2012 / Ä. 14-15 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

More documents

Recommendations

Info

ANKETA ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY SLOVENSKO GLOSÁREŇ Zábavné svedectvo z nezábavných čias Pracovať po celý produktívny život v školskom rezorte, od postu dedinského učiteľa a riaditeľa školy až po pracovníka Ministerstva školstva SR – to je príležitosť na žatvu pozoruhodných skúseností, prekvapivých, smutných, ale aj veselých až bizarných zážitkov. Žiada si to však rozprávačský talent doplnený skvelou pamäťou. Alebo trpezlivou aktivitou v podobe písania si denníkov. Či už ide o závideniahodnú pamäť, alebo písomné záznamy, Laco Haas príjemne prekvapil početnú obec milovníkov literatúry faktu svojou ďalšou memoárovou knihou Trogár v štátnej službe (DAXE 2012). Nadviazal ňou na pôvodnú knihu Trogári (je to prezývka obyvateľov Nitry), s ktorou získal štvrté miesto medzi debutmi roka v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 2010. Takáto spomienková literatúra, akú úspešne rozvíja Laco Haas, sa nielen príjemne číta, lebo je bez záťaže rébusov a postmodernistických pomätených streštenín, ale navyše vo svojom súhrne predstavuje drobné mozaikové kamienky do celkového obrazu histórie. Kamienky zachytávajúce najmä detaily a atmosféru. Autorovi nechýba odvaha – veď po väčšej sérii spomienok na vlastné osudy mladého riaditeľa školy prechádza do finálnej série zážitkov z ministerstva po roku 1989, pripomínajúcej neraz akúsi politickú crazy komédiu až absurditu. Haasova pravdovravnosť a vernosť realite nedovolila nadmerne sypať soľ do rán spôsobených socialistickým dogmatizmom a, naopak, režimisticky glorifikovať súčasnosť v podobe baskervillského kapitalizmu. Dobrá literatúra má byť a býva svedectvom o dobe. Trogár v štátnej službe takouto literatúrou je a dozaista svojím čitateľským ohlasom nadviaže na prvý zväzok Trogári. Kultivovaný rozprávač Laco Haas podal zmysluplné svedectvo o prednovembrových i ponovembrových časoch v knihe, ktorá sa naozaj dobre číta aj vďaka často využitému humornému nadhľadu. Milan Kenda AKÉ SÚ NAŠE NOVÉ KNIHY Odpovedá finalistka Ceny Anasoft litera 2012 Svetlana Žuchová Chcela som napísať: Naše knihy sú neznáme. Potom som sa však zamyslela: Čo sú to naše knihy Naše – slovenské Ktoré z kníh, ktoré vychádzajú na Slovensku, sú tie naše Sú naše všetky Ak sú naše všetky knihy slovenských autorov, sú najmä rôznorodé. Na Slovensku vychádzajú ľúbostné romány, červená knižnica, detektívky, thrillery odohrávajúce sa v podsvetí, dokumentárne publikácie o histórii, chudnutí a rôznych iných oblastiach ľudského záujmu, kuchárske knihy, biografie a autobiografie významných aj menej významných osobností, knihy faktu, knihy pre deti a všeličo iné. A to je dobre. A spomedzi slovenských kníh, teda, povedzme, spomedzi našich kníh, sú niektoré aj známe. Dokonca kupované, občas je medzi nimi aj bestseller. Moja pôvodná veta, že naše knihy nie sú známe, sa teda nezdá byť pravdivá. Že by mali byť známe iné knihy Že by mali byť známejšie knihy, ktoré známe nie sú, a menej známe tie, ktoré získavajú záujem To nie je problém (ak je to vôbec problém) len našich, teda slovenských