.<br />
Jazyk a štýl sú zrozumiteľné<br />
aj pre neodborníkov. V sérii<br />
už vyšli tituly Matematika, Filozofia<br />
a Manažment.<br />
ISBN 978-80-556-0421-3<br />
Sú študenti čím ďalej tým múdrejší<br />
Vyzerá to tak, že školské<br />
a univerzitné známky v mnohých<br />
krajinách konštantne stúpajú.<br />
Rok čo rok sa vlády hrdia týmito<br />
výsledkami, pričom naznačujú,<br />
že sú za nimi faktory, ako lepšia<br />
výučba a investície do ďalších<br />
školských zariadení. Niektorí<br />
ľudia tvrdia, že testy sú, jednoducho,<br />
ľahšie. Mohlo by to byť aj<br />
tým, že študenti sa viac snažia<br />
a sú svedomitejší. Alebo by to<br />
skutočne mohlo byť tým, že sú<br />
inteligentnejší<br />
Adrian Furnham<br />
Psychológia<br />
Vydavateľstvo Slovart <strong>2012</strong><br />
65 Kuchyňa. Potravinárstvo<br />
COX, Jeff - MOINE, Marie-Pierre<br />
Bylinky v kuchyni. Z angl. orig.<br />
prel. Mária Šrancová<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 192 s. Viaz.<br />
Publikácia s farebnými fotografiami<br />
ponúka obsiahly katalóg s opisom<br />
byliniek, návod na ich pestovanie,<br />
ale aj zber a uskladnenie.<br />
Záver publikácie predstavuje použitie<br />
byliniek v kuchyni aj s konkrétnymi<br />
receptami – od nátierok<br />
cez marinády po šaláty.<br />
ISBN 978-80-556-0493-0<br />
Domáca bylinkáreň. Z angl. orig.<br />
prel. Tatiana Langová<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 351 s.<br />
Viaz.<br />
Publikácia s farebnými fotografiami<br />
o príprave, varení a miešaní<br />
byliniek ponúka v úvode charak-<br />
Pokračovanie na strane 16<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
KNIHA ROKA <strong>2012</strong> >> ANKETOVÝ LÍSTOK <strong>2012</strong><br />
STAV K 4. JÚLU <strong>2012</strong><br />
1. Na knihu roka navrhujem:<br />
knižná<br />
revue<br />
KNIHA ROKA<br />
1. Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou<br />
Juráňovou – Aspekt<br />
2. Laco Haas: Trogár v štátnej službe – Daxe<br />
3. Milan Vranka: Koniec Pavúkov v Tatrách – Vranka Press<br />
4. Kamil Peteraj: Bosá v priesvitných šatách – Ikar<br />
5. Petra Nagyová-Džerengová: Klára a mátohy – Vydavateľstvo Slovart<br />
DEBUT ROKA<br />
1. Silvia Antalíková: Čo môžu muži, môžem aj ja – Marenčin PT<br />
2. Laco Jakubčiak: Luna – Vydavateľstvo SSS<br />
3. Ľubica Holubcová: Útržky z krídel – Vydavateľstvo DALi<br />
VYDAVATEĽSTVO ROKA<br />
1. Ikar<br />
2. Daxe<br />
2. Aspekt<br />
3. Marenčin PT<br />
3. Vydavateľstvo Slovart<br />
POČET HLASOV<br />
9<br />
8<br />
5<br />
4<br />
3<br />
4<br />
3<br />
1<br />
12<br />
8<br />
8<br />
4<br />
4<br />
2.<br />
3.<br />
Za debut roka navrhujem:<br />
Za vydavateľstvo roka navrhujem:<br />
Meno a adresa odosielateľa:<br />
Som predplatiteľ<br />
Knižnej revue<br />
áno<br />
(autor, názov, vydavateľstvo)<br />
(autor, názov, vydavateľstvo)<br />
nie<br />
(podpis)<br />
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA <strong>2012</strong> posielajte na anketových lístkoch,<br />
NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.<br />
Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu<br />
odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám<br />
s vročením <strong>2012</strong>. Uzávierka ankety je <strong>15</strong>. marca 2013.<br />
Anketu sledujte aj na našom Facebooku
KNIHY V PREDAJI<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
teristiku jednotlivých bylín spolu<br />
s uvedením použiteľných častí,<br />
podmienok pestovania, času zberu<br />
a možností použitia. V druhej časti<br />
nájdeme recepty na vnútorné aj na<br />
vonkajšie použitie, záverečná časť<br />
je venovaná získavaniu a pestovaniu<br />
bylín. Všetky recepty sú vyskúšané<br />
autorským kolektívom. Kniha<br />
obsahuje aj register a adresár užitočných<br />
webových stránok.<br />
ISBN 978-80-551-2868-9<br />
69 Technológia. Priemysel.<br />
Stavebníctvo<br />
JURÍČEK, Ivan<br />
Kontrola kvality na stavbách.<br />
2. diel. Hrubá stavba. Úvod<br />
Gabriel Blaškovič<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 266 s. Viaz.<br />
Publikácia komplexne a podrobne<br />
rozpracúva problematiku kontroly<br />
kvality na stavbách s ohľadom na<br />
aktuálne zákony. Je vhodná tak pre<br />
stavbárov, ako aj objednávateľov<br />
stavebných prác. Ponúka prehľad<br />
normových požiadaviek na kontrolu<br />
kvality, súbor skúšobných<br />
metód a postupov, ako aj súbor<br />
kontrolných listov, slúžiacich ako<br />
pomôcka pre kontrolu niektorých<br />
činností, ktoré sú aj na priloženom<br />
CD. 1. diel: Kontrola kvality na stavbách.<br />
Stavebné výrobky (2010), pripravuje<br />
sa 3. diel venovaný prácam<br />
dokončovacieho cyklu.<br />
ISBN 978-80-89228-33-1<br />
691 Učebnice<br />
SLAMKA, Pavol - HANÁČKOVÁ, Eva<br />
Manažment živín v agroekosystéme<br />
Nitra, Slovenská poľnohospodárska<br />
univerzita <strong>2012</strong>. 1. preprac.<br />
vyd. <strong>15</strong>0 s. Brož.<br />
Skriptá.<br />
ISBN 978-80-552-0801-5<br />
7 UMENIE. ŠPORT.<br />
VOĽNÝ ČAS<br />
71 Architektúra<br />
REPASKÁ, Gabriela<br />
Rezidenčná suburbanizácia<br />
miest Nitrianskeho samosprávneho<br />
kraja (empirický<br />
príklad mesta Nitra)<br />
Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 127 s. Brož.<br />
Problematika suburbanizácie.<br />
ISBN 978-80-558-0057-8<br />
781 Voľnočasové aktivity<br />
FUJALA, Oto<br />
Krížovky<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 256 s. Brož.<br />
250 krížoviek a osemsmeroviek so<br />
zábavnými aj poučnými tajničkami<br />
na voľné chvíle.<br />
ISBN nemá<br />
79 Šport<br />
Praktická príručka pre včielky<br />
a vĺčatá<br />
Bratislava, Slovenský skauting<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 65 s. Brož.<br />
Pomôcka na skautskú cestu, na výlety,<br />
do klubovne.<br />
ISBN 978-80-89136-86-5<br />
8 LITERATÚRA.<br />
BELETRIA<br />
80 Literárna veda. Súborné<br />
dielo a vybrané diela. Biografie<br />
a monografie o spisovateľoch<br />
Ján Johanides - prozaik ľudského<br />
údelu. Zost. Vladimír Petrík<br />
Bratislava, Literárne informačné<br />
<strong>centrum</strong> <strong>2012</strong>. 1 vyd. <strong>15</strong>3 s. Brož.<br />
Ukážky z Johanidesovej tvorby,<br />
rozhovory s autorom, kritické<br />
ohlasy na jeho tvorbu. Cieľom publikácie<br />
je predovšetkým študentom<br />
priblížiť dielo tohto nášho významného<br />
prozaika (1934-2008).<br />
Cena Jána Johanidesa sa udeľuje od<br />
roku 2010. Štatút súťaže je súčasťou<br />
publikácie.<br />
ISBN 978-80-8119-054-4<br />
83 Román. Novely. Poviedky<br />
COLEMANOVÁ, Rebecca<br />
Kráľovstvo detstva. Z angl. orig.<br />
prel. Alojz Keníž<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 271 s.<br />
Viaz.<br />
Román americkej autorky s kontroverznou<br />
témou vzťahu starších<br />
žien s mladými chlapcami, v tomto<br />
prípade si učiteľka v škôlke po<br />
traumatickom manželstve urobí<br />
milenca zo 16-ročného kamaráta<br />
svojho syna.<br />
ISBN 978-80-551-2902-0<br />
KING, Stephen<br />
22. 11. 1963. Z angl. orig. prel.<br />
Marína Gálisová, Vladislav Gális<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 789 s.<br />
Viaz.<br />
Obsiahly román populárneho autora<br />
vyše 50 kníh, označovaného<br />
aj ako majster hororu, v ktorom<br />
35-ročný učiteľ Jake dostane príležitosť<br />
cestovať v čase a vrátiť<br />
sa do roku 1958. V minulosti hľadá<br />
spôsob, ako zabrániť atentátu<br />
na amerického prezidenta Kennedyho.<br />
ISBN 978-80-551-2866-5<br />
KRET, Anton<br />
Kuľhajúci bard<br />
Bratislava, VYDAVATEĽSTVO<br />
P/P/B <strong>2012</strong>. 1. vyd. 110 s. Viaz.<br />
Próza dramaturga, prekladateľa<br />
a publicistu nar. 1930.<br />
ISBN 978-80-85474-54-1<br />
LAWRENSONOVÁ, Deborah<br />
Lampa. Z angl. orig. prel.<br />
M. Gálisová<br />
Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
391 s. Viaz.<br />
Román o tajomstvách a láskach<br />
Provensálska.<br />
ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-016-0<br />
