SLOVENSKÉPODOTYKY PREDPLAŤTE SI... DOTYKY 23Rádiomost k výročiuČeského rozhlasuPre itateov tohto mesaníka, teda pre Slovákov žijúcich v R, nie ježiadnym tajomst<strong>vo</strong>m, že verejnoprávny eský rozhlas každý utorok o 20.05na „jednotke“ vysiela v slovenskom jazyku 55-minútovú publicistickú reláciu„Stretnutie“. Jej zámerom je poslucháov informova o najnovších politickospoloenskýchudalostiach na Slovensku a zoznámi ich s renomovanýmispolurodákmi – osobnosami, žijúcimi v echách. V predposledný májovýutorok sa tento magazín niesol v slávnostnom duchu – na poes 85. výroiavzniku Ro to bol „Rádiomos“, spoloné vysielanie Ro i SRo, a vychádzaloz anketovej otázky, i môže budúcnos rozhlasu ohrozi moderná technika.Relácia obsahovala rozho<strong>vo</strong>ry so slovenskými i eskými rozhlasovýmit<strong>vo</strong>rcami – súasnými i tými, o sa poslucháom prihovárali ešte v spolonomštáte, a spomienkami na tých, o už nie sú medzi nami. Sprie<strong>vo</strong>dcomcelým programom bol za eskú stranu Igor Šebo (šansoniér a stály moderátortejto relácie Ro) a za SRo Michal Tvarožek (redaktor dlhoronýchobúbených „Kontaktov“). Ako prvý bol pri mikrofóne Jan Pokorný, ktoréhohlas dennodenne poujeme v št<strong>vo</strong>rhodino<strong>vo</strong>m rannom vysielaní Rádiožurnálua hne po om nasledoval rozho<strong>vo</strong>r so slovenským redaktorom „Dobréhorána“ Romanom Bombošom.Ke nezabudnutená Marika Gombitová odspievala s<strong>vo</strong>ju „Piese“, vypo-uli sme si rozho<strong>vo</strong>r d<strong>vo</strong>ch niekdajších kolegov zo SRo (vtedy ešte SRo),pripravujúcich azda najpoúvanejšiu reláciu „Pozor zákruta!“. Pri slovenskommikrofóne boli Ladislav Brat a Zuzana Bubílková (áno, tá, ktorej ostréhotelevízneho jazyka sa tak boja eskí politici). O osobitnú príažli<strong>vo</strong>s tohtopríspevku sa zaslúžila predovšetkým Zuzana Bubílková. Vtipne a s istoudávkou sebairónie ho<strong>vo</strong>rila o práci s mikrofónom, ke bola ešte „rozhlasovýmuchom“ a o „bojoch“ so šoférmi na cestách. Posluchái boli svedkami jejpriam dojímavej radosti z tohto stretnutia. Jej niekdajší šéf priznal, že ke junaposledy videl, jeho dcéra mala trinás rokov, a dnes, ke sa opä stretli, užjeho vnuka je trinásroná.alším príspevkom bolo rozprávanie redaktorov jedného i druhého rozhlasuo tom, ako po rozdelení republiky posielali s<strong>vo</strong>je spra<strong>vo</strong>dajské príspevkyz Prahy do Bratislavy a opane sprvu ešte z telefónnej búdky. V druhejasti „Rádiomostu“ bola re o niekdajších, i tých prvých rozhlasovýchosobnostiach a nezabudlo sa ani na hlásateku Margitu Horákovú, ktoráby v tomto jubilejnom rozhlaso<strong>vo</strong>m roku oslávila vlastnú stovku. Zaujímavéboli aj spomienky hlásateov spoloného SRo – Slovenky Ireny No<strong>vo</strong>tneja echa Romana Mihinu, ktorí si pochvaovali niekdajšie prísne kritériá privýbere udí, ktorí mali ho<strong>vo</strong>ri v rádiu. Irena No<strong>vo</strong>tná s istou sympatickounostalgiou spomínala na vzájomné hlásateské stáže a rétorické kurzyu obávaného Viliama Záborského v Bratislave. Moderátor Igor Šebo pripomenul,že práve ona dala v roku 1990 podnet na vznik slovenskej redakcieeského rozhlasu.V piatom príspevku magazínu vedúci slovenskej športovej redakcie StanislavDutka pripomenul obdivuhodnú prácu dlhoroného reportéra, i v Robúbeného, Gaba Zelenaya, a „dámy v športo<strong>vo</strong>m <strong>svete</strong>“ Márie Zavarskeja vyzdvihol prednosti ich spolupráce s Karlom Malinom. Azda trochu formálnevyznel záverený prího<strong>vo</strong>r riaditeov oboch rozhlasov a ich reakcia naanketovú otázku o budúcnosti tohto média.Relácia bola zaujímavá a v istom zmysle i podnetná, osi jej však chýbalo.Autor mohol azda viac pamäta na históriu, pripomenú konkrétne technickézaiatky i udí, ktorí sa o vznik tejto významnej inštitúcie zaslúžili. Posluchá-i by boli iste privítali