kníh. Alebo máme našimi knihami na mysli niečo iné Nie sú naše knihy všetky knihy, ktoré vychádzajú u nás Máme na mysli užší okruh literatúry, kníh, na ktoré vychádzajú recenzie v literárnych časopisoch, ktoré sa chápu ako, prepytujem, umenie To sú naše knihy, naše nie ako slovenské, ale naše ako nás, ich autorov, ktorí máme väčšie, umeleckejšie ambície Ak sú toto naše knihy, sú skutočne najmä neznáme. Ak v ne-literárnom svete zmienime, že sa venujeme našej () literatúre, dívajú sa na nás ako na ľudí s exotickým koníčkom. Podobne, ako majú svoju komunitu nadšencov zberatelia starých zbraní a horolezci, existuje komunita slovenských literátov, o ktorej produkty sa verejnosť zaujíma len o niečo viac, ako o výročné správy spolku akvaristov. Neviem, či to prijať, veď každý má istú profesijnú komunitu, ani akvaristi sa nesnažia zviditeľniť. Alebo, či je to chyba a treba sa snažiť to nejako napraviť. ORAVSKÉ ŠĽACHTICKÉ SÍDLA Výsledkom bádania a tvorivej spolupráce historika Tomáša Januru a historika umenia i archeológa Michala Čajku je publikácia Vidiecke šľachtické sídla v Oravskej stolici (Liptovská galéria P. M. Bohúňa 2011). Autori v nej vzdali hold architektonickému dedičstvu predkov. S historickým a stavebným vývojom kaštieľov a kúrií na Orave čitateľa podrobnejšie zoznámi úvodná štúdia. Tá okrem iného potvrdila, že v tomto regióne dominovali medzi šľachtou kúrie, ktorých vzhľad i použitý materiál odrážal možnosti staviteľa. Ich vývoj štúdia sleduje detailnejšie v rozpätí od 16. do 19. storočia. Nosnou časťou publikácie je prehľad kaštieľov a kúrií v Dolnom Kubíne, Hornej Lehote, Istebnom, Jasenovej, Leštinách, Nižnej, Oravskej Porube, Párnici, Rabčiciach, Tvrdošíne, Veličnej i Vyšnom Kubíne so základnou charakteristikou objektov. Zaznamenáva ich vývoj, prestavby, fotografie, dobové mapy, pôdorysy či zmeny majiteľov. V 70. rokoch 19. storočia sa uskutočnilo mapové zameranie celej stolice. Na základe týchto podkladov a protokolov parciel sa realizoval terénny výskum. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina oravských šľachtických sídel nie je zahrnutá v Ústrednom zozname pamiatok, apelovali autori na obce, dedičov či nových majiteľov stavieb, aby venovali pozornosť pamiatkam, keďže mnohé objekty menia svoju tvár takmer bez povšimnutia okolia a nenávratne sa strácajú. Ďalší výskum by sa mal zamerať na kaštiele a kúrie na poľskej strane bývalej Oravskej stolice. V tejto reprezentačnej publikácii treba oceniť bohatý pomocný aparát a prílohy, ako aj zachovanie jednotnej štruktúry s predošlou prácou Tomáša Januru, ktorá mapovala šľachtické sídla v Liptovskej stolici. -lč- knižná revue súťaž Na potulky po or av s k ých šľachtických s í d l a c h s a v sprievode tejto knihy môžete vydať aj vy, ak sa zapojíte do našej súťaže. Kupón nájdete na strane 24 revue20 knižná revue 14 – 15 / 2012 www.litcentrum.sk knižná