LINDSEYOVÁ, Johanna<br />
Patríš mne. Z angl. orig. prel. Tamara<br />
Chovanová<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 240 s.<br />
Viaz.<br />
Historická romanca o krásnej Alexandre<br />
a zhýralom grófovi zo série<br />
zo studenej Kardínie. Zo série vyšlo:<br />
Znak polmesiaca.<br />
ISBN 978-80-551-2855-9<br />
MALÝ, Ivan - MALÝ, Oto<br />
Lesk biedy<br />
B. m., Vl. nákl. <strong>2012</strong>. 1 vyd. 64s. Brož.<br />
Novela s vojnovou tematikou, ktorú<br />
začal písať Ivan Malý (1937)<br />
a dokončil ju jeho syn Oto Malý<br />
nar. 1963, autor románov Peklo<br />
v raji a Mocipánov služobník.<br />
ISBN 978-80-89<strong>14</strong>8-79-0<br />
McMAHONOVÁ, Kathleen<br />
Takto sa to končí. Z angl. orig.<br />
prel. Tamara Chovanová<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 285 s.<br />
Viaz.<br />
Romantický ľúbostný príbeh,<br />
v ktorom sa práve nezamestnaný<br />
Američan Hugo rozhodne konečne<br />
splniť sľub otcovi, že navštívi<br />
jeho vlasť - Írsko, aby spoznal<br />
svoje korene. Zoznámi sa s Addie.<br />
Tá sa práve stará o svojho otca,<br />
ktorý sa dolámal, keď sa potkol<br />
o psa. Stretnutie im zmení životy.<br />
ISBN 978-80-551-2856-6<br />
OLSEN, Gregg<br />
Závisť. Z angl. orig. prel. R. Hrebíček<br />
Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
285 s. Viaz.<br />
Román je inšpirovaný skutočným<br />
zločinom - kyberšikanou.<br />
ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-0<strong>15</strong>-3<br />
PRESTON, Alex<br />
Krvácujúce CITY. Z angl. orig.<br />
prel. Štefan Greňa<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 382 s.<br />
Viaz.<br />
Román je debutom londýnskeho<br />
autora. Traja priatelia sa po štúdiu<br />
stretávajú s realitou a rozčarovaním<br />
zo zamestnania. Charles<br />
dostane vysnívané miesto finančného<br />
analytika, ale nenapĺňa ho.<br />
Konzumnosť, citová otupenosť,<br />
nájdená a stratená láska tvoria<br />
obraz morálnych a hodnotových<br />
disproporcií moderného človeka.<br />
ISBN 978-80-551-2783-5<br />
STEFANO, Lauren de<br />
Pasca. Z angl. orig. prel. Z. Kamenská<br />
Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 360 s. Viaz.<br />
Napínavé a šokujúce čítanie o ľudstve,<br />
ktoré sa stalo časovanou<br />
bombou.<br />
ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-006-1<br />
WHITEOVÁ, Kiersten<br />
Nikto nie je bez viny. Z angl. orig.<br />
prel. D. Balšínková<br />
Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 346 s. Viaz.<br />
Pokračovanie bestselleru Zlodejka<br />
duší.<br />
ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-995-4<br />
86 Literatúra pre deti a mládež<br />
FELDEK, Ľubomír<br />
Uspávanka pre Martinka. Ilust.<br />
Svetozár Mydlo<br />
Bratislava, Buvik <strong>2012</strong>. 1. vyd. 61 s.<br />
Viaz.<br />
Výber z básnickej tvorby pre deti<br />
známeho slovenského autora a prekladateľa<br />
nar. 1936.<br />
ISBN 978-80-8124-026-3<br />
Ryba<br />
Tečie rieka<br />
a v nej ryba<br />
sa zarieka<br />
mlčať iba.<br />
Pláva nemá,<br />
slovom sporí,<br />
s nikým nemá<br />
slovné spory.<br />
Predsa to má<br />
jeden háčik –<br />
že aj ona<br />
zhltne háčik.<br />
Ľubomír Feldek<br />
Uspávanka pre Martinka<br />
Buvik <strong>2012</strong><br />
HRONSKÝ, Jozef Cíger<br />
Smelý Zajko v Afrike. Ilust. Jaroslav<br />
Vodrážka<br />
Bratislava, Slovenské pedagogické<br />
nakladateľstvo – Mladé letá<br />
<strong>2012</strong>. 9. vyd. 129 s. Viaz.<br />
Reedícia nestarnúceho príbehu<br />
o Zajkovi, ktorý prvý raz vyšiel<br />
roku 1931, od slovenského klasika<br />
(1896-1960). Patrí do Zlatého fondu<br />
slovenskej literatúry pre deti.<br />
ISBN 978-80-10-02211-3<br />
revue16 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
KNIHY V PREDAJI<br />
JUNGOVÁ, Ivana<br />
Som človek!<br />
B. m., LADA <strong>2012</strong>. 1. vyd. 90 s. Viaz.<br />
Kniha pre vnímavé (nielen) deti<br />
s tvorivými listami a príbehmi.<br />
ISBN 978-80-970921-0-8<br />
Rodinky zvieratiek. Ilust. Hanka<br />
Veselá<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. Nestr. Skl. list<br />
Farebné minileporelo pre najmenšie<br />
deti pomáha spoznávať<br />
a pomenovať zvieratká a ich mláďatká.<br />
ISBN 978-80-8089-609-6<br />
SHAN, Darren<br />
Lord Zarmut. Z angl. orig. prel.<br />
Vladislav Gális<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 255 s. Viaz.<br />
Prvá časť fantasy príbehu pre mládež<br />
o tínedžerovi Grubbsovi Gradym,<br />
jeho zvláštnej rodine a boji<br />
s temnom od populárneho autora<br />
(v slovenčine vyšlo 6 dielov jeho<br />
upírskej ságy). Info aj na www.darrenshan.com.<br />
ISBN 978-80-556-0429-9<br />
SMITHOVÁ, Jennifer E.<br />
Štatistická pravdepodobnosť<br />
lásky na prvý pohľad. Z angl.<br />
orig. prel. Igor Otčenáš<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 208 s.<br />
Viaz.<br />
Román o problémoch dospievajúcich,<br />
hľadaní, náhodách a prvej<br />
láske zaznamenáva 24 hodín zo<br />
života sedemnásťročnej Headley,<br />
ktorá cestou na svadbu svojho otca<br />
zmešká lietadlo, a na letisku spozná<br />
sympatického Olivera.<br />
ISBN 978-80-551-2867-2<br />
STANTON, Andy<br />
Čo je na večeru, pán Gum<br />
Z angl. orig. prel. Katarína Karovičová.<br />
Ilust. David Tazzyman<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 242 s. Viaz.<br />
Šieste pokračovanie vtipných<br />
príbehov zlého pána Guma zo<br />
Spitej Lehoty. Z jeho kamaráta<br />
mäsiara Vila sa stal nepriateľ.<br />
A ten svoju urazenú zlosť dáva<br />
patrične najavo.<br />
ISBN 978-80-556-0408-4<br />
ŠULAJOVÁ, Zuzka<br />
Džínsový denník 3<br />
Bratislava, Slovenský spisovateľ<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 440 s. Viaz.<br />
Tretia časť príbehov gymnazistky<br />
Pauly. Kým v prvej časti nastupovala<br />
do 1. ročníka, v 3. časti sa<br />
všetko krúti okolo maturity a lásky<br />
k Lukášovi. Od autorky vyšli aj<br />
romány Dievča z minulosti a Ako<br />
z románu.<br />
ISBN 978-80-220-1649-0<br />
50 CENT<br />
Ihrisko. Z angl. orig. prel. Elena<br />
Guričanová<br />
Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 255 s.<br />
Viaz.<br />
Príbeh dospievajúceho 13-ročného<br />
Masliaka je osobnou spoveďou<br />
jedného z najbohatších raperov<br />
súčasnosti. 50 Cent, vlastným menom<br />
Curtis James Jackson III., mal<br />
v minulosti problémy so zákonom<br />
a bol aj postrelený nájomným vrahom.<br />
ISBN 978-80-551-2942-6<br />
87 Humor. Satira. Kreslený<br />
humor<br />
STANO, Milan<br />
Blondínky v anekdotách<br />
Bratislava, Štúdio humoru a satiry<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 168 s. Brož.<br />
Výber anekdot o blondínkach<br />
(1044) spestruje 182 autorových<br />
karikatúr.<br />
ISBN 978-80-85451-47-4<br />
9 GEOGRAFIA.<br />
BIOGRAFIE. DEJINY<br />
91 Zemepis. Turistika. Cestovanie<br />
Autoatlas Cestovného lexikónu<br />
Slovenskej republiky<br />
Bratislava, Astor Slovakia <strong>2012</strong>.<br />
Bez vyd. 98 s. Brož.<br />
Automapa SR v mierke 1 : 200 000,<br />
register sídiel, plány miest.<br />
ISBN 978-80-89<strong>15</strong>2-21-6<br />
Cestovný lexikón Slovenskej<br />
republiky <strong>2012</strong>/2013<br />
Bratislava, Astor Slovakia <strong>2012</strong>.<br />
<strong>14</strong>. vyd. 335 s. Viaz.<br />
Lexikón v slovenčine, nemčine<br />
a angličtine prináša užitočné<br />
informácie o Slovensku pre turistov.<br />
ISBN 978-80-89<strong>15</strong>2-20-9<br />
Nízke Tatry - východ<br />
Banská Bystrica, BB - mapy<br />
<strong>2012</strong>. 2. vyd. 1 s. Voľné listy<br />
Turistická a cykloturistická mapa<br />
v mierke 1: 50 000.<br />
ISBN nemá<br />
Nízke Tatry - západ<br />
Banská Bystrica, BB - mapy<br />
<strong>2012</strong>. 2. vyd. 1 s. Voľné listy<br />
Turistická a cykloturistická mapa<br />
v mierke 1 : 50 000.<br />
ISBN nemá<br />
ŠTEVÍK, Miroslav<br />
Sedem storočí hradu Ľubovňa<br />
Stará Ľubovňa, Ľubovnianske múzeum<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 53 s. Brož.<br />
