2012 / Ä. 14-15 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

More documents

Recommendations

Info

VYCHÁDZA GRAFIKON Projekt vydavateľstva Ikar Mám talent je v súčasnosti na našej literárnej scéne najúčinnejším prostriedkom pre talentovaných tvorcov, ktorí chcú vydať knihu. Do pestrej autorskej rodiny sa čoskoro zaradí aj Eva Kmeťová (1985) svojím debutovým románom Grafikon – vychádza 12. júla. Hlavná hrdinka Olívia po smrti svojej dcéry objavuje schopnosť ovládania mysle, no a tá postupne stavia čitateľa pred závažnú otázku o autenticite našich životov a ich možnej manipulácii... ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY SLOVENSKO Kapitola ôsma Frekvencie Klaudius na mňa pozeral s otvorenými ústami. „Ako si to… “ Bol prekvapený, že disponujem takou silou. Mocnou vôľou vzdorovať jeho zámerom. Stláčala som si bod medzi očami a bolesť hlavy postupne mizla. Netušila som, či mi niečo nalial do vína, alebo sa mi pokúšal dostať do hlavy. „Ako si to dosiahla“ Jeho hlas znel podráždene. „Nie si až taký šarmantný, ako si o sebe namýšľaš.“ V skutočnosti som nebola až taká suverénna. „Doteraz mi nikto neodolal, keď som ho zhypnotizoval. Tušíš vôbec, akú máš silu Olívia, spolu by sme dokázali neuveriteľné veci! Vieš si predstaviť, čo všetko by sme mohli zmeniť Dostala by si sa kamkoľvek a prinútila by si ľudí robiť rozhodnutia, ktoré by boli správne. Nie kvôli peniazom, ani kvôli moci, ale pre dobro ľudí. Ľudia sú ako kŕdeľ kačiek. Jeden je na špici a ťahá ostatných, čo sa len za ním vezú. Potrebujú niekoho, kto im povie, čo majú robiť. Vždy niekto rozhoduje za ľudstvo, ale obaja vieme, že nie vždy to je tá správna kačica. Ty by si ich presvedčila, ja by som zabezpečil, aby si sa dostala k ľuďom, ktorí vedú túto krajinu. A do médií. Ktovie, či by si mala taký vplyv aj cez obrazovku… Určite by to však uľahčilo veľkú časť plánu.“ „To nemyslíš vážne, však“ Bola som znechutená, že hovoril o ľuďoch ako o neschopnom kŕdli kačiek bez slobodnej vôle. Nechcela som mať účasť na ničom, čo tento muž plánoval. Priala som si, aby toto naše stretnutie bolo posledné. „Olívia, to, čoho som schopný, mám z kníh a z tvrdého tréningu. Ty máš božský talent. Je to v tvojej hlave… “ ukázal prstom na svoje opálené čelo. „To, čoho si schopná ty, je nekontrolovateľné a nedá sa to nijako vystopovať. Myslím, že ak sa ti neviem dostať do hlavy, tak musíš mať tisíc ráz silnejšie frekvencie než nejaký bežný úbožiak.“ „Frekvencie“ strácala som niť. „Áno. Každá myšlienka má frekvenciu. Si vlastne taká chodiaca mikrovlnka. Vysielaš signály, frekvencie, ktoré iný človek prijíma. Čím silnejšia emócia, tým silnejšia myšlienka. Tvoje sú dokonca také silné, že si jeden ani neuvedomí, že to, čo robí, robí preto, lebo si mu tú myšlienku vnukla. Jemu to prichodí prirodzené. Stavím sa, že by si dokázala vymazať pamäť ktorémukoľvek človeku.“ Spomenula som si na Leu, keď som ju žiadala, aby zabudla, čo sa stalo medzi mnou a Dávidom. Má pravdu, dokážem to. Ale nechcem to robiť. Nechcem brať ľuďom ich slobodnú vôľu. Akokoľvek sa na to pozerám, nebolo by to správne. „Myslím, že spúšťačom je silný emotívny zážitok. Smrť tvojej dcéry z teba vydolovala najúžasnejšiu schopnosť, akú si možno predstaviť. Som veľmi dobrý hypnotizér, ale ten, koho hypnotizujem, mi musí veriť. Je to komplikácia, akou sa ty zaoberať nemusíš. Dostaneš sa do hlavy komukoľvek.