Meteorológia a klimatológia vo vyučovaní II. Vzduch v pohybe

Meteorológia a klimatológia vo vyučovaní II. Vzduch v pohybe, Stará Lesná 4. - 7. máj 2011.
Na druhej strane, riziko vzniku požiarov, záplav a šírenia podkôrneho hmyzu do okolitých, vetrom
nepoškodených porastov bolo mimoriadne vysoké. Kompromisným riešením bolo ponechanie
približne 10 % kalamity úplne bez spracovania
(obr. 2) a na plochách s povoleným
spracovaním kalamity v rezerváciách sa
povinne ponechalo 10-30 % drevnej hmoty.
Tzv. nekromasa mala slúžiť k zmierneniu
mikroklimatických extrémov holej plochy
a ochrane pred stratou živín z pôdy. Celkovo tak
ostalo nespracovaných vyše 400 000 m 3 dreva.
Spracovanie kalamity a následná obnova
Obrázok 2.
Lokality so zámerne nespracovanou kalamitnou hmotou.
poškodeného územia sa riadila podľa projektov
ktoré zadalo Ministerstvo pôdohospodárstva
popredným univerzitným a výskumným
pracoviskám v spolupráci s orgánmi ochrany prírody. Projekt spracovania kalamity (kolektív, 2005)
predstavoval praktický postup spracovania polomu a vychádzal z optimálnych ťažbovo-dopravných
technológií a sprístupnenia porastov. Zalesňovanie, ochrana výsadieb a ďalšia starostlivosť o mladé
lesné porasty bola rozpracovaná v Projekte revitalizácie (Jankovič a kol., 2007). Hlavným zámerom
bolo nasmerovať lesnícku činnosť k formovaniu ekologicky stabilných lesných ekosystémov, ktoré
budú čo najlepšie plniť funkcie požadované spoločnosťou v národnom parku. Okrem environmentálnej
funkcie (ochrana prírody a životného prostredia), je tu rad ďalších služieb ako napríklad liečba,
rekreácia, turistika a šport, ale aj ekologických funkcií – hydrologická, klimatická, protierózna a pod.
Tieto funkcie optimálne plní prirodzený, fungujúci, živý les. Pre dosiahnutie stabilného a funkčného
stavu lesných porastov vo Vysokých Tatrách je nutné najmä ich prirodzené druhové zloženie a výrazná
veková, hrúbková, výšková a priestorová heterogenita. Obnova poškodených lesov predpokladá
kombináciu zalesňovania a prirodzenej obnovy. Zalesňovanie poškodeného územia bolo rozvrhnuté na
20 rokov. Pri zalesňovaní sa používa len geneticky vhodný sadbový materiál, v čoraz väčšej miere
krytokorenný. V roku 2005 bol podiel obaľovaných sadeníc 0,8 %, v roku 2006 – 7,5 %, v r. 2007 – 18
% a v r. 2008 – 24 %. Výsadby sa prednostne umiestňujú tam, kde hrozí riziko erózie, alebo kde
okolité stojace porasty predstavujú geneticky nevhodný materiál. Stromčeky sú vysádzané v skupinách
do veľkosti 0.2 ha, čím sa už od začiatku formuje mozaikovitá štruktúra budúcich lesných porastov.
V tab. 1a uvádzame plochu zalesnenú v jednotlivých rokoch a podiel vysadených drevín (zdroj: LHE
ŠL TANAP).
Tabuľka 1a.
Výmera zalesnenia a podiel drevín v r. 2005-2010.
rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 spolu
plocha [ha] 168 285 287 246 219 242 1447
drevina [%]
smrek 2 5 9 21 31 26 15
jedľa 1 8 3 12 9 6 6
borovica 33 20 26 9 7 12 17
smrekovec 23 27 38 37 31 37 32
javor 8 15 12 14 11 8 12
jaseň 1 5 2 2 1 2 2
jelša 0 1 0 3 1 1 1
jarabina 32 6 6 0 1 0 5
breza 0 3 6 1 0 1 5
iné 0 2 1 1 2 0 1
Tabuľka 1b.
Výmera prirodzeného zmladenia a podiel drevín.
rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010
plocha [ha] 30 487 21 88 892 62
drevina [%]
smrek 9 56 32 33 25 18
jedľa 0 1 5 6 3 5
borovica 0 1 0 1 2 2
smrekovec 1 1 1 10 5 6
javor hor. 0 2 0 1 1 1
jelša 0 4 9 6 5 4
osika 0 2 1 2 1 2
breza 0 6 26 11 32 33
jarabina 90 27 25 30 25 29
Prirodzená obnova sa na kalamitnej ploche objavuje veľmi intenzívne. Od r. 2005 do r. 2010 pokryla
plochu 1580 ha. Na podporu ujatosti semien sa každoročne mechanickým narušením pripravuje
plocha s výmerou asi 70 ha. Druhové zloženie a výmera novovzniknutého prirodzeného zmladenia je
v tab. 1b.
66