2012 / č. 14-15 - Literárne informačné centrum
15.01.2015 • Views
Share Embed Flag

2012 / č. 14-15 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 14-15 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 14-15 - Literárne informačné centrum

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
litcentrum.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

Dvojtýždenník o nových knihách XXII. ročník 11. 07. <strong>2012</strong> číslo<br />

<strong>14</strong>/<strong>15</strong><br />

knižná<br />

revue<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

Najpredávanejšie knihy<br />

Kníhkupectvo Čas na ticho<br />

Námestie slobody 19, 066 01 Humenné<br />

igor.fejko@post.sk, 0905 391 233<br />

SLOVENSKO<br />

ZAHRANIČIE<br />

Milan Zelinka<br />

Rudenko<br />

Slovenský spisovateľ<br />

Umberto Eco<br />

Pražský cintorín<br />

Vydavateľstvo Slovart<br />

cena<br />

0,90 €<br />

Odraz<br />

zrkadla<br />

v zrkadle<br />

Poviedka 2011<br />

Básne 2011<br />

Levice, KK Bagala<br />

a literarnyklub.sk <strong>2012</strong>, 2011<br />

…Pri najnovšom<br />

zborníku Poviedka 2011<br />

som však dostal nutkavý<br />

pocit, že by bolo načim<br />

vymyslieť nejaký nový<br />

prvok, hodiť skalu do<br />

zborníkovej vody, ktorá<br />

už začína zelenieť od rias<br />

rutiny…<br />

Oba zborníky zhodnotil<br />

Maroš M. Bančej na strane<br />

4<br />

OBSAH PRÍLOHY<br />

(slovenská literatúra 2011)<br />

Ivana Hostová: K dôvodom nesmelej radosti<br />

Katarína Zitová: Zrelosť vyjadrenia<br />

vs. hľadanie vlastnej cesty<br />

Karol Csiba: Fragmenty slovenskej prózy 2011<br />

Peter F. ´Rius Jílek: Osem kritických pohľadov<br />

Miloš Ferko: Dajme si repete!<br />

Timotea Vráblová: Zatiahnime na hlbinu!<br />

Marek Debnár: Dejiny, presahy a konfrontácie<br />

Ivan Szabó: Spomienky, história, osobnosti…<br />

Z OBSAHU<br />

02 Wolkrova Polianka <strong>2012</strong><br />

05 Jana Bodnárová: 13<br />

06 Eva Kmeťová: Grafikon<br />

07 Daniel Pastirčák: V<br />

08 Barbarskí Slovania<br />

10 Michail Bulgakov: Biela garda<br />

12 Denis Diderot: Rameauov synovec<br />

13 S Abrahámom za stolom<br />

18 O vydavateľstve AB ART press<br />

22 My name is Luka (Rozhovor<br />

s poetkou Evou Lukáčovou)<br />

ČÍSELNÍK<br />

vyše 300<br />

kníh našej pôvodnej tvorby s vročením 2011<br />

reflektuje v letnej prílohe na 36 stranách<br />

8 autorov<br />

ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X

AKTUALITY<br />

ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

Letná ČITÁREŇ…<br />

…U červeného raka ponúkla 26. júna aj<br />

tento sympatický obrázok. Večer bol v znamení<br />

poézie a okolo básnika Kamila Peteraja<br />

sa jednoducho museli zjaviť múzy: vľavo<br />

speváčka Kristína a vpravo moderátorka<br />

Zuzana Belková (foto Peter Procházka).<br />

Večer 4. júla sa zas niesol v znamení eseje.<br />

Prekladateľka a spisovateľka Vladimíra<br />

Komorovská (ukážku jej prekladu si môžete<br />

prečítať na strane 12) sa zhostila úlohy<br />

moderátorky a dialógy viedla s Máriou<br />

Bátorovou, Etelou Farkašovou, Ondrejom<br />

Hercom a Viliamom Jablonickým.<br />

-rm-<br />

SCHODY VYHRALI<br />

Divadelný ústav vyhlásil výsledky<br />

tretieho ročníka celoslovenskej súťaže<br />

Dramaticky mladí o najlepší<br />

dramatický text mladých autorov<br />

do 18 rokov. Absolútnym víťazom sa<br />

stal Andrej Samuel Čermák (<strong>15</strong> rokov)<br />

za hru Schody. Slávnostné vyhlásenie<br />

výsledkov sa uskutočnilo<br />

25. júna v Martine.<br />

GORILOVAČKA<br />

Knihu Gustáva Murína Gorily<br />

v podsvetí (Marenčin PT) o histórii<br />

slovenského podsvetia, o kauzách, korupcii<br />

a násilnostiach, odprevadili v kníhkupectve<br />

Gorila v Bratislave, ako inak,<br />

posypaním bankovkami. Lebo práve o ne<br />

Bibliotéka <strong>2012</strong>, ponúka Incheba samostatné<br />

predajné miesto (2x2m) s ďalšou<br />

výbavou (regál, police, pult…). V prípade<br />

ďalších informácií a záujmu o príspevok od<br />

ZVKS kontaktujte: sekretariat@zvks.sk<br />

najneskôr do 25. júla <strong>2012</strong>.<br />

PEŠO V LETE<br />

Hitom tohtoročnej<br />

letnej turistickej<br />

sezóny je titul z vydavateľstva<br />

Dajama<br />

25 turistických<br />

trás po Slovensku,<br />

ktorý vyšiel v novej<br />

edícii Najkrajšie<br />

pešie okruhy. Náročné<br />

i menej náročné<br />

trasy vedú atraktívnymi<br />

oblasťami<br />

Slovenska, sú doplnené fotkami, súťaž<br />

mapami a výškovými údajmi. Odporúčame!<br />

Pošlite kupón vydavateľstva<br />

Dajama zo strany 24 a šikovnú knižku do<br />

batoha vám možno pošleme.<br />

WOLKROVA<br />

POLIANKA <strong>2012</strong><br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE<br />

POÉZIA V PREKLADE<br />

V týchto dňoch prebieha tretia<br />

Medzinárodná dielňa prekladu poézie,<br />

ktorú organizuje Literárne informačné<br />

<strong>centrum</strong> v spolupráci s Literature across<br />

Frontiers a s podporou grantu Európskej<br />

komisie. Začala sa 7. júla príchodom básnikov<br />

z Európy aj Ázie. Pod vedením škótskeho<br />

básnika Toma Powa, ktorý sa zúčastnil<br />

dielne prekladu poézie aj pred dvoma rokmi<br />

v Bratislave, básnici Alina Talybova<br />

z Azerbajdžanu, Tiziana Colusso<br />

z Talianska, Eva Lukáčová zo Slovenska,<br />

Artis Ostups z Lotyšska, Hilari de Cara<br />

z Katalánska, Gabriel Rosenstock z Írska<br />

a Vishnu Khare z Indie spoločne trávia<br />

čas v Smolenickom zámku nad anglickým<br />

prekladom svojich veršov a usilujú sa ich<br />

čo najlepšie a najvýstižnejšie preložiť do<br />

svojho materinského jazyka. Ako sa im<br />

to podarilo, o tom sa asi na ich vystúpení<br />

v Letnej čitárni U červeného raka<br />

v Bratislave v piatok 13. júla o 17.30 všetci<br />

nepresvedčíme, no určite zistíme, ako<br />

sa to podarilo Eve Lukáčovej, lebo tá bude<br />

čítať preklady svojich kolegov vo vlastnom<br />

slovenskom preklade. Príďte sa aj vy pozrieť,<br />

ako to všetkým pôjde!<br />

v nej ide! A asi nielen v nej, Peter Procházka<br />

odfotil prezentáciu v momente, keď sa<br />

sám autor s trochou recesie snaží tiež si<br />

nejaké uchytiť… Ukážky čítal a drahé papieriky<br />

sypal herec Peter Sklár (vpravo).<br />

Knihu a spoločensko-právnu situáciu okolo<br />

jej tém vysvetlila novinárka Táňa Veselá<br />

(v pozadí). V rovnaký deň (27. júna) ešte<br />

spoločnosť Gorila organizovala stretnutie<br />

s vydavateľom K. K. Bagalom v Medickej<br />

záhrade – cyklus má názov Čítanie s Gorilou.<br />

No a do tretice: v najbližších dňoch<br />

vychádza kniha Toma Nicholsona Gorila.<br />

Nuž, leto nám začalo v znamení celkom<br />

hustej gorilovačky…<br />

-rm-<br />

STÁNKY<br />

NA BIBLIOTÉKE<br />

Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR<br />

(ZVKS) ponúka malým vydavateľom príspevok<br />

na podporu samostatných stánkov<br />

na knižnom veľtrhu Bibliotéka <strong>2012</strong>.<br />

Na základe dohody ZVKS so spoločnosťou<br />

Incheba, ktorá organizuje knižný veľtrh<br />

Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska<br />

a Literárny fond v spolupráci<br />

s Mestom Vysoké Tatry vyhlasujú 49. ročník<br />

celoslovenskej literárnej súťaže Wolkrova<br />

Polianka, ktorej cieľom je podporiť<br />

tvorivosť mladých básnikov a vytvárať<br />

priestor pre umeleckú sebarealizáciu talentovaných<br />

autorov.<br />

Súťaže sa môžu zúčastniť autori/autorky<br />

do 35 rokov, ktorí nemajú knižne vydané<br />

dielo umeleckej literatúry. Do súťaže<br />

možno poslať najviac 10 básnických textov<br />

v súhrnnom rozsahu 200 veršov. Súťažné<br />

práce treba zaslať v troch exemplároch<br />

na adresu: Asociácia organizácií<br />

spisovateľov Slovenska, Laurinská 2,<br />

8<strong>15</strong> 08 Bratislava. Potrebné je uviesť<br />

kontaktné údaje (adresa, mailová adresa,<br />

telefónne číslo), dátum narodenia, resp.<br />

rodné číslo. Uzávierka súťaže je 10. septembra<br />

<strong>2012</strong>. Najlepšie práce budú odmenené:<br />

udelené budú 3 prémie po 70 eur<br />

a jedna prémia (85 eur) za príspevok mimoriadnej<br />

kvality (autor/autorka tohto<br />

príspevku získa ocenenie laureát Wolkrovej<br />

Polianky). Porota môže udeliť aj čestné<br />

uznania, ale má právo aj niektorú z prémií<br />

neudeliť. Slávnostné vyhlásenie výsledkov<br />

súťaže sa uskutoční v októbri <strong>2012</strong> vo<br />

Vysokých Tatrách.<br />

revue2 knižná revue<br />

knižná<br />

<strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong><br />

Naši partneri<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk

AKTUALITY / DIÁR<br />

NAHOTA BEZ KNÍH!<br />

Katke Feldekovej, skupine Ka-Fe-Band<br />

a Ľubomírovi Feldekovi patril piatkový<br />

podvečer 29. júna v bratislavskej čitárni<br />

U červeného raka. Básnik a prekladateľ pripomenul<br />

sviatok sv. Cyrila a Metoda a našu<br />

prvú báseň Proglas, ktorú všetci poznáme<br />

v úžasnom preklade Viliama Turčányho<br />

a Eugena Paulinyho. Rýmovaný Feldekov<br />

preklad vyšiel ako bibliofilské vydanie<br />

s ilustráciami Miroslava Cipára v grafickej<br />

úprave Petra Ďuríka. V súťaži Najkrajšie<br />

knihy Slovenska 2011 získal tento Proglas<br />

Cenu ministra kultúry SR. Pozrieť si ho môžete<br />

v bratislavskej Bibiane. Feldek publiku<br />

pár veršov zarecitoval:<br />

Z Proglasu Ľ. Feldeka<br />

… Vy, čo túžite<br />

rásť z lásky ako Božie zbožie – azda<br />

neviete, kde je pravda odveká<br />

Tak ako každé semeno a brázda<br />

potrebuje aj srdce človeka<br />

dážď Božích písmen, aby úroda<br />

Božia v ňom bola ustavične väčšia.<br />

Národy bez kníh! Azda na svete<br />

je málo podobenstiev, ktoré svedčia,<br />

že samy sebe nerozumiete<br />

Vo všetkých rečiach sveta nie je tá<br />

bezmocnosť ešte vyslovená celá!<br />

Nuž podobenstvo na um prichodí<br />

i mne – pár slov, čo povedať chcú veľa:<br />

Nahé sú bez kníh všetky národy!<br />

S tým, že mu práve vyšiel knižne nový<br />

preklad Shakespearovej hry Kráľ Lear,<br />

sa Feldek nepochválil. Robíme tak za<br />

neho a pripomíname, že v edícii vydavateľstva<br />

Ikar už vyšli tieto jeho preklady<br />

Shakespeara: Rómeo a Júlia, Sen svätojánskej<br />

noci, Othello, Ako sa vám páči,<br />

Antonius a Kleopatra, Hamlet, Skrotenie<br />

čertice, Trojkráľový večer, Búrka, Sonety,<br />

Zimná rozprávka a Macbeth.<br />

-bi-<br />

POKOJNÝM TÓNOM<br />

V poradí štvrtú knihu Antona Blahu Rád<br />

vám protirečím (Vydavateľstvo Spolku<br />

slovenských spisovateľov) uviedla medzi<br />

čitateľov vodou z Dunaja, Nitry a Kysuce<br />

autorova manželka 28. júna. Medzi hosťami,<br />

samozrejme, nechýbali Kysučania,<br />

spev v podaní Filipa Tůmu a žičlivé slová.<br />

Dojímavá bola<br />

báseň venovaná<br />

autorovi od<br />

starého priateľa<br />

Karola Kapellera,<br />

odľahčený tón<br />

malo vystúpenie<br />

Juraja Slezáčka<br />

aj moderátorky<br />

Nory Beňačkovej.<br />

Autor literatúry<br />

faktu a básnik<br />

Jozef Leikert o Blahových esejach<br />

povedal, že „napísal zamyslenia<br />

knižná<br />

revue súťaž<br />

nad tým, čo je mnohým z nás často ľahostajné.<br />

Pokojným tónom, bez nadnesených slov,<br />

bez kriku, ale o to nástojčivejšie poukazoval<br />

na neduhy spoločnosti, ale upozorňoval<br />

aj na pekné veci, ktoré stoja za povšimnutie“.<br />

Ak si chcete na knižku utvoriť svoj<br />

názor, pošlite nám do redakcie kupón<br />

Vydavateľstva SSS zo strany 24, aby sme<br />

vás mohli zaradiť do žrebovania o túto<br />

knižnú novinku.<br />

ZA ČO TO SCHYTÁME<br />

,,Vlastne by som sa mal normálne začať<br />

báť. Čo nevidieť to podľa všetkého schytám.<br />

Neviem ešte kedy, neviem ako, ale raz<br />

to príde. Som predsa príslušníkom druhu,<br />

ktorý sústavne odlesňuje obrovské plochy<br />

a necháva ich napospas erózii, rieky aj<br />

ovzdušie ničí toxickými látkami, produkuje<br />

čoraz viac skleníkových plynov, spôsobil<br />

roztápanie ľadovcov, ťaží viac surovín<br />

a zabíja viac zveri, než je pre jeho prežitie<br />

nevyhnutné, a neštíti sa ani efektnej propagandy,<br />

aby jeho skutky navonok vyzerali<br />

asi tak o štyri stupne sympatickejšie, než<br />

v skutočnosti sú.“ Takto rozvinul myšlienku<br />

Jána Johanidesa Niekedy mám pocit, že<br />

sa za nás ľudí musia hanbiť stromy 17-ročný<br />

Zoltán Varga zo Strednej odbornej<br />

školy hotelových služieb a obchodu v Nových<br />

Zámkoch vo svojej víťaznej eseji.<br />

Spolu s ním sa do druhého ročníka súťaže<br />

Esej Jána Johanidesa, ktorú vypisuje<br />

Literárne informačné <strong>centrum</strong> Bratislava,<br />

Mesto Šaľa a Úrad Nitrianskeho samosprávneho<br />

kraja, prihlásilo 26 žiakov<br />

z 11 stredných škôl 27 prácami. Ďalšie<br />

témy esejí vychádzali z myšlienok Jána<br />

Johanidesa: Telesná láska je iba jedným<br />

oblúkom katedrály a Diktatúra sa vždy začína<br />

nenápadne.<br />

-báb-<br />

DIÁR<br />

<strong>15</strong>. JÚN – <strong>15</strong>. JÚL<br />

Kníhkupectvá Artforum<br />

– akcia Letné čítanie: možnosť<br />

vybrať si knihu s 20% zľavou<br />

18. JÚN – 31. AUGUST<br />

Letná čitáreň v Medickej záhrade<br />

v Bratislave – vždy od 10.00 do 18.00<br />

možnosť prečítať si noviny, časopisy<br />

i knihy – organizuje Staromestská<br />

knižnica<br />

9. JÚL – 31. JÚL<br />

Mestská knižnica v Žiline<br />

– Detské leto v knižnici – každodenný<br />

program pre deti od 13.00 do <strong>15</strong>.00<br />

13. JÚL o 17.30<br />

Letná čitáreň U červeného raka,<br />

Bratislava – Z jazyka do jazyka<br />

– medzinárodná dielňa prekladu poézie<br />

16. JÚL o 10.00<br />

Medická záhrada v Bratislave<br />

– dramatizované čítanie pána<br />

Mrkvičku Mráz po chrbte<br />

– organizujú Staromestské kluby<br />

17. JÚL o 20.00<br />

Univerzitná knižnica v Bratislave<br />

– Lisztova záhrada, Klariská 1<br />

– cyklus ZÁHRADA. Hovory o kultúre<br />

a kriku doby, 19. časť, téma: identiTY;<br />

v programe vystúpi spisovateľ Agda<br />

Bavi Pain<br />

25. JÚL o 17.30<br />

Piešťanské informačné <strong>centrum</strong>,<br />

Pribinova 2 – Neberte si to osobne;<br />

beseda s českou autorkou Denisou<br />

Proškovou<br />

vždy o 17.00<br />

Letná čitáreň U červeného<br />

raka, Bratislava – cyklus Čítajme<br />

slovenskú literatúru:<br />

17. júl – Maroš Krajňak: Carpathia<br />

24. júl – Denisa Fulmeková, Ján<br />

Štrasser<br />

31. júl – predstavenie víťazov Ceny<br />

Jána Johanidesa<br />

7. august – Tomáš Janovic a jeho<br />

aforizmy<br />

vždy o 20.30<br />

Univerzitná knižnica v Bratislave<br />

– Nádvorie Klarisky, Klariská 5<br />

– Letné Literárne Láskanie:<br />

27. júl – Vilhan číta Villona<br />

28. júl – Uhlár číta Bukowského<br />

29. júl – Sadílek číta Puškina<br />

Knižná revue v lete<br />

Ďalšia Knižná revue znovu vychádza<br />

ako dvojčíslo 8. augusta. Bude<br />

obsahovať prílohu Slovenský knižný<br />

rok 2011, kde zrekapitulujeme<br />

významné literárne ceny, uvedieme<br />

bibliografické záznamy vydaných<br />

titulov a aj adresár vydavateľov.<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

<strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 3

RECENZIE<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

ODRAZ ZRKADLA<br />

V ZRKADLE<br />

Poviedka 2011<br />

Básne 2011<br />

Levice, Koloman Kertész Bagala<br />

a literarnyklub.sk <strong>2012</strong>, 2011<br />

Keď nedávno v obrátenej pyramíde Slovenského<br />

rozhlasu urobili spoločne Národné<br />

osvetové <strong>centrum</strong> a Rádio Devín verejnú<br />

nahrávku Letnenie alebo Literárne leto mladých,<br />

bolo cieľom tejto akcie spropagovať<br />

literárne podujatia, na ktorých ide autor,<br />

poväčšine mladý, s kožou na trh. Jedným<br />

z hosťov bol aj básnik, textár a vydavateľ<br />

Daniel Hevier. Ten sa na tému literárnych<br />

súťaží vyjadril nasledovne: „Mladý autor by<br />

mal absolvovať nejaké tie súťaže, kvôli akémusi<br />

porovnaniu a najmä kvôli atmosfére. Potom<br />

nech sa na súťaže vykašle a ide vlastnou<br />

cestou.“ Toľko o súťažiach…<br />

Kali Kertész Bagala si v 90. rokoch svojou<br />

Poviedkou urobil riadne renomé. Niežeby<br />

dovtedy neboli poviedkové súťaže,<br />

už len také Jašíkove Kysuce boli v tých časoch<br />

vo viac než zrelom ročníku. Avšak až<br />

Bagala dokázal poňať literárne zápolenie<br />

viac či menej mladých autorov ako poctivú<br />

šou. Vrátane sponzorov, mediálnej podpory<br />

a najmä zborníka. Kniha je kniha a tú<br />

žiaden diplom a prípadná obálka nenahradí.<br />

Skrátka, literárna súťaž Poviedka<br />

právom získala svoje renomé a veľká časť<br />

autorov súčasnej funkčnej (a umelecky<br />

kvalitnej) prozaickej scény ňou prešla. Pri<br />

najnovšom zborníku Poviedka 2011 som<br />

však dostal nutkavý pocit, že by bolo načim<br />

vymyslieť nejaký nový prvok, hodiť<br />

skalu do zborníkovej vody, ktorá už začína<br />

zelenieť od rias rutiny. Autorov bolo<br />

na slovenské pomery požehnane. Číslom<br />

<strong>14</strong>6 účastníkov sa môže hrdiť máloktorá<br />

relevantná súťaž. Aj pomer autoriek (52%)<br />

a autorov (48%) bol vyrovnaný. Čo však je<br />

horšie, vyrovnaný bol aj celkový štýl a autorské<br />

spracovanie tém. Existenciálna<br />

skepsa, občas ponurosť, pár ráz experiment<br />

pre experiment a zúfalý nedostatok<br />

humoru. Žeby to bol odraz sveta, v ktorom<br />

žijeme „tu a teraz“, v zrkadle autora Odraz<br />

zrkadla v zrkadle V každom prípade<br />

laureátka Soňa Uríková (24) svojou poviedkou<br />

S prvou hviezdou dokázala, že sa<br />

vždy oplatí poctivý rozprávačský postup,<br />

bez siahodlhých pseudofilozofických<br />

digresií či rozpačitého ozvláštňovania<br />

textu mailovou komunikáciou (M. Boleková:<br />

Pachy). Tak isto Juraj Štubner (32),<br />

druhý v poradí, ponúkol čitateľovi príbeh<br />

Veď ma, v ktorom ako keby sa paradoxne<br />

stretla dušekovská a pišťankovská poetika,<br />

no a výsledok je fajn. Celkový pocit zo<br />

zborníka som však mal skôr rozpačitý. Aj<br />

napriek slnečnej nedeli, keď som ho konzumoval<br />

v zátichu Medickej záhrady, som<br />

sa len horko-ťažko zbavoval akejsi pachuti<br />

na jazyku aj v tráviacom trakte mozgu.<br />

Druhý zborník Básne 2011 taktiež vyznel<br />

rozpačito. Kvantitatívne bol na tom<br />

takmer rovnako ako Poviedka 2011<br />

(<strong>14</strong>8 autorov), pričom dámy prevažovali<br />

nad pánmi (63% kontra 37%). Avšak<br />

z 10 adeptov poézie som prinajmenšom<br />

v piatich prípadoch narazil na staré známe<br />

mená, ktoré už nejaký ten rôčik obosielajú<br />

a bodujú svojimi básňami vo všetkých literárnych<br />

súťažiach, ktoré majú na Slovensku<br />

kredit.<br />

Keď už na nič iné, tak tento fakt poukazuje<br />

napríklad na to, že vydávanie pôvodných<br />

básnických zbierok uviazlo u nás na<br />

plytčine. Alebo sa kacírsky spýtame, či sa<br />

tu objavila v posledných rokoch skutočne<br />

silná a originálna básnická osobnosť…<br />

Ako človek permanentne sa pohybujúci<br />

v kuchyniach literárnych súťaží som porote<br />

na čele s Jánom Buzássym vôbec nezávidel.<br />

Napokon laureáti Lýdia Džundová<br />

(30) a Michal Spáda (32) potešili moje už<br />

trocha zjazvené básnické srdce poéziou,<br />

v ktorej autorský vklad, nápad a celkový<br />

„svet“ básne bol nielen po formálnej,<br />

ale najmä po poetickej stránke dokonale<br />

spracovaný. Aj keď (citujem Wallaca Stevensa)<br />

„nebola to trojnohá vrana na púpavovej<br />

strane hory…“<br />

V ostatných prípadoch som sa potkýnal<br />

na samoúčelnostiach, občasných poetických<br />

klišé a najmä, mal som obsedantný pocit<br />

poetického déjà vu, teda už čítaného. Čo<br />

dodať na záver Buď Bagalovi chvála, že podobné<br />

zborníky vychádzajú. Avšak zvyčajná<br />

fráza, ktorú som počul už na desiatkach<br />

literárnych súťaží a ktorá hovorí o tom, že<br />

tá-ktorá súťaž je zrkadlom stavu slovenskej<br />

literatúry, nielen v tomto prípade neplatí.<br />

Súťaž je v prvom rade zrkadlo (vkusu) vyhlasovateľa<br />

a poroty.<br />

Maroš M. Bančej<br />

SILA OSUDU…<br />

Janko Mičko<br />

Ako ustrážiť prítomnosť<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku<br />

slovenských spisovateľov 2011<br />

Podstata života je<br />

v jeho neustálom<br />

pohybe. Jedinečnosť<br />

okamihu je spätá<br />

s pominuteľnosťou<br />

a prchavosťou prežívania.<br />

Avšak iba<br />

zriedkavo vstúpi do<br />

literatúry autor, ktorý<br />

s numizmatickou<br />

zručnosťou vrhá medzi nezastaviteľné mlyny<br />

času (a proti konvenčnému zachyteniu skutočnosti)<br />

kaleidoskopický lúč svetla. Debuto-<br />

vá zbierka poviedok Janka Mička nepochybne<br />

spĺňa všetky kritériá literárne príťažlivého<br />

textu. Osem príbehov kratšieho rozsahu nie<br />

je zaujímavých iba exotickým prostredím (Tel<br />

Aviv či Paríž), ale najmä, a predovšetkým, jedinečnou<br />

optikou. Oscilácia na tradičnej osi<br />

minulosť-prítomnosť-budúcnosť tu získava<br />

novú funkciu. Aspekt, z ktorého autor hodnotí<br />

a špecificky nazerá na „tu a teraz“, v niektorých<br />

prípadoch doslova paralyzuje. Čitateľa<br />

oslovuje kultivovane a civilne: prelínanie sna<br />

a skutočnosti, sveta iracionálneho a racionálneho<br />

pôsobí v Mičkovom podaní priam harmonicky.<br />

Postavy v jeho poviedkach sú však<br />

obyčajné, životom skúšané indivíduá, ktoré<br />

sa dostávajú do (nie celkom) bežných situácií,<br />

z ktorých sú nútené hľadať východisko – ale<br />

individuálna dispozícia niekedy nestačí. Sila<br />

osudu (či náhody) dokáže karty premiešať<br />

a nečudo, že sa dostávajú do neuveriteľných<br />

situácií. A práve akési memento osudovosti<br />

všetkých poviedok rámcuje motivickú „náplň“<br />

týchto príbehov: je niekedy až tragikomické,<br />

v akých represáliách sa zmietajú ich hrdinovia<br />

a v akom extatickom uvoľnení sa nachádzajú<br />

po prekvapivom, osudovom verdikte<br />

– a to je iba jedno z mála východísk, ktoré čitateľa<br />

vytrhnú z každodennej letargie… Hodnota<br />

a význam Mičkových poviedok spočíva<br />

práve v momente prekvapenia a neočakávaných,<br />

avšak príjemných zvratoch, ktoré nepochybne<br />

prebudia fantáziu každého čitateľa.<br />

Ten je pri čítaní týchto príbehov (našťastie)<br />

odkázaný na pokorujúce a úprimné: „…nie je<br />

v mojich silách vydedukovať nasledujúcu udalosť“.<br />

Veľa šťastia!<br />

Miloš Leng<br />

O Mičkovej knihe v kontexte debutov<br />

roku 2011 si môžete prečítať v prílohe<br />

tohto čísla Knižnej revue.<br />

revue4 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

RECENZIE<br />

Vážne<br />

o násťročných<br />

Jana Bodnárová<br />

13<br />

Bratislava, Perfekt <strong>2012</strong><br />

Jana Bodnárová sa<br />

venuje viacerým<br />

druhom umenia,<br />

dramatickej, rozhlasovej<br />

i filmovej<br />

tvorbe, no predovšetkým<br />

píše poéziu,<br />

prózu a knihy<br />

pre deti. V jej individuálnom<br />

stvárnení<br />

sa impulzy daných<br />

tvorivých aktivít<br />

spájajú a nadobúdajú plnší výpovedný rozmer.<br />

Z istého pohľadu je takáto fúzia voči<br />

súčasnej prešpekulovanej mediálnej kultúre<br />

priam nevyhnutnou alternatívou; ak si<br />

chce takisto získať príjemcu. Zvlášť to platí<br />

pre oblasť detskej literatúry, pretože dnešné<br />

deti majú vzhľadom na množstvo a intenzitu<br />

podnetov znížený prah citlivosti, a tak sa<br />

ľahko stáva, že literatúru, ktorá si v princípe<br />

pýta aktívne zdieľanie – čítanie, jednoducho<br />

ignorujú. Nuž a prešovská autorka<br />

Jana Bodnárová sa svojou najnovšou knihou<br />

prihovára práve deťom/mládeži zhruba od<br />

vekovej hranice, ktorá je jej názvom.<br />

Robí tak súborom štýlovo vážnych poviedok,<br />

kde sa stretli výrazné súčasné i klasické<br />

témy – problémy, kompozičné majstrov-<br />

stvo, úžasná imaginácia splývajúca s realitou,<br />

cit pre psychologickú drobnokresbu<br />

a ideový dôraz na harmonizujúce vyznenie<br />

textov. Ich intencia k mladému čitateľovi<br />

je badateľná najmä v základnej tematickej,<br />

problémovej vrstve, a prirodzene, vo voľbe<br />

hlavných postáv; imaginatívna a ideová<br />

stránka, myslím, oslovia aj zrelého čitateľa.<br />

Rozdielnosť či súznenie detí a dospelých<br />

dokazuje už prvý príbeh, v ktorom Lea<br />

v záhrade stretáva mimozemskú dvojníčku<br />

Le. Zápletka pramení z toho, že Lea nevie<br />

sprostredkovať Le chuť malín, keďže Le sa<br />

živí čistou energiou – rovnako potom nedokáže<br />

presvedčiť rodičov, že sa tento kontakt<br />

naozaj stal. No záver nie je konfliktný, Lea<br />

súhlasí s otcom, že v budúcnosti možno vo<br />

vesmíre svoju dvojníčku objaví. Stretnutie<br />

sveta detí a dospelých je rámcovým východiskom,<br />

a má preto v knižke viacero variácií.<br />

V druhom príbehu musí byť hlavný hrdina<br />

cez prázdniny pestúnkou dvojročnej<br />

Esterke. Ako inak, môžu za to dospelí! Text<br />

krásne premosťuje úvodný vzdor so záverečným<br />

zmierením: hrdina sebaprekonaním<br />

objavuje aj sám seba, čo je zásadnou<br />

záležitosťou dospievania… Poviedku Psy považujem<br />

za jednu z emotívne najsilnejších.<br />

Klasický námet príchodu do novej školy spojený<br />

so šikanou telesne postihnutého chlapca<br />

vrcholí v jeho dojemnej statočnosti voči<br />

matke a odhodlanosti. Podobne emotívne<br />

pôsobia aj poviedky Kamarátka, ktorá počuje<br />

i pavúkov o duševnom hendikepe, V záhrade<br />

papierového draka so subtílnym rozprávaním<br />

o generačnej výmene rolí: mladá Sára sa<br />

stará o chorú babku a spomína, ako sa ona<br />

v detstve starala o ňu; ale aj Šach mat, kde<br />

outsider triedy Maťo objaví v šachu svoje<br />

šťastie… Využitím kontrastného kompozičného<br />

princípu na základe odlišnosti farieb<br />

(bielo-čierna šachovnica) sa tento príbeh<br />

podobá na poviedku Arabská princezná, kde<br />

však obe farby nadobúdajú rasovú konotáciu.<br />

Bodnárová spracúva aj sociálne motívy,<br />

markantne v poviedke Oči, a v trochu experimentálnom<br />

texte Háj sa venuje aj vzťahu<br />

mládeže k histórii. Osobité postavenie majú<br />

dve posledné poviedky s podtitulom V cudzej<br />

koži, v ktorých trinásťročné dievča v literárnom<br />

krúžku dostane za úlohu napísať poviedku<br />

o tom, ako by sa cítila v cudzej koži.<br />

Prvá opisuje negatívnu skúsenosť sexuálneho<br />

obťažovania. Znovu treba pripomenúť, že<br />

Bodnárová aj tento háklivý moment vyrieši<br />

zmierlivo. Na oboch posledných poviedkach<br />

je pozoruhodná už ich inovatívna koncepcia,<br />

sú vlastne metavýpoveďou. Môžu tak autenticky<br />

ukázať, ako sa cíti sám spisovateľ pri<br />

písaní, či povzbudiť mládež do čítania.<br />

Jana Bodnárová napísala modernú zbierku<br />

próz pre mládež, kde zachytila vážne<br />

životné chvíle hrdinov, chvíle konfrontácie<br />

a rozhodnutí, pričom ich zavŕšila harmóniou<br />

a pozitívnym odkazom. Realitu skombinovala<br />

s imagináciou, teda snami, obraznosťou<br />

a farebnosťou, využila prvky výtvarného<br />

umenia, filmu i drámy, čím vznikla umelecky<br />

zaujímavá a v kontexte súčasnej tvorby<br />

originálna knižka. Svoju hodnotu na celkovom<br />

vyznení majú aj abstraktné fauvistické<br />

ilustrácie Daniely Olejníkovej.<br />

Radoslav Matejov<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

Reflexia<br />

minulosti<br />

Interpretačný rozmer literárnych<br />

textov minulosti (Editori: M. Keruľová,<br />

J. Brunclík, S. Lauková)<br />

Nitra, Filozofická fakulta UKF 2011<br />

Zborník (takmer<br />

400 strán) sa pred<br />

nami rozprestiera<br />

ako mapa, do ktorej<br />

jej autori vpísali<br />

svoje (k)roky: dlhodobou<br />

skúsenosťou<br />

s umeleckou literatúrou<br />

vyformované<br />

uvažovanie o zmysle<br />

a spôsobe recepcie textov. Viaceré štúdie<br />

sa pokúšajú odhaliť kľúč k dielam mi-<br />

nulosti a adekvátne interpretovať spôsob<br />

ich uvažovania o svete. Predošlé generácie<br />

nám tam ukryli svoj pohľad na to, čo<br />

zaujíma aj dnešných ľudí: vzťahy. Marta<br />

Keruľová v tejto súvislosti upozorňuje<br />

na renesančnú baladu Naša pani kňahne,<br />

ktorej unikátnosť sa odvíja už od jej obsahu<br />

– kňažná je nespokojná s manželstvom<br />

a pokúša sa to riešiť. Nie menej pútavým je<br />

výber ďalších textov na interpretáciu. Stačí<br />

si dnes vypočuť riekanku, ktorú pozná<br />

každý škôlkar: Pec nám spadla…, a spýtať<br />

sa, čože nám to vlastne spadlo Darina<br />

Auxová upozorňuje, že frazéma „Pec sa im<br />

pováľala“ sa v Zátureckého zbierke Slovenské<br />

príslovia, porekadlá a úslovia nachádza<br />

v časti sumarizujúcej frazémy vzťahujúce<br />

sa na vek, pohlavie a rodinné väzby človeka.<br />

Odpoveď je preto prekvapujúca: frazéma,<br />

ktorá (v prenesenom kontexte) stojí aj<br />

v pozadí nami citovanej detskej riekanky,<br />

sa vzťahuje na graviditu. Výrazom Pec sa<br />

im pováľala bola mienená žena (udržiavateľka<br />

ohňa, domácnosti), ktorá otehotnela.<br />

Riekanka o starom, ktorý nie je doma,<br />

mladom, ktorý to ešte nevie a ochotnom<br />

kominárovi, nám teda naznačuje, že kód,<br />

ktorým uvažovali naši predkovia, sa musí<br />

aj naďalej odokrývať, a to aj prostredníctvom<br />

obdobne zaujímavých zborníkov.<br />

Žiaľ, nedá sa na obmedzenom priestore<br />

uchopiť inak ako synekdochicky. Čitateľa<br />

v tomto zborníku čakajú mnohé nemenej<br />

prekvapujúce zistenia vyše troch desiatok<br />

jeho spoluautorov. Rozhodne to nebude<br />

stratou času.<br />

Peter Mráz<br />

Prehľad ďalších diel literárnej vedy<br />

s vročením 2011 nájdete v prílohe tohto<br />

čísla Knižnej revue.<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 5

VYCHÁDZA<br />

GRAFIKON<br />

Projekt vydavateľstva Ikar Mám talent je v súčasnosti na našej literárnej scéne najúčinnejším<br />

prostriedkom pre talentovaných tvorcov, ktorí chcú vydať knihu. Do pestrej<br />

autorskej rodiny sa čoskoro zaradí aj Eva Kmeťová (1985) svojím debutovým románom<br />

Grafikon – vychádza 12. júla. Hlavná hrdinka Olívia po smrti svojej dcéry objavuje<br />

schopnosť ovládania mysle, no a tá postupne stavia čitateľa pred závažnú otázku<br />

o autenticite našich životov a ich možnej manipulácii...<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

Kapitola ôsma<br />

Frekvencie<br />

Klaudius na mňa pozeral s otvorenými<br />

ústami.<br />

„Ako si to… “<br />

Bol prekvapený, že disponujem takou<br />

silou. Mocnou vôľou vzdorovať jeho zámerom.<br />

Stláčala som si bod medzi očami a bolesť<br />

hlavy postupne mizla. Netušila som, či mi<br />

niečo nalial do vína, alebo sa mi pokúšal<br />

dostať do hlavy.<br />

„Ako si to dosiahla“<br />

Jeho hlas znel podráždene.<br />

„Nie si až taký šarmantný, ako si o sebe<br />

namýšľaš.“<br />

V skutočnosti som nebola až taká suverénna.<br />

„Doteraz mi nikto neodolal, keď som<br />

ho zhypnotizoval. Tušíš vôbec, akú máš<br />

silu Olívia, spolu by sme dokázali neuveriteľné<br />

veci! Vieš si predstaviť, čo všetko<br />

by sme mohli zmeniť Dostala by si sa<br />

kamkoľvek a prinútila by si ľudí robiť rozhodnutia,<br />

ktoré by boli správne. Nie kvôli<br />

peniazom, ani kvôli moci, ale pre dobro<br />

ľudí. Ľudia sú ako kŕdeľ kačiek. Jeden je<br />

na špici a ťahá ostatných, čo sa len za ním<br />

vezú. Potrebujú niekoho, kto im povie, čo<br />

majú robiť. Vždy niekto rozhoduje za ľudstvo,<br />

ale obaja vieme, že nie vždy to je tá<br />

správna kačica. Ty by si ich presvedčila,<br />

ja by som zabezpečil, aby si sa dostala<br />

k ľuďom, ktorí vedú túto krajinu. A do médií.<br />

Ktovie, či by si mala taký vplyv aj cez<br />

obrazovku… Určite by to však uľahčilo<br />

veľkú časť plánu.“<br />

„To nemyslíš vážne, však“<br />

Bola som znechutená, že hovoril o ľuďoch<br />

ako o neschopnom kŕdli kačiek bez<br />

slobodnej vôle. Nechcela som mať účasť<br />

na ničom, čo tento muž plánoval. Priala<br />

som si, aby toto naše stretnutie bolo posledné.<br />

„Olívia, to, čoho som schopný, mám<br />

z kníh a z tvrdého tréningu. Ty máš božský<br />

talent. Je to v tvojej hlave… “ ukázal prstom<br />

na svoje opálené čelo.<br />

„To, čoho si schopná ty, je nekontrolovateľné<br />

a nedá sa to nijako vystopovať. Myslím,<br />

že ak sa ti neviem dostať do hlavy, tak<br />

musíš mať tisíc ráz silnejšie frekvencie než<br />

nejaký bežný úbožiak.“<br />

„Frekvencie“ strácala som niť.<br />

„Áno. Každá myšlienka má frekvenciu.<br />

Si vlastne taká chodiaca mikrovlnka. Vysielaš<br />

signály, frekvencie, ktoré iný človek<br />

prijíma. Čím silnejšia emócia, tým silnejšia<br />

myšlienka. Tvoje sú dokonca také silné,<br />

že si jeden ani neuvedomí, že to, čo robí,<br />

robí preto, lebo si mu tú myšlienku vnukla.<br />

Jemu to prichodí prirodzené. Stavím sa, že<br />

by si dokázala vymazať pamäť ktorémukoľvek<br />

človeku.“<br />

Spomenula som si na Leu, keď som ju<br />

žiadala, aby zabudla, čo sa stalo medzi<br />

mnou a Dávidom. Má pravdu, dokážem to.<br />

Ale nechcem to robiť. Nechcem brať ľuďom<br />

ich slobodnú vôľu. Akokoľvek sa na to pozerám,<br />

nebolo by to správne.<br />

„Myslím, že spúšťačom je silný emotívny<br />

zážitok. Smrť tvojej dcéry z teba vydolovala<br />

najúžasnejšiu schopnosť, akú si možno<br />

predstaviť. Som veľmi dobrý hypnotizér,<br />

ale ten, koho<br />

hypnotizujem,<br />

mi musí veriť. Je<br />

to komplikácia,<br />

akou sa ty zaoberať<br />

nemusíš. Dostaneš<br />

sa do hlavy<br />

komukoľvek.“<br />

To je ono! Komukoľvek<br />

sa dostanem do hlavy… Teda aj do<br />

tej jeho zvrátenej. Začala som sústreďovať<br />

svoju nenávisť k tomu chlapovi. Nebolo<br />

to ťažké. Po tom, čo vzal do úst Sofiu, by<br />

som mu najradšej odtrhla hlavu. Cítila som<br />

chvenie v prstoch, bar sa sfarbil do červena<br />

a čelo mi šlo prasknúť od bolesti. Mala<br />

som toľko otázok, že som nevedela, čo sa<br />

mám skôr spýtať.<br />

„Bolo naše stretnutie pred rokmi skutočné,<br />

alebo si mi tú ilúziu len vložil do hlavy“<br />

„Vyhľadal som ťa. Po smrti tvojej matky<br />

som sa dostal k záznamom tvojej psychoanalýzy.<br />

Pracoval som ako psychiatrický<br />

stážista v laboratóriu. Musím povedať, že<br />

tvoja psychiatrička nestála za nič. Poslala<br />

ťa domov bez toho, aby ti pomohla. Dusila<br />

si v sebe emócie a hrozilo, že keď vybuchneš,<br />

ublížiš všetkým v okolí. Preto som ťa<br />

musel nájsť a varovať ťa pred tebou samou.“<br />

Nepozeral sa mi do očí. Vedela som, že<br />

mi klame. Nie, tam sme sa určite nestretli.<br />

Nikdy som nechodila k psychiatričke. Ani<br />

po matkinej smrti.<br />

Začal sa prehrabávať v kabáte a vytiahol<br />

z vrecka mapu. Na stole sa mi rozprestrelo<br />

južné Slovensko.<br />

„Tu. Vidíš to prázdne miesto medzi<br />

Hnúšťou a Rimavskou Sobotou Miesto<br />

skvele ukryté medzi kopcami a horami To<br />

je miesto, kde môžeme spolu začať tvoriť<br />

lepší svet. Lepších ľudí.“<br />

Nerozumela som, kam mieri. Celkom<br />

som zabudla, čo som sa ho ešte chcela<br />

spýtať.<br />

„Predstav si miesto, kde by sa stretli mimoriadni<br />

ľudia ako ty a Dávid. Miesto, kde<br />

by ste mohli<br />

Mám dvadsaťsedem rokov, prácu,<br />

ktorej obetujem väčšinu času, dve<br />

dcéry, ktorým obetujem väčšinu energie,<br />

a v noci obetujem písaniu to, čo zostalo<br />

vo mne živé po celý deň.<br />

prezrádza o sebe Eva Kmeťová<br />

v pokoji využívať<br />

a rozvíjať<br />

svoj talent.<br />

Miesto, kde by<br />

ste mali k dispozícii<br />

najlepších<br />

a špičkovo<br />

v y b a v e n ý c h<br />

lekárov. Tím, ktorý by nám pomáhal<br />

uskutočniť náš plán. Už žiadne devastovanie<br />

životného prostredia. Rovnomerné<br />

rozdelenie potravy a očkovacích látok.<br />

Somálsko, India, krajiny tretieho sveta by<br />

viac nemuseli čeliť pokusom na ľuďoch.<br />

Farmaceutický priemysel by prestal robiť<br />

z najchudobnejších ľudí sveta pokusné<br />

potkany. Nikto sa nebude napchávať kaviárom<br />

a pečenými bažantmi, zatiaľ čo<br />

revue6 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

VYCHÁDZA<br />

miliardám iných musia stačiť korene<br />

a obilniny. Zanedbanú infraštruktúru<br />

zachránime jedinou tvojou myšlienkou,<br />

Olívia. Začneme Slovenskom. Otvoríme<br />

kohútik a nalejeme peniaze správnym<br />

smerom.“<br />

To, čo hovoril, malo hlavu i pätu.<br />

Bola by som toho schopná. Vedela by<br />

som presvedčiť ľudí. Môžem presvedčiť<br />

každého, kto mi príde do cesty. Odrazu<br />

som mala pocit, že zvládnem všetko na<br />

svete. Klaudius vycítil moje zaváhanie<br />

a usmieval sa na mňa.<br />

„Rozmyslíš si, a keď sa rozhodneš, ja<br />

ťa nájdem. Spolu vykonáme veľké veci,<br />

uvidíš, Olívia. Nezabúdaj, že mrhať darom,<br />

ktorý máš, je bohorúhačská márnotratnosť.“<br />

Postavil sa a odišiel. Pri dverách sa<br />

ešte otočil.<br />

„Nezabudni dopiť víno. Traduje sa, že<br />

pred cestou sa nemá odmietnuť pohár<br />

vína, aby sa hosťovi cestou nestalo nešťastie.“<br />

V ruke mi zostal pohár. Pery mi ovlažovalo<br />

sladké a silné víno. Spolu s chuťou<br />

sýtych čučoriedok mi vhuplo do hlavy,<br />

takže som sa ho vôbec nespýtala na<br />

Dávida. Prevrátila som do seba obsah<br />

pohára, naposledy som sa pozrela na nápis<br />

nad barom a pobrala sa k dverám.<br />

Práve keď som vkročila na chodník<br />

pred barom, spustil sa lejak. Ešte aj počasie<br />

vycítilo moju zradu. Dávida som<br />

nikde nevidela. Vykročila som smerom<br />

k autu. Určite sa v ňom zašil pred dažďom.<br />

„Dostal ťa…“ ozval sa z tmavej uličky<br />

vedľa baru. Dávid tam stál so sklonenou<br />

hlavou, opretý o stenu.<br />

„Nie, nedostal. Odolala som mu. Len<br />

ma začala bolieť hlava, nič viac.“<br />

Nadšene som mu chcela vyrozprávať<br />

všetko, čo sa v bare stalo.<br />

Pozrel sa na mňa a vykročil ku mne<br />

s úsmevom na tvári. Odrazu prudko otočil<br />

hlavu a skríkol:<br />

„Pozor!“<br />

Oslepili ma svetlá bielej dodávky. Akosi<br />

som pozabudla, že ešte stále stojím na<br />

ceste.<br />

Stoj! prikázala som a auto začalo nekontrolovateľne<br />

balansovať z jednej<br />

strany cesty na druhú. Dávid ku mne<br />

pribehol a strhol ma za rukáv. V tej<br />

chvíli dodávka narazila do baru za<br />

nami. Nápis Jaseň, ktorý visel nad vchodom,<br />

zletel a ľudia v panike vybehli na<br />

ulicu.<br />

V<br />

dážď<br />

boh je - vidieť znova zázrak<br />

v obyčajných kvapkách dažďa<br />

boh je - spomenúť si v tom daždi<br />

na to že nie som nič<br />

boh je - radosť vtáčika<br />

ktorý práve<br />

premočený tým dažďom<br />

vletel do mojej modlitby<br />

mantra<br />

podobám sa ti<br />

hoci sa mi nepodobáš<br />

nemáš ruky<br />

a tvoríš<br />

nemáš myseľ<br />

a myslíš<br />

nemáš oči<br />

a vidíš<br />

nie si<br />

a si<br />

neviem či máš ruky<br />

a predsa tvorím<br />

neviem či máš myseľ<br />

a predsa myslím<br />

neviem či máš oči<br />

a predsa vidím<br />

neviem či si<br />

a predsa som<br />

neviem či som<br />

a predsa si<br />

strom<br />

a strom milujem čistou láskou<br />

nič od neho nechcem<br />

on nič nechce odo mňa<br />

letí medzi nami vták<br />

zo šumenia listov<br />

do mlčania mysle<br />

iba si navzájom sme<br />

spojení letom vtáka<br />

šumenie v mlčaní<br />

za súhlasu vetra<br />

oči<br />

jedno oko hľadí zo svojej slepoty<br />

díva sa: niet ho tam<br />

druhé oko hľadí do svojej slepoty<br />

díva sa: tam je<br />

boh v tej slepote tancuje<br />

usmieva sa od oka k oku<br />

Daniel Pastirčák<br />

(1959), básnik, prozaik<br />

a esejista, kazateľ<br />

Cirkvi bratskej<br />

v Bratislave sa po knihe<br />

duchovných úvah<br />

Kázne – Zdravé telo<br />

v kóme (Calder 2010)<br />

znovu vracia k poézii.<br />

V týchto dňoch<br />

vychádza v Artfore<br />

jeho zbierka básní V.<br />

Zvláštnosťou je jej hudobný rozmer –<br />

v knihe nájdete odkaz na webstránku,<br />

kde si môžete vypočuť k básňam improvizácie<br />

autorovho syna Jonatána, umeleckým<br />

menom Pjoni.<br />

spieva<br />

jedným okom sa vidím<br />

a jedným nevidím<br />

idem<br />

idem ticho<br />

aby som sa páčil vánku<br />

idem vzpriamene<br />

aby som sa páčil nebu<br />

idem pomaly<br />

aby som sa páčil cvrčkom<br />

idem bosý<br />

aby som sa páčil tráve<br />

idem číry<br />

aby som sa páčil vode<br />

idem bez predstavy<br />

aby som sa páčil pravde<br />

idem bez túžby<br />

aby som sa páčil tebe<br />

láska<br />

pochovávanie<br />

prečo na nás pršíš<br />

keď ťa nemožno piť<br />

prečo k nám voniaš<br />

keď ťa nemožno vdýchnuť<br />

prečo si sa ukryl v láske<br />

na miesto kam nik živý nemôže<br />

nestačí že umierame<br />

prečo musíme byť aj stratení<br />

zostal si v prázdnote<br />

na neuctievanom oltári<br />

v piesku na pomníku bez mena<br />

v chladnej stope po bozku<br />

v trpkosti na dne pohára<br />

nestačí že nie sme<br />

prečo musíme byť<br />

v tom nebytí<br />

skry ma predo mnou<br />

vo svojej temnote<br />

do srdca svetla<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 7

AKTUALITY<br />

ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE<br />

MÁCHU SOM SCHOVALA DO PRÍBEHU<br />

Českú spisovateľku Ivonu Březinovú (1964) slovenské deti poznajú<br />

nielen z prekladov jej kníh, ale aj z osobných stretnutí. V rámci prezentácie<br />

knižky Začarovaná trieda, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve<br />

Perfekt, sa stretla so svojimi detskými čitateľmi v Košiciach, Piešťanoch<br />

aj v Bratislave. Zastavila sa na pár slov aj v našej redakcii. Prezradila<br />

nám, že slovenské vydanie s ilustráciami Mira Regitku je splnením<br />

jej sna. Žiaľ, vydanie v rómčine snom naďalej zostáva…<br />

Začarovaná trieda mala byť pôvodne veselá<br />

knižka o školských radostiach a starostiach<br />

a o tom, že nemusí mať každý samé jednotky,<br />

ale môže byť výnimočný v niečom inom.<br />

Rasový problém som vkomponovala po osobnom<br />

zážitku z cestovania, keď v preplnenom<br />

vlaku nervózni rodičia nezvládali svoje ratolesti.<br />

Do vypätej situácie vrieskajúcich detí aj<br />

rodičov nastúpila na ďalšej zastávke početná<br />

rómska rodina s neuveriteľne spôsobnými<br />

deťmi a razom zmenila celú atmosféru.<br />

Tému inakosti ste rozvinuli aj v knihe<br />

Chlapec a pes, ktorá vlani vyšla aj<br />

v slovenčine.<br />

Príbehom tretiaka-vozíčkara Jula a jeho<br />

asistenčného psa Cézara som sa usilovala<br />

veselo a prístupne ukázať, že aj s hendikepom<br />

sa dá žiť plnohodnotný život. Obaja hrdinovia<br />

sú školáci, len Cézar má iné učebné<br />

osnovy, učí sa, ako Julovi pomáhať. V Lentilke<br />

pro dědu Edu som malým školáčikom<br />

predstavila zákernosti Alzheimerovej choroby.<br />

Napísaniu okrem štúdia odbornej literatúry<br />

a konzultácií predchádzala stáž v Seniorcentre,<br />

aby som tému dokázala uchopiť<br />

a prístupne spracovať.<br />

Zaujal nás váš projekt literárnych cestopisov<br />

pre mládež…<br />

HISTÓRIA NEMUSÍ BYŤ NUDNÁ<br />

Je to veľmi prácny projekt, osloviť dospievajúcich<br />

nie je jednoduché. Dokonca aj moja dcéra<br />

na to, že sa chystám písať knižku o K. H. Máchovi,<br />

zareagovala odmietavo a poradila mi,<br />

aby som radšej písala o niečom inom, lebo<br />

Máchu majú dosť v škole. A tak som tohto<br />

básnika „schovala“ do príbehu prázdninujúcej<br />

partie kamarátov. Zo šiestich knižiek<br />

série je jedna situovaná aj na Slovensko<br />

a predstavuje prozaičku Margitu Figuli. Momentálne<br />

spracúvam tému Franza Kafku. Je<br />

to drina, ale teší ma to.<br />

Jazyk vašich textov je nápaditý, košatý,<br />

často hýri slovnými hračkami…<br />

Dávam si pozor, aby bol jazyk súčasný, moderný,<br />

ale pritom nie veľmi príznakový, mal<br />

by prirodzene zodpovedať vekovej kategórii.<br />

Zatiaľ sa mi to darí, pri opakovaných vydaniach<br />

bolo treba robiť minimum jazykových<br />

úprav. Hra s jazykom ma nesmierne baví,<br />

kvôli peknému slovnému spojeniu som schopná<br />

vymyslieť aj celú knižku .<br />

Chystáte aj knižku pre dospelých<br />

Hoci mám už dcéry dospelé, písania pre najmenších<br />

sa neplánujem vzdať. Detský svet mi<br />

je blízky a rada sa doň prenesiem a doslova sa<br />

stotožním s malým hrdinom. Dnešné deti menej<br />

čítajú a ja chcem, aby si, rovnako ako ja kedysi,<br />

z mojich knižiek uchovali nejakú myšlienku až<br />

do dospelosti. Toto posolstvo si musia vydolovať<br />

z veselého a hravého príbehu. Kým sa mi to bude<br />

dariť, budem pre deti písať.<br />

Margita Bíziková<br />

Foto Peter Procházka<br />

Veľkomoravský bulvárny<br />

časopis Moravsko-Nitrianske<br />

Zvesti vám prináša<br />

exkluzívny rozhovor<br />

s Konštantínom<br />

a Metodom tesne po<br />

ich príchode na Veľkú<br />

Moravu! Možno<br />

aj takto by to vyzeralo<br />

na titulnej strane<br />

denníka z <strong>15</strong>. lipňa 863, ak by vtedy naozaj vyšiel. Existuje však<br />

len vo fantázii učiteľa dejepisu Róberta Beutelhausera, ktorý vo<br />

svojej knihe Barbarskí Slovania oživuje „suchú“ históriu založenú<br />

na faktoch.<br />

Na jej krste 27. júna v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei<br />

na Poštovej porozprával čo-to aj o jej vzniku. Inšpiráciou mu bola<br />

edícia Hrôzostrašná história z pera britského autora Terryho Dearyho,<br />

ktorú Beutelhauser redigoval. Bavilo ho čítať dejinné príbehy,<br />

podávané odľahčenou formou, a rozhodol sa napísať podobnú<br />

knižku pre svojho tínedžerského syna. Rukopis ponúkol Vydavateľstvu<br />

Slovart a v spolupráci so známou výtvarníčkou Katkou<br />

Slaninkovou vznikla definitívna podoba knihy, ktorá tvorí prvý<br />

zväzok edície Naše hrôzyplné dejiny.<br />

Začína sa sťahovaním národov a príchodom Slovanov na naše<br />

územie, pokračuje Samovou ríšou a najväčšiu časť venuje Veľkej<br />

Morave. Historické fakty sú prepletené s fikciou, ktorá pútavo dokresľuje<br />

každodenný život našich predkov a zároveň pobaví (napríklad<br />

list kupca Sama jeho manželke). Autorovi pomohol aj nedostatok<br />

historických prameňov, a tak si „biele miesta“ doplnil fiktívnymi<br />

listinami, vymyslenými príbehmi či denníkovými záznamami.<br />

Takmer polovicu knihy tvoria vynikajúce ilustrácie Katky Slaninkovej.<br />

Ich spolupráca sa však nekončí len pri tejto knihe (autor aj<br />

ilustrátorka na foto Petra Procházku). Edícia Naše hrôzyplné dejiny<br />

sa už čoskoro dočká ďalších dvoch pokračovaní. Druhý diel s názvom<br />

Od porážky k porážke by mal vyjsť na Vianoce a bude zachytávať<br />

dejinný úsek od zániku Veľkej Moravy po bitku pri Moháči, tretí<br />

priblíži našu históriu po roku <strong>15</strong>26.<br />

Katarína Zitová<br />

knižná<br />

revue súťaž<br />

O našich hrôzyplných dejinách si môžete prečítať, ak sa<br />

zapojíte do súťaže o knihu Barbarskí Slovania.<br />

Kupón Vydavateľstva Slovart<br />

nájdete na strane<br />

24<br />

revue8 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

AKTUALITY<br />

PRÍBEH<br />

V DARČEKOVOM<br />

BALENÍ<br />

Richard Ford je v mnohých recenziách<br />

opisovaný ako autor, ktorý sa väčšmi<br />

sústreďuje na majstrovstvo slova než na<br />

akčnosť príbehu. Ibaže to neznamená, že<br />

by dej v jeho dielach absentoval – je len<br />

zahalený do množstva krásnych slov a čitateľ<br />

ho rozbaľuje ako vkusne zabalený<br />

darček. A čo teda nájdete, ak „rozbalíte“<br />

jeho najnovšiu knihu Canada (Harper<br />

Collins Publishers <strong>2012</strong>) Retrospektívne<br />

rozprávanie Della Parsonsa vzdialene<br />

pripomína Salingerovho Holdena Caulfielda.<br />

O Dellovej rodine sa však dozvedáme<br />

podstatne viac a jeho rodičia sú priamymi<br />

účastníkmi deja, keďže hneď v úvode<br />

knihy Dell spomína bankovú lúpež, ktorú<br />

rodičia spáchali. V diele sú dôležité súvislosti,<br />

ktorých postupné odhaľovanie čitateľa<br />

privedie k cieľu. Možno ním nebude<br />

žiadne veľké prekvapenie, skôr len uvedomenie<br />

si každodennej reality. Canada<br />

je totiž kniha napísaná citlivo, autenticky<br />

a bez okázalosti.<br />

Jaroslava Šaková<br />

SLOVÁ OKRÍDLENÉ<br />

VTÁKMI<br />

Slavistka, prekladateľka z ruštiny a etnologička<br />

Claudia Bitterová (1965) z Viedne<br />

napísala originálnu knižku s názvom<br />

Wortvögel/Blattwörter – Slovovtáky/<br />

Listoslová. Vyšla v edícii Intermediale<br />

Texte vydavateľstva Mitter Verlag a sústreďuje<br />

figurálne koláže a básničky, či skôr<br />

metafory obsahujúce len niekoľko krátkych<br />

veršov. Základ koláží tvoria textové<br />

fragmenty z lexikónu anatómie. Sú vystrihnuté<br />

tak, že pripomínajú postavičky nesúce<br />

vždy inú vtáčiu hlavu. Autorka zavše<br />

dotvorila textové plochy zelenými listami,<br />

ktoré nahrádzajú krídla vtákov. Piktorálne<br />

a verbálne zložky významových útvarov<br />

navzájom dokonale komunikujú, zvyšujúc<br />

tak vlastnú obraznosť a celkový poetický<br />

pôvab knižky. Dodávajú jej dostatok povetria,<br />

v ktorom si čitatelia môžu nalistovať<br />

let vari všetkých papierových vtákov. Hľa,<br />

dôkaz o tom, akú silu má zopár presne vedených<br />

strihov nožnicami a zopár presne<br />

volených slov: „Moje slová nevedia plávať<br />

/ nevedia bežať nevedia lietať / ale lozia po<br />

stromoch / dokonca aj tie staré / a hojdajú sa<br />

v pavúčích sieťach.“<br />

Marián Hatala<br />

NA KÁVE V NAPPALI<br />

Maďarský inštitút v Bratislave (Palisády 54) sa zameriava<br />

na dva hlavné ciele: prehĺbiť maďarsko-slovenské<br />

kultúrne a odborné vzťahy a podporovať spoločenský<br />

život maďarskej komunity žijúcej na Slovensku.<br />

Pripravuje preto množstvo rôznych kultúrnych podujatí.<br />

Najmä o literárnych akciách sme sa v kaviarni<br />

porozprávali s riaditeľom inštitútu Istvánom Kollaiom.<br />

Pri vstupe do inštitútu ma zaujala<br />

útulná kaviareň, ktorá sídli priamo<br />

v budove. Využívate tento priestor na<br />

organizovanie kultúrnych aktivít<br />

Snahou nášho inštitútu nie je usporadúvať<br />

veľkolepé jednorazové podujatia, ale skôr<br />

dlhodobejšie akcie s menším počtom stálych<br />

účastníkov, ktoré by pomohli rozvíjať maďarský<br />

aj slovenský kultúrny život a vytvoriť<br />

priestor na stretávanie. Na to môže poslúžiť<br />

práve kaviareň Nappali (v preklade Obývačka).<br />

Okrem príjemného prostredia poskytuje<br />

aj možnosť prečítať si maďarské noviny alebo<br />

vypočuť maďarskú hudbu. Okrem toho je<br />

aj miestom, kde sa konajú viaceré podujatia.<br />

Aké kultúrne a literárne aktivity pripravujete<br />

Chceme predstaviť vzájomné historické<br />

a kultúrne väzby Slovákov a Maďarov zaujímavou<br />

a prístupnou formou. V spolupráci<br />

v Bratislavským okrášľovacím spolkom organizujeme<br />

v inštitúte raz mesačne projekt<br />

Prešporské večery. Je to cyklus prednášok<br />

a diskusií, na ktorých oboznamujeme prítomných<br />

s lokálnou históriou Bratislavy (bývanie<br />

v 19. a 20. storočí, významné osobnosti, richtári<br />

a podobne).<br />

Maďarskú literatúru zasa reflektujeme<br />

raz za mesiac v cykle rozhovorov „Csevej“ (to<br />

znamená asi „Pokec v Obývačke”). Medzi pozvanými<br />

autormi boli napríklad Lajos Grendel<br />

alebo Kristína Tóth, a na jeseň by mali byť<br />

hosťami András Cserna-Szabó, Béla Fehér,<br />

János Lackfi. Na ďalšom projekte OPUS – Literárne<br />

rozhovory sa podieľa aj Spolok maďarských<br />

spisovateľov na Slovensku. Predmetom<br />

rozhovoru je vždy jedna kniha, o ktorej diskutujú<br />

štyria pozvaní hostia. Autor je prítomný<br />

tiež, ale v publiku medzi divákmi. V inštitúte<br />

sídli aj knižnica, ktorá momentálne obsahuje<br />

okolo 4000 titulov. V nej pravidelne každý<br />

týždeň informujeme o nových knihách, ktoré<br />

v maďarčine vyšli.<br />

Ako je to na Slovensku s vydávaním<br />

a šírením maďarských kníh Dostávajú<br />

sa k slovenským čitateľom aj preklady<br />

maďarských diel<br />

Zo slovenských vydavateľstiev sa maďarskej<br />

literatúre v slovenskom jazyku najviac venujú<br />

Kalligram a Marenčin PT, ale aj iné vydavateľstvá.<br />

Na Slovensku funguje sedem väčších vydavateľstiev,<br />

ktoré vydávajú maďarské knihy<br />

(Kalligram, Madách-Posonium, Méry-Ratio,<br />

NAP, Ab-Art, Lilium Aurum, Medián). Ich vydavateľskú<br />

činnosť sme predstavili v jeseni<br />

minulého roka, keď sa nám podarilo v priestoroch<br />

inštitútu zorganizovať Maďarskú Bibliotéku<br />

na Slovensku. Podujatie bolo úspešné,<br />

preto ho plánujeme aj tento rok, ale radi by<br />

sme ho rozšírili a pozvali aj vydavateľov z Maďarska.<br />

Takisto by sme chceli sprostredkovať<br />

stretnutie slovenských vydavateľstiev so špecializovanou<br />

kanceláriou z Budapešti, ktorá<br />

sa zameriava na prekladanie literatúry z maďarčiny.<br />

Výsledkom spolupráce by mohla byť<br />

väčšia podpora aktivít v rámci vydavateľstiev<br />

a širšie možnosti prekladu maďarských diel,<br />

aby sa dostali aj k slovenským čitateľom.<br />

Akú máte skúsenosť: je slovenská spoločnosť<br />

otvorená voči maďarskej literatúre<br />

Máme veľa pozitívnych skúseností s prijatím<br />

maďarskej literatúry a kultúry na Slovensku.<br />

Napríklad na žilinskom literárnom festivale<br />

nás vždy vítajú s nadšením. Tradične úspešným<br />

podujatím býva každoročne aj prezentácia<br />

maďarskej literatúry v rámci Noci literatúry,<br />

ktorú organizuje České <strong>centrum</strong>. Podieľali<br />

sme sa takisto na hudobnom a divadelnom<br />

programe festivalu pre deti Krajina Haliganda,<br />

ktorý sa konal koncom júna v Košiciach.<br />

Do budúcnosti plánujeme zorganizovať aj niekoľko<br />

podujatí o Sándorovi Máraiovi, keďže<br />

rok 2013 bude rokom Máraiho diel. Dúfame,<br />

že budú rovnako vydarené a že sa nám aj vďaka<br />

spoznávaniu maďarskej literatúry podarí<br />

prispieť k rozvoju slovensko-maďarských<br />

vzťahov.<br />

Katarína Zitová<br />

V najbližších číslach vám predstavíme<br />

aj činnosť ďalších zahraničných<br />

kultúrnych inštitútov, ktoré sídlia na<br />

Slovensku.<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

<strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 9

RECENZIE<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

Z ruskej klasiky<br />

Michail Bulgakov<br />

Biela garda<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Európa <strong>2012</strong><br />

Preklad Ivan Izakovič<br />

Ruský prozaik<br />

a dramatik Michail<br />

Bulgakov<br />

(1891 – 1940) je<br />

slovenskému<br />

čitateľovi známy<br />

najmä ako<br />

autor dnes už<br />

kultového diela<br />

Majster a Margaréta,<br />

okrem<br />

neho však vytvoril desiatky poviedok,<br />

satirických próz a niekoľko divadelných<br />

hier. Bulgakov vo svojich dielach verne<br />

zachytil to, čo dôverne poznal – atmosféru<br />

svojej doby a ruskú spoločnosť<br />

v medzivojnovom období. Súdobú spoločnosť<br />

vykresľuje s dávkou satiry, humoru<br />

a štipkou fantastiky. Román Biela garda<br />

však nemožno priradiť ku grotesknému<br />

a satirickému prúdu jeho tvorby. Je svedectvom<br />

o časoch občianskej vojny po<br />

boľševickej revolúcii. V románe sú na pozadí<br />

obyčajných ľudských životov rodiny<br />

Turbinovcov zobrazené boje medzi červenými<br />

a bielymi, v čase chaosu, plného<br />

krvi a nevinných obetí. Bulgakovov rozprávač<br />

sa nepozerá ani na politické, ani<br />

historické aspekty udalostí, nekomentuje<br />

ich, neodsudzuje, ostáva nestranný.<br />

Cez postavy však ponúka hlbokú sondu<br />

do duší ľudí, ktorých pokojné životy boli<br />

vtiahnuté do víru vojnového besnenia.<br />

Ich nostalgia za tým, čo bolo, ale nikdy<br />

sa už nevráti, je násilne potlačená niečím<br />

novým, zrodeným z vojnového šialenstva.<br />

Vydavateľstvo Európa sa už niekoľko<br />

rokov profiluje ako vydavateľstvo európskej<br />

literárnej klasiky 20. storočia. Jeho<br />

ambíciou je prinášať diela, ktoré oslovia<br />

staršiu generáciu aj mladých čitateľov.<br />

Z ruskej klasiky 20. storočia tu vyšli<br />

diela autorskej dvojice Iľfa a Petrova,<br />

M. Zoš čenka, L. Andrejeva a i. Bulgakovova<br />

Biela garda vychádza ako tridsiaty<br />

zväzok edície Premena a dopĺňa tak<br />

obraz o ruskej prozaickej tvorbe, ktorá<br />

vznikala v prvej tretine 20. storočia.<br />

Dielo ponúka pútavé čítanie a vtiahne<br />

nás do udalostí, ktoré zásadne ovplyvnili<br />

osud Ruska v 20. storočí. V časoch,<br />

keď ľudský život znamenal iba málo, sa<br />

Bulgakov sústredil práve na jednotlivca<br />

a rodinu. Nenápadne obracia čitateľovu<br />

pozornosť na meniace sa ľudské charaktery<br />

v pohnutých časoch, vďaka čomu si<br />

dielo zachováva aktuálnosť aj s odstupom<br />

takmer jedného storočia.<br />

Nové vydanie je reedíciou slovenského<br />

prekladu Ivana Izakoviča, ktorý prvýkrát<br />

vyšiel roku 1987 vo vydavateľstve Tatran.<br />

Lucia Mattová<br />

PROTI SKEPTICIZMU<br />

Jürgen Habermas<br />

K ústave Európy<br />

Bratislava, Kalligram <strong>2012</strong><br />

Preklad Milan Žitný<br />

V Edícii Exempla<br />

Iuris sa vydavateľstvo<br />

Kalligram<br />

venuje právu<br />

z rozličných aspektov,<br />

ako filozofia<br />

práva, štát<br />

a právo či spoločenská<br />

a politická<br />

úloha práva.<br />

V edícii vyšli knihy<br />

Aristoteles:<br />

Aténska ústava, Rudolf von Ihering: Boj za<br />

právo, Robert Alexy: Pojem a platnosť práva,<br />

Ota Weinberger: Inštitucionalizmus,<br />

Jean-Jacques Rousseau: O spoločenskej<br />

zmluve, Cesare Beccaria: O zločinoch<br />

a trestoch, Benjamin N. Cardozo: Podstata<br />

súdneho procesu. Najnovšie ponúka esej<br />

najvýznamnejšieho súčasného nemeckého<br />

filozofa a sociológa Jürgena Habermasa<br />

(1929). Slovenskí čitatelia si už mohli prečítať<br />

jeho diela Dobiehajúca revolúcia aj<br />

štúdie Teória jazyka a východiská sociálnych<br />

vied.<br />

Eseji K ústave Európy v knihe predchádza<br />

úvaha Koncept ľudskej dôstojnosti<br />

a realistická utópia ľudských práv a dopĺňajú<br />

ju aj tri texty uverejnené v tlači po<br />

vypuknutí finančnej krízy.<br />

Autor aj pre čitateľa bez právnického<br />

vzdelania pútavo podáva kritický filozofický<br />

pohľad na deficity inštitúcií,<br />

ktoré patria do rámca európskej ústavy.<br />

Osobitný dôraz kladie na spojitosť myšlienky<br />

ľudských práv s myšlienkou ľudskej<br />

dôstojnosti.<br />

Alexander Brőstl, ktorý je spolu<br />

s Pavlom Holländerom editorom celej edície,<br />

v záverečnom texte Poeurópšťovanie<br />

Habermasom píše o svojich stretnutiach<br />

s Habermasom, textových aj osobných,<br />

a v krátkosti zhodnocuje jeho filozofické<br />

náhľady a polemiky o význame Európskej<br />

únie. „Esej predstavuje nový opis smerujúci<br />

proti skepse, jej cieľom je odstrániť z cesty<br />

prekážky v myslení, ktoré ešte vždy existujú<br />

vo vzťahu k transnacionalizácii demokracie.“<br />

Habermas uvažuje o demokratickej<br />

ústavy svetového spoločenstva, o vytvorení<br />

sociálne spravodlivejšieho svetového<br />

poriadku. Pokiaľ ide o pozitíva a negatíva<br />

ústave Európy, hovorí: „Nemáme úderné<br />

argumenty na odôvodnenie morálnych pravidel.<br />

Čo máme robiť Môj návrh je objasňovať<br />

pojmy ako pravda, morálna platnosť<br />

a legitimita so zreteľom na konania, v ktorých<br />

uvádzame dôvody a presviedčame ostatných.“<br />

Dagmar Jordová-Millerová<br />

ČAKANIE NA LÁSKU<br />

Jane Austen<br />

Láska slečny Elliotovej<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011<br />

Preklad Beáta Mihalkovičová<br />

Umelecký odk<br />

a z a n g l i c k ej<br />

spisovateľky<br />

Jane Austenovej<br />

(1775 – 1817) tvorí<br />

šesť románov<br />

a rukopis Lady<br />

Susan, k t o r ý<br />

vyšiel niekoľko<br />

desiatok rokov<br />

po jej smrti.<br />

A u s t e n o v á j e<br />

označovaná za zakladateľku moderného<br />

rodinného románu (domestic novel)<br />

a patrí medzi najčítanejšie svetové autorky.<br />

Jej romány sa zaradili ku klasickým<br />

dielam svetovej literatúry, všetkých<br />

šesť sa dočkalo aj filmovej adaptácie.<br />

Uznanie si zaslúžila pre majstrovské dialógy,<br />

prepracované charaktery postáv<br />

i postrehy z každodenného života stredných<br />

a vyšších vrstiev. Austenovej román<br />

Persuasion (Presviedčanie) vyšiel rok po<br />

jej smrti a v slovenčine ho poznáme pod<br />

názvom Láska Anny Elliotovej, Láska<br />

slečny Elliotovej alebo Anna Elliotová.<br />

Táto próza vyšla opäť vo Vydavateľstve<br />

Slovart, ktoré vydalo všetkých šesť<br />

Austenovej románov v jednotnej grafickej<br />

úprave a v preklade Beáty Mihalkovičovej<br />

(Pýcha a predsudok 2006 a <strong>2012</strong>, Rozum<br />

a cit 2007, Emma 2008, Opátstvo<br />

revue10 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

RECENZIE<br />

Northanger a Sídlo Mansfield 2010, Láska<br />

slečny Elliotovej 2011).<br />

Hlavná hrdinka románu Láska slečny<br />

Elliotovej, tichá, trpezlivá a vzdelaná<br />

Anne, jedna z troch dcér cteného, no ľahkovážneho<br />

sira Waltera Elliota, vzplanula<br />

láskou k pohľadnému dôstojníkovi<br />

Frederickovi Wentworthovi. Mladý muž<br />

bez známostí, bez vstupenky do vyššej<br />

spoločnosti a bez majetku, jej však okrem<br />

seba nemal čo ponúknuť. Anne podľahne<br />

presviedčaniu krstnej mamy, dôvernej rodinnej<br />

priateľky lady Russellovej, a lásky<br />

sa vzdáva. Baronet Walter Elliot svojím nákladným<br />

životom privedie rodinu na mizinu,<br />

a preto je nútený prenajať rodinné sídlo<br />

v Somerset a presťahovať sa do Bathu (toto<br />

prostredie Austenová dôverne poznala,<br />

bolo inšpiráciou pre viacero jej diel). Osud<br />

Anne ale pripravil ďalšiu šancu, po niekoľkých<br />

rokoch sa kapitán Wentworth, už ako<br />

bohatý a vážený muž, vracia a ich cesty<br />

s Anne sa znovu stretnú. Príbeh o čakaní<br />

na lásku a druhej šanci bol sfilmovaný niekoľkokrát<br />

– v roku 1960, 1971, 1995 a v roku<br />

2007. Láskou slečny Elliotovej sa inšpirovali<br />

aj tvorcovia filmu Dom pri jazere z roku<br />

2006 so Sandrou Bullockovou a Keanu<br />

Reevesom v hlavných úlohách.<br />

Ocenila som aj poznámky pod čiarou,<br />

ktoré predošlé slovenské vydania v preklade<br />

Juraja Vojteka (1972, 1998) nemajú,<br />

rovnako ako vydanie pod názvom Anna<br />

Elliotová z Ottovho nakladateľstva, tiež<br />

s vročením 2011, ktoré preložili Eva Ruxová<br />

a Viera Gründlerová.<br />

Slávka Drozdová<br />

KEĎ IDE O ŽIVOT<br />

AJ V SNOCH<br />

Rick Riordan<br />

Červená pyramída<br />

Bratislava, Fragment <strong>2012</strong><br />

Preklad Ján Ďurčo<br />

Rick Riordan,<br />

americký autor<br />

veleúspešnej<br />

série o polobožskom<br />

chlapcovi<br />

Percym<br />

J a c k s o n o v i ,<br />

s a r o z h o d o l<br />

načas opustiť<br />

svet gréckych<br />

bohov. V novej<br />

trilógii, ktorej<br />

prvá časť nedávno vyšla vo vydavateľstve<br />

Fragment, sa Riordan zo starovekého<br />

Grécka presunul na africký kontinent.<br />

Jeho noví hrdinovia, súrodenci Carter<br />

a Sadie Kaneovci, sa po smrti svojho otca,<br />

uznávaného egyptológa, musia rýchlo prispôsobiť<br />

novej situácii a po rokoch odlúčenia<br />

(a neveľkých vzájomných sympatií)<br />

spoločne pustiť do boja na život a na smrť.<br />

Ich protivníci sú mocní, a ako už možno<br />

znalci jeho predošlých kníh tušia, nie sú<br />

tak celkom z nášho sveta. Sadie a Carter,<br />

ktorí k sebe majú čoraz bližšie, sa rýchlosťou<br />

blesku presúvajú medzi kontinentmi<br />

a s pomocou priateľov sa snažia zabrániť<br />

hroziacej katastrofe.<br />

Riordanova Červená pyramída má,<br />

tak trochu v duchu žánru „found footage“,<br />

predstavovať nájdený zvukový záznam,<br />

z ktorého sa čitateľovi striedavo prihovára<br />

raz Carter, inokedy jeho mladšia sestra.<br />

Súrodenecké „doťahovanie sa“, z času na<br />

čas prerušujúce ich rozprávanie, a z neho<br />

vyplývajúce napätie dodávajú ich dobrodružstvám<br />

dojem autentickosti. Nejde<br />

pritom o jediné momenty knihy, keď sa<br />

prejavuje autorov zmysel pre humor. No čitateľ<br />

sa pri čítaní nielen pobaví, ale najmä<br />

poučí. Sadie a Carter sa postupne stretávajú<br />

s rozličnými postavami egyptského panteónu,<br />

nižšími mytologickými bytosťami<br />

a mágmi a my, ani nevieme ako, sa stávame<br />

súčasťou ich sveta, ktorý v nás zostáva<br />

prítomný aj po dočítaní knihy. Postupne<br />

rozpletáme zamotané klbko pomerne komplikovaného<br />

spoločenstva egyptských bohov<br />

a dozvedáme sa, kto boli Bastet, Nút<br />

či Sutech a aké sú vzťahy medzi nimi. Vyše<br />

štyristostranový text pritom nestavia na<br />

striedaní napínavých pasáží a nudného<br />

výkladu, naopak, napätie nepoľavuje ani<br />

na okamih – hlavní hrdinovia sa aj počas<br />

spánku stávajú aktérmi nebezpečných situácií<br />

a nezriedka im ide o život. Práve ich<br />

sny sú často prostriedkom na sugestívne<br />

podanie mytologických príbehov.<br />

Aj keď je kniha primárne určená mladšiemu<br />

čitateľovi, odporúčaná veková hranica<br />

je 11 rokov, určite má čo povedať i dospelému,<br />

najmä ak je Egypt a jeho bájoslovie<br />

jeho srdcovou záležitosťou.<br />

Alexandra Debnárová<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

TIP DO LIETADLA<br />

Jennifer E. Smithová<br />

Štatistická pravdepodobnosť lásky<br />

na prvý pohľad<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong><br />

Preklad Igor Otčenáš<br />

Pri čítaní tejto knihy som pociťovala ten<br />

známy zvláštny pocit, keď sa v žalúdku<br />

preháňajú motýle, v hlave je explózia<br />

citov a srdce skratuje. Celá je totiž o zaľúbení<br />

sa. Hodí sa na čítanie do lietadla,<br />

kde sa odohráva aj príbeh. Ja som ju<br />

prečítala za dve noci, čo je v prepočte jeden<br />

dlhý let z Connecticutu do Londýna.<br />

Nechala som sa vtiahnuť do príbehu<br />

Hadley a jej citov k Angličanovi, ktorého<br />

stretla v lietadle.<br />

Najviac sa mi na knihe páčila<br />

jej reálnosť. Nijaké presladené<br />

momenty, jednoduché<br />

stretnutia dvoch mladých ľudí<br />

naplnené rozhovormi o ich živote<br />

a názoroch. Oceňujem aj<br />

jednoduchý, nenásilný a priamy<br />

štýl autorky. Dokázala zobraziť<br />

postoj sedemnásťročnej Hadley<br />

k otcovi po rozvode s jej mamou<br />

a zmiešané pocity súvisiace<br />

s jeho chystanou svadbou, na<br />

ktorú práve letela, jej očakávania<br />

aj prekonanie predsudkov<br />

voči otcovi a macoche.<br />

Štatistická pravdepodobnosť<br />

lásky na prvý pohľad sa vymyká<br />

z typických romantických príbehov –<br />

stretnú sa, zaľúbia sa, pohádajú sa a nakoniec<br />

sa dajú dokopy. Tak realita nefunguje.<br />

Aj preto sa mi<br />

páči. Kvôli možnosti<br />

rozmýšľať o postojoch<br />

k rodičom, k výchove<br />

a k tínedžerom. Ako si<br />

vysvetľujú nedorozumenia<br />

a zranenia z detstva.<br />

Ako cítia bolesť<br />

a strach z odmietnutia.<br />

Celá kniha je nasiaknutá<br />

citmi mladej<br />

dámy, ktorá má presne<br />

vek, keď má v hlave<br />

zmätok a v srdci bolesť.<br />

Mladého čitateľa motivuje<br />

prehodnotiť svoje<br />

postoje a možno prispeje k jeho dozrievaniu,<br />

ako sa to stalo hlavnej hrdinke.<br />

Viktória Drábová<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 11

VYCHÁDZA<br />

RAMEAUOV SYNOVEC<br />

Francúzsky osvietenecký filozof Denis Diderot (1713 – 1784) písal filozofický<br />

dialóg Rameauov synovec okolo roku 1761, prerábal ho a dopĺňal,<br />

ale zrejme ho neplánoval vydať. Jediné svedectvo o „vynikajúcej satire“<br />

podal Jacques-André Naigeon v Historických a filozofických pamätiach<br />

o živote a diele Denisa Diderota. Jeho autograf objavil u antikvára, ktorý<br />

v roku 1891 vydal autentickú verziu tohto titulu s vlastným úvodom a poznámkami.<br />

Rameauov synovec práve vychádza v preklade Vladimíry<br />

Komorovskej vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

Ja – Stále sa vám vodí dobre<br />

On – Obyčajne áno, no dnes nijako mimoriadne.<br />

Ja – A to už ako Veď máte brucho ako<br />

Silenos a tvár…<br />

On – Tvár, ktorá by sa dala považovať<br />

za úplný protiklad. Podistým preto, že zlá<br />

nálada, čo vysušuje môjho drahého strýka,<br />

očividne vykrmuje jeho drahého synovca.<br />

Ja – Keď už spomínate strýca, vídavate<br />

ho niekedy<br />

On – Áno, prechádzať po ulici.<br />

Ja – Vari nič nerobí vo váš prospech<br />

On – Ak pre niekoho niečo robí, zaiste<br />

to netuší. Je to svojím spôsobom filozof.<br />

Myslí iba na seba, zvyšok sveta mu nestojí<br />

ani za fajku dymu. Jeho manželka s dcérou<br />

môžu pokojne vypustiť dušu, keď sa<br />

im zachce; kým kostolný umieračik, čo im<br />

začne vyzváňať, bude znieť v duodecime<br />

a septdecime, ostane všetko v poriadku.<br />

Je to jeho šťastie, a práve to si nesmierne<br />

cením na geniálnych ľuďoch. Hodia sa len<br />

na jednu vec; na nič iné. Netušia, čo znamená<br />

byť občanom, otcom, bratom, príbuzným,<br />

priateľom. Medzi nami, človek<br />

by sa mal na nich v každom smere podobať<br />

a zároveň si neželať, aby sa toto plemeno<br />

rozplienilo. Ľudí síce potrebujeme,<br />

ale nie geniálnych. Práve géniovia menia<br />

tvár sveta, ale v najnepatrnejších veciach<br />

sa vo všeobecnosti tak očividne prejavuje<br />

hlúposť, že sa nedá napraviť bez haravary.<br />

Časť reforiem, čo vymysleli, sa ujíma,<br />

druhá ostáva bezo zmien; stade pramenia<br />

dve evanjeliá a jeden harlekýnsky kostým.<br />

Múdrosť Rabelaisovho mnícha predstavuje<br />

pravú učenosť v jeho prospech a na osoh<br />

ostatným; ako-tak konať svoju povinnosť<br />

a ponechať svet napospas jeho rozmarom.<br />

Keby som poznal dejiny, ukázal by som<br />

vám, že zlo vždy priviedol na tento svet<br />

nejaký geniálny človek. Ale nepoznám dejiny,<br />

lebo neviem nič. Nech ma čert vezme,<br />

ak som sa niekedy niečo naučil a ak sa cítim<br />

menejcennejší, že som si ani zbla nezapamätal.<br />

Jedného dňa som sedel pri stole<br />

s ministrom francúzskeho kráľa, ktorý má<br />

dôvtip za štyroch, nuž nám jasne dokázal,<br />

že jeden a jeden je dva, že nič národom neprospieva<br />

väčšmi než lož, nič im neškodí<br />

viacej než pravda. Nespomínam si presne<br />

na jeho dôkazy, ale zreteľne z nich vyplývalo,<br />

že geniálni ľudia vzbudzujú odpor,<br />

a ak má novorodenec na čele typický znak<br />

tohto nebezpečného daru od prírody, treba<br />

ho zahrdúsiť alebo uvrhnúť do brlohu povaľačov.<br />

Ja – A pritom tí muži, čo tak nenávidia<br />

génia, do jedného tvrdia, že sú ním obdarení.<br />

On – Verím, že si to v duchu myslia, ale<br />

neverím, že by sa to odvážili priznať.<br />

Ja – Akiste zo skromnosti. Vy teda pociťujete<br />

príšernú nenávisť ku genialite…<br />

On – Úplne nezvratnú.<br />

Ja – Pamätám si však na časy, keď ste<br />

si zúfali, že ste len obyčajným človekom.<br />

Nikdy nezakúsite šťastie, ak vás budú<br />

v rovnakej miere trápiť kladné aj záporné<br />

dôvody. Treba zaujať jednoznačné stanovisko<br />

a trvať na ňom za každých okolností.<br />

Aj keby som s vami súhlasil, že geniálni<br />

jedinci zvyčajne bývajú prapodivní, alebo<br />

vám pripomenul príslovie, že niet veľduchov<br />

bez štipky šialenstva, nič sa na veci<br />

nezmení. Budete naďalej pohŕdať stáročiami,<br />

ktoré géniov nesplodili, i keď sa stávajú<br />

pýchou národov, z ktorých sa zrodia;<br />

skôr či neskôr im postavia sochy a začnú<br />

ich vnímať ako dobrodincov ľudského pokolenia.<br />

Nech mi prepáči vznešený minister,<br />

ktorého ste spomenuli, nazdávam sa<br />

však, že lož v konečnom dôsledku nevyhnutne<br />

uškodí, ak aj na istý čas poslúži,<br />

a naopak, pravda je v každom prípade dôležitá,<br />

hoci môže byť v určitom okamihu na<br />

ťarchu. V tejto súvislosti sa mi žiada podčiarknuť,<br />

že geniálny človek, ktorý haní<br />

nejaký kardinálny omyl alebo potvrdzuje<br />

správnosť voľajakej podstatnej pravdy, je<br />

vždy hoden našej úcty. Môže sa pritrafiť,<br />

že taká osobnosť sa stane obeťou predsudkov<br />

a zákonov; sú však dva druhy zákonov,<br />

jedny naskrze spravodlivé, absolútne<br />

všeobecné; iné pochybné, ktoré vďačia za<br />

platnosť čírej zaslepenosti alebo zhode<br />

okolností. A tie uvrhujú na previnilca, čo<br />

ich prestupuje, len prechodnú hanbu; čas<br />

prenáša nehanebnosť na sudcov a národy,<br />

kde zotrváva naveky. Komu dnes upierajú<br />

právo na česť, Sokratovi alebo vykonávateľovi<br />

spravodlivosti, čo ho prinútil vypiť<br />

čašu bolehlavu<br />

On – Pokrok mu veru nijako nepomohol!<br />

Vari ho aj tak neodsúdili Azda ho aj tak<br />

neposlali na onen svet Nesprával sa ako<br />

rozvratník Nepodnecoval tupcov, aby pohŕdali<br />

dobrými zákonmi len preto, že sám<br />

opovrhoval zlým Nesprával sa ako trúfalé<br />

a prapodivné indivíduum Pred chvíľou ste<br />

sa takmer priznali, že nezmýšľate žičlivo<br />

o geniálnych ľuďoch.<br />

Ja – Niečo vám poviem, milý priateľu.<br />

Spoločnosť by nemala uplatňovať zlé zákony;<br />

keby v nej platili len dobré zákony,<br />

nikdy by sa neocitla v ošemetnej situácii<br />

a neprenasledovala geniálneho človeka.<br />

Netvrdil som vám, že génius musí nevyhnutne<br />

trpieť zlomyseľnosťou, že zloba je<br />

neoddeliteľnou súčasťou geniality. Pre hlupáka<br />

býva zloprajnosť príznačnejšia než<br />

pre bystrého človeka. Ale aj keby geniálneho<br />

človeka všeobecne charakterizovala<br />

drsnosť, neprispôsobivosť, nedotklivosť či<br />

namosúrenosť, aj keby šlo rovno o zloducha,<br />

čo by ste z jeho správania usúdili<br />

On – Že by ho mali utopiť.<br />

Ja – Nie tak zhurta, priateľu.<br />

revue12 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

VYCHÁDZA<br />

Po zemi máme kráčať s očami schopnými žasnúť, s pohľadom plným všetkého dobra, ktoré ponúka, aby<br />

sme nestratili nič z nesmierneho bohatstva, ktoré poskytuje. Žasnúť! Rozpovedať o tom všetkým naokolo<br />

a zároveň ďakovať. Aj za problémy a ťažkosti, ktoré naša odlišnosť vždy prináša ľudskému spoločenstvu.<br />

Nasýtenosť je dar, ktorý musíme spoznať a chrániť.<br />

S ABRAHÁMOM ZA STOLOM<br />

Andrea Ciucci a Paolo Sartor sú kňazmi v Milánskej diecéze. Veľmi radi<br />

varia pre seba a pre priateľov (najmä prvý z nich) a tiež radi jedia (najmä<br />

druhý z nich). V knihe S Abrahámom za stolom sa postarali o znovuobjavenie<br />

originálnych receptov obsiahnutých v Biblii. Čitateľom ich predkladajú<br />

v novej forme, sprevádzané množstvom zaujímavostí o posvätnom<br />

a informáciami o vtedajšej židovskej kultúre. Kniha v preklade Ľubomíra<br />

Rebeka v peknej grafickej úprave s farebnými fotografiami vychádza vo<br />

vydavateľstve Lúč. Našim čitateľom ju predstavuje Helena Sališová.<br />

Slová na opísanie tajomstva dejín sa učíme<br />

pri kuchynskom stole. Pozorujeme jednoduché<br />

mnohokrát opakované každodenné<br />

gestá otca a matky, v ktorých každé ľudské<br />

mláďa objaví tajomstvo vecí a logiku sveta.<br />

Cieľom knihy je predstaviť kultúrne<br />

prostredie a okolnosti zrodu našich dejín.<br />

Príprava jedál, výber surovín, spôsob ich<br />

servírovania, to všetko sú gestá bratské,<br />

a teda aj náboženské. „Niekedy sa príťaž<br />

chorého na tele alebo na duši zdá neznesiteľná.<br />

Je jednoduchšie opustiť ho, zanechať<br />

v púšti samoty a nezáujmu. Alebo sa môžeme<br />

rozhodnúť zaťažiť sa jeho potrebami, obdarovať<br />

ho pokrmom i pozornosťou. A tak objaviť,<br />

čím všetkým môže obohatiť celé spoločenstvo.<br />

Stačí nemať strach a otvoriť chlebník.“<br />

Deliť sa však môžeme pri stole nielen<br />

o pokrm, ale aj o pokoj: „Ak má byť pokoj pokojom,<br />

musí patriť všetkým a všetkým zabezpečiť<br />

istoty. Pretože pokoj iba pre niekoľkých<br />

vyvolených je iba iným menom nespravodlivosti<br />

pre mnohých. Skutočná múdrosť hodná<br />

obdivu a napodobňovania spočíva v hľadaní<br />

spoločného dobra, ktoré robí šťastným každého<br />

človeka. Je to možné! Nie je to len sen.“<br />

Predstavované chutné a zdravé jedlá<br />

skutočne varili naši predkovia pred tisícmi<br />

rokov. Pridanou hodnotou sú citáty z Biblie<br />

o odporúčaných pokrmoch. Obohatí vás aj<br />

predstavenie biblických osôb, vysvetlenie<br />

pojmov, vykreslenie situácií a zvykov z čias<br />

vzniku a prípravy jedál. Dnešné gazdinky<br />

sa potešia, lebo recepty sú nenáročné<br />

a z dostupných surovín. Ak sa rozhodnete<br />

podávať svojim najbližším alebo priateľom<br />

pokrm pripravený podľa niektorého z receptov,<br />

určite ich milo prekvapí a azda aj<br />

povzbudí, keď si nájdu pri svojom tanieri<br />

„svoj“ citát zo Svätého písma. Veď nielen<br />

z chleba je živý človek, ale z každého slova,<br />

ktoré vychádza z Božích úst!<br />

Sprievodný text zdôrazňuje rozmer spoločenstva:<br />

„Musíme hovoriť o spoločenstve.<br />

Pretože kvantita nakoniec nie je ani taká<br />

dôležitá, ani rozhodujúca, ako spôsob a úmysel,<br />

s ktorým používame veci. O to, s čím sa<br />

rozdelíme, nikdy neprídeme. Iba to, čo si privlastníme,<br />

schovávame a chránime, skôr či<br />

neskôr stratíme. Tak je to aj so životom: keď<br />

ho darujeme, opäť ho získame, ak si ho však<br />

úzkostlivo strážime, navždy ho stratíme.“<br />

Znovuobjavenie tradičných výrobkov<br />

– regionálnych alebo z presne vymedzených<br />

území, pestovaných s rešpektom<br />

voči životnému prostrediu a s použitím<br />

tradičných techník – je moderné. Niekedy<br />

môže ísť iba o výstrelok, keďže v dnešnej<br />

kultúre je<br />

p o t r e b n é<br />

odlíšiť sa.<br />

I n o k e d y<br />

však ide<br />

o skutočnú<br />

potrebu zachrániť<br />

autentickosť<br />

toho, čo robíme,<br />

a najmä<br />

korektnosť našich vzťahov. Aj o tom sú<br />

recepty z tejto kuchárky.<br />

„Dnes niektoré diéty odporúčajú vyhýbať sa<br />

kysnutým pokrmom. Potravinové intolerancie<br />

sú v súčasnosti naozaj časté. Už biblická<br />

kuchyňa obsahovala tieto usmernenia: dva<br />

hlavné židovské príkazy spojené so slávením<br />

Paschy sú tie, ktoré sa týkajú požívania nekvaseného<br />

chleba a vyhýbania sa akýmkoľvek<br />

potravinám, v ktorých prebehol proces<br />

kvasenia, a to v priebehu celého obdobia tohto<br />

sviatku (<strong>14</strong> dní). Pred začiatkom samotného<br />

slávenia Židia odstránia zo svojich príbytkov<br />

akúkoľvek stopu kvásku a všetky potraviny,<br />

ktoré ho obsahujú. Počas tohto obdobia<br />

nepožívajú kvasený pokrm a chlieb, pečivo<br />

i múčniky nahrádzajú nekvasenými chlebami<br />

a podobnými, pre túto slávnosť typickými pokrmami.<br />

Požívanie nekvasených chlebov býva<br />

odôvodnené viacerými vysvetleniami. Jedno<br />

z nich hovorí o tom, že nekvasené chleby sú<br />

spomienkou na chlieb, ktorým sa Izraeliti<br />

živili počas Exodu, čiže úteku z Egypta, keď<br />

chlieb nemal dostatok času vykysnúť. Iné vysvetlenie<br />

sa odvoláva na to, že kvások predsa<br />

spôsobuje kysnutie. Bez neho by teda pokrm<br />

mal byť cennejší, čistejší, bezchybný. Nie náhodou<br />

Ježiš vyzýva učeníkov chrániť sa „kvasu<br />

farizejov“ (Mt 16, 6).“<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

UPEČTE SI NEKVASENÝ CHLIEB<br />

Z múky a vody vymieste hladké a pružné cesto. Odtrhnite malé kúsky cesta<br />

a roztľapkajte ich najskôr rukami a potom vyvaľkajte tak natenko, ako sa len<br />

dá. Chlebíky popichajte vidličkou a pečte v rúre pri teplote 220°C približne<br />

6 až 8 minút. Pred konzumovaním ich nechajte vychladnúť. Pozor, aby cesto<br />

nevykyslo! Od zamiesenia cesta až po upečenie chlebov nesmie uplynúť viac<br />

než 18 minút.<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 13

KNIHY V PREDAJI<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

KNIHY V PREDAJI<br />

2 NÁBOŽENSTVO.<br />

DUCHOVNOSŤ<br />

20 Kresťanské náboženstvá<br />

Akatist k sv. Cyrilovi a Metodovi<br />

Michalovce, Misionár <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

36 s. Brož.<br />

Materiál k duchovnej príprave na<br />

jubileum 1<strong>15</strong>0. výročia príchodu<br />

sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.<br />

ISBN 978-80-88724-58-2<br />

BERMEJO, José Carlos<br />

Ďalšie príbehy na uzdravenie<br />

duše. Zo špan. orig. prel.<br />

K. Thurzová<br />

Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 117 s. Brož.<br />

Zbierka poviedok s pointou pre<br />

duchovný život, ktoré obsahujú námety<br />

na zamyslenie.<br />

ISBN 978-80-89231-89-8<br />

JUDÁK, Viliam<br />

Aj ja som Ho ukrižoval…<br />

Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 117 s. Brož.<br />

Príbehy postáv, ktoré sa objavujú<br />

v blízkosti trpiaceho a ukrižovaného<br />

Ježiša.<br />

ISBN 978-80-8135-0<strong>14</strong>-6<br />

KODET, Vojtěch<br />

Novéna k Panne Márii. Z čes.<br />

orig. prel. K. Šestíková<br />

Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 61 s. Brož.<br />

Modlitby.<br />

ISBN 978-80-8135-001-6<br />

MANDZÁK, Daniel A.<br />

Bližšie ku Kristovi<br />

Michalovce, Misionár <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

77 s. Brož.<br />

Úcta k svätým a blahoslaveným na<br />

príklade mučeníka Dominika Metoda<br />

Trčku.<br />

ISBN 978-80-88724-59-9<br />

MARTIN, Eduard<br />

Anjelské sekundy. Z čes. orig.<br />

prel. E. Kvantíková<br />

Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 132 s. Brož.<br />

Príbehy o anjelských dotykoch<br />

v ľudskom živote.<br />

ISBN 978-80-8135-010-8<br />

MIŠUTH, Viktor<br />

Z dejín farnosti<br />

Suchá nad Parnou<br />

Suchá nad Parnou, LOGOS ART<br />

KLUB <strong>2012</strong>. 1. vyd. 284 s. Brož.<br />

Dejiny obce a farnosti.<br />

ISBN 978-80-971029-0-6<br />

MOLČÁNYI, Ivan<br />

Čo je láska<br />

Michalovce, Misionár <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

51 s. Brož.<br />

Skúsenosti gréckokatolíckeho kňaza<br />

z príprav snúbencov na manželstvo.<br />

ISBN 978-80-88724-60-5<br />

O Evanjelium pal o Jan<br />

Levice, Ježiš pre každého <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 58 s. Brož.<br />

Prvá publikácia Evanjelia podľa<br />

Jána vo východoslovenskej rómčine.<br />

ISBN nemá<br />

PASTIRČÁK, Daniel<br />

- SÝKORA, Josef<br />

Malá kniha o srdci<br />

Levice, Ježiš pre každého <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 60 s. Brož.<br />

Meditácie.<br />

ISBN 978-80-970868-0-0<br />

WALVOORD, John F.<br />

- HITCHCOCK, Mark<br />

Armagedon, ropa a teror. Co<br />

říká Bible o budoucnosti. Z angl.<br />

orig. prel. do češtiny M. Sovadinová<br />

Banská Bystrica, COM SK <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 221 s. Brož.<br />

Biblické proroctvá - čo hovorí Biblia<br />

o budúcnosti Ameriky, Blízkeho východu<br />

a konci západnej civilizácie.<br />

ISBN 978-80-89599-01-1<br />

24 Teológia<br />

O’CALLAGHAN, Sean<br />

Sprievodca svetovými náboženstvami.<br />

Z angl. orig. prel.<br />

Anna Rácová<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 192 s.<br />

Brož.<br />

Sprievodca informuje o dejinách<br />

a vývoji, zakladateľoch, posvätných<br />

písmach, základných vierach,<br />

sviatkoch, ale aj súčasných<br />

problémoch týchto 12 najväčších<br />

svetových náboženstiev: kresťanstvo,<br />

judaizmus, islam, zoroastrizmus,<br />

baháizmus, hinduizmus, džinizmus,<br />

sikhizmus, buddhizmus,<br />

konfucianizmus, taoizmus a šintoizmus.<br />

Publikácia je ilustrovaná<br />

fotografiami a umeleckými reprodukciami,<br />

obsahuje aj odporúčanú<br />

literatúru a register.<br />

ISBN 978-80-551-3013-2<br />

3 SPOLOČENSKÉ VEDY<br />

30 Sociológia. Súčasná<br />

spoločnosť. Demografia<br />

GALLOVÁ-KRIGLEROVÁ, Elena<br />

- KADLEČÍKOVÁ, Jana<br />

Verejná mienka v oblasti pravicového<br />

extrémizmu<br />

Bratislava, Nadácia otvorenej spoločnosti<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 86 s. Brož.<br />

Výskumná správa.<br />

ISBN 978-80-89571-03-1<br />

33 Ekonomika<br />

BERGER, Wolfgang - VARGAN, Milan<br />

- ORDA-ORAVCOVÁ, Alica<br />

Daň z pridanej hodnoty v príkladoch<br />

podľa smernice EÚ<br />

o DPH k 1. 1. <strong>2012</strong><br />

Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

207 s. Brož.<br />

Príručka.<br />

ISBN 978-80-8078-466-9<br />

Finančný slovník výkladový<br />

Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

502 s. Viaz.<br />

Prehľadný výklad pojmov obsahuje<br />

okolo 3 tisíc hesiel s anglickým ekvivalentom.<br />

ISBN 978-80-8078-469-0<br />

Výberové zisťovanie výsledkov<br />

hospodárenia v Informačnej<br />

sieti poľnohospodárskeho<br />

účtovníctva SR - FADN SR za<br />

rok 2010<br />

Bratislava, Výskumný ústav ekonomiky<br />

poľnohospodárstva a potravinárstva<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 64 s.<br />

Brož.<br />

Prehľad výsledkov.<br />

ISBN 978-80-8058-572-3<br />

Zborník príspevkov z vedeckých<br />

seminárov katedier v akademickom<br />

roku 2011/<strong>2012</strong>.<br />

Zost. V. Vargová, E. Dobríková, M.<br />

Košková<br />

Banská Bystrica, Bankovní institut<br />

vysoká škola <strong>2012</strong>. 1. vyd. 385 s.<br />

Brož.<br />

Zborník príspevkov.<br />

ISBN 978-80-970422-3-3<br />

34 Právo. Legislatíva<br />

ĎURICA, Milan<br />

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii<br />

Bratislava, C. H. Beck <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

1132 s. Viaz.<br />

Komentár v znení účinnom od 1. januára<br />

<strong>2012</strong>.<br />

ISBN 978-80-89603-00-8<br />

FRIDRICH, Branislav<br />

- PAĽKO, Daniel<br />

E-justice. Ústavnoprávny pohľad<br />

Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

223 s. Brož.<br />

Monografia venovaná elektronizácii<br />

súdnictva v podmienkach<br />

SR s dôrazom na ústavnoprávne<br />

aspekty je určená študentom právnických<br />

fakúlt, odborníkom aj širokej<br />

verejnosti.<br />

ISBN 978-80-8078-477-5<br />

LAZÍKOVÁ, Jarmila<br />

Základy práva duševného<br />

vlastníctva<br />

Bratislava, Iura Edition <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

302 s. Brož.<br />

Právna monografia.<br />

ISBN 978-80-8078-476-8<br />

35 Verejná správa<br />

MUŠINKA, Alexander<br />

Podarilo sa<br />

Prešov, Prešovská univerzita <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 198 s. Brož.<br />

Úspešné aktivity na úrovni samospráv.<br />

ISBN 978-80-555-0531-2<br />

37 Pedagogika. Školstvo. Veda<br />

ŠTEFANČÍK, Radoslav<br />

Uvažovanie o politike (nielen)<br />

v nemecky hovoriacom prostredí<br />

Trnava, Slovenská spoločnosť pre<br />

regionálnu politiku <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

3<strong>15</strong> s. Brož.<br />

Učebnica.<br />

ISBN 978-80-969043-4-1<br />

39 Etnológia. Mravy a zvyky.<br />

Folklór<br />

KOCÁK, Štefan<br />

Dvadsaťročná Šaffova ostroha<br />

Vranov n. Topľou, Hornozemplínske<br />

osvetové stredisko <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 188 s. Viaz.<br />

Spomienka na vynikajúceho tanečníka<br />

Juraja Šaffu a prierez<br />

dvadsiatich ročníkov celoslovenskej<br />

súťaže sólistov ľudového<br />

tanca Šaffova ostroha.<br />

ISBN 978-80-970865-2-7<br />

„Ja bi veľku radojsc mal,<br />

kebi i druhi muj taňec znal.<br />

Bo pomali šicko stare,<br />

šumne śe traci<br />

a ňikda śe už vecej ňevraci.<br />

A budu chlapci banovac,<br />

že śe muj taňec<br />

ňenaučiľi tancovac,<br />

bo budze jim barz chibovac…”<br />

… tieto slová sa v roku 1993 stali<br />

inšpiráciou a základom pre vtedajšie<br />

Regionálne osvetové<br />

stredisko vo Vranove nad Topľou<br />

zorganizovať súťaž sólistov<br />

tanečníkov v ľudovom tanci –<br />

Šaffova ostroha.<br />

Štefan Kocák<br />

Dvadsaťročná Šaffova ostroha<br />

Hornozemplínske<br />

osvetové stredisko <strong>2012</strong><br />

revue<strong>14</strong> knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

KNIHY V PREDAJI<br />

4 JAZYK. JAZYKOVEDA<br />

40 Lingvistika. Filológia<br />

DORUĽA, Ján<br />

Čarovný svet a skutočný život<br />

v slovenskej rozprávke<br />

Bratislava, Goralinga <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

123 s. Brož.<br />

Lingvistická analýza slovenských<br />

ľudových rozprávok a ich modernizácií<br />

od slovenského jazykovedca<br />

nar. 1933.<br />

ISBN 978-80-89601-00-4<br />

41 Cudzie jazyky<br />

BILLÍKOVÁ, Andrea<br />

- KONDELOVÁ, Soňa<br />

Angličtina - maturita základná<br />

úroveň (B1)<br />

Nitra, Enigma <strong>2012</strong>. 1. vyd. 405 s.<br />

Brož.<br />

Cvičebnica.<br />

ISBN 978-80-89132-61-4<br />

42 Slovníky<br />

Anglicko-slovenský a slovensko-anglický<br />

školský slovník<br />

Košice, Taktik <strong>2012</strong>. 2. vyd. 128 s.<br />

Brož.<br />

Povinná slovná zásoba úrovne<br />

A1 a A2.<br />

ISBN 978-80-89530-16-8<br />

5 EXAKTNÉ VEDY<br />

53 Fyzika. Nukleárna fyzika<br />

TAYLOR, Edwin F.<br />

- WHEELER, John A.<br />

Fyzika priestoročasu. Z angl.<br />

orig. prel. S. Tuleja, J. Hanč, J. Rusz,<br />

M. Repašan<br />

Nitra, Enigma <strong>2012</strong>. 1. vyd. 331 s.<br />

Viaz.<br />

Úvod do špeciálnej teórie relativity.<br />

ISBN 978-80-89132-66-9<br />

54 Chémia. Biochémia<br />

Interaktívna Konferencia Mladých<br />

Vedcov<br />

Banská Bystrica, Občianske združenie<br />

PREVEDA <strong>2012</strong>. 1. vyd. 94 s.<br />

Brož.<br />

Zborník abstraktov z konferencie<br />

zameranej na vybrané odbory chemických<br />

a prírodných vied.<br />

ISBN 978-80-970712-02-06<br />

59 Učebnice<br />

JURENÍKOVÁ, Adela<br />

Päťminútovky z matematiky<br />

pre 1. ročník ZŠ<br />

Bratislava, Príroda <strong>2012</strong>. 2. aktual.<br />

vyd. 48 s. Brož.<br />

Učebnica.<br />

ISBN 978-80-07-0248-1<br />

JURENÍKOVÁ, Adela<br />

Päťminútovky z matematiky<br />

pre 2. ročník ZŠ<br />

Bratislava, Príroda <strong>2012</strong>. 2. aktual.<br />

vyd. 48 s. Brož.<br />

Učebnica.<br />

ISBN 978-80-07-02050-4<br />

ŠIMČÍKOVÁ, Edita<br />

- TOMKOVÁ, Blanka<br />

Matematika v predškolskej<br />

edukácii<br />

Prešov, Prešovská univerzita <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 175 s. Brož.<br />

Učebnica.<br />

ISBN 978-80-555-0530-5<br />

6 APLIKOVANÉ VEDY<br />

61 Medicína<br />

Kompendium súdnolekárskej<br />

toxikológie<br />

Martin, Vydavateľstvo Osveta <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 179 s. Viaz.<br />

Jedovaté látky a ich účinky na živý<br />

organizmus.<br />

ISBN 978-80-8063-378-3<br />

Opatrovateľstvo. Z angl. orig.<br />

prel. Miriam Ghaniová<br />

Bratislava, Príroda <strong>2012</strong>. 2. aktual.<br />

vyd. 192 s. Brož.<br />

Príručka starostlivosti o seniorov,<br />

zdravotne postihnutých, chorých<br />

a odkázaných poskytuje všetky<br />

dôležité informácie o opatrovaní<br />

pacientov v domácom prostredí.<br />

Publikácia vyšla s odporúčaním<br />

Slovenského Červeného kríža.<br />

ISBN 978-80-07-01991-1<br />

62 Psychológia. Psychiatria.<br />

Psychoanalýza. Sexualita<br />

BRADYOVÁ, Teresa<br />

Prebuďte svoj šiesty zmysel.<br />

Z angl. orig. prel. Štefan Kočiš<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 207 s.<br />

Viaz.<br />

V prvej časti sa americká autorka<br />

venuje nadzmyslovému vnímaniu,<br />

v druhej konkrétne opisuje a vysvetľuje<br />

26 nástrojov na rozvíjanie<br />

intuície, ako dýchanie, farby, hudba,<br />

otvorenosť mysle, kamene atď.<br />

ISBN 978-80-551-2941-9<br />

ČEREŠNÍK, Michal<br />

Ecce homo v centre súčasnej<br />

psychodiagnostiky<br />

Nitra, Enigma <strong>2012</strong>. 1. vyd. 178 s.<br />

Brož.<br />

Psychodiagnostika – texty, klinické<br />

metódy.<br />

ISBN 978-80-8133-010-0<br />

FURNHAM, Adrian<br />

Psychológia. 50 myšlienok,<br />

ktoré by ste mali poznať. Z angl.<br />

orig. prel. Anna Pončáková<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 208 s. Viaz.<br />

50 hlavných tém psychológie<br />

stručne vysvetľuje profesor psychológie.<br />

Jazyk a štýl sú zrozumiteľné<br />

aj pre neodborníkov. V sérii<br />

už vyšli tituly Matematika, Filozofia<br />

a Manažment.<br />

ISBN 978-80-556-0421-3<br />

Sú študenti čím ďalej tým múdrejší<br />

Vyzerá to tak, že školské<br />

a univerzitné známky v mnohých<br />

krajinách konštantne stúpajú.<br />

Rok čo rok sa vlády hrdia týmito<br />

výsledkami, pričom naznačujú,<br />

že sú za nimi faktory, ako lepšia<br />

výučba a investície do ďalších<br />

školských zariadení. Niektorí<br />

ľudia tvrdia, že testy sú, jednoducho,<br />

ľahšie. Mohlo by to byť aj<br />

tým, že študenti sa viac snažia<br />

a sú svedomitejší. Alebo by to<br />

skutočne mohlo byť tým, že sú<br />

inteligentnejší<br />

Adrian Furnham<br />

Psychológia<br />

Vydavateľstvo Slovart <strong>2012</strong><br />

65 Kuchyňa. Potravinárstvo<br />

COX, Jeff - MOINE, Marie-Pierre<br />

Bylinky v kuchyni. Z angl. orig.<br />

prel. Mária Šrancová<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 192 s. Viaz.<br />

Publikácia s farebnými fotografiami<br />

ponúka obsiahly katalóg s opisom<br />

byliniek, návod na ich pestovanie,<br />

ale aj zber a uskladnenie.<br />

Záver publikácie predstavuje použitie<br />

byliniek v kuchyni aj s konkrétnymi<br />

receptami – od nátierok<br />

cez marinády po šaláty.<br />

ISBN 978-80-556-0493-0<br />

Domáca bylinkáreň. Z angl. orig.<br />

prel. Tatiana Langová<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 351 s.<br />

Viaz.<br />

Publikácia s farebnými fotografiami<br />

o príprave, varení a miešaní<br />

byliniek ponúka v úvode charak-<br />

Pokračovanie na strane 16<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

KNIHA ROKA <strong>2012</strong> >> ANKETOVÝ LÍSTOK <strong>2012</strong><br />

STAV K 4. JÚLU <strong>2012</strong><br />

1. Na knihu roka navrhujem:<br />

knižná<br />

revue<br />

KNIHA ROKA<br />

1. Mojich 7 životov. Agneša Kalinová v rozhovore s Janou<br />

Juráňovou – Aspekt<br />

2. Laco Haas: Trogár v štátnej službe – Daxe<br />

3. Milan Vranka: Koniec Pavúkov v Tatrách – Vranka Press<br />

4. Kamil Peteraj: Bosá v priesvitných šatách – Ikar<br />

5. Petra Nagyová-Džerengová: Klára a mátohy – Vydavateľstvo Slovart<br />

DEBUT ROKA<br />

1. Silvia Antalíková: Čo môžu muži, môžem aj ja – Marenčin PT<br />

2. Laco Jakubčiak: Luna – Vydavateľstvo SSS<br />

3. Ľubica Holubcová: Útržky z krídel – Vydavateľstvo DALi<br />

VYDAVATEĽSTVO ROKA<br />

1. Ikar<br />

2. Daxe<br />

2. Aspekt<br />

3. Marenčin PT<br />

3. Vydavateľstvo Slovart<br />

POČET HLASOV<br />

9<br />

8<br />

5<br />

4<br />

3<br />

4<br />

3<br />

1<br />

12<br />

8<br />

8<br />

4<br />

4<br />

2.<br />

3.<br />

Za debut roka navrhujem:<br />

Za vydavateľstvo roka navrhujem:<br />

Meno a adresa odosielateľa:<br />

Som predplatiteľ<br />

Knižnej revue<br />

áno<br />

(autor, názov, vydavateľstvo)<br />

(autor, názov, vydavateľstvo)<br />

nie<br />

(podpis)<br />

Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA <strong>2012</strong> posielajte na anketových lístkoch,<br />

NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.<br />

Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu<br />

odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám<br />

s vročením <strong>2012</strong>. Uzávierka ankety je <strong>15</strong>. marca 2013.<br />

Anketu sledujte aj na našom Facebooku

KNIHY V PREDAJI<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

teristiku jednotlivých bylín spolu<br />

s uvedením použiteľných častí,<br />

podmienok pestovania, času zberu<br />

a možností použitia. V druhej časti<br />

nájdeme recepty na vnútorné aj na<br />

vonkajšie použitie, záverečná časť<br />

je venovaná získavaniu a pestovaniu<br />

bylín. Všetky recepty sú vyskúšané<br />

autorským kolektívom. Kniha<br />

obsahuje aj register a adresár užitočných<br />

webových stránok.<br />

ISBN 978-80-551-2868-9<br />

69 Technológia. Priemysel.<br />

Stavebníctvo<br />

JURÍČEK, Ivan<br />

Kontrola kvality na stavbách.<br />

2. diel. Hrubá stavba. Úvod<br />

Gabriel Blaškovič<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 266 s. Viaz.<br />

Publikácia komplexne a podrobne<br />

rozpracúva problematiku kontroly<br />

kvality na stavbách s ohľadom na<br />

aktuálne zákony. Je vhodná tak pre<br />

stavbárov, ako aj objednávateľov<br />

stavebných prác. Ponúka prehľad<br />

normových požiadaviek na kontrolu<br />

kvality, súbor skúšobných<br />

metód a postupov, ako aj súbor<br />

kontrolných listov, slúžiacich ako<br />

pomôcka pre kontrolu niektorých<br />

činností, ktoré sú aj na priloženom<br />

CD. 1. diel: Kontrola kvality na stavbách.<br />

Stavebné výrobky (2010), pripravuje<br />

sa 3. diel venovaný prácam<br />

dokončovacieho cyklu.<br />

ISBN 978-80-89228-33-1<br />

691 Učebnice<br />

SLAMKA, Pavol - HANÁČKOVÁ, Eva<br />

Manažment živín v agroekosystéme<br />

Nitra, Slovenská poľnohospodárska<br />

univerzita <strong>2012</strong>. 1. preprac.<br />

vyd. <strong>15</strong>0 s. Brož.<br />

Skriptá.<br />

ISBN 978-80-552-0801-5<br />

7 UMENIE. ŠPORT.<br />

VOĽNÝ ČAS<br />

71 Architektúra<br />

REPASKÁ, Gabriela<br />

Rezidenčná suburbanizácia<br />

miest Nitrianskeho samosprávneho<br />

kraja (empirický<br />

príklad mesta Nitra)<br />

Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 127 s. Brož.<br />

Problematika suburbanizácie.<br />

ISBN 978-80-558-0057-8<br />

781 Voľnočasové aktivity<br />

FUJALA, Oto<br />

Krížovky<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Fragment<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 256 s. Brož.<br />

250 krížoviek a osemsmeroviek so<br />

zábavnými aj poučnými tajničkami<br />

na voľné chvíle.<br />

ISBN nemá<br />

79 Šport<br />

Praktická príručka pre včielky<br />

a vĺčatá<br />

Bratislava, Slovenský skauting<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 65 s. Brož.<br />

Pomôcka na skautskú cestu, na výlety,<br />

do klubovne.<br />

ISBN 978-80-89136-86-5<br />

8 LITERATÚRA.<br />

BELETRIA<br />

80 Literárna veda. Súborné<br />

dielo a vybrané diela. Biografie<br />

a monografie o spisovateľoch<br />

Ján Johanides - prozaik ľudského<br />

údelu. Zost. Vladimír Petrík<br />

Bratislava, Literárne informačné<br />

<strong>centrum</strong> <strong>2012</strong>. 1 vyd. <strong>15</strong>3 s. Brož.<br />

Ukážky z Johanidesovej tvorby,<br />

rozhovory s autorom, kritické<br />

ohlasy na jeho tvorbu. Cieľom publikácie<br />

je predovšetkým študentom<br />

priblížiť dielo tohto nášho významného<br />

prozaika (1934-2008).<br />

Cena Jána Johanidesa sa udeľuje od<br />

roku 2010. Štatút súťaže je súčasťou<br />

publikácie.<br />

ISBN 978-80-8119-054-4<br />

83 Román. Novely. Poviedky<br />

COLEMANOVÁ, Rebecca<br />

Kráľovstvo detstva. Z angl. orig.<br />

prel. Alojz Keníž<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 271 s.<br />

Viaz.<br />

Román americkej autorky s kontroverznou<br />

témou vzťahu starších<br />

žien s mladými chlapcami, v tomto<br />

prípade si učiteľka v škôlke po<br />

traumatickom manželstve urobí<br />

milenca zo 16-ročného kamaráta<br />

svojho syna.<br />

ISBN 978-80-551-2902-0<br />

KING, Stephen<br />

22. 11. 1963. Z angl. orig. prel.<br />

Marína Gálisová, Vladislav Gális<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 789 s.<br />

Viaz.<br />

Obsiahly román populárneho autora<br />

vyše 50 kníh, označovaného<br />

aj ako majster hororu, v ktorom<br />

35-ročný učiteľ Jake dostane príležitosť<br />

cestovať v čase a vrátiť<br />

sa do roku 1958. V minulosti hľadá<br />

spôsob, ako zabrániť atentátu<br />

na amerického prezidenta Kennedyho.<br />

ISBN 978-80-551-2866-5<br />

KRET, Anton<br />

Kuľhajúci bard<br />

Bratislava, VYDAVATEĽSTVO<br />

P/P/B <strong>2012</strong>. 1. vyd. 110 s. Viaz.<br />

Próza dramaturga, prekladateľa<br />

a publicistu nar. 1930.<br />

ISBN 978-80-85474-54-1<br />

LAWRENSONOVÁ, Deborah<br />

Lampa. Z angl. orig. prel.<br />

M. Gálisová<br />

Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

391 s. Viaz.<br />

Román o tajomstvách a láskach<br />

Provensálska.<br />

ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-016-0<br />

LINDSEYOVÁ, Johanna<br />

Patríš mne. Z angl. orig. prel. Tamara<br />

Chovanová<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 240 s.<br />

Viaz.<br />

Historická romanca o krásnej Alexandre<br />

a zhýralom grófovi zo série<br />

zo studenej Kardínie. Zo série vyšlo:<br />

Znak polmesiaca.<br />

ISBN 978-80-551-2855-9<br />

MALÝ, Ivan - MALÝ, Oto<br />

Lesk biedy<br />

B. m., Vl. nákl. <strong>2012</strong>. 1 vyd. 64s. Brož.<br />

Novela s vojnovou tematikou, ktorú<br />

začal písať Ivan Malý (1937)<br />

a dokončil ju jeho syn Oto Malý<br />

nar. 1963, autor románov Peklo<br />

v raji a Mocipánov služobník.<br />

ISBN 978-80-89<strong>14</strong>8-79-0<br />

McMAHONOVÁ, Kathleen<br />

Takto sa to končí. Z angl. orig.<br />

prel. Tamara Chovanová<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 285 s.<br />

Viaz.<br />

Romantický ľúbostný príbeh,<br />

v ktorom sa práve nezamestnaný<br />

Američan Hugo rozhodne konečne<br />

splniť sľub otcovi, že navštívi<br />

jeho vlasť - Írsko, aby spoznal<br />

svoje korene. Zoznámi sa s Addie.<br />

Tá sa práve stará o svojho otca,<br />

ktorý sa dolámal, keď sa potkol<br />

o psa. Stretnutie im zmení životy.<br />

ISBN 978-80-551-2856-6<br />

OLSEN, Gregg<br />

Závisť. Z angl. orig. prel. R. Hrebíček<br />

Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

285 s. Viaz.<br />

Román je inšpirovaný skutočným<br />

zločinom - kyberšikanou.<br />

ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-0<strong>15</strong>-3<br />

PRESTON, Alex<br />

Krvácujúce CITY. Z angl. orig.<br />

prel. Štefan Greňa<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 382 s.<br />

Viaz.<br />

Román je debutom londýnskeho<br />

autora. Traja priatelia sa po štúdiu<br />

stretávajú s realitou a rozčarovaním<br />

zo zamestnania. Charles<br />

dostane vysnívané miesto finančného<br />

analytika, ale nenapĺňa ho.<br />

Konzumnosť, citová otupenosť,<br />

nájdená a stratená láska tvoria<br />

obraz morálnych a hodnotových<br />

disproporcií moderného človeka.<br />

ISBN 978-80-551-2783-5<br />

STEFANO, Lauren de<br />

Pasca. Z angl. orig. prel. Z. Kamenská<br />

Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 360 s. Viaz.<br />

Napínavé a šokujúce čítanie o ľudstve,<br />

ktoré sa stalo časovanou<br />

bombou.<br />

ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-006-1<br />

WHITEOVÁ, Kiersten<br />

Nikto nie je bez viny. Z angl. orig.<br />

prel. D. Balšínková<br />

Bratislava, Fortuna Libri <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 346 s. Viaz.<br />

Pokračovanie bestselleru Zlodejka<br />

duší.<br />

ISBN 978-80-8<strong>14</strong>2-995-4<br />

86 Literatúra pre deti a mládež<br />

FELDEK, Ľubomír<br />

Uspávanka pre Martinka. Ilust.<br />

Svetozár Mydlo<br />

Bratislava, Buvik <strong>2012</strong>. 1. vyd. 61 s.<br />

Viaz.<br />

Výber z básnickej tvorby pre deti<br />

známeho slovenského autora a prekladateľa<br />

nar. 1936.<br />

ISBN 978-80-8124-026-3<br />

Ryba<br />

Tečie rieka<br />

a v nej ryba<br />

sa zarieka<br />

mlčať iba.<br />

Pláva nemá,<br />

slovom sporí,<br />

s nikým nemá<br />

slovné spory.<br />

Predsa to má<br />

jeden háčik –<br />

že aj ona<br />

zhltne háčik.<br />

Ľubomír Feldek<br />

Uspávanka pre Martinka<br />

Buvik <strong>2012</strong><br />

HRONSKÝ, Jozef Cíger<br />

Smelý Zajko v Afrike. Ilust. Jaroslav<br />

Vodrážka<br />

Bratislava, Slovenské pedagogické<br />

nakladateľstvo – Mladé letá<br />

<strong>2012</strong>. 9. vyd. 129 s. Viaz.<br />

Reedícia nestarnúceho príbehu<br />

o Zajkovi, ktorý prvý raz vyšiel<br />

roku 1931, od slovenského klasika<br />

(1896-1960). Patrí do Zlatého fondu<br />

slovenskej literatúry pre deti.<br />

ISBN 978-80-10-02211-3<br />

revue16 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

KNIHY V PREDAJI<br />

JUNGOVÁ, Ivana<br />

Som človek!<br />

B. m., LADA <strong>2012</strong>. 1. vyd. 90 s. Viaz.<br />

Kniha pre vnímavé (nielen) deti<br />

s tvorivými listami a príbehmi.<br />

ISBN 978-80-970921-0-8<br />

Rodinky zvieratiek. Ilust. Hanka<br />

Veselá<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Fragment<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. Nestr. Skl. list<br />

Farebné minileporelo pre najmenšie<br />

deti pomáha spoznávať<br />

a pomenovať zvieratká a ich mláďatká.<br />

ISBN 978-80-8089-609-6<br />

SHAN, Darren<br />

Lord Zarmut. Z angl. orig. prel.<br />

Vladislav Gális<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 255 s. Viaz.<br />

Prvá časť fantasy príbehu pre mládež<br />

o tínedžerovi Grubbsovi Gradym,<br />

jeho zvláštnej rodine a boji<br />

s temnom od populárneho autora<br />

(v slovenčine vyšlo 6 dielov jeho<br />

upírskej ságy). Info aj na www.darrenshan.com.<br />

ISBN 978-80-556-0429-9<br />

SMITHOVÁ, Jennifer E.<br />

Štatistická pravdepodobnosť<br />

lásky na prvý pohľad. Z angl.<br />

orig. prel. Igor Otčenáš<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 208 s.<br />

Viaz.<br />

Román o problémoch dospievajúcich,<br />

hľadaní, náhodách a prvej<br />

láske zaznamenáva 24 hodín zo<br />

života sedemnásťročnej Headley,<br />

ktorá cestou na svadbu svojho otca<br />

zmešká lietadlo, a na letisku spozná<br />

sympatického Olivera.<br />

ISBN 978-80-551-2867-2<br />

STANTON, Andy<br />

Čo je na večeru, pán Gum<br />

Z angl. orig. prel. Katarína Karovičová.<br />

Ilust. David Tazzyman<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 242 s. Viaz.<br />

Šieste pokračovanie vtipných<br />

príbehov zlého pána Guma zo<br />

Spitej Lehoty. Z jeho kamaráta<br />

mäsiara Vila sa stal nepriateľ.<br />

A ten svoju urazenú zlosť dáva<br />

patrične najavo.<br />

ISBN 978-80-556-0408-4<br />

ŠULAJOVÁ, Zuzka<br />

Džínsový denník 3<br />

Bratislava, Slovenský spisovateľ<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 440 s. Viaz.<br />

Tretia časť príbehov gymnazistky<br />

Pauly. Kým v prvej časti nastupovala<br />

do 1. ročníka, v 3. časti sa<br />

všetko krúti okolo maturity a lásky<br />

k Lukášovi. Od autorky vyšli aj<br />

romány Dievča z minulosti a Ako<br />

z románu.<br />

ISBN 978-80-220-1649-0<br />

50 CENT<br />

Ihrisko. Z angl. orig. prel. Elena<br />

Guričanová<br />

Bratislava, Ikar <strong>2012</strong>. 1. vyd. 255 s.<br />

Viaz.<br />

Príbeh dospievajúceho 13-ročného<br />

Masliaka je osobnou spoveďou<br />

jedného z najbohatších raperov<br />

súčasnosti. 50 Cent, vlastným menom<br />

Curtis James Jackson III., mal<br />

v minulosti problémy so zákonom<br />

a bol aj postrelený nájomným vrahom.<br />

ISBN 978-80-551-2942-6<br />

87 Humor. Satira. Kreslený<br />

humor<br />

STANO, Milan<br />

Blondínky v anekdotách<br />

Bratislava, Štúdio humoru a satiry<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 168 s. Brož.<br />

Výber anekdot o blondínkach<br />

(1044) spestruje 182 autorových<br />

karikatúr.<br />

ISBN 978-80-85451-47-4<br />

9 GEOGRAFIA.<br />

BIOGRAFIE. DEJINY<br />

91 Zemepis. Turistika. Cestovanie<br />

Autoatlas Cestovného lexikónu<br />

Slovenskej republiky<br />

Bratislava, Astor Slovakia <strong>2012</strong>.<br />

Bez vyd. 98 s. Brož.<br />

Automapa SR v mierke 1 : 200 000,<br />

register sídiel, plány miest.<br />

ISBN 978-80-89<strong>15</strong>2-21-6<br />

Cestovný lexikón Slovenskej<br />

republiky <strong>2012</strong>/2013<br />

Bratislava, Astor Slovakia <strong>2012</strong>.<br />

<strong>14</strong>. vyd. 335 s. Viaz.<br />

Lexikón v slovenčine, nemčine<br />

a angličtine prináša užitočné<br />

informácie o Slovensku pre turistov.<br />

ISBN 978-80-89<strong>15</strong>2-20-9<br />

Nízke Tatry - východ<br />

Banská Bystrica, BB - mapy<br />

<strong>2012</strong>. 2. vyd. 1 s. Voľné listy<br />

Turistická a cykloturistická mapa<br />

v mierke 1: 50 000.<br />

ISBN nemá<br />

Nízke Tatry - západ<br />

Banská Bystrica, BB - mapy<br />

<strong>2012</strong>. 2. vyd. 1 s. Voľné listy<br />

Turistická a cykloturistická mapa<br />

v mierke 1 : 50 000.<br />

ISBN nemá<br />

ŠTEVÍK, Miroslav<br />

Sedem storočí hradu Ľubovňa<br />

Stará Ľubovňa, Ľubovnianske múzeum<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 53 s. Brož.<br />

Dejiny hradu.<br />

ISBN 978-80-970021-9-0<br />

92 Biografie. Rodokmene<br />

BOBOKOVÁ, Jarmila<br />

M. M. Speranskij. Portrét reformátora<br />

Bratislava, Stimul <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

113 s. Brož.<br />

Monografia o ruskom štátnikovi,<br />

politikovi, reformátorovi.<br />

ISBN 978-80-8127-055-0<br />

921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie<br />

OTRUBA, Josef<br />

Dětství léčitele<br />

Slovenská Ľupča, Orto-dent <strong>2012</strong>.<br />

2. preprac. vyd. 138 s. Brož.<br />

Autor formou autobiografických<br />

zápisov umožňuje pochopiť niektoré<br />

záhady, ktoré nás stretnú<br />

v živote.<br />

ISBN 978-80-970991-0-7<br />

STOCKMANN, Viliam<br />

Rimavská Sobota a pripojené<br />

stanice<br />

Linz, Wolfgang Stauber <strong>2012</strong>.<br />

1. vyd. 170 s. Viaz.<br />

VI. rodinné stretnutie v Rimavskej<br />

Sobote - na pamiatku rodinným<br />

predkom.<br />

ISBN 978-80-970865-8-9<br />

96 Dejiny Slovenska a Česka<br />

JAKUBČIN, Pavol<br />

Pastieri v osídlach moci<br />

Bratislava, Ústav pamäti národa<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 2<strong>15</strong> s. Viaz.<br />

Komunistický režim a katolícki<br />

kňazi na Slovensku v r. 1948 -<br />

1968.<br />

ISBN 978-80-89335-49-7<br />

Judaica et holocaustika. Zost. V.<br />

Múcska<br />

Bratislava, Stimul <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

178 s. Brož.<br />

Zborník štúdií.<br />

ISBN 978-80-8127-050-5<br />

Kľúčové problémy moderných<br />

slovenských dejín 1848 - 1992<br />

Bratislava, Veda <strong>2012</strong>. 1. vyd. 395 s.<br />

Viaz.<br />

13 historikov sa pokúsilo prehodnotiť<br />

a formulovať „kľúčové otázky“<br />

národných dejín.<br />

ISBN 978-80-224-1223-0<br />

Slovensko v 20. storočí. 3. zv.<br />

V medzivojnovom Československu<br />

1918 - 1939<br />

Bratislava, Veda <strong>2012</strong>. 1. vyd. 543 s.<br />

Viaz.<br />

Kolektívna monografia obohacuje<br />

poznanie medzivojnových dejín<br />

Slovenska.<br />

ISBN 978-80-224-1199-8<br />

97 Dejiny slovenských<br />

regiónov a miest<br />

SKLENČÁR, Peter<br />

Sečovce na starých fotografiách<br />

B. m., Dubnický technologický inštitút<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 116 s. Viaz.<br />

Prechádzka históriou mesta.<br />

ISBN 978-80-89400-40-9<br />

991 Archeológia<br />

Václav Furmánek a doba bronzová.<br />

Zost. R. Kujovský, V. Mitáš<br />

Nitra, Archeologický ústav SAV<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 429 s. Viaz.<br />

Zborník štúdií.<br />

ISBN 978-80-893<strong>15</strong>-41-3<br />

993 Rozličné fakty. Aktuality<br />

VALOVIČ, Stanislav<br />

Numizmatický katalóg mincí<br />

Rakúskej monarchie a Rakúsko-Uhorska<br />

(1835 - 1918)<br />

Piešťany, Aunum <strong>2012</strong>. 1. vyd.<br />

199 s. Brož.<br />

Katalóg.<br />

ISBN 978-80-970725-2-0<br />

995 Dejiny vedy a techniky<br />

BOHUNSKÝ, Juraj - PUHA, Karol<br />

Dunajská flotila<br />

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart<br />

<strong>2012</strong>. 1. vyd. 304 s. Viaz.<br />

Jedinečná publikácia s bohatým<br />

fotografickým materiálom vychádza<br />

v roku 90. výročia založenia<br />

podniku Slovenská plavba a prístavy.<br />

Krátko predstavuje históriu<br />

podniku, ale zameriava sa najmä<br />

na lodný park od roku 1922. Lode<br />

predstavuje obrazom aj textom<br />

s technickými údajmi.<br />

ISBN 978-80556-0497-8<br />

Ďalším obľúbeným žartom bolo<br />

poslať mladého lodníka, ak<br />

loď plávala v hmle, na jej čelo<br />

rozháňať metlou hmlu. Chudák<br />

nováčik to pochopil ako rozkaz<br />

a usilovne mával metlou na čele<br />

lode, kým ho niekto zo starších<br />

neprišiel ,,vyslobodiť“ z tejto<br />

humornej situácie, keď sa už na<br />

ňom dobre pobavili a on absolvoval<br />

tento ,,krst“ do trpkého<br />

konca.<br />

J. Bohunský – K. Puha<br />

Dunajská flotila<br />

Vydavateľstvo Slovart <strong>2012</strong><br />

Adresár slovenských<br />

vydavateľstiev nájdete na:<br />

http://www.lit<strong>centrum</strong>.sk/<br />

slovenske_vydavatelstva<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 17

VYDAVATEĽSTVÁ / KNIŽNICE / KNÍHKUPECTVÁ<br />

SRDCE<br />

NA PÍSMENKÁCH<br />

Tlkot srdca<br />

Kniha s vôňou ruží<br />

Chystáte sa v lete cestovať po Slovensku<br />

Ak áno, určite nevynechajte<br />

mesto Banská Štiavnica. Jeho krásy<br />

sú zachytené aj v novej publikácii vydavateľstva<br />

AB ART press, ktorá nedávno<br />

uzrela svetlo sveta. O jej krste<br />

nás informovala Martina Bártová.<br />

AB ART press<br />

Lichardova 51<br />

976 13 Slovenská Ľupča<br />

048/4187 181, www.abartpress.sk<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

„Krajina hmly / ometám mliečnu clonu, / krútim<br />

vnemom / ako závitom žiarovky / až do<br />

presvetlenia priestoru, / letná snímka snehuliaka.<br />

/ V predzáhradke chuť / na pečené gaštany,<br />

/ práchnivý akt. / Za domom trs šedivých<br />

púpav, / rozpárané švy, / zasa sedím v manéži<br />

vrhačky obrazov / nech zabudnem, / že vzdialenosť<br />

/ je iba život vypitvaný sekundami /<br />

húpajúce kolená anarchie / a ja ako strihačka<br />

nechtov amputovanej nohy. / Toto je moment<br />

pravdy, škoda, / že upálený do horkosti / a tak<br />

iba premrhané sliny poháňajú / hodiny v serpentínach.“<br />

Prosím vás, je tu niekto, kto by mi tento<br />

text preložil Je to báseň s názvom Útržky<br />

z krídel z rovnomennej zbierky Ľubice Holubcovej<br />

(Vydavateľstvo DALi <strong>2012</strong>). O čom<br />

tá baba vlastne točí<br />

Jedna z definícií umenia hovorí, že umenie<br />

je pravda prostredníctvom krásy a zároveň<br />

harmónia proporcií. Harmónia proporcií je<br />

výraz dosť presný. Ak niekto tvorí umenie,<br />

mal by ovládať remeslo. Remeslo umenia. Za<br />

dobre zvládnutým remeslom je kus driny. Aj<br />

poézia má svoje pravidlá. Niekoho, kto tieto<br />

pravidlá ovláda, neobalamutí autor žiadnymi<br />

prekomplikovanými metaforami, múdro<br />

sa tváriacimi slovnými spojeniami, jednoducho<br />

hádzaním slov na papier len tak, od<br />

buka do buka.<br />

Základný stavebný kameň básne je verš.<br />

Môže byť prísne rytmicky organizovaný alebo<br />

voľný. Aj zdanlivo voľný verš má však základnú<br />

stavebnú jednotku. A tou je TLKOT<br />

SRDCA. Viazaný verš učí básnika disciplíne.<br />

Slovenský básnik par excellence Vojtech<br />

Mihálik kedysi svojim začínajúcim kolegom<br />

povedal: „Pokiaľ nezvládate viazaný verš, do<br />

voľného sa ani nepúšťajte.“<br />

Vyše osemdesiat básní, písaných zdanlivo<br />

voľným veršom bez zvládnutia základných<br />

pravidiel poézie. To je zbierka Ľubice Holubcovej<br />

Útržky z krídel.<br />

Barbara B. Pribylincová<br />

Sériu obrazovo-textových publikácií o Slovensku z vydavateľstva AB ART press doplnila<br />

krátko pred dovolenkovým obdobím ďalšia kniha, zachytávajúca krásy Banskej Štiavnice.<br />

Toto prvé slovenské mesto zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva<br />

UNESCO je výnimočné svojimi pamiatkami a prírodou, ktorá ho zo všetkých strán obklopuje.<br />

Autori Vladimír Barta a Vladimír Bárta starší, ktorí už mestu venovali viacero<br />

publikácií, sa tentoraz zamerali na zachytenie jedinečných okamihov a chceli priniesť aj<br />

nové, originálne pohľady a fotografie. Že sa im to podarilo, vystihuje aj citát publicistky<br />

Eleonóry Bujnovej: „Tento raz v knihe prevažujú fotografie Vlada Bartu ml. Banská Štiavnica<br />

má nesmierne veľa tvárí – rozžiarenú za horúceho slnečného leta, tajomnú a zádumčivú<br />

v jesenných hmlách, panensky zahalenú do kvitnúcej jarnej prírody, trblietavú v bielučkom<br />

snehovom šate. A mení svoju podobu niekoľko ráz za deň, podľa toho, ako na ňu dopadajú<br />

tiene. Citlivé oko fotografa vie zachytiť ten správny moment, keď treba stlačiť spúšť.“<br />

Na cestu k čitateľom sa publikácia Banská Štiavnica – čarovné<br />

mesto vydala 20. júna. Lupeňmi ruží ju v honosnom sídle<br />

komorských grófov v historickej budove Kammerhofu pokrstili<br />

riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda, šéfredaktor<br />

Štiavnických novín Michal Kríž a autori. Okrem výnimočných fotografií<br />

a priliehavých textov v slovenčine, ktoré čitateľov oboznamujú<br />

s bohatou históriou mesta, publikácia obsahuje aj texty<br />

v piatich ďalších jazykoch (v angličtine, nemčine, francúzštine,<br />

maďarčine a češtine). Je preto aj ideálnym darčekom pre zahraničných návštevníkov<br />

Banskej Štiavnice.<br />

JUBILANTKA Z LUČENCA<br />

S územím Novohradu, ale aj so samotným mestom<br />

Lučenec sa spája viacero mien významných slovenských<br />

osobností. Niektoré z nich, z čias minulých<br />

i súčasných, už tradične predstavuje svojim čitateľom<br />

Novohradská knižnica v Lučenci.<br />

Rodáčkou z Lučenca je aj spisovateľka, poetka, prekladateľka a publicistka Hana<br />

Košková, ktorá v júni oslávila svoje významné životné jubileum – 70 rokov. Pri tejto<br />

príležitosti usporiadala 25. júna knižnica v spolupráci s Novohradským osvetovým<br />

strediskom v priestoroch oddelenia náučnej literatúry literárny medailón a besedu<br />

s autorkou.<br />

Stretnutie prebiehalo vo veľmi príjemnej a družnej atmosfére. Celé podujatie uvádzal<br />

literárny metodik, historik a básnik Július Lomenčík. Medzi pozvanými hosťami<br />

boli aj literárna historička, múzejníčka a publicistka Jana Borguľová, spisovateľka<br />

Marta Hlušíková a iné osobnosti literárneho života. O hudobný sprievod sa postaralo<br />

malé spevácke teleso OZVENA. Posedenie zakončili blahoželania a autogramiáda.<br />

Pri tejto príležitosti zostavila bibliografka knižnice spisovateľkinu personálnu bibliografiu,<br />

ktorá podáva spoľahlivé svedectvo o tom, že tvorivosť je pre Hanu Koškovú<br />

naozaj každodennosťou. Jubilantka zostáva svojím životom aj tvorbou verná rodnému<br />

Novohradu, v ktorom nachádza aj literárne inšpirácie.<br />

Daša Filčíková<br />

revue18 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

WEB<br />

DETSKÝ SVET ILUSTRÁCIÍ<br />

Mesiac jún sa v pobočke Miestnej knižnice Petržalka<br />

na Prokofievovej ulici niesol v znamení výstavy Klára<br />

Jarunková – Jediná a jedinečná. Porozprávala nám o nej<br />

knihovníčka Viera Némethová.<br />

LISTOWWWANIE<br />

Aj blogeri sú slávni<br />

Výstavu tvorili fotografie z autorkinho<br />

súkromného albumu, ale aj ilustrácie jej<br />

kníh od viacerých známych výtvarníkov.<br />

Jednou z nich je aj dcéra Kláry Jarunkovej<br />

– akademická maliarka<br />

Daniela Zacharová.<br />

A práve ona umožnila<br />

tretiakom zo Základnej<br />

školy na Pankúchovej ulici<br />

nahliadnuť do tajomstiev<br />

detskej ilustrácie. V jedno<br />

štvrtkové predpoludnie sa<br />

malí čitatelia naplno ponorili<br />

do sveta svojej fantázie<br />

a podľa jednej z kníh Kláry<br />

Jarunkovej – O vtáčikovi, ktorý<br />

vedel tajomstvo – sa pokúsili<br />

vytvoriť ilustráciu, ktorú im evokoval<br />

prečítaný text. Kombinovanou tech-<br />

VÝNIMOČNÉ UMELECKÉ SPOJENIE<br />

VYŠIEL ROMBOID 5 – 6/<strong>2012</strong><br />

nikou pastelu a kriedy vzniklo množstvo<br />

zaujímavých obrázkov, ktoré sa tiež stali<br />

súčasťou výstavy.<br />

Výtvarné dielničky, ktoré boli sprievodným<br />

programom výstavy,<br />

prišli podporiť aj Eva<br />

Cíferská z Medzinárodného<br />

domu umenia pre<br />

deti Bibiana, Elena Arnaudová<br />

z Bulharského<br />

kultúrneho inštitútu<br />

aj riaditeľka Miestnej<br />

knižnice Petržalka Katarína<br />

Bergerová. Hostia<br />

spolu s Danielou<br />

Zacharovou prečítali<br />

deťom úryvky z knihy<br />

a pomohli tak vytvoriť príjemnú tvorivú<br />

atmosféru celého podujatia.<br />

Vydavateľstvo PRO potešilo všetkých milovníkov umenia, a nielen<br />

toho slovesného. Kniha veršov, hudby a obrazov s názvom Houslistka<br />

je určená ľuďom, ktorí ešte dokážu vnímať spriaznenosť slovenskej<br />

a českej kultúry. Poéziu českej autorky Mileny Fucimanovej inšpirovali<br />

obrazy Květoslavy Fulierovej, bratislavskej výtvarníčky s moravskými<br />

koreňmi. Jej verše do slovenčiny preložila poetka Marta Hlušíková<br />

a hudbu k veršom a obrazom skomponoval Ondřej Fuciman.<br />

Dielo vzniklo ako podklad pre rovnomennú scénickú formu v naštudovaní brnenského<br />

Divadla hudby a poezie Agadir. Knižná verzia sa snaží zachytiť lyriku aj silné emócie<br />

prítomné vo veršoch, obrazoch i hudbe. Netradičný, skôr bibliofilský, formát obsahuje<br />

štrnásť grafických listov s voľne sa prelínajúcimi textami v češtine a slovenčine. Knihu<br />

dopĺňa aj CD so štúdiovým záznamom predstavenia.<br />

Letné dvojčíslo časopisu Romboid, ktorý vydáva Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska,<br />

tentoraz ponúka okrem tradičného literárneho obsahu aj prvú časť špe ciálnej<br />

edície výtvarnej rubriky Pracovná plocha. Edíciu budú tvoriť samostatné odnímateľné<br />

prílohy, takže čitateľ časopisu si bude môcť postupne vytvoriť vlastnú domácu galériu<br />

výtvarných diel. Na úvod dostala priestor mladá nemecká výtvarníčka Claire Waffel<br />

so svojím projektom Nedotýkajte sa stropu, ktorý realizovala počas tvorivého pobytu<br />

v Košiciach. Časopis prináša aj rozhovor s výtvarníčkou Ilonou Németh, ktorý sa dotýka<br />

najmä vzťahu umenia a politiky.<br />

Dva samostatné tematické bloky sa venujú aktuálnej slovenskej poézii a rusínskej<br />

kultúre na Slovensku. Z pôvodnej tvorby Romboid prináša poviedku Michaely Rosovej,<br />

divadelnú hru Michaely Zakuťanskej a básne Anny Sneginy a Veroniky Dianiškovej. Nad<br />

knihami, ktoré v poslednom období čítala, sa v Zápisníku zamýšľa a odporúča ich Jana<br />

Juráňová. Okrem toho v časopise nájdete preklad eseje známeho súčasného amerického<br />

autora Jonathana Franzena Pán Náročný, bohatý literárnokritický blok, autorské rubriky<br />

Zusky Kepplovej, Anny Strachan a Jána Gavuru, ako aj ďalšie zaujímavé texty.<br />

O téme blogovania som v Listowwwaní už<br />

raz písala. Kým blogeri v zahraničí sú uznávané<br />

osobnosti pozývané na celebritné párty,<br />

tým slovenským sa len pomaly dostáva<br />

zaslúženej pozornosti.<br />

Svoj okruh VIP blogerov má blog.sme.sk.<br />

Patria k nim politici (Sulík, Lipšic či Miškov),<br />

ale tiež „obyčajní“ ľudia, ktorí sa zviditeľnili<br />

práve vďaka svojim názorom. Jedným<br />

z nich je Samo Marec, ktorý svojimi<br />

blogmi rozprúdil vlnu čitateľských názorov<br />

a karmy jeho článkov málokedy klesnú<br />

pod 20. Vďaka svojmu talentu osloviť masy<br />

dostal ponuku písať aj na portál humno.sk.<br />

Na medialne.sk môžete natrafiť na blogy<br />

chlapíka, skrývajúceho sa pod pseudonymom<br />

Bohumil Stejskal. Zo začiatku písal<br />

zadarmo, neskôr za honorár. Práve vďaka<br />

blogovaniu a dobrej orientácii na sociálnych<br />

sieťach sa dostal na riaditeľskú pozíciu<br />

online agentúry.<br />

Blogujú aj spisovatelia. Taký Michal Hvorecký<br />

na svojom webe takmer denne ponúka<br />

svoje názory na aktuálne spoločenské či<br />

literárne témy a, samozrejme, promuje seba<br />

a svoju literárnu činnosť.<br />

Ukážkovým úspechom blogovania je český<br />

autor, skrývajúci sa pod pseudonymom<br />

Ostravak Ostravski. V rokoch 2004 – 2006<br />

písal blogy v ostravskom nárečí. Vďaka<br />

humornému štýlu sa rýchlo stali obľúbenými<br />

a vyšli mu aj knižne v šiestich dieloch!<br />

Ostravak Ostravski má vlastný fanklub<br />

Ostravakova partyja, a dokonca sa jeho<br />

blogy dočkali aj divadelného stvárnenia<br />

v hre Z deniku Ostravaka. Koncom roku<br />

2006 populárny bloger ohlásil koniec svojej<br />

„kariéry“ a prestal publikovať, no jeho staré<br />

blogy sú stále aktuálne na http://denik.<br />

ostravaka.cz/.<br />

Nebojte sa vyjadriť svoj názor a možno aj<br />

vám blog otvorí dvere k novým možnostiam.<br />

Jana Kopčová<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 19

ANKETA<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

GLOSÁREŇ<br />

Zábavné svedectvo<br />

z nezábavných čias<br />

Pracovať po celý<br />

produktívny život<br />

v školskom<br />

rezorte, od postu<br />

dedinského<br />

učiteľa a riaditeľa<br />

školy až<br />

po pracovníka<br />

Ministerstva<br />

školstva SR – to<br />

je príležitosť na<br />

žatvu pozoruhodných<br />

skúseností, prekvapivých, smutných,<br />

ale aj veselých až bizarných zážitkov.<br />

Žiada si to však rozprávačský talent doplnený<br />

skvelou pamäťou. Alebo trpezlivou aktivitou<br />

v podobe písania si denníkov. Či už ide o závideniahodnú<br />

pamäť, alebo písomné záznamy,<br />

Laco Haas príjemne prekvapil početnú obec<br />

milovníkov literatúry faktu svojou ďalšou<br />

memoárovou knihou Trogár v štátnej službe<br />

(DAXE <strong>2012</strong>). Nadviazal ňou na pôvodnú<br />

knihu Trogári (je to prezývka obyvateľov<br />

Nitry), s ktorou získal štvrté miesto medzi<br />

debutmi roka v čitateľskej ankete Knižnej revue<br />

Kniha roka 2010.<br />

Takáto spomienková literatúra, akú<br />

úspešne rozvíja Laco Haas, sa nielen príjemne<br />

číta, lebo je bez záťaže rébusov a postmodernistických<br />

pomätených streštenín,<br />

ale navyše vo svojom súhrne predstavuje<br />

drobné mozaikové kamienky do celkového<br />

obrazu histórie. Kamienky zachytávajúce<br />

najmä detaily a atmosféru. Autorovi nechýba<br />

odvaha – veď po väčšej sérii spomienok<br />

na vlastné osudy mladého riaditeľa školy<br />

prechádza do finálnej série zážitkov z ministerstva<br />

po roku 1989, pripomínajúcej neraz<br />

akúsi politickú crazy komédiu až absurditu.<br />

Haasova pravdovravnosť a vernosť realite<br />

nedovolila nadmerne sypať soľ do rán<br />

spôsobených socialistickým dogmatizmom<br />

a, naopak, režimisticky glorifikovať súčasnosť<br />

v podobe baskervillského kapitalizmu.<br />

Dobrá literatúra má byť a býva svedectvom<br />

o dobe. Trogár v štátnej službe takouto<br />

literatúrou je a dozaista svojím čitateľským<br />

ohlasom nadviaže na prvý zväzok Trogári.<br />

Kultivovaný rozprávač Laco Haas podal<br />

zmysluplné svedectvo o prednovembrových<br />

i ponovembrových časoch v knihe, ktorá sa<br />

naozaj dobre číta aj vďaka často využitému<br />

humornému nadhľadu.<br />

Milan Kenda<br />

AKÉ SÚ NAŠE NOVÉ KNIHY<br />

Odpovedá finalistka Ceny Anasoft litera <strong>2012</strong> Svetlana Žuchová<br />

Chcela som napísať: Naše knihy sú neznáme. Potom som sa však zamyslela:<br />

Čo sú to naše knihy Naše – slovenské Ktoré z kníh, ktoré vychádzajú<br />

na Slovensku, sú tie naše Sú naše všetky Ak sú naše všetky<br />

knihy slovenských autorov, sú najmä rôznorodé. Na Slovensku vychádzajú<br />

ľúbostné romány, červená knižnica, detektívky, thrillery odohrávajúce sa v podsvetí,<br />

dokumentárne publikácie o histórii, chudnutí a rôznych iných oblastiach ľudského záujmu,<br />

kuchárske knihy, biografie a autobiografie významných aj menej významných osobností,<br />

knihy faktu, knihy pre deti a všeličo iné. A to je dobre. A spomedzi slovenských kníh, teda,<br />

povedzme, spomedzi našich kníh, sú niektoré aj známe. Dokonca kupované, občas je medzi<br />

nimi aj bestseller. Moja pôvodná veta, že naše knihy nie sú známe, sa teda nezdá byť pravdivá.<br />

Že by mali byť známe iné knihy Že by mali byť známejšie knihy, ktoré známe nie sú,<br />

a menej známe tie, ktoré získavajú záujem To nie je problém (ak je to vôbec problém) len<br />

našich, teda slovenských kníh.<br />

Alebo máme našimi knihami na mysli niečo iné Nie sú naše knihy všetky knihy, ktoré<br />

vychádzajú u nás Máme na mysli užší okruh literatúry, kníh, na ktoré vychádzajú recenzie<br />

v literárnych časopisoch, ktoré sa chápu ako, prepytujem, umenie To sú naše knihy, naše<br />

nie ako slovenské, ale naše ako nás, ich autorov, ktorí máme väčšie, umeleckejšie ambície<br />

Ak sú toto naše knihy, sú skutočne najmä neznáme. Ak v ne-literárnom svete zmienime, že sa<br />

venujeme našej () literatúre, dívajú sa na nás ako na ľudí s exotickým koníčkom. Podobne,<br />

ako majú svoju komunitu nadšencov zberatelia starých zbraní a horolezci, existuje komunita<br />

slovenských literátov, o ktorej produkty sa verejnosť zaujíma len o niečo viac, ako o výročné<br />

správy spolku akvaristov. Neviem, či to prijať, veď každý má istú profesijnú komunitu, ani<br />

akvaristi sa nesnažia zviditeľniť. Alebo, či je to chyba a treba sa snažiť to nejako napraviť.<br />

ORAVSKÉ ŠĽACHTICKÉ SÍDLA<br />

Výsledkom bádania a tvorivej spolupráce<br />

historika Tomáša Januru a historika umenia<br />

i archeológa Michala Čajku je publikácia<br />

Vidiecke šľachtické sídla v Oravskej<br />

stolici (Liptovská galéria P. M. Bohúňa<br />

2011). Autori v nej vzdali hold architektonickému<br />

dedičstvu predkov.<br />

S historickým a stavebným vývojom<br />

kaštieľov a kúrií na Orave čitateľa podrobnejšie<br />

zoznámi úvodná štúdia. Tá okrem<br />

iného potvrdila, že v tomto regióne dominovali<br />

medzi šľachtou kúrie, ktorých<br />

vzhľad i použitý materiál odrážal možnosti<br />

staviteľa. Ich vývoj štúdia sleduje detailnejšie<br />

v rozpätí od 16. do 19. storočia. Nosnou<br />

časťou publikácie je prehľad kaštieľov<br />

a kúrií v Dolnom Kubíne, Hornej Lehote,<br />

Istebnom, Jasenovej, Leštinách, Nižnej,<br />

Oravskej Porube, Párnici, Rabčiciach, Tvrdošíne,<br />

Veličnej i Vyšnom Kubíne so základnou<br />

charakteristikou objektov. Zaznamenáva<br />

ich vývoj, prestavby, fotografie,<br />

dobové mapy, pôdorysy či zmeny majiteľov.<br />

V 70. rokoch 19. storočia sa uskutočnilo<br />

mapové zameranie celej stolice. Na základe<br />

týchto podkladov a protokolov parciel<br />

sa realizoval terénny výskum. Vzhľadom<br />

na skutočnosť, že väčšina oravských šľachtických<br />

sídel nie je zahrnutá v Ústrednom<br />

zozname pamiatok, apelovali autori na<br />

obce, dedičov či nových majiteľov<br />

stavieb, aby venovali pozornosť<br />

pamiatkam, keďže mnohé objekty<br />

menia svoju tvár takmer bez<br />

povšimnutia okolia a nenávratne<br />

sa strácajú. Ďalší výskum<br />

by sa mal zamerať na kaštiele<br />

a kúrie na poľskej strane bývalej<br />

Oravskej stolice.<br />

V tejto reprezentačnej publikácii<br />

treba oceniť bohatý pomocný aparát<br />

a prílohy, ako aj zachovanie jednotnej<br />

štruktúry s predošlou prácou Tomáša<br />

Januru, ktorá mapovala šľachtické sídla<br />

v Liptovskej stolici.<br />

-lč-<br />

knižná<br />

revue súťaž<br />

Na potulky<br />

po or av s k ých<br />

šľachtických<br />

s í d l a c h s a<br />

v sprievode tejto<br />

knihy môžete<br />

vydať aj vy, ak<br />

sa zapojíte do našej súťaže.<br />

Kupón nájdete na strane<br />

24<br />

revue20 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

OSUDY<br />

RÔZNE PODOBY MESTA<br />

Publikácia Mesto – Región – Metropola.<br />

Paríž, Lyon, Saint-Étienne (Eurostav, Spolok<br />

architektov Slovenska 2011, preklad<br />

Kornélia Molnárová) je zavŕšením medzinárodného<br />

architektonického sympózia Mesto<br />

– Región – Metropola. Plány do budúcnosti. Výmena<br />

skúseností, ktorého koncepciu navrhli<br />

Štefan Šlachta a Alena Kubová-Gauché.<br />

Sympózium bolo zamerané na znovuobjavenie<br />

urbanity, opieralo sa o projekt Veľkého<br />

Paríža (Le Grand Paris) a jeho cieľom<br />

bolo prediskutovať ponaučenia vyplývajúce<br />

z tohto projektu i pre ďalšie európske<br />

mestá. Medzi nimi nechýba ani Bratislava.<br />

Publikácia zostavená z textov francúzskych<br />

odborníkov si kladie za úlohu objasniť, do<br />

akej miery návrhy na premenu mesta súvisia<br />

s novým chápaním metropoly a regiónu.<br />

Tento úmysel sa opiera o príklady francúzskych<br />

miest – Paríža, Lyonu a Saint-Étienne.<br />

Knihu tvorí šesť príspevkov. Prvou v poradí<br />

je štúdia architekta Jeana-Louisa Cohena,<br />

zameraná na niekoľko návrhov,<br />

ktoré v 20. storočí určili<br />

Letné<br />

obdobie<br />

je výbornou<br />

príležitosťou<br />

na spoznávanie<br />

slovenských<br />

i zahraničných<br />

architektonických<br />

skvostov. Podnety<br />

môžu priniesť<br />

aj niektoré<br />

zaujímavé<br />

knihy.<br />

predstavu Paríža. Architekt<br />

Henri Bresler<br />

zasa priblížil<br />

tri projekty<br />

realizované<br />

v periférnych<br />

obvodoch<br />

Miloš Dudáš sa<br />

zaoberá ochranou<br />

kultúrnych<br />

pamiatok, niekoľko<br />

rokov systematicky skúma<br />

sakrálnu architektúru na Slovensku<br />

a je autorom mnohých odborných štúdií<br />

a kníh o danej problematike (napr. Drevené<br />

kostoly, chrámy, zvonice na Slovensku v spoluautorstve<br />

s Alexandrom Jirouškom). Jeho<br />

najnovšia obrazovo-textová publikácia Drevené<br />

artikulárne a tolerančné chrámy<br />

na Slovensku (Tranoscius 2011) približuje<br />

históriu i súčasnosť sakrálnych stavieb,<br />

ktoré boli postavené na základe artikul prijatých<br />

v roku 1681 na Šopronskom sneme.<br />

Snem umožnil výstavbu protestantských<br />

cirkevných objektov v niektorých stoliciach<br />

a mestách Uhorska. Autor podrobne mapuje<br />

doterajšie vedecké bádanie a odborné štúdium,<br />

spomína významných priekopníkov<br />

Paríža: Front de Seine<br />

(okolie Seiny), ZAC<br />

(zóna spoločného plánovania)<br />

Bercy a Macdonaldov<br />

sklad. Člen<br />

Rady pre architektúru, urbanizmus a životné<br />

prostredie v regióne Rhône Philippe Dufieux<br />

sa zamýšľa nad novým vytváraním urbanity<br />

Lyonu. Príspevok Michela Thiollièra<br />

sa zaoberá funkčnou premenou priemyselného<br />

mesta St. Étienne, ktoré sa chce spolu<br />

s našou Banskou Bystricou uchádzať o titul<br />

Európske hlavné mesto kultúry 2013. Obe<br />

mestá sa v tomto úsilí obojstranne podporujú.<br />

Alena Kubová-Gauché píše o predstave<br />

metropoly v projekte mesta so zameraním<br />

na Lyon a St. Étienne. Nadväzuje tak na<br />

Thiollièra a približuje projekty, ktoré majú<br />

podstatný význam pre vývoj mesta. Profesor<br />

na Université de Genève Rémi Baudouï sa<br />

vo svojej štúdii zameral na projekt Firminy-<br />

-Vert, ktorý je snahou francúzskeho politika<br />

Eugéna Claudius-Petita zmeniť priemyselné<br />

mesto Firminy vybudovaním novej štvrte<br />

Firminy-Vert. Baudouï spomína úlohu, ktorú<br />

v projekte zohral architekt Le Corbusier.<br />

Cieľovou skupinou, na ktorú sa publikácia<br />

obracia, sú predovšetkým architekti<br />

a urbanisti, no isto upúta aj tých, ktorí sa<br />

zaujímajú o okruh problémov súvisiaci<br />

s rozvojom miest.<br />

Slávka Drozdová<br />

POKLADY DREVENEJ<br />

ARCHITEKTÚRY<br />

ochrany pamiatok na našom území od čias<br />

Rakúsko-Uhorska až po súčasných špecialistov.<br />

Odkrýva príbehy najstarších evanjelických<br />

chrámov v kontexte náboženských<br />

a politických súvislostí. Veľký dôraz kladie<br />

aj na vysvetlenie častých stereotypov v poznaní<br />

a interpretácii drevených sakrálnych<br />

stavieb. Na Slovensku sa zachovalo len päť<br />

drevených artikulárnych objektov: v Kežmarku,<br />

Leštinách, Hronseku, Istebnom a vo<br />

Svätom Kríži. Posledný menovaný je dokonca<br />

najväčším dreveným chrámom postaveným<br />

zrubovou technikou v Európe. V knihe<br />

sa dozvedáme aj o tolerančných kostoloch<br />

z dreva. Na našom území existujú, žiaľ, už iba<br />

dva. Pomyselné putovanie po jedinečných architektonických<br />

skvostoch na Slovensku Dudáš<br />

končí prezentáciou chrámu z Podhorian<br />

a z Dúžavy, ktoré takisto predstavujú vzácny<br />

odkaz našej histórie.<br />

Zuzana Chlebová<br />

JUBILANTI<br />

11. 7. 1951 – Otília DUFEKOVÁ, poetka<br />

13. 7. 1929 – Libor KNĚZEK, literárny<br />

historik, publicista<br />

13. 7. 1937 – Ján VILIKOVSKÝ,<br />

prekladateľ<br />

<strong>15</strong>. 7. 1921 – Vladimír OLERÍNY,<br />

prekladateľ, literárny historik<br />

<strong>15</strong>. 7. 1944 – Ireney BALÁŽ, básnik<br />

<strong>15</strong>. 7. 1954 – Edmund HLATKÝ, prozaik<br />

<strong>15</strong>. 7. 1974 – Marek KUPČO, prozaik<br />

16. 7. 1924 – Július PAŠTEKA, literárny<br />

vedec, esejista<br />

16. 7. 1952 – Miloš JANOUŠEK,<br />

básnik, textár, prozaik,<br />

dramatik<br />

16. 7. 1956 – Václav ŠUPLATA, autor<br />

pre deti, dramatik, textár<br />

17. 7. 1943 – Peter ANDRUŠKA, básnik,<br />

prozaik, literárny vedec<br />

17. 7. 1970 – Martin SOLOTRUK, básnik,<br />

literárny vedec<br />

19. 7. 1936 – Blanka POLIAKOVÁ,<br />

poetka, prozaička,<br />

spisovateľka pre deti<br />

20. 7. 1936 – Ján MAJERNÍK, básnik,<br />

prozaik, prekladateľ<br />

21. 7. 1943 – Ján JANKOVIČ, prekladateľ,<br />

scenárista, publicista<br />

22. 7. 1951 – Zlatko BENKA, básnik,<br />

prozaik<br />

22. 7. 1951 – Braňo HOCHEL, básnik,<br />

prozaik, literárny vedec,<br />

prekladateľ<br />

23. 7. 1942 – Michal REPOVSKÝ, autor<br />

kníh pre deti<br />

25. 7. 1937 – Jana ŠIMULČÍKOVÁ,<br />

spisovateľka pre deti a mládež<br />

25. 7. 1948 – Milan RICHTER, básnik,<br />

prekladateľ<br />

26. 7. 1922 – Albert MARENČIN, prozaik,<br />

básnik, prekladateľ<br />

26. 7. 1925 – Mikuláš KASARDA,<br />

básnik<br />

26. 7. 1968 – Martin KASARDA, básnik,<br />

prozaik, literárny kritik<br />

27. 7. 1971 – Jaroslav KLUS, dramatik,<br />

básnik, prozaik<br />

28. 7. 1929 – Dušan HARUŠTIAK,<br />

básnik, publicista<br />

28. 7. 1965 – Eva LUKÁČOVÁ, poetka<br />

30. 7. 1941 – Ondrej SLIACKY, literárny<br />

historik, autor literatúry<br />

pre deti a mládež<br />

30. 7. 1956 – Daniela KAPITÁŇOVÁ,<br />

prozaička, publicistka<br />

31. 7. 1952 – Miroslav DUDOK, básnik<br />

Milan JURČO<br />

* 6. 4. 1931 24. 6. <strong>2012</strong><br />

Literárny vedec a kritik, člen Klubu nezávislých<br />

spisovateľov.<br />

Jozef HAJKO<br />

* 1. 10. 1918 26. 6. <strong>2012</strong><br />

Čestný člen Spolku slovenských spisovateľov,<br />

čestný člen Združenia vydavateľov a kníhkupcov<br />

Slovenskej republiky.<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 21

ROZHOVOR<br />

My name is Luka<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

Eva Lukáčová je podľa vydavateľa Daniela Rybu najlepšou poetkou<br />

na Slovensku, aj preto vydáva jej básnické knižky. Milovníčka piva,<br />

mačiek a ďalších krásnych drobností chce však toto leto napísať<br />

román…<br />

Už v roku 2006 ste avizovali, že vydáte<br />

knihu Havranjel. Na jej obálke mal byť<br />

dementný anjel… Dnes je naozaj pravdou,<br />

že ste knižku vydali a uvádza ju,<br />

podobne ako predtým, obraz nemeckého<br />

maliara Michaela Sowu – je na<br />

ňom to, čo tam malo byť Aká je jeho<br />

významová spätosť s textami<br />

To, čo niekde v novinách nazvali „dementným<br />

anjelom“, je grafika japonskej maliarky<br />

Hiroko Mori, na ktorej je anjel, objímajúci<br />

na pohľad mentálne zaostalé dieťa. Alebo<br />

možno aj on je mentálne zaostalý. Alebo sú<br />

obaja iba smutní, čo je – najmä z hľadiska<br />

dnešného vnímania úspešnosti a moderného<br />

života – vlastne to isté J. Vtedy (keď mi vyšla<br />

Diabloň) som mala pocit, že možno tento<br />

obraz by sa hodil k Havranjelovi, ale napokon<br />

ma Michael Sowa svojou mystikou a temnotou<br />

zvábil tou istou cestou, akou som sa dostala<br />

k obálke na Diabloň. Áno, je na ňom, čo<br />

malo byť. Pani s rovnakými atribútmi, ako<br />

má pani na Diabloni – určitá abnormalita<br />

v pohľadoch všetkých zúčastnených, tušenie<br />

hrôzy a bezslovnosť… Už som si dokonca<br />

vybrala obálku (tiež M. Sowa) na ďalšiu<br />

eventuálnu knihu (Svetloplach), pravda, iba<br />

ak príde. Významovú spätosť s textami nech<br />

posúdi čitateľ.<br />

Na obálke je žena, zdá sa mi, že mierne<br />

horí, možno je to jej srsť, každopádne,<br />

vrátim sa k pohľadom, ktoré ste<br />

spomenuli: kým páv uprene (v strachu)<br />

hľadí na maliara, žena pozerá<br />

mimo zdôvodniteľného kontextu. Ako<br />

čitateľ tam badám miesto na domýšľanie,<br />

spájam to so ženou v básňach, tá<br />

vidí bolesť, utrpenie… Čo je podľa nej<br />

láska<br />

Musela som si tú knižku priniesť, aby som<br />

sa pozrela, či žena naozaj horí a či má srsť.<br />

Áno, „srsť“ veru naozaj má – je akoby porastená<br />

drobnými chĺpkami. Možno aj „mierne<br />

horí“, tomu tiež rozumiem, keď sa na ten obrázok<br />

pozerám. Páv vie, čo sa stane. Žena je<br />

trošku vybočená z normálu, v jej tvári vidím<br />

nostalgickú krutosť. Pozerá do seba, teší sa<br />

chvíli, keď je páv ešte živý, ale o chvíľu už<br />

nebude – a o tej chvíli rozhodne ona. Páv hľadá<br />

u maliara spásu, ale (samozrejme) ju nedostane.<br />

Maliar, rovnako nostalgicky krutý,<br />

je iba prihliadač. Fascinuje ho chvíľa medzi<br />

pávovým životom a smrťou rovnako ako ju.<br />

Nezdá sa mi, že by žena videla bolesť či utrpenie.<br />

Má zvrátenú radosť, je plne prítomná<br />

v danej (magickej) chvíli. Láska je podľa nej<br />

chcenie: chce všetkých, chce zožrať všetkých.<br />

Napokon samu seba.<br />

Vaša tvorba prichádza k čitateľom<br />

v pravidelných rytmoch (1999, 2005,<br />

2011), zvedavosť mi nedá: viete už<br />

dnes, čo sa s ňou udeje v roku 2017<br />

Nie. A vy J<br />

Áno, vydáte knihu Svetloplach a bude<br />

v nej zhasnuté.<br />

Alebo v nej bude rozsvietené a ja sa budem<br />

báť.<br />

Vyše osem rokov ste žili v Japonsku,<br />

neskôr aj v Španielsku. A s ním je<br />

spojené veľmi emotívne venovanie<br />

v Havranjelovi…<br />

Áno, Španielsko pre mňa už navždy bude krajinou<br />

hrôzy z neuveriteľnosti vecí, z možných<br />

rozmerov zla.<br />

V tom venovaní píšete, že partner vám<br />

zachránil život za cenu svojho. To je<br />

rozmer dobra – tým pridal dvojnásobnú<br />

hodnotu tomu vášmu. Kto teraz ste<br />

Máte pravdu – je to rozmer dobra. Ale rozmer<br />

dobra zrodený zlom. Keď zlo porodí dobro,<br />

znie to krásne, ale pravda je iná – aké to môže<br />

byť dobro, keď je jeho matkou zlo Tiež sa usilujem<br />

žiť s tým, že môj život má teraz väčšiu<br />

cenu o ten jeho. Ale niekedy sa mi zdá, že aj<br />

menšiu. Žiť s tým, že za môj život zaplatil niekto<br />

iný tým svojím A navyše, nemal čas sa<br />

rozhodnúť. Tá smrť patrila mne, bola namierená<br />

proti mne – on iba náhodne toto zlo zvrátil<br />

na seba, čím som ja ostala živá… Nemal<br />

čas sa rozhodnúť vedome. Ale aj tí, čo zachraňujú<br />

topiacich sa, sa často utopia sami, hoci<br />

s tým nerátali. Tá obeta nemá preto menšiu<br />

cenu. Len sa s tým žije zvláštne. S vedomím,<br />

že ste život niekomu dlžný, a už ho nemôžete<br />

vrátiť. Že musíte so životom nakladať trochu<br />

inak. Niekedy je to ťažké, tešiť sa zo života,<br />

lebo je to „vyšší zákon“. Usilujem sa učiť sa to.<br />

Nie som však bohvieaká žiačka. Som žena,<br />

ktorá tancuje ako mechanická bábka. Ktorá<br />

je mechanickou bábkou. V červenej podprsenke…<br />

a tak ďalej. Ale myšlienka a spomienka<br />

na manžela robia zo mňa, dúfam, o niečo<br />

lepšieho človeka. Pomáha to, povedať si: žijem<br />

svoj život tak, ako by to on chcel. Otázkou<br />

je, či má človek žiť svoj život tak, ako by chcel<br />

niekto iný, hocijako blízky a milovaný. Ale už<br />

budem navždy dlžníkom. Bez veriteľa.<br />

V súvislosti s vaším bytím ešte jedna<br />

podotázka: prečo vlastne Eva<br />

Lukáčová prešla do Evy Luky Len<br />

tak Dvojča Alebo chcela mať Eva, už<br />

ako Luka, len bližšie k tetive…<br />

Asi z každého niečo. Ale najbližšie k pravde<br />

je toto: Ev Lukáčových je toľko! J To po prvé.<br />

Po druhé, tak dlho som žila vonku a tak dlho<br />

mi priezvisko komolili, že už to vlastne ani<br />

nebolo moje meno. Aj v poézii, myslím, som<br />

trochu začala „skracovať“. Obraz sa vytráca<br />

(nie však celkom), myšlienka prevažuje.<br />

Oprosťuje sa od zbytočností. Ďalej, páčilo<br />

sa mi, že Eva je také pravé meno, ženské od<br />

podstaty – ale ja som Žena, ktorá je zároveň<br />

Mužom. Luka je mužské meno. My name is<br />

Luka. I live on the second floor. I live upstairs<br />

from you. You‘ve maybe seen me before. If you<br />

hear something late at night – some kind of<br />

trouble, some kind of fight – just don‘t ask me,<br />

what it was… don‘t ask me.<br />

No ani som netušil, že si takto spomenieme<br />

na starý dobrý hit…, ale zároveň<br />

to ukazuje aj na iný rozmer vašej<br />

tvorivej povahy: hravosť! Zažil som vás<br />

nedávno na podujatí v kníhkupectve,<br />

kde ste medziiným prečítali aj básne<br />

o moči. Bolo veľmi zaujímavé sledovať<br />

narastajúci znepokojivý šum publika.<br />

Vy ste pritom s pôžitkom čítali ďalej!<br />

Hráte sa takto (či podobne) rada<br />

Samozrejme! Bez hry by bol predsa život sivý<br />

ako stará ponožka. Som životu vďačná, že vo<br />

mne hravosť a humor neubil, hoci mohol J.<br />

Rada sa smejem, milujem tvorivé, inšpiratívne<br />

chvíle a rozhovory, veselé nápady, ktoré<br />

aj rada uskutočňujem. Nehanbím sa za to,<br />

že moje vnútorné dieťa si žije svojím nespútaným,<br />

miestami divým životom. Najviac si<br />

však cením to, že ľudia, ktorí ma navštívia<br />

alebo niekde so mnou sú, hovoria, že im je so<br />

mnou dobre. Vtedy moje vnútorné dieťa na<br />

chvíľu spozornie a potom zapradie ako mačka…<br />

a ja tiež.<br />

revue22 knižná revue <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

ROZHOVOR<br />

Tak, ako delíte v básnických textoch<br />

seba na ženu a muža, delíte zrejme aj<br />

svoj život na smutné a veselé chvíle.<br />

Čosi o tých smutných sme už povedali<br />

– z čoho máte radosť Podarila sa vám<br />

aj nejaká vtipná epizódka v zahraničí<br />

Radosť mám z toho, že ju už znova začínam<br />

cítiť. Už je štvrtý rok od tej udalosti, a až teraz<br />

sa akoby začínam prebúdzať. Znova ma<br />

začínajú tešiť veci, najmä drobnosti – tráva<br />

na dvore, studené pivo na stole krčmovej terasy…<br />

J, moje zvieratá, škola, knihy, ale aj<br />

šaty, kozmetika, varenie… Znova sa vo mne<br />

prebudila žena, a to je neuveriteľný pocit! J<br />

A práca. Prvýkrát sa teším na leto, budem ho<br />

mať pracovné, najprv idem na medzinárodnú<br />

prekladateľskú dielňu na Smolenický zámok,<br />

potom budem pracovať na svojich nedokončených<br />

knihách. Dúfam, že budem mať dostatok<br />

času aj na kreslenie a maľovanie. Teraz<br />

k druhej otázke: vtipných epizódiek zo zahraničia<br />

mám neskutočné množstvo. Okrem<br />

tých súkromných väčšina súvisí s tlmočením<br />

(aktívne som tlmočila do a z japončiny<br />

asi pätnásť rokov). Vtedy som všeličo videla<br />

a zažila! Najlepšie sú príhody týkajúce sa kultúrneho<br />

stretu medzi Japoncami a Slovákmi.<br />

Raz som tlmočila nášmu veľvyslancovi<br />

v Japonsku. Uctili si ho veľkolepou hostinou<br />

v japonskom štýle, jedlá poskladané do tvaru<br />

rýb, lodí, chrámov… V tom období bola práve<br />

kríza okolo ryže: údajne sa jej v Japonsku<br />

dosť neurodilo, a tak sa dovážala zvonka. Do<br />

Japonska sa dováža až deväťdesiat percent<br />

jedla, ale na ryžu si vždy potrpeli, aby bola<br />

„pravá“, teda japonská. Vonku stáli dlhé rady<br />

Japoncov a ochutnávali rozličné dovezené<br />

ryže, nadávali na ne a do televíznych kamier<br />

robili nechutné grimasy. Potom sa prevalilo,<br />

že to bol len marketingový ťah v dôsledku<br />

medzinárodnej ekonomiky a vlastnú ryžu<br />

vo veľkom hádzali do mora. Bolo z toho veľké<br />

haló. V Japonsku sa nesmie veľa vecí, ale<br />

čo je úplné tabu, to je nezjesť z misky všetky<br />

zrnká ryže, no a najhoršie je, keď vám ryža<br />

padne na zem. Takže sedíme si v tomto období<br />

na tatami luxusného hotela s veľvyslancom,<br />

ktorý nevedel ani základné pozdravy<br />

v japončine, ani nalievať sake v japonskom<br />

štýle, ani evidentne nič z japonskej kultúry.<br />

Všetka pozornosť sa sústreďovala na neho,<br />

ako bojuje s pravidlami a sústavne ich porušuje.<br />

Zrazu mu však veľký kus ryže spadol<br />

na zem. A on namiesto toho, aby si ho rýchlo<br />

zdvihol a ospravedlnil sa, na môj zdesený<br />

pohľad zareagoval: „No a čo teraz, mám spáchať<br />

HARAKIRI“ Slovo harakiri nie je japonské<br />

– je to zahraničná skomolenina skutočného<br />

slova seppuku – rituálna samovražda.<br />

Niekto zrejme vzájomne vymenil dva znaky,<br />

z ktorých sa slovo skladá, rezať a brucho, ale<br />

v opačnom poradí sa čítajú inak. Japonci sú<br />

na túto skomoleninu dosť hákliví, cítia v nej<br />

výsmech. Pamätám sa, že všetkým stuhli tváre,<br />

len veľvyslanec sa rehotal…J<br />

Neraz ste vyhlásili, že nemáte domov.<br />

(To je otázka!)<br />

Koncepcia domova je čudná záležitosť. Nikdy<br />

som ju celkom nepochopila. Keď som bola dieťaťom,<br />

žili sme v školskom byte v jednej dedine,<br />

mama mala vonku narcisy<br />

a konvalinky a boli tam múry so<br />

zeleným lístím, bunkre a stromy<br />

na lezenie… Potom sme sa<br />

presťahovali do nového domu,<br />

ktorý už nemal nič. Akoby to<br />

bola len holá kostra. S niekoľkými<br />

poslednými červami medzi<br />

ohlodanými rebrami. Keď som<br />

sa vydala a mala dieťa, nevedela<br />

som domov vytvoriť – nemala<br />

som know-how. Presúvala som<br />

sa z kontinentu na kontinent.<br />

Žila som životom Ahasvera. Bludičky. Neskôr<br />

som zažila aj naozajstné bezdomovectvo. Žila<br />

som najprv na trávnatom kopci, s manželom<br />

a dvomi psami, neskôr v polorozpadnutom<br />

dome, v rozvaline. Tam som bola pozoruhodne<br />

šťastná. „Môj prvý sladký domov okrem<br />

zápachu vydáva aj vôňu, ktorá o mne vie.“<br />

V tej rozvaline som napísala podstatnú časť<br />

Havranjela. Teraz som už opäť bez domova.<br />

Ale nežije sa s tým až tak zle, ako by sa zdalo.<br />

„Domov je iba myšlienka, íverček, kúsok dreva<br />

odmrštený od píly.“ Keď to vidíte takto, nič vás<br />

nebolí a nič nepotrebujete. Toľkokrát som svoj<br />

„domov“ musela zbúrať, mnoho ráz zo dňa na<br />

deň, odvliecť sa niekde inde a tam začať od<br />

nuly, že z toho zostal iba zvláštne otupujúci,<br />

slobodný pocit, ktorý sa nedá opísať.<br />

Poetka, prekladateľka<br />

a japonologička Eva<br />

Lukáčová (1965) alias Eva<br />

Luka vydala tri básnické<br />

zbierky Divosestra (1999),<br />

Diabloň (2005), Havranjel<br />

(2011). Jej poézia má<br />

nepochybne európsky<br />

rozmer. Spisovateľka je<br />

však na našej literárnej<br />

scéne osobitým zjavom<br />

nielen svojou tvorbou,<br />

prekladateľstvom, ale aj<br />

originálnym vystupovaním<br />

i osudom.<br />

Avizovali ste napísanie románu, bude<br />

letný<br />

Ani nie. Mám ho v hlave už veľa rokov, ešte<br />

z čias Japonska. Bude sa volať Druhá strana<br />

Mesiaca. Už mám z neho dosť napísané,<br />

trošku mi trhá žily, tak uvidíme, aký bude výsledok.<br />

Mám aj fotografiu na titulnú stranu.<br />

Ja vždy začínam od začiatku! Asi to nebude<br />

veľmi jemné čítanie, ale čo už J. Mierne sa<br />

ho aj bojím. Je o vzťahu medzi psychicky labilnou<br />

ženou a homosexuálnym mužom, to všetko<br />

okorenené trochou exotiky –<br />

teda pre nás, Stredoeurópanov.<br />

Hlavne to však bude sonda do<br />

hĺbky, do vecí, o ktorých sa nehovorí,<br />

do dvoch rozličných,<br />

a predsa podobných psychík<br />

s celou ich hrôzou. Chcem pokračovať<br />

aj v písaní románu pre deti<br />

Pani Kurčaťová. Ten ešte potrebuje<br />

ilustrácie, na ktorých tiež<br />

pracujem, a začala som písať aj<br />

knihu pre menšie deti O kocúrovi,<br />

ktorý varil psovi, inšpirovaný<br />

mojimi zvieratami. Pri ňom sa tiež teším<br />

hlavne na prácu nad ilustráciami. Chodím sa<br />

výtvarne vzdelávať k akademickej maliarke<br />

Oksane Lukomskej, ktorá zhodou okolností<br />

býva v tej istej dedine, kde v súčasnosti aj ja.<br />

Mám rozpracované aj knihy básní pre deti,<br />

anglických básní pre deti, preklady z japončiny,<br />

skriptá na kreatívne písanie, ktoré vyučujem…<br />

Postupne to všetko iste zvládnem, ale<br />

najprv by som sa chcela venovať Druhej strane<br />

Mesiaca, aby som na jeseň už mala aspoň<br />

jeden nový projekt ucelený. To je dobre, že ste<br />

sa ma na to spýtali. Takéto „avizovanie“ vecí<br />

ma totiž poháňa dopredu J.<br />

Radoslav Matejov<br />

Foto Petra Bošanská pre magazín Sme ženy<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>14</strong> – <strong>15</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 23

knižná<br />

revue<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

Dva retrodezerty<br />

Náš knižný trh nikdy nie je práve presýtený<br />

publikáciami o karikaturistoch,<br />

takže o to viac vynikajú dva šťavnaté retrokúsky<br />

z vydavateľstva Fo Art: Nielen<br />

Jožinko a Zábranský na Slovensku.<br />

Obe knižky spája meno ich zostavovateľa<br />

Fera Jablonovského, ktorý svoju<br />

(takmer) encyklopedickú znalosť slovenskej<br />

karikatúry 60. a 70. rokov dokázal<br />

skvele zúročiť. Ukázal nám totiž jej<br />

dva protipóly, dva rozdielne pohľady na dobu. Zo starých, často<br />

nereprodukovateľných obrázkov, zreštauroval vtedajší výtvarný<br />

svet natoľko, že máme až hmatateľný pocit reality druhej<br />

polovice 20. storočia.<br />

Celkom nebadane ma naučil pri<br />

tom vidieť veci inak okolo seba, vnímať<br />

bizarné súvislosti. A nebrať sa<br />

priveľmi vážne ani na samom dne<br />

beznádeje.<br />

Nielen Jožinko (Život a dielo Jozefa<br />

Scheka) je záverečný dezert série kníh<br />

predstavujúcich Jozefa Scheka Babuška<br />

– autora nesmrteľného komiksu Jožinko<br />

– dieťa svojich rodičov, ktorý vychádzal<br />

vyše dvadsať rokov v humoristickom<br />

časopise Roháč. Už z názvu je jasné, že<br />

editor mal snahu ukázať Jozefa Babuška z viacerých pohľadov,<br />

nie iba ako tvorcu roháčovskej ikony. Tak nám predstavuje Babuška<br />

ako maliara, grafika, ilustrátora, rezbára a samozrejme<br />

ako brilantného karikaturistu. No nielen to. Nielen Jožinko je<br />

láskavá, priateľská a hlavne kultivovaná gratulácia k majstrovej<br />

deväťdesiatke. Za všetky pozdravy odcitujem jeden od toho<br />

najpovolanejšieho, od teoretika výtvarného humoru Kornela<br />

Földváriho: „Pootvoril mi dvierka do sveta, z ktorého sa mi zakrútila<br />

hlava. Do sveta plného prekvapení a nečakaných zvratov.<br />

Celkom nebadane ma naučil pri tom vidieť veci inak okolo seba,<br />

vnímať bizarné súvislosti. A nebrať sa priveľmi vážne ani na samom<br />

dne beznádeje. Na celý život. Vďaka, Jožko!“<br />

Knižka Zábranský na Slovensku (1966 – 1971) vyvoláva<br />

úplne iné emócie. Pripomína viac obžalobu než nostalgické<br />

spomínanie na minulosť. Hovorí priamou rečou politickej satiry.<br />

Dodnes ohromuje odvahou zobraziť nadutosť mocných.<br />

Vlastimil Zábranský (1936) patrí k svetovej extratriede výtvarného<br />

humoru. Rodák z Vráži u Berouna žijúci v Brne prispieval<br />

do slovenských časopisov Kultúrny<br />

život a Roháč. Práve z týchto periodík<br />

sa Ferovi Jablonovskému podarilo<br />

urobiť exkluzívny výber z rokov 1966<br />

– 1971, čiže z najhektickejšieho obdobia<br />

socializmu. Symbolických 75 obrázkov<br />

(aj toto dielo vyšlo pri príležitosti životného<br />

jubilea) rozpovedá príbeh odvrátenej<br />

tváre socializmu: strach, zbabelosť, poklonkovanie, tuposť<br />

davu či obmedzenosť, cynizmus a krutosť mocných. Karikatúry<br />

beztvarých činovníkov a ich rovnako beztvarých obetí. Neustále<br />

prítomné čierne pruhy nápadne pripomínajúce väzenské<br />

uniformy.<br />

Pri listovaní tejto knižky sa nedá neuvedomiť si, že zlaté<br />

šesťdesiate mali i svoju hrdzu. I teraz<br />

jeden príklad za všetky: na šrafovanom<br />

pozadí kresby visí velikánsky strelecký<br />

terč bez zásahu guľky. Pred ním na zemi<br />

leží postava s natiahnutými rukami. Telo<br />

má prevŕtané desiatkami zásahov. (Mimochodom,<br />

práve táto karikatúra bola<br />

uverejnená na titulnej strane Kultúrneho života v r. 1967 pri<br />

článku o Vl. Clementisovi.)<br />

Spomínané publikácie<br />

Nielen Jožinko<br />

(Život a dielo Jozefa<br />

Scheka) i Zábranský<br />

na Slovensku<br />

(1966 – 1971) z vydavateľstva<br />

Fo Art sú<br />

slovom do bitky. Či už<br />

do tej o výtvarných<br />

tendenciách druhej<br />

polovice 20. storočia,<br />

alebo do tej, ktorá<br />

sa snaží vybojovať<br />

dôstojné postavenie karikatúry dnes.<br />

Daniela Kapitáňová<br />

Výhercovia z KR č. 12<br />

Viktor Menyhért, Marta Gálisová, Ján Matoš, Mária Šaková,<br />

Lucia Kocúnová, Zuzka Zelenková<br />

KUPÓN KUPÓN KUPÓN KUPÓN<br />

DAJAMA<br />

VYD. SPOLKU<br />

SLOVENSKÝCH<br />

SPISOVATEĽOV<br />

VYDAVATEĽSTVO<br />

SLOVART<br />

LIPTOVSKÁ GALÉRIA<br />

P. M. BOHÚŇA<br />

Do 8. augusta Do 8. augusta Do 8. augusta Do 8. augusta

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!