Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HRANIČENÍ<br />
Momentky z Hranic 1996 - 2002<br />
Tomáš Pospěch
ISBN 80-902942-4-0<br />
Vydal DOST, Hranice 2002<br />
oHraničení<br />
Lucia Lendelová<br />
Ten, kdo má dovolenou v máji,<br />
je v poloprázdných lázních sám.<br />
Hraniètí vojáci mu hrají<br />
a oddává se vzpomínkám.<br />
Hneï prvá veta románu Zmatky chovance Törlesse, dej ktorého<br />
sa odohráva v internáte slávnej vojenskej „kadetky“ v Hraniciach, lokalizuje<br />
dej strohým konštatovaním: „Malá stanice na trati, která vede<br />
do Ruska.“ 1 Hneï druhá sloha básne Ivana Blatného Máj IV., ktorá sa<br />
viaže k Hraniciam znie: „Tajemství železnièní sítì, / kterou jsme celou<br />
neznali, / odvíjí zemí svoje nitì / a vlaky jezdí do dáli.“ 2 V oboch prípadoch,<br />
ktoré sú zrejme jedinými zásadnejšími dielami beletristickej<br />
literatúry venovanými tomuto severomoravskému mestu, sa teda<br />
spontánne objavuje motív trate vedúcej niekam, ktorá je zároveò<br />
súèas ou neprebádanej, nepoznanej siete - štruktúry s potenciálnym<br />
tajomstvom. Samotné mesto je pritom zredukované na bod na mape,<br />
zastávku na tejto trati - síce malú, ale s akýmsi tajuplným významom.<br />
Hranica je línia. „O“ na zaèiatku slova ohranièenie ju zaokrúh¾uje,<br />
zak¾uèuje, spája oba jej konce do jedného bodu, vytvára òou priestor.<br />
„Když stanuli na køižovatce, kde sa druhá cesta slévala s jejich v kulaté<br />
udusané místo,...zapùsobila tato linie rozporná s okolím, na Törlesse<br />
jako zoufalý výkøik.“ 3<br />
Svet fotografa Tomáša Pospìcha je ohranièený èlenitou líniou,<br />
ktorá stúpa hore Skleným kopcom (prechádza miestom, kde kedysi<br />
stávala šibenica), klesá do hranickej priepasti, vinie sa pozdåž rieky<br />
Beèvy a vracia sa spä na „kostelní námìstí mìsteèka, které mìlo tvar<br />
ètverce a bylo vydláždìno koèièími hlavami“ 4 , kde sa zdanlivo uzatvára.<br />
Priestor, ktorý v skutoènosti Tomáš Pospìch obýva, je ale omnoho širší.<br />
„Èlovìk bydlí, pokud se mùže orientovat ve svém prostøedí a identifikovat<br />
se s ním... jestliže zakouší své prostøedí jako významuplné.“ 5<br />
Rozpínavos Pospìchovho sveta charakterizuje pohyblivos ním<br />
vymedzených hraníc: ich posúvanie, ale aj prekraèovanie a pozorovanie<br />
zvonku. „Stále èastìji vycházíme ven a odtud se díváme do starých<br />
oken.“ 6 Každodenný presun tohto novodobého nomáda (napoly<br />
z presvedèenia - napoly z donútenia) po tratiach spájajúcich jednotlivé<br />
kultúrne centrá opisuje pavuèinu trajektórií vybiehajúcich na všetky<br />
strany. Pri neustálom ohmatávaní, „oh¾adávaní“ a navnímavaní nových<br />
území nachádza spoèinutie v osvojených a sprivátnených dutinách<br />
týchto miest, ktorými sú „kavárny - místa moderního bezdomoví“ 7<br />
Pospìchovo „bytie v pohybe“ zároveò urèuje jeho základné existenèné<br />
gesto nadobúdajúce charakter fázového posunu. Tak ako zvuk fujary<br />
(nástroja horských pastierov) kopíruje èlenitý horizont spásaných<br />
trávnatých pohorí, tak i plantavos autorovej chôdze je plne v súznení<br />
s moravskou poetikou prostredia, po ktorom kráèa. „Krok je uzavøen<br />
do sebe, se somnambulní monotónností se míjí s blízkými jsoucny;<br />
v pamìti nohou, ve stylu chùze se však zjevuje široký prostor cest,<br />
silové pole, v nìmž jsou pøedznaèeny pøíbìhy a setkání existence.“ 8<br />
Náèrt najvýraznejších ahov z¾ahka vyjavujúcich osobnos autora<br />
nám môže pomôc lepšie pochopi jeho špecifický vz ah k èasu<br />
a priestoru, ktorý sa prirodzeným spôsobom projektuje aj do jeho<br />
fotografickej tvorby. Tomáš Pospìch ako jeden z obyvate¾ov Hraníc je<br />
organickou súèas ou fenoménu, ktorý sa rozhodol zmapova . Zároveò<br />
však, ako ten, kto Hranice opúš a, díva sa na ne z pozície obïaleè. Táto<br />
dichotómia je základnou vlastnos ou nielen jeho tvorby, ale je obsiahnutá<br />
takmer v každej jednej fotografii, èím im zabezpeèuje isté tvorivé<br />
pnutie. Jeho snímky sa tak vyznaèujú kompoziènou no i významovou<br />
mnohovrstevnatos ou a zároveò výraznou plošnou štruktúrovanos ou<br />
1<br />
1 Musil, R.: Zmatky chovance Törlesse. Mladá Fronta,<br />
Praha 1993, s. 9.<br />
2 Blatný, I.: Máj IV. in: Stará bydlištì. Brno 1991, s. 52.<br />
3 Musil, R.: Tamtiež, s. 21.<br />
4 Musil, R.: Tamtiež, s. 24.<br />
5 Schulz, N.: Genius loci, Odeon. Praha 1994, s. 5.<br />
6 Pospìch, T.: Èeská a slovenská fotografie 80.<br />
a 90. let 20. století. (Katalóg k výstave), Olomouc<br />
2002, s. 22.<br />
7 Rio Preissner.<br />
8 Ajvaz, M.: Setkání s tìlem. in: Tajemství knihy. Petrov,<br />
Brno 1997, s. 14.
2<br />
a rozpriestranenos ou. Spájanie nespojite¾ného do jedného obrazu,<br />
skladanie hranièiacich no vzájomne nesúvisiacich plôch a spútavanie<br />
vizuálnych protikladov je v koneènom dôsledku prejavom neustále sa<br />
posúvajúcej hranice medzi vlastným a postupne sa scudzujúcim.<br />
Športové zápolenia, taneèné slávnosti, sú aže krásy, výstavy,<br />
vojenské prehliadky, politické zhromaždenia, bohoslužby, svadby,<br />
pohreby, karnevaly a ïalšie spoloèenské, rodinné až intímne rituály,<br />
výseky z ktorých sa objavia v h¾adáèiku Tomáša Pospìcha, predstavujú<br />
akési zamrznuté plochy. Cez autorom starostlivo vyh¾adávané „diery<br />
v ¾ade“ sa následne vyjavuje to, èo je pod hladinou, no zároveò<br />
- v odraze - aj vysoko nad òou. Autora, ktorý mnohokrát prekraèuje<br />
hranicu medzi scénou a zákulisím, viac ako tieto slávnosti, kde sa obyvatelia<br />
Hraníc menia na „charakterové postavy“, zaujímajú ich prípravy,<br />
nácviky, nestrážené momenty pret-a-porter - situácie „pred“ „po“<br />
a „medzitým“. Vyh¾adáva okamihy, kedy hrajú svoje prepožièané úlohy<br />
a pritom ich predsa nehrajú: stratená „nevesta“ sa nemotivovane ocitá<br />
v chladnom industriálnom prostredí, „mažoretky“ sa brodia bahnitou<br />
pôdou a „èernokòažník“ fotografuje. Autor ich zachytáva práve<br />
v oných scudzujúcich momentoch, kedy na chví¾u vypadávajú z hry.<br />
V okamihoch pristihnutia „pri èine“, kedy sa spätným kontaktom s<br />
rea-litou dostávajú do konfliktu so svojou sviatoènou maskou. Inokedy<br />
autor situuje do pozície aktérov podujatia nás samých a my namiesto<br />
výjavu h¾adíme na divákov.<br />
Tomáš Pospìch ako všeobyvate¾ i veèný návštevník, prebývajúci<br />
ale súèasne prichádzajúci a odchádzajúci, èlovek „zvnútra“<br />
a zároveò „zvonku“, uvažuje vo svojich fotografiách tiež o hranici<br />
medzi inte-riérom a exteriérom. Pohráva sa pri tom s dvojznaènos ou<br />
ohranièených otvorov, prieh¾adov, orámovaných plôch zrkadiel<br />
èi odbleskov odha¾ujúcich prítomnos skiel. Obrazy v obrazoch<br />
pozorované zvonku i zvnútra zároveò znejasòujú meradlo<br />
a priestorové usporiadanie snímanej skutoènosti. Rámy kazetových<br />
dverí a zárubní, štvorce obrusov, bledé steny pokryté kachlièkami èi<br />
ma¾ovkou a poprederavené televíznymi obrazovkami tvoria projekèné<br />
plochy pre ¾udské príbehy v tých najjemnejších nuansách. Mnohé<br />
z jeho snímkov vznikajú spoza okien, èi z kabíny auta. Spolu s autorom<br />
sa dívame síce „von“, ale náš poh¾ad korení ešte vovnútri - prelieta<br />
interiérom, križuje hranicu a preniká sklom, prípadne sa zrkadlovým<br />
odrazom vracia spä do našich oèí. Mnohokrát sa tak ponúka „charakteristický“,<br />
zdanlivo objektivizujúci poh¾ad na situáciu; v skutoènosti<br />
však ide o poh¾ad „spoza“- poh¾ad zastretý vzorovanou záclonou<br />
subjektivity. Príznaèná pre Pospìchove fotografie je, z toho vyplývajúca,<br />
mnohoplánovos . Snímky obsahujú (èasto práve prostredníctvom<br />
odrazov) zobrazenia viacerých miest a situácií súèasne, prièom býva<br />
nabúraná ich významová hierarchia. Zdanlivo bezvýznamný detail èi<br />
situácia v pozadí svojou naliehavos ou ve¾akrát vytláèa snímaný výjav<br />
v popredí, alebo ho aspoò nivelizuje. Iné fotografie obsahujú silný imaginatívny<br />
prvok vizualizáciou hranice medzi realitou a jej púhou evokáciou.<br />
Zachytením výrezu èierno-èiernej krajiny tieòov sa skutoènos<br />
obrazu akoby preklápa na dvoje. Oproti realite je kladený akýsi<br />
alternatívny - plochý svet bez nuáns, dosahujúci struènos a údernos<br />
znaku, no paradoxne, svet ove¾a mnohoznaènejší. A my prijímame<br />
hru, pozorujeme príbehy tieòov v Platónovej jaskyni a zostáva nám<br />
domnieva sa, kým sú skutoèní herci a èo sa asi odohráva v trojrozmernej<br />
predlohe tohto poza-sveta. Inokedy zasa „èítame“ v predstupujúcom<br />
f¾aku bežiacich postáv ich jednotnú existenciu v inej rýchlosti a teda<br />
v inom vz ahu k èasopriestoru ako ich prizerujúce sa okolie.<br />
Na Pospìchových snímkoch je tak výrazný konštrukèný princíp<br />
výstavby obrazu a rovnako aj symboliènos jeho obsahu, že vzájomný<br />
pomer týchto obrazových zložiek neustále balansuje. Takto sa<br />
i sviatoèné zhromaždenie môže na fotografii prejavi ako osnova žrdí,<br />
napnutých laniek, vyšívaných okrajov vlajoèiek a zástav, ktoré sa spolu<br />
s pestrofarebným obleèením zúèastnených stávajú akousi projekènou<br />
plochou pre sakrálne i profánne symboly, nápisy a novodobé kultúrne<br />
ikony. Autorov zmysel pre lineárnu - plošnú i priestorovú osnovu<br />
obrazu je daný jeho silným architektonickým videním. Ako skeletovú<br />
výstuž jednotlivých výjavov zároveò èasto využíva konkrétne architektonické<br />
a industriálne formy. Situácie fotografované T. Pospìchom sa<br />
viažu na nepravdepodobné miesta stretu prírodného s civilizaèným.<br />
Prostredie fabriky a jej okolia mu poskytlo príležitos na konfrontáciu<br />
èistoty, sterility industriálnych prvkov a opotrebovanosti<br />
krajiny obklopujúcej objekt. Už v Musilovom románe sú Hranice<br />
na nieko¾kých miestach charakterizované výluène opisom pôdnej<br />
štruktúry ako „spoøe osídlený suchý zemìdìlský kraj“ 9 . V doslove tejto<br />
knihy sa zasa doèítame „jak je Törless ve mìstì spokojený s pùdou, že<br />
vnímání je koncentrované na dotek s ní... až se zdá, že s ní tìlo pøes<br />
chodidla komunikuje, jako by se jeho vlastní citlivost pøenesla do té<br />
jeho èásti, která k zemi pøiléhá“ 10 . Pôde, ktorej T. Pospìch venuje vo<br />
svojej tvorbe takisto znaènú pozornos , je vyhradená èastokrát väèšia<br />
èas obrazu. Autor sníma potrhanú kôru plnú prasklín, zem rozorvatú<br />
skúsenos ou - èi už poznaèenú pásmi tankov pri vojenských manévroch,<br />
alebo zvrásnenú pneumatikami traktorov pri jej obrábaní.<br />
Táto „koudelkovsky“ smutná archaická krajina s èlenitou a ažko<br />
èitate¾nou textúrou „do které se navždy otiskly šlápìje všech, kteøí<br />
tudy z dávného vìku prošli“ 11 nachádza svoje zjednotenie v pohrome.<br />
Povodeò ako nepredvídaná udalos prelamuje hrádze, rozteká sa,<br />
prelieva cez hranice polí a ciest, znejasòuje a následne stiera vtlaèené<br />
zápisy, rozmáèa horizont. Na jednej strane tak vzniká rozmelnená<br />
a rozbahnená amorfná masa bez jasnej štruktúry, novovzniknuté vodné<br />
plochy a plôšky však zároveò vytvárajú ïalšie možné miesta pre odrazy,<br />
tiene a zrkadlenia. Aj prírodné katastrofy majú náboj nevšedného,<br />
ve¾kolepého a slávnostného, i keï zároveò ukazujú èloveka<br />
v úzkosti a slabosti. A práve táto podvojnos , tento stret mimoriadnosti<br />
situácie so všednos ou až banalitou prostredia, do ktorého<br />
je výjav vsadený, sú tak typické pre autorove fotografické videnie.<br />
Dôležitým prvkom v kompoziènom riešení obrazu bývajú èasto rúry<br />
èi hadice, ktoré ohranièujú a na novo vymedzujú priestor, ale<br />
predovšetkým - doslovne i metaforicky - prepájajú. Tieto pulzujúce<br />
civilizaèné tepny schopné odèerpáva , ale i zavlažova , fungujú ako<br />
komunikaèný kanál. Zvíjajúce sa línie sa zároveò stávajú miestom<br />
stretu množstva dlaní - miestom medzi¾udského kontaktu.<br />
Na každej trase sú kvôli orientácii potrebné znaky. Svet<br />
na Pospìchových snímkoch je starostlivo znaèený a usmeròovaný.<br />
Pretínajú ho najrôznejšie zvislice, kolmice, prícestné mi¾níky, komíny,<br />
ståpy, vodárenské veže, stožiare, ale aj horizontálne èerveno-bielo<br />
rytmizované závory, elektrické drôty, a napokon samotné dopravné<br />
znaèky ako vizuálne atraktívne body, na ktoré sa upína istý význam rozpriestraòujúci<br />
sa do ohranièeného priestoru obrazu. Najspo¾ahlivejšou<br />
a autorom najvyh¾adávanejšou „dopravnou znaèkou“ pritom bývajú<br />
kríže - „zameriavaèe“ mnohorakého pôvodu, kde prieseèník horizontály<br />
a vertikály tvorí významovo najnahustenejšie z miest.<br />
Kríže vrstvením prerastajú do zložitých križovatiek, husto tkaných<br />
sietí a trojrozmerných mriežok s okamihmi stretov kryštalizujúcimi v<br />
udalosti. Príbeh fotografa Tomáša Pospìcha je príbehom otvoreným na<br />
všetkých koncoch.<br />
Kolik má místní dráha z Hranic<br />
do øeky Beèvy malých stanic:<br />
Znám Teplice a Èernovír.<br />
Je ticho. Závory se zvednou,<br />
snad ještì dvakrát, ještì jednou,<br />
v rolnických staveních je mír.<br />
(I.B.)<br />
3<br />
8 Ajvaz, M.: Setkání s tìlem. In: Tajemství knihy. Petrov, Brno 1997, s. 14.<br />
9 Musil, R.: Tamtiež, s. 10.<br />
10 Grebeníèková, R.: In: Musil, R., s. 214.<br />
11 Grebeníèková, R.: Tamtiež, s. 215.
4 5<br />
Hranice, 2002
6<br />
7<br />
Mistrovství Evropy mažoretek — Hranice, 1998<br />
Svìcení posádkové zástavy — Hranice, 2001
8<br />
9<br />
Kladeruby, 1999<br />
Hranice, 1997
10<br />
11<br />
Výstavba závodu LG.Phillips Displays — Hranice, 2001
12<br />
13<br />
Zahájení výstavby LG.Phillips Displays — Hranice, 2000<br />
Zahájení výstavby LG.Phillips Displays — Hranice, 2000
14<br />
15<br />
Výstavba závodu LG.Phillips Displays — Hranice, 2001<br />
Výstavba závodu LG.Phillips Displays — Hranice, 2001
16<br />
17<br />
Vojenské cvièištì — Hranice, Jelení kopec, 2001
18<br />
19<br />
Hranice, kasárna, 2000<br />
Hranice, kasárna, 2001
20<br />
21<br />
Hasièská mše — Olšovec, 1998
22<br />
23<br />
Masopust — Kunèice, 1999 Masopust — Rakov, 2000
24<br />
25<br />
Hasièská soutìž o pohár starosty mìsta — Hranice, 1999<br />
Orelská pou — Sv. Hostýn, 1998
26<br />
27<br />
Miss Hranice — Hranice, 2000<br />
Miss Hranice — Hranice, 2001
28<br />
Hranice, 1996
30<br />
31<br />
Povodeò — Ústí, 1997<br />
Povodeò — Hustopeèe nad Beèvou, 1997
32<br />
33<br />
Povodeò — Ústí, 1997<br />
Festival Rockové Hranice — Hranice, 1997
42<br />
Skalièka-Kamenec, 1999
HRANIÈENÍ<br />
Momentky z Hranic 1996 - 2002<br />
Kniha byla vydána s podporou grantu mìsta Hranic<br />
Podìkování patøí Lucii Lendelové, <strong>Martin</strong>ì Novozámské, Noøe Procházkové a Jindøichu Štreitovi.<br />
Fotografie: Tomáš Pospìch<br />
Text: Lucia Lendelová<br />
Grafická úprava: <strong>Martin</strong> <strong>Feikus</strong><br />
Vydal DOST, Hranice 2002<br />
Tisk: RETIS<br />
Distribuce: Nakladatelství DOST, Sklený kopec 1711, 753 01 Hranice, e-mail: potom@volny.cz<br />
ISBN 80-902942-4-0
Change language