napríklad informáciu, že sprvu to bola spolonos s r.o.s náz<strong>vo</strong>m Journal a že prvé rádioprijímae t<strong>vo</strong>rili tzv. kryštálky so slúchadlami.A ešte poznámka k hudobným predelom: Preo v spolonej esko-slovenskejslávnostnej relácii odzneli iba piesne slovenských interpretov? (Anijeden zo siedmich hudobných predelov nebol z eskej hudobnej t<strong>vo</strong>rby.)Jolana KolníkováSLOVENSKÉ DOTYKYMagazín Slovákov v ČROBJEDNÁVKOVÝ KUPÓN.........................................................................................................................meno a priezvisko.........................................................................................................................adresa (vrátane PSČ).........................................................................................................................od mesiaca:PREDPLATNÉPonúkame vám možnosť za mimoriadne výhodnýchpodmienok si náš časopis predplatiť.Jedno číslo vás bude stáť len 10 Kč(na Slovensku 10 Sk), pričom cena <strong>vo</strong> <strong>vo</strong>ľnom predajije 18 Kč (Sk)! Dostanete ho teda za 55 percent cenya nemusíte ho zháňať po stánkoch!!!Sami si môžete z<strong>vo</strong>liť aj obdobie!Napríklad za august 2008 až december 2008zaplatíte 5 x 10 = 50 Kč (Sk).Zašlite objednávkový kupón s vyznačeným predplatnýmobdobím (prípadne si časopis objednajte telefonicky), my vámzačneme zasielať magazín Slovenské dotyky a zároveň vámpošleme i vyplnenú zloženku, ktorou uskutočníte úhradu.Predplatné v ČR:Písomné objednávky:Vydavatelství MAC, s. r. o.U Plynárny 85,101 00 Praha 10Telefonické objednávky:272 016 638Predplatné v SR:Písomné objednávky:Magnet-Press Slovakia,P. O. Box 169, Teslova 12,830 00 BratislavaTelefonické objednávky:244 454 559, 244 454 628Firmy (z ČR i SR) môžu uhradiť predplatné aj na základe faktúry.Platí normálny postup, treba len na objednávkový kupón dopísaťheslo „faktúra“ a priložiť lístok s vaším IČO, DIČa bankovým spojením.Objednávky do zahraničia (mimo ČR a SR) na rok 2006 prijímaredakcia. Poplatok 15 USD (Európa a zámorie pozemnou cestou),respektíve 20 USD (zámorie letecky) uhraďte na náš účet číslo192786560227/0100 v Komerčnej banke, pobočke Praha-Mesto.do mesiaca:.................................................................podpisMesačník SLOVENSKÉ DOTYKY,Magazín Slovákov v ČR, č. 6/2008Vydavateľ: Slovensko-český klub, Anastázova 15, 169 00 Praha 6, IČO: 65398777Vydavateľst<strong>vo</strong>: Vydavatelství MAC, spol. s r. o., U plynárny 85, 101 00 Praha 10Adresa redakcie: Salmovská 11,120 00 Praha 2, tel.: 224 918 483tel./fax, záznamník: 224 919 525, e-mail: dotyky@czsk.net, http://dotyky.czsk.netŠéfredaktorka: Naďa Vokušová, zástupca šéfredaktorky: Vladimír Skalský,grafická úprava: Jozef Illiaš, jazyková úprava: Eva S<strong>vo</strong>rováInzerciu prijíma redakciaRozširuje PNS, Mediaprint&Kapa, Transpress a súkromní distributériVychádza s finančným príspevkom Ministerstva kultúry ČRPodávanie novinových zásielok po<strong>vo</strong>lila Česká pošta, s.p., odštepný zá<strong>vo</strong>d Praha,č. j. NOV 6098/96 zo dňa 23. 8. 1996, reg. č. MK ČR 7535,Vyšlo 1. 7. 2008Redakčná rada:Anton Baláž, Ladislav Ballek (predseda), Vojtech Čelko, Ľubomír Feldek,Vladimír Hanzel, Emil Charous, Ján Rakytka, Vladimír Skalský,Juraj Šajmovič, Marián Vanek, Robert Vano, Naďa Vokušová, Gabriela Vránová
