2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ROZHOVOR<br />
My name is Luka<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
Eva Lukáčová je podľa vydavateľa Daniela Rybu najlepšou poetkou<br />
na Slovensku, aj preto vydáva jej básnické knižky. Milovníčka piva,<br />
mačiek a ďalších krásnych drobností chce však toto leto napísať<br />
román…<br />
Už v roku 2006 ste avizovali, že vydáte<br />
knihu Havranjel. Na jej obálke mal byť<br />
dementný anjel… Dnes je naozaj pravdou,<br />
že ste knižku vydali a uvádza ju,<br />
podobne ako predtým, obraz nemeckého<br />
maliara Michaela Sowu – je na<br />
ňom to, čo tam malo byť Aká je jeho<br />
významová spätosť s textami<br />
To, čo niekde v novinách nazvali „dementným<br />
anjelom“, je grafika japonskej maliarky<br />
Hiroko Mori, na ktorej je anjel, objímajúci<br />
na pohľad mentálne zaostalé dieťa. Alebo<br />
možno aj on je mentálne zaostalý. Alebo sú<br />
obaja iba smutní, čo je – najmä z hľadiska<br />
dnešného vnímania úspešnosti a moderného<br />
života – vlastne to isté J. Vtedy (keď mi vyšla<br />
Diabloň) som mala pocit, že možno tento<br />
obraz by sa hodil k Havranjelovi, ale napokon<br />
ma Michael Sowa svojou mystikou a temnotou<br />
zvábil tou istou cestou, akou som sa dostala<br />
k obálke na Diabloň. Áno, je na ňom, čo<br />
malo byť. Pani s rovnakými atribútmi, ako<br />
má pani na Diabloni – určitá abnormalita<br />
v pohľadoch všetkých zúčastnených, tušenie<br />
hrôzy a bezslovnosť… Už som si dokonca<br />
vybrala obálku (tiež M. Sowa) na ďalšiu<br />
eventuálnu knihu (Svetloplach), pravda, iba<br />
ak príde. Významovú spätosť s textami nech<br />
posúdi čitateľ.<br />
Na obálke je žena, zdá sa mi, že mierne<br />
horí, možno je to jej srsť, každopádne,<br />
vrátim sa k pohľadom, ktoré ste<br />
spomenuli: kým páv uprene (v strachu)<br />
hľadí na maliara, žena pozerá<br />
mimo zdôvodniteľného kontextu. Ako<br />
čitateľ tam badám miesto na domýšľanie,<br />
spájam to so ženou v básňach, tá<br />
vidí bolesť, utrpenie… Čo je podľa nej<br />
láska<br />
Musela som si tú knižku priniesť, aby som<br />
sa pozrela, či žena naozaj horí a či má srsť.<br />
Áno, „srsť“ veru naozaj má – je akoby porastená<br />
drobnými chĺpkami. Možno aj „mierne<br />
horí“, tomu tiež rozumiem, keď sa na ten obrázok<br />
pozerám. Páv vie, čo sa stane. Žena je<br />
trošku vybočená z normálu, v jej tvári vidím<br />
nostalgickú krutosť. Pozerá do seba, teší sa<br />
chvíli, keď je páv ešte živý, ale o chvíľu už<br />
nebude – a o tej chvíli rozhodne ona. Páv hľadá<br />
u maliara spásu, ale (samozrejme) ju nedostane.<br />
Maliar, rovnako nostalgicky krutý,<br />
je iba prihliadač. Fascinuje ho chvíľa medzi<br />
pávovým životom a smrťou rovnako ako ju.<br />
Nezdá sa mi, že by žena videla bolesť či utrpenie.<br />
Má zvrátenú radosť, je plne prítomná<br />
v danej (magickej) chvíli. Láska je podľa nej<br />
chcenie: chce všetkých, chce zožrať všetkých.<br />
Napokon samu seba.<br />
Vaša tvorba prichádza k čitateľom<br />
v pravidelných rytmoch (1999, 2005,<br />
2011), zvedavosť mi nedá: viete už<br />
dnes, čo sa s ňou udeje v roku 2017<br />
Nie. A vy J<br />
Áno, vydáte knihu Svetloplach a bude<br />
v nej zhasnuté.<br />
Alebo v nej bude rozsvietené a ja sa budem<br />
báť.<br />
Vyše osem rokov ste žili v Japonsku,<br />
neskôr aj v Španielsku. A s ním je<br />
spojené veľmi emotívne venovanie<br />
v Havranjelovi…<br />
Áno, Španielsko pre mňa už navždy bude krajinou<br />
hrôzy z neuveriteľnosti vecí, z možných<br />
rozmerov zla.<br />
V tom venovaní píšete, že partner vám<br />
zachránil život za cenu svojho. To je<br />