Dejiny hradu.<br />
ISBN 978-80-970021-9-0<br />
92 Biografie. Rodokmene<br />
BOBOKOVÁ, Jarmila<br />
M. M. Speranskij. Portrét reformátora<br />
Bratislava, Stimul <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
113 s. Brož.<br />
Monografia o ruskom štátnikovi,<br />
politikovi, reformátorovi.<br />
ISBN 978-80-8127-055-0<br />
921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie<br />
OTRUBA, Josef<br />
Dětství léčitele<br />
Slovenská Ľupča, Orto-dent <strong>2012</strong>.<br />
2. preprac. vyd. 138 s. Brož.<br />
Autor formou autobiografických<br />
zápisov umožňuje pochopiť niektoré<br />
záhady, ktoré nás stretnú<br />
v živote.<br />
ISBN 978-80-970991-0-7<br />
STOCKMANN, Viliam<br />
Rimavská Sobota a pripojené<br />
stanice<br />
Linz, Wolfgang Stauber <strong>2012</strong>.<br />
1. vyd. 170 s. Viaz.<br />
VI. rodinné stretnutie v Rimavskej<br />
Sobote - na pamiatku rodinným<br />
predkom.<br />
ISBN 978-80-970865-8-9<br />
96 Dejiny Slovenska a Česka<br />
JAKUBČIN, Pavol<br />
Pastieri v osídlach moci<br />
Bratislava, Ústav pamäti národa<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 2<strong>15</strong> s. Viaz.<br />
Komunistický režim a katolícki<br />
kňazi na Slovensku v r. 1948 -<br />
1968.<br />
ISBN 978-80-89335-49-7<br />
Judaica et holocaustika. Zost. V.<br />
Múcska<br />
Bratislava, Stimul <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
178 s. Brož.<br />
Zborník štúdií.<br />
ISBN 978-80-8127-050-5<br />
Kľúčové problémy moderných<br />
slovenských dejín 1848 - 1992<br />
Bratislava, Veda <strong>2012</strong>. 1. vyd. 395 s.<br />
Viaz.<br />
13 historikov sa pokúsilo prehodnotiť<br />
a formulovať „kľúčové otázky“<br />
národných dejín.<br />
ISBN 978-80-224-1223-0<br />
Slovensko v 20. storočí. 3. zv.<br />
V medzivojnovom Československu<br />
1918 - 1939<br />
Bratislava, Veda <strong>2012</strong>. 1. vyd. 543 s.<br />
Viaz.<br />
Kolektívna monografia obohacuje<br />
poznanie medzivojnových dejín<br />
Slovenska.<br />
ISBN 978-80-224-1199-8<br />
97 Dejiny slovenských<br />
regiónov a miest<br />
SKLENČÁR, Peter<br />
Sečovce na starých fotografiách<br />
B. m., Dubnický technologický inštitút<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 116 s. Viaz.<br />
Prechádzka históriou mesta.<br />
ISBN 978-80-89400-40-9<br />
991 Archeológia<br />
Václav Furmánek a doba bronzová.<br />
Zost. R. Kujovský, V. Mitáš<br />
Nitra, Archeologický ústav SAV<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 429 s. Viaz.<br />
Zborník štúdií.<br />
ISBN 978-80-893<strong>15</strong>-41-3<br />
993 Rozličné fakty. Aktuality<br />
VALOVIČ, Stanislav<br />
Numizmatický katalóg mincí<br />
Rakúskej monarchie a Rakúsko-Uhorska<br />
(1835 - 1918)<br />
Piešťany, Aunum <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />
199 s. Brož.<br />
Katalóg.<br />
ISBN 978-80-970725-2-0<br />
995 Dejiny vedy a techniky<br />
BOHUNSKÝ, Juraj - PUHA, Karol<br />
Dunajská flotila<br />
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />
<strong>2012</strong>. 1. vyd. 304 s. Viaz.<br />
Jedinečná publikácia s bohatým<br />
fotografickým materiálom vychádza<br />
v roku 90. výročia založenia<br />
podniku Slovenská plavba a prístavy.<br />
Krátko predstavuje históriu<br />
podniku, ale zameriava sa najmä<br />
na lodný park od roku 1922. Lode<br />
predstavuje obrazom aj textom<br />
s technickými údajmi.<br />
ISBN 978-80556-0497-8<br />
Ďalším obľúbeným žartom bolo<br />
poslať mladého lodníka, ak<br />
loď plávala v hmle, na jej čelo<br />
rozháňať metlou hmlu. Chudák<br />
nováčik to pochopil ako rozkaz<br />
a usilovne mával metlou na čele<br />
lode, kým ho niekto zo starších<br />
neprišiel ,,vyslobodiť“ z tejto<br />
humornej situácie, keď sa už na<br />
ňom dobre pobavili a on absolvoval<br />
tento ,,krst“ do trpkého<br />
konca.<br />
J. Bohunský – K. Puha<br />
Dunajská flotila<br />
Vydavateľstvo Slovart <strong>2012</strong><br />
Adresár slovenských<br />
vydavateľstiev nájdete na:<br />
http://www.lit<strong>centrum</strong>.sk/<br />
slovenske_vydavatelstva<br />
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 17
VYDAVATEĽSTVÁ / KNIŽNICE / KNÍHKUPECTVÁ<br />
SRDCE<br />
NA PÍSMENKÁCH<br />
Tlkot srdca<br />
Kniha s vôňou ruží<br />
Chystáte sa v lete cestovať po Slovensku<br />
Ak áno, určite nevynechajte<br />
mesto Banská Štiavnica. Jeho krásy<br />
sú zachytené aj v novej publikácii vydavateľstva<br />
AB ART press, ktorá nedávno<br />
uzrela svetlo sveta. O jej krste<br />
nás informovala Martina Bártová.<br />
AB ART press<br />
Lichardova 51<br />
976 13 Slovenská Ľupča<br />
048/4187 181, www.abartpress.sk<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
„Krajina hmly / ometám mliečnu clonu, / krútim<br />
vnemom / ako závitom žiarovky / až do<br />
presvetlenia priestoru, / letná snímka snehuliaka.<br />
/ V predzáhradke chuť / na pečené gaštany,<br />
/ práchnivý akt. / Za domom trs šedivých<br />
púpav, / rozpárané švy, / zasa sedím v manéži<br />
vrhačky obrazov / nech zabudnem, / že vzdialenosť<br />
/ je iba život vypitvaný sekundami /<br />
húpajúce kolená anarchie / a ja ako strihačka<br />
nechtov amputovanej nohy. / Toto je moment<br />
pravdy, škoda, / že upálený do horkosti / a tak<br />
iba premrhané sliny poháňajú / hodiny v serpentínach.“<br />
Prosím vás, je tu niekto, kto by mi tento<br />
text preložil Je to báseň s názvom Útržky<br />
z krídel z rovnomennej zbierky Ľubice Holubcovej<br />
(Vydavateľstvo DALi <strong>2012</strong>). O čom<br />
tá baba vlastne točí<br />
Jedna z definícií umenia hovorí, že umenie<br />
je pravda prostredníctvom krásy a zároveň<br />
harmónia proporcií. Harmónia proporcií je<br />
výraz dosť presný. Ak niekto tvorí umenie,<br />
mal by ovládať remeslo. Remeslo umenia. Za<br />
dobre zvládnutým remeslom je kus driny. Aj<br />
poézia má svoje pravidlá. Niekoho, kto tieto<br />
pravidlá ovláda, neobalamutí autor žiadnymi<br />
prekomplikovanými metaforami, múdro<br />
sa tváriacimi slovnými spojeniami, jednoducho<br />
hádzaním slov na papier len tak, od<br />
buka do buka.<br />
Základný stavebný kameň básne je verš.<br />
Môže byť prísne rytmicky organizovaný alebo<br />
voľný. Aj zdanlivo voľný verš má však základnú<br />
stavebnú jednotku. A tou je TLKOT<br />
SRDCA. Viazaný verš učí básnika disciplíne.<br />
Slovenský básnik par excellence Vojtech<br />
Mihálik kedysi svojim začínajúcim kolegom<br />
povedal: „Pokiaľ nezvládate viazaný verš, do<br />
voľného sa ani nepúšťajte.“<br />
Vyše osemdesiat básní, písaných zdanlivo<br />
voľným veršom bez zvládnutia základných<br />
pravidiel poézie. To je zbierka Ľubice Holubcovej<br />
Útržky z krídel.<br />
Barbara B. Pribylincová<br />
Sériu obrazovo-textových publikácií o Slovensku z vydavateľstva AB ART press doplnila<br />
krátko pred dovolenkovým obdobím ďalšia kniha, zachytávajúca krásy Banskej Štiavnice.<br />
Toto prvé slovenské mesto zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva<br />
UNESCO je výnimočné svojimi pamiatkami a prírodou, ktorá ho zo všetkých strán obklopuje.<br />
Autori Vladimír Barta a Vladimír Bárta starší, ktorí už mestu venovali viacero<br />
publikácií, sa tentoraz zamerali na zachytenie jedinečných okamihov a chceli priniesť aj<br />
nové, originálne pohľady a fotografie. Že sa im to podarilo, vystihuje aj citát publicistky<br />
Eleonóry Bujnovej: „Tento raz v knihe prevažujú fotografie Vlada Bartu ml. Banská Štiavnica<br />
má nesmierne veľa tvárí – rozžiarenú za horúceho slnečného leta, tajomnú a zádumčivú<br />
v jesenných hmlách, panensky zahalenú do kvitnúcej jarnej prírody, trblietavú v bielučkom<br />
snehovom šate. A mení svoju podobu niekoľko ráz za deň, podľa toho, ako na ňu dopadajú<br />
tiene. Citlivé oko fotografa vie zachytiť ten správny moment, keď treba stlačiť spúšť.“<br />
Na cestu k čitateľom sa publikácia Banská Štiavnica – čarovné<br />
mesto vydala 20. júna. Lupeňmi ruží ju v honosnom sídle<br />
komorských grófov v historickej budove Kammerhofu pokrstili<br />
riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda, šéfredaktor<br />
Štiavnických novín Michal Kríž a autori. Okrem výnimočných fotografií<br />
a priliehavých textov v slovenčine, ktoré čitateľov oboznamujú<br />
s bohatou históriou mesta, publikácia obsahuje aj texty<br />
v piatich ďalších jazykoch (v angličtine, nemčine, francúzštine,<br />
maďarčine a češtine). Je preto aj ideálnym darčekom pre zahraničných návštevníkov<br />
Banskej Štiavnice.<br />
JUBILANTKA Z LUČENCA<br />
S územím Novohradu, ale aj so samotným mestom<br />
Lučenec sa spája viacero mien významných slovenských<br />
osobností. Niektoré z nich, z čias minulých<br />
i súčasných, už tradične predstavuje svojim čitateľom<br />
Novohradská knižnica v Lučenci.<br />
Rodáčkou z Lučenca je aj spisovateľka, poetka, prekladateľka a publicistka Hana<br />
Košková, ktorá v júni oslávila svoje významné životné jubileum – 70 rokov. Pri tejto<br />
príležitosti usporiadala 25. júna knižnica v spolupráci s Novohradským osvetovým<br />
strediskom v priestoroch oddelenia náučnej literatúry literárny medailón a besedu<br />
s autorkou.<br />
Stretnutie prebiehalo vo veľmi príjemnej a družnej atmosfére. Celé podujatie uvádzal<br />
literárny metodik, historik a básnik Július Lomenčík. Medzi pozvanými hosťami<br />
boli aj literárna historička, múzejníčka a publicistka Jana Borguľová, spisovateľka<br />
Marta Hlušíková a iné osobnosti literárneho života. O hudobný sprievod sa postaralo<br />
malé spevácke teleso OZVENA. Posedenie zakončili blahoželania a autogramiáda.<br />
Pri tejto príležitosti zostavila bibliografka knižnice spisovateľkinu personálnu bibliografiu,<br />
ktorá podáva spoľahlivé svedectvo o tom, že tvorivosť je pre Hanu Koškovú<br />
naozaj každodennosťou. Jubilantka zostáva svojím životom aj tvorbou verná rodnému<br />
Novohradu, v ktorom nachádza aj literárne inšpirácie.<br />
Daša Filčíková<br />
revue18 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
WEB<br />
DETSKÝ SVET ILUSTRÁCIÍ<br />
Mesiac jún sa v pobočke Miestnej knižnice Petržalka<br />
na Prokofievovej ulici niesol v znamení výstavy Klára<br />
Jarunková – Jediná a jedinečná. Porozprávala nám o nej<br />
knihovníčka Viera Némethová.<br />
LISTOWWWANIE<br />
Aj blogeri sú slávni<br />
Výstavu tvorili fotografie z autorkinho<br />
súkromného albumu, ale aj ilustrácie jej<br />
kníh od viacerých známych výtvarníkov.<br />
Jednou z nich je aj dcéra Kláry Jarunkovej<br />
– akademická maliarka<br />
Daniela Zacharová.<br />
A práve ona umožnila<br />
tretiakom zo Základnej<br />
školy na Pankúchovej ulici<br />
nahliadnuť do tajomstiev<br />
detskej ilustrácie. V jedno<br />
štvrtkové predpoludnie sa<br />
malí čitatelia naplno ponorili<br />
do sveta svojej fantázie<br />
a podľa jednej z kníh Kláry<br />
Jarunkovej – O vtáčikovi, ktorý<br />
vedel tajomstvo – sa pokúsili<br />
vytvoriť ilustráciu, ktorú im evokoval<br />
prečítaný text. Kombinovanou tech-<br />
VÝNIMOČNÉ UMELECKÉ SPOJENIE<br />
VYŠIEL ROMBOID 5 – 6/<strong>2012</strong><br />
nikou pastelu a kriedy vzniklo množstvo<br />
zaujímavých obrázkov, ktoré sa tiež stali<br />
súčasťou výstavy.<br />
Výtvarné dielničky, ktoré boli sprievodným<br />
programom výstavy,<br />
prišli podporiť aj Eva<br />
Cíferská z Medzinárodného<br />
domu umenia pre<br />
deti Bibiana, Elena Arnaudová<br />
z Bulharského<br />
kultúrneho inštitútu<br />
aj riaditeľka Miestnej<br />
knižnice Petržalka Katarína<br />
Bergerová. Hostia<br />
spolu s Danielou<br />
Zacharovou prečítali<br />
deťom úryvky z knihy<br />
a pomohli tak vytvoriť príjemnú tvorivú<br />
atmosféru celého podujatia.<br />
Vydavateľstvo PRO potešilo všetkých milovníkov umenia, a nielen<br />
toho slovesného. Kniha veršov, hudby a obrazov s názvom Houslistka<br />
je určená ľuďom, ktorí ešte dokážu vnímať spriaznenosť slovenskej<br />
a českej kultúry. Poéziu českej autorky Mileny Fucimanovej inšpirovali<br />
obrazy Květoslavy Fulierovej, bratislavskej výtvarníčky s moravskými<br />
koreňmi. Jej verše do slovenčiny preložila poetka Marta Hlušíková<br />
a hudbu k veršom a obrazom skomponoval Ondřej Fuciman.<br />
Dielo vzniklo ako podklad pre rovnomennú scénickú formu v naštudovaní brnenského<br />
Divadla hudby a poezie Agadir. Knižná verzia sa snaží zachytiť lyriku aj silné emócie<br />
prítomné vo veršoch, obrazoch i hudbe. Netradičný, skôr bibliofilský, formát obsahuje<br />
štrnásť grafických listov s voľne sa prelínajúcimi textami v češtine a slovenčine. Knihu<br />
dopĺňa aj CD so štúdiovým záznamom predstavenia.<br />
Letné dvojčíslo časopisu Romboid, ktorý vydáva Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska,<br />
tentoraz ponúka okrem tradičného literárneho obsahu aj prvú časť špe ciálnej<br />
edície výtvarnej rubriky Pracovná plocha. Edíciu budú tvoriť samostatné odnímateľné<br />
prílohy, takže čitateľ časopisu si bude môcť postupne vytvoriť vlastnú domácu galériu<br />
výtvarných diel. Na úvod dostala priestor mladá nemecká výtvarníčka Claire Waffel<br />
so svojím projektom Nedotýkajte sa stropu, ktorý realizovala počas tvorivého pobytu<br />
v Košiciach. Časopis prináša aj rozhovor s výtvarníčkou Ilonou Németh, ktorý sa dotýka<br />
najmä vzťahu umenia a politiky.<br />
Dva samostatné tematické bloky sa venujú aktuálnej slovenskej poézii a rusínskej<br />
kultúre na Slovensku. Z pôvodnej tvorby Romboid prináša poviedku Michaely Rosovej,<br />
divadelnú hru Michaely Zakuťanskej a básne Anny Sneginy a Veroniky Dianiškovej. Nad<br />
knihami, ktoré v poslednom období čítala, sa v Zápisníku zamýšľa a odporúča ich Jana<br />
Juráňová. Okrem toho v časopise nájdete preklad eseje známeho súčasného amerického<br />
autora Jonathana Franzena Pán Náročný, bohatý literárnokritický blok, autorské rubriky<br />
Zusky Kepplovej, Anny Strachan a Jána Gavuru, ako aj ďalšie zaujímavé texty.<br />
O téme blogovania som v Listowwwaní už<br />
raz písala. Kým blogeri v zahraničí sú uznávané<br />
osobnosti pozývané na celebritné párty,<br />
tým slovenským sa len pomaly dostáva<br />
zaslúženej pozornosti.<br />
Svoj okruh VIP blogerov má blog.sme.sk.<br />
Patria k nim politici (Sulík, Lipšic či Miškov),<br />
ale tiež „obyčajní“ ľudia, ktorí sa zviditeľnili<br />
práve vďaka svojim názorom. Jedným<br />
z nich je Samo Marec, ktorý svojimi<br />
blogmi rozprúdil vlnu čitateľských názorov<br />
a karmy jeho článkov málokedy klesnú<br />
pod 20. Vďaka svojmu talentu osloviť masy<br />
dostal ponuku písať aj na portál humno.sk.<br />
Na medialne.sk môžete natrafiť na blogy<br />
chlapíka, skrývajúceho sa pod pseudonymom<br />
Bohumil Stejskal. Zo začiatku písal<br />
zadarmo, neskôr za honorár. Práve vďaka<br />
blogovaniu a dobrej orientácii na sociálnych<br />
sieťach sa dostal na riaditeľskú pozíciu<br />
online agentúry.<br />
Blogujú aj spisovatelia. Taký Michal Hvorecký<br />
na svojom webe takmer denne ponúka<br />
svoje názory na aktuálne spoločenské či<br />
literárne témy a, samozrejme, promuje seba<br />
a svoju literárnu činnosť.<br />
Ukážkovým úspechom blogovania je český<br />
autor, skrývajúci sa pod pseudonymom<br />
Ostravak Ostravski. V rokoch 2004 – 2006<br />
písal blogy v ostravskom nárečí. Vďaka<br />
humornému štýlu sa rýchlo stali obľúbenými<br />
a vyšli mu aj knižne v šiestich dieloch!<br />
Ostravak Ostravski má vlastný fanklub<br />
Ostravakova partyja, a dokonca sa jeho<br />
blogy dočkali aj divadelného stvárnenia<br />
v hre Z deniku Ostravaka. Koncom roku<br />
2006 populárny bloger ohlásil koniec svojej<br />
„kariéry“ a prestal publikovať, no jeho staré<br />
blogy sú stále aktuálne na http://denik.<br />
ostravaka.cz/.<br />
Nebojte sa vyjadriť svoj názor a možno aj<br />
vám blog otvorí dvere k novým možnostiam.<br />
Jana Kopčová<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 19
ANKETA<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
GLOSÁREŇ<br />
Zábavné svedectvo<br />
z nezábavných čias<br />
Pracovať po celý<br />
produktívny život<br />
v školskom<br />