“ To je ono! Komukoľvek sa dostanem do hlavy… Teda aj do tej jeho zvrátenej. Začala som sústreďovať svoju nenávisť k tomu chlapovi. Nebolo to ťažké. Po tom, čo vzal do úst Sofiu, by som mu najradšej odtrhla hlavu. Cítila som chvenie v prstoch, bar sa sfarbil do červena a čelo mi šlo prasknúť od bolesti. Mala som toľko otázok, že som nevedela, čo sa mám skôr spýtať. „Bolo naše stretnutie pred rokmi skutočné, alebo si mi tú ilúziu len vložil do hlavy“ „Vyhľadal som ťa. Po smrti tvojej matky som sa dostal k záznamom tvojej psychoanalýzy. Pracoval som ako psychiatrický stážista v laboratóriu. Musím povedať, že tvoja psychiatrička nestála za nič. Poslala ťa domov bez toho, aby ti pomohla. Dusila si v sebe emócie a hrozilo, že keď vybuchneš, ublížiš všetkým v okolí. Preto som ťa musel nájsť a varovať ťa pred tebou samou.“ Nepozeral sa mi do očí. Vedela som, že mi klame. Nie, tam sme sa určite nestretli. Nikdy som nechodila k psychiatričke. Ani po matkinej smrti. Začal sa prehrabávať v kabáte a vytiahol z vrecka mapu. Na stole sa mi rozprestrelo južné Slovensko. „Tu. Vidíš to prázdne miesto medzi Hnúšťou a Rimavskou Sobotou Miesto skvele ukryté medzi kopcami a horami To je miesto, kde môžeme spolu začať tvoriť lepší svet. Lepších ľudí.“ Nerozumela som, kam mieri. Celkom som zabudla, čo som sa ho ešte chcela spýtať. „Predstav si miesto, kde by sa stretli mimoriadni ľudia ako ty a Dávid. Miesto, kde by ste mohli Mám dvadsaťsedem rokov, prácu, ktorej obetujem väčšinu času, dve dcéry, ktorým obetujem väčšinu energie, a v noci obetujem písaniu to, čo zostalo vo mne živé po celý deň. prezrádza o sebe Eva Kmeťová v pokoji využívať a rozvíjať svoj talent. Miesto, kde by ste mali k dispozícii najlepších a špičkovo v y b a v e n ý c h lekárov. Tím, ktorý by nám pomáhal uskutočniť náš plán. Už žiadne devastovanie životného prostredia. Rovnomerné rozdelenie potravy a očkovacích látok. Somálsko, India, krajiny tretieho sveta by viac nemuseli čeliť pokusom na ľuďoch. Farmaceutický priemysel by prestal robiť z najchudobnejších ľudí sveta pokusné potkany. Nikto sa nebude napchávať kaviárom a pečenými bažantmi, zatiaľ čo revue6 knižná revue 14 – 15 / 2012 www.litcentrum.sk knižná
VYCHÁDZA miliardám iných musia stačiť korene a obilniny. Zanedbanú infraštruktúru zachránime jedinou tvojou myšlienkou, Olívia. Začneme Slovenskom. Otvoríme kohútik a nalejeme peniaze správnym smerom.“ To, čo hovoril, malo hlavu i pätu. Bola by som toho schopná. Vedela by som presvedčiť ľudí. Môžem presvedčiť každého, kto mi príde do cesty. Odrazu som mala pocit, že zvládnem všetko na svete. Klaudius vycítil moje zaváhanie a usmieval sa na mňa. „Rozmyslíš si, a keď sa rozhodneš, ja ťa nájdem. Spolu vykonáme veľké veci, uvidíš, Olívia. Nezabúdaj, že mrhať darom, ktorý máš, je bohorúhačská márnotratnosť.“ Postavil sa a odišiel. Pri dverách sa ešte otočil. „Nezabudni dopiť víno. Traduje sa, že pred cestou sa nemá odmietnuť pohár vína, aby sa hosťovi cestou nestalo nešťastie.“ V ruke mi zostal pohár. Pery mi ovlažovalo sladké a silné víno. Spolu s chuťou sýtych čučoriedok mi vhuplo do hlavy, takže som sa ho vôbec nespýtala na Dávida. Prevrátila som do seba obsah pohára, naposledy som sa pozrela na nápis nad barom a pobrala sa k dverám. Práve keď som vkročila na chodník pred barom, spustil sa lejak. Ešte aj počasie vycítilo moju zradu. Dávida som nikde nevidela. Vykročila som smerom k autu. Určite sa v ňom zašil pred dažďom. „Dostal ťa…“ ozval sa z tmavej uličky vedľa baru. Dávid tam stál so sklonenou hlavou, opretý o stenu. „Nie, nedostal. Odolala som mu. Len ma začala bolieť hlava, nič viac.