rozmer dobra – tým pridal dvojnásobnú<br />
hodnotu tomu vášmu. Kto teraz ste<br />
Máte pravdu – je to rozmer dobra. Ale rozmer<br />
dobra zrodený zlom. Keď zlo porodí dobro,<br />
znie to krásne, ale pravda je iná – aké to môže<br />
byť dobro, keď je jeho matkou zlo Tiež sa usilujem<br />
žiť s tým, že môj život má teraz väčšiu<br />
cenu o ten jeho. Ale niekedy sa mi zdá, že aj<br />
menšiu. Žiť s tým, že za môj život zaplatil niekto<br />
iný tým svojím A navyše, nemal čas sa<br />
rozhodnúť. Tá smrť patrila mne, bola namierená<br />
proti mne – on iba náhodne toto zlo zvrátil<br />
na seba, čím som ja ostala živá… Nemal<br />
čas sa rozhodnúť vedome. Ale aj tí, čo zachraňujú<br />
topiacich sa, sa často utopia sami, hoci<br />
s tým nerátali. Tá obeta nemá preto menšiu<br />
cenu. Len sa s tým žije zvláštne. S vedomím,<br />
že ste život niekomu dlžný, a už ho nemôžete<br />
vrátiť. Že musíte so životom nakladať trochu<br />
inak. Niekedy je to ťažké, tešiť sa zo života,<br />
lebo je to „vyšší zákon“. Usilujem sa učiť sa to.<br />
Nie som však bohvieaká žiačka. Som žena,<br />
ktorá tancuje ako mechanická bábka. Ktorá<br />
je mechanickou bábkou. V červenej podprsenke…<br />
a tak ďalej. Ale myšlienka a spomienka<br />
na manžela robia zo mňa, dúfam, o niečo<br />
lepšieho človeka. Pomáha to, povedať si: žijem<br />
svoj život tak, ako by to on chcel. Otázkou<br />
je, či má človek žiť svoj život tak, ako by chcel<br />
niekto iný, hocijako blízky a milovaný. Ale už<br />
budem navždy dlžníkom. Bez veriteľa.<br />
V súvislosti s vaším bytím ešte jedna<br />
podotázka: prečo vlastne Eva<br />
Lukáčová prešla do Evy Luky Len<br />
tak Dvojča Alebo chcela mať Eva, už<br />
ako Luka, len bližšie k tetive…<br />
Asi z každého niečo. Ale najbližšie k pravde<br />
je toto: Ev Lukáčových je toľko! J To po prvé.<br />
Po druhé, tak dlho som žila vonku a tak dlho<br />
mi priezvisko komolili, že už to vlastne ani<br />
nebolo moje meno. Aj v poézii, myslím, som<br />
trochu začala „skracovať“. Obraz sa vytráca<br />
(nie však celkom), myšlienka prevažuje.<br />
Oprosťuje sa od zbytočností. Ďalej, páčilo<br />
sa mi, že Eva je také pravé meno, ženské od<br />
podstaty – ale ja som Žena, ktorá je zároveň<br />
Mužom. Luka je mužské meno. My name is<br />
Luka. I live on the second floor. I live upstairs<br />
from you. You‘ve maybe seen me before. If you<br />
hear something late at night – some kind of<br />
trouble, some kind of fight – just don‘t ask me,<br />
what it was… don‘t ask me.<br />
No ani som netušil, že si takto spomenieme<br />
na starý dobrý hit…, ale zároveň<br />
to ukazuje aj na iný rozmer vašej<br />
tvorivej povahy: hravosť! Zažil som vás<br />
nedávno na podujatí v kníhkupectve,<br />
kde ste medziiným prečítali aj básne<br />
o moči. Bolo veľmi zaujímavé sledovať<br />
narastajúci znepokojivý šum publika.<br />
Vy ste pritom s pôžitkom čítali ďalej!<br />
Hráte sa takto (či podobne) rada<br />
Samozrejme! Bez hry by bol predsa život sivý<br />
ako stará ponožka. Som životu vďačná, že vo<br />
mne hravosť a humor neubil, hoci mohol J.<br />
Rada sa smejem, milujem tvorivé, inšpiratívne<br />
chvíle a rozhovory, veselé nápady, ktoré<br />
aj rada uskutočňujem. Nehanbím sa za to,<br />
že moje vnútorné dieťa si žije svojím nespútaným,<br />
miestami divým životom. Najviac si<br />
však cením to, že ľudia, ktorí ma navštívia<br />
alebo niekde so mnou sú, hovoria, že im je so<br />
mnou dobre. Vtedy moje vnútorné dieťa na<br />
chvíľu spozornie a potom zapradie ako mačka…<br />
a ja tiež.<br />
revue22 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná