Siposová - Slováci vo svete

OCENENÝ MESTOM KOŠICESLOVENSKÉDOTYKY 21V rámci Košíc sa stalodobrou tradíciou pripríležitosti Dní mestaKošice oceovanajlepších jednotlivcovi kolektívy za ichnevšedný prínos prerozvoj mesta. Tohtoroku medzi desiatimiocenenými, ktorí obdržaliCenu mesta Košice, bolaj známy sólobábkarTomáš Plaszky. To boljeden z dôvodov nazamyslenie sa nad jehopozoruhodnými a pritomnevšednými aktivitami.o nám o sebe prezradíte?ažká otázka. Som šastne ženatý, mámsyna, dcéru. Pôvodným povolaním somhutník proti vlastnej vôli, nakoko som kvôlisvojmu pôvodu nemohol iné študova.Otec bol továrnik. Po absolvovaní hutníckejpriemyslovky v Tisovci som sa dostal doKošíc na vysokú školu technickú. Tak somsa vlastne stal Košianom. Rád cestujem,poznávam nových udí a krajiny. Zaujímajúma cudzie jazyky. Ovládam maarinu,esperanto, anglitinu a trochu rozumiem ponemecky. Rovnako rád chodím po horácha mám rád vodu.Aká bola vaša cesta k divadelnémua špeciálne bábkovému umeniu?Kukatá. V roku 1951 nás vyhodili z BanskejBystrice, kde som sa narodil, do jednejdediny na maarských hraniciach - doRimavskej Sei, kde som strávil väšinusvojho detstva. Keže v tom ase eštenebola televízia, ako deti sme si vymýšalirôzne hry a zábavy. Najväším zážitkombolo, ke do dediny zavítal koloto, kúzelníkalebo cirkus. Bol som hne medzi prvými,kto cirkusantom pomáhal pri stavaní šapito,kúzelníkom s nosením vecí a podobne.Samozrejme, že to malo pre ma obrovskúvýhodu, nakoko som dostal zadarmovstupenku a ke bolo treba pomôc poaspredstavenia, tak ma volali na javisko. Tvárilsom sa, že o niom neviem, i ke sme uždopredu boli dohodnutí na tom, o budemrobi. Tu som sa podvedome nauil základyvystupovania pred obecenstvom. Kecirkus odišiel alej, zaal som hra cirkusaj ja. Pozbieral som úinkujúcich – deti,ktoré vedeli cvii, a tiež svojho psíka, ktorýovládal niektoré cviky. Obas sme ho upraviliako leva a dali mu na hlavu hrivu. Malsom tiež svoj vlastný zverinec. Tvorili hodivý a domáci zajac, skrotený ježko, jaha,skrotené hrdliky, holuby, skrotený jastrab,žaby a rôzne chrobáky. Namaoval som plagáty,urobili sme šapito a hrali sme pre celúSólobábkarTomáš Plaszkydedinu. Tiež ma dospelí divadelníci brávalihra medzi seba ochotnícke divadlo. A kedo dediny zavítalo koovné bábkové divadloDubského so svojimi maringotkami a marionetami,ja som mal tú možnos, že som samohol vone pohybova v maringotkách.Medzi týmito marionetami sa pravdepodobnenaplnil môj osud – osud bábkara. Oisom mal na stopkách. Všetko som si dokonaleodkukal, nieo oduil z vodenia bábok.Hne som sa doma pustil do výroby báboka vyrobil si svoje prvé bábky, i ke smenejaké mali aj s malým rodinným divadlom,ktoré nám urobil môj otec. Vyrábal som ichz dreva a z rôznych prírodných materiálov,ako aj kaširované maušky. Nejaký výtvarnýtalent som asi zdedil, takže mi to išlo celkomšikovne. A od tej chvíle som hrával väšinoubábkové divadlo. Texty neboli. Nerád somítal knihy, tak som zaal hra rozprávky,ktoré mi mamka rozprávala po veeroch.Zaal som ich upravova a vea som improvizoval.Potom sa objavili aj niektoré hotovébábkové hry, ktoré som tiež upravoval namieru. Obas mi kúpila v obchode bábky ajmama, ale najväšiu rados som mal vždyzo svojich. Ke som konil základnú školu,chcel som študova herectvo alebo na artistickejškole. Môj otec bol ale zásadne protitomu. Vždy hovoril, že nechce ma v rodinekomedianta. Ako som už naznail, neostalomi ni iné len študova na hutníckej priemyslovke,nakoko ostatné školy boli prema „zatvorené“.Po vystriedaní niekokých zamestnanísom v Košiciach v roku 1974 vyhral konkurzv Bábkovom divadle, kde som pracovalSNÍMKA: ARCHÍVako umelecký rezbár a technológ, neskôrako vedúci umeleckých dielní. V prípadepotreby som robil na javisku záskoky a doniektorých hier som bol aj obsadený. Tomi nestailo a popri zamestnaní som zaalrobi výtvarníka a úinkova ako bábkoherecaj v ochotníckom bábkarskom súboreŠtúdio X pri vtedajšom Dome kultúry ROHVSŽ, ktorého som bol spoluzakladateom.V roku 1982 som založil nový ochotníckybábkarský súbor Naivná bábková scénapri Obvodnom kultúrnom stredisku I., kdesom bol vedúcim súboru, režisérom, výtvarníkom.Popritom som pokraoval aj akosólobábkar.Môžete nám predstavi vašeDivadlo v kufri?V roku 1987 som sa z osobných dôvodovrozhodol opusti Bábkové divadlo. Mojímpôvodným úmyslom bolo úplne odísod bábkariny. Ale zasa zapracoval osuda 1. júla 1987 som založil prvé súkromné„putovné“ bábkové divadlo na Slovensku– Divadlo v kufri. Máme za sebou už vyšedvadsaronú innos. Snažím sa predstaveniapripravova spontánne. Vychádzajúz priameho kontaktu s divákom za využitiarôznych bábkárskych techník, výtvarnéhoprejavu, hereckého prejavu, hudbya dokonca aj moderny mágie. Som bábkar,klaun a kúzelník v jednej osobe. Vytvorilsom si vlastný priestor, svoj javiskový svet,ktorý je ukrytý v kufri. U diváka sa pokúšamzobúdza jeho vlastnú fantáziu a tvorivostým, o mu ponúkam vo svojich predstaveniach.Používam zložité bábkarské techni-ky, kombinované s jednoduchou premenouvecí v divadelné znaky a dramatické postavy.Výslednicou môjho tvorivého úsilia súucelené sólovýstupy a predstavenia s vlastnoupoetikou a výpoveou. Divadlo v kufriprodukuje programy rozliných podôb odbábkových hier pre deti po klauniády a varietnévýstupy pre dospelých. Všetky scénickéútvary pochádzajú z vlastnej dielne.Aj v tomto prípade som režisérom, výtvarníkoma realizátorom v jednej osobe. Z báboknajastejšie používam marionety na nitiach.Sú to najdokonalejšie, ale ja najažšie ovládatenébábky. Scénické riešenie väšinyinscenácií umožuje predvedenie ajv skromných nedivadelných podmienkach,v školách, škôlkach, dokonca aj v exteriéri.Na domácich i zahraniných festivalochsom získal niekoko významných ocenení.Slovenské bábkarské umenie Divadlov kufri prezentovalo v Chorvátsku, Rusku,Bulharsku, Švédsku, Posku, Rakúsku,Rumunsku, Dánsku, v Tunisku, na Ukrajine,viackrát v eskej republike, v Nemecku,Francúzsku a v Maarsku. Predstaveniauvádzam v slovenine, anglitine, vo francúzštine,v nemine, maarine, esperantea dokonca aj v dánštine. Svoje bábkarskéumenie uplatujem aj v programoch predeti v televízii a v rozhlase. Francúzskatelevízia v spolupráci s košickým štúdiomSlovenskej televízie z mojej tvorby nakrútiladokument, ktorý odvysielala v paneurópskomkultúrnom magazíne ALICE v 43štátoch sveta.Bábky si teda zhotovujete sám.Ako?Zásadne si bábky vyrábam a zhotovujemsám. Nikdy nepoužívam cudzie bábky.Vytváram si ich doslova na mieru. Mámvýhodu, že som zaínal v bábkovom divadleako technológ bábok. Väšinu si ich vyrezávamz bieleho polystyrénu, nakoko jeto najahší materiál, kašírujem, vymaujemalebo v prípade potreby potiahnem látkou.Sám si tiež šijem aj obleenie na bábky.Niekedy ich rezbujem z dreva. Závisí to odtoho, do akej inscenácie ich použijem.Sólovo vystupova je neahké. ovás k tomu motivovalo?Je to pravda. V prípade kolektívneho hraniaje to trochu iné, ako pri sólovom hraní,kde je herec odkázaný sám na seba a musíto robi tak dobre, aby upútal pozornosdiváka poas celého predstavenia. Je tovemi nároné na fyzickú kondíciu, ale hlavnena psychiku. Má to svoje aro, nakokoherec tu má viac možností prejavi sa akoosobnos. Zárove je tu možnos improvizácie.Tak sa každé predstavenie stávainým. Nie je stereotypom.Anna Papiežová