rezorte, od postu<br />
dedinského<br />
učiteľa a riaditeľa<br />
školy až<br />
po pracovníka<br />
Ministerstva<br />
školstva SR – to<br />
je príležitosť na<br />
žatvu pozoruhodných<br />
skúseností, prekvapivých, smutných,<br />
ale aj veselých až bizarných zážitkov.<br />
Žiada si to však rozprávačský talent doplnený<br />
skvelou pamäťou. Alebo trpezlivou aktivitou<br />
v podobe písania si denníkov. Či už ide o závideniahodnú<br />
pamäť, alebo písomné záznamy,<br />
Laco Haas príjemne prekvapil početnú obec<br />
milovníkov literatúry faktu svojou ďalšou<br />
memoárovou knihou Trogár v štátnej službe<br />
(DAXE <strong>2012</strong>). Nadviazal ňou na pôvodnú<br />
knihu Trogári (je to prezývka obyvateľov<br />
Nitry), s ktorou získal štvrté miesto medzi<br />
debutmi roka v čitateľskej ankete Knižnej revue<br />
Kniha roka 2010.<br />
Takáto spomienková literatúra, akú<br />
úspešne rozvíja Laco Haas, sa nielen príjemne<br />
číta, lebo je bez záťaže rébusov a postmodernistických<br />
pomätených streštenín,<br />
ale navyše vo svojom súhrne predstavuje<br />
drobné mozaikové kamienky do celkového<br />
obrazu histórie. Kamienky zachytávajúce<br />
najmä detaily a atmosféru. Autorovi nechýba<br />
odvaha – veď po väčšej sérii spomienok<br />
na vlastné osudy mladého riaditeľa školy<br />
prechádza do finálnej série zážitkov z ministerstva<br />
po roku 1989, pripomínajúcej neraz<br />
akúsi politickú crazy komédiu až absurditu.<br />
Haasova pravdovravnosť a vernosť realite<br />
nedovolila nadmerne sypať soľ do rán<br />
spôsobených socialistickým dogmatizmom<br />
a, naopak, režimisticky glorifikovať súčasnosť<br />
v podobe baskervillského kapitalizmu.<br />
Dobrá literatúra má byť a býva svedectvom<br />
o dobe. Trogár v štátnej službe takouto<br />
literatúrou je a dozaista svojím čitateľským<br />
ohlasom nadviaže na prvý zväzok Trogári.<br />
Kultivovaný rozprávač Laco Haas podal<br />
zmysluplné svedectvo o prednovembrových<br />
i ponovembrových časoch v knihe, ktorá sa<br />
naozaj dobre číta aj vďaka často využitému<br />
humornému nadhľadu.<br />
Milan Kenda<br />
AKÉ SÚ NAŠE NOVÉ KNIHY<br />
Odpovedá finalistka Ceny Anasoft litera <strong>2012</strong> Svetlana Žuchová<br />
Chcela som napísať: Naše knihy sú neznáme. Potom som sa však zamyslela:<br />
Čo sú to naše knihy Naše – slovenské Ktoré z kníh, ktoré vychádzajú<br />
na Slovensku, sú tie naše Sú naše všetky Ak sú naše všetky<br />
knihy slovenských autorov, sú najmä rôznorodé. Na Slovensku vychádzajú<br />
ľúbostné romány, červená knižnica, detektívky, thrillery odohrávajúce sa v podsvetí,<br />
dokumentárne publikácie o histórii, chudnutí a rôznych iných oblastiach ľudského záujmu,<br />
kuchárske knihy, biografie a autobiografie významných aj menej významných osobností,<br />
knihy faktu, knihy pre deti a všeličo iné. A to je dobre. A spomedzi slovenských kníh, teda,<br />
povedzme, spomedzi našich kníh, sú niektoré aj známe. Dokonca kupované, občas je medzi<br />
nimi aj bestseller. Moja pôvodná veta, že naše knihy nie sú známe, sa teda nezdá byť pravdivá.<br />
Že by mali byť známe iné knihy Že by mali byť známejšie knihy, ktoré známe nie sú,<br />
a menej známe tie, ktoré získavajú záujem To nie je problém (ak je to vôbec problém) len<br />
našich, teda slovenských kníh.<br />
Alebo máme našimi knihami na mysli niečo iné Nie sú naše knihy všetky knihy, ktoré<br />
vychádzajú u nás Máme na mysli užší okruh literatúry, kníh, na ktoré vychádzajú recenzie<br />
v literárnych časopisoch, ktoré sa chápu ako, prepytujem, umenie To sú naše knihy, naše<br />
nie ako slovenské, ale naše ako nás, ich autorov, ktorí máme väčšie, umeleckejšie ambície<br />
Ak sú toto naše knihy, sú skutočne najmä neznáme. Ak v ne-literárnom svete zmienime, že sa<br />
venujeme našej () literatúre, dívajú sa na nás ako na ľudí s exotickým koníčkom. Podobne,<br />
ako majú svoju komunitu nadšencov zberatelia starých zbraní a horolezci, existuje komunita<br />
slovenských literátov, o ktorej produkty sa verejnosť zaujíma len o niečo viac, ako o výročné<br />
správy spolku akvaristov. Neviem, či to prijať, veď každý má istú profesijnú komunitu, ani<br />
akvaristi sa nesnažia zviditeľniť. Alebo, či je to chyba a treba sa snažiť to nejako napraviť.<br />
ORAVSKÉ ŠĽACHTICKÉ SÍDLA<br />
Výsledkom bádania a tvorivej spolupráce<br />
historika Tomáša Januru a historika umenia<br />
i archeológa Michala Čajku je publikácia<br />
Vidiecke šľachtické sídla v Oravskej<br />
stolici (Liptovská galéria P. M. Bohúňa<br />
2011). Autori v nej vzdali hold architektonickému<br />
dedičstvu predkov.<br />
S historickým a stavebným vývojom<br />
kaštieľov a kúrií na Orave čitateľa podrobnejšie<br />
zoznámi úvodná štúdia. Tá okrem<br />
iného potvrdila, že v tomto regióne dominovali<br />
medzi šľachtou kúrie, ktorých<br />
vzhľad i použitý materiál odrážal možnosti<br />
staviteľa. Ich vývoj štúdia sleduje detailnejšie<br />
v rozpätí od 16. do 19. storočia. Nosnou<br />
časťou publikácie je prehľad kaštieľov<br />
a kúrií v Dolnom Kubíne, Hornej Lehote,<br />
Istebnom, Jasenovej, Leštinách, Nižnej,<br />
Oravskej Porube, Párnici, Rabčiciach, Tvrdošíne,<br />
Veličnej i Vyšnom Kubíne so základnou<br />
charakteristikou objektov. Zaznamenáva<br />
ich vývoj, prestavby, fotografie,<br />
dobové mapy, pôdorysy či zmeny majiteľov.<br />
V 70. rokoch 19. storočia sa uskutočnilo<br />
mapové zameranie celej stolice. Na základe<br />
týchto podkladov a protokolov parciel<br />
sa realizoval terénny výskum. Vzhľadom<br />
na skutočnosť, že väčšina oravských šľachtických<br />
sídel nie je zahrnutá v Ústrednom<br />
zozname pamiatok, apelovali autori na<br />
obce, dedičov či nových majiteľov<br />
stavieb, aby venovali pozornosť<br />
pamiatkam, keďže mnohé objekty<br />
menia svoju tvár takmer bez<br />
povšimnutia okolia a nenávratne<br />
sa strácajú. Ďalší výskum<br />
by sa mal zamerať na kaštiele<br />
a kúrie na poľskej strane bývalej<br />
Oravskej stolice.<br />
V tejto reprezentačnej publikácii<br />
treba oceniť bohatý pomocný aparát<br />
a prílohy, ako aj zachovanie jednotnej<br />
štruktúry s predošlou prácou Tomáša<br />
Januru, ktorá mapovala šľachtické sídla<br />
v Liptovskej stolici.<br />
-lč-<br />
knižná<br />
revue súťaž<br />
Na potulky<br />
po or av s k ých<br />
šľachtických<br />
s í d l a c h s a<br />
v sprievode tejto<br />
knihy môžete<br />
vydať aj vy, ak<br />
sa zapojíte do našej súťaže.<br />
Kupón nájdete na strane<br />
24<br />
revue20 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
OSUDY<br />
RÔZNE PODOBY MESTA<br />
Publikácia Mesto – Región – Metropola.<br />
Paríž, Lyon, Saint-Étienne (Eurostav, Spolok<br />
architektov Slovenska 2011, preklad<br />
Kornélia Molnárová) je zavŕšením medzinárodného<br />
architektonického sympózia Mesto<br />
– Región – Metropola. Plány do budúcnosti. Výmena<br />
skúseností, ktorého koncepciu navrhli<br />
Štefan Šlachta a Alena Kubová-Gauché.<br />
Sympózium bolo zamerané na znovuobjavenie<br />
urbanity, opieralo sa o projekt Veľkého<br />
Paríža (Le Grand Paris) a jeho cieľom<br />
bolo prediskutovať ponaučenia vyplývajúce<br />
z tohto projektu i pre ďalšie európske<br />
mestá. Medzi nimi nechýba ani Bratislava.<br />
Publikácia zostavená z textov francúzskych<br />
odborníkov si kladie za úlohu objasniť, do<br />
akej miery návrhy na premenu mesta súvisia<br />
s novým chápaním metropoly a regiónu.<br />
Tento úmysel sa opiera o príklady francúzskych<br />
miest – Paríža, Lyonu a Saint-Étienne.<br />
Knihu tvorí šesť príspevkov. Prvou v poradí<br />
je štúdia architekta Jeana-Louisa Cohena,<br />
zameraná na niekoľko návrhov,<br />
ktoré v 20. storočí určili<br />
Letné<br />
obdobie<br />
je výbornou<br />
príležitosťou<br />
na spoznávanie<br />
slovenských<br />
i zahraničných<br />
architektonických<br />
skvostov. Podnety<br />
môžu priniesť<br />
aj niektoré<br />
zaujímavé<br />
knihy.<br />
predstavu Paríža. Architekt<br />
Henri Bresler<br />
zasa priblížil<br />
tri projekty<br />
realizované<br />
v periférnych<br />
obvodoch<br />
Miloš Dudáš sa<br />
zaoberá ochranou<br />
kultúrnych<br />
pamiatok, niekoľko<br />
rokov systematicky skúma<br />
sakrálnu architektúru na Slovensku<br />
a je autorom mnohých odborných štúdií<br />
a kníh o danej problematike (napr. Drevené<br />
kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku v spoluautorstve<br />
s Alexandrom Jirouškom). Jeho<br />
najnovšia obrazovo-textová publikácia Drevené<br />
artikulárne a tolerančné chrámy<br />
na Slovensku (Tranoscius 2011) približuje<br />
históriu i súčasnosť sakrálnych stavieb,<br />
ktoré boli postavené na základe artikul prijatých<br />
v roku 1681 na Šopronskom sneme.<br />
Snem umožnil výstavbu protestantských<br />
cirkevných objektov v niektorých stoliciach<br />
a mestách Uhorska. Autor podrobne mapuje<br />
doterajšie vedecké bádanie a odborné štúdium,<br />
spomína významných priekopníkov<br />
Paríža: Front de Seine<br />
(okolie Seiny), ZAC<br />
(zóna spoločného plánovania)<br />
Bercy a Macdonaldov<br />
sklad. Člen<br />
Rady pre architektúru, urbanizmus a životné<br />
prostredie v regióne Rhône Philippe Dufieux<br />
sa zamýšľa nad novým vytváraním urbanity<br />
Lyonu. Príspevok Michela Thiollièra<br />
sa zaoberá funkčnou premenou priemyselného<br />
mesta St. Étienne, ktoré sa chce spolu<br />
s našou Banskou Bystricou uchádzať o titul<br />
Európske hlavné mesto kultúry 2013. Obe<br />
mestá sa v tomto úsilí obojstranne podporujú.<br />
Alena Kubová-Gauché píše o predstave<br />
metropoly v projekte mesta so zameraním<br />
na Lyon a St. Étienne. Nadväzuje tak na<br />
Thiollièra a približuje projekty, ktoré majú<br />
podstatný význam pre vývoj mesta. Profesor<br />
na Université de Genève Rémi Baudouï sa<br />
vo svojej štúdii zameral na projekt Firminy-<br />
-Vert, ktorý je snahou francúzskeho politika<br />
Eugéna Claudius-Petita zmeniť priemyselné<br />
mesto Firminy vybudovaním novej štvrte<br />
Firminy-Vert. Baudouï spomína úlohu, ktorú<br />
v projekte zohral architekt Le Corbusier.<br />
Cieľovou skupinou, na ktorú sa publikácia<br />
obracia, sú predovšetkým architekti<br />
a urbanisti, no isto upúta aj tých, ktorí sa<br />
zaujímajú o okruh problémov súvisiaci<br />
s rozvojom miest.<br />
Slávka Drozdová<br />
POKLADY DREVENEJ<br />
ARCHITEKTÚRY<br />
ochrany pamiatok na našom území od čias<br />
Rakúsko-Uhorska až po súčasných špecialistov.<br />
Odkrýva príbehy najstarších evanjelických<br />
chrámov v kontexte náboženských<br />
a politických súvislostí. Veľký dôraz kladie<br />
aj na vysvetlenie častých stereotypov v poznaní<br />
a interpretácii drevených sakrálnych<br />
stavieb. Na Slovensku sa zachovalo len päť<br />
drevených artikulárnych objektov: v Kežmarku,<br />
Leštinách, Hronseku, Istebnom a vo<br />
Svätom Kríži. Posledný menovaný je dokonca<br />
najväčším dreveným chrámom postaveným<br />
zrubovou technikou v Európe. V knihe<br />
sa dozvedáme aj o tolerančných kostoloch<br />
z dreva. Na našom území existujú, žiaľ, už iba<br />
dva. Pomyselné putovanie po jedinečných architektonických<br />
skvostoch na Slovensku Dudáš<br />
končí prezentáciou chrámu z Podhorian<br />
a z Dúžavy, ktoré takisto predstavujú vzácny<br />
odkaz našej histórie.<br />
Zuzana Chlebová<br />
JUBILANTI<br />
11. 7. 1951 – Otília DUFEKOVÁ, poetka<br />
13. 7. 1929 – Libor KNĚZEK, literárny<br />
historik, publicista<br />
13. 7. 1937 – Ján VILIKOVSKÝ,<br />
prekladateľ<br />
<strong>15</strong>. 7. 1921 – Vladimír OLERÍNY,<br />
prekladateľ, literárny historik<br />
<strong>15</strong>. 7. 1944 – Ireney BALÁŽ, básnik<br />
<strong>15</strong>. 7. 1954 – Edmund HLATKÝ, prozaik<br />
<strong>15</strong>. 7. 1974 – Marek KUPČO, prozaik<br />
16. 7. 1924 – Július PAŠTEKA, literárny<br />
vedec, esejista<br />
16. 7. 1952 – Miloš JANOUŠEK,<br />
básnik, textár, prozaik,<br />
dramatik<br />
16. 7. 1956 – Václav ŠUPLATA, autor<br />
pre deti, dramatik, textár<br />
17. 7. 1943 – Peter ANDRUŠKA, básnik,<br />
prozaik, literárny vedec<br />
17. 7. 1970 – Martin SOLOTRUK, básnik,<br />
literárny vedec<br />
19. 7. 1936 – Blanka POLIAKOVÁ,<br />
poetka, prozaička,<br />
spisovateľka pre deti<br />
20. 7. 1936 – Ján MAJERNÍK, básnik,<br />
prozaik, prekladateľ<br />
21. 7. 1943 – Ján JANKOVIČ, prekladateľ,<br />
scenárista, publicista<br />
22. 7. 1951 – Zlatko BENKA, básnik,<br />
prozaik<br />
22. 7. 1951 – Braňo HOCHEL, básnik,<br />
prozaik, literárny vedec,<br />
prekladateľ<br />
23. 7. 1942 – Michal REPOVSKÝ, autor<br />
kníh pre deti<br />
25. 7. 1937 – Jana ŠIMULČÍKOVÁ,<br />
spisovateľka pre deti a mládež<br />
25. 7. 1948 – Milan RICHTER, básnik,<br />
prekladateľ<br />
26. 7. 1922 – Albert MARENČIN, prozaik,<br />
básnik, prekladateľ<br />
26. 7. 1925 – Mikuláš KASARDA,<br />
básnik<br />
26. 7. 1968 – Martin KASARDA, básnik,<br />
prozaik, literárny kritik<br />
27. 7. 1971 – Jaroslav KLUS, dramatik,<br />
básnik, prozaik<br />
28. 7. 1929 – Dušan HARUŠTIAK,<br />
básnik, publicista<br />
28. 7. 1965 – Eva LUKÁČOVÁ, poetka<br />
30. 7. 1941 – Ondrej SLIACKY, literárny<br />
historik, autor literatúry<br />
pre deti a mládež<br />
30. 7. 1956 – Daniela KAPITÁŇOVÁ,<br />
prozaička, publicistka<br />
31. 7. 1952 – Miroslav DUDOK, básnik<br />
Milan JURČO<br />
* 6. 4. 1931 24. 6. <strong>2012</strong><br />
Literárny vedec a kritik, člen Klubu nezávislých<br />
spisovateľov.<br />
Jozef HAJKO<br />
* 1. 10. 1918 26. 6. <strong>2012</strong><br />
Čestný člen Spolku slovenských spisovateľov,<br />
čestný člen Združenia vydavateľov a kníhkupcov<br />
Slovenskej republiky.<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 21
ROZHOVOR<br />
My name is Luka<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
Eva Lukáčová je podľa vydavateľa Daniela Rybu najlepšou poetkou<br />
na Slovensku, aj preto vydáva jej básnické knižky. Milovníčka piva,<br />
mačiek a ďalších krásnych drobností chce však toto leto napísať<br />
román…<br />
Už v roku 2006 ste avizovali, že vydáte<br />
knihu Havranjel. Na jej obálke mal byť<br />
dementný anjel… Dnes je naozaj pravdou,<br />
že ste knižku vydali a uvádza ju,<br />
podobne ako predtým, obraz nemeckého<br />
maliara Michaela Sowu – je na<br />
ňom to, čo tam malo byť Aká je jeho<br />
významová spätosť s textami<br />
To, čo niekde v novinách nazvali „dementným<br />
anjelom“, je grafika japonskej maliarky<br />
Hiroko Mori, na ktorej je anjel, objímajúci<br />
na pohľad mentálne zaostalé dieťa. Alebo<br />
možno aj on je mentálne zaostalý. Alebo sú<br />
obaja iba smutní, čo je – najmä z hľadiska<br />
dnešného vnímania úspešnosti a moderného<br />
života – vlastne to isté J. Vtedy (keď mi vyšla<br />
Diabloň) som mala pocit, že možno tento<br />
obraz by sa hodil k Havranjelovi, ale napokon<br />
ma Michael Sowa svojou mystikou a temnotou<br />
zvábil tou istou cestou, akou som sa dostala<br />
k obálke na Diabloň. Áno, je na ňom, čo<br />
malo byť. Pani s rovnakými atribútmi, ako<br />
má pani na Diabloni – určitá abnormalita<br />
v pohľadoch všetkých zúčastnených, tušenie<br />
hrôzy a bezslovnosť… Už som si dokonca<br />
vybrala obálku (tiež M. Sowa) na ďalšiu<br />
eventuálnu knihu (Svetloplach), pravda, iba<br />
ak príde. Významovú spätosť s textami nech<br />
posúdi čitateľ.<br />
Na obálke je žena, zdá sa mi, že mierne<br />
horí, možno je to jej srsť, každopádne,<br />
vrátim sa k pohľadom, ktoré ste<br />
spomenuli: kým páv uprene (v strachu)<br />
hľadí na maliara, žena pozerá<br />
mimo zdôvodniteľného kontextu. Ako<br />
čitateľ tam badám miesto na domýšľanie,<br />
spájam to so ženou v básňach, tá<br />
vidí bolesť, utrpenie… Čo je podľa nej<br />
láska<br />
Musela som si tú knižku priniesť, aby som<br />
sa pozrela, či žena naozaj horí a či má srsť.<br />
Áno, „srsť“ veru naozaj má – je akoby porastená<br />
drobnými chĺpkami. Možno aj „mierne<br />
horí“, tomu tiež rozumiem, keď sa na ten obrázok<br />
pozerám. Páv vie, čo sa stane. Žena je<br />
trošku vybočená z normálu, v jej tvári vidím<br />