OSUDY RÔZNE PODOBY MESTA Publikácia Mesto – Región – Metropola. Paríž, Lyon, Saint-Étienne (Eurostav, Spolok architektov Slovenska 2011, preklad Kornélia Molnárová) je zavŕšením medzinárodného architektonického sympózia Mesto – Región – Metropola. Plány do budúcnosti. Výmena skúseností, ktorého koncepciu navrhli Štefan Šlachta a Alena Kubová-Gauché. Sympózium bolo zamerané na znovuobjavenie urbanity, opieralo sa o projekt Veľkého Paríža (Le Grand Paris) a jeho cieľom bolo prediskutovať ponaučenia vyplývajúce z tohto projektu i pre ďalšie európske mestá. Medzi nimi nechýba ani Bratislava. Publikácia zostavená z textov francúzskych odborníkov si kladie za úlohu objasniť, do akej miery návrhy na premenu mesta súvisia s novým chápaním metropoly a regiónu. Tento úmysel sa opiera o príklady francúzskych miest – Paríža, Lyonu a Saint-Étienne. Knihu tvorí šesť príspevkov. Prvou v poradí je štúdia architekta Jeana-Louisa Cohena, zameraná na niekoľko návrhov, ktoré v 20. storočí určili Letné obdobie je výbornou príležitosťou na spoznávanie slovenských i zahraničných architektonických skvostov. Podnety môžu priniesť aj niektoré zaujímavé knihy. predstavu Paríža. Architekt Henri Bresler zasa priblížil tri projekty realizované v periférnych obvodoch Miloš Dudáš sa zaoberá ochranou kultúrnych pamiatok, niekoľko rokov systematicky skúma sakrálnu architektúru na Slovensku a je autorom mnohých odborných štúdií a kníh o danej problematike (napr. Drevené kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku v spoluautorstve s Alexandrom Jirouškom). Jeho najnovšia obrazovo-textová publikácia Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku (Tranoscius 2011) približuje históriu i súčasnosť sakrálnych stavieb, ktoré boli postavené na základe artikul prijatých v roku 1681 na Šopronskom sneme. Snem umožnil výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska. Autor podrobne mapuje doterajšie vedecké bádanie a odborné štúdium, spomína významných priekopníkov Paríža: Front de Seine (okolie Seiny), ZAC (zóna spoločného plánovania) Bercy a Macdonaldov sklad. Člen Rady pre architektúru, urbanizmus a životné prostredie v regióne Rhône Philippe Dufieux sa zamýšľa nad novým vytváraním urbanity Lyonu. Príspevok Michela Thiollièra sa zaoberá funkčnou premenou priemyselného mesta St. Étienne, ktoré sa chce spolu s našou Banskou Bystricou uchádzať o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Obe mestá sa v tomto úsilí obojstranne podporujú. Alena Kubová-Gauché píše o predstave metropoly v projekte mesta so zameraním na Lyon a St. Étienne. Nadväzuje tak na Thiollièra a približuje projekty, ktoré majú podstatný význam pre vývoj mesta. Profesor na Université de Genève Rémi Baudouï sa vo svojej štúdii zameral na projekt Firminy- -Vert, ktorý je snahou francúzskeho politika Eugéna Claudius-Petita zmeniť priemyselné mesto Firminy vybudovaním novej štvrte Firminy-Vert. Baudouï spomína úlohu, ktorú v projekte zohral architekt Le Corbusier. Cieľovou skupinou, na ktorú sa publikácia obracia, sú predovšetkým architekti a urbanisti, no isto upúta aj tých, ktorí sa zaujímajú o okruh problémov súvisiaci s rozvojom miest. Slávka Drozdová POKLADY DREVENEJ ARCHITEKTÚRY ochrany pamiatok na našom území od čias Rakúsko-Uhorska až po súčasných špecialistov. Odkrýva príbehy najstarších evanjelických chrámov v kontexte náboženských a politických súvislostí. Veľký dôraz kladie aj na vysvetlenie častých stereotypov v poznaní a interpretácii drevených