SLOVENSKÉ24 DOTYKY V KRAJINE FARIEBJubilanti slovenskejvýtvarnej scény roku 2008Prehľad jubilantov daného roku patrí do kategórie,ktorá s patričným odstupom presnejšie overuje,čo bolo <strong>vo</strong> výtvarnej t<strong>vo</strong>rbe s<strong>vo</strong>jej doby módnymsmerom, úzkou spoločenskou objednávkoua čo sa stáva trvalou hodnotou.Priestor nášho článku nám nedáva možnosť čokoľvekhodnotiť či porovnávať. Môžeme tým, ktorí oslavujús<strong>vo</strong>je výročia, zablahoželať a popriať veľa t<strong>vo</strong>rivýchúspechov a síl do ďalších rokov. Patrí sa však tiežaspoň niekoľkými riadkami spomenúť tých,ktorí sa zapísali výrazným písmom do histórieslovenského výtvarného umenia,ale už nie sú medzi nami.Keže som už uviedla, že rozsah lánku nám nedo<strong>vo</strong>uje hodnoti, pokúsime sa jubilantov aspo nejakýmspôsobom ukotvi v súasnej výtvarnej scéne. Jedným medzníkom sú profesori, ktorí vypravili umelcov doži<strong>vo</strong>ta. Niektorých len pouili, usmernili, iných ovplyvnili na celý ži<strong>vo</strong>t.Z tých najvplyvnejších v oblasti gra ckej t<strong>vo</strong>rby boli nesporne Vincent Hložník a Albín Brunovský, v oblastimaby Ján Želibský, Peter Matejka, Ján Mudroch, v súasnosti Rudolf Sikora i Ivan Csudai. Nesmiemezabudnú na sochárov – predovšetkým Petra Kostku.K jubilantom z triedy V. Hložníka patria Robert Brún (nar. 12.11.1948), Jozef Hašák (nar. 18.2.1948), DušanKállay (nar. 19.6.1948) a Emil Sedlák (nar. 5.4.1938). Už samotné mená potvrdzujú skutonos, že žiaci VincentaHložníka patria k dobrému základu slovenskej gra ckej školy. Naviac, z tejto školy vyšiel aj Albín Brunovský,ktorý v 60. rokoch doviedol slovenskú gra ku na absolútnu európsku špiku, ktorú nám závideli nielenesi, ale aj „veké“ gra cké mocnosti – Francúzsko, Taliansko, i Belgicko alebo Holandsko. (Nie náhodouAlbín Brunovský s<strong>vo</strong>je najlepšie diela „tlail“ v dielach belgických a francúzskych majstrov.) K Brunovskéhožiakom-jubilantom patria Jitka Bezúrová (nar. 25.12.1958), ktorá sa venuje nielen gra ke a mabe, ale jeaj pozoruhodnou poetkou, a veká osobnos slovenskej súasnej gra ky Robert Janovi (nar. 29.1.1958).Ján Kudlika (nar. 26.5.1948) absol<strong>vo</strong>val v triede Jána Želibského, Svätozár Ilavský (nar. 11.11.1958) u prof.Vychlopena, Renáta Vestenická (nar. 26.1.1948) u prof. O. Dubaya, Peter Bartoš (nar. 29.4.1938) u prof.Matejku a J. Mudrocha. Z najmladšej generácie patrí k jubilantom Robert Bielik i Németh Ilona (obaja všakmajú jubileum nie s osmikou, ale trojkou na konci). Zo sochárskych jubilantov oslavuje manželská d<strong>vo</strong>jicaBerákovcov zo Žiliny – Drahomíra (nar. 10.4.1938) a Ladislav (nar. 7.6.1938) – obaja z triedy J. Kostku. Nedámi tiež nespomenú Aladára Botlíka (nar. 7.7.1948), ktorý pô<strong>vo</strong>dne študoval v triede prof. Brunovského, alev priebehu štúdií emigroval do USA, kde sa uplatnil predovšetkým ako popredný reštaurátor.Urite by bolo možné nájs ešte niektorých alších výtvarných umelcov, ktorí sa v tomto – osmikou zakon-enom roku - dožívajú s<strong>vo</strong>jho ži<strong>vo</strong>tného jubilea. Musia mi prepái, že som ich nespomenula. Náš pohadje totiž – ako všetky lánky – rýdzo subjektívny a ovplyvnený aj skutonosou, ktorí z autorov spolupracujús našou D+Gallery i Slovensko-eským klubom v Prahe.A k tým, ktorí už nie sú medzi nami a narodili sa v roku s osmikou na konci patria Matilda echová(21.3.1908), Anton utek (6.7.1928), Ludwik Korkoš (17.1.1928), Vladimír Moovský (20.10.1928), Milan Mravec(6.1.1938), Pa<strong>vo</strong>l Tóth (31.12.1928), i Michal Kern (1.5.1938).o poveda na záver? Môj uite – V. V. Štech kedysi povedal: „Nech už výtvarné – akékovek – dielo namaovalten alebo ten – ak by nebolo namaované - isto by chýbalo v reazi vý<strong>vo</strong>ja nášho výtvarného umenia.“Jiina DiváckáJitka Bezúrová:V krajine tisíca jednej farby(A. Brunovskému)A zrazu je mi veľmi čudné:Prečo mi vlastne vyká?Poznám ho predsa od detstva –po prvý raz som ho stretlana večeri u pána Andersena:na hlave s cylindrom zo samýchmodrých ružía vtáčích krídel(daroval mu ho Jiří Trnka),z vrecka vytiahol cínového <strong>vo</strong>jačikav objatí s krásnou baletkou.A keď si mohol vybrať miesto,sadol si vedľa škaredého káčatka.Za príboja pridala sa k námstále tak veľavravne nemáMalá morská víla.Aké mala vlasy?Ktože si to už dnes pamätá?Možno on.JANOVIBOTLÍK