nostalgickú krutosť. Pozerá do seba, teší sa<br />
chvíli, keď je páv ešte živý, ale o chvíľu už<br />
nebude – a o tej chvíli rozhodne ona. Páv hľadá<br />
u maliara spásu, ale (samozrejme) ju nedostane.<br />
Maliar, rovnako nostalgicky krutý,<br />
je iba prihliadač. Fascinuje ho chvíľa medzi<br />
pávovým životom a smrťou rovnako ako ju.<br />
Nezdá sa mi, že by žena videla bolesť či utrpenie.<br />
Má zvrátenú radosť, je plne prítomná<br />
v danej (magickej) chvíli. Láska je podľa nej<br />
chcenie: chce všetkých, chce zožrať všetkých.<br />
Napokon samu seba.<br />
Vaša tvorba prichádza k čitateľom<br />
v pravidelných rytmoch (1999, 2005,<br />
2011), zvedavosť mi nedá: viete už<br />
dnes, čo sa s ňou udeje v roku 2017<br />
Nie. A vy J<br />
Áno, vydáte knihu Svetloplach a bude<br />
v nej zhasnuté.<br />
Alebo v nej bude rozsvietené a ja sa budem<br />
báť.<br />
Vyše osem rokov ste žili v Japonsku,<br />
neskôr aj v Španielsku. A s ním je<br />
spojené veľmi emotívne venovanie<br />
v Havranjelovi…<br />
Áno, Španielsko pre mňa už navždy bude krajinou<br />
hrôzy z neuveriteľnosti vecí, z možných<br />
rozmerov zla.<br />
V tom venovaní píšete, že partner vám<br />
zachránil život za cenu svojho. To je<br />
rozmer dobra – tým pridal dvojnásobnú<br />
hodnotu tomu vášmu. Kto teraz ste<br />
Máte pravdu – je to rozmer dobra. Ale rozmer<br />
dobra zrodený zlom. Keď zlo porodí dobro,<br />
znie to krásne, ale pravda je iná – aké to môže<br />
byť dobro, keď je jeho matkou zlo Tiež sa usilujem<br />
žiť s tým, že môj život má teraz väčšiu<br />
cenu o ten jeho. Ale niekedy sa mi zdá, že aj<br />
menšiu. Žiť s tým, že za môj život zaplatil niekto<br />
iný tým svojím A navyše, nemal čas sa<br />
rozhodnúť. Tá smrť patrila mne, bola namierená<br />
proti mne – on iba náhodne toto zlo zvrátil<br />
na seba, čím som ja ostala živá… Nemal<br />
čas sa rozhodnúť vedome. Ale aj tí, čo zachraňujú<br />
topiacich sa, sa často utopia sami, hoci<br />
s tým nerátali. Tá obeta nemá preto menšiu<br />
cenu. Len sa s tým žije zvláštne. S vedomím,<br />
že ste život niekomu dlžný, a už ho nemôžete<br />
vrátiť. Že musíte so životom nakladať trochu<br />
inak. Niekedy je to ťažké, tešiť sa zo života,<br />
lebo je to „vyšší zákon“. Usilujem sa učiť sa to.<br />
Nie som však bohvieaká žiačka. Som žena,<br />
ktorá tancuje ako mechanická bábka. Ktorá<br />
je mechanickou bábkou. V červenej podprsenke…<br />
a tak ďalej. Ale myšlienka a spomienka<br />
na manžela robia zo mňa, dúfam, o niečo<br />
lepšieho človeka. Pomáha to, povedať si: žijem<br />
svoj život tak, ako by to on chcel. Otázkou<br />
je, či má človek žiť svoj život tak, ako by chcel<br />
niekto iný, hocijako blízky a milovaný. Ale už<br />
budem navždy dlžníkom. Bez veriteľa.<br />
V súvislosti s vaším bytím ešte jedna<br />
podotázka: prečo vlastne Eva<br />
Lukáčová prešla do Evy Luky Len<br />
tak Dvojča Alebo chcela mať Eva, už<br />
ako Luka, len bližšie k tetive…<br />
Asi z každého niečo. Ale najbližšie k pravde<br />
je toto: Ev Lukáčových je toľko! J To po prvé.<br />
Po druhé, tak dlho som žila vonku a tak dlho<br />
mi priezvisko komolili, že už to vlastne ani<br />
nebolo moje meno. Aj v poézii, myslím, som<br />
trochu začala „skracovať“. Obraz sa vytráca<br />
(nie však celkom), myšlienka prevažuje.<br />
Oprosťuje sa od zbytočností. Ďalej, páčilo<br />
sa mi, že Eva je také pravé meno, ženské od<br />
podstaty – ale ja som Žena, ktorá je zároveň<br />
Mužom. Luka je mužské meno. My name is<br />
Luka. I live on the second floor. I live upstairs<br />
from you. You‘ve maybe seen me before. If you<br />
hear something late at night – some kind of<br />
trouble, some kind of fight – just don‘t ask me,<br />
what it was… don‘t ask me.<br />
No ani som netušil, že si takto spomenieme<br />
na starý dobrý hit…, ale zároveň<br />
to ukazuje aj na iný rozmer vašej<br />
tvorivej povahy: hravosť! Zažil som vás<br />
nedávno na podujatí v kníhkupectve,<br />
kde ste medziiným prečítali aj básne<br />
o moči. Bolo veľmi zaujímavé sledovať<br />
narastajúci znepokojivý šum publika.<br />
Vy ste pritom s pôžitkom čítali ďalej!<br />
Hráte sa takto (či podobne) rada<br />
Samozrejme! Bez hry by bol predsa život sivý<br />
ako stará ponožka. Som životu vďačná, že vo<br />
mne hravosť a humor neubil, hoci mohol J.<br />
Rada sa smejem, milujem tvorivé, inšpiratívne<br />
chvíle a rozhovory, veselé nápady, ktoré<br />
aj rada uskutočňujem. Nehanbím sa za to,<br />
že moje vnútorné dieťa si žije svojím nespútaným,<br />
miestami divým životom. Najviac si<br />
však cením to, že ľudia, ktorí ma navštívia<br />
alebo niekde so mnou sú, hovoria, že im je so<br />
mnou dobre. Vtedy moje vnútorné dieťa na<br />
chvíľu spozornie a potom zapradie ako mačka…<br />
a ja tiež.<br />
revue22 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
ROZHOVOR<br />
Tak, ako delíte v básnických textoch<br />
seba na ženu a muža, delíte zrejme aj<br />
svoj život na smutné a veselé chvíle.<br />
Čosi o tých smutných sme už povedali<br />
– z čoho máte radosť Podarila sa vám<br />
aj nejaká vtipná epizódka v zahraničí<br />
Radosť mám z toho, že ju už znova začínam<br />
cítiť. Už je štvrtý rok od tej udalosti, a až teraz<br />
sa akoby začínam prebúdzať. Znova ma<br />
začínajú tešiť veci, najmä drobnosti – tráva<br />
na dvore, studené pivo na stole krčmovej terasy…<br />
J, moje zvieratá, škola, knihy, ale aj<br />
šaty, kozmetika, varenie… Znova sa vo mne<br />
prebudila žena, a to je neuveriteľný pocit! J<br />
A práca. Prvýkrát sa teším na leto, budem ho<br />
mať pracovné, najprv idem na medzinárodnú<br />
prekladateľskú dielňu na Smolenický zámok,<br />
potom budem pracovať na svojich nedokončených<br />
knihách. Dúfam, že budem mať dostatok<br />
času aj na kreslenie a maľovanie. Teraz<br />
k druhej otázke: vtipných epizódiek zo zahraničia<br />
mám neskutočné množstvo. Okrem<br />
tých súkromných väčšina súvisí s tlmočením<br />
(aktívne som tlmočila do a z japončiny<br />
asi pätnásť rokov). Vtedy som všeličo videla<br />
a zažila! Najlepšie sú príhody týkajúce sa kultúrneho<br />
stretu medzi Japoncami a Slovákmi.<br />
Raz som tlmočila nášmu veľvyslancovi<br />
v Japonsku. Uctili si ho veľkolepou hostinou<br />
v japonskom štýle, jedlá poskladané do tvaru<br />
rýb, lodí, chrámov… V tom období bola práve<br />
kríza okolo ryže: údajne sa jej v Japonsku<br />
dosť neurodilo, a tak sa dovážala zvonka. Do<br />
Japonska sa dováža až deväťdesiat percent<br />
jedla, ale na ryžu si vždy potrpeli, aby bola<br />
„pravá“, teda japonská. Vonku stáli dlhé rady<br />
Japoncov a ochutnávali rozličné dovezené<br />
ryže, nadávali na ne a do televíznych kamier<br />
robili nechutné grimasy. Potom sa prevalilo,<br />
že to bol len marketingový ťah v dôsledku<br />
medzinárodnej ekonomiky a vlastnú ryžu<br />
vo veľkom hádzali do mora. Bolo z toho veľké<br />
haló. V Japonsku sa nesmie veľa vecí, ale<br />
čo je úplné tabu, to je nezjesť z misky všetky<br />
zrnká ryže, no a najhoršie je, keď vám ryža<br />
padne na zem. Takže sedíme si v tomto období<br />
na tatami luxusného hotela s veľvyslancom,<br />
ktorý nevedel ani základné pozdravy<br />
v japončine, ani nalievať sake v japonskom<br />
štýle, ani evidentne nič z japonskej kultúry.<br />
Všetka pozornosť sa sústreďovala na neho,<br />
ako bojuje s pravidlami a sústavne ich porušuje.<br />
Zrazu mu však veľký kus ryže spadol<br />
na zem. A on namiesto toho, aby si ho rýchlo<br />
zdvihol a ospravedlnil sa, na môj zdesený<br />
pohľad zareagoval: „No a čo teraz, mám spáchať<br />
HARAKIRI“ Slovo harakiri nie je japonské<br />
– je to zahraničná skomolenina skutočného<br />
slova seppuku – rituálna samovražda.<br />
Niekto zrejme vzájomne vymenil dva znaky,<br />
z ktorých sa slovo skladá, rezať a brucho, ale<br />
v opačnom poradí sa čítajú inak. Japonci sú<br />
na túto skomoleninu dosť hákliví, cítia v nej<br />
výsmech. Pamätám sa, že všetkým stuhli tváre,<br />
len veľvyslanec sa rehotal…J<br />