“ Nadšene som mu chcela vyrozprávať všetko, čo sa v bare stalo. Pozrel sa na mňa a vykročil ku mne s úsmevom na tvári. Odrazu prudko otočil hlavu a skríkol: „Pozor!“ Oslepili ma svetlá bielej dodávky. Akosi som pozabudla, že ešte stále stojím na ceste. Stoj! prikázala som a auto začalo nekontrolovateľne balansovať z jednej strany cesty na druhú. Dávid ku mne pribehol a strhol ma za rukáv. V tej chvíli dodávka narazila do baru za nami. Nápis Jaseň, ktorý visel nad vchodom, zletel a ľudia v panike vybehli na ulicu. V dážď boh je - vidieť znova zázrak v obyčajných kvapkách dažďa boh je - spomenúť si v tom daždi na to že nie som nič boh je - radosť vtáčika ktorý práve premočený tým dažďom vletel do mojej modlitby mantra podobám sa ti hoci sa mi nepodobáš nemáš ruky a tvoríš nemáš myseľ a myslíš nemáš oči a vidíš nie si a si neviem či máš ruky a predsa tvorím neviem či máš myseľ a predsa myslím neviem či máš oči a predsa vidím neviem či si a predsa som neviem či som a predsa si strom a strom milujem čistou láskou nič od neho nechcem on nič nechce odo mňa letí medzi nami vták zo šumenia listov do mlčania mysle iba si navzájom sme spojení letom vtáka šumenie v mlčaní za súhlasu vetra oči jedno oko hľadí zo svojej slepoty díva sa: niet ho tam druhé oko hľadí do svojej slepoty díva sa: tam je boh v tej slepote tancuje usmieva sa od oka k oku Daniel Pastirčák (1959), básnik, prozaik a esejista, kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave sa po knihe duchovných úvah Kázne – Zdravé telo v kóme (Calder 2010) znovu vracia k poézii. V týchto dňoch vychádza v Artfore jeho zbierka básní V. Zvláštnosťou je jej hudobný rozmer – v knihe nájdete odkaz na webstránku, kde si môžete vypočuť k básňam improvizácie autorovho syna Jonatána, umeleckým menom Pjoni. spieva jedným okom sa vidím a jedným nevidím idem idem ticho aby som sa páčil vánku idem vzpriamene aby som sa páčil nebu idem pomaly aby som sa páčil cvrčkom idem bosý aby som sa páčil tráve idem číry aby som sa páčil vode idem bez predstavy aby som sa páčil pravde idem bez túžby aby som sa páčil tebe láska pochovávanie prečo na nás pršíš keď ťa nemožno piť prečo k nám voniaš keď ťa nemožno vdýchnuť prečo si sa ukryl v láske na miesto kam nik živý nemôže nestačí že umierame prečo musíme byť aj stratení zostal si v prázdnote na neuctievanom oltári v piesku na pomníku bez mena v chladnej stope po bozku v trpkosti na dne pohára nestačí že nie sme prečo musíme byť v tom nebytí skry ma predo mnou vo svojej temnote do srdca svetla SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY www.litcentrum.sk 14 – 15 / 2012 knižná revue knižná revue 7
Page 1 and 2: Dvojtýždenník o nových knihách
Page 3 and 4: AKTUALITY / DIÁR NAHOTA BEZ KNÍH!
Page 5: RECENZIE Vážne o násťročných
Page 9 and 10: AKTUALITY PRÍBEH V DARČEKOVOM BAL
Page 11 and 12: RECENZIE Northanger a Sídlo Mansfi
Page 13 and 14: VYCHÁDZA Po zemi máme kráčať s
Page 15 and 16: www.litcentrum.sk KNIHY V PREDAJI 4
Page 17 and 18: KNIHY V PREDAJI JUNGOVÁ, Ivana Som
Page 19 and 20: WEB DETSKÝ SVET ILUSTRÁCIÍ Mesia
Page 21 and 22: OSUDY RÔZNE PODOBY MESTA Publikác
Page 23 and 24: ROZHOVOR Tak, ako delíte v básnic

2012 / Ä. 14-15 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

2012 / Ä. 14-15 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum