2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 14-15 - Literárne informaÄné centrum
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ROZHOVOR<br />
Tak, ako delíte v básnických textoch<br />
seba na ženu a muža, delíte zrejme aj<br />
svoj život na smutné a veselé chvíle.<br />
Čosi o tých smutných sme už povedali<br />
– z čoho máte radosť Podarila sa vám<br />
aj nejaká vtipná epizódka v zahraničí<br />
Radosť mám z toho, že ju už znova začínam<br />
cítiť. Už je štvrtý rok od tej udalosti, a až teraz<br />
sa akoby začínam prebúdzať. Znova ma<br />
začínajú tešiť veci, najmä drobnosti – tráva<br />
na dvore, studené pivo na stole krčmovej terasy…<br />
J, moje zvieratá, škola, knihy, ale aj<br />
šaty, kozmetika, varenie… Znova sa vo mne<br />
prebudila žena, a to je neuveriteľný pocit! J<br />
A práca. Prvýkrát sa teším na leto, budem ho<br />
mať pracovné, najprv idem na medzinárodnú<br />
prekladateľskú dielňu na Smolenický zámok,<br />
potom budem pracovať na svojich nedokončených<br />
knihách. Dúfam, že budem mať dostatok<br />
času aj na kreslenie a maľovanie. Teraz<br />
k druhej otázke: vtipných epizódiek zo zahraničia<br />
mám neskutočné množstvo. Okrem<br />
tých súkromných väčšina súvisí s tlmočením<br />
(aktívne som tlmočila do a z japončiny<br />
asi pätnásť rokov). Vtedy som všeličo videla<br />
a zažila! Najlepšie sú príhody týkajúce sa kultúrneho<br />
stretu medzi Japoncami a Slovákmi.<br />
Raz som tlmočila nášmu veľvyslancovi<br />
v Japonsku. Uctili si ho veľkolepou hostinou<br />
v japonskom štýle, jedlá poskladané do tvaru<br />
rýb, lodí, chrámov… V tom období bola práve<br />
kríza okolo ryže: údajne sa jej v Japonsku<br />
dosť neurodilo, a tak sa dovážala zvonka. Do<br />
Japonska sa dováža až deväťdesiat percent<br />
jedla, ale na ryžu si vždy potrpeli, aby bola<br />
„pravá“, teda japonská. Vonku stáli dlhé rady<br />
Japoncov a ochutnávali rozličné dovezené<br />
ryže, nadávali na ne a do televíznych kamier<br />
robili nechutné grimasy. Potom sa prevalilo,<br />
že to bol len marketingový ťah v dôsledku<br />
medzinárodnej ekonomiky a vlastnú ryžu<br />
vo veľkom hádzali do mora. Bolo z toho veľké<br />
haló. V Japonsku sa nesmie veľa vecí, ale<br />
čo je úplné tabu, to je nezjesť z misky všetky<br />
zrnká ryže, no a najhoršie je, keď vám ryža<br />
padne na zem. Takže sedíme si v tomto období<br />
na tatami luxusného hotela s veľvyslancom,<br />
ktorý nevedel ani základné pozdravy<br />
v japončine, ani nalievať sake v japonskom<br />
štýle, ani evidentne nič z japonskej kultúry.<br />
Všetka pozornosť sa sústreďovala na neho,<br />
ako bojuje s pravidlami a sústavne ich porušuje.<br />
Zrazu mu však veľký kus ryže spadol<br />
na zem. A on namiesto toho, aby si ho rýchlo<br />
zdvihol a ospravedlnil sa, na môj zdesený<br />
pohľad zareagoval: „No a čo teraz, mám spáchať<br />
HARAKIRI“ Slovo harakiri nie je japonské<br />
– je to zahraničná skomolenina skutočného<br />
slova seppuku – rituálna samovražda.<br />
Niekto zrejme vzájomne vymenil dva znaky,<br />
z ktorých sa slovo skladá, rezať a brucho, ale<br />
v opačnom poradí sa čítajú inak. Japonci sú<br />
na túto skomoleninu dosť hákliví, cítia v nej<br />
výsmech. Pamätám sa, že všetkým stuhli tváre,<br />
len veľvyslanec sa rehotal…J<br />
Neraz ste vyhlásili, že nemáte domov.<br />
(To je otázka!)<br />
Koncepcia domova je čudná záležitosť. Nikdy<br />
som ju celkom nepochopila. Keď som bola dieťaťom,<br />
žili sme v školskom byte v jednej dedine,<br />
mama mala vonku narcisy<br />
a konvalinky a boli tam múry so<br />
zeleným lístím, bunkre a stromy<br />
na lezenie… Potom sme sa<br />
presťahovali do nového domu,<br />
ktorý už nemal nič. Akoby to<br />
bola len holá kostra. S niekoľkými<br />
poslednými červami medzi<br />
ohlodanými rebrami. Keď som<br />
sa vydala a mala dieťa, nevedela<br />
som domov vytvoriť – nemala<br />
som know-how. Presúvala som<br />
sa z kontinentu na kontinent.<br />
Žila som životom Ahasvera. Bludičky. Neskôr<br />
som zažila aj naozajstné bezdomovectvo. Žila<br />
som najprv na trávnatom kopci, s manželom<br />
a dvomi psami, neskôr v polorozpadnutom<br />
dome, v rozvaline. Tam som bola pozoruhodne<br />
šťastná. „Môj prvý sladký domov okrem<br />
zápachu vydáva aj vôňu, ktorá o mne vie.“<br />
V tej rozvaline som napísala podstatnú časť<br />
Havranjela. Teraz som už opäť bez domova.<br />
Ale nežije sa s tým až tak zle, ako by sa zdalo.<br />
„Domov je iba myšlienka, íverček, kúsok dreva<br />
odmrštený od píly.“ Keď to vidíte takto, nič vás<br />
nebolí a nič nepotrebujete. Toľkokrát som svoj<br />
„domov“ musela zbúrať, mnoho ráz zo dňa na<br />
deň, odvliecť sa niekde inde a tam začať od<br />
nuly, že z toho zostal iba zvláštne otupujúci,<br />
slobodný pocit, ktorý sa nedá opísať.<br />
Poetka, prekladateľka<br />
a japonologička Eva<br />
Lukáčová (1965) alias Eva<br />
Luka vydala tri básnické<br />
zbierky Divosestra (1999),<br />
Diabloň (2005), Havranjel<br />
(2011). Jej poézia má<br />
nepochybne európsky<br />
rozmer. Spisovateľka je<br />
však na našej literárnej<br />
scéne osobitým zjavom<br />
nielen svojou tvorbou,<br />
prekladateľstvom, ale aj<br />
originálnym vystupovaním<br />
i osudom.<br />
Avizovali ste napísanie románu, bude<br />
letný<br />
Ani nie. Mám ho v hlave už veľa rokov, ešte<br />
z čias Japonska. Bude sa volať Druhá strana<br />
Mesiaca. Už mám z neho dosť napísané,<br />
trošku mi trhá žily, tak uvidíme, aký bude výsledok.<br />
Mám aj fotografiu na titulnú stranu.<br />
Ja vždy začínam od začiatku! Asi to nebude<br />
veľmi jemné čítanie, ale čo už J. Mierne sa<br />
ho aj bojím. Je o vzťahu medzi psychicky labilnou<br />
ženou a homosexuálnym mužom, to všetko<br />
okorenené trochou exotiky –<br />
teda pre nás, Stredoeurópanov.<br />
Hlavne to však bude sonda do<br />
hĺbky, do vecí, o ktorých sa nehovorí,<br />
do dvoch rozličných,<br />
a predsa podobných psychík<br />
s celou ich hrôzou. Chcem pokračovať<br />
aj v písaní románu pre deti<br />
Pani Kurčaťová. Ten ešte potrebuje<br />
ilustrácie, na ktorých tiež<br />
pracujem, a začala som písať aj<br />
knihu pre menšie deti O kocúrovi,<br />
ktorý varil psovi, inšpirovaný<br />
mojimi zvieratami. Pri ňom sa tiež teším<br />
hlavne na prácu nad ilustráciami. Chodím sa<br />
výtvarne vzdelávať k akademickej maliarke<br />
Oksane Lukomskej, ktorá zhodou okolností<br />
býva v tej istej dedine, kde v súčasnosti aj ja.<br />
Mám rozpracované aj knihy básní pre deti,<br />
anglických básní pre deti, preklady z japončiny,<br />
skriptá na kreatívne písanie, ktoré vyučujem…<br />
Postupne to všetko iste zvládnem, ale<br />
najprv by som sa chcela venovať Druhej strane<br />
Mesiaca, aby som na jeseň už mala aspoň<br />
jeden nový projekt ucelený. To je dobre, že ste<br />
sa ma na to spýtali. Takéto „avizovanie“ vecí<br />
ma totiž poháňa dopredu J.<br />
Radoslav Matejov<br />
Foto Petra Bošanská pre magazín Sme ženy<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 23