sakrálnych stavieb. Na Slovensku sa zachovalo len päť drevených artikulárnych objektov: v Kežmarku, Leštinách, Hronseku, Istebnom a vo Svätom Kríži. Posledný menovaný je dokonca najväčším dreveným chrámom postaveným zrubovou technikou v Európe. V knihe sa dozvedáme aj o tolerančných kostoloch z dreva. Na našom území existujú, žiaľ, už iba dva. Pomyselné putovanie po jedinečných architektonických skvostoch na Slovensku Dudáš končí prezentáciou chrámu z Podhorian a z Dúžavy, ktoré takisto predstavujú vzácny odkaz našej histórie. Zuzana Chlebová JUBILANTI 11. 7. 1951 – Otília DUFEKOVÁ, poetka 13. 7. 1929 – Libor KNĚZEK, literárny historik, publicista 13. 7. 1937 – Ján VILIKOVSKÝ, prekladateľ 15. 7. 1921 – Vladimír OLERÍNY, prekladateľ, literárny historik 15. 7. 1944 – Ireney BALÁŽ, básnik 15. 7. 1954 – Edmund HLATKÝ, prozaik 15. 7. 1974 – Marek KUPČO, prozaik 16. 7. 1924 – Július PAŠTEKA, literárny vedec, esejista 16. 7. 1952 – Miloš JANOUŠEK, básnik, textár, prozaik, dramatik 16. 7. 1956 – Václav ŠUPLATA, autor pre deti, dramatik, textár 17. 7. 1943 – Peter ANDRUŠKA, básnik, prozaik, literárny vedec 17. 7. 1970 – Martin SOLOTRUK, básnik, literárny vedec 19. 7. 1936 – Blanka POLIAKOVÁ, poetka, prozaička, spisovateľka pre deti 20. 7. 1936 – Ján MAJERNÍK, básnik, prozaik, prekladateľ 21. 7. 1943 – Ján JANKOVIČ, prekladateľ, scenárista, publicista 22. 7. 1951 – Zlatko BENKA, básnik, prozaik 22. 7. 1951 – Braňo HOCHEL, básnik, prozaik, literárny vedec, prekladateľ 23. 7. 1942 – Michal REPOVSKÝ, autor kníh pre deti 25. 7. 1937 – Jana ŠIMULČÍKOVÁ, spisovateľka pre deti a mládež 25. 7. 1948 – Milan RICHTER, básnik, prekladateľ 26. 7. 1922 – Albert MARENČIN, prozaik, básnik, prekladateľ 26. 7. 1925 – Mikuláš KASARDA, básnik 26. 7. 1968 – Martin KASARDA, básnik, prozaik, literárny kritik 27. 7. 1971 – Jaroslav KLUS, dramatik, básnik, prozaik 28. 7. 1929 – Dušan HARUŠTIAK, básnik, publicista 28. 7. 1965 – Eva LUKÁČOVÁ, poetka 30. 7. 1941 – Ondrej SLIACKY, literárny historik, autor literatúry pre deti a mládež 30. 7. 1956 – Daniela KAPITÁŇOVÁ, prozaička, publicistka 31. 7. 1952 – Miroslav DUDOK, básnik Milan JURČO * 6. 4. 1931 24. 6. 2012 Literárny vedec a kritik, člen Klubu nezávislých spisovateľov. Jozef HAJKO * 1. 10. 1918 26. 6. 2012 Čestný člen Spolku slovenských spisovateľov, čestný člen Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky. ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY SLOVENSKO www.litcentrum.sk 14 – 15 / 2012 knižná revue knižná revue 21
Page 1 and 2: Dvojtýždenník o nových knihách
Page 3 and 4: AKTUALITY / DIÁR NAHOTA BEZ KNÍH!
Page 5 and 6: RECENZIE Vážne o násťročných
Page 7 and 8: VYCHÁDZA miliardám iných musia s
Page 9 and 10: AKTUALITY PRÍBEH V DARČEKOVOM BAL
Page 11 and 12: RECENZIE Northanger a Sídlo Mansfi
Page 13 and 14: VYCHÁDZA Po zemi máme kráčať s
Page 15 and 16: www.litcentrum.sk KNIHY V PREDAJI 4
Page 17 and 18: KNIHY V PREDAJI JUNGOVÁ, Ivana Som
Page 19: WEB DETSKÝ SVET ILUSTRÁCIÍ Mesia
Page 23 and 24: ROZHOVOR Tak, ako delíte v básnic

2012 / Ä. 14-15 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

2012 / Ä. 14-15 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum