Siposová - Slováci vo svete

SLOVENSKÉ20 DOTYKY DESAŤ DNÍ TANCABratislavav pohybeSNÍMKY: ARCHÍVUž po dvanásty raz zavítala doBratislavy špika domácehoi zahraniného taneného umenia.Medzinárodný festival súasnéhotanca „Bratislava v pohybe“trval 7. do 17. júna.V priestoroch Slovenského národnéhodivadla prebiehala zahraniná as festivalua v Alternatívnom divadle ElleDanse zaseesko-slovenská platforma. Poas desiatichdní sa predstavilo desa prestížnych súborovz piatich európskych krajín.Festival otvoril svetoznámy izraelský súborKibbutz Contemporary Dance Company,v historickej budove Slovenského národnéhodivadla uviedol predstavenie „Kef-Ka m“,s ktorým bol práve na turné. Diváci videlivystúpenie plné radosti z pohybu, tanca napomedzí reality a ilúzie, neuveritených možnostípohybu udského tela s pôsobivými svetelnýmia zvukovými obrazmi. Zárove sa konalo aj pripríležitosti osláv 60. výroia vzniku Izraela.Lákavé boli aj vystúpenia ostatnýchhostí zo zahraniia. Popredný predstavitefrancúzskeho súasného tanca Jozef Nadj sa9. júna predstavil svojou intímnou poetikouv inscenácii „Journal d´un inconnu“ (Denníkneznámeho) na základe básní Ottó Tolnaiaa vlastného denníka a belgický súbor PeepingTom Collective priniesol predstavenie „LeJardin“ (Záhrada). Okrem virtuóznehotanca autori pracovali s hudbou, postavourozprávaa a lmom. Toto predstaveniezárove festival zakonilo.Všetky inscenácie esko-slovenskej sekciespájal aj slovenský prvok, je ním režisér,téma i choreograf. Slovenskú premiérumalo predstavenie „ekárna“ v podanímedzinárodnej Farmy v jeskyni od režiséraViliama Doolomanského. Projekt erpá motívyz udalostí na železninej stanici Žilina-Zárieie,z ktorej v asoch slovenského štátu deportovaliŽidov. Ako jediné predstavenie festivalu hoodtancovali poas dvoch veerov 12. a 13.júna. Na motívy Kunderovej „Neznesitenejahkosti bytia“ vzniklo predstavenie „Holdin´Fast“ (Snová balada o sexuálnej závislosti)choreografov Jozefa Frueka (Slovensko)a Lindy Kapetaney (Grécko), ktoré pripravilipre prvý eský plno profesionálny súbor DOT504. ElleDanse uviedlo hne dva projekty– „Dance come back“ v rámci sprievodnéhoprogramu a pôvodné slovenské „Canto Hondo“,banskobystrické Štúdio tanca uviedlo inscenáciu„Blízkos vzdialených“. Predposledný veerdiváci videli dvojicu eských taneníkov LuciuKašiarovú a Jara Viarského v fragmentárnompríbehu v pohybe „Srdce jako postelení ptáci“a Petru Fornayovú v „Anjelovi 2“, ktorýmpresviedala, že náhody neexistujú.Zo sprievodných podujatí organizátoripripravili tri otvorené workshopy - klasickéhotanca s Norou Galloviovou, súasného soStanislavou Vlekovou a tanca s partneromso Stanislavou Vlekovou a Danom Rakom.Nechýbali ani tradiné tanené improvizácieslovenských tanených a hudobných umelcovv uliciach Starého mesta. Pripravili aj výstavudvanástich vekoformátových fotogra íumeleckého fotografa Nora Knapa „Smiešsa hýba 2007“, ako aj súasný romantickodramatickýmuzikál „Nevesta spod Baletizola“v podaní Bubla Company.(si)Za hercom Petrom RaševomPo ažkej chorobe zomrel 12. júna vo Fakultnej nemocnici LouisaPasteura v Košiciach vo veku nedožitých 56. narodenín známy hereca režisér Peter Rašev.Peter Rašev sa narodil 6. augusta 1952 v Prešove, v mnohodetnejrodine. Mal sedem bratov a sestru-dvoja. Ako jediný sa vydalna umeleckú dráhu. Po skonení SVŠ zaínal ako elév v opereteDivadla Jonáša Záborského a ke ho na druhý pokus prijali naVŠMU v Bratislave, školu skonil ako talentovaný študent s ervenýmdiplomom. V roku 1978 nastúpil spolu s manželkou do Štátnehodivadla v Košiciach, kde s menšími prestávkami pôsobil až do nástupuna invalidný dôchodok.Stvárnil množstvo výrazných postáv zo svetovej tvorby: Hamleta,Dona Juana, Cyrana,... mal hudobné a pohybové nadanie, ktoréuplatnil v množstve muzikálov. Jeho zamatový hlas znel astov rozhlasových hrách, dabingu i v televíznych dokumentárnych lmoch. V posledných rokoch bol tiež dramatickým autorom viacerýchdivadelných hier, ktoré uviedlo košické Staromestské divadlo. Herectvoa divadlo boli jeho láskou, rovnako ako umelecky zameraná rodina– manželka uba Blaškoviová a dcéry Kristína a Katarína.Po diagnostikovaní zákernej choroby pracoval už iba ako režisérv dabingu a aj za túto innos získal profesionálne ocenenie. Košianiaho poznali aj ako tribúna zamatovej revolúcie a poslanca Federálnehozhromaždenia.(ta)