Neraz ste vyhlásili, že nemáte domov.<br />
(To je otázka!)<br />
Koncepcia domova je čudná záležitosť. Nikdy<br />
som ju celkom nepochopila. Keď som bola dieťaťom,<br />
žili sme v školskom byte v jednej dedine,<br />
mama mala vonku narcisy<br />
a konvalinky a boli tam múry so<br />
zeleným lístím, bunkre a stromy<br />
na lezenie… Potom sme sa<br />
presťahovali do nového domu,<br />
ktorý už nemal nič. Akoby to<br />
bola len holá kostra. S niekoľkými<br />
poslednými červami medzi<br />
ohlodanými rebrami. Keď som<br />
sa vydala a mala dieťa, nevedela<br />
som domov vytvoriť – nemala<br />
som know-how. Presúvala som<br />
sa z kontinentu na kontinent.<br />
Žila som životom Ahasvera. Bludičky. Neskôr<br />
som zažila aj naozajstné bezdomovectvo. Žila<br />
som najprv na trávnatom kopci, s manželom<br />
a dvomi psami, neskôr v polorozpadnutom<br />
dome, v rozvaline. Tam som bola pozoruhodne<br />
šťastná. „Môj prvý sladký domov okrem<br />
zápachu vydáva aj vôňu, ktorá o mne vie.“<br />
V tej rozvaline som napísala podstatnú časť<br />
Havranjela. Teraz som už opäť bez domova.<br />
Ale nežije sa s tým až tak zle, ako by sa zdalo.<br />
„Domov je iba myšlienka, íverček, kúsok dreva<br />
odmrštený od píly.“ Keď to vidíte takto, nič vás<br />
nebolí a nič nepotrebujete. Toľkokrát som svoj<br />
„domov“ musela zbúrať, mnoho ráz zo dňa na<br />
deň, odvliecť sa niekde inde a tam začať od<br />
nuly, že z toho zostal iba zvláštne otupujúci,<br />
slobodný pocit, ktorý sa nedá opísať.<br />
Poetka, prekladateľka<br />
a japonologička Eva<br />
Lukáčová (1965) alias Eva<br />
Luka vydala tri básnické<br />
zbierky Divosestra (1999),<br />
Diabloň (2005), Havranjel<br />
(2011). Jej poézia má<br />
nepochybne európsky<br />
rozmer. Spisovateľka je<br />
však na našej literárnej<br />
scéne osobitým zjavom<br />
nielen svojou tvorbou,<br />
prekladateľstvom, ale aj<br />
originálnym vystupovaním<br />
i osudom.<br />
Avizovali ste napísanie románu, bude<br />
letný<br />
Ani nie. Mám ho v hlave už veľa rokov, ešte<br />
z čias Japonska. Bude sa volať Druhá strana<br />
Mesiaca. Už mám z neho dosť napísané,<br />
trošku mi trhá žily, tak uvidíme, aký bude výsledok.<br />
Mám aj fotografiu na titulnú stranu.<br />
Ja vždy začínam od začiatku! Asi to nebude<br />
veľmi jemné čítanie, ale čo už J. Mierne sa<br />
ho aj bojím. Je o vzťahu medzi psychicky labilnou<br />
ženou a homosexuálnym mužom, to všetko<br />
okorenené trochou exotiky –<br />
teda pre nás, Stredoeurópanov.<br />
Hlavne to však bude sonda do<br />
hĺbky, do vecí, o ktorých sa nehovorí,<br />
do dvoch rozličných,<br />
a predsa podobných psychík<br />
s celou ich hrôzou. Chcem pokračovať<br />
aj v písaní románu pre deti<br />
Pani Kurčaťová. Ten ešte potrebuje<br />
ilustrácie, na ktorých tiež<br />
pracujem, a začala som písať aj<br />
knihu pre menšie deti O kocúrovi,<br />
ktorý varil psovi, inšpirovaný<br />
mojimi zvieratami. Pri ňom sa tiež teším<br />
hlavne na prácu nad ilustráciami. Chodím sa<br />
výtvarne vzdelávať k akademickej maliarke<br />
Oksane Lukomskej, ktorá zhodou okolností<br />
býva v tej istej dedine, kde v súčasnosti aj ja.<br />
Mám rozpracované aj knihy básní pre deti,<br />
anglických básní pre deti, preklady z japončiny,<br />
skriptá na kreatívne písanie, ktoré vyučujem…<br />
Postupne to všetko iste zvládnem, ale<br />
najprv by som sa chcela venovať Druhej strane<br />
Mesiaca, aby som na jeseň už mala aspoň<br />
jeden nový projekt ucelený. To je dobre, že ste<br />
sa ma na to spýtali. Takéto „avizovanie“ vecí<br />
ma totiž poháňa dopredu J.<br />
Radoslav Matejov<br />
Foto Petra Bošanská pre magazín Sme ženy<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 23
knižná<br />
revue<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
Dva retrodezerty<br />
Náš knižný trh nikdy nie je práve presýtený<br />
publikáciami o karikaturistoch,<br />
takže o to viac vynikajú dva šťavnaté retrokúsky<br />
z vydavateľstva Fo Art: Nielen<br />
Jožinko a Zábranský na Slovensku.<br />
Obe knižky spája meno ich zostavovateľa<br />
Fera Jablonovského, ktorý svoju<br />
(takmer) encyklopedickú znalosť slovenskej<br />
karikatúry 60. a 70. rokov dokázal<br />
skvele zúročiť. Ukázal nám totiž jej<br />
dva protipóly, dva rozdielne pohľady na dobu. Zo starých, často<br />
nereprodukovateľných obrázkov, zreštauroval vtedajší výtvarný<br />
svet natoľko, že máme až hmatateľný pocit reality druhej<br />
polovice 20. storočia.<br />
Celkom nebadane ma naučil pri<br />
tom vidieť veci inak okolo seba, vnímať<br />
bizarné súvislosti. A nebrať sa<br />
priveľmi vážne ani na samom dne<br />
beznádeje.<br />
Nielen Jožinko (Život a dielo Jozefa<br />
Scheka) je záverečný dezert série kníh<br />
predstavujúcich Jozefa Scheka Babuška<br />
– autora nesmrteľného komiksu Jožinko<br />
– dieťa svojich rodičov, ktorý vychádzal<br />
vyše dvadsať rokov v humoristickom<br />
časopise Roháč. Už z názvu je jasné, že<br />
editor mal snahu ukázať Jozefa Babuška z viacerých pohľadov,<br />
nie iba ako tvorcu roháčovskej ikony. Tak nám predstavuje Babuška<br />
ako maliara, grafika, ilustrátora, rezbára a samozrejme<br />
ako brilantného karikaturistu. No nielen to. Nielen Jožinko je<br />
láskavá, priateľská a hlavne kultivovaná gratulácia k majstrovej<br />
deväťdesiatke. Za všetky pozdravy odcitujem jeden od toho<br />
najpovolanejšieho, od teoretika výtvarného humoru Kornela<br />
Földváriho: „Pootvoril mi dvierka do sveta, z ktorého sa mi zakrútila<br />
hlava. Do sveta plného prekvapení a nečakaných zvratov.<br />
Celkom nebadane ma naučil pri tom vidieť veci inak okolo seba,<br />
vnímať bizarné súvislosti. A nebrať sa priveľmi vážne ani na samom<br />
dne beznádeje. Na celý život. Vďaka, Jožko!“<br />
Knižka Zábranský na Slovensku (1966 – 1971) vyvoláva<br />
úplne iné emócie. Pripomína viac obžalobu než nostalgické<br />
spomínanie na minulosť. Hovorí priamou rečou politickej satiry.<br />
Dodnes ohromuje odvahou zobraziť nadutosť mocných.<br />
Vlastimil Zábranský (1936) patrí k svetovej extratriede výtvarného<br />
humoru. Rodák z Vráži u Berouna žijúci v Brne prispieval<br />
do slovenských časopisov Kultúrny<br />
život a Roháč. Práve z týchto periodík<br />
sa Ferovi Jablonovskému podarilo<br />
urobiť exkluzívny výber z rokov 1966<br />
– 1971, čiže z najhektickejšieho obdobia<br />
socializmu. Symbolických 75 obrázkov<br />
(aj toto dielo vyšlo pri príležitosti životného<br />
jubilea) rozpovedá príbeh odvrátenej<br />
tváre socializmu: strach, zbabelosť, poklonkovanie, tuposť<br />
davu či obmedzenosť, cynizmus a krutosť mocných. Karikatúry<br />
beztvarých činovníkov a ich rovnako beztvarých obetí. Neustále<br />
prítomné čierne pruhy nápadne pripomínajúce väzenské<br />
uniformy.<br />
Pri listovaní tejto knižky sa nedá neuvedomiť si, že zlaté<br />
šesťdesiate mali i svoju hrdzu. I teraz<br />
jeden príklad za všetky: na šrafovanom<br />
pozadí kresby visí velikánsky strelecký<br />
terč bez zásahu guľky. Pred ním na zemi<br />
leží postava s natiahnutými rukami. Telo<br />
má prevŕtané desiatkami zásahov. (Mimochodom,<br />
práve táto karikatúra bola<br />
uverejnená na titulnej strane Kultúrneho života v r. 1967 pri<br />
článku o Vl. Clementisovi.)<br />
Spomínané publikácie<br />
Nielen Jožinko<br />
(Život a dielo Jozefa<br />
Scheka) i Zábranský<br />
na Slovensku<br />
(1966 – 1971) z vydavateľstva<br />
Fo Art sú<br />
slovom do bitky. Či už<br />
do tej o výtvarných<br />
tendenciách druhej<br />
polovice 20. storočia,<br />
alebo do tej, ktorá<br />
sa snaží vybojovať<br />
dôstojné postavenie karikatúry dnes.<br />
Daniela Kapitáňová<br />
Výhercovia z KR č. 12<br />
Viktor Menyhért, Marta Gálisová, Ján Matoš, Mária Šaková,<br />
Lucia Kocúnová, Zuzka Zelenková<br />
KUPÓN KUPÓN KUPÓN KUPÓN<br />
DAJAMA<br />
VYD. SPOLKU<br />
SLOVENSKÝCH<br />
SPISOVATEĽOV<br />
VYDAVATEĽSTVO<br />
SLOVART<br />
LIPTOVSKÁ GALÉRIA<br />
P. M. BOHÚŇA<br />
Do 8. augusta Do 8. augusta Do 8. augusta Do 8